Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 11Co/55/2014 2298899115 17. 12. 2014 JUDr. Silvia Hýbelová ECLI:SK:KSTT:2014:2298899115.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. I., C. XX, zastúpená advokátom: Mgr. András Marsal, AK so sídlom Hlavná 5539/2C, Dunajská Streda, proti odporcovi: S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX/X, A. I., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skáčaniová, AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. novembra 2013, č. k. 6C 8/1998-276, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . odôvodnenie: Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa výrokom 1/ určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria: 1/ mikrovlnná rúra TOSHIBA v zostatkovej hodnote 16,596 Eur 2/ kávovar MELITTA v zost. hodnote 9,958 Eur, 3/ stroj na výrobu Hot-Dog "BIFTY" v zost. hodnote 3,983 Eur 4/ koberec kovral v detskej izbe v zost. hodnote 0,995 Eur 5/ Záclona v detskej izbe v zost. hodnote 0,663 Eur, 6/ Šijací stroj ZINGER v zost. hodnote 3,319 Eur, 7/ Farebný televízor TESLA v zost. hodnote 0,663 Eur, 8/ obývacia stena KALINKA v zost. hodnote 49,790 Eur, 9/ Sedacia súprava NINANINA GARDE v zost. hodnote 20,248 Eur, 10/ Jedálenský stôl a 4 stoličky v zost. hodnote 5,975 Eur, 11/ Spálňa PRINCEZNÁ v zost. hodnote 29,542 Eur, 12/ Chladnička CALEX 270 RS v zost. hodnote 7,634 Eur, 13/ Automatická pračka TATRAMAT 245,3 v zost. hodnote 9,294 Eur,14/ Mraznička CALEX 70 v zost. hodnote 1,327 Eur, 15/ Mikrovlnná rúra SAMSUNG v zost. hodnote 6,306 Eur, 16/ Mikrovlnná rúra SCHARP v zost. hodnote 6,638 Eur, 17/ Toaletný stolík v zost. hodnote 7,966 Eur, 18/ Kôš na bielizeň v zost. hodnote 1,327 Eur, 19/ Písací stôl v zost. hodnote 6,970 Eur, 20/ Kávovar v zost. hodnote 1,327 Eur, 21/ Ďalekohľad v zost. hodnote 10, 622 Eur, 22/ Videorekordér AIWA v zost. hodnote 3,319 Eur, 23/ Stroj na výrobu pukancov v zost. hodnote 6,306 Eur, 24/ Televízor ZANUSSI v zost. hodnote 5,311 Eur, 25/ Rádiomagnetofón PANASONIC v zost. hodnote 2,323 Eur, 26/ Osobné motorové vozidlo RENAULT 18 COMBI v zost. hodnote bezcenné. Spolu v celkovej zostatkovej hodnote 218,40 Eur. Výrokom 2/ určil, že majetok účastníkov konania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bol zaťažený dlhom voči I. I. a.s. D. vo výške celkom 8.544 Eur vyplývajúcim z Úverovej zmluvy č. 006571-5 (nové číslo úveru 23229262) uzavretej medzi I. sporiteľňou a.s. ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi konania ako manželmi a zároveň spoludlžníkmi na strane druhej. Výrokom 3/ súd BSM účastníkov konania vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci pod položkami 1 až 7 výrokovej časti rozsudku spolu v hodnote 36,177 Eur. Výrokom 4/ určil, že v prospech navrhovateľky sa uznáva uhradené pasívum a to spoločný dlh, dlh účastníkov konania vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. 006571-5 ( nové číslo úveru 23229262 ) uzavreté
medzi I. I. a.s. D. ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi konania ako manželmi a zároveň spoludlžníkmi na strane druhej uhradené vo výške 8.544 Eur v prospech I. sporiteľni a.s. Bratislava. Výrokom 5/ do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal hnuteľné veci pod položkami 8 až 26 v celkovej hodnote 182,225 Eur. Výrokom 6/ určil, že odporca je povinný na finančnom vyporiadaní zaplatiť navrhovateľke Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
4.345,023
Výrokom 7/ rozhodol, že o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím úst. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4, 5, § 150 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 3 O.s.p. a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledkami vykonaného dokazovania vo veci bolo preukázané, že účastníci konania počas trvania manželstva jednoznačne nadobudli hnuteľné veci pod položkami 1 až 26 výrokovej časti tohto rozsudku spolu v hodnote 218,40 Eur podľa znaleckého posudku Ing. Františka Pápayho. Účastníci konania za trvania manželstva ako kupujúci na jednej strane uzatvorili dňa 21.10.1991 s K. T., H. T. a C. T. ako predávajúcim na strane druhej kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odkúpený prevod vlastníctva predávajúcich na kupujúcich k nehnuteľnostiam dom súp.č. XXXX postavený na parc.č. XXXX, parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 101 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady s výmerou 327 m 2, všetko v katastrálnom území A. I. za kúpnu cenu v sume 300.000,- Sk t.j. 9.598,18 Eur v podiele 3/8. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena nebola kupujúcimi v lehote dodatočne určenej predávajúcim zaplatená, predávajúci dňa 03.04.1998 odstúpili od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice N 209/98, Nz 186/98. Sporná nehnuteľnosť v čase vyporiadania je vo výlučnom vlastníctve K. T. a navrhovateľka na tejto nehnuteľnosti má zriadené právo doživotného užívania. Od roku 1998 zo strany účastníkov konania nebola napadnutá platnosť vyššie uvedenej notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné súdom do masy BSM zahrnúť vyššie uvedený nehnuteľný majetok, pretože v čase vyporiadania je vlastníctvom tretej osoby. Platnosť tejto notárskej zápisnice v zásade nie je možné riešiť v tomto konaní ako predbežnú otázku, jedná sa totiž o nehnuteľnosť a riešenie takejto predbežnej otázky by sa týkalo práv aj iných fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. Do masy BSM nebolo možné zahrnúť ani odporcom udávanú investíciu 61.740,69 Eur, ktorú podľa vyššie uvedených znaleckých posudkov mali počas trvania manželstva investovať na prestavbu a prístavbu rodinného domu na parc.č. XXXX/X - bufetu a predajne TELIMEX a terasy pri bufete na C. ulici. Jedná sa o spoločnú investíciu do majetku tretích osôb, ktorá nemôže byť predmetom BSM. Do predmetu BSM môžu patriť iba aktíva a pasíva , ktoré účastníci konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré si môžu vyporiadať vzájomne medzi sebou a nie vo vzťahu k tretím osobám. Ďalej bolo preukázané to, že majetok účastníkov konania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bol zaťažený dlhom voči I. I. a.s. D. vo výške celkom 8.544 Eur vyplývajúcim z úverovej zmluvy č. 006571-5, nové číslo úveru: 23229262, uzavretej medzi I. I. a.s. ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi konania ako manželmi a zároveň spoludlžníkmi na strane druhej. Je nepochybné, že predmetný spoločný dlh vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy v priebehu konania v prospech I. I. a.s. D. uhradila navrhovateľka z finančných prostriedkov poskytnutých od svojej sestry K. T.. Odporca namietal, aby súd vyporiadal pôžičku vo výške 8.298,48 Eur v prospech navrhovateľky. Poukázal na to, že navrhovateľka zaplatila pôžičku až po rozvode manželstva, v čase, keď už ale v BSM žiaden nehnuteľný majetok nemali, vlastnili v BSM len hnuteľné veci, nemožno preto aplikovať na tento prípad ustanovenie § 150 druhú vetu Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka totiž zaplatením pôžičky zo svojho majetku už tieto finančné prostriedky nevynaložila na spoločný majetok. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto konkrétnom prípade ako pasíva existovali už len hnuteľné veci uvedené pod položkami 1 až 26 ocenené znaleckým posudkom Ing. Pápayho spolu v hodnote 218,40 Eur a ako pasívum existoval ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode dlh voči I. I. a.s. D.. Z doloženej úverovej zmluvy je jednoznačné, že táto zmluva bola uzavretá medzi I. I. a.s. ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi konania ako manželmi aj spoludlžníkmi na strane druhej. Jednalo sa o spoločný dlh manželov. Práve z toho dôvodu, že tento dlh po rozvode manželstva bol v celosti uhradený zo strany navrhovateľky, bolo potrebné zaviazať na zaplatenie 1/2 tohto dlhu odporcu, pretože sa jednalo o spoločný dlh manželov, ktorý vznikol za trvania manželstva. Bol uhradený z výlučných prostriedkov, ktoré si navrhovateľka požičala od svojej sestry a bol uhradený v celosti, teda uhradila aj podiel odporcu z tohto úveru. Čo sa týka samotného rozdelenia vecí, hnuteľné veci súd rozdelil podľa skutočného stavu užívania , v prospech navrhovateľky súd uznal uhradené pasívum ako spoločný dlh a previedol vzájomné vyporiadanie do výlučného vlastníctva
navrhovateľky súd prikázal hnuteľné veci pod položkami 1 až 7 výrokovej časti rozsudku spolu v hodnote 36,177 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal hnuteľné veci pod položkami 8 až 26 v celkovej hodnote 182,25 Eur. Celková masa BSM predstavovala 218,40 Eur, z čoho podiel jedného je 109,20 Eur. Odporca takto z hnuteľných vecí preberá o 73,025 Eur viac, než je jeho zákonný podiel, preto súd ho zaviazal túto sumu zaplatiť navrhovateľke spolu s 1/2 uhradeného úveru, teda 4.345,023 Eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na § 150 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadali aby súd do masy BSM pojal aj spoluvlastnícky podiel v 3/8 na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra v Dunajskej Strede pre k. ú. A. I. na LV č. XXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 393 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 327 m2 a rodinný dom s rozostavanou prístavbou s. č. XXXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/ X - ostatné plochy vo výmere 40 m2 vedenou Správou katastra v Dunajskej Strede na LV č. XXXX v k. ú. A. I. v celosti a to z dôvodov, že na pojednávaní dňa 1.6.1998 navrhovateľka potvrdila, že z dvoch úverov spolu vo výške 850.000,- Sk financovali prístavbu k domu na C. ulici v A. I., do bufetu a predajne PELIMEX a do prístavby terasy pri bufete na C. ulici to všetko v roku 1993. Na tomto pojednávaní odporca uznal úverové zaťaženie vo výške 850.000,- Sk ako aj to, že peniaze získané z úverov plus spoločné úspory investovali do predajne a bufetu PELIMEX a do prístavby terasy pri bufete na C. ulici v A. I.. Podľa kúpnej zmluvy z 21.10.1991 spolu s navrhovateľkou kúpili do BSM od K. T., H. O. a C. T. spoluvlastnícky podiel v 3/8 na nehnuteľnostiach - parc. č. XXXX a číslo XXXX v k. ú. A. I. - dom, oplotenie, vonkajšie úpravy, skleník za dohodnutú kúpnu cenu 300.000,- Sk. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede 31.10.1991. Podľa kúpnej zmluvy ktorej účinky nastali 13.9.1993 nadobudli spolu s navrhovateľkou do BSM nehnuteľnosť v k.ú. A. I. vedenú na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 40 m2 (t. č. 25 m2) od Mesta Dunajská Streda za 16.000,- Sk. Odporca uviedol, že spoločne s navrhovateľkou realizovali prístavbu a prestavbu k rodinnému domu na parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktorá stavba bola kolaudovaná kolaudačným rozhodnutím právoplatným 28.10.1993. Manželstvo s navrhovateľkou bolo právoplatne rozvedené 2.2.1995. V tom čase mali v BSM tieto nehnuteľnosti: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 393 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 327 m2, dom s. č. XXXX na parc. č. XXXX v podiele 3/8 vedený Správou katastra v Dunajskej Strede na LV č. XXX pre k. ú. A. I. a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 40 m2 vedenej Správou katastra v Dunajskej Strede na LV č. XXXX v k. ú. A. I.. V roku 2007 oceňovala rodinný dom súp. č. XXXX s príslušenstvom a pozemkami k parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X znalkyňa Ing. Irena Gaálová znaleckým posudkom č. 44/2007 v ktorom konštatuje, že rodinný dom a ESPRESSOM majú všeobecnú hodnotu 100.577,89 eur a pozemky 37.307,21 eur. Podiel 1/8 na týchto nehnuteľnostiach je zaokrúhlene 20.580,23 eur, teda 3/8 predstavujú 61.740,69 eur. Do masy BSM preto treba zahrnúť spoluvlastnícky podiel v 3/8 na uvedených nehnuteľnostiach v hodnote 61.740,69 eur, ktorá všeobecná hodnota bola stanovená znalecky v roku 2007. Spoluvlastnícky podiel v 3/8 na nehnuteľnostiach stratili dňa 3.4.1998 keď predávajúci podľa kúpnej zmluvy z 21.10.1991 notárskou zápisnicou N 209/98, NZ 186/98 od tejto kúpnej zmluvy odstúpili pre nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Z aktuálneho LV č. XXXX ohľadne nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX/X možno zistiť, že táto nehnuteľnosť je toho času vo výlučnom vlastníctve K. T. ktorú nadobudla príklepom v dražbe v roku 2008. K. T. je toho času výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu s rozostavanou prístavbou s. č. XXXX na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X pričom navrhovateľke zriadila v týchto nehnuteľnostiach vecné bremeno právo doživotného užívania v roku 2009. Podľa vyjadrenia navrhovateľky a ako to uviedla vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.3.2009 K. T. sa stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností ako záložná veriteľka za poskytnutú pôžičku navrhovateľke ktorú od nej navrhovateľka prevzala preto, aby mohla zaplatiť ich spoločný úver 250.000,- Sk pre I. I. a.s. Pôvodne bola K. T. podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX len v 1/8 a pri prejednávaní dedičstva po neb. svojej matke H. T. (osvedčenie o dedičstve D 85/01, Dnot 156/01) sa navrhovateľka svojho nároku dediča zo zákona na podiel z týchto nehnuteľností dobrovoľne vzdala bez požiadavky na odplatu v prospech K. T.. Odporca ďalej uviedol, že spochybňuje pôžičku navrhovateľky voči K. T. z roku 1997, ktorá bola až následne uznaním dlhu z 20.1.2007 zabezpečovaná záložnou zmluvou dôsledkom čoho došlo k dražbe nehnuteľnosti a K. T. sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Spoločnú pôžičku účastníkov konania voči I. I. a.s. vyrovnala navrhovateľka na dvakrát - 28.9.2006 a 23.10.2006 údajne z pôžičky z 20.1.2001. Uviedol taktiež, že odstúpenie od kúpnej zmluvy mu nebolo nikdy oznámené a ani adresované, prejav
vôle odstúpiť od zmluvy sa do jeho dispozície nikdy nedostal, preto nemohli nastať právne účinky odstúpenia od zmluvy a k zrušeniu kúpnej zmluvy nedošlo. Odvolateľ ďalej uviedol, že predmetom vyporiadania BSM môže byť len majetok ktorý existuje ku dňu zániku BSM t. j. ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 2.2.1995. Preto uvedené nehnuteľnosti patria do predmetu BSM a preto nemožno prehliadnuť čo sa stalo medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním. V medziobdobí k došlo k zmenám v mase BSM, pretože v ich spoločnom vlastníctve už nehnuteľnosti nie sú. K strate vlastníctva došlo jednak odstúpením od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny a to v čase, keď bol spoločne prijatý úver vo výške 250.000,- Sk v plnej výške preinvestovaný do nehnuteľnosti, kde mali väčšinou spoluvlastnícky podiel. Ďalšiu nehnuteľnosť stratili následkom konania navrhovateľky po rozvode na čom vinu odporca nenesie. Predmetom vyporiadania BSM už nehnuteľnosti nie sú. Výrok súdu o vyporiadaní podielu sa môže obmedziť len na hnuteľné veci tak, aby čistá hodnota prikázaného majetku bola rovnaká. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov toho času už nezaťažujú ani žiadne spoločné dlhy. Preto namieta, aby súd vyporiadaval pôžičku o výške 250.000,- Sk/8.298,48 eur. Navrhovateľka zaplatila túto pôžičku až po rozvode manželstva v čase keď už ale BSM žiaden nehnuteľný majetok nemali, vlastnili len hnuteľné veci, preto nemožno aplikovať na tento prípad ust. § 150 druhú vetu Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka totiž zaplatením pôžičky zo svojho majetku už tieto finančné prostriedky nevynaložila na spoločný majetok. Odvolateľ preto navrhol, aby súd po úprave a rozšírení masy BSM vyporiadal zaniknuté BSM len ohľadom hnuteľných vecí. K odvolaniu odporcu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka v ktorom uviedla, že obsah odvolania je plný tendenčne prezentovaných poloprávd, ktoré odporca špekulatívne kombinuje so zamlčovaním niektorých rozhodujúcich skutočností za účelom manipulácie súdu. Účastníci konania na jednej strane v právnej pozícii kupujúcich uzavreli dňa 21.10.1991 kúpnu zmluvu s predávajúcimi na strane druhej a to s p. K. T., H. T. a C. T. keď predmetom prevodu kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel predávajúcich s veľkosťou 3/8 v celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k. ú. A. I. medzi ktorými nehnuteľnosťami bol aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria s výmerou 101 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady s výmerou 327 m2, všetko v k. ú. A. I. v obci A. I. zapísané v Katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Dunajská Streda. Keďže účastníci konania nezaplatili riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu za predmet prevodu kúpnej zmluvy predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy obsahu notárskej zápisnice zo dňa 3.4.1998 N 209/98, NZ 186/98 a to v celom rozsahu. V tejto súvislosti odporca ignoruje ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú si navzájom povinné podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko čo podľa zmluvy nadobudli titulom bezdôvodného obohatenia. Účastníci konania nemohli stratiť ani spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko s poukazom na právne účinky odstúpenia od zmluvy tieto nehnuteľnosti nestali sa súčasťou masy BSM účastníkov konania. Okresný úrad Dunajská Streda, Katastrálny odbor na základe vyššie uvedenej verejnej listiny obsahujúcej jednostranný prejav slobodnej a vážnej vôle predávajúcich odstúpiť od kúpnej zmluvy, zapísal spoluvlastnícke podiely predávajúcich k predmetu prevodu formou záznamu a to s účinkami ex tunc. Ako je zrejmé aj odporcovi súd v prebiehajúcom konaní, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM účastníkov konania nie je oprávnený meniť, rušiť ani kreovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do vlastníckeho alebo iného práva tretích osôb formou posudzovania týchto práv a okolností ako predbežnej otázky. Odporca od februára 1998 mal možnosť napadnúť platnosť a účinnosť notárskej zápisnice žalobou eventuálne po úspechu v konaní prostredníctvom právoplatného a vykonateľného rozsudku dosiahnuť zmenu existujúceho právneho vzťahu vlastníckych práv zapísaných v katastri nehnuteľností týkajúcich sa predmetu prevodu kúpnej zmluvy. Keďže k dnešnému dňu neexistuje právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý by zasahoval do týchto vlastníckych práv k predmetu kúpnej zmluvy, všetky tvrdenia odporcu týkajúce sa údajnej straty vlastníckeho práva k účastníkom konania k nehnuteľnostiam sú právne irelevantnými a ničím nepodloženým špekuláciami. Ďalej odporca vedome zamlčuje skutočnosť, že v dôsledku investícii účastníkov konania do prístavby a prestavby rodinného nevznikla samostatná nová vec. Investície účastníkov konania sa teda stali súčasťou hlavnej veci - domovej nehnuteľnosti a došlo tak k zhodnoteniu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve tretích osôb bez právneho titulu. Účastníci konania mali možnosť domáhať sa spoločne a nerozdielne v zákonnej lehote vydania bezdôvodného obohatenia voči podielovým spoluvlastníkom zhodnotenej nehnuteľnosti, čo však neučinili. Odporca by si tak mal uvedomiť, že predmetom prebiehajúceho súdneho konania nie je vyporiadanie práv a povinností navrhovateľky a odporcu voči tretím osobám. Čo sa týka skutočnosti a tvrdenia odporcu, že navrhovateľka sa vzdala svojho nároku dedičstva zo zákona na podiel na nehnuteľnostiach vedených na
LV č. XXX dobrovoľne bez požiadavky na odplatu v prospech K. T. v tomto prípade je potrebné uviesť, že veci nadobudnuté dedením niektorým z manželov nie sú súčasťou masy ich BSM. Ďalej je bezdôvodná aj vznesená námietka odporcu ohľadne vyporiadania dlhu pôžičky ktorú prevzala sama po zániku BSM. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise je spoľahlivo preukázané, že navrhovateľka po rozvode manželstva účastníkov konania vynaložila peňažné prostriedky z jej výlučného majetku na úhradu dlhu voči I. a.s. ktorý dlh ako pasívum patrí do masy BSM účastníkov konania a to ešte pred jeho vyporiadaním. Vzhľadom na uvedené preto má navrhovateľka od odporcu v rámci vypriadania BSM nárok na náhradu časti dlhu, ktorá prevyšuje jej podiel na tomto dlhu patriacom do BSM. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v čase uznania dlhu z pôžičky učineného navrhovateľkou formou notárskej zápisnice dňa 2.5.2006 nehnuteľný majetok na ktorý odporca poukazuje nebol súčasťou BSM účastníkov konania. V uvedenom čase navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v zmysle obsahu notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2006, NZ 16596/2006 zo dňa 2.5.2006 pôžička poskytnutá Mgr. K. T. navrhovateľke nebola zabezpečená záložným právom. Vyššie uvedenými tvrdeniami sa odporca znovu usvedčil z účelového a tendenčného prekrúcania faktov v jeho vlastný prospech. Na základe vyššie uvedeného preto navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu odporcu zo dňa 13.12.2013 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z 5.11.2013. Krajský súd v Trnave ako sú odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedkov prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto je potrebné v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdiť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/8/1998 je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyporiadané . Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, keď prvostupňový súd pre posúdenie rozsahu BSM vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité ust. hmotnoprávnych noriem, ktoré zároveň i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v priebehu prvostupňového konania navrhovateľom, ktoré sa opakujú i v jeho odvolaní. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku sa žiada dodať už iba nasledovné: Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 OZ (§ 149 ods. 1 OZ). Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo doň patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM v zmysle citovaného ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 128/2012 zo dňa 30.1.2013). V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007). Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode manželstva resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Ak nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil
(uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1151/2007). Ak by nešlo o spoločný dlh účastníkov, nemožno ho podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať tak, že by bol prikázaný niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však neznamená, že by sa pri vyporiadaní BSM na dlh vôbec neprihliadalo. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 270/2005). Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva - úrokov. Súd musí pritom vyporiadať nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu pritom nie je možné vylúčiť možnosť, aby súd prikázal celý zostatok spoločného dlhu účastníkom (včítane jeho príslušenstva) k úhrade každému z nich rovným dielom (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/2006). Logicky sa však môže jednať len o úroky dlhu, ktoré je možné s poukazom na príslušnú zmluvu vyčísliť do budúcnosti, a nie o úroky z omeškania, ktoré nie je možné predvídať, keďže zaviazaný účastník môže dlh uhradiť aj ihneď po rozhodnutí súdu, ktorým bude k tomu zaviazaný, čím úroky z omeškania k dlhu neprirastú. Na základe vyššie uvedeného správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý zisťoval v prvom rade rozsah bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Po preskúmaní skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že správne sú závery súdu prvého stupňa v časti ustálenia okruhu hnuteľných vecí patriacich do masy BSM a spôsobu určenia vlastníckeho práva k nim a súd prvého stupňa ich správne prikázal do vlastníctva toho z účastníkov, ktorý ich aj užíval. Do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal hnuteľné veci pod položkami 8 až 26 v celkovej hodnote182,25 eur a do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci pod položkami 1 až 7 výrokovej časti rozsudku v hodnote 36,177 eur. Celková hodnota hnuteľných vecí predstavovala sumu 218,40 Eur, z čoho podiel jedného je 109,20 Eur. Keďže odporca takto z hnuteľných vecí prebral o 73,025 Eur viac, než je jeho zákonný podiel, súd ho správne zaviazal túto sumu navrhovateľke na finančnom vyrovnaní zaplatiť. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka odporcu ohľadne určenia rozsahu masy BSM a teda, že do tejto masy patrí aj spoluvlastnícky podiel v 3/8 na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra v Dunajskej Strede pre k. ú. A. I. na LV č. XXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 393 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 327 m2 a rodinný dom s rozostavanou prístavbou s. č. XXXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 40 m2 vedenou Správou katastra v Dunajskej Strede na LV č. XXXX v k. ú. A. I. nie je dôvodná, nakoľko účastníci konania síce predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva a tieto boli v ich vlastníctve aj ku dňu zániku BSM, avšak tieto nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM súdom už v ich vlastníctve neboli a nachádzajú sa vo vlastníctve tretích osôb. K strate vlastníctva k spoluvlastníckému podielu vo výške 3/8 na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra v Dunajskej Strede pre k. ú. A. I. na vedených LV č. XXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 393 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 327 m2 došlo tak, že účastníci konania nezaplatili riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu a preto predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.1991 formou notárskej zápisnice zo dňa 3.4.1998 N 209/98, NZ 186/98 a to v celom rozsahu. Na základe tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc a teda zmluva sa zrušila od začiatku a zmluvné strany sú si navzájom povinné podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa zmluvy nadobudli titulom bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach zahrnutý ani do masy BSM účastníkov konania tak, ako rozhodol správne súd prvého stupňa a preto táto odvolacia námietka odporcu nie je nedôvodná. Rovnako nemôže byť zahrnutá do masy BSM ani ďalšia nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. A. I. vedená na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 40 m2 a to z dôvodu, že táto je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve tretej osoby - K. T., ktorú nadobudla príklepom v dražbe v roku 2008. K. T. sa stala výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti ako záložná veriteľka, keď navrhovateľke poskytla pôžičku na zaplatenie ich spoločného úveru vo výške 250.000,- Sk pre I. I. a.s.. Aj keď odporca spochybnil doručenie mu vyššie spomínaného odstúpenia predávajúcich od kúpnej zmluvy z 21.10.1991 a taktiež spochybnil aj poskytnutie predmetnej pôžičky
navrhovateľke od K. T., tieto jeho námietky ostali len v rovine tvrdení, pretože odporca nepredložil súdu žiaden právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým by dosiahol zmenu existujúceho právneho vzťahu vlastníckych práv zapísaných v katastri nehnuteľností týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, keď súd v rámci vyporiadania BSM nemôže ako predbežnú otázku riešiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo vlastníctve tretích osôb. Čo sa týka námietky odporcu ohľadne vyporiadania ich spoločného dlhu na úvere vo výške 250.000,Sk/8.298,48 eur, ktorý im bol poskytnutý I. sporiteľňou a.s. na základe uzavretej úverovej zmluvy č. 006571-5 a v ktorom zmluvnom vzťahu vystupovali obaja účastníci konania ako spoludlžníci, odvolací súd ju posúdil ako nedôvodnú. Odporca namietal, že navrhovateľka zaplatila túto pôžičku až po rozvode manželstva v čase, keď už ale BSM žiaden nehnuteľný majetok nemali a vlastnili len hnuteľné veci, preto nemožno aplikovať na tento prípad ust. § 150 druhú vetu Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka totiž zaplatením pôžičky zo svojho majetku už tieto finančné prostriedky nevynaložila na spoločný majetok. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením budú zohľadnené pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa pri vyporiadaní BSM účastníkov zohľadnil skutočnosť, že zo strany navrhovateľky bol po rozvode manželstva uhradený dlh na tejto pôžičke v celom rozsahu a preto je odporca povinný jej zaplatiť titulom náhrady 1 polovicu z tejto sumy t.j. sumu 4.271,998 Eur. Finančné prostriedky vo výške 850.000,- Sk, ktoré sa mali počas trvania manželstva investovať na prestavbu a prístavbu rodinného domu na parc.č. XXXX/X - bufetu a predajne TELIMEX ako aj terasy pri bufete na C. ulici a ktoré účastníci konania mali zo svojho príjmu podľa tvrdenia navrhovateľa investovať do stavby a zariadenia nehnuteľnosti tvoriacej ich spoločnú domácnosť vo vlastníctve tretích osôb, boli spotrebované ešte počas trvania BSM účastníkov, preto nebolo možné ich vyporiadať. Pri vyporiadaní BSM je dôležitá masa, ktorá bola súčasťou BSM ku dňu jeho zániku (rozvod manželstva). Nemôžu nimi byť finančné prostriedky spotrebované, a to investovaním do veci patriacej tretej osobe. Zmyslom vyporiadania BSM nie je vyúčtovanie hospodárenia spotreby počas manželstva a taktiež nebolo v konaní preukázané, že by išlo o súdom priznanú pohľadávku účastníkov voči tretím osobám. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Keďže súd prvého stupňa o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol, rovnako ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval a o týchto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
