Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 29C/368/2012 8112233725 10. 07. 2013 JUDr. Diana Vlčková ECLI:SK:OSPO:2013:8112233725.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: P.. O. B., X.XX.XXXX, W. F., Š. X, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOSS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o žalobe na ochranu spotrebiteľa, takto rozhodol: žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, zaplatené úroky a poplatky vo výške 1.484,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, určuje, že zmluvné podmienky, ktoré dojednáva žalovaný v zmluvných formulároch a obchodných podmienkach so spotrebiteľmi a to, ak klient nerealizuje úhradu, banka vykoná inkaso z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, uplatní si pohľadávku formou zrážky zo mzdy klienta; všetky spory rieši Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie s tým, že sídlom rozhodcovského súdu bude Bratislava sú neprijateľné, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. odôvodnenie: Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2012 žiadal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo zaplateného administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky vo výške 796,59 EUR a za zaplatené úroky a poplatky vo výške 1.484,74 EUR a v tej istej sume si uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. a súčasne sa domáhal aj určenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok a práva na zverejnenie rozsudku.
Žalobca žalobu odôvodnil uzatvorením zmluvy zo dňa 21.9.2005, ktorou mu bola aktivovaná banková karta Quatro so schválením úverového rámca 1.493,73 EUR s mesačnou splátkou 49,79 EUR. Zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, pričom z kreditnej karty vyčerpal sumu 3.207,53 EUR a celkovo žalovanému uhradil sumu 4.692,28 EUR. Žalovanému tak uhradil administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky v úhrnnej výške 796,59 EUR, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku neprimeranej kompenzácie za porušenie záväzku spotrebiteľa a poukázal aj na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinný údaj o výške úrokov a preto žalovaný neoprávnene žiadal od žalobcu zaplatenie úrokov v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z.. To isté sa vzťahuje aj na poplatky, pričom úroky a poplatky žalovaný zaplatil v úhrnnej výške 1.484,74 EUR. Nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia si uplatnil v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasí. Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o úvere, zmluvou o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, všeobecných obchodných podmienok, výpisom z účtu k 21.3.2012, cenníkom VÚB banky platným od 21.6.2006, vyjadrením žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.X.XXXX zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty Quatro, v zmysle ktorého bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 45.000,- Sk pri pevnej mesačnej splátke vo výške 1.500,- Sk. Podľa článku VII bod 4 žalobca potvrdil vyhlásenie, že pred podpisom zmluvy bol oboznámený s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so Slovenskými kreditnými kartami a.s., ktoré tvoria prílohu uvedenej zmluvy s tým, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 32, výpočet úrokov: a)dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo inej čiastky sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa používa vzorec „počet dni/365 x úroková sadzba“. Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 33, pri úhrade sumy vyššej ako je dlžný zostatok sa kartový účet dostáva do kreditného zostatku a takýto zostatok je úročený vkladovou sadzbou. Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 34, posledný kalendárny deň v mesiaci kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 35, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku. Štandardná, sankčná a vkladová sadzba sú pohyblivé a ich výška je uvedená v cenníku. Cenník ďalej obsahuje výšku úhrady poistného zaplateného bankou podľa poistnej zmluva uzatvorenej v prospech klienta a označenej v zmluve.
Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 36, cenník sa považuje za súčasť zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne meniť cenník s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho potom, čo bola klientovi zmena cenníka písomne oznámená. Výšku úrokových sadzieb a poplatkov môže banka meniť v prípade zmeny refinančnej sadzby , zmeny sadzieb poistného, zmeny na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, inej podstatnej zmeny na kapitálových trhoch alebo v prípade zmeny príslušných právnych predpisov. Podľa článku VI všeobecných obchodných podmienok bod 37, klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN a na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom. Skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených splátok, správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti klienta, náklady s tým spojené sa zaúčtujú na ťarchu kartového účtu. Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalobca z kreditnej karty doposiaľ vyčerpal sumu 3.207,53 EUR, pričom žalovanému uhradil sumu 4.692,28 EUR. Podľa predmetného výpisu žalovaný k XX.X.XXXX si voči nemu uplatnil administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 8 x po 1.000,- Sk a 16 x po 33,19 EUR vo výške 796,59 EUR, ktorý považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko predstavuje neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa v zmysle prílohy Smernice rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to na účel jej nepriameho účinku pri výklade generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu je táto absolútne neplatná. Súčasne s poukazom na povahu produktu mal žalovaný uviesť namiesto RPMN úrokovú sadzbu, pričom zákon výslovne upravuje, že úroková sadzba má byť upravená v zmluve a úroky, ktoré nie sú v zmluve upravené, nie je možné žiadať v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. a z uvedeného dôvodu si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka na vydanie zaplateného administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky vo výške 796,59 EUR a zároveň za zaplatené úroky a ďalšie poplatky vo výške 1.484,74 EUR. Žalovaný v nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že súčasťou zmluvy o vydanie karty je cenník, v ktorom je výška úrokovej miery výslovne uvedená a okrem toho ide o pohyblivú zložku, preto je pre informovanosť klienta výhodnejší príklad s výškou RPMN uvedený v závere zmluvy. Súdu predložil cenník VÚB a.s. platný od 21.6.2004 s uvedením úrokových sadzieb ako aj poplatkov zahrnutých vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa žalovaného pokiaľ je cenník doručovaný spolu so zmluvou a je uvedené, že je súčasťou zmluvy, tak tvoria jednoliaty celok bez ohľadu na skutočnosť, že so zmluvou nie je spojený mechanicky. Poukázal na to, že v súkromnom práve stále platí, čo sa týka spotrebiteľských vzťahov, že pokiaľ je zmluva vyhotovená písomne a účastníci spoločne prehlásia, že akýkoľvek ďalší písomný dokument alebo listina jej súčasťou, stáva sa táto listina neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok, ktorými sú strany viazané. Na tom nič nemení skutočnosť, či táto listina je alebo nie je pevné spojená so zmluvou, či je s ňou spojená mechanicky alebo iným spôsobom. V danom prípade podľa ich názoru sa zdá nevyvrátiteľné, že cenník, ktorý predložili bol súčasťou zmluvy a z tohto pohľadu je úplne jedno, či úroková sadzba a ďalšie položky v ňom uvedené sú priamo v texte zmluvy, ktorú žalobca žalovaný podpísal, alebo či sa nachádzajú na ďalšej osobitnej listine, ak v texte samotnej zmluvy na túto prílohu existuje odkaz.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvoril na základe písomností doručených mu zo strany žalovaného ako výhodnej ponuky pre dobrého klienta s tým, že má vypísať tlačivo a následne mu bude úverová karta zaslaná. Uvedená zmluva však neobsahovala dobu splácania úrokov, sadzby, prípadne ďalšie poplatky a súčasne nebolo uvedené, na aké nároky žalovaného budú zaplatené splátky započítané. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. ku dňu účinnosti uzatvorenia zmluvy o vydaní a poskytnutí platobnej karty, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., inak je neplatná.
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7) Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z., ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty Quatro, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške XX.XXX,- Sk s uvedením mesačnej splátky X.XXX,- SK. Predmetná zmluva o úvere však neobsahovala ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, v danom prípade sumu úrokov ako aj ďalších poplatkov predstavujúcich celkové náklady spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa názoru súdu uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. ich odkazom na cenník poplatkov a úrokov poskytovateľa úveru nie je splnená dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného dôvodu žalovaný v zmysle ust. § 4 ods. 5 cit. zákona nebol oprávnený od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú za dôkaznej situácie neunesenia dôkazného bremena tvrdenia, že uvedený cenník bol žalobcovi ako spotrebiteľovi odovzdaný pri uzatvorení predmetnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný si je vedomí porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch neuvedením požadovaných úrokov a poplatkov v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ale iba odkazom na všeobecné obchodné podmienky a cenník a služieb podľa názoru súdu preukazuje aj samotné správanie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXC XXX/XXXX vedeného na základe žaloby žalobcu z obdobnej zmluvy o úvere, kedy súd tomuto priznal nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za zaplatený administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky a za zaplatené úroky a poplatky vrátane finančného zadosťučinenia, voči ktorému sa vzdal podania odvolania. V zmysle uvedeného tak žalovaný má právo iba na zaplatenie finančných prostriedkov prevzatých žalobcom výbermi a platbami predmetnou úverovou kartou v celkovej výške 3.207,53 EUR s výnimkou uplatnených úrokov a poplatkov v zmysle výpisu z úverového účtu k 21.3.2012. Nakoľko žalobca v prospech žalovaného vykonal úhrady vo výške 4.692,28 EUR, vznikla povinnosť žalovanému v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie nad sumu 3.207,53 EUR v celkovej výške 1.484,75 EUR predstavujúcu úhrady žalobcu titulom úrokov a poplatkov uplatnených žalovaným. V prevyšujúcej časti súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by v prospech žalovaného vykonal úhrady titulom administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky vo výške 796,59 EUR a za zaplatené úroky a poplatky vo výške 1.484,74 EUR. Žalobca sa ďalej predmetnou žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa článku II bod 3 Obchodných podmienok, pri zamietnutí žiadosti banka dôvody neudáva s odôvodnením, že by spotrebiteľ mal poznať dôvod zamietnutia, nakoľko to môže viesť k opakovaným márnym pokusom o získanie produktu niekedy za poplatky a premárnený čas a to už je poškodzujúce. Podľa článku V bod 31, ak klient nerealizuje úhradu, banka vykoná inkaso z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, uplatní si pohľadávku formou zrážky zo mzdy klienta z dôvodu, že ide o získanie neprimeranej nadvlády nad majetkom spotrebiteľa bez súdneho procesu a aj neprimerané pohľadávky tak môže banka zinkasovať. Podľa článku IX bod 50 klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikla použitím karty neoprávnenou osobou v dôsledku porušenia povinnosti v bodoch 9, 43 a 45 týchto obchodných podmienok s odôvodnením, že ide o nedôvodné zavedenie objektívnej zodpovednosti a podľa tohto dojednania by mal zodpovedať namiesto škodcu klient, s tým, že nie je možné rozširovať prípady objektívnej zodpovednosti. Podľa článku XI bod 59 všetky spory rieši Rozhodcovský súd asociácie bánk, banka a správca podľa vlastného výberu môžu vymáhať pohľadávku prostredníctvom spoločnosti, ktorá je zmluvným partnerom banky alebo správcu na vymáhanie pohľadávok z dôvodu, že doložka si vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľné. Podľa článku XII bod 63 podpisom zmluvy klient súhlasí, aby banka poskytla jeho osobné údaje svojej ovládajúcej spoločnosti, dcérskym spoločnostiam za účelom ponuky služieb a produktov týchto spoločností na dobu 10 rokov od podpisu zmluvy s tým, že ide o neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa a takáto klauzula si vyžaduje osobitné vyjednanie. Podľa článku XII bod 66 banka je oprávnená jednostranne meniť obchodné podmienky najmä v prípade zmeny na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov z dôvodu, že predmetná klauzula je neakceptovateľná a je v rozpore so Smernicou rady 93/13/EHS. Žalovaný žiadal žalobu v predmetnej časti zamietnuť s odôvodnením, že pokiaľ ide o podmienku II bod 3 v zmysle ust. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, táto je povinná podnikať obozretne najmä spôsobom zohľadňujúcich a zmierňujúcich riziká. To je dôvod, prečo banka pri zmene výšky úverového rámca požaduje od klienta predložiť potrebné doklady s prehodnotením jeho solventnosti.
V súčasnosti platný zákon č. 129/2010 Z. z. v § 7 zaviedol povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a jediným dôvodom, pre ktorý banka žiadosť zamietne je miera rizika návratnosti, t. j. odhadovaná schopnosť klienta poskytnutý úver vrátiť. Priemerný spotrebiteľ pri zamietnutí žiadosti nemôže dôjsť k inému záveru ako k tomu, že jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu jeho predpokladanej neschopnosti úver vrátiť. Žalovaný podotýka, že je subjektom súkromného práva a nie orgánom verejnej moci a poskytnutie úveru nie je nárokovateľným právom. Pokiaľ ide o podmienku v zmysle článku V bodu 31, uvedené spôsoby zabezpečenia sa použijú len v prípade, ak klient má v banke vedený účet, čo je jeho dobrovoľné rozhodnutie alebo v druhom prípade, ak dôjde k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy. Vydanie karty nie je v žiadnom prípade viazané na existenciu bežného účtu v banke. Rovnako nepovažujú za neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa ani dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej realizácia nastane len v prípade, keď je klient zamestnaný a má príjem, pričom pravidlá vykonávania zrážok zo mzdy stanovuje všeobecne záväzný predpis. Pokiaľ ide o podmienku podľa článku IX bodu 50, v danom prípade uviedol, že pri neoprávnenom použití karty môže vzniknúť škoda jedine klientovi a to tak, že z jeho úverového rámca budú odčerpané finančné prostriedky neoprávnenou osobou. Súčasne jedine klient je osoba, v ktorej dispozícií sa karta nachádza, banka nemá v tomto smere žiadne možnosti poskytnúť kartu neoprávnenej osoby. Z tejto situácie nie je zrejme, kto iný by mal znášať prípadnú zodpovednosť za takúto vzniknutú škodu. Okrem toho dal do pozornosti, že ide o subjektívnu zodpovednosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a nie o objektívnu zodpovednosť ako uvádza žalobca. K podmienke č. IX bod 59 uviedol, že v zmysle zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a zák. č. 483/2001 Z.. z. o bankách ustanovuje povinnosť bankám a pobočkám zahraničných bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou a ak návrh rozhodcovskej zmluvy neprijme, tak prípadné spory z obchodu sa s týmto klientom riešia postupom podľa osobitných právnych predpisov. K podmienke čl. XII bod 63 uviedol, že na uzatvorenie úverovej zmluvy je nevyhnutné spracovať a istú dobu uchovať osobné údaje klienta a preto je uvedené ustanovenie v plnom súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona. Pokiaľ ide o dĺžku tejto lehoty, ide o štandardnú dĺžku v bankom sektore, ktorá sa stanovila na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o bankách, predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácia a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom
dotknutého klienta a len na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase. Nie je zrejmé, ako môže byť legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácií tvoriacich bankovým tajomstvom tretím osobám byť neprijateľnou podmienkou, ak súčasný iný právny predpis tento inštitút banke výslovne umožňuje. K podmienke uvedenej v článku XII bod 66 uviedol, že v danom prípade nejde o neprijateľnú podmienku, keďže aj v zmysle ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné nepovažujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky z dôvodov dohodnutých v zmluve. Súčasne uvedené oprávnenie banky jednostranne zmeniť obchodné podmienky vyplýva z ust. § 23 ods. 4 zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku ako aj zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1.8.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 13 Občianskeho zákonníka, za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z. z., vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú aspoň a) podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku, b) postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom, c) popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie elektronického platobného prostriedku, d) základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie elektronického platobného prostriedku, e) lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov, f) informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, g) podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30, h) postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov.17) Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 510/2002 Z. z., vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov.
Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 510/2002 Z. z., obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy. Podľa § 23 ods. 4 zák. č. 510/2002 Z. z., vydavateľ v písomnej alebo elektronickej forme doručí oprávnenému držiteľovi informáciu o každej zmene svojich obchodných podmienok podľa odseku 1, a to najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny. Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 510/2002 Z. z., vydavateľ je povinný poskytnúť Národnej banke Slovenska v písomnej forme a v elektronickej forme v štátnom jazyku úplné znenie svojich obchodných podmienok podľa odseku 1, a to do 30 dní po vydaní svojich obchodných podmienok podľa odseku 1 a po každej zmene svojich obchodných podmienok podľa odseku 1. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z., banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Banka je tiež povinná o zámere a o následkoch zámeru ukončiť činnosť alebo časť činnosti banky postupom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. d) bezodkladne, preukázateľne a zrozumiteľne informovať klientov, pričom informáciu o príslušnom zámere je banka povinná bezodkladne zverejniť aj na svojom webovom sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch so zabezpečením jej nepretržitého zverejnenia až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Informačnými povinnosťami podľa tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia § 265 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.33) Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v článku II bod 3, teda, že pri zamietnutí žiadosti o poskytnutie úveru banka dôvody neudáva, súd nehodnotil za neprijateľnú stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného s tým, že poskytnutie úveru nie je nárokovateľným právom spotrebiteľa. Je nesporné, že v súčasnej dobe platná práva úprava spotrebiteľských úverov zák. č. 129/2010 Z. z. v ust. § 7 ukladá veriteľovi povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa požadovaný úver splácať berúc do úvahy najmä dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, jeho výšku ako aj príjem, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Tým jediným dôvodom zamietnutia žiadosti o poskytnutie úveru je miera rizika návratnosti, t. j. odhadovaná schopnosť spotrebiteľa poskytnutý úver vrátiť, pričom banka si takýmto postupom chráni návratnosť jednak svojej investície, ale súčasne chráni aj samotného klienta tým, že mu neposkytne úver, ktorého vrátenie je nad jeho finančné možnosti. Okrem iného žalovaný je subjektom súkromného práva nie je orgánom verejnej moci a v tejto súvislosti neexistuje žiadne právo spotrebiteľa na odôvodnenie rozhodnutia subjektu súkromného práva tak, ako je tomu vo verejnom práve. Teda nielen na strane spotrebiteľa je daná sloboda jeho rozhodnutia, či úver príjme alebo nie, ale aj poskytovateľ úveru sa môže slobodne rozhodnúť, či požadovaný úver spotrebiteľovi poskytne. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v článku V bod 31, súd túto vyhodnotil za neprijateľnú. V danom prípade súd poukazuje na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách o nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa XX.X.XXXX pod č. XXXX/XXXXXXX.XX,XXX,XXX, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že zakotvené právo žalovaného v prípade nerealizácie úhrady dohodnutých splátok zo strany klienta vykonaním inkasa z ktoréhokoľvek bankového účtu vedeného žalovaným, resp. uplatnenia si pohľadávky formou zrážky zo mzdy klienta, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú pod čl. XI bod 50 zakotvujúcu zodpovednosť klienta za škodu, ktorá vznikla použitím karty neoprávnenou osobu v dôsledku porušenia povinnosti uvedených v bodoch 9 až 43 až 45 obchodných podmienok súd nevyhodnotil za neprijateľnú. Bod 9 všeobecných obchodných podmienok zakotvuje povinnosť klienta zabezpečiť utajenie PIN kódu a bod 43 až 45 zakotvuje povinnosť klienta - spotrebiteľa okamžite oznámiť na uvedené telefónne číslo stratu, krádež, resp. zneužitie karty vrátane údajov o držiteľovi karty a informácií týkajúcich sa straty, krádeže alebo zneužitia karty. V danom prípade neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky vylučuje aj samotné znenie ust. § 25 zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, z ktorého v zmysle ust. ods. 1 vyplýva, že ak došlo k zneužitiu bankovej platobnej karty inou osobou ako oprávneným držiteľom a ak takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním ani opomenutím oprávneného držiteľa, tak do okamihu oznámenia straty alebo krádeže vydavateľovi alebo nim poverenej osoby oprávnený držiteľ zodpovedá za odčerpanie peňažných prostriedkov takýmto použitím bankovej platobnej karty len do výšky písomne dohodnutej medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom a po okamihu oznámenia strany alebo krádeže má oprávnený držiteľ právo požadovať od vydavateľa vrátenie peňažných prostriedkov odčerpaním takýmto použitím platobnej karty. Podľa ods. 2 oprávnený držiteľ má právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov, ak došlo k zneužitiu platobnej karty inou osobou, ak takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním ako opomenutím oprávneného držiteľa, pričom k zneužitiu došlo bez fyzického predlženia bankovej karty alebo bez preukázania bankovej platobnej karty, ak jej podstata neumožňuje fyzické predloženie alebo fyzickým predložením bankovej platobnej karty, pričom nedošlo k jej elektronickému overeniu prostredníctvom telekomunikačných sieti. Podľa ods. 3 zodpovednosť oprávneného držiteľa podľa ods. 1 písm. a) sa v prípadoch podľa ods. 2 neuplatňuje. Podľa ods. 4 oprávnený držiteľ nemá právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov podľa ods. 1 písm. a) ani podľa ods. 2, ani podľa § 24 ods. 2, ak oprávnený držiteľ hrubo zanedbal plnenie svojich povinností, alebo ak k odčerpaniu peňažných prostriedkov došlo v dôsledku podvodného konania oprávneného držiteľa. Teda uvedená obchodná podmienka upravuje iba zodpovednosť spotrebiteľa za škodu, ktorá vznikla stratou, krádežou alebo zneužitím platobnej karty zavinenej konaním alebo opomenutím klienta,
porušením všeobecných obchodných podmienok zakotvených v článku IX bod 43 až 45 všeobecných obchodných podmienok. Napriek argumentácii žalovaného, ktorý uviedol, že ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. ustanovuje povinnosť bankám a pobočkám zahraničných bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom s tým, že klient nie je povinný návrh rozhodcovskej zmluvy prijať a ak takýto návrh neprijme, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku zakotvenú v čl. XI bod 59 obchodných podmienok za neprijateľnú s tým, že táto doložka nebola dojednaná individuálne a žalobca vzhľadom na spojenie doložky s ďalšími podmienkami zmluvy nemal na výber, teda celú úverovú zmluvu aj s jej podmienkami mohol buď prijať a podrobiť sa jej alebo odmietnuť. Všetky tieto skutočností odôvodňujú závery o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda nekalou podmienkou v zmysle článku 3 bodu 1 Smernice rady 93/13/EHS. Vo vzťahu rozhodcovských doložiek uzatvorených medzi bankovými inštitúciami a spotrebiteľmi sa všeobecné súdy Slovenskej republiky už opakovane zaoberali ich platnosťou v prípade, ak tieto boli upravené iba odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súd pritom odkazuje aj na jedno z posledných rozhodnutí NS SR 6Cdo31/2013, v ktorom sa riešila otázka platnosti rozhodcovskej doložky z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. a spotrebiteľom, kedy rozhodcovská doložka bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú, ak táto bola zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom úverovej zmluvy s odkazom na obchodné podmienky pre úver. Jej neprijateľnosť a nevyváženosť nespochybňuje ani skutočnosť, že bola dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti vyplávajúcej z ust. § 93b ods. 1 Zákona o bankách tým, že uvedené ustanovenie podľa názoru dovolacieho súdu nezbavuje dodávateľa povinnosti predložiť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejme, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ dodávateľ takýmto spôsobom nepostupoval, resp. takýto postup nedoložil listinnými dôkazmi, súdy správne konštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strana slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku XII bod 63 a bod 66, súd tieto stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného nevyhodnotil za neprijateľné. Vzhľadom na uzatvorenie úverovej zmluvy podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby dodávateľ mal po istú dobu oprávnenie uchovať osobné údaje klienta, pričom toto ustanovenie je v plnom súlade s ochranou osobných údajov a pokiaľ ide o dĺžku tejto lehoty, ide o štandardnú dĺžku v bankovom sektore, ktorá bola stanovená na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti a to aj pre účely spolupráce s inými peňažnými inštitútmi a to najmú s vedľajším účastníkom alebo aj centrom pre registráciu neplatičov, teda výslovne pre plnenie svojich úloh ako peňažného ústavu.
Aj v zmysle ust. § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočka zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov. Tieto informácie banka je povinná utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a tretím osobám tieto informácie môže poskytnutú len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo v pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám podľa názoru súdu nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta. Pokiaľ ide o podmienku 66 zakotvujúcu právo banky jednostranne meniť obchodné podmienky, nepovažoval za neprijateľnú a to s poukazom na ust. § 53 ods. 13 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky sa nepovažujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky z dôvodov dohodnutých v zmluve. V zmysle bodu 66 je banka oprávnená meniť obchodné podmienky v prípade zmeny na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, inej podstatnej zmeny na kapitálových trhoch alebo v prípade zmeny príslušných právnych predpisov. S poukazom na uvedené a dohodnutý dôvod zmeny obchodných podmienok nemožno uvedenú zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú. Okrem iného oprávnenie banky jednostranne meniť obchodné podmienky je zakotvené aj v ust. § 23 zák. č. 510/2002 Z. z. a § 37 zák. č. 483/2001 Z. z.. Predmetnou žalobou si žalobca ďalej uplatnil nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej uplatnenému administratívnemu poplatku za správu rizikovej pohľadávky žalovaným v sume 796,59 EUR a úrokov a poplatkov v sume 1.484,74 EUR. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľom. Pri výklade tohto zákonného ustanovenia je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Návrh žalobcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia voči žalovanému okrem formulovania tejto požiadavky v žalobe na začatie konania neobsahuje žiadne skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť
záver, že sa tohto finančného zadosťučinenia mieni domáhať titulom porušenia povinnosti dodávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo titulom neprijateľných zmluvných podmienok formulovaných v predmete žaloby tak, aby súd vedel posúdiť vzťah uplatneného nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia ku tej ktorej časti predmetu konania. Pokiaľ žalobca žiadal finančné zadosťučinenie vo výške zodpovedajúcej tvrdenej úhrady za administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky a zaplatené úroky a poplatky, súd túto vyhodnotil za nedôvodnú a neprimeranú, nakoľko tieto boli žalobcovi predmetným rozhodnutím priznané titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v nižšej sume, keďže preukázateľne tieto úhrady boli vykonané iba v sume 1.484,75 EUR. Zároveň nevyhovel žalobe v časti na priznanie práva zverejnenia výroku predmetného rozsudku v bodoch I až III v zmysle ust. § 155 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená sankcia zverejnenia rozsudku na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel v zmysle ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je podľa názoru súdu závažnou sankciou, ktorej použitie je viazané na vysoko závažné konanie účastníka, ktorej uloženie by malo byť dostatočne zdôvodnené. S poukazom na skutočnosť, že súd nevyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu ako v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak aj o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, kedy vyhovel iba v dvoch neprijateľných podmienkach z celkového počtu 6, nepovažoval za primeranú sankciu uplatňovanú žalobcom v zmysle ust. § 155 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k rozsahu a závažnosti zisteného protiprávneho konania žalovanej banky v predmetnom konaní. S prihliadnutím na uvedené skutočností zistené menej závažné porušenie a zamietnutie žaloby ako vo vzťahu uplatneného bezdôvodného obohatenia, tak aj vo zvyšku uplatneného nároku pre nezistenie neprijateľnosti uplatnených zmluvných podmienok súd nevyhovel žalobe v zmysle ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku považujúc ju za neadekvátnu k zisteným menej závažným porušeniam. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom konania vrátane vedľajšieho účastníka súd náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na čiastočnú úspešnosť v spore. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
