Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 23Cb/26/2013 2113213178 13. 12. 2013 JUDr. Jana Tóthová ECLI:SK:OSTT:2013:2113213178.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: Reklamné služby s.r.o., Pekná 8, Košice, IČO: 36 173 177, zastúpený: JUDr. Silvia Sovová, advokátka, Diamantová 10, Košice proti odporcovi: Merlin Media, s.r.o., Rázusova 7, Trnava, IČO: 36 250 902, zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 495,14 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 495,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 495,14 eur od 09.09.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 29,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 157,40 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. odôvodnenie: Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07.05.2013, doručeným súdu dňa 10.05.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 495,14 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny a taktiež sa domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd vo veci vydal dňa 17.06.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 36Rob/21/2013-17, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odpore odporca uviedol, že navrhovateľ ako predávajúci na základe e-mailovej objednávky zo dňa 17.05.2012 nedodal tovar v požadovanom vyhotovení v dôsledku čoho mal tovar vady. Odporca si uplatnil u navrhovateľa nároky z vád tovaru podľa ustanovenia § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom tovar bol za účelom odstránenia vád vrátený navrhovateľovi kuriérom. Odporcovi bol následne dodaný tovar, ktorý však opätovne nespĺňal požiadavky týkajúce sa jeho vyhotovenia a preto bola navrhovateľovi dňa 15.06.2012 doručená reklamácia. Odporca požadoval 50 % zľavu z kúpnej ceny tovaru. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že poskytnutá zľava vo výške 25 % z fakturovanej sumy je prejav ústretovosti sú nedôvodné a zavádzajúce. Navrhovateľ neodstránil vady už vymeneného tovaru a ani neposkytol zľavu z kúpnej ceny a preto odporcovi vzniklo právo od zmluvy odstúpiť. Odporca od zmluvy platne a účinne odstúpil, čo predávajúcemu oznámil e-mailom dňa 30.10.2012 a 14.11.2012, v ktorých informoval navrhovateľa o vrátení tovaru v prípade neakceptácie uplatnenej zľavy z kúpnej ceny a dostatočne prejavil svoj úmysel odstúpiť od zmluvy, pričom prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupca odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s faktúrou č. XXXXXXXXX, s dobropisom k faktúre č. XXXXXXXXX, s faktúrou č. XXXXXXXXX, s e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že k objednaniu reklamných predmetov došlo v máji prípadne júni 2012. S konateľom navrhovateľa, pánom U., mali dobré vzťahy, navrhovateľ dostal objednávku na počet kusov, na základe cenovej ponuky aj s vizualizáciou. Na základe objednávky prišla do spoločnosti zásielka, pričom od zamestnanca spoločnosti dostal informáciu, že uvedené reklamné predmety sú vadné. Na základe toho dal pokyn na reklamovanie vadného tovaru a jeho vrátenie navrhovateľovi s tým, že tento bol informovaný o probléme. Navrhovateľ prisľúbil, že sa pokúsia vadný tovar prešiť. Tovar opätovne nebol dodaný v poriadku. Navrhovateľ vady výšivky neodstránil s tým, že odporca žiadal o dodanie úplne nového tovaru a čo sa týka vadného tovaru tento sa poskytol novému klientovi, keďže bola sezóna a pracovníci museli mať sezónne oblečenie. Uvedený tovar bol dodaný klientovi a to do doby kým nedôjde zo strany navrhovateľa k dodaniu bezvadného tovaru. Odporca ďalej uviedol, že na začiatku ich obchodného vzťahu neriešili všetko písomne, nakoľko mali dobré vzťahy, až dovtedy kým od navrhovateľa nežiadal 50 % zľavu. Štatutárny zástupca navrhovateľa sľúbil, že uvedená vec sa vyrieši. Navrhovateľ bol neustále vyzývaný, aby uvedený tovar vyúčtoval. Náhradný tovar, ktorý bol dodaný navrhovateľom, nebol tiež úplne bezvadný, preto navrhovateľ vo faktúre neúčtoval výšivky. Zľava vo výške 50 % je primeraná, nakoľko uvedený textil nemohli používať zamestnanci na predaji, iba zamestnanci v sklade. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ mu výšku zľavy ústne potvrdil načo vystavil faktúru svojmu klientovi a následne požadoval faktúru od navrhovateľa. Od tohto momentu, sa začalo doťahovanie o to, či navrhovateľ faktúru pošle, v akej výške poskytne zľavu. Faktúra, ktorú uhradil sa týkala už novododaného tovaru, ktorý nebol kompletný podľa objednávky a ohľadom ktorého bola vyčíslená zľava z dôvodu, že tovar nebol v 100 % kvalite. Predmetom sporu je balík úplne nekvalitného tovaru, kde boli dve možnosti, vybaviť zľavu na požiadanie p. U. alebo vrátenie tovaru, pričom s klientom bola dohodnutá zľavu 50 %. Nakoľko sa nedohodli na uvedenej zľave, tak sa rozhodol tovar vrátiť, pričom klient pripravil tovar, ktorý sa už nachádzal po rôznych prevádzkach. Zároveň konateľa navrhovateľa informoval o vrátení tovaru, s tým, že pán U. mu oznámil, že v prevádzke je len skladník a tovar má odovzdať jemu, tento však odmietol tovar prevziať Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 k úhrade sumy vo výške 575,78 eur, ktorú podľa výpisu z bankového účtu navrhovateľa mal odporca uhradiť uviedla, že túto skutočnosť odporca nepopieral, resp. ju potvrdil, pričom z výpovede konateľa odporcu je zrejmé, že táto čiastka bola omylom hradená na úplne inú faktúru a s ohľadom na to, že odporca odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorá bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená má odporca za to, že bezdôvodne plnil na kúpnu zmluvu, ktorá v podstate zanikla. Vzhľadom na uvedené právna zástupkyňa vzniesla kompenzačnú námietku nároku na vrátenie sumy, ktorú odporca plnil na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol dodatočne a to odstúpením odporcu od kúpnej zmluvy a zároveň požiadala, aby sa uvedená suma započítala voči pohľadávke navrhovateľa. Z vyjadrenia navrhovateľa k odporu doručeného súdu dňa 21.08.2013 vyplýva, že na základe objednávky odporcu zo dňa 22.05.2012 dodal navrhovateľ odporcovi tovar, ktorý odporca reklamoval a vrátil na opravu výšivky. Po oprave výšivky bol tovar opätovne zaslaný odporcovi. O tom, že ani tento krát sa mu výšivka nepáči bol telefonicky a aj e-mailom navrhovateľ informovaný, odporca si vo svojej reklamácii neuplatnil žiaden konkrétny nárok z vád tovaru. Po tom, čo odporca nebol spokojný s výšivkou na tričkách dodaných v júni 2012 mu navrhovateľ výšivku nefakturoval vôbec a odporcovi bola zároveň poskytnutá zľava na textil, ktorý bol úplne bezvadný. Reklamovaná dodávka bola odporcovi fakturovaná faktúrou č. 120101590. Zľavu odporca akceptoval uvedenú faktúru riadne uhradil dňa 03.10.2012. Reklamný tovar (tričká), ktoré boli odporcovi dodané dňa 08.06.2012 a následne po vrátení opätovne dodané s opravenou výšivkou dňa 15.06.2012 už neboli odporcovi nikdy vrátené a tieto boli odpredané zákazníkovi. V júni 2012 si odporca objednal u navrhovateľa nové tričká s výšivkou, ktoré mu boli dodané v júli 2012 a fakturované faktúrou č. 120101591 pôvodne vystavenou na sumu 660,19 eur, pričom sa nejednalo o náhradnú dodávku. Tento tovar bol bezvadný a zo strany odporcu nebol nikdy reklamovaný. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že odporca od uzatvorenej kúpnej zmluvy
nikdy neodstúpil, takýto prejav nikdy neurobil, ani ho nezaslal navrhovateľovi a nevrátil mu žiaden tovar, nakoľko tento bol odpredaný tretej osobe, zo strany ktorej bol používaný. V prípade prvej dodávky bol problém estetický a týkal sa výšivky, pričom nešlo o vady tovaru , ktorými by bola zmluva porušená podstatným spôsobom. Nakoľko odporca tovar nevrátil, ale tento ihneď predal tretej osobe, mohol by si uplatňovať maximálne zľavu z kúpnej ceny. Odporcovi bola poskytnutá zľava z ceny tovaru, ktorú vedome akceptoval a kúpnu cenu tovaru zaplatil. Druhá dodávka z júla 2012 nebola nikdy reklamovaná a s odstupom viac ako troch mesiacov po dodaní tovaru si odporca začal uplatňovať požiadavku na 50 % zľavu z ceny druhej bezvadnej dodávky a to napriek tomu, že tovar nebol reklamovaný a ani nebol bezodkladne uplatnený žiaden nárok z vád tovaru. Z pripojenej faktúry č. XXXXXXXXX vyhotovenej dňa 09.08.2012, splatnej dňa 08.09.2012 súd zistil, že odporcovi bola za tovar a výšivku fakturovaná suma 660,19 eur. Zároveň súd z priloženého dobropisu k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2013 zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu vo výške 25 % predstavujúcej sumu 165, 05 eur. Z pripojenej faktúry č. XXXXXXXXX vyhotovenej dňa 09.08.2012, splatnej dňa 08.09.2012 súd zistil, že odporcovi bola za tovar fakturovaná suma 575,78 eur. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že odporca dňa 03.10.2012 uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 575,78 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXX. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. Podľa ustanovenia § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov. Podľa ustanovenia § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. Podľa ustanovenia § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3. Podľa ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z ustanovenia § 437 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri nepodstatnom porušení zmluvy má kupujúci právo voľby medzi odstránením vád tovaru alebo zľavou z kúpnej ceny. Odstránenie vád tovaru závisí od ich povahy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy zákon neupravuje lehotu, v ktorej má byť vykonaná voľba nároku kupujúcim. Ak však kupujúci nevykoná voľbu nároku, predávajúci je povinný odstrániť vady podľa povahy vady tovaru a na základe svojej voľby. Voľba spôsobu odstránenia vád tovaru predávajúcim je časovo ohraničená okamihom voľby nároku zo strany kupujúceho. Ak kupujúci uplatní nárok z vád a požaduje ich odstránenie je povinný poskytnúť predávajúcemu primeranú lehotu za týmto účelom. Počas plynutia tejto lehoty kupujúci nie je oprávnený zmeniť uplatnený nárok okrem prípadu, ak predávajúci oznámi, že v poskytnutej primeranej lehote tieto vady neodstráni. V prípade márneho uplynutia primeranej lehoty na odstránenie vád tovaru môže kupujúci uplatniť zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom odporca si objednal
u navrhovateľa tovar, ktorý mu následne tento riadne a včas dodal, pričom dodanie tovaru nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Medzi účastníkmi však bolo sporné či sa jednalo o dodanie tovaru na základe ďalšej objednávky odporcu a teda či došlo k uzatvoreniu novej kúpnej zmluvy alebo o dodanie náhradného tovaru miesto vadného na základe reklamácie zo strany odporcu. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli v máji roku 2012 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bolo dodanie tovaru (tričiek s výšivkou loga spoločnosti Q.), zároveň bolo preukázané, že uvedený tovar odporca reklamoval s tým, že žiadal odstránenie vád tovaru týkajúcich sa výšivky loga. Odporca po oprave vád tovar opätovne reklamoval e-mailovým podaním zo dňa 15.06.2012. Súd má za to, že existenciou takýchto vád bola zmluva porušená nepodstatným spôsobom, nakoľko pre naplnenie definície podstatného porušenia neboli splnené zákonom stanovené predpoklady. Z ustanovenia § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplývajú konkrétne nároky z vád, ktoré môže požadovať a to buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. V danom prípade si odporca v rámci svojej voľby vybral neuhradenie fakturovanej sumy a vyhotovenie nového tovaru, pričom takéto nároky z vád uvedené ustanovenie neupravuje. Sám odporca v priebehu konania najskôr uvádzal, že si uplatnil nárok na odstránenie vád tovaru a keďže tieto neboli odstránené, tak žiadal v zmysle ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny a neskôr na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žiadal dodanie nového tovaru za vadný. Odporca žiadnym z navrhnutých dôkazov nepreukázal, že by sa s navrhovateľom dohodol na dodaní nového tovaru za vadný a tiež na poskytnutí vadného tovaru zákazníkovi a to do doby dodania nového tovaru. Takýto odporcom uplatnený nárok zo zodpovednosti za vady (vyhotovenie nového tovaru) v ustanovení § 437 Obchodného zákonníka nie je daný, Obchodný zákonník v tomto ustanovení hovorí o dodaní náhradného tovaru, avšak treba uviesť, že takáto voľba neprislúcha kupujúcemu, ale predávajúcemu v prípade ak kupujúci nevykoná voľbu nároku. Z doložených listinných dôkazov mal ďalej súd za preukázané, že odporca uhradil tento tovar fakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXX v sume 575,78 eur, pričom z uvedenej faktúry je zrejmé, že navrhovateľ neúčtoval odporcovi ním reklamovanú výšivku vôbec a tiež, že mu poskytol zľavu na textil a preto neobstoja tvrdenia odporcu o tom, že si navrhovateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za vady a teda mu vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy. Súd má tiež za to, že odporca úhradou predmetnej faktúry akceptoval uvedenú zľavu z kúpnej ceny a jeho tvrdenia, že uvedenú faktúru uhradil omylom nemôžu obstáť, nakoľko z uvedenej faktúry je zrejmé, že sa jedná o vyúčtovanie tovaru na základe objednávky zo dňa 22.05.2012 a tiež že fakturovaný tovar bol dostatočne vo faktúre špecifikovaný. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu z kúpnej ceny, ktorú odporca akceptoval a ktorú ako vyplýva z vykonaného dokazovania od navrhovateľa požadoval. Súd ako už bolo vyššie uvedené mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo právny vzťah uzatvorením kúpnej zmluvy formou e-mailovej objednávky zo strany odporcu dňa 20.06.2012. Súd má za to, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy a tovar dodaný dňa 27.06.2012 a 12.07.2012 bol plnením povinnosti si navrhovateľa z tejto zmluvy a nie plnením povinnosti zo zodpovednosti za vady, nešlo teda o dodanie nového tovaru za vadný, tak ako to prezentoval odporca, pričom uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že odporca tovar dodaný na základe objednávky z mája 2012 nikdy nevrátil a tento odpredal zákazníkovi, ktorý ho následne užíval, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný odporca. Odporca svoje tvrdenia o neposkytnutí súčinnosti zo strany navrhovateľa pri vrátení tovaru ničím nepreukázal a ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Nakoľko si odporca svoju povinnosť zaplatiť dojednanú cenu nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúru č. 120101591, ktorú navrhovateľ vystavil odporcovi a ku ktorej navrhovateľ vystavil dobropis na sumu 165,05 eur, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 495,14 eur. Súd ďalej tiež v konaní skúmal, či odporcovi vznikla nejaká pohľadávka voči navrhovateľovi spôsobilá na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa a to titulom odstúpenia od zmluvy s poukazom na skutočnosť, že pred samotným odstúpením od zmluvy odporca uhradil kúpnu cenu fakturovanú mu faktúrou č. XXXXXXXXX. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť že došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a teda, že navrhovateľ je povinný vrátiť odporcom poskytnuté plnenie. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odporca si svojím podaním zo dňa 15.06.2012 neuplatnil konkrétny nárok z vád resp. ním uplatnený nárok zákon neupravuje,
pričom navrhovateľ neodstránil vady opravou ani dodaním náhradného tovaru a poskytol odporcovi na základe jeho požiadavky zľavu z kúpnej ceny, ktorú odporca svojim faktickým konaním - úhradou faktúry akceptoval a teda mu nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Pokiaľ odporca od kúpnej zmluvy odstúpil urobil tak bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho je odstúpenie od zmluvy neúčinné a nezakladá nárok odporcu na vrátenie kúpnej ceny. Súd zároveň uvádza, že ak si odporca zvolil nárok na zľavu, nemôže odstúpiť od zmluvy bez súhlasu navrhovateľa ako predávajúceho, pričom pred odstúpením má zároveň kupujúci povinnosť upozorniť na tento svoj úmysel predávajúceho. Súd teda nemal preukázané, že by odporcovi vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa a že by započítaním (kompenzáciou) tieto pohľadávky zanikli. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 495,14 eur od 09.09.2012 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 29,50 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z nasledovného: · prevzatie a príprava zastupovania....................................................................31,54 eur · písomné podanie na súd- návrh........................................................................31,54 eur · vyjadrenie k odporu..........................................................................................31,54 eur · vyjadrenie zo dňa 09.12.2013...........................................................................31,54 eur · náhrada výdavkov za 4 úkony právnej služby v roku 2013 .............................31,24 eur Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 09.12.2013. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal navrhovateľovi odmenu a režijný paušál za právny úkon- vyjadrenie zo dňa 29.09.2013, nakoľko sa nejednalo o písomné vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
