Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Pezinok 10C/46/2009 1709207256 03. 07. 2013 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:OSPK:2013:1709207256.11
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, B. Ú., zastúpený: Mgr. Ferdinand Pethő, advokát, Ružomberská 6, Bratislava, proti odporcovi: Pezinské tehelne - Paneláreň, a. s., so sídlom Tehelná 9, Pezinok, IČO: 35 757 540, zastúpený: JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto rozhodol: Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1.301,54 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Návrh odôvodnil tým, že 16.06.2009 si prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonník práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.06.2009 prišiel oneskorene na zmenu a pod vplyvom alkoholu. Dňa 13.06.2009 prišiel na poobednú zmenu o 18:15 h pričom nástup mal o 18:00 h. Dôvodom meškania bolo, že motorové vozidlo, ktorým sa viezol do práce zastavila policajná hliadka a podrobila vodiča dychovej skúške na alkohol a prehliadke povinnej výbavy. Meškanie ohlásil kolegovi Š. R.. Po príchode na pracovisko, k nemu pristúpil H. V., spýtal sa ho prečo mešká a požiadal ho, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol. Nenamietal, šiel do búdky za vrátnikom, ktorý mu dal fúkať. Vrátnik oznámil V., že nafúkal 0,8 promile, ale prístroj mu ku kontrole neukázali. V. ho poslal hneď domov. Požiadal po predchádzajúcich skúsenostiach o opakovanie skúšky, čo však vrátnik odmietol. S krátkym odstupom času žiadal vrátnika o vystavenie zápisu o dychovej skúške, na čo vrátnik odpovedal, že také niečo nemôže spísať. Nasledujúceho dňa prišiel do práce, prevzal si okamžité skončenie pracovného pomeru, bol požiadaný o odovzdanie vecí, pričom zároveň požiadal o pokračovanie v práci, čo odmietli. Prístroj, ktorým sa vykonala dychová skúška neukazuje namerané hodnoty presne, čo bolo verejným tajomstvom a nikto s tým nič nespravil. Týždeň pred dychovou skúškou, na základe ktorej s ním rozviazali pracovný pomer sa podrobil dychovej skúške, ktorá zistila prítomnosť alkoholu, keďže ale s výsledkom nesúhlasil, požiadal o opakovanú skúšku, ktorá bola negatívna. Ani jeden raz mu neukázali namerané hodnoty a nebol vyhotovený zápis o vykonaní dychovej skúšky. Pri nástupe do pracovného pomeru bol oboznámený so predpismi BOZP, keď podľa smernice zamestnávateľa mal byť pri nariadení a vykonaní dychovej skúšky na alkohol spravidla majster, vrátnik a minimálne jeden svedok. Pri pozitívnom výsledku sa mala vykonať po tridsiatich minútach opakovaná skúška. V prípade pozitívnej skúšky malo
nasledovať napomenutie a krátenie osobného ohodnotenia, pri opakovanom zistení výpoveď. Dychová skúška vykonaná s ním nemala žiadnu z týchto náležitostí. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že skutočnosti, na základe ktorých odporca rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom sú zrejmé zo zápisu z knihy služieb na vrátnici odporcu a je možné ich potvrdiť svedeckými výpoveďami. Nástup do práce pod vplyvom alkoholických nápojov sa všeobecne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením návrhu, pracovnej zmluvy, okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, záznamu z knihy služieb, záznamu zo školenia zamestnancov na úseku BOZP, katalógového listu DRIVESAVE.PRO, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní predniesol návrh zhodne ako bol podaný. Ďalej uviedol, že dôkazná povinnosť skutočnosti, že navrhovateľ nafúkal bola na odporcovi. Nebolo jednoznačné, ktorým prístrojom bola vykonaná dychová skúška, teda nebolo ani preukázané to, či dychová skúška bola vykonaná prístrojom, ktorého špecifikáciu založil odporca na pojednávaní. Taktiež bola sporná aj výška nameranej hladiny alkoholu, keď pri hodnote 0,8 neboli uvedené jednotky. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že prístroj na meranie dychu, ktorý sa používal nebol spoľahlivý. Uviedol, že svedecká výpoveď V. bola v rozpore s výpoveďou S., keď si tento nevšimol, že by navrhovateľ javil známky požitia alkoholických nápojov, čo by si musel všimnúť, lebo dával navrhovateľovi fúkať. Svedok S. nebol nijako zaškolený na prácu s prístrojom, uviedol, že v čase merania svietilo nejaké zelené a červené svetielko, pričom červené znamená poruchu prístroja. Svedok Q. potvrdil nepresnosť výsledkov meracích prístrojov, ako aj o spôsobe vykonávania dychových skúšok. Záverečným vyjadrením zhrnul, že navrhovateľovi nebolo umožnené skontrolovať výsledok merania, vrátnici neovládali obsluhu prístroja, odporca riadne neviedol záznamy o vykonaných skúškach, použitý prístroj sa vyznačoval nízkou cenou a jednoduchosťou, na prístroji počas kontroly svietila červená kontrolka a pri skúške nebol nezaujatý svedok. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracoval na linke ako robotník. Keď v ten deň prichádzal do práce, zastavila ich policajná hliadka, zavolal do práce, že bude meškať asi 10 minút, aj meškal 10 minút, cvikol si a v tom prišiel Ing. V., opýtal sa prečo mešká a vysvetlil mu to. V. mu povedal, aby šiel fúkať a vrátnik S. povedal, že nafúkal, sa nevadil. Neohradil sa, lebo by V. neprevadil, v tom čase sa prepúšťalo, hľadali sa zámienky na prepúšťanie ľudí. Ráno 13.06.2009 bol v Bratislave so strýkom, sestrou na návšteve, šoférovala sestra. Vylúčil, že by požil alkoholický nápoj. Nevylúčil, že z niečoho mohol nafúkať, ale mohol nafúkať aj z toho, že predtým fajčil. Na krvný test alkoholu nešiel lebo by to musel zaplatiť a čakal, že bude opakovaná dychová skúška, vedel, že pri dychovej skúške musia byť dvaja nadriadení. Neskôr na pojednávaní uviedol, že nepil a maximálnu hodnotu uvádzanú na prístroji predloženom odporcom nafúkať ani nemohol. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že tvrdenia navrhovateľa, že nenafúkal sa nezakladali na pravde, predložil súdu záznam kde pri mene navrhovateľa je údaj o nameranej hodnote aj to, že bol prítomný V. a S., ktorý bol vrátnikom a skúšku vykonával. Na zázname o dychovej skúške sú uvedené aj dychové skúšky iných zamestnancov, pri ktorých je uvedená nulová nameraná hodnota, preto tvrdenia navrhovateľa, ktorými spochybňoval presnosť zariadenia prístroja nepovažoval za dôvodné. Obchôdzky boli zaznamenané do jedného riadku, aby bolo možné kontrolovať vrátnikov. Iná evidencia o dychových skúškach ako na zázname o vykonaní obchôdzok nebola vedená. Predpis týkajúci sa užívania alkoholických nápojov na pracovisku a vykonávania skúšok neexistoval. Navrhovateľ nespochybnil pozitívny výsledok dychovej skúšky a nežiadal ani kontrolné meranie. Výsledok dychovej skúšky je potvrdený záznamom ako aj výpoveďou svedkov V. a S.. Svedok S. bol poučený o spôsobe obsluhovania a manipulovania s prístrojom a bolo mu to názorne ukázané. Vyjadrenia svedka Q. sa netýkali použitého prístroja, jeho pracovný pomer skončil v roku 2008, pričom k vykonaniu dychovej skúšky došlo v júni 2009. Výkon práce pod vplyvom alkoholu je všeobecne neprípustný, najmä ak môže dôjsť k poškodeniu zdravia či spôsobeniu škody na majetku. Svedok H. V. na pojednávaní uviedol, že bol na rutinnej kontrole pracoviska na prevádzke, ktorá vyrába nepretržite. Keď odchádzal po 18,00 h, už bol oboznámený, že navrhovateľ nebol prítomný na pracovisku, na čo ho uvidel ako neistým krokom vystupuje z auta. Už z diaľky mu bolo zrejmé,
že niečo popil a aj pán, ktorý ho púšťal sa javil pod vplyvom alkoholu. Požiadal preto vrátnika, aby u navrhovateľa vykonal dychovú skúšku na alkohol, ktorá potvrdila jeho predpoklad. Navrhovateľ vykonával na pracovisku dôležitú funkciu lisára, ktorý môže pri výkone svojej práce spôsobiť škodu za jednu zmenu vo výške 20.000,- €. Rozhodol, že navrhovateľ nebude vpustený na pracovisko, nakoľko v spoločnosti je takéto správanie kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Následne dal pokyn personálnemu oddeleniu na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Po absolvovaní dychovej skúšky zodpovedala reakcia navrhovateľa jeho stavu, keď si pamätal, že vykrikoval, napr. že ma môžete prepustiť a potom niekomu telefonoval. Okrem funkcie výrobného riaditeľa bol aj členom predstavenstva. Iné prejavy požitia alkoholu u navrhovateľa boli, že mal lesklé oči, a cítil alkohol. Po vykonaní skúšky navrhovateľ jej výsledok nespochybňoval. Keby výsledok spochybňoval dostal by fúkať ešte iným prístrojom a fúkal by ešte do trubičky. Pri používaní prístroja sa nevyskytli problémy, pri správnej obsluhe bol prístroj v poriadku a garantovala to aj firma, ktorá prístroj dodáva, je potrebné pri jeho používaní dodržiavať určitý časový odstup pri jednotlivých meraniach. V tomto prípade navrhovateľ fúkal ako prvý. Hovoril navrhovateľovi, že dostane dychovú skúšku a navrhovateľ uviedol, že môže fúkať. Postup dychovej skúšky je daný prístrojom. Robili sa námatkové dychové skúšky a pri podozrení alkoholu sa musela vykonať skúška. V roku 2009 aj teraz bol členom predstavenstva a výrobným riaditeľom. Dychovú skúšku nariadil aj ako člen predstavenstva a výrobný riaditeľ. Ochrana objektu spadá pod výrobného riaditeľa. Navrhovateľa videl vystupovať z auta z cesty, ktorá smeruje k vrátnici, zo vzdialenosti 30 - 40 m. Dychovú skúšku vykonal vedúci vrátnikov S.. Merací prístroj sa nachádzal na vrátnici, je uložený v zásuvke, má k nemu prístup vrátnik, nie je voľne položený. Nevidel ako vrátnik prístroj vyberal, dal mu pokyn na vykonanie dychovej skúšky. V tom čase boli na vrátnici vždy dvaja vrátnici, ktorí sa striedali po 12 hodinách, štandardne o 06,00h. Počas dychovej skúšky bol prítomný on, S. a navrhovateľ. Záznam o dychovej skúške sa zapísal do denníka, kde sa okrem iného zapisujú nástup na zmenu, výkon iných činností, prípadne iné zistenia počas zmeny. Iný záznam o dychovej skúške nebol vykonaný. Záznam o vykonaní dychovej skúšky nepodpísal iba si ho prečítal. Navrhovateľ vtedy nafúkal 0,7 alebo 0,8 promile. Prístroj, ktorým sa vykonáva meranie poznal, nevedel aký mal rozsah, pracujú s ním vrátnici. Na skutočnosť, že maximálny rozsah merania je 0,8mg/l a navrhovateľ nafúkal maximálny rozsah nebol upozornený vrátnikom iba mu bolo povedané, že nafúkal 0,8. Uvedené zodpovedalo aj správaniu navrhovateľa. Záznam o vykonaní dychovej skúšky nebol daný na podpis navrhovateľovi, lebo to nerobili, konkrétne toto meranie bolo vykonané po 18,00 h a nepovažoval to za nutné z dôvodu jednoznačnosti situácie. Žiadna zo strán nespochybňovala výsledok dychovej skúšky. Svedok U. S. na pojednávaní uviedol, že prišli na nočnú zmenu a Ing. V. bol na kontrole pracoviska, zmeny sa striedali po 12 hodinách, o 6 hodine ráno alebo o 18,00h. V. prišiel na vrátnicu a oznámil mu, že nemá púšťať navrhovateľa na pracovisko, navrhovateľ prišiel v ten deň do práce cca. 18,30 h, aj mu dali fúkať. V. potom odišiel. Navrhovateľ volal sestre, ona po neho prišla. Po jej príchode na nich vykrikovala, plnili iba príkaz V.. Nevedel, čo navrhovateľ uznal, či to, že na fúkal alebo to, že ho nemali vpustiť na pracovisko. Viac si nepamätal. Dychové skúšky vykonávali dva až trikrát do týždňa. Vedel manipulovať s prístrojom určeným na vykonanie dychovej skúšky. Po vykonaní dychovej skúšky sa urobil záznam do zošita, kde každá zmena zapísala, keď robila dychovú skúšku. Navrhovateľ nenamietal výsledok dychovej skúšky. Na navrhovateľovi nebolo vidno, že by nejaký alkohol požil. Po nahliadnutí do výpisu z knihy na vrátnici založenej na č. l. 32 uviedol, že záznam, pri ktorom je uvedený časový údaj 18,10 h. je napísaný jeho písmom, ale časový údaj 18,10 h nepísal. Záznam o dychovej skúške bol vykonaný po jeho nástupe do práce. Nebol kontaktovaný nikým z účastníkov ohľadom svedeckej výpovede. Po nahliadnutí do záznamu na č. l. 32 uviedol, že skončil u odporcu v júni 2009. Nevedel prečo dal V. príkaz nevpustiť navrhovateľa na pracovisko, nebol ešte ani na pracovisku. Nemal vedomosť o tom, že sa v tom čase v závode prepúšťalo, kto neposlúchal, bol prepustený. Keď sa zistil aj u iných alkohol, alebo neprišli do práce, boli prepustení. V. mu bežne nedával príkaz, že nemá niekoho vpustiť. Vykonávanie dychových skúšok mal v pracovnej náplni. Merací prístroj na dychovú skúšku na alkohol im dala na vrátnicu bezpečnostná pracovníčka a povedala, že majú vykonávať dychové skúšky a niekedy sa dychových skúšok aj zúčastnila. Neboli vôbec preškolení, bol im daný prístroj a boli poučení ako s ním majú manipulovať, bolo im názorne ukázané ako obsluhovať prístroj. Nespisovali sa osobitné záznamy o dychovej skúške, ak zamestnanec nafúkal, bol vykonaný záznam na vrátnici. Keď zamestnanec nafúkal tak druhý deň ráno V. podľa záznamu v knihe robil opatrenia. Nikto nežiadal krvnú skúšku. Dychová skúška prebiehala tak, že dali navrhovateľovi prístroj, niečo spomínal o hruškovici a ešte mu povedal, že keby to vedel, tak by nafúkal za chrbtom on, aby to V. nevidel, chcel mu dobre. Prístroj bol digitálny a ukazoval farbu a cifru. Záznam nedal podpísať navrhovateľovi. Nevedel aký je rozdiel medzi digitálnym
a analógovým prístrojom. Po predložení katalógového listu na prístroj na meranie alkoholu v dychu uviedol, takýto nejaký požívali na vykonanie dychovej skúšky. Ručička ukázala na cifru. Svietilo tam nejaké zelené a červené svetielko, to už nevedel. Svedok V. Q., na pojednávaní uviedol, že na pracovisku boli dva prístroje na meranie alkoholu v dychu. Najprv sa používal prístroj, ktorý mal šedú farbu a ukazoval podľa toho ako zafúkalo. Sám osobne ho skúšal, keď trikrát po sebe do neho fúkal, vždy s iným výsledkom, teda najprv nameral, že pil, druhýkrát že nie a tretíkrát znovu ukázal, že mal piť. Keď sa ľudia sťažovali na to, že prístroj meria vždy odlišne, tak sa na ňom vymenili baterky. Neskôr kúpili nový prístroj, bol čierny analógový, tento osobne neskúšal, ale ľudia vraveli, že znovu kúpili zlú vec. Dali im všetkým podpísať papier, z ktorého nikto nedostal kópiu, na ktorom bolo uvedené, že ak zamestnanec nafúka prvýkrát, tak bude napomenutý a až pri druhom nafúkaní bude prepustený. Často krát sa stávalo aj to, že zamestnávateľ volal ľudí do práce mimo ich pravidelnej zmeny a to aj napriek tomu, že im takýto zamestnanec povedal, že si dal pivo, na to oni povedali, že to nevadí, nech príde. Dávali fúkať vždy na vrátnici, výsledok merania sa zapisoval do knihy, ktorý záznam zamestnanec nepodpisoval. Záznamy kontroloval V.. Keď niekto nafúkal, nerobila sa opakovaná skúška, jedine keď sa sťažoval, tak dali zamestnancovi fúkať opätovne po jednej minúte. Keď boli dva rozdielne výsledky, nerobila sa krvná skúška. Ak boli obidva výsledky, že pil, tak sa robil záznam, ak bol jeden negatívny, jeden pozitívny, tak sa záznam urobil, že nepil. Po nahliadnutí na katalógový list dychového testera založeného na č. l. 55 uviedol, že je to ten druhý, ktorý bol zakúpený a bol čiernej farby. Do tohto prístroja nefúkal, ale držal ho v ruke. Keď uviedol, že prístroj meral ako zafúkalo, myslel tým, že nikdy neukazoval rovnaký výsledok ako bola skúška predtým. Bolo to povedané obrazne, skúšky s takýmito výsledkami boli vykonávané v hale, vonku, kam za nimi prišli, aby fúkali. Navrhovateľ pracoval na lise ako obsluha stroja, stroj bol plne automatický, išiel sám, úlohou obsluhy bolo v prípade poruchy túto odstrániť, prípadne na odstránenie poruchy obsluha zavolala jeho. Referencie, že aj druhý prístroj nemeria riadne mal ešte z obdobia, keď pracoval u odporcu. Nebol prítomný pri skúške, ktorá bola vykonávaná týmto druhým prístrojom. Fúkať zamestnancom dávali vrátnici. Pri skúške neboli prítomní dvaja vrátnici, fúkať dával ten vrátnik, ktorý bol na ohliadke objektu, zatiaľ čo druhý vrátnik bol stále na vrátnici. Svedok Y. Q. na pojednávaní uviedol, že v čase, keď bol odporca prepustený, už nespadal pod neho, preto tomu nevenoval pozornosť. Dozvedel sa akurát, že bol prepustený. Navrhovateľ od začiatku pracovného pomeru do jeho skončenia prešiel všetkými zodpovednými strojmi, všade ukázal zručnosť, riešené s ním boli občasné neskoré príchody do práce spojené s cestovaním, prípadne technologické nedostatky pri práci. Pokiaľ by mal zamestnanec vypité viac ako by vnímal, tak nedokáže obsluhovať stroj. Následky keby nedokázal sledovať stroj by bol, keby sa mu samému niečo stalo, navrhovateľ pracoval na výrobe tehál, kde za zmenu stroj, ktorý obsluhoval vyprodukoval 8000 - 10000 kusov tehál a keby v takomto stave nekontroloval a nevšimol si to, či sú tehly v predpísaných rozmeroch, parametroch, mohol by pokaziť celú výrobu stroja z celej zmeny. V rozhodnom období skúšky na alkohol vykonával majster spolu s vrátnikom a buď to z podnetu majstra alebo na príkaz nadriadeného, skúšky sa vykonávali vždy keď došlo k úrazu na pracovisku, ale vždy sa skúšky vykonávali za prítomnosti svedka. Pamätal si, že Ing. V. osobne nariadil vykonanie dychovej skúšky. Keď dával fúkať všetkým zamestnancom, tak najprv do prístroja fúkol sám, potom dal konkrétnemu zamestnancovi fúkať, keď zamestnanec namietal výsledok skúšky, tak do prístroja ešte raz fúkol, zamestnancovi nebolo potrebné dať znovu fúkať. Nestalo sa mu, aby zamestnávateľ požadoval od zamestnancov, aby nastúpili do práce mimo svojej pravidelnej zmeny aj keď títo zamestnanci oznámili, že požili alkohol. Keď niekto vypadol zo zmeny a potreboval náhradu, tak volal zamestnancom, ktorý by mohli prísť a títo mi občas povedali, že už pili, čo bolo možno výhovorkou z ich strany, nevedel povedať, ale takémuto zamestnancovi povedal, nech zostane doma. U odporu sa masívne nikdy neprepúšťalo, keď sa prepúšťal človek, tak za prehrešok alebo neschopnosť. Keď niekto nafúkal nerobila sa za jeho prítomnosti opakovaná skúška. Postup, keď zamestnanec nafúkal a namietal výsledok bol taký, že, keď dával on fúkať zamestnancom, tak dôkazom bol sám, pretože po zamestnancovi fúkol on a ukázal všetkým, že ručička prístroja, ktorý bol predtým analógový je na nule. V jeho prípade sa nikto nikdy nedožadoval krvnej skúšky. Keď vykonával skúšky nebol navrhovateľovi za jeho prítomnosti pozitívne zistený alkohol. Navrhovateľ pokiaľ patril pod neho tak nikdy nebol na pracovisku zjavne opitý tak, že by nedokázal obsluhovať stroj. Záznam z dychových skúšok sa vykonával do vrátničnej knihy, hlásenie riaditeľovi v rámci denného hlásenia výroby. V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa vykonával pozíciu majstra výroby, každé stredisko malo majstra výroby, boli dve strediská, každé malo dvoch majstrov. Každý majster si
zabezpečoval zamestnancov z voľna, zamestnanci pracovali štyri dni, dve denné, dve nočné, potom mali 4 dni voľna. Dňa 06.10.2003 uzavrel navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vykonával navrhovateľ prácu robotníka vo výrobe stavebných látok. Navrhovateľ bol pre podpisom pracovnej zmluvy oboznámený s predpismi BOZP, PO, CO, pracovným poriadkom, právami a povinnosťami podľa § 46 a § 47 Zákonníka práce. Dňa 15.06.2009 okamžite skončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom tým, že prišiel oneskorene na zmenu a pod vplyvom alkoholu. Doporučenou listou zásielkou z 07.08.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom vykonávaní práce. Zo záznamu z knihy na vrátnici vyplýva, že o 18,10 h bola vykonaná dychová skúška navrhovateľa s vyznačením „0,8 (alkohol)“. Podľa záznamu školenia zamestnancov na úseku BOZP - GO prevádzky PE II z 02.01.2009 vyplýva, že prítomný navrhovateľ bol poučený o zákaze požívania alkoholických nápojov a omamných látok. Podľa katalógového listu je prístroj DRIVESAVE.PRO ideálny na námatkové kontroly zamestnancov, kde ide primárne o detekciu alkoholu. Jednoduché ovládanie a nízka cena robia z tohto prístroja účinného pomocníka pri boji s alkoholom na pracovisku. Prístroj má analógový display, mernú jednotku mg/l s rozsahom merania 0 - 0,8 mg/l. Podľa potvrdenia Inštitútu bezpečnosti práce, s. r. o. absolvovala Z. W. odbornú prípravu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov v súlade s § 39 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. a to aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6 a § 24 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z. Pracovnou náplňou vrátnika U. S. bolo okrem iných aj vykonávanie činnosti podľa pokynov svojich nadriadených. Podľa Čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej len „ZP“) zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d/ v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e/ hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci účinného k 13.06.2009 (ďalej len „ZoBaOZ“) zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou. Podľa § 12 ods. 2 ZoBaOZ zamestnanec je povinný k/ nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, l/ podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.
Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené 16.06.2009. Návrh na určenie neplatnosti bol doručený súdu 14.08.2009 , teda v zákonnej lehote v zmysle § 77 ZP. Pri skúmaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP súd zistil, že bolo dané zamestnancovi písomne, v lehote dvoch mesiacov od zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd vyhodnotil skutkové a právne vymedzenie výpovedného dôvodu v okamžitom skončení pracovného pomeru za dostatočne zrozumiteľné, určité a nezameniteľné. Opak navrhovateľom ani nebol tvrdený a ani uplatnený ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo v konaní potrebné odporcom preukázať, či sa navrhovateľ dopustil konania skutkovo vymedzeného v skončení pracovného pomeru a či také konanie dosiahlo intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ak by sa tieto skutočnosti nepreukázali súd by musel návrhu vyhovieť. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, či navrhovateľ nastúpil na pracovnú zmenu s meškaním. Dokazovanie sa zameralo na preukázanie prítomnosti alkoholu v dychu navrhovateľa. V tomto smere súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktorých vyhodnotením jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach bolo možné bez pochybností ustáliť, že navrhovateľ nastúpil na pracovnú zmenu pod vplyvom alkoholických nápojov. K vysloveniu uvedeného záveru bola najpodstatnejšou výpoveď samého navrhovateľa, ktorý sa na výzvu riaditeľa V. podrobil dychovej skúške na alkohol, ktorú vykonal vrátnik S. a konštatoval jej pozitívny výsledok. Sám navrhovateľ pritom v reakcii na túto skutočnosť, napriek jeho údajnému presvedčeniu, že nepožil žiaden alkoholický nápoj, sa proti pozitívnemu výsledku neohradil z dôvodu, že by sa s V. neprevadil. Ako argument pripustil, že mohol nafúkať z toho, že predtým fajčil. Na krvný test alkoholu nešiel lebo by to musel zaplatiť a čakal, že bude opakovaná dychová skúška, vedel, že pri dychovej skúške musia byť dvaja nadriadení. Navrhovateľ však neuviedol z akého dôvodu sa opakovanej skúšky nedomáhal, keď vedel, že mala byť vykonaná. Momentálne konanie navrhovateľa, ktorý je vystavený reálnemu podozreniu z požitia alkoholických nápojov za stavu, keď si je vedomý, že žiadne nepožil je potom preto úplne nelogické. Nie je totiž sporným záznam o vykonaní dychovej skúšky, keď tento potvrdil svedok S., ktorý ho napísal okrem časového údaju 18,10 h. Porovnaním, síce na pohľad neformálnej listiny, je zrejmé, že dychová skúška nebola v ten deň vykonaná iba u navrhovateľa ale aj u iných zamestnancov a to konkrétne v počte trinásť s výsledkom dvanásť negatívnych skúšok. Ak by v daný deň bol skúške podrobený iba navrhovateľ, bolo by možné pochybovať ako v daný čas prístroj fungoval. Situácia však bola celkom odlišná, keď o 10,45 h a 15,15 h boli všetky dychové skúšky negatívne, a dokonca aj tri dychové skúšky vykonané popri navrhovateľovi boli negatívne. Mieru pochybnosti o pravdivosti obrany navrhovateľa potom zvyšuje aj tvrdenie svedka S., že navrhovateľ mu niečo spomínal o hruškovici a ešte mu povedal, že keby to vedel, tak by nafúkal za chrbtom on, aby to V. nevidel. Navrhovateľ pritom nenamietal pozitívny výsledok dychovej skúšky. Preto jeho obrana, že
mu nebolo dovolené skontrolovať výsledok merania je nepravdivá, lebo o to vôbec nežiadal. Celková nepresvedčivosť výpovede navrhovateľa je zjavná odlišnými tvrdeniami v návrhu na začatie konania a jeho výpovedi Pre súd z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne pochybnosti ohľadom spôsobilosti vrátnika S. k manipulácii s meracím prístrojom, keď tento uviedol, že s ním vedel manipulovať, robil dychové skúšky dva až trikrát do týždňa, čo by nepochybne viedlo pri nesprávnej manipulácii k dôsledkom spočívajúcim v nepravdivých zisteniach na prítomnosť alkoholu v dychu iných zamestnancov. Svedok S. taktiež vôbec netvrdil, že v čase vykonania dychovej skúšky na prístroji svietilo červené svetlo, ale sa všeobecne vyjadril k prístroju, ktorý sa používal na skúšky, že „tam svietilo nejaké zelené a červené svetielko, to už neviem“. Zo všetkých vykonaných dôkazov preto súdu uzavrel, že navrhovateľ nastúpil na pracovnú zmenu pod vplyvom alkoholických nápojov. Nástup do práce pod vplyvom alkoholických nápojov je bez ďalšieho porušením pracovnej disciplíny nakoľko je také konanie zavineným konaním zamestnanca, ktoré je v rozpore so základnými povinnosťami zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne, využívať pracovný čas na prácu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je potrebné považovať nástup zamestnanca do (výkon) práce pod vplyvom alkoholu, ktorá svojou povahou vyžaduje zvýšenú obozretnosť, manupilačnú zručnosť pri ovládaní mechanizmov, strojov, kde pri zníženej rozpoznávacej a ovládacej schopnosti zamestnanca pod vplyvom alkoholických nápojov hrozí (čo aj len minimálna) ujma na zdraví, živote zamestnanca, prípadne majetku zamestnávateľa. V prejednávanej veci bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval ako robotník vo výrobe stavebných látok pri výrobe tehál, keď obsluhoval stroj, ktorý vyprodukuje za zmenu 8000 - 10000 kusov tehál, keď pri nedostatočnej kontrole predpísaných parametrov mohla by pokazená celá výroba pracovnej zmeny. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že sa navrhovateľ dopustil konania, ktorým závažným spôsobom porušil pracovnú disciplíny a preto s ním odporca platne okamžite skončil pracovný pomer. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 11, 14, 16, 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 z. z. a to: 1. príprava a prevzatie zastúpenia (á 99,89 € vrátene DPH), 2. vyjadrenie k návrhu (á 99,89 vrátene DPH €), 3. účasť na pojednávaní dňa 29.04.2010 (á 99,89 € vrátene DPH), 4. účasť na pojednávaní dňa 03.06.2011 (2 x á 91,20 € vrátene DPH), 5. účasť na pojednávaní dňa 11.04.2012 a 01.06.2012 (á 93,90 € vrátene DPH), 6. účasť na pojednávaní dňa 03.07.2013 (á 193,33 € vrátene DPH). Paušálna náhrada nákladov 3 x á 8,58 €, 1 x á 8,89 €, 2 x á 9,16 €, 2 x á 9,37 €. Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 29.04.2010 v sume 28,60 €, dňa 03.06.2011 v sume 29,64 €, dňa 11.04.2011 v sume 30,50 €, dňa 01.06.2012 v sume 30,50 €, dňa 23.01.2013 v sume 31,22 €, dňa 03.07.2013 v sume 31,22 €. Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 29.04.2010 v sume 3,99 €, dňa 03.06.2011 v sume 4,71 €, dňa 11.04.2011 v sume 5,04 €, dňa 01.06.2012 v sume 4,96 €, dňa 23.01.2013 v sume 4,79 €, dňa 03.07.2013 v sume 4,83 €. Náhrada za použitie motorového vozidla 1 x á 10,02 €, 5 x á 8,42 €. Celkovo predstavujú trovy konania odporcu sumu 1.301,54 € vrátane DPH, ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť advokátovi odporcu.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.
