Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 7Co/538/2014 5613207161 12. 11. 2014 Mgr. František Dulačka ECLI:SK:KSZA:2014:5613207161.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, R. Q., proti odporcom: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava 25, IČO: 31 320 155, v rade 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpená spoločnosťou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava 811 06, IČO: 36 795 038, 3/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva a o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. júna 2013, sp. zn. 4C/145/2013-546, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia, že 1/ Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. číslo 001/092622/07-001/000 zo dňa 02.05.2007 uzavretá medzi navrhovateľkou ako záložcom a odporcom v rade 1/ ako záložným veriteľom je neplatná, 2/ že dobrovoľná dražba Zn. 1077/2013 konaná dňa 10.06.2013 na návrh záložného veriteľa - odporcu v rade 1/ v priestoroch Palace Hotel Polom Žilina, predmetom ktorej boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k. ú. R. Q. je neplatná. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov tvrdených navrhovateľkou, t.j., že došlo k porušeniu ustanovení § 2 písm. a/, § 7 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, § 16 ods. 4 a § 21 ods. 2, 4, 5 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) v znení účinnom do 31.05.2014. Nebola zistená neplatnosť dobrovoľnej dražby na základe skutkového tvrdenia navrhovateľkou, že 1/ odporca v rade 2/ sťažil účasť dražiteľov z oblasti Liptovského Jána, ak miestom konania dražby bola určená 92 km vzdialená obec Žilina, 2/ cena nehnuteľností určená pre účely dobrovoľnej dražby je nepomerne nižšia ako bola stanovená v Zmluve o flexihypotéke a návrh na vykonanie dražby podala neoprávnená osoba - záložný veriteľ, 3/ vyhláška o dražbe nebola zverejnená v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, 4/ zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky je neplatná, keďže podľa označenia sa jednalo o flexihypotéku (hypotekárny úver na nehnuteľnosť) a nie o bezúčelovú pôžičku a nemala možnosť si predmetné zmluvy prečítať, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že dňa 02.05.2007 bola medzi odporcom v rade 1/ ako veriteľom a H. A., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníčkou uzavretá Zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. číslo 001/092622/07-001/000 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol uvedenej osobe poskytnutý úver vo výške 2.015.000,- Sk, ktorý sa uvedená dlžníčka zaviazala splácať podľa podmienok v zmluve, po dobu 20-tich rokov. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba platná ku dňu schválenia úveru, úrok z omeškania, výška anuitnej splátky, poplatok za úver, celkové náklady dlžníka, výška úrokov a poplatkov, spôsob splácania poskytnutého úveru, pričom
hodnotiac jednotlivé body zmluvy dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 37, 38, 39 a § 40 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka nebola účastníčkou predmetného zmluvného vzťahu, dlžníčka platnosť zmluvy nikdy nenamietala, prijala plnenie poskytnuté odporcom v rade 1/, do roku 2008 si riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. V tejto časti návrh vo vzťahu k odporcom v rade 2/, 3/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže títo účastníkmi daného zmluvného vzťahu neboli. Zároveň dňa 02.05.2007 uzavrel odporca v rade 1/ s navrhovateľkou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/092622/07-001/000 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (odporcu v rade 1/) na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky vo výške 2.015.000,Sk uzavretej medzi záložným veriteľom (odporcom v rade 1/) a H. A., ktorou sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní záväzky podľa úverovej zmluvy. V článku VIII. bod 1 záložca (navrhovateľka) bez výhrad súhlasila s tým, že v prípade, ak nesplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva, resp. uvedené nesplní dlžník, je záložný veriteľ v súlade s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov. Predmet zálohu bol vymedzený v článku I. a to nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX. k. ú. R. Q.. Vychádzajúc aj z právnych záverov uvedených Najvyšším súdom SR z 30.07.2012 sp. zn. 5Cdo 208/2001 pri posudzovaní platnosti právneho úkonu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právneho úkonu a to vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, dospel k záveru, že neboli zistené podmienky neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 37 ods. 1 (nedostatok slobody a vážnosti vôle, neurčitosti a nezrozumiteľnosti prejavu vôle), nemožnosti plnenia (§ 37 ods. 2), nedostatku spôsobilosti na právne úkony (§ 38 ods. 1, 2), rozpor so zákonom, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi (§ 39) a nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1). V danom prípade Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola dojednaná písomne (§ 46 a § 151b Občianskeho zákonníka), navrhovateľka ako fyzická osoba bola plne spôsobilá na právne úkony, nekonala v duševnej poruche, predmetom zmluvy je možné plnenie, v čase uzatvorenia zmluvy bola vlastníčkou predmetu zálohu, vôľa zmluvných strán bola prejavená určite a zrozumiteľne a vykonaný právny úkon bol robený slobodne a vážne. Nebol zistený ani hrubý nepomer medzi výškou pohľadávky odporcu v rade 1/ a hodnotou predmetu zálohu a následnej dražby. Uzatvorenie zmluvy nebolo v rozpore so zákonom o bankách, keďže flexihypotéka neslúžila na nadobudnutie alebo výstavbu nehnuteľností. Navrhovateľka nebola uvedená do omylu ani tým (podľa jej tvrdenia) že v článku II. Záložnej zmluvy označeného ako Zabezpečená pohľadávka sa uvádza Zmluva o poskytnutí flexihypotéky a že by sa malo jednať o hypotekárny úver na nehnuteľnosť. O omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka sa jedná vtedy, ak konajúci má nedostatočnú alebo nesprávnu predstavu o právnom úkone, ktorý urobil. V zmysle citovaného ustanovenia je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V prejednávanej veci odporca v rade 1/nemohol mať objektívnu vedomosť o údajnom omyle navrhovateľky, ani subjektívnu schopnosť takýto omyl v tom, čo ju viedlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva poznať. Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že záložná zmluva sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, mala vedomosť o tom, v akej výške dlžníčka čerpala úver a že sa jednalo o úver bezúčelový. Taktiež si musela byť vedomá toho, že nehnuteľnosti v jej vlastníctve sú predmetom zálohy a že následným porušením zmluvných povinností dlžníčkou splácať úver, záložný veriteľ pristúpi k realizácii výkonu záložného práva. Je potrebné vychádzať aj z blízkeho príbuzenského vzťahu medzi navrhovateľkou a dlžníčkou, s ktorou jej brat F. V. žil v družskom vzťahu 20 rokov. Zo žiadneho znenia zmluvy alebo konania odporcu v rade 1/ nebolo zistené, že účelom uzatvorenia zmluvy medzi odporcom v rade 1/ a dlžníčkou H. A. bolo poskytnutie hypotekárneho úveru a nie bezúčelovej flexi hypotéky. Odporca v rade 1/ nemohol mať objektívnu vedomosť o údajnom omyle navrhovateľky, ani subjektívnu schopnosť takýto omyl v tom, čo ju viedlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva poznať. V danej veci naviac odporca v rade 1/ vzniesol námietku premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu za podmienok uvedených v § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú v konaní prihliadal. Predmetné záložné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností, keďže došlo k výkonu záložného práva, skúmal podmienky postupu v zmysle podmienok podľa § 151l ods. 1, § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení platnom do 31.05.2014. Právo dotknutej osoby domáhajúc sa svojej ochrany prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby vyplýva priamo z ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona a naliehavý právny záujem nie je potrebný preukazovať. Dôvodom pre podanie žaloby môže byť akékoľvek porušenie zákonného ustanovenia ZoDD pričom podľa zaužívanej
súdnej praxe, súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli za konania tvrdené, ale ktoré v konaní vyšli najavo, aj keď ich žiadny z účastníkov neoznačil. Zákon ZoDD spája súdne neuplatnenie práva v určenej lehote s následkom preklúzie, pokiaľ sa týka lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby, a to v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu. Navrhovateľka sa domáha žalobou určenia neplatnosti opakovanej dražby v zákonom stanovenej dobe, keďže dražba sa uskutočnila dňa 10.06.2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 10.07.2013. Konaním o určenie neplatnosti dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, pričom účastníkmi súdneho konania sú navrhovateľ dražby (odporca v rade 1/), dražobník (odporca v rade 2/) a vydražiteľ (odporca v rade 3/). Vo vzťahu k okolnostiam vykonania dražby ďalej zistil, že pokusom o zmier zo dňa 24.04.2009 odporca v rade 1/ vyzval dlžníčku na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia listu, ktorú si dlžníčka prevzala dňa 30.04.2009 a navrhovateľka dňa 29.04.2009. Listom zo dňa 26.05.2009 došlo k spoplatneniu zostatku z úveru s príslušenstvom, ktoré bolo doručené dlžníkovi 29.05.2009 a záložcovi (navrhovateľke) dňa 29.05.2009. Návrh na vykonanie dražby predložil záložný veriteľ dražobníkovi (odporcovi v rade 2/) dňa 04.05.2012 a tým istým dňom bola medzi odporcami v rade 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o vykonaní dražby, ktorej prílohou bol návrh záložného veriteľa - prehlásenie zo dňa 04.05.2012. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby bola uzavretá dňa 14.11.2012, pričom obidve zmluvy spĺňajú všetky náležitosti uvedené v § 16 a § 20 ZoDD v znení účinnom do 31.05.2014. V zmluve je označený navrhovateľ dražby, dražobník, predmet dražby, najnižšie podanie s odkazom na rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb, odmena dražobníka, označenie vlastníka, predmetu dražby, dôvod konania dražby, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením a zverejnenie možnosti zníženia najnižšieho podania. V rámci postupu podľa ZoDD dražobník z poverenia záložného veriteľa splnomocnil splnomocnenca (odporcu 2/) na jeho zastupovanie a konanie vo veci vyhotovenia a zasielanie oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dražby a informovanie záložcov o priebehu a výsledku výkonu záložného práva v zmysle § 151 l, § 151m a nasl. Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 23.05.2012 odporca v rade 2/ oznámil záložcovi začatie výkonu záložného práva podľa § 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ si splnil aj oznamovaciu povinnosť v zmysle § 17 ZoDD a povinnosť uvedenú v § 151 l ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď na základe oznámenia záložného veriteľa v príslušnej správe katastra, táto vyznačila začatie výkonu záložného práva v katastri nehnuteľnosti poznámkou. Prvé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 12.11.2012 v Banskej Bystrici, na ktorom sa zúčastnili 7 vydražiteľov, pričom žiadny z nich neurobil najnižšie podanie. Najnižšie podanie v prvom kole dražby bolo stanovené na sumu 47.600,eur, čo predstavuje 100% zo sumy stanovenej znaleckým posudkom č. 66/2012. Druhé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 10.06.2013 o 10:40 hod. v priestoroch Palace Hotel Polom, Hviezdoslavova 22, Žilina. Miesto, dátum a čas konania dražby určil dražobník po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť zúčastniť sa na dražbe. Pokiaľ opakovaná dražba bola vykonaná v Žiline, jedná sa o krajské mesto v obvode ktorého sa nachádza dražená nehnuteľnosť a vzhľadom aj na prístupnosť z hľadiska dopravných ciest, miesto vykonania dražby, čas vykonania dražby, tieto boli určené tak, aby nebola obmedzená možnosť zúčastniť sa na dražbe a aby sa dražby zúčastnil čo najväčší počet záujemcov. O čase a mieste vykonania dražby bola zverejnená inzercia v Periodiku Dražobné listy, na stránke Reality.sk, na internetovej stránke Top Reality a na internetovej stránke dražobníka. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 12 ods. 1 ZoDD dražobník bol povinný ohodnotiť predmet dražby znaleckým posudkom, keďže sa jednalo o nehnuteľnosť, pričom nebol oprávnený použiť predchádzajúci znalecký posudok č. 66/2012 z dôvodu, že pri novom konaní dražby nemohol byť posudok starší ako 6 mesiacov. Pre účely opakovej dražby si dražobník dal vypracovať znalecký posudok č. 45/2013 znalkyňou Ing. Danou Piatkovou, ktorý ho vypracovala ku dňu 15.04.2013. Znalkyňa vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že pri vypracovaní druhého znaleckého posudku vychádzala z pomerov v Liptovskom Jáne, ďalej uviedla, že k zníženiu ceny došlo z dôvodu, že o danú nehnuteľnosť nebol záujem v prvom kole dražby, vysvetlila aké koeficienty podľa metodiky Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline použila, potvrdila, že ňou stanovená hodnota nehnuteľností je len vyvolávacia cena, ktorá sa v dražbe môže zvýšiť. Znalkyňa Ing. Dana Piatková vo svojej výpovedí zdôvodnila zníženie ceny nehnuteľnosti pre druhé kolo dražby z dôvodu, že o danú nehnuteľnosť nebol záujem v prvom kole dražby, nehnuteľnosť bola 9 mesiacov v predaji, pričom koeficient podľa metodiky Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline sa stanovuje podľa toho, či sa podarí predmetnú nehnuteľnosť predať. V oboch kolách dražby odporca v rade 2/ stanovil výšku najnižšieho podania na úrovní 100% hodnoty predmetu dražby stanovenej znaleckými posudkami. Najnižšie podanie v 2. kole dražby bolo stanovené na sumu 39.800,- eur, čo predstavuje 100 % sumy stanovenej znaleckým posudkom č. 45/2013. V 2. kole dražby bola vydražená cena 30.000,- eur, ktorá nebola nižšia ako 3 všeobecnej hodnoty stanovenej podľa znaleckého posudku, a teda nedošlo k porušeniu podmienok uvedených v § 16 ods. 6 ZoDD v znení účinnom do 31.05.2014. Z priebehu dražby konanej dňa 10.06.2013 vyplýva, že najnižšie podanie bolo postupne znižované o
čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby (§ 20 ods. 10 ZoDD), pričom po výzve licitátora bolo urobené najnižšie podanie vo výške 30.000,- eur, ktorú urobil účastník pod číslom 21 (odporca v rade 3/). Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 21.05.2013, Obchodnom vestníku a zrejmá nesprávnosť v uvedení, že dňa 10.06.2013 sa uskutoční opakovaná dražba ako 1. kolo dražby, nespôsobuje neplatnosť dražby. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce Liptovský Mikuláš v čase od 14.05.2013 do 10.06.2013, vychádzajúc z potvrdenia obce (§ 11 ods. 4 ZoDD). Oznámenie o opakovanej dražbe bolo odosielané navrhovateľke dňa 10.05.2013, čo mal preukázané z obálky odovzdanej na prepravu Poštovým úradom Bratislava 1. Tým boli naplnené podmienky uvedené v § 17 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 10 ods. 1 ZoDD. O vykonanej dražbe bola vyhotovená notárska zápisnica notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, so sídlom Notárskeho úradu v A., sp. zn. N 1590/2013, NZ 19298/2013. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 a § 151m, § 151j Občianskeho zákonníka a záložného právo v zmysle § 151md písm. i/ zaniklo jeho vykonaním. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že okresný súd v zmysle § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou, predloženými dôkazmi vo vzťahu k podmienkam pre učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 2 písm. a/, § 7 ods. 2, § 16 ods. 4, § 21 ods. 2, 4, 5, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Okresný súd sa neriadil nálezom ÚS SR II. ÚS 237/2011-41, keď dôsledne neobjasnil význam správneho stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľností pre určenie dobrovoľnej dražby, ktorá v tomto prípade nepredstavuje ani 50 % skutočnej ceny nehnuteľností a význam stanovenia miesta konania dražby, ktorá je v tomto prípade 92 km vzdialená obec Žilina. Takýmto stanovením miesta konania dražby vylúčilo z dražby rozumných záujemcov, najmä dražiteľov v oblasti Liptovského Jána, čím došlo k vydraženiu nehnuteľností za najnižšiu cenu. Dosiahnutý výťažok dražby vo výške 30.000 Eur sa nachádza hlboko pod obvyklou cenou za rodinný dom, ktorý bol ohodnotený v napadnutej zmluve o flexihypotéke na sumu 3.100.000,- Sk (102.901,14 Eur). V tomto smere okresný súd zamietol jej návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zameraného na zistenie hodnoty predmetných nehnuteľností v čase vykonania dražby, čím porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. Zo strany odporcu v rade 2/ došlo aj k porušeniu podmienok Zákona č. 527/2002 Z. z., keďže tento si nesplnil informačnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 4 a § 7 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona tým, že uviedol nepravdivé údaje o cene predmetu dražby - o najnižšom podaní, ktoré v čase zverejnenia nezodpovedajú 3 ceny stanovenej vtedy jediným dostupným znaleckým posudkom. Odporca v rade 2/ nesprávne informoval o konaní dobrovoľnej dražby v centrálnom registri dobrovoľných dražieb NCRdr: 2857/2013 zo dňa 10.05.2013, keď nepravdivo uvádzal, že sa jedná o prvé kolo dražby a v skutočnosti sa jednalo o druhé kolo dražby. V tejto časti žiadal pripustiť dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Predmetnú záložnú zmluvu považoval za neplatnú ako celok z dôvodu, že neexistuje hlavný záväzok Úverová hypotekárna zmluva, ktorá má byť záložným právom zabezpečená a neexistuje ani dlh z takejto zmluvy, ktorý by sa mohol uspokojiť výkonom záložného práva. Odporca v rade 1/ spojil Všeobecné zmluvné podmienky pre spotrebné úvery s úverovou zmluvou, pričom platia priložené Všeobecné zmluvné podmienky, z dôvodu čoho ručil aj za spotrebný úver a neplatia tie Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli predkladané pri podpise záložnej zmluvy, čo je v rozpore s obsahom zmluvy o zriadení záložného práva, článkom VII. ods. 1. V danom prípade je v rozpore so zaužívanou súdnou praxou (rozsudky NS SR 6Sžo 258/2009 a 6Sžo 358/2009), keď bola ustálená absolútna neplatnosť tých záložných zmlúv, ktorých všeobecná hodnota nehnuteľností prevyšovala pohľadávku veriteľa o 43 %. V záložnej zmluve bola poistená suma nehnuteľností stanovená vo výške 3.100.000 Sk na zabezpečenie pohľadávky veriteľa vo výške 66.885,74 Eur, teda v čase poskytnutia úveru bola cena nehnuteľností vyššia o 54 % ako zabezpečovaný dlh. Zmluvu o zriadení záložného práva považuje za neplatnú aj v zmysle podmienok uvedených v § 37 Občianskeho zákonníka, keďže mienila uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva z titulu poskytnutia hypotekárneho úveru a nie spotrebiteľského úveru a konanie odporcu v rade 1/ má známky zneužitia ľahkovážnosti a núdze jej ako spotrebiteľa. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Právne závery okresného súdu považoval za správne. V podrobnostiach poukazuje na jeho písomné vyjadrenia zo dňa 13.01.2014, 10.04.2014 a 09.05.2014. Odvolanie navrhovateľky spočívajúce v tom, že žiadala vykonať kontrolné doplnenie dokazovania a nariadenie vykonania nového znaleckého
posudku považoval za nehospodárne a neúčelné, naviac znalecký posudok nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD. Uvedený dôkaz nie je prípustný aj z toho dôvodu, že navrhovateľka mala návrh na vykonanie tohto dôkazu podať už v prvostupňovom konaní (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka neuniesla v prvostupňovom konaní dôkazné bremeno v tvrdení, že nehnuteľnosť bola vydražená za neprimeranú cenu. Výsluch znalkyne preukázal, že znalecký posudok vyhotovený pre účely dražby bol vyhotovený riadne a v súlade s platnou legislatívou. Pokiaľ by sa dosiahol na dražbe aj o niečo vyšší výťažok, navrhovateľkine postavenie by sa nezmenilo, nakoľko by výťažok dražby bol spotrebovaný na úhradu zabezpečenia úveru, v tom čase zostatok úveru činil 64.605,75 Eur a celkový výška pohľadávky 82.270,94 Eur. Pre navrhovateľku nie je podstatné, či zabezpečený úver zostal nesplatený a v akej výške, nakoľko nie je zároveň dlžníčkou z úverového dlhu a neuspokojenú časť pohľadávky nie je povinná splniť. Nedošlo k porušeniu podmienok uvedených v § 11 ods. 1 ZoDD tým, že miesto dražby bolo stanovené v meste Žilina. Uvedené zákonné ustanovenie nepredpokladá, aby sa miesto dražby stanovilo primárne alebo výlučne podľa bydliska alebo želaní vlastníka predmetu dražby, ale tak, aby bola zabezpečená pravdepodobnosť čo možno najširšej účasti záujemcov o dražbu, na ktorých ochranu predmetné ustanovenie slúži. Neobstojí námietka navrhovateľky, že hodnota založených nehnuteľností prevyšuje hodnotu úveru o 54 %. Za zabezpečovanú pohľadávku sa nepovažuje len istina úveru, ale i jeho príslušenstvo. V každom prípade, ak aj hodnota zálohu prevyšuje dlžnú istinu, po vykonaní záložného práva sa výťažok prevyšujúcej časti odovzdá jej pôvodnému vlastníkovi, čím záložca nie je poškodený. Z vykonanej dražby je zrejmé, že nehnuteľnosť nestačila ani na uspokojenie istiny úveru. Neplatnosť zmluvy pre omyl okresný súd správne vyhodnotil ako premlčaný z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Záložná zmluva bola podpísaná dňa 02.05.2007, pričom navrhovateľ uplatnil jej neplatnosť po prvý krát až podaním žaloby dňa 10.07.2013, t.j. po viac ako 6-tich rokoch. Navrhovateľka nesprávne interpretuje aj ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní skutočností, že pri uzatváraní zmluvy sa dostala do omylu ohľadom toho, aký „hlavný“ záväzok zabezpečuje. Skutočnosť, či navrhovateľka zabezpečila úver hypotekárny alebo iný, nemá na jej právne postavenie žiadny vplyv a nie je podstatnou skutočnosťou rozhodnou pri uzatváraní záložnej zmluvy, nakoľko následky sa pre navrhovateľku nijako nemenia. Aj v prípade, že by dlžníčka žiadala o hypotekárny úver na účel nadobudnutia nehnuteľností, v čase podpisu úverovej zmluvy by musela byť uzatvorená kúpna zmluva, resp. aspoň zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy, nakoľko účel hypotekárneho úveru je viazaný zo zákona. Keďže však navrhovateľka vedela, že v čase podpisu úverovej a záložnej zmluvy k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a rovnako niekoľkokrát potvrdila, že vedela, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo ani v nasledujúcich rokoch, nemohla očakávať, že zabezpečovaný úver je hypotekárny. Priloženie nesprávnych Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve nemá vo vzťahu k navrhovateľke žiadny význam, keďže ju nemohlo uviesť do omylu. Podľa ust. článku IX. bod 6 úverovej zmluvy v prípade rozporu medzi ustanoveniami VOP a ustanoveniami zmluvy, majú prednosť ustanovenia zmluvy. V prejednávanej veci navrhovateľka konala ľahkovážne, keďže založila svoj dom na zabezpečenie úveru priateľky svojho brata a to napriek tomu, že jej brat už v minulosti prišiel v dobrovoľnej dražbe o rodinný dom. Navrhovateľka v tejto súvislosti tvrdila, že dlžníčka pani A. spolu s bratom navrhovateľky ju presvedčili, že úver si berú za účelom nadobudnutia nehnuteľností a to práve domu, o ktorý v minulosti brat prišiel na dražbe a za zvyšnú sumu mali uskutočniť prerábku poschodia a prenajať ho. Je nemysliteľné, že vzhľadom na blízke rodinné vzťahy a tiež vzhľadom na to, že predmetný dom stojí vedľa domu navrhovateľky, že by si navrhovateľka za 6 rokov nevšimla, že jej brat s partnerkou dom nenadobudli do vlastníctva, že ho neprerobili a ani ho neprenajali. Napriek tomu celú tú dobu nikdy nespochybnila platnosť záložnej zmluvy a ani nedostatok vážnej vôle zmluvu uzatvoriť a byť touto zmluvou viazaná. Uvedené skutočnosti navrhovateľka namietala až 6 rokov od uzavretia zmluvy a až po vykonaní záložného práva, čo považuje za účelové konanie a nedôvodné prenášanie zodpovedností a jeho negatívnych dôsledkov na banku, či nového nadobúdateľa nehnuteľností. Povahu motívu pre poskytnutie zabezpečenia navrhovateľkou, ako aj vysvetlenie dôvodov na čerpanie úveru a spôsobu použitia peňažných prostriedkov nebol povinný skúmať, ani s ním sa zaoberať, nakoľko sa jednalo o bezúčelový úver. Tieto skutočnosti si mali medzi sebou vyjasniť výlučne navrhovateľka a jej brat s priateľkou a dohodnúť sa, za akých podmienok im je ochotná zabezpečenie poskytnúť. Nie je predstaviteľné, že osoba, ktorá zabezpečuje cudzí úver vlastným domom, by si všetky podstatné skutočnosti riadne nepreverila. Okresný súd v tomto smere podmienky určenia neplatného právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci správne vyložil. Zároveň v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka sa neplatnosti nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Na úverovú zmluvu zo dňa 02.05.2007, ktorá je predmetom tohto konania sa nevzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. alebo Zákona č. 258/2001 Z. z.. Právny vzťah založený úverovou zmluvou sa riadi ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a všeobecnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľka nie je však dlžníčkou z úverového vzťahu a ani nie je zmluvnou stranou úverovej zmluvy. Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Nestotožnil sa s odvolaním navrhovateľky, že došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 ZoDD tým, že dražobník určil miesto konania dražby mesto Žilina, ktoré je vzdialené 92 km od miesta, kde sa nachádzajú dražobné nehnuteľnosti, čo malo sťažiť účasť dražiteľov z tejto obce a blízkeho okolia. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoDD neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že vykonaním dražby v tomto mieste by bol porušený ZoDD. Miesto určenia dražby by bolo určené po dohode s navrhovateľom dražby v hoteli Polom, nachádzajúci sa v meste Žilina, ktorá je krajským mestom, v obvode ktorého sa nachádza dražená nehnuteľnosť, ktorej dopravné a ubytovacie kapacity nemôžu prispieť k obmedzeniu účasti na dražbe. Čas dražby bol stanovený na pondelok - pracovný deň v čase od 10:40, t.j. nie v skorých ranných alebo neskorých nočných hodinách. Žilina je správnym, ekonomickým a spoločenským centrom regiónu s najväčšou koncentráciou obyvateľstva, o vhodnosti zvoleného miesta svedčí fakt, že dražby sa zúčastnilo až 6 dražobníkov, čo je nadpriemerný počet záujemcov oproti iným dražbám. Miesto a čas dražby bolo zverejnené formou inzercie v periodiku Dražobné listy, na svojej internetovej stránke, na internetovej stránke Reality SK a Top Reality. Dražobník tak učinil z dôvodu, aby na dražbu prilákal čo najväčší počet dražiteľov. Atribúty rozsudku NS SR z 24.10.2013 sp. zn. 4Cdo 100/2012, v ktorom riešil otázku miesta konania dražby vo vzťahu vzdialenosti od predmetu dražby, nemožno hodnotiť vo vzťahu k týmto okolnostiam prejednávanej veci. Najvyšší súd aplikoval ust. § 11 ods. 1 ZoDD na konkrétne skutkové okolnosti predmetného prejednávaného prípadu, keď prihliadal na vzdialenosť medzi miestom konania dražby a predmetu dražby predstavovala 329 km, keď ďalej medzi nimi neexistovala žiadna sociálna či hospodárska väzba, v prípade konania dražby sa jednalo o menšiu obec. Pri posudzovaní dodržania § 11 ods. 1 ZoDD je nevyhnutnosťou preskúmať a zohľadniť všetky špecifiká a skutočnosti vzťahujúce sa na miesto, dátum a čas konania konkrétnej dražby vo vzťahu k možnému obmedzeniu účasti na konkrétnej dražbe a až na základe ich posúdenia si možno utvoriť záver o dodržaní či porušení zákona o konkrétnom prípade. Okresný súd správne posúdil aj podmienky uvedené v § 12 ZoDD, t.j. ohodnotenia predmetu dražby v znaleckom posudku č. 45/2013 vypracovaným súdnym znalcom Ing. Danou Piatkovou. Pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby je potrebné vypracovať znalecký posudok znalcom z príslušného odboru zapísaného v zozname znalcov MS SR, pričom dražobník nie je oprávnený sám preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku, nakoľko nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo preveroval správnosť znaleckého posudku. Navrhovateľka v čase prípravy ani počas realizácie dražby ho neinformovala ústne, ani písomnou formou o tom, že by mala výhrady voči záverom prezentovaným v znaleckom posudku č. 45/2013 a že požaduje vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom. Okresný súd správne konštatoval, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny a obzvlášť v prípadoch núteného výkonu záložného práva je samotná dražba a taktiež v tejto súvislosti správne zohľadnil fakt, že určenie všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom ešte neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako cena dosiahnutá na dražbe. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 2 Cdo/1083/2005, 7 Co 274/2005, podľa ktorých samotná cena dosiahnutá dražbou je indikátorom ceny nehnuteľností. V tomto prípade bolo potrebné prihliadať aj na okolnosti prejednávanej veci, keď znalecký posudok č. 45/2013 bol vypracovaný pre účely už opakovanej dražby z dôvodu nezáujmu o predmet dražby v prvom kole, v ktorom všeobecná hodnota draženej nehnuteľností bola stanovená tou istou znalkyňou v znaleckom posudku č. 66/2012 na sumu 47.600 Eur. Uvedenej sume nezodpovedá ani výška najnižšieho podania v prvom kole, ktoré nikto zo zúčastnených dražobníkov neurobil ani potom, čo licitátor postupne znižoval podania až na sumu 42.840 Eur. V opakovanom kole dražby bola výška najnižšieho podania stanovená na úrovni 100 % hodnoty predmetu dražbou, t.j. na 39.800 Eur, napriek tomu nikto zo 6-tich dražobníkov nebol ochotný zaplatiť vyvolávajúcu cenu, k tomuto došlo až pri sume 30.000 Eur, ktorú urobil odporca v rade 3/, ktorému bol pri tejto sume udelený príklep. Nie je dôvod na vykonanie kontrolného znaleckého posudku v zmysle návrhu - odvolania navrhovateľky, ktorý nemá žiaden význam vo vzťahu k posúdeniu podmienok uvedených v § 12 ZoDD a akýkoľvek výsledok ďalšieho znaleckého dokazovania by nemohol mať dopad na posúdenie merita veci. Taktiež nesprávne označenie opakovaného oznámenia o dražbe nemá za následok spôsobenie ujmy na právach navrhovateľky. Ak aj dražba bola vyznačená nesprávne ako dražba v prvom kole a nie ako dražba opakovaná, logicky to má za následok väčší záujem potenciálnych záujemcov ponúknuť vyššiu
cenu, ako pri opakovanom kole dražby, kde vydražitelia môžu predpokladať, že sa jedná o nehnuteľnosť, napríklad nižšej aktivity a podobne. Uvedením zrejmej nesprávnosti nemohlo dôjsť k zásahu do práv navrhovateľky, pretože to nemalo negatívny dopad na cenu dosiahnutú vydražením. Postupom v dražbe nedošlo k porušeniu podmienok uvedených v § 16 ods. 6 ZoDD, t.j. z dôvodu, že by najnižšie podanie v opakovanom kole dražby bolo nižšie ako 3 hodnoty draženej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že najnižšie podanie v opakovanom kole dražby bolo stanovené na 39.800 Eur, čo predstavuje 100 % zo sumy stanovenej znaleckým posudkom č. 45/2013. Domnieva sa, že okresný súd riadne a presvedčivo odôvodnil skutkové zistenia a dospel k správnym hodnoteniam aj vo vzťahu k posudzovaniu podmienok uvedených v § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 7 ods. 1, 2 ZoDD. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Odporca v rade 3/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že podaním predmetného návrhu a v súvislosti s ním aj vydanými predbežnými opatreniami sú mu výrazne obmedzené práva užívania nadobudnutých nehnuteľností a musí strpieť užívanie vydražených nehnuteľností navrhovateľkou. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, keď návrh navrhovateľky na určenie, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. 001/092622/07-001/00 zo dňa 02.05.2007 je neplatná a na určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 10.06.2013 je neplatná, zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia (ne)platnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj z hľadiska posúdenia (ne)platnosti vykonanej dobrovoľnej dražby zo dňa 10.06.2013, a to v zmysle podmienok uvedených v § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1, § 151md písm. i/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 37, § 39, § 49a, § 40 ods. 1, § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej aj s podmienkami uvedenými v § 11 ods. 1 (pri posudzovaní miesta, dátumu a času konania dražby), v § 12 ods. 1 ZoDD, § 16 ods. 6 ZoDD (v ohodnotení predmetu dražby určenej znaleckým posudkom č. 45/2013 znalkyňou Ing. Danou Piatkovou, posúdenia vydraženej ceny k určenej všeobecnej hodnote nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku, namietaného posúdenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre účely dražby v porovnaní s cenou nehnuteľnosti určenou v Zmluve o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky), v § 13 ZoDD (vykonanie ohliadky pre účely ocenenia predmetu dražby), v § 11 ods. 4, § 17 ZoDD (oznámenie o dražbe zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, Obchodnom vestníku, na úradnej tabuli obce Liptovský Ján), ako aj ostatných podmienok dražby uvedených v § 10 až 33 ZoDD. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a súhlasí s podstatnou argumentáciou ním použitej, ktorú považuje nielen za obsiahlu, ale aj výstižnú, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolacie námietky navrhovateľky sa stotožňujú s argumentáciou - skutkovými dôvodmi, na základe ktorých sa navrhovateľka domáhala uplatnenia nároku návrhom na začatie konania, s ktorými sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal, pričom krajský súd sa plne s uvedeným odôvodnením rozsudku okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd odvolaciu námietku navrhovateľky, ktorá sa domáhala vykonania kontrolného znaleckého dokazovania - znaleckého posudku č. 45/2013 vypracovaného znalkyňou Ing. Danou Piatkovou za účelom zistenia hodnoty dražených nehnuteľností v čase konania dražby, považoval za nedôvodnú, a to vzhľadom na: a) koncentračnú zásadu občianskeho súdneho konania vyjadrenú v ust. § 120 ods. 4 O.s.p. keď aj napriek poučeniu okresného súdu navrhovateľka ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania do skončenia prvostupňového konania nemala a na dôkazy nepredložené a nenavrhnuté účastníkom
v priebehu prvostupňového konania odvolací súd v štádiu odvolacieho konania prihliadať nemôže; b) vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou nie je dôvodné, keďže podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s okolnosťami postupu odporcu v rade 2/ pri vypracovaní znaleckého posudku za účelom ohodnotenia predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 1, § 16 ods. 6 ZoDD v znení účinnom do 31.05.2014. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú žiadosť navrhovateľky za pripustenie dovolania proti rozsudku krajského súdu vzhľadom k tomu, že sa nejedná o posúdenie otázky zásadného právneho významu v posúdení (ne)platnosti dobrovoľnej dražby (z dôvodu nesprávneho vykonania oznámenia v Centrálnom registri dobrovoľných dražieb, že ide o opakovanú dražbu a nie, že sa jedná o prvé kolo dražby), keďže sa jedná o právne posúdenie veci súdom prvého a druhého stupňa vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam prejednávanej veci. Na základe uvedených skutočností, krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom a zaujatého právneho záveru, rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách tohto odvolacieho konania, ako aj o trovách prvostupňového konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné
nie
je.
