Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 11Co/126/2011 1209216118 13. 08. 2013 JUDr. Katarína Štrignerová ECLI:SK:KSBA:2013:1209216118.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: L. R., R.. R. K.. S.., H. XX, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou AK Gavorová & Partneri s.r.o., Lombardiniho 22B, Bratislava, proti odporcom: 1/. E.. H. Z., F. XX, L., 2/ E. Z., F. XX, L., zastúpený odporkyňou v 1. rade, o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.03.2011, č.k. 17C/183/2009-142, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto rozhodol: Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. odôvodnenie: V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi A.. O. Z., F. XX, XXX XX L. a odporkyňou v 1/ rade E.. H. Z., K.. F., F. XX, XXX XX L., zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod spisovou značkou Y.-XXXX/XX a Kúpna zmluva uzavretá medzi A.. O. Z., F. XX, XXX XX L. a odporkyňou v 1/ rade E.. H.X. Z., K.. F., F. XX, XXX XX L., zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod spisovou značkou Y.-XXXXX/XX, obe týkajúce sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. zapísaných na LV č. XXX, J.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X, záhrady, o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX H., stavba (rodinný dom), súp. č. XXXX, na J.. Č... XXXX/X, sú voči navrhovateľovi právne neúčinné, - určil, že Darovacia zmluva uzavretá medzi A.. O. Z. a E.. H. Z. a odporcom v 2/ rade E. Z.m zo dňa 06.09.2006 zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod sp. zn. Y.-XXXXX/ XX týkajúca sa nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. Ružinov, zapísaných na LV č. XXX, J. Č.. XXXX/ X-záhrada o výmere XXX H., J. Č.. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 je voči navrhovateľovi právne neúčinná, - odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania každému po XXX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 1/ a 2/ rade ( § 101 ods. 2 O.s.p.), ktorí sa napriek riadnemu doručeniu predvolaní na pojednávania nariadené súdom opakovane na ne bez ospravedlnenia nedostavovali. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42a ods. 2, § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ má voči A.. O. Z. právoplatné a vykonateľné pohľadávky priznané právoplatnými rozhodnutiami súdu ( konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb 75/2000, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C 254/2001, konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 17C 99/2007, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. Sro 9031/B ) a jednak pohľadávky vymáhateľné, t.j. také, ktoré je možné súdnou cestou vymáhať, a ktorý postup napokon veriteľ využil (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb 16/2001 o zaplatenie X. XXX.XXX,XX,-Sk resp. XXX.XXX,XX euro). Z vykonaného dokazovania ( obsahov spisových materiálov Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ) súd prvého stupňa zistil, že dňa 06.09.2006 darovali E.. H. Z. a A.. O. Z. odporcovi v 2/ rade ( svojmu synovi ) nehnuteľnosť zapísanú Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na Z. Č.. XXX, F.. Ú.. K., S. L., mestská časť K., okres Bratislava II, J.. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 ( vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 06.10.2006 pod sp. zn. Y.- XXXXX/XX). V konaní vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod sp. zn. Y.-XXXX/XX bol dňa 24.01.2007 podaný návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretou dňa 22.01.2007 medzi A.. O. Z. a E.. H. Z. ( odporkyňou v 1/ rade ), v ktorej sa menovaní dohodli na vyporiadaní majetku po rozvode ich manželstva tak, že E.. Z. nadobúda do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, ktorú ako manželia nadobudli počas manželstva ( nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. K., stavba so súp. číslom XXXX na J.. Č.. XXXX/X, J..Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H., J..Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX H. C. J..Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX H. v podiele 1/1). Účastníci v predmetnej dohode prehlásili, že označená nehnuteľnosť je v podiele 5/6 v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov z toho dôvodu, že tento podiel na nehnuteľnosti získal A.. O. Z. v čase trvania manželstva ( ktoré vzniklo dňa 30.08.1973 ), tento podiel nezískal ani dedením, ani darom, ale na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava II č.k. 14C 309/86-29 zo dňa 03.11.1987 ( vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech E.. Z. bol povolený dňa 09.05.2007). Na základe označenej dohody A.. O. Z. nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pohľadávku z nájmu nehnuteľnosti podľa LV č. XXX okres Bratislava, obec: Bratislava - K., k.ú. K. voči spoločnosti L. R., R.Z.. R. K..S.. vo výške X.XXX.XXX,-Sk, ktorá je uplatnená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 37/05. Z obsahu spisu Katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. V - 18655/07 súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 25.06.2007 uzavrel A.. O. Z. ako predávajúci s E.. H. Z.u ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXX, F..Ú.. K., obec Bratislava - mestská časť K., okres Bratislava II, stavba so R.. Č.. XXXX, postavená na parc. Č.. XXXX/X, J.. Č.. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1/6 s dohodnutou kúpnou cenou vo výške XXX.XXX,-Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej bol povolený dňa 10.01.2008. Pokiaľ ide o námietku odporkyne v 1/ rade namietajúcej, že súd nie je oprávnený preskúmavať dohodu o vyporiadaní BSM poukázal na § 34 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú a za takýto je možné považovať i označenú dohodu. V prípade odporovateľnosti právneho úkonu je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka zročná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Existencia vymáhateľnej pohľadávky bola v danom konaní preukázaná jednak exekučnými titulmi a prebiehajúcim konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb 16/2001. Za nesporné mal i to, že uzavretím darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - v prípade darovacej zmluvy to vyplýva zo samotného bezodplatného charakteru zmluvy, v prípade dohody o vyporiadaní BSM došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností - rodinného domu so zastavanými plochami a záhradou na odporkyňu v 1/ rade bez toho, aby došlo k vyplateniu A.. Z. finančným ekvivalentom - tomuto po vyporiadaní BSM nezostala žiadna nehnuteľnosť a ani žiadne finančné prostriedky, iba pohľadávka vo
výške X.XXX.XXX,-Sk voči navrhovateľovi uplatnená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 37/2005. Kúpnou zmluvou došlo ďalej k prevodu 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX (rodinný dom, zastavané plochy, záhrada) na odporkyňu v 1/ rade, pričom kúpnu cenu XXX.XXX,-Sk považoval súd prvého stupňa za minimálnu, nepodloženú znaleckým posudkom a ani iným hodnoverným dokladom. Súd prvého stupňa vyslovil v odôvodnení rozhodnutia názor, že daný návrh bol podaný v lehote troch rokov v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k tomu, že Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 06.09.2006 ( ktorej vklad povolila Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 06.10.2006), Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 22.01.2007 ( ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09.05.2007) a Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 25.06.2007 ( ktorej vklad Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu povolila dňa 10.01.2008). Keďže navrhovateľ sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov návrhom podaným na súd dňa 28.09.2009, mal vo vzťahu ku kúpnej zmluve a dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za nepochybné, že návrh bol podaný včas. V prípade darovacej zmluvy, ktorou vtedy ešte manželia Z. previedli nehnuteľnosť na svojho syna - odporcu v 2/ rade poukázal na to, že trojročná prekluzívna lehota začala plynúť okamihom, kedy sa právny úkon stal perfektným ( § 47 Občianskeho zákonníka ). Ak sa jedná o právny úkon, na základe ktorého práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, je v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka možné považovať za dlžníkom vykonaný úkon len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vlastnícke právo vložené do katastra nehnuteľnosti čo v danom prípade znamená, že trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, t.j. dňom 07.10.2006. Ak navrhovateľ podal návrh na súd dňa 28.09.2009, tento bol podaný v zákonnej trojročnej lehote. Súd prvého stupňa napokon poukázal na to, že v danom prípade navrhovateľ odporuje právnym úkonom, ktoré boli urobené v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, v prospech týchto osôb ( čo mal preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 172/2006), kedy sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú. Druhá strana (osoba blízka dlžníkovi) má možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na obsah zápisnice z pojednávania pred Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb 16/2001 kde vypovedala odporkyňa v 1/ rade ako svedkyňa čo znamená, že s predmetom konania musela byť oboznámená. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešných odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške po XXX,XX euro pozostávajúcich jednak zo súdneho poplatku zaplateného za návrh v sume 2x po XX,XX euro a z trov právneho zastúpenia v celkovej sume XXX,XX euro vyčíslených podľa platnej vyhlášky za poskytnuté úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 15.04.2010, 25.11.2010 a 15.02.2011, účasť na pojednávaní dňa 23.09.2010 a 31.03.2011 a písomné vyjadrenie zo dňa 02.09.2010. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 1/ rade poukazujúc na to, že súd prvého stupňa v rozpore s § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/ O.s.p. rozhodol vo veci nepatriacej do právomoci súdov, svojim postupom jej odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, nikdy neexistovali. Poukazujúc na znenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Komentár z 01.01.2009 autora E. H. k § 42a, 42b Obč. zákonníka, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 289/09 z 10.09.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 181/2007 z 28.02.2008 vyslovila názor, že právnu neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže požadovať len veriteľ, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku voči obom manželom. Pokiaľ by súd i zistil, že existuje vymáhateľná pohľadávka voči jej bývalému manželovi (čo zistiť nemôže ), i vtedy by nebolo možné určiť neúčinnosť právneho úkonu, ktorý uzavrela o svojom vlastníctve a to z dôvodu, že existenciu
vymáhateľnej pohľadávky voči nej navrhovateľ ani netvrdil. Súd prvého stupňa jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že jej nikdy nedoručil predvolanie na pojednávanie a ani samotný rozsudok vo veci. Súd sa ani len nepokúsil doručiť jej zmenu návrhu na začatie konania a návrh dňa 25.11.2010 zmenil bez toho, aby sa dozvedela, že nejaký návrh na zmenu návrhu existuje. Súd prvého stupňa ju najmä nepredvolal na pojednávanie konané dňa 31.03.2011 na ktorom vyhlásil rozsudok - na oboch adresách kam doručoval, tieto zásielky doručil v rozpore s § 46 odseku 3 O.s.p. jej bývalému manželovi. Odporkyňa v 1/ rade ďalej namietala okolnosť, že predpokladom žalovateľnosti nároku na určenie právnej neúčinnosti právneho aktu je existencia vymáhateľného nároku, ktorý voči jej bývalému manželovi neexistuje. V rozhodnutí uvedené pohľadávky navrhovateľa z trov súdnych konaní v celkovej výške spolu XXX,XX euro sú vlastníctvom jeho právnych zástupcov. Pokiaľ ide o dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20 Cdo 168/2005 z 01.05.2007, sp. zn. 30 Cdo 102/99 z 23.12.1999 a konštatovala, že uzavretím tejto dohody nedošlo k zmenšeniu majetku A.. O. Z. z dôvodu, že tomuto pripadla celá hodnota jeho podielu v spol. L. R., R..R..K..S.. , IČO: XXXXXXXX, celá hodnota jeho 68,4% podielu v spoločnosti C., R..R..K..S.., IČO: XXXXXXXX spoločností a i pohľadávka voči navrhovateľovi z nájomnej zmluvy uplatnenej v konaní Krajského sudu v Bratislave sp. zn. 7 Cbs 3/2007. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2/ rade poukazujúc na to, že súd prvého stupňa v rozpore s § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/ O.s.p. rozhodol vo veci nepatriacej do právomoci súdov, svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, nikdy neexistovali. Tvrdenie súdu prvého o vzniku právneho úkonu ku dňu povolenia vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností označil za platné v totalitnom štáte. Názor súdu prvého stupňa, že rozhodnutím o vklade vznikajú nielen vecnoprávne účinky, ale aj obligačnoprávne účinky neobstojí, keďže niet zákonného podkladu tvrdiť, že na podpísanie platnej kúpnej zmluvy potrebuje subjekt občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie príslušného orgánu. V odvolaní ďalej poukázal na opodstatnenosť jeho námietky preklúzie návrhu z 25.11.2010 na odporovateľnosť úkonu z 06.09.2006. Súd prvého stupňa mu riadne nedoručoval predvolania na nariadené pojednávania, nedoručil mu povinné poučenie a ani samotný rozsudok vo veci, čím mu zabránil konať pred súdom a porušil § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniam odporcov navrhol rozhodnutie súdu prvého. stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení poukázal na to, že súdna prax dlhodobo pripúšťa možnosť odporovať podľa § 42a Občianskeho zákona aj právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou dochádza k prevodu vlastníctva ( ide o zmluvný prevod). Pri vyporiadaní BSM ide o určenie, ktoré veci, dosiaľ v bezpodielovom spoluvlastníctva oboch manželov sa stanú v dôsledku vyporiadania výlučným vlastníctvom jedného z manželov, ktorú druhého z manželov, prípadne, ktoré budú v ich podielovom spoluvlastníctve. Veriteľ môže mať pohľadávku len voči jednému z manželov. Počas existencie manželstva môže byť takáto pohľadávka pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM ( § 147 Obč. zákonníka). Ak však BSM zaniklo a došlo k jeho vyporiadaniu, môže veriteľ pri výkone rozhodnutia siahnuť len na majetok dlžníka. Pokiaľ dlžník vykonal úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, tak sa veriteľ môže domáhať odporovateľnosti takéhoto úkonu, ktorým môže byť aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak by rozdelenie vecí, práv a záväzkov po takejto dohode vytvorilo stav, ktorý by znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky. Navrhovateľ ďalej poukázal na § 42a, § 42b Obč. zákonníka , ktoré jasne stanovujú voči akej osobe veriteľ podáva žalobu - nie voči dlžníkovi, ale voči osobám, ktoré majú z úkonu prospech. Dohoda o vyporiadaní BSM ako aj kúpna zmluva sú dvojstranný právny úkon, ich účastníkom je dlžník A.. O. Z. a odporkyňa v 1/ rade , ktorá nesprávne chápe, že by išlo o žalobu na odporovanie jej úkonu a nie o žalobu na odporovanie úkonu A.. O. Z.. Vo vzťahu k námietkam súvisiacim s doručovaním písomností súdu navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa pri doručovaní postupoval podľa § 46 a § 47 O.s.p. upravujúce aj fikciu doručenia, či tzv.
náhradné doručenie uložením na pošte bez toho, že by sa adresát o nej dozvedel. V prípade, ak by A.. O. Z. preberal za odporkyňu v 1/ rade predvolanie na pojednávania a tieto jej nedával, tak by z jeho strany mohlo ísť o naplnenie skutkovej podstaty marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona. Jeho nároky voči dlžníkovi A.. O. Z. sú riadne vymáhateľné - medzi tieto patrí i náhrada trov konania vždy patriaca účastníkovi konania. Dohodou o vyporiadaní BSM ako aj kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu jeho práv ( je ukrátený pri uplatňovaní svojej pohľadávky voči A.. O. Z. ) a odporkyňa v 1/ rade ňou získala rodinný dom so zastavanými plochami a záhradou, pričom len v roku 2000 boli do tohto domu investované finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu vo výške X.XXX.XXX,XX,-Sk. Rovnako kúpna cena vo výške XXX.XXX,-Sk na základe ktorej prešlo na odporkyňu v 1/ rade vlastníctvo podielu 1/6 k určeným nehnuteľnostiam je minimalistická, spôsobujúca ukrátenie jeho práv voči dlžníkovi. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania odporcov v 1/ a 2/ rade nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa určil, že presne vo výroku špecifikované právne úkony dlžníka sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru týkajúce sa posudzovaného nároku, ktoré obaja odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu oboch odvolaní, v ktorých obaja odvolatelia namietli nesprávne skutkové závery prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané odporcami v odvolaniach vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami je treba konštatovať, že dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno s úspechom odporovať za situácie, ak bývalí manželia síce pri vyporiadaní postupovali v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, ale konkrétne rozdelenie vecí, prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne zvolené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo celkovo vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.11.2001, sp. zn. 21 Cdo 2345/2000). V danom prípade je pri zohľadnení obsahu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 22.01.2007 medzi A.. O. Z. a E.. H.X. Z. podľa ktorej sa stala odporkyňa v 1/ rade vlastníčkou v dohode označených nehnuteľností v podiele 5/6 a A.. O. Z. výlučným vlastníkom pohľadávky z nájmu nehnuteľnosti vo výške X.XXX.XXX,Sk uplatnenej v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 37/2005 možné konštatovať, že uvedený úkon nie je možné posudzovať za ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odporkyne v 1/ rade o tom, že odporovať dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže s úspechom len veriteľ, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku voči obom manželom, keďže táto nezodpovedá platnej právnej úprave. Vo vzťahu ku Kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2007 uzavretej medzi A.. O. Z. ako predávajúcim s E.. H. Z. ako kupujúcou, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXX, k.ú. K., obec Bratislava - mestská časť K.A., okres Bratislava II, stavba so súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1/6 s dohodnutou kúpnou cenou vo výške XXX.XXX,-Sk je rovnako možné sa zhodnúť sa s názorom súdu prvého stupňa o tom, že tento úkon je možné považovať za ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, kedy sa v priebehu konania nepreukázala reálnosť ( obvyklosť ) dojednanej ceny alebo poskytnutie inej primeranej ( rovnocennej náhrady ) dlžníkovi.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky vzťahujúce sa k interpretácii termínu „ vymáhateľná pohľadávka „ odvolací súd konštatuje, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42 ods.1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorú je možné úspešne vymáhať na súde v základnom konaní. V texte zákona uvedený termín vymáhateľná pohľadávka nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím ( exekučným titulom) ale s prihliadnutím na hľadisko účelového významu textu tejto právnej normy tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, t.zn. takú, ktorú je možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní ( Ro NS SR z 23.12.199, sp. zn. 3 Cdo 102/1999). V tejto súvislosti je treba uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, od akých skutkových okolností prípadu odvíjal úvahu o splnení jedného zo zákonných predpokladov uplatneného návrhu, a to práve existenciu vymáhateľnej pohľadávky. Bez právneho významu je i námietka týkajúca sa základu niektorých súdom prvého stupňa označených vymáhateľných pohľadávok predstavujúcich trovy súdneho konania ( trovy právneho zastúpenia), ktoré sú nákladmi vynaloženými účastníkom konania na obranu a ochranu svojich práv ( § 137 a nasl. O.s.p.) a nie sú „ vlastníctvom „ právneho zástupca účastníka. Odvolací súd ( reagujúc tak na odvolacie námietky oboch odvolateľov súvisiacich s posúdením včasnosti podania návrhu ) ďalej poznamenáva, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností, možno podľa § 42a ods.2 Obč. zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom, prípadne právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností ( aj v prípade scudzovacích zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností, napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy a i dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva). Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právny úkon dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností ( Rc 41/2001). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd pri zohľadnení objektívne existujúceho skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel k zhodnej úvahe o tom, že odporovacia žaloba bola navrhovateľom podaná v zákonnej trojročnej lehote a v tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí ( str. 9, 10). Zmenou žalobného návrhu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa pripustenou uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.11.2010, č.k. 17 C/183/2009-121 došlo na základe nezmeneného skutkového stavu opísaného v návrhu na začatie konania len k právnej perfektnosti označenia odporovaného právneho úkonu ( Darovacej zmluvy zo dňa 06.09.2006 ) doplnením jeho účastníka na strane predávajúceho ( odporkyne v 1/ rade ). Posudzujúc odvolacie námietky oboch odporcov o tom, že im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 221 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd konštatuje, že odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva napr. základné právo na súdnu ochranu ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu ( čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Podľa § 1 O.s.p. v znení účinnom do 31.07.2011 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 101 ods. 1, 2 O.s.p. účastníci súd povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že obom odporcom bol návrh na začatie konania cestou súdu prvého stupňa riadne doručený ( dňa 08.12. a 04.12.2009) na adresu F. XX Y. L.. V písomnom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 28.12.2009 a zo dňa 04.01.2010 ( ani v ďalšom priebehu konania odporcovia v 1/ a 2/ rade neuviedli skutkovú okolnosť o inom mieste pobytu, na ktorom by sa mali zdržiavať ) a na priloženom plnomocenstve zo dňa 04.01.2010, ktorým odporca v 2/ rade poveril odporkyňu v 1/ rade svojim zastupovaním v danom konaní obaja uviedli adresu - bytom F. XX, L.. Na základe uvedeného, pri zohľadnení procesných úkonov súdu prvého stupňa pri následnom doručovaní predvolaní na pojednávania opakovane nariaďované súdom prvého stupňa ( ktorý doručoval písomnosti súdu jednak na adresu F.F. XX, L., ďalej na pracovisko oboch odporcov a následne na adresu X. B. A. Y. L. ) a ostatných písomností súdu vrátane procesného poučenia a uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.11.2010, č.k. 17C /183/2009-121 ( ktorým bola podľa § 95 O.s.p. pripustená zmena návrhu ) treba konštatovať, že súd prvého stupňa, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 31.03.2011 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov ( § 101 ods. 2 O.s.p.) postupoval v súlade s procesnými predpismi ( § 46, § 47 O.s.p.) a neodňal tým účastníkom možnosť konať pred súdom. K námietke oboch odvolateľov o riadnom nedoručení rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že z obsahu súdnych doručeniek z doručovania tejto písomnosti táto okolnosť nevyplynula a z obsahu oboch odvolaní je zrejmé, že obaja odvolatelia sú s obsahom rozsudku súdu prvého stupňa oboznámení ( keďže v nich reagovali práve na okolnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ). K námietke oboch odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi v 2/ rade právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške XX,XX euro za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XX euro + X,XX euro paušálna náhrada + 20% DPH vo výške XX,XX euro ( § 9 ods.1, § 11, § 14 ods.1, § 15, § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Pri priznávaní a vyčísľovaní trov konania zohľadnil úkon navrhovateľa ( vyjadrenie sa k odvolaniu), v ktorom si uplatnil ním požadovanú náhradu trov odvolacieho konania ( § 151 ods. 1, 2 O.s.p.). O platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
