Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Košice I 26Cbi/16/2012 7112233552 20. 09. 2013 JUDr. Róbert Zsiga ECLI:SK:OSKE1:2013:7112233552.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: A.. H. M., X.. X.X.XXXX, L. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, Rastislavova 68, Košice, proti žalovanej: JUDr. Ingrid Kovalčuková, správca konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36 698 598, so sídlom kancelárie správcu: Štúrova 33, 040 01 Košice - Staré Mesto, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., Kukučínova 23, 040 01 Košice v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok vo výške 1 032,35 EUR takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 294,35 EUR za právne zastúpenie, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/3/2012 vo výške 1 032,35 EUR evidovaná v zozname pohľadávok pod č. 2/Chm je zistená čo do právneho dôvodu a výšky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že správkyňa dňa 29.11.2012 v celom rozsahu poprela ním prihlásenú pohľadávku vo výške 1 032,35 EUR v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/3/2012. Predmetná pohľadávka je u správkyni evidovaná pod číslom 2/Chm a bola popretá z dôvodu, že takýto záväzok v účtovníctve neeviduje. Žalobca mal za to, že uvedený dôvod je nesprávny, pretože podľa jeho vedomostí a informácie účtovníčky táto suma bola zaevidovaná v účtovníctve. Tvrdil, že uvedené finančné prostriedky uložil ako fyzická osoba z vlastných úspor do pokladne za účelom financovania nevyhnutných potrieb súvisiacich s chodom firmy a v tej súvislosti aj na prípravu konkurzného konania. Finančné prostriedky z pokladnice previedol na účet firmy vedenej v Slovenskej sporiteľni. Z tohto účtu bol uhrádzaný úver a preto tieto finančné prostriedky sa spotrebovali na úhradu úveru. Úver ku dňu vyhlásenia konkurzu nebol splatený a z toho dôvodu je R. R. veriteľom v tomto konkurznom konaní. Mal za to, že nemá žiadny záväzok voči konkurznej podstate, pretože sporné finančné prostriedky vložil zo svojich súkromných financií do pokladne úpadcu a odtiaľ ďalším prevodom na účet úpadcu v banke, ktorá si ako veriteľ zrážala pravidelné zrážky na uspokojenie svojej pohľadávky z poskytnutého úveru. Ani prípadné formálne nezrovnalosti v účtovníctve nemôžu byť v neprospech žalobcu, nakoľko aj listinné dôkazy preukazujú oprávnenosť jeho tvrdení.
Žalovaná nesúhlasila s návrhom žalobcu. Uviedla, že nie je sporné medzi účastníkmi konania, že žalobca prihlásil v základnej prihlasovacej lehote do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., IČO: 36698598, so sídlom na Mlynskej ul. č. 27 v Košiciach pohľadávku vo výške 1 032,35 EUR, ktorá bola zapísaná do zoznamu prihlásených pohľadávok pod číslom 2/Chm a táto pohľadávka bola žalovanou, ako správkyňou konkurznej podstaty označeného úpadcu v zákonnej lehote v celom rozsahu popretá. Popretie pohľadávky bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 3. 12.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 4.12.2012. Ako vyplýva z tohto oznámenia, ktoré predložil žalobca súdu, žalovaná popretie pohľadávky prihlásenej žalobcom okrem iného odôvodnila tým, že žalobca k prihláške svojej pohľadávky nedoložil žiadny dôkaz o existencii záväzku úpadcu voči nemu, pričom žiadny takýto záväzok ani žalobca sám ako štatutárny orgán úpadcu neuviedol ani v zozname záväzkov úpadcu, ktorý rovnako on sám osobne predložil súdu ako prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s vyhlásením, že predložený zoznam je pravdivý a úplný. Tento zoznam doposiaľ nebol ani nikdy doplnený. Ďalej žalovaná poukázala na to ( a uviedla to aj v oznámení o popretí pohľadávky ), že predmetné prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu ( vrátane zoznamu záväzkov ) prechádzala so žalobcom ako konateľom dlžníka aj v rámci plnenia úloh predbežného správcu a to doslova položku po položke, pričom ani v tomto období žalobca neuvádzal, že by mal voči úpadcovi akúkoľvek pohľadávku. Žalobca tvrdil, že peniaze v sume 1 032,35 EUR uložil do pokladne úpadcu za účelom financovania nevyhnutných potrieb súvisiacich s chodom firmy a v tejto súvislosti aj na prípravu konkurzného konania a následne ich previedol na účet v banke, ktorá tieto peniaze zrazila z účtu úpadcu na úhradu úveru, ktorý poskytla úpadcovi. Tieto svoje tvrdenia však žalobca ničím nepreukázal a to ani pri podávaní prihlášky a napokon ani pri podaní samotnej žaloby. Žalobca v žalobe síce vyhlasuje, že ním uvádzané skutočnosti vyplývajú z listín, ktoré predložil súdu, v skutočnosti tomu tak rozhodne nie je. Práve naopak, z listín , ktoré žalobca predložil súdu vyplýva, že žalovaná postupovala správne, keď žalobcom prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu z tam uvedených dôvodov poprela. Poukázala na to, že ak by bol žalobca skutočne vložil uvedenú sumu peňazí do pokladne úpadcu, musel by o tom existovať príjmový doklad, ktorý by bol následne riadne zaevidovaný v pokladničnej knihe a súčasne aj riadne zaúčtovaný na analytickom účte 211 ( pokladňa ) oproti inému súvzťažnému účtu a to podľa povahy prijatej platby. Ak by sa malo jednať o také prijatie hotovosti, ktorú by bol úpadca povinný v budúcnosti vrátiť žalobcovi v postavení spoločníka, tak by sa nevyhnutne muselo jednať o súvzťažný účet účtovnej skupiny 365. Podľa ust. § 54 Opatrenia MF SR zo 16.12.2002 č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje účtovanie záväzkov voči spoločníkom, členom družstiev a účastníkom združenia, ods. 3 platí, že : „ Na účte 365 - Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom sa účtujú krátkodobé záväzky napríklad z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z dôvodu úrokov zo splatených vkladov spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným. “ Ak by žalobca skutočne poskytol úpadcovi peňažné prostriedky, na vrátenie ktorých by mohol mať právo, museli by byť teda tieto zaúčtované súvzťažne na účte 365, kde sa účtujú záväzky voči spoločníkom a nie na účte 413 - Ostatné kapitálové fondy. Ďalej žalobca tvrdil, že po vložení peňazí do pokladne úpadcu tieto následne z pokladne úpadcu vybral a vložil na účet v banke, ktorá peniaze zrazila na úhradu úveru, ktorý poskytla úpadcovi . V takomto prípade by však musel byť v účtovníctve úpadcu zaevidovaný aj výber tejto sumy z pokladne, t.j. musel by existovať výdavkový pokladničný doklad. Z analytického účtu 211 ( pokladňa ) by musela byť odúčtovaná suma 1 032,35 EUR na ťarchu účtu 261 ( peniaze na ceste ) a po ich vložení na účet v banke by táto suma musela byť odúčtovaná z účtu 261 ( peniaze na ceste ) na ťarchu účtu 221 ( banka ). Uvedená transakcia tak ako ju popisuje žalobca by teda musela byť zaznamenaná aj v účtovnom denníku úpadcu a to troma zápismi: 211 oproti 365; 211 oproti 261, 261 oproti 221. Žiaden takýto zápis sa však v účtovnom denníku úpadcu nenachádza a ani na uvedených analytických účtoch nie je žiadna zmienka o žalobcom tvrdenej transakcii. O poskytnutí sumy 1 032,35 EUR tak ako to tvrdí žalobca teda nejestvuje ani príjmový pokladničný doklad, ani výdavkový pokladničný doklad ( pre - ukazujúci výber hotovosti z pokladne za účelom následného vkladu na bankový účet úpadcu), nejestvuje zápis v pokladničnej knihe ani zápis na žiadnom relevantnom analytickom účte účtovnej evidencie a o poskytnutí uvedenej sumy s nárokom na jej vrátenie nesvedčí ani žiadny iný zápis v
účtovnom denníku. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca preukazuje existenciu svojej pohľadávky voči úpadcovi výpisom z knihy analytickej evidencie účtu 221 ( banka ) oproti súvzťažnému účtu 413.
Podľa ust. § 33 ods. 4 cit. Opatrenia MF SR platí, že: „ Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezoplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku a súvzťažne v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy. “
Z účtovného hľadiska teda platí, že okrem vkladu, ktorý sa zapisuje do obchodného registra ( základné imanie ) môže spoločník vložiť do spoločnosti aj ďalší vklad. Vklad spoločníka, ktorý nezvyšuje základné imanie, sa účtuje na príslušný majetkový účet so súvzťažným zápisom na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy. Môžu to byť peňažné prostriedky, hmotný majetok, zásoby, pohľadávka atď. Na účte 413 sa teda účtujú ostatné peňažné kapitálové vklady aj nepeňažné kapitálové vklady, ktoré pri ich vytvorení nezvyšujú základné imanie účtovnej jednotky a nie je pre ne v predchádzajúcich účtoch tejto účtovej skupiny samostatný syntetický účet. V prospech účtu sa účtuje najmä bezoplatne prijatý majetok od spoločníkov, členské podiely v družstvách na družstevnú bytovú výstavbu. Uvedené vyplýva z § 59 ods. 6 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva - opatrenie MF SR č. 23054/2002 - 92 v znení neskorších predpisov. Žalobca sa uplatnenou konkurznou prihláškou teda fakticky domáha, aby v konkurznom konaní bola uspokojená jeho pohľadávka, ktorá vznikla ako vklad vlastných peňažných prostriedkov na účet. Rovnakým spôsobom žalobca formuloval aj v samotnej prihláške právny dôvod jej vzniku. Ak by sme aj teoreticky pripustili, že žalobca naozaj vložil zo svojich úspor do podnikania úpadcu ním tvrdenú sumu, vychádzajúc z vyššie uvedeného ( čomu napokon zodpovedá aj spôsob zaúčtovania údajne vloženej sumy ) zostáva nezmenené, že predmetnú sumu žalobca nemohol vkladať do podnikania úpadcu s úmyslom požadovať jej vrátenie. V opačnom prípade by totiž musel existovať konkrétny právny titul ( záväzkovo - právny vzťah ), z ktorého by jednoznačne vyplývala povinnosť úpadcu vrátiť žalobcovi ním údajne poskytnutú sumu. Existenciu takého právneho titulu žalobca netvrdí ani len v žalobe. Z uvedeného dôvodu nepovažuje v danom okamihu za účelné zaoberať sa argumentáciou súvisiacou s teoreticky možnými právnymi titulmi, ktoré by mohli zakladať vznik pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. Ak by však takýto právny titul skutočne existoval, prihláška pohľadávky žalobcu by bez ďalšieho nemohla byť popretá. Poukazujeme však na to, že ak by sa aj jednalo o právny titul, na podklade ktorého by bol úpadca pôvodne povinný vydať žalobcovi poskytnuté peniaze, okamihom ich preúčtovania na účet 413 by došlo k zmene tohto záväzku a vzhľadom na povahu tohto účtu nevyhnutne aj k zániku práva žalobcu na vydanie poskytnutej sumy. Na základe vyššie uvedeného postupovala žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o. pri posudzovaní prihlášky žalobcu podľa § 35 ZKR. Žalobcom prihlásenú pohľadávku porovnala s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, z ktorej zistila, že na účtoch príslušnej účtovnej evidencie sa nenachádzajú údaje svedčiace o jej existencii . Následne žalovaná porovnala prihlášku so zoznamom záväzkov, ktorý predložil sám žalobca za úpadcu pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ani v rámci súčinnosti poskytovanej žalobcom za úpadcu na výzvu žalovanej a ani z vlastných vyjadrení žalobcu až do vyhlásenia konkurzu nevyplynula existencia pohľadávky žalobcu, ktorú začal tvrdiť až po vyhlásení konkurzu. Vlastným šetrením v súčinnosti s odborníkom na ekonómiu verifikovala žalovaná svoje zistenia z účtovnej evidencie úpadcu a na podklade uvedeného dospela k záveru, že pohľadávka žalobcu je sporná. Vzhľadom na toto zistenie bola žalovaná povinná žalobcom prihlásenú pohľadávku poprieť tak, ako to vyplýva z oznámenia o popretí pohľadávky, ktoré žalovaná následne doručila žalobcovi . Žalovaná je toho názoru, že žalobca ani v tomto konaní neuvádza žiadne okolnosti a dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť jej postupu a vyvrátili jednoznačné závery žalovanej o neexistencii žalobcom tvrdenej pohľadávky voči úpadcovi. Ak aj žalobca poskytol nejaké peniaze úpadcovi, neučinil tak na podklade takého právneho titulu, ktorý by zakladal úpadcovi povinnosť, vrátiť žalobcovi ním uskutočnený vklad do podnikania úpadcu.
Žalobcom tvrdenej konštrukcii existencie jeho pohľadávky navyše chýba aj racionálny základ, keď uvážime, že k 1.1.2012 mal úpadca v pokladni 38 815 EUR a ku dňu , kedy sa mal uskutočniť údajný prevod peňazí žalobcu, bol stav hotovosti v pokladni úpadcu stále 8 772,96 EUR. Od januára 2012 do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ( 19.6.2012 ) predstavoval hotovostný príjem do pokladne úpadcu z jeho vlastnej podnikateľskej činnosti sumu 16 748,43 EUR a zostatok hotovosti v pokladni dosahoval v roku 2012 niekedy až 56 456,28 EUR a nikdy neklesol pod sumu 8 064,88 EUR. Úpadca mal zároveň fakticky počas celej svojej existencie s výnimkou asi len prvého roka podnikania, permanentne obnovovaný kontokorentný úver v R. , a.s. vo výške cca 33 000 EUR. Úpadca teda nebol nikdy odkázaný s financovaním svojej činnosti a to ani v súvislosti s prípravou konkurzného konania na nejaké úspory žalobcu ako budúceho dôchodcu vo výške cca 1 000 EUR. O uvedenom svedčí aj to, že fakticky posledný zápis v pokladni úpadcu je výdavkový doklad na sumu 8 064,88 EUR rovnako zo dňa 15.6.2012, ktorú žalobca po výbere z pokladne úpadcu tiež vložil na jeho účet v banke. Uvedenou sumou bol aj v tomto prípade čiastočne splatený kontokorentný úver úpadcu ( čo zodpovedá povahe tohto úveru ), na ktorom je žalobca ako fyzická osoba spoludlžníkom. Ako teda vyplýva z listín a tvrdení predložených žalobcom ten mal teda v deň, kedy vybral z pokladne úpadcu sumu 8 064,88 EUR a túto vkladal na účet úpadcu v banke t.j. dňa 15.6.2012 vložiť na účet úpadcu v banke navyše ešte aj svoje úspory vo výške 1 032,35 EUR, ktoré údajne už pred tým poskytol úpadcovi na jeho bežnú podnikateľskú činnosť. T.j. žalobca tvrdí, že len 3 dni pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu fakticky opakovane poskytol úpadcovi svoje úspory na financovanie jeho bežnej činnosti, hoci si musel byť a určite aj bol vedomý toho, že tieto jeho úspory budú nenávratne zrazené bankou na čiastočnú úhradu kontokorentného úveru, ktorý aj napriek tomuto jeho vkladu nebude splatený. V tejto súvislosti poukazuje na už uvádzanú skutočnosť, že žalobca bol spoludlžníkom na predmetnom kontokorentnom úvere a nepochybne práve z tohto dôvodu boli všetky voľné peniaze z pokladne úpadcu a to aj peniaze prijaté od klientov ako preddavky na kúpu zájazdov, od začiatku roka 2012 intenzívne vkladané na účet úpadcu, jednoznačne s cieľom maximálneho zníženia dlhu voči banke, aby splatenie zostatku tohto úveru žalobcu po očakávanom zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zaťažilo čo najmenej. Nejednalo sa teda podľa názoru žalovanej o žiadne dobrodenie žalobcu voči úpadcovi, ale o jeho vlastný prospech, ktorému zodpovedala jeho snaha byť čo najmenej zaťažený dlhom voči banke. Preto považuje žalovaná za nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že uvedená suma pochádza z jeho úspor. Predmetom tohto konania však nie je zisťovanie pôvodu týchto peňazí, preto sa nebude ďalej zaoberať špekuláciami z akých zdrojov boli v skutočnosti vložené na účet úpadcu. Nad rámec sporu poukazuje na skutočnosť , že konkurzné konanie bolo napokon vyhlásené na podklade zistených odporovateľných právnych úkonov dlžníka v sume cca 36 000 EUR , ktoré za úpadcu uskutočnil práve žalovaný. V prevažnej miere sa jednalo o uskutočnenie hotovostných výdavkov z pokladne úpadcu bez právneho titulu , resp. na základe fiktívneho právneho titulu alebo bez toho, aby bola výplata peňazí z pokladne podložená potvrdením o jej prijatí tým, kto bol na výdavkovom doklade uvedený ako prijímateľ. Vo vzťahu k týmto platbám ich údajní prijímatelia potvrdili žalovanej , že žiadne tam uvedené sumy im neboli vyplatené. Žalobca na jednej strane tvrdí, že tri dni pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu poskytol úpadcovi peniaze na financovanie bežnej činnosti a na úhradu nákladov spojených s prípravou návrhu na vyhlásenie konkurzu, úpadca však v účtovníctve neeviduje žiadne mimoriadne výdavky, pričom z týchto peňazí nemohol byť zaplatený ani preddavok na náklady konkurzu, pretože ten bol platený v hotovosti poštovou poukážkou až dňa 19.6.2012. Na druhej strane úpadca prostredníctvom žalobcu previedol na svojho syna práve v tomto čase bezoplatne práva z lízingovej zmluvy, ktorou úpadca obstaral pre svoju činnosť osobné motorové vozidlo. V čase bezodplatného postúpenia tohto majetku úpadca už splatil viac ako 82% ceny lízingu. K prepisu auta v príslušnej evidencii došlo až deň po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu t.j. dňa 20.6.2012. Ďalej rovnako až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu žalobca ako jeho konateľ zmenil dôvody ukončenia pracovného pomeru jedinej zamestnankyne úpadcu svojej manželke a na základe takto zmenených dôvodov ukončenia pracovného pomeru jej dodatočne priznal odstupné vo výške 1 026,88 EUR. Do poisťovní následne rozposlal opravné výkazy a jeho manželka si napokon uplatnila odstupné aj v konkurze prihláškou. Aj táto pohľadávka bola v celom rozsahu popretá. Manželka žalobcu ani nepodala žalobu o určenie popretej pohľadávky. Aj na podklade tohto správania sa a konania žalobcu, ako konateľa úpadcu, má žalovaná viac ako len dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení ohľadom vkladu údajných vlastných úspor žalobcu do podnikania úpadcu tak, ako to uvádza žalobca. Vychádzajúc však z dôkazov, ktoré v konaní doposiaľ predložili účastníci konania, považujeme za jednoznačne preukázané, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurze na majetok úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o. a tvrdená žalobcom
aj v tomto konaní, v skutočnosti neexistuje a nikdy neexistovala. Na uvedenom závere za daného stavu nemôže nič zmeniť ani zľahčovanie žalobcu v jeho tvrdení, že sa môže jednať len o nejaké prípadné formálne nezrovnalosti v účtovníctve. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu poukazuje na to, že právne predpisy upravujúce vedenie účtovníctva platia bez výnimky pre všetkých , ktorých sa týkajú a rozhodne nie sú samoúčelné. Dôvodom ich existencie okrem iného je, aby prostredníctvom práve týchto zákonom stanovených postupov bol zaznamenaný verný obraz toho, čo sa v skutočnosti v účtovnej jednotke deje. Žalobca zjavne nedoceňuje tento význam vedenia účtovníctva a považuje ho len za niečo formálne. Žalovaná má za to, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť predovšetkým preto, že žalobca nie len že nepreukázal, ale v prvom rade ani len netvrdí existenciu takého právneho titulu vzniku a existencie ním uplatňovanej pohľadávky, z ktorého by vyplývala akákoľvek povinnosť úpadcu vydať žalobcovi ním požadované plnenie.
Žalobca na pojednávaní dňa 11.6.2013 uviedol, že dňa 15.6.2012 vložil na účet úpad-cu sumu 9 100 EUR, ktorá pozostávala zo sumy 8 064,68 EUR z pokladne spoločnosti CK FENÍCIA a zo sumy 1 035,32 EUR, ktoré požičal z vlastných prostriedkov spoločnosti. Uvedenú sumu vložil na účet, aby znížil kontokorentný úver, ktorý mala spoločnosť CK FENÍCIA. Tvrdil, že tieto peniaze požičal spoločnosti a chce ich dostať späť. Uviedol, že účtovníčka urobila chybu, mala to zaúčtovať na iný účet. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca dňa 1.7.2013 doručil súdu pokladničnú knihu - stranu 2, ako doklad o tom, že dňa 15.6.2012 bola z pokladne vybratá suma 8 064,68 EUR a účtovný denník stranu 9 ako dôkaz o tom, že suma vybratá z pokladne bola dňa 15.6.2012 vložená na bankový účet úpadcu. Ďalej predložil vkladový lístok Slovenskej sporiteľne, a.s. ako doklad o tom, že dňa 15.6.2012 vložil žalobca na bankový účet úpadcu finančnú hotovosť 9 100 EUR.
Na pojednávaní dňa 20.9.2013 žalobca uviedol, že jeho úmysel bol taký, že sumu 1 032,35 EUR zaplatí spoločnosti a bude ju požadovať späť. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci: Uznesením zo dňa 17.9.2012, sp. zn. 30K/3/2012 tunajší súd vyhlásil konkurz na ma-jetok úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36 698 598. Správcom podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. Ingrid Kovalčuková. Toto uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 184/2012 dňa 24.9.2012. Konkurz bol teda vyhlásený dňa 25.9.2012. Prihláškou pohľadávky z 19.10.2012 mal súd preukázané, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo výške 1 032,35 EUR do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/3/2012. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol vklad vlastných peňažných prostriedkov na účet. Oznámením o popretí pohľadávky - pohľadávka č. 2/CHm zo dňa 3.12.2012 bolo súdu preukázané, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty v celom rozsahu poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že úpadca takýto záväzok voči žalobcovi vo svojom účtovníctve neeviduje. Ďalej uviedla, že žalobca existenciu pohľadávky nepreukázal, pričom nie je uvedená ani v zozname záväzkov, ktorý sám za úpadcu zostavil. Zo zoznamu záväzkov úpadcu podpísaného žalobcom, ako konateľom súd zistil, že v tomto zozname nie je uvedený predmetný záväzok úpadcu voči žalobcovi.
Zo zoznamu pohľadávok súd zistil, že pohľadávka žalobcu bola evidovaná pod číslom 2/CHm, a že bola popretá v celom rozsahu čo do výšky a bol popretý aj právny dôvod jeho vzniku. Dôvodmi popretia boli neevidovanie v účtovníctve a nepreukázanie uplatneného nároku. Vkladovým lístkom R. R., C..R.. zo dňa 15.6.2012 mal súd preukázané, že A.. H. M. ( Ž. ) vložil na účet úpadcu sumu 9 100 EUR. Z pokladničnej knihy súd zistil, že pod číslom dokladu V-0056 bol zaevidovaný vklad na bankový účet v sume 8 064,68 EUR. Z účtovného denníka súd zistil, že pod číslom interného dokladu bankového účtu L.-XXX/XXX z pokladne vybratá finančná čiastka 8 064,68 EUR bola dňa 15.6.2012 vložená na bankový účet úpadcu. Z knihy analytickej evidencie - prehľadu účtov súd zistil, že suma 1 035,32 EUR je vedená na účte 221 ako vklad vlastných peňažných prostriedkov. Svedkyňa Y. F., Ú. Ú. uviedla, že dostala výpis z banky o vklade 9 100 EUR a zaúčtovala ho na účet 261 ako peniaze na ceste a potom zaúčtovala sumu 8 064,68 EUR tiež na účet 261 ako výber z pokladne. Jednalo sa o vklad na účet úpadcu v banke. Keďže suma vložená na účet bola vyššia ako zostatok v pokladni, sumu 1 035,32 EUR zaúčtovala ako vklad vlastných finančných prostriedkov na účet 413. Účet 413 je účtom kapitálových fondov, ktoré nezvyšujú základné imanie. Z tohoto účtu môžu konatelia vybrať peniaze, alebo ich vrátiť po schválení valným zhromaždením. Na otázku žalovanej uviedla, že pôžičku by zaúčtovala na účet označený ako záväzky voči spoločníkom. Podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávka, kto-rá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
Podľa ust. § 29 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsa-hovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. Podľa ust. § 32 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate. Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Ak veriteľ pohľadávky
popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. Súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu 8a). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku. Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. O odvolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu prvého stupňa v konaní o určení popretej pohľadávky rozhoduje iný senát tohto súdu. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o určení popretej pohľadávky nie je prípustné dovolanie ani mimoriadne dovolanie. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. Prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. Podľa ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustano-vuje inak. Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané konkurzom mal súd za preukázané, že popretím prihlásenej pohľadávky žalovanou vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní. Žalobca v návrhu uviedol, že vložil vlastné peňažné prostriedky v sume 1 032,35 EUR do pokladne spoločnosti za účelom financovania nevyhnutných potrieb súvisiacich s chodom firmy a v tej súvislosti aj na prípravu konkurzného konania. Z pokladne spoločnosti ich previedol na účet spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. vedenej v Slovenskej sporiteľni. Z tohto účtu bol uhrádzaný úver, preto sa spotrebovali na úhradu úveru. V prihláške pohľadávky žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „vklad vlastných peňažných prostriedkov na účet“. Mal za to, že nesprávne zaevidovanie vkladu v účtovníctve nemôže mať vplyv na existenciu povinnosti úpadcu vrátiť túto sumu. Tvrdil, že sa mohlo jednať o pôžičku, alebo bezdôvodné obohatenie. Žalovaná nesúhlasila s návrhom žalobcu. Uviedla, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie existencie záväzku úpadcu voči nemu, pričom ako štatutárny zástupca úpadcu tento záväzok neuviedol ani v zozname záväzkov úpadcu. Ak mal žalobca vložiť peniaze do pokladne, mal by o tom existovať príjmový doklad zaevidovaný v pokladničnej knihe a riadne zaúčtovaný na analytickom účte 211 ( pokladňa ) oproti inému súvzťažnému účtu, a to podľa povahy prijatej platby. Ak by sa malo jednať o platbu, ktorá by bol úpadca povinný v budúcnosti vrátiť žalobcovi v postavení spoločníka, tak by sa
muselo jednať o súvzťažný účet účtovnej skupiny 365. Pri výbere tejto sumy z pokladne by mal existovať aj výdavkový pokladničný doklad, ktorý mal byť tiež riadne zaúčtovaný. Oproti vyššie uvedenému žalobca existenciu pohľadávky preukazuje výpisom z knihy analytickej evidencie účtu 221 ( banka ) oproti súvzťažnému účtu 413. Na účte 413 sa účtujú ostatné peňažné kapitálové vklady aj nepeňažné kapitálové vklady ( najmä bezodplatne prijatý majetok od spoločníkov ). Tvrdila, že úpadca nebol nikdy odkázaný na financovanie svojej činnosti vkladom finančných prostriedkov zo strany žalobcu, nakoľko stav peňazí v pokladni nikdy neklesol pod sumu 8 064,88 EUR. Poukázala tiež na to, žalobca bol spoludlžníkom na kontokorentnom úvere, ktorý predmetnou sumou čiastočne splatil. Právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky treba rozumieť súhrn skutočnos-tí, ktoré boli dôvodom vzniku pohľadávky. Tieto skutočnosti treba v prihláške podrobne opísať a to najmä preto, lebo v prípade popretia pohľadávky uplatnenej v prihláške sa v žalobe o určenie popretej pohľadávky možno domáhať len toho, čo sa uviedlo v prihláške. To znamená, že v incidenčnom konaní sa veriteľ môže dovolávať len tých skutočností, ktoré uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Podľa ust. § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Žalobca v prihláške pohľadávky uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je vklad vlastných peňažných prostriedkov na účet ( zrejme sa malo jednať o účet spoločnosti ). V predmetnom návrhu na začatie konania však žalobca uviedol, že vložil vlastné finančné prostriedky do pokladne spoločnosti. Je potrebné tiež poznamenať, že žalobca v prihláške uviedol sumu 1 032,35 EUR, ale podľa knihy analytickej evidencie - prehľadu účtov je na analytickom účte 221 zaúčtovaná ako vklad vlastných peňažných prostriedkov suma 1 035,32 EUR. Na otázku súdu aký je právny titul na vrátenie predmetnej sumy právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pravdepodobne ide o bezdôvodné obohatenie, ale môže ísť aj o pôžičku. Žalobca ako štatutárny zástupca úpadcu neuviedol predmetný záväzok v zozname záväzkov úpadcu, pričom tvrdil, že bolo to preto, lebo spoločnosť „rýchlo“ išla do konkurzu. Podľa tvrdenia žalobcu peniaze vložil do pokladne spoločnosti, ale súdu nebol predložený príjmový doklad preukazujúci tento vklad. Účtovníčka úpadcu uviedla, že sumu 1 035,32 EUR ( prevyšujúcu zostatok v pokladni vložený na účet spoločnosti ), zaúčtovala na účet č. 413 ako vklad vlastných peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že sumu 1032,35 EUR vložil na účet úpadcu ako spoločník spoločnosti „za účelom financovania nevyhnutných potrieb súvisiacich s chodom firmy“, zo strany spoločnosti nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Nebolo súdu preukázané, že by medzi žalobcom a úpadcom bola uzavretá zmluva o pôžičke a nepotvrdil to ani sám žalobca. Navyše ani spôsob evidencie vkladu tejto sumy v účtovníctve úpadcu nepreukazuje túto skutočnosť. Podľa ust. § 35 Obchodného zákonníka podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.
Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z.z. účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa ust. § 8 zák. č. 431/2002 Z.z. účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( § 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy ( § 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov ( § 31 ods. 2). Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36. Podľa § 33 ods. 4 opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie sa účtuje na ťarchu účtu účtovnej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku a súvzťažne v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy. Žalobca je jediným spoločníkom a konateľom úpadcu. Ako spoločník spoločnosti mohol vložiť peniaze na účet spoločnosti bez nároku na protiplnenie, pričom v účtovníctve spoločnosti sa takýto vklad účtoval v prospech účtu 413, teda tak, ako to bolo aj v účtovníctve úpadcu. Takýto spôsob zaúčtovania vkladu žalobcu potvrdila aj účtovníčka spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 300,04 EUR. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu hodnota úkonu právnej pomoci sa stanovuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a predstavuje 60,07 EUR (za rok 2013).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 294,35 EUR žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 294,35 EUR, t. j. za 4 úkony právnej pomoci po 60,07 EUR ( príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie doručené súdu dňa 28.3.2013 a účasť na pojednávaniach v dňoch 11.6.2013 a 20.9.2013 ), za jeden úkon právnej pomoci po 15,02 EUR ( účasť na pojednávaní dňa 26.4.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci ) a režijný paušál 5 x 7,81 EUR podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..
Prisúdené trovy konania je žalobca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovanej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).
