Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trenčín 17C/15/2013 3112227629 18. 06. 2013 JUDr. Erik Kačmár ECLI:SK:OSTN:2013:3112227629.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: S.. F. E., bytom J. S. nad I., ul. A. N. XXXX/X, proti odporcovi: MINON s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Pod kaštieľom 949/9, IČO: 36349721, zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, ul. SNP 9, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto rozhodol: I. Súd návrh z a m i e t a . II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v sume 483,80 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 423,80 eur. odôvodnenie: Okresnému súdu Trenčín bol dňa 12.10.2012 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť jej sumu 1.000 eur spolu s príslušenstvom. Tento návrh odôvodňuje povinnosťou odporcu vrátiť zálohu, ktorá mu bola poskytnutá za účelom obstarania svadby. Dňa 08.06.2012 uzatvorila s odporcom ústnu zmluvu podľa § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka, v presne špecifikovanej záležitosti, a to zabezpečenie termínu svadby a svadobnej hostiny navrhovateľky v obchodných priestoroch odporcu dňa XX.XX.XXXX. Následne v tento deň prijal odporca sumu 1.000 eur, ako vyžiadaný preddavok na zabezpečenie a poskytnutie služieb. Táto suma mala byť započítaná do výdajov a celkovej ceny svadby. Dňa 17.07.2012 navrhovateľka telefonicky zrušila termín svadby a požiadala o vrátenie preddavku, pretože odporcovi v súvislosti so svadbou žiadne náklady nevznikli a neposkytol jej žiadnu službu. Dňa 03.08.2012 navrhovateľka písomne odstúpila tejto ústnej zmluvy. Odporca odmietol zálohu v sume 1.000 eur vrátiť. Listom zo dňa 24.09.2012 navrhovateľka opätovne odstúpila od zmluvy, pričom tento list adresovala na adresu konateľa odporcu. Takisto listom zo dňa 28.09.2012 žiadala konateľa odporcu a odporcu o vrátenie zálohy. Odporca zálohu nevrátil, je v omeškaní so zaplatením dlhu, a preto sa domáha aj úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000 eur. Na základe výzvy súdu navrhovateľka pred vydaním platobného rozkazu upravila výšku úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne, čím výšku týchto úrokov zosúladila s ich zákonnou výškou. Na základe tohto návrhu súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca riadny odpor. Odporca v ňom uviedol, že aj napriek tvrdeniu navrhovateľky, že s odporcom uzavrela presne špecifikovanú zmluvu, predmet zmluvy žiadnym spôsobom presne nešpecifikuje. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že k uzatvoreniu zmluvy malo dôjsť za prítomnosti matky navrhovateľky. Zmluvné podmienky uzatvoril konateľ odporcu za prítomnosti svojej zamestnankyne N. G., ktorá následne vystavila príjmový pokladničný doklad na čiastočné plnenie titulom riadne uzatvorenej inominátnej zmluvy. Suma 1.000 eur preto nebola poskytnutá ako preddavok, ale ako plnenie zo zmluvy. Prijatie záveru o tom, že išlo o preddavok by znamenalo popretie uzatvorenia zmluvy. Z tohto dôvodu je aj tvrdenie navrhovateľky o
platnom odstúpení od zmluvy zmätočné. Zmätočné sú odstúpenia od zmluvy, pretože raz navrhovateľka odstúpila od zmluvy podľa Obchodného zákonníka a raz podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená inominátna zmluva a nie zmluva o obstaraní veci. Pokiaľ by aj odporca teoreticky prijal záver, že sa jedná o zmluvu o obstaraní veci, rozhodne nie je možné uplatniť ustanovenie § 735 Občianskeho zákonníka, keďže obe strany zo zmluvy už plnili. Navrhovateľka čiastočne zaplatením sumy 1.000 eur a odporca zabezpečením viacerých vecí týkajúcich sa plnenia zo zmluvy. Odporca mal v úmysle ukončiť právny vzťah s navrhovateľkou dohodou, pričom za tým účelom cestou svojho právneho zástupcu nechal navrhovateľke telefonický kontakt. Namiesto navrhovateľky ho však kontaktoval otec navrhovateľky, ktorý právnemu zástupcovi vynadal. Odporca v závere uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a zmluvu za riadne a platne uzatvorenú. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov tohto konania. Dňa 19.03.2013 navrhovateľka súdu doručila písomné podanie, v ktorom sa vyjadrila k tvrdeniam odporcu uvedeným v odpore. Poukázala na podstatu sporu, ktorý podľa nej spočíva v tom, že zrušenie termínu bolo 10 mesiacov pred dohodnutým rezervovaným termínom, teda v dostatočnom časovom predstihu. Tvrdenie odporcu, že už po prijatí predmetnej sumy zabezpečoval príslušné opatrenia je smiešne. Prijal peniaze a nemusel nič konať, len poznačiť do kalendára termín. Za toto zinkasovať 1.000 eur je vydieračské. Opätovne uviedla, že uzatvorila zmluvy v presne špecifikovanej záležitosti, a to zabezpečenie termínu svadby a svadobnej hostiny. Opätovne poukázala na skutočnosť, že suma 1.000 eur bola odporcovi poskytnutá ako preddavok. Vyslovila názor, že či už k zmluve došlo alebo nedošlo, odporca pre navrhovateľku nevykonal žiadne služby, nemal žiadne povinnosti len zapísať do kalendára termín. Poskytnutie 300 eur z tejto sumy je pre navrhovateľku neakceptovateľné, pretože odporca nemusel nič konať, len prijal peniaze. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dňa 08.06.2012 spoločne so svojou matkou za účelom organizovania svadby navštívila odporcu, kde s F.. N. G. chcela dohodnúť zorganizovanie svadby na deň XX.XX.XXXX. F.. G. si vyžiadala zálohu vo výške 1.000 eur za rezerváciu termínu svadby dňa XX.XX.XXXX. Ďalej sa dohodli, že podrobnosti ohľadne svadby sa dohodnú približne v marci 2013, teda dva mesiace pred termínom konania svadby. Neboli medzi nimi dohodnuté žiadne storno poplatky v prípade odstúpenia od zmluvy ani možnosť odstúpenia od zmluvy. Takisto bola vypracovaná približná cenová ponuka v sume 6.700 eur, ktorá mala predstavovať odmenu za zarezervovanie svadby, výzdobu, ubytovanie svadobných hostí v približnom počte 100 osôb. V čase uzatvárania zmluvy vlastne chceli dosiahnuť to, aby mali zarezervovaný termín svadby a aby im boli poskytnuté služby súvisiace s organizovaním svadby. Pred samotným zaplatením sumy 1.000 eur bol dohodnutý termín konania svadby a to, že maximálne dva mesiace pred termínom konania svadby sa presne dojednajú detaily, čo konkrétne poskytne odporca za účelom zabezpečenia svadby. Predtým ako bola zaplatená suma, nebolo konkrétne dohodnuté nič, iba približne. Pred zaplatením sumy im odporca oznámil, aké sú jeho možnosti pri zabezpečení svadby, aké podáva jedlo na svadbe, aké poskytuje ubytovanie, pre koľkých ľudí. Zmluva nebola uzatvorená písomne. Dňa 17.07.2012 jej otec telefonicky oznámil F.. G., že termín svadby sa z rodinných dôvodov ruší a teda svadba sa nebude konať. Táto pani to zobrala na vedomie. Otec ju požiadal o vrátenie poskytnutého preddavku vo výške 1.000 eur, pričom ona to odmietla. Následne otec navrhol odporcovi dohodu, aby odporca vrátil sumu 900 eur a 100 eur si ponechal. Na to mu uviedla, že potrebuje čas, lebo to musí odkonzultovať s konateľom odporcu. Vzhľadom k tomu, že sa nič nedialo, následne adresovala odporcovi písomné odstúpenie od zmluvy, a to dňa 03.08.2012. Tam nesprávne uviedla, že odstupuje od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, na čo ju upozornil právny zástupca odporcu. Dňa 24.09.2012 opätovne odporcovi adresovala odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a dňa 28.09.2012 mu adresovala výzvu na vrátenie preddavku. Odporca v súvislosti s obstaraním svadby jej nič nezabezpečil, jedine zarezervoval deň svadby 11.05.2013. Odporca, ktorý bol vypočutý prostredníctvom jeho konateľa na pojednávaní vypovedal, že s návrhom nesúhlasí. Predmetom podnikania odporcu je organizovanie spoločenských podujatí. Navrhovateľka navštívila odporcu za účelom zorganizovania jej svadby, ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX. Dňa 08.06.2012 bola uzatvorená ústna zmluva medzi odporcom a navrhovateľkou, pričom po dohode bola navrhovateľkou zaplatená provízia 1.000 eur. Obsahom tejto zmluvy bola povinnosť odporcu zabezpečiť plynulý chod svadby, napríklad bolo potrebné objednať stan od tretej osoby za účelom uskutočnenia sobáša pred úradníkom mestského úradu a iné veci súvisiace so svadbou. Na tomto stretnutí s
navrhovateľkou bola dohodnutá aj sankcia za odstúpenie od zmluvy, a to vo výške 1.000 eur a náhrada škody vzniknutej v dôsledku zrušenia termínu svadby. Navrhovateľkou bola zaplatená provízia 1.000 eur. Táto suma mala pokrývať čiastočne náklady súvisiace so zabezpečovaním svadby. Dva mesiace predtým ako sa mala uskutočniť svadba, mala byť doplatená zvyšná suma približne 5.000 eur. Rozdiel medzi skutočnou cenou po svadbe a tým čo bolo do svadby zaplatené sa po svadbe dopláca. S navrhovateľkou pri uzatváraní zmluvy a pri platení tejto sumy konal konateľ odporcu osobne a slečna G.. Bežná prax pri uzatváraní zmlúv so zákazníkmi odporcu je taká, že pri prvej návšteve si zákazník obzrie priestory, pri druhej alebo tretej návšteve, keď je poskytnutá zo strany zákazníka záloha 1.000 eur sa dohadujú veci, ktoré sú podstatné pre uskutočnenie svadby. Dohody sú vždy ústne, zatiaľ žiadne problémy so zákazníkmi nemali, toto je prvý prípad za 6 rokov. Potom čo je poskytnutá provízia sa riešia konkrétne detaily, a to v období dva mesiace pred uskutočnením svadby. Je pravdou, že navrhovateľka telefonicky oznámila zrušenie svadby, nevie kedy presne ani s kým telefonicky komunikovala. V súvislosti s obstarávaním svadby pre navrhovateľku do dňa 17.07.2012 mal odporca náklady vo výške 1.150 eur. Tieto pozostávajú z nákladov na objednanie vecí, ktoré sú uvedené v predloženom listinnom dôkaze. Listy od navrhovateľky odporcovi boli doručené, ale ten ich nepovažuje za odstúpenie od zmluvy. Dňa XX.XX.XXXX bola v priestoroch odporcu uskutočnená iná svadba. Svedkyňa O. E., ktorá je matkou navrhovateľky uviedla, že spolu s navrhovateľkou začiatkom mesiaca február roku 2012 navštívili odporcu v reštauračných priestoroch kaštieľa MINON. Na tomto stretnutí sa stretli s pani F.. G., kde sa rozprávali pomerne krátko. Táto ich previedla po priestoroch odporcu. Na tomto stretnutí si poznačila termín svadby, mená mladomanželov. S navrhovateľkou sa dohodla, že pošle aj nejakú písomnú ponuku jedál. Dňa 07.02.2012 poslala e-mailom cenovú ponuku. F.. G. neskôr poslala e-mail, že je záujem aj od iných mladomanželov o tento termín. Dňa 08.06.2012 sa stretli druhýkrát. Na tomto stretnutí, ktoré bolo uskutočnené z dôvodu, že je záujem o tento termín, bolo dohodnuté, že svadba sa uskutoční dňa 11.05.2013 a bola zaplatená suma 1.000 eur ako záloha, ktorá sa po uskutočnení svadby započíta do ceny svadby. Na druhom stretnutí nebolo dohodnuté medzi nimi a pani F.. G. nič konkrétne, pretože nevedeli s určitosťou, koľko hostí sa zúčastní tejto svadby, hovorilo sa asi o 100 hosťoch. Boli prezentované len možnosti, aké má odporca, aby zorganizoval svadbu. Neboli dohodnuté žiadne konkrétne jedlá, nápoje ani výzdoba. Aj pri prvom aj pri druhom stretnutí jednali iba s pani F.. G., ktorej na druhom stretnutí zaplatila sumu 1.000 eur. Potom čo navrhovateľka zrušila termín svadby pani F.. G. oznámila, že svadba sa ruší. Pýtala sa jej aj na vrátenie sumy 1.000 eur. Najprv ostala zaskočená, odpovedala, že sa musí poradiť s odporcom. Následne ju kontaktoval otec navrhovateľky, ktorý bol ochotný vziať do úvahy, že odporca s nimi musel jednať, chcel to zohľadniť sumou 100 až 200 eur. F.. G. sa už potom neozvala. Ohľadne možnosti zrušenia, resp. odstúpenia od zmluvy sa s F.. G. nerozprávali. Suma 1.000 eur bola zaplatená za účelom rezervácie termínu svadby, avšak je bežné, že táto suma sa započítava do konečnej ceny svadby, pričom táto suma bola zaplatená po jednaní s F.. G.. Okrem príjmového pokladničného dokladu odporca žiadne iné písomné potvrdenie navrhovateľke nedal. Svedkyňa F.. N. G., ktorá je zamestnankyňou odporcu uviedla, že je asistentkou konateľa odporcu. Má na starosti prvý styk so zákazníkom, informuje záujemcov o možnostiach odporcu pri zaobstarávaní svadby. Popisom jej práce nie je uzatváranie zmlúv v mene odporcu. V čase, keď sa stretla s navrhovateľkou, tak sa rozprávali v kaštieli odporcu. Bolo to niekedy vo februári alebo marci 2012. Na tomto stretnutí bola aj mama navrhovateľky. Na tomto prvom stretnutí ukázala navrhovateľke a jej mame priestory odporcu a oboznámili ich so svadobnými podmienkami, s kapacitou svadobných hostín, so stravnými jednotkami, s tým, že je možná lacnejšia aj drahšia varianta svadby, s nápojmi, s technickým zabezpečením, s tým, že je možné objednať namiesto hranatých stolov aj okrúhle stoly, s tým, že výzdobu si môžu zabezpečiť sami, ale aj prostredníctvom odporcu, alebo externej firmy. Na tomto stretnutí im dala písomné všeobecné svadobné podmienky, ktoré si prevzali. Asi jeden týždeň po tomto prvom stretnutí sa uskutočnilo druhé stretnutie, na ktorom bola prítomná navrhovateľka aj jej mama. Povedali jej, že na svadbe by malo byť okolo 100 ľudí, a že chcú mať svadbu bez verejnosti, teda chcú mať celý kaštieľ. Po tomto stretnutí bola vypracovaná cenová ponuka, ktorá sa nachádza v spise a bola zaslaná navrhovateľke e-mailom. V cenovej ponuke bola vyčíslená aj celková predbežná suma. Na potvrdenie termínu mal byť zaplatený preddavok v sume 1.000 eur. Následne navrhovateľka kontaktovala odporcu, že chce zaplatiť sumu 1.000 eur. V dôsledku toho sa s navrhovateľkou stretla tretíkrát niekedy v júni 2012, kde jej navrhovateľka zaplatila túto sumu. Konateľ odporcu sa vtedy tiež stretol s navrhovateľkou za tým účelom, že potvrdil navrhovateľke termín konania svadby a na konci stretnutia bola zaplatená záloha 1.000 eur. Bol to poplatok za rezerváciu svadby a zároveň preddavok na náklady, ktoré odporcovi
vznikli v súvislosti so sobášom, ktorý mali uzatvoriť v priestoroch odporcu, a to napr. na pagodu a pod.. Na stretnutí v júni 2012 navrhovateľke tiež oznámila, že ak bude svadba zrušená, suma 1.000 eur bude sankciou za zrušenie svadby a bolo jej povedané, že bude musieť zaplatiť aj náhradu škody a výdavky. S odstupom času volala matka navrhovateľky, že sa navrhovateľka rozišla s priateľom, a preto chce zrušiť termín svadby. V rámci toho istého telefonátu jej matka navrhovateľky dala k telefónu otca navrhovateľky, ktorého dovtedy nepoznala, pričom tento sa jej spýtal, kedy im odporca vráti sumu 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: kópiou podacieho lístka, kópiou príjmového pokladničného dokladu, kópiou odstúpenia od ústnej dohody, odstúpením od zmluvy zo dňa 24.09.2012, kópiou podacieho lístka, kópiou poštovej doručenky, kópiou príjmového pokladničného dokladu, kópiou faktúry dodávateľa JMD Trade s.r.o., kópiou súpisu k faktúre, cenovou ponukou odporcu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav: Navrhovateľka za účelom uskutočnenia jej svadby v priestoroch odporcu opakovane navštívila odporcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou s predmetom podnikania okrem iného aj organizovanie spoločenských podujatí. Na týchto stretnutiach, ktoré sa uskutočnili v priestoroch odporcu, teda v jeho prevádzkarni, za odporcu konal jednak konateľ odporcu a jednak jeho zamestnankyňa F.. N. G., asistentka konateľa odporcu, ktorá má na starosti prvý styk so zákazníkom a potrebné informovanie záujemcov. Na týchto osobných stretnutiach sa navrhovateľka a odporca dohodli, že dňa XX.XX.XXXX sa v priestoroch odporcu uskutoční svadba navrhovateľky, pričom odporca zabezpečí podľa neskoršieho konečného spresnenia navrhovateľkou, všetky potrebné veci súvisiace so svadbou. Navrhovateľka odporcovi zaplatila sumu 1.000 eur za účelom rezervácie termínu svadby, pričom táto suma zároveň predstavuje časť bližšie nešpecifikovanej odmeny odporcu za splnenie jeho vyššie uvedených povinností. Účastníci si vzájomne nevydali žiadne písomné potvrdenie a právny úkon neurobili písomne. Odporca vydal navrhovateľke písomný pokladničný doklad, ktorým potvrdil prijatie sumy 1.000 eur od navrhovateľky dňa 08.06.2012, pričom účelom prijatia tejto sumy je záloha na svadbu, ktorá sa uskutoční dňa XX.XX.XXXX. Odporca takisto vypracoval a elektronicky navrhovateľke zaslal v mesiaci február písomnú cenovú ponuku zo dňa 06.02.2012 týkajúcu sa uvedenej svadby. V tejto cenovej ponuke uviedol predbežnú celkovú cenu svadobnej hostiny v sume 6.798,20 eur a zálohu 1.000 eur. Dňa 17.07.2012 bolo odporcovi oznámené, že svadba navrhovateľky sa v dohodnutom termíne neuskutoční, pretože navrhovateľka sa rozišla so svojim priateľom. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. Podľa § 734 Občianskeho zákonníka o uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Na základe vykonaného dokazovania, po zistení skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení zákona súd konštatuje, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená dňa 08.06.2012 nepomenovaná zmluva, na základe ktorej vznikol medzi nimi zmluvný záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť odporcu zarezervovať termín konania svadby na deň XX.XX.XXXX pre navrhovateľku a navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť za túto rezerváciu sumu 1.000 eur, s tým, že táto suma bude neskôr započítaná na plnenie navrhovateľky na konečnú cenu svadby. Cena svadby, resp. odmena odporcu nebola medzi účastníkmi dohodnutá, pričom sa dohodli, že konkrétne plnenie odporcu za účelom zabezpečenia svadby, od ktorého je cena závislá, bude dohodnuté približne dva mesiace pred termínom svadby. Súd nemal v konaní preukázaný iný určitý, jasný a teda platný obsah záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o uzatvorení zmluvy o obstaraní veci podľa § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo inej príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nemal v konaní za preukázané, že odporca sa zaviazal navrhovateľke na obstaranie určitej, teda určitým spôsobom konkretizovanej veci, a takisto nebola s určitosťou dohodnutá odmena za obstaranie veci. Naopak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že okrem termínu svadby a priestorov, kde sa svadba uskutoční nebolo s určitosťou, teda jasne a presne dohodnuté nič. Odporca síce poslal navrhovateľke emailom dňa 7.2.2012 cenovú ponuku, ale nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľka túto ponuku akceptovala. Naopak samotná svedkyňa O. E. uviedla, že tento cenový návrh navrhovateľka záväzne neprijala. Táto skutočnosť je zrejmá už z dohody medzi účastníkmi, že presné plnenie si dohodnú neskôr. K dohode o tomto presnom plnení však z dôvodu zrušenia svadby nedošlo. Dokázanou skutočnosťou, ktorá vyplynula z výpovede navrhovateľky, svedkyne O. E. a svedkyne F.. N. G., bola skutočnosť o účele zaplatenia sumy 1.000 eur odporcovi. Týmto účelom bolo zarezervovanie termínu svadby. Následne mala byť táto suma použitá na započítanie na plnenie navrhovateľky. Samotná navrhovateľka na pojednávaní v rámci jej výsluchu uviedla, že sumu 1.000 eur prijala zamestnankyňa odporcu, aby bol zarezervovaný termín svadby. Medzi účastníkmi tak vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého obaja riadne plnili. Odporca tak nemá povinnosť vrátiť navrhovateľke žalovanú sumu. Takáto povinnosť mu nevyplýva zo zmluvného vzťahu s odporkyňou, naopak súd ma za preukázané, že na toto plnenie odporcovi vzniklo v zmysle vyššie uvedeného právo. Súd považuje za potrebné takisto uviesť, že podľa Občianskeho zákonníka sú účastníci zmluvných vzťahov povinní dbať, aby sa pri úprave týchto vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Je v záujme účastníka zmluvného vzťahu, ktorý niečo plnil, aby predvídal okolnosti, ktoré môžu nastať na jeho strane a pamätal na to pri uzatváraní zmluvy, napríklad tým, že uzavrie písomnú zmluvu a dojedná si pre prípad okolností na jeho strane možnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd považuje za potrebné takisto uviesť, že je prirodzeným záujmom odporcu, aby mu bolo záujemcom o svadbu v jeho priestoroch poskytnutá záloha. Táto záloha sleduje racionálny účel, ktorým je kompenzácia za prípadné dodatočné zháňanie záujemcu na uskutočnenie svadby u odporcu, ktorý týmto spôsobom podniká, teda snaží sa dosahovať zisk. Takisto je možné, že z dôvodu zrušenia svadby, nebude môcť byť tento termín obsadený a druhej strane môže vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku. Je v záujme každého zo záujemcov, aby si pre prípad zrušenia dohodnutého termínu svadby dohodol s príjemcom takejto zálohy podmienky, za ktorých mu bude táto záloha prípadne jej časť vrátená, a to preukazným spôsobom. Ak poukazovala navrhovateľka na skutočnosť, že odporca túto sumu prijal len za to, že si zapísal termín konania svadby do kalendára, a že bola ochotná zohľadniť pri vrátení sumy 1.000 eur skutočnosť, že s nimi odporca musel konať, súd usudzuje, že navrhovateľka namieta neprimeranosť tohto plnenia za rezerváciu termínu svadby. Súd konštatuje, že neprimeranosť tohto plnenia je ťažko možné ustáliť, s prihliadnutím na subjektívne predstavy a želania záujemcov o svadbu, ktoré vyplývajú z ich predstavy o jedinečnosti miesta konania svadby a za tým účelom zaplatia zálohu.
Takisto je nespornou skutočnosťou, že motívom zaplatenia sumy 1.000 eur pre navrhovateľku bola skutočnosť, že o svadbu v priestoroch odporcu v uvedenom termíne prejavili záujem aj iní záujemcovia. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., pretože odporca bol plne úspešný v konaní a uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť účelné trovy konania odporcu v sume 483,80 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 60 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 423,80 eur. Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 01.12.2012, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor zo dňa 10.12.2012 a účasť na pojednávaní dňa 21.03.2013, 25.04.2013 a dňa 06.06.2013. Za každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 61,41 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 1.000 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763 eur a v roku 2013 vo výške 781 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 345,74 eur. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 11.04.2013, pretože toto pojednávanie bolo odročené pre neúčasť konateľa odporcu, na ktoré bol riadne predvolaný. Odporca tak sám zavinil svoje trovy konania, preto tieto trovy sú v konaní vynaložené neúčelne. Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Trenčianskych Tepliciach. Ide o prípady právneho zastúpenia na pojednávaniach dňa 21.03.2013, 25.04.2013 a dňa 06.06.2013. Cesta na takéto pojednávanie vrátane cesty späť trvá v rozsahu dvoch začatých polhodín, ktoré súd považuje sa skutočné a účelné. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na tri pojednávania súd určil v sume 78,06 eur (6 x 13,01 eur). Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 O.s.p., avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný nahradiť trovy konania zo zákona na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
