ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Trenčín 17Co/36/2013 3810211576 19. 03. 2014 JUDr. Emília Zimová ECLI:SK:KSTN:2014:3810211576.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. O. XX, zast. JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom v Prievidzi, Švéniho 6 proti odporcom: 1/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. XXX/XX, 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, F., obaja zast. JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach trvá, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. októbra 2012, č.k. 16C/131/2010-195, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu

potvrdzuje.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 Eur, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Jána Súkeníka, advokáta, do troch dní. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ po úprave žalobného petitu domáhal, aby súd určil, že na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve odporcu 1/ a 2/ zapísaných v LV č. XXXX v k.ú. F. trvá záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva z 24.04.2001, ktorou je zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 24.01.2001 v prospech navrhovateľa. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal určenia trvania záložného práva s odôvodnením, že dňa 07.02.2005 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 2.713.691,90 Sk, ktorá voči matke odporcov O. M. vznikla na základe zmluvy o hypotekárnom úvere. Matka odporcov odporcom 1/,2/ darovacou zmluvou zo dňa 07.05.2002 darovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. F. spolu s ťarchou - záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom navrhovateľ ako záložný veriteľ toto záložné právo nadobudol spolu s pohľadávkou - zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.02.2005. Uvedenú pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a.s. kupoval z dôvodu, že voči odporcom mal aj inú splatnú pohľadávku vo výške 80.329,28 Eur, a to na základe toho, že otcovi odporcov 1/ a 2/ U. M. staršiemu poskytol pôžičku, ktorý dlh odporcovia 1/ a 2/ prevzali a zaviazali sa ho zaplatiť za svojho otca. V súvislosti s uvedeným dlhom odporcovia 1/ a 2/ uzavreli s navrhovateľom záložnú zmluvu, ktorou bola zabezpečená táto zmluva o pôžičke. Tvrdil, že keďže odporcovia 1/ a 2/ nesplnili to, k čomu sa zaviazali v zmluve o prevzatí dlhu, pristúpil k realizácii záložného práva, ktorým mal zabezpečenú pôžičku poskytnutú otcovi odporcov. Jediným reálnym majetkom odporcov 1/ a 2/ boli nehnuteľnosti, na ktorých viazla aj ťarcha záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorú odkúpil. Obidve pohľadávky uspokojil predajom založených nehnuteľností zapísaných v LV XXXX, a to kúpnou zmluvou zo dňa 16.02.2005. Právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 110/2008 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 15C 15/2007 z 31.03.2010 bolo okrem iného určené, že spôsob výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy, ktorou bola zabezpečená zmluva o pôžičke pre otca odporcov 1/ a 2/ na nehnuteľnosti v tom čase vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ uzavretím

kúpnej zmluvy je neplatný. Súd teda rozhodol, že vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX sa vrátilo odporcom 1/ a 2/ bez tiarch a obmedzení, teda aj bez záložného práva, ktoré navrhovateľ odkúpil od Slovenskej sporiteľne, a.s. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd rozsudkom rozhodol, že záložné právo, ktorým je zabezpečená pohľadávka, ktorú od Slovenskej sporiteľne, a.s. odkúpil, trvá. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany odporcov. Stotožnil sa s názorom zástupcu odporcov, a to, že záložné právo podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci pohľadávka, ktorá bola zabezpečená zriadením záložného práva, a to pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 24.04.2001 sa stala celá splatná dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, teda dňom 01.07.2004. Keďže sa jednalo o pohľadávku z hypotekárneho úveru poskytnutého bankou fyzickým osobám, premlčacia doba v danom prípade v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná. V konaní z výsluchu účastníkov bolo nesporne preukázané, že pohľadávka z hypotekárneho úveru nebola zo strany navrhovateľa, ani zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., uplatnená ani priznaná v súdnom konaní, z čoho možno vyvodiť, že štvorročná premlčacia doba v danom prípade uplynula dňom 01.07.2008 a táto pohľadávka z hypotekárneho úveru, ktorá bola postúpená na navrhovateľa je už v súčasnej dobe premlčaná. Ďalej uviedol, že v konaní bolo tiež nesporné, že uvedená pohľadávka navrhovateľa bola pôvodne zabezpečená záložným právom, ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 24.04.2001, pričom v zmysle článku III. bod 2 zmluvy záložný veriteľ mohol predať založenú nehnuteľnosť niektorým spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode, resp. ju prenajať po uplynutí 10-dňovej lehoty stanovenej v upozornení o výkone záložného práva. Z článku III. záložnej zmluvy vyplýva, že k realizácii záložného práva v zmysle uvedenej zmluvy mohlo dôjsť predajom založenej nehnuteľnosti priamo na základe súdno-znaleckého posudku alebo na verejnej dražbe alebo iným vhodným spôsobom. Premlčacia doba na realizáciu tohto záložného práva predajom alebo iným vhodným spôsobom v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda po uplynutí 10-dňovej lehoty stanovenej v upozornení o výkone záložného práva. Keďže uvedené upozornenie mohol záložný veriteľ zaslať záložcovi najskôr v deň splatnosti, ktorá bola vyhlásená dňom 01.07.2004, k realizácii záložného práva mohlo najskôr dôjsť až po uplynutí uvedenej 10-dňovej lehoty, t.j. najskôr 12.07.2004, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na realizáciu záložného práva. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom zo 07.02.2005, a to z článku I. bod 2 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 16.07.2004 pristúpila k realizácii záložného práva podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba bola uskutočnená dňa 28.09.2004, pričom bola neúspešná a predmet dražby nebol vydražený. Pokiaľ navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že k realizácii uvedeného záložného práva následne došlo uzavretím kúpnej zmluvy zo 16.02.2005, ktorá kúpna zmluva bola následne v konaní 15C 15/2007 vyhlásená za neplatnú v celom rozsahu a zároveň zastával názor, že počas priebehu uvedeného súdneho konania došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka uviedol, že z kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2005, a to z článku II. jednoznačne vyplýva, že uvedenou kúpnou zmluvou nedošlo k realizácii záložného práva zo záložnej zmluvy z 24.04.2001, pôvodne uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a O. M., ale k realizácii záložnej zmluvy z 08.12.2003, čo vyplýva z článku VIII. uvedenej záložnej zmluvy, v ktorej odporcovia 1/ a 2/ splnomocnili navrhovateľa k prevodu nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX v k. ú. F., nakoľko na základe zmluvy o pôžičke a zmluvy o prevzatí dlhu z 08.12.2003 nesplnili podmienky záložnej zmluvy, zmluvy o pôžičke a zmluvy o prevzatí dlhu, z ktorého dôvodu pristúpil navrhovateľ ako záložný veriteľ k predaju predmetných nehnuteľností. Z článku III. uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že predchádzajúci záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. na predmetné nehnuteľnosti už vykonal prvé kolo dražby, ktorá bola neúspešná. Keďže teda uvedenou zmluvou nešlo o priamu realizáciu záložného práva zo zmluvy z 24.04.2001, a keďže súdne konanie 15C 15/2007 bolo vyvolané z podnetu odporcov 1/ a 2/, a teda uvedené súdne konanie nebolo vyvolané z podnetu navrhovateľa ako záložného veriteľa, a navrhovateľ ako záložný veriteľ si v uvedenom súdnom konaní ani neuplatnil svoje práva záložného veriteľa napríklad podaním vzájomného návrhu o určenie, že záložné právo zo záložnej zmluvy z 24.04.2001 trvá, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka neuplatnil svoje práva na súde, a teda nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby záložného práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V súlade so zásadou uvedenou v § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa záložné

práva nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka, k premlčaniu záložného práva v danej veci potom došlo dňom 12.07.2008, kedy sa premlčala aj pohľadávka zabezpečená uvedeným záložným právom, pričom záložné právo by sa bolo premlčalo už skôr, a to dňa 12.07.2007. Keďže návrh ohľadom určenia trvania záložného práva bol podaný na súd až 11.08.2010 v tomto konaní, a keďže bola zo strany odporcov vznesená námietka premlčania tohto práva, v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemohol premlčané právo záložnému veriteľovi priznať a z toho dôvodu návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania bolo zistené, že odporca 2/ previedol podiel na sporných nehnuteľnostiach na odporcu 1/, a preto v čase rozhodnutia súdu odporca 2/ v konaní už ani nebol vecne pasívne legitimovaný. Podotkol, že v konaní bola spochybnená aj aktívna legitimácia navrhovateľa s poukazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom ako postupcom a G.. S. O. ako postupníkom z 08.03.2005, ktorou zmluvou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorú vlastnil navrhovateľ na základe zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. I keď zástupca navrhovateľa v konaní predložil súdu dohodu o zrušení tejto zmluvy o postúpení pohľadávky na G.. S. O., uviedol, že uvedená dohoda o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky sa mu javí ako neplatná v zmysle § 39, § 48 Občianskeho zákonníka, keďže účastníci zmluvy nemali v zmluve o postúpení pohľadávky dohodnutú možnosť zrušiť zmluvu dohodou alebo odstúpením od nej bez udania dôvodu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100 ods. 1, 2, § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v sume 1.031,30 Eur, z toho sumu vo výške 33 Eur titulom súdneho poplatku a sumu 998,30 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní vytýkal, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s jeho základnou argumentáciou, týkajúcou sa premlčania nároku okamihom pretrhnutia plynutia premlčacej doby, je spočívaním a pokračovaním jej plynutia. Vo svojom rozhodnutí sa nevyporiadal ani s jeho argumentáciou, týkajúcou sa uplatnenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu rozsudok prvostupňového súdu nemá atribúty, ktoré na neho kladie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď napadnuté rozhodnutie stručne, jasne a výstižne nevysvetľuje, v čom je jeho argumentácia nesprávna a napadnuté rozhodnutie vôbec neuvádza, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie nie je ani presvedčivé. Súdu prvého stupňa vytýkal, že jeho rozhodnutie sa zúžilo len na konštatovanie, že záložné právo je premlčané z dôvodu, že nepodal v premlčacej dobe návrh na súd, nevzniesol v konaní s odporcami protinávrh, čo bez pochybností má účinky na plynutie premlčacej doby. Tieto a iné účinky podania návrhu, resp. vznesenia protinávrhu sú známe a zrejmé. Táto okolnosť je nesporná a takáto úvaha súdu nenapĺňa zásady legitímnych očakávaní súdnej ochrany, t.j. právneho štátu garantovaného Ústavou. Súd sa v napadnutom rozhodnutí v rozpore s uvedenou zásadou nijako nezaoberal jeho argumentom (uvedeným v žalobe, ale aj na pojednávaní), že pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty spôsobila skutočnosť, že sa vzdal záložného práva (žiadosť na katastrálny úrad zo dňa 09.03.2005), ktoré nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a.s. Týmto došlo k zániku jeho záložného práva v súlade s § 151md ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka. V napadnutom rozhodnutí je len uvedené, že pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty nespôsobilo podanie návrhu odporcom na určenie neplatnosti inej jeho zmluvy odporcami. Tento argument súdu je správny, ale túto skutočnosť nikdy netvrdil a táto úvaha súdu je úplne mimo jeho argumentácie. Tento postup súdu je prvým odvolacím dôvodom v zmysle § 221 ods. 2 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej tvrdil, že pretrhnutie plynutia premlčacej doby spôsobilo jeho upustenie od záložného práva z dôvodu, že jeho nárok bol uspokojený, keď je nesporné, že ak dôjde k uspokojeniu nároku veriteľa na plnenie, jedným z účinkov tohto uspokojenia je, že veriteľovi zaniká právo žiadať plnenie práve preto, že k nemu už došlo a premlčacia lehota už neplynie. Súd na túto zásadnú relevantnú argumentáciu nijako nereagoval. Za úplne nesprávnu považoval úvahu súdu jeho aktívnej legitimácii z dôvodu, že s postupcom, na ktorého previedol pohľadávku, nemohol uzavrieť dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky je totiž uvedené, že má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak postupník nesplní, k čomu sa zaviazal. Ustanovenie § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje odstúpenie od zmluvy a jeho aplikácia na dohodu o zániku záväzku je nesprávnym právnym posúdením, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka. Súd sa ďalej vôbec nezaoberal jeho argumentáciou, týkajúcou sa rozporov dobrých mravov v súvislosti so vznesením námietky premlčania, keď posúdenie tejto otázky nie je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Odvolanie podal aj proti rozhodnutiu o trovách konania z

dôvodu, že súd priznal žalovaným náhradu trov konania, ktorá im nepatrí, a to za 6 polhodín za stratu času za účasť na pojednávaniach, keď v zmysle § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhrada za stratu času patrí advokátovi len za čas strávený cestou do miesta, kde úkon uskutočňuje a nie za účasť na pojednávaniach. Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že podľa ich názoru prvostupňový súd jednoznačne a vecne odôvodnil, že k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby záložného práva nedošlo a táto uplynula ku dňu 12.07.2008. S touto argumentáciou sa odporcovia stotožňujú a majú za to, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.02.2005, ktorú uzatvoril navrhovateľ v mene odporcov s G.. U., navrhovateľ vykonal len záložné právo, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa 08.12.2003. Záložné právo navrhovateľa, ktoré nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a.s., zostalo týmto výkonom nedotknuté. Z tohto dôvodu sa ani prvostupňový súd viac nemal dôvod zaoberať otázkou spočívania a pokračovania premlčacej doby, keďže nedošlo ani k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby. Napriek tomuto tvrdeniu navrhovateľ v odvolaní uvádza, že k pretrhnutiu premlčacej doby malo dôjsť na základe toho, že sa vzdal záložného práva v súlade s § 151md ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odporcov, ak je toto tvrdenie navrhovateľa pravdivé, tento sa sám dobrovoľne vzdal záložného práva, pretože tento spôsob zániku záložného práva sa neviaže na zánik pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečovalo. V prípade, ak by došlo k zániku záložného práva navrhovateľa z dôvodu, že bola uspokojená pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje, došlo by k zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. a/ a vtedy by sa prejavila akcesorita záložného práva. Keď teda malo zaniknúť záložné právo navrhovateľa z dôvodu podľa § 151md ods. 1 písm. c/ žiadosťou zo dňa 09.03.2005, potom nemohlo dôjsť k jeho obnoveniu z dôvodu, že pohľadávka nezanikla. Potom by teda záložné právo navrhovateľa definitívne zaniklo 09.03.2005 z dôvodu, že tento sa ho vzdal a nemohol by sa obnoviť. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie uviedli, že podľa ich názoru i tu prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ túto dohodu posúdil ako neplatnú, keď zo strany účastníkov dohody nešlo o vážny prejav vôle. Poukázali na to, že navrhovateľ podal dňa 23.11.2009 návrh na záznam do katastra nehnuteľností, ktorého podkladom bola zmluva o postúpení pohľadávky z 08.03.2005, ktorou postúpil záložné právo na G.. S. O., z čoho jednoznačne vyplýva, že dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky z 08.03.2005 chýba základná náležitosť právneho úkonu, keď tento úkon nebol vykonaný vážne. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom a G.. S. O. zo dňa 08.03.2005 taktiež potvrdzuje tú skutočnosť, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.02.2005 navrhovateľ nevykonal záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.01.2001, ale len záložné právo zo záložnej zmluvy zo dňa 08.12.2003, pretože pokiaľ by navrhovateľ toto záložné právo vykonával, nemal by dôvod postupovať pohľadávku G.. S. O., keďže táto mala ešte predtým zaniknúť uspokojením. Ďalej uviedli, že vznesená námietka premlčania nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali pritom na skutočnosť, že odporcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti už zaťažené záložným právom, pričom to boli ich rodičia, kto uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 24.01.2001 v čase, keď oni ešte neboli plnoletí. Poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 148/2004 zo dňa 01.01.2006, podľa ktorého v konaní dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. K odvolaniu navrhovateľa proti trovám konania uviedli, že aj tu súd prvého stupňa postupoval správne, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že v náhrade za stratu času je zarátaná len cesta do miesta, kde sa má úkon uskutočniť a cesta späť v súlade s § 17 Vyhlášky 655/2004 Z.z. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú v prevažnej miere totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v

podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje a len pre nutnosť vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami odvolateľa doplnil nasledovné: Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. V preskúmavanej veci navrhovateľ v odvolaní uviedol ako odvolacie dôvody ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že podľa jeho názoru rozsudok prvostupňového súdu nemá atribúty, ktoré na neho kladie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď vyslovuje názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa jasne a výstižne nevysvetľuje, v čom je jeho argumentácia nesprávna a vôbec neuvádza, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, a to najmä pri jeho základnej argumentácii, týkajúcej sa premlčania, resp. nepremlčania jeho nároku, ktorá spočívala v argumente, že došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty. Preskúmaním odvolací súd nezistil opodstatnenosť tohto uplatneného dôvodu. Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V predmetnej veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu má potrebné atribúty uvedené v citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré skutočnosti vzal do úvahy a ktoré nie a tiež uviedol úvahy, akými sa pri svojom rozhodovaní riadil, pričom z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že sa dostatočne zaoberal aj námietkami uvádzanými navrhovateľom v konaní, týkajúcimi sa premlčania, resp. nepremlčania jeho nároku a pretrhnutia plynutia premlčacej doby. Svoje právne závery v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa aj náležite odôvodnil. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí jeho námietkami, týkajúcimi sa pretrhnutia premlčacej doby vôbec nezaoberal. Pokiaľ sa jedná o námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal ani s jeho argumentáciou, týkajúcou sa uplatnenej námietky premlčania pre rozpor s dobrými mravmi, je potrebné uviesť, že súd v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je povinný vo svojom rozhodnutí uviesť podstatné dôvody, ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil, avšak z tohto nevyplýva, že by súd v odôvodnení rozhodnutia bol povinný vysporiadať so všetkými jednotlivými námietkami vznesenými účastníkmi v priebehu konania. Nie je preto dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu v danej veci, pokiaľ sa nevysporiadal s touto konkrétnou námietkou zo strany navrhovateľa, keď iné jeho skutkové a právne závery odvolací súd považoval za správne. K tomuto treba uviesť, že súdna prax sa ustálila na stanovisku, že dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje, preto táto námietka navrhovateľa ani nebola dôvodná. Z uvedených dôvodov uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. písm. a/ O.s.p. nebol opodstatnený. Pokiaľ sa jedná o druhý uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., tento odvolací dôvod spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovateľ jeho opodstatnenosť vidí v tom, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na dohodu o zániku záväzku zo dňa 08.03.2005, ktorým mala byť zrušená dohoda zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 08.03.2005 medzi navrhovateľom a G.. S. O.. Po preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že ani tento navrhovateľom uvedený odvolací dôvod nie je opodstatnený, pretože uvedený dôvod nebol pre zamietnutie žaloby navrhovateľa rozhodujúcim. Súd prvého stupňa totiž návrh

navrhovateľa nezamietol z tohto dôvodu, ale z dôvodu, že prihliadol k odporcami vznesenej námietke premlčania, keď zistil, že záložné právo navrhovateľa zo zmluvy o zriadení záložného práva z 24.04.2001 je premlčané, a preto návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.4.2011 trvá, nie je možné vyhovieť. Súd navrhovateľom namietanú okolnosť (spolu s konštatovaním aj nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu 2/ v konaní v čase rozhodovania súdu) uviedol len ako ďalší dôvod, pre ktorý by bolo potrebné žalobu zamietnuť, ale tieto úvahy súdu prvého stupňa už boli iba doplňujúce, keď rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovania premlčania uplatneného nároku, ktorý súd prvého stupňa posúdil správne. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že náhradu za stratu času priznal právnemu zástupcovi odporcov za cestu na uskutočnené pojednávania a späť a nie za čas strávený zástupcom odporcov na pojednávaniach, teda v súlade s ust. § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.01.2013. Hodnota úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej služby za rok 2013 predstavuje pri zastupovaní dvoch účastníkov suma 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, spolu suma 67,88 Eur + 20 % DPH vo výške 13,58 Eur, spolu celkovo 81,46 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie

nie

je

prípustné.