Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 26Cob/68/2012 4106222282 27. 09. 2012 JUDr. Pavol Pilek ECLI:SK:KSNR:2012:4106222282.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: UNION poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti odporcovi: Ing. Vladimír Zvalo EURO TRANS, Kostolná 10, 949 01 Nitra, IČO: 30 933 684, zastúpený advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, so sídlom: Farská 34, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka: Česká poisťovňa - Slovensko, a.s., Plynárenská 7/C, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, so sídlom: Špitálska 25, 811 08 Bratislava 1, o zaplatenie sumy 3.008,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 17C/231/2006-375 zo dňa 24.10.2011, jednohlasne, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 17C/231/2006-375 zo dňa 24.10.2011 v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: Žalobou sa v predmetnej veci navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia sumy 3.008,40 eura z dôvodu náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená odporcom ako dopravcom pri preprave 2.910 kusov pneumatík dňa 11.11.2005 z MATADOR a.s. Púchov do Talianska, Marangoni Tyre S.p., Via Anticolana 32, Angani, Taliansko. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporca zásielku prepravoval na základe medzinárodného nákladného listu, ktorý podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Ďalej v návrhu uviedol, že odporca dodal príjemcovi len časť zásielky, a to 2 712 kusov pneumatík, pri vykládke chýbalo 198 kusov pneumatík, príjemca túto skutočnosť zapísal do kolónky 13 nákladného listu a ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste, kde je uvedené, že odporca prepravoval 2 910 kusov pneumatík, pričom nevzniesol žiadnu výhradu.
Stratou časti zásielky bola odosielateľovi spôsobená škoda, za ktorú v zmysle ustanovenia čl. 17 Dohovoru o prepravnej zmluve zodpovedá odporca ako dopravca a výška škody je zhodná s cenou chýbajúcich pneumatík, t.j. 198 kusov x 11,75 eura = 2.326,50 eura. Odosielateľ oznámil vznik poistnej udalosti a na základe poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odosielateľom, navrhovateľ dňa 24.10.2006 vyplatil odosielateľovi poistné plnenie vo výške 90.631,- Sk (zodpovedajúce výške škody 2.326,- eur po prepočte na slovenské koruny podľa kurzu platného v čase vzniku škody - 38,956 Sk za 1,- euro). Svoju aktívnu legitimáciu navrhovateľ odvodzoval od ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka. Odporca s návrhom nesúhlasil. Za škodu sa necítil byť zodpovedný, pričom argumentoval tým, že za škodu zodpovedá spoločnosť YOPUR, s.r.o., ktorá ako zasielateľ predmetnú prepravu pre odosielateľa obstarala na základe zasielateľskej zmluvy, ktorú mala uzavretú s odosielateľom. V tejto zmluve si strany dohodli výhradnú zodpovednosť zasielateľa za škodu na zásielke, ako aj oprávnenie zasielateľa túto škodu následne vymáhať od samotného prepravcu. Odporca sa tiež bránil tým, že on ako dopravca za škodu nemôže niesť zodpovednosť i z dôvodu, že škoda na zásielke vznikla v dôsledku osobitného nebezpečenstva tak, ako to predpokladá dohovor CMR, kedy bolo preukázané, že k porušeniu plomby počas prepravy nedošlo, teda k manipulácii alebo strate na zásielke mohlo dôjsť iba pri nakladaní, alebo vykladaní tovaru, pričom tieto činnosti vykonávali výlučne osoby konajúce za odosielateľa. Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh zamietnuť taktiež pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, pričom argumentoval zhodne ustanoveniami rámcovej zasielateľskej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťou MATADOR, a.s. a spoločnosťou YOPUR, s.r.o. Vo veci bolo Okresným súdom Nitra prvý krát rozhodnuté rozsudkom 17C/231/2006-270 zo dňa 12.07.2010 a to tak, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Rozsudok prvostupňového súdu sa opieral o záver, že odporca v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože tento iba vykonával prepravu na základe objednávky od spoločnosti YOPUR spol. s r. o. Blatné. Spoločnosť YOPUR spol. s r.o. (ako zasielateľ) mala so spoločnosťou MATADOR, a.s. Púchov (ako príkazcom) uzavretú rámcovú zasielateľskú zmluvu, v ktorej si strany dohodli zodpovednosť zasielateľa za škodu vzniknutú na tovare prevzatom na prepravu. Súd považoval vznik škody (stratou časti prepravovaných pneumatík) ako aj jej výšku za preukázanú a keďže za zodpovedného za túto škodu v zmysle vyššieuvedeného v zmysle dohody v článku III. bod 12. zmluvy a tiež podľa § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka považoval zasielateľa (spoločnosť YOPUR, spol. s.r.o.), žalobu voči odporcovi (dopravcovi) zamietol pre údajný nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uvedený rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ. Tunajší odvolací súd o odvolaní rozhodol uznesením č. k. 26Cob/152/2010-311 zo dňa 16.12.2010 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v zmysle uvedeného zákonného dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa totiž vec právne neposúdil podľa na prípad sa vzťahujúceho Dohovoru CMR, z ktorého čl. 17 ods. 1 obsahujúceho kogentnú úpravu je zrejmé, že za osobu zodpovednú za stratu zásielky vzniknutú od jej prevzatia na prepravu do okamihu jej vydania je nevyhnutné považovať dopravcu a za osobu oprávnenú na uplatnenie nároku jej vlastníka (teda toho, komu jej stratou vznikla škoda) bez ohľadu na to, či tento bol zmluvnou stranou prepravnej zmluvy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že prechodom práva na náhradu škody v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka z poškodeného MATADOR, a.s. na navrhovateľa (ako jeho poistiteľa) navrhovateľ jednoznačne získal v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Otázku pasívnej vecnej legitimácie odporcu však považoval odvolací súd za naďalej otvorenú, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil i v tom, že sa nezaoberal liberačnou námietkou odporcu, ktorú si uplatnil v zmysle čl. 17 ods. 4 písm. c) v súvislosti s čl. 18 ods. 2 Dohovoru CMR. V tomto smere zároveň súd prvého
stupňa v odôvodnení prvého meritórneho rozhodnutia neuviedol ani skutkové zistenia, ktoré by mohli byť podkladom pre právne posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti liberačnej námietky odporcu. Súd prvého stupňa následne vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 17C/231/2006-375 zo dňa 24.10.2011 a žalobu znovu zamietol. Rozhodol tak na základe nasledujúcich skutkových zistení: Spoločnosť YOPUR spol. s r.o., Blatné 388 si písomnou objednávkou u odporcu objednala prepravu pneumatík, dátum nakládky bol 11.11.2005 o 6,00 hod. a dátum vykládky bol 16.11.2005, pričom miesto nakládky bola spoločnosť MATADOR a.s. Púchov a miestom vykládky bolo určené mesto Anagni v Taliansku. Odporca sa na základe predmetnej objednávky dostavil na miesto nakládky, kde mu boli naložené pneumatiky, prevzatie pneumatík potvrdil svojím podpisom, toto odovzdanie pneumatík odporcovi potvrdili aj pracovníci spoločnosti MATADOR a.s. a to skladník pán U., pričom pneumatiky počítal pán H. a za prevzatie pneumatík za odporcu bol podpísaný H. W. na dodacom liste. MATADOR a.s. následne vystavil odporcovi medzinárodný nákladný list s miestom určenia príjemcu ako aj s počtom kusov a hmotnosťou. Tovar v mieste nakládky bol riadne zaplombovaný, plomba bola neporušená a s tovarom nebolo manipulované až do jeho vykládky v Taliansku. Nakládka predmetného tovaru sa uskutočnila tak, že šofér odporcu pristavil kamión, otvoril zadnú časť vozidla, pričom kamión prakticky nacúval na rampu, ktorá bola už v sklade a do skladu vodič odporcu prístup nemal, čiže nemal možnosť vidieť celú nakládku pneumatík, ktorá trvala zhruba 4 až 5 hodín a zo strany vodiča nebolo možné fyzicky počítať nakladanie pneumatík .Po naložení kamióna pneumatikami pracovníci MATADORU túto skutočnosť oznámili šoférovi, ktorý uzavrel kamión plachtou, išiel na vrátnicu, kde bol kamión zaplombovaný a čakal na papiere. Potom vodiči odišiel s kamiónom z Púchova do Nitry, kde ho odovzdal v neporušenom zaplombovanom stave odporcovi. Následne vozidlo s neporušenou plombou dopravilo naložený tovar na miesto vykládky do Talianska, kde všetky doklady vodič odovzdal na vykládke, kamión pristavil na rampu, kde sa časť pneumatík vyložila, pričom šofér bol stále v aute, pri vykládke pneumatík nebol prítomný a následne sa presunul do ďalšieho skladu, kde vyložil zvyšnú časť pneumatík a vodič obdržal papiere o odovzdaní tovaru a odišiel preč. Zo znaleckého posudku, ktorý v predmetnej veci vypracoval Ing. Y. P. a zo záveru bolo zistené, že vzhľadom na to, že návesmi s rovnakými rozmermi ložnej plochy bolo prevezených 3 000 kusov, resp. 3 035 ks pneumatík rozmeru 135,80 R 13 technicky je možné, aby do návesu ev. č. NR 492 YE bolo naložených 2 910 ks pneumatík tohto rozmeru. Ďalej znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že spôsob uloženia pneumatík počas ich prepravy v danom prípade nie je podstatný, lebo rozmerovo porovnateľné návesy s návesom ev. č. NR 492 YE previezli väčšie množstvá pneumatík daného rozmeru (3 000 ks, 3 035 ks) ako malo byť naložené na návese ev. č. NR 492 YE (2 910 kusov). Ďalej znalec uviedol, že bez poškodenia plachty, resp. plomby na zabezpečovacom lanku nie je možné manipulovať s nákladom v takto zabezpečenom stave. Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia č. 17 ods. 4 písm. c) a č. 18 ods. 2 Dohovoru CMR. Podľa čl. 17 ods. 4 Dohovoru CMR je dopravca s prihliadnutím na ustanovenie článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam;
c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu; d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov; e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky; f) preprava živých zvierat. Podľa článku 18 ods. 2 CMR, ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v článku 17 od. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev. Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že návrh navrhovateľa poukazujúc na článok 17 ods. 4 písm. c) dohovoru CMR nebol podaný dôvodne a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania, výsluchu svedkov, ako aj s oboznámením sa so znaleckým posudkom a z výpovedí znalca jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ neosvedčil a neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že nepreukázal skutočnosť, že nakládku, alebo vykládku tovaru ako aj záväzok k uskutočneniu nakládky, alebo vykládky prevzal dopravca a ako aj skutočnosť, že nakládku, alebo vykládku tovaru dopravca skutočne uskutočnil. Žiadnym spôsobom navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že na dopravcu bola vznesená požiadavka uskutočnenia nakládky, ako aj vykládky tovaru, čiže v tomto prípade bolo na navrhovateľovi, aby jednoznačne preukázal realizáciu nakládky, alebo vykládky tovaru dopravcom, resp. jeho vodičom a následne musí preukázať vzájomnú súvislosť medzi nakládkou alebo vykládkou tovaru dopravcom, pri ktorej vznikla škoda. Z obsahu spisu bolo preukázané, že vodič odporcu pristavil kamión tak, aby sa do neho mohol nakladať tovar, nakladali sa pneumatiky, pričom nebolo v reálnych možnostiach a schopnostiach vodiča tieto pneumatiky spočítať, nakládka tohto tovaru trvala 4 až 5 hodín, po naložení tovaru vodič odporcu auto umiestnil na vrátnicu, kde bolo auto riadne zaplombované a následne sa uskutočnila preprava zabezpečeného zaplombovaného auta na miesto vykládky do Talianska, kde tak isto vodič odporcu nebol prítomný pri vykládke tovaru, ďalej bolo jednoznačne zistené a preukázané, že povinnosťou odporcu resp. jeho vodičov nebolo, že nakládky, alebo vykládky tovaru sa musí zúčastniť vodič, čiže navrhovateľ nepreukázal, že dopravca prezval zodpovednosť za nakládku, alebo vykládku, či už na základe príkazu alebo požiadavky od oprávneného, teda jednak od spoločnosti MATADOR ako aj od spoločnosti YOPUR. Naopak z celého obsahu spisu ako aj z výpovedí svedkov a účastníkov konania bolo zistené, že nakládka ako aj vykládka tovaru bola uskutočnená odosielateľom a následne príjemcom. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa liberačný dôvod podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR odporcom za osvedčený a odporcu tým pádom za zbaveného zodpovednosti za škodu spôsobenú stratou časti zásielky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 14 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému odporcovi priznal ich náhradu proti neúspešnému navrhovateľovi vo výške 1.747,96 eura. Na základe rovnakého princípu súd priznal náhradu trov konania i úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 3.926,51 eura. Proti tomuto rozsudku podal opäť včasné odvolanie navrhovateľ tvrdiac, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a zároveň i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) s nasledujúcim odôvodnením:
Súd sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal výhradne s námietkami a tvrdeniami odporcu a vedľajšieho účastníka, keď celé odôvodnenie zamietnutia návrhu založil na jedinej skutočnosti, a to že je daný liberačný dôvod podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len Dohovor CMR). Súd sa však úplne opomenul vysporiadať s hlavným tvrdením navrhovateľa, že ak žalovaný ako dopravca prevzal tovar na prepravu, pričom podľa čl. 9 ods. 2 Dohovoru CMR ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že počet kusov, ich značky, a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste. V nákladnom liste č. SK1838361 je uvedené bez akejkoľvek výhrady žalovaného, že prevzal 2.910 pneumatík, rovnako v dodacom liste z 11.11.2005 žalovaný potvrdil, že prepočítal pneumatiky a že ich bolo naložených 2.910 ks. Rovnako svedkovia H. a U. zhodne vylúčili, že by pri nakládke bolo naložených menej pneumatík, než bolo deklarovaných. Súd sa vôbec nezaoberal podstatou liberačného dôvodu podľa č. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR, podľa ktorého je dopravca s prihliadnutím na ustanovenie č. 18 ods. 2 až 5 zbavený zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne zo zvláštneho nebezpečenstva súvisiaceho so skutočnosťou, že nakladal odosielateľ. Medzi naložením odosielateľom a vznikom škody však nie je žiadna príčinná súvislosť, takáto príčinná súvislosť by bola daná, ak by odosielateľ naložil nevhodným spôsobom, nedostatočne napr. tovar zaistil, nebol vhodne zabezpečený proti posunutiu, nebolo správne zafóliované a pod. a následkom tohto konania odosielateľa došlo ku škode. V tomto konkrétnom prípade však neexistovalo žiadne zvláštne nebezpečenstvo, spočívajúce v tom, že odosielateľ nakladal tovar a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi konaním odosielateľa a vznikom škody. Navrhovateľ tiež namietal proti priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Jeho zastúpenie advokátom považoval za neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že ide o jednu z najväčších slovenských poisťovní u ktorej je možné predpokladať, že disponuje tímom interných právnikov. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže k náhrade trov konania. K odvolaniu sa odporca písomne vyjadril. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu a zdôraznil, že pri privilegovanom liberačnom dôvode, na ktorý sa odporca odvoláva nerozhoduje otázka zavinenia na strane odosielateľa alebo príjemcu resp. osôb, ktoré pre odosielateľa alebo príjemcu boli v rámci nakládky a vykládky tovaru aktívne činné, ale postačuje, ak dopravca (navrhovateľ) osvedčí, že strata na zásielke mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s manipuláciou, naložením, uložením alebo vyložením tovaru odosielateľom alebo príjemcom. Odporca osvedčil tieto skutočnosti a poukazujeme najmä na fakt, že plachta návesu počas prepravy nebola poškodená. Z uvedeného vyplýva, že jediným možným logickým vysvetlením chýbajúceho tovaru je jeho strata pri nakládke alebo vykládke. Odporca má za to, že hodnoverným spôsobom tieto skutočnosti osvedčil. Poukázal na to, že plachta návesu počas prepravy nebola poškodená, z čoho vyplýva logický záver že k strate časti tovaru nemohlo dôjsť len pri jeho nakládke alebo vykládke. Odporca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a odporcovi priznal i náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu sa písomne vyjadril i vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vo vzťahu k veci samej v podstate iba konštatoval svoj súhlas so závermi napadnutého rozsudku. K námietkam navrhovateľa voči priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi tento priznal, že má organizačne zriadený právny odbor v rámci ktorého pôsobia i zamestnanci s právnickým vzdelaním, žiaden z nich
sa však nevenuje uvedenej špecifickej právnej oblasti (zodpovednosť dopravcu za škodu v zmysle Dohovoru CMR). Preto na zastupovanie využil advokáta so skúsenosťami v danej oblasti. Vedľajší účastník žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu tiež náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 OSP. Zástupcovia účastníkov na pojednávaní pred odvolacím súdom neuviedli nič, čo by už nebolo obsiahnuté v ich písomných úkonoch urobených počas odvolacieho konania. Odvolací súd po prejednaní odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že jeho odvolanie je opodstatnené iba čiastočne a to výlučne vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto v súlade s § 219 ods. 2 v odôvodnení tohto rozhodnutia o odvolaní na zdôraznenie jeho správnosti iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov. Súd prvého stupňa správne právne posúdil v danom prípade, že odporca sa zodpovednosti dopravcu za škodu vzniknutú stratou časti prepravovaného tovaru zbavil tým, že osvedčil naplnenie liberačného dôvodu upraveného v čl. 17. ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR. K dôvodom navrhovateľovho odvolania sa žiada uviesť, že dopravca nie je v zmysle čl. 18 ods. 2 Dohovoru CMR povinný poskytnúť jednoznačný dôkaz o tom, že strata časti zásielky vznikla v dôsledku manipulácie, naloženia, uloženia alebo vyloženia zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu. V zmysle uvedeného ustanovenia totiž stačí ak iba osvedčí, že podľa okolností prípadu mohlo k strate časti zásielky dôjsť uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho vzniká vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že príčina vzniku spočíva v takomto zvláštnom nebezpečenstve. Medzi účastníkmi nebolo sporné (a z medzinárodného nákladného listu iné ani nevyplýva), že tovar bol po jeho naložení a zaplombovaní pracovníkmi spoločnosti MATADOR a.s. do miesta vykládky dopravený s neporušenou plachtou návesu a neporušenými plombami. Ak sa teda aj prijme záver navrhovateľa podporovaný svedkami H. a U., ako aj absenciou výhrady dopravcu k možnosti preskúmania správnosti údajov o počte kusov pneumatík uvedených v nákladnom liste, je vzhľadom na okolnosti prípadu možné predpokladať, že k strate časti zásielky došlo pri vykládke tovaru v Taliansku. Okolnosti prípadu, ktoré daný záver osvedčujú spočívajú v nasledujúcom: - tovar mal byť naložený v plnom deklarovanom počte kusov v spoločnosti MATADOR a.s. jej pracovníkmi bez asistencie dopravcu a bol nimi zaplombovaný, - tovar bol bez porušenia návesu (plachty a plombovania) prepravený z miesta nakládky do miesta vykládky, pričom i zo znaleckého posudku vyplýva, že bez porušenia plachty či plomby s nákladom nebolo možné manipulovať, - vyloženie tovaru bolo zrealizované jeho príjemcom bez asistencie dopravcu. Tieto okolnosti vylučujú, že by k strate časti prepravovaného tovaru mohlo dôjsť v časovom intervale od ukončenia nakládky do započatia vykládky. Z uvedeného potom vyplýva logický záver, že sa tak
mohlo stať len v čase, kedy dopravca pri nakládke či vykládke nad tovarom kontrolu nemal, pretože si ju odosielateľ (nakládku) a príjemca (vykládku) uskutočňovali vo vlastnej réžii. Vzhľadom na už uvedené závery dokazovania vo vzťahu k spôsobu nakládky tovaru sa však javí ako pravdepodobnejšie, že k strate časti tovaru mohlo dôjsť v súvislosti s osobitným nebezpečenstvom súvisiacim s vyložením tovaru samotným príjemcom. Z uvedených dôvodov sa i odvolací súd stotožňuje so záverom, že odporca v danom prípade dostatočne osvedčil naplnenie vyššie uvedeného liberačného dôvodu a nezodpovedá tak za stratu časti zásielky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia vo veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, za dôvodné považoval odvolanie navrhovateľa voči výroku rozsudku, ktorým bola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania pozostávajúcich výhradne z trov právneho zastúpenia advokátom. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP súd prizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, avšak ako z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, zásadne len tých, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Za takéto trovy v zhode s navrhovateľom ani súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia advokátom a to vzhľadom na nasledujúce. Vedľajší účastník sám vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil logický predpoklad navrhovateľa o tom, že ako jedna z najväčších slovenských poisťovní organizačne disponuje právnym odborom, v rámci ktorého pôsobia i zamestnanci s právnickým vzdelaním. Tvrdil však, že žiadny z týchto zamestnancov nie je špecialistom na problematiku zodpovednosti dopravcu za škodu vzniknutú pri medzinárodnej preprave, na ktorú sa vzťahuje Dohovor CMR. Uvedený argument sa javí súdu ako kuriózny vo vzťahu k tomu, že ako je i z prejednávanej veci zrejmé, vedľajší účastník na strane odporcu práve i takéto poistné riziká poisťuje. Okrem toho sa súdu javí ako očakávateľné, bežné a prirodzené, aby si niektorý z pracovníkov právneho odboru pre adekvátne zastupovanie poisťovne v prípade potreby prehĺbenia svojich vedomostí z danej oblasti potrebnú problematiku preštudoval. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje zastupovanie vedľajšieho účastníka jeho internými zamestnancami disponujúcimi právnickým vzdelaním za štandardné riešenie. Vedľajšiemu účastníkovi prirodzene nič nebránilo v tom, aby sa napriek práve uvedenému dal procesne zastúpiť advokátom, čo v zmysle § 25 OSP odvolací súd plne rešpektuje. Odvolací súd však takto vzniknuté trovy právneho zastúpenia vzhľadom na svoje vyššie uvedené závery nepovažuje za potrebné (nevyhnutné) pre účelné bránenie práva vedľajšieho účastníka. Odvolací súd preto prvostupňový rozsudok v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 220 OSP zmenil tak, že ich náhradu tomuto vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
