Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Piešťany 10P/5/2013 2513201151 04. 06. 2013 JUDr. Vladimíra Slobodová ECLI:SK:OSPN:2013:2513201151.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. X.E., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov: Z..Z. X., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XXXX/X, S., občianka SR a P.. Ľ. X., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.. Y. XXXX/X, S., občan SR, o návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto rozhodol: Súd zvyšuje výživné otca k mal. Z. zo sumy 199,16 eur na sumu 370 eur mesačne s účinnosťou od 16.01.2013, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 16.01.2013 do 31.05.2013 v sume 122,40 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne po dobu dvoch mesiacov a tretí mesiac v sume 42,40 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29C/55/2006-32 zo dňa 20.06.2006 v časti výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Matka dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2013 domáhala zvýšenia výživného otcovi z 199,16 eur na 400 eur mesačne s účinnosťou od januára 2013. Návrh odôvodnila tým, že v čase rozhodovania o výživnom v roku 2006 maloletý nastupoval do 1. ročníka ZŠ a v súčasnosti navštevuje už 2. stupeň základnej školy, zvýšili sa náklady na jeho výchovu, ošatenie, stravu, hygienické potreby a voľno - časové aktivity. Ako ďalší dôvod uviedla, že otec v súčasnosti okrem poberania výsluhového dôchodku je aj zamestnaný. Pre prípad zvýšenia výživného prejavila súhlas s tým, aby bolo časť zvýšeného výživného určené na tvorbu úspor. Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, lebo zvýšením výživného budú poškodené záujmy dieťaťa. Odôvodnil to tým, že so synom trávi všetky víkendy, sviatky, drvivú väčšinu prázdnin, chodia spolu na dovolenky. Synovi hradí jeho všetky voľno časové aktivity, kúpil mu minulý rok nový bicykel, lyžiarsku výbavu, oblečenie. Kúpil mu tablet či mobilný telefón. Má záujem v budúcnosti hradiť synovi i zubný strojček, ale doposiaľ s ním u lekára nebol, lebo čaká, čo mu vypadajú všetky mliečne zuby. Pokiaľ mu súd výživné na dieťa zvýši, nebude mu môcť otec prispievať nad rámec výživného v rozsahu,
ako doposiaľ. Záverom uviedol, že po rozvode ním iniciovanom sa z spoločnej domácnosti odsťahoval nechajúc matke zariadenie a sám si bral hypotéku na kúpu bytu. Otec navrhol kompromisne zvýšiť výživné na 300 eur od 01.06.2013. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. 29C/55/2006, potvrdením o príjme matky dieťaťa, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, správou Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, písomným vyjadrením otca, potvrdením o príjme rodičov dieťaťa, rozhodnutím o výsluhovom dôchodku otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Naposledy bola upravená výška výživného na mal. Z. pri rozvode rodičov rozsudkom OS Trnava č. k. 29C/55/2006 - 32 zo dňa 20.06.2006 ( právoplatný dňa 15.08.2006), výživné bolo otcovi určené vo výške 6000 Sk. V tom čase mala matka netto mesačný príjem 14 534,20 Sk a poberala rodinné prídavky 540 Sk mesačne. Otec mal netto mesačný príjem 41 259,30 Sk pracujúc ako vojenský pilot. Z. chodil do materskej škôlky a až v septembri nastupoval na základnú školu. Ani jeden z rodičov nemal okrem mal. Z. inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, ani sa u nich nezmenil počet vyživovacích povinností. Ich zhodným tvrdením mal súd preukázané, že otec si plní výživné voči Z. riadne a včas, nedoplatok na výživnom nemá so synom sa stretáva, pritom rozsah stretávania nechávajú rodičia v prvom rade na vôli dieťaťa. Matka synovi v styku s otcom nebráni. Matka mala v roku 2012 netto mesačný príjem 553,13 eur. Na pojednávaní začiatkom mája 2013 matka uviedla, že i v roku 2013 má obdobný príjem. Potvrdením od zamestnávateľa za obdobie 1-4/2013 preukázala, že za toto obdobie mala netto mesačný príjem v sume 399,60 eur. Poberá rodinné prídavky na dieťa v sume 22,54 eur mesačne. V období február až marec 2013 bola jeden a pol mesiaca práceneschopná, lebo mala zlomenú ruku. Z obsahu potvrdenia o príjme za 1-4/2013 súd zistil, že matka mala konkrétne netto príjem v januári 2013 v sume 588,62 eur, v februári -0,57eur ( náhradu pri PN 100,96 eur), v marci v sume 320,77 eur, v apríli v sume 588,62 eur. Býva so synom v rodinnom dome jej rodičov, ale má vlastnú bytovú jednotku, samostatnú domácnosť. Jej mesačné výdavky na bývanie sú za: plyn 121,64 eur, elektrina 29 eur, voda 19 eur, internet 10 eur, t.j. spolu 179,64 eur. Výdavky na dobíjanie telefónu mesačne činia sumu 15 eur. Spláca kúpenú práčku po 35,90 eur mesačne, lebo pôvodná sa jej pokazila. V jej byte ( v dome jej rodičov ) sa rekonštruovalo kúrenie, na ktorú rekonštrukciu si brala matka úver 4000 eur a spláca ho po 111,66 eur.
Otec poberá od 01.07.2011 výsluhový dôchodok mesačne po 919,54 eur. Okrem toho je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, za rok 2012 mal netto mesačný príjem 947,14 eur, za obdobie 1-4/2013 mal netto mesačný príjem 925,87 eur. Pracuje ako ekonomický manažér a jeho mesačný plat závisí od sprostredkovaného obchodu. Z týchto dôkazov mal súd preukázané, že v roku 2012 mal otec celkovo netto mesačný príjem 1.866,68 eur a za obdobie 1-4/2013 v sume 1.845,41 eur. Býva v dvojizbovom byte kúpenom na hypotéku, ktorú spláca mesačne po 403 eur. S bývaním má mesačne výdavky za plyn 36 eur, bytovú správu 37,48 eur, elektrinu 23,09 eur, TV v sume 4,65 eur, t.j. mesačne ide o sumu 101,22 eur. Splácam na lízing auto zn. Volvo V50, rok výroby 2005 mesačne po 84,50 eur. Platím mesačne na dieťa výživné 199,50 eur. Výživné na syna platí mesačne po 199,16 eur. Podľa vyjadrenia otca mal. Z. platí mesačne cca 100 eur sporenie na termínovaný vklad s dobou viazanosti 12 mesiacov, pričom termínovaný vklad nie je priamo písaný na dieťa, čiže otec s ním môže disponovať. Otec má priateľku, s ktorou cez týždeň býva v jeho byte a cez víkendy bývajú u nej, lebo jej chodí syn domov na víkendy z internátu. Otec uviedol, že každý z nich si platí sám svoje výdavky s vlastným bytom .
Otec k stretávaniu sa so synom uviedol, že hlavne od podania návrhu matky je so synom v priemere cca 3,5 víkendu v mesiaci. Pokiaľ Z. nepotrebuje niečo urobiť do školy alebo nejde niekde s matkou na výlet, víkend trávi u neho. Otec považuje výživné na Z. v sume 200 eur za spravodlivé, lebo mu mesačne ešte 2x toľko prispievam v iných formách, trávia spolu dovolenky. Minulý mesiac mu kúpil na splátky notebook za 500 eur , ktorý spláca mesačne po 80 eur. Za zimnú dovolenku strávenú so synom zaplatil na osobu Z. vo výške 400 eur. Okrem ich dvoch boli na dovolenke i jeho priateľka a jej syn. V marci 2013 kúpil dieťaťu staršie lyžiarky za 100 eur, nové lyžiarske okuliare za 60 eur. Mal. Z. navštevuje 7. ročník ZŠ, v škole sa stravuje, s čím má matka mesačné výdavky 29 eur. Nemá zdravotné problémy. Matka mu platí mesačne stavebné sporenie po 30 eur, výučbu na klavír, mesačne školné 7,20 eur. Podľa vyjadrenia matky má mesačné výdavky na stravu, ošatenie, drogériu, školské potreby a kultúru syna v sume 366, 43 eur. Návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila i tým, že Z. vyrástol z detského oblečenia, cez leto mu musí kupovať komplet nové ošatenie. Podľa jej vyjadrenia má v súčasnosti najvyššie výdavky na dieťa so stravou a ošatením. Poprela tvrdenie otca, že mu platil letný tábor. Na druhej strane potvrdila, že otec prispel minulú zimu na lyžiarsky kurz syna polovičnou sumou. Matka potvrdila, že mal. Z. bol prvý aprílový týždeň s otcom na týždeň na dovolenke v Alpách dodajúc že ona s ním bola na lyžovačke januári 2013. Poprela tvrdenie otca, že trávi všetky víkendy so synom dodajúc, že to bola len drvivá väčšina. Matka uviedla, že od februára 2013 v čase jej práceneschopnosti trávil otec so synom väčšinu víkendov. Podľa jej tvrdenia sa otec tak často nestretával so synom do podania si jej návrhu na zvýšenie výživného. Matka uviedla, že otec vždy pri kúpe bicykla synovi ten starý predá. Kolízna opatrovníčka považuje zvýšenie výživného prospešné pre dieťa, ale samotnú výšku nechala na úvahe súdu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri skúmaní dôvodov návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súdu vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za viac ako 6 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane rodičov a zistil, že maloleté dieťa úmerne veku vyrástlo, nenavštevuje už materskú škôlku ale školské zariadenia vyššieho stupňa a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, nevznikli im ďalšie vyživovacie povinnosti. Došlo k podstatnej zmene aj u rodičov. Príjem matky sa oproti roku 2006 zvýšil o 70,69 eur (553,13 - 482,44) mesačne. Poberá okrem toho mesačne rodinné prídavky na dieťa 22,54 eur a výživné od jeho otca 199,16 eur. Čiže jej aktuálny príjem je mesačne v sume cca 774,83 eur. Súd vychádzal z jej mesačného priemerného netto príjmu 55,3,13 eur, lebo bola v čase jeden a pol mesiaca v roku 2013 PN, čo malo vplyv i na jej príjem, pričom matka sama uviedla, má mesačne obdobný príjem ako v roku 2012. Má pravidelné mesačné výdavky s bývaním 179,64 eur a ako objektívny mesačný výdavok súd považuje i splátky na pračku 35,90 eur, lebo pôvodná sa jej pokazila. Súd do výdavkov matky nezapočítal mesačnú splátku v sume 111,66 eur na úver braný na rekonštrukciu kúrenia v byte domu, ktorý patrí jej rodičom, lebo dom je v ich vlastníctve a rekonštrukciou v podstate len zvýšila hodnotu časti tohto domu. Čo sa týka otca, zvýšil sa mu príjem oproti roku 2006 o sumu 475,86 eur ( 1.845,41 eur- 1.369,55 eur /41 259,30 Sk/). Jeho mesačné výdavky spojené s bývaním má v sume 101,22 eur. Za objektívny výdavok súd vyhodnotil i mesačnú splátku na hypotéku na byt v sume 403 eur kupovaný po odchode od matky s dieťaťom. Otec platí na výživu Z. mesačne 199,16 eur. Po odpočítaní objektívnych výdavkov otca na bývanie 101,22 eur, hypotekéku 403 eur a výživné na syna 199,16 eur otcovi mesačne ostáva suma 1.142,03 eur, pritom nemá iné maloleté deti. Leasing na auto 84,50 eur súd neakceptoval ako objektívny výdavok otca, lebo výživné na dieťa má prednosť pred takýmto výdavkami. Súd neakceptoval tvrdenie otca, že synovi mesačne odkladá na štúdium cca 100 eur mesačne na termínovaný vklad, lebo vklad nie je priamo na meno dieťaťa zriadený a otec s ním môže voľne disponovať. Čiže sumu 100 eur nemôže kvalifikovať ako výživné naviac pre syna. Súd mal zhodným tvrdením rodičov preukázané, že otec sa s Z. stretáva v rozsahu ako to vyhovuje samotnému dieťaťu, pričom matka jeho vôľu akceptuje. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že hlavne od podania návrhu matkou sa otec v drvivej väčšine so synom cez víkendy stretáva. Dieťa chodí s obomi rodičmi na dovolenky. Nakoľko boli obaja rodičia s Z. na lyžovačke, súd otcove výdavky s dovolenkou na syna do nedoplatku nezapočítal. Bez ohľadu na to, akú sumu ten ktorý rodič na dieťaťa vynaložil s lyžovačkou súd bral do úvahy to, že každý z nich má iný príjem a dovolenku financoval podľa svojich možností a schopností. Otec nesúhlas so zvýšením výživného na 400 eur odôvodňoval tým, že počas bývania Z. u neho on financuje jeho záujmové potreby, stravuje sa u neho. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred viac ako 6 rokmi, od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na potreby Z., žiaka druhého stupňa základnej školy. Došlo k zmene pomerov i u rodičov, lebo ich príjem sa zvýšil. U matky sa zvýšil o 70,69 eur a o otca o 475,86 eur. Súd dal za pravdu matke, že v súčasnom veku dieťaťa sú najvyššie výdavky s jeho stravou a ošatením. Dieťa rastie, vyvíja sa, dospieva, potrebuje vyváženú stravu a nie len obed v škole. Dieťa je oproti
roku 2006 o viac ako 6 rokov staršie, tým pádom sú zvýšené výdavky i na jeho oblečenie či obuv. Súd vychádzal z toho, že dieťa má právo znášať životnú úroveň oboch rodičov a keďže má otec netto mesačný príjem v sume 1.845,41 eur, Z. má právo podieľať sa na tejto úrovni otca a to nie len počas času, keď je s otcom. Napríklad tým, že matka mu z vyššieho výživného môže kúpiť i viac oblečenia či zabezpečiť väčšiu pestrosť stravy, výživných doplnkov či viac podporovať dieťa v záujmových aktivitách, rozvoji kultúry (kino, divadlo). Matka nemusí byť odkázaná na vôľu otca, či tento dá alebo nedá dieťaťa niečo na vyše okrem výživného 199,16 eur. Sú ako pozitívu hodnotil to, že matka nebráni v styku s otcom ale prihliadal i na fakt, že otec s až v súčasnosti ( keď je dieťa staršie a bol podaný návrh na zvýšenie výživného) začal viac s dieťaťom stretávať. Pri určovaní (zvyšovaní) výšky výživného súd prihliadal v prvom rade na odôvodnené potreby dieťaťa, ktorý od rozhodovania v roku 2006 nenavštevuje škôlku, ale druhý stupeň základnej školy. Nič ale nezmenilo na tom, že musel vychádzať z aktuálneho netto mesačného príjmu otca 1.845,41 eur, dosahovaného vďaka jeho možnostiam a schopnostiam. Ďalej vychádzal z zaužívanej súdnej praxe postupovať pri výpočte výživného povinnému rodičovi výpočtom 30% z jeho netto mesačného príjmu a ten rozdeliť medzi počet jeho vyživovacích povinností. V tomto konkrétnom prípade 20% z 1.845,41 eur predstavuje sumu 369,082 eur, zaokrúhlene 370 eur. Nakoľko má otec len maloletého Z. a vzhľadom na ceny potravín či spotrebného tovaru ako je oblečenie a obuv pre 13 ročného chlapca má súd za to, že zvýšenie výživného na sumu 370 eur je dôvodné. Súd prihliadal i na preukázané skutočnosti, že otec naviac kúpil k Vianociam tablet, matka hru na PSP, otec lyžiarky, lyžiarske okuliare, notebook, atď., ale vzhľadom na jeho mesačný celkový príjem nebolo na mieste určiť nižšie výživné. S/d mal preukázané, že dieťa sa pravidelne s dieťaťom stretáva, dieťa u neho prespáva, vtedy sa o neho i stará i tak dieťa majúc právo znášať životnú úroveň rodičov má právo na túto zvýšenú úroveň i počas doby, čo je u matky. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. Z. z 199,16 eur na 370 eur mesačne a takto určenú výšku výživného považuje súd v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale hlavne aj pomerom zisteným na strane hlavne otca. Súd zvýšil otcovi výživné od od 16.01.2013, kedy bol návrh matky doručený súdu. Súd mal zhodným tvrdením rodičov i dieťaťa preukázané, že v období od podania návrhu matkou na súd na zvýšenie výživného otec kúpil z hodnotnejších hnuteľných vecí ( t.j. nie vecí bežnej potreby) synovi lyžiarky za 100 eur, lyžiarske okuliare za 60 eur a notebook za 489eur. Kúpnu cenu notebooku preukázal dokonca i pokladničným dokladom. Súd tieto výdavky otca v celkovej sume 649 eur vyhodnotil ako výdavky navyše a odpočítal ich od nižšie vypočítaného nedoplatku na výživnom vzniknutého otcovi práve zvýšením výživného. Súd má za to, že je spravodlivé ich od nedoplatok odpočítať, lebo nie je možné považovať za samozrejmé, že ich otec synovi kúpil. Výdavky na oblečenie vynaložené otcom súd nepovažuje za osobitné výdavky nadštandartné, ktoré by mal zarátať do nedoplatku na zročnom výživnom tobôž berúc do úvahy jeho čistý mesačný príjem, výživné platené na syna mesačne 199,16 eur a príjem matky Z.. Súd má za to, že je spravodlivé vyššie uvedené sumy 60 eur, 100 eur a 489 eur ( spolu 649 eur ) od nedoplatok na zročnom výživnom odpočítať, lebo nie je možné považovať za samozrejmé, že ich otec synovi kúpil.
Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 16.1.2013 a prihliadajúc na to, že otec platí výživné riadne a včas, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2013 do 31.05.2013. Súd určil nedoplatok do 31.5.2013, síce vyhlasoval rozsudok dňa 04.06.2013, lebo to bolo do 15.dňa mesiaca jún. Tento nedoplatok súd určil v celkovej sume 771,36 eur ( výpočet: za 16 dní januára 2013: 16/31 x 170,84=88,175, zaokrúhlene 88 eur + za mesiace 2-5/2013: 4 x 170,84 = 683,36 eur), z ktorej sumy odpočítal preukázateľné výdavky otca navyše na dieťa za toto rozhodné obdobie., t.j. sumu 649 eur. Čiže súd zistil, že konečný nedoplatok na zročnom výživnom má otec v sume 122,36 eur, zaokrúhlene 122,40 eur, ktorú mu súd povolil splácať spolu s bežným výživným z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).
