Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 43Cob/202/2013 3110210059 19. 12. 2013 JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI:SK:KSBB:2013:3110210059.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa I.. R. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/J., XXX XX Q. Q., zast. advokátom Mgr. Robert Antal, Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi IMPERATOR s.r.o., Drietoma 184, 913 03 Drietoma, IČO: 34 104 615, zast. AK Záthurecký InPaRtners, s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 3.968,35 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 2/2011-234 zo dňa 12. júna 2013 jednohlasne takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 2/2011-234 zo dňa 12. júna 2013 p o t v r d z u j e. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. odôvodnenie: Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.968,35 Eur, ktorú si uplatnil titulom náhrady škody vzniknutej mu z toho dôvodu, že odporca nezačal s výrobou a distribúciou vermútov C., čím porušil povinnosti z licenčnej zmluvy uzavretej dňa 12.06.2007. Okresný súd posúdil odstúpenie od zmluvy odporcom datované dňom 04.07.2007 ako platný právny úkon, pretože sa plnenie z licenčnej zmluvy stalo nemožným z dôvodu nevydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Žiadosť o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie skladu vína, ktorú podal odporca na Colný úrad v Trenčíne vzal po konzultácii so správcom dane, Ministerstvom financií SR a Colným riaditeľstvom SR podaním zo dňa 12.12.2006, a to potom, ako uzavrel licenčnú zmluvu späť, v dôsledku čoho colný úrad konanie o jeho žiadosti zastavil. Následne podaním zo dňa 04.07.2007 od licenčnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom odstúpil. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že licenčná zmluva nenadobudla účinnosť, a to nielen preto, že odporca neobdržal od príslušného úradu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na víno, a teda odporcovi chýbalo úradné povolenie, hoci sa oň usiloval, ale neboli naplnené ani podmienky dohodnuté v čl. 10 bod 8 licenčnej zmluvy v tom, že by bola nadobudla účinnosť voči tretím osobám dňom jej zápisu do registra ochranných známok podľa § 30 ods. 2 zák. č. 55/1997 o ochranných známkach, pretože zápis licenčnej zmluvy do registra bol viazaný na získanie povolenia od colného úradu na prevádzkovanie daňového skladu na víno pre odporcu. V súlade s § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka sa tak jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia, keďže záväzok odporcu bol viazaný na úradné povolenie, ktoré nezískal. Na licenčnú výrobu mal odporca využiť kapacitné rezervy jednej z dvoch výrobných liniek, ktoré mal k dispozícii na stáčanie liehu, pričom ani jedna zo zmluvných strán pri uzatváraní licenčnej zmluvy v čase
jej podpisu nepredpokladala, že by sa mala zriadiť ďalšia nová výrobná linka v samostatných priestoroch, čo by bol musel odporca v prípade negatívneho stanoviska colného úradu zabezpečiť. Keďže sa odporca pri miestnych ohliadkach pracovníkov colného úradu dozvedel o nemožnosti plnenia, konal preventívne a od licenčnej zmluvy odstúpil. Z výsluchu svedka I.. C. súd zistil, že v prípade, ak by odporca nevzal žiadosť podanú na colný úrad späť, nebol by colný úrad zriadenie odporcom požadovaného daňového skladu povolil a odporca by nebol mohol záväzky z licenčnej zmluvy splniť. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, pretože je v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že obrana odporcu je výlučne účelová, bez akéhokoľvek relevantného právneho alebo skutkového základu. Nesúhlasil s tým, že by sa plnenie z licenčnej zmluvy stalo plnením nemožným len preto, že odporcovi nebolo udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na víno z dôvodu legislatívnych prekážok, ako aj z toho dôvodu, že odporca nedisponoval samostatným priestorovým a technologickým vybavením na stáčanie vína, čo v konaní preukázané nebolo. Z výpovede svedka I.. F. C. na pojednávaní dňa 21.01.2013 vyplýva len hypotetická odpoveď čo by bolo, keby odporca svoju žiadosť z colného úradu nevzal späť, pričom je evidentné, že odporca mohol prevádzkovať súbežne dva samostatné daňové sklady, pokiaľ by splnil zákonné podmienky. Súd sa s touto časťou výpovede svedka žiadnym spôsobom nevysporiadal a ju odignoroval. Výpoveď svedka považoval navrhovateľ za nedôveryhodnú aj pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že telefonicky konzultoval žiadosť odporcu s Colným riaditeľstvom Bratislava a že mu bolo povedané, že tejto žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože takáto výpoveď je v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré boli doručené do súdneho spisu Colným úradom Trenčín, a to najmä stanoviskom Colného riaditeľstva SR zo dňa 13.02.2007 z ktorého vyplýva, že zodpovední pracovníci Colného riaditeľstva SR z pohľadu technologického nevideli prekážky vo fungovaní oboch daňových skladov v jednom priestore, avšak konečné stanovisko mal zaujať miestne príslušný správca. Nejednalo sa teda v žiadnom prípade o nemožnosť splnenia záväzku odporcu a ani o legislatívne či technické alebo technologické prekážky. Výpoveď svedka I.. F. C. pomáhala obrane odporcu keď tvrdil, že žiadosti odporcu by nebolo vyhovené a následne pripustil, že v prípade splnenia zákonných podmienok by vyhoveniu jeho žiadosti nič nebránilo. Aj zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 14.02.2007 vyplýva, že ustanovenia zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a zák. č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína nevylučujú, aby tej istej právnickej alebo fyzickej osobe bolo vydané povolenie na prevádzkovanie viacerých daňových skladov na rôzne predmety spotrebnej dane, teda nielen povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na lieh, ale aj povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na víno, avšak musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Navrhovateľ bol preto toho názoru, že záväzok odporcu z licenčnej zmluvy uzavretej dňa 12.06.2007 nebol záväzkom nemožným, inak by nebol odporca dňa 12.06.2007 uzatváral s navrhovateľom licenčnú zmluvu, kedy už preveril všetky miestne zisťovania a odporcovi boli známe aj stanoviská Colného úradu Trenčín, Colného riaditeľstva SR a aj Ministerstva financii SR. Ak by bol odporca splnil všetky technické a technologické podmienky v súvislosti s prispôsobením plniacich liniek, bolo by mu bývalo vydané povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Z dôvodu, že nesplnil podmienky dohodnuté v licenčnej zmluve v čl. 3 ods. 3.6 porušil právnu povinnosť, v dôsledku čoho je povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu tým spôsobil. Licenčná zmluva nadobudla platnosť jej podpísaním zmluvnými stranami a medzi nimi sa stala jej podpisom aj účinnou. Účinnosť voči tretím osobám bola odložená na zápis do registra, čo sa však odporcu netýka. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.09.2013, v ktorom poukázal na nesprávne tvrdenia navrhovateľa ohľadom jeho výhrady o nemožnosti plnenia. Aj keď môže tá istá právnická osoba dostať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na lieh a aj daňového skladu na víno, pokiaľ by boli tieto sklady umiestnené oddelene v samostatných priestoroch, takáto situácia by nezodpovedala dohode v čl. 3 bod 6 licenčnej zmluvy, kedy zmluvné strany predpokladali výrobu a plnenie výrobkov C. na základe voľných výrobných kapacít nadobúdateľa v jeho sídle, a teda zmluvný záväzok predpokladal využitie výrobnej rezervy na výrobnej linke - daňovom sklade odporcu na výrobu liehu, ktorá mala byť prispôsobená na občasnú výrobu medziproduktu - vína. Za akých podmienok mohol odporca získať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na lieh
bolo zistené definitívne až po uzatvorení licenčnej zmluvy, keďže zákonné podmienky predpokladajú existenciu dvoch samostatných daňových skladov v samostatných priestoroch, preto sa stala zmluva od počiatku nevykonateľnou. Zároveň uviedol, že aj keď Colné riaditeľstvo SR v stanovisku zo dňa 13.02.2007 uviedlo, že nevidí prekážky z pohľadu technologického vo fungovaní dvoch daňových skladov v jednom priestore, definitívne stanovisko mal zaujať miestne príslušný správca, preto tu nastali okrem prekážok technologických, aj prekážky právne. Také stanovisko zaujalo aj Ministerstvo financií SR zo dňa 14.02.2007, pričom posúdenie nemožnosti plnenia závisí výlučne na vyriešení otázky, či z hľadiska zákonom stanovených podmienok, nie z hľadiska technologického možno prevádzkovať daňový sklad na lieh a daňový sklad na víno striedavo v tom istom priestore a na tom istom technologickom zariadení, a to výrobnej linke tak, ako bolo dohodnuté v licenčnej zmluve. Odporca v tejto súvislosti poukázal na iné konania, v ktorých Colné riaditeľstvo SR zaujalo konkrétne stanovisko. Vzhľadom k tomu, že plnenie zmluvného záväzku odporcu za zmluvne dohodnutých podmienok v licenčnej zmluve z dôvodu, že nemohli byť dodržané podmienky stanovené v § 15 ods.1 zák. č. 104/2004 o spotrebnej dani z vína a § 22 ods.5 písm.a/ až d/ zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu pre súbežné prevádzkovanie daňových skladov na lieh a na víno a ani v prípade striedavej výroby liehu a vína na tom istom technologickom zariadení je tak pre rozpor s právnou úpravou od začiatku nemožné. Záväzok z licenčnej zmluvy preto s poukazom na § 37 ods.2 OZ vôbec nevznikol, v dôsledku čoho nemohli vzniknúť ani nároky uplatnené navrhovateľom z titulu jeho nesplnenia. Odporca tiež poukázal na interpretáciu čl. 10.8 licenčnej zmluvy zo dňa 12.06.2007, z gramatického výkladu ktorého je možné ustáliť, že obsahuje odkladaciu podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy voči tretím osobám, a to zápisom zmluvy do registra ochranných známok, ako aj odkladaciu podmienku, ktorá sa viaže na predpoklad nadobudnutia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vína od príslušného colného úradu, ktorá sa netýka len účinnosti zmluvy voči tretím osobám, ale aj vzťahu zmluvných strán navzájom. Odporca by bol mohol začať vyrábať, plniť a distribuovať výrobky označené ochrannou známkou C. za dohodnutých podmienok až odo dňa platnosti a účinnosti zmluvy, a teda až po obdržaní povolenia zo strany nadobúdateľa. Vzhľadom k tomu, že odporca povolenie na zriadenie daňového skladu na víno nezískal, nenadobudla licenčná zmluva účinnosť a odporcovi ako nadobúdateľovi nevznikla doteraz povinnosť zo zmluvy plniť. Navrhovateľovi tak nevzniklo právo na plnenie a ani právo na náhradu škody, v dôsledku čoho navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom národne a medzinárodne registrovanej ochrannej známky C. pre päť druhov vermútov C. spolu s F. B.. Navrhovateľ spolu s F. B. uzavreli s odporcom dňa 12.06.2007 licenčnú zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie práv k registrovanej ochrannej známke C. odporcovi za účelom výroby, plnenia, konečnej úpravy a balenia vermútov C., ich distribúcie a práva používať ochrannú známku C.. V bode 3.5 licenčnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že odo dňa jej platnosti a účinnosti bude nadobúdateľ - odporca vyrábať, plniť, vykonávať konečnú úpravu a distribuovať výrobky C. za dohodnutých cenových podmienok. V bode 3.6 licenčnej zmluvy dohodli, že na základe voľných výrobných kapacít nadobúdateľa - odporcu v jeho sídle bude realizovaná výroba a plnenie výrobkov C., pričom všetky záležitosti týkajúce sa výroby a plnenia výrobkov C., predovšetkým technického a technologického charakteru v súvislosti s prispôsobením plniacich liniek nadobúdateľa na činnosť podľa licenčnej zmluvy zabezpečí na vlastné náklady nadobúdateľ - odporca.
V bode 3.10 licenčnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na základe ich vzájomnej dohody bude stanovený predbežný plán predaja výrobkov C. pre kalendárny rok 2007. V čl. 5.1 licenčnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že za využívanie práv priemyselného vlastníctva špecifikovaných v bode 2.1 tejto zmluvy bude nadobúdateľ - odporca platiť poskytovateľom odplatu vo výške určenej v prílohe č.3 za každý predaný výrobok C. vyrobený a predaný nadobúdateľom v zmysle ustanovenia tejto zmluvy. V čl. 8.1 licenčnej zmluvy zmluvné strany dohodli pre prípad ukončenia jej platnosti z akéhokoľvek právneho dôvodu, že nadobúdateľ prestane vykonávať a užívať práva, ktoré sú špecifikované v bode 2.1 licenčnej zmluvy a zastaví všetky činnosti vykonávané pri predaji a distribúcii výrobkov C.. Podľa čl. 9.1 sa licenčná zmluva uzatvorila na určitú dobu, a to od 16.05.2007 do 14.04.2015. V čl. 10, bod 10.8 licenčnej zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva nadobúda účinnosť voči tretím osobám dňom jej zápisu do registra ochranných známok podľa § 30 ods.2 zák. č. 55/1997 o ochranných známkach a za predpokladu, že nadobúdateľ na základe svojej žiadosti obdrží od príslušného colného úradu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vína, o čom bude poskytovateľov písomne informovať. Z obsahu spisu Colného úradu Trenčín, vedeného pod sp. zn. 34564/2007-6661, ktorý je priložený k spisovému materiálu súd zistil, že dňa 12.12.2006 podal odporca na Colný úrad Trenčín žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu na víno. Colný úrad Trenčín uskutočnil u odporcu dňa 22.01.2007 miestne zisťovanie za účelom splnenia zákonných podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu na víno. Miestne zisťovanie u odporcu vykonalo aj Colné riaditeľstvo SR dňa 01.02.2007 a dňa 06.02.2007 opakovane Colný úrad Trenčín, o čom sú v spise založené zápisnice. Colnému úradu Trenčín bolo doručené dňa 16.02.2007 písomné stanovisko Colného riaditeľstva SR zo dňa 13.02.2007 o tom, že prevádzkovaniu dvoch daňových skladov tou istou právnickou osobou nič nebráni, ak budú splnené zákonné podmienky. Dňa 28.05.2007 bolo Colnému úradu Trenčín doručené písomné stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 14.02.2007, podľa ktorého ustanovenia príslušných zákonov o spotrebnej dani z liehu a vína nevylučujú, aby jeden subjekt prevádzkoval viacero daňových skladov na rôzne predmety spotrebnej dane. Posledné tretie zisťovanie urobil Colný úrad Trenčín dňa 21.05.2007, pričom zo zápisnice vyplynulo, že odporca nepreukázal splnenie všetkých podmienok súvisiacich s povolením na prevádzkovanie daňového skladu § 17 ods. 5 Zák. č 104/2004 z.Z.. Dňa 03.07.2007 vzal odporca žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu na víno späť, v dôsledku čoho Colný úrad Trenčín konanie o udelenie povolenia dňa 17.07.2007 zastavil. Dňa 04.07.2007 odporca zaslal navrhovateľovi list - ukončenie licenčnej zmluvy s okamžitou platnosťou, ktorým odstúpil od tejto zmluvy z dôvodu, že sa mu nepodarilo získať licenciu na daňový sklad na víno napriek maximálnemu úsiliu. Navrhovateľ výšku škody, ktorú si uplatnil podľa § 373 a nasl. Obch. zák., vzniknutej z porušenia záväzkového právneho vzťahu odporcom vyčíslil podľa § 381 Obch. zák. a v súlade s bodom 5.1 licenčnej zmluvy v nadväznosti na jej bod 2.1, v ktorých sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odplatu vo výške podľa prílohy č. 3 v zmluve za každý predaný výrobok, ktorý bude vyrobený a predaný odporcom v zmysle ustanovení zmluvy. Podiel zisku navrhovateľa na obchodnom rozpätí vermútov C. na základe prílohy č. 3 k zmluve bol stanovený na 18,5%, čo predstavuje zisk 0,216 Eur (6.,50) Sk z jednej predanej fľaše za obdobie od 23.05.2006 do 29.12.2008 predstavoval priemerný mesačný predaj výrobkov C. vo fľašiach 3062 ks, čo za obdobie 6 mesiacov predstavuje 18372 ks predaných fliaš. Keby nebol odporca porušil licenčnú zmluvu, bol by povinný navrhovateľovi zaplatiť zmluvne dohodnutú odplatu za obdobie od 01.07.2007 do 01.01.2008 vo výške 3.968,35 Eur (0,216 Eur x 18372 fliaš ). Na tieto svoje tvrdenia doložil navrhovateľ knihu skladových pohybov s priebežným zostatkom a medzisúčtami spoločnosti C. s.r.o. za obdobie od 23.05.2006 do 29.12.2008 vrátane rekapitulácie. Podľa § 261 ods.1 Obch. zák. v znení platnom ku dňu 12.06.2007 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.6 cit. ust. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 373 cit. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 381 cit. zák. namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká. Podľa § 508 ods.1 cit. zák. licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len "právo") a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Podľa ods.2 cit. ust. zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa § 509 ods.1 cit. zák. ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv. Podľa § 30 ods. 2 zák. č. 55/1997 Z. z.vo ochranných známkach licenčná zmluva nadobúda účinnosť voči tretím osobám dňom jej zápisu do registra. O zápis licenčnej zmluvy do registra je povinný požiadať majiteľ ochrannej známky. Podľa § 34 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 12.06.2007 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods.2 cit. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 36 ods.1 cit. zák. vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podľa ods.2 cit. ust. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Podľa ods.3 cit. ust., ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Podľa ods.4 cit. ust. na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Podľa § 40 ods.3 cit. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec aj právne správne posúdil, aj keď za použitia niektorých iných ustanovení právneho predpisu, čo však nemá za následok nesprávne rozhodnutie, ktoré je vo výroku vecne správne. Na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dňa 12.06.2007 bola oboma zmluvnými stranami podpísaná licenčná zmluva, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie práv k používaniu technologických postupov za účelom výroby, plnenia, konečnej úpravy a balenia aromatizovaných vín s ochrannou známkou C., právo na distribúciu výrobkov označených ochrannou známkou C., ako aj právo na jej používanie v rozsahu nevyhnutne potrebnom na užívanie vyššie uvedených práv poskytovateľov odporcom. Licenčnú zmluvu na strane poskytovateľov uzatvoril navrhovateľ spolu s F. B., ktorí sú zapísaní v registri ochranných známok vedenom Úradom priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici ako spolumajitelia slovnej, individuálnej a N. ochrannej známky C. pre územie Slovenskej republiky s dátumom účinnosti od 22.02.2006 s predpokladaným dátumom platnosti do 14.04.2015 pre tovary a služby zatriedené do zoznamu medzinárodného triednika podľa Niceskej dohody č. 33 - alkoholické nápoje s výnimkou piva, likéry, vermúty, vína a liehoviny. Slovná ochranná známka C. je registrovaná pod č. OZ XXXXXX, pričom poskytovatelia licencie majú zapísaný v národnom registri ochranných známok aj dizajn pre tvar fľaše, do ktorej sa liehoviny plnia s dátumom zápisu od 10.08.2006 pod č. D XXXXX, ako aj pod č. OZ XXXXXX pre kombinovanú ochrannú známku individuálnu, ktorej majiteľom je len navrhovateľ, N. zapísanú 07.09.2006 pre výrobky zatriedené do triedy 33 a ochrannú známku kombinovanú individuálnu N. obrazovú OZ č. XXXXXX zapísanú 03.11.2006 pre výrobky zatriedené do triedy 33, na používanie ktorých dali poskytovatelia, ktorí sú ich individuálnymi alebo spoločnými majiteľmi v licenčnej zmluve pre odporcu súhlas. Licenčná zmluva, pre ktorú vyžaduje ust. § 508 ods.2 Obch. zák. písomnú formu bola vyhotovená v zákonom predpokladanej forme a bola podpísaná oboma účastníkmi zmluvy, v dôsledku čoho nadobudla platnosť. V čl. 10.8 licenčnej zmluvy strany dohodli, že jej účinnosť voči tretím osobám nastane tak, ako to vyplýva z § 30 ods.2 zák.č. 55/1997 o ochranných známkach v znení platnom ku dňu podpísania licenčnej zmluvy a § 509 Obch. zák. jej zápisom do registra ochranných známok a zároveň dohodli, že účinnosť medzi zmluvnými stranami nadobudne za predpokladu, že nadobúdateľ obdrží od príslušného colného úradu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vína, o čom bude poskytovateľov písomne informovať. Obsahom tohto dojednania je podľa názoru odvolacieho súdu taký prejav vôle, pri ktorom je potrebné rešpektovať zásadu autonómie vôle a pri jeho výklade je potrebné vziať do úvahy, ako samotní účastníci zmluvy subjektívne vnímali tento svoj prejav obsiahnutý v ustanovení čl. 10.8 licenčnej zmluvy, keď obaja v čase uzatvárania licenčnej zmluvy vedeli, že odporca ako nadobúdateľ licencie nemá ku dňu jej podpisu právoplatné rozhodnutie colného úradu o tom, že môže v súlade s platnou právnou úpravou prevádzkovať daňový sklad vína na to, aby mohol splniť svoj záväzok obsiahnutý v čl.3.5 licenčnej zmluvy. Navrhovateľovi ako poskytovateľovi licencie boli známe okolnosti, za ktorých chce odporca prevádzkovať výrobu vermútu označovaného jeho ochrannými známkami C., čo vyplýva aj z obsahu licenčnej zmluvy, najmä čl. 3.5, čl. 3.6, čl. 3.10 a nakoniec aj čl. 10.8,ako aj tá skutočnosť, že plnenie záväzku odporcu z licenčnej zmluvy, ako aj jej účinnosť závisí od splnenia obidvoch odkladacích podmienok uvedených v čl. 10.8. licenčnej zmluvy. Takto prejavenej vôli strán uzatvoriť licenčnú zmluvu za dohodnutých podmienok nie je možné vytknúť následné správanie sa odporcu, a teda že by bol svojim právnym konaním chcel dosiahnuť iný výsledok, než predpokladali zmluvné strany v čase podpisu licenčnej zmluvy a ktorý zodpovedal ich obojstranným záujmom. Účelom právneho konania odporcu nebolo vyvolať následok, ku ktorému nemal žiaden rozumný motív, pretože ak sa odporca ako nadobúdateľ zaviazal v licenčnej zmluve k výrobe vermútu C. a ak pre zabezpečenie výrobnej linky a skladu vína vytvoril technické a technologické podmienky s cieľom využiť voľné kapacity existujúceho technologického zariadenia, ktoré mal dovtedy k dispozícii len pre výrobu liehu, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, a to aj na základe teleologického výkladu čl. 10. bod 8 licenčnej zmluvy, že tým, že vzal z vlastnej vôle späť žiadosť, ktorou žiadal Colný úrad Trenčín o vydanie povolenia na prevádzkovanie skladu vína úmyselne spôsobil, že odkladacia podmienka obsiahnutá v čl. 10.8 licenčnej zmluvy jeho zavinením nenastala.
Zo samotnej podstaty podmienky uvedenej zmluvnými stranami do čl. 10.8 licenčnej zmluvy vyplýva, že v čase podpisu licenčnej zmluvy existovala u oboch zmluvných strán neistota, či nastane odporcom očakávaná skutočnosť, a teda či získa právoplatne povolenie na výrobu a distribúciu vína z Colného úradu Trenčín, na ktorej závisela účinnosť licenčnej zmluvy medzi stranami, pričom táto podmienka bola do zmluvy zahrnutá z vôle oboch zmluvných strán. Faktom je, že podmienky sú vždy výrazným prejavom zásady autonómie vôle, pretože umožňujú, aby jedna zmluvná strana mohla svoje konanie prispôsobiť zmenám, ktoré nastanú až v budúcnosti. Ak by zákon zakazoval používať podmienky v zmluvách, nútil by jednu zo zmluvných strán, aby sa zdržala právneho konania až do objasnenia všetkých skutkových okolností jej konania alebo aby riskovala, že právne konanie spôsobí následky za iných, než očakávaných okolností a že v dôsledku toho dôjde ku škode. Z účelu § 36 ods.1 OZ nesporne vyplýva, že dojednaním odkladacej podmienky zásadne nevzniká žiadna povinnosť jej splnenia, pretože ak by tomu tak bolo, nejednalo by sa o podmienku, ale o zmluvnú povinnosť, nesplnenie ktorej by mohlo mať za následok povinnosť nahradiť škodu. Obsahom čl. 10.8 licenčnej zmluvy sú dve odkladacie suspenzívne podmienky, pri ktorých nastupujú účinky právneho konania až ich splnením. Podmienkou v zmysle § 36 ods. 1 OZ nie je situácia, pri ktorej chýba základný znak podmienky, a to objektívny stav neistoty, a teda ak je o budúcej skutočnosti už od začiatku známe, že nemôže nastať z rôznych dôvodov, a to aj právnych. V takom prípade by šlo o tzv. nemožnú podmienku, ktorú nie je možné odlúčiť od zvyšku právneho jednania, ktoré je preto z takéhoto dôvodu celé neplatné. Ak však je budúca skutočnosť aspoň sčasti istá, že nastane, aj keď účastník zmluvy nevie kedy, jedná sa o podmienku podľa § 36 ods.1 OZ a k jej splneniu dôjde vtedy, ak nastane stav, ktorý zodpovedá jej obsahu. Len samotná pripravenosť k jej splneniu však pre jej splnenie nestačí. Z obsahu dojednania čl. 10.8 licenčnej zmluvy vyplýva len to, že podmienkou nadobudnutia účinnosti licenčnej zmluvy je okrem zápisu licenčnej zmluvy do registra ochranných známok Úradom priemyselného vlastníctva SR, ku ktorému tiež nedošlo, aj získanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vína nadobúdateľom licencie, t. j. odporcom od príslušného colného úradu. Z obsahu takto dohodnutej odkladacej podmienky, a to získanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vína nadobúdateľom licencie nevyplýva, že by takéto dojednanie zmluvných strán mohlo byť dojednaním neplatným z dôvodu, že by nadobúdateľ licencie bol sám zmaril jej získanie, aby tak zabránil účinnosti licenčnej zmluvy. Neoprávnené zmarenie podmienky je upravené v § 36 ods.3 OZ, pričom týmto ustanovením sa zákonodarca snažil zabrániť nekalým manipuláciám so zmarením či splnením podmienky, a teda že skutočnosť, na ktorú sa viaže podmienka už nemôže objektívne nastať, čím by sa splnila fikcia zákonného následku spočívajúca v tom, že sa na právne konanie účastníka zmluvy hľadí, ako keby nebolo podmienené. Z konania odporcu, ktoré predchádzalo uzavretiu licenčnej zmluvy, ako aj z postupu správnych orgánov, a to či už colných orgánov, Ministerstva financií SR, ako aj daňových orgánov jednoznačne vyplýva, že viac ako polroka sa odporca snažil získať povolenie na výrobu a distribúciu liehovín a že preto urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach. Nielenže žiadal opakovane o vydanie povolenia, ale aj pripravoval technologické zariadenie, ktoré súbežne prevádzkoval aj na výrobu liehu tak, aby spĺňalo zákonné predpoklady aj pre výrobu vína a pripravoval aj sklad tak, aby mohol túto činnosť reálne začať a v nej pokračovať. Hlavným cieľom oboch účastníkov licenčnej zmluvy, ktorí podnikajú v rovnakom predmete činnosti je nesporne najmä dosahovanie zisku, čo je základným znakom podnikania tak, ako to vyplýva aj z definície podnikania uvedenej v § 2 ods.1 Obch. zák., pričom je treba mať na zreteli, že zmyslom toho, aby určitá činnosť bola podnikaním je aj to, že podnikanie musí byť vykonávané oprávnene a dosahovanie zisku musí byť aspoň zámerom a motívom podnikateľa. Bolo teda v záujme oboch účastníkov zmluvných strán, aby licenčná zmluva nadobudla účinnosť, pretože na realizáciu v nej dohodnutých práv a povinností len jej platnosť nestačí. Nie je preto možné dospieť k takémuto výkladu, že by odporcovi nesplnenie podmienky, a teda nezískanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vína bolo na prospech a že by preto späťvzatím žiadosti o vydanie takéhoto povolenia bol zámerne zmaril splnenie podmienky, aby tak zabránil účinnosti zmluvy. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k naplneniu ani prvej odkladacej podmienky obsiahnutej v čl. 10 ods.8, a to k registrácii licenčnej zmluvy, aj keď splnenie tejto podmienky je skôr relevantné vo vzťahu k tretím osobám, avšak pre nadobudnutie účinnosti licenčnej zmluvy je rovnako nevyhnutné, ako aj splnenie druhej podmienky, a to získanie povolenia na prevádzkovanie výroby vína vo forme rozhodnutia Colného úradu Trenčín pre odporcu, bez ktorého nie je možné sklad vína prevádzkovať, preto nemohla byť
splnená ani povinnosť odporcu, ktorá vyplývala z čl. 3 bod 5 licenčnej zmluvy, a teda, že odporca začne vyrábať, plniť a vykonávať konečnú úpravu vrátane distribúcie výrobkov označených ochrannou známkou navrhovateľa C., keďže táto povinnosť bola závislá nielen od nadobudnutia platnosti licenčnej zmluvy, ale aj od nadobudnutia jej účinnosti. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že podľa čl. 3 bod 6 licenčnej zmluvy mal odporca ako nadobúdateľ licencie sám prispôsobiť technické a technologické zariadenie na výrobu a plnenie vína na vlastné náklady, pretože táto povinnosť odporcu bola závislá výlučne na získaní povolenia, bez ktorého splnenie povinnosti upravenej v bode 3.6 licenčnej zmluvy nemalo pre odporcu žiaden význam. Z vyššie uvedeného dôvodu nebolo potom podstatné pre rozhodnutie sporu to, či bolo plnenie odporcu v čase uzatvárania zmluvy možné alebo sa stalo nemožným až následne, ako ani to, či pracovníci colného riaditeľstva videli z hľadiska technologického prekážky vo fungovaní oboch daňových skladov, a to daňového skladu liehu a daňového skladu vína v jednom priestore, ako ani tá skutočnosť, či mohli byť odporcovi na základe Zákona o spotrebnej dani z liehu a Zákona o spotrebnej dani z vína vydané povolenia na prevádzkovanie viacerých daňových skladov na rôzne predmety spotrebnej dane, ako ani tá skutočnosť, že v čase uzatvárania licenčnej zmluvy boli vykonané všetky miestne zisťovania a že boli Colnému úradu Trenčín známe všetky stanoviská Colného riaditeľstva SR a aj Ministerstva financií SR, z ktorých podľa názoru navrhovateľa dostatočne jasne vyplynulo, že odporcovi mohlo byť povolenie na prevádzkovanie daňového skladu na víno vydané. Z obsahu dojednania o odkladacej podmienke v čl. 10 bod 8 licenčnej zmluvy vyplýva len tá skutočnosť, že buď odporca ako nadobúdateľ licencie získa povolenie alebo ho nezíska a pre prípad, že ho nezíska, licenčná zmluva bez ďalšieho nenadobudne účinky. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že licenčná zmluva nadobudla dňom podpisu medzi jej účastníkmi nielen platnosť, ale aj účinnosť a že by bola jej účinnosť odložená len vo vzťahu k tretím osobám. Takéto dojednanie z obsahu čl. 10 bod 8 licenčnej zmluvy nevyplýva a nevyplýva z neho ani to, že by sa na dohodnutú odkladaciu podmienku ohľadom nezískania povolenia z konkrétnych presne vymedzených dôvodov malo nahliadať tak, akoby dohodnutá nebola. Odvolací súd sa však aj s takouto, aj keď zmluvnými stranami žiadnym spôsobom nešpecifikovanou situáciou vysporiadal, keď skúmal príp. aplikáciu ust. § 36 ods. 3 OZ. Keďže odporca povolenie na zriadenie daňového skladu na víno nezískal, nenadobudla licenčná zmluva účinnosť a odporcovi nevznikla povinnosť plniť z licenčnej zmluvy žiadne povinnosti, v dôsledku čoho navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo na plnenie a ani na náhradu škody z dôvodu nesplnenia si povinnosti z licenčnej zmluvy, a to aj preto, že odporca licenčnú zmluvu jednostranne ukončil. Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 224 ods.4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
