Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 12CoPr/2/2013 8712210582 04. 06. 2013 JUDr. Roman Tóth ECLI:SK:KSPO:2013:8712210582.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., K. V. XX/X, L., štátne občianstvo SR, právne zastúpeného Beňo & partners advokátskou kanceláriou, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti odporcovi: 1/ FINCHEM, a.s. Svit, Štúrova 101, Svit, IČO: 31 729 118, 2/ CHEMOSVIT CHEDOS, a.s., Svit, Štúrova 101, IČO: 46 741 801, obe spoločnosti zastúpené advokátom Mgr. Štefanom Šalkovským, Štúrova 101, Svit, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní odporcu v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.03.2013 č. k. 12Cpr/15/2012-59, jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.6.2012 je neplatné a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi v 2. rade. Mení
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že
zamieta
návrh proti odporcovi v 1. rade na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.8.2012. Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o platení súdneho poplatku tak, že odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade žiadny z účastníkov celého konania právo. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade trov odvolacieho konania.
nepri z náva
n e m á na náhradu trov
navrhovateľovi náhradu
odôvodnenie: Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 12Cpr/15/2012-59 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.08.2012 sú neplatné. Odporcu v prvom rade zaviazal uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške odmeny právneho zástupcu Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Poprad vo výške 419,76 eur na účet právneho zástupcu č. 2626214333/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v prvom rade je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 199,- eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Návrh voči odporcovi v druhom rade zamietol. Náhradu trov odporcovi v druhom rade nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 07.08.2012 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu spoločnosť CHEDOS, a.s. Svit zo dňa 12.06.2012. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.09.2005 pracoval v spoločnosti ako vodič kamiónovej dopravy. Dňa 12.06.2012 mu zamestnávateľ doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V oznámení nebolo skutkovo vymedzené z akého dôvodu bol pracovný pomer ukončený. Listom z 18.06.2012 zamestnávateľovi oznámil, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a požiadal, aby mu naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. V podaní zo dňa 24.09.2012 navrhovateľ požiadal súd o povolenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a pripustenie rozšírenia žaloby. Dňa 27.08.2012 mu zamestnávateľ doručil nové okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to opakovane neospravedlneného zmeškania práce v dňoch od 11.08.2012, kedy sa mu skončila práceneschopnosť do 27.08.2012. Po okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012 bol odhlásený z verejného poistenia, zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce. Odporca listom zo 06.07.2012 vyzval navrhovateľa k nástupu do zamestnania bez toho, aby sa v liste nachádzalo stanovisko k predchádzajúcemu skončeniu pracovného pomeru a bez uvedenia právneho dôvodu nástupu do zamestnania. Podľa Sociálnej poisťovne od 10.07.2012 je opätovne prihlásený v Sociálnej poisťovni a zamestnávateľ za neho plnil odvodové povinnosti. V čase podania mu ale bola pozastavená výplata podpory v nezamestnanosti. Bola mu pozastavená aj výplata nemocenského. Listom z 15.08.2012 mu bolo oznámené, že dochádza k prechodu práv a povinností v pracovno-právnych vzťahoch na nového zamestnávateľa CHEMOSVIT CHEDOS, a.s. Svit. Čo sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru v júni 2012, vtedy ho zamestnávateľ chcel vyslať na 6-týždňovú zahraničnú cestu, kde zamestnávateľovi oznámil, že tak dlhú cestu nie je schopný v kamióne vykonať, čo mal zamestnávateľ považovať za opätovne porušenie pracovnej povinnosti. Zamestnávateľ mu chcel okamžité skončenie pracovného pomeru doručiť priamo na pracovisko, čo odmietol, ale neskôr po porade s právnikom okamžité skončenie prevzal. Následne sa prihlásil na Úrad práce. Od 15.06.2012 do 11.08.2012 bol práceneschopný. Nové okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 30.08.2012. V prípade úspechu v spore deklaruje nezáujem u odporcu naďalej pracovať. Právny predchodca odporcu vo svojom vyjadrení nespochybnil, že jednostranný právny úkon z 12.06.2012 nemá skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne 06.07.2012 bol navrhovateľ vyzvaný na spätný nástup do práce, čo navrhovateľ neakceptoval jednak z dôvodu práceneschopnosti. Po jej skončení 11.08.2012 opätovne nenastúpil do práce. Neprítomnosť navrhovateľa v práci od 13.08.2012 do 24.08.2012 považuje zamestnávateľ za neospravedlnené zmeškanie práce, dôsledkom čoho bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť CHEDOS, a.s. Svit bola rozhodnutím príslušného orgánu zrušená, zanikla výmazom z obchodného registra od 12.12.2012. Právnym dôvodom výmazu bolo zlúčenie so spoločnosťou FINCHEM, a.s. Svit, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom. Odstúpením od okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012 spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odpadol a navrhovateľ mal zobrať späť návrh na začatie konania. Neskôr navrhovateľ nenastúpil do zamestnania a dal najavo, že odmieta vykonávať ďalšie práce podľa pracovnej zmluvy. Nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby s vykonaním právneho úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru čakal až do právoplatného rozhodnutia súdu. Pretože pracovný pomer s navrhovateľom sa skončil ešte v mesiaci august 2012, odporcovia nie sú pasívne legitimovaní v spore a návrh proti nim nie je dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca odporcov CHEDOS, spol. s r.o. Svit mal uzavretú pracovnú zmluvu s navrhovateľom ako vodičom kamiónovej dopravy. Listom z 12.06.2012 zamestnávateľ s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že zápis o porušení pracovnej disciplíny zamestnanec odmietol prevziať za prítomnosti dvoch svedkov. Navrhovateľ si okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 15.06.2012 bez vykonania zápisu o prevzatí, pričom listom z 18.06.2012 oznámil zamestnávateľovi,
že okamžité skončenie pracovného pomeru pokladá za neplatné a žiadal o ďalšie pridelenie práce podľa dohodnutých podmienok. Listom zo 06.07.2012 zamestnávateľ navrhovateľa vyzval, aby nastúpil naspäť do práce. Práceneschopnosť navrhovateľa bola ukončená 10.08.2012. Listom z 27.08.2012 spoločnosť CHEDOS, a.s. okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu, že navrhovateľ od 11.08.2012 do 27.08.2012 sa opakovane nedostavil na pracovisko a neoznámil existenciu prekážky v práci, ani nepreukázal jej trvanie. Má neospravedlnenú neprítomnosť v trvaní 11 dní. Listom z 30.07.2012 spoločnosť CHEDOS oznámila Vladimírovi Zentkovi, predsedovi ZO ECHOZ prechod práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov spoločnosti na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu na nového zamestnávateľa, a to CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o. dňom 01.09.2012. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť CHEMOSVIT CHEDOS bola zapísaná do obchodného registra dňom 02.08.2012 a jediným spoločníkom firmy bola spoločnosť FINCHEM, a.s. Svit. Spoločnosť FINCHEM Svit vznikla zlúčením spoločností FINCHEM INVEST, a.s. Svit a CHEDOS Svit. Podľa zmeny v zápise sa spoločnosť FINCHEM, a.s. stala právnym nástupcom spoločnosti CHEDOS, a.s. a dňom 12.12.2012 bola spoločnosť CHEDOS, a.s. vymazaná z obchodného registra. Okresný súd hodnotil návrh podľa § 27 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., že ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s odvolaním treba urobiť písomne. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvody tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatný. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 79 ods. 1, 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite, ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, že ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby. Súd mal preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012 je neplatné. V okamžitom skončení nebol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia, čo robí právny úkon neplatným. Ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončil. Je možné akceptovať obranu odporcu spočívajúcu v tom, že listom okamžité skončenie zobral späť a odpadol dôvod sporu. Nebolo preukázané, že účastníci uzavreli v tomto smere dohodu, preto pracovný pomer neskončil a trval ďalej. Zákonník práce neobsahuje ustanovenie o späťvzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru, iba výpovede, pretože pracovný pomer takýmto rozviazaním končí doručením, nie uplynutím zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru listom z 27.08.2012 pre absenciu v dňoch od 11.08.2012 do 27.08.2012, nie je možné to považovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer okamžite. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru z 27.08.2012 súd považuje za neplatné. V čase trvania súdneho sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru formálne zanikla pracovná povinnosť zamestnanca prácu vykonávať. To môže mať len taký dôsledok, že zamestnanec nebude mať právo na náhradu mzdy, ak by sa takejto náhrady domáhal. Platí tu zákonná fikcia ukončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení a keďže navrhovateľ netrval na ďalšom zamestnávaní, jeho pracovný pomer skončil k 30.08.2012. Na inom dni skončenia PP sa účastníci nedohodli. Pasívna legitimácia odporcu v druhom rade nie je daná, pretože pracovný pomer navrhovateľa zanikol ešte dňom 30.08.2012 pred prechodom práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov zamestnanca na odporcu v druhom rade. Preto súd návrh voči nemu ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. O povinnosti platiť súdne poplatky rozhodol súd podľa Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a zaviazal odpor zákonu úspešného účastníka nahradiť súdny poplatok za návrh 2 krát po 99,50 Eur. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca odporcov. Listom z 12.06.2012 odporca v prvom rade okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (odmietnutie nástupu na služobnú cestu do štátov EÚ v trvaní 6 týždňov), pričom listom z 18.06.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Listom zo 06.07.2012 odporca v prvom rade vyzval navrhovateľa k nástupu do práce, pričom navrhovateľ 10.07.2012 oznámil svoju práceneschopnosť od 15.06.2012 do 10.08.2012. Po skončení práceneschopnosti navrhovateľ do práce nenastúpil, aj keď ho zamestnávateľ vyzýval a umožnil mu pokračovať v práci, pričom neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06.2012 napadol žalobca žalobou dňa 07.08.2012. Odporca v prvom rade odstúpil od svojho zrušovacieho prejavu dňa 30.08.2012. Odstúpenie od jednostranného zrušovacieho prejavu Zákonník práce ani iné predpisy nevylučujú (nezakazujú). Komentár Zákonník práce (poradca podnikateľa 1-2/2012) pripúšťa odstúpenie zamestnávateľa od okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak mu zamestnanec oznámi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnávateľ je potom povinný opätovne prideľovať zamestnancovi prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, lebo inak pôjde o prekážku na jeho strane a zamestnancovi vzniká nárok na náhradu mzdy. Odvolateľ nesúhlasí so záverom prvého stupňa, že v čase trvania súdneho sporu nie je možné neprítomnosť zamestnanca na pracovisko ani po výzve zamestnávateľa, aby nastúpil do práce kvalifikovať ako neospravedlnené zmeškanie práce, pretože formálne zanikla pracovná povinnosť zamestnanca prácu vykonávať. Prideľovanie práce je právnym následkom oznámenia zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ak zamestnanec nenastúpil do práce aj keď ho zamestnávateľ vyzval a umožnil mu pokračovať v práci, porušil pracovnú disciplínu, za čo je zamestnávateľ oprávnený uplatniť voči nemu výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru (komentár JUDr. Darancovej v Zákonníku práce druhé vydanie, edícia BCK). Na základe druhého okamžitého skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer skončil k 30.08.2012, pričom platnosť toho okamžitého skončenia pracovného pomeru z augusta 2012 bola napadnutá rozšírením žaloby z 25.08.2012, aj keď absentoval vážnosť vôle navrhovateľa. Sám navrhovateľ do zápisnice z 10.01.2012 výslovne uviedol, že v čase práceneschopnosti si intenzívne hľadal nové zamestnanie, má nového zamestnávateľa. Nemohol uzavrieť novú pracovnú zmluvu, pretože bol medzičasom v spore s odporcom v prvom rade. Súdny spor sa vedie kvôli nevyporiadaným záležitostiam s práceneschopnosťou, keď zamestnávateľ mu preplatil nemocenské od 15.06. do 25.06., ale Sociálna poisťovňa mu nepreplácala práceneschopnosť od 26.06. do skončenia práceneschopnosti, a to 11.08.2012, kým sa neskončil súdny spor. Druhé skončenie pracovného pomeru bolo novým prejavom vôle odporcu v prvom rade, ktorý spĺňa hmotno-právne podmienky ustanovené Zákonníkom práce. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru z 27.08.2012 je platné. Ak skončí pracovný pomer na základe neskoršieho právneho úkonu, má to za následok, že skorší právny úkon sa neuplatní ako právny dôvod zániku pracovného pomeru, pričom neskoršie platný právny úkon rozviazanie pracovného pomeru nemôže spôsobiť zákonnú fikciu ukončenia pracovného pomeru. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v druhom rade napádal výrok rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania. Odporca v druhom rade bol úspešný v konaní, bol preukázaný nedostatok jeho pasívnej legitimácie z dôvodu zániku pracovného pomeru účastníkov dňa 30.08.2012, teda ešte pred prechodom práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov na odporcu v druhom rade (od 01.09.2012). Sám žalobca nemá naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo štvrtom výroku o nepriznaní náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca k odvolaniam proti výrokom I, II až III navrhol rozhodnutie potvrdiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012 je neplatné, pretože absentovalo vymedzenie dôvodu, pre ktoré okamžité skončenie bolo navrhovateľovi dané. Odporca v prvom rade nesprávnym postupom opätovne nahlásil navrhovateľa do Sociálnej poisťovne dňom 10.07.2012, hoci ten bol od 13.06.2012 evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým bol navrhovateľ uvedený do stavu právnej neistoty. Dňa 27.08.2012 odporca v prvom rade opätovne okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu neospravedlneného zmeškania práce. Navrhovateľ do práce nemohol nastúpiť z dôvodov, že bol práceneschopný, ale hlavne z dôvodu, že bol evidovaný ako nezamestnaný. V dobe prebiehania sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemožno požadovať od zamestnanca jeho prítomnosť na pracovisku a jeho neprítomnosť nemala byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto aj výpoveď z 27.08.2012 je neplatná a dôvod na jej udelenie neexistoval. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, ak oba okamžité skončenia pracovného pomeru považuje za neplatné. Čo sa týka štvrtého výroku o náhrade trov konania, tak ak navrhovateľ skončil dohodou pracovný pomer k 30.08.2012, pretože podľa § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončí dohodou. V priebehu konania navrhovateľ rozšíril petit o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v druhom prípade a postavenie navrhovateľa z hľadiska pracovno-právneho bolo značne nejasné, rozhodol sa navrhovateľ rozšíriť žalobu aj na odporcu v druhom rade. Nezákonný postup odporcu v prvom rade vytvoril nezrovnalosti vo verejnom poistení navrhovateľa, pričom sám odporca oznámil navrhovateľovi, že práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov prechádzajú na odporcu v druhom rade. Navrhuje preto potvrdiť výrok rozsudku aj o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v druhom rade. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že je potrebné potvrdiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06.2012, ale je nutné zamietnuť návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.08.2012. Je potrebné zmeniť výrok rozsudku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade a žiadnemu z nich nepriznať náhradu trov celého konania. Ďalej je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v druhom rade. Navrhovateľ dňa 07.08.2012 podal žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce zo dňa 12.06.2012 ako dôvod okamžitého skončenia uvádza závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 bez bližšieho vymedzenia, o aké závažné porušenie pracovnej disciplíny ide, že okamžite končí pracovný pomer so zamestnancom. Ako pri výpovedi, tak aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru, a to podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Žalovaný v prvom rade dodatočne uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 12.06.2012 nespĺňa náležitosti požadované § 70 Zákonníka práce, nie sú skutkovo vymedzené dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Sám považoval túto výpoveď za neplatnú a vyzval navrhovateľa na pokračovaní v zamestnaneckom pomere. Aj vo svojom stanovisku z 30.08.2012 (č. l. 11 spisu) CHEDOS, a.s. uznal, že jednostranný právny úkon z 12.06.2012 nemá skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a tak listom zo 06.07.2012 vyzval žalobcu na nástup do práce na dohodnuté pracovisko, kde mu mala byť pridelená práca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.06.2012. Aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu žalovaní nespochybnili nesprávny zákonný postup pri okamžitom skončení pracovného pomeru z 12.06.2012 a vyzvali navrhovateľa k nástupu do práce. Žalovaný v prvom rade bol pripravený opätovne prideľovať
zamestnancovi prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, preto krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozhodnutí o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06.2012. Čo sa týka druhého nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 27.08.2012, tu odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý určil, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd vychádzal z toho, že ak je spor o neplanom skončení pracovného pomeru, nie je možné neprítomnosť pracovníka na pracovisku počas trvania sporu kvalifikovať ako neospravedlnené zmeškanie práce, pretože formálne zanikla pracovná povinnosť zamestnanca prácu vykonávať. Neprítomnosť na pracovisku môže tak mať len následok v nemožnosti požadovať náhradu mzdy. Odvolací súd je toho názoru, že ak zamestnávateľ vyzval zamestnanca k opätovnému nástupu do práce, čím aj reagoval na predchádzajúce stanovisko žalobcu, ktorý považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné (list z 18.06.2012), a požiadal o pridelenie práce v zmysle dohodnutých podmienok z pracovnej zmluvy, potom Y. H. mal vykonávať svoju činnosť podľa pracovnej zmluvy. Je nesporné, že v čase trvania práceneschopnosti do 10.08.2012 prácu nemohol vykonávať, ale od 11.08.2012 mal riadne nastúpiť do zamestnania spoločnosti CHEDOS, a.s.. V § 47 Zákonníka práce je vymedzená povinnosť z pracovného pomeru, kde zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ale zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Je nesporné, že navrhovateľ nedodržal zákonnú povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce po 11.08.2012, pretože sa neustanovil na pracovisku a nevykonával činnosť podľa pracovnej zmluvy, a tak závažne porušil pracovnú disciplínu. O závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je možné hovoriť, ak v čase od 11.08. do 27.08.2012 navrhovateľ svojvoľne nenastúpil do zamestnania a mal jedenásťdňovú neprítomnosť v práci. Aj podľa vyjadrení navrhovateľa nemal v úmysle ďalej pracovať u odporcu a v zápisnici z 10.01.2013 navrhovateľ uvádzal: po ukončení PN som sa k zamestnávateľovi nedostavil, nemal som záujem u neho pracovať pre dôvody, pre ktoré už v mesiaci jún ma zamestnávateľ vyhodil. V tom čase som už mal nájdeného nového zamestnávateľa, rakúsku spoločnosť, s ktorou však nemohol uzavrieť pracovnú zmluvu, pretože medzičasom ho odporca ako zamestnanca späť prihlásil do Sociálnej poisťovne. V prípade úspechu v spore nemal žalobca záujem u odporcu ďalej pracovať a zopakoval toto vyjadrenie aj na pojednávaní 25.02.2013, že aj po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru 27.08.2012 zamestnávateľa nežiadal o prideľovanie práce ani na tom netrval, aby ho mohol naďalej zamestnávať. Jednoznačne bola tu vôľa odporcu nenastúpiť do zamestnania. Sám uviedol, že od 12.08.2012 neexistovala prekážka, ktorá by mu bránila nastúpiť do zamestnania, akurát to, že vtedy bol vedený ako nezamestnaný, čo je určité evidenčné zhodnotenie Úradom práce, že bol svojim vtedajším zamestnávateľom odhlásený pre okamžité skončenie pracovného pomeru a navrhovateľ sa pre istotu prihlásil na Úrade práce. Z hľadiska pracovno-právnych záväzkov nič nebránilo navrhovateľovi pokračovať vo výkone práce po ukončení práceneschopnosti dňom 11.08.2012. Ak navrhovateľ svojvoľne nenastúpil do práce, mal už zámer pracovať u iného zamestnávateľa, potom mohol CHEDOS uvažovať o platnom ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec poruší závažne pracovnú disciplínu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je vynechanie práce bez závažného dôvodu po dobu trvania 11 pracovných dní, kde navrhovateľ jasne prezentoval úmysel nezamestnať sa u odporcu v prvom rade. Druhé okamžité skončenie pracovného pomeru už platne podané spoločnosťou CHEDOS, a.s. z 27.08.2012 (č. l. 20 spisu) malo svoje zákonné dôvody a nie je dôvod vysloviť neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak ako to urobil súd prvého stupňa. Krajský súd preto mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a zamieta návrh proti odporcovi v prvom rade na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.08.2012. Spoločnosť CHEDOS mala vedomosť o tom, že navrhovateľ svojvoľne nenastúpil po ukončení práceneschopnosti na ďalší výkon zamestnania dňom 11.08.2012, preto pri splnení zákonných predpokladov podľa § 68 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZP a v subjektívnej mesačnej lehote dal okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi. Krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o platení súdneho poplatku tak, že odporca v prvom rade je povinný zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok 99,50 Eur. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení navrhovatelia v konaní
o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. V danom prípade navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku. Odporca v prvom rade je neúspešný v polovici, pretože jeho právny predchodca dal neplatne okamžité skončenie pracovného pomeru z 12.06.2012. Preto mu vzniká poplatková povinnosť za prvý nárok, a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. b/ vo výške 99,50 Eur. S návrhom na začatie konania, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, sa platí poplatok 99,50 Eur. Pri druhom výroku rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 27.08.2012, tam je navrhovateľ oslobodený vecne od platenia súdneho poplatku, ale žalovaný v prvom rade je úspešný, preto nie je možné uložiť ďalšiu povinnosť odporcovi v prvom rade platiť aj druhý poplatok 99,50 Eur. Preto odporca v prvom rade je povinný zaplatiť len jeden súdny poplatok 99,50 Eur, z hľadiska neúspechu v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06.2012. O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodoval dvoma výrokmi. Odporca v prvom rade bol zaviazaný k náhrade trov konania 419,76 Eur s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., pretože podľa rozhodnutia okresného súdu bol navrhovateľ úspešný v oboch výrokoch o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06., resp. 27.08.2012. Okresný súd nesprávne rozhodol ohľadom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 27.08.2012, tak z hľadiska pomeru úspechu navrhovateľ a odporca v prvom rade sú obaja úspešní v rovnakom rozsahu. Preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v súdnom konaní. Žalobca je úspešný pri žalobe týkajúcej sa okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.06.2012 a odporca v prvom rade je úspešný pri okamžitom skončení pracovného pomeru z 27.08.2012, kde bol návrh zamietnutý. To isté sa týka aj odvolacieho konania, preto krajský súd s poukazom na § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. pre pomerný úspech účastníkov v súdnom konaní rozhodol tak, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého konania. Krajský súd potvrdzuje výrok rozsudku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v druhom rade, kde odporcovi v druhom rade nebola priznaná náhrada trov konania. Okresný súd v tejto veci konštatoval, že odporca v druhom rade nie je pasívne legitimovaný v spore, pretože došlo k ukončeniu pracovného pomeru ešte k 30.08.2012. Spoločnosť CHEMOSVIT CHEDOS, a.s. nemohla byť v pracovno-právnom vzťahu k navrhovateľovi, pretože pracovno-právne záväzky po zanikajúcej spoločnosti CHEDOS, a.s. mala preberať až od 01.09.2012. Okresný súd nepriznal úspešnému odporcovi v druhom rade náhradu trov konania s poukazom na § 150 O.s.p., kde ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, je charakter sporu. Je potrebné poukázať na to, že pôvodný zamestnávateľ navrhovateľa spoločnosť CHEDOS, a.s. zanikla, pričom táto spoločnosť dala dve okamžité skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti CHEDOS, a.s. dochádza k prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov na nového zamestnávateľa CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o. dňom 01.09.2012. Ak súdny spor z pracovnoprávneho vzťahu nebol ukončený do 01.09.2012, mohol sa navrhovateľ domnievať, že je potrebné žalovať obidvoch ako spoločnosť CHEDOS tak aj CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o. Právnym nástupcom spoločnosti CHEDOS, a.s. v právach a povinnostiach je FINCHEM, ale v pracovno-právnych vzťahoch CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., čo mohlo viesť u navrhovateľa k domnienke, že je potrebná žaloba na obidva subjekty, ak ešte beží súdny spor. Preto pre túto osobitnosť prípadu okresný súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov prvostupňového konania. S takýmto postupom okresného súdu krajský súd súhlasí. Nezrovnalosti v pracovno-právnych vzťahoch súvisiace s okamžitým skončením pracovného pomeru potrebou napadnutia súdnou žalobou, a to v čase zmien v obchodnom registri a zmenách týchto troch spoločností, mohli vyvolať u navrhovateľa domnienku, že musí žalovať obidve subjekty. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.. Úspešný odporca v druhom rade má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď u navrhovateľa boli pochybnosti kto bude niesť zodpovednosť za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, viedli navrhovateľa k tomu, že podal žalobu proti dvom subjektom a právnym nástupcom spoločnosti CHEDOS, a.s.. Pre túto osobitnú situáciu je potom správne využiť ustanovenie § 150 a úspešnému odporcovi v druhom rade nepriznať náhradu trov ani v odvolacom konaní, a to z tých dôvodov ako je už uvedené vyššie.
Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
