ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8Co/164/2014 1212201730 24. 03. 2015 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2015:1212201730.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: N.. Q. Q., G. G. C. XX, Ž., zastúpenom Mgr. Ľubomírom Kadurom, advokátom, so sídlom ul. Republiky 16, Žilina, proti odporcovi: W. G., H. G. XX, H., zastúpenom Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom Kozmonautická 9, Bratislava, o zaplatenie 1.159,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. decembra 2013, č.k. 52C/76/2012-136, jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 499,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08.01.2011 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 18, § 24 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokáci , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcom vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú. V tomto smere poukázal na to, že premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 14.10.2010, kedy navrhovateľ vyúčtoval odporcovi svoju odmenu a návrh bol doručený súdu dňa 30.01.2012, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu, že premlčacia doba pri jednotlivých odmenách za úkony právnej služby začala plynúť deň po dni ich vykonania a v nadväznosti na uvedené poznamenal, že navrhovateľ mohol právo vykonať prvýkrát až po doručení vyúčtovania, čo bolo viazané buď na právoplatné skončenie konaní, v ktorých navrhovateľ zastupoval odporcu, alebo na vypovedanie plných moci. Pokiaľ išlo o zastupovanie odporcu navrhovateľom vo veci reštitúcie pozemkov dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní právnych služieb a právnej pomoci zo dňa 31.08.2006, predmetom ktorej bolo zastupovanie odporcu ohľadne reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktoré bolo právoplatne skončené tak, že odporca v tomto konaní nebol úspešný, sa nevzťahuje na zastupovanie odporcu navrhovateľom v konaní na vydanie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z., keďže ide o odlišné konanie, v ktorom navrhovateľ zastupoval odporcu na základe osobitnej plnej moci. V kontexte uvedeného poznamenal, že účinky uzavretej zmluvy nie je možné jednostranne navrhovateľom rozširovať aj na iné konania, hoci aj vecne súvisiace. Pokiaľ teda navrhovateľ vyúčtoval odporcovi podielovú odmenu za poskytnuté právne služby v konaní na vydanie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. na základe uvedenej zmluvy, nepovažoval toto za riadne vyúčtovanie, keďže k dohode o podielovej odmene za poskytovanie právnych služieb a právnej pomoci v tomto reštitučnom konaní nedošlo. Na základe uvedeného uzavrel,

že navrhovateľovi patrila tarifná odmena, ktorú si však doposiaľ nevyčíslil, a preto mu ju nepriznal. Pokiaľ išlo o zastupovanie v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/116/2006 vychádzal zo zistenia, že návrh odporcu zastúpenom v tomto konaní navrhovateľom, bol zamietnutý z dôvodu, že na strane navrhovateľov v tomto konaní nevystupovali v rámci nerozlučného spoločenstva všetky osoby, ktoré v konaní vystupovať mali. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ tento nedostatok v uvedenom konaní neodstránil a nezakročil ani tak, aby jeho nepriaznivé následky pre odporcu zmiernil, dospel k záveru, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľovi tak priznal odmenu len za 1 úkon právnej služby - prevzatie zastupovania a prvá porada zo dňa 13.08.2008 a nepriznal mu odmenu za úkon - zastupovanie na pojednávaní 11.09.2008, na ktorom mal možnosť uvedený nedostatok návrhu na začatie konania odstrániť, ani odmenu za odvolanie proti rozsudku a späťvzatie odvolania, nakoľko vykonanie týchto úkonov považoval za neúčelné a nehospodárne, spôsobujúce vznik zbytočných trov konania, keď navyše ani nemuseli byť vykonané, ak by navrhovateľ v predchádzajúcom priebehu konania postupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľovi nepriznal odmenu ani za úkon - porada s klientom a písomná korešpondencia s klientom - účtované ako jeden úkon, keďže o porade neboli vyhotovené písomné záznamy a odporca ich uskutočnenie poprel a písomnú korešpondenciu s klientom nepovažoval za úkon právnej služby. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil poplatok 99,50 eur za podanie odvolania, ktorý zaplatil, nebolo v tomto smere preukázané jeho vrátenie, a preto mu jeho náhradu nepriznal. V konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17C/39/2009 považoval navrhovateľom uplatnený úkon - vznesenie námietky zaujatosti, ktorá bola nedôvodná, za nehospodárny a neúčelný a rovnako za neúčelný v tejto súvislosti považoval poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. V konaní pod sp.zn. 13C/144/2005 vyhodnotil navrhovateľom uplatňované úkony vo vyúčtovaní ako účelné a vykonané s odbornou starostlivosťou, keď odporca neuviedol žiadne fakty ani dôkazy, ktoré by tomu odporovali a navrhovateľovi priznal odmenu za jednotlivé ním uplatňované úkony právnej služby vo výške tarifnej odmeny zodpovedajúcej 1/13 výpočtového základu v roku 2008. Vzhľadom na to, že odporca sa dostal do omeškania s peňažným plnením, priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po tom, ako odporca reagoval na vyúčtovanie navrhovateľa listom zo dňa 07.01.2011. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 sa nevzťahovala na zastupovanie odporcu v reštitučnom konaní aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z.. Argumentoval, že predmetom zmluvy bol reštitučný nárok na pozemok PKN parc. č. XXXX D. Y. Ú. D. a je bezpredmetné, podľa akého zákona sa v rámci reštitúcie postupovalo, keď predmet konania bol stále ten istý, vzťahovala sa na neho predmetná zmluva o právnej pomoci, a preto vyúčtovanie podielovej odmeny bolo oprávnené a dôvodné. Vytýkal súdu prvého stupňa, že posudzoval správnosť, odbornosť, resp. účelnosť a hospodárnosť jednotlivých právnych úkonov, ktoré v rámci zastupovania odporcu urobil. Trval na tom, že postupoval riadne, v súlade so zákonom o advokácií a advokátskym poriadkom. Zdôraznil, že nemal vedomosť o ďalšej osobe bratovi odporcu, ktorá mala byť účastníkom konania a odporca mu túto okolnosť vedome zamlčal. Zotrval na tom, že vznesenie námietky zaujatosti urobil po porade s odporcom a s ostatnými účastníkmi, ktorí s týmto úkonom vyslovili súhlas. Otázku úspešnosti či neúspešnosti vznesenej námietky považoval za hypotetickú, a preto nesúhlasil s nepriznaním mu nároku na odmenu za tento úkon. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v plnom rozsahu zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ním vznesenej námietky premlčania. Na podporu svojich argumentov poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/25/03 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Mal za to, že navrhovateľ mohol požiadať o plnenie nasledujúci deň po každom uskutočnenom úkone právnej služby, keďže v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bol dohodnutý čas plnenia, pričom tento čas nevyplýval ani z právneho predpisu a ani z rozhodnutia, a preto sa na daný prípad malo aplikovať ust. § 563 Občianskeho zákonníka so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že jeho zastupovanie vo všetkých právnych veciach skončilo vypovedaním plnej moci, následne na čo zaslal odporcovi vyúčtovanie svojej odmeny za právne zastupovanie listom zo dňa 14.10.2010. V tomto smere poukázal na § 13 advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať. Preto tvrdenie odporcu, že nárok advokáta na odmenu sa premlčuje v lehote plynúcej od vykonania každého takéhoto úkonu, nemá oporu v právnom poriadku. Podotkol, že by to znamenalo, že v sporoch trvajúcich viac rokov by sa odmena advokáta považovala za premlčanú, hoci by si po skončení zastupovania svoju odmenu riadne vyúčtoval. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na tom, že zmluva zo dňa 31.08.2006 jasne definovala, že jej predmetom bolo vysporiadanie a zastupovanie v reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 229/1991 Zb. a v súlade s takto vymedzeným predmetom bola navrhovateľovi udelená aj plná moc zo dňa 31.08. 2006. Poukazoval na to, že navrhovateľ mal o jeho bratovi vedomosť ešte predtým, ako dňa 13.08.2008 prevzal zastupovanie vo veci vedenej pod sp.zn. 18C/116/2006. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov oboma účastníkmi konania podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) vrátane konania, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolatelia nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie) je dvojstranný právny úkon medzi zastúpeným označovaným ako splnomocniteľ a zástupcom označovaným ako splnomocnenec, na základe ktorého sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohodu o plnomocenstve môže predstavovať každá dohoda - zmluva, ktorou sa zakladá vnútorný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, zahrňujúci splnomocnenia (udelenie príkazu). Najčastejšie sa bude tento vnútorný vzťah zakladať príkaznou zmluvou (§ 724 Občianskeho zákonníka), prípadne mandátnou zmluvou (§ 566 Obchodného zákonníka), rovnako však môže byť vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom založený i niektorou z iných zmlúv zahrňujúcich splnomocnenie udelenie príkazu, ako je napríklad zmluva o dielo, pracovná zmluva, inominátna zmluva a podobne. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uvedené ustanovenie upravuje zmluvné (dobrovoľné) zastúpenie vznikajúce, ako už bolo uvedené vyššie na základe dohody o plnomocenstve, ako dvojstranného právneho úkonu uzatvoreného medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu a zakladá tak (vnútorný) právny vzťah medzi nimi. Na druhej strane plná moc je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým vyhlasuje voči tretej osobe, že splnomocnil inú osobu ako splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v plnej moci zastupoval a zároveň ňou osvedčuje (deklaruje) navonok, že medzi splnomocnencom a splnomocniteľom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o plnomocenstve. Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci, a pokiaľ má byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené v plnej moci, inak nemajú vnútorne stanovené obmedzenia zo strany splnomocniteľa voči tretím osobám žiadne právne účinky, pokiaľ im neboli známe, avšak takéto interné pokyny môžu mať význam (právne následky) vo vzájomnom vnútornom vzťahu medzi stranami v prípade ich

prekročenia. Pokiaľ teda plná moc žiadane obmedzenia neobsahuje, je plnou mocou neobmedzenou a splnomocnenec koná voľne, podľa svojho vedomia a svedomia za splnomocniteľa a v takomto prípade musí znášať splnomocniteľ riziko vyplývajúce z prekročenia pokynov daných ním splnomocnencovi. Plná moc môže byť ako všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje k všetkým právnym úkonom alebo osobitná (špeciálna), ktorá oprávňuje len na jednotlivé právne úkony alebo na opakujúce sa právne úkony určitého druhu. Nakoľko právna úprava týkajúca sa poskytovania právnych služieb advokátom v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k právnej úprave príkaznej zmluvy v Občianskom zákonníku, resp. mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku, je potrebné tieto všeobecné ustanovenia uplatniť v prípadoch, ktoré nie sú riešené osobitnou právnou úpravou v zákone o advokácii. Právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnej pomoci tak vo všeobecnosti zaniká, s poukazom na § 731 a § 33b Občianskeho zákonníka vykonaním úkonu, teda činnosti, ku ktorej sa príkazník zaviazal, kedy ide o prípad zániku záväzku jeho splnením alebo na základe jednostranného právneho úkonu, t.j. odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom - príkazcom (klientom) alebo vypovedaním plnomocenstva splnomocnencom - príkazníkom (advokátom). Príkazník je zásadne povinný predložiť príkazcovi vyúčtovanie jeho odmeny a nákladov nevyhnutných na splnenie príkazu po jeho vykonaní (§ 727 Občianskeho zákonníka) a v prípade, ak príkazná zmluva zanikne skôr ako vykonaním príkazu - na základe odvolania zo strany príkazcu, vzniká príkazníkovi nárok na náklady vzniknuté mu do odvolania, vrátane nároku na odmenu zodpovedajúcu časti vykonanej práce do odvolania príkazu (§ 732 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ si príkazník svoju povinnosť predložiť príkazcovi vyúčtovanie po ukončení zmluvného vzťahu nesplní, nemôže sa príkazca dostať do omeškania s plnením. Zákon o advokácii č. 586/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2009, ukladal advokátovi povinnosť pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi (§ 18 ods. 1), konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné; pritom dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2). S účinnosťou od 01.09.2009 ustanovila nová právna úprava povinnosť advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 2), porušením ktorej mu nevznikol nárok na odmenu (§ 18 ods. 5). S poukazom na uvedenú právnu úpravu postupoval súd prvého stupňa správne, keď v konaní zisťoval, či jednotlivé navrhovateľom uplatňované úkony právnej služby boli poskytnuté v súlade s jeho povinnosťami uloženými mu zákonom o advokácii. Pokiaľ aj právna úprava v znení účinnom do 31.08.2009 neviazala vznik nároku advokáta na odmenu na jeho povinnosť dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá príkazcovi - v danom prípade odporcovi, povinnosť zaplatiť príkazníkovi - v tomto prípade navrhovateľovi, odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. Pokiaľ teda k zamietnutiu návrhu podaného odporcom, v zastúpení navrhovateľom, v konaní pod sp.zn. 18C/116/2006 došlo z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, teda v priamej príčinnej súvislosti s porušením vyššie uvedenej povinnosti navrhovateľom, nevznikla odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi odmenu. S účinnosťou od 01.09.2009 vyplývala už priamo zo zákona nevyhnutnosť posudzovania, či v súvislosti s uplatnenou odmenou za poskytnuté právne služby, postupoval navrhovateľ s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ preto nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nebol oprávnený posudzovať účelnosť, hospodárnosť, odbornosť a správnosť ním poskytovaných právnych služieb. Uvedené by bolo navyše v rozpore so zásadou súkromného práva „nemo turpitudinem suam allegare potest“, ktorá znamená, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania/nepoctivosti, resp. v širšom význame - zo svojho vlastného pochybenia. Pokiaľ aj navrhovateľ pristúpil ku vzneseniu námietky zaujatosti so súhlasom odporcu, nezbavuje ho táto skutočnosť zodpovednosti za porušenie povinností uložených mu zákonom pri výkone advokácie, v danom prípade nebola námietka zaujatosti iniciovaná samotným odporcom, a preto nešlo o pokyn klienta, ktorým by bol musel byť navrhovateľ viazaný (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii), bolo preto vo výlučnej pôsobnosti navrhovateľa dôsledne zvážiť účelnosť vznesenej námietky zaujatosti a s tým spojené následky pre odporcu.

Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, týkajúcich sa nepriznania mu odmeny za zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z., poukazuje odvolací súd na list Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 14.02.2007, ktorým tento reagoval na plnú moc na zastupovanie zo dňa 31.08.2006 predloženú navrhovateľom vo veci vydania nehnuteľnosti PKN C.. Č.. XXXX D. Y..Ú.. D. uplatneného v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., v ktorom pozemkový úrad uviedol, že reštitučný nárok uplatnený v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. bol právoplatne ukončený, a preto výzvu navrhovateľa na vydanie rozhodnutia považuje za bezpredmetnú. Listom zo dňa 20.03.2007 vyzval Obvodný pozemkový úrad v Žiline navrhovateľa, aby v súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom odporcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. D. C. C.. Č.. XXXX v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. doplnil splnomocnenie zo dňa 31.08.2006. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ zaslal písomným podaním zo dňa 07.05.2007 splnomocnenie na právne zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti - pozemku PKN C.. Č.. XXXX podľa zákona č. 229/1991 Zb., aj v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. a všetkých reštitučných zákonov platných v čase udelenia splnomocnenia. Z uvedeného vyplýva, že ani Obvodný pozemkový úrad neakceptoval splnomocnenie zo dňa 31.08.2006, udelené na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 navrhovateľovi na zastupovanie odporcu vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorú zmluvu a splnomocnenie navrhovateľ predložil v tomto konaní na preukázanie ním uplatňovaného nároku na odmenu za zastupovanie odporcu v konaní vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. V reštitučnom konaní podľa zákona č.503/2003 Z.z. tak bolo na zastupovanie odporcu relevantné splnomocnenie - upresnenie, ktoré navrhovateľovi udelil odporca dňa 19.04.2007 na zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti aj v zmysle zákona č.503/2003 Z.z. S poukazom na uvedené zistenia je preto správny záver súdu prvého stupňa, že zmluva o poskytovaní právnych služieb a právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 a v nadväznosti na ňu vyhotovené splnomocnenie zo dňa 31.08.2006, sa nevzťahovali na zastupovanie odporcu vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z., a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie podielovej odmeny, na ktorej sa s odporcom dohodol na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a právnej pomoci zo dňa 31.08.2006, ktorá sa tak výlučne vzťahovala na zastupovanie odporcu vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktoré bolo právoplatne skončené predtým, ako odporca udelil navrhovateľovi plnú moc na zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Správny a zákonu zodpovedajúci je preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi mohol vzniknúť nárok len na zaplatenie tarifnej odmeny, nakoľko však túto odporcovi doposiaľ nevyúčtoval, nemohla mu byť tarifná odmena konajúcim súdom priznaná. K zániku plnej moci udelenej navrhovateľovi dňa 31.08.2006 došlo právoplatným skončením konania o vydanie nehnuteľnosti na základe zákona č. 229/1991 Zb. a navrhovateľ v konaní ničím nepodložil svoje tvrdenie, že by zmluva o právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 zostala aj naďalej v platnosti, teda aj po právoplatnom skončení konania o vydanie nehnuteľnosti na základe zákona č. 229/1991 Zb. Súd prvého stupňa správne posúdil aj odporcom vznesenú námietku premlčania, keď túto nepovažoval za dôvodnú, a to vzhľadom na skončenie konaní, v ktorých navrhovateľ zastupoval odporcu, resp. na ukončenie plných mocí odporcom udelených navrhovateľovi na zastupovanie. V danom prípade totiž čas plnenia v nadväznosti na ust. § 563 Obč. zák., ktorým odporca argumentoval, vyplýva z právneho predpisu, t.j. z ust. § 727 Občianskeho zákonníka v spojení s § 24 zákona o advokácii. Navrhovateľovi vznikol nárok na odmenu za právne služby, predmetom ktorých bolo zastupovanie odporcu v konaniach na základe ním udelenej všeobecnej plnej moci trvajúcej až do ich právoplatného skončenia. Keďže vyúčtovanie odmeny je viazané na vykonanie príkazu, mohol si navrhovateľ po prvýkrát uplatniť nárok na odmenu až po právoplatnom skončení veci - pokiaľ ním súčasne so zánikom plnomocenstva došlo aj k zániku samotnej (príkaznej) zmluvy, resp. v súlade s ust. § 732 Obč. zák. si mohol navrhovateľ uplatniť nárok na časť odmeny až deň nasledujúci po doručení mu odvolania plnomocenstva odporcom, ktorým nastávajú právne účinky zániku záväzkovo-právneho vzťahu. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17C/39/2009 bola dňa 12.10.2010 založená (novo zvoleným) právnym zástupcom odporcu „výpoveď“ plnej moci navrhovateľovi zo dňa 16.08.2010.

Išlo o list odporcu zo dňa 16.08.2010, ktorým oznámil navrhovateľovi, že aj v mene svojich súrodencov mu „vypovedá“ plnú moc. Na základe uvedeného navrhovateľ písomným podaním zo dňa 14.10.2010 oznámil Okresnému súdu Žilina, že dňom 05.09.2010 ukončil zastupovanie odporcu v danom spore. Z uvedeného vyplýva, že najskôr až po doručení odvolania plnomocenstva odporcom si mohol navrhovateľ uplatniť nárok na časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej prác, a následne si ju na súde uplatniť v trojročnej zákonom stanovenej premlčacej dobe. V konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 13C/144/2005 vykonal navrhovateľ posledný úkon právnej pomoci dňa 11.01.2010 - vyjadrenie k odvolaniu a vzhľadom na odvolanie plnej moci odporcom dňa 16.08.2010 jeho právne zastúpenie aj v tomto konaní zaniklo, v nadväznosti na čo mu vznikol nárok na vyúčtovanie si trov právnych služieb poskytnutých v tomto konaní, ktoré si mohol uplatniť pred súdom v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. Konanie na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/116/2006 bolo právoplatne skončené dňa 28.10.2008 na základe späťvzatia odvolania, uskutočneného navrhovateľom dňa 10.03.2009. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mohol vykonať vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady výdavkov za poskytnuté právne služby dňom nasledujúcim po tom, ako zaniklo jeho zastúpenie v tomto konaní vykonaním posledného úkonu dňa 10.03.2009, odkedy mu začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia doba na uplatnenie si jeho nároku na súde. V danom prípade možno zhrnúť, že odporca udelil generálne (všeobecné) plné moci navrhovateľovi na zastupovanie v konaniach, a to až do ich právoplatného skončenia. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny až v nadväznosti na ukončenie právneho zastúpenia, a to najneskôr právoplatným skončením konania vo veci, pokiaľ dovtedy nedošlo k inému spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu na základe odvolania plnej moci odporcom, resp. jej vypovedania navrhovateľom, dovtedy však navrhovateľovi vznikol (na jeho žiadosť) nárok len na primeraný preddavok na odmenu za poskytnuté právne služby. Odmena navrhovateľa tak bola viazaná až na ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy bolo zrejmé, aké úkony boli vykonané v rámci dohodnutého premetu právnej služby, ku ktorému okamihu bol povinný navrhovateľ vyúčtovať odporcovi odmenu po zohľadnení ním vopred zaplateného preddavku. Odporca preto nedôvodne argumentuje tým, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny za jednotlivé úkony právnej služby hneď, ako tieto boli vykonané, nakoľko takáto dohoda medzi účastníkmi konania nebola ničím podložená. Z uvedené vyplýva, že navrhovateľ si mohol svoj nárok na zaplatenie trov právnych služieb po prvýkrát uplatniť po tom, ako mu bola doručená „výpoveď“ - odvolanie plnej moci odporcom listom zo dňa 16.08.2010, resp. od ukončenia jeho zastupovania v konaní pod sp.zn. 18C/116/2006 vykonaním posledného úkonu - späťvzatia odvolania dňa 10.03.2009, na základe ktorého nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť. Pokiaľ bol návrh na súd podaný dňa 30.01.2012, bol jeho nárok uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. So zreteľom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré účastníci konania poukazovali vo svojom odvolaní a stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením jeho rozsudku majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, nepriznal žiadnemu z nich právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.