Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 8C/148/2009 6109216630 27. 11. 2012 Mgr. Vlasta Huljaková ECLI:SK:OSBB:2012:6109216630.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci navrhovateľky G. O., A.. XX. XX. XXXX, W. W. W., O., O. I. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Šamudovskou, Advokátska kancelária Kynceľová 18, Banská Bystrica, proti odporcovi Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o návrhu na nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto rozhodol: Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a . Súd n e p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania. odôvodnenie: Navrhovateľka žiadala návrhom, ktorý súdu došiel 28. 08. 2009, aby súd nahradil vyhlásenie vôle za odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu navrhovateľke. Odporca je vlastníkom dvojizbového bytu v rodinnom dome súpisné číslo XXXX na parcele I. XXXX/X, A. D. XXXX a parciel CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pre kat. úz. O., u Správy katastra Banská Bystrica. Byt bol rozhodnutím o pridelení podnikového bytu pridelený do užívania jej otcovi, ktorý za svojho života požiadal o prevod vlastníctva bytu žiadosťou podľa zákona 182/1993 a noviel o vlastníctve bytov. Odporca súhlasil s prevodom vlastníctva bytu, nie však za cenu stanovenú citovaným zákonom, ale za navrhovanú kúpnu cenu 33 193,91 Eur. Uviedla, že ako jeho právna nástupkyňa, ktorá uzavrela s odporcom nájomnú zmluvu k tomuto bytu, má právo, aby jej bol byt prevedený do vlastníctva za cenu stanovenú zákonom, keďže otec podal žiadosť o kúpu bytu do 01. 08. 1995. Žiadala, aby súd rozsudkom podľa § 161 ods.3 OSP nahradil vyhlásenie vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Podaním zo dňa 01. 06. 2010 (v spise č. l. 111 a nasledujúce) upravila petit návrhu tak, že alternatívne žiada nahradenie prejavu vôle odporcu rozhodnutím súdu na uzavretie kúpnej zmluvy na rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele CKN XXXX/X a parcely CKN XXXX/X, I. XXXX/X, XXXX/X alebo nahradenie prejavu vôle na prevod vlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXXX a parcely CKN XXXX/X, I. XXXX/X, zapísané na LV XXXX, kat. úz. O. u Správy katastra Banská Bystrica. Ďalším podaním zo dňa 10. 02. 2012, ktoré súdu došlo 13. 02. 2012 (č. l. 164 a nasledujúce) navrhovateľka upravila petit návrhu alternatívne na nahradenie prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy v prvej alternatíve o prevode vlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXXX a parceliam CKN XXXX/X, I. XXXX/X, XXXX/X za kúpnu cenu vo výške 10 161,73 Eur a v alternatíve 2 na prevod vlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXXX a parceliam CKN XXXX/X, XXXX/X za kúpnu cenu 7 159,12 Eur. Táto posledná úprava petitu návrhu navrhovateľky bola súdom pripustená na pojednávaní 27. 03. 2012 (č. l. 188). Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť v oboch alternatívach. Uviedol, že na tento prípad sa nevzťahuje zákon 182/1993, pretože byt sa nachádza v rodinnom dome. Na prevod vlastníctva k
takémuto bytu sa nevzťahuje podľa § 17 ods.4 cena stanovená v § 18 zákona 182/1993 a noviel Z. z. Vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Právny predchodca navrhovateľky požiadal o kúpu bytu v roku 1994. Odporca mal povinnosť do dvoch rokov byt previesť, po uplynutí tejto lehoty mal v premlčacej trojročnej lehote právo uplatniť svoj nárok na nahradenie prejavu vôle návrhom v súdnom konaní. Návrh mohol podať do roku 1999. Na pojednávaní 03. 06. 2010 uviedol, že súhlasí s alternatívou č. 1 pri prvej zmene petitu návrhu navrhovateľky, teda že jej bude prevedený do vlastníctva byt spolu s pozemkom troma parcelami, zopakoval, že za všeobecnú cenu, nie cenu podľa § 18 zákona o vlastníctve bytov. Po pripustení zmeny posledného petitu návrhu na pojednávaní 27. 03. 2012 uviedol, že súhlasí s prevodom vlastníctva bytu navrhovateľke, ale v druhej alternatíve, pokiaľ sa týka pozemku dve parcely, znova zopakoval za všeobecnú cenu a zopakoval námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Uviedol, že ešte za života otca navrhovateľky došlo k skončeniu nájomného pomeru, nájomnú zmluvu uzavrel priamo s navrhovateľkou. Namietol pasívnu legitimáciu, pretože odporca nebol štátnym podnikom. Bol inou právnickou osobou a takáto až po novele v roku 2007 zákona 182/93 mala povinnosť previesť vlastníctvo bytu na nájomcu. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s výpisom z obchodného registra na odporcu, listom vlastníctva XXXX, rozhodnutím o pridelení podnikového bytu zo dňa 01. 02. 1983, žiadosťou o kúpu bytu 10. 10. 1985, odpoveďami zo dňa 27. 03. 1987, 13. 01. 1989, ponukou kúpy bytu, odpoveďou na ponuku 28. 07. 1994, stanoviskom odporcu 25. 09. 2000, nájomnou zmluvou zo dňa 01. 07. 2008, evidenčným listom, odpoveďou odporcu zo dňa 04. 08. 2008, návrhom kúpnej ceny zo dňa 09. 04. 2009, odpoveďou navrhovateľky 24. 04. 2009, novým návrhom kúpnej ceny 29. 04. 2009, odpoveďou navrhovateľky 06. 05. 2009, reakciou odporcu 18. 05. 2009, korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 25. 05. 2009, 01. 06. 2009, 15. 06. 2009, znaleckým posudkom G.. W. W. 36/2008, projektom stavby, notárskou zápisnicou N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, geometrickým plánom, rozhodnutím o určení súpisného čísla XXXX Y. XXXX, výpisom zo železničnej knihy, odpoveďou Ministerstva financií o obstarávacej cene, nájomnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, dohodou o skončení nájmu bytu zo dňa 27. 06. 2008, potvrdením o pobyte B. O., dohodou o užívaní bytu zo dňa 10. 03. 1983, odpoveďou Notárskeho úradu o dedičoch po nájomníkovi, uznesením XXD/XXX/XXXX, sobášnym listom manželov O., žiadosťou o zmenu zmluvy o nájme bytu zo dňa 20. 05. 2008, dohodou o skončení nájmu zo dňa 27. 06. 2008, zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 07. 2008, úmrtným listom B. O. a uznesením XXD/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka býva v byte v Banskej Bystrici, na ulici O. XX, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Zapísaný je na LV XXXX pre kat. úz. O., obec a okres Banská Bystrica u Správy katastra Banská Bystrica ako stavba rodinný dom - súpisné číslo XXXX na parcele XXXX/X, súpisné číslo XXXX, XXXX/X. Pozemok pod ním parcela CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria XX m2, CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria XXX m2, XXXX/X záhrady XXX m2. Vlastníkom sú Železnice Slovenskej republiky so sídlom Klemensova 8, Bratislava v celosti. Byt, v ktorom navrhovateľka býva tvorí časť rodinného domu pod súpisným číslom XXXX. Navrhovateľka je dcérou svojich nebohých rodičov U. O., A.. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, pričom podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 09. 10. 2009 jej bol po poručiteľovi vydaný nepatrný majetok, pretože sa postarala o pohreb poručiteľa a dedičské konanie bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 11. 2009 (č. l. 213). Matkou navrhovateľky bola B. O., A.. XX. XX. XXXX, zomrela XX. XX. XXXX (č. l. 230), pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 09. 2012 navrhovateľke ako dcére bol po poručiteľke vydaný majetok nepatrnej hodnoty z dôvodu, že sa postarala o pohreb poručiteľky a dedičské konanie bolo zastavené (č. l. 231). Rodičia navrhovateľky U.Á. O. Y. B. O. uzavreli manželstvo dňa 07. 08. 1965 v Oloví okres Sokolov, ako o tom svedčí sobášny list (č. l. 215). B. O. bola prihlásená na trvalý pobyt v spoločnej domácnosti s manželom na adrese O. I. XX, W. W., so začiatkom platnosti prihlásenia 11. 05. 1983 (č. l. 193). Odporca bol zriadený zákonom 258/1993 Z. z. a noviel o železniciach Slovenskej republiky ako právnická osoba zapísaná do obchodného registra (§ 1). Z § 26 ods.1 vyplýva, že sú právnym nástupcom Železníc Slovenskej republiky, š. p. Štátny podnik sa zrušil bez likvidácie dňom nadobudnutia účinnosti citovaného zákona (§ 26 ods.1, § 27 ods. 1).
Z rozhodnutia zo dňa 01. 02. 1983, ktoré vydali Československé štátne dráhy, Východná dráha, Traťová dištancia Banská Bystrica je preukázané, že U. O. bol pridelený ako traťovému montérovi do užívania dvojizbový byt s príslušenstvom na adrese O. I. XX, W. W., podľa § 25 zákona 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi ako podnikový byt vystavaný z vlastných prostriedkov (č. l. 27). Československé štátne dráhy a U. O. uzavreli dňa 10. 03. 1983 dohodu o užívaní bytu. Súčasťou dohody bola aj stanovená úhrada za užívanie bytu a úhrada za služby spojené s užívaním bytu. Podpísaná je oboma zmluvnými stranami (č. l. 196). Železnice Slovenskej republiky a U. O. uzavreli dňa 24. 03. 2003 písomne nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom dvojizbového bytu na prízemí bytu č. 1, O. XX/X. Nájomná zmluva bola uzavretá podľa § 685 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, podpísaná je oboma zmluvnými stranami (č. l. 182). Nájomník U.A. O., jeho manželka B. O. Y. T. G. O. podali písomnú žiadosť z 20. 05. 2008 adresovanú navrhovateľovi, v ktorej oznamujú, že žiadajú zmenu nájmu bytu vzhľadom na to, že nájomník a jeho manželka sú starší a po zdravotnej stránke nie sú spôsobilí zabezpečovať mnoho vecí. Chcú, aby práva a povinnosti prešli na dcéru G. O. (č. l. 221). Navrhovateľ a U. O. uzavreli dňa 27. 06. 2008 písomne dohodu o skončení nájmu bytu ku dňu 30. 06. 2008. Za prenajímateľa je podpísaný G.. U. M., riaditeľ ŽSR, Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava a za nájomníka je podpísaný U. O. (č. l. 184). Odporca ako prenajímateľ uzavrel s navrhovateľkou ako nájomníčkou dňa 01. 07. 2008 písomne zmluvu o nájme bytu, pričom zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami (č. l. 37, 185). Zmluva bola uzavretá podľa § 685 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka je nájomníčkou bytu na základe tejto zmluvy, čo uznávajú obe sporné strany. Predmetom tohto súdneho konania je nahradenie vyhlásenia vôle za odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu na navrhovateľku za podmienok podľa zákona 182/1993 Z. z. a noviel o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej zákon 182/93 Z. z.). Podľa § 161 ods.3 OSP, právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. Podľa zákona 182/1993 Z. z. podľa § 16 ods.1, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 17 ods.3, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, obce alebo vyššieho územného celku, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce, poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva, obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d), právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, záujmového združenia právnických osôb a ďalšie v zákone uvedené, obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 4, ustanovenia odseku 3 sa nevzťahuje na prevod vlastníctva bytov v rodinných domoch, alebo ak je nájomcom bytu právnická osoba. Podľa § 18, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje z obstarávacej ceny domu podľa roku začatia výstavby domu, a to pri byte 2 % opotrebenia za každý rok veku domu, sa vydelí počtom podlahovej plochy bytov. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 18a, vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať (vyhláška 465/1991 - § 15 ods.1).
Navrhovateľka odvodzuje nárok na kúpu bytu do svojho vlastníctva od odporcu, od nájomného vzťahu svojho právneho predchodcu otca U. O., ktorý žiadosťou zo dňa 10. 10. 1985 požiadal o kúpu obytného domu (č. l. 28). Vtedajší prenajímateľ súhlasil s predajom ako to vyplýva z odpovede zo dňa 27. 03. 1987 (č. l. 29). Po nadobudnutí účinnosti zákona 182/1993 Z. z. (01. 09. 1993) nájomník U. O. podal dňa 28. 07. 1994 písomnú žiadosť prenajímateľovi o odkúpenie bytu s pozemkom. Odporca prevzal žiadosť a evidoval ju pod č. 406/94 (č. l. 33). Odporca listom 25. 09. 2000 odpovedal nájomníkovi, že s predajom súhlasí. Z ďalšej korešpondencie vyplýva, že zmluvné strany sa pokúšali dohodnúť na cene za prevod vlastníctva. Nájomca listom 25. 09. 2000 oznamuje cenový návrh (č. l. 35), ďalej je predložená korešpondencia medzi navrhovateľkou a odporcom ohľadne uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Odporca listom 04. 08. 2008 oznamuje navrhovateľke, že predmetom zmluvy bude polovica dvojdomu so zastavaným pozemkom (č. l. 42). Dňa 09. 04. 2009 oznamuje odporca navrhovateľke cenu vo výške 33 193,91 Eur bez DPH. Navrhovateľka odpovedá listom 24. 04. 2009, že s navrhovanou cenou nesúhlasí, žiada o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy s cenou v súlade so zákonom. Odporca listom 29. 04. 2009 odpovedá, že ponúka zníženú ponuku na cenu vo výške 27 000,-- Eur bez DPH za nájomný byt a pozemky. Navrhovateľka listom 06. 05. 2009 odpovedá, že navrhuje kúpnu cenu 11 949,81 Eur vrátane DPH, ktorú cenu považuje za v zhode so zákonom. Na to odporca 18. 05. 2009 odpovedá, že súhlasí len s cenou 27 000,-- Eur. Navrhovateľka 25. 05. 2009 uvádza, že s takto navrhovanou cenou nesúhlasí. Odporca 01. 06. 2009 znova opakuje konečnú navrhovanú cenu 27 000,-- Eur a navrhovateľka 15. 06. 2009 odpovedá, že s takouto cenou nesúhlasí, žiada cenu podľa zákona 182/93 (v spise č. l. 42 a nasledujúce). Navrhovateľka predložila projekt vyhotovenia stavby od obchodnej spoločnosti Stafex s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici. Z nej vyplýva, že jedná sa o bytový objekt dvojdom, ktorý pozostáva z dvoch bytov radených k sebe zrkadlovo, pričom každý z bytov má samostatný vstup (č. l. 126 a nasledujúce). Medzi spornými stranami na pojednávaní nezostalo sporné to, že byt ktorý je predmetom tohto konania je súpisné číslo XXXX na parcele CKN XXXX/X. K projektu je pripojený aj geometrický plán z roku 2003, ktorý uvádza túto parcelu ako zastavané plochy 94 m2 a priľahlý pozemok CKN XXXX/X zastavané plochy, dvor XXX m2 a CKN XXXX/X záhrada 113 m2 (č. l. 136). Rodinnému domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX bolo toto pridelené rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 26. 02. 2008 (č. l. 138). Ministerstvo financií Slovenskej republiky Bratislava podalo súdu odpoveď na obstarávaciu cenu domu podľa § 18 ods.1 Zákona č. 182/93 Z. z. na základe v účtovníctve vedenej obstarávacej ceny nehnuteľnosti vo výške 7475,17 Eur (č. l. 155). Ako už bolo vyššie uvedené, podľa zákona 258/1993 Z. z. Železnice Slovenskej republiky sú právnická osoba a sú právnym nástupcom Železníc SR, š. p., podľa § 26 ods.1. Podľa § 10 majú hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania. Podľa § 28 ods.1, na prevod majetku, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia, sa vzťahuje zákon 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Podľa § 45 ods.3, môžu uzavrieť nájomné zmluvy a iné zmluvy o užívaní majetku. Podľa § 45a ods.1, 3, môžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva štátu v zostatkovej hodnote do 5 000 000,-- Sk. Zákon 182/1993 Z. z. a novely v súčasnom znení, podľa § 1 ods.2, sa nevzťahuje na predaj bytu v rodinnom dome s jedným bytom. Podľa zákona 50/1976 Zb. stavebný zákon, podľa § 43b ods.3, rodinným domom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. V súdenom prípade sa jedná o rodinný dom s dvoma bytmi. V § 17 ods.3 a 4 zákona sa uvádza, že dohodnutá cena bytu a pozemku nesmie prevýšiť cenu bytu podľa § 18 a cenu pozemku podľa § 18a. Podľa § 29 ods.2, ods.3 písm.c), sa pre odporcu nevzťahuje lehota dvoch rokov na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa odseku 8 a 9 neplatí teda lehota dvoch rokov na uzavretie zmluvy a neplatí cena vo výške podľa § 18, § 18a.
Navrhovateľka odvodzuje svoj nárok z ustanovenia § 32a ods.1 citovaného zákona, ktorý nadobudol účinnosť 01. 08. 1995 a uvádza sa v ňom, že na prevod vlastníctva bytu v rodinnom dome vo vlastníctve štátu sa vzťahuje povinnosť previesť vlastníctvo takéhoto bytu podľa doterajšieho predpisu, ak nájomca písomne požiadal o jeho prevod do 01. 08. 1995, na výpočet ceny sa použije § 18, § 18a. Otec navrhovateľky žiadosť o prevod vlastníctva podal listom zo dňa 28. 07. 1994. Znenie zákona 182/1993 do 01. 08. 1995 (teda zákon účinný do 31. 07. 1995) v § 29 ods.2 ukladal povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod, v § 17 ods.3 uvádzal, že cena bytu nesmie presiahnuť cenu určenú podľa § 18 a v § 18 ods.1 sa uvádzalo, že cena za 1 m2 bytu sa určuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta pri byte 2 % za každý rok veku domu zníženie. Takto sa stanovila zákonom určená cena. Súd znova poukazuje na terajšie znenie zákona 182/93, ktoré v § 16 ods.1 uvádza, že je povinnosťou vlastníka domu previesť byt do vlastníctva nájomníka, ak je tento fyzickou osobou len tomuto nájomcovi. Pri určení výšky ceny bytu a pozemku v § 17 ods.3 zákon uvádza, že dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu podľa § 18, § 18a ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Súd zvýrazňuje „doterajšieho nájomcu“. Navrhovateľka odvodzuje svoj nárok na kúpenie bytu za cenu stanovenú zákonom od právneho nástupníctva pôvodného nájomníka U. O.. Ako už bolo vyššie uvedené byt bol pridelený dnes nebohému U. O., ako podnikový byt 01. 02. 1983. V byte začal bývať s manželkou B. O., pretože v manželstve žili už od roku 1965 a v čase uzavretia dohody o užívaní bytu 10. 03. 1983 začali spoločne v byte bývať. Po novele občianskeho zákonníka 509/1991 od 01. 01. 1992 podľa § 871 ods.1 sa zo zákona zmenilo spoločné užívanie bytu na spoločný nájom bytu. O tom, že B. O. mala aj trvalé bydlisko v tomto byte svedčí dôkaz potvrdenie od Registra obyvateľov SR, že bola od roku 1983 aj trvale prihlásená na adrese tohto bytu. Na tej skutočnosti, že obidvaja manželia boli spoločnými nájomníkmi bytu nemení nič ani to, že odporca s U. O. uzavrel 24. 03. 2003 nájomnú zmluvu. Listom 20. 05. 2008 obaja spoloční nájomníci aj navrhovateľka ako ich spolužijúca dcéra požiadali o zmenu zmluvy o nájme bytu. Táto žiadosť sa vyriešila tak, že odporca ako prenajímateľ uzavrel s U. O. 27. 06. 2008 písomne dohodu o skončení nájmu bytu ku dňu 30. 06. 2008 a následne ako prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu s navrhovateľkou od 01. 07. 2008. Pri uzavieraní dohody o skončení nájmu bytu bola manželka U.A. O. B. O. opomenutá. Podľa § 703 ods.1 už v roku 2003 jej svedčilo právo spoločného nájmu bytu, podľa § 871 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Tá skutočnosť, že spoločná nájomníčka bytu B. O. pri uzavretí dohody o skončení nájomného bytu bola opomenutá, je dôvodom na relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý ako dôvod relatívnej neplatnosti uvádza aj § 701 ods.1 Občianskeho zákonníka (bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov, v ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný). B. O. od dátumu 27. 06. 2008 začala plynúť trojročná premlčacia lehota domôcť sa vyslovenia tejto relatívnej neplatnosti dohody a uplynula 27. 06. 2011. Relatívnu neplatnosť B. O.Á. neuplatnila, má sa teda za to, že nájomná zmluva uzavretá medzi odporcom a navrhovateľkou 01. 07. 2008 je platná. Počas plynutia lehoty na uplatnenie relatívnej neplatnosti dohody o skončení nájmu bytu nastali právne skutočnosti tak, že v roku 2009 dňa XX. XX. XXXX zomrel pôvodný alebo doterajší nájomník bytu U. O., keby nebolo dohody o skončení nájmu bytu 27. 06. 2008 a uzavretia novej nájomnej zmluvy na navrhovateľku 01. 07. 2008, bolo by sa zo zákona jednalo o prechod nájmu bytu na manželku podľa § 707 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ďalšia právna skutočnosť nastala v roku 2012, keď manželka nájomníka B. O. XX. XX. XXXX zomrela a znova nebyť skončenia pôvodného nájomného pomeru a vzniku nájomného pomeru na navrhovateľku bol by nájom bytu zo zákona prešiel podľa § 706 ods.1 na navrhovateľku ako spolužijúce dieťa v byte. Z vyššie uvedeného robí súd záver, že navrhovateľka nepreukázala svoj nárok voči odporcovi (na to, aby jej predal byt za cenu stanovenú zákonom) od svojho právneho predchodcu nebohého U. O. prechodom
na základe právnej skutočnosti - smrti otca, smrti matky, ale naopak preukázala, že ona je nájomníčkou bytu od 01. 07. 2008 na základe zmluvného zániku nájmu bytu s doterajším nájomcom. Navrhovateľka si teda nemôže uplatňovať právo, ktoré patrilo doterajšiemu nájomcovi, pretože nedošlo k prechodu práva, ale došlo k prevodu práva (k nájmu bytu). Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky zamieta. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná, nepriznal náhradu trov konania. Odporca náhradu trov konania nežiadal. Navrhovateľke súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V konaní bola neúspešná. Odporca je v konaní úspešný, nie je preto povinný podľa § 2 ods.2 zákona 71/92 Zb. a noviel o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť súdny poplatok za konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
