Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/28/2012 9512100111 05.12.2012 JUDr. Ján Hrubala ECLI:SK:SSPK:2012:9512100111.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Ján Hrubala, v trestnej veci obžalovanej Ing. B. C., stíhanej pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2012 takto
rozhodol:
obžalovaná Ing. B. C., nar. XX.XX.XXXX. v D., trvale bytom D., ul. O.. XXXX/XX je
v i n n á, ž e
dňa 13.03.2012 v čase od 10:40 hod. do 10:50 hod. počas úradných hodín v kancelárii MUDr. B. C., posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v D., nachádzajúcej sa na prízemí v budove pobočky Sociálnej poisťovne v D. na H. K.. XX za osobu, ktorú označovala menom „Ľudka“ alebo „Ľubka“ a ktorú MUDr. B. C. označil ako R. D., nar. XX.XX.XXXX, poskytla MUDr. B. C. úplatok v obálke s finančnou hotovosťou nepresahujúcou 100,- Eur v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zák. NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v rámci lekárskej posudkovej činnosti, teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytla úplatok, čím spáchala prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. odôvodnenie:
Dňa 14.08.2012 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej „prokurátor“) podal na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Ing. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ju vinil zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Podľa tejto obžaloby sa Ing. B. C. mala dopustiť žalovaného skutku na tom skutkovom základe, že dňa 13.03.2012 v čase od 10:40 hod. do 10:50 hod. počas úradných hodín v kancelárii MUDr. B. C., posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v D. nachádzajúcej sa na prízemí v budove pobočky Sociálnej poisťovne v D. H. K.. XX za doposiaľ nezistenú osobu poskytla MUDr. B. C. úplatok v obálke s finančnou hotovosťou najmenej 100,- Eur v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
Dňa 14.08.2012 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej „prokurátor“) podal na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Ing. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ju vinil zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Podľa tejto obžaloby sa Ing. B. C. mala dopustiť žalovaného skutku na tom skutkovom základe, že dňa 13.03.2012 v čase od 10:40 hod. do 10:50 hod. počas úradných hodín v kancelárii MUDr. B. C., posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v D. nachádzajúcej sa na prízemí v budove pobočky Sociálnej poisťovne v D. H. K.. XX za doposiaľ nezistenú osobu poskytla MUDr. B. C. úplatok v obálke s finančnou hotovosťou najmenej 100,- Eur v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zák. NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov, vec postupom podľa § 241 Trestného poriadku preskúmal samosudca. Ten vo veci dňa 22. augusta 2012 vydal trestný rozkaz, pričom zároveň v zmysle § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku, pre prípad podania odporu obvinenej zaslal aj výzvu na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Trestným rozkazom bola uznaná vina v zmysle obžaloby a Ing. B. C. bol uložený trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Obvinená v zastúpení svojho obhajcu proti tomuto trestnému rozkazu podala odpor, ktorý obhajca zdôvodnil jednak porušením práva na obhajobu a jednak tvrdením, že obvinená sa žalovaného trestného činu nedopustila, pričom žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil. Na základe takéhoto vývoja veci samosudca potom postupom v zmysle § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie. Akceptoval všetky návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré v obžalobe uviedol prokurátor, pričom v rámci podaného odporu, ako už bolo uvedené, neboli nad rámec návrhu prokurátora uvedené žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Možno konštatovať, že odpor bol opretý predovšetkým o napadnutie skutkových argumentácií obžaloby, pričom pokiaľ ide o namietané porušenie práv súvisiacich s porušením práva na obhajobu, súd sa týmito okolnosťami a vysporiadaním sa s nimi bude zaoberať v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Prvý termín hlavného pojednávania bol stanovený na deň 26.10.2012, pričom tento termín z dôvodu akceptovaného ospravedlnenia obhajcu bol neskôr zmenený na deň 05.12.2012. Na hlavné pojednávanie sa dostavili všetky predvolané i upovedomené osoby a tak súd vykonal dokazovanie v rozsahu ako to navrhol prokurátor, pričom súčasťou dokazovania bolo aj oboznámenie sa s utajovanou časťou spisu, ktorá súvisí s preukázaním legality, legitimity a proporcionality vo veci nasadených informačno-technických prostriedkov. Obžalovaná Ing. B. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení prehlásila, že je nevinná a v ďalšom priebehu hlavného pojednávania v plnom rozsahu využila svoje právo nevypovedať a nevyužila ani možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Nakoľko výsluch v prípravnom konaní dňa 17.05.2012 bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom a v súlade so všetkými príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, súd v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku túto zápisnicu prečítal. V rámci tohto výsluchu obžalovaná tvrdila, že MUDr. C. nikdy nedala žiadny úplatok, pozná ho prakticky od roku 1999 a mali medzi sebou veľmi dobrý priateľský vzťah. Pripustila, že dňa 13.03.2012 v inkriminovanom čase mohla byť v kancelárii MUDr. C., avšak na konkrétne okolnosti stretnutia si nespomína. Aj v rámci tohto výsluchu jej bol prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 13.03.2012 vyhotovený na základe príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu. Obžalovaná doslova uviedla, že „momentálne sa neviem k tomuto záznamu vyjadriť, nespomínam si na to. Ak mi bude umožnené, vyjadrím sa k tomu dodatočne“. Obžalovaná sa nevedela vyjadriť ani k v zázname spomínanému menu „Ľudka“ alebo „Ľubka“. Uviedla, že si nespomína na takéto meno a nevie, o koho sa jedná. V tejto súvislosti už v tejto časti odôvodnenia rozsudku je potrebné uviesť, že obžalovaná napriek avizovanému vyjadreniu sa v budúcnosti, sa k predmetným dôkazným prostriedkom po ich oboznámení a prehratí nevyjadrila ani na hlavnom pojednávaní. Za tejto situácie jedinou osobou, ktorá skutočnosti zaznamenané na obrazovo-zvukovom zázname komentovala, bol svedok MUDr. B. C.. Ide o osobu, ktorá rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 7. júna 2012 bola uznaná za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona a to okrem iného aj za čiastkový skutok, ktorý sa mal odohrať dňa 13.03.2012 a ktorý súvisel s v tomto konaní obžalovanou osobou (viď strana č. 4 rozsudku, č. l. 43 spisu). Ide o rozsudok, ktorým Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi v tomto konaní obvineným MUDr. C. a prokurátorom v zmysle § 334 ods. 4 Trestného poriadku a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou tri roky spolu s peňažným trestom 3 000 (tritisíc) Eur. Pokiaľ ide o spomínaný záznam, tento bol v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonaný jeho reprodukciou na technickom zariadení, zároveň bol prečítaný aj prepis komunikácie, ktorú záznam zachytáva. Na niekoľko minút trvajúcom zázname je zreteľne vidieť a počuť, ako po počiatočnej krátkej, nezáväznej komunikácii osoba ženského pohlavia zachytená v nahrávanom priestore prichádza k pracovnému stolíku, otvára na ňom zásuvku a vkladá dnu predmet, ktorý pomerne zreteľne možno identifikovať ako obálku. Hovorí pri tom slová, ktoré boli prepísané v
a to okrem iného aj za čiastkový skutok, ktorý sa mal odohrať dňa 13.03.2012 a ktorý súvisel s v tomto konaní obžalovanou osobou (viď strana č. 4 rozsudku, č. l. 43 spisu). Ide o rozsudok, ktorým Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi v tomto konaní obvineným MUDr. C. a prokurátorom v zmysle § 334 ods. 4 Trestného poriadku a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou tri roky spolu s peňažným trestom 3 000 (tritisíc) Eur. Pokiaľ ide o spomínaný záznam, tento bol v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonaný jeho reprodukciou na technickom zariadení, zároveň bol prečítaný aj prepis komunikácie, ktorú záznam zachytáva. Na niekoľko minút trvajúcom zázname je zreteľne vidieť a počuť, ako po počiatočnej krátkej, nezáväznej komunikácii osoba ženského pohlavia zachytená v nahrávanom priestore prichádza k pracovnému stolíku, otvára na ňom zásuvku a vkladá dnu predmet, ktorý pomerne zreteľne možno identifikovať ako obálku. Hovorí pri tom slová, ktoré boli prepísané v čítanom prepise ako „Ľudka ti dáva“, pričom viacnásobným prehratím záznamu nie je možné presne identifikovať písmeno v strede prvého slova a možno ho interpretovať aj ako „Ľudka“ aj ako „Ľubka“. Osoba dávajúca tento predmet do zásuvky hovorí „ber to, ber to“, pričom z ďalšej komunikácie je zrejmé, že poskytovaný predmet súvisí s vybavovaním veci, ktorá je predmetom pracovnej náplne MUDr. B. C.. Je totiž evidentné, že hovoria o akomsi gynekologickom a v podstate aj onkologickom náleze v súvislosti s osobou, ktorej sa poskytnutý predmet týkal, pričom prevzatie tohto predmetu MUDr. B. C. spočiatku odmieta. V ďalšej komunikácii MUDr. C. potom vysvetľuje, prečo dal „iba 40 %“ (v jeho osobe ide o posudkového lekára, ktorý je členom komisie stanovujúcej výšku invalidného dôchodku), pričom po odchode osoby ženského pohlavia zo snímanej kancelárie MUDr. B. C. po niekoľkých minútach vyťahuje poskytnutý predmet zo zásuvky a odchádza s ním do priestoru mimo záchytu snímajúcej kamery. Vykonaním tohto dôkazu súd dal jednoznačne najavo, že ho považuje za dôkaz získaný na základe zákona. Nasadením tohto dôkazného prostriedku sa sledoval legitímny cieľ, pričom možno konštatovať i to, že v čase vydania príslušného príkazu jednoznačne existovala situácia, ktorá získavanie dôkazov iným spôsobom sťažovala, ak nie priam vylučovala. Čítané utajované časti spisu jednoznačne preukazujú, že vo veci príslušný sudca pre prípravné konanie vydal zákonom požadovaný príkaz, pričom tento príkaz bol podrobne zdôvodnený s odvolávkou na predložené poznatky spolu s vysvetlením týchto poznatkov, ktoré, ako to z príkazu vyplýva, boli spracované predovšetkým vo forme úradných záznamov spracovaných operatívnymi orgánmi polície. Pokiaľ ide o námietky obhajoby spočívajúce v neumožnení oboznámenia sa s príslušnými úradnými záznamami, je predovšetkým potrebné uviesť, že tieto sa v predloženej utajovanej prílohe, podobne ako ani v ďalších obdobne utajovaných prílohách spisu ani nenachádzajú. Pokiaľ by sa však v spise na ktoromkoľvek jeho mieste úradné záznamy polície z operatívneho zisťovania aj nachádzali, súd zdôrazňuje, že nejde o dôkazné prostriedky, ktoré je možné na hlavnom pojednávaní ako dôkazy akýmkoľvek spôsobom vykonať, pričom súd je dokonca povinný k takto spracovaným operatívnym poznatkom polície, k zápisniciam o podaní vysvetlenia v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a pod. neprihliadať a nemali by byť ani súčasťou spisu. Ide totiž o dôkazy, ktoré v súvislosti so sledovanými osobami neboli získané v zmysle tých ustanovení Trestného poriadku, ktoré stanovujú postup v rámci vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní, pričom takto získavané a spracované poznatky polície slúžia a môžu slúžiť súdu len v rámci postupu umožneného ustanoveniami piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku, ktoré ustanovenia súvisia so zabezpečovaním informácií a na voľbu vhodného operatívneho postupu. Na margo riešenia tohto obhajobou načrtnutého právneho problému súd však dodáva i to, že dôvodnosť nasadenia informačno-technických prostriedkov v tejto veci bola bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne potvrdená nielen v tomto, ale aj v iných prípadoch, o čom okrem iného svedčí aj už spomínaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Touto časťou odôvodnenia súd považuje za splnenú svoju povinnosť, ktorá sa týka potreby zdôvodnenia odmietnutia návrhov na doplnenie dokazovania, i keď obhajca s týmito súvisiace námietky formuloval skôr ako výtky adresované orgánom činným v trestnom konaní. Výklad skutočností overovaných prehratím zvukovo-obrazového záznamu a prečítaním jeho prepisu, ako bol vyššie prezentovaný, v plnej miere potvrdil aj v tomto konaní svedok MUDr. B. C., ktorý nespochybňoval, že mu obžalovaná dala do stola obálku, ktorú neskôr zo zásuvky stola vybral a zistil, že sa v nej nachádza finančná hotovosť. O tejto tvrdil, že „určite to nebolo viac ako 100,- Euro“, pričom bližšie špecifikovať túto finančnú čiastku nevedel. Pokiaľ ide o osobu, s ktorou táto finančná suma, ktorú neustále popisoval len ako „pozornosť“, súvisela, spočiatku uviedol, že nevie, o akú osobu ide. Po tom, ako prokurátor predložil listinný dôkaz - lekársku správu zo dňa 13. marca 2012 týkajúcu sa osoby R. D., však uviedol, že po prečítaní tejto správy i ďalšieho listinného dôkazu predloženého prokurátorom (potvrdenie o počte posudzovaných pacientov v inkriminovanom čase) s určitosťou ide o osobu, v súvislosti s ktorou pozornosť prevzal. Pokiaľ ide o takto prezentované stanoviská svedka, ktorý v podstate ako jediný nahrávku komentoval a potvrdil skutočnosti týkajúce sa miesta a osôb vystupujúcich na nahrávke, súd nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom údaje vypovedajúceho svedka spochybňovať. Len na margo senát podotýka, že s najväčšou pravdepodobnosťou takto prezentované údaje MUDr. C. boli známe už v čase prípravného konania, len ich zámerne neuvádzal, a v tomto smere ich súd považoval za dôveryhodné preto na rozdiel od vydaného trestného rozkazu čiastočne upravil skutkovú vetu rozsudku, a to v zmysle svedkom prezentovaných stanovísk. Pri konštruovaní skutkovej vety rozsudku súd vychádzal aj z prezentovanej miery určitosti, ku ktorej sa svedok vedel vyjadriť.
ide. Po tom, ako prokurátor predložil listinný dôkaz - lekársku správu zo dňa 13. marca 2012 týkajúcu sa osoby R. D., však uviedol, že po prečítaní tejto správy i ďalšieho listinného dôkazu predloženého prokurátorom (potvrdenie o počte posudzovaných pacientov v inkriminovanom čase) s určitosťou ide o osobu, v súvislosti s ktorou pozornosť prevzal. Pokiaľ ide o takto prezentované stanoviská svedka, ktorý v podstate ako jediný nahrávku komentoval a potvrdil skutočnosti týkajúce sa miesta a osôb vystupujúcich na nahrávke, súd nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom údaje vypovedajúceho svedka spochybňovať. Len na margo senát podotýka, že s najväčšou pravdepodobnosťou takto prezentované údaje MUDr. C. boli známe už v čase prípravného konania, len ich zámerne neuvádzal, a v tomto smere ich súd považoval za dôveryhodné preto na rozdiel od vydaného trestného rozkazu čiastočne upravil skutkovú vetu rozsudku, a to v zmysle svedkom prezentovaných stanovísk. Pri konštruovaní skutkovej vety rozsudku súd vychádzal aj z prezentovanej miery určitosti, ku ktorej sa svedok vedel vyjadriť. Vzhľadom k istote, s akou sa svedok vyjadroval ohľadne posudzovanej osoby, v súvislosti s ktorou pozornosť prevzal, súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie výsluchom tejto osoby, ako to navrhovala obhajoba. Takýto postup by bol ničím neodôvodneným predlžovaním trestného stíhania a to hlavne z toho dôvodu, že v konečnom dôsledku z hľadiska právnej kvalifikácie je úplne jedno, v súvislosti s akými neoprávnenými výhodami a pre ktorú konkrétnu osobu je úplatok poskytovaný. Inak povedané, z hľadiska právnej kvalifikácie i miery škodlivosti konania obžalovanej je úplne jedno, či pozornosť poskytuje v súvislosti s „Ľudkou“ alebo „Ľubkou“, je úplne jedno, či sa táto osoba volá D. alebo nejako inak a v podstate je jedno i to, či je úplatok dávaný za seba alebo za inú osobu. V tejto súvislosti jedinou povinnosťou súdu je skúmať, či v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona ide o úplatok, čiže či ide o vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Trestného činu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, i s ňou súvisiacich služieb vrátane výpočtu invalidného dôchodku, je bez akýchkoľvek pochybností obstarávanie veci všeobecného záujmu, pričom súd nemal pochybnosti ani o tom, že ponúknutá finančná hotovosť, v súvislosti s ktorou nakoniec súd uviedol, že nepresahovala 100,- Eur, bola poskytnutá jednoznačne v súvislosti s obstarávaním takejto veci, čo potvrdil tak kontext prehratého obrazovo-zvukového záznamu, ako aj výpoveď svedka MUDr. B. C.. V tejto súvislosti súd opäť pripomína, že obžalovaná v žiadnom zo štádií trestného konania nevyužila možnosť poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní a súdu jej verziu prezentácie poskytnutej veci. Pokiaľ ide o termín „úplatok“, jeho význam bol vysvetlený vyššie, pričom vec prejednávajúci samosudca dodáva, že spôsob interpretácie tohto pojmu osobou, ktorá predmet, ako je popísaný v tomto prípade, prijíma, je pre právne posúdenie veci úplne irelevantný. Je úplne jedno, či úplatok prijímajúca osoba ho považuje za pozornosť, darček, prípadne čokoľvek iné. Dôležité je len to, či bol prijatý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. V konečnom dôsledku z hľadiska právnej kvalifikácie je jedno i to, o akú sumu ide, prípadne akú hodnotu poskytovaný predmet má. Je dokonca jedno i to, či poskytnutý úplatok mal alebo nemal vplyv na spôsob posúdenia veci osobou, ktorej sa úplatok poskytuje. Zjednodušene povedané, osoba, ktorá obstaráva veci všeobecného záujmu, v súvislosti s takouto činnosťou nemôže prijímať žiadne pozornosti, ani darčeky. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o mieru zavinenia i celkovú škodlivosť konania, však nie bez významu je tá skutočnosť, že MUDr. B. C. si úplatok nevyžiadal a v podstate najmä v úvodných fázach svojej reakcie jeho prijatie odmietal, nakoľko, ako sám uvádzal, „ide o trestný čin“. Túto okolnosť možno do istej miery pričítať na prospech jemu, z čoho automaticky vyplýva, že ide o okolnosť, ktorá minimálne nie je v prospech obžalovanej Ing. B. C.. I keď nejde o priťažujúcu okolnosť, ktorých okruh je taxatívne vymedzený v § 37 Trestného zákona, súd mieru iniciatívy obžalovanej vyhodnotil v jej neprospech a i to je dôvodom toho, prečo neukladal trest na úplne spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, ako to bude vysvetlené v ďalších častiach tohto rozsudku. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, k spôsobu spáchania trestného činu, individuálnemu i všeobecnému stupňu jeho nebezpečnosti, škodlivosti konania, ako i k charakteristike osoby obžalovanej a jej minulosti. Táto doteraz súdom trestaná nebola, správy o povesti jej osobu hodnotia kladne, resp. neutrálne. Pri úvahách o druhu a výmere trestu teda samosudca postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest vyjadruje zároveň morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, čo obzvlášť platí u trestných činov súvisiacich s korupciou, ktorej deštrukčný vplyv na život spoločnosti ako takej je nespochybniteľný. Trest má postihovať páchateľa iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Samosudca teda prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, posúdil existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Priťažujúce okolnosti neboli zistené žiadne, i keď, ako už bolo uvedené, iniciatívne páchanie páchateľky súd vyhodnotil v jej neprospech. Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním
34 Trestného zákona. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest vyjadruje zároveň morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, čo obzvlášť platí u trestných činov súvisiacich s korupciou, ktorej deštrukčný vplyv na život spoločnosti ako takej je nespochybniteľný. Trest má postihovať páchateľa iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Samosudca teda prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, posúdil existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Priťažujúce okolnosti neboli zistené žiadne, i keď, ako už bolo uvedené, iniciatívne páchanie páchateľky súd vyhodnotil v jej neprospech. Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Berúc do úvahy všetky doteraz uvedené skutočnosti s prihliadnutím na osobu obžalovanej, okolnosti spáchania skutku, možnosti jej nápravy za dodržania zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby vo výmere 8 mesiacov. V súvislosti s trestnou sadzbou treba ešte uviesť, že základná sadzba trestu odňatia slobody u trestného činu, za ktorý bola uznaná vina, je 6 mesiacov až 3 roky, jej horná hranica sa však vzhľadom k prevažujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností znižuje o jednu tretinu (§ 38 ods. 2, 3 Trestného zákona). Vzhľadom na doterajší život obžalovanej, jej rodinné zázemie, pracovné prostredie, ako aj všetky doteraz uvádzané okolnosti má samosudca dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti i nápravu obžalovanej okamžitý výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto výkon trestu odňatia slobody Ing. B. C. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štrnástich mesiacov. Počas tejto doby obžalovaná je povinná viesť riadny život, nedopustiť sa iného úmyselného protispoločenského konania, lebo v opačnom prípade súd vysloví, že podmienečný trest sa vykoná. Ide o rovnaký trest, aký bol uložený vydaným trestným rozkazom. Nariadené hlavné pojednávanie vo veci neprinieslo žiadny podstatný zvrat v tejto veci nielen v súvislosti s jej skutkovými okolnosťami (mierne úpravy skutkovej vety sú viac menej technického charakteru), ale ani v súvislosti so skutočnosťami, ktoré je potrebné brať do úvahy pri ukladaní trestu. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.
