Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bratislava V 6C/382/2009 1509216253 19. 02. 2014 JUDr. Katarína Rusňáková ECLI:SK:OSBA5:2014:1509216253.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 Plus, s.r.o., IČO: 313 472 91, so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, Bratislava, o zaplatenie 668,97 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 668,97 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 202,64 Eur od 29.09.2007 až do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 263,69 Eur od 29.09.2007 až do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 202,64 Eur od 12.01.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 23.9.2009 domáhal vydania platobného rozkazu, aby súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za vyhotovenie rozmnoženiny diela a verejné rozširovanie rozmnoženiny diela S. W. - W. historka s charitatívnou zápletkou vo výške 202,64,-Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 29.9.2007 až do zaplatenia, diela Š. W. - U. výzva, vo výške 263,69,Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 29.9.2007 do zaplatenia, diela I. F. - X. vo výške 202,64,-Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia diela S. T. - X. anjel, X. O., E. hlava Q., P. hodiny, spolu vo výške 675,46,-Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 5.8.2008 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 13.10.2009, proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že navrhovateľovi nevzniklo právo na autorskú odmenu z dôvodu, že rozmnoženiny boli zverejnené v časopisoch vydaných navrhovateľom v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. a/ a § 33 ods. 3 Autorského zákona. V odpore tak isto namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa. Žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. V konaní uviedol, že fotografie diel X. W. získal na výstave svojím fotografom pričom obraz, ktorý fotil nebol opatrený copyrightovou výhradou. Diela od G. F. a Q. W. ich fotografie boli získané z internetu. C. sochy X. T. bola získaná od riaditeľa P. X. z L. P. v F., tak ako sa uvádza aj v článku a fotografia diela P. hodiny bola zakúpená od agentúry F.. Navrhovateľ v konaní preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tým, že založil do spisu Oprávnenie organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona
zo dňa 27.7.2005 vydaného Ministerstvom kultúry SR pod číslom 2/2004. Toto oprávnenie bolo vydané na dobu neurčitú. Predložil zmluvy o zastupovaní autorských práv s dedičmi po Q. W. ako nositeľovi autorských práv k dielam, ktoré vytvoril, Zmluvu s autorom P.. G. F. zo dňa XX.X.XXXX, N. so X. W., akademickým maliarom zo dňa 6.5.2004. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ako zástupca autorských práv po autorovi X. T. založil do spisu úradne preloženú zmluvu zo španielčiny o jednostrannom zastupovaní zo dňa 10.1.2002, na jednej strane s „Fundacion - X. T.“ ( A. ) a na druhej strane s „Q. B. de L. de Y. F. ( Q. ) v ktorej je prehlásenie, že Q. je univerzálnym dedičom autora X. T. a že nadácia je držiteľkou duševného vlastníctva k niektorým dielam X. T. a spoločnosť Q. je oprávnená konať ako subjekt kolektívnej správy práv duševného vlastníctva vizuálnych tvorcov. Predložil Zmluvu o recipročnom zastupovaní zo dňa 22.12.2004 uzatvorenú medzi spoločnosťou Q. ( Q. ) a spoločnosťou LITA, ktorá koná za Slovenskú republiku. Napriek predloženým dokumentom preukazujúcim aktívnu legitimáciu, odporca namietal aktívnu legitimáciu v časti žaloby, ktorá sa týkala zastupovania autorských práv X. T., nakoľko navrhovateľ deklaroval predloženou zmluvou, iba vyhlásenie, že Q. je univerzálnym dedičom autorských práv po X. T., avšak nijako nepreukázal, že je tomu skutočne tak, pretože táto skutočnosť sa dá preukázať, iba dedičským rozhodnutím a toto navrhovateľ nepredložil. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.02.2011 tak, že návrh ako celok zamietol s odôvodnením, že v časti nárokov za publikovanie fotografií diel X. T. navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu a v ostatnej časti bol toho názoru, že odporca uverejnením diel spomínaných autorov propagoval kultúrne dedičstvo a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na odmenu v zmysle autorského zákona. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa diel X. T. , v ktorej zamietol návrh na zaplatenie sumy 675,46 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05.08.2008 až do zaplatenia potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania zostalo publikovanie diel slovenských autorov bez súhlasu autorov alebo organizácie kolektívnej správy a náhrada trov konania za celý predmet konania t.j. aj v potvrdenej časti. Krajský súd vytkol prvostupňovému súdu, že svoj výrok neodôvodnil tak, aby z dôvodov rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývali v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvorili skutkový nález. Krajský súd vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal dostatočne s námietkami navrhovateľa majúcimi pre posúdenie veci podstatný význam súvisiaci s posúdením, či použitie reprodukcií diel slovenských autorov je možné subsumovať pod ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a/ autorského zákona. Nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu pre opätovné rozhodnutie vo veci a opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť ho tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave účastníci nenavrhli súdu vo veci vykonať ďalšie dôkazy. Navrhovateľ predložil súdu čestné vyhlásenie X. W., že je autorom diela „W. historka s charitatívnou zápletkou (B. W.)“ XXXX, čestné prehlásenie G. F., že je autorom obrázku „X. I O. staroslovenskej ríše“ a identifikáciu diela Q. W. „U. výzva“, XXXX od X. národnej galérie zo dňa XX.XX.XXXX. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že uverejnené fotografie spomínaných autorov sú ich dielami a tiež, že má v konaní aktívnu legitimáciu. Predložil súdu zmluvy o zastupovaní autorských práv s dedičmi autorov ( v prípade Q. W. ) a so samotnými autormi (I. F. a S. W.). Navrhovateľ uviedol, že odporca sa bezdôvodne obohatil, keď ako vydavateľ týždenníka Plus 7 dní do svojho časopisu dňa 28.9.2007 a 11.1.2008 zaradil reprodukcie diel vyššie uvedených autorov, ktoré boli následne verejne rozširované predajom alebo inou formou prevodu vlastníctva. Uviedol, že odporca uverejnil reprodukciu diela S. W. - W. historka s charitatívnou zápletkou v týždenníku F. 7 dní dňa 28.9.2007 v čísle XX, reprodukciu diela Š. W. - U. výzva v tom istom týždenníku v čísle XX dňa XX.X.XXXX, reprodukciu diela I. F. - X., v tom istom časopisu v čísle X dňa XX.X.XXXX. V žiadnom z týchto prípadov, nebol udelený súhlas autorov na použitie diel. Dokonca pri reprodukciách diel Š. W. a I. F. neboli použité ani mená autorov. Navrhovateľ svoj nárok opiera o § 18 ods. 2 Autorského zákona a § 56 ods. 1 písm. f/ Autorského zákona a má za to, že odporcovi vzniklo bezdôvodné
obohatenia tým, že neoprávnene zasiahol do autorských práv spomínaných umelcov. Uviedol, že podľa autorského zákona sa môže domáhať náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenie § 458 o bezdôvodnom obohatení a v prípade, že bezdôvodné obohatenie nemožno určiť na určenie peňažnej náhrady sa použijú ustanovenia o náhrade škody. Navrhovateľ si autorskú odmenu vypočítal v súlade so sadzobníkom autorských odmien za použitie a šírenie výtvarných diel a fotografií ( ďalej len Sadzobník ). Uviedol, že sadzobník si vytvoril sám na základe praxe a medzinárodných skúseností ako aj odporúčaní Ministerstva kultúry SR a je verejne prístupný na internete. Navrhovateľ uviedol, že sa pri podávaní žaloby riadil výkladom Ministerstva kultúry, ktorý striktne vymedzuje dielo na ktoré sa vzťahuje zákonná licencia a preto bol toho názoru, že odporca nesprávne chápe výklad zákona, keď použil reprodukcie diel na informovanie verejnosti v zmysle § 33 autorského zákona. Trval na tom, že pri uverejnení diel spomínaných autorov, resp. vyhotovením rozmnoženín a zverejnenie v časopise neboli splnené zákonné podmienky licencie a preto takéto uverejnené zasahuje do právom chránených práv autorov. Poukazoval na to, že odporca sa riadi nesprávnou interpretáciou zákona. Odporca žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že uverejnené reprodukcie v časopise, ktorého je vydavateľom boli uverejnené v súlade s výnimkou zakotvenou v ustanovení § 33 autorského zákona (spravodajská licencia). Poukázal na to, že podstatou spravodajskej licencie je obmedzenie autorského práva autora vo verejnom záujme v záujme slobodného prístupu širokej verejnosti k informáciám o aktuálnych témach hospodárskeho alebo politického alebo iného charakteru. Čo sa týka uverejnenia reprodukcií diel od spomínaných autorov, články sa venovali celospoločenskej téme, ktorá bola v danej dobe aktuálna, jednalo sa o výklad historického dedičstva SR s najvyššími ústavnými činiteľmi. V tomto konkrétnom prípade tiež možno použitie diela subsumovať pod aktuálnu politickú tému a tak isto použitie reprodukcií bolo odôvodnené v zmysle spravodajskej licencie. Slúžilo na doplnenie textu článku. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by si autori jednotlivých diel vyhradili právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a verejný prenos svojich diel. Namietal sadzobník, ktorým sa riadil navrhovateľ pri výpočte žalovanej istiny a mal za to, že bezdôvodné obohatenie a jeho výšku nijako navrhovateľ v konaní nepreukázal. Navrhovateľ trval na tom, že , že je nesporné, že odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že neuhradil navrhovateľovi licenčnú odmenu v dôsledku čoho došlo k zväčšeniu majetku odporcu o sumu licenčnej odmeny a navrhovateľovi došlo k nezväčšeniu majetku a to v príčinnej súvislosti s konaním majiteľa a naopak, keby odporca konal v súlade so zákonom došlo by k zväčšeniu majetku navrhovateľa o sumu licenčnej odmeny. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal navrhovateľ z verejne dostupných informácií o nákladoch periodickej tlače sprístupňovaných združením „Kancelária pre overovanie nákladov tlače - Y. SR“ a X.. Na základe údajov uverejnených spomínanou kanceláriou bol priemerný tlačený náklad týždenníka Plus 7 dní v mesiaci september 2007 - 222 193 kusov (pričom priemerný predaný náklad týždenníka bol 155 520 kusov). V januári 2008 bol priemerný tlačený náklad 220 296 kusov (priemerný predaný náklad týždenníka bol 173 742 kusov). Teda navrhovateľ zo Sadzobníka autorských odmien použil sadzbu pre náklad do 250 000 kusov. Nakoľko dielo bolo zobrazené farebnou reprodukciou zvyšuje sa sadzba o 50 % a za použitie diela bez licencie a bez podania písomnej žiadosti do 15 dní po použití diela sa sadzba zvyšuje dvojnásobne. Jedná sa o formát do 1 strany, kde je základná sadzba 56,762 Eur, teda 56,762 Eur + 28,381 Eur = 385,143 Eur x 2 = 170,286 Eur + 19 % DPH (32,354 Eur) = 202,64 Eur, takto si vypočítal navrhovateľ výšku bezdôvodného obohatenia za použitie diela X. W. „W. historka s charitatívnou zápletkou (B. W.)“, 2002. Výšku bezdôvodného obohatenia za použitie reprodukcie diela Q. W. „U. výzva“, XXXX si navrhovateľ vypočítal tak isto zo sadzby pre náklad do 250 000 kusov, pri formáte strany do 1, pri základnej sadzbe 73,856 Eur, za farebnú reprodukciu zvýšenie o 50 % a za použitie diela bez licencie a bez podania písomnej žiadosti do 15 dní po použití diela zvýšenie sadzby o dvojnásobok: 73,586 Eur + 36,928 Eur = 110,784 Eur x 2 = 221,568 Eur + 19 % DPH (42,097 Eur) = 263,67 Eur. Pri diele G. F. „X. I - O. staroslovenskej ríše“ si navrhovateľ vypočítal bezdôvodné obohatenie pri náklade do XXX 000 kusov, pri formáte do 1 strany, základná sadzba 56,762 Eur, farebná reprodukcia - sadzba zvýšená o 50 % a použitie diela bez licencie a bez podania písomnej žiadosti do 15 dní po použití diela - dvojnásobok
sadzby: 56,762 Eur + 28,381 Eur = 85,143 Eur x 2 = 170,286 Eur + 19 % DPH (32,354 Eur) = 202,64 Eur. Navrhovateľ preukázal, že je platcom DPH od 15.08.2007. Odporca tvrdil, že diela autorov, ktoré sú predmetom tohto konania sú zobrazené aj v iných médiách, napr. na facebooku a preto mal za to, že uverejňovanie fotografií diel spadá pod spravodajskú licenciu a autori diel si nevyhradili kopirightovú výhradu. Uviedol, že diela, ktorých fotografie uverejnil nezískal z originálov diel, tieto sú prístupné na internete a preto sa nedá hovoriť o neoprávnenom použití diel, keďže tieto sú voľne prístupné na internete. Podľa § 5 ods. 10 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny je nakladanie s vecou, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené; verejné rozširovanie zahŕňa nájom, vypožičiavanie, predaj alebo inú formu prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo jeho rozmnoženine. Podľa § 5 ods. 17 autorského zákona vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie. Podľa § 7 ods. 1 autorského zákona, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora a podľa písmena f/ je to maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia. Podľa § 13 ods.1,2 autorského zákona, dielo je zverejnené v ten deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané , verejne vystavené, vydané alebo inak uvedené na verejnosti. Dielo je vydané v deň , keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín. Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ autorského zákona, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na za a/ vyhotovenie rozmnoženiny diela. Podľa § 18 ods. 4 autorského zákona, iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo, len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ autorského zákona, súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru a na verejný prenos s takýmto obsahom; to neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a verejný prenos tohto diela. Podľa § 33 ods. 3 autorského zákona, za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že sa obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 458 a OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa s použije primerane ustanovenie § 442 ods. 2 OZ. Navrhovateľ preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, predloženými zmluvami na zastupovanie, či už samotných autorov alebo dedičoch po nebohom autorovi a z týchto zmlúv súd zistil, že autori alebo dedičia po nebohom autorovi si v zmluve vyhradili právo udeľovať privolenie na zhotovovanie rozmnoženín a ich ďalšie verejné využívanie. Odporca v konaní nepreukázal, že by informoval o dielach autorov aj s ich reprodukciami pri aktuálnej príležitosti a v záujme oboznamovania sa verejnosti s kultúrnym dedičstvom štátu. Jeho obrana v tom, že diela boli použité aj v iných médiách a sú zobrazované na internete nemá v tomto konaní právny význam a nijako neovplyvňuje jeho zodpovednosť za to, že uverejnil diela bez súhlasu autorov, resp. združenia autorov, resp. organizácie kolektívnej správy autorských práv. Súd v konaní posudzoval porušenie autorského zákona a celkový postoj odporcu k tomuto porušeniu autorského zákona s prihliadnutím na to, že dennodenne narába s autorskými právami ako vydavateľ tlače. Súd posúdil návrh navrhovateľ ako dôvodný a v zrušenej časti a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súd poukazuje na to, že odporca v konaní nijako nepreukázal, že by diela spomínaných autorov prezentoval v časopise v súvislosti s aktuálnym kultúrnym a spoločenským dianím - nijakou konkrétnou udalosťou , že by informovanie o dielach spadalo pod tzv. spravodajskú licenciu. Odporca si mal na použitie predmetných diel zadovážiť súhlas pred použitím diel, tzv. licenčnou zmluvou, prípadne si mal súhlas zadovážiť aj použití diela dodatočným udelením licencie. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že účelom použitia diel vyššie uvádzaných autorov bolo len zatraktívnenie článkov publikovaných odporcom a tým zabezpečenie vyššieho predaja časopisu, naviac keď všetky diela nie sú použité v článku v jeho finálnej podobe a v celosti a sú akoby odstrihnuté zo strán a nie je zobrazený podpis autora. Navrhovateľ ako organizácia kolektívnej správy zriadená v zmysle § 78 a §79 autorského zákona Ministerstvom kultúry SR má oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov v k dielam výtvarného umenia a to na základe a v rozsahu zmlúv s autormi umeleckých diel a v zmysle § 81 ods. 1 písm. i/ autorského zákona má právo vymáhať vo svojom mene v prospech nositeľov práv bezdôvodné obohatenie z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Pri stanovení výšky peňažnej čiastky - bezdôvodného obohatenia na strane odporcu súd vychádzal zo Sadzobníka navrhovateľa, ktorý je vytvorený v súlade s autorským zákonom, nakoľko iná pomôcka na výpočet bezdôvodného obohatenia neexistuje a v danom prípade nie je možné použitie voľnej úvahy súdu. Sumu by bolo možné určiť znaleckým dokazovaním, avšak takýto dôkaz ani jeden z účastníkov nenavrhol a súd môže v zásade vykonať iba dôkazy účastníkmi navrhnuté a označené. Výška bezdôvodného obohatenia sa tak použitím Sadzobníka opiera o kritériá nastavené v súlade s autorským zákonom a smeruje k napraveniu a vyváženiu ujmy, ktorá použitím diel bez súhlasu autorom vznikla. Odporca uverejnil v časopise fotografie diel autorov bez súhlasu a tieto časopisy distribučne predával, teda ich uverejnil v komerčnom časopise, tým sa bezdôvodne obohatil o vypočítanú sumu. Teda odporca mal ekonomický úžitok pri využívaní tvorby konkrétnych autorov. Súd sa stotožnil s výpočtom bezdôvodného obohatenia, tak ako ho vypočítal a vyčíslil navrhovateľ a to z dôvodov už vyššie uvedených. Navrhovateľ preukázal súdu, že je od 15.08.2007 platiteľom DPH, preto priznaná suma je navýšená o zákonnú DPH. Súd posúdil nárok navrhovateľ a ako nárok z bezdôvodného obohatenia keď nie je názoru, že by navrhovateľovi, prípadne autorom vznikla škoda. Osobitné zákony upravujúce ochranu duševného vlastníctva, v ktorých chýba samotná skutková podstata bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva odkazujú na ustanovenia občianskeho zákonníka a skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Výška úrokov z omeškania je určená právny predpisom a to Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. Podľa §3 nariadenia vlády - výška úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Navrhovateľ si uplatnil výšku úroku z omeškania v súlade s citovaným nariadením vlády a počiatok omeškania určil odo dňa nasledujúceho po vyjdení časopisu v ktorom boli reprodukcie diel vyobrazené bez súhlasu.
O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko navrhovateľ mal v konaní úspech 49,75 % a pri odpočítaní navrhovateľovho úspechu a neúspechu súd aplikoval ustanovenie vyššie uvedené, keďže pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu je takmer rovnaký 668,97 deleno 1344,43 = 49,75 (100 % - 49,75 % = 50,52 % - 49,75 % = 0,5 %). Ten istý úspech vyplýva aj z odvolacieho konania. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a takéto rozhodnutie považuje za spravodlivé. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
