ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Trnava 13C/126/2010 2110216932 01. 10. 2014 Mgr. Lucia Mizerová ECLI:SK:OSTT:2014:2110216932.11

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci žalobcu: D. A., narodený XX.X.XXXX, bytom R. XX, K., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Czenkym, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovaným: 1. Ing. V. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, so sídlom T. Tekela 23, Trnava a 2. Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, t a k t o rozhodol: I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 307,47 eura ako náhradu škody, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1 a 2, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3.365 eur ako náhradu nákladov a tiež sumu 165.969,59 eura ako náhradu nemajetkovej ujmy, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu nahradili trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodňoval tým, že dňa X.X.XXXX o 18.00 hod. v K. na ulici P. pred rodinným domom č. XX, došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný 1 vyšiel von k svojmu pred domom odstavenému osobnému motorovému vozidlu zn. X., EČ: K. , na ktorom otvoril dvere vodiča vozidla, vošiel do vozidla za účelom si z tohto niečo zobrať, pričom pri opätovnom vystupovaní z vozidla sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže bezpečne urobiť, následkom čoho pri otváraní dverí vodiča vozidla ich spodným rohom narazil do okoloidúceho bicykla na ktorom sa viezla poškodená T. A., narodená XX.X.XXXX, vo svojom jazdnom pruhu popri odstavenom vozidle žalovaného 1 k ul. O.. Po náraze dverí žalovaného 1 poškodená T. A. po strate stability počas jazdy spadla z bicykla hlavou na cestu, pričom došlo k ťažkému zraneniu poškodenej T. A., utrpela prasklinu záhlavia lebky, v oblasti pravého záhlavia krvácanie pod pavúčnicu, pomliaždenie mozgu a pod. Poškodená bola prevezená do nemocnice v Trnave, avšak následne stratila vedomie, upadla do kómy a aj napriek operácii zraneniam, ktoré utrpela v dôsledku tejto dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX o 9:30 hod. podľahla. Dňa XX.X.XXXX bolo žalovanému 1 vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia. Žalobca je manželom poškodenej T. A., nebol účastníkom dopravnej nehody. Žalovaný 1 mal v čase predmetnej dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so

žalovanou 2. Žalobca preto kontaktoval podaním zo dňa 31.7.2009 žalovanú 2 a vyzval ju na náhradu nákladov spojených s úmrtím poškodenej T. A. a tiež k náhrade nemajetkovej ujmy. Žalovaná 2 odpovedala listom zo dňa 14.10.2009 a vyzvala žalobcu na zaslanie podkladov k vyčísleniu náhrady škody. Žalobca tak učinil listom zo dňa 23.10.2009. Žalovaná 2 listom zo dňa 6.10.2009 žalobcovi oznámila, že uplatnené nároky budú posúdené a uhradené až po doručení právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Listom zo dňa 10.6.2010 žalobca zároveň vyzval k náhrade nákladov a nemajetkovej ujmy aj žalovaného 1, ktorý však žalobcu odkázal na poisťovňu. Žalobca si nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy riadne a včas uplatnil aj v rámci trestného konania, a to jednak náhradu nákladov v sume 3.490 eur a nemajetkovú ujmu v sume 165.969,59 eura. Náhrada nákladov, spojených s úmrtím poškodenej T. A., ktoré žalobca požaduje na žalovaných pozostáva z položiek: pohrebné služby v sume 310,03 eura, pohrebné služby v sume 12,28 eura, cintorínske služby - nájomné v sume 35,55 eura, cintorínske služby v sume 151,288 eura, cintorínske služby - základ hrob v sume 162,65 eura, náklady na pohreb - farár v sume 13,27 eura, náklady na liečbu zosnulej v sume 125,12 eura, náklady za pomník v sume 1.991,63 eura, oblečenie pre zosnulú a jej rodinu v sume 207,36 eura, kvety na pohreb v sume 147,05 eura, fotoslužby v sume 6,64 eura, kríž v sume 2,16 eura, náklady za telefón v sume 199,92 eura, celkom teda v sume 3.365 eur. Žalobca k jednotlivým uplatneným položkám predložil príjmové pokladničné doklady a faktúry, pričom dôvodil, že nie na všetkých dokladoch je uvedené jeho meno, pretože nebol schopný všetky veci okolo pohrebu zabezpečiť osobne, väčšinu vecí zabezpečoval jeho syn Roman A. a jeho manželka, s tým, že žalobca im poskytol finančné prostriedky na zaplatenie jednotlivých položiek. Z tohto dôvodu, je na viacerých dokladoch uvedený J. A. prípadne F. A., pričom v skutočnosti všetky položky zaplatil žalobca. Žalobca zároveň požadoval zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 eura, keď svoj nárok opieral o ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a dôvodil, že právo na ochranu súkromia, resp. rodinného života jednoznačne zahŕňa tiež právo fyzických osôb vytvoriť a udržovať vzťahy s ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, pričom protiprávnym zásahomdopravnou nehodou bolo uvedené právo porušené zásahom značnej intenzity, keď žalobca stratil svoju manželku. Trauma, ktorá mu vznikla bude prakticky neodstrániteľná z jeho citového života, ktorý v dôsledku uvedenej udalosti už nikdy nebude úplne normálny, pričom náprava následkov dopravnej nehody podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ by bola nedostačujúca. Preto sa žalobca domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ. Predčasnou smrťou manželky žalobcu privodenou v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a konaním žalovaného 1 došlo k vážnej ujme žalobcu, mimoriadne traumatizujúcej skutočnosti v jeho živote, ktorá je nezvratná a svojou povahou neodstrániteľná. V čase dopravnej nehody žil žalobca s manželkou v spoločnej domácnosti v šťastnom a spokojnom manželstve. Poškodená sa nadštandardne starala o spoločnú domácnosť, ako aj o svojho manžela a deti. Počas svojho života so žalobcom vychovali dve deti, ktoré sú už dospelé. Pre žalobcu je mimoriadne ťažké vyrovnať sa psychicky so smrťou svojej milovanej manželky, navyše v takom veku. Smrťou manželky žalobca stratil akúkoľvek možnosť naďalej byť súčasťou všetkých bežných či výnimočných situácií v živote svojej manželky. Ani požadovaná finančná kompenzácia nemôže v žiadnom prípade zhojiť bolesť, ktorou žalobca trpí. Suma, ktorú si žalobca uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy je výsledkom jeho duševného a psychického stavu, vnútorných pocitov, ale nikdy v skutočnosti nemôže nahradiť stratu manželky. Táto udalosť zanechá v živote žalobcu trvalé následky, ktoré možno len ťažko akýmkoľvek možným spôsobom úplne odstrániť. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie § 420 ods. 1 a 3 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorej sa môže zbaviť len vtedy ak preukáže, že škodu nezavinil. Ďalej poukazoval na ustanovenie § 427 OZ, ktoré upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Dôvodil, že v rovine občianskoprávnej je princíp zodpovednosti koncipovaný ako zodpovednosť objektívna, bez ohľadu na zavinenie. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je objektívna zodpovednosť za výsledok , čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, a teda nastúpenie tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Žalovaný 1 zavinenie skutku popieral, podľa neho k zraneniu poškodenej nedošlo v dôsledku jeho protiprávneho konania, preto žalobou uplatnený nárok žalobcu na náhradu nákladov, náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuznával. Ďalej poukazoval na nedôvodnosť výšky náhrady nákladov vynaložených žalobcom v celkovej sume 3.365 eur, ako aj na nedôvodnosť uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu žalobcu navrhoval zamietnuť.

Žalovaný 2 uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody, rozsah zodpovednosti poisteného žalovaného 1 na dopravnej nehode dňa X.X.XXXX je pre žalovaného 2 jedným z podstatných faktorov určujúcich rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že rozsah povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva z § 4 ods. 2 z. č. 381/2001 Z. z., z ktorého je zrejmé, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je krytá a nesúvisí s dojednaným povinným zmluvným poistením, neexistuje preto právny titul, na základe ktorého by mal žalovaný 2 plniť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preto vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2, ktorý ako poisťovateľ vozidla je povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému náhradu škody vzniknutej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody v prípade zodpovednosti žalobcu, pričom rozsah tejto náhrady vymedzuje § 4 z. č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia žalovaný 2 nie je povinný za žalovaného 1 poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s úmrtím manželky žalobcu, v zmysle § 469 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. V zmysle § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa primerané náklady spojené s pohrebom určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania a náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura. V zmysle § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu smrti manželky žalobcu, je suma náhrady nákladov spojených s pohrebom najviac 50.000 Sk, pričom na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 z. č. 461/2003 Z. z. rovnako. Žalobca si však uplatňuje náhradu nákladov súvisiacich so zriadením pomníka v sume 1.991,63 eura, teda v niekoľkonásobne vyššej sume ako je maximálna suma náhrady určená všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto náklady spojené so zriadením pomníka prevyšujúce sumu 663,88 eura sú síce nákladmi na zriadenie pomníka, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený nemá nárok na ich náhradu. Žalobca si taktiež uplatňuje náhradu ostatných nákladov spojených s pohrebom, avšak vo vyššej sume ako je suma určená podľa § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z., tieto prevyšujúce náklady sú síce nákladmi spojenými s pohrebom, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený, nemá nárok na ich náhradu. Žalobca tiež nepreukázal súvislosť uplatnených nákladov na telekomunikačné služby v celkovej výške 199,92 eura s úmrtím manželky, teda oprávnenosť jeho nároku na náhradu týchto nákladov voči žalovanému 1. Žalobu žalobcu navrhoval vzhľadom na uvedené, v celom rozsahu zamietnuť. Uznesením č. k. 13C/126/2010-87 zo dňa 2.6.2011 bolo predmetné konanie prerušené do právoplatného skončenia trestného konania na Okresnom súde Trnava vedenom pod sp. zn. 4T/80/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2011. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý však následne vzal podané odvolanie späť, na základe čoho Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/172/2011-106 zo dňa 3.4.2012 odvolacie konanie zastavil. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných 1 a 2, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP-116/OVK-TT-2009Po zo dňa 30.6.2009, záznamom z dopravnej nehody zo dňa X.X.XXXX, oznámením o úmrtí, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 2.12.2008, zo dňa 7.4.2009, zo dňa 3.12.2008, faktúrou č. XXXX/XXXX, vyúčtovaním č. XXXX/XX/XX, vyúčtovaním č. XXXX/XX/XX, pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom na č. l. 26 až 35 spisu, originálmi pokladničných dokladov z pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/80/2010, faktúrami za telefonické hovory mobilných operátorov Slovak Telekom a.s. a Orange Slovensko a.s., oboznámil sa s obsahom pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/80/2009, oboznámil sa s obžalobou Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 2Pv 893/08-56 zo dňa 8.11.2010, trestným rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012, oznámením Generali Slovensko poisťovňa a.s. o poskytnutej náhrade zo dňa 19.7.2012, znaleckým posudkom znalca Ing. X. A. , PhD. č. XX/XXXX podaným v trestnej veci sp. zn. 4T/80/2010 ako aj výsluchom znalca Ing. X. A., PhD., pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z rozsudku Okresného súdu Trnava v trestnej veci č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011 vyplýva, že Ing. V. M. (žalovaný 1) bol uznaný vinným, že dňa X.X.XXXX v čase asi o 17:55 hod. v K. na P. ulici pred rodinným domom č. XX vystupoval z miesta vodiča tam zaparkovaného motorového vozidla zn. X.

XXX, EČ: K., odstaveného pri pravom okraji cesty v smere jazdy, pričom bol pri vystupovaní otočený chrbtom k vozovke a dostatočne sa nepresvedčil, či môže z vozidla vystúpiť bez ohrozenia bezpečnosti iných účastníkov cestnej premávky, otvoril dvere na strane vodiča vozidla, ktorými narazil do pravej strany bicykla, ktorý viedla poškodená T. A., ktorá v tom čase prechádzala popri zaparkovanom vozidle, ktoré mala po svojej pravej strane, v dôsledku čoho došlo k pádu poškodenej T. A. na vozovku, pri ktorom utrpela odreninu nosa bez známok zlomeniny nosových kostí, prasklinu pravého záhlavia lebky s krvácaním pod pavúčnicu s ložiskami pomliaždenia mozgu, ktorým zraneniam počas hospitalizácie vo fakultnej nemocnici Trnava dňa XX.XX.XXXX podľahla; čím spôsobil inému z nedbanlivosti smrť, a preto bol za prečin usmrtenia odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, so skúšobnou dobou jedného roka. Poškodený D. A. (žalobca) bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v konkrétnom prípade je nesporné a nepopierateľné, že obžalovaný (žalovaný 1) sa nachádzal v odstavenom, zaparkovanom osobnom motorovom vozidle a pri vystupovaní z miesta vodiča sa napriek tomu, že bol otočený chrbtom k vozovke dostatočne nepresvedčil, či môže vystúpiť z vozidla bez toho, aby tým ohrozil bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný, ktorý má dlhoročné vodičské skúsenosti, nakoľko je držiteľom vodičského oprávnenia od r. 2001, musel vedieť, že pri otvorení dverí vozidla smerom do vozovky, môže ohroziť bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, Obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 23 ods. 1 z. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Otvorením dverí na strane vodiča narazil do pravej strany bicykla jazdiacej T. A. a v priamej spojitosti s nárazom dverí vozidla do pravej strany bicykla došlo k jej pádu, čím jej spôsobil zranenie, ktorému v nemocnici neskôr podľahla. Súd pri ustaľovaní viny obžalovaného vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku znalca Ing. X. A., PhD. Na obhajobu obžalovaného súd uviedol, že z analýzy nehodového deja zo znaleckého posudku vyplýva, že spôsob jazdy cyklistky popri vozidle bol nesprávny, nakoľko cyklistka nedodržala minimálny bočný odstup od stojaceho vozidla. Za minimálny bočný odstup možno považovať vzdialenosť medzi dvermi vodiča a bicyklom cca 73 cm. Obžalovaný sa však mal pred tým, ako vystupoval z auta presvedčiť, či otvorením predných dverí pri vystupovaní z vozidla neohrozí nielen svoju bezpečnosť, ale i bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, aby zbytočne neprišlo k ohrozeniu na ľudských životoch, ako aj k poškodeniu majetku. Povinnosť pri otváraní dverí pred vystúpením z vozidla preveriť situáciu v okolitej cestnej premávke otočením hlavy, resp. pohľadom do spätného zrkadla, patrí k základným povinnostiam vodiča, ktorá u dlhoročných a skúsených vodičov už musí byť zautomatizovaná. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012 bolo odvolanie obžalovaného Ing. V. M. a poškodeného D. A. zamietnuté. Z odôvodenia tohto uznesenia vyplýva, že zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. X. A., PhD. je zrejmé, že argumentácia obžalovaného, že pri vystupovaní z vozidla pootvoril dvere len o dva až tri centimetre je neakceptovateľná. Za týmto účelom znalec vykonal vyšetrovací pokus, pričom bolo zistené, že dvere sa otvorili pri vystupovaní obžalovaného vo väčšom rozsahu, a to až o cca 40 cm. Podaním zo dňa 6.9.2012 žalobca vzhľadom na čiastočnú úhradu nákladov zo strany žalovaného 2 zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to v sume 1.045,56 eura a zároveň vzal čiastočne späť žalobu aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v sume 95.969,59 eura. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd rozsudkom č. k. 13C/126/2010 zo dňa 21.11.2012 konanie v časti nároku o náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura zastavil, pričom predmetný výrok nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2013. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 2.319,44 eura titulom náhrady škody a sumy 70.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca uviedol, že trvá na svojich uplatnených nárokoch, nakoľko následkom dopravnej nehody dňa X.X.XXXX zomrela jeho manželka, pričom za tento skutok bol žalovaný 1 v trestnom konaní uznaný vinným a odsúdený. Žalovaný 1 mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 2. Žalobca žil s manželkou 40 rokov, bol na nej závislý a jej smrťou utrpel veľkú ujmu. Svoj návrh vzal späť v časti o zaplatenie sumy 1.045,56 eura titulom náhrady škody, vzhľadom na to, že žalovaný 2 poukázal túto sumu na účet žalobcu. Žalovaný 2 pritom pôvodne uznal nároky žalobcu v

celkovej výške 1.573,32 eura, avšak túto sumu krátil o pohrebné poskytnuté Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia a tiež ju krátil o 30% z titulu spoluviny poškodenej v zmysle ust. § 441 OZ. S krátením tejto umy však žalobca nesúhlasil, nakoľko nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by poškodená T. A. mala akýkoľvek podiel viny na predmetnej dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku Ing. A. nevyplýva, že by bola technika jazdy T. A. neprávna. Znalec to uvádza len ako jednu z alternatív, pričom s touto polemizuje. Zo znaleckého posudku a trestného rozsudku jednoznačne vyplýva, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného 1. Vo vzťahu k ostatným položkám, ktoré poisťovňa žalobcovi neuhradila - náklady na liečbu zosnulej, náklady na lieky, na telefón, žalobca uviedol, že na úhrade týchto nákladov trvá. K námietke žalovaného 2 o absencii jeho pasívnej legitimácie v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že jeho pasívna legitimácia je aj ohľadom tohto nároku daná. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/EHS zo dňa 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel, obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, je pokrytá poistením. S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody, škoda na zdraví v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (smernica Rady 90/232/EHS, 84/5/EHS), ako aj s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah v osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody za ktorú možno priznať náhradu podľa § 13 ods. 2 a ods. 3 OZ. Náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné v širšom ponímaní v súlade s právnymi predpismi EÚ považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z., teda jednoznačne spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Dôvodil, že protiprávnym konaním žalovaného 1 došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 OZ v spojitosti s ustanovením § 13 OZ. Posúdenie výšky nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu v zmysle vykonaného dokazovania. V čase dopravnej nehody mal žalobca 65 rokov, s manželkou žili sami dvaja v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a jej strata ho hlboko zasiahla. Manželmi boli 42 rokov, vychovali dvoch chlapcov, ktorí sú už samostatní. Žalobca uviedol, že bol na manželku veľmi citovo naviazaný, doteraz veľmi psychicky trpí stratou manželky. Manželka sa starala pred nehodou o celú domácnosť, varila, upratovala, preto si žalobca teraz musí najímať osoby, ktoré mu pomáhajú v domácnosti. Manželka sa starala aj o vnúčatá. Žalobca má narušený spánok, pravidelne každý týždeň chodí na cintorín na hrob manželky a plače. Hoci v predchádzajúcich obdobiach bol veľmi činnou osobou, ťažko znáša útrapy života bez manželky. Zhoršili sa mu aj zdravotné výsledky v súvislosti s cievami, vysokým krvným tlakom a obličkami. Žalobca má doteraz problémy s kĺbami v súvislosti s poškodením nervov, vzhľadom na jeho psychický stav. Do dôchodku odišiel v roku 2003, avšak pracoval ešte tri roky po smrti manželky. S manželkou mali plány na dôchodok, že si ho budú užívať v kľudnom prostredí, bez nejakých zásadných povinností, čo však nehoda prekazila. Pokiaľ ide o jednotlivé uplatnené náklady na ošatenie, náklady liečenia poškodenej, žalobca poukazoval na dôkazy vykonané v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní. Pridržiaval sa pôvodného návrhu, ktorý bol čiastočne upravený dňa 6.9.2012, iné dôkazy k uvedenému neuvádzal. Pokiaľ ide o náklady liečenia jednotlivé uplatnené položky boli vynaložené v čase, keď bola manželka žalobcu v nemocničnom ošetrení. Mal za to, že tieto náklady boli vynaložené účelne, pretože jeho manželka bola dva a pol mesiaca v kóme, navštevovali ju v nemocnici a poskytovali starostlivosť aj prostredníctvom vecí, ktoré žalobca uplatnil ako liečebné náklady, resp. náklady na jej očistu. Pokiaľ ide o náklady na telefonické hovory, tieto telefóny sa používali a náklady na telefonické hovory skutočne vznikli, čo však žalobca nevedel bližšie preukázať, faktúry za telefonické hovory boli vystavené na nevestu žalobcu. Pokiaľ ide o oblečenie, toto oblečenie bolo použité pre žalobcu, jeho dvoch synov a ich manželky, čo je najbližšia rodina poškodenej. Uviedol, že pančuchy boli pre nevesty synov poškodenej, tričko v sume 238 Sk bolo pre žalobcu, odevy z C&A opasok a bunda v sume 2.346 Sk boli určené pre žalobcu, pánske prádlo v sume 275 Sk bolo pre žalobcu, obuv v sume 1.990 Sk bola určená pre žalobcu, tričko od spol. Zara v sume 399 Sk bolo pre nevestu a šaty od spol. Orsay v sume 1.920 Sk boli určené pre nevestu. Trval na podanom návrhu a žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.319,44 eura ako náhradu nákladov a rovnako sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť mu sumu 70.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukazoval na to, že situácia, v ktorej sa ocitol bola pre neho stresujúca, pretože bol odkázaný na svoju manželku, ktorá mu varila, prala, starala sa o domácnosť,

poberala dôchodok z ktorého spoločne aj s jeho dôchodkom žili. Úmrtím manželky sa mu prevrátil celý život, takže sa nevedel o seba postarať, zostal sám. Žalovaný 1 uviedol, že z trestného rozsudku vyplýva, že na dopravnej nehode mala spoluvinu aj poškodená. Cyklistke bolo vytýkané, že nezachovala potrebný odstup od motorového vozidla, v danom prípade mal byť odstup 73 cm od uvedeného vozidla, pričom cyklistka išla vo vzdialenosti 40 cm od vozidla. Poukazoval tiež na to, že poškodená nemala povinnú výbavu - prilbu. Žalovaný 2 predovšetkým poukazoval na nesprávny spôsob konania poškodenej T. A. a potrebu zohľadniť primeranosť priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, nielen vo vzťahu k osobe poškodenej a žalobcu, ale taktiež k osobe a situácii žalovaného 1 a taktiež k okolnostiam za akých došlo k vzniku dopravnej nehody. V zmysle doterajšej judikatúry náhrada nemajetkovej ujmy nemá predstavovať úplnú náhradu všetkých strát, ktoré utrpela poškodená osoba, ale má predstavovať len určitú satisfakciu za vzniknutý stav, príp. zmiernenie následkov vzniknutého stavu. Žalobcom považované odškodnenie je podľa žalovaného 2 neprimerane vysoké, nielen vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, ale aj vzhľadom na doterajšiu judikatúru v prípadoch priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia fyzickej osoby pri dopravnej nehode. Priznané odškodnenia sa pohybujú v sumách max. 10.000-20.000 eur, ale len výnimočne vo vyššej sume, ale aj v týchto výnimočných prípadoch suma neprevyšuje čiastku 30.000 eur. Pokiaľ ide o nárok na náhradu liečebných nákladov, podľa žalovaného 2 nejde o nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s liečbou poškodenej, resp. ide o náklady v rozpore vzhľadom na všeobecne záväzné právne predpisy určujúce výšku primeranosti nákladov a resp. o náklady vynakladané treťou osobou odlišnou od žalobcu. Žalovaný 2 ďalej nesúhlasil s eurokonformným výkladom pojmov náhrada škody a škoda na zdraví v zmysle ustanovení z. č. 381/2001 Z. z. a teda, že by sa nemajetková ujma mala považovať za súčasť náhrady škody na zdraví. Dôvodil odlišnosťou práva na náhradu škody na zdraví a práva na náhradu nemajetkovej ujmy, keď každé z uvedených práv je samostatným právom ničím nesúvisiacim s druhým z uvedených práv. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je upravené v § 11 až 17 OZ upravujúcich ochranu osobnosti, právo na náhradu škody na zdraví je upravené v § 420 až 450 OZ. Odlišnosť oboch práv potvrdzuje aj odlišný režim premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu škody na zdraví, pretože kým právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, právo na náhradu škody sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej, resp. trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Účelom náhrady škody je odškodnenie vzniknutej ujmy, zatiaľ čo účelom náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnutie satisfakcie za takýto neoprávnený zásah, nie však odškodnenie vzniknutej ujmy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, preto nie je súčasťou práva na náhradu škody na zdraví. Ak by sa náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody mala posudzovať ako súčasť náhrady škody na zdraví, uvedené by muselo platiť pre všetky prípady náhrady škody na zdraví, nielen pre náhrady škody na zdraví vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody. Smernica EÚ je normatívnym aktom, adresovaným členským štátom a nie občanom, jednotlivcom, či orgánom členských štátov, preto je záväzná len pre členské štáty avšak len pokiaľ ide o dosiahnutý výsledok a nie pokiaľ ide o formu či metódy použité členskými štátmi na dosiahnutie určeného výsledku. Jednotlivcom nevznikajú priamo zo smernice žiadne práva či povinnosti, práva a povinnosti im vzniknú len z vnútroštátnych predpisov obsahujúcich implementáciu smernice. Ak členský štát neimplementuje smernicu včas do svojho vnútroštátneho poriadku, zodpovedá za uvedený stav orgánom EÚ, jednotlivci sa však nemôžu domáhať práv zo smernice ani v takomto prípade. Smernice uvádzané žalobcom upravujú otázky poistenia zodpovednosti za majetkovú škodu a škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku dopravnej nehody, vôbec sa nezmieňujú o náhrade nemajetkovej ujmy. Nadväzujúce smernice používajú aj pojem ujma na zdraví, avšak nikdy nie ujma spôsobená zásahom do osobnostných práv. Preto nie je správny záver žalobcu, že v zmysle ním uvádzaných smerníc je náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody súčasťou náhrady škody na zdraví. Eurokonformný výklad pojmov náhrada škody na zdraví a náhrada nemajetkovej ujmy je neprípustným extenzívnym výkladom zákona. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, nie je v žiadnom prípade súčasťou práva na náhradu škody na zdraví. Opakovane preto namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa žalovaného na veci nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Súdny dvor zaujal názor, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného škodcu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor teda v žiadnom

prípade nevyslovil názor, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v každom členskom štáte zahŕňa aj poskytovanie náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do osobnostných práv pozostalých. V slovenskom právnom poriadku úprava zodpovednostného vzťahu škodca - poškodený neobsahuje žiadnu zmienku o nahrádzaní nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká z iného ako zodpovednostného vzťahu. Právna úprava povinného zmluvného poistenia neobsahuje žiadnu zmienku o vzťahovaní sa poistenia na nemajetkovú ujmu spôsobenú tretím osobám poisteným. V zmysle slovenskej právnej úpravy má povahu náhrady nemajetkovej ujmy poskytovanej na základe zodpovednosti škodcu náhrada škody na zdraví, ktorá je upravená vnútroštátnym právom a je zahrnutá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súdny dvor nemá kompetenciu na podávanie výkladu vnútroštátnych právnych noriem, poskytuje len výklad právnych predpisov EÚ. Je oprávnený vysloviť záver, že individuálny vnútroštátny akt je v rozpore s príslušnou smernicou, avšak v predmetnej veci Súdny dvor nevyslovil, že rozsah povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. (vecná škoda a škoda na zdraví) je v rozpore s príslušnými smernicami a v žiadnom prípade nevyslovil záver, že v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný z povinného zmluvného poistenia odškodňovať aj náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do osobnostných práv poškodených. Žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 36C/16/2004, ktorý rozhodol v súlade s vyššie uvádzaným, ďalej na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21C/15/2011-480, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/176/2012 zo dňa 26.9.2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012 zo dňa 15.5.2013 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 zo dňa 17.1.2012. Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. X. A., PhD., č. XX/XXXX, vypracovaného pre potreby trestného konania ČVS: ORP-180/DI-2008 vyplýva, že možno konštatovať, že Ing. M. otvoril dvere vodiča v čase, kedy prechádzala popri vozidle bicyklistka, pričom v dôsledku kontaktu dverí s bicyklom, došlo k pádu bicyklistky. Z výpovede Ing. M. vyplýva, že sa nepresvedčil, či sa za ním pohybuje iný účastník cestnej premávky. Vzhľadom na to, že vozidlo X. stálo vo vozovke a vzhľadom k šírkovým pomerom na vozovke, bolo opodstatnené, aby pasažier vystupujúci z vozidla X. pred otvorením dverí vyhodnotil situáciu vedľa svojho vozidla. Vzhľadom k uvedenému možno spôsob vystupovania Ing. M. považovať za nesprávny. Z analýzy nehodového deja vyplýva, že bicyklistka sa pohybovala tesne pri vozidle X. do cca 40 cm od obrysu vozidla. Z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť, či tesne pred zrážkou boli dvere vodiča úplne zavreté, alebo čiastočne otvorené. V oboch prípadoch bol však spôsob jazdy bicyklistky popri vozidle nesprávny, nakoľko bicyklistka nedodržala minimálny bočný odstup od stojaceho vozidla. Za minimálny bočný odstup možno považovať vzdialenosť medzi dverami vodiča a bicyklom cca 73 cm. Technickú príčinu dopravnej nehody znalec vyhodnotil pre dva varianty. Variant A vychádzal zo stavu, že tesne pred zrážkou boli dvere vodiča vozidla X. pootvorené, potom by pri dodržaní bezpečného bočného odstupu bicyklistky od pootvorených dverí nedošlo k zrážke. V takomto prípade, boli technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody dva nezávislé prvky, a to nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M. a nesprávna technika jazdy bicyklistky. Nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M. bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a nesprávna technika jazdy bicyklistky bol tým prvkom nehodového deja, ktorý bicyklistke znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Variant B vychádzal zo stavu, že tesne pred zrážkou boli dvere vodiča vozidla X. úplne zavreté, potom by pri dodržaní bezpečného bočného odstupu bicyklistky od pootvorených dverí k zrážke došlo. V takomto prípade bol technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody iba nesprávny spôsob otvorenia dverí Ing. M.. Technika jazdy bicyklistky síce nebola správna, ale ani pri správnej technike jazdy by bicyklistka dopravnej nehode zabrániť nemohla a preto nesprávna technika jazdy bicyklistky (nedodržanie bezpečného bočného odstupu od vozidla X.) nemá vplyv na technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody. Znalec Doc. Ing. X. A., PhD. v konaní uviedol, že pre potreby trestného konania vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Posudok vypracoval v dvoch variantoch, z dôvodu, že bol opis deja iba z jednej strany. Predpokladal, že mohli nastať aj iné podmienky v situácii pred nehodou, a to za predpokladu, že dvere by boli zatvorené pred danou udalosťou. Technicky sa podľa znalca nedá zistiť, či boli dvere na vozidle otvorené alebo zatvorené. Variant A, spočíva v tom, že dvere vozidla boli čiastočne pootvorené v prípade, že jedna noha je už von z vozidla. Variant B posudku obsahuje dej za predpokladu zatvorených dverí. Najpravdepodobnejšou situáciou je tá, že bicyklistka prechádzala tesne popri vozidle a v tom čase sa na aute otvorili dvere, týmto došlo ku kontaktu medzi cyklistikou a vozidlom. Otvorenie dverí na

aute podľa jeho názoru nebolo veľmi pomalé, pretože bolo zadokumentované poškodenie na spodnej časti dverí vozidla - zobrazené na strane 15 znaleckého posudku, kde je roh dverí zatlačený smerom do vnútra, toto je možné vysvetliť tak, že dvere sa otvárajú a vtedy dôjde k nárazu bicykla. Pokiaľ ide o spôsob jazdy cyklistky, táto v prípade, že by bola videla, že ide oproti vozidlo, mala buď spomaliť jazdu alebo zastať, kým vozidlo prejde. Spôsob jazdy cyklistky nebol správny, nakoľko nedodržala bezpečný odstup od vozidla vo vzdialenosti približne 73 cm, pričom sa pohybovala približne v rozpätí asi 40 cm. V predmetnom mieste nebola plná čiara, preto bola možnosť vytvorenia bezpečného odstupu od auta. V užších priestoroch ulice táto situácia zvádza na nedodržanie väčšieho odstupu od motorového vozidla, to však neznamená, že to je správne. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Trnava zo dňa 30.6.2009 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie žalovanému 1 za prečin usmrtenia poškodenej T. A. pri dopravnej nehode dňa X.X.XXXX. Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že dňa X.X.XXXX o 18.00 hod. došlo v K. na ulici P., pred rodinným domom č. XX k dopravnej nehode medzi účastníkmi - žalovaným 1 a T. A., pričom z popisu dopravnej nehody vyplýva, že žalovaný 1 mal pri otváraní dverí vodiča vozidla naraziť do pravého pedála bicykla zn. Liberta cyklistky A., ktorá jazdila na bicykli po ul. P. smerom k ul. O. a táto jazdila vo svojom jazdnom pruhu popri odstavených vozidlách priamym smerom, pričom po náraze spadla z bicykla vľavo hlavou k stredu cesty. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu cyklistky. Z oznámenia o úmrtí vyplýva, že poškodená T. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada sumy za základ hrob č. XX/XXX v sume 4.900 Sk t. j. 162,65 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008 vyplýva úhrada Rímskokatolíckemu farskému úradu za pohreb T. A. v sume 400 Sk, t. j. 13,28 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.4.2009 vystaveného D. A. vyplýva úhrada za pomník v sume 1.991,63 eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada pohrebných služieb v sume XX,XX eura; z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2008 vystaveného J. A. vyplýva úhrada pohrebných služieb v sume 310,03 eura (vyúčtovaných Pohrebnou službou - PIETA faktúrou č. XXXX/XXXX), z vyúčtovania č. XXXX/XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o. vyplývajú náklady na cintorínske služby v sume 35,55 eura, z vyúčtovania č. XXXX/ XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o. pre J. A. vyplývajú náklady na cintorínske služby v sume 151,288 eura; z pokladničného dokladu X. B. zo dňa X.XX.XXXX vyplýva úhrada fotoprác v sume 200 Sk, t. j. 6,64 eura; z dvoch pokladničných dokladov Kvetinárstvo Sophia zo dňa 1.12.2008 vyplýva úhrada nákladov na umelé a rezané kvety v sume 3.550 Sk, t. j. 117,84 eura a v sume 880 Sk, t. j. 29, 21 eura, spolu teda 147,05 eura; z pokladničného dokladu Spolok svätého Vojtecha zo dňa 3.12.2008 vyplýva úhrada nákladov za kríž v sume 65 Sk, t. j. 2,16 eura; z pokladničného dokladu zo dňa 28.11.2008 vyplýva úhrada za 2 x dámske pančuchy v sume 70 Sk (t. j. 25 Sk + 45 Sk), t. j. 2,32 Sk; z pokladničného dokladu H &M zo dňa 30.11.2008 vypláva úhrada za tričko v sume 238 Sk, t. j. 7,90 eura; z pokladničného dokladu C&A zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za opasok, doplnky a bundu v sume spolu 2346 Sk, t. j. 77,87 eura; z pokladničného dokladu C&A zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za pánske prádlo v sume 275 Sk, t. j. 9,13 eura; z pokladničného dokladu MH OBUV s.r.o. zo dňa 2.12.2008 vyplýva úhrada za pánsku spoločenskú obuv v sume 1.990 Sk t. j. 66,06 eura; z pokladničného dokladu ZARA Slovakia s.r.o. zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada za tričko v sume 399 Sk, t. j. 13,24 eura; z pokladničného dokladu ORSAY zo dňa 30.11.2008 vyplýva úhrada sumy 929 Sk, t. j. 30,84 eura; z pokladničného dokladu Lekáreň VITA zo dňa 9.9.2008 vyplýva úhrada sumy 409 Sk, t. j. 13,57 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Peggy gel; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 20.9.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 SK, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 30.9.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 SK, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash; z pokladničného dokladu Lekáreň MAX TT s.r.o. zo dňa 8.10.2008 vyplýva úhrada sumy 264 Sk, t. j. 8,76 eura za Nutridrink; z pokladničného dokladu Lekareň Marianum zo dňa 9.10.2008 vyplýva úhrada sumy 195 Sk, t. j. 6,47 eura za kozmetiku Menalid; z pokladničného dokladu Lekamed s.r.o. zo dňa 10.10.2008 vyplýva úhrada sumy 177 Sk, t. j. 5,88 eura za liek Citrovital; z pokladničného dokladu Lekáreň farmacia zo dňa 13.10.2008 vyplýva úhrada sumy 369,50 Sk, t. j. 12,27 eura za Nutridrink; z

pokladničného dokladu Lekareň Marianum zo dňa 13.10.2008 vyplýva úhrada sumy 109 Sk, t. j. 3,62 eura za Peggy gel; z pokladničného dokladu Lekáreň Farmacia zo dňa 24.10.2008 vyplýva úhrada sumy 528 Sk, t. j. 17,50 eura za 10x Nutridrink; z pokladničného dokladu LIDL v.o.s. zo dňa 24.10.2008 vyplýva úhrada sumy 21,90 Sk, t. j. 0,73 eura za sprchový gél sen.passion; z pokladničného dokladu Lekáreň Marianum zo dňa 28.10.2008 vyplýva úhrada sumy 439,50 eura, t. j. 14,59 eura; z pokladničného dokladu Drogéria-kozmetika Kabárová zo dňa 28.10.2008 vyplýva úhrady sumy 25 Sk, t. j. 0,83 eura za hubku kúpeľovú, z pokladničného dokladu Lekáreň Farmacia zo dňa 24.11.2008 vyplýva úhrada sumy 248,50 eura, t. j. 8,25 eura za Peggy mentol a dermo-chlorop; z pokladničného dokladu Lekáreň MAXTT s. r.o. vyplýva úhrada sumy 490,50 Sk, t. j.16,28 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Masážny gel; z pokladničného dokladu Lekáreň Vita zo dňa 24.10.2008 (ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010) vyplýva úhrada sumy 160,50 Sk, t. j. 5,33 eura za lieky; z pokladničného dokladu Lekáreň Vita (ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010) zo dňa 12.11.2008 vyplýva úhrada za lieky v sume 288 Sk, t. j. 9,56 eura. Z faktúry č.XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 4.9.2008 a vystavenej na meno F. A. a pripojeného ústrižku poštového peňažného poukazu vyplýva zaplatenie sumy 1.102 Sk, t. j. 36,58 eura za hlasové služby F. A.; z faktúry č.XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 4.10.2008 a vystavenej na meno F. A. a pripojeného ústrižku poštového peňažného poukazu vyplýva zaplatenie sumy 2.291 Sk, t. j. 76,05 eura za hlasové služby F. A.; z faktúry č.XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 26.8.2008 a vystavenej na meno F. A., vyplýva predpis sumy na zaplatenie 1.364 Sk, t. j. 45,28 eura; z faktúry č.XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 25.9.2008 a vystavenej na meno F. A., vyplýva predpis sumy na zaplatenie 1.266 Sk, t. j. 42,02 eura. Z oznámenia o náhrade zo dňa 19.7.2012 vyplýva, že žalovaný 2 v rámci likvidácie nárokov na náhradu škody z dopravnej nehody dňa X.X.XXXX, uznal zo žalobcom uplatnených nárokov nasledovné: náklady na pomník v sume 663,88 eura, nájomné na hrobové miesto v sume 35,55 eura, úprava hrobu základ pre jeden hrob v sume 162,65 eura, cintorínske služby 151, 29 eura, pohrebné služby 322,31 eura, Rímskokatolícky farský úrad 13,28 eura, kvetinová výzdoba + fotoslužby 153,69 eura, jedna tretina výdavkov na smútočné ošatenie v sume 70,67 eura, spolu teda uznal celkové náklady v sume 1.573,32 eura, avšak z týchto odpočítal pohrebné poskytnuté Sociálnou poisťovňou v sume 79,67 eura a 30% spoluvina poškodenej v zmysle § 441 OZ (nesprávna technika jazdy T. A.), t.j. sumu 448,09 eura. Žalobcovi tak z povinného zmluvného poistenia plnil sumu celkom 1.045,56 eura. Žalovaný 2 neuznal náklady na liečbu zosnulej, náklady na lieky, ktoré neboli predpísané ošetrujúcim lekárom na recept, účtovné doklady za sprchovacie šampóny a náklady za telefón, pretože nepovažoval za splnenú podmienku účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením podľa § 449 OZ. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/126/2010-152 zo dňa 21.11.2012, ktorým žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.319,44 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 70.000 eur žalobu zamietol, žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania, konanie v časti nároku na náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura zastavil, žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za žalobu v sume 139 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaných 1 a 2 zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 106,71 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti náhrady nákladov žalobcu tak, ako bola uplatnená v žalobe, a to v súvislosti s nákladmi spojenými s úmrtím poškodenej T. A., a ktorá bola uplatnená v celkovej výške 3.365 eur, avšak v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bola táto pohľadávka znížená na sumu 2.319,44 eura. Trestným rozhodnutím proti žalovanému 1 bola daná jeho zodpovednosť za vznik predmetnej škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2 zodpovedá za predmetnú škodu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 440 Občianskeho zákonníka. Možnú spoluvinu zo strany poškodenej v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka súd nezohľadnil, pretože nebolo preukázané jednoznačne, že by bola škoda spôsobená aj zavinením poškodenej. V časti uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu súd žalobu zamietol, pretože ustanovenia § 11 až 17 Občianskeho zákonníka upravujú ochranu osobnosti, ktorá nesúvisí s náhradou škody na zdraví inej osoby, teda náhrada nemajetkovej ujmy sa neposudzuje ako súčasť náhrady škody na zdraví, a to nielen pre náhradu škody na zdraví vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody.

Súd konanie zastavil v časti nároku na náhradu nákladov do výšky 1.045,56 eura a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 95.969,59 eura v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Žalobca v podanom odvolaní voči tomuto rozsudku poukazoval na to, žalobcovi vznikla nemajetková ujma úmrtím jeho manželky v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1. Žalobca tak bol významným spôsobom ukrátený o rodinný život, v dobe úmrtia manželky práve vstupovali do dôchodkového veku, tešili sa na spoločné chvíle, radosť z vnúčeniec. Po smrti manželky žalobca upadol do letargie, stratil chuť do života. Konaním žalovaného 1 tak bola narušená celistvosť rodiny žalobcu, bolo zasiahnuté do jeho rodinného a súkromného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Žalovaný 1, v podanom odvolaní poukazoval na to, že súd nezohľadnil spoluzavinenie poškodenej, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že nedodržala bezpečný bočný odstup od vozidla žalovaného 1 a jej spôsob jazdy nebol správny, v prípade jeho dodržania by k nehode nedošlo. Rovnako je potrebné zohľadniť, že poškodená nebola vybavená na jazdu na bicykli povinnou výbavou - prilbou. Žalovaný 2 v odvolaní poukazoval na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s namietanými skutočnosťami, že žalobcom uplatnená náhrada prevyšuje sumu nákladov určenú príslušnými všeobecne záväznými predpismi ako sumu primeraných nákladov spojených s pohrebom a tiež že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nákladmi na telekomunikačné služby a úmrtím poškodenej. Poukazoval na § 469 ods. 2 OZ a § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojitosti s § 101 ods. 3 a § 94 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých primerané náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú sumou najviac 50.000,- Sk, náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura. Žalobcovi bola priznaná suma niekoľkonásobne vyššia, zo strany žalobcu nešlo o primerané náklady, a preto nemá právo na ich náhradu. Žalobca nepreukázal súvislosť uplatnených nákladov na telekomunikačné služby vo výške 199,92 eura s úmrtím poškodenej. Žalobca nesúhlasil s možnosťou spoluzavinenia poškodenej, teda že ak by poškodená dodržala bezpečný odstup od vozidla, tak by k nehode nedošlo, ako ani s argumentom, že poškodená nebola v čase dopravnej nehody vybavená povinnou výbavou. Žalobca si uplatnil náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, táto mu v súvislosti so zriadením pomníka vznikla vo výške 1.991,63 eura, bez ohľadu na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. Náhrada škody spôsobená telekomunikačnou prevádzkou bola dostatočne preukázaná, žalobca využíval telefón výlučne na zariaďovanie záležitostí súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou o manželku a následne súvisiacich s pohrebom. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/101/2013-180 zo dňa 21.5.2013 bol tento rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, zrušený a vec bola súdu v zrušenom rozsahu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené, súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 1, v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom otázka vzniku zodpovednosti za škodu nebola ani medzi účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa však neskúmal, či bola daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1 a vznikom škody, a to vo vzťahu ku každej jednej uplatnenej položke, tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného 2, ktorý poukázal na to, že žalobcom uplatnená náhrada prevyšuje sumu nákladov určenú príslušnými všeobecne záväznými predpismi ako sumu primeraných nákladov spojených s pohrebom, poukazujúc na § 469 ods. 2 OZ a § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojitosti s § 101 ods. 3 a § 94 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých primerané náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú sumou najviac 50.000,- Sk (t.j. 1.659,70 Eur), náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 Eur. Súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal ani s otázkou prípadného spoluzavinenia zo strany poškodenej v zmysle § 441 OZ. Prvostupňový súd ďalej nepriznanie žalobou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil len tým, že táto súvisí s ochranou osobnosti, avšak nesúvisí s náhradou škody na zdraví inej osoby, ide o odlišný režim týchto práv, avšak takéto odôvodnenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a postupom prvostupňového súdu došlo tým k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Odvolací súd bol s poukazom na ustanovenia § 11 a § 13 OZ toho názoru, že v danom

prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcu chráneného § 11 OZ, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá dopadá na zostávajúcich členov rodiny, takže primeraným zadosťučinením v danom prípade je i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 OZ. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení OZ o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom, ide o najbližších príbuzných, manžela, deti, rodičov. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Satisfakcia prichádza do úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr. ospravedlnenie. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Právo na náhradu škody v zmysle § 420 a nasledujúcich OZ a uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti sú celkom svojbytné a samostatné nároky, ktorým OZ poskytuje osobitnú ochranu a preto uplatnenie práva na náhradu škody nedoplňuje, nerozširuje, ani nenahrádza uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti. Preto ak prvostupňový súd v podstate uzavrel, že poskytnutím nárokov žalobcovi z titulu náhrady škody boli vyčerpané jeho zákonné nároky v súvislosti s úmrtím jeho manželky, zároveň vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho ani nevykonal navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného 2 vo vzťahu k uplatneným nárokom vyplývajúcim z náhrady škody a vo vzťahu k uplatnenému nároku náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd dal do pozornosti prvostupňovému súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/127/2010 zo dňa 8.11.2011, ktorým tento súd predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vec Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenie prejudiciálnych otázok: I. má sa článok 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla), podľa ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla? II. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom Spoločenstva, majú sa ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla vykladať tak, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade sa článkom 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ako poškodeným aj v peňažnej forme? Súd zároveň prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Krajský súd v Prešove poukázal na to, že rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o tejto otázke nie sú jednotné. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 11Co 12/2009-370 zo dňa 3. marca 2010 zaujal nasledovný názor: „S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva iný názor vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20. apríla 2009: „Povinnosť poisťovne na plnenie z

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka“. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zodpovedať vyššie uvedené otázky a v prípade potreby doplniť dokazovanie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Na základe pokynu odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie predovšetkým výsluchom účastníkov, oboznámením všetkých listinných dokladov, oboznámením trestného spisu sp. zn. 4T/80/2010 ako aj oboznámením listinného dokladu znaleckého posudku znalca Ing. X. A., PhD. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu smrti poškodenej T. A. t. j. ku dňu XX.XX.XXXX, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (3). Podľa § 415 OZ v znení ku dňu 27.11.2008 , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ v znení ku dňu 27.11.2008 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (2). Podľa § 440 OZ v znení ku dňu 27.11.2008, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Podľa § 441 OZ v znení ku dňu 27.11.2008, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 OZ v znení ku dňu 27.11.2008, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 449 ods. 1 a 2 OZ v znení ku dňu 27.11.2008, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením (1). Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení (2). Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil (3). Podľa § 2 ods. 1 a 2 z. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu XX.XX.XXXX, primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania (1). Náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 20 000 Sk (2). Podľa § 101 ods. 2 a 3 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, c) cintorínske poplatky, d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, e) náklady na úpravu hrobu (2). Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako (3). Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku (2). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (3). Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak (4). Podľa § 2 písm. f) z. č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, Podľa § 822 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 23 ods. 1 z. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať

z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb, ani iných účastníkov cestnej premávky. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným 1 a 2 náhrady nákladov, náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, v dôsledku tej skutočnosti, že dňa X.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný 1 pri otváraní dverí vodiča vozidla spodným rohom dverí narazil do okoloidúceho bicykla, na ktorom sa viezla poškodená T. A., manželka žalobcu, ktorá po strate stability spadla z bicykla hlavou na cestu, pričom došlo k jej ťažkému zraneniu, utrpela prasklinu záhlavia lebky, krvácanie pod pavúčnicu, pohmliaždenie mozgu a iné, bola odvezená do nemocnice, kde zraneniam dňa XX.XX.XXXX podľahla. V časti náhrady nákladov žalobcu spojených s úmrtím poškodenej T. A., ktorá bola pôvodne uplatnená vo výške 3.365,- Eur, v dôsledku čiastočného späťvzatia bola znížená na sumu 2.319,44 Eur, žalobca špecifikoval položky v súvislosti s úhradou pohrebných služieb vo výške 310,03 Eur, pohrebných služieb vo výške 12,28 Eur, cintorínske služby - nájomné vo výške 35,55 Eur, cintorínske služby v ďalšej časti 151,28 Eur, základ hrobu 162,65 Eur, náklady za pohreb v súvislosti s úhradou služieb farára 13,27 Eur, náklady na liečbu zosnulej 125,12 Eur, náklady za pomník v sume 1.991,63 Eur, náklady za oblečenie pre zosnulú a jej rodinu v sume 207,36 Eur, úhrada kvetov na pohreb v sume 147,05 Eur, za fotoslužby 6,64 Eur, úhrada kríža 2,16 Eur, náklady za telefón v sume 199,92 Eur. V časti náhrady nemajetkovej ujmy si žalobca pôvodne uplatnil sumu 165.969,59 Eur, v dôsledku čiastočného späťvzatia bola táto znížená na sumu 70.000,- Eur. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania ako aj právneho názoru odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 1 v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom otázka vzniku zodpovednosti za škodu nakoniec nebola medzi účastníkmi sporná. Predpokladmi zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ sú a) protiprávny úkon - v tomto prípade porušenie pravidiel cestnej premávky, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b) a d) predpokladané zavinenie s možnosťou exkulpácie podľa § 420 ods. 3 OZ. Žalovaný 1 pôvodne zavinenie skutku popieral, a to až do rozhodnutia v trestnej veci sp. zn. 4T/80/2010 do skončenia ktorého konania, bolo aj prerušené predmetné konanie. Bolo však preukázané, že žalovaný 1 ako vodič predmetného vozidla X.-XXX CZ porušil ustanovenie § 23 ods. 1 z. č. 315/1996 Z. z., pretože pri otváraní dverí vozidla sa dostatočne nepresvedčil či tým nie je ohrozená bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Otvorením dverí na strane vodiča narazil do pravej strany bicykla jazdiacej T. A. a v priamej spojitosti s nárazom dverí vozidla do pravej strany bicykla došlo k pádu poškodenej, čím žalovaný 1 spôsobil T. A. zranenie, ktorému v nemocnici neskôr podľahla. Vina žalovaného 1 na dopravnej nehode dňa X.X.XXXX, následkom ktorej zahynula T. A. bola preukázaná v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/80/2010, kedy vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012 bol žalovaný 1 uznaným vinným z prečinu usmrtenia a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Rozsudok č. k. 4T/80/2010-273 nadobudol v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu právoplatnosť dňom 23.2.2012. Protiprávny úkon žalovaného 1, spočívajúci v porušení pravidiel cestnej premávky, vznik škody spočívajúci v poškodení zdravia a úmrtí T. A. manželky žalobcu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1 a vznikom škody ako aj zavinenie žalovaného 1 tak bola dostatočne preukázaná. Súd posúdil zodpovednosť žalobcu 1 predovšetkým v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu a to z dôvodu, že v danom prípade bolo vzhľadom na výsledky trestného konania jednoznačne preukázané zavinenie žalovaného 1 vo forme nedbanlivosti. Predmetný prípad však bolo možné súbežne posúdiť aj v zmysle ustanovenia § 427 Obč. zákonníka, teda podľa názoru súdu je v danom prípade daná zodpovednosť žalovaného 1 zároveň aj podľa tohto ustanovenia upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to z toho dôvodu, že žalovaný 1 bol nielen vodičom ale zároveň aj vlastníkom predmetného motorového vozidla, použitím ktorého bola spôsobená škoda. Vlastník motorového vozidla zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Obč. zákonníka na princípe objektívnej zodpovednosti. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je

to v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla, v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. otvorenie dverí). Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku podľa § 427 OZ, nie je tým vylúčená zároveň jeho zodpovednosť ako vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú pri tejto škodovej udalosti spôsobil poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ. Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívnej zodpovednosti a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení (Ro NS ČR zo 17.1.2008, sp. zn. 32 Cdo 2837/2006). V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný 1 bol nielen vodičom, ale zároveň aj prevádzateľom motorového vozidla v zmysle § 427 OZ, pretože bol zároveň jeho vlastníkom (ako vyplýva z policajného záznamu o dopravnej nehode a z výpovedí žalovaného 1 v prípravnom konaní). Keďže však v danom prípade bolo jednoznačne v trestnom konaní preukázané zavinené porušenie právnej povinnosti žalovaným 1, súd vychádzal prioritne z jeho zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 OZ, teda vzhľadom na jednoznačne preukázanú subjektívnu stránku, keď nebolo potom potrebné vychádzať z jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa motorového vozidla. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, po čiastočnom späťvzatí v sume 2.319,44 eura, ktoré náklady žalobca špecifikoval jednak ako položky v súvislosti s úhradou pohrebných služieb vo výške 310,03 Eur, pohrebných služieb vo výške 12,28 Eur, cintorínske služby - nájomné vo výške 35,55 Eur, cintorínske služby v ďalšej časti 151,28 Eur, základ hrobu 162,65 Eur, náklady za pohreb v súvislosti s úhradou služieb farára 13,27 Eur, náklady na liečbu zosnulej 125,12 Eur, náklady za pomník v sume 1.991,63 Eur, náklady za oblečenie pre zosnulú a jej rodinu v sume 207,36 Eur, úhrada kvetov na pohreb v sume 147,05 Eur, za fotoslužby 6,64 Eur, úhrada kríža 2,16 Eur, náklady za telefón v sume 199,92 Eur. Bolo preto potrebným sa v konaní zaoberať existenciou príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného 1 a vznikom škody vo vzťahu ku každej jednej uplatnenej položke. Jednotlivé sumy žalobca preukazoval príjmovými pokladničnými dokladmi ako aj pokladničnými dokladmi z registračných pokladníc, ktorých kópie sú založené v spise, ich originály sa nachádzajú v pripojenom trestnom spise sp. zn. 4T/80/2010. Pokiaľ na príjmových pokladničných dokladoch nie je uvedené meno žalobcu, ale jeho syna, žalobca to odôvodňoval tým, že nebol schopný všetky veci okolo pohrebu zabezpečiť osobne, väčšinu vecí zabezpečoval jeho syn J. A. a jeho manželka s tým, že žalobca im poskytol finančné prostriedky na zaplatenie jednotlivých položiek. K uplatneným nákladom liečenia uviedol, že jednotlivé uplatnené položky boli vynaložené v čase, keď bola manželka žalobcu v nemocničnom ošetrení, mal za to, že tieto náklady boli vynaložené účelne, pretože jeho manželka bola dva a pol mesiaca v kóme, navštevovali ju v nemocnici a poskytovali starostlivosť aj prostredníctvom vecí, ktoré žalobca uplatnil ako liečebné náklady, resp. náklady na jej očistu. Pokiaľ ide o náklady na telefonické hovory, tieto telefóny sa používali a náklady na telefonické hovory skutočne vznikli, čo však žalobca nevedel bližšie preukázať, faktúry za telefonické hovory boli vystavené na nevestu žalobcu. Pokiaľ ide o oblečenie, toto oblečenie bolo použité pre žalobcu, jeho dvoch synov a ich manželky, čo je najbližšia rodina poškodenej. Uviedol, že pančuchy boli pre nevesty synov poškodenej, tričko v sume 238 Sk bolo pre žalobcu, odevy z C&A opasok a bunda v sume 2.346 Sk boli určené pre žalobcu, pánske prádlo v sume 275 Sk bolo pre žalobcu, obuv v sume 1.990 Sk bola určená pre žalobcu, tričko od spol. Zara v sume 399 Sk bolo pre nevestu a šaty od spol. Orsay v sume 1.920 Sk boli určené pre nevestu. Žalovaný 1 poukazoval na nedôvodnosť výšky náhrady nákladov vynaložených žalobcom v celkovej sume 3.365 eur. Žalovaný 2 poukazoval na to, že pokiaľ ide o náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s úmrtím manželky žalobcu, v zmysle § 469 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. V zmysle § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa primerané náklady spojené s pohrebom určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania a náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura. V zmysle § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu smrti manželky žalobcu, je suma náhrady nákladov spojených s pohrebom najviac 50.000 Sk. Žalobca si však uplatňuje náhradu nákladov súvisiacich so zriadením pomníka v

sume 1.991,63 eura, teda v niekoľkonásobne vyššej sume ako je maximálna suma náhrady určená všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto náklady spojené so zriadením pomníka prevyšujúce sumu 663,88 eura sú síce nákladmi na zriadenie pomníka, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený nemá nárok na ich náhradu. Žalobca si taktiež uplatňuje náhradu ostatných nákladov spojených s pohrebom, avšak vo vyššej sume ako je suma určená podľa § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. , tieto prevyšujúce náklady sú síce nákladmi spojenými s pohrebom, avšak už nie primeranými nákladmi, a teda žalobca ako poškodený, nemá nárok na ich náhradu. Žalobca tiež podľa žalovaného 2 nepreukázal súvislosť uplatnených nákladov na telekomunikačné služby v celkovej výške 199,92 eura s úmrtím manželky. Žalovaný 2 neuznával ani náklady na liečbu zosnulej, náklady na lieky, ktoré neboli predpísané ošetrujúcim lekárom na recept, účtovné doklady za sprchovacie šampóny a náklady za telefón, pretože nepovažoval za splnenú podmienku účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením podľa § 449 OZ. Žalovaný 1 a žalovaný 2 ďalej poukazovali na potrebu pri rozhodovaní o náhrade škody zohľadniť spoluzavinenie poškodenej T. keď zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že táto zrejme nedodržala bezpečný odstup od vozidla žalovaného 1. Na základe predložených pokladničných dokladov súd mal za preukázané vynaloženie jednotlivých súm, tak ako si ich uplatnil žalobca, avšak posudzujúc príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1 a vznikom škody žalobcu dospel k záveru, že v priamej príčinnej súvislosti boli vynaložené nasledovné náklady spojené s pohrebom: - úhrada pohrebných služieb v sume 310,03 eura (vyúčtovaných Pohrebnou službou - PIETA faktúrou č. XXXX/XXXX a príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.12.2008), - úhrada pohrebných služieb v sume 12,28 eura (príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.12.2008), - náklady na cintorínske služby v sume 35,55 eura (vyúčtovanie č. XXXX/XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o.), - náklady na cintorínske služby v sume 151,288 eura (vyúčtovanie č. XXXX/XX/XX zo dňa 2.12.2008 vystaveného RIGSTAV, spol. s r.o.), - suma za základ hrobu č. 17/432 v sume 4.900 Sk t. j. 162,65 eura (príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008), - úhrada Rímskokatolíckemu farskému úradu za pohreb T. A. v sume 400 Sk, t. j. 13,28 eura (príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.12.2008), - úhrada za pomník v sume 1.991,63 eura (príjmový pokladničný doklad zo dňa 7.4.2009), - úhrada nákladov na umelé a rezané kvety v sume 3.550 Sk, t. j. 117,84 eura a v sume 880 Sk, t. j. 29, 21 eura, spolu teda 147,05 eura (dva pokladničné doklady Kvetinárstvo Sophia zo dňa 1.12.2008), - úhrada fotoprác v sume 200 Sk, t. j. 6,64 eura (pokladničný doklad X. B. zo dňa 1.12.2008), - úhrada nákladov za kríž v sume 65 Sk, t. j. 2,16 eura (pokladničný doklad Spolku svätého Vojtecha zo dňa 3.12.2008). V danom prípade však bolo potrebné prisvedčiť námietkam žalovaného 2, že je potrebné prihliadať na ustanovenia vykonávacích predpisov, a to jednak ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako aj ustanovenie § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ spôsobenie škody viedlo k usmrteniu poškodeného, Občiansky zákonník v ustanovení § 449 priznáva aj náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o sociálnom poistení. Primeranosť nákladov na pohreb sa posudzuje podľa predpisov o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na pracovné úrazy a choroby z povolania. Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka, alebo náhrobnej dosky, náklady na úpravu hrobu ako aj iné služby spojené so zabezpečením pohrebu. Celková suma náhrady týchto nákladov je podľa § 101 ods. 3 z. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase úmrtia T. A. najviac 50.000 Sk, t. j. 1.659,70

eura. Náklady na zriadenie pomníka sa pritom v zmysle ustanovenia § 2 nariadenia č. 87/1995 Z. z. uhrádzajú len do výšky 20.000 Sk, t. j. 663,88 eura. Keďže poškodený v prípade smrti už nemôže uplatniť nároky spojené s úhradou účelných nákladov spojených s pohrebom, zákon ustanovuje, že náklady pohrebu (ako aj náklady liečenia) sa uhradia tomu, kto ich vynaložil. Žalovaný tvrdil, že všetky tieto náklady hradil on tým spôsobom, že hoci niektoré veci okolo pohrebu zabezpečoval jeho syn J. a jeho manželka, žalobca im poskytol finančné prostriedky na zaplatenie jednotlivých položiek. Súd nemal dôvod spochybňovať toto tvrdenie žalobcu, pretože išlo o náklady na pohreb jeho manželky, preto je prirodzené, že všetky tieto náklady hradil on, pričom mu nemožno pričítať na ťarchu, že mu niektoré záležitosti pomáhali vybavovať syn s manželkou. Avšak vzhľadom na osobitnú úpravu vo vykonávacích predpisoch, pokiaľ ide o úhradu pohrebných nákladov, súd nemohol zohľadniť náklady na pomník v celej uplatnenej výške 1.991,63 eura, ale len vo výške maximálne 663,88 eura. Za účelne vynaložené náklady spojené s pohrebom tak považoval sumy 310,03 eura za úhradu pohrebných služieb, sumu 12,28 eura za úhradu pohrebných služieb, sumu 35,55 eura za cintorínske služby, sumu 151,288 eura za cintorínske služby, sumu 162,65 eura za základy hrobu, sumu 13,28 eura za odslúženie pohrebu farárom, sumu 663,88 eura za pomník, sumu 147,05 eura za kvety, sumu 6,64 eura za fotoslužby a sumu 2,16 eura za kríž. Celkom tak za dôvodné považoval primerané náklady spojené s pohrebom spolu vo výške 1.504,70 eura, ktorá suma takto neprevyšuje najvyššiu prípustnú sumu pohrebných nákladov vo výške stanovenej zákonom (max 1.659,70 eura). V priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1, vznikla žalovanému tiež škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na svoje oblečenie na pohreb. Žalobca si uplatnil náhradu nákladov na oblečenie v celkovej sume 6.247 Sk, t.. j. 207,36 eura, avšak súd považoval za dôvodné žalobcovi priznať len tie náklady, ktoré vynaložil len na svoje oblečenie, nie na oblečenie svojich neviest, ktoré si mali svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému 1 uplatniť samostatne. Žalobcovi preto nepriznal náklady na dámske pančuchy 70 Sk (t. j. 25 Sk + 45 Sk), t. j. 2,32 Sk; za tričko v sume 399 Sk, t. j. 13,24 eura z predajne ZARA a za šaty v sume 929 Sk, t. j. 30,84 eura z predajne ORSAY, ktoré podľa žalobcu boli určené pre jeho nevesty. Náklady žalobcu na oblečenie na pohreb tak predstavovali za tričko v sume 238 Sk, t. j. 7,90 eura (pokladničný doklad H &M zo dňa 30.11.2008), za opasok, doplnky a bundu v sume spolu 2346 Sk, t. j. 77,87 eura (pokladničný doklad C&A zo dňa 30.11.2008), za pánske prádlo v sume 275 Sk, t. j. 9,13 eura (pokladničný doklad C&A zo dňa 30.11.2008) a za pánsku spoločenskú obuv v sume 1.990 Sk t. j. 66,06 (pokladničný doklad MH OBUV s.r.o. zo dňa 2.12.2008). Celkom tak súd považoval za dôvodné náklady na oblečenie v sume 4.849 Sk, t. j. 160,96 eura. Pokiaľ ide o náklady, ktoré si žalobca uplatnil na liečbu zosnulej, súd na rozdiel od žalovaného 2 mal za to, že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady spojené s liečbou a hospitalizáciou zosnulej. Náklady liečenia sú u nás kryté prostriedkami verejného zdravotného poistenia v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia. Ustanovenie § 449 ods. 1 OZ upravuje samostatné právo na náhradu nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne, môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením, Medzi účelné náklady patria napr. náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici. Tieto náklady sa rovnako ako pohrebné náklady uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. V danom prípade žalobca preukazoval, že uplatnené liečebné náklady boli vynaložené v súvislosti so starostlivosťou o poškodenú v nemocnici, kedy bolo potrebné zakupovať jej jednak doplnky výživy, ošetrovacie krémy ako aj hygienické prostriedky na jej očistu. Zdôrazňoval, že jeho manželka bola dva a pol mesiaca v kóme a bolo potrebné sa o ňu starať. Vzhľadom na uvedené súd náklady uplatnené žalobcom považoval za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a to za nasledovné položky: - 409 Sk, t. j. 13,57 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Peggy gel (pokl. doklad Lekáreň VITA zo dňa 9.9.2008); - 21,90 Sk, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash (pokl. doklad LIDL v.o.s. zo dňa 20.9.2008 ); - 21,90 Sk, t. j. 0,73 eura za sprchovací gél Wild Splash (pokl. doklad LIDL v.o.s. zo dňa 30.9.2008); - 264 Sk, t. j. 8,76 eura za Nutridrink (pokl. dokladu Lekáreň MAX TT s.r.o. zo dňa 8.10.2008);

- 195 Sk, t. j. 6,47 eura za kozmetiku Menalid (pokl. doklad Lekareň Marianum zo dňa 9.10.2008); - 177 Sk, t. j. 5,88 eura za liek Citrovital (pokl. doklad Lekamed s.r.o. zo dňa 10.10.2008); - 369,50 Sk, t. j. 12,27 eura za Nutridrink (pokl. doklad Lekáreň farmacia zo dňa 13.10.2008); - 109 Sk, t. j. 3,62 eura za Peggy gel (pokl. doklad Lekareň Marianum zo dňa 13.10.2008); - 528 Sk, t. j. 17,50 eura za 10x Nutridrink (pokl. dokladu Lekáreň Farmacia zo dňa 24.10.2008); - 21,90 Sk, t. j.0,73 eura za sprchový gél sen.passion (pokl. doklad LIDL v.o.s. zo dňa 24.10.2008); - 439,50 eura, t. j. 14,59 eura (pokl. doklad Lekáreň Marioanum zo dňa 28.10.2008); - 25 Sk, t. j. 0,83 eura za hubku kúpeľovú (pokl. doklad Drogéria-kozmetika Kabárová zo dňa 28.10.2008), - 248,50 eura, t. j. 8,25 eura za Peggy mentol a dermo-chlorop (pokl. doklad Lekáreň Farmacia zo dňa 24.11.2008); - 490,50 Sk, t. j.16,28 eura za lieky Corsodyl, Menalid K a Masážny gel (pokl. dokladuLekáreň MAXTT s. r.o.); - 160,50 Sk, t. j. 5,33 eura za lieky (pokl. Doklad Lekáreň Vita zo dňa 24.10.2008, ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010); - 288 Sk, t. j. 9,56 eura úhrada za lieky (pokl. doklad Lekáreň Vita, ktorého originál je v pripojenom spise sp. zn. 4T/80/2010 zo dňa 12.11.2008). Celkom si tak žalobca oprávnene uplatnil liečebné náklady spolu v sume 3.769,20 Sk, t. j. 125,11 eura. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie vynaložených nákladov na telefonické hovory. Predložené faktúry za uskutočnené hlasové služby boli vystavené na meno nevesty žalobcu p. F. A. a z týchto faktúr nevyplýva bezprostredná príčinná súvislosť so škodou na zdraví a úmrtím manželky žalobcu. Sumu nákladov na telefonické hovory v celkovej výške 199,92 eura tak súd žalobcovi nepriznal. Z oznámenia o náhrade zo dňa 19.7.2012 vyplýva, že žalovaný 2 v rámci likvidácie nárokov na náhradu škody z dopravnej nehody dňa 8.8.2008, uznal zo žalobcom uplatnených nárokov náklady na pomník v sume 663,88 eura, nájomné na hrobové miesto v sume 35,55 eura, úprava hrobu - základ pre jeden hrob v sume 162,65 eura, cintorínske služby 151, 29 eura, pohrebné služby 322,31 eura, Rímskokatolícky farský úrad 13,28 eura, kvetinová výzdoba + fotoslužby 153,69 eura, jedna tretinu výdavkov na smútočné ošatenie v sume 70,67 eura, spolu teda uznal celkové náklady v sume 1.573,32 eura, avšak z týchto odpočítal pohrebné poskytnuté Sociálnou poisťovňou v sume 79,67 eura, a 30% ako spoluvinu poškodenej t.j. sumu 448,09 eura, žalobcovi tak z povinného zmluvného poistenia plnil sumu celkom 1.045,56 eura o ktorú sumu vzal žalobca žalobu späť. Súd sa ďalej zaoberal otázkou prípadného spoluzavinenia zo strany poškodenej v zmysle § 441 Obč. zákonníka. V tomto smere vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. X. A., PhD., č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva že Ing. M. otvoril dvere vodiča v čase, kedy prechádzala popri vozidle bicyklistka, pričom v dôsledku kontaktu dverí s bicyklom, došlo k pádu bicyklistky. Ing. M. sa nepresvedčil, či sa za ním pohybuje iný účastník cestnej premávky. Vzhľadom na to, že vozidlo X. stálo vo vozovke a vzhľadom k šírkovým pomerom na vozovke, bolo opodstatnené, aby pasažier vystupujúci z vozidla X. pred otvorením dverí vyhodnotil situáciu vedľa svojho vozidla. Vzhľadom k uvedenému možno spôsob vystupovania Ing. M. považovať za nesprávny. Z analýzy nehodového deja vyplýva, že bicyklistka sa pohybovala tesne pri vozidle Peugeot do cca 40 cm od obrysu vozidla. Z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť, či tesne pred zrážkou boli dvere vodiča úplne zavreté, alebo čiastočne otvorené. V oboch prípadoch bol však spôsob

jazdy bicyklistky popri vozidle nesprávny, nakoľko bicyklistka nedodržala minimálny bočný odstup od stojaceho vozidla. Za minimálny bočný odstup pritom možno považovať vzdialenosť medzi dverami vodiča a bicyklom cca 73 cm. Spoluzavinenie poškodenej na dopravnej nehode namietal tak žalovaný 1 ako aj žalovaný 2. Žalovaný 1 poukazoval tiež na to, že poškodená nemala povinnú výbavu, prilbu na hlave. Námietku žalovaného 1 ohľadom povinnej výbavy cyklistky prilbou súd nezohľadnil, pretože z. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase dopravenej nehody t. j. dňa X.X.XXXX povinnosť nosiť prilbu cyklistom neukladal. Túto povinnosť zaviedol až z. č. 8/2009 Z. z. účinný od 1.2.2009. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaná nedodržala minimálny bezpečný odstup od stojaceho vozidla, ktorý mal byť podľa znalca 73 cm, pričom poškodená sa pohybovala vo vzdialenosti cca 40 cm. Súd tak prihliadol na podiel žalovanej na priebehu dopravnej nehody a jej následku. Spoluzavinenie poškodenej na vzniku škody vyhodnotil rozsahom 20%, keď za rozhodujúcu príčinu dopravnej nehody považoval porušenie povinnosti žalovaného 1 pri otváraní dverí vozidla presvedčiť sa či tým neobmedzí iných účastníkov cestnej premávky. Toto protiprávne konanie žalovaného 1 mal súd za hlavnú a bezprostrednú príčinu dopravnej nehody, ktorá bola priamou hlavnou príčinou spôsobenej škody. Súd sa opieral tiež o závery v rozsudku Okresného súdu Trnava v trestnej veci č. k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.6.2011, z ktorého vyplýva, že otvorením dverí na strane vodiča žalovaný 1 narazil do pravej strany bicykla jazdiacej T. A. a v priamej spojitosti s nárazom dverí vozidla do pravej strany bicykla došlo k jej pádu, čím jej spôsobil zranenie, ktorému v nemocnici neskôr podľahla. Žalovaný 1 sa mal pred tým, ako vystupoval z auta presvedčiť, či otvorením predných dverí pri vystupovaní z vozidla neohrozí nielen svoju bezpečnosť, ale i bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, aby zbytočne neprišlo k ohrozeniu na ľudských životoch, ako aj k poškodeniu majetku. Povinnosť pri otváraní dverí pred vystúpením z vozidla preveriť situáciu v okolitej cestnej premávke otočením hlavy, resp. pohľadom do spätného zrkadla, patrí k základným povinnostiam vodiča, ktorá u dlhoročných a skúsených vodičov už musí byť zautomatizovaná. Tiež z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/57/2011-298 zo dňa 23.2.2012 vyplýva, že je zrejmé, že argumentácia obžalovaného, že pri vystupovaní z vozidla pootvoril dvere len o dva až tri centimetre je neakceptovateľná. Za týmto účelom znalec vykonal vyšetrovací pokus, pričom bolo zistené, že dvere sa otvorili pri vystupovaní obžalovaného vo väčšom rozsahu, a to až o cca 40 cm. Hlavnou príčinou dopravnej nehody bolo teda porušenie povinnosti žalovaného 1 pri otváraní dverí pred vystúpením z vozidla preveriť situáciu v okolitej cestnej premávke, keď nárazom týchto dverí do bicykla poškodenej táto spadla na vozovku pričom sa zranila. Poškodená nedodržala potrebný bezpečný odstup, avšak súd prihliadol na to, že táto zrejme nemohla predpokladať otvorenie dverí bez toho, aby sa vodič presvedčil o tom, či nejde okolo iný účastník cestnej premávky, a tiež nebola znalec, aby vedela odhadnúť potrebnú presnú vzdialenosť bezpečného odstupu. V čase otvorenia dverí bola podľa znaleckého posudku priamo na úrovni vozidla, z čoho vyplýva, že nárazu dverí sa už nemohla vyhnúť. Ako už bolo vyššie uvedené, spoluvinu poškodenej súd ustálil na 20%, keď za rozhodujúcu, priamu príčinu dopravnej nehody považoval zavinené konanie žalovaného 1. Vzhľadom na ustálenie spoluviny žalovanej v rozsahu 20 %, súd krátil vyššie uvedené oprávnené nároky žalobcu na náhradu škody. Pokiaľ ide o pohrebné, súd považoval za dôvodné primerané náklady spojené s pohrebom spolu vo výške 1.504,70 eura. Uvedenú sumu súd krátil na 80% (vina žalovaného 1), t. j. na sumu 1.203,84 eura. Od tejto sumy súd odpočítal sumu pohrebného poskytnutého Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia v sume 79,67 eura a zodpovedajúcu časť pohrebných nákladov, ktoré boli žalobcovi uhradené v sume 974,89 eura (t. j. 1,045, 56 eura-1/3 uhradených výdavkov na smútočné ošatenie v uhradenej sume 70,67 eura). Žalobcovi tak priznal náhradu škody spočívajúcej v pohrebných nákladoch v celkovej výške 149,28 eura (1.203,84 eura -79,67 eura -974,89 eura). Celkové dôvodné náklady na smútočné oblečenie, ako bolo ustálené vyššie v sume 4.849 Sk, t. j. 160,96 eura, súd rovnako krátil na 80%, t. j. na sumu 128,77 eura, od ktorej sumy odpočítal sumu 70,67 eura, ktorá bola na smútočné ošatenie uhradená žalovaným 2, ktorý akceptoval 1/3 týchto nákladov a žalobcovi uhradil sumu 70,67 eura. Žalobcovi priznaná náhrady škody spočívajúcej v jeho nákladoch na smútočné oblečenie tak predstavuje sumu 58,10 eura. Rovnako súd krátil oprávnené liečebné náklady spolu v sume 3.769,20 Sk, t. j. 125,11 eura, z ktorých 80% predstavuje 100,09 eura. Celkom tak žalobcovi súd priznal náhradu škody spočívajúcej v primeraných nákladoch spojených s pohrebom poškodenej v sume 149,28 eura, liečebných nákladoch v sume 100,09 eura a nákladoch na smútočné ošatenie v sume 58,10 eura, teda náhradu škody v celkovej sume 307,47 eura. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 307,47 eura ako náhradu škody. Ako už bolo vyššie uvedené zodpovednosť žalovaného 1

vyplýva z ustanovenia § 420 OZ, pasívna legitimácia žalovaného 2, ktorý je poistiteľom žalovaného 1 (zodpovedného subjektu) a jeho povinnosť zaplatiť uvedenú náhradu škody spoločne a nerozdielne so žalovaným 1 vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Citované ustanovenie zaviedlo s účinnosťou od 1.1.2002 všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu) v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2 je založený osobitným zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 15), v ktorom žalobca ako poškodený uplatňuje voči žalovanému 2 ako poistiteľovi žalovaného 1 nárok na náhradu škody (poistného plnenia) v rozsahu podľa cit. zákona a poistných podmienok. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, t. j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, o. i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona). V § 15 cit. zákona je ustanovené, že poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi zodpovednej osoby. Poškodený si teda môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby ktorá zodpovedá za škodu (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu, alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vzhľadom na uvedené uložil súd žalovaným 1 a 2 zaplatiť náhradu škody žalobcovi v sume 307,47 eura spoločne a nerozdielne. Žalobca sa ďalej v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, po čiastočnom späťvzatí návrhu v sume 70.000 eur. Dôvodil, že smrť manželky ho hlboko zasiahla, jej úmrtím sa mu zmenil celý život, pretože s manželkou žili v šťastnom a spokojnom manželstve, vychovali spoločne dve deti, manželka sa starala pred nehodou o celú domácnosť, varila, upratovala, starala o vnúčatá. Žalobca má narušený spánok, pravidelne každý týždeň chodí na cintorín na hrob manželky a plače. Ťažko znáša útrapy života bez manželky. Zhoršili sa mu aj zdravotné výsledky. S manželkou mali plány na dôchodok, že si ho budú užívať v kľudnom prostredí, bez nejakých zásadných povinností, čo však nehoda prekazila. Žalovaný 1 poukazoval na nedôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný 2 poukazoval predovšetkým na neprimeranosť uplatneného nároku a na nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu ochrany osobnosti. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka podáva exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako typické zákon uvádza najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrnujúce oblasť medicíny a biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na ochranu mena. Do tohto rámca patrí tiež právo na súkromie fyzickej osoby, teda právo na jej nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších, vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy - ako sú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy. Patrí sem tiež ochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým je osobnosť človeka. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe. Toto právo je nescudziteľné, neprevoditeľné, časovo neobmedzené a

nepremlčateľné. Za určitých podmienok môžu právo na ochranu osobnosti uplatňovať po smrti fyzickej osoby len jej najbližší príbuzní. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Ochranu osobnosti zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať, sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem nich sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej osobnosti spôsobená ( 16 Občianskeho zákonníka). Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktorá nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho, imateriálneho pôsobenia, so satisfakčnou povahou, najčastejšie vo forme ospravedlnenia. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 1 došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcu tak, že bola narušená celistvosť jeho rodiny a bolo zasiahnuté do jeho súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie žalobcu v citovej oblasti je nenapraviteľné. V dôsledku tragickej smrti manželky žalobcu následkom dopravnej nehody došlo k nesmierne závažnej ujme, spočívajúcej v strate milovanej manželky, čím je žalobca do budúcna ochudobnený o rodinný život a táto spočíva aj v citovej strate, keď žalobca smrťou manželky stratil jej lásku a radosť s ňou prežívanú. Zároveň utrpel citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstve a šoku zo smrti milovanej osoby. Žalovaný 1 svojim protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o pozemných komunikáciách zasiahol do osobnostných práv žalobcu, a to do jeho práva na súkromný a rodinný život. Ide o tak závažný zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca, preto sú dané predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je nepochybné, že ujmu, ktorá žalobcovi vznikla, by na jeho mieste každá iná osoba považovala za ujmu objektívne závažnú. V danom prípade má súd za to, že nie je potrebné preukazovať, že došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v spoločnosti, pretože to nie je obligatórnou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch pri zásahu do práva na ochranu osobnosti, spočívajúcom v narušení súkromného a rodinného života. Jediným predpokladom je, že primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 je nepostačujúce, následok spočívajúci v znížení vážnosti osoby v spoločnosti je v § 13 ods. 2 uvedený len príkladmo a nevzťahuje sa na zásahy do súkromného alebo rodinného života fyzickej osoby. Neoprávnený zásah do práva na súkromie totiž nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby v spoločnosti. Porušenie práva na súkromie treba odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri neoprávnenom zásahu do súkromného a rodinného života je existencia závažnej ujmy, teda takej, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za značnú. V danom prípade došlo protiprávnym konaním žalovaného 1 k nezvratnému a závažnému následku spočívajúcemu v smrti manželky žalobcu. Žalobca prišiel o možnosť zachovávať s ňou sociálne a citové väzby, utrpel i citovú traumu. Citová, morálna a sociálna ujma žalobcu bola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1. Určenie výšky peňažnej náhrady v prípade splnenia podmienok § 13 ods. 2 OZ, je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd pri svojom rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 13 ods. 3 OZ, t. j. jednak zo závažnosti vzniknutej ujmy a jednak z okolností, za ktorých došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Pri určení peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal predovšetkým na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrteľného zranenia manželky žalobcu pri dopravnej nehode a dôsledky, ktoré táto tragická nehoda u neho vyvolala. Zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin žalovaného a že na zavinení dopravnej nehody sa v rozsahu 20% podieľala aj samotná poškodená. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade je primeranou výška nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje neodstrániteľný následok v podobe smrti manželky žalobcu a dôsledky, ktoré táto strata u žalobcu vyvolala. Vzhľadom na ustálené spoluzavinenie poškodenej T. v rozsahu 20%, súd túto sumu krátil na 40.000 eur. Následkom protiprávneho konania žalovaného 1 došlo v danom prípade k nenávratnej deštrukcii možnosti rozvoja medziľudských väzieb medzi žalobcom a jeho manželkou a tým k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu, práva na jeho súkromie a rodinný život. Iba morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nemôže odčiniť dopad protiprávneho konania žalovaného 1. Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby. Porušením svojich povinností nedodržaním pravidiel cestnej premávky sa žalovaný 1 dopustil zásahu do rodinného súkromia žalobcu. Trauma žalobcu je neodstrániteľná, preto je namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške ako bolo uvedené vyššie. Súd preto uložil žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ako už bolo vyššie uvedené súd má za to, že pasívna legitimácia žalovaného 2, ktorý je poistiteľom žalovaného 1 (zodpovedného subjektu) a jeho povinnosť zaplatiť uvedenú náhradu škody spoločne a nerozdielne so žalovaným 1 vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu) v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, t. j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, o. i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona). Súd sa nestotožnil a argumentáciou žalovaného 2, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je krytá a nesúvisí s dojednaným povinným zmluvným poistením a teda neexistuje právny titul, na základe ktorého by mal žalovaný 2 plniť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch, preto namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď poukazoval na to, že ako poisťovateľ vozidla je povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému náhradu škody vzniknutej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody v prípade zodpovednosti žalobcu, pričom rozsah tejto náhrady vymedzuje § 4 č z. č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia žalovaný 2 nie je povinný za žalovaného 1 poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný 2 nesúhlasil s eurokonformným výkladom pojmov náhrada škody a škoda na zdraví v zmysle ustanovení z. č. 381/2001 Z. z. a teda, že by sa nemajetková ujma mala považovať za súčasť náhrady škody na zdraví. Dôvodil odlišnosťou práva na náhradu škody na zdraví a práva na náhradu nemajetkovej ujmy, keď každé z uvedených práv je samostatným právom ničím nesúvisiacim s druhým z uvedených práv. Právo

na náhradu nemajetkovej ujmy je upravené v § 11 až 17 OZ upravujúcich ochranu osobnosti, právo na náhradu škody na zdraví je upravené v § 420 až 450 OZ. Smernica EÚ je normatívnym aktom, adresovaným členským štátom a nie občanom, jednotlivcom, či orgánom členských štátov, preto je záväzná len pre členské štáty avšak len pokiaľ ide o dosiahnutý výsledok a nie pokiaľ ide o formu či metódy použité členskými štátmi na dosiahnutie určeného výsledku. Jednotlivcom nevznikajú priamo zo smernice žiadne práva či povinnosti, práva a povinnosti im vzniknú len z vnútroštátnych predpisov obsahujúcich implementáciu smernice. Eurokonformný výklad pojmov náhrada škody na zdraví a náhrada nemajetkovej ujmy je podľa žalovaného 2 neprípustným extenzívnym výkladom zákona. Právna úprava povinného zmluvného poistenia neobsahuje žiadnu zmienku o vzťahovaní sa poistenia na nemajetkovú ujmu spôsobenú tretím osobám poisteným. Súdny dvor EÚ podľa neho nevyslovil záver, že v zmysle z. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný z povinného zmluvného poistenia odškodňovať aj náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do osobnostných práv poškodených. V danom prípade súd dospel k záveru, že zásah do osobnostných práv žalobcu (do jeho práva na súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 1. Žalovaný 2 bol poisťovateľom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súd dospel k záveru, že žalovaný 2 je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaný podľa § 15 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z. Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone č. 381/2001 Z. z. Súd je toho, že pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu zákona č. 381/2001 Z. z. (gramatický výklad), resp. vychádzajúci z ustanovení Obč. zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich finančnému bankrotu. Zároveň by to mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel, pričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 je aj ústavne konformný, pretože zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, zakladá § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 730 násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40 EUR (u manžela alebo manželky). Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy poskytovaná z úrazového poistenia. Niet preto rozumného dôvodu, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho pri dopravnej nehode ako zamestnanca mala

byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by tomu tak nemalo byť. Napokon pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA). Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada pohrebných nákladov), ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (smernica rady č. 72/166/EHS, smernica č. 90/232/EHS, smernica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek ujmy v oblasti povinného poistného krytia motorových vozidiel nezostali neuhradené. S použitím eurokomformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 a § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ preto podľa súdu spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovaného 1 za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona, a preto je aj daná pasívna legitimácia žalovaného 2 na náhradu tejto nemajetkovej ujmy, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 1. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu vo výške a v rozsahu v akom za škodu zodpovedá poistený škodca. Podľa názoru Súdneho dvora vo veci Haasová C-22/12, pod pojmom ujma na zdraví sa má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Súdny dvor na základe týchto svojich úvah dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C-277/12, smernica rady 72/166/EHS a smernica rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Za stavu, že právo Slovenskej republiky (jeho ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 OZ) umožňuje žalobcovi požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je teda dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy, musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Súd preto neuznal právnu argumentáciu žalovaného 2, že nie je pasívne legitimovaný v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 150 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na zložitosť veci, najmä pokiaľ ide o právne posúdenie jednotlivých otázok, ale aj náročnosť zhodnotenia zisteného skutkového stavu pokiaľ ide o jednotlivé uplatnené čiastkové nároky na náhradu škody, tiež vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci bude potrebné podrobne sa vysporiadať s otázkou pomeru úspechu účastníkov vo veci, vyhradil si súd možnosť rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že - sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, - ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, - účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, - v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, - sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, - súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.