Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bratislava I 15C/139/2010 1110244186 05. 03. 2013 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:OSBA1:2013:1110244186.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: S.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., sídlo Františkánske nám. 3, Bratislava, IČO: 36 855 561, proti odporcovi: AXA pojišťovna a.s., sídlo Lazaretská 13/8, Praha 2, IČO: 28 195 604, konajúci prostredníctvom AXA pojišťovna a.s., pobočka z iného členského štátu, sídlo Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, o plnenie z poistnej zmluvy vo výške 883,13 EUR s prísl. rozhodol: Súd návrh z a m i e t a . Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Návrhom podaným tunajšiemu súdu 08.11.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 883,13 EUR s príslušenstvom, titulom plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla Škoda Octavia 1,9 TDi, s EČ: D. XXX S., v dôsledku poistnej udalosti vedenej pod č.: 10.20007.0015768, ktorá sa stala 28.08.2010 úmyselným poškodenímprepichnutím štyroch pneumatík. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, listom z 15.08.2011, súdu doručeným 18.08.2011 s tým, že nárok je podľa poistných podmienok Hlavy II. článku 4 ods.1 písm. f) neoprávnený, nakoľko poistenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie pneumatík, ak zároveň nedôjde aj k inému poškodeniu vozidla. Tvrdenie navrhovateľa, že ustanovenia poistných podmienok si navzájom odporujú a že výluka z poistného plnenia je neprijateľnou podmienkou nie je správne. Poistné podmienky sú neoddeliteľnou časťou poistnej zmluvy a jednoznačne určujú výluky z poistenia. Výluky uvedené v Hlave II. článku 4 nie sú ničím výnimočné, rovnaké alebo s menšími obmenami sú uplatňované na celom poistnom trhu v SR. Ak klient nechce uzatvoriť poistnú zmluvu s výlukou s ktorou nesúhlasí, môže uzavrieť poistnú zmluvu takého typu, ktorá mu bude vyhovovať a aj náležite zaplatí za poistné riziká. Odporca nerozporuje spôsob akým došlo k poškodeniu pneumatík a ani ich následnú výmenu v autoservise, pričom je podľa názoru odporcu dôležité posúdenie, či konanie navrhovateľa možno posúdiť podľa § 810 Občianskeho zákonníka. Odporca má zato, že predídením škody na vozidle a teda aj predídením vzniku poistnej udalosti je zastavenie vozidla, avšak v žiadnom prípade nie samotná výmena pneumatík. Návrh žiadal zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - Potvrdením poistnej zmluvy z 21.04.2010, Certifikátom o uzatvorení
poistnej zmluvy, Spisom poistnej udalosti pod č.: 10.20007.0015768 s fotodokumentáciou, účtovným pokladničným dokladom PNEUSERVIS SEVYT, s.r.o. č.:1/202 z 28.08.2010 o úhrade 883,13 EUR, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchu navrhovateľa a vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že dňa 27.08.2010 navrhovateľ počas jazdy v Liptovskom Mikuláši na základe palubného počítača spozoroval zmenu tlaku v pneumatikách. Na najbližšej čerpacej stanici vozidlo zastavil a kontrolou tlaku v pneumatikách zistil mierny pokles tlaku v pneumatikách oproti jeho východiskovej úrovni. Pneumatiky nahustil na výrobcom odporúčanú hodnotu. Druhý deň, 28.08.2010 mal navrhovateľ naplánovanú cestu späť do miesta trvalého bydliska Bratislavy a preto pred jazdou skontroloval tlak všetkých pneumatík. Pri kontrole zistil, že počas noci došlo k poklesu tlaku na hodnotu 1 - 1,7 barov na všetkých štyroch pneumatikách, t.j. pod výrobcom odporúčanú hodnotu tlaku pneumatík. Pravá zadná pneumatika dosahovala dokonca hustotu pod hodnotu 1 baru a preto ju vymenil za rezervnú. S ohľadom na dlhú cestu v rozsahu cca 350 km, v najbližšom pneuservise si dal pneumatiky skontrolovať. Pri odbornej kontrole bolo zistené, že všetky pneumatiky okrem rezervy sú z bočnej strany úmyselne prepichnuté, dokonca každá na viacerých miestach tak, že poškodenia neboli voľným okom pozorovateľné. Majiteľ servisu navrhovateľovi povedal, že za uplynulé dni nie je prvý zákazník, ktorý s takýmto problémom prišiel. Keďže vzhľadom na rozsah a spôsob poškodenia plášťa oprava pneumatík nebola možná, navrhovateľ pristúpil na doporučenú výmenu za nové pneumatiky. V uvedený deň bol deň pracovného pokoja a navrhovateľ nemal možnosť si preveriť cenu kúpy nových pneumatík, ako i s ohľadom na potrebu vrátiť sa do Bratislavy, preto navrhovateľ si dal štyri poškodené pneumatiky vymeniť. Za kúpu nových pneumatík a ich výmenu navrhovateľ zaplatil 883,13 EUR. Nasledujúci pracovný deň 30.08.2010 navrhovateľ telefonicky nahlásil poistnú udalosť odporcovi. Listom z 20.09.2010 odporca oznámil navrhovateľovi, že uplatnený nárok škodovej udalosti je zamietnutý podľa Hlavy II. článku 4 bodu 1 písm. f) poistných podmienok. Navrhovateľ je názoru, že podľa Hlavy II. čl. 6 ods.1 poistných podmienok ak došlo k poškodeniu poisteného vozidla, vzniká poistenému právo na výplatu sumy zodpovedajúcej skutočne vynaloženým a primeraným nákladom na opravu poškodeného vozidla až do výšky 20% dohodnutej poistnej sumy. Je nepochybné, že k poškodeniu vozidla došlo, keď boli poškodené štyri pneumatiky takým spôsobom, že nebolo možné bezpečne pokračovať v jazde bez rizika vzniku ďalšej škody (poškodenie vozidla, prípadne škode na zdraví). Podmieňovanie výplaty poistného plnenia vznikom ešte inej škody na vozidle je neprípustné a neakceptovateľné. Keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi má pozíciu spotrebiteľa, pričom poistné podmienky formuloval odporca a navrhovateľ nemal možnosť do nich zasahovať, možno pozíciu navrhovateľa vyhodnotiť ako slabší článok, s nerovnoprávnym postavením, preto žiada, aby súd výluku z poistného plnenia v Hlave II. čl. 4 bod. 1 písm. f) všeobecných podmienok vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ zároveň pri uplatnení nároku poukázal i na ust. § 415, § 419 a § 810 Občianskeho zákonníka.
§ 417 ods.1,
Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil, skutočnosti zhodné s písomným vyjadrením k návrhu z 15.08.2011 a opäť zdôraznila, že v Hlave II. článku 4 poistných podmienok sú taxatívne vymedzené výluky z poistenia, ktoré nie sú neštandardné ako uvádza navrhovateľ, nakoľko tieto bežne používajú aj iné poisťovne. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia poistnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.4 písm. d) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. Podľa § 797 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 810 Občianskeho zákonníka, poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti. Podľa Hlavy II. čl. 4 ods.1 písm. f) poistných podmienok, poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené poškodením alebo zničením pneumatík, ak nedošlo súčasne aj k inému poškodeniu vozidla, z ktorého vznikla poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Podľa Hlavy II. čl. 6 ods.1 poistných podmienok, ak došlo k poškodeniu poisteného vozidla, vzniká poistenému právo na výplatu sumy zodpovedajúcej skutočne vynaloženým a primeraným nákladom na opravu poškodeného vozidla. Súd mal zato, že poistenie je služba, ktorú poisťovňa poskytuje odplatne spotrebiteľovi, pričom obsah zmluvy a zmluvných podmienok stanovuje poisťovňa a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky prakticky ovplyvniť; preto odporca ako dodávateľ služby pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ vystupoval ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala ako právnická osoba v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného súd vyhodnotil, že poistná zmluva z 21.04.2010 pod č.: 8320059085 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). S poukazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky a z charakteru zmluvného vzťahu je nepochybné, že poistné podmienky k predmetnej poistnej zmluve z 21.04.2010 neboli individuálne dojednané, navrhovateľ nemohol zásadne ovplyvniť obsah zmluvy, keďže poistné podmienky boli vopred predtlačené. Z obsahu zmluvy a poistných podmienok súd dospel k názoru, že poistná zmluva z 21.04.2010 obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami vo vzťahu odporcom určenej výluky z poistenia v Hlave II. čl. 4 ods.1 písm. f) poistných podmienok, keď škoda spôsobená poškodením alebo zničením pneumatík je podmienená vznikom súčasne aj iným poškodením motorového vozidla, čo sa nepochybne javí ako iracionálne a odporujúce zdravému rozumu. Takáto výluka je i z pohľadu Hlavy II. čl. 6 ods.1 poistných podmienok odporujúca tomuto ustanoveniu, keďže neoddeliteľnou súčasťou motorového vozidla sú jeho kolesá, t.j. disky s pneumatikami, ktoré tvoria jeden celok, jedno bez druhého je nepoužiteľné. Súd dospel k názoru, že navrhovateľ objektívne nemohol pri uzatváraní poistnej zmluvy predpokladať, že poškodenie resp. zničenie pneumatík bez poškodenia inej časti motorového vozidla nemá poistnou zmluvou kryté, pričom odporca ho pri uzatvorení predmetnej zmluvy na túto špecifickú výluku z poistenia neupozornil. Obranu odporcu, že ak navrhovateľ chcel mať poistené pneumatiky mohol tak urobiť formou pripoistenia, súd vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu oporu v uzavretej poistnej zmluve (certifikát) v ktorej sú explicitne uvedené možnosti pripoistenia (batožiny, skla a pod. ...) s následným vyznačením aký druh pripoistenia navrhovateľ uzavrel, avšak pripoistenie pneumatík v ponuke možnosti pripoistenia nebolo, čo vo vzťahu k uvedenej výluke poistenia je minimálne zavádzajúce. Cieľom predmetnej poistnej zmluvy bolo havarijné poistenie motorového vozidla pre riziká uvedené v Hlave II. čl. 1 poistných podmienok, mimo iných i pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku zásahu cudzej osoby, ak nie je vo výlukách z poistenia uvedené inak. Navrhovateľ z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať jasnú predstavu o špecifikách a výlukách z poistenia s poukazom i na samotné množstvo písomných informácií uvedených v poistných podmienkach pri uzatváraní poistnej zmluvy a preto sa predpokladá, s ohľadom na nemalé skúsenosti odporcu ako poisťovateľa, že na takéto úskalia poisteného pri uzatváraní poistnej zmluvy upozorní. Súd túto situáciu vyhodnotil s tým, že len strohý odkaz v poistnej zmluve na všeobecné poistné podmienky a z nich vyplývajúci ďalší odkaz na výluky z poistenia je stav vyvolávajúci nevyvážené postavenie účastníkov v poistnom vzťahu a preto určil, že zmluvná podmienka obsahom ktorej je dojednanie výluky z poistenia v Hlave II. článku 4, bod 1, písm. f), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; a nakoľko nemal informácie o tom, že by iný súd o danej veci už rozhodol, takémuto určeniu nebránila prekážka litispendencie alebo res iudicata. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, súd v rozhodnutí poukázal na vyjadrenie odporcu, ktorý spôsob a charakter
poškodenia pneumatík, ich výmenu a ani samotný účtovný pokladničný doklad z 28.08.2010 o úhrade 883,13 EUR výslovne nenamietal, preto o výške poistného plnenia rozhodol v zmysle podaného návrhu, ktorému na základe uvedeného pokladničného dokladu čo do istiny vyhovel a v časti úroku z omeškania vyhovel od 15.10.2010 s poukazom na ukončenie šetrenia a povinnosti poisťovateľa plniť a vo zvyšku návrh zamietol. Názor navrhovateľa, že nárok na náhradu škody mu vznikol aj s poukazom na ust. § 419 Občianskeho zákonníka, súd vyhodnotil ako nesprávny, nemajúci oporu v skutkových okolnostiach daného prípadu a v tejto časti dal za pravdu obrane odporcu. Pod pojmom účelne vynaložené náklady sa rozumejú také náklady, ktorých vynaloženie bolo z hľadiska odvracania hroziacej škody účelné. Musí tu existovať kauzálny nexus medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú konajúci pri odvracaní škody utrpel. Zákon priznáva právo na náhradu škody iba v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. Súd bol názoru, že prípadný vznik škody navrhovateľ mohol odvrátiť jedine zastavením vozidla, keďže s vozidlom nemohol bezpečne dôjsť do najbližšieho pneuservisu, preto si mohol uplatniť náklady súvisiace s prepravou vozidla do pneuservisu ale nie náklady súvisiace s výmenou pneumatík. Súd v ďalšom konštatoval, že popri porušení zákonnej a zmluvnej povinnosti zákon ukladá i generálnu prevenciu v zmysle ktorej každý má povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním či opomenutím nespôsobil škodu na zdraví, majetku a iných hodnotách. Týmto je každému uložená povinnosť postupovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam tak, aby nezadal príčinu k vzniku škody (§415 Občianskeho zákonníka). V danom prípade išlo len o zastavenie vozidla, avšak keďže navrhovateľ s vozidlom mohol bezpečne dôjsť do najbližšieho pneuservisu, nešlo o odvracanie bezprostredne hroziacej škody. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 28.09.2012 pod č.k. 6Co 370/2012-107 tak, že v napadnutej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; uznesenie súdu prvého stupňa z 29.05.2012 pod č.k. 15C 139/2010-85 zrušil. Odvolací súd vyslovil právny názor, že hlava II. čl. 4 v bode 1. písm. f) poistných podmienok ustanovuje, že poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené poškodením alebo zničením pneumatík, ak nedošlo súčasne aj k inému poškodeniu vozidla, z ktorého vznikla poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Takáto zmluvná podmienka je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, jej znenie nevyvoláva žiadne pochybnosti o jej obsahu, táto zmluvná podmienka sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Vylúčenie pneumatík z poistenia (krytia rizika) sa prejavilo v stanovení výška poistného. Preto zmluvnú podmienku nemožno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku (§ 53 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Odvolací súd vyslovil názor, že výluka poškodenia pneumatík ak nedôjde k inému poškodeniu vozidla má logiku v tom, že ak by táto výluka z poistenia nebola zakotvená v poistných podmienkach, malo by to za následok, že poistnou udalosťou by bol v podstate každý defekt pneumatiky kedy by poisťovňa musela z poistného plnenia hradiť každú opravu pneumatiky, resp. jej výmenu za novú a to iba za cenu zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Navrhovateľ oboznámením sa s poistnými podmienkami musel získať jasnú predstavu o tom, na aké prípady sa poistenie nevzťahuje so zreteľom na to, že je právnik, ktorému výluka z poistenia nemôže byť cudzia a nepochopiteľná; a v konečnom dôsledku sám navrhovateľ nekonštatoval, že by s poistnými podmienkami nebol oboznámený. S poukazom na vyslovený právny názor odvolací súd zrušil aj výrok o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 883,13EUR titulom poistného plnenia ako i výrok o trovách konania. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 05.03.2013 na ktoré sa nedostavil odporca, doručenie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti. Súd doplnil dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý zdôraznil prevenčnú povinnosť, ktorú podľa § 419 Občianskeho zákonníka navrhovateľ nepochybne mal i s dôrazom na Hlavu I. článok 6 ods.1 poistných podmienok. Ak by navrhovateľ nedal neodkladne vzniknutú škodu odstrániť, bol tu vysoký predpoklad, že by mohlo dôjsť v podstatne väčšiemu rozsahu škody, než aká vznikla výmenou poškodených pneumatík za nové. Preto je toho názoru, že navrhovateľ konal v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami a má zákonný nárok na náhradu účelne vynaložených tzv. zachraňovacích nákladov na opravu vozidla. Škodu treba v tomto prípade spájať s okolnosťami, za ktorých ku škode došlo.
Keďže súd v svojom rozhodnutí z 29.05.2012 pod č.k. 15C 139/2010-78 vykonal dokazovanie a vyslovil právny názor vo vzťahu k všetkým uplatneným právnym argumentom navrhovateľa, pričom vyhodnotil i všetku obranu odporcu, s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor len vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke a k právnej argumentácii náhrady účelne vynaložených nákladov za odvrátenie hroziacej škody podľa ust. §419 Občianskeho zákonníka v spojení s Hlavou I. článok 6 ods.1 poistných podmienok sa nevyjadril, prvostupňový súd sa pridržiava svojho odôvodnenia v tejto časti rozsudku t.j. názor navrhovateľa, že nárok na náhradu škody mu vznikol aj s poukazom na ust. § 419 Občianskeho zákonníka, súd vyhodnotil ako nesprávny, nemajúci oporu v skutkových okolnostiach daného prípadu a v tejto časti dal za pravdu obrane odporcu. Pod pojmom účelne vynaložené náklady sa rozumejú také náklady, ktorých vynaloženie bolo z hľadiska odvracania hroziacej škody účelné. Musí tu existovať kauzálny nexus medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú konajúci pri odvracaní škody utrpel. Zákon priznáva právo na náhradu škody iba v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. Súd bol názoru, že prípadný vznik škody navrhovateľ mohol odvrátiť jedine zastavením vozidla, avšak keďže s vozidlom mohol bezpečne dôjsť do najbližšieho pneuservisu, mohol si uplatniť jedine náklady súvisiace s prepravou vozidla do pneuservisu ale nie náklady súvisiace s výmenou pneumatík. Súd v ďalšom konštatoval, že popri zákonnej a zmluvnej povinnosti zákon ukladá i generálnu prevenciu v zmysle ktorej každý má povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním či opomenutím nespôsobil škodu na zdraví, majetku a iných hodnotách. Týmto je každému uložená povinnosť postupovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam tak, aby nezadal príčinu k vzniku škody (§415 Občianskeho zákonníka). V danom prípade išlo len o zastavenie vozidla, avšak keďže navrhovateľ s vozidlom došiel do najbližšieho pneuservisu, nešlo o odvrátenie bezprostredne hroziacej škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje výmenou pneumatík za nové. Súd v tejto časti uplatneného nároku dopĺňa svoj názor o skutočnosť, že ust. § 415 až 419 Občianskeho zákonníka upravujú predchádzanie hroziacim škodám. Tieto ustanovenia majú generálnu preventívnu povinnosť počínať si tak, aby nikomu škoda nevznikla (neminem laedere). Táto povinnosť je uložená nielen občianskym zákonníkom ale i Hlavou I. článok 6 ods.1 poistných podmienok v tom zmysle, že ak dôjde k porušeniu tejto povinnosti, nastupujú zodpovednostné následky. Ak by navrhovateľ porušil preventívnu povinnosť a dôsledku takéhoto počínania by došlo k vzniku škody, vznikla by všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Treba dať za pravdu navrhovateľovi v tom, že v dôsledku prepichnutých pneumatík, ďalšou prevádzkou motorového vozidla, keďže sa potreboval presunúť z Liptovského Mikuláša do Bratislavy, mu hrozila škoda na majetku, na zdraví, prípadne obe súčasne, avšak v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť na odvrátenie škody zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca vymedzuje mieru odvrátenia škody, t.j. miera a rozsah odvrátenia škody musí byť primeraná hroziacej škode. Navrhovateľ ako ohrozený odvrátením hroziacej škody sa domáha ochrany súdnou cestou. Súd v tejto časti musí konštatovať, že treba mať na zreteli primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody, ktoré treba vždy posudzovať podľa toho, aká škoda oprávnenému hrozí (na majetku, na zdraví, na životnom prostredí a pod.) a podľa toho posúdiť, aké možnosti primeraného opatrenia pri odvrátení hroziacej škody bolo možné použiť. Podľa názoru súdu, tak ako v obrane uviedol odporca, prípadný vznik škody navrhovateľ mohol primeraným spôsobom odvrátiť zastavením vozidla a jeho následným odťahom do servisu, kedy by vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s odťahom v rámci odvrátenia hroziacej škody, je dôvodné. To, že navrhovateľ pokračoval v jazde až do pneuservisu napriek tomu, že vedel o poškodení všetkých štyroch pneumatík, ktoré vykazovali pokles tlaku pod výrobcom odporúčanú hodnotu, počas tejto jazdy podľa názoru súdu nedbanlivostne vyvolal hrozbu vzniku ďalšej škody, preto takéto konanie nemožno kvalifikovať ako odvracanie hroziacej škody dokonané výmenou pneumatík za nové. Podľa názoru súdu neexistuje ani kauzálny nexus medzi odvracaním hroziacej škody a škodou (úhrada faktúry- výmena pneumatík za nové), ktorú súd musí skúmať, keďže zákon právo na náhradu škody priznáva iba v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. Aká škoda bola odvrátená v konaní preukázané nebolo, keďže výmenu pneumatík za nové nemožno považovať za odvrátenie hroziacej škody zvlášť, ak ide o výluku z poistenia. Súd právne vyhodnotenie účelne vynaložených nákladov súvisiacich s odvrátením hroziacej škody vyššie uvedených odôvodnil i s odkazom na ust. § 810 Občianskeho zákonníka s tým, že navrhovateľ nepreukázal, že náklady na výmenu pneumatík za nové boli účelne vynaložené s väzbou na jeho
preventívne povinnosti uložené v citovaných ust. § 415, § 417, § 419, § 810 Občianskeho zákonníka, ako i v Hlave I. článok 4 ods.1. a v Hlave I. článok 6 ods.1. písm. a) poistných podmienok, nepreukázal kauzálny nexus medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú pri odvracaní škody utrpel a to všetko s dôrazom na esenciálny základ predmetu sporu- výluky z poistenia (Hlava II. čl. 4 ods.1 písm. f) poistných podmienok). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k názoru, že k škode, ktorú si navrhovateľ uplatňuje titulom účelne vynaložených nákladov pri odvrátení hroziacej škody neuniesol dôkazné bremeno preto návrh zamietol. V závere súd konštatuje, že uplatnenie nároku z titulu plnenia poistnej udalosti, účelne vynaložených nákladov na odvrátenie poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy alebo účelne vynaložených nákladov na odvrátenie hroziacej škody v zmysle Občianskeho zákonníka je uplatniteľné vždy samostatne a nie paralelne, pretože ide o jediný nárok, ktorý možno vymôcť iba raz, na základe jedného právneho inštitútu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.