Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 15Co/37/2014 6605212201 15.04.2015 JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI:SK:KSBB:2015:6605212201.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Klaudie Koskovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., ulica L. M. XXXX/X, štátny občan SR, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. Dr. Herza 12, proti odporcovi V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., Ul. G. XXX/XX, štátny občas SR, zast. JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so sídlom vo Zvolene, V.P. Tótha 17, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 24. 10. 2003, č. k.: 13C/121/2005-744, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 334,02 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku JUDr. Alexandrovi Filovi, advokátovi so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 12.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vlastnícke právo navrhovateľa F. M., rodeného M., narodeného XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom Y., ulica L. M. číslo XXXX/X, občana SR, k nehnuteľnostiam zapísaným na Katastrálnom úrade v Z. Z., Správe katastra Y., katastrálne územie a obec Y., vedené na liste vlastníctva číslo XXXX ako KN parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, KN parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 139 m2, KN parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 190 m2, KN parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 a rodinný dom číslo súpisné XXXX postavený na parcelách KN číslo XXXX a parcele KN číslo XXXX v podiele jednej polovici. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Alexandra Fila. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorým previedol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že na predmetný právny úkon nebol spôsobilý, pričom vec je potrebné posúdiť právne v zmysle § 37 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ konštatoval, že v zmysle dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu predmetom konania je už len fakticky posúdenie otázky, či navrhovateľ
rozhodnutia odvolacieho súdu predmetom konania je už len fakticky posúdenie otázky, či navrhovateľ bol alebo nebol spôsobilý na právny úkon. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu poukázal na závery znaleckého posudku podaného súdno-znaleckou organizáciou, Psychiatrickou nemocnicou Phillippa Pinela so sídlom v Pezinku, kde je jednoznačne poukázané to, že u navrhovateľa boli ochromené jeho vôľové vlastnosti, ktoré ho činili nespôsobilým na právne úkony, slovami znalca jednalo sa o ťažko ovplyvnené vôľové vlastnosti, ktoré boli paralyzované jeho duševnou chorobou. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa nemohol rozhodovať pri plnom vedomí, fixoval sa na to čo počul, a to následne aj bez ďalšieho to realizoval. Jeho vôľová zložka bola ťažko ochromená depresívnu poruchou a po stránke vôľovej nebol schopný rozhodovacieho procesu. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na znalecký posudok súdno-znaleckej organizácie Forensic, ktorá posúdila predmetnú otázku komplexne za ingerencie viacerých súdnych znalcov. Psychiatrické posudky W.. G. W., ako aj Psychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok boli podľa jeho názoru vypracované len jedným znalcom. Vo vzťahu k W.. W. znalecký posudok považuje za nehodnoverný, nakoľko W.. W. bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa, čo ho diskvalifikovalo zo znaleckého dokazovania. Vyslovil názor, že vykonané dokazovanie osvedčuje a preukazuje spôsobilosť navrhovateľa F. M. na podpis zmluvy. Predmetnými dôkazmi sú jednak samotná zmluva, kde navrhovateľ sám vyhlasuje, že je spôsobilý na právne úkony, ďalej aj to, že splnomocnil právnu zástupkyňu Hellenbart na zastupovanie, preto si kládol otázku, že ak nebol spôsobilý na podpis zmluvy, tak potom či nebol spôsobilý aj na podpis plnomocenstva pre advokátku a či nebol spôsobilý ani na uzavretie záložnej zmluvy, ktorú tak isto podpísal. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. a obec Y., zapísaných ako parcela KN č. XXXX o výmere 216 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 139 m2 - záhrady, parcela č. XXXX o výmere 190 m2 - záhrady a parcela č. XXXX o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou rodinného domu č. súp. XXXX na parcelách KN č. XXXX a parcela KN č. XXXX v podiele jedna polovica (1/2) a že navrhovateľ ako darca uzatvoril s odporcom ako obdarovaným dňa 30. 07. 2004 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. a obci Y., zapísaných na LV č. XXXX v podiele navrhovateľa v jednej polovici k nehnuteľnostiam parcela KN č. XXXX o výmere 216 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 139 m2 - záhrady, parcela č. XXXX o výmere 190 m2 - záhrady a parcela č. XXXX o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou rodinného domu č. súp. XXXX na parcelách KN č. XXXX a parcela KN č. XXXX v podiele jedna polovica. V intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v rozhodnutí č. k.: 12Co 281/2010-425 zo dňa 30. 06. 2011 doplnil dokazovanie, pričom dospel k záveru, že medzi znaleckými posudkami súdno-znaleckých organizácii niet väčšieho rozporu pri posudzovaní rozumových vlastností navrhovateľa pri podpise predmetnej darovacej zmluvy, obidve organizácie konštatujú, že rozumové vlastnosti u navrhovateľa boli zachované, súdno-znalecká organizácie Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela však konštatuje, že boli ovplyvnené vo forenzne významnej miere, súdno-znalecká organizácia Forensic toto vylučuje. Súdno-znalecká organizácia Forensic sa však nezaoberala a dostatočne logicky nezdôvodnila konanie navrhovateľa vo vzťahu k jeho vôľovým vlastnostiam. V tomto smere súd považoval znalecký posudok za málo presvedčivý. Súdno-znalecká organizácia Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela logickým spôsobom zdôvodnila vplyv osobnosti F. M. na jeho konanie pri podpise zmluvy. Súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na danom určení v zmysle ust. § 80 psím. c) O. s. p. dospel k záveru, že je daný tým, že jedine určovacím výrokom rozsudku sa navrhovateľ môže domôcť zmeny v zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníkovi, odporcovi V. K.. Vzhľadom na petit návrhu prejudiciálne sa zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej odporca vlastnícke právo od navrhovateľa nadobudol. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Mal za zistené, že znalecký posudok súdno-znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela Pezinok komplexne a logicky posudzuje stav navrhovateľa v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy. Znalecký posudok sa vysporiadal so závermi predchádzajúcich znaleckých posudkov, a to W.. G. W., ako aj súdno-znaleckej organizácie Forensic. Záver znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok súhlasí so záverom znaleckej organizácie Forensic vo vzťahu vplyvu osobnosti na vykonávanie právnych úkonov, keď zhodne konštatuje, že samotná
vo vzťahu vplyvu osobnosti na vykonávanie právnych úkonov, keď zhodne konštatuje, že samotná porucha osobnosti, resp. určitý typ osobnosti nemá vplyv na vykonávanie právnych úkonov, ale typ osobnosti môže mať vplyv na duševnú poruchu, pretože určitý typ osobnosti môže byť viac náchylnejší na určitý typ duševných porúch, vo všeobecnosti však typ osobnosti nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Aj keď samotná porucha osobnosti v zásade nemá vplyv na vykonávanie právnych úkonov, javí sa súdu logickým zdôvodnenie, že forma reakcie pri poruche osobnosti na stres, alebo nejakú záťažovú situáciu je dosť ovplyvnená práve typom osobnosti, čiže osobnosť modifikuje priebeh a obraz duševných porúch a chorôb. Súdno-znalecká organizácia, Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela, uviedla, že nakoľko sa robil tzv. superznalecký posudok na dva diametrálne odlišné znalecké posudky, musela voliť inú metodiku ako volila súdno-znalecká organizácia Forensic. Znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice Pezinok konštatuje, že navrhovateľ nadmerne citove reaguje na záťaž, a týmto spôsobom sa vlastne aj jeho reaktívna porucha vyvíjala. Znalecký posudok vypracovával sedemčlenný kolektív znalcov, ktorý ho vyšetroval, a následne bol kontrolovaný vedúcim znalcom, pričom súdni znalci videli ako navrhovateľ v rôznych situáciách reaguje, dávali mu provokujúce otázky, konfrontovali ho, a tak bolo zreteľné, ako emocionálne reaguje a aké postoje zaujíma, aký je impulzívny. V tomto smere sa Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela priklonila k záverom súdneho znalca W.. W., ktorý videl posudzovaného priamo v priebehu protrahovanej úzkostne depresívnej poruchy ťažkého stupňa, keďže on ju hodnotil ako ťažký stupeň, ale mylne hodnotil stav ako psychózu, s čím sa superznalecký posudok stotožňuje so znaleckým posudkom znaleckej organizácie Forensic. Znalecký posudok konštatoval, že vo forenzne významnej miere boli ťažko ovplyvnené, paralyzované duševnou poruchou vôľové vlastnosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa nerozhodoval z plného vedomia s ohľadom na všetky vedľajšie okolnosti čo sa bude diať keď urobí tento právny úkon, nezabezpečoval sa, proste vtedy to neriešil, celé to dostatočne nevnímal, i keď súdny znalec pripúšťa, že kognitívne schopnosti zaniknuté neboli, ale tá vôľová zložka bola ťažko patologicky ovplyvnená. Súd sa priklonil ku komplexnému posúdeniu vzťahu osobnosti navrhovateľa k priebehu duševnej poruchy, pričom sa zohľadňovalo to, že duševná porucha má určitý vývoj nevzniká a neprepuká z plného zdravia, preto je možné súhlasiť so záverom, že v čase vykonania právneho úkonu navrhovateľ trpel ťažkou formou protrahovanej depresívnej reakcie. Proces vzniku duševnej poruchy a jej následnú stúpajúcu tendenciu, podľa názoru súdu, je možné viazať k prvotným nepriaznivým skutočnostiam v živote navrhovateľa, a to neúspechu v podnikaní, daňovej kontrole a následnej hrozbe trestného stíhania, na ktoré navrhovateľ vzhľadom na svoju osobnosť reagoval neprimeraným spôsobom, a tento značne prehlboval a paralyzoval najmä jeho vôľové vlastnosti. Logickým sa súdu javilo aj zdôvodnenie priebehu duševnej poruchy navrhovateľa, ktorá mala určitú časovú postupnosť. Vzhľadom na to, že duševná choroba sa vyvíjala v určitom období, je logické, že pred dátumom hospitalizácie už navrhovateľ duševnou chorobou musel trpieť. Prijal ako logický záver tvrdenie, že dôležitým pre znalecké hodnotenie dopadu reaktívnej depresie ťažkého stupňa je poznanie individuálnych charakteristík osobnosti posudzovaného. Dôležitým pre znalecké hodnotenie dopadu reaktívnej depresie ťažkého stupňa je poznanie individuálnych charakteristík osobnosti posudzovaného (chýbanie osobného kontaktu s probantom považuje znalec za závažný nedostatok predchádzajúcej expertízy). Vzhľadom na to, že duševná porucha sa vyvíjala určité časové obdobie a bola sprevádzaná vysokou mierou úzkosti, napätia, premrštených obáv a pocitov ohrozenia tak, ako to znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok konštatuje, pri zohľadnení vplyvu osobnosti navrhovateľa, ktorého prežívanie vo vypätých a stresujúcich situáciách je väčšie a dopad týchto situácií na jeho správanie hlbšie a devastujúcejšie než u normálnej osobnosti, dospel súd k záveru, že navrhovateľa v žiadnom prípade pri podpise darovacej zmluvy nemožno hodnotiť ako osobu, ktorá by sa rozhodovala slobodne. Trpel depresívnou poruchou ťažkého stupňa, ktorá síce nenarušila kognitívne schopnosti navrhovateľa, čo zhodne uvádzajú oba znalecké posudky znaleckých organizácií, ale jeho rozhodovací proces nepochybne ovplyvnila. Rozumová, kognitívna zložka, síce ovplyvnená bola, ale nie je možné konštatovať, že by navrhovateľ nevedel aké úkony robí. Navrhovateľ si uvedomoval svoje konanie, ale z hľadiska duševnej poruchy, aj pod vplyvom jeho osobnosti tým, že prežíval celú situáciu dramatickejšie ako v skutočnosti bola, jeho vôľové vlastnosti touto duševnou poruchou boli forenzne významne ovplyvnené a robili ho pre predmetný právny úkon, darovaciu zmluvu, nespôsobilým. Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľa v celosti vyhovel aplikujúc § 37 ods. 1, 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 149 ods. 1, 151 ods. 7 O. s. p. Proti rozsudku sa odvolal odporca. Z dôvodov uvedených v § 205 písm. c, d, e O. s. p. po výsluchu znalca W.. N. W. žiadal rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmeniť a návrh v
znalca W.. N. W. žiadal rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo je v zásadnom rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia. Taktiež má výhrady k použitému výroku o trovách konania, ktorému chýba určitosť a zrozumiteľnosť. Aj keď odvolací súd zákonného sudcu JUDr. Jána Šulaja z konania nevylúčil, samotný priebeh konania ako aj rozhodnutie vo veci samej ho presvedčujú o tom, že sa jeho vylúčenia domáhal dôvodne. Súdu vyčítal, že doteraz vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho musel zákonite dospieť aj k nesprávnym právnym záverom. Jeho rozhodnutie nemôže mať dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania a je založené len na ničím nepodložených úvahách vychádzajúcich z účelových tvrdení navrhovateľa, ako aj zo znaleckého posudku číslo 32/2007 zo dňa 21. februára 2007 vypracovaného W.. G. W.. Taktiež namietal znalecký posudok číslo 53/2012 zo dňa 3. apríla 2012, ktorý vypracovala W.. S. E. v mene Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, pričom poukázal na to, že táto nemocnica spolupracuje s psychiatrickou nemocnicou B.. N. W. v Kremnici, taktiež aj s W.. G. W.. Preto je nepochybné, že Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku a W.. S. E. je tiež vylúčená z úkonov znaleckého dokazovania. Namietal, že súd vo veci nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nadbytočne len preto, že skupina štyroch znalcov zo znaleckej organizácie Forensic komisionálne posúdila zdravotný stav navrhovateľa a v znaleckom posudku dospela k jednoznačným záverom, že navrhovateľ v čase uzatvárania darovacej zmluvy netrpel žiadnou duševnou chorobou, že v podstate konal úmyselne, v snahe zbaviť sa splácanie úveru, ktorý za neho potom splatil po predchádzajúcej dohode odporca. zároveň poukázal na to, že tieto skutočnosti sú zrejmé aj zo samotnej anamnézy uvedenej v znaleckom posudku číslo 32/2007 na strane 18, 22, 23 a 24, ktoré podľa jeho názoru mali tvoriť základ posudzovania jeho vôľovej stránky pri uzatváraní darovacej zmluvy. Nevie si vysvetliť, z akých dôvodov sa súd nevysporiadal so závermi tejto slovenskej organizácie, ktorá poprela všetky podstatné závery, ku ktorým mal dospieť tak W.. G. W., ako aj W.. S. E.. Navrhovateľ začal tvrdiť, že žiadnu zmluvu nepodpisoval a podpisoval je plnú moc pre W.. R.. Poukázal na to, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy bol navrhovateľ konateľom aj spoločníkom obchodnej spoločnosti FULL SERVICE, s.r.o. Lučenec a AUTO PARTS Slovakia s. r. o, Lučenec, v ktorých denne uzatváral alebo sa priamo podieľal na uzatváraní veľkého množstva kúpnych zmlúv, čomu by musel brániť jeho zdravotný stav tak, ako to posudzoval W.. W.. Za daného stavu súdu nič nebránilo nariadiť vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku po tom, čo vo veci mal vypočuť advokátku Mgr. Viktóriou Hellnbart, ako to navrhoval. Pretože súd jeho návrhu na vypracovanie takéhoto kontrolného znaleckého posudku nevyhovel, respektíve jeho vypracovaní nenariadil, takýto posudok dal vypracovať renomovanému súdnemu znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia z odvetvia psychiatria W.. N. W., ktorý je vo svojich záveroch poprela závery, ku ktorým mal dospieť W.. W. a W.. E. a stotožňuje sa so závermi skupiny znalcov znaleckej organizácie Forensic. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 334,02 € za jeden úkon právnej pomoci a režijný paušál. Uviedol, že tvrdenie odporcu v odvolaní, že ako navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo je v rozpore s výrokom prvostupňového rozsudku, neobstojí. Je pravdou, že pôvodne sa domáhal vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, ale počas súdneho konania došlo k zmene návrhu na určenie vlastníctva. O zmene návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 13. 12. 2005, č. k.: 13 C/121/2005 - 30, ktorým zmenu návrhu pripustil. K tvrdeniu o spolupráci Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku a Psychiatrickej nemocnice B.. N. W. v Kremnici, ako aj k spolupráci W.. E. a W.. W. uviedol, že ide len o domnienky a špekulácie odporcu. Podľa takéhoto náhradu na vec potom možno rovnako demagogicky tvrdiť, že všetci psychiatri bez výnimky z tejto republike medzi sebou úzko
rovnako demagogicky tvrdiť, že všetci psychiatri bez výnimky z tejto republike medzi sebou úzko spolupracujú. Z väčšiny vyjadrení odporcu vyplýva najmä to, že každý taký znalecký posudok, či výrok alebo úsudok znalca, ktorý je v rozpore s jeho záujmom a je pre odporcu v konečnom dôsledku vo veci samej nepriaznivý, je podľa odporcu vzal zaručene nesprávny, zaujatý, nie opodstatnený, či ako znalec vylúčený zo znaleckých úkonov. Pritom odporca opomína to, že na rozdiel od znalcov organizácie Forensic.sk, ktorí boli štyria pričom ani jeden z nich navrhovateľa pred podaním znaleckého posudku nevyšetril, tím znalcov Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku vyhodnotil jeho zdravotný stav ku dňu uzavretia darovacej zmluvy najkonzekventnejšie, preto ak súd z neho vychádzal, rozhodol správne. V tomto smere iba samotným odporcom dodatočne objednaný a doložený znalecký posudok od W.. N. W. považuje za tendenčný, pretože si ho objednal iba samotný odporca. Tento znalec nebol určený súdom a ako súdny znalec ho pred spracovaním znaleckého posudku osobne taktiež nevyšetril. Je pravdou, že podľa obsahu výpisu z obchodného registra za spoločnosti FULL SERVICE, s.r.o. Lučenec a AUTO PARTS Slovakia s. r. o, Lučenec bol počas roka 2004 konateľom zapísaným v obchodnom registri. Avšak počas obdobia jeho psychických problémov v roku 2004 prakticky nič racionálne nerobil, tak ani v ich mene ako konateľ v rovnakom období nič nekonal, žiadne množstvá kúpnych zmlúv neuzatváral. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu a dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, preto ho potvrdil. Odvolací súd za v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie správnosti rozhodnutia reagujúc na odvolacie námietky navrhovateľa uvádza nasledovné. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vykonal dostatočné dokazovanie, vykonal navrhnuté dôkazy, riadne ich vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach ( § 132 O. s. p.), pričom na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne a logické závery. Dostatočne odôvodnil aj to, prečo niektoré dôkazy nevykonal. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo je v zásadnom rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia a má výhrady k použitému výroku o trovách konania, ktorému chýba určitosť a zrozumiteľnosť, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorej stratil na základe neplatného právneho úkonu - darovacou zmluvou. Okresný súd dostatočne odôvodnil naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., pretože navrhovateľ sa iba takýmto výrokom súdu môže domôcť zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Nedôvodná je tiež námietka voči trovám konania, pretože výrok zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Súd svoje rozhodnutie o trovách konania riadne odôvodnil. Citované ustanovenie súdu umožňuje o trovách takto rozhodnúť, výrok je zrozumiteľný a určitý. Námietku odporcu ohľadom vylúčenia V.. O. odvolací súd považoval za nedôvodnú, pretože o jeho ne/zaujatosti bolo právoplatne rozhodnuté, pričom subjektívny pocit odporcu o jeho zaujatosti je založený na tom, že v spore nebol úspešný. Odvolací súd neakceptoval ani výčitku, že dôkazy nesprávne vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a že rozhodnutie je založené na ničím nepodložených úvahách vychádzajúcich z tvrdení navrhovateľa a zo znaleckého posudku č. 32/2007 vypracovaného W.. G. W.. Súd dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom z nich vyvodil správne skutkové zistenia, neuviedol nič, čo by z jednotlivých dôkazov nevyplynulo. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak zo stránky zákonnosti, ako aj pravdivosti, hodnovernosti a aj pravdivosti. Práve z dôvodu vznesených námietok musel byť vyhotovený kontrolný znalecký posudok a následne aj tzv. superposudok. Súd tak získal
musel byť vyhotovený kontrolný znalecký posudok a následne aj tzv. superposudok. Súd tak získal dostatočný skutkový základ, pričom uviedol, akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, čo mal za preukázané a čo nie, a čo považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Súd ustálil jednotlivé relevantné skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie významné a ktoré vytvorili skutkový základ pre rozhodnutie. Prvostupňový súd dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol jednotlivé zistenia, ktoré sú navzájom koherentné, ktoré sú v konečnom dôsledku určujúce. Súd jednoznačne popísal, ktorým zisteniam uveril a ktorým nie, a prečo skutkové zistenia nie sú založené na ničím nepodložených úvahách, ani na znaleckom posudku W.. W., pretože súd jednoznačne vzhľadom na kontrolné znalecké dokazovanie na strane 3 rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní neprihliadol k znaleckému posudku súdneho znalca W.. G. W.. Nedôvodnú námietku odvolací súd videl aj vo vzťahu k W.. E., pretože nekopíruje rozhodnutie W.. W., nakoľko navrhovateľa znalecká organizácia vyšetrila na rozdiel od znaleckej organizácie Forensic.sk, na posudku pracoval 7 členný znalecký kolektív a ešte potom posudok kontroloval vedúci znalec. W.. E. bola len poverená písomným vypracovaním posudku. Námietka ohľadom spolupráce W.. E. s Psychiatrickou nemocnicou v Kremnici, v dôsledku čoho mala byť z úkonu vylúčená, je účelová a nevyargumentovaná, pretože je iba tvrdením, ktoré má vzbudiť dojem nehodnovernosti tohto znaleckého posudku. Súd prihliadol pri hodnotení týchto dôkazov na ich presvedčivosť, logickosť a rozsah a spôsob priebehu znaleckého dokazovania. Odvolací súd nezistil v odôvodnení rozhodnutia žiadne nedostatky. Prvostupňový súd znalcov na pojednávaní vypočul. Odvolací súd len dodáva, že hodnotenie znaleckého posudku súdom sa riadi inými kritériami, ako je to pri hodnotení ostatných dôkazov. Súd posudok nemôže hodnotiť po odbornej stránke, ale len z hľadiska presvedčivosti a hodnovernosti, čo dostatočne prvostupňový súd vyargumentoval. Neobstojí ani námietka, že súd nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nadbytočne, pretože súd mal k dispozícii dva rozdielne posudky, naviac, takýto dôkaz bol navrhnutý účastníkom, pričom súd konal v súlade s ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Súd len dodáva, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že za navrhovateľa splatil úver, pretože to nebolo preukázané, avšak pre správnosť tohto rozhodnutia nejde o rozhodujúcu relevantnú skutočnosť. Taktiež tieto skutočnosti vôbec nie sú zrejmé zo samotnej anamnézy v znaleckom posudku č. 32/2007 na str. 18, 22, 23 a 24, pretože na str. 23 tohto posudku je uvedené tvrdenie navrhovateľa, že „K. to tiež nespláca“. Tvrdenie odporcu ohľadom uzatvárania veľkého množstva kúpnych zmlúv odporca nijakým dôkazom nepodporil. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ bol konateľom týchto spoločností, neznamená automaticky, že uzatváral v rozhodnom období zmluvy, naviac, tieto tvrdenia odporca produkuje až v odvolacom konaní, preto odvolací súd na ne nemohol ani prihliadnuť. To isté platí aj vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku vypracovaného W.. N. W. (§ 120 ods. 4, § 205a O. s. p.). Treba dodať, že odporca nenavrhol ďalší znalecký posudok, pretože na pojednávaní dňa 03. 10. 2013 uviedol, že len necháva na zvážení súdu nariadenie kontrolného znaleckého posudku. Odvolací súd podotýka, že súd dal vypracovať znalecký posudok a následne aj kontrolný posudok, okrem toho v dôsledku rozporov aj ďalší kontrolný posudok. Súd tak získal dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, pričom bolo jeho úlohou sa s posudkami vyporiadať, čo aj urobil. Pokiaľ ide o navrhovanú svedkyňu Mgr. Viktóriu Hellenbart, prvostupňový súd dostatočne odôvodnil v závere svojho rozsudku, prečo tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd nezistil žiaden z uvedených odvolacích dôvodov za akceptovateľný, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 221 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 151 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3, za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie zo dňa 16. 12. 2013 k odvolaniu), k tomu režijný paušál a 20% DPH. Tarifná hodnota veci predstavovala 9974,77 €, hodnota úkonu je 270,54 €, režijný paušál 7,81 €, spolu 278,35 €, k tomu 20% DPH vo výške 55,67 €, potom celkové trovy odvolacieho konania predstavujú 334,02 €. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
