Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 21Cob/140/2012 2604899841 17. 09. 2013 JUDr. Róbert Foltán ECLI:SK:KSTT:2013:2604899841.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu UNISTAV spol. s r.o., Priemyselná 279, Senica, IČO: 31 409 539, zastúpeného advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, Štúrova 4, Piešťany proti žalovanému Mesto Gbely, Námestie Slobody 1261, Gbely, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, o zaplatenie 7.564,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. Si-4Cb 65/2004-479 zo dňa 21.3.2012 jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.782,40 eur s 13 % úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na trovách konania štátu na účet Okresného súdu Senica 963,02 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania 7.746,67 eur, z toho 6.388,40 eur na účet zastupujúceho advokáta JUDr. Daniela Kostolanského, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 7.564,81 eur (227.897,50,- Sk) s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti ceny diela „PHARE č. SR 9810.01.173 Gbely - kanalizácia“, ktoré zhotovil na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným dňa 17.4.2000. Poukazoval na to, že žalovaný riadne zhotovené dielo dňa 3.9.2001 bez výhrad prevzal a iba v dôsledku jeho pochybenia pri úprave výkazu výmer súvisiacej s čiastočnými zmenami diela Implementačná agentúra EIP Ministerstva životného prostredia SR krátila výplatu zmluvne dojednaného zádržného o žalovanú sumu. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že financovanie stavby bolo realizované z prostriedkov fondu Phare a zmluvnou stranou žalobcu preto bolo Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré on v tomto vzťahu iba zastupoval. K nevyplateniu časti zádržného došlo pre nedostatky fakturácie žalobcu, ktorá obsahovala vyššie jednotkové ceny ako boli uvedené v jeho súťažnom návrhu. Podľa jeho názoru z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, že povinnosť zaplatiť cenu diela so súhlasom žalobcu prevzala Implementačná agentúra EIP.
Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 21.3.2012 (po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci odvolacím súdom) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 3.782,41 eur s 13 % úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súčasne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a podľa § 148 O.s.p. účastníkov zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania štátu - žalobca vo výške 331,51 eur a žalovaný vo výške 631,51 eur, v súvislosti s čím súd prihliadal na skutočnosť, že žalobca na znalecké dokazovanie vo veci zložil preddavok vo výške 300 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie zmluvou o dielo zo dňa 17.4.2000 a jej prílohami, projektovou dokumentáciou stavby, faktúrami, výkazom výmer, nariadením stavebného dozoru z 20.1.200l, zápisom z kontrolného dňa 13.6.2001, obsahom korešpondencie medzi účastníkmi konania, výpismi z účtu účastníkov konania, výsluchom konateľa žalobcu, po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu 1. stupňa a vrátení veci súdu 1. stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedkov Mgr. M. N., Ing. W. N., Ing. F. V., I., Ing. Z., Ing. I. Y., znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva Ing. O. W., výsluchom znalca, dokumentáciou Ministerstva životného prostredia SR, so sídlom Bratislava týkajúcou sa poskytnutia grantu na toto dielo, korešpondenciou medzi na jednej strane účastníkmi tohto konania a na druhej strane Ministerstvom životného prostredia SR a zistil tento stav veci: Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobou vymáhaná suma 5.703,57 eur je časťou ceny diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej žalovaným ako objednávateľom so žalobcom ako zhotoviteľom diela dňa 17.4.2000 týkajúcej sa diela „PHARE č. SR. 98l0.01.173 Gbely - kanalizácia“, pričom ide o časť zmluvného zádržného nevyplatenú žalobcovi ako zhotoviteľovi diela Implementačnou agentúrou. Zo zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom diela uzavretej 17.4.2000 podľa súdu prvého stupňa nevyplýva, že by mal žalobcovi ako zhotoviteľovi diela platiť cenu diela niekto iný, než žalovaný ako objednávateľ diela. Na druhej strane však finančné prostriedky, ktorými bola uhrádzaná žalobcovi ako zhotoviteľovi cena diela, pochádzali z tzv. grantu poskytovaného na území SR Implementačnou agentúrou Ministerstva životného prostredia SR príspevku PHARE EGS. Poskytovanie týchto prostriedkov kontrolovala Implementačná agentúra MŽP SR, pričom prijímateľom grantu bol žalovaný ako objednávateľ diela a Implementačná agentúra tieto finančné prostriedky poskytovala priamo žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, avšak rozhodne plnila namiesto a v mene žalovaného ako objednávateľa diela. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.4.2000, ale aj z podmienok pre poskytnutie grantov z programu Phare. Tieto okolnosti však neznamenajú, že by sa dlžníkom žalobcu ako zhotoviteľa diela stala Implementačná agentúra alebo Ministerstvo životného prostredia SR, dlžníkom žalobcu ako zhotoviteľa diela zostal a zostáva žalovaný ako objednávateľ diela. Pretože prijímateľom grantu je žalovaný ako objednávateľ diela, teda grant smeruje z Implementačnej agentúry MŽP SR voči oprávnenému príjemcovi grantu, ktorým je žalovaný a je len technickou záležitosťou dohodnutou v zmluve o dielo, že namiesto žalovaného Implementačná agentúra poskytuje prostriedky žalobcovi priamo ako zhotoviteľovi diela. Podľa ďalších podmienok obsiahnutých v zmluve o dielo bolo dohodnuté, že faktúry má vystavovať žalobca ako zhotoviteľ diela, avšak doručovať ich Implementačnej agentúre má žalovaný ako príjemca (adresát) grantu. Podľa bodu 60.8 zmluvy majú byť faktúry zo strany zhotoviteľa vystavované v mene Euro, podľa bodu 60.11 zmluvy mena platieb je Euro. Výmenný kurz bude použitý z dňa vystavenia faktúry podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska. Z uvedeného vyplýva, že aj pokiaľ žalobca ako zhotoviteľ diela vystavil faktúru v slovenských korunách, uviedol v nej aj prepočet na Eurá a to podľa kurzu ku dňu vystavenia faktúry, čo je zo všetkých faktúr zrejmé. Vzhľadom k tomu, že takto bola dohodnutá mena úhrady ceny diela, potom v zmysle ustanovenia § 17 Zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny Euro v SR, zostane aj pre obdobie po zavedení meny Euro
pre prepočet platieb pohľadávok, dlhov a pod. z meny SKK na Euro alebo z meny Euro na SKK platný dohodnutý spôsob prepočtu, teda aj v danom prípade sa bude používať prepočet s prihliadnutím na kurz mien Euro - slovenská koruna ku dňu vystavenia jednotlivých faktúr, pretože tieto dohody medzi účastníkmi obchodných vzťahov uzavreté pred zavedením meny Euro v SR nezmení ani zavedenie meny Euro v SR a pre tieto dohody a nároky z nich vyplývajúce nebude potom platiť tzv. konverzný kurz mien SKK - Euro, teda kurz 1 Euro = 30,1260 Sk. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom diela 17.4.2000 vyplýva, že táto bola schválená delegáciou Európskej komisie v SR a to 27.4.2000. K zmluve o dielo bol uzavretý doplnok č. 1 dňa 3.5.2001, ktorý uzavrel žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ diela a ktorý znie: „v bode 2 písm. e) sa mení: výkaz výmer podľa priloženej rekapitulácie, súpisov naviac vykonaných a nerealizovaných prác. Ostatné ustanovenia zmluvy sa nemenia. „Tento doplnok č. 1 k zmluve o dielo podpísali za žalovaného Ing. V. B., primátor mesta, za žalobcu Ing. S. E., konateľ žalobcu, avšak ani jeden z účastníkov nepreukázal, že by tento doplnok č. 1 bol schválený delegáciou Európskej komisie v SR. Zo zmluvy o dielo uzavretej 17.4.2000 súd ďalej zistil, že okrem textu zmluvy o dielo sa vzťahy zmluvných strán, ktoré nie sú upravené touto zmluvou, spravujú súťažnými podmienkami a podkladmi a až pre prípady neupravené v týchto dokumentoch sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zmluva sa riadi právnymi predpismi Slovenskej republiky (bod 5.l písm. b). Podľa bodu 52.2 zmluvy v závažných a odôvodnených prípadoch zmeny objemu prác alebo sadzieb, ak sú tieto podľa názoru stavebného dozoru preukázateľne neprimerané, po prerokovaní stavebného dozoru s obstarávateľom a dozorom stanoví sa vhodná sadzba a cena dohodou medzi stavebným dozorom a zhotoviteľom. Podľa bodu 52.3 zmluvy označeného ako: „zmeny väčšie než 15%„ podrobnosti a podmienky určí objednávateľ, pričom musí rešpektovať Zmluvu o alokovaní prostriedkov. Implementačná agentúra však dohodnutú cenu o dielo v zmluve o dielo považuje za konečnú a vyhradzuje si právo akékoľvek zmeny zamietnuť. Obstarávateľ ich však môže doplatiť z vlastných zdrojov mimo Phare príspevku. Zmluvná cena podľa bodu 60.2 bola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy celkom v sume 214.060,- eur, z toho DPH predstavuje 19.460,- eur, cena bez DPH je 194.600,- eur. Podľa bodu 60.5 zmluvy jednotkové ceny jednotlivých položiek sú pevné a nerevidovateľné tak, ako sú uvedené v súťažnom návrhu uchádzača. V prípade, že sa v priebehu realizácie zistí, že pri niektorej výmere uvedenej v projekte nie je súlad so skutočnosťou, upraví sa zmluvná cena o tento rozdiel len po vzájomnom odsúhlasení a vyfakturujú sa skutočne vykonané práce. Úprava cena sa vykoná so zachovaním jednotkových cien dotknutej položky v súlade s článkom 52.3. Zmenu výmer podľa bodu 5. článku 60 musí zhotoviteľ okamžite zapísať do stavebného denníka a následne do 30 dní riešiť ako dodatok k zmluve o dielo (článok 60 bod 7 zmluvy). Podľa článku 60 bod 1 - mesačné faktúry (výkazy vykonaných prác), bod 7 objednávateľ faktúru so všetkými prílohami a vlastným súhlasom doručí Implementačnej agentúre do 10 dní odo dňa doručenia dodávateľom. Implementačná agentúra zaplatí faktúru priamo zhotoviteľovi. Lehota splatnosti faktúry je 60 dní od doručenia Implementačnej agentúre. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela označeného 3/200l spísaného 3.9.2001 mal súd preukázané, že zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi hotové dielo 3.9.2001 a objednávateľ dielo prebral.
Z nariadenia stavebného dozoru z 20.1.2001 súd zistil, že týmto nariadením stavebný dozor nariadil žalobcovi nerealizovať telesá uličných výpustí, nerealizovať časť spätných úprav na miestnych komunikáciách, naviac zrealizovať oceľové chráničky zo štátnych ciest pre novorealizované stavby. Týmto sa menia nasledovné položky výkazu výmer: 01 pôvodná množstvo
upravená suma
množstvo suma
5. 574,103 137,785 646,103 155,065 24. 1.767,355 653,921 1.876,355 690,921 26. 215,000 7.740,000 315,000 11.340,000 05 3. -316,425 -1.639,082 -256,425 1,328,232 Toto nariadenie stavebného dozoru žalobca pri zhotovení diela v celom rozsahu rešpektoval a vykonal všetky práce, ktoré vykonať mal, v spojení pôvodnej zmluvy o dielo s uvedeným nariadením stavebného dozoru zo dňa 20.1.2001. Z korešpondencie medzi žalovaným Mestom Gbely a Ministerstvom životného prostredia SR Implementačnou agentúrou environmentálnych investičných projektov vyplýva, že celkové zádržné bolo v sume 19.460,- eur. Z tohto zádržného bola vyplatená suma 13.756,43 eur, nevyplatená zostala suma 5.703,57 eur. Implementačná agentúra MŽP SR Mgr. M. N. zaslala Mestu Gbely a na vedomie žalobcovi list zo dňa 1.10.2002, v ktorom oznamuje, že na základe záverečnej finančnej kontroly a vyčíslenia odpočtu položiek na vyššie uvedenom projekte bol zistený rozdiel medzi skutočne uhradenou sumou faktúr a nárokom v súlade s výkazom výmer a to tak, že podľa výpočtu Implementačnej agentúry bolo preukázané vykonanie prác len v cene 188.896,41 eur, hoci žalovaný ich deklaruje v sume 194.599,98 eur. V liste je pripojená tabuľka výpočtu týchto rozdielov, s tým, že rozdiel medzi deklarovanou cenou prác a výkonov a skutočne zistenou cenou prác a výkonov, t.j. 5.703,57 eur, nebude prijímateľovi grantu, teda žalovanému, priznaná a nebude vyplatená žalobcovi. Implementačná agentúra v tomto liste poukazuje na to, že tieto práce boli neoprávnene vyfakturované a túto čiastku bude musieť uhradiť dodávateľ (zrejme zhotoviteľ diela) v prípade, že nepredloží zdôvodnenie tejto skutočnosti. Zdôvodnenie žiada pisateľ do 11.10.2002. Už listom z 31.7.2002 však Implementačná agentúra MŽP SR oznámila žalovanému a dala na vedomie žalobcovi, že v odpočte a dopočte položiek realizovaných a nerealizovaných prác doručenom MŽP SR 24.7.2002 boli opakovane nájdené chyby. Preto nebude možné uhradiť faktúru doručenú 2.5.2002. Na rovnaké okolnosti upozorňuje MŽP SR (Implementačná agentúra environmentálnych investičných projektov - IA EIP) aj listom z 30.5.2002 a to opätovne tak, že list je adresovaný žalovanému a daný na vedomie žalobcovi. Napriek celej tejto korešpondencii žalobca trval na tom, že všetky práce a výkony, ktorých cenu vyfakturoval, skutočne aj vykonal a pokiaľ aj vo faktúre č. 128/00 urobil chybu, túto opravil následne v
poslednej faktúre ním vystavenej 31.8.2001. Poukazoval tiež na to, že dohodnutú cenu diela nijakým spôsobom neprekročil. Žalovaný a v priebehu konania aj MŽP SR ako žalovaný v 2. rade trvali na tom, že vo faktúrach č. 128/2000 - vystavená dňa 28.9.2000 a fa č. 10/2001 - vystavená dňa 30.1.2001 uviedol a účtoval žalobca vyššie jednotkové ceny ako boli v súťažnom návrhu. Žalobca trval na tom, že toto všetko opravil v poslednej faktúre a všetky práce a výkony, ktoré fakturoval, aj skutočne vykonal. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že V. G., ktorý vykonával na tomto diele stavebný dozor, reagoval na výzvy Ministerstva životného prostredia SR Implementačnej agentúry tak, aby sa pokúsil odstrániť rozpory vo fakturácii a odpočtoch, ktoré vytýkala Implementačná agentúra a čím odôvodňovala nevyplatenie časti zádržného. Žalovaný teda nepreukázal, že by reagoval písomne na výzvy Implementačnej agentúry alebo že by existoval nejaký záznam z rokovania V. G. alebo iného zástupcu žalovaného na Ministerstve životného prostredia SR, kde by žalovaný vysvetlil rozpory vytýkané vo fakturácii. Toto žalovaný nepreukázal napriek tomu, že zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi so súhlasom delegáta Európskej komisie vyplývala žalovanému povinnosť prevziať každú jednotlivú faktúru od žalobcu, odsúhlasiť ju a doručiť ju Implementačnej agentúre MŽP SR na preplatenie. Pokiaľ zo zmluvy o dielo vyplývala žalovanému povinnosť faktúry odsúhlasiť, bol žalovaný nepochybne povinný tieto faktúry aj skontrolovať a pokiaľ už MŽP SR - Implementačná agentúra vytklo nedostatky fakturácie, bolo povinnosťou žalovaného, aby sa v spolupráci so žalobcom a Implementačnou agentúrou pokúsil tieto nedostatky napraviť. Rovnako však pokiaľ žalobcovi boli dané na vedomie listy Implementačnej agentúry, v ktorých vytýka nedostatky fakturácie, bolo povinnosťou žalobcu v spolupráci so žalovaným tieto vytýkané nedostatky odstrániť, prípadne aspoň podrobne vysvetliť, že fakturácia je správna. Takéto konanie však žalobca nepreukázal, teda nepreukázal konkrétne svoje kroky smerujúce k vysvetleniu rozdielností svojej fakturácie oproti spôsobu fakturácie požadovanému Implementačnou agentúrou. Na druhej strane však neobstojí tvrdenie Implementačnej agentúry MŽP SR o tom, že by žalobca nerealizoval pri zhotovení tohto diela práce v cene 5.703,57 eur. Toto tvrdenie jednoznačne vyvrátil písomný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva Ing. W. a výsluch znalca. Z uvedených dôkazov vyplýva, že naopak, žalovaný po zmene rozsahu diela vykonanej nariadením stavebného dozoru zo dňa 20.1.2001 vykonal práce vo vyššej hodnote, než boli pôvodne plánované. Znalec Ing. O. W., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác vo svojom znaleckom posudku podanom pod č. 20/2010 z 2.8.2010 výslovne uviedol, že v súčasnosti nie je schopný posúdiť, či všetky práce v roku 2001 boli vykonané v plnom rozsahu, v akých množstvách a v akej kvalite. Z písomných predložených dokladov však znalec zistil, že V. G., ktorý vykonával funkciu technického dozoru stavby za Mesto Gbely nenamietal ani v jednej svojej písomnej alebo ústnej výpovedi alebo v zápise z kontrolných dní, stavebného denníku, že by žalobca uviedol v súpise vykonaných prác práce, ktoré nevykonal. Všetky vykonané práce boli skontrolované a odsúhlasené technickým dozorom a na základe potvrdených súpisov vykonaných prác žalobca vystavil jednotlivé faktúry. Znalec tiež konštatoval, že rozsah prác bol menený na základe reálnej situácie stavby operatívne na kontrolných dňoch, z ktorých boli vyhotovené zápisy. Žalobca ako zhotoviteľ tieto zmeny rešpektoval a rozsah prác podľa požiadaviek investora zastúpeného p. V. G. aj upravil. Všetky práce vykonané naviac skontroloval a odsúhlasil technický dozor žalovaného, ktorým bol p. V. G.. Množstvo vykonaných prác potvrdzoval tento svojím podpisom. Znalec už nemohol posúdiť, či práce vykonané zhotoviteľom diela, teda žalobcom, v roku 2000 a 2001 boli správne evidované a fakturované, avšak predpokladá, že technický dozor, teda V. G. vykonával kontrolu dôsledne a pravdivo v súlade so skutočne vykonanými prácami. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že porealizačné zameranie kanalizácie potvrdilo, že práce sú vykonané v plnom rozsahu projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu. Z tohto zamerania vyplýva aj to, že prác bolo vykonaných aj viac
nad rámec zmluvy (dĺžka kanalizácie o 130,347 bm viac) a hodnota diela je v skutočnosti vyššia ako je uvedené v pôvodnom projekte a rozpočte. Znalec poukazuje tiež na to, že pokiaľ vo fa č. 128/2000 prišlo k neoprávnenému navýšeniu niektorých jednotkových cien, bolo v konečnej faktúre č. 163/2001 toto neoprávnené navýšenie rozpočtu z titulu zvýšenia jednotkových cien odpočítané v rekapitulácii (strana 103 spisu) a to vo výške 5.703,70 €. Znalec teda skonštatoval, že žalobca vykonal aj práce naviac, za ktoré vlastne nežiada zvýšenie ceny diela. Pokiaľ ide o aplikáciu nariadenia stavebného dozoru z 20.1.2001 do evidencie platieb kontrolovaných Implementačnou agentúrou, znalec konštatuje, že prehľad Implementačnej agentúry (č.l. 211 - 213 spisu) nemá zapracovanú zmenu množstva a tým aj finančných prostriedkov v oddieloch. Toto skresľuje v konečnom súčte celkový finančný stav. Podľa názoru znalca došlo k logickej chybe v aplikovaní odpočtov a prípočtov v tabuľke vypracovanej Implementačnou agentúrou a preto znalec nepredpokladá, že by bolo potrebné krátiť celkovú dohodnutú cenu diela v neprospech žalobcu ako zhotoviteľa diela. Znalec teda dospel k záveru, že žalobca nielen zhotovil všetky práce, ktoré od neho žalovaný ako objednávateľ diela požadoval, ale vykonal aj práce, ktoré zvyšujú cenu diela a pre ktorých vykonanie žalobca ako zhotoviteľ diela nežiadal zvýšiť cenu diela. Z týchto dôkazov vyplýva, že aj žalobca, aj žalovaný sa dopustili pri fakturácii ceny diela a komunikácii s Implementačnou agentúrou MŽP SR chyby, keď rozdiely v skutočnom zhotovení diela (na jednej strane časť prác nezrealizovaných, na druhej strane realizované práce naviac) nedostatočne vysvetlili Implementačnej agentúre MŽP SR, nedostatočne s Implementačnou agentúrou spolupracovali, keď žiadala vysvetlenie rozdielov, ale hlavne doplnok č. 1 k zmluve o dielo nedali schváliť Delegácii Európskej komisie v SR (tak ako bola schválená pôvodná zmluva o dielo). Tieto závery znaleckého posudku znalec potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica 27.9.2010, pričom znalec poukázal aj na to, že pokiaľ Implementačná agentúra mala k dispozícii aj chybnú faktúru, aj faktúru, ktorou bola chyba opravená, teda fa č. 128/2000 aj fa č. 163/2001, došlo zrejme k tomu, že ten, kto tabuľku za Implementačnú agentúru vypracúval, započítal sumu 5.703,55 eur ako chybnú vo faktúre č. 128/2000, avšak nezobral však už do úvahy opravu tejto sumy vo fa č. 163/2001. Faktúra č. 128/2000 bola nepochybne vystavená nesprávne, avšak vo fa č. 163/2001 bola táto chyba vo fakturácii opravená. Znalec v celom rozsahu trval na svojich záveroch svojho písomného znaleckého posudku. Súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom svedkov. Svedok Ing. F. Z. vykonával v období rokov l998 2002 funkciu prednostu Mestského úradu v Gbeloch a na spornej stavbe kanalizácie sa zúčastňoval ako projektový manažér. Podľa vlastnej výpovede v tejto funkcii zabezpečoval, aby projekt Phare bol realizovaný v súlade so zmluvou, ktorú uzavrelo Mesto Gbely s Implementačnou agentúrou. Prevzatie prác od zhotoviteľa za objednávateľa podpisoval p. G. ako stavebný dozor a primátor mesta. Prevzatie niektorých prác mohol podpísať aj svedok Z.. Svedok Z. poukázal na to, že zmeny v rozsahu stavby oproti schválenému projektu nemohol vykonať ani zhotoviteľ, ani objednávateľ bez súhlasu Implementačnej agentúry. Nevedel však uviesť, či zmeny vykonané podľa nariadenia stavebného dozoru z 20.1.2001 schválila alebo neschválila Implementačná agentúra. Z výsluchu svedkyne Ing. F. V. vyplýva, že na Ministerstve životného prostredia SR pracovala od roku 2001 do roku 2006. Poukázala na to, že rámcovo síce vie, o aký spor ide, ale vzhľadom k uplynulému času sa k jednotlivým otázkam nevie podrobnejšie vyjadriť. Nevedela tiež uviesť, kto zavinil nevyplatenie teraz žalovanej sumy. Poukázala však na to, že pokiaľ išlo o realizáciu projektov Phare, každá stavba musela byť robená presne tak, ako bola definovaná v zmluve o dielo. Za toto však zodpovedal projektový manažér, ktorým podľa názoru svedkyne bola Ing. N.. Listy adresované Mestu Gbely podpisovala jej nadriadená Mgr. N.. Poukázala však na to, že pokiaľ Implementačná agentúra v tomto súdenom prípade krátila grant o 5.703,57 eur, v každom prípade išlo o postih prijímateľa grantu, teda Mesta Gbely, pretože Implementačná agentúra vo vzťahu k projektu, na ktorý bol grant poskytnutý, komunikovala len s Mestom Gbely a pri poskytnutí grantu partnerom Implementačnej agentúry bolo Mesto Gbely, nie zhotoviteľ diela. Táto výpoveď svedkyne však nie je v súlade s tým, že pokiaľ Implementačná agentúra MŽP SR písomne komunikovala s Mestom Gbely, zároveň posielala tieto listy na vedomie žalobcovi ako zhotoviteľovi diela.
Svedkyňa Ing. W. N. poukázala na to, že pracovala na MŽP SR od roku 2002 do roku 2003 a len približne vie, o aký spor ide. Celú vec si už nepamätá. Vyslovila názor, že pokiaľ došlo ku kráteniu grantu zo strany Implementačnej agentúry, išlo o postih prijímateľa grantu, teda postih v tomto prípade Mesta Gbely, keďže vo vzťahu k prijatiu grantu a jeho použitiu je rozhodujúci vzťah medzi MŽP SR na strane jednej a Mestom Gbely na druhej strane ako príjemcom. Do vzťahu medzi príjemcom grantu ako investorom a zhotoviteľom diela, ktorý je iným vzťahom, už ministerstvo nezasahuje. Prácu zhotoviteľa diela kontroluje stavebný dozor Mesta Gbely, teda stavebný dozor prijímateľa grantu. Podrobnejšie si na realizáciu tohto prípadu nepamätala. Svedkyňa Mgr. M. N. si len približne pamätala, že podľa toho, že účastníkom súdneho konania je Mesto Gbely, mohlo by ísť o dofinancovanie kanalizácie. Ona sama v Implementačnej agentúre pracovala asi od roku l999 do roku 2001 alebo 2002. Pani F.T. bola jej podriadená ako projektový manažér, ale svedkyňa si nepamätala, či mala na starosti práve túto akciu. Táto svedkyňa poukázala na skutočnosť, že krátenie grantu podľa jej názoru malo postihnúť zhotoviteľa diela a nie prijímateľa grantu, pretože za porušenie zmluvy zodpovedal zhotoviteľ diela. Svedkyňa tiež poukázala na to, že bola nadriadenou projektových manažérov, ale samotné zabezpečenie realizovania projektov Phare zabezpečovali projektoví manažéri, ktorí boli odborníci. Išlo o stavebných inžinierov alebo finančných inžinierov, ktorí sa týmto veciam venovali. Ona sama si tieto veci nemôže podrobnejšie pamätať. Prostriedky programu Phare sa poskytujú investorovi diela a tento ich musí použiť na určený zámer a uzavrie zmluvu so zhotoviteľom diela, ktorú podľa názoru svedkyne tiež skontrolovala Implementačná agentúra. Poukázala tiež na to, že k spôsobu krátenia príspevku by sa mohla vyjadriť svedkyňa Ing. F. I.. Poukázala na to, že pokiaľ išlo o programy Phare a fondy poskytované na ich realizáciu, bolo v predvstupovom období pravdepodobne možné, aby Implementačná agentúra zasielala peniaze priamo zhotoviteľovi diela (finančné prostriedky z fondov EÚ poskytované pred vstupom SR do EÚ). Svedkyňa poukázala na to, že pokiaľ by aj bola chybne vystavená faktúra, musela by byť včas opravená pre možnosť nekrátenia príspevku z fondov. Svedkyňa Ing. I. Y. poukázala na to, že od januára 2003 vykonáva funkciu prednostky Mestského úradu Gbely. Z uvedeného vyplýva, že na samotnej realizácii sporného diela sa nezúčastňovala. Vysvetlila však súdu správny spôsob fakturácie ceny diela všeobecne. Napokon svedkyňa Ing. F. I. poukázala na to, že na MŽP SR pracovala od 1.4.2001 najskôr na základe živnosti, neskôr od novembra 2003 ako pracovníčka MŽP SR. Na konkrétny spor medzi účastníkmi tohto súdneho konania si nepamätala. Vypovedala teda k veci všeobecne. Poukázala na to, že podmienky poskytnutia prostriedkov programu Phare boli stanovené tak, že pokiaľ sa vyskytnú nedostatky vo fakturácii, výpočte výmer alebo pokiaľ budú práce naviac, teda také práce, ktoré neboli schválené, v tom prípade ich v zmysle grantovej zmluvy znášal konečný prijímateľ. Pokiaľ by vypočítala zle oprávnene priznané prostriedky z grantu Implementačná agentúra, mal konečný prijímateľ možnosť toto rozhodnutie napadnúť. Konečný prijímateľ mal povinnosť preukázať, že mu patria aj Implementačnou agentúrou nepriznané prostriedky. Pokiaľ urobil chybu vo výkaze výmer a zle fakturoval, tak mal problém zhotoviteľ. Svedkyňa poukázala tiež na to, že objednávateľ diela, teda v tomto prípade žalovaný, v každom prípade mal povinnosť kontrolovať správnosť fakturácie. Žiadosť o výplatu finančných prostriedkov, aj keď ich vyplácali priamo zhotoviteľovi, posielal Implementačnej agentúre konečný prijímateľ prostriedkov, teda žalovaný. Žalovaný zasielal ministerstvu faktúru spolu so žiadosťou o výplatu finančných prostriedkov a k faktúre mali byť pripojené aj podklady pre fakturáciu. Takúto prax však zaviedla až svedkyňa pravdepodobne v roku 2002. Kto posielal faktúry predtým, to si už nepamätala. Poukázala však na to, že každú zmenu pôvodnej zmluvy musí schváliť Implementačná agentúra MŽP SR a Európska komisia a to aj v tom prípade, ak sa mení len technické riešenie. Musel byť uzavretý písomný dodatok k pôvodnej zmluve schválený Implementačnou agentúrou aj Delegáciou Európskej komisie. Akékoľvek iné dohody bez schválenia Implementačnou agentúrou nemožno akceptovať a môže to byť dôvodom nevyplatenia grantu alebo jeho časti. Podľa názoru svedkyne finančný záväzok MŽP SR - Implementačnej agentúry existoval voči zhotoviteľovi diela, teda žalobcovi a predovšetkým žalobca mal dôsledne dbať na to, aby fakturoval správne a žalovaný ako prijímateľ grantu mal povinnosť túto fakturáciu kontrolovať vrátane podkladov. Pokiaľ ide o zmeny rozsahu diela písomným dodatkom k pôvodnej zmluve, tieto dodatky bolo možné uzatvárať aj rýchlo, takže samotnému zhotoveniu diela by to nemalo byť na prekážku. Nevedela sa vyjadriť k otázke, či
by o takúto zmenu zmluvy mohol požiadať len prijímateľ grantu, teda v tomto prípade žalovaný, alebo aj zhotoviteľ diela, teda v tomto prípade žalobca. Trvala na tom, že pokiaľ by aj zmeny nepresiahli l5 %, musel byť uzavretý dodatok k zmluve o dielo schválený Implementačnou agentúrou a Delegáciou Európskej komisie. Aj objednávateľ diela, aj zhotoviteľ diela boli povinní dodržiavať všetky podmienky FIDIC. Zmluvu o dielo, ktorej súčasťou sú podmienky FIDIC, podpisovali všetky tri zúčastnené strany, konečný prijímateľ grantu, zhotoviteľ diela, Implementačná agentúra a táto bola podpísaná Delegáciou Európskej komisie. Zhotoviteľ však nemohol fakturovať v žiadnom prípade v rozpore s pôvodne dohodnutými jednotkovými cenami, pretože právo meniť pôvodne dohodnuté jednotkové ceny nemá ani stavebný dozor. Pokiaľ je vystavená faktúra v rozpore s dohodnutými jednotkovými cenami, malo by byť riešenie také, že je buď faktúra vrátená na prepracovanie, alebo by mali byť zaplatené v tomto prípade pôvodné jednotkové ceny. Viac si svedkyňa k veci nepamätala a vôbec si nepamätala na tento konkrétny prípad. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvodom nevyplatenia časti zádržného bola skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru č. 128/2000 skutočne s nesprávnymi jednotkovými cenami, teda fakturácia bola nesprávna. Jednotkové ceny boli totiž iné, než aké boli uvedené v pôvodnom rozpočte, s ktorým žalobca ako zhotoviteľ diela vyhral verejnú súťaž a získal zákazku na zhotovenie tohto diela. Za takúto nesprávnu fakturáciu nepochybne zodpovedá žalobca. Navyše žalobca sa po tom, čo mu bola Implementačnou agentúrou oznámená nesprávnosť fakturácie (na vedomie zasielaná korešpondencia adresovaná žalovanému), nesnažil dostatočne o riadne a Implementačnou agentúrou akceptovateľné vysvetlenie spôsobu fakturácie, vysvetlenie zmien v rozsahu diela, prípadne vysvetlenie skutočnosti, že podľa názoru žalobcu nesprávnu fakturáciu obsiahnutú vo fa č. 128/2000 opravil a teda nesprávnosť odstránil vystavením fa č. 163/2001 vrátane jej príloh. Pokiaľ totiž žalobca hovoril o tom, že Implementačná agentúra nesprávne aplikovala nariadenie stavebného dozoru a z neho vyplývajúce zmeny rozsahu diela, ku ktorému záveru dospel aj znalec, žalovaný nepreukázal, že by sa dostatočne relevantne snažil tieto rozdiely a nedorozumenia vysvetliť a to či už žalovanému ako objednávateľovi diela a žiadateľovi o výplatu prostriedkov z grantu, alebo priamo Implementačnej agentúre MŽP SR. Pri takýchto rokovaniach, prípadne korešpondencii totiž nestačilo len trvať na tom, že žalobca postupoval pri vystavení faktúr správne. Na druhej strane povinnosťou žalobcu bolo doručovať všetky ním vystavené faktúry a samozrejme aj k faktúram patriace podklady žalovanému a tento ich mal doručiť Implementačnej agentúre environmentálnych investičných projektov Ministerstva životného prostredia SR. Nepochybne bolo teda povinnosťou žalovaného skontrolovať správnosť fakturácie a to jednoducho z toho dôvodu, že príjemcom grantu, ktorý poskytovala Implementačná agentúra environmentálnych investičných projektov Ministerstva životného prostredia SR, bol žalovaný. Z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že žalovaný dôsledne nedodržiaval povinnosť kontrolovať správnosť fakturácie pri faktúrach vystavených žalobcom ako zhotoviteľom diela a to napriek tomu, že tieto faktúry posielal so žiadosťou o vyplatenie prostriedkov z grantu Implementačnej agentúre MŽP SR práve žalovaný. Nesprávny bol potom postup oboch účastníkov konania, teda aj žalobcu ako zhotoviteľa diela, aj žalovaného ako objednávateľa diela, keď doplnok č. l k zmluve o dielo uzavretej dňa l7.4.2000 uzavretý v súvislosti so zmenou rozsahu a zhotovenia diela podľa nariadenia stavebného dozoru z 20.1.2001 nedali schváliť ani Implementačnej agentúre MŽP SR, ani Delegácii Európskej komisie v SR. Vzhľadom k tomu, že celé dielo je už viac rokov zhotovené, nedá sa jednoznačne zistiť, či zmeny nariadené takto dňa 20.1.2001 stavebným dozorom presahujú alebo nepresahujú l5 % rozsahu diela, pretože zo zmluvy o dielo uzavretej 17.4.2000 jednoznačne nevyplýva, čoho by sa rozsah 15 % mal týkať. Teda či napr. časti ceny diela, časti objemu prác a pod. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je súd toho názoru, že tieto zmeny vyhotovenia diela a rozsahu diela uskutočnené na základe nariadenia stavebného dozoru z 20.1.2001 mali dať schváliť Implementačnej agentúre MŽP SR aj objednávateľ diela, aj zhotoviteľ diela a pokiaľ už tak neurobili, mali obe procesné strany intenzívnejšie spolupracovať s Implementačnou agentúrou MŽP SR, pokiaľ od nich ako poskytovateľ grantu žiadal vysvetlenie zmeny rozsahu a vyhotovenia diela. Toto vysvetlenie však v dostatočnom rozsahu neposkytla ani jedna strana zmluvy o dielo, teda ani jedna procesná strana.
Nevyplatenie časti zádržného v sume 5.703,57 eur zavinila teda každá z procesných strán čiastočne. Súd preto rozhodol tak, že žalobe vyhovel v podiele jednej polovice a žalobu v podiele jednej polovice zamietol. Súd je toho názoru, že pokiaľ pôvodne pri podaní žaloby žalobca žiadal zaplatenie sumy 227.897,50 Sk a vychádzal pritom z toho, že táto suma predstavuje sumu 5.703,57 eur prepočítanú kurzom 39,957 Sk = l eur, podal žalobu v súlade s dohodou účastníkov o vzájomnom prepočte mien slovenská koruna a Euro a to dohodou uvedenou v článku 60 bod 11 zmluvy o dielo z 17.4.2000. Pokiaľ bola totiž dohoda medzi účastníkmi taká, že vzájomný prepočet mien slovenská koruna a Euro sa bude vykonávať podľa kurzu NBS platného ku dňu vystavenia príslušnej faktúry (pokiaľ ide o jednotlivé fakturované sumy), možno vychádzať z predpokladu, že suma časti zádržného, teda suma 5.703,57 eur, sa môže prepočítať na slovenské koruny podľa kurzu NBS platného ku dňu vystavenia poslednej faktúry, teda k 31.8.200l, kedy tento vzájomný výmenný kurz predstavoval priemerne 43,287 Sk za 1 € (priemerný mesačný kurz za obdobie 1. - 8. mesiaca roku 2001 podľa údajov NBS ). Pokiaľ žalobca pri podávaní žaloby použil pri prepočte kurz 39,957 SKK za 1 eur, nemožno povedať, že by žaloval sumu príliš vysokú. Pre rozsudok je však rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Rozsudok je vyhlasovaný v čase, keď oficiálnou menou Slovenskej republiky je mena Euro a platí pre prepočet medzi menou slovenská koruna a menou Euro tzv. konverzný kurz, t.j. kurz 30,1260 SKK za 1 eur. Pri takomto prepočte potom suma 227.897,50,- Sk predstavuje sumu 7.564,81 eur a polovica z tejto sumy predstavuje sumu 3.782,41 eur. Súd priznal polovicu žalobou vymáhanej sumy, pričom akýkoľvek iný prepočet Euro - slovenská koruna - Euro by poškodil žalobcu, pretože cena diela bola dohodnutá v mene Euro, avšak za situácie, keď kurz Euro - slovenská koruna predstavoval sumu minimálne 43,7,- Sk za 1 eur. Vzhľadom k dohode obsiahnutej v bode 60.11 zmluvy o dielo má ktorýkoľvek z účastníkov znášať len kurzovú stratu, ktorá by sa prejavila práve v kurze ku dňu vystavenia jednotlivých faktúr tak ako je to presne v tomto bode zmluvy dojednané. Žalobou bol uplatnený aj úrok z omeškania z istiny žalobou uplatnenej a to v sadzbe 13 % ročne za čas od 15.1.2003. Súd tento úrok žalobcovi z prisúdenej sumy istiny priznal a to vzhľadom k tomu, že pokiaľ žalobca žiada úrok z omeškania od 15.1.2003, nemožno povedať, že by v tom čase žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením prisúdenej sumy a to z toho dôvodu, že jednak posledná faktúra, ktorú vystavil žalobca žalovanému, bola vystavená 31.8.2001, jednak celé dielo bolo prevzaté zo strany žalovaného dňom 3.9.2001 bez pripomienok, výhrad. Takže z pohľadu vzťahu žalobcu a žalovaného vzniklo dňom odovzdania a prevzatia diela (zhotovenia diela) žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ teda táto cena diela nebola v celom rozsahu zaplatená, dostal sa žalovaný do omeškania. Žalobca v tomto prípade žiada zaplatiť úrok z omeškania až za čas od 15.1.2003, teda za čas po tom, čo vykonal viacero výziev na zaplatenie celej ceny diela a to či už zo strany Implementačnej agentúry MŽP SR priamo, alebo zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania, pre prípad omeškania sa žalovaného so zaplatením ceny diela nebola sadzba úroku z omeškania dohodnutá. Súd preto vychádzal z ustanovení § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004, teda že dlžník, ktorý je v omeškaní, je povinný platiť úrok z omeškania o l% vyšší, ako je úrok požadovaný za úvery bankou v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Podľa prehľadu vydávaného NBS priemerný ročný úrok z úverov v apríli roku 2000 bol 12,68 % ročne. Pokiaľ teda žaluje žalobca zaplatenie úroku z omeškania 13% ročne, je to sadzba úroku z omeškania určená v súlade s ustanovením § 369 ods. l a § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004 (12,68 % + 1 % = 13,68 % ročne). Súd preto takto uplatnený úrok z omeškania žalobcovi priznal. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o zamietnutí žaloby vo zvyšku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu 3.782,40 eur (spolu s už priznanou časťou istiny 7.564,81 eur) s príslušenstvom. Namietal nesprávne právne posúdenie veci poukazujúc na to, že ku vzniku obchodného záväzkového vzťahu došlo medzi účastníkmi konania a že schválenie zmluvy implementačnou agentúrou nezakladá vzájomný obsah práva a povinností k predmetu plnenia zo zmluvy o dielo. V konaní bolo preukázané,
že dielo v súlade so zmluvou v prospech žalovaného vykonal v rozsahu uplatneného nároku a žalovaný prevzatie diela potvrdil. Skutočnosť, že zo strany Ministerstva životného prostredia SR došlo ku kráteniu príspevku - grantu nemá podľa názoru odvolateľa vplyv na povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok voči veriteľovi, nebolo to medzi účastníkmi dohodnuté ani to z ich právneho vzťahu nevyplýva. Žalobca ako zhotoviteľ diela nie je prijímateľom grantu a preto krátenie grantu nemôže mať vplyv na zaplatenie ceny diela, neznamená zánik povinnosti plnenia a žalovaný má možnosť doplatiť prostriedky na realizáciu diela z vlastných zdrojov. Odôvodnenie rozhodnutia nesprávnosťou postupu oboch účastníkov konania nemá oporu v obsahu záväzkového vzťahu účastníkov ani v právnom poriadku, ktorým sa tento vzťah riadi. Zo strany žalobcu nedošlo k takému konaniu - porušeniu povinnosti, ktoré by zakladalo vznik nároku žalovaného na sankciu alebo zníženie plnenia. Na uplatnenie nároku na zníženie plnenia slúži zákonom určené inštitúty, ktoré zo strany žalovaného ani neboli uplatnené (nároky z vadného plnenia, z dohody o zmluvnej pokute, prípadne nárok na náhradu škody) a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku vykonal práce vo vyššej ako plánovanej hodnote, nie je daný žiaden právny dôvod, pre ktorý by povinnosť žalovaného zaplatiť časť ceny diela zanikla. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p. za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách vo veci, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t. j. s výnimkou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.782,41 eur s 13 % úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia, a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu, najmä obsahom zmluvy o dielo zo dňa 17.4.2000 s doplnkom č. 1 zo dňa 3.5.2001, obsahom písomnej komunikácie medzi žalovaným a Ministerstvom životného prostredia SR - Implementačnou agentúrou environmentálnych investičných projektov dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu. Žalovaný v odvolacom konaní navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie považuje za spravodlivé vzhľadom na zistenie vyplývajúce z obsahu spisového materiálu, vrátane znaleckého posudku, podľa ktorých sám žalobca pochybil pri fakturácii, čoho následkom bolo nevyplatenie celej sumy zádržného zo strany implementačnej agentúry. Podľa jeho názoru nedostatkom postupu žalobcu bolo, že nesprávne vystavenú faktúru č. 128/2000 nevystornoval, ale opravu vykonal iba v záverečnej faktúre, v dôsledku čoho implementačnej agentúre údaje „nesedeli“. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospel k správnym záverom a zisteniam týkajúcim sa charakteru právneho vzťahu účastníkov, ako aj okolností zhotovenia diela a jeho odovzdania zakladajúcich vznik nároku na zaplatenie dojednanej ceny diela. Správne identifikoval aj subjekt v právnom vzťahu účastníkov povinný k úhrade ceny diela a v súlade so zisteným skutkovým stavom konštatoval aj nesprávne vystavenie faktúry č. 128/2000 žalobcom a dodatočné napravenie tohto pochybenia vystavením konečnej faktúry č. 163/2001 a jej príloh, hoci v tejto súvislosti súčasne dospel k záveru o podiele žalobcu na zavinení nevyplatenia časti dojednaného zádržného. V rozpore s týmto záverom súdu prvého stupňa podľa písomností Ministerstva životného prostredia SR adresovaných žalovanému v dňoch 30.5.2002, 31.7.2002 a 28.11.2002 (čl. 326, 327 a 32 spis. mat.) dôvodom nevyplatenia zadržanej sumy boli chyby odpočtu a dopočtu položiek realizovaných a nerealizovaných prác predkladaného stavebným dozorom V. G., v tom čase zamestnancom žalovaného, resp. rozdiel medzi uhradenou sumou faktúr a hodnotou vykonaných prác v súlade s výkazom výmer, zistený pri záverečnej finančnej kontrole, z čoho vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na cene diela nefakturoval viac, ako bolo zmluvne dohodnuté (napriek tomu, že podľa znalca v súvislosti so zmenami diela vykonal práce v hodnote 5.378,85 eur nad rámec dohodnutej ceny diela) logicky vyplýva, že týmto dôvodom nie je žalobcom napravená chyba vo fakturácii, ale nezapracovanie zmien diela vykonaných na pokyn žalovaného do dokumentácie predkladanej ministerstvu. Bez ohľadu na túto skutočnosť zadržanie žalovanej časti ceny diela nemá oporu v zmluve účastníkov, vrátane podmienok pre výstavbu stavebných diel (FIDIC), ktoré boli súčasťou zmluvy, dielo bolo zhotovené riadne a včas a nie je žiaden právny dôvod, pre ktorý by žalobca nárok na zaplatenie časti
dohodnutej ceny diela stratil. Súd prvého stupňa v odôvodnení zamietajúcej časti svojho rozhodnutia, rovnako ako žalovaný vo svojej procesnej argumentácii, ani neuviedol žiadnu právnu konštrukciu vychádzajúcu z platného právneho poriadku, ktorá by nepriznanie uplatneného nároku legalizovala. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa napriek správne zistenému skutkovému stavu (z hľadiska pre posúdenie sporu rozhodujúcich skutočností) časť žalobcom uplatneného nároku nesprávne právne posúdil, a preto, vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalobca dielo včas a riadne zhotovil a objednávateľovi odovzdal, pričom nie sú dané žiadne dôvody pre zníženie dohodnutej ceny diela, podľa § 220 O.s.p. rozsudok v jeho odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi nárok na doposiaľ neuhradenú časť ceny diela vo výške 3.782,40 eur podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. priznal spolu s uplatneným úrokom z omeškania, s hodnotením výšky ktorého a počiatku omeškania súdom prvého stupňa sa stotožnil. Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania zahŕňajúcu súdny poplatok za návrh na začatie konania 378,08 eur (11.390,- Sk), súdny poplatok za odvolanie proti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci samej vo výške 453,69 eur (13.668,- Sk), uhradený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300 eur, súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.3.2012 vo výške 226,50 eur a náklady právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri 8 úkonoch zastupujúcej advokátky (pôvodná právna zástupkyňa JUDr. W. G.) s tarifnou odmenou po 7.150,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu, 4x účasť na pojednávaniach), 1 úkone s odmenou 1.787,50,- Sk (pojednávanie 12.9.2007 odročené bez prejednania veci) a 1 úkone s odmenou 3.575,Sk (účasť na vyhlásení rozhodnutia), s paušálnymi náhradami výdavkov 2 x 136,- Sk, 3 x 150,- Sk, 5 x 178,- Sk a s DPH vo výške 5.263,48,- Sk (spolu náklady právneho zastúpenia JUDr. M. Trylčovej predstavujú 69.437,98,- Sk = 2.304,92 eur), ďalej pri 10 úkonoch zastupujúceho advokáta JUDr. D. Kostolanského (spísanie odvolania, 8x účasť na pojednávaniach, 1x písomné vyjadrenie k predmetu sporu) s tarifnou odmenou po 237,34 eur a 2 úkonoch po 141,07 eur (spísanie odvolania, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu), s paušálnymi náhradami výdavkov 1x 5,91 eur, 2x 6,31 eur, 1x 6,95 eur, 2x 7,21 eur, 2x 7,41 eur, 3 x 7,63 eur, 1x 7,81 eur), s náhradou cestovných výdavkov pri použití osobného motorového vozidla 8x na trase Piešťany - Senica a späť a 1x na trase Piešťany - Trnava a späť v celkovej výške 233,58 eur, s náhradou za stratu času v rozsahu 8 polhodín po 10,52 eur, 4 polhodín po 11,59 eur, 8 polhodín po 12,02 eur, 8 polhodín po 12,35 eur, 4 polhodín po 12,71 eur a 4 polhodín po 13,01 eur (strata času spolu 428,36 eur), a s DPH vo výške 680,58 eur. Ako nedôvodné posudzoval súd náklady právneho zastúpenia (tarifné odmeny, cestovné náklady, straty času) uplatnené v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach nariadených vo veci na dni 11.5.2011 a 15.6.2011, ktoré pojednávania podľa obsahu spisového materiálu po predchádzajúcom zrušení súdom neboli vykonané.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výsledok konania, neúspešným účastníkom ktorého v celom rozsahu bol žalovaný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
