Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 8Co/97/2013 5109241184 30. 08. 2013 JUDr. Táňa Rapčanová ECLI:SK:KSZA:2013:5109241184.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Čadca, ul. Gočárová č. 252, IČO: 31622704, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom P., ul. F. H. č. XXXX, proti odporcovi: O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. Q. č. XXX/XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/266/2009-199 zo dňa 22. októbra 2012, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu
potvrdzuje.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva
odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom č. k. 2C/266/2009-199 zo dňa 22. 10. 2012 Okresný súd Žilina, zrušil rozhodcovský rozsudok P-10009-SRS-1 vydaný rozhodcovským senátom Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina. Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 331,50 eur na účet navrhovateľa č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 883,56 eur na účet JUDr. Stanislava Záhumenského č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, všetko troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Rozhodcovským rozsudkom P-10009-SRS-1 rozhodcovský senát SRS JSM zo sídlom Mariánske námestie, Žilina, rozhodol, že žalovaný t.j. súčasný navrhovateľ je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho titulu vo výške 24.173,20 eur do troch dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej bolo týmto rozsudkom rozhodnuté, že terajší navrhovateľ, v tom čase odporca, je povinný nahradiť navrhovateľovi t.j. O. V. škodu, ktorý tvorí ušlý zisk vo výške 298.549,76 eur takisto do troch dní od doručenia rozsudku. Vzhľadom na odporcom produkované námietky sa okresný súd v prvom rade v konaní zaoberal otázkou právomoci a skutočnosťou, či sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku resp. či v konaní pred rozhodcom došlo k takým pochybeniam, ktoré môžu mať za následok zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ sa týka námietky nedostatku právomoci z dôvodu, že nebola splnená podmienka miesta rozhodcovského konania v SR, keďže miestom rozhodovania bolo mesto Bijeljina, Republika Srbská, Bosna a Hercegovina a preto nie ja daná právomoc slovenského súdu na preskúmanie cudzozemského rozsudku, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23. 01. 2009 že účastníci uzavreli rozhodcovskú doložku, podľa ktorej môžu spory riešiť v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona o
rozhodcovskom konaní. Dohodli si, že postup rozhodcovského súdu je daný jeho internými predpismi. Je samozrejmé, že v deň popisu doložky mohli akceptovať obidve strany sporu rokovací poriadok v znení účinnom a platnom ku dňu podpisu doložky. Okresný súd ďalej konštatoval, že v konaní pred všeobecným súdom platí zásada, že súd postupuje vždy podľa aktuálneho procesného predpisu, ak zákon neustanoví inak. V rozhodcovskej doložke sa okrem iného uvádza: „Postup konania SRS JSM sa riadi jeho vnútornými predpismi, s ktorými sú strany oboznámené a podriaďujú sa im“. Takýmito vnútorným predpisom je rokovací poriadok a z jeho znením sa účastníci mohli oboznámiť napr. v Obchodnom vestníku v časti Oznámenia, Oznámenia zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov, kde pod č. O 000420 zriaďovateľ JSM, občianske združenie, Žilina, zverejnilo oznámenie o zmene štatútu a rokovacieho poriadku SRS, schválené uznesením Hlavného vedenia JSM zo dňa 20. 10. 2008, ktorým bola schválená Smernica JSM 1/2008-SRS, ktorou sa vydáva nové znenie štatútu a rokovacieho poriadku SRS JSM. Rokovanie preto špeciálne ustanovenia o mieste rozhodcovského konania neobsahovalo. Až v zmene rokovacieho poriadku schválenej uznesením Hlavného vedenia JSM 01/2009-SRS zo dňa 14. 03. 2009 bolo novým spôsobom upravené miesto rozhodcovského konania v § 1a - Miesto a jazyk konania. Tam sa upravuje aj možnosť miesta rozhodcovského konania v meste Bijeljina. Podľa § 33 ods. 1/ zmeneného Rokovacieho poriadku (prechodného ustanovenia) tento rokovací poriadok a jeho zmeny nadobúdajú účinnosť dňom zverejnenia a jeho znenie je platné aj pre začaté konania, ak účastníci zhodným podaním súdu jeho účinnosť nevylúčia. Bez ohľadu na to, či vyššie uvedenú zásadu možno automaticky akceptovať v rozhodcovskom konaní, novela rokovacieho poriadku (ustanovenie § 1a) ohľadne miesta konania má zásadné hmotnoprávne účinky. Po tejto novele sa totiž navrhovateľ ocitol v úplne inej právnej situácii, než bol pri podpise doložky. Pri podpise doložky sa prípadné spory mali riešiť v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Po novele rokovacieho poriadku mal rozhodcovský rozsudok mať už účinky cudzieho rozsudku a tým by bol vylúčený aj pôvodne predpokladaný (a dohodnutý) súdny prieskum. Rokovací poriadok v pôvodnom znení pritom v prechodných ustanoveniach neupravoval ustanovenie a ani sa na tom nedohodli účastníci, že by bez ďalšieho sa mali podrobiť všetkým budúcim zmenám rokovacieho poriadku. Navrhovateľ pritom nemal možnosť túto situáciu sám ovplyvniť. Podľa § 1a je totiž výber miesta konania konštruovaný tak, že pri nečinnosti odporcu a súdu (určenie miesta na žiadosť účastníka) sa miestom konania automaticky stáva mesto mimo územia Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené mal okresný súd za to, že ide o nezákonné ustanovenia rokovacieho poriadku, najmä tá časť, podľa ktorej rozhodcovský súd určí miesto konania na žiadosť účastníka s prihliadnutím na záujmy účastníkov. Ak účastník o určenie miesta nepožiada (navrhovateľ ako odporca v rozhodcovskom konaní takú možnosť pochopiteľne nemal), tak sa miestom stáva cudzie mesto. S poukazom na ustanovenia § 1, § 40 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z. zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) mal okresný súd za to, že ide o majetkový spor, ktorý možno skončiť v súdnom konaní zmierom, a preto zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku boli dané. Dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku okresný súd videl jednak v predpojatosti sudcov (§ 40 ods. 1 písm. f/ zákona o rozhodcovskom konaní), ktorých vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaným rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. V tomto smere prvostupňový súd uviedol, že bývalý predseda predstavenstva OSBD Mgr. Jančok je súčasne štatutárny orgán JSM, ktorá spoločnosť je zakladateľom SRS, kde pôsobí aj pán Jančok. Rozhodcovia tohto súdu nemôžu nezávisle a nestranne rozhodovať, keď existencia súdu je závislá na jeho zriaďovateľovi. Väzby štatutárneho orgánu na ostatných rozhodcov vyvolávajú pochybnosti o objektivite rozhodovania. Navyše v spoločnosti F.E.R.T. s.r.o., ktorú založil terajší odporca a ktorej je konateľom, resp. spoločníkom je druhým spoločníkom a konateľom je Mgr. Slavomír Jančok. Túto skutočnosť nespochybnil ani samotný odporca. Tvrdil však, že Slavomíra Jančoka, ako zriaďovateľa SRS, ako bývalého predsedu predstavenstva OSBD, pozná len pracovne. Prvostupňový súd konštatoval, že samotný navrhovateľ nemohol dosiahnuť vylúčenie sudcov v rozhodcovskom konaní a nebolo to z jeho viny. Rozhodcovský súd konal veľmi rýchlo v skrátenom konaní. Tým, že navrhovateľ nepožiadal o preskúmanie rozsudku, vrátane podania námietky predpojatosti, neprišiel o právo podať návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku a namietať aj predpojatosť sudcov. Práve naopak, pokým rozhodcovský súd konal v takomto rýchlom konaní, nemal možnosť vzniesť konkrétne námietky predpojatosti. Napokon ani nemožno dobre od navrhovateľa očakávať, aby vznášal námietku predpojatosti v konaní pred SRS, ktorý objektívne nemôže nominovať nepredpojatého rozhodcu. Predpojatosť všetkých rozhodcov je totiž daná v spôsobe zriadenia súdu a v osobe zriaďovateľa súdu. Je neprípustné, aby v sporoch týkajúcich sa priamo
alebo nepriamo Mgr. Slavomíra Jančoka rozhodoval akýkoľvek rozhodca súdu, ktorého zriaďovateľ je Mgr. Jančok vrcholným funkcionárom. Nie je preto významné, či sa osobne pozná alebo nepozná s konkrétnymi rozhodcami. Ide o objektívnu pochybnosť, ktorú nemožno odstrániť subjektívnymi tvrdeniami, že sa rozhodcovia nepoznajú a že nie sú členmi štatutárneho orgánu a podobne. JSM vznikla z vôle Mgr. Slavomíra Jančoka a SRS vznikol zasa na základe rozhodnutia JSM. Tvrdenia odporcu, že navrhovateľ využíval rozhodcovské konanie na ochranu svojich práv práve pred SRS JSM neobstoja. Napokon nie je rozhodujúce, či námietku predpojatosti vznášal účastník aj v iných konaniach. Rozhodujúce je, či ju uplatnil navrhovateľ v tomto konkrétnom súdnom konaní a či ju uplatnil dôvodne. Významná skutočnosť je aj tá, že navrhovateľ využíval spomínané rozhodcovské konanie len v čase, keď bol ešte predsedom predstavenstva OSBD. Nestrannosť rozhodcu musí nielen reálne existovať, ale sa musí javiť aj navonok. V konkrétnom rozhodcovskom konaní postup SRS a JSM nielenže sa nejavil ako nestanný, ale objektívne poškodzoval oprávnené záujmy navrhovateľa. Napríklad novela rokovacieho poriadku (§ 1a) v rozhodcovskej doložke v zmysle konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní urobila doslovne neprípustnú zmenu tuzemského rozhodcovského rozsudku na cudzozemský rozsudok so všetkými negatívnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Je až neuveriteľné, že by bývalý predseda predstavenstva OSBD v Čadci, ktorý je členom JSM, ktorá je zriaďovateľom SRS, t.j. akoby bol riaditeľom tohto rozhodcovského súdu pán Jančok, doložkami upravil, že spory vedené medzi OSBD Čadca a ďalšími organizáciami budú vedené a budú prejednávané SRS, ktorým bol zriaďovateľom. Dokonca sám vystupoval ako sudca rozhodcovského súdu. Takisto bolo nepochybne preukázané, že Mgr. Slavomír Jančok udržiaval veľmi dobré kontakty s odporcom O. V., boli spoločníci spoločnej firmy F.E.R.T. s.r.o., so sídlom v Čadci. Tvrdenia odporcu O. V., že sa poznali len pracovne, vyznievajú veľmi smiešne. Spoločníci vo firme sa určite veľmi dobre poznajú, poznajú svoje rodiny, pracovné problémy. Už pri zakladaní firmy musia poznať svoje charakterové povahové vlastnosti, aby jeden o druhom vedeli, či sa môžu spoľahnúť v prípade zlej situácie jeden na druhého. Uviesť, že sa poznajú len po pracovnej stránke, keď boli spoločníci firmy, konateľmi firmy, je zjavne výhovorkou zo strany odporcu a zavádzaním samotného súdu. Je zrejmé, že O. V. využil situáciu, do ktorej sa dostal aj vďaka bývalému predsedovi predstavenstva OSBD, obrátil sa so svojimi nárokmi na SRS v Žiline, ktorý mu priznal drvivú väčšinu jeho nárokov. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovského rozsudku a to podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní okresný súd videl v tom, že bola porušená aj rovnosť účastníkov konania v zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok neobsahuje odôvodnenie ani poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie tohto rozsudku. Poučenie, ktoré je uvedené na strane 2/ rozhodcovského rozsudku je v rozpore s ustanovením § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ mal právo na spravodlivý proces, nutnosť rovnakých pravidiel hry platí pre všetkých účastníkov súdneho konania. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby SRS vytýčil pojednávania a bol vypočutý svedok Mgr. Slavomír Jančok. Tento jeho návrh bol zamietnutý. Tiež z hľadiska znenia § 34 zákona o rozhodcovskom konaní (Forma a obsah rozhodcovského rozsudku) možno vytýkať rozhodcovskému súdu, že písomne riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je absolútne nepreskúmateľné, neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ozrejmili predmet sporu. Rozhodcovský súd vo svojom zdôvodnení bližšie nešpecifikoval prečo zamietol výsluch svedka, prečo ho nevypočul. Na podporu správnosti svojich záverov okresný súd poukázal ešte na viacero konaní spojených v súvislosti s OSBD Čadca proti iným účastníkom o zrušení rozhodcovských rozsudkov SRS v Žiline (sp. zn. 14C/12/2009 a 24C/22/2010). Aj týmito rozhodnutiami boli zrušené rozhodcovské rozsudky SRS JSM so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina. Tieto rozhodnutia boli následne potvrdené aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 9Co/134/2012, sp. zn. 5Co 21/2010). Zhodne aj v týchto sporoch vystupoval ako navrhovateľ OSBD v Čadci, ktorý žaloval Mgr. Slavomíra Jančoka, resp. ZPN Regio s.r.o., Čadca. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že rozhodcovský rozsudok P-10009-SRS-1- zo dňa 01. 10. 2009 neplatnosť ktorého okresný súd vyslovil podľa § 40 ods. 1 písm. c/, f /, g/ zákona o rozhodcovskom
konaní nie je tuzemským rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní „Tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.“ Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní podľa Rokovacieho poriadku SRS JSM s miestom konania Bijeljina, Republika Srbská, Bosna a Hercegovina. Rozhodcovský rozsudok určil odporcovi OSBD povinnosť žalobcovi O. V. vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho titulu vo výške 24.173,20 eur a nahradiť žalobcovi škodu, ktorú tvorí ušlý zisk vo výške 298 549,76 eur. V predmetnej veci išlo o cudzí rozhodcovský rozsudok v zmysle ust. § 46 ods. 1 „Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky." Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní na cudzí rozhodcovský rozsudok pričom na takýto postup nedisponoval právomocou (§ 7 ods. 1 O. s. p.). V konkrétnom prípade išlo o zúženú právomoc civilných súdov, kedy by za normálnych okolností určitá právna vec spadala do všeobecnej civilnej právomoci civilných súdov, ale existencia určitej právnej skutočnosti vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd. Existencia tejto právnej skutočnosti zužuje všeobecnú právomoc civilného súdu. Rozhodcovské konanie je typickým príkladom zúženej právomoci a za právnu skutočnosť brániacu tomu, aby vec prejednal a rozhodol civilný súd možno označiť rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Ide o jediný druh civilnej právomoci súdov, ktorý je založený zmluvou. Ak súd počas konania zistí, že existuje platná rozhodcovská doložka alebo osobitná rozhodcovská zmluva, tvorí to neodstrániteľnú vadu konania, pretože neexistuje právomoc civilného súdu, čo má za následok zastavenie konania. Právomoc je jednou z procesných podmienok, ktoré súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania na každom stupni. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. Na podporu správnosti svojich tvrdení odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia okresného a krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/180/2010 zo dňa 28. 07. 2010, sp. zn. 2C/266/2009-46 zo dňa 15. 03. 2010, sp. zn. 11Cb/84/2012 zo dňa 07. 11. 2012, sp. zn. 8Co/149/2012. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Okresný súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Platí to aj vo vzťah k
odvolacej námietke nedostatku právomoci okresného súdu vo veci konať, v ktorom smere odporca len zopakoval svoje tvrdenia prednášané ešte pred prvostupňovým súdom. Keďže aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením okresného súdu v podrobnostiach poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na iných dôvodoch pritom odporca svoje odvolanie nezaložil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoc bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení § 224 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie
nie
je prípustné.
