Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 9CoP/6/2016 4313219936 12. 05. 2016 JUDr. Katarína Marčeková ECLI:SK:KSNR:2016:4313219936.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti C. Y., nar. XX. XX. XXXX a Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka JUDr. R. C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/X, G. a otec U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, E., K. M., zastúpený JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, so sídlom v Leviciach, Bernolákova 12, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. októbra 2015 č. k. 15P/303/2013-665 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Y. C., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150 eur na sumu 165 eur mesačne a na výživu mal. Z. C., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150 eur na sumu 165 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 04. 2014. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 04. 2014 do 30. 10. 2015 vo výške 285 eur na mal. Y. a vo výške 285 eur na mal. Z. je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15P/441/2012-196 zo dňa 28. 08. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 15P/441/2012-202 zo dňa 27. 09. 2013. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28. 08. 2013 č. k. 15P/441/2012-196, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej došlo k zvýšeniu výživného zo strany otca na každé z maloletých detí zo sumy 99,58 eura na 150 eur mesačne, počnúc od 24. 04. 2012. Zaostalé výživné na každé z detí vo výške 814,15 eura sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po 30 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 09. 2013. Rozsudkom zo dňa 10. 03. 2015 pod č. k. 2P/40/2014-38 tunajší súd povolil matke podať žiadosť o zmenu priezviska maloletých detí z B. na C.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2015. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 15P/441/2012, dosahovala matka podľa jej výpovede hrubý mesačný príjem vo výške 520 eur. Súd dotazom na jej zamestnávateľa zistil, že matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 417,57 eura. Nevlastnila žiaden majetok. Bývala v byte vo vlastníctve bývalého manžela L. U. spolu s maloletými deťmi. Mala vyživovaciu povinnosť k mal. U. U.. Uhrádzala mesačné výdavky za byt 126,73 eura, plyn 14 eur, elektriku 25 eur, telefón 8 eur,
za využívanie mobilných služieb uhrádzala v priemere mesačne 62,13 eura, RTVS 4,64 eura, splácala pôžičku poskytnutú veriteľom C. F. vo výške 6.500 eur, pričom mesačná splátka predstavovala sumu 325 eur, uhrádzala cestovné do práce 70 až 80 eur mesačne. Obe deti navštevovali ortopedickú ambulanciu, nosili špeciálne topánky a vložky do topánok kvôli zlému držaniu tela. Matka s nimi chodila plávať. Mala zvýšené výdavky s návštevou zubára, nakoľko obe deti trpeli zvýšenou kazivosťou zubov. Otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 2.105,05 eura. Býval v spoločnej domácnosti s družkou L. M., spoločnými deťmi mal. G., F. a synom družky E. M. v byte vo vlastníctve otca. Mesačne splácal hypotekárny úver do 400 eur, pôžičku po 200 eur, za platby spojené s užívaním bytu uhrádzal 190 eur, za energie 70 eur. Družke na chod domácnosti prispieval mesačne sumou 400 eur. Využíval služobný mobilný telefón preplácaný zamestnávateľom. Do práce cestoval na motorovom vozidle Fiat Punto vo vlastníctve družky, cestovné predstavovalo sumu 180 eur. Za materskú školu pre obe deti platil spolu so stravou do 80 eur, maloletým deťom uhrádzal poistky po 20,26 eura mesačne. Mal vyživovaciu povinnosť k mal. F. a mal. G.. Maloletý Y. a Z. v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovali prvý ročník základnej školy. Na každé z detí matka mesačne uhrádzala poplatok za stravu 19 eur, školský klub detí 7 eur, jednorazovo uhradila za pracovné zošity 25 eur, príspevok ZRPŠ 13 eur, triedny fond 5 eur, fotenie 10 eur školský výlet 9 eur, kultúrne predstavenia 4 eur, zošity a pomôcky 5,20 eura. Navštevovali tanečný krúžok, mesačný poplatok predstavoval 0,50 eura na dieťa a výtvarný krúžok. V súčasnosti je matka nezamestnaná, od 15. 07. 2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Evidovaná v zozname uchádzačov o zamestnanie bola aj v období od 30. 10. 2009 do 06. 06. 2013. Od 07. 06. 2013 do 15. 09. 2013 bola zamestnaná ako samostatný radca v dočasnej štátnej službe na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, ako vyplýva z predloženého potvrdenia o štátnej službe, kde dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 417,57 eura. Štátnozamestnanecký pomer s ňou bol ukončený z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby, z dôvodu návratu dočasne práceneschopnej zamestnankyne do práce. Od 16. 09. 2013 do 08. 02. 2014 bola práceneschopná, za toto obdobie jej boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 1.569,60 eura, teda mesačne v priemere 224,23 eura. Naposledy jej bola nemocenská dávka vyplatená v mesiaci marec 2014. Po ukončení práceneschopnosti bola matka detí nezamestnaná, neevidovaná v zozname uchádzačov o zamestnanie. Od 01. 05. 2015 bola zamestnaná na dobu určitú do 31. 12. 2015 u L. Z. ml. UNISERVIS, pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe dňom 22. 06. 2015. Za mesiac máj jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 339,09 eura a za mesiac jún vo výške 248,20 eura. Dotazom na zamestnávateľa bolo zistené, že k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou bez udania dôvodu. Je nemajetná. Spolu s maloletými deťmi obýva byt vo vlastníctve bývalého manžela. Dňa 14. 06. 2014 uzavrela manželstvo s C.. R. C.. Mesačné náklady matky predstavuje úhrada za byt 90 eur, elektriku 33,39 eura, internet 27,49 eura, mobil O2 - 39,20 eura, T Com - 30 eur, za komunálny odpad uhrádza ročne poplatok 75 eur. Mesačne spláca pôžičku vo výške 6.500 eur poskytnutú veriteľom C. F., pričom splátka činí 325 eur, pôžičku od spoločnosti Home Credit po 19,65 eura na kúpu motorového vozidla, úver I., a. s. po 78,37 eura, pôžičku od manželovej matky v sume 1.800 eur, úver od Consumer Finance Holding vzatý za účelom kúpy práčky po 10,29 eura, pôžičku na kúpu notebooku vo výške 73,68 eura, nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 235,40 eura. Dotazom na spoločnosť Home Credit a. s. bolo zistené, že pri podpise úverovej zmluvy s ich spoločnosťou matka uviedla ako svojho zamestnávateľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, pričom uviedla výšku svojho čistého mesačného príjmu 550 eur. Spoločnosť I., a. s. súdu oznámila, že pri poskytnutí úveru matke vychádzal schvaľovateľ úveru z obratov na bežnom účte - výživné 360 eur, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 70,56 eura + 30,77 eura. Má vyživovaciu povinnosť k mal. U., ktorá je študentkou Strednej umeleckej školy G. V. v G.. Manžel matky je zamestnaný, u terajšieho zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.037,26 eura. U predchádzajúceho zamestnávateľa v období od apríla 2014 do mája 2015 dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1.122,33 eura. Mesačne spláca pôžičku v prospech K. V. AG, pobočka zahraničnej banky vo výške 161,44 eura, X., a. s. vo výške 46,66 eura, splátkový úver v prospech F. sporiteľne, a. s., vo výške 97,04 eura. Má dve vyživovacie povinnosti. Otec maloletých detí v kalendárnom roku 2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.934,28 eura, v roku 2014 vo výške 1.885,10 eura, v roku 2015 (január až september) vo výške 1.893,18 eura. Počnúc 15. 05. 2015 došlo k jeho dočasnému preradeniu na pozíciu vedúceho obchodného úseku prevádzky. Z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že z tohto titulu mu nie sú poskytované žiadne benefity. Okrem bytu, ktorý spolu s družkou L. M. a dvoma mal. deťmi obýva, iný majetok nevlastní. Jeho mesačné výdavky predstavujú zálohové platby za byt 206,80 eura, elektriku 32,72 eura, spláca úver vzatý za účelom kúpy nábytku 84,20 eura, ročne platí za komunálny odpad poplatok 65 eur, za poistenie domácnosti 51,12 eura. Listinný dôkaz o splácaní hypotekárneho úveru súdu nepredložil. Zamestnávateľ mu prepláca náklady
na mobilný telefón. Družka L. M. je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem 865,07 eura, vlastní motorové vozidlo Opel Astra, r. v. 2013. Spláca úver vzatý za účelom kúpy motorového vozidla, pričom splátka je 169,50 eura mesačne, uhrádza poistenie 20,26 eura pre obe mal. F. a G., ročné poistné na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 117,89 eura. Do 15. 04. 2015 splácala úver po 84,20 eura mesačne. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. F. a G., ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti. Obaja navštevujú prvý stupeň základnej školy. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa počet vyživovacích povinností rodičov nezmenil. Maloletý Y. a Z. navštevujú štvrtý ročník základnej školy, o výchovno-vzdelávacie výsledky detí sa zaujíma matka, ktorá so školou väčšinou rieši nedostatok financií. Na začiatku školského roku deti nemali 2 eurá na šatňové skrinky, nemali botasky na telesnú výchovu. Do školy sa deti pripravujú svedomite, dochádzka do školy je pravidelná. Ročné výdavky v škole predstavujú 30 eur príspevok do ZRPŠ pre obe deti, skrinky po 2 eurá, poplatok za stravu v školskej jedálni pre jedno dieťa je 21 eur, kľúč na mliečnu desiatu 2 eurá a mesačné dobíjanie 7 eur, školský klub detí 10 eur mesačne, exkurzia a výlet cca 20 eur, bežné výdavky počas školského roka približne 10 eur. V máji 2016 sa deti majú zúčastniť školy v prírode, pričom poplatok cena za pobyt je 140 eur, z ktorých suma 100 eur je uhradená prostredníctvom štátneho príspevku poskytnutého Ministerstvom školstva SR a suma 40 eur bude uhradená rodičom dieťaťa. Do 01. 03. 2015 navštevovali Základnú školu, X. 1, G., z komplexného hodnotenia a rozpisu výdavkov zaslaných školou vyplýva, že matka v priemere uhrádzala na každé dieťa stravné 20 eur a 10 eur za činnosť detí v školskom klube. Matka je na deti citlivá a všetky detské šarvátky, ktoré v triede vznikli, pripisovala ich odlišnému zafarbeniu pleti. Škola viackrát riešila sťažnosti matky, pričom nebolo preukázané, že sa tieto nezhody, do ktorých sa deti zapájali, zakladali na odlišnosti farby pleti. Obaja maloletí nosia okuliare, pre problémy s chrbticou navštevujú ortopéda, nosia ortopedickú obuv, ortopedické vložky. Lekárom bolo odporúčané pravidelné cvičenie a používanie ortopedických pomôcok. Navštevujú zubára, z jeho potvrdenia vyplýva, že čeľustno-ortopedická odchýlka chrupu si u detí vyžaduje nosenie čeľustno-ortopedického aparátu, ktorý spolu s ďalšími výdavkami na liečbu predstavuje pre obe deti sumu 496 eura. Z výpovede matky vyplynulo, že maloletí prvé sväté prijímanie v dôsledku prestupu na inú základnú školu neabsolvovali. Z dôvodu nedostatku financií s nimi už nechodí plávať, z toho istého dôvodu deťom neboli nasadené zubné strojčeky. Napriek tomu, že obaja maloletí boli prijatí do súkromného špeciálnopedagogického centra, toto z dôvodu nedostatku financií nenavštevujú. Využívajú služby špeciálneho pedagóga v škole, ktoré sa poskytujú bez poplatku. V prejednávanej veci bolo preukázané, že v zárobkových, majetkových a osobných pomeroch na strane otca nenastala žiadna podstatná zmena pomerov v porovnaní s poslednou úpravou výživného. Maloletí sú v porovnaní s poslednou úpravou výživného starší, navštevujú 4. ročník ZŠ, v porovnaní s poslednou úpravou výživného sa náklady na krytie ich odôvodnených potrieb podstatne nezvýšili. Je však nepochybné, že k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo na strane matky, ktorá je nezamestnaná, zamestnávateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach s ňou skončil štátnozamestnanecký pomer z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby. Od 16. 09. 2013 do 08. 02. 2014 poberala dávky nemocenského poistenia. V nasledujúcom období bola nezamestnaná, súdu preukázala hľadanie si zamestnania. Posledný pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode medzi matkou a zamestnávateľom k 22. 06. 2015 v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Súd zisťoval výdavky na strane rodičov a konštatuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného dôvodu nebral do úvahy výdavky rodičov súvisiace s pôžičkami a úvermi. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane oboch rodičov a odôvodnené potreby na strane maloletých detí mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné na každé z maloletých detí v sume 165 eur mesačne. Výživné vo výške 165 eur mesačne spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na deti je spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby maloletých. Už v čase posledného rozhodnutia o výživnom mali obe maloleté deti zvýšené náklady v súvislosti s nosením ortopedickej obuvi, používaním ortopedických vložiek. V tom čase nosili obe deti okuliare a matka poukazovala na častejšie návštevy zubára s poukazom na vyššiu kazivosť ich zubov. V čase aktuálneho rozhodovania súdu vyvstala potreba zabezpečiť maloletým deťom čeľustno-ortopedické aparáty, ktoré predtým nepoužívali, nakoľko však ide jednorazový výdavok, nemá súd za to, že ide o zásadnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorý by odôvodňoval vyššiu sumu výživného. Na záver súd pripomenul, že výživné zasielané otcom pre maloleté deti slúži výlučne na uspokojovanie potrieb detí a neslúži na zvyšovanie životnej úrovne matky. Súd výživné zvýšil od 01. 04. 2014, teda od času, kedy mal preukázanú kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti v súlade s § 78 odsek 1 Zákona o rodine, ktorá bola spôsobená
stratou zamestnania matky, a teda aj jej pravidelného mesačného príjmu. Do tohto času bol príjem matky zabezpečovaný dávkami nemocenského poistenia. Otec uhrádza výživné na maloleté deti pravidelne v sume 150 eur mesačne, pričom uhradil aj výživné za mesiac október 2015. Odo dňa 01. 04. 2014 konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom pre každé z maloletých detí zaostalosť vo výške 285 eur (mal zaplatiť 9 mesiacov roku 2014 - apríl až december) x 165 eur + 10 mesiacov roku 2015 x 165 eur; otec zaplatil (za 9 mesiacov roku 2014) x 150 eur + 10 mesiacov roku 2015 x 150 eur, ktorú sumu súd otca zaviazal zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd nevykonal dôkazy navrhované matkou detí, ktorá navrhla vyslúchnuť svedka X. Z. a C.. R. C. a predložiť výsledky DNA na mal. F., sobášny list otca a jeho družky, dokumenty o zošrotovaní motorového vozidla nabúraného E. M., doklad o vyporiadaní BSM družky otca, písomné vyjadrenie otca, v ktorom bývaní je zariadenie, na ktorého kúpu bol vzatý úver, potvrdenie ambasády pre arabské krajiny, či je otec ženatý, z koľkých detí pochádza, doklad o vyporiadaní BSM otca a jeho manželky, potvrdenie o mesačných splátkach o pôžičkách a úveroch otca, listy vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve otca, družky, výpisy z účtu otca, jeho družky za posledné dva kalendárne roky, písomnú dohodu o vyplatení údajne rozbitého auta E. M. medzi ním a otcom detí, potvrdenie o právnych službách poskytovaných právnou zástupkyňou otca, pokladničné doklady, faktúry vystavené právnou zástupkyňou otcovi, potvrdenie o prijatí otca na vysokoškolské štúdium, ako aj potvrdenie o tom, že štúdium aj nejakú dobu navštevoval, zabezpečenie vyjadrenia otca, prečo si nezobral svoju družku úradnou formou za manželku. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté otcom mal. detí, ktorý navrhol, aby súd zabezpečil správu od Sociálnej poisťovne, či a kým bolo odvádzané poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie matky od podania návrhu dosiaľ, od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Levice, správu, či mala matka detí voči poisťovni dlh, z akého právneho titulu, či a kedy boli vyrovnané a kópiu vykonateľných rozhodnutí poisťovne, nakoľko s poukazom na vykonané dokazovanie sa javí nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 odsek 1 písm. a) OSP, nakoľko sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že tým, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, vyvodil z neho nesprávny právny záver. Argumenty súdu, ktorými odôvodnil termín zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi, nie sú presvedčivé a dôvodné. Súd nevyhodnotil v tejto časti rozhodnutia všetky dôkazy, resp. dôkazy nevyhodnotil správne a nesprávne sa vyporiadal s argumentáciou otca detí. Okolnosť, že rodič stratil zamestnanie a nemá žiadne príjmy, nie je samo osebe dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti druhému rodičovi týmto dňom. Matka už v čase rozhodovania o zvýšení výživného na sumu 150 eur mala vedomosť o tom, že štátnozamestnanecký pomer bol dohodnutý na dobu určitú a na obdobie zastupovania iného zamestnanca. Súd nevzal do úvahy, že matka detí si preukázateľným spôsobom a intenzívne nehľadala zamestnanie, predložené dôkazy nie sú kvalifikovaným dôkazom, že mala skutočne záujem zamestnať sa. Matka sa po skončení štátnozamestnaneckého pomeru neprihlásila na úrade práce a nevyužila tak možnosti nájdenia si zamestnania prostredníctvom úradu. Matka nepreukázala plnenie vyživovacej povinnosti voči U. jej otcom, okrem výživného pod hranicou minimálneho výživného naturálnym plnením. Matka uzavrela manželstvo, pričom jej manžel dosahuje príjmy okolo 1.000 eur mesačne, preto je záver súdu, že nemá žiadne príjmy, právne neudržateľný. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, matka má vysokoškolské vzdelanie, preto má predpoklady na to, aby sa uplatnila na trhu práce. V konaní bolo preukázané, že matka sa v priebehu konania zaťažila úvermi, pričom nešlo o nevyhnutné investície, pričom sa zaťažila napriek tomu, že nedosahovala vlastné príjmy. Aj manžel matky si vzal úvery, pričom má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, ako aj manželke. Z uvedeného možno vyvodiť, že matka nie je disciplinovaná. Po skončení materskej dovolenky nepracovala a ak, tak na krátky čas. V poslednom zamestnaní súhlasila so skončením pracovného pomeru. Prácu si preukázateľným spôsobom nehľadala, prípadne sa o ňu zaujímala len účelovo, neprihlásila sa na úrade práce. Matka sama uviedla, že náklady na bývanie a výdavky na živobytie uhrádza z výživného posielaného otcom detí a pomáha jej aj jej otec. Matka používa prostriedky na výživu detí aj na zabezpečenie svojich potrieb a potrieb svojej rodiny. Prístup matky k zabezpečovaniu potrieb detí zo svojich príjmov, bezhlavé finančné zaťažovanie rodiny, nedostatočný záujem o prácu, nemôže ísť na úkor otca detí a presúvať naňho nedisciplinovanosť matky detí pri plnení si jej vyživovacej povinnosti. S poukazom na uvedené zastáva názor, že zmena pomerov pre určenie vyššieho výživného dňom 01. 04. 2014 nenastala a dôvodom zmeny pomerov nie je strata príjmu matky maloletých detí.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo tri a pol roka, avšak náklady na maloleté deti sa nijako zvlášť nezvýšili. Na druhej strane sa zmenili pomery na strane otca detí, keď jeho dve mladšie deti nastúpili v priebehu konania do 1. a 2. ročníka základnej školy, čo je vždy dôvodom na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa. S poukazom na uvedené otec nemá námietky voči zvýšeniu výživného, rozsah výživného považuje za primeraný, avšak k zmene pomerov došlo až v súčasnosti, preto záväzok na platenie vyššieho výživného vznikne od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať ho prispievať na deti zvýšeným výživným na Y. zo sumy 150 eur na sumu 165 eur a zvýšením výživným na Z. zo sumy 150 eur na sumu 165 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka, odôvodniac ho tým, že návrh na zvýšenie výživného podávala z dôvodu rýchlej neobvyklej straty zamestnania. Má za to, že otec bol zvýhodnený vďaka jeho právnej zástupkyni. Súd nechcel prihliadnuť na fakt, že otec míňa 1.500 eur na nie vlastné potreby a iné na nutné potreby. Matka dospela výpočtami otcom uvádzaných výdavkov k príjmu otca cca 4.000 eur mesačne, ktoré nemá len z riadneho príjmu, ako uviedol na súde, ale aj z príjmu matkou uvedených činností, pričom súd na tento fakt neprihliadol. Otec zavádzal, že nemá už tretiu rodinu, hoci z prvého manželstva má dospelého syna, s matkou dve deti a teraz žije z nedávno kvôli nemu rozvedenou ženou, kde sa stará o tri cudzie deti. Navrhovateľkinu PN súd uviedol ako príjem PN, pričom nejde o riadny príjem, ale slúži na pokrytie výdavkov navrhovateľky v čase znevýhodnenia na liečebné účely, a nie ako príjem matky s povinnosťou tieto minúť na maloletých. Matka má v užívaní len jedno motorové vozidlo a súd nebral do úvahy, že ničenie osobného motorového vozidla pochádza z aktivít otca v nádeji, že v konaní nebude pokračovať. V konaní nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania. Súd nebral do úvahy ani komplexné príjmy otca s jeho družkou do 3.000 eur na dve dospelé osoby a dve maloleté deti, ktoré otec účelovo uznal za svoje. Otec nemusel na svoje klamlivé a zavádzajúce vyjadrenia vôbec predložiť žiadne potvrdenia o vlastníctve nehnuteľnosti jeho družky, čo bol dôvod, prečo s ňou zostal. Matka súd upozornila na vedľajší príjem otca z prekladov arabských, nemeckých, anglických a francúzskych a iných jazykov, ktoré ovláda, príjmy z futbalu, z tichého spoločenstva náboru zváračov do zahraničia, atď. Súd ich nebral do úvahy, lebo je cudzinec. Dokazovanie vykonané v neprospech otca bolo zahladené, ako keby nebolo uskutočnené. Súd neprehodnotil výpočty výdavkov uvedených samotným otcom, ktoré matka prerátala s tým, že príjmy otca, samostatne, bez príjmov jeho družky, musia byť viac ako 4.000 eur. Súd nevzal do úvahy to, že manžel matky nie je povinný prispievať na starostlivosť o maloletých a nevlastný starý otec maloletých nie je schopný ďalej finančne vypomáhať, a tak matka vyživuje maloletých len z jedného príjmu 360 eur + detské prídavky 73 eur. Súd neprihliadol na to, čo všetko matka zabezpečila pre maloletých. Súd neposudzoval spätnú platnosť zvýšenia výživného odo dňa podania návrhu. Súd neprijal za relevantné prehĺbenie finančných výdavkov, ani neočakávanú stratu zamestnania, ani potrebu venovať sa maloletým s viacerými poruchami učenia, ako aj nariadenie zubným ortopédom obom zubné ortézy a nezohľadnil, že náklady na ne musí zaplatiť v hotovosti a splátky nie sú možné. Obdobný problém je aj s okuliarmi, ktoré súd neposúdil ako nutné výdavky a tiež náklady na zmenu školy a s tým spojené výdavky a tiež náklady na sväté prijímanie, družinu. Maloleté deti nemôžu mať ani záľuby, lebo matka ich nemá z čoho zabezpečiť. Súd neklasifikoval ani zvýšené náklady na dochádzanie maloletých do školy, ani potreby OMV matky na dochádzanie do špeciálnopedagogického zariadenia, čo by deťom napomohlo v študijných výsledkoch. Obdobne museli zanechať aj plávanie. Pri zvýšení výživného nebolo zohľadnené, že potrebujú ortopedickú obuv, majú náklady na školu v prírode a vreckové, potrebovali by zakúpiť aspoň jeden spoločný PC. Súd nezohľadnil ani to, že v domácnosti otca sú už tri možné zárobkovo činné osoby, a teda ich výdavky a príjmy sú iné ako u matky, ktorá bude mať 330 eur + 42 eur mesačný príjem. Súd vnímal potreby prerábky nehnuteľnosti vo vlastníctve otca ako potrebné a na strane matky ako zbytočné. Súd nevnímal v prospech matky pôžičku z ČSOB, ktorej časť bola použitá na zakúpenie oblečenia a pomôcok pre maloletých, na preklenutie obdobia, ktorým súd nerozhodne o zvýšení výživného a ani to, že tieto prostriedky musí matka vrátiť. Z uvedených dôvodov mala za to, že boli preukázané dôkazy na zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník k odvolaniu rodičov uviedol, že súd prvého stupňa dospel k rozhodnutiu na základe dôsledne zisteného skutkového stavu, berúc do úvahy možnosti a schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí, vyhodnotil zmenu pomerov účastníkov konania. Správne ukázal na skutočnosť, že výživné pre mal. deti slúži na uspokojovanie potrieb detí, a nie na zvyšovanie životnej úrovne rodičov. Jedinou zmenou pomerov v porovnaní s poslednou úpravu výživného je strata zamestnania matky. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom na sumu 180 eur mesačne, počnúc od 01. 04. 2014. Táto suma je primeraná odôvodneným potrebám maloletých detí a príjmovým možnostiam rodičov. V konaní nebol preukázaný taký nárast nákladov na zabezpečovanie životných potrieb detí, ktorý by odôvodňoval matkou navrhnutú výšku výživného. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolania otca a matky nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. Z. a Y. pôvodne zo sumy 150 eur na sumu 290 eur mesačne od podania návrhu. V priebehu konania výšku výživného upravovala a konečným návrhom žiadala otca zaviazať prispievať výživným na každé z maloletých detí vo výške 750 eur, počnúc dňom 01. 07. 2013. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Y. a mal. Z. zvýšeným výživným v sume 165 eur mesačne, počnúc dňom 01. 04. 2014. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 04. 2014 do 30. 10. 2015 vo výške 285 eur na mal. Y. a vo výške 285 eur na mal. Z. otcovi uložil zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolaní podaných tak otcom, ako aj matkou bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie výšky zvýšenia výživného, ako aj počiatok zvýšenia výživného. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, teda správne určil tak rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ako aj počiatok zvýšenia výživného, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa sa správne zaoberal zmenou pomerov od ostatného rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28. 08. 2013 č. k. 15P/441/2012-196 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27. 09. 2013 č. k. 15P/441/2012-202
a porovnával zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako aj oboch rodičov, pričom túto zmenu aj správne vyhodnotil. Súd správne zohľadnil zmenu pomerov na strane matky, ktorá stratila zamestnanie a po následnom poberaní dávok nemocenského poistenia nemá žiaden príjem, avšak po uzavretí manželstva s jej terajším manželom má vyživovaciu povinnosť voči nej jej manžel. Zohľadnil tiež to, že matka v konaní nepreukázala zvýšené úsilie nájsť si prácu, po tom, ako zostala nezamestnaná sa nezaevidovala ani na úrade práce, a tak si v čase, keď nemala príjem, musela hradiť ešte aj zdravotné poistenie. Napriek tomu, že uvádzala, že úver si brala aj na zabezpečenie potrieb maloletých detí, z dokazovania vyplýva, že potreby maloletých detí súvisiacich s ich zdravotným stavom nezabezpečila, resp. zabezpečuje v nižšej miere ako v čase ostatného rozhodovania. K žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane maloletých nedošlo, keď obe deti naďalej navštevujú prvý stupeň základnej školy a náklady spojené s nosením ortopedickej obuvi, používaním ortopedických vložiek, nosením okuliarov, častých návštev u zubára mali deti už v čase ostatného rozhodovania o výživnom na ne a náklady na čeľustno-ortopedické aparáty súd správne zhodnotil ako jednorazový výdavok. Na druhej strane u otca maloletých detí došlo k miernemu poklesu príjmu oproti ostatnému rozhodovaniu, keď v tom čase mal priemerný mesačný príjem 2105,05 eura a v roku 2013 mal priemerný mesačný príjem 1934,28 eura, v roku 2014 - 1885,10 eura a v roku 2015 - 1893,17 eura. Tvrdenia matky o jeho príjmoch z prekladov, príjmy z futbalu, z tichého spoločenstva v konaní preukázané neboli a v konaní nebolo preukázané ani míňanie otca na vlastné potreby v sume 1.500 eur mesačne, či jeho príjem 4.000 eur mesačne. U otca došlo k zmene pomerov aj v tom smere, že jeho maloleté deti F. a G. začali navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal všetky matkou navrhované dôkazy, pričom ich nevykonanie v rozhodnutí odôvodnil, nedošlo tým k porušeniu práv matky maloletých detí, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a jeho právny záver, vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania je správny. Súd prvého stupňa správne posúdil aj počiatok zmeny pomerov, od ktorej zvýšil výživné, a to zmenou pomerov na strane matky, preto je odvolanie otca v tejto časti nedôvodné. Zmena pomerov nenastáva právoplatnosťou rozsudku o zvýšení výživného, ale zmenou skutkových okolností, z ktorých súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádza. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP). Toto zákonné ustanovenie sa chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá aj uvedeným požiadavkám, keď súd v dostatočnej miere uviedol dôvody, na základe ktorých je založené, pričom sa vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými dôvodmi, pričom nebolo potrebné sa vyporiadať so všetkými matkou uvádzanými skutočnosťami, pretože jej podania v priebehu konania boli obsiahle, no neprehľadné, s množstvom tvrdení nesúvisiacich s vecou. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
