Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 17C/91/2008 5108212867 18. 07. 2011 JUDr. Gabriela Dúbravková ECLI:SK:OSZA:2011:5108212867.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti odporcovi: G. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom, so sídlom Tajovského 5, Žilina, o odstránenie plota, takto rozhodol: Súd návrh navrhovateľky zamieta. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2007 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi odstrániť z nehnuteľnosti parcela č. XXXX v kat. úz. T., 9 kusov tují, 7 kusov malých smrekov, 1 kus smrek a 1 kus brezu, spolu 18 kusov stromov tak, ako sú uvedené v nákrese a zároveň odstrániť plot označený v nákrese bodmi A a B, nakoľko je osadený po celej dĺžke 30 cm do pozemku navrhovateľky. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 16C 356/2007. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 16C 356/2007-50 súd návrh na začatie konania v časti odstránenia plota vylúčil na samostatné konanie, nakoľko konanie v tejto časti vyžaduje odlišnú právnu kvalifikáciu, ako aj odlišné dokazovanie. Na pojednávaní dňa 9.9.2008 navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť plot v celej jeho dĺžke tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 3107781-37/97 zo dňa 9.7.1997, úradne overený dňa 17.7.1997 a to v bodoch A, B, C a D tak, ako sú zakreslené v grafickej časti tohto geometrického plánu. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že plot tak, ako je označený v grafickej časti geometrického plánu v bodoch A, B, C, D je v prírode vybudovaný, navrhovateľka však tvrdí, že takto vybudovaný a zaznačený plot odporcu je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke do pozemku navrhovateľky. Týmto pozemkom je pozemok parcela č. XXXX a to v zadnej časti plota a v prednej časti je plot na strane navrhovateľky na jej pozemku parcela č. 1468/2. Poukazovala na to, že spory o hranicu medzi navrhovateľkou a odporcom sú dlhodobejšieho charakteru a podľa tvrdenia navrhovateľky hranica tak, ako prebieha plot, nie je správna, o čom však odporca tvrdí opak. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne ešte do konania vedeného pod sp.zn. 16C 356/2007 podaním doručeným súdu dňa 28.1.2008, v ktorom uviedol, že má za to, že plot, o ktorý sa jedná, je na hranici pozemkov a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mal zasahovať do pozemku navrhovateľky. Plot v takom stave, v akom sa nachádza na uvedenej hranici, sa nachádza približne 33 rokov, pričom práce, ktoré na plote boli vykonané v roku 2007, mali len udržiavací charakter. Za týmto účelom pred začatím prác uvedené práce i ohlásil na stavebný úrad, ktorý vydal stanovisko, že v prípade, ak sa
jedná len o udržiavace práce v zmysle stavebného zákona, nie je potrebné ani ohlásenie. O tom, že uvedené oplotenie na uvedenom mieste stálo roky, svedčí zápisnica z Obecného úradu v Nesluši zo dňa 26.5.2006, ako i vyjadrenia obecného úradu v Nesluši zo dňa 19.6.2006. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. V priebehu ďalšieho konania zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách. Navrhovateľka poukazovala na to, že vybudovaný a zaznačený plot odporcu je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke do pozemku navrhovateľky a medzi účastníkmi sú dlhodobé spory o hranicu pozemkov. Odporca na pojednávaní poukazoval na to, že plot, ktorý je predmetnom konania, bol postavený už v 70tych rokoch a boli na ňom vykonané len udržiavacie práce, preto má za to, že stojí na správnej majetkovej hranici medzi jednotlivými pozemkami. Aj v geometrickom pláne, ktorý predložila navrhovateľka je uvedené, že nové hranice sú v prírode označené plotom, má teda za to, že sa jedná o ten istý plot, ako bol postavený ešte v 70-tych rokoch. Navrhovateľka potvrdila, že plot bol skutočne postavený v 70-tych rokoch. Oni sa nasťahovali do rodinného domu v roku 1973 a vtedy tam plot ešte vôbec nebol, ani pozemky, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve odporcu a ktoré sú za ich domom, v tom čase neboli vo vlastníctve odporcu. Asi po piatich rokoch, čo tam bývali, možno od roku 1978 si skutočne odporca plot postavil, avšak ani vtedy tie pozemky neboli jeho a tieto pozemky preniesol na svoje meno až v roku 1999. Postupom času tieto pozemky odkúpil, ale predtým tam chodili aj iní ľudia. Boli tam lúky a tieto lúky si kosili. Navrhovateľka nevedela uviesť, či má odporca na tento plot nejaké stavebné povolenie, alebo oznámenie o drobnej stavbe. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z listu vlastníctva č. 48 pre kat. úz. T., výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. T., geometrickým plánom č. 31077781-37/97 zo dňa 10.7.1997, znaleckým posudkom č. 17/2009 Ing. Martina Krnáča zo dňa 4.5.2009, výsluchom znalca Ing. Martina Krnáča, kontrolným znaleckým posudkom č. 62/2010 V.. Pavla Krišpinského zo dňa 13.12.2010, pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp.zn. 5C 483/99, snímkou z poľného nákresu zo dňa 27.10.1970, kópiou katastrálnej mapy, zápisnicou spísanou na Obecnom úrade v Nesluši dňa 21.6.2006, odpoveďou k sťažnosti Obecného úradu Nesluša zo dňa 18.9.2003, vyjadrenie k sťažnosti z Obecného úradu Nesluša zo dňa 19.6.2006, 2.5.2002, 22.5.2006, dňa 31.5.2006 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka je zapísaná ako výlučná vlastníčka parcely č. CKN XXXX o výmere 572 m2 trvalé trávnaté porasty a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 49 m 2 orná pôda pre okres Kysucké Nové Mesto, Obec Nesluša, kat. úz. T. zapísané na LV č. XXX, ako titul nadobudnutia je zapísaný v liste vlastníctva darovacia a kúpna zmluva č. RI 445/70 a rozsudok OS Čadca sp.zn. 5C 483/99-109 podľa GP č. 413/2001. Odporca je zapísaný ako výlučný vlastník CKN parcely č. XXXX o výmere 238 m2 trvalé trávnaté porasty pre okres Kysucké Nové Mesto, obec Nesluša, kat. úz. T., zapísaný na LV č. XXXX, ako titul nadobudnutia je zapísané Osvedčenie o vlastníckom práve Nz 467/99. Odporca spolu so svojou manželkou Annou sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX/X o výmere 411 m2 orná pôda pre okres Kysucké Nové Mesto, pre Obec Nesluša, kat. úz. T., na LV č. XX. Ako titul nadobudnutia je zapísaná kúpna zmluva č. V 778/99 z 6.10.1999. Medzi účastníkmi prebiehajú dlhodobé spory ohľadom oplotenia medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. XXXX a parcelou odporcu č. XXXX ako aj medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. XXXX/X a pozemkom č. XXXX/X, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manželky. Na základe vzájomných sťažností účastníkov uvedené rozpory riešil aj Obecný úrad Nesluša, ktorý vo vyjadrení zo dňa 2.5.2002 na žiadosť odporcu zo dňa 29.4.2002 vo veci oplotenia pozemku parcely č. 1466 uviedol, že žiadosť odporcu berie na vedomie a pretože sa rozhodol uskutočniť na oplotení len udržiavacie
práce, pri ktorých nie je potrebné ohlásenie podľa § 139b ods. 14 písm. a) Zákona č. 50/1976 Zb. bol odporca upozornený uskutočniť tieto práce len v rozsahu stanovenom v tomto zákone, v opačnom prípade musia byť práce ohlásené stavebnému úradu. Vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 19.6.2006 Obecný úrad Nesluša podal stanovisko, v ktorom uviedol, že na oplotení, ktoré sa nachádza medzi pozemkami č. XXXX Z. XXXX začal odporca uskutočňovať udržiavacie práce. Na základe vykonania ohliadky na tváre miesta dňa 4.5.2006 bolo zistené, že realizované udržiavacie práce neboli zhotovené v takom rozsahu, aby ich bolo nutné ohlásiť. Vo vyjadrení k sťažnosti navrhovateľky zo dňa 22.5.2006 Obecný úrad Nesluša uviedol, že na základe podnetu navrhovateľky vykonal pracovník Obecného úradu obhliadku na tváre miesta dňa 4.5.2006. Obhliadkou bolo zistené, že G. Š. uskutočňoval na svojom oplotení tieto udržiavacie práce - v dolnej časti existujúceho oplotenia parcely XXXX na troch oceľových stĺpikoch boli nanovo navarené oceľové uholníkové lišty v hornej a dolnej časti stĺpikov, medzi dvoma poslednými stĺpikmi bolo zložené pôvodné pletivo alebo iná výplň a predpokladajú, že stavebník v tejto časti upevní nové pletivo. Uvedené stavebné práce nepodliehajú ohlasovacej povinnosti. Stanovisko obce bolo, že práce, ktoré uskutočnil na oplotení G. Š., neboli zhotovené v takom rozsahu, aby ich bolo nutné ohlásiť, preto nie je potrebné, aby stavebný úrad stavebníkovi nariadil zastavenie uvedených prác. Vo vyjadrení k sťažnosti navrhovateľky Obecný úrad Nesluša zo dňa 31.5.2006 zaujal stanovisko, podľa ktorého vo veci uskutočňovania stavebných prác na oplotení dal navrhovateľke na vedomie, že stavebný úrad trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol v liste napísanom dňa 22.5.2006. Na stavbu oplotenia, ktoré realizoval G. Š., nebolo vydané stavebné povolenie. Hoci bolo oplotenie vybudované bez stavebného povolenia, alebo ohlásenia stavebného úradu, priestupok už nemožno prejednať, pretože stavba bola uskutočnená v minulosti a podľa ust. § 20 Zákona č. 372/1990 Zb. došlo k zániku zodpovednosti za priestupok. Stavebný úrad nevyžaduje od stavebníka, aby si na stavbu zabezpečil dodatočné povolenie, nakoľko sa jedná o stavbu, ktorá bola uskutočnená v roku 1973, t.j. ešte pred vydaním v súčasnosti platného stavebného zákona č. 50/1976. Zároveň dal navrhovateľke na vedomie, že odstránenie stavby na cudzom pozemku nemôže Obec Nesluša nariadiť. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania zostala spornou skutočnosť ohľadom priebehu hranice medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. 1470 a odporcu parcela č. XXXX a na posúdenie tejto otázky boli potrebné odborné znalosti znalca z odboru geodézie a kartografie, súd uznesením č.k. 17C 91/08-95 zo dňa 9.3.2009 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Za znalca bol ustanovený Ing. Martin Krnáč, ktorého úlohou bolo určiť majetkovú hranicu medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. XXXX a odporcu parcela č. XXXX v kat. úz. T. s tým, že v grafickom znaleckom pláne bude presne označená táto hranica a taktiež presne označený plot vo vlastníctve odporcu s tým, že bude určené, či je na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemku navrhovateľky, alebo naopak, na pozemku odporcu s tým, že budú určené aj presné vzdialenosti medzi jednotlivými časťami plota a hranicou medzi jednotlivými pozemkami. Plot je potrebné označiť bodmi z dôvodu jeho identifikácie v prírode. Vo veci ustanovený znalec podal znalecký posudok č. 17/2009 zo dňa 4.5.2009, v ktorom uviedol, že ohliadku vykonal dňa 20.4.2009 za účasti sporných stránok. Pri miestnom prešetrení navrhovateľka označila spornú majetkovú hranicu medzi jej parcelou č. XXXX a parcelou č. XXXX odporcu. V prírode ju tvorí drôtený pletivový plot v dĺžke asi 43 metrov postavený odporcom, ktorý podľa udania navrhovateľky zasahuje do jej parcely. Po ohliadke spornej hranice vykonal jej zameranie. Hranica je označená ako priamka medzi koncovými bodmi 488-10 488-14 a bola určená geometrickým plánom č. 31/97, úradne overeným dňa 17.7.1997 na Okresnom úrade v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor a prevzatá do katastra nehnuteľností. Ako podklad pre určenie správnej hranice, resp. posúdenie jej porušenia vychádzal zo záznamu podrobného merania zmien č. 488 ku geometrickému plánu č. 31/1997. Na základe súradníc sporné nehnuteľnosti a hranicu zobrazil v znaleckom grafickom pláne uvedené ako „detail spornej hranice“ v miere 1 : 200. Do daného stavu vykartíroval merané body spornej hranice. Porovnaním a rozborom bolo zistené, že počiatočný bod spornej hranice č. 488-10 železný stĺpik drôteného plota odpovedá meranému bodu č. 5 a koncový bod spornej hranice č. 488-14 železný stĺpik drôteného plota odpovedá meranému bodu č. 4. Porovnaním ich súradníc je možné zistiť, že rozdiely odpovedajú krajný odchýlkam pri opakovanom meraní. Znamená to, že oba body hranice neboli odporcom porušené, a ležia na správnej majetkovej hranici, pričom ich spojnica tvorí správnu hranicu medzi parcelou č. XXXX navrhovateľky a parcelou č. XXXX odporcu. Okrem toho na spojnici koncových bodov hranice 488-10 488-14 pri domovej nehnuteľnosti na predĺžení ich stien kontroloval nasledovné body: bod 1 od rohu domu 4882-22 po správnu hranicu je vzdialenosť 0,52 m meraná 0,51m uvedená v
zátvorke, bod 2 od rohu domu 488-26 po správnu hranicu je vzdialenosť 0,46 m, meraná 0,44 m uvedená v zátvorke, bod 3 od rohu domu 488-24 po správnu hranicu je vzdialenosť 1,27m, meraná 1,27m uvedená v zátvorke. V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že odporcom nebola porušená správna majetková hranica medzi parcela č. XXXX navrhovateľky a parcelou č. XXXX odporcu označená bodmi 5 (488-10) 1 2 3 4 (488-14). Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 19.11.2009 nesúhlasila so znaleckým posudkom, poukazovala na to, že súdny znalec sa pri zameraní spornej hranice na ohliadke dňa 20.4.2009 za účasti sporových stránok vyjadril, že nezrovnalosti tam sú, no do znaleckého posudku uviedol, že odporcom nebola porušená správna majetková hranica medzi parcelami č. XXXX Z. XXXX. Geometrické plány, na ktoré poukazuje znalec v bode 2 posudku ako číslo 134/96, resp. č. 37/99 boli vyhotovené podľa existujúceho plota, ktorý odporca vybudoval do pozemku navrhovateľky, ktorá osobne upozornila geodéta pána Kačeríka pri zameraní pozemku G. Š., že oplotenie je osadené v jej pozemku. Na upozornenie odpovedal, že na vyhotovenie geometrického plánu zameriava pozemok od plota k plotu. Uvedený geometrický plán slúžil na vyhotovenie skutočného existujúceho stavu, nie majetkovoprávneho. Ďalej poukázala na skutočnosť, že železný stĺpik pod č. 488-11 súdny znalec zameral ako hraničný, ktorý nikdy hraničný nebol a tým sa pozemok navrhovateľky zúžil. Ďalší železný stĺpik, ktorým súdny znalec označil hranicu pozemku nepatrí do vlastníctva odporcu a nie je ani pozemku navrhovateľky, čím je končená hranica pozemku odporcu približne o 12 bežných metrov ďalej. Stĺpik, na ktorom zameral hranicu pozemku, je už dlhší čas od betónu ohrdzavený a o 15 cm posunutý smerom do pozemku navrhovateľky. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie znalca, že hranica je neporušená. Práve vyhotovením geometrického plánu na požiadavku navrhovateľky sa dokázalo, že navrhovateľkin pozemok je užší o 30 cm po celej dĺžke oproti zameraniu z roku 1970, kde šírka pozemku má výmeru 14,90 metrov a na geometrickom pláne je výmer 14,60 metrov, čo činí rozdiel 30 cm. Navrhovateľka je presvedčená, že odporca plot posunul do jej pozemku, ako to vyplýva z poľného nákresu z 27.10.1970, kde je správna majetková hranica. Pozemok bol zakúpený v roku 1970 pod stavbu rodinného domu. V tom čase si navrhovateľka nechala vymerať hranice pozemku a tiež mieru pozemku. V tom čase medzi pozemkami nebol žiadny plot. Pri výstavbe rodinného domu došlo k posunutiu hranice do pozemku navrhovateľky v prospech odporcu o 80 cm. Neskôr G. Š. urobil plot na pozemku č. parcely XXXX, i keď pozemok ani nebol jeho, lebo vlastnícky ho vysporiadaval až v roku 1999. Pôvodné hraničné kolíky vyhodil a hranicu si urobil tak, ako to jemu vyhovovalo. Plot vybudoval bez zamerania stavebnej komisie, ako aj bez stavebného povolenia, ako je v terajšom stave. Navrhovateľka s poukazom na vyššie uvedené skutočnosť, keď znalec Ing. Krnáč fakticky vyhodnotil terajší užívací stav, nie majetkovoprávny, ako vyplýva zo snímky z poľného nákresu z roku 1970 spochybnila jeho objektívnosť, čo sa týka správneho určenia majetkovej hranice medzi pozemkami účastníkov. Z uvedeného dôvodu žiadala vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec Ing. Martin Krnáč sa k pripomienkam navrhovateľky vyjadril písomne, na svojom písomnom vyjadrení zotrval aj pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29.3.2010. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka namieta, že pre posúdenie správnosti majetkovej hranice medzi katastrálnymi parcelami č. XXXX a XXXX označená bodmi 488-10 488-14 vychádzal z geometrického plánu č. 37/97 a nie zo snímky z poľného nákresu zo dňa 27.10.1970, ktorý priložila k svojmu vyjadreniu. Uvádzané miery v snímke z poľného nákresu vychádzajú z bodov 488-10 a 488-14, ktoré vyznačuje v kópii katastrálnej mapy za účelom ich overenia nasledovne: - vpredu od obecnej cesty medzi bodmi 488-10 A je 22,30 metrov, čo zodpovedá zákresu v katastrálnej mape a skutočnému stavu v prírode - v zadnej časti medzi bodmi 488-14 B je 24,00 metra, čo zodpovedá zákresu v katastrálnej mape a skutočnému stavu v prírode. To znamená, že koncové body 488-10 a 488-14 spornej hranice odpovedajú katastrálnemu stavu a sú identické s bodmi uvedenými v snímke poľného náčrtu, teda ide o nesporné body a ich spojnica tvorí správnu majetkovú hranicu. Túto skutočnosť potvrdzuje i geometrický plán č. 37/97 a k nemu príslušný záznam podrobného merania zmien č. 488. Uvedený geometrický plán slúžil ako podklad pre majetkovoprávne vysporiadanie pozemku navrhovateľky, čiže nešlo o zameranie skutočného
existujúceho stavu, ako uvádza vo vyjadrení k znaleckému posudku navrhovateľka. Čo sa týka posunu spornej hranice o 0,30 metrov do jej pozemku, toto nie je pravdivé. Uvedený posun sa týka bodu 15 podľa citovaného geometrického plánu a leží na hranici medzi parcelami XXXX a 1471 na spojnici bodov 488-14 B. bol meraný od pevného bodu 488-14 smerom k bodu B, je vo vzdialenosti podľa geometrického plánu 14,60 metrov a podľa snímky náčrtu 14,90 metra. Tzn., že z daného rozdielu a naviac opačnej strany od správnej hranice 488-10 488-14 vyvodzovať záver posunutia hranice a k prednej časti pri bode 6 nejde o žiaden posun, je preto nereálna požiadavka navrhovateľky. Nasvedčuje to len na skutočnosť nesprávneho označenia bodu 15 pri zameraní pre geometrický plán. Domová nehnuteľnosť navrhovateľky ako parcela č. 1469 bola súčasne meraná s pozemkom pri geometrickom pláne 37/97, preto nebol dôvod pre overenie spornej hranice vychádzať z pevných bodov rohov budovy. Na závere znaleckého posudku pod bodom 5 znalec trval v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní žiadala vypočuť ako svedka svojho manžela G. R., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol pri všetkých meraniach od roku 1970. Merania sa robili cez geodéziu, bol na to určený pracovník, v prírode vytyčovali hranice, hranicu geodeti vytyčovali a miery sú všetky zakódované v mape, ktorú od nich dostal a toto meranie bolo správne. Poukázal na to, že je oboznámený so znaleckým posudkom Ing. Krnáča a vlastne jediný bod, ktorý môže uznať za správny, je bod č. 15 a ostatné body, ktoré vytyčujú rodinné domy, hranicu považuje za zle vytýčenú, tá vlastne len kopíruje terajší stav. K výsluchu svedka znalec uviedol, že nevychádzal zo snímky z katastrálnej mapy, ale vychádzal z poľných nákresov a z príslušných meraní. Taktiež potvrdil, že výmera parcely XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vo výmere 572 m2 zodpovedá aj geometrickému plánu, na ktorý poukazuje sama navrhovateľka, ktorým boli odčlenené aj identifikované pôvodné parcely. Vzhľadom na námietky navrhovateľky k znaleckému posudku ako aj zmeny žalobného návrhu učineného na pojednávaní dňa 9.9.2008, podľa ktorého sa navrhovateľka domáhala odstránenia plota v celej dĺžke, t.j. v bodoch A B C a D, tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne 37/97 zo dňa 9.7.1997 súd uznesením č.k. 17C 91/2008-146 zo dňa 15.4.2010 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a dopracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Úlohou znalca bolo preskúmať znalecký posudok č. 17/2009 Ing. Martina Krnáča a určiť, či merania a závery v uvedenom znaleckom posudku sú správne. V prípade, že zistí nesúlad merania a záverov so znaleckým posudkom Ing. Krnáča, vyjadrí sa k zisteným odchýlkam a určí majetkovú hranicu medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. 1470 a odporcu parcela č. XXXX v kat. úz. T. s tým, že v grafickom znaleckom pláne bude presne označená táto hranica a taktiež presne označený plot vo vlastníctve odporcu s tým, že bude určené, či je na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemku navrhovateľky, alebo naopak, na pozemku odporcu s tým, že budú určené aj presné vzdialenosti medzi jednotlivými časťami plota a hranicou medzi jednotlivými pozemkami. Plot bolo potrebné označiť bodmi z dôvodu jeho identifikácie v prírode. Zároveň mal znalec určiť majetkovú hranicu medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. XXXX/X a parcelou č. XXXX a parcelou odporcu č. XXXX/X v kat. úz. T. s jej presným označením v grafickom znaleckom pláne, ako aj s označením plota vo vlastníctve odporcu, pričom znalec uvedie, či je plot na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemkoch navrhovateľky, alebo na pozemku odporcu. Zároveň určí presné vzdialenosti medzi jednotlivými časťami plota a hranicu medzi jednotlivými parcelami. Plot je potrebné označiť bodmi z dôvodu jeho identifikácie v prírode. Ustanovený súdny znalec Ing. Pavol Krišpinský podal kontrolný znalecký posudok č. 62/2010 zo dňa 13.12.2010. V posudku uviedol, že na priloženom znaleckom nákrese je čiernou čiarou znázornený platný stav katastra nehnuteľností, súbor C a červenou čiarou zakreslil ním zameranú skutočnosť. Zameraný sporný priebeh hranice označil bodmi A, B, C, D, sú to aj ním zamerané body. Jeho zameranie skutočnosti je v zhode s meraním skutočnosti Ing. Krnáča, líšia sa len v úseku medzi jeho bodmi 5-6, u neho označené B-C, preto jeho meranie neuvádza v priloženom znaleckom nákrese. Potom bod A znaleckého nákresu zodpovedá bodu 488-10, bod C bodu 488-9 a bod D bodu 488-4. Ing. Krnáč použil ako podklad z KN meranie podľa geometrického plánu z roku 1997 (GP č. 37/97), na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste použili pri vytvorení grafiky body zamerané z GP z roku 1996 (GP č. 134/96). Keď porovnával tieto podklady s pôvodnými originálom mapy zo 60-tych rokov minulého storočia, platné
sú tie údaje, podľa GP z roku 1996. Ing. Krnáč takto použil ako obraz mapy zameranie skutočností z roku 1997, mal použiť zameranie z roku 1996, ktoré je zhodné s pôvodnou mapou zo 60-tych rokov minulého storočia platnou podľa KN. Zameral metódou GPS v SKPOS (Globálny polohový systém, Slovenská priestorová observačná služba) dostatočný počet identických pevných bodov okolitých hraníc pozemkov, aby na základe toho vylúčil prípadný posun pozemkov. Aby vylúčil možné chyby zo zobrazovania a tlače jednotlivých máp z rôznych období, zameranú skutočnosť porovnal so súčasne platnou mapou, ktorej podoba bude na správe katastra aj vo formáte vektorovej grafickej informácie (VGI) spracovanej pri registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Zároveň naskenoval prvý odtlačok pôvodnej mapy z účelového merania zo 60-tych rokoch minulého storočia (túto mapu z tohto obdobia mu na ohliadke poskytol aj manžel navrhovateľky, jej kópiu z tohto obdobia si vyžiadal aj z dokumentácie katastra) a porovnal s platnou kresbou. Pôvodná mapa zo 60-tych rokov minulého storočia je v úplnej zhode so súčasne platnou mapou KN-C a s kresbou VGI. Potom na priloženom znaleckom nákrese je zobrazená čierna kresba zhodná s týmito pokladmi. Porovnal aj poľný nákres z roku 1970 (ktorý pochádza z obdobia založenia LV účastníkov konania), s ostatnými grafickými podkladmi celkové miery uviedol v počiatočných bodoch a koncových bodoch tak, ako to bolo zamerané v roku 1970 a ním. Bod 488-15 podľa znaleckého grafického plánu Ing. Krnáča taktiež zameral a pôvodná jedine zachovaná železná rúrka je v úplnej zhode s jeho meraním a platným stavom KN-C. Na základe platného stavu KN-C porovnal písomnú a grafickú výmeru susedných pozemkov, potom v písomnej časti podľa jednotlivých LV nesedia výmery KN-C parciel č.: XXXX/X keď podľa LV má byť 411 m2 a podľa grafiky je 397 m2, XXXX keď podľa LV má byť 238 m2 a podľa grafiky je 254 m2, čo sú parcely odporcu. Parcela č. XXXX, keď podľa LV má byť 386 m2 a podľa grafiky je 395 m2, čo je parcela navrhovateľky. Ostatné pozemky majú zhodnú písomnú aj grafickú výmeru. Na základe takejto rozsiahlej analýzy merania a existujúcich podkladov, správny priebeh spornej hranice podľa platnej mapy KN-C ktorá je v zhode s pôvodnou mapou vytvorenou v 60-tych rokoch minulého storočia, má prebiehať bodmi 435-15, 435-10, 435-7 a 435-3. Čiže v bode A, čo je železná rúrka oplotenia, je potrebné posunúť oplotenie o 0,30 metrov do pozemku navrhovateľky, v bode B, čo je taktiež rohová železná rúrka oplotenia, je potrebné posunúť oplotenie o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Priebeh oplotenia v bodoch B, C, D je v súlade s grafikou KNC, správne je postavené oplotenie. V závere znaleckého posudku v bode III. Záver odpovedal na zadanú otázku, v ktorej odpovedi uviedol, že na základe zamerania skutočnosti a preskúmania podkladov z KN a porovnaním so závermi znaleckého posudku Ing. Krnáča meranie Ing. Krnáča je v súlade s jeho meraním okrem priebehu v bodoch B - C. Závery Ing. Krnáča sú postavené na skutočnom zameraní oplotenia, ktoré je v súlade aj so zameraním podľa GP č. 37/97 z roku 1997, avšak súčasná platná mapa KN-C, VGI, ako aj pôvodná mapa zo 60-tych rokov minulého storočia sú v súlade s GP č. 134/96, preto Ing. Krnáč mal vychádzať z tohto podkladu. Porovnal výsledky merania Ing. Krnáča aj s poľným nákresom z roku 1970, napriek tomu, že tento nákres dokladá aj s doplnením údajov na č.l. 139 spisu, jeho skutočné zameranie nie je v súlade s týmto nákresom a s tam uvedenými mierami. Na základe existujúcich podkladov vedených na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste určil znalec majetkovú hranicu tak, ako bola zameraná v 60-tych rokoch minulého storočia a zároveň podľa meraných mier z poľného nákresu z roku 1970. Potom sporná hranica by mala prebiehať bodmi 435-15 a 435-10 podľa priloženého znaleckého nákresu, čiže skutočné oplotenie označené v znaleckom nákrese ako body A, B by sa malo v bode A posunúť do pozemku navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo oplotenie posunúť o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je oplotenie postavené na pozemku odporcu od domu navrhovateľky po bod B je oplotenie postavené na pozemku navrhovateľky. Oplotenie v úseku medzi bodmi B-C je postavené na majetkovej hranici. Oplotenie medzi bodmi C-D je postavené na majetkovej hranici. Ako je vidieť zo znaleckého nákresu, porovnávanie výmer pozemkov medzi zameranou skutočnosťou a stavom KN-C nie je vhodné z titulu nesprávneho oplotenia navrhovateľky smerom do parcely č. 1617, čo je ulica, aj smerom do susedných parciel KNC č. XXXX/X Z. XXXX/X. V priloženom znaleckom nákrese sú čiernou farbou uvedené miery podľa poľného nákresu z roku 1970, aké majú byť a aj sú. Červenou farbou sú uvedené miery podľa zameranej skutočnosti. Pokiaľ ide o písomné výmery podľa LV, dotknutá parcela navrhovateľky KN-C č. XXXX má správnu výmeru. Postavením oplotenia na správny priebeh majetkovej hranice podľa KN-C sa výmera dotknutej parcely KN-C č. XXXX zmenší o jeden až dva metre štvorcové. Ku kontrolnému znaleckému posudku sa navrhovateľka písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.1.2011, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje so závermi uvedeného znaleckého posudku z dôvodov, ako uvádzala vo svojom vyjadrení k pôvodnému posudku Ing. Martina Krnáča.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 18.7.2011 zotrvala na svojich námietkach proti kontrolnému znaleckému posudku, nesúhlasila s mierami, s výmerou, poukázala na to, že chyby robí kataster a hranica je posunutá a zároveň v celom rozsahu zotrvala na svojom návrhu. Taktiež potvrdila, že vybudovaným plotom sama navrhovateľka zasahuje do pozemku odporcu, avšak len v malej časti, nakoľko je to v podstate celé posunuté aj v časti B, C a D do jej pozemku. Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku Ing. Krišpinského vyplýva, že v prípade, ak by sa plot postavil na správnu hranicu došlo by k zmenšeniu pozemku samotnej navrhovateľky o jeden až dva metre štvorcových, pričom odporca zasahuje do pozemku v bode B v šírke 20 cm, pričom na opačnej strane zasahuje samotná navrhovateľka do pozemku odporcu 30 cm. Čiže ide o vzájomný zásah do vlastníckeho práva. V tomto smere poukázal na otázku primeranosti a vzájomnosti v uplatňovanom občianskom práve a teda samotné odstraňovanie plota považuje za neprimeraný zásah pri uplatňovaní práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože či už je to samotný odporca alebo navrhovateľka, si vzájomne zasahujú do vlastníckeho práva. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že oplotenie bolo postavené v 70-tych rokoch minulého storočia a teda uplynulo viac ako desať rokov nerušeného užívania, pričom nerušene parcely tak, ako boli ohradené uvedeným plotom sa užívali až do roku 2006, či už sú to navrhovateľka ako aj odporca v domnení, že im takto vlastnícke právo ako je vymedzené týmto oplotením, patrí, čiže uplynulo viac ako desať rokoch a došlo k vydržaniu, či už na strane navrhovateľky, alebo na strane odporcu tých častí pozemkov, pri ktorých dochádza k zásahu do vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V danom prípade príčina sporu medzi navrhovateľkou a odporcom ako vlastníkmi susedných nehnuteľností spočíva v nejasnostiach a rozporoch, či stav priebehu hranice vyznačenej v prírode zodpovedá stavu, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností a či oplotenie pozemku stojí na správnom mieste. Z uvedeného dôvodu žalobný návrh navrhovateľky smeroval k odstráneniu plota medzi predmetnými parcelami a to v bodoch A, B, C a D tak, ako sú zakreslené v grafickej časti geometrického plánu č. 37/97 zo dňa 9.7.1997, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke do jej pozemku a naopak, odporca tvrdil, že plot je na hranici pozemkov a v takto vydelenom stave sa na uvedenej hranici nachádza približne 33 rokov. Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ uvádza právo na súdnu ochranu prostredníctvom žaloby na vydanie veci len demonštratívne. Z príkladného výpočtu vyplýva, že súdnych foriem ochrany vlastníctva je viac. Žaloba navrhovateľky je teda len jedným z druhov vlastníckej žaloby, pri ktorej je naliehavým právnym záujmom ochrana porušeného vlastníckeho práva. V danej veci otázka určenia priebehu hraníc pozemkov nebola predmetnom konania, avšak na rozhodnutie o merite veci, nakoľko išlo o spor o ochranu vlastníckeho práva, predmetom ktorého sú pozemky, súd považoval za potrebné skúmať ako prejudiciálnu otázku priebehu hranice pozemkov. Z vykonaného dokazovania a to najmä z kontrolného znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že hranica medzi spornými pozemkami má prebiehať bodmi 435-15 435-10 435-7 a 435-3 a skutočné oplotenie označené v znaleckom nákrese ako body A a B by sa mali v bode A posunúť do pozemku navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo oplotenie posunúť o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je plotenie postavené na pozemku odporcu, od domu navrhovateľky po bod B je plotenie postavené na pozemku navrhovateľky. Oplotenie v úseku medzi bodmi B-C je postavené na majetkovej hranici a oplotenie medzi bodmi C-D je postavené na majetkovej hranici. Postavením oplotenia na správny priebeh majetkovej hranice podľa KN-C sa výmera dotknutej parcely KN-C XXXX-navrhovateľky zmenší o jeden až dva metre štvorcové. Navrhovateľka napriek výsledkom znaleckého dokazovania zotrvala na svojom návrhu a domáhala sa odstránenia plota po celej jeho dĺžke v bodoch A, B, C, D. Znaleckým dokazovaním však takýto navrhovateľkou tvrdený zásah vybudovaním plota do pozemku navrhovateľky nebol preukázaný. Súdom ustanovený znalec, ktorý bol poverený vypracovaním kontrolného znaleckého posudku sa dôsledne zaoberal úlohami a otázkami, ktoré mu stanovil súd, objasnil sporné skutočnosti vyplývajúce z pôvodného znaleckého
posudku, tieto odborne podložil. Súd nemal pochybnosti o správnosti záverov kontrolného znaleckého posudku, preto návrh na výsluch svedkov geodetov pána Y. a X. zamietol. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ako vedie skutočná hranica medzi pozemkami účastníkov, ako aj tá skutočnosť, že skutočné oplotenie označené v znaleckom nákrese ako body A a B by sa malo v bode A posunúť do pozemku navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo oplotenie posunúť o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je oplotenie postavené na pozemku odporcu, od domu navrhovateľky po bod B je oplotenie postavené na pozemku navrhovateľky, z čoho vyplýva, že v danej časti ide o vzájomný zásah do vlastníckeho práva. Súd považoval za významnú aj tú skutočnosť, že predmetný plot tak, ako je v teréne umiestnený, bol vybudovaný v 70-tych rokoch minulého storočia, oddeľoval užívanie susedných nehnuteľností, ktoré účastníci v takomto stave užívali viac ako tridsať rokov a preukázateľne spory medzi nimi začali vznikať až v priebehu roku 2006. Súd nepovažoval za primerané vzniknutej situácii a v súlade s dobrými mravmi pri vzájomnom zasahovaní do vlastníckych práv odstránenie plota v časti 20 cm od bodu B po dom navrhovateľky, nakoľko sama navrhovateľka zasahuje do pozemku odporcu 30 cm v časti od bodu A po dom navrhovateľky (podľa grafickej časti znaleckého posudku vo väčšej časti, ako zasahuje odporca), navyše, keď posunutím plota na správny priebeh hranice by sa zmenšila samotná výmera parcely KN-C č. XXXX navrhovateľky o jeden až dva metre štvorcové. Súd teda prihliadal aj na tú skutočnosť, že sama navrhovateľka, ktorá sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, porušuje vlastnícke právo odporcu a teda ochrana, ktorá sa má poskytnúť právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie vysloveného právneho názoru súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník kona--nia nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
