Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Nové Zámky 15Cb/275/2009 4409208678 27. 02. 2013 Mgr. Anna Križanová ECLI:SK:OSNZ:2013:4409208678.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o., Vážska 9, 821 07 Bratislava, IČO: 36 795 216, právne zast. advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník PhD, Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Milan Gondžala, nar. 07.01.1958, G. Bethlena 15, 940 76 Nové Zámky, IČO: 17 636 850, o zaplatenie 9.714,48 EUR s prísl., takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 714,48 EUR s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 14. 6. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a. Súd o trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.7.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.714,48 EUR s 18% ročnými úrokmi z omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.7.2007 uzatvoril so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaný vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu vykonával sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu prostredníctvom žalobcu, ako aj zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu. Uviedol, že žalovanému poskytol na začiatok jeho sprostredkovateľskej činnosti preddavok na províziu vo výške 345.576,- Sk (2x po 172.288,- Sk). Dňa 26.01.2009 žalovaný požiadal o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 26.01.2009. Žalobca po ukončení zmluvy o sprostredkovaní vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov s tým, že provízia, ktorá prináležala za činnosť žalovanému v tom ktorom mesiaci bola z časti započítaná oproti zálohe poskytnutej žalobcom. Žalobca tak konal v súlade s ustanovením čl. IV. zmluvy o sprostredkovaní. Za mesiac december 2008 žalobca započítal províziu žalovaného oproti poskytnutej zálohe vo výške 1.206,60 EUR a za január 2009 vo výške 516,74 EUR. V dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu je teda žalovaný povinný vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli zo strany žalobcu poskytnuté na výkon jeho sprostredkovateľskej činnosti v celkovej výške 9.714,48 EUR. V uvedenej právnej veci vydal tun. súd dňa 14.09.2009 platobný rozkaz č.k. 15Rob 470/09-27, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že so skutkovým stavom tak, ako ho žalobca opísal v článku II. Podanej žaloby možno súhlasiť, avšak je nevyhnutné zdôrazniť, že nejde on úplný skutkový stav a žalobca pravdepodobne zámerne zamlčal podstatné skutočnosti, ktoré spôsobujú neopodstatnenosť ním podanej žaloby. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za mesiac december 2008
žalovaný vzniesol dňa 2.3.2009 voči nemu námietky, v ktorých uviedol, že so zaplatením zrazených súm - preddavkov, ktoré mu boli žalobcom poskytnuté na začiatku zmluvného vzťahu, resp. s ich započítaním voči provízii v zmysle vyúčtovania za mesiac december 2008 nesúhlasí. Ako argument uviedol skutočnosť, že v júny 2007 na seminári konanom v Banskej Bystrici zástupca žalobcu za účasti väčšiny svojich spolupracovníkov (vrátane žalovaného) verejne prisľúbil, že im zaplatí odmenu ( každému na seminári zúčastnenému spolupracovníkovi) vo výške jeho priemernej provízie, ktorú dosahoval ešte počas predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou CAPITOL, a.s.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 850 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že podmienku žalobcu, ktorú určil vo verejnom prísľube splnil, teda uzatvoril so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa zaviazal k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzavretiu zmlúv medzi obchodným partnermi žalobcu a tretími osobami. Žalobca po uzavretí zmluvy súlade s verejným prísľubom zaplatil žalovanému sľúbenú odmenu vo výške 11.437,82 EUR. V súlade s verejným prísľubom žalobcu boli žalovanému každý mesiac zo strany žalobcu zasielané vyúčtovania až do decembra 2008, z ktorých bolo zrejmé, že od júla 2007 až do novembra 2008 žalobca neeviduje voči žalovanému žiadny záväzok titulom poskytnutých preddavkov na províziu, nakoľko pri položke „ zúčtovanie zálohy“ bola uvedená suma „ 0“. Je teda zrejmé, že v žiadnom prípade sumu poskytnutú žalobcom na začiatku sprostredkovateľskej činnosti žalovanému vo výške 11.437,82 EUR nie je možné považovať za preddavok na províziu (zálohu) z dôvodu, že samotná zmluva o sprostredkovaní, ani všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou pojem „preddavok na províziu“ nepoznajú a neupravujú možnosť jeho poskytnutia zo strany žalobcu. Rovnako uviedol, že nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie predmetnej sumy, nakoľko je zrejmé, že čl. IV zmluvy na ktorú sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva sa na ním uplatnený nárok nevzťahuje. Podľa uvedeného článku je žalobca oprávnený riešiť pohľadávky, ktoré mu vznikli na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv formou ťarchopisu „započítaním pohľadávky“ a ich vyrovnaním s nárokovateľných provízií poradcu. Žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy nebol povinný v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli zo strany žalobcu poskytnuté verejným prísľubom a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že neexistujú dôvody na požadovanie plnenia zo strany žalobcu a podľa jeho názoru tak neexistuje ani právny dôvod, ktorý by žalovaného zaväzoval k uhradeniu žalovanej sumy v rátane úrokov z omeškania. Žalobu žiadal zamietnuť. Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom účastníkov, oznámením obsahu priložených listín a to najmä: zmluva o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007, všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov ( č.l. 14 - 22), ukončenie zmluvy o sprostredkovaní a ukončenie platnosti ,žiadosť o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení, udelenia plnej moci - dohoda zo dňa 03.02.2009, výpisy z účtu žalobcu zo dňa 31.08.2007 a 31.07.2007, výzva na plnenie zo dňa 12.05.2009, fotokópia poštového podacieho hárku zo dňa12.05.2009, platobného rozkazu tun. súdu č.k. 15 Rob 470/09-27 zo dňa 14.09.2009, odporu žalovaného, námietok žalovaného zo dňa 02.03.2009 k vyúčtovaniu a k výzve na zaplatenie provízie, vyúčtovania za mesiace júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, január 2009, uznesenia tun. súdu č.k. 15Cb 275/2009-86 zo dňa 17.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2010, rozhodnutia tun. súdu č.k. 15Cb 275/2009-109 zo dňa 10.02.2012, odvolania žalovaného proti tomuto uzneseniu, rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob 75/2012-114 zo dňa 30.04.2012, rozsudku tun. súdu č.k. 15Cb 274/2009-456 zo dňa 08.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2011, rozhodnutia Krajského súdu v Nitre , ktorým bol predmetný prvostupňový rozsudok dňa 14.12.2011 potvrdený a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011 a vykonané dôkazy v konaní vedenom na tun. súde pod č.k. 14 Cb 268/2012 (pôvodná spisová značka 15 Cb 274/2009) a to najmä : zápisnica z pojednávania dňa 17. 2. 2010 (čl. 96-99), zápisnica z pojednávania dňa 24. 3. 2010 (čl. 108 až 114) a to najmä svedecké výpovede svedkov T. B. Q., U. F., F. R., L. W., rozsudku XX Cb XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. 5. 2010 ( čl. 183 až 187), rozhodnutia Krajského súdu č.k. 15 Cob187/2010-229 zo dňa 24. 11. 2010 (čl. 229 až 234), zápisnice z pojednávania dňa 18. 5. 2011 (čl. 444 až 449) a to najmä svedeckých výpovedí svedka J. F., B. L., rozsudku tun. súdu č.k. 15 Cb 274/2009-456 zo dňa 8.6. 2011 (čl. 456 až 463), rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15 Cob 185/2011-634 zo dňa 14. 12. 2011(čl. 634 až 641), rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Obdo8/2012-699 zo dňa 29. 2. 2012 (čl. 669 až 676), uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 15 Cob 97/2012-755 zo dňa 19. 9. 2012 ( čl. 755 až 762), výpis z OR žalobcu, ŽR žalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov pripojených v spise a zistil tento skutkový stav:
Dňa 3.7.2007 uzavreli účastníci zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej žalobca vystupoval na strane zastúpeného a žalovaný na strane poradcu. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného sprostredkovať poistenia, alebo návrhy zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. V predmetnej zmluve boli upravené aj práva a povinnosti zmluvných strán, provízie a platnosť zmluvy. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov. Za mesiac júl 2007 vyhotovil žalobca dňa 23.10.2009 vyúčtovanie, podľa ktorého v prospech žalovaného zaúčtoval finančné ocenenie 90.868,- Sk. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola žalovanému dňa 06.07.2007 vyplatená suma 172.288,- Sk a dňa 02.08.2007 suma 172.288,- Sk. Za mesiac august 2007 vyhotovil žalobca dňa 16.10.2007 vyúčtovanie, podľa ktorého v prospech žalovaného zaúčtoval finančné ocenenie 58.842,- Sk. Za mesiac december 2008 vyhotovil žalobca dňa 16.02.2009 ( č.l. 70) vyúčtovanie, podľa ktorého v prospech žalovaného zaúčtoval finančné ocenenie 1.270,11 EUR a v neprospech žalovaného zaúčtoval na storno rezervu celkom 1.095,88 EUR. Na uvedenom vyúčtovaní bolo ďalej uvedené, že mimoriadna provízia IV. predstavuje mínus 11.437,83 EUR, ďalej na ňom bolo uvedené, že teoreticky dlh k 30.11.2008 teoretický dlh zúčtovaný 12/2008 a teoretický dlh k 31.12.2008 predstavuje 0,-. Podľa uvedeného vyúčtovania mal žalovaný k výplate mínus 10.231,23 EUR a v kolonke dlh bola uvedená nula. Žalovaný žiadosťou zo dňa 23.01.2009 požiadal o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení k dátumu 23.01.2009. Urobil tak na predtlačenom formulári žalobcu. Žalobca listom zo dňa 03.02.2009 oznámil žalovanému, že akceptuje ukončenie vzájomne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní k dátumu 26.01.2009. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému v júli 2007 sumu 172.288,- Sk, ktorá bola uhradená prevodom na jeho účet. Tak isto medzi nimi nebolo sporné, že takáto suma bola poskytnutá žalovanému aj v auguste roku 2007. Výška každej sumy bola vypočítaná ako 80% z priemeru troch mesačných provízií, ktoré boli žalovanému vyplácané v spoločnosti CAPITOL a.s. Žalovaný zo spoločnosti CAPITOL nedostal ani výplatu za máj a ani výplatu za jún 2007. Rovnako nebolo sporné, že suma 1.206,60 EUR bola zúčtovaná žalobcom tak, že si ju započítal s províziou, ktorá prináležala žalovanému za mesiac 2008. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca si s províziou za mesiac január 2009 započítal aj sumu 516,74 EUR. Zvyšok vyplatenej sumy žalovanému nebol žiadnym spôsobom zúčtovaný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z celkovej poskytnutej sumy žalovaný neuhradil žalobcovi práve sumu 9.714,48 EUR. Listom zo dňa 12.05.2009 žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku vo výške 9.714,49 EUR v lehote piatich kalendárnych dní od jej doručenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný plnenie na základe uvedenej výzvy žalobcovi neposkytol. Žalovaný vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že pracoval v spoločnosti CAPITOL v pozícii riaditeľa a jeho príjem za prvý štvrť rok 2007 bol takmer jeden milión korún a preto je nelogické, aby si pri takomto príjme bral od niekoho pôžičku. Na rôznych stretnutiach so svojimi spolupracovníkmi žiadali od Brejchu, aby im dal papier, že peniaze, ktoré im boli vyplatené nebudú musieť vrátiť, písomne im však nič také dané nebolo a Brejcha vždy reagoval trak, že ak sa bude produkovať nič sa nebude musieť vrátiť. Spoločnosť žalobcu produkovala, keďže všetci pracovníci boli skúsení a zapracovaní. Ďalej uviedol, že netrvá na právnej kvalifikácii pokiaľ ide o poskytnuté finančné prostriedky, tak ako to uvádzal v odpore. Tvrdil, že na stretnutí v Banskej Bystrici došlo medzi účastníkmi k uzavretiu inominátnej zmluvy, pričom predmet tejto zmluvy bol určený dostatočne. Záväzok žalovaného spočíval v tom, že ukončí spoluprácu v
spoločnosti CAPITOL , a.s. a podpíše so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní. Záväzok žalobcu spočíval v tom, že mu poskytne finančné prostriedky. Tento záväzkový vzťah bol účastníkmi naplnený a preto žalovaný nemá dôvod vrátiť žalobcovi akékoľvek finančné prostriedky. Svedok T. B. Q., spoločník žalobcu vo svojej výpovedi (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009) uviedol, že z existenčných dôvodov v časovej tiesni, potom čo ukončil prácu spoločnosti CAPITOL, a.s., sa spolu so F., W., F. a F. dohodli na založení firmy. R. 20.06.2007 zorganizoval za pomoci spoločnosti AXA stretnutie v Banskej Bystrici pre tých, ktorí sa chceli informovať, ako bude fungovať nová spoločnosť a aká bude prípadná spolupráca medzi touto spoločnosťou a jednotlivými sprostredkovateľmi. Predmetného stretnutia sa zúčastnilo asi 200 až 220 ľudí. Svedok na tomto stretnutí uviedol, že plánuje založiť spoločnosť C+K Consulting, spol. s r.o. a že plánuje spolupracovať so spoločnosťou AXA. Bola odprezentovaná vízia fungovania a chodu novej spoločnosti. Zúčastnení mali na rozhodnutie o spolupráci s novovzniknutou spoločnosťou niekoľko dní na rozmyslenie. Súčasťou stretnutia bola aj komunikácia o výplate provízií, ktoré mala zúčastneným vyplatiť spoločnosť CAPITOL, a.s., pretože ak by prešli do novovzniknutej spoločnosti, zrejme by im provízie spoločnosťou CAPITOL, a.s. vyplatené neboli. Svedok uviedol, že aj v tejto veci rokoval so spoločnosťou AXA a to v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov, ktoré boli následne požičané sprostredkovateľom s tým, že tieto budú časom od nich zúčtované. Poprel, že by predmetné finančné prostriedky mali byť jednotlivým zúčastneným poskytnuté ako nenávratný príspevok. Poukázal na skutočnosť, že podľa zmluvy o sprostredkovaní, ktorú jednotliví sprostredkovatelia, teda aj žalovaný podpísali hovorí o tom, že sprostredkovateľ môže dať výpoveď kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, z čoho vyplýva, že ak by bol tieto peniaze sľúbil ako nenávratný príspevok, bol by v podstate rozdával peniaze bez akýchkoľvek sankcií, pričom tieto ani neboli jeho. Uviedol, že je nepredstaviteľné, aby bola uzavretá zmluvy o sprostredkovaní, následne sprostredkovateľom odovzdaná určitá suma peňazí a sprostredkovateľ by bez akýchkoľvek záväzkov v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie, že ide o nenávratný príspevok mohol kedykoľvek odísť. Svedok uviedol, že jednotlivým sprostredkovateľom boli vyplácané finančné prostriedky, ktoré boli požičané od spoločnosti AXA. Mechanizmus výpočtu výšky finančných prostriedkov poskytnutých jednotlivým sprostredkovateľom bol taký, že im bolo vyplatených 80% z trojmesačného priemeru vyplácaných provízií v CAPITOLE, keďže 20% z vyplácaných provízií v skutočnosti sprostredkovateľom vyplácaných nebolo, nakoľko tieto boli odvádzané na storno rezervu. Od sprostredkovateľa Strigača svedok zistil, že niektorým sprostredkovateľom spoločnosť CAPITOL a.s. predposlednú províziu zaplatila, v dôsledku čoho boli povinní sprostredkovatelia vrátiť žalobcovi jednu vyplatenú zálohu dohodnutým spôsobom. Svedok I. (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009), jeden z účastníkov stretnutia v Banskej Bystrici v júny 2007, uviedol, že si presný dátum tohto stretnutia nepamätá. Stretnutie viedol p. Q., a prezentoval na ňom založenie novej firmy. Účelom tohto stretnutia bolo získanie spolupracovníkov, resp. obchodných zástupcov, ktorí pracovali v CAPITOLE. Potom čo spoločnosť CAPITOL, a.s. zistila, že niektorí z obchodných zástupcov majú záujem pracovať pre žalobcu, zasielala im maily s upozornením, že im nebude vyplatená posledná provízia. Ďalej uviedol, že v prípade ukončenia spolupráce, mala spoločnosť CAPITOL, a.s., jeden mesiac na to, aby sprostredkovateľov odregistrovala a až po takomto odregistrovaní mohol byť sprostredkovateľ zaregistrovaný ďalším subjektom a mohol začať vykonávať činnosť sprostredkovateľa. Je teda zrejmé, že jednotliví sprostredkovatelia by v takomto prípade prišli o dve výplaty a preto na stretnutí v Banskej Bystrici Q. odprezentoval, že každý tieto dve výplaty dostane a že ich výška bude vypočítaná ako 80% z troch posledných mesačných výplat. Rovnako uviedol, že na tomto stretnutí Brejcha odprezentoval, že tieto peniaze od nich nikto nebude chcieť späť. Súd vykonal konfrontáciu (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009) svedkov Q. a F., v súvislosti s ich tvrdeniami ohľadom vrátenia vyplatených výplat, pričom obaja zotrvali na svojich vyjadreniach.
Svedok F. ďalej uviedol, že niektorí sprostredkovatelia, ktorým spoločnosť CAPITOL, a.s. vyplatila jednu výplatu, boli povinní vrátiť jednu vyplatenú výplatu žalobcovi tak, že táto im bude strhnutá 4x po 25%. O vrátení druhej zálohy, resp. výplaty sa nikdy nehovorilo. Rovnako potvrdil, že aj jemu boli žalobcom vyplatené dve výplaty, ktoré mu doposiaľ nevrátil a je so žalobcom v obdobnom spore ako žalovaný. Svedok L. (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009), bývalý pracovník žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil stretnutia v Banskej Bystrici v júny 2007 na ktorom boli odprezentované skutočnosti ako mala spoločnosť fungovať a akým spôsobom mala byť realizovaná spolupráca. Hovorilo sa aj o peniazoch. Sprostredkovateľom mali byť vyplatené dve výplaty, s tým, že sa robil priemer z troch mesačných výplat, z ktorých následne malo byť vyplatené 2x po 80%. Potvrdil, že na stretnutí bolo Q. odprezentované, že tieto peniaze sprostredkovatelia nebudú musieť vrátiť. Súd vykonal konfrontáciu (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009) svedka W. a svedka Q. ohľadom vrátenia výplat, pričom obaja zotrvávajú na svojich vyjadreniach. Svedok ďalej potvrdil, že aj on je v obdobnom spore so žalobcom. Svedok F. (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009), vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil stretnutia v Banskej Bystrici niekedy v roku 2007, ktoré realizoval žalobca. Podľa jeho názoru to bolo úvodné stretnutie zakladateľov žalobcu a pracovníkov spoločnosti AXA. Toto stretnutie bolo viac menej informatívne pre tých, ktorí sa nevedeli rozhodnúť či prejsť pracovať k žalobcovi. Uviedol, že na tomto stretnutí bol spomínaný tzv. štartovací balík, ktorý mal byť poskytnutý tým, ktorí sa rozhodnú pracovať pre žalobcu, pretože v istej fáze by sa s vyúčtovaním z predchádzajúcej spoločnosti dostali do finančného vákua a nemali by v podstate za isté obdobie žiaden príjem. Pokiaľ ide o výšku tohto štartovacieho balíka, podľa jeho vedomostí mali byť jednotlivým záujemcom poskytnuté asi dve mesačné provízie s tým, že bol určený spôsob výpočtu týchto provízií, keďže nie každý so záujemcov mal rovnakú výšku mesačného príjmu. Ku skutočnosti, či poskytnuté peniaze mali byť vrátené sa svedok vyjadriť nevedel. Ďalej uviedol, že aj on pracoval pre žalobcu. Žiadne peniaze však od žalobcu nedostal. Na jednej porade žalobcu za prítomnosti Q., F. svedka a vyšších vedúcich sa riešilo vrátenie peňazí, pretože tento problém načrtol I.. Podľa svedka vedomostí sa v tejto veci nikdy nedospelo k žiadnemu záveru a celá vec zostala otvorená. Od svojich bývalých kolegov mal sprostredkované informácie o tom, že v podstate nebol určený žiaden mechanizmus riešenia tohto problému a nebolo jednoznačne povedané či sa peniaze majú alebo nemajú vrátiť. Svedok J. (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009) vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný na stretnutí sprostredkovateľov v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007, ktoré sa konalo v hoteli Európa. Na stretnutie ho pozvali postupovo vyšší s ktorými spolupracoval. Na stretnutí bolo prítomných 150 alebo 200 ľudí z celého Slovenska a stretnutie viedol T. B. Q.. Tento prítomných informoval o jeho záujme založiť novú spoločnosť, ktorá mala byť flexibilnejšia a mala poskytovať viac produktov, v dôsledku čoho by boli lepšie finančne ohodnotení ako v spoločnosti Capitol, v ktorej pracovali dovtedy. Svedok ďalej uviedol, že Q. na tomto stretnutí oznámil, že ak sa rozhodnú prejsť do novej spoločnosti dostanú tzv. náborový príspevok, štartovné alebo niečo podobné, pretože ak by dali v Capitole výpoveď posledné dve výplaty, ktoré by tam mali dostať budú zrejme slúžiť ako storno rezerva. Q. na stretnutí v Banskej Bystrici ďalej odprezentoval, že tieto dve výplaty budú vypočítané ako priemer z troch posledných výplat, ktoré dostali v Capitole a z toho im bude vyplatených 80%. Uvedené informácie Q. na stretnutí prezentoval asi 30 minút. Väčšinou sa hovorilo o peniazoch, pretože toto každého zaujímalo. Svedok ďalej uviedol, že ak Capitol vyplatení niektorú z dvoch uvedených výplat, tak túto následne vrátia žalobcovi. Uviedol, že aj on dostal od žalobcu 2x 32.000,- Sk. Sumu 32.000,- Sk mu žalobca strhol na 4x a zvyšných 32.000,- Sk mu nestrhol a ani ich doposiaľ žalobcovi nevrátil. So žalobcom prestal spolupracovať 27.1.2009 a ani po tomto dátume od neho žalobca nežiadal vrátiť spomínanú sumu. Uviedol, že vo vyúčtovaní mal v kolonke dlh nulovú položku a preto je toho názoru, že ak by čokoľvek mal žalobcovi vrátiť, žalobca mal 13 mesiacov
na to, aby mu túto sumu strhol, čo žalobca neurobil. Uviedol, že ohľadom vrátenia týchto finančných prostriedkov so žalobcom nevedie žiaden spor. Svedok ďalej uviedol, že na všetkých stretnutiach so žalobcom, na ktorých bola preberaná problematika ohľadom vrátenia peňazí bolo žalobcom povedané, že peniaze nebudú musieť vrátiť. Svedok B. (v rámci dokazovania, ktoré súd vykonal v obdobnom konaní vedenom na tun. súde pod č. 14Cb 268/2012, pôvodne č. 15Cb 274/2009) vo svojej výpovedi uviedol, že v júni roku 2007 sa zúčastnil stretnutia v Banskej Bystrici za prítomnosti Q., W. zástupcov spoločnosti AXA a Allianz, celé stretnutie spolu s prestávkami na občerstvenie trvalo asi 4 hodiny. Na tomto stretnutí bolo odprezentované, že v prípade ak prejdú záujemcovia z Capitolu do novej spoločnosti, budú ponúkať viac produktov, v dôsledku čoho si viac zarobia, pretože budú pracovať pre viacej spoločností. Na stretnutí v Banskej Bystrici bola riešená hlavne otázka peňazí, pretože bolo jasné, že pri odchode z Capitolu nedostanú poslednú výplatu, ktorá mala slúžiť ako storno rezerva. Q. odprezentoval, že každý kto prejde do novovzniknutej spoločnosti dostane dva príspevky s tým, že jeden bude musieť vrátiť na 4x a jeden každému zostane bez toho, aby ho musel vrátiť. Svedok odcitoval Q., ktorý povedal „ druhú platbu od vás nebude nikto v živote nikdy chcieť“ s tým, že túto vetu povedal v českom jazyku. Svedok ďalej uviedol, že aj on dostal od žalobcu dve zálohy. Pričom jednu vrátil žalobcovi štyrmi splátkami tak, ako bolo dohodnuté. Následne v jeho výplatách nefiguroval žiaden dlh, ktorý by mal žalobcovi vrátiť, ale keď ukončil spoluprácu so žalobcom, jednoducho mu z vyplatených provízií strhol aj druhú zálohu. Celú vec riešil tak, že spolu s ostatnými spolupracovníkmi podali proti takémuto kroku žalobcu hromadné námietky a v nasledujúcom období bude riešiť ďalší postup. Svedok T., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Trebišov dňa 1.2.12010 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 6Cb 17/2009, vo svojej výpovedi uviedol, že bol na školení v Banskej Bystrici, kde bolo prítomných asi 300 ľudí, ktorí mali pracovať pre žalobcu a na ktorom stretnutí bolo jednoznačne povedané, že žalobca poskytne pre tých, ktorí prechádzajú zo spoločnosti Capitol k žalobcovi dva motivačné príspevky, z ktorých jeden je nenávratný a druhý je návratný. Výška príspevku mala byť 70% hrubej produkcie za predchádzajúci rok. Svedok R., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Bratislava I, ako dožiadaným súdom dňa 13.8.2010, na základe dožiadania Okresného súdu Galanta v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 15Cb 44/2009 vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil stretnutia v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo dňa 20.6.2007. Uvedené stretnutie v podstate zorganizoval on na žiadosť Brejchu. Išlo o prezentáciu realizovanú pre žalobcu, ktorú organizovala spoločnosť AXA. Na stretnutí bolo prítomných asi 200 ľudí. Spoločnosť AXA plánovala poskytnúť žalobcovi pôžičku asi 500.000,- EUR s tým, že táto mala byť uvoľňovaná postupne v niekoľkých splátkach a mala slúžiť na krytie prevádzkových nákladov spoločnosti žalobcu. Svedok vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že na tomto stretnutí Q. nehovoril o poskytovaní nejakých finančných prostriedkov sprostredkovateľom. O tom, že by žalobca poskytol nejaké finančné prostriedky sprostredkovateľom sa svedok dozvedel približne pol roka po tomto stretnutí. On sa stretnutia zúčastnil ako štatutárny zástupca spoločnosti AXA živnotní pojištovna, a.s., pobočka zahraničnej poisťovne. Svedok V., ktorý bol vypočutý Okresným súdom v Galante dňa 20.7.2010 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 24Cb 175/2009, vo svojej výpovedi uviedol, že konateľ spoločnosti Capitol robil školenie v Banskej Bystrici niekedy v lete 2007, pretože sa otvárala nová spoločnosť žalobcu. Na tomto stretnutí Q. hovoril o tom, že v prípade odchodu im Capitol strhne posledné dve výplaty, pretože pôjdu na storno rezervu. Z tohto dôvodu im žalobca poskytne nenávratnú pôžičku na štart novej firmy. Svedkovi boli vyplatené dve výplaty vo výške 80% z priemerného platu, ktorý zarábal v spoločnosti Capitol. Svedok I., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Lučenec dňa 25.1.2010 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 13Cb 180/2009 vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodne pracoval pre spoločnosť Capitol. Následne mu Q.a zaslal SMS správu, že bude stretnutie v Banskej Bystrici, ktorého sa zúčastnil a na ktorom Q. objasnil, že sa zakladá nová spoločnosť, ktorá bude pracovať pre viacerých zmluvných partnerov. Na tomto stretnutí Q. prisľúbil, že novovzniknutá spoločnosť, teda žalobca, vyplatí na začiatok finančné plnenie tým, ktorí prejdú zo spoločnosti Capitol k žalobcovi. Malo ísť o 80% priemeru
trojmesačného plnenia, ktoré dostali v spoločnosti Capitol. Svedok ďalej uviedol, že bolo dohodnuté, že jedna výplata bude žalobcovi vrátená na 4x a druhú výplatu od neho žalobca nikdy nepýtal naspäť. Tieto peniaze žalobcovi nevrátil a nemá vedomosť o tom, že by žalobca v súvislosti s vrátením týchto peňazí viedol voči nemu nejaké súdne konanie. So žalobcom prestal spolupracovať ešte v roku 2008. Svedok L., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Lučenec dňa 25.1.2010 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 13Cb 180/2009 vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti bol sprostredkovateľom poistenia na základe zmluvného vzťahu so žalobcom v období júl 2007 do 1.2.2009, kedy ukončil so žalobcom zmluvný vzťah. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia Q. ako malým odškodným pri vzniku spoločnosti žalobcu, pre tých ktorí prešli zo spoločnosti Capitol malo byť vyplatenie záloh, z ktorých jedna časť mala byť návratná a druhá časť mala byť nenávratná. Ďalej uviedol, že zo strany vedenia spoločnosti žalobcu, teda zo strany Q. aj zo strany F. nikdy nebolo deklarované, že by tieto finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené „ ako záloha“ bolo potrebné niekedy vrátiť. Títo predstavitelia skôr argumentovali tým, že nemajú ako tieto finančné prostriedky zúčtovať. Konateľ žalobcu I., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Rimavská Sobota dňa 30.8.2010 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 3Cb 163/2009, vo svojej výpovedi uviedol, že k samotnému založeniu a vzniku spoločnosti žalobcu predchádzalo viacero informačných stretnutí za jeho účasti ako aj za účasti Q. a budúcich vedúcich obchodných zástupcov žalobcu. Týchto stretnutí sa zúčastňovali aj W., B., F., Y. a T., pričom na týchto stretnutiach sa okrem iného preberali aj problémy súvisiace s oneskoreným vyplácaním provízií. Na týchto stretnutiach sa dohodli, že jednotlivým obchodným zástupcom budú poskytnuté dve zálohy v mesiacoch júl a august 2007. Poskytnutie záloh malo opodstatnenie aj z dôvodu, že v tom čase hrozilo, že spoločnosť Capitol a.s. nevyplatí jednotlivým sprostredkovateľom ich oprávnené nároky, ak sa rozhodnú prejsť k žalobcovi. V náväznosti na tieto stretnutia sa uskutočnila aj prezentácia v Banskej Bystrici, ktorá bola primárne zameraná na prezentáciu podnikateľských zámerov firmy a otázka provízií nebola prvoradá. Táto téma sa otvorila len na otázku obchodnej zástupkyne, ktorá sa obávala, že sprostredkovatelia zostanú 4 mesiace bez príjmu. Na toto reagoval Q. a poskytol informáciu o vyplatení provízií a to veľmi stručne v jednej vete, pričom ozrejmil aj mechanizmus výpočtu vyplácaných súm. Ohľadom podmienok a času vrátenia pri tejto prezentácii neprebehla žiadna diskusia. Podmienky vrátenia boli dohodnuté ešte predtým na stretnutiach s vedúcimi predstaviteľmi sprostredkovateľov a to tak, že vrátenie provízií sa malo odvíjať od dosiahnutia určitých hospodárskych výsledkov žalobcu. Následne mala byť sprostredkovateľom poskytnutá mimoriadna provízia s ktorou by sa zúčtovali vopred poskytnuté zálohy. Následne došlo k uzavretiu jednotlivých zmlúv o sprostredkovaní, ktoré za žalobcu podpisoval on. Osobne s jednotlivými sprostredkovateľmi nekonal. V auguste roku2007 žalobcovi jednotliví sprostredkovatelia oznamovali, že obdržali od Capitolu províziu za mesiac máj a keďže odpadol jeden dôvod na poskytnutie záloh, bolo dohodnuté, že jedna z týchto záloh sa na 4x zúčtuje so vzájomnými nárokmi jednotlivých sprostredkovateľov. Dohoda so zúčtovaním jednej zálohy bola uzavretá na porade s obchodnými vedúcimi, ktorí tieto informácie ďalej posunuli ostatným sprostredkovateľom. Táto dohoda bola všeobecne akceptovaná a so zúčtovaním prvej zálohy neboli žiadne problémy. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pokiaľ boli vyhotovované každý mesiac vyúčtovania, na ktorých nefiguroval žiaden dlh spoločnosti žalobcu, bolo to z dôvodu, že túto zálohu žalobca nechápal ako dlh až dovtedy, kým neprikročí k jej zúčtovaniu. Ku skutočnosti, prečo výška dlžných záloh nebola uvedená ani v žiadosti o ukončenie zmluvy v prípade jednotlivých sprostredkovateľov, konateľ žalobcu nevedel uviesť, poznamenal, že účtovníctvo žalobcovi viedol tretí subjekt a nevedel prečo tento uvedenú sumu do tohto nezahrnul. Potvrdil, že sumy vyplatené jednotlivým sprostredkovateľom si dodnes žalobca ako náklady nezaúčtoval. Prostriedky, ktoré boli sprostredkovateľom vyplatené boli prostriedkami žalobcu. Svedkyňa R. ktorá bola vypočutá Okresným súdom Bratislava V. dňa 07.03.2011 v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 23Cb 305/2009 vo svojej výpovedi uviedla, že v poisťovníctve nikto nedostane nič zadarmo, pretože neexistuje taký tok financií, ktorý by zaznamenal tok darov. Ďalej uviedla, že nepozná konkrétne okolnosti tvoriace predmet tohto sporu. Potvrdila, že je bežnou praxou, že zaškolené tímy sprostredkovateľov odchádzajú z jednej spoločnosti do druhej na základe prísľubov vyššej provízie.
Dňa 07.03.2011 konateľ žalobcu L., v písomnom čestnom prehlásení čestne prehlásil, že od uzatvorenia spoločenskej zmluvy až do zapísania žalobcu do obchodného registra dňa 22.06.2007 neboli vykonané žiadne právne úkony a neboli navrhnuté žiadne právne úkony, ktoré mali byť schválené do troch mesiacov od jej vzniku. Zároveň prehlásil, že do troch mesiacov od vzniku spoločnosti neprevzala spoločnosť žiadne záväzky a ani žiadne záväzky neboli schválené a nebol vyhotovený žiadny zoznam právnych úkonov, ktoré mala podľa obchodného zákonníka spoločnosť schváliť od jej vzniku do troch mesiacov. Dňa 07.03.2011 spoločník žalobcu T., v písomnom čestnom prehlásení čestne prehlásil, že od uzatvorenia spoločenskej zmluvy až do zapísania žalobcu do obchodného registra dňa 22.6.2007 neboli vykonané žiadne právne úkony a neboli navrhnuté žiadne právne úkony, ktoré mali byť schválené do troch mesiacov od jej vzniku. Zároveň prehlásil, že do troch mesiacov od vzniku spoločnosti neprevzala spoločnosť žiadne záväzky a ani žiadne záväzky neboli schválené a nebol vyhotovený žiadny zoznam právnych úkonov, ktoré mala podľa obchodného zákonníka spoločnosť schváliť od jej vzniku do troch mesiacov. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu ( províziu). Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 365 Obchodného zákonníka(účinného do 31.1.2013 ) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ( účinného od 15.1.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver: V prejednávanom prípade účastníci uzavreli dňa 03.07.2007 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007 súd nezistil a ani nepovažoval za preukázané, že by na základe tejto zmluvy vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému zálohu na províziu, resp. právo žalovaného takúto províziu od žalobcu požadovať. Je teda zrejmé, že fin. prostriedky poskytnuté žalovanému nemali charakter provízie, na ktorý by mal žalovaný nárok zo zmluvy. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca vyplatil žalovanému dňa 06.07.2007 sumu 172.288,- Sk a dňa 02.08.2007 sumu 172.288,- Sk. Rovnako nebolo sporné, že z týchto súm žalovaný doposiaľ nevrátil žalobcovi sumu 9.714,48 EUR a že ku dňu 26.01.2009 došlo k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní. Obranu žalovaného, že žalovanú sumu nevrátil žalobcovi, pretože v dňoch 06.07.2007 a 02.08.2007 mu uvedené sumy boli žalobcom vyplatené na základe verejného prísľubu T. daného na stretnutí dňa 20.06.2007 v Banskej Bystrici súd nemohol akceptovať. Súd síce považoval za nesporne zistené, že k poskytnutiu uvedených súm žalovanému predchádzalo uvedené stretnutie v Banskej Bystrici, na ktorom prítomných poradcov Q. informoval o založení novej spoločnosti a o možnosti za určitých finančných podmienok pracovať pre túto spoločnosť. V konaní sa nepodarilo preukázať, že T. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 dal ústny prísľub v mene žalobcu a to ako jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu, nakoľko jednak tento jeho prejav nemožno považovať za záväzný verejný prísľub podľa § 850 Občianskeho zákonníka, keďže nespĺňal požadované podmienky verejného prísľubu a jednak preto, že žalobca po svojom vzniku (dňa 22.06.2007, kedy bol zapísaný do Obchodného registra) neschválil tento jednostranný právny úkon T.E. tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 64 Obchodného zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by z prísľubu T. (ako jedného z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu) na stretnutí v Banskej Bystrici prevzal nejaký záväzok žalobca v dôsledku dodatočného schválenia tohto úkonu a bol z neho tak priamo zaviazaný žalobca. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na stretnutí v Banskej Bystrici nešlo o neobmedzený okruh osôb, ale o stretnutie konkrétnych osôb, ako budúcich sprostredkovateľov poistenia pre žalobcu. Súd ďalej nemohol akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že poskytnutím zálohy na províziu žalobcom došlo medzi účastníkmi ústnym spôsobom k uzavretiu nepomenovanej zmluvy a preto poskytnuté plnenie nie je povinný žalobcovi vrátiť. Uvedené tvrdenie žalovaného v prejednávanej veci nebolo preukázané. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že dňa 20.06.2007 na stretnutí v Banskej Bystrici ešte žalobca nebol zapísaný do Obchodného registra (stalo sa tak až dňa 22.06.2007) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca po svojom vzniku takýto právny úkon schválil tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 64 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd nezistil dôvod, na základe ktorého by žalovanému vzniklo právo ponechať si žalobcom vyplatené fin. prostriedky. Súd dospel k záveru, že v súlade s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka sa žalovaný tým, že zvyšok poskytnutej sumy žalobcovi nevrátil bezdôvodne obohatil a preto je povinný túto sumu žalobcovi vydať. Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí a to či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo plnením bez právneho dôvodu, nakoľko záloha na budúce provízie bola žalobcom uhradená v dňoch 06.07.2007
a 02.08.2007 žalovanému bez právneho dôvodu, keďže v konaní nebol preukázaný iný právny dôvod poskytnutého plnenia žalovanému. Z výpovedí žalovaného, svedkov W., F., F., L. ako aj svedkov vypočutých pred inými súdmi SR ( svedok T. vypočutý OS Trebišov, svedok P. vypočutý OS Galanta, svedkovia I., vypočutí OS Lučenec) súd zistil, že na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 T. Q. uviedol, že žalobca vyplatí sprostredkovateľom dve provízie. Zo svedeckej výpovede svedka R. súd zistil iba skutočnosť ohľadom poskytnutia peňazí a to vo forme tzv. finančného - štartovacieho balíka jednotlivým obchodným zástupcom. Ku skutočností týkajúcej sa vrátenia týchto finančných prostriedkov sa svedok vyjadriť nevedel. Zo svedeckej výpovede svedka R., ktorý bol vypočutý Okresným súdom Bratislava I. ako súdom dožiadaným, pre konanie vedené na Okresnom súde v Galante, súd zistil, že na stretnutí v Banskej Bystrici neodzneli žiadne tvrdenia, ani skutočnosti ohľadom vyplácania provízií resp. preddavkov. Zo svedeckej výpovede svedkyne W. súd nezistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci v prejednávanom spore. Svedkyňa sa vyjadrila len ku všeobecným skutočnostiam z oblasti poisťovníctva. Pokiaľ ide o vyššie uvedené svedecké výpovede bývalých sprostredkovateľov žalobcu, tieto súd pri hodnotení dôkazov nepovažoval za nestranné a objektívne, pretože títo svedkovia vedú so žalobcom súdne spory z rovnakého dôvodu, pre ktorý žalobca inicioval predmetný súdny spor proti žalovanému. Vypočutý svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali rôzne terminologické pojmy ohľadom vyplatených finančných prostriedkov jednotlivým poradcom preto, čo bolo prísľubom T. na stretnutí v Banskej Bystrici, pričom výslovne neuviedli, že suma poskytnutá žalobcom by nemala byť žalobcom požadovaná na vrátenie. Pokiaľ ide o svedkov, ktorí nevedú so žalobcom žiaden súdny spor je potrebné uviesť, že je to z dôvodu, že niektorí z nich žalobcovi zálohu dobrovoľne vrátili, alebo žalobca voči nim nepodal žalobu, napr. z dôvodu, že zálohu započítal s províziami svedkov, prípadne z iných dôvodov, ktorých dôvodnosť súd nemal prečo skúmať v predmetnom spore. Z uvedených svedeckých výpovedí tiež vyplýva, že postavenie svedkov - bývalých sprostredkovateľov žalobcu bolo rôzne v závislosti od sprostredkovateľskej činnosti, ktorú vykonávali a jej výsledkov, čomu zodpovedalo aj postavenie toho - ktorého sprostredkovateľa v rámci výkonnostno-postupového systému dohodnutého vo všeobecných zmluvných podmienkach, ako aj výška provízie, na ktorú im vznikol nárok v závislosti od postavenia a výsledkov sprostredkovateľskej činnosti. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky z omeškania je súd toho názoru, že už v čase 14.06.2009 bol žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodného obohatenia. Listom zo dňa 12.05.2009, ktorý žalobca odovzdal na pošte v ten istý deň žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 5 dní od jeho doručenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedený list bol žalovanému doručený a že žalovaný v stanovenej lehote finančné prostriedky žalobcovi neuhradil. Keďže sa s vydaním bezdôvodného obohatenia žalovaný dostal do omeškania vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 18% v súlade s ustanovením § 369 a bodu B.1 (mesačné vyúčtovanie) VZP, v ktorom bola dohodnutá výška úrokov z omeškania 18% ročne z dlžnej čiastky. Podľa názoru prvostupňového súdu je v danom prípade predmetom sporu nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý nevyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007, súčasťou ktorej sú VZP upravujúce v bode B.1 úroky z omeškania vo vzťahu k vyúčtovaniam provízií. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Zákl. úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1% a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje práve úrokovú sadzbu 9% a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania práve vo výške 9% a v zostávajúcej časti žalobou uplatnené úroky z omeškania, ako nedôvodné zamietol.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1O.s.p.) Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods.1 veta prvá O.s.p.).
