Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 14C/71/2011 8111207691 03. 07. 2013 JUDr. Eduard Valenčin ECLI:SK:OSPO:2013:8111207691.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne v 1. rade: Y.. Y. E., W.. XX.XX.XXXX, F.Ľ. X, T., v 2. rade: Y.. R. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q. XX, T., obe právne zastúpené advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: BEST REISEN - BEST CHOICE s.r.o., so sídlom Vajnorská 89/A, Bratislava, IČO: 35926341, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Markom, so sídlom Karpatská 18, Bratislava 1, o zaplatenie 690 EUR s prísl., takto rozhodol: žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 324,80 EUR spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 324,80 EUR spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyniam v 1. a 2. rade trovy konania, každej po 374,57 EUR, z čoho u každej zo žalobkýň trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 354,57 EUR a iné trovy 20,50 EUR (zaplatený súdny poplatok), na účet ich právneho zástupcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Žalobou súdu doručenou dňa 24.3.2011 navrhli žalobkyne zaviazať žalovaného zaplatiť každej z nich sumu 345 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2008 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyne poukázali na to, že so žalovaným uzavreli dňa 18.9.2008 zmluvu o obstaraní zájazdu na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyniam vopred ponúknutú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) s cieľovou destináciou Egypt - Hurgada, hotel El Palacio s určenou dobou zájazdu od 23.9.2008 do 3.10.2008 a stravovaním all inclusive. Ďalej žalobkyne poukázali na to, že po príchode do cieľovej destinácie zistili, že nie sú ubytované v hotelovom zariadení, ktoré si vymienili v zmluve, ale v inom hotelovom komplexe s názvom Festival Hotel and Resorts, v časti Festival Riviera, pričom o tejto skutočnosti žalobkyne neboli informované v súlade s § 741e ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda žalobkyne ani nemali možnosť odstúpiť od zmluvy. Žalobkyne zároveň poukázali na to, že Hotel El Palacio si vymienili najmä na základe predchádzajúcich skúseností, nakoľko v tomto hoteli už boli ubytované. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobkyne si svoj nárok uplatnili na základe § 741i Občianskeho zákonníka a § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa domáhajú zľavy z ceny zájazdu v celkovej výške 690 EUR t.j. pre každú žalobkyňu po 345 EUR.
Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobkyniam nebolo možné poskytnúť ubytovanie v hoteli El Palacio z dôvodu preplnenia hotela, o čom sa žalovaný dozvedel až po začatí zájazdu a nemohol o tom žalobkyne vopred informovať. Poukázal na to, že žalobkyniam zabezpečil ubytovanie v inom hoteli rovnakej kategórie a žalobkyne zmenené plnenie prijali a ubytovali sa v tomto hoteli. Žalovaný taktiež poukázal na to, že konal v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, resp. v súlade s Občianskym zákonníkom (§ 741k Občianskeho zákonníka). Uviedol, že v predmetnej destinácii sú určité osobitosti ako je stavebná činnosť a ruch v ubytovacom zariadení s tým, že aj v komfortných hoteloch je jednoduché zariadenie izieb a že podstata švédskeho stolovania nespočíva v rozsahu sortimentu ale v samoobslužnej forme stravovania. Poukázal na výskyt rôznych neobvyklých technických príčin, ovplyvňujúcich kvalitu ubytovania, ďalej na hygienu, s tým, že hygienické zvyklosti sú omnoho tolerantnejšie a k realite patria aj rôzne druhy hmyzu, hadov, jašteríc a iných živočíchov, ktoré sa môžu dostať do izieb napriek pravidelne vykonávanej dezinfekcii. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobkyne sa v predmetnom hoteli ubytovali a zotrvali v ňom, teda prijali zmenené ubytovanie a služby. Taktiež poukázal na to, že zľavu požadovanú žalobkyňami nemožno považovať za primeranú, pretože táto je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, preto navrhol žalobu zamietnuť. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň, oboznámením žaloby, všeobecných zmluvných podmienok žalovaného, sťažnosťou účastníkov zájazdu, listu žalovaného zo dňa 15.1.2009, zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 18.9.2008, vyjadrení právnych zástupcov účastníkov, výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne v 1. rade, potvrdenia o rezervácii ubytovania pre žalobkyne zo dňa 10.11.2011, reklamácie zájazdu zo dňa 18.12.2008, výpisu z telefónneho účtu žalobkyne v 1. rade, ako aj ostatným obsahom spisu. Zo sťažnosti, ktorú spísali hostia ubytovaní v hoteli Festival Riviera vyplýva, že na jednotlivých izbách boli tieto závady: - izba č. 2414 v kúpeľni dve veľké diery, z ktorých trčia káble, starý špinavý nábytok - izba č. 2418 šváby na zemi, žiadne vybavenie kúpeľne, trezor nie je upevnený, dá sa bez akýchkoľvek problémov ukradnúť, starý špinavý nábytok - izba č. 1328 poškodená dlažba v sprche, sprcha v dezolátnom stave, tenké steny - počuť všetko z vedľajšej izby - izba č. 2206 v kúpeľni na zemi omietka, malta, bez sprchovacej vaničky, špina - izba č. 2312 na izbe šváby, chýba sprchovací kút, vaňa, uteráky, hygienické potreby, švédske stoly s malým výberom jedál, chýba minibar s nápojmi, smrad v jedálni a na recepcii. Všetci spoločne trváme na stanovisku, že poskytnuté služby nezodpovedajúce 5* štandardu, za ktorý ho vydáva delegátka. Videli sme hotelovú časť, ktorá je súčasťou rezortu, v ktorej bohužiaľ nebývame a ktorá má vyšší štandard služieb ako hotelová časť, v ktorej bývame. Vyjadrenie delegátky: Klienti boli ubytovaní v časti „Festival Riviera“. Hotel sa skladá z troch častí, otvorený je komplex „Festival Le Jardin“ a „Riviera“. Ubytovanie je dané na základe prebookovania časti „Le Jardin“. Klienti však majú možnosť využívať reštauračné služby (snacky) a outlety „Le Jardin“, nakoľko v novej „Riviera“ časti je zatiaľ dostupná len hlavná reštaurácia. Na uvedenej sťažnosti sú podpisy 10 klientov. Z reklamácie zájazdu zo dňa 18.12.2008 vyplýva, že žalobkyne reklamovali predmetný zájazd z dôvodu, že služby poskytované v hoteli Festival Riviera zďaleka nedosahovali štandard služieb hotela El Palacio, v ktorom mali byť ubytované, pričom skutočnosťou rozhodujúcou pre uzavretie zmluvy bolo práve ubytovanie práve v hoteli El Palacio. Z reklamácie, ktorú žalobkyne spolu s ďalšími účastníkmi zájazdu spísali na mieste s delegátkou okrem iného vyplýva, že hotel Festival Riviera bol v čase zájazdu
rozostavaný, izby boli vybavené starým špinavým nábytkom, sociálne zariadenia boli v dezolátnom stave, neudržiavané a bez vybavenia (chýbala sprchovacia vanička, uteráky, hygienické potreby), na izbách sa nachádzal hmyz (šváby). Aj podľa vyjadrenia delegátky v hoteli Festival Riviera bola funkčná len hlavná jedáleň a z tohto dôvodu všetky ostatné služby súvisiace s ubytovaním (reštaurácie, kaviarne, outlety) museli využívať v inej časti hotelového komplexu (hotel Le Jardin). Okrem vyššie uvedených skutočností bol pobyt bez vedomia a súhlasu účastníkov zájazdu predĺžený o dva dni a pri transfere z miesta pobytu do Košíc boli účastníci zájazdu nútení stráviť 9 hodín čakaním na letisku v Bratislave bez batožín, oblečení iba v letnom odeve, aj napriek tomu, že transfer mal byť zabezpečený kontinuálne. Na základe tejto reklamácie žalobkyne žiadali priznať zľavu vo výške 11.742,- Sk a taktiež si uplatnili náhradu škody vo výške 5.956,- Sk z dôvodu realizovaných telefonických hovorov a taktiež náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených trovách právneho zastúpenia v sume 3.117,- Sk. Z listu žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkýň zo dňa 15.1.2009 vyplýva, že žalovaný reklamáciu žalobkýň vyhodnotil ako neopodstatnenú a z tohto dôvodu ani neposkytne finančnú náhradu v zmysle požiadavky žalobkýň. V rámci tohto listu žalovaný poukázal na to, že v zahraničnom turistickom ruchu nie je výnimočné, ak dôjde k výmene objednaného hotela za iný a to dokonca i bez predchádzajúceho informovania cestovnej kancelárie, preto s takýmito prípadmi je treba počítať a tejto skutočnosti zodpovedajú aj všeobecné zmluvné podmienky (čl. 4 bod 4.1. 4 - právo objednávateľa na poskytnutie služieb v podobnom alebo vyššom štandarde, bez ohľadu na stredisko, napríklad pri preplnení hotela). Žalovaný ďalej poukázal na to, že nemožno predpokladať a očakávať poskytnutie identických služieb ani v hoteloch rovnakej kategórie, nakoľko treba rešpektovať konkrétne podmienky a špecifiká daného hotela. Žalovaný zároveň poukázal na to, že údajne rozhodujúcou skutočnosťou na uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdu bola možnosť ubytovania v hoteli El Palacio, pričom sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko z podkladov cestovnej kancelárie takáto osobitná požiadavka žalobkýň nevyplýva. Zo zmluvy o obstaraní zájazdy zo dňa 18.12.2008 okrem iného vyplýva, že v rámci špecifikácie objednaných služieb, konkrétne ubytovania bol dohodnutý hotel El Palacio. Žalobkyňa v 1. rade Y.. Y. E. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že spolu so žalobkyňou v 2. rade si objednali konkrétny hotel na dovolenku v Egypte, a to hotel El Palacio, kde bola žalobkyňa v 2. rade ubytovaná viackrát a ona predtým raz, preto presne vedeli, do akých podmienok idú. Uviedla, že skutočnosť, že neboli ubytované v rezervovanom hoteli, ihneď riešili s delegátkou, ktorá im povedala, že rezervácia v hoteli El Palacio musela byť zrušená. Vzhľadom na tú informáciu si preto dali námahu a navštívili recepciu hotela El Palacio, kde im bolo povedané, že pre nich tam nebola žiadna rezervácia, teda ani nemalo byť čo zrušené. Ohľadom hotela, v ktorom boli ubytované uviedla, že jedna časť hotela bola dá sa povedať dokončená, resp. zrekonštruovaná a druhá časť, v ktorej boli ubytované oni bola v rekonštrukcii, resp. pred dokončením, preto žiadali delegátku o ústretovosť aspoň v tom smere, aby boli účastníci zájazdu ubytovaní v dokončenej časti hotela, čo taktiež nebolo akceptované. Poukázala na to, že účastníci zájazdu spísali hromadnú sťažnosť, v ktorej uviedli nedostatky týkajúce sa ubytovania, pričom sa jednalo o to, že niektorí mali dokonca ešte maltu v kúpeľni a napr. ich sprcha nebola dokončená, zatekala, bola v hroznom stave. V tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ bol niekto prvýkrát v Egypte a nemal to s čím porovnať, tak to mohol možno nejakým spôsobom akceptovať, avšak ak to má porovnávať ona s predchádzajúcou dovolenkou, tak táto dovolenka bola dá sa povedať „hororom“. Poukázala taktiež na to, že ešte nebolo upravené okolie pred hotelom, neboli dokončené práce okolo bazénov, v prízemnej časti, kde boli obchody, tieto boli ešte poprelepované papiermi, preto sa skutočne jednalo o objekt, ktorý nebol dokončený, resp. nebola dokončená jeho rekonštrukcia. Taktiež poukázala na to, že nábytok bol starý a vyzeralo to ako by to bolo iba určité provizórium. Uviedla, že prvé dva dni sa ani nevybaľovala, pretože so žalobkyňou v 2. rade boli rozhodnuté že sú ochotné letieť naspäť, preto komunikovali s cestovkou, avšak zo strany cestovky nebola žiadna ochota riešiť túto situáciu, a to ani následne potom, keď sa vrátili domov. Ku skutočnosti, že cestovná kancelária sa vyjadrila v tom zmysle, že akceptovali iný hotel a prijali túto zmenu, uviedla, že im nič iné ani neostávalo, keďže cestovka im nezabezpečila napríklad let naspäť, preto museli túto dovolenku absolvovať. Poukázala taktiež na to, že impulzom k podaniu žaloby bolo aj to, že cestovka v rámci reklamnej kampane na nadchádzajúcu sezónu prezentovala to, že pokiaľ bude účastníkovi zájazdu zmenený hotel, tak mu cestovka vráti celú cenu zájazdu, pričom žalovaný v podstate nijako nereagoval na ich reklamáciu, preto boli nútené podať
túto žalobu. Poukázala taktiež na skutočnosť, že ďalšou podstatnou skutočnosťou bolo to, že pobyt bol predĺžený o dva dni bez toho, aby o tom mali akúkoľvek vedomosť, pričom sa to dozvedeli až vtedy, keď sa išlo odubytovať a bolo im povedané, že neletia a že tam majú byť ešte dva dni, čo by možno nebolo takým problémom, pokiaľ by boli ubytované v adekvátnom hoteli s primeranými službami, avšak v tomto konkrétom prípade to určite nebolo výhodou, pričom niektorí účastníci mali ďalšie povinnosti, ktoré boli limitované termínom návratu. Zároveň poukázala na to, že neprileteli do Košíc, ako to bolo dohodnuté, ale pristáli v Bratislave, kde sa o nich nikto nezaujímal a až vlastným intenzívnym pátraním zistili, že vo večerných hodinách majú rezervovaný let, na čo neboli pripravení, keďže prileteli dá sa povedať v tielku a šľapkách a ona v dôsledku toho ochorela a bola tri týždne práceneschopná. V rámci pojednávania konaného dňa 31.5.2013 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sťažnosť, ktorú spísali ubytovaní klienti bola spísaná z dôvodu, aby mali aspoň nejaký dôkaz o tom, čo sa tam vlastne udialo, pričom táto bola spisovaná na recepcii hotela a k tejto sťažnosti sa písomne vyjadrila aj delegátka, ktorá však následne odišla a odvtedy ju nikto nevidel, pretože jej to asi bolo nepríjemné a dokonca im ani neoznámila, že majú zmenený deň odletu. Zároveň uviedla, že pokiaľ si dobre pamätá, tak fotodokumentácia bola priložená aj k ich reklamácii. Uviedla taktiež, že osobne telefonovala z Egypta do cestovky v Bratislave, resp. právnemu zástupcovi, ktorý tiež komunikoval s cestovkou, pričom asi 2 - 3 dni ich cestovka ubezpečovala, že ich dopravia naspäť. Uviedla, že v prvý deň ráno mali stretnutie s delegátkou a žiadali, aby mohli byť ubytovaní aspoň v druhej časti hotela, ktorá už bola dokončená, pričom delegátka sa ich snažila presvedčiť, že sa jedná o tú istú kvalitu. Uviedla, že situácia tam bola napätá, niektorí muži chceli dokonca delegátku fyzicky atakovať, keďže táto tvrdila skutočnosti, ktoré neboli pravdivé. Opätovne poukázala na to, že boli osobne na recepcii hotela El Palacio a tam zistili, že rezervácia na ich mená tam ani nebola. Žalobkyňa v 2. rade T.. R. T. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že podstatný problém celého zájazdu bol v tom, že žalobkyne nedostali hotel, ktorý si rezervovali, konkrétne hotel El Palacio. Keďže pricestovali v noci, hneď ráno na druhý deň kontaktovali delegáta zájazdu, avšak k žiadnej náprave nedošlo. Poukázala na to, že spolu so žalobkyňou v 1. rade si boli osobne overiť skutočnosť, či v hoteli El Palacio mali rezervované ubytovanie, avšak v rámci tohto hotela im povedali, že tam nemali žiadnu rezerváciu ubytovania a preto boli v tomto smere delegátkou zavádzaní, keďže nebolo pravdou, aby tam neboli voľné miesta. Poukázala aj na to, že časť hotela, v ktorej ich ubytovali bola čerstvo rekonštruovaná, resp. rekonštrukcia práve prebiehala, preto žiadali delegátku o určitú ústretovosť aspoň v tom smere, aby boli preložení do druhej časti hotela, ktorá bola v lepšom stave, avšak ani táto ich prosba nebola akceptovaná. Uviedla, že všetky nezrovnalosti riešili aj telefonicky s cestovnou kanceláriou, pričom účet za telefón bol asi 7.000,- Sk. Ako ďalšiu podstatnú okolnosť uviedla to, že z dovolenky mali odlietať už v piatok do Košíc a až keď boli všetci zbalení, na recepcii hotela im bolo povedané, že sa mení deň odletu o dva dni, pričom prílet nebol do Košíc ale do Bratislavy, odkiaľ niektorí účastníci zájazdu cestovali na vlastnú päsť domov, keďže nebolo zrejmé ako je zabezpečená doprava do Košíc a až na základe vlastného zisťovania zistili, že odlet do Košíc bol naplánovaný asi až o 6 - 7 hodín po prílete do Bratislavy, pričom účastníci zájazdu na to neboli pripravení a viacerí tam prechladli, napr. aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola následne práceneschopná. V rámci pojednávania konaného dňa 31.5.2013 žalobkyňa v 2. rade zvýraznila ešte jednu, podľa jej názoru podstatnú skutočnosť, a to že žalovaný v ďalšom roku kampane pred letnou sezónou propagoval v rámci veľkých reklám, ktoré boli umiestnené aj U. T., kde okolo jednej z reklám denne prechádzala, že pokiaľ bude ich klientovi vymenený hotel, cestovná kancelária mu vráti cenu zájazdu, pričom aj táto skutočnosť ju vlastne primäla k tomu, aby podali túto žalobu. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 17.6.2013 k tejto skutočnosti uviedol, že argumentácia reklamnou kampaňou žalovaného z nasledujúcich rokov nemá právny základ pre toto konanie a nemá ani právny význam pre žalobkyňami uplatnenú pohľadávku v tomto konaní, keďže pre právny vzťah medzi účastníkmi sú právne významné ustanovenia zmluvy a všeobecné zmluvné podmienky platné v čase uzatvárania zmluvy o obstaraní zájazdu. V prejednávanej veci súd rozsudkom zo dňa 28.12.2011 rozhodol tak, že každej zo žalobkýň priznal zľavu zo zájazdu v sume 324,80 EUR, spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2009 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyniam priznal aj náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.9.20.12, sp. zn. 17Co/53/2012 tento rozsudok zrušil, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára: Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 507 ods. 1 OZ, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Podľa § 741a OZ, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa § 741i ods. 1 OZ, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Podľa § 741i ods. 2 OZ, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1. Podľa § 741k ods. 1 OZ, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. Podľa § 741k ods. 2 OZ, ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. Podľa § 6 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon“), zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva. Podľa § 8 ods. 1 písm. f), o) zákona, cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch, o rozsahu a kvalite všetkých ostatných plnení, ktoré sú obsahom zájazdu.
Podľa § 8 ods. 3 zákona, katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EEC) (ďalej „smernica“), pre ľubovoľný popisný materiál, ktorý sa vzťahuje na balík služieb a je dodávaný spotrebiteľovi zo strany organizátora a/alebo maloobchodníka platí, že cena tohto balíka služieb a akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré sa uplatnia na zmluvu, nesmú obsahovať zavádzajúce informácie. Podľa článku 3 bod 2 písm. b) smernice, ak má spotrebiteľ k dispozícii vypracovanú brožúru, táto uvádza čitateľným, pochopiteľným a presným spôsobom cenu a primerané informácie, ktoré sa týkajú typu ubytovania, jeho lokalizácie, kategórie alebo stupňa komfortu a jeho hlavných rysov, jeho schválenia a turistickej klasifikácie na základe pravidiel hostiteľského členského štátu, ktorého sa to týka. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobkyne uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu, z ktorej vyplýva, že v rámci špecifikácie objednaných služieb, konkrétne ubytovania bol dohodnutý hotel El Palacio. Taktiež je nepochybné, že žalobkyne v tomto hoteli ubytované neboli, napriek tomu, že tento záväzok vyplýval pre žalovaného zo zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že žalovaný nedodržal termín odletu z dovolenkovej destinácie, ako aj miesto príletu na Slovensko, keďže žalobkyne podobne ako ostatní účastníci zájazdu prileteli do Bratislavy a nie do Košíc, pričom žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil. Žalovaný poukázal iba na to, že v zahraničnom turistickom ruchu výmena hotela aj bez predchádzajúceho informovania klientov nie je výnimočná a s takými prípadmi treba počítať, pričom je to v súlade s jeho všeobecnými podmienkami. Žalovaný zároveň predložil potvrdenie o skutočnosti, že hotel Festival Riviera, v ktorom boli žalobkyne ubytované, je oficiálne hodnotený ako štvorhviezdičkový hotel s celým rozsahom služieb aké ponúkal pôvodný hotel, ktorý si žalobkyne rezervovali. Žalovaný v rámci svojich písomných vyjadrení viackrát zvýraznil skutočnosť, že žalobkyniam bola vlastne o dva dni predĺžená dovolenka a žalovaný znášal všetky s tým spojené náklady. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že by bolo totálne absurdné, ak by tieto náklady mali znášať ešte klienti cestovnej kancelárie, pričom ako uviedli žalobkyne niektorým klientom, ktorí mali plánované svoje iné povinnosti, to spôsobilo značný problém, pričom aj podľa názoru súdu je vadou zakladajúcou nárok na zľavu to, pokiaľ žalovaný nedodržal termín odletu z dovolenkovej destinácie a ako bolo preukázané taktiež miesto príletu resp. plynulý transfer, keďže klienti namiesto príletu do Košíc prileteli do Bratislavy, kde čakali ešte cca 8 hodín na odlet z Bratislavy do Košíc. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení taktiež
poukazoval na to, že hotel, v ktorom boli ubytované žalobkyne bol rovnakej kvality a dokonca drahší o 5 EUR na noc. V tejto súvislosti súd zasa poukazuje na to, že pri posudzovaní riadneho zabezpečenia služieb (ubytovania), úroveň hotela ani nie je dôležitá (hoci z vyjadrení žalobkýň vyplýva, že úroveň objednaného a poskytnutého hotela bola značne odlišná), ale vo vzťahu k objednávateľovi je dôležité to, že sa mení miesto pobytu, ktoré mu nemusí vôbec vyhovovať. V tomto ohľade preto nie je dôležitá cena za ubytovanie, ale skutočnosť, že súd mal vykonaným dokazovaním, a to na základe sťažnosti spísanej účastníkmi zájazdu (č.l. 11 - 12 spisu) za preukázané, že žalobkyne, ktoré už boli v minulosti ubytované v hoteli El Palacio a práve z tohto dôvodu si vymienili znovu tento hotel a služby, ktoré tento hotel poskytuje, nemali zabezpečený hotel a služby v tejto kvalite, pričom súd nemá dôvod neveriť vyjadreniam účastníkov zájazdu ohľadom kvality ubytovania (diery v kúpeľni, z ktorých trčia drôty, starý špinavý nábytok, šváby na izbách, neupevnený trezor, poškodená dlažba, malta, omietka na zemi, absencia sprchovacej vaničky, špina a pod.), pretože, podľa názoru súdu, títo nemali dôvod vymýšlať si nejaké skutočnosti, resp. klamať. Žalobkyne zároveň avizovali, že vyhotovili fotodokumentáciu z ubytovania a poskytnutých služieb, ktorú mali poskytnúť svojmu právnemu zástupcovi, avšak túto fotodokumentáciu sa im pre potreby súdu nepodarilo zabezpečiť. V súvislosti s preukazovaním kvality ubytovania, resp. služieb, mal súd nároky žalobkýň za dostatočne preukázané, aj na základe výsluchu samotných žalobkýň, ktorým taktiež nemal dôvod neveriť, pričom tieto sa zároveň vyjadrili k tomu, čo ich viedlo k podaniu samotnej žaloby, a to skutočnosť, že žalovaný v rámci reklamnej kampane na nasledujúci rok garantoval vrátenie ceny zájazdu v prípade výmeny hotela, k čomu sa žalovaný napriek výzve súdu jednoznačne nevyjadril, ale nepoprel, že by takáto reklamná kampaň nebola realizovaná, pričom uviedol iba to, že túto skutočnosť nemožno na prejednávanú vec vzťahovať. Podľa názoru súdu je v prejednávanej veci podstatnou okolnosťou aj zistenie samotných žalobkýň o tom, že v hoteli El Palacio nebola pre nich ani rezervácia, aj keď sa žalovaný vyjadril, že táto rezervácia bola hotelom na poslednú chvíľu zrušená, pričom pokiaľ žalovaný namietal toto zistenie žalobkýň, ani samotný žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz, napr. vyjadrenie hotela El Palacio, o zrušení rezervácie pre žalobkyne. Pokiaľ krajský súd v rámci odôvodnenia uznesenia o zrušení prvostupňového rozsudku poukázal na to, že postup podľa § 136 O.s.p. je prípustný len vtedy, ak je nárok preukázaný čo do právneho základu, avšak výšku nároku možno určiť len nepomernými ťažkosťami alebo nemožno ani ju zistiť vôbec, súd poukazuje na to, že súd pri určení výšky zľavy z ceny zájazdu nevychádzal z tohto ustanovenia, ale z ustanovenia § 741i Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobkyniam hotel, ktorý si v zmluve vymienili, pričom náhradný hotel nezodpovedal kvalite a službám poskytovaným v hoteli, v ktorom mali byť žalobkyne ubytované, považuje súd za tak podstatnú okolnosť, že žalobkyne majú jednoznačne právo na zľavu zo zájazdu. Ďalšou podstatnou okolnosťou bolo „predĺženie dovolenky“ o dva dni s tým, že žalobkyne podobne ako ostatní účastníci, čo žalovaný ani nespochybňoval, sa o tejto skutočnosti dozvedeli až v deň plánovaného odletu, čo je podľa názoru súdu okolnosťou, ktorá zakladá poskytnutie zľavy v prospech žalobkýň, a to aj po zohľadnení skutočnosti, že náklady predĺženia dovolenky samozrejme znášal žalovaný. Ďalšou okolnosťou, ktorá zakladá právo na uplatnenie zľavy, bola kvalita ubytovania, čo mal súd za preukázané na základe výsluchu žalobkýň a sťažnosti žalobkýň a ostatných klientov žalovaného, teda, že ubytovanie nedosahovalo ani bežný štandard a to hlavne z dôvodu, že hotel bol rekonštruovaný, resp. úplne nedokončený. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru, že žalobkyne majú nárok na zľavu zo zájazdu ako komplexu poskytovaných služieb, teda nie iba z ubytovania, ako to avizoval žalovaný, pričom súd pri úvahe týkajúcej sa určenia výšky zľavy zohľadnil, ako už bolo uvedené, skutočnosť, že žalobkyne neboli ubytovaní v hoteli, ktorý si v zmluve vymienili, čo súd zohľadnil zľavou 30%, ďalšiu zľavu vo výške 10% súd žalobkyniam priznal z titulu „predĺženia dovolenky“ a zmeneného miesta príletu, teda príletu do Bratislavy a nie do Košíc a ďalších 10% z titulu ubytovania v rekonštruovanom, resp. nedostavanom hoteli. V súvislosti s priznanou zľavou súd poukazuje zároveň na prax európskych súdov ohľadom priznávanie náhrad z titulu tzv. „straty radosti z dovolenky“, teda nemajetkovej ujmy z titulu vadne poskytnutých, resp. neposkytnutých služieb cestovnou kanceláriou, pričom žalobkyne si tento nárok ani neuplatnili. Zároveň žalobkyňa v 1. rade súdu predložila výpisy z telefónnych účtov, pričom súd taktiež nemá dôvod neveriť, že v súvislosti s reklamáciou zájazdu vznikli žalobkyni v 1. rade, resp. žalobkyniam zvýšené náklady aj z dôvodu telefónnych poplatkov. Súd taktiež poukazuje na to, že žalobkyňa v 1. rade predložila výpis zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej je zrejmé, že táto bola ihneď na druhý deň po návrate domov lekársky ošetrená z dôvodu prechladnutia, teploty, kašľa, bolesti hrdla, čo žalobkyňa v 1. rade spája so skutočnosťou, že žalobkyne podobne ako ostatní klienti neboli prepravení do Košíc, ale do Bratislavy, kde čakali asi 8 hodín v chlade, keďže už bol október a oni boli pripravené na to, že priletia do Košíc a nie do Bratislavy.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný, ktorý žalobkyniam vyčítal nedostatok preukázania ich tvrdení, taktiež neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom sa iba písomne vyjadroval o tolerantnejších hygienických zvyklostiach, možnosti výskytu hmyzu, hadov, jašteríc a pod., pričom súdu predložil iba doklad o tom, že náhradný hotel je oficiálne hodnotený ako 4* a kvôli tomu bolo účtované o 5 EUR viac za noc na osobu z dôvodu, že ceny hotelov sú rôzne. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný ako cestovná kancelária nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, na základe čoho žalobkyne písomne reklamovali zájazd a uplatnili si právo na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu v zákonnej lehote podľa § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zájazd bol ukončený 5.10.2008 a žalovanému bola doručená reklamácia zájazdu dňa 22.12.2008 (č.l. 106 spisu), t.j. v zákonnej trojmesačnej preklúzivnej lehote. Zároveň je nepochybné, že žalovaný o zmene hotela žalobkyne neinformoval vopred. Podľa jeho vyjadrenia sa o tejto skutočnosti dozvedel až po začatí zájazdu. Z výsluchu žalobkýň, ako aj zo sťažnosti účastníkov zájazdu je nepochybné, že služby a vybavenie hotela boli žalobkyniam poskytnuté v zmenenom rozsahu a kvalite, preto sa žalobkyne dožadovali návratu na Slovensko, avšak žalovaný túto ich žiadosť nevyriešil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyne vlastne ani nemali inú možnosť, ako prijať zmenený hotel a za týchto podmienok zájazd absolvovať. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyne majú právo na základe § 741i Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zľavu z ceny zájazdu vo výške 50% zaplatenej sumy, tak ako to už bolo vyššie uvedené, t.j. keďže celková cena zájazdu predstavovala sumu 39.140,- Sk = 1.299,21 EUR, t.j. každá zo žalobkýň uhradila polovicu z tejto sumy, teda 649,61 EUR a 50% z tejto sumy predstavuje súdom priznanú zľavu z ceny zájazdu vo výške 324,80 EUR. Pri určení základu pre poskytnutie zľavy súd vychádzal z celkovej ceny zájazdu s poukazom na ust. 741a Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva že na základe zmluvy o obstaraní zájazdu mal žalovaný obstarať vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a v tomto ohľade podľa názoru súdu nemožno zľavu viazať výlučne na cenu ubytovania, ale na poskytnutý komplex služieb ako celkovú cenu zájazdu. Súd žalobkyniam priznal aj príslušný zákonný úrok z omeškania, od 15.1.2009, kedy už žalovaný ukončil šetrenie reklamácie žalobkýň a k tomuto dátumu žalobkyniam mohol poskytnúť aj prípadnú zľavu z ceny zájazdu, preto sa minimálne týmto dňom dostal do omeškania s plnením. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V predmetnom konaní sa každá zo žalobkýň domáhala zaplatenia sumy 345,- Eur, pričom súd priznal každej po 324,80 Eur, teda žalobkyne mali neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto im na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia priznal plnú náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkýň si v rámci vyčíslenia trov konania zo dňa 9.7.2013 uplatnil súdny poplatok 2 x 20,50 EUR, t.j. 41 EUR, odmenu advokáta za 7 úkonov právnej služby (1 úkon po 51,45 EUR a 6 úkonov po 35,41 EUR) t.j. spolu 212,46 EUR, režijný paušál 1 x 6,95 EUR, 5 x 7,41 EUR a 1 x 7,81 EUR, t.j. spolu 51,81 EUR, náhradu cestovného za účasť na 5 pojednávaniach spolu vo výške 107,37 EUR, náhradu za stratu času za 5 pojednávaní spolu vo výške 249,64 EUR, 20% DPH = 124,26 EUR, t.j. spolu trovy súdneho konania 785,54 EUR. Z vyčíslenia trov konania vyplýva, že odmena za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná v súlade s ustanovením § 10 v spojení s § 13 ods. 3 (spojenie vecí) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Pri určení výšky tarifnej odmeny za zastupovanie v prejednávanej veci súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2010 a z ustanovenia § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky od 1.6.2010, keďže do 31.5.2010 sa základná sadzba tarifnej odmeny znižovala o 20% ak išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a od 1.6.2010 sa znižovala o 50%. Keďže hodnota sporu každej zo žalobkýň predstavovala sumu 345 EUR, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 26,56 EUR, čo pri zastupovaní dvoch osôb pri úkone príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 11.11.2008 predstavuje sumu
42,50 EUR (26,56 EUR x 2 - 20% t.j. 21,22 EUR u každej zo žalobkýň za tento úkon) a za ostatné úkony právnej služby 26,56 EUR (26,56 EUR x 2 - 50%, t.j. 13,28 EUR u každej zo žalobkýň za jeden úkon). Žalovaný v rámci odvolania proti rozsudku zo dňa 28.12.2011 namietal základnú sadzbu tarifnej odmeny, ktorá nemala byť, podľa jeho názoru, vo výške 13,28 EUR, ale 12,45 EUR. K tejto skutočnosti súd uvádza, že mu nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný pri určení tejto výšky základnej sadzby, keďže to nijako neodôvodnil, pričom súd má za to, že správna výška základnej sadzby za úkony právnej služby realizované do 31.5.2010 je 21,25 EUR pre každú zo žalobkýň za jeden úkon a za úkony od 1.6.2010 po 13,28 EUR pre každú zo žalobkýň za jeden úkon, tak ako to už bolo vyššie odôvodnené. Súd priznal každej zo žalobkýň náhradu trov konania vo výške 374,57 EUR. Tieto trovy pozostávajú u každej zo žalobkýň zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 354,07 EUR. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú u každej z nich z odmeny za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2011, dňa 9.12.2011, dňa 28.12.2011 a dňa 31.5.2013), príprava a prevzatie zastúpenia po 21,25 EUR za úkon, ďalšie úkony po 13,28 EUR a jeden úkon právnej pomoci po 3,32 EUR za účasť na pojednávaní dňa 28.9.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, t.j. spolu u každej zo žalobkýň, 1 x 21,25 + 5 x 13,28 + 1 x 3,32 = 90,97 x 2 = 181,94 EUR. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkýň zároveň režijný paušál, náhradu cestovného, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, pričom z ich celkovej výšky priznal každej žalobkyni náhradu po 1. Postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal režijný paušál 1 x 6,31 EUR, 5 x 7,41 EUR a 1 x 7,81 EUR t.j. spolu 51,17 EUR. Náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v preukázaných cestovných výdavkoch na cestu motorovým vozidlom zn. L. N., EČ: V.-XXX Q. na pojednávania konané na tunajšom súde v celkovej výške 37,82 EUR postupom podľa § 15 a 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto: - Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,464 EUR/l dňa 28.9.2011 ...................7,57 EUR, - Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,465 EUR/l dňa 4.11.2011 ...................7,57 EUR, - Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,458 EUR/l dňa 9.12.2011 ...................7,53 EUR, - Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,456 EUR/l dňa 28.12.2011 .................7,52 EUR - Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,477 EUR/l dňa 31.5.2013 ...................7,63 EUR. Ďalej súd priznal základnú náhradu za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo zn. L. N., X.: V.-XXXHC v celkovej výške 69,54 EUR a to postupom podľa § 15 a 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za cestu Košice - Prešov a späť (38 km x 2) dňa 28.9.2011, dňa 4.11.2011, dňa 9.12.2011, dňa 28.12.2011 a dňa 31.5.2013 pri základnej náhrade 0,183 EUR za 1 km (38 x 2 x 0,183 x 5). Taktiež priznal náhradu za stratu času v celkovej výške 249,64 EUR a to postupom podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za cestu Košice - Prešov a späť na pojednávania konané dňa 28.9.2011, 4.11.2011, 9.12.2011 a 28.12.2011 za každú aj začatú 1 hodinu vo výške 12,35 EUR a za pojednávanie
31.5.2013 vo výške 13,01 EUR, pričom za každé pojednávanie priznal štyri 1 hodiny, t.j. 4 x 49,40 EUR + 1 x 52,04 EUR. Postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 118,02 EUR, čo predstavuje 20% z odmeny, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady za stratu času (590,11 EUR). Za účasť na pojednávaní konanom dňa 28.9.2011 súd priznal odmenu iba vo výške 1, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za úkon prevzatie a príprava zastúpenia súd priznal režijný paušál vo výške 6,31 Eur, keďže podľa splnomocnenia došlo k prevzatiu zastúpenia 11.11.2008 a v roku 2008 režijný paušál predstavoval sumu 6,31 EUR, nie 6,95 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
