Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 10P/55/2012 6712220023 16. 01. 2013 JUDr. Silvia Minková ECLI:SK:OSZV:2013:6712220023.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., V. XXXX/XX, štátna občianka SR proti odporcovi B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Š. XXXX/XX, štátny občan SR o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto rozhodol: Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 01.07.2012 do dňa pôrodu maloletých detí mesačne sumou l00 € a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je odporca povinný poukazovať vždy do l5-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, na účet navrhovateľky. Zameškané výživné za mesiace júl 20l2 až január 20l3 vo výške 700 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 54 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Dňa 27.11.2012 bol na tunajší súd doručený návrh z toho istého dňa, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na jej výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom ako nevydatej matke od 01.07.2012 do pôrodu maloletých detí mesačne sumou l00 € splatnou vždy do l5-teho dňa každého mesiaca vopred s tým, že zameškané výživné je odporca povinný uhradiť jednorázovo do l5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež navrhovateľka žiadala, aby bol odporca povinný jej nahradiť trovy konania do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh zdôvodnila tým, že je slobodná a očakáva narodenie dvojičiek. Termín pôrodu má stanovený na deň 20.3.2013. Vzhľadom na priebeh tehotenstva bola uznaná za dočasne práceneschopnú, čím došlo k podstatnému zníženiu jej príjmu. Otcom jej nenarodených detí môže byť len odporca, pretože v čase splodenia detí okrem neho s nikým iným neudržiavala intímny pomer. S odporcom mali vzťah, avšak keď sa dozvedel, že je tehotná prestal s ňou komunikovať. Je zamestnaná vo firme Metro Cash & Carry SR, jej príjem bol vo výške cca 450 € netto. Od času, keď je PN a poberá nemocenské jej príjem sa znížil cca o l00 € a je vo výške cca 350 €. Jej pravidelné mesačné výdavky sú hypotéka l73 €, elektrina 60 € (štvrťročne), nájomné 39 €, pôžička na byt 50 € a internet 11 €. Výdavky vo vzťahu k jej tehotenstvu sú mesačne podstatne vyššie, jednak na stravu, ošatenie ako aj na kozmetiku. Strava a doplnky výživy 50 €, kozmetika l0 €, ošatenie l80 € ( jednorazový výdavok). Ďalšie výdavky spojené s tehotenstvom sú na návštevy odborných lekárov ( aj mimo Zvolena MUDr. Grogala-Martin), cestovné výdavky a poplatky
u lekárov, sonografia, čo je priemerne 60 € mesačne. Odporca je rozvedený a je zamestnancom ŽSR vo Zvolene ako výpravca na nákladnej stanici vo Zvolene, pričom nevedela uviesť relevantný údaj o jeho príjme. Keďže s ňou nekomunikuje, nie sú schopní sa dohodnúť, aby sa finančne podieľal na jej zvýšených nákladoch spojených s tehotenstvom. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.01.2013, pričom uviedol, že návrh pokladá za neopodstatnený z dôvodu nepreukázania otcovstva nenarodených detí genetickým testom. Súd nariadil pojednávanie na deň l6.01.2013 s tým, že na pojednávanie sa dostavila tak navrhovateľka ako i odporca, pričom tak navrhovateľka ako i odporca mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd na predmetnom pojednávaní vykonal výsluch navrhovateľky, odporcu a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré spolu s návrhom doložila do spisu navrhovateľka, resp. ktoré si v priebehu konania z úradnej moci vyžiadal súd a to : správu z prenatálneho ultra sonografického vyšetrenia z čl. 4-5, lekársku správu nález z čl. 6, rozhodnutia Sociálnej poisťovne z čl. 7-8, potvrdenie o príjme pracovníka z čl. 22, potvrdenie o príjme navrhovateľky z čl. 25-26 a zistil tento skutkový stav: Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že si návrh podala z dôvodu, že otehotnela a s odporcom nebolo možné sa mimosúdne dohodnúť. Od konca septembra 20l2 je dočasne PN, vzhľadom k tomu, že je na rizikovom tehotenstve a tým došlo k zníženiu jej príjmu. S odporcom sa stretávala s prestávkami od augusta 2011 do júna 2012 vrátane, keď sa uskutočnili v tomto mesiaci posledné stretnutia, pričom termín otehotnenia vychádza práve na jún roku 20l2, keďže momentálne je v 30.týždni gravidity. Na otázku súdu, či mala navrhovateľka v rozhodnom čase pohlavný styk s iným mužom, navrhovateľka uviedla, že nie a trvá na tom, že na l00% je otcom detí, ktoré čaká odporca. Predtým ako sa stala dočasne PN bol jej príjem vo výške približne 450 €, a v súčasnosti na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne má priznané nemocenské dávky, ktoré predstavujú mesačne približne sumu 350 €. Pokiaľ ide o jej výdavky pravidelne mesačne sa jedná o čiastku 293 €, pozostávajúce z hypotéky l73 €, elektrika 20 €, nájom 39 €, internet 11 € a pôžička za byt 50 €, keď túto spláca bývalému majiteľovi bytu, pretože hypotéka z banky, ktorú mala, jej nepokryla celú kúpnu cenu. Na otázku súdu, aby upresnila v zmysle písomného petitu návrhu, či sa podaným návrhom domáha len príspevku na výživu alebo aj úhrad nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom uviedla, že týmto návrhom žiada priznať len príspevok na výživné v sume l00 € mesačne od 01.07.2012 do dňa pôrodu. Na margo tvrdení odporcu uviedla, že v mesiaci jún 20l2 sa stretli viackrát s tým, že pohlavný styk mali len raz. Tvrdila, že tieto skutočnosti vie preukázať aj prostredníctvom SMS s odporcom, pričom potom, čo bolo jej tehotenstvo potvrdené návštevou u lekára a túto informáciu poskytla odporcovi, tento jej poslal SMS správu s textom, že chce to dieťa vychovávať. Z výsluchu odporcu súd zistil, že tento trvá na tom, že nakoľko zatiaľ nebolo preukázané otcovstvo k nenarodeným deťom genetickým testom, tak s návrhom absolútne nesúhlasí a nie je ochotný platiť zatiaľ žiadnu sumu s tým, že pokiaľ by ho aj súd k nejakej sume zaviazal má zato, že by bol toto povinný platiť až od septembra 20l2 odkedy, ako na dnešnom pojednávaní uviedla navrhovateľka, je PN. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa stretávali približne v takom období ako to uviedla ona, teda asi od augusta 2011, pričom sa stretávali prerušovane, naposledy sa stretávali v mesiaci jún 2012, podľa jeho vedomostí sa stretli v tom mesiaci len raz. Na otázku súdu adresovanú odporcovi, či v tomto období, teda v mesiaci jún 2012 mal s navrhovateľkou pohlavný styk, odporca uviedol, že áno. Pokiaľ ide o výšku jeho príjmu žiadal, aby súd vychádzal zo správy jeho zamestnávateľa, pretože nevie či mu tam zarátali aj nadčasy alebo nie. Pokiaľ ide o jeho pravidelné mesačné výdavky, tieto predstavujú sumu 4l5 € a pozostávajú z inkasa vo výške l20 €, elektrika 35 €, spotrebná pôžička 100 €, poplatok za káblovú televíziu 20 €, lieky na tlak, ktoré pravidelne užíva l0 € a výživné na maloletého syna l30 €. Zo správy z prenatálneho ultrasonografického vyšetrenia zo dňa 31.10.2012 súd zistil, že toto sonografické vyšetrenie vykonal MUDr. František Grochal v Centre Prenatálnej ultrasonografickej diagnostiky v Martine - FEMICARE, s.r.o., keď toto vyšetrenie sa týkalo navrhovateľky. Termín poslednej menštruácie l5.6.2012, predpokladaný termín pôrodu 20.3.2013. Vyšetrením boli diagnostikované dva
plody, záver je uvedený ako normálny morfologický nález, plody bez viditeľných anomálií. Odporučené kontrolné sono v 30. týždni gravidity. Z lekárskej správy - nález zo dňa 15.11.2012 MUDr. Jána Šima z privátnej gynekologickej ambulancie sonografie Zvolen súd zistil, že táto sa týka navrhovateľky. Jedná sa o sonografické vyšetrenie, popisované sú obidva plody so záverom, že obidva sú t.č. v norme. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava zo dňa 2.11.2012 súd zistil, že toto rozhodnutie bolo adresované navrhovateľke a bolo ním rozhodnuté, že sa jej priznáva pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 24.9.2012, nemocenské za obdobie od 4.10.2012 do zániku nároku na nemocenské vo výške 11,55528 € za deň. Z potvrdenia o príjme pracovníka zo dňa 2.1.2013, ktoré vystavili Železnice SR Bratislava, účelové stredisko ŽSR, účtovné centrum Zvolen týkajúce sa odporcu, súd zistil, že odporca je zamestnaný od 9.1.1995, pričom pracovný pomer trvá. Celková čistá mzda odporcu za posledných l2 mesiacov t.j. za obdobie od decembra 2011 do novembra 2012 je vo výške 8.567,97€. Odporcovi sa zo mzdy nevykonávajú žiadne zrážky na základe výkonu rozhodnutia nariadeného súdom, exekútorom alebo orgánom štátnej správy. Zo správy spoločnosti Metro Cash & Carry SR s.r.o. zo dňa 2.1.2013 súd zistil, že navrhovateľka pracuje v ich spoločnosti na pracovnej pozícii asistent predaja a momentálne je PN. K plneniu pracovných úloh nemajú žiadne výhrady, k práci pristupuje zodpovedne. Čistý príjem navrhovateľky v roku 2012 bol nasledovný: -za mesiac január 460,38 €, za mesiac február 465,28 €, za mesiac marec 450,42 €, za mesiac apríl 480,68 €, za mesiac máj 507,85 €, za mesiac jún 462,57 €, za mesiac júl 476,51 €, za mesiac august 501,88 €, za mesiac september 409,83 € plus náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti 61,50€, za mesiac október 2,83 € plus náhrada príjmu pri dočasnej PN, 34,40 € za mesiac november žiadny príjem, za mesiac december mínus 2,40 €.
Podľa § 74 ods.l Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 79 ods.1 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Podľa § 160 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd v prvom rade považoval za potrebné ustáliť okruh nárokov, ktoré si uplatňuje navrhovateľka voči odporcovi podaným návrhom, nakoľko z neho nebolo celkom jednoznačné, či sa v zmysle navrhovaného petitu domáha len príspevku na výživné pre ňu ako nevydatú matku alebo sa domáha aj nároku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom, pričom z výsluchu navrhovateľky súd
jednoznačne zistil, že navrhovateľka sa týmto návrhom domáha len príspevku na výživu vo výške l00 € mesačne od 01.07.2012 do dňa pôrodu. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu, nakoľko je tehotná, čo mal súd potvrdené z priložených lekárskych správ. Taktiež mal súd zato, že odporca je pasívne legitimovaný v tomto konaní, keďže v priebehu dokazovania preskúmal, že sa jedná o muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. V rámci tohto konania nie je úlohou súdu zaoberať sa určovaním otcovstva ale súd má len skúmať jeho pravdepodobnosť t.j., či vzhľadom na styk s matkou v rozhodnom období môže byť otcom počatého dieťaťa, resp. detí so zreteľom na predpokladaný termín ich narodenia. Aj túto skutočnosť mal súd preukázanú výsluchom odporcu, keď tento sám predmetné skutočnosti potvrdil. Účelom vyššie citovanej právnej úpravy je, v zmysle komentárov k nej, ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom otec dieťaťa má tejto matke prispievať na úhradu výživy a niektorých ďalších nákladov. Jej účelom je teda priblížiť situáciu takejto nevydatej matky pomerom v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, čím sa súčasne prejavuje záujem spoločnosti na ochrane a zrovnoprávnení detí narodených mimo manželstva. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami t.j. podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Zákonná maximálna doba poskytovania príspevku na výživu je v súčasnosti 2 roky, pričom táto lehota môže začať plynúť najskôr začiatkom tehotenstva a najneskôr odo dňa pôrodu. Vzhľadom na konštrukciu tejto dávky vyživovacej povinnosti sa teda neuplatní zákaz určenia výživného pre plnoletú osobu za čas pred začatím konania, keďže by tým bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a navrhovateľka by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od pôrodu. Podľa komentárov k zákonnému ustanoveniu § 74 ods.2 Zákona o rodine má takýto návrh charakter návrhu na predbežné opatrenie sui generis, pričom nie je ustálený právny názor akou formou by v tomto prípade mal súd rozhodovať, teda či rozsudkom alebo uznesením, avšak rozhodne nie je porušením práv účastníka konania a teda procesnou vadou poskytnutie vyššej ochrany rozhodnutia vo forme rozsudku, k čomu sa priklonil aj tento súd. Vzhľadom k tomu považoval súd obranu odporcu v tom zmysle, že nakoľko nebolo doposiaľ otcovstvo k nenarodeným deťom preukázané genetickým testom, je návrh nedôvodný, za právne irelevantnú s odkazom nato, že ak by následne, teda po pôrode, bol v rámci konania o určenie otcovstva, resp. zapretie otcovstva za otca určený iný muž, než odporca, z jeho strany by prichádzalo do úvahy využitie postupu podľa § 79 Zákona o rodine ( náhrada poskytnutého plnenia). Takáto námietka zo strany odporcu by bola opodstatnená len ak by navrhovateľka podala návrh až po pôrode, nakoľko okamihom pôrodu je možné len uplatňovanie nárokov v zmysle § 74 ods.1 Zákona o rodine. V takomto prípade by matka musela najprv žalovať o určenie otcovstva až následne si uplatňovať nároky na zabezpečenie výživy matky, resp. príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pričom konania o výživné dieťaťa je spojené s konaním o určenie otcovstva. Nakoľko sa jedná o návrhové konanie, súd bol viazaný výškou uplatnených nárokov, ich rozsahom ako i splatnosťou týchto nárokov, ktoré navrhovateľka žiadala, pričom tieto nemohol súd pri rozhodovaní prekročiť. Vzhľadom k vyššie uvedenému považoval súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu za dôvodný, keď priznal navrhovateľke voči odporcovi príspevok na jej výživu vo výške 100 € mesačne od l.7.2012, keďže s poukazom na predpokladaný dátum pôrodu, z priložených lekárskych správ, súd vychádzal z toho, že v tomto čase už navrhovateľka bola tehotná. Pritom má súd zato, že je v zásade len na navrhovateľke, či si tento príspevok na výživné za obdobie maximálne dvoch rokov uplatnení už za dobu pred pôrodom alebo až od doby pôrodu s tým, že navrhovateľka zatiaľ žiadala tento príspevok len do doby pôrodu nenarodených detí, a do tejto doby jej súd príspevok na výživu aj priznal. Pokiaľ ide o výšku výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky, keď vychádzal z potvrdenia o jej príjme, pričom za obdobie roku 20l2, konkrétne január až september 20l2 dosiahla čistý priemerný zárobok vo výške cca 469 € a od mesiaca október 20l2 sa znížil jej príjem počas dočasnej pracovnej neschopnosti z titulu vyplácaného nemocenského na sumu cca 353
€ mesačne, teda o viac ako l10 € s tým, že jej pravidelné mesačné výdavky bez výdavkov na stravu, hygienické potreby, oblečenie atď. predstavujú sumu 293 €. Zároveň súd prihliadol aj na schopnosti a možnosti povinného, teda odporcu. Z potvrdenia o jeho čistom mesačnom príjme zistil, že za obdobie posledných l2 mesiacoch, teda od decembra 2011 do novembra 2012 bol jeho čistý priemerný mesačný zárobok cca 714 € a jeho pravidelné mesačné výdavky bez výdavkov na stravu, hygienické potreby, oblečenie atď. predstavujú sumu 415 € mesačne. Súd zaviazal odporcu uhrádzať výživné v pravidelných mesačných splátkach, nakoľko však v čase vyhlásenia rozsudku mal odporca zameškané výživné za mesiace júl 20l2 až január 20l3 vo výške 700 €, súd poskytol odporcovi na zaplatenie tejto sumy dlhšiu než zákonnú lehotu, konkrétne mu umožnil zaplatiť túto sumu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods.2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a to v tom zmysle, že navrhovateľka bola v konaní úspešná v celom rozsahu a z tohto dôvodu by teda jej patrilo aj právo na náhradu trov konania, pričom si náhradu trov konania aj uplatnila v podanom žalobnom návrhu. Avšak nakoľko navrhovateľka nevyčíslila trovy konania, ktoré jej mali vzniknúť v zákonnej lehote a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania boli vznikli, súd preto rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keďže nebol viazaný svojim výrokom pri vyhlásení rozsudku, ktorým navrhovateľke priznal voči odporcovi náhradu trov konania vo výške, ktorá mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku. Podľa § 4 ods.2 písm.f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „ zákon o súdnych poplatkoch“) je od súdneho poplatku oslobodená nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa § 2 ods.2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa položky 1 písm.a) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania sa poplatok vyberá z ceny predmetu konania vo výške 6% ,najmenej l6,50 € najviac l6.596,50 €. Podľa § 7 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch, ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Nakoľko navrhovateľka bola v konaní od platenia súdneho poplatku osobne oslobodená a súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, bol povinný zaplatiť celý súdny poplatok odporca. Výška poplatku bola určená s poukazom nato, že navrhovateľka žiadala priznať mesačne čiastku 100 € od mesiaca júl 20l2 do pôrodu maloletých detí, ktorý by mal byť v mesiaci marec 20l3, teda ako základ poplatku súd určil sumu 900 €, čo pri percentuálnej sadzbe 6% predstavuje sumu 54 € na zaplatenie, ktorej súd zaviazal odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
