ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 20CoP/21/2013 1711213541 27. 02. 2013 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2013:1711213541.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: N., U.. XX.XX.XXXX K. M., U.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., odbor sociálnych vecí, G. X, D., D. E., deti rodičov: matka - B.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. N., C. XX a otec - D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. XX, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 28P 226/2011-83 zo dňa 04.12.2012, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 04.12.2012 zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletých detí, na zákaz styku otca s maloletými deťmi z dôvodu, že deti sa s otcom odmietajú stretávať, matka otcovi nebránila v styku s deťmi úmyselne, ale deti dlhodobo trpeli a trpia psychickými problémami, ktoré im spôsobil otec svojim agresívnym správaním a naháňaním strachu. Deti sa vyjadrujú, že otca nenávidia a každý kontakt s otcom má negatívny vplyv na psychiku maloletých detí, ktoré sú nervózne, nesústredené, čo sa prejavuje na zhoršených výsledkoch v škole a v správaní. Otec maloletých detí s návrhom na zákaz styku nesúhlasil s tým, že rešpektuje vôľu detí, že sa s ním nechcú stretávať, čo podľa jeho názoru spôsobuje manipuláciou matka maloletých detí. Otec verí, že sa situácia ukľudní a deti sami prídu za ním, ale v žiadnom prípade sa svojich rodičovských práv nemieni vzdať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 9C 265/2005-156 zo dňa 26.03.2007 rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2007. Rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu na čas po rozvode manželstva, podľa ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého N. mesačne sumou 165,96 eur a na maloletú M. mesačne sumou 132,77 eur a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec sa bude s maloletými deťmi stretávať každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v realizácii styku otca s maloletými deťmi nastali problémy, ktoré otec riešil podaným návrhom na výkon rozhodnutia z dôvodu, že matka maloletých detí neumožňuje otcovi styk s maloletými deťmi. Počas manželstva sa im nenarodili žiadne deti, preto si v roku 1997 osvojili maloletého N. a v roku 2002 maloletú M.. Manželstvo sa skončilo rozvodom a od toho času má matka, ako aj deti psychické problémy z dôvodu, že otec detí matku psychicky, fyzicky, sexuálne a finančne týral. Od 04.10.2011 otec za deťmi neprišiel, napriek tomu sa ho deti boja, že si pre ne príde a matka má veľký problém, aby deti riadne usmernila, čo sa

jej doposiaľ nedarí. Od roku 2005 matka s maloletými deťmi navštevuje psychiatra a žiadala nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia. Maloletý N. je vo veku 16,5 roka, matka má s ním výchovné problémy, nechce chodiť do školy, vyhýba sa školskej dochádzke a matka z toho dôvodu s maloletým navštevuje psychológa. Maloletá M. je vo veku 11 rokov, je žiačkou 4. ročníka základnej školy, učí sa priemerne a vyžaduje tiež individuálny prístup a navštevuje psychológa. Maloleté deti odmietajú stretnutie s otcom a majú na neho negatívne spomienky. Deti potvrdili nevhodné násilné správanie sa otca k matke počas trvania manželstva. Maloletý N. stretnutie s otcom popísal ako stresujúce, nepravidelné, ktoré ho rozčuľuje do takej miery, že sa mu rozbúši srdce. Maloleté deti majú k otcovi absolútne negatívny vzťah, ktorý vyústil do psychickej traumy, v dôsledku čoho matka s deťmi navštevuje psychiatra a psychológa. Podľa názoru súdu znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, v predmetnej veci by neprinieslo nové skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie súdu a súd nepovažoval za vhodné opakovane deti vypočúvať. Súd dospel k záveru, že vzťahy rodičov sú dlhodobo a vážne narušené, rodičia nie sú schopní komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa výchovy maloletých detí. Zákaz styku otca s maloletými deťmi by bol neprimeraný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností otca maloletých detí. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že od októbra 2011 sa otec nepokúsil o stretnutie s deťmi a opakovane uvádza, že nechce robiť na deti nátlak a počká kým deti samé prídu za ním. Terajšia situácia mu nevyhovuje, ale nechce na deti tlačiť a pôsobiť im ďalšiu traumu. Súd na tieto tvrdenia otca prihliadol pri rozhodnutí a vychádzal zo skutočnosti, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zásadný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a v danom prípade, ak sú vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi vážne narušené nie je daný dôvod, aby súd návrhu matky vyhovel. Deti sú dostatočne vyspelé a veľmi citlivo vnímajú rozpory, ktoré rodičia medzi sebou majú a ktoré sú dlhodobé a preto pokiaľ by súd zakázal otcovi styk s deťmi, i keď tento styk sa neuskutočňuje od októbra 2011, je predpoklad, že vzťahy medzi deťmi a otcom by sa pri vyhovení návrhu matke neupravili. Maloleté deti i napriek danej situácii sa môžu v budúcnosti rozhodnúť, či budú mať záujem o stretnutie s otcom. Z uvedených dôvodov súd preto návrh matky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorým návrh zamietol a žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené. V odvolaní uviedla, že od otca detí bola nútená sa odsťahovať dňa 19.05.2005 z dôvodu psychického a fyzického týrania detí a jej ako matky, aj sexuálneho a finančného. Uviedla, že otec detí súdom stanovený termín stretávania sa s deťmi zneužíval na ďalšie psychické týranie detí aj jej. Na stretnutia chodil nepravidelne, nedodržiaval čas stretnutí, neoznámil, kedy nepríde a nechal deti čakať v neistote. Otec preto o deti nemá skutočný záujem. Pri odovzdávaní detí otcovi zabezpečila svedkov a privolala policajnú hliadku ku každému odovzdávaniu detí otcovi a i napriek tomu otec detí sa vyjadruje, že matka deti nepripravila na stretnutie. Matka tvrdila, že deti majú k otcovi negatívny postoj, nenávidia ho, odmietajú sa s ním stretávať, nechcú s ním vôbec komunikovať a nechcú ho ani vidieť. Doteraz majú deti vážne psychické problémy, ktoré im spôsobil otec dlhodobým týraním. Od roku 2005 musí s deťmi navštevovať pravidelne psychológa a psychiatra. Podľa názoru matky psychické následky na deti z týrania otcom sú závažné a zákaz styku otca s deťmi by deťom po psychickej stránke veľmi pomohol a psychický dopad otcovho správania na deti môže objektívne posúdiť len znalec z odboru psychológie a preto matka navrhla vykonať takýto dôkaz. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D., ktorý navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie s tým, že vypracovanie znaleckého posudku by malo byť zamerané na vzťah obidvoch maloletých detí k rodičom, taktiež, či stretávanie otca s maloletými deťmi je pre deti zaťažujúce a či má na maloleté deti nepriaznivý vplyv. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí, nakoľko ako otec okrem rodičovských povinností má aj rodičovské práva. Stretávania s maloletými deťmi sa od októbra 2011 nedomáha a ani nebude. Uviedol, že matka by sa mala viac starať o syna N., ktorý nechodí pravidelne do školy, opakuje ročník a ako 16 ročný chodí v noci po diskotékach, jazdí odcudzeným autom bez vodičského oprávnenia, ktorý skutok riešila aj polícia, čo mu bolo telefonicky oznámené, ako i to, že o 23.00 hod. matka nie je doma, ale s bratom na Moravanke a to dňa 14.12.2012.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na stretnutie, najmä vtedy ak ide o zámerné pôsobenie rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého. Preto ak súd nezistí okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie, alebo zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť každopádne potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, pálenie, odopieranie potravy a pod.) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku. Preukázateľnosť ohrozenia psychického zdravia detí sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že súd sa pri dostatočnom zistení skutkového stavu musí vysporiadať aj s rozlíšením, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje skutočne osobnosť dieťaťa a nejde len o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení, ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Najdôležitejšou požiadavkou je, aby súd pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Preferenčný rodič často argumentuje tým, že dieťa nechce, alebo že ho nemôže nútiť do stretávania, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres. S ohľadom na vzťah preferenčného rodiča dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho a to nielen zbalením vecí, ale aj duševne na stretnutie. Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Nemôže teda nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Treba zdôrazniť, že ak táto schopnosť spolupracovať nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi z dôvodu, že počas bývania v spoločnej domácnosti sa ako manžel správal násilnícky, agresívne, častokrát deti aj ju fyzicky napádal, psychiky ich všetkých týral. V návrhu uviedla, že od roku 2005 doteraz sa deti ani raz nestretli s otcom. Na pojednávaní matka maloletých detí uviedla, že od 04.10.2011 otec nebol za deťmi ani jedenkrát a napriek tomu sa ho deti boja, že si pre ne príde a ona má veľký problém, aby deti riadne usmernila, čo sa jej nedarí. Matka žiadala, aby súd zakázal otcovi styk s maloletými, nakoľko deti potrebujú mať istotu, že si otec pre ne nepríde. Otec detí nezasahuje do jej výchovy od októbra 2011, za deťmi nechodí, nekontaktuje sa s nimi, ale aj napriek tomu, že nechodí a deti v sobotu, kedy má otec upravený styk s nimi sa boja, že si pre ne príde. Následne sa deti psychicky úplne zle správajú, majú poruchy správania a poruchy v učení. Matka uviedla, že ona zachraňovala deti pred otcom. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je zrejmé, akú traumu majú deti z neho, keď sa s nimi vôbec nestretáva. Na pojednávaní otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, on sa s deťmi chce stretávať, ale matka mu v tom bráni, deti sú zmanipulované a keď maloletý N. vypovedal na súde, k čomu bol zmanipulovaný, on stratil záujem a nedomáha sa svojich práv od októbra 2011 a od tohto dňa deťom nerobí problémy, nekontaktuje sa s nimi, matke nevolá, aby deti pripravila na stretnutie. Nie je pravda, že deti týral, ale snažil sa s deťmi stretnúť, ale deti s ním nechceli ísť, iba mu zakričali, že s ním nepôjdu. On sa svojich rodičovských práv nezriekne, pretože nemá iba povinnosti, ale má aj rodičovské práva a keď deti budú staršie, je možné, že prídu samé za ním a za toto obdobie nechce stretnutie nasilu dosiahnuť, aby deťom neublížil. Otec tiež uviedol, že matka absolútne nezvláda výchovu detí a tak, ako sú výchovné problémy s maloletým N., teraz sú aj s M., ktorá sa dobre učila, ale zrazu má problémy. Matka preto výchovu detí nezvláda. Otec sa vyjadril, že je zbytočné znaleckým dokazovaním skúmať vzťahy rodičov a maloletých detí, pretože N. má 16,5 roka a sám sa rozhodne, či sa chce s ním stretnúť a u len M. počká, či sa jej názor zmení a bude sa s ním stretávať.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prejednávanej veci neexistuje rozpor medzi otcom a maloletými deťmi, ale existuje problém medzi rodičmi navzájom, ktorí sa nevedia dohodnúť o výchove a starostlivosti o maloleté deti. Matka má záujem, aby sa maloleté deti s otcom nestretávali a v konaní vyslovila názor, že je potrebné zakázať styk otca s maloletými deťmi. Vyslovila názor, že chce mať istotu, že si otec pre deti nepríde, teda tvrdila, že deti potrebujú mať istotu, že si otec pre ne nepríde a ako bolo už uvedené matka sa vyjadrila, že otec pre deti nechodí, nijako jej nezasahuje do výchovy a ona musí deti pred otcom zachraňovať, pričom otec maloletých detí dôvodne tvrdí, že matka nezvláda výchovu detí, ale nemá záujem, aby sa na výchove a starostlivosti o deti podieľal aj otec. V návrhu matka uviedla, že od roku 2005 doteraz ani raz deti nešli s otcom. Takýto stav nie je možné považovať za správny a v záujme maloletých detí. Je potrebné zdôrazniť, že zásadne nemožno zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Podľa názoru kolízneho opatrovníka návrh matky nie je dôvodný a nie je v záujme maloletých detí, aby bol súdom zakázaný styk otca s maloletými deťmi a nie je vylúčené, že v budúcnosti sa vzťahy s otcom upravia a kontakt sa obnoví. Ako vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, keď matka sama tvrdí, že od roku 2005 deti ani raz nešli s otcom, takéto správanie matky nie je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine a v súlade so záujmom maloletých detí a je možné dôvodne predpokladať, že sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti a to v tom, že je možné pripustiť, že zmenou výchovného prostredia v osobnej starostlivosti otca by bola lepšie zabezpečená starostlivosť o maloleté deti, ale to iba v prípade, ak by otec rešpektoval práva matky na stretávanie s maloletými deťmi. Matka maloletých detí bola povinná rešpektovať právo otca na stretávanie s maloletými deťmi a urobiť všetko pre to, aby bola zabezpečená starostlivosť o maloleté deti zo strany obidvoch rodičov. Otec maloletých detí tvrdil, že matka mu bránila v styku s maloletými deťmi a toto tvrdenie vyplýva aj zo samotného návrhu na začatie konania, keď matka žiada zakázať styk otca s maloletými deťmi a sama tvrdí, že od roku 2005 deti sa s otcom nestretávajú, čo nie je možné považovať za správny postup vo výchove maloletých detí, čo malo za následok aj súčasný stav v neplnení si školských povinností - školskej dochádzky zo strany maloletého N. a zhoršenie prospechu maloletej M., keď nesprávnou výchovou zo strany matky bolo odôvodňované neplnenie si školských povinností tým, že deti sa otca boja, majú z neho strach. Je potrebné pripomenúť tvrdenie otca vo vyjadrení k návrhu, že ako môže deťom ubližovať a ako sa ho deti môžu báť, keď sa s nimi nestretáva, teda keď od roku 2005 sa stretávanie neuskutočňuje. Je možné preto konštatovať, že strach detí z otca a obavy zo stretnutia spôsobuje matka manipuláciou detí, čo je nesprávny postup pri výchove detí a je v rozpore so záujmami maloletých. Bolo povinnosťou matky maloleté deti na stretnutie s otcom vždy riadne pripraviť a tiež maloletým deťom vysvetliť dôležitosť obidvoch rodičov pri ich výchove a starostlivosti. V prejednávanej veci preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh matky zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.