Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Košice I 24C/22/2012 7112202584 31. 03. 2014 Mgr. Zuzana Čisovská ECLI:SK:OSKE1:2014:7112202584.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Škodové udalosti, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alžbetina 28, IČO: 45 848 572, zastúpeného: JUDr.Rudolf Žikla, advokát, so sídlom v Košiciach, Tichá 18 proti odporcovi: V..Q. S., nar.XX.X.XXXX, A. M. K., S. XX, zastúpenému: JUDr.Michal Treščák ml., advokát, so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, za účasti vedľajšieho účastníka: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO:31 595 545, v konaní o zaplatenie sumy 266,26 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: Návrh
zamieta.
P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 231,30 EUR, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Michala Treščáka ml., advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 266,26 EUR spolu s úrokom z omeškania od 2.4.2010 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Flashauto, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Timonova 4, dňa 10.3.2010 uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla, na základe ktorého si odporca prenajal osobné motorové vozidlo, ktoré vrátil dňa 24.3.2010. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok bola dňa 25.3.2010 vystavená odporcovi faktúra č. 003258, podľa ktorej mal odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatiť za prenájom sumu 406,87 EUR so splatnosťou dňa 1.4.2010. V zmysle článku IV zmluvy zaplatil odporca len časť úhrady za prenájom, tzv.kilometrovné vo výške 11,91 EUR. Od spoločnosti Komunálna poisťovňa, a.s. právny predchodca navrhovateľa obdržal úhradu za poistnú udalosť vo výške 128,70 EUR. Rozdiel medzi fakturovanou sumou a úhradami od poisťovne a odporcu predstavuje žalovanú sumu 266,26 EUR, ktorú odporca neuhradil. Predmetnú pohľadávku získal navrhovateľ od spoločnosti Flashauto s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2011. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že odporca bol spoločnosťou Flashauto, s.r.o. uistený, že zapožičanie motorového vozidla bude hradené zo zákonnej poistky škodcu. Potvrdil, že po vrátení zapožičaného vozidla uhradil tejto spoločnosti sumu 11,91 EUR. Odporca bol opakovane uistený, že zapožičanie bude hradené zo zákonnej poistky škodcu. V týchto intenciách
považoval odporca všetko za vysporiadané. Odporcovi až do zaslania žaloby nebola predložená faktúra, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. Odporca navrhol, aby ako vedľajší účastník na jeho strane vystupovala Komunálna poisťovňa, a.s.. Vedľajší účastník uviedol, že nemá právny záujem na výsledku konania, pretože s odporcom nie je v žiadnom právnom vzťahu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp.zn. 24C a 24C, ako aj listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci: Z písomnej zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla súd zistil, že spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. so sídlom v Košiciach, Timonova 4 ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo zapožičanie náhradného vozidla zn.F. B., Š. - K. X.. Doba nájmu bola dohodnutá počnúc od 15.3.2010 do vrátenia vozidla. Z článku IV zmluvy vyplývajú platobné a fakturačné podmienky a to jednak sadzba za deň vo výške 33,19 EUR bez DPH a tzv. kilometrovné v sadzbe 0,07 EUR na kilometer bez DPH. Odporca ako nájomca potvrdil, že súhlasí so sadzbami nájomného ako aj s nájomným poriadkom, ktorý je prílohou tejto zmluvy. Zaviazal sa po uplynutí nájomnej doby vrátiť vozidlo natankované a umyté. V článku V zmluvy je zaznamenaný dátum vrátenia motorového vozidla 24.3.2010 o 15,25 hod. a tiež stav tachometra pri vypožičaní vozidla, ako aj pri jeho vrátení. Z bodu 4 nájomného poriadku vyplýva, že nájomné za užívanie vozidla sa účtuje dohodou podľa sadzieb v cenníku prenajímateľa. Denná sadzba nájomného je účtovaná za každých aj začatých 24 hodín, pričom nájomné je splatné pri skončení nájmu. Zo zákazkového listu č.2010000803, vystaveného spoločnosťou FLASHAUTO, s.r.o. dňa 15.3.2010 (č.l.48 spisu) súd zistil, že odporca si v uvedenom autoservise objednal opravu motorového vozidla zn.Y., Z. Č. K. XXX P.. V predmete objednávky je uvedené, že klient bude pri odovzdávaní náhradného motorového vozidla uhrádzať 0,08 EUR za každý odjazdený kilometer. Z listiny označenej ako Splnomocnenie súd zistil, že odporca dňa 15.3.2010 splnomocnil Komunálnu poisťovňu, a.s. na vyplatenie náhrady nákladov vynaložených na vypožičanie náhradného vozidla počas doby nevyhnutne potrebnej na opravu jeho poškodeného motorového vozidla zn. Š. Y. K. XXX P. a zároveň si objednal náhradné vozidlo v autoservise FLASHAUTO s.r.o.. Z faktúry č.003258 zo dňa 25.3.2010, splatnej dňa 1.4.2010, vystavenej dodávateľom FLASHAUTO, s.r.o. súd zistil, že odporcovi bola za zapožičanie náhradného vozidla vyúčtovaná denná sadzba za 10 dní prenájmu vo výške 394,96 EUR a tzv. kilometrovné vo výške 11,91 EUR za 143 kilometrov po 0,07 EUR za kilometer, spolu suma vo výške 406,87 EUR. Z príjmového pokladničného dokladu (bez označenia čísla a bez uvedenia dátumu úhrady) vystaveného spoločnosťou FLASHAUTO s.r.o. súd zistil, že odporca uhradil za opotrebenie náhradného vozidla sumu vo výške 11,91 EUR. Z listu spoločnosti Komunálna poisťovňa, Vienna Insurance Group a.s., adresovaného spoločnosti FLASHAUTO s.r.o. zo dňa 10.3.2011 súd zistil, že poisťovňa oznámila, že dňa 9.3.2011 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznané poistné plnenie vo výške 128,70 EUR poukazuje na účet spoločnosti FLASHAUTO s.r.o. Ku kráteniu sumy vyúčtovanej faktúrou č.003258 došlo z dôvodu neúčelne využitého náhradného vozidla, pričom za primerané náklady poisťovňa považovala cenu použitia taxislužby 0,90 EUR za kilometer, čo pri najazdených 143 kilometroch predstavuje sumu 278,17 EUR.
Z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, Navrhovateľ vypovedal, že bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorom došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Na miesto nehody sa dostavila spoločnosť FLASHAUTO s.r.o., ktorá poškodené motorové vozidlo odtiahla do svojho servisného strediska. Zástupca spoločnosti FLASHAUTO mu ponúkol vypožičanie náhradného motorového vozidla po dobu opravy a ubezpečil ho, že prenájom ho nebude nič stáť, že to bude všetko zadarmo, pretože celá úhrada za vypožičanie bude hradená z poistky vinníka dopravnej nehody, konkrétne z poistky pána V. Š.. Po tomto ubezpečení odporca so zapožičaním náhradného vozidla súhlasil. Pri jeho vrátení zaplatil spoločnosti FLASHAUTO tzv. kilometrovné vo výške 11,91 EUR a aj pri tejto príležitosti bol zo strany zamestnanca spoločnosti uistený, že už nie je dlžný nič, že to je všetko. Bol preto veľmi prekvapený, keď o dva roky na to obdržal žalobu. Pri jednaní bola prítomná aj jeho manželka, ktorá bola taktiež prekvapená ďalším sledom udalostí. Z listu spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o., adresovaného Komunálnej poisťovni, a.s. zo dňa 25.3.2010 súd zistil, že uvedená spoločnosť poisťovni doručila doklady potrebné k likvidácii nákladov za poskytnutie náhradného vozidla v dôsledku poistnej udalosti na motorovom vozidle Š.: K. XXX P. poškodeného odporcu. Autoservis zároveň požiadal poisťovňu, aby podľa priloženého splnomocnenia poukázala poistné plnenie na účet servisu. Z poistného spisu Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group súd zistil, že v tejto poisťovni mal poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla V. Š.. Poistnú udalosť, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla odporcu, evidovala poisťovňa pod číslom XXXXXXXXXX. K poukázaniu výplaty poistného plnenia vo výške 128,70 EUR na účet servisu FLASHAUTO s.r.o. došlo dňa 9.3.2011. Z listu Komunálnej poisťovne a.s. adresovaného spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. zo dňa 15.6.2010 súd zistil, že poisťovňa oznámila autoservisu, že poisťovateľ nemá právo za poisteného uhradiť škodu na ušlom zisku, nakoľko poškodený nepoužíval poškodené vozidlo na vytváranie zisku pri podnikaní. Z tohto dôvodu nie je možné uhradiť prenájom náhradného motorového vozidla. Primeranými nákladmi na prepravu pre súkromné osoby je preprava hromadnými dopravnými prostriedkami. Zo svedeckej výpovede Dany Hurovej (Repčákovej) manželky odporcu, súd zistil, že táto bola prítomná pri nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla odporcu. Po nehode prišli do autoservisu spoločnosti FLASHAUTO s.r.o., kde odporcovi navrhli zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu opravy, s tým, že ho to nebude nič stáť, že celá úhrada bude platená z poistky vinníka - škodcu. Jednanie prebehlo v kancelárii autoservisu, svedkyňa bola prítomná. S odporcom jednal zamestnanec, ktorého meno nepozná. Mala za to, že keby bolo odporcovi povedané, že následne bude od neho vymáhaná úhrada a teda, že náklady za vypožičanie motorového vozidla bude platiť on, vozidlo by si nepožičal, pretože situáciu, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia ich motorového vozidla, mohli riešiť po vlastnej línii; auto totiž vlastní aj svedkyňa. Z listinného dokladu označeného ako Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 15.3.2010 súd zistil, že svedkyňa bola evidovaná ako svedok dopravnej nehody v časti H/ tohto listinného dokladu. Zo svedeckej výpovede Q. T.Č., konateľa spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. súd zistil, že štandardný postup pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí náhradného vozidla je taký, že zmluva sa uzatvára v okamihu, kedy klient - zákazník dovezie auto do servisu. Zmluvu uzatvárajú v mene autoservisu zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v prvej časti príjmu, tzv. prijímací technici. Do roku 2008 zmluvy uzatváral v mene spoločnosti svedok. V prípade odporcu zmluvu v mene spoločnosti pravdepodobne uzavrel (teraz už bývalý) zamestnanec V. A.. Obvykle sa vyhotovujú tri až štyri rovnopisy zmluvy, v ktorej sa uvedie začiatok nájmu, doba vrátenia motorového vozidla, dohoda o cene, o stave kilometrov, stave nádrže. Zaznamená sa fyzické prevzatie vozidla, prípadné poškodenia. Prenájom sa uzatvára na dobu počas opravy poškodeného motorového vozidla, pokiaľ ide o prípady poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Po vykonaní opravy a odovzdaní náhradného vozidla sa vystaví faktúra. Súčasťou zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla je aj dohoda o spôsobe vyplatenia odmeny za vypožičanie motorového vozidla. Jednak je dohodnuté, že bude vystavená faktúra, ktorou bude účtovaná odmena za vypožičanie a zároveň je dohodnuté, že klient pri vrátení motorového vozidla uhradí 0,08 EUR za jeden kilometer jazdy, tzv. kilometrovné. Pri vrátení prenajatého motorového vozidla teda vo väčšine prípadov servis žiada od klienta uhradenie tejto časti odmeny (kilometrovného). Druhú časť odmeny, pokiaľ udelí klient servisu splnomocnenie, si autoservis uplatňuje u poisťovne z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ takéto splnomocnenie klient neudelí, je klient povinný uhradiť aj druhú časť odmeny. Vyššie uvedená dohoda o spôsobe platby je v súčasnosti už priamo upravená v texte zmluvy. V minulosti to tak nebolo. Svedok po nahliadnutí do zmluvy uzatvorenej s odporcom uviedol, že ide o starší typ zmluvy, preto dohoda o odmene by mala byť uvedená v zákazkovom liste, ktorý obdrží každý klient pri uzatváraní zmluvy o používaní náhradného motorového vozidla. Svedok ďalej uviedol, že autoservis nie vždy doručuje faktúru za prenájom svojim klientom v okamihu vrátenia motorového vozidla; pre nedostatok času sa posiela aj poštou a v prípadoch, kedy bolo udelené splnomocnenie na uplatnenie poistného plnenia sa stáva, že faktúra sa klientovi doručuje až neskôr, v závislosti od toho, aké je oznámenie poisťovne o výplate poistného plnenia. Svedok tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy upozorňuje klientov, že v prípade, ak poisťovňa nepreplatí celú faktúru, sú povinní zaplatiť druhú časť odmeny klienti. Toto upozornenie sa im podáva ústne. Potvrdil, že sa stávalo, že poisťovňa nezaplatila poistné plnenie, či už celé alebo len v čiastočnom rozsahu. Ďalej uviedol, že spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. hromadne postúpila pohľadávky na spoločnosť navrhovateľa, pričom približne štvrtinu týchto pohľadávok tvorili pohľadávky voči zákazníkom, uplatnené z dôvodu nepreplatenej alebo krátenej odmeny za zapožičanie náhradného vozidla zo strany poisťovne. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 24C/63/2012 súd zistil, že navrhovateľ - Škodové udalosti s.r.o. sa v tomto konaní domáhal voči odporkyni Valérii Borovskej zaplatenia sumy 41,50 EUR a to na základe rovnakých skutkových okolností, ako aj právnej argumentácie, teda titulom úhrady za prenájom motorového vozidla podľa zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla uzavretej dňa 16.3.2009. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 24C/63/2012 zo dňa 4.4.2013 tak, že návrh zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Z výpovede odporkyne však vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí náhradného motorového vozidla sa s majiteľom spoločnosti FLASHAUTO s.r.o. Q. T. dohodla, že všetky náklady za prenájom budú uhradené prostredníctvom poisťovne KOOPERATIVA, a.s. a ona nebude musieť doplácať žiadnu sumu. Bola ním ubezpečená, že bude zaviazaná iba na náhradu za pohonné hmoty (tzv.kilometrovné) a nájomné bude účtované voči poisťovni. Zároveň namietala, že jej nebola doručená ani faktúra, napriek tomu, že táto bola vystavená už v roku 2009. Doručená jej bola až v roku 2012, spolu so žalobou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 24C/40/2012 súd zistil, že navrhovateľ sa voči odporcovi T..V. K. domáhal zaplatenia peňažnej sumy, taktiež na základe rovnakých skutkových okolností, ako aj právnej argumentácie, teda titulom úhrady za prenájom motorového vozidla podľa zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla. Konanie bolo dňa 18.4.2013 zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu. Z vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania vyplynulo, že okolnosti uzavretia zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla popísal rovnako ako odporca v tomto konaní a odporkyňa Valéria Borovská v konaní pod sp.zn. 24C/63/2012. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa ust. § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa ust. § 671 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Podľa ust. § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Predmetný záväzkovo-právny vzťah bolo potrebné posúdiť podľa ust. § 721 Občianskeho zákonníka, upravujúceho tzv. podnikateľský nájom hnuteľných vecí v spojení s všeobecnými ustanoveniami, upravujúcimi nájomnú zmluvu - § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože nie je sporné, že spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. ako prenajímateľ v tomto vzťahu vystupoval ako podnikateľ a odporca ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Hoci v hlavičke nájomnej zmluvy je uvedené, že zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, súd konštatoval, že predmetný vzťah nie je možné posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o nájme dopravného prostriedku je skutočne ako zmluvný typ upravená v ust. § 630 Obchodného zákonníka; vychádzajúc z ust. § 261 Obchodného zákonníka však tento zmluvný typ predstavuje špecifickú zmluvu, vzťahujúcu sa len na podnikateľov a to vo vzťahu k obom zmluvným stranám a teda, aj vo vzťahu k prenajímateľovi, aj vo vzťahu k nájomcovi, čo nie je tento prípad. Ustanovenia Obchodného zákonníka by boli použiteľné len za predpokladu, že zmluvné strany by uzavreli platnú písomnú dohodu o voľbe práva (obchodného) v zmysle ust. § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, čo v danom prípade, ako to vyplynulo z obsahu zmluvy, neučinili. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzavreli dňa 15.3.2010 v písomnej forme zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla, na základe ktorej prenajímateľ zapožičal odporcovi motorové vozidlo zn.F. B. Z..Č.. K. XXXGF na dohodnutú dobu počas opravy poškodeného motorového vozidla odporcu, počnúc od 10.3.2010. Prenajímateľ zároveň na základe objednávky odporcu vykonával opravu motorového vozidla odporcu zn.Š. Y. Z..Č..K.-XXXAI, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 15.3.2010. Ďalšou nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, že odporca vrátil prenajaté vozidlo prenajímateľovi dňa 24.3.2010 a v uvedený deň mu zaplatil sumu 11,91 EUR, ktorá predstavovala tzv.kilometrovné, teda sadzbu vo výške 0,08 EUR za každý najazdený kilometer (v danom prípade 143 km). Z faktúry č.003258 súd zistil, že prenajímateľ ju vystavil dňa 25.3.2010 a vyúčtoval ňou odporcovi odplatu za prenájom vo výške 406,87 EUR, so splatnosťou dňa 1.4.2010. Odplata pozostáva z dvoch častí; jednak ju tvorí denná sadzba vo výške 39,50 EUR za 1 deň prenájmu (v danom prípade za 10 dní prenájmu účtovaná suma 394,96 EUR) a jednak sadzba vo výške 0,08 EUR za každý najazdený kilometer, tzv.kilometrovné (v danom prípade za 143 km účtovaná suma 11,91 EUR). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia časti vyúčtovanej odplaty za prenájom motorového vozidla vo výške 266,26 EUR, predstavujúcej rozdiel medzi výškou odplaty, vyúčtovanej faktúrou (406,87 EUR) a plnením, ktoré odporca zaplatil po vrátení vozidla vo výške 11,91 EUR a plnením, ktoré bolo poukázané na účet prenajímateľa poisťovňou vo výške 128,70 EUR. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 23.3.2011 s pôvodným veriteľom odporcu v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že odporca faktúrou vyúčtovanú sumu, resp. rozdiel, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ domáhal, nezaplatil. Je síce nesporné, že v článku IV zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla (Platobné a fakturačné podmienky) je uvedená odplata za prenájom tak, že táto pozostáva z dvoch položiek, resp.častí a to jednak dennej sadzby za každý deň nájmu a jednak sadzby za každý najazdený kilometer a teda, primárne sa javí, že ide o riadne uzavretú, platnú dohodu zmluvných strán o cene za poskytnutú službu, súd po vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd pri konštatovaní tohto záveru vychádzal z nižšie uvedených úvah: Predmetný záväzkovoprávny vzťah je svojim charakterom nepochybne vzťahom spotrebiteľským, preto sa na jeho posúdenie vzťahujú ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinné v čase vzniku tohto vzťahu. Tento zákon podľa ust. § 1 ods.1 a 2 upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Podľa ust. § 4 ods.6 citovaného zákona, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. Podľa ust. § 4 ods.8 citovaného zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa ust. § 8 ods.1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody. Podľa ust. § 8 ods.3 citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. V posudzovanom záväzkovo-právnom vzťahu odporca vystupoval ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá mienila využiť službu ponúkanú prenajímateľom pre svoju osobnú potrebu a prenajímateľ ako predávajúci podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúkol a poskytol službu, ktorá bola predmetom zmluvy ( § 2 citovaného zákona). Odporca od počiatku, od vyjadrenia k návrhu a počas celého konania jednoznačne uvádzal okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu posudzovanej zmluvy, najmä okolnosti týkajúce sa dohody o cene za poskytnutú službu. Tvrdil, že jediná platba, ktorú od neho prenajímateľ požadoval, a to nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej ukončení (t.j. pri vrátení zapožičaného vozidla), bola tá časť ceny, ktorú predstavuje sadzba za odjazdené kilometre. Jeho tvrdenie v tomto smere potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj jeho manželka Dana Hurová, ktorá bola prítomná pri dopravnej nehode, ako aj pri odovzdávaní poškodeného motorového vozidla do opravy a uzavieraní zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla. Odporca ako aj svedkyňa uviedli, že zamestnanec, konajúci za prenajímateľa, odporcu opakovane ubezpečoval, že jediná platba, ktorú bude musieť odporca pri vrátení vozidla zaplatiť, je sadzba za odjazdené kilometre, pretože ostatná časť odmeny bude hradená z poistky vinníka dopravnej nehody. Súd o vyššie uvedenom tvrdení odporcu nemal žiadne pochybnosti. Hodnovernosť jeho tvrdení v tomto smere potvrdzuje totiž aj Zákazkový list č.2XXXXXXXXX, vystavený prenajímateľom v deň uzavretia zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla, v ktorom sa uvádza, že klient (odporca) bude pri odovzdávaní náhradného vozidla uhrádzať (len) odplatu za každý odjazdený kilometer. Hodnovernosť tvrdenia odporcu napokon potvrdzuje aj svedecká výpoveď konateľa spoločnosti FLASHAUTO s.r.o. Q. T., ktorý sám uviedol, že v nových typoch zmlúv o poskytnutí náhradného vozidla je už priamo v texte zmluvy obsiahnuté, že okrem časti odplaty predstavujúcej kilometrovné, ktoré je klient povinný uhradiť pri vrátení motorového vozidla, druhú časť odplaty, predstavujúcu dennú sadzbu, si autoservis v prípade klientom udeleného splnomocnenia uplatní v poisťovni z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pokiaľ takéto splnomocnenie klient neudelí, je klient povinný uhradiť aj druhú časť odmeny. Zmluva uzatvorená s odporcom však predstavuje starší typ zmluvy, v ktorom vyššie uvedená dohoda o výške a spôsobe platby za službu nefiguruje. Tvrdeniu konateľa spoločnosti, že pri týchto starších typoch zmlúv boli klienti ústne upozorňovaní na možnosť, že poisťovňa neposkytne poistné plnenie v rozsahu vyčerpávajúcom celú cenu, vyúčtovanú faktúrou, súd v kontexte s výsledkami vykonaného dokazovania neuveril. Zo zhodných výpovedí odporcu, svedkyne F. S., Y. M. A. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/63/2012 a odporcu T..V. K. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/40/2012, ktorí rovnako ako odporca uzatvorili so spoločnosťou Flashauto zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla, jednoznačne vyplynulo, že prenajímateľ im takéto upozornenie neposkytol ani len v ústnej forme. Odporca, M. A., ako aj T..V. K., hoci každý z nich zmluvu s prenajímateľom uzatvoril v inom čase, úplne rovnako tvrdili, že boli ubezpečení o tom, že jediná platba, ktorú budú musieť zaplatiť, je sadzba za odjazdené kilometre, pretože ostatná časť odmeny bude hradená z poistky vinníka dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na fakt, že prenajímateľ pri dlhodobom výkone tejto činnosti musel mať vedomosť o pomerne častom „negatívnom“ výsledku likvidácie poistných udalostí zo strany poisťovní, kedy tieto z rôznych dôvodov, často však práve s poukazom na neúčelnosť použitia náhradného motorového vozidla (s poukazom na účelnejšie využitie služieb poskytovaných taxislužbou), servisom predložené faktúry v celom rozsahu nepreplatili. Prenajímateľ napriek tomu svojich klientov na uvedenú situáciu, ktorá môže nastať, neupozornil. Napokon, ako uviedol sám konateľ spoločnosti FLASHAUTO
s.r.o., približne štvrtinu pohľadávok tejto spoločnosti, hromadne vo vysokom počte postúpených na navrhovateľa, tvorili pohľadávky voči zákazníkom, uplatnené práve z dôvodu nepreplatenej alebo krátenej odmeny za zapožičanie náhradného vozidla zo strany poisťovne. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy s odporcom ako spotrebiteľom uviedla neúplné, nepresné, nejasné údaje o podstatnej obsahovej náležitosti zmluvy o nájme, ktorou je cena a spôsob platby za poskytnutú službu a teda, konala v rozpore s ust. § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakazuje klamať spotrebiteľa takýmto spôsobom. Vedomosť spotrebiteľa o skutočnej cene výrobku, cene služby resp. celkových nákladoch, ktoré musí vynaložiť vo vzťahu k dodávateľovi, je nepochybne základným právom každého spotrebiteľa. Konanie dodávateľa, ako bolo v tomto konaní preukázané, môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k ponúkanému výrobku alebo službe. Dodávateľ v danom prípade opomenul podstatnú informáciu vzťahujúcu sa k cene za poskytnutú službu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje a teda, uviedol spotrebiteľa do omylu, čo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil ( § 7 ods. 2 a § 8 ods.1 a 3 citovaného zákona). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa nejedná o ojedinelú, ale štandardne používanú praktiku tejto spoločnosti, ktorá sa dotkla viacerých spotrebiteľov. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú. Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje (§ 7 ods.1). Súd konštatoval, že vyššie uvedené konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje ust. § 4 ods.8 zákona o ochrane spotrebiteľa; nie je čestné, využíva omyl a je v rozpore so základnými zásadami slušnosti. Naviac, k uzavretiu zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla dochádza v situácii, kedy zákazník, ako zmluvná strana bezprostredne po dopravnej nehode, kedy mohlo dôjsť nielen k škode na jeho majetku, ale aj k škode na zdraví, môže byť v oslabenej vyjednávacej pozícii a na obsah uzavretej zmluvy (formulárový predtlačený text) spotrebiteľ ani nemá žiaden vplyv. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že kým u neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o absolútnu neplatnosť, tak v prípade, ak na právny úkon dopadá nekalá obchodná praktika, nemusí ísť bez ďalšieho o neplatnosť, no pre rozpor s dobrými mravmi súd môže plneniu z takéhoto právneho úkonu odoprieť poskytnutie ochrany. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že výkon práva, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal uplatnením peňažného plnenia voči odporcovi, je v rozpore s dobrými mravmi, ktorému súd nemôže poskytnúť ochranu a nároku nemôže vyhovieť. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal. Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože odporcu v spore zastupoval advokát. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 231,30 EUR. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd určil podľa ustanovenia § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí tarifná odmena vo výške
23,24 EUR za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci (266,26 EUR) a to za tieto úkony právnej služby: 1.prevzatie a príprava zastupovania (20.3.2012), 2.vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 26.3.2012, 3.účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013, 4.účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013, 5.účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014, 6.písomné stanovisko vyžiadané súdom zo dňa 20.2.2014 a 7. účasť na pojednávaní dňa 31.3.2014, spolu vo výške 162,68 EUR. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 3.10.2013 patrí právnemu zástupcovi podľa ust. § 14 ods.4 citovanej vyhlášky tarifná odmena vo výše jednej štvrtiny, t.j. vo výške 5,81 EUR, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania vo veci samej. Tarifná odmena spolu činí 168,49 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Výpočtovým základom sa v zmysle § 1 ods.3 citovanej vyhlášky rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtovým základom na rok 2012 je 763 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 7,63 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za dva úkony právnej služby, vykonané v roku 2012, spolu vo výške 15,26 EUR. Výpočtovým základom na rok 2013 je 781 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 7,81 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tri úkony právnej služby, vykonané v roku 2013, spolu 23,43 EUR. Výpočtovým základom na rok 2014 je 804 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 8,04 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tri úkony právnej služby, vykonané v roku 2014, spolu 24,12 EUR. Režijný paušál spolu činí 62,81 EUR. Celková odmena právneho zástupcu je vo výške 231,30 EUR (tarifná odmena + režijný paušál). V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby náhradu týchto trov zaplatil odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu. Vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania neuplatnil. Keďže súd o náhrade trov podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. rozhoduje len na návrh, súd o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )
