Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1S/82/2013 1013200608 18. 07. 2013 JUDr. Nora Majerníková ECLI:SK:KSBA:2013:1013200608.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, T., zastúpený advokátkou : JUDr. Zdenka Hulmanová, Kysucká cesta 3, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21096/2012/2962SV/z.61006/Pek zo dňa 29.10.2012, jednomyseľne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline 13.12.2012, postúpenou tunajšiemu súdu na základe uznesenia zo dňa 13.3.2013 pod sp.zn. 21S 123/2012-21, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21096/2012/2962SV/z.61006/Pek zo dňa 29.10.2012, ktorým žalovaný, ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012/2758/979/To/B zo dňa 30.7.2012, ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia v k.ú. S., na ktorých pozemkoch bude realizovaná stavba „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké nové mesto“ vzhľadom k tomu, že ide o stavbu vo verejnom záujme, v prospech navrhovateľa Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava s poukazom na ust. § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. V žalobe uviedol, že ako vlastník predmetných pozemkov vyjadril svoj nesúhlas s ich vyvlastnením ako aj v prípade uzavretia kúpnej zmluvy svoju požiadavku na kúpnu cenu požadoval v takej výške, ktorá by zodpovedala trhovej hodnote pozemkov v danej lokalite. Nemôže sa stotožniť so záverom skonštatovaným v rozhodnutí žalovaného, že v prípade žalobcu cieľ vyvlastnenia, teda vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným na uskutočnenie danej stavby, nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Cieľ vyvlastnenia bolo a je možné dosiahnuť dohodou, avšak k dohode by bol žalobca ochotný pristúpiť len za predpokladu, že by navrhovateľ vyvlastnenia, t.j. Národná diaľničná spoločnosť a.s. (ďalej len Národná diaľničná spoločnosť a.s.) ponúkla za odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov vyššiu kúpnu cenu. Zároveň v tomto prípade existoval aj iný spôsob, ako zabezpečiť prevod vlastníckeho práva a to je zámena s náhradnými pozemkami, pričom vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zo dňa 17.9.2012, že nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nemôže byť prekážkou akceptovania požiadavky žalobcu na poskytnutie náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku formou náhradného pozemku. Je názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nezákonné, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 110 ods. 1 a tiež § 112 ods. 4 stavebného zákona, nakoľko podľa žalobcu je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť aj dohodou s vyššou kúpnou cenou alebo
aj iným spôsobom a to formou náhradného pozemku. Žalobca písomne na výzvu na uzavretie dohody zaslanú zástupcom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a spoločnosťou BEMA, s.r.o. zo dňa 28.3.2012 písomne odpovedal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 16.4.2012, že výslovne súhlasí s uzavretím kúpnej zmluvy. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že obidve napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné. Uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť a.s., ako navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohli použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť žalobcovi náhradu za vyvlastnenie len formou peňažnej náhrady, preto nie je možné akceptovať požiadavku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku formou náhradného pozemku. V prípade námietky týkajúcej sa nesúhlasu žalobcu so stanovenou výškou náhrady za vyvlastnené pozemky Krajský stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. znalcom P.. K. F.. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán podľa § 3 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Krajský stavebný úrad postupoval podľa § 3 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. (ďalej len z.č. 129/1996 Z.z.) o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a vo výroku rozhodnutia odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Žalovaný je názoru, že vzhľadom na uvedené, nie je oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) žalobca sa môže obrátiť na súd s občiansko-právnou žalobou smerujúcou proti Národnej diaľničnej spoločnosti, ako navrhovateľovi vyvlastnenia. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 129/1996 Z.z., podľa ktorej o náhrade za vyvlastnenie sa môže stavebník a vyvlastnený dohodnúť kedykoľvek pred vyvlastnením, v priebehu vyvlastňovacieho konania i po ňom. Ak sa nedohodnú, spor môžu riešiť súdnou cestou ako každý iný súkromno-právny spor. Vyvlastnený týmto riešením nie je ukrátený na právach a je predpoklad, že v súdnom konaní môže dosiahnuť spravodlivejšiu primeranú náhradu, než jednostranným administratívnym rozhodnutím stavebného úradu na základe znaleckého posudku. Ďalej žalovaný uviedol, že snahu o dosiahnutie dohody zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. je dostatočne preukázané jednak doručenkou zaslanou spolu s návrhom predmetnej kúpnej zmluvy žalobcovi (uvedená písomnosť bola žalobcovi doručená dňa 3.4.2012), ako aj opätovným pokusom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na uzavretie dohody so žalobcom v rámci ústneho konania v predmetnej veci dňa 23.7.2012 (zdokumentované v zápisnici Krajského stavebného úradu č. 2012/2759/979/To zo dňa 23.7.2012). Uviedol, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného, preto navrhuje rozhodnúť o žalobe podľa ust. § 250j ods. 1 OSP, t.j. žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa ust. § 250j ods. 1 OSP potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava podala dňa 4.6.2012 prostredníctvom splnomocnenca spoločnosti BEMA, s.r.o., Žilina návrh na vyvlastnenie pozemkov v k.ú. S., resp. ich častí pre účely výstavby „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové mesto“ v prospech navrhovateľa podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vo verejnom záujme pre uskutočnenie líniovej stavby. Tento návrh bol aktualizovaný dňa 23.7.2012 na ústnom pojednávaní, kde bol ešte umožnený podpis kúpnych zmlúv. Mesto Žilina vydalo na túto stavbu územné rozhodnutie, resp. rozhodnutie o umiestnení stavby
č. s.2008/C-7489/Hl zo dňa 5.2.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 11.10.2010. Diaľnica D3 Žilina (Brodno-Kysucké nové mesto) je zaradená ako verejno-prospešná stavba v zozname diaľnic a ciest pre motorové vozidlá podľa zákona č. 540/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z. Verejný záujem bol preukázaný vo vyvlastňovacom konaní na základe územného rozhodnutia a jeho rozsah podľa podmienok geometrických plánov č. 36315583-038-07 uverejnený Správou katastra Kysucké Nové mesto dňa 14.6.2007 pod č. 228/2007 vyhotovený spoločnosťou GEO 3 Trenčín, s.r.o. Jednotlivé zábery sú realizované podľa tohto geometrického plánu s tým, že je zapracovaný v tabuľkovej časti v rozhodnutí konkrétny diel záberu. Náhrada za vyvlastnené pozemky bola určená znaleckým posúdením č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckým posudkom č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vyhotovených P.. K. F., S. N. č. XXX, podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. vo výške 24,02 €/m2, stred - zastavané územie obce a 14,30 €/m2 - ostatné pozemky na okraji obce. Pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použil znalec metódu polohovej diferenciácie v súlade s časťou E 3.1.1, pri ktorej je základným a najdôležitejším vplývajúcim na výšku náhrady jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, jeho poloha v sídelnom útvare a veľkosť sídelného útvaru, v ktorom sa pozemky nachádzajú, prípadne ďalšia využiteľnosť pozemkov v tejto lokalite. Znalec vychádzal zo základnej ceny pozemkov, ktorú redukoval koeficientami všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej a priemyselnej polohy, druhu pozemku a povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Výšku náhrady týmto spôsobom stanovil v posudkoch na cenu 24,02 € a 14,30 €/m2. Táto výška náhrady sa nezmenila ani doplnením (aktualizáciou) výšky ceny, ktorou písomne potvrdil jej výšku dňa 28.6.2012. Krajský stavebný úrad v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím zo dňa 30.7.2012 č. 2012/2758/979/To/B vyvlastnila vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava pre účel uskutočnenia stavby „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké nové mesto“. Za vyvlastnené pozemky patrí doterajšiemu vlastníkovi náhrada v súlade s ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckým posudkom č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vyhotovených P.. K. F. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a to vo výške 24,02 €/m2 a 14,30 €/ m2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2012 č. 21096/2012/2962/SV/z.61006/Pek tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov o vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku, alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 111b ods. 1 stavebného zákona sa náhrada podľa § 111 poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V ust. § 1 ods. 1 správneho poriadku určuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku tak, že predmetom tohto konania sú tie konania, v ktorých v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z tohto znenia a po zrušení ust. § 2 správneho poriadku vyplýva, že podľa správneho poriadku sa postupuje vždy, ak osobitný zákon jeho použitie výslovne nevylučuje. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že Krajský stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vyvlastnenie a všetkých priložených dokladov dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené
podmienky na vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva, a preto rozhodnutím Krajského stavebného úradu podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, v spojení s § 17 cestného zákona, vyvlastnil spoluvlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. S. v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Krajský stavebný úrad pri skúmaní zákonom stanovených podmienok vyvlastnenia správne zistil, že na líniovú stavbu „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové mesto“ bolo vydané príslušným stavebným úradom - mestom Žilina, územné rozhodnutie č. 2008/C-7489/Hl zo dňa 5.2.2010 (právoplatné dňa 11.10.2010), čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov krajský stavebný úrad posúdil na základe geometrického plánu č. 36315583-038-07 zo dňa 21.2.2007 vyhotoveného spoločnosťou GEO 3 Trenčín s.r.o. so sídlom v Trenčíne, overeného Správou katastra Kysucké Nové mesto dňa 14.6.2007 pod č. 228/07. Týmto geometrickým plánom bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu. Súd je názoru, že Krajský stavebný úrad pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva k pozemku postupoval podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov P.. K. F., S. N. č. XXX, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie, odhad hodnoty nehnuteľností, pričom trhovou cenou nehnuteľností je kritérium ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Súd poukazuje, že navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého bezvýslednosť dohody je preukázaná doručenkou písomnej výzvy na uzavretie dohody, ktorá musí obsahovať náležitosti špecifikované v § 112 ods. 4 stavebného zákona. Súd je názoru, že návrh kúpnej zmluvy (doručený žalobcovi dňa 3.4.2012) nebol zo strany žalobcu akceptovaný, preto navrhovateľ vyvlastnenia na základe neúspešného pokusu o získanie práva k nehnuteľnosti dohodou podal návrh na vyvlastnenie dňa 4.6.2012. Žalobcom nebol akceptovaný ani opakovaný pokus na uzavretie dohody s navrhovateľom vyvlastnenia v rámci ústneho konania v predmetnej veci dňa 23.7.2012. Na ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhradného pozemku, resp. vyššej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v jeho podielovom spoluvlastníctve súd poukazuje, že stavebný zákon v § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v takom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ale jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Súd poukazuje, že stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval, alebo inak získaval pozemky, resp. stavby za účelom zámeny, a preto v prípade, ak navrhovateľ nedisponuje pozemkami, resp. stavbami spôsobilými na zámenu, je možno náhradu za vyvlastnené pozemky, resp. stavby poskytnúť výlučne len v peniazoch. Navrhovateľ vyvlastnenia aj podaním zo dňa 17.9.2012 uviedol, že nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť žalobcovi náhradu za vyvlastnenie len formou peňažnej náhrady. Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nesúhlasu žalobcu so stanovenou výškou náhrady za vyvlastnené pozemky, súd uvádza, že Krajský stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, podľa znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. znalcom P.. K. F.. Krajský stavebný úrad postupoval tiež v súlade so zákonom a to podľa § 8 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a vo výroku rozhodnutia krajského stavebného úradu odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. S požiadavkou o vyššiu
náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) žalobca môže sa obrátiť na súd s občiansko-právnou žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Na základe uvedených skutočností súd nemôže akceptovať argumentácie žalobcu a má za to, že prvostupňový správny orgán i žalovaný postupovali v súlade so zákonom a že boli jednoznačne splnené zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko je napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
