ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Bratislava II 15C/256/2009 1209222749 08. 10. 2010 JUDr. Gabriela Donnerová ECLI:SK:OSBA2:2010:1209222749.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľky E.. S. G., s trvalým pobytom U. Ú. Č.. XX, T., zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia č. 25, Bernolákovo, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ul. Pribinova č. 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy 35.000,- € s príslušenstvom rozhodol: Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi sa nepriznáva proti navrhovateľke náhrada trov konania. odôvodnenie: Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 15. 12. 2009, zmeneným so súhlasom súdu uznesením zo dňa 25. 6. 2010 č. k. 15C/256/2009-96, právoplatným dňa 26. 7. 2010, upresneným pred súdom dňa 08. 10. 2010, domáhala proti odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým súd deklaruje, že nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní v časti týkajúceho sa trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zákona vedenom na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava I pod ČVS: OÚV-510/2001, na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava II pod ČVS: OÚV-139/2002 a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II pod ČVS: OÚJP-139/2002 bolo porušené právo navrhovateľky na prejednanie jej veci bez prieťahov, na účinnú ochranu pred trestným činom a na účinnú ochranu majetku. Ďalej sa navrhovateľka týmto návrhom domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 35.000,- € s 9 % úrokom z omeškania od 30. 9. 2009 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvody podaného návrhu navrhovateľka uviedla, že je ako poškodená účastníčkou trestného konania vo veci podvodu pri kúpe bytu. Dňa 12. 3. 2001 podala navrhovateľka trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu na Okresnej prokuratúre Bratislava I (sp. zn. 1Pn 2172/01). Predmetom oznámenia bol fingovaný predaj bytu zo strany I.. S.. Navrhovateľka sa v decembri 2000 rozhodla predať svoj pôvodný byt a za získané prostriedky kúpiť byt od I.. S., s ktorou uzavrela zmluvu o budúcej zmluve a následne aj kúpno-predajnú zmluvu na byt na U. Ú. Č.. XX R. T. X. Od 18. 12. 2000 do 11. 01. 2001 navrhovateľka postupne na základe zmluvy o budúcej zmluve vyplatila 1,000.000,- Sk. Až uznesením zo dňa 30. 10. 2002 vyšetrovateľka OÚV PZ SR Bratislava II začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu. Koncom mája 2004 vyšetrovateľ oznámil navrhovateľke ako poškodenej v trestnom konaní, že vyšetrovanie ukončil a vec postupuje Okresnej prokuratúre Bratislava II. Dňa 11. 11. 2004 vyšetrovateľ OR PZ, ÚJKP Bratislava II rozhodol uznesením o stíhaní I.. S. ako obvinenej z trestného činu podvodu s uvedenou výškou škody 1,000.000,- Sk. Uznesením zo dňa 22. 9. 2006 vyšetrovateľka rozhodla o spojení na spoločné konanie trestnej veci obvinenej I.. S. vedenej pod ČVS:

ORP-139/1-OEK-2002 (trestný čin podvodu) s trestnou vecou vedenou pod ČVS: ORP 678/04 (pokus trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v jednočinnom súbehu s pokusom trestného činu poškodzovania veriteľa) a ďalšími trestnými vecami. Výsledkom boli, podľa navrhovateľky, prieťahy v konaní spojených troch trestných vecí. Dňa 14. 3. 2008 navrhovateľka ako poškodená preštudovala spis po skončení vyšetrovania. Dňa 04. 6. 2008 Okresná prokuratúra Bratislava II podala vo veci obžalobu na obvinených I.. S.Ú. I. E.. S.. Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra Bratislava II doručila Okresnému súdu Bratislava II obžalobu zo 4. júna 2008 (sp. zn. 2 Pv 1767/02). Dňa 10. februára 2009 Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom sp. zn. 4T/95/2008 odsúdil obžalovanú I.. S. za 4 trestné činy, z toho 3 so značnou škodou k úhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov a obžalovaného E.. S. za 1 trestný čin spolupáchateľstvom so značnou škodou k úhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky. Dňa 23. februára 2009 navrhovateľka doručila dozorujúcemu prokurátorovi a okresnému prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava II podnet na podanie odporu proti uvedenému trestnému rozkazu. Dňa 24. februára 2009 Okresná prokuratúra Bratislava II podala odpor proti trestnému rozkazu. Dňa 27. apríla 2009 navrhovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II námietku miestnej príslušnosti súdu a požiadala o postúpenie veci miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Bratislava I. Dňa 21. mája 2009 sa konalo hlavné pojednávanie. Obžalovaní boli neprítomní, ich obhajca D. uviedol, že sú v Taliansku, kvôli rodinným záležitostiam, pričom je splnomocnený za obžalovaných vyhlásiť a požiadať, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Obhajca namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II, pretože žalované skutky boli spáchané v obvode Okresného súdu Bratislava I. Okresná prokuratúra Bratislava II sa pripojila k návrhu obhajcu, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu, teda sama uznala, že žalobu podala na nepríslušnom súde. Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 21. mája 2009 rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I. Dňa 21. mája 2009 na hlavnom pojednávaní Okresný súd Bratislava II uznesením rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I, ktorý je miestne príslušný. Dňa 17. júna 2009 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 3T/77/2009. Vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa neprebehlo dokazovanie pred súdom a plynutie času samo osebe negatívne ovplyvnilo dostupnosť potrebných dôkazov a znehodnotenie svedeckých výpovedí a že tentokrát sa už prieťahy v konaní začínajú uplatňovať súdom ako poľahčujúca okolnosť pre obvinených, je podľa navrhovateľky pravdepodobnosť nastolenia spravodlivosti mizivá. Navrhovateľka poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), podľa ktorej poškodení, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody v rámci trestného konania, požívajú až do vynesenia takéhoto rozhodnutia záruky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože toto konanie je určujúce pre rozhodnutie o ich „občianskych právach”. Pre uplatnenie práva na náhradu škody je určujúci výsledok trestného konania. Uplatňovaním nároku v trestnom konaní majú lepšie vyhliadky na nahradenie predmetnej sumy a zaistenie ich nároku môže vykonať prokuratúra.

Orgány činné v trestnom konaní nevenovali podľa navrhovateľky jej trestnému oznámeniu pozornosť, ktorú vyžaduje zákon. Hoci vo veci určité vyšetrovanie prebiehalo, bolo pomalé, a nie dostatočne dôkladné a účinné a najmä vyžadovalo neuveriteľné úsilie navrhovateľky, ktorá musela doslova každodenne vec sledovať, podávať podnety, žiadosti, vyjadrenia, sťažnosti, aby zvrátila trvalú snahu orgánov činných v trestnom konaní páchateľov ochrániť. Takéto vyšetrovanie je viac výsmechom zákonnosti, než účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru. Ústavný súd v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 41/98 a sp. zn. II. ÚS 20/02 vyslovil, že právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania [§ 160 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov], keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený. Postupom v prípravnom konaní a v súdnom konaní došlo k porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku nečinnosti a nesprávnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Navrhovateľka uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala viacerými sťažnosťami podanými orgánom činným v prípravnom konaní, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Viac ako 8 rokov trvajúce trestné konanie neumožnilo navrhovateľka sa psychicky zotaviť, vrátiť sa do zamestnania a usporiadať si svoj život. Musela začať „bojovať proti systému“ bez toho, aby mala zabezpečené základné životné potreby, čo ju nesmierne unavilo a vyčerpalo. Nevymožiteľnosť práva, neefektívnosť vyšetrovacieho procesu a vystavenie ďalším traumatickým situáciám, atmosfére strachu prehlbovali katastrofický stres spôsobený trestným skutkom, zväčšovali problémy sťažovateľky, podkopávali schopnosť zotaviť sa z neho a spôsobovali jej a doteraz spôsobujú sekundárnu ujmu. Navrhovateľka sa pokúšala vec fingovaného predaja bytu riešiť aj v občianskom súdnom konaní, ale až I.. S. v roku 2002 dosiahla súdnou cestou neplatnosť kúpnej zmluvy na byt a na vzájomný návrh navrhovateľky súd zaviazal I.. S. k vydaniu nezákonného obohatenia 1,000.000,- Sk ako peniaze vyplatené navrhovateľkou za byt. I.. S. si nesplnila povinnosť určenú súdom vrátiť tieto peniaze navrhovateľke, ktorá preto dňa 01. 8. 2002 podala návrh na exekúciu. Exekučné konanie trvá viac ako 7 rokov so zbytočnými prieťahmi. Podľa navrhovateľky spôsob, akým konali štátne orgány o trestnom oznámení a o nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila v trestnom konaní, postráda záruky „spravodlivosti” a v trestnom konaní dochádzalo sústavne k neprimeraným prieťahom. V dôsledku uvedeného spôsobu trestného konania v konkrétnych okolnostiach vznikla navrhovateľke nemajetková ujma v pocitoch neistoty, krivdy, poníženia, stavu beznádeje a bezmocnosti, ako aj v strate domova a spoločenského postavenia. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v uvedenom trestnom konaní vyšetrovacími orgánmi navrhovateľke podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa zák. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01. 7. 2004. Vzhľadom na dĺžku prieťahov a porušovania základných práv navrhovateľky, má navrhovateľka za to, že skonštatovanie porušenia nie je dostatočné a je namieste poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 02. 2010 navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol, že v dôsledku úkonov prípravného konania nedošlo k takému konaniu vyšetrovateľov v predmetnej trestnej veci, ktoré by zmarilo, resp. podstatne sťažilo uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov skutku. Dĺžka vykonávaného vyšetrovania bola ovplyvnená objektívnymi faktormi, medzi ktoré je možné zaradiť aj v tom čase veľkú fluktuáciu vyšetrovateľov, ktorá zapríčinila, že nebolo možné, aby v tomto prípade vec od úvodných úkonov trestného konania realizoval jeden vyšetrovateľ. Trestný spis ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002 malo postupne pridelených 7 vyšetrovateľov.

Z uvedených dôvodov zástupca odporcu nepovažuje požiadavku navrhovateľky na náhradu škody za opodstatnenú. Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľky, oznámením obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, oznámením obsahu časti vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002, časti spisu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave sp. zn. 17C/160/2001, ústavnej sťažnosti zo 14. 9. 2009 a jej doplnenia zo 16. 11. 2009, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 194/2010-38 zo dňa 22. 4. 2010 a zistil tento skutkový stav veci: Dňa 12. 3. 2001 navrhovateľka doručila Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu na I.. S. (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Pn 2172/01). Dňa 03. 4. 2001 Okresná prokuratúra Bratislava I oznámila navrhovateľke, že jej podnet z 12. 3. 2001 bol postúpený na preverenie Okresnému úradu vyšetrovania Bratislava I. Prípisom z 26. 9. 2001 Okresný úrad vyšetrovania PZ Bratislava I oznámil navrhovateľke odstúpenie veci vedenej pod ČVS: OÚV-510/2001 na Okresný úrad vyšetrovania PZ Bratislava II, na ktorom bola vedená pod ČVS: OÚV-139/2002. Okresný úrad vyšetrovania PZ Bratislava II uznesením zo dňa 31. 01. 2002 pod ČVS: OÚV-139/2002 odložil vec oznámenia navrhovateľky na I. S. pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu. Okresná prokuratúra Bratislava II uznesením zo dňa 28. 3. 2002 č. k. Pn 2498/01 zrušila vyššie uvedené uznesenie. Vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Bratislava II uznesením zo dňa 30. 10. 2002 pod ČVS: OUV-139/2002 CM začal trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (vec podvodu pri predaji bytu), ktorým činom kupujúcej E.. S. G. vznikla škoda 1,000.000,- Sk. E.. S. G. bola dňa 18. 12. 2002 vypočutá vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II ako svedok - poškodený v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OUV-139/2002 CM v trestnej veci podvodu pri kúpe bytu na U. Ú. Č.. XX R. T., kde okrem iného uviedla, že konaním I.. S. jej vznikla škoda vo výške 1,000.000,- Sk, ktoré za predmetný byt zaplatila. V zmysle § 43 ods. 1 Trestného poriadku sa E.. S. G. dňa 18. 12. 2002 pripojila k trestnému stíhaniu a v zmysle § 43 ods. 2 Trestného poriadku k náhrade škody vo výške 1,000.000,- Sk. Z vyššie uvedeného skutku (trestného činu podvodu pri predaji bytu) bola I.. S. obvinená uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave 2 zo dňa 11. 11. 2004 pod ČVS: OÚV-139/51-02-04/2002. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Bratislava II uznesením zo dňa 22. 9. 2006, ČVS: ORP-139/1-OEK-B2-2002 Ab spojil na spoločné konanie trestnú vec obvinenej I. S. vedenú pod ČVS: ORP-139/02 s trestnými vecami vedenými na OR PZ Bratislava 5 pod ČVS: ORP-441/2003 (trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák.), na OR PZ Bratislava I, Úrade justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-383/2004 (trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.), na OR PZ Bratislava I Úrade justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-678/04 [trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s pokusom trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1, § 171 ods. 2 písm. a), §

256 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák.]. Vyšetrovanie vo všetkých uvedených trestných veciach bolo vedené na OR PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície Bratislava II v spoločnom konaní pod ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002. Dňa 14. 3. 2008 navrhovateľka preštudovala vyšetrovací spis OR PZ Bratislava II Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002 Ab po skončení vyšetrovania. Dňa 15. 5. 2008 OR PZ Bratislava II Úrad justičnej a kriminálnej polície doručil vyšetrovací spis ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002 Ab s návrhom na podanie obžaloby Okresnej prokuratúre Bratislava II. Dňa 11. 6. 2008 Okresná prokuratúra Bratislava II podala na Okresný súd Bratislava II obžalobu pod č. k. 2Pv 1767/02 zo 04. 06. 2008. Vec bola na súde zaevidovaná pod sp. zn. 4T 95/08. Trestné konanie, pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 4T/95/2008, je po postúpení veci z dôvodu nepríslušnosti vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3T/77/2009 a nie je skončená. Okresný súd Bratislava I v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 5. 2002 č. k. 17C 160/01-68, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 7. 2002, určil na návrh navrhovateľky I. S., podaný proti odporkyni E.. S. G., neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08. 01. 2001 medzi účastníčkami konania o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa R. T. na K.. U. Ú. Č.. XX. Na základe vzájomného návrhu odporkyne E.. S.Q. G. uložil súd navrhovateľke I. S. povinnosť zaplatiť odporkyni 1,000.000,- Sk s príslušenstvom (vrátenie dojednanej a odporkyňou zaplatenej kúpnej ceny bytu). Listom zo dňa 29. 9. 2009, doručeným Ministerstvu vnútra SR v Bratislave dňa 28. 9. 2009, ktorý je obsahovo zhodný s návrhom na začatie tohto súdneho konania, navrhovateľka požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako poškodená účastníčka trestného konania vo veci podvodu pri kúpe bytu za nesprávny úradný postup (zbytočné prieťahy) vyšetrovateľov pri výkone verejnej moci v trestnom konaní. Ministerstvo vnútra SR listom č. SL V-705/PS-2009 z 01. 10. 2009 postúpilo uvedenú žiadosť navrhovateľky na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré listom z 19. 10. 2009 pod č. 32767/09-532/88 oznámilo navrhovateľke, že v predmetnej veci je daná zodpovednosť Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR. Dňa 17. 9. 2009 bola Ústavnému súdu SR doručená ústavná sťažnosť zo dňa 14. 9. 2009 sťažovateľky E.. S. G., zastúpenej advokátom E., ktorá je obsahovo zhodná s návrhom na začatie tohto súdneho konania. Sťažovateľka navrhla, aby Ústavný súd SR, okrem iného, vyniesol nález, ktorý je zhodný s petitom návrhu na začatie tohto súdneho konania vrátane priznania primeraného finančného zadosťučinenia 35.000,- €. Ústavný súd SR uznesením zo dňa 22. 4. 2010 č. k. II. ÚS 194/2010-38 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky E.. S. G. a túto prijal na ďalšie konanie v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietaným postupom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, Okresnej prokuratúry Bratislava II, Okresného súdu Bratislava II a Okresného súdu Bratislava I. Navrhovateľka sa vo svojej výpovedi účastníčky konania pridržiavala prednesu jej právneho zástupcu, ktorý sa pridržiaval písomného návrhu zo dňa 15. 12. 2009 a podania z 25. 6. 2010. Podľa navrhovateľky, prieťahy v trestnom - vyšetrovacom konaní začali už asi mesiac po podaní jej trestného oznámenia dňa

12. 3. 2001, čo bola zákonná lehota na rozhodnutie o trestnom oznámení a tieto prieťahy sa opakovali a pretrvávajú až doposiaľ, takže nemajetková ujma jej prestala vznikať skončením vyšetrovania a podaním obžaloby. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že nárok na náhradu škody 1,000.000,- Sk ako sumu peňazí, ktorú zaplatila za kúpu bytu I. S., si dňa 18. 12. 2002 uplatnila v trestnom konaní preto, lebo neverila, že jej I. S. túto sumu peňazí zaplatí na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. 5. 2002 č. k. 17C 160/01-68. Navrhovateľka si nebola vedomá, že sa to nesmie. Zástupca odporcu v prednese pred súdom k návrhu navrhovateľky zotrval na písomnom vyjadrení z 25. 02. 2010. Ďalej poukázal na prezumpciu neviny a na skutočnosť, že na rozhodnutie súdu o povinnosti odsúdeného nahradiť škodu, ktorú spáchaním trestného činu spôsobil, neexistuje právny nárok poškodeného, v danom prípade navrhovateľky. Podľa zástupcu odporcu, odporca nemôže niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť práva v exekučnom konaní, vo vzťahu ku ktorému je daná príčinná súvislosť nemajetkovej ujmy, ktorú uplatňuje navrhovateľka v tomto súdnom konaní. Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Podľa § 46 ods. 4 cit. zákona, návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom konaní alebo inom príslušnom konaní. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (Ústava Slovenskej republiky), každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1. veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len "dohovor"), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb., účinného do 30. 6. 2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 20 cit. zák., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., účinného od 01. 7. 2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 27 ods. 1, 2 cit. zák., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 156 ods. 4 O. s. p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Podľa § 83 O. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo iné súdne konanie (litispendencia). Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka rei iudicatae).

Na základe zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-139/OEK-B2-2002 Ab tak, ako bol súdu doručený, súd zistil, že v trestnom konaní obvinenej I. S. zo spáchania trestného činu podvodu pri predaji bytu E.. S. G., navrhovateľka ako poškodená v tomto trestnom konaní, si do skončenia vyšetrovania uplatnila nárok na náhradu škody 1,000.000,- Sk, ktorú sumu vyplatila obvinenej I. S. ako kúpnu cenu za byt. Bolo to však v čase (dňa 18. 12. 2002), keď o tomto nároku navrhovateľky bolo už právoplatne rozhodnuté dňa 29. 7. 2002 v občianskom súdnom konaní. V súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku účinného od 01. 01. 2006, resp. s § 43 ods. 2, § 44 ods. 3 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005, takýto návrh navrhovateľka ako poškodená v trestnom konaní podať nemohla. Kladie sa otázka, či subjektom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je poškodený, ktorý v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, prípadne poškodený, o nároku ktorého na náhradu škody sa už právoplatne rozhodlo - ako v danom prípade - a ktorého nárok na náhradu škody už teda nemôže byť v trestnom procese predmetom konania. Je zrejmé, že na poškodeného sa nevzťahuje § 2 ods. 7 Tr. por., lebo sa nerozhoduje o jeho trestnej veci. Trestný poriadok ani v žiadnom inom svojom ustanovení nezaručuje poškodenému právo na to, aby sa trestné konanie proti inej osobe uskutočnilo v primeranej lehote. Toto právo by teda poškodený mohol opierať len priamo o čl. 48 ods. 2 Ústavy, prípadne o obdobné ustanovenia medzinárodných dohovorov o ľudských právach záväzných pre SR, menovite aj o čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Pokiaľ ide o Ústavu, rozhodujúci je výklad pojmu "jeho vec" v čl. 48 ods. 2. Prerokováva sa vec poškodeného, ak sa v trestnom konaní nerozhoduje o jeho nároku na náhradu škody? Nerozhoduje sa o trestnom obvinení poškodeného, nerozhoduje sa ani o jeho občianskych právach či záväzkoch a nerozhoduje sa ani o žiadnych iných jeho právach či povinnostiach. Výsledok konania nemá v nijakom smere vplyv na jeho právne postavenie. V danom prípade nie je tento výsledok ani prejudiciálny pre iné právne konanie. Výsledok trestného konania má v takomto prípade len morálny význam pre poškodeného vo forme morálneho zadosťučinenia, ak je páchateľ odsúdený. V takomto prípade sa podľa názoru súdu neprerokováva "vec" poškodeného. Tento záver je v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v rozsudku z 5. 7. 2005 vo veci P. proti SR, že "vecou" poškodeného (rozumie sa vecou prejednávanou v trestnom konaní) je nárok na náhradu škody. Z toho vyplýva, že ak poškodený v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatňuje alebo už nemôže uplatňovať, nejde v tomto konaní o "jeho vec" v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy. Názor Ústavného súdu korešponduje aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej čl. 6 ods. 1 EDĽP obsahujúci okrem iného právo na konanie v primeranej lehote je na poškodeného v trestnom konaní aplikovateľný len vtedy, ak poškodený uplatňuje v tomto konaní nárok na náhradu škody, a to vzhľadom na to, že sa rozhoduje o jeho občianskom práve v zmysle cit. ustanovenia Dohovoru (napr. rozsudok Tomasi v. Francúzsko z 27. 8. 1992). Vzhľadom na to, že o občianskom práve navrhovateľky na náhradu škody (vydanie bezdôvodného obohatenia) 1,000.000,- Sk už bolo právoplatne rozhodnuté skôr, ako si tú istú náhradu škody uplatnila v trestnom konaní ako poškodená, takýto návrh podať už nemohla, či si toho bola vedomá alebo nie, a v trestnom konaní sa už neprerokovávala ani sa nemohla prerokovať ako "vec poškodenej", teda nárok na náhradu škody. V prípade, že si poškodený v trestnom konaní uplatní nárok na náhradu škody a o tomto nároku už bolo skôr právoplatne rozhodnuté v občianskom súdnom konaní, súd má za to, že sa to dá považovať za zneužitie práva (neznalosť zákona neospravedlňuje), ktoré nemôže požívať právnu ochranu a nemôže sa na ňom založiť iné právo.

Na základe uvedeného súd uzatvára, že poškodený, ktorý v trestnom konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, alebo neprípustne uplatňuje nárok na náhradu škody, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté v inom súdnom konaní, nie je subjektom práva na to, aby sa toto trestné konanie uskutočnilo bez zbytočných prieťahov. Súd preto návrh navrhovateľky zamietol. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou (pripojenie dozorových spisov prokuratúry, sťažnostných spisov) z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné. Súd rovnako nevykonal dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou znaleckým posudkom súdneho znalca z odboru psychiatria na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by bolo, vzhľadom k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (nie škody na zdraví), irelevantné. Po vyhlásení tohto rozsudku (dňa 08. 10. 2010) súd zistil, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa 30. 9. 2010 č. II. ÚS 194/2010-69 okrem iného rozhodol, že Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II, zastúpené Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP-139/02 porušilo základné právo E.. S. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznal E.. S. G. primerané finančné zadosťučinenie spolu 5.000,€, z ktorého zaviazal povinnosťou vyplatiť 3.000,- € Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II, zastúpené Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/08 má súd za to, že v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/256/2009 vznikla prekážka veci rozhodnutej (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa zrejme bola prekážka veci začatej, ak keď mal súd za to, že táto prekážka bola na strane Ústavného súdu SR, preto vo veci konal), čo je neodstrániteľnou podmienkou konania. Súd je však vyhláseným rozsudkom dňa 08. 10. 2010 viazaný (§ 156 ods. 4 O. s. p.) a tento nemôže meniť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, mal preto právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Odporca si v konaní neuplatnil návrhom (§ 151 ods. 1 O. s. p.) náhradu trov konania, ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania proti navrhovateľke. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).