Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 14Co/112/2013 8110215331 29. 05. 2014 JUDr. Milan Majerník ECLI:SK:KSPO:2014:8110215331.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: OTTONE PLUS, s.r.o., IČO: 36451240, so sídlom Prešov, Levočská 43, právne zastúpeného spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., IČO: 36492086, so sídlom Prešov, Masarykova 13, konajúcou JUDr. Patrikom Palšom, advokátom a konateľom spoločnosti proti žalovanému: Immo - Log - SK Alpha s.r.o., IČO: 36531952, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/A, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Rakom, advokátom so sídlom v Bratislave, Palisády 29/A, za vedľajšej účasti na strane žalovaného: PaedDr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/143/2010 - 319 zo dňa 20. júna 2013, zhodou hlasov členov senátu takto rozhodol: Potvrdzuje
rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní na účet jeho právneho zástupcu vo výške 162,91 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby, súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele č. KN-C 9205 a je zapísaná na LV XXXX, vedeným Správou katastra Prešov, v katastrálnom území Prešov, spočívajúcom v práve cesty cez pozemok parcelné číslo KN-C 9210/11, ovocné sady, o výmere 14,401 m2, tak ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v geometrickom pláne číslo 40/2010 na zriadenie vecného bremena zo dňa 17.05.2010, ktorý vyhotovil Ing. V. N., a ktorý úradne overila Správa katastra Prešov dňa 20.05.2010, a ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 2.062,- eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom uložil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 783,60 eur a iných trov konania vo výške 227,40 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal o zriadenie vecného bremena dôvodiac, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 9205 a stavby súp. č. XXXX, postavenej na par. č. KN-C 9205 vedených v LV č. XXXX pre kat. úz. B.. Uvedená stavba je budovou, ktorú využíva pre podnikateľské účely a je známa pod názvom K. pri mlyne. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku par. č. KN-C 9210/11, ovocné sady o výmere 14401 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, vedeným Správou katastra Prešov, v kat. úz. B.. Na časti tohto pozemku je postavené nákupné stredisko KAUFLAND.
Pozemok žalovaného využíva žalobca i jeho zákazníci na prístup k označenej stavbe. Žalobca však ako vlastník nehnuteľnosti nemá právne zabezpečený prístup k tejto stavbe, pričom iný prístup na pozemok žalobcu a k stavbe nie je. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu žalovaný doposiaľ nezriadil vecné bremeno v prospech žalobcu a odmieta žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena, preto žiada zriadiť vecné bremeno vo svoj prospech. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a ako nedôvodnú ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena, pozemok žalobcu nesusedí bezprostredne s pozemkami žalovaného, pričom prístup k nehnuteľnostiam žalobcu možno zabezpečiť aj inak. V prípade, že súd by zriadil vecné bremeno v súlade s petitom žaloby, žalovaný žiada uložiť žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena a povinnosť podieľať sa na nákladoch na prevádzku, údržbu a opravu komunikácie, ktorú bude žalobca využívať. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v priebehu konania účastníci vyjadrili snahu mimosúdne rokovať, rokovaniami medzi účastníkmi však k uzavretiu konečnej mimosúdnej dohody nedošlo. Do konania vstúpila ako vedľajší účastník PaedDr. F. B.. Po nesúhlase žalobcu s jej vstupom do konania súd uznesením zo dňa 05.02.2013, č.k. 25C 143/2010-267 pripustil do konania vstup označeného vedľajšieho účastníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 2. 2013. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN-C 9205, zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2 a stavby súp. č. XXXX, postavenej na par. č. KN-C 9205, vedených v LV č. XXXX v kat. úz. B.. Uvedená stavba je budovou, ktorú žalobca využíva pre podnikateľské účely. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku par. č. KN-C 9210/11, ovocné sady o výmere 14401 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, vedeným Správou katastra Prešov, v kat. úz. B.. Na časti tohto pozemku je postavené nákupné stredisko KAUFLAND. Pozemok žalovaného využíva žalobca i jeho zákazníci. Pri výstavbe nákupného strediska sa investor zaviazal zriadiť v prospech vlastníka nehnuteľnosti - žalobcu viaceré vecné bremená, medzi inými aj spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Táto povinnosť mu bola uložená aj Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odbor životného prostredia č. ŽP ÚP 3590/1999 zo dňa 22.12.1999 v bode 39.5 rozhodnutia. Dňa 27.04.2000 právny predchodca žalovaného s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazal zriadiť v prospech právneho predchodcu žalobcu vecné bremeno prechodu v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Dňa 19.11.2003 samotný žalovaný vypracoval návrh Zmluvy o zriadení vecných bremien, ktorý však napokon odmietol uzatvoriť. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu, žalovaný doposiaľ nezriadil vecné bremeno v prospech žalobcu a odmieta žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena. V dôsledku uvedeného žalobca ako vlastník nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXXX nemá právne zabezpečený prístup k tejto stavbe, pričom iný prístup na pozemok žalobcu a k stavbe nie je. Žalobca si dal pre účely vyčíslenia výšky odplaty za zriaďované vecné bremeno vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. W. Q.. Ten v posudku č. 134/2011 vyčíslil všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok č. 9210/11 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom číslo 40/2010 v prospech vlastníka pozemku číslo XX XX kat. úz. B. na sumu 1.862,86 eur. Keďže žalovaný s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil, súd uznesením zo dňa 07.03.2012, č.k. 25C 143/2010-150 ustanovil v konaní Ing. S. T. - znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností za účelom určenia výšky finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Znalkyňa predložila súdu dňa 17.05.2012 znalecký posudok č. 32/2012, v ktorom finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom na pozemku parcela KN C č. 92010/11 v prospech vlastníka pozemku parcela KN C č. 9205, kat. úz. B. stanovila vo výške 2.062,13 eur; finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia, údržby a opravy kanalizačného potrubia a kanalizačných zariadení na pozemku parcela KN C č. 92010/11 v prospech vlastníka pozemku parcela KN C č. 9205, kat. úz. B. stanovila vo výške 77,60 eur. Žalovaný namietal aj tento znalecký posudok, spôsob výpočtu odplaty za zriadenie vecného bremena, a sám predložil výpočet, na základe ktorého žiadal odplatu vo výške 15.719,78 eur. Zo stanoviska Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát z 10. 11. 2009, súd zistil že Krajský dopravný inšpektorát na základe dokumentácie od spoločnosti UNICOTEX s.r.o. zaujal stanovisko, ktorým navrhované dopravné napojenie objektu Predajňa pizze z ulice Y. umožňuje riešiť iba pre zásobovacie vozidlá do 3,5 tony, pričom vstup a výstup do areálu pre zásobovacie vozidlá by bol možný iba v jednom dopravnom smere, smer B.. Pre zabránenie vstupu ostatných vozidiel do areálu je potrebné osadiť príslušnú
fyzickú zábranu, ktorá musí byť v dostatočnej vzdialenosti od príslušného pešieho ťahu, aby nedošlo k blokovaniu pohybu chodcov. Podľa vyjadrenia UNIPIZZA s.r.o. Prešov, ktorej konateľkou je vedľajšia účastníčka, UNIPIZZA s.r.o. súhlasila s užívaním tohto zásobovacieho napojenia za podmienok, že medzi firmou UNIPIZZA a žalobcom bude uzatvorená zmluva, podľa ktorej by za účelom zásobovania mohli vozidlá do 3,5 t užívať nehnuteľnosť a žalobca sa bude podieľať na čistení a odpratávaní snehu. Po splnení podmienok mu budú odovzdané kľúče od bránky a diaľkového ovládania od blokovacieho zariadenia, a zásobovanie svojej prevádzky bude realizovať v súlade s podmienkami danými správcom komunikácie a Krajským úradom pre cestnú dopravu Prešov. Za účelom objasnenia zámerov mesta, bol ako svedok vypočutý Ing. Arch. O. Y., poverený vedením oddelenia hlavného architekta a územného plánovania pri Mestskom úrade Prešov. Svedok potvrdil, že bol odsúhlasený predaj 300 m2 pre vedľajšiu účastníčku z parcely 9206/4. Odpredaj časti pozemku vo výmere 110 m2, zatiaľ odsúhlasený nebol. Po dlhšej strane od predávaného pozemku je už v súčasnosti spevnená betónová plocha, ktorá má slúžiť ako príjazdový koridor pre zásobovanie nehnuteľnosti žalobcu. Čo sa týka oddychovej zóny, na priestranstve, kde je zámková dlažba sa plánuje vysadiť 8 stromov a osadiť lavičky. Na parcele 9210/11 pred budovou UNICOTEX, je už v súčasnosti príjazdová cesta, ktorá slúži tak spoločnosti UNICOTEX, ako aj nákupnému centru Kaufland, k príjazdu k zadnému vchodu. Svedok uviedol, že pokiaľ na parcele 9206/4 bude zriadená oddychová zóna, budú tam osadené príslušné značky, ktoré budú povoľovať vstup motorových vozidiel do tejto zóny, s určitými obmedzeniami. Svedok uviedol, že spevnená betónová plocha nie je predmetom predaja, a mesto ju vyníma ako verejne prístupnú komunikáciou, na ktorej netreba zriaďovať osobitné vecné bremeno na jej užívanie. Súd nevyhovel návrhu žalovaného, ako aj vedľajšej účastníčky na vyžiadanie pasportu mestských komunikácií. Tento návrh dokazovanie ako nedôvodný zamietol. Podľa jeho názoru boli vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že hoci mesto odpredalo, resp. odpredá aj časť svojej nehnuteľnosti vedľajšej účastníčke, z tejto parcely neodpredalo súvislú časť, ale dve samostatné parcely, tak aby bol ponechaný prechod po spevnenej betónovej ploche ako príjazdovej ceste k nehnuteľnosti žalobcu. Je to zrejme z predloženej fotodokumentácie a kópie katastrálnej mapy 5-4/21. Z predložených listinných dôkazov, ktoré zobrazujú plánovanú oddychovú zónu, je zrejmé, že na tejto spevnenej betónovej ploche plánovaná oddychová zóna nebude, táto bude končiť na nehnuteľnosti mesta, ktorá je vymedzená zámkovou dlažbou. Po citácii ust. § 123, § 124, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 2, 3 Obč. zák. súd prvého stupňa uzavrel, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu. Žalobca, ktorý je vlastníkom stavby, nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Podľa ustálenej judikatúry sa priľahlým pozemkom nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie. Žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti. Nákupné centrum KAUFLAND bolo budované s tým, že prístup žalobcu respektíve jeho právneho predchodcu bude založený na istote práva prechodu a prejazdu z vecného bremena a nie na trpení prechodu a prejazdu zo strany žalovaného. Vyhoveniu návrhu nebránili námietky žalovaného založené na tom, že nijako žalobcovi nebráni v prístupe na jeho pozemok po svojej nehnuteľnosti, na ktorej je v súčasnosti zriadená prístupová cesta k nákupnému centru Kaufland. V priebehu konania bolo zistené, že žalobca žiadal žalovaného o zriadenie vecného bremena práva cesty, pričom by súhlasil aj so zriadením tohto vecného bremena na základe zmluvy. Zo žalovaným predloženého návrhu zmluvy, však vyplývali také podmienky, ktoré aj podľa súdu žalobca nemohol akceptovať, pretože nešlo o spravodlivé a objektívne podmienky prijateľné pre obe strany. Hoci žalovaný v súčasnosti žalobcovi nebráni v užívaní svojej nehnuteľnosti, má súd za to, že je splnená podmienka, že cestu nie je možné zriadiť inak, pretože žalobca by žil v neistote ohľadom prístupu, ktorý by mu vlastník pozemku, teda žalovaný mohol kedykoľvek znemožniť, aj keď sa to v súčasnosti, vzhľadom na terajšie využitie pozemku žalovaného, javí ako málo pravdepodobné. Ani argumentácie vedľajšej účastníčky o zvýšenom počte motorových vozidiel po zriadení vecného bremena sa nijako nepreukázali. Je zrejme, že za účelom zásobovania sa po komunikácii, na ktorej je zriadené vecné bremeno, už v súčasnosti pohybujú motorové vozidlá, ktoré zásobujú prevádzku žalobcu. Zriadením vecného bremena sa nijakým spôsobom systém zásobovania žalobcu meniť nebude. Ani argumentácie vedľajšej účastníčky odkazujúce na zámery mesta vybudovať oddychovú zónu na nehnuteľnosti parcele č. 9206/4 a s tým súvisiacim tvrdeným ohrozením chodcov zásobovaním žalobcu po pozemku mesta nie je dôvodnou. Už v súčasnosti je možný prístup pre zásobovanie v určitý čas a určitým spôsobom aj na pešiu zónu. Tak ako to uviedol svedok, Ing. Y., aj v tomto prípade po prípadnom zriadení oddychovej zóny, bude pohyb motorových vozidiel na tomto
území upravený príslušnými dopravnými značkami. Hoci vedľajšia účastníčka poukazovala na zvýšený počet motorových vozidiel po zriadení vecného bremena, sama uviedla, že mieni pristúpiť k výstavbe ďalšieho objektu po odkúpení časti parcely 9206/4. Podľa súdu prvého stupňa nie zásobovanie žalobcu, ale plánovaná stavebná činnosť zo strany vedľajšej účastníčky, by mohla ohroziť chodcov pohybujúcich sa v oddychovej zóne. Ďalšie tvrdenie vedľajšej účastníčky, že zriadením vecného bremena môže byť poškodená jej nehnuteľnosť, nijako nepreukázané neboli. Je síce možné, že k poškodeniu kanalizácie na nehnuteľnosti vedľajšej účastníčky došlo, nepreukázala však, že by poškodenie spôsobili motorové vozidla zásobujúce žalobcu. Súd poukazuje na to, že popred objekt spoločnosti UNICOTEX, ktorý vlastní vedľajšia účastníčka, v súčasnosti vedie prístupová komunikácia k tomuto objektu, ako aj k zadnému vchodu nákupného strediska KAUFLAND. Za nedôvodné označil aj námietky o možnosti prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnosti cez zásobovací koridor, ktorý bol zriadený pre spoločnosť UNIPIZZA s.r.o., a pre ktorého užívanie stanovil podmienky krajský dopravný inšpektorát. Zásobovací koridor bol zriadený pre zásobovanie spoločnosti UNIPIZZA s.r.o. a nevedie priamo k nehnuteľnosti žalobcu. Nie je to riadna prístupová komunikácia, po ktorej by mohol žalobca kedykoľvek k svojmu objektu prísť z verejnej komunikácie. Užívanie tohto zásobovacieho koridoru je možné po splnení množstva podmienok, čo v žiadnom prípade neposkytuje žalobcovi právnu istotu a možnosť rovnoprávneho užívania jeho vlastníckeho práva. Ani splnením podmienok pre užívanie zo strany vedľajšej účastníčky, by žalobca nemal prístup k verejnej komunikácii a jeho postavenie by sa prakticky nijako nezmenilo. Súd preto zriadil vecné bremeno v práve prechodu a prejazdu, aby umožnil priamy prístup žalobcu k verejnej komunikácii, aby tento nebol odkázaný na trpenie prechodu po iných nehnuteľnostiach zo strany tretích subjektov, a mohol tak plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke práva. Konštatoval, že sú splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. a zriadil pre žalobcu vecné bremeno na ploche podľa geometrického plánu č. 40/2010 zo dňa 17. 5. 2010. Geometrickým plánom je vyznačená cesta, ktorá v súčasnosti už existuje. Účastníci teda nebudú mať žiadne náklady v súvislosti s vybudovaním tejto cesty. Všeobecná hodnota zriaďovaného vecného bremena vyplynula zo znaleckého posudku Ing. T., ktorý sa od žalobcom predloženého posudku Ing. W. Q. odlišoval len minimálne. Znalkyňa určila hodnotu vecného bremena spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom na sumu 2.062,13 eur. Súd mal za to, že táto hodnota je primeraná vzhľadom k skutočnosti, akým spôsobom bude zriadené vecné bremeno zaťažovať žalovaného, keďže už v súčasnosti na tejto časti jeho nehnuteľností sa nachádza príjazdová cesta k nákupnému centru a teda ju denne využívajú stovky ba až tisíce motorových vozidiel. Oproti tomuto je zásobovanie žalobcu jedným, prípadne dvoma autami denne zanedbateľné. Keďže dvaja znalci sa takmer zhodli na hodnote vecného bremena, súd neakceptoval námietky žalovaného vo vzťahu k vyhotovenému znaleckému posudku a metóde výpočtu hodnoty vecného bremena a nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. Súd uložil povinnosť žalobcovi vyplatiť žalovanému v súlade so znaleckým posudkom náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 2.062,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil úspechom žalobcu v konaní i aplikáciou ust. § 142 ods.1 O.s.p., a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 783,60 eur a iných trov konania vo výške 227,40 eur. Iné trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov dôkazu vo výške 127,90 eur. Trovy dôkazu predstavujú časť odmeny vyplatenej (z preddavku hradeného žalobcom) znalkyni Ing. S. T. za znalecký posudok č. 32/2012 na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2012, č.k. 25C 143/2010-180. Trovy právneho zastúpenia, za ktoré patrí žalobcovi náhrada, odôvodnil poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Špecifikoval úkony právnej služby s odmenou za ne tak, že pozostávajú z 1 úkonu právnej pomoci á 53,49 eur (02.07.2009 prevzatie a príprava zastúpenia), 1 úkonu právnej pomoci á 55,49 eur (13.07.2010 návrh), z 2 úkonov právnej pomoci á 57,- eur (23.05.2011 a 05.09.2011 účasť na pojednávaní), zo 4 úkonov právnej pomoci á 58,69 eur (09.01.2012 účasť na pojednávaní, 30.05.2012 vyjadrenie, 11.10.2012 účasť na pojednávaní, 11.12.2012 vyjadrenie), z 2 úkonov právnej pomoci á 60,07 eur (20.05.2013 a 20.06.2013 účasť na pojednávaní), t.j. spolu vo výške 577,88 eur. Ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál 1 × 6,95 eur, 1 × 7,21 eur, 2 × 7,41 eur, 4 × 7,63 eur a 2 × 7,81 eur, spolu vo výške 75,12 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je od 08.04.2004 platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške 130,60 eur. Celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške 1.011,00 eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p. Poukazuje na to, že hlavným argumentom žalobcu na zriadenie vecného bremena podľa žaloby bolo tvrdenie, že napriek opakovaným a mnohoročným snahám nemá právne zabezpečený prístup k svojej stavbe. Aj súd prvého stupňa konštatoval, že fakticky prístup žalobcu cez pozemky žalovaného je zachovaný a nie je pravdepodobné, že by sa situácia v budúcnosti mala zmeniť. Ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. nerieši otázku právneho zabezpečenia prístupu, ale otázku zabezpečenia prístupu ako takého. Preto nie je vecné bremeno potrebné a ani účelné zriaďovať. Pozemky žalovaného, na ktorých žiadal žalobca zriadiť vecné bremeno, bezprostredne nesusedia s pozemkami žalobcu. Medzi pozemkami žalobcu a žalovaného sa pôvodne nachádzali pozemky Mesta Prešov, pričom v priebehu konania došlo k zmene vlastníctva týchto častí pozemkov. Žalobca bez jednoznačného riešenia prístupu cez zostávajúce pozemky mesta Prešov minimálne obligačného charakteru nemôže úspešne sa domáhať zriadenia požadovaného vecného bremena na pozemky žalovaného. Žalovaný nemal žiadnu zmluvnú, či iným spôsobom určenú povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o vecnom bremene. Zmluva o budúcej zmluve uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným zo dňa 27. 4. 2000 zaväzovala žalovaného do 90 dní od kolaudácie obchodného centra uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene. Kolaudačné rozhodnutie na hlavný objekt do obchodného centra nadobudlo právoplatnosť 7. 12. 2000. Právny predchodca žalobcu nevyužitím práv zo zmluvy o budúcej zmluve vlastnou nečinnosťou spôsobil súčasný stav, keď uplynutím 90-dňovej lehoty záväzok uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ust. § 292 ods. 2 Obch. zák. zanikol. Žalovaný nie je na základe zmluvy o budúcej zmluve preto povinný uzavrieť so súčasným vlastníkom stavby zmluvu o zriadení vecného bremena. Zmluva pritom neumožňovala jednostranne previesť práva a povinností z tejto zmluvy na tretiu osobu a vlastníkom stavby už nie je právny predchodca žalobcu, ktorý bol účastníkom zmluvy o budúcej zmluve. V konaní žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom vyvrátil aj aktuálnosť záväznosti územného rozhodnutia, konkrétne v bode 39.5 týkajúcich sa obligačnej povinnosti zriadiť vecné bremeno na svoje pozemky v prospech žalobcu. Pre záver o umožnení priameho prístupu žalobcu k verejnej komunikácií súdu prvého stupňa slúžil len výsluch svedka Ing. arch. O. Y.. Súd sa s takýmto záverom uspokojil bez toho, aby si overil ďalším dokazovaním to, čo svedok tvrdil. Svedok sa vyjadril, že spevnená betónová plocha nie je predmetom predaja a Mesto Prešov ju vníma ako verejne prístupnú komunikáciu, na ktorej netreba zriaďovať osobitné vecné bremeno na jej užívanie. Tvrdenia o neexistencii zámeru zriadiť parkovisko pre 8 motorových vozidiel nebol preukázaný predložením príslušného uznesenia Mestského zastupiteľstva Prešov alebo inou relevantnou dokumentáciou. Žalovaný preto navrhoval doplniť dokazovanie o oboznámenie sa s tzv. „passportom mestských komunikácií“. Súd prvého stupňa však tento návrh ako nedôvodný zamietol. Vyjadrenia len zástupcu mesta ako svedka boli podľa žalovaného nepostačujúce. Nemožno vylúčiť, že pri zmene vedúcej garnitúry v Mestskom zastupiteľstve Prešov nebudú zámery s pozemkom, na ktorom sa nachádza spevnená betónová plocha prehodnotené a v budúcnosti tak dôjde k odpredaju predmetného pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov. Nevykonanie navrhnutého dôkazu je teda na ujmu správneho zistenia skutkového stavu veci. Nesprávne súd uzavrel aj to, že žalobcovi neboli udelené povolenia na vybudovanie vjazdu k svojej nehnuteľnosti z Y. ulice. Žalovaný žalobcovi ponúkol v priebehu konania riešenie prístupu k jeho nehnuteľnosti cez „zásobovací koridor“ spoločnosti UNIPIZZA. Za stavu, keď ani súdom prvého stupňa zriaďované vecné bremeno neumožňuje priamy prístup žalobcu k verejnej komunikácii sa argumentácia na odmietnutie „zásobovacieho koridoru“, z dôvodu, že by žalobca nemal prístup k verejnej komunikácii, javí ako účelová. Rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny aj pre nesprávne právne posúdenie. Prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť totiž aj inak. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd by mal vždy prihliadať na to, aby stavbu bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Takto je súd povinný postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty cez pozemok mohla viesť. Súd prvého stupňa pri zriaďovaní vecného bremena nebral do úvahy ani tvrdenia samotného žalobcu, ktorý uviedol, že prevádzkuje pohostinstvo, ktorého hlavným sortimentom sú alkoholické nápoje a tak je zjavné, že zákazníci žalobcu nebudú k prevádzke žalobcu prichádzať motorovými vozidlami. Žalobca uviedol aj to, že k svojej nehnuteľnosti potrebuje pristupovať motorovým vozidlom len za účelom zásobovania. Preto prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti cez „zásobovací
koridor“ takýto účel zamýšľaný žalobcom mohol a mal naplniť. Žalovaný nesúhlasí ani s určením výšky odplaty za zriadenie vecného bremena a tvrdenie o zanedbateľnosti zásobovania žalobcu jedným, prípadne dvoma autami denne v porovnaní s premávkou na pozemkoch žalovaného je v príkrom rozpore s formulovaným vecným bremenom. Hoci tvrdenie o intenzite premávky vyvolanej žalobcom bolo použité ako základ pre výpočet odplaty za zriadenie vecného bremena, vecné bremeno samotné bolo zriaďované bez akéhokoľvek obmedzenia. Hodnota pozemkov žalovaného sa neznížila v závislosti od intenzity premávky, ale samotnou skutočnosťou, že vecné bremeno bolo zriadené. Žalovaný nemá v prípade právoplatnosti takéhoto rozhodnutia možnosť ovplyvniť dodržiavanie „predpokladanej“ intenzity dopravy zo strany žalobcu. Táto skutočnosť nebola v rozhodnutí nijako zohľadnená. Prvostupňový súd nezdôvodnil v dôvodoch rozhodnutia zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemok žalovaného bez obmedzenia. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade so zákonom. Odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa jeho názoru ani nesúvisia s predmetom konania, teda so zriadením vecného bremena na návrh žalobcu podľa príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto žalobca uvádza v nadväznosti na odvolateľove tvrdenia súvisiace s územným rozhodnutím či kolaudačným rozhodnutím. Pri formulácii odvolacích dôvodov odvolateľ podľa názoru žalobcu opomenul, že s ním nedávno aktívne do istého času rokoval o zriadení zmluvného vecného bremena, sám naformuloval písomnú zmluvu, a teda aj obsah predmetného záväzku, pričom k podpisu tejto zmluvy nedošlo len z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške náhrady za vecné bremeno, na ktorú mal každý zo subjektov iný názor či predstavu. Podľa žalobcu sa odvolanie javí ako by bolo podané len proti dôvodom rozhodnutia a nie proti výroku. V konaní sa preukázalo, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako súdnym rozhodnutím zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez predmetný pozemok. Zásobovací koridor, na ktorý odkazuje odvolateľ, ktorý v súlade s povolením polície umožňuje v istom časovom úseku zásobovať inú nehnuteľnosť, nemožno stotožňovať so zabezpečením prístupu k nehnuteľnosti. Žalobcu treba v predmetnej veci vnímať predovšetkým ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý má právo prístupu na svoju nehnuteľnosť, resp. právo prostredníctvom súdu si zabezpečiť takýto prístup, a to aj v prípade, ak nepotrebuje „zásobovať“ prevádzku tovarom, ale „len“ užívať ako subjekt práva svoje vlastníctvo v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu riadne zohľadnil spravodlivý pomer medzi právami a povinnosťami predmetného vzťahu založeného súdnym rozhodnutím, keď najmä vychádzal z listinných dôkazov, ktoré zabezpečil v priebehu konania, a to návrh zmluvy či znalecké dokazovanie. Aj vo vzťahu k výške náhrady za zriadené vecné bremeno súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil vychádzajúc zo znaleckého dokazovania. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie práv z vecného bremena. Platný právny predpis predvída aj takúto možnosť, keď upravuje pri naplnení istých zákonom stanovených predpokladov možnosť zrušenia práva vecného bremena. Poukazuje aj na to, že dôvody podaného odvolania sa nevenujú vyčísleniu trov právneho zastúpenia či iných trov. Žiada preto, aby rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby celkom vo výške 162,91 eur. Odvolací súd zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie. Pri príprave odvolacieho pojednávania vyžiadal okrem iného aj z Mestského úradu Prešov správu o skutočnostiach, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie v predmetnej veci (žiadosť na č. l. 230 spisu). Na nariadenom odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie zodpovedajúco ust. § 213 ods. 3 O.s.p. oboznámením podanej správy od Mesta Prešov a jej príloh a aj na základe výsledkov takto doplneného dokazovania preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe týchto úkonov odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa tohto ustanovenia možno súdnym rozhodnutím zriadiť vecné bremeno cesty. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Citované ustanovenie z podnetu žalobcu ako vlastníka stavby umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinnosti vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie Občianskeho zákonníka poskytuje súdu (zodpovedajúco aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby. V tom teda spočíva legislatívny základ verejného záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby. O takúto situáciu ide aj v predmetnej veci. Z obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovanému už v čase nadobúdania predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva bolo bez akýchkoľvek pochybností známe, že jediný možný prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcu je možný len cez ním nadobúdané nehnuteľnosti. Odvolateľ namieta v podanom odvolaní to, že z rozhodnutí stavebného úradu a ani zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej ním s právnym predchodcom žalobcu aktuálne neexistuje pre neho obligačný ani verejnoprávny záväzok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX postavenej na pozemku KNC 9205. Vo veci však už aktuálne nejde o nahradenie prejavu vôle žalovaného smerujúceho k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene. Obsah uvedených listinných dôkazov však bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje to, že žalovaný bol už v čase nadobúdania nehnuteľnosti uzrozumený s tým, že cez ním nadobúdané nehnuteľnosti je nevyhnutné riešiť prístupovú cestu pre vlastníka stavby. Skutočnosti, ku ktorým došlo v nasledujúcom období po nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, neprivodili v tomto relevantnú zmenu. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa ak konštatoval, v nadväznosti na „možnosti“ využitia tzv. zásobovacieho koridoru zriadeného pre spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. to, že ani splnenie množstva podmienok kladených označenou spoločnosťou by neposkytovalo žalobcovi riadny prístup k verejnej komunikácii a jeho postavenie by sa tak z pohľadu prístupu k jeho nehnuteľnosti prakticky nezmenilo. Správne súd prvého stupňa zdôvodnil pritom aj stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu i výpoveď svedka Ing. arch. Y. a napokon i samotný obsah mapových podkladov z katastra i predmetného geometrického plánu. V nadväznosti na námietky odvolateľa, smerujúce k obsahu výpovede svedka Ing. arch. Y., odvolací súd tak, ako je už uvedené vyššie, doplnil dokazovanie zodpovedajúco ust. § 213 ods. 3 O.s.p. aj oboznámením správy z Mestského úradu v Prešove zo dňa 26. 5. 2014 a k nej pripojených listín. Z obsahu správy vyplynulo, že od rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k prevodu časti parcely KNC 9206/4 na základe kúpnej zmluvy č. 28/2013, zavkladovanej 29. 7. 2013. Z obsahu tejto zmluvy pripojenej k správe a napokon aj zo samotnej správy je možné konštatovať, že uvedený prevod žiadnym spôsobom nemení možnosti prístupu vlastníka stavby na parc. č. KNC 9205 pre k.ú. B. k jeho nehnuteľnosti. Jediným možným prístupom k predmetnej stavbe zostáva prístup po už existujúcej betónovej ceste vybudovanej na parc. č. KNC 9206/4 a 9596/6. Mestský úrad, podobne ako to už vyplynulo z výpovede svedka Ing. arch. Y., konštatuje v správe, že z technického hľadiska je jedinou možnou prístupovou cestou k objektu vo vlastníctve žalobcu existujúca betónová cesta, ktorá je na pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov, ale k týmto je zároveň možný jediný prístup cez pozemok KNC 2010/11 po ploche, tak ako je znázornená na geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu prvého stupňa o zriadení vecného bremena. Mesto Prešov zároveň dodalo, že dňa 28. 2. 2014 bolo ním vydané rozhodnutie č.j. B/12800/2013-Tu o umiestnení líniovej stavby „I/18 B., Y. - T. mieru križovatka, most“, ktorá sa dotýka priľahlého úseku Y. ulice. V rámci navrhovanej úpravy Y. ulice sa nepočíta s vytvorením vjazdu ku objektu na parc. KNC 9205 pre k.ú. B., naopak, navrhnuté sú ďalšie fyzické zábrany (zábradlia, cestné zvodidlá) zamedzujúce možnosť priameho prístupu z Y. ulice, ktorá je cestou I. triedy ku dotknutému objektu. Mesto zároveň konštatuje, že toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Aj obsah takto doplneného dokazovania teda vyvracia obsah odvolateľovej námietky o možnosti prístupu cez tzv. zásobovací koridor zriadený pre spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. Obsah kúpnej zmluvy predloženej mestom vyvracia námietku odvolateľa o tom, že zmena vlastníckych vzťahov, ku ktorej došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, má vplyv na rozhodnutie predmetnej veci. Kúpnou zmluvou uzavretou Mestom Prešov s kupujúcou PaedDr. F. B. (vedľajšou účastníčkou v tomto konaní) bola prevádzaná iba časť parcely KNC 9206/4, a to tá časť, ktorej zodpovedá geometrickým plánom vytvorená parcela KNC 9206/13 - zastavaná plocha o výmere 305 m2 a aj z hľadiska porovnania skutočností vyplývajúcich z tohto geometrického plánu (č.l. 359 spisu) je zrejmé, že nemá tento prevod vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku odvolateľa poukazujúcu na to, že pozemok, na ktorom sa zriaďuje právo vecného bremena cesty, nie je bezprostredne susediacim pozemkom. Odvolací súd je toho názoru, že pod vymedzením priľahlého pozemku v zmysle ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. nemožno rozumieť len pozemok bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale ide o všetky pozemky, cez ktoré vedie (alebo môže viesť) prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Je žiaduce použiť účelovo slovný výklad a sledovať zmysel zákona, aby sa minimalizovali možnosti obchádzania tohto inštitútu tak, aby bolo znemožnené rozhodnutím súdu naplniť zmysel zákona, t.j. zabezpečiť oprávnenému prístup k verejnej ceste. Podobný záver je napr. publikovaný aj v časopise Soudní rozhledy nakl. C.H.BECK s.r.o. v č. 5, ročníka 2006 odkazujúci na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 60Co/171/2004. Z hľadiska námietok odvolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave, poukazujúcom na potrebu doplnenia obsahu vyjadrenia Ing. arch. Y., odvolací súd vyžiadal vyššie uvedenú správu, ktorou prakticky vyhovel návrhu odvolateľa na doplnenie obsahu výsluchu svedka. Realizovaný dôkaz odvolacím súdom (navrhnutý žalovaným ešte pred súdom prvého stupňa) však nepodporil obranu žalovaného. Každopádne z obsahu dôkazov vyplýva, že vlastník stavby - žalobca nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa a závery prvostupňového súdu potvrdzujú výsledky dokazovania realizovaného odvolacím súdom. Iné námietky proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu už odvolateľ bližšie nekonkretizuje, neuvádza teda, ktorý dôkaz ešte ním navrhovaný a v odvolaní výslovne uvedený súd prvého stupňa nerealizoval. Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani faktický užívací stav, teda ani to, že žalovaný nebráni žalobcovi v prístupe k jeho nehnuteľnosti - stavbe. Tu zhodne aj s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR uvedeným v jeho rozsudku zo dňa 30. 8. 2005 sp. zn. 25Cdo/2317/2004 treba konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať. Toto je treba zdôrazniť aj v nadväznosti na odvolateľove námietky súvisiace s využitím zásobovacieho koridoru spoločnosti UNIPIZZA s.r.o. Nemožno tak vyhodnotiť za dôvodnú ani námietku odvolateľa poukazujúcu na to, že súd prvého stupňa pri zriaďovaní vecného bremena vec nesprávne právne posúdil, ak neprihliadal na to, že nešlo o bezprostredne susediaci pozemok alebo že sa neprihliadalo na iné ním tvrdené (ale v konaní nepreukázané) možnosti riešenia prístupu žalobcu k jeho stavbe.
Nemožno za dôvodnú označiť ani výhradu odvolateľa poukazujúcu na to, že vlastník stavby nie je totožný s tým subjektom, ktorý uzatváral so žalovaným zmluvu o vecnom bremene. Z aplikácie ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. vyplýva, že toto vecné bremeno sa nezriaďuje ako právo viažuce sa na konkrétnu osobu, ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom konkrétnej stavby. Zmena vlastníctva tejto stavby nemá teda vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka stavby a vlastníka susediaceho priľahlého pozemku rieši zriadením vecného bremena. Nie je preto relevantným to, že zmluvu o budúcej zmluve a o zriadení vecného bremena uzatvárala spoločnosť AGP s.r.o.. Tak, ako je už konštatované vyššie, pre výklad § 151o ods. 3 Obč. zák. je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny, či čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Obč. zák. predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii rovnako, ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený. V predmetnej veci prvostupňový súd vychádzal zo skutočností, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania, ako pomôcky pre určenie tejto náhrady, ktorá sa určuje v podstate úvahou súdu, tak ako je uvedené vyššie s tým, že sa nevychádza len striktne z cenových predpisov. V predmetnej veci je zistené, že plocha, ktorá sa využije ako nevyhnutná cesta pre prístup žalobcu k jeho stavbe, je využívaná samotným žalovaným i jeho zákazníkmi. Nejde tak o plochu, ktorá by bola zriaďovaná len pre vlastníka stavby postavenej na parc. KNC 9205, teda pre vlastníka stavby. Aktuálny spôsob využitia tejto cesty treba mať na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady. Odvolateľove námietky voči výške priznanej náhrady sú len všeobecné s argumentáciou, že žalobca využije túto cestu jedným či dvoma autami denne. Využitie nevyhnutnej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného na prístup k nehnuteľnosti žalobcu mal prvostupňový súd na zreteli, ak zdôrazňoval, že príjazdovú cestu k nákupného centru vo vlastníctve žalovaného denne využívajú stovky, ba až tisíce motorovým vozidiel. Takýto pomer využitia tejto cesty aj samotným žalobcom k celkovému využitiu cesty samotným žalovaným či jeho zákazníkmi bol podľa odvolacieho súdu správne zhodnotený a pri úvahe o výške náhrady súd prvého stupňa nevybočil z rámca spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi konania pri zriaďovaní vecného bremena práva nevyhnutnej cesty. Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zriadení práva vecného bremena i o výške náhrady za jeho zriadenie vecne správne. Opäť sa však žiada zdôrazniť, že odvolací súd v rámci prieskumu napadnutého rozsudku sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bol teda viazaný dôvodmi podaného odvolania. V rámci viazanosti týmito dôvodmi odvolací súd, tak ako je už uvedené vyššie, dal na odvolateľove námietky odpoveď. Ďalšie dôvody neboli uplatnené v podanom odvolaní, a to ani vrátane výhrad voči výške priznanej náhrady trov samotnému žalobcovi. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol teda odvolací súd oprávnený v širšom, než uplatnenom rozsahu, či v rámci presahujúcom odvolacie dôvody ani tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že v podrobnostiach odkazuje na správne zdôvodnenie uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K vyššie uvedeným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné dodať ešte to, že v rámci odvolacieho konania v deň pred nariadeným odvolacím pojednávaním žalovaný doručil odvolaciemu
súdu podanie, ktorým žiadal vyzvať spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka. Odvolací súd takýto návrh vyhodnotil ako nedôvodný s tým, že akceptoval stav predmetného konania, keď vec bola už v štádiu pred prejednaním veci odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní. Žalovanému nič nebránilo, aby spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. aj kontaktoval sám a dal možnosť tejto spoločnosti vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník. Vyhovenie návrhu žalovaného na realizáciu tohto procesného úkonu by bolo na ujmu včasnosti prejednania predmetnej veci odvolacím súdom a v neposlednom rade nemohol by byť tento úkon takým, ktorý by prispel k vyriešeniu veci inak. V spoločnosti UNIPIZZA s.r.o. v minulosti figurovala ako spoločníčka a konateľka PaedDr. F. B., a to až do 2. 9. 2013. Táto osoba vystupovala v konaní ako vedľajšia účastníka v konaní. Nič nebránilo preto, aby pri prevode obchodného podielu dala na vedomie aj nadobúdateľovi obchodného podielu v označenej spoločnosti skutočnosti, ktoré súviseli s prejednávaním predmetnej veci tak, aby aj prípadne označená spoločnosť, ak mala záujem na výsledku tohto konania a najmä na podpore samotného žalovaného v konaní, aby do konania aj vstúpila. Napokon aj samotný žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že označenú spoločnosť upovedomil o predmetnom konaní a že ona sama nemala záujem na vstupe do tohto konania. Za takéhoto stavu by sa realizácia výzvy odvolacím súdom stala nadbytočnou. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania súvisiace s trovami právneho zastúpenia. V odvolacom konaní boli realizované 2 úkony právnej služby splnomocneným zástupcom žalobcu, a to písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a zastúpenie na odvolacom pojednávaní. Žalobca uplatnil nárok na náhradu týchto trov a pri aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov patrí zastupujúcemu advokátovi tarifná odmena po 60,07 eur (aj v zmysle viazanosti uplatneným návrhom) i náhrada tzv. režijného paušálu v sume po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a všetko zvýšené o DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., t.j. o sumu 27,15 eur. Celkom tak bola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 162,91 eur. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
