Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 11S/43/2014 4014200317 18. 03. 2015 JUDr. Darina Vargová ECLI:SK:KSNR:2015:4014200317.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: František Daniš, Radvanská 875, Marcelová, zastúpeného JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. marca 2014 č. 1100304/1/115334/2014, takto rozhodol: Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Žalobca žalobou zo dňa 21. 03. 2014, podanou dňa 02. 04. 2014 a doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 04. 2014 žiadal, aby súd zrušil štyri rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 03. 2014, a to č. 1100304/1/115334/2014, č. 1100304/1/115339/2014, č. 1100304/1/115342/2014 a č. 1100304/1/115347/2014. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115334/2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404063/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v sume 4.878,21 eur. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115339/2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404285/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2008 v sume 8.145,85 eur. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115342/2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404326/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 5.928,43 eur. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115347/2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404382/2013, ktorým správca dane
podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008 v sume 20.655,11 eur. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z konštatácie spočívajúcej v tom, že nárok na uplatnenie vrátenia odpočtu dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením a predložením faktúr, resp. inej obchodnej dokumentácie, ale musí sa jednať o reálne vykonané obchody. Podľa názoru daňových orgánov sa v predmetnej veci tak nestalo, nakoľko dožiadané daňové subjekty vo väčšine prípadov tvrdili, že so žalobcom nerokovali a neuzatvárali obchodno-záväzkové vzťahy. Tieto tvrdenia dožiadaných daňových subjektov sú podľa názoru žalobcu motivované buď strachom z následných krokov správcu dane, ktorý by mohol u nich vykonať daňovú kontrolu alebo tieto ich tvrdenia sú účelové, pretože je v praxi absolútne vylúčené, aby spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má viacerých zamestnancov, konala len prostredníctvom konateľa. Tvrdenie daňových orgánov, že žalobca nemal v systéme evidovaných zamestnancov, je rovnako účelové ako účelová je i argumentácia žalovaného uvedená v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, keď sa na jednej strane odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. Afs 61/2008-80, ale na druhej strane dôvodí tým, že daňový doklad je len formálnym dôkazom. Účtovníctvo je vždy výlučne o listinných dokladoch a tvrdenia žalovaných, že dôkazy daňovými dokladmi sú len sčasti významné pre výkon daňovej kontroly, sú zmätočné a zavádzajúce. Žalobca je toho názoru, že pri takýchto závažných tvrdeniach daňových orgánov by tieto mali v daňovom konaní uniesť dôkazné bremeno v smere preukázania nimi pertraktovaných skutočností, teda že sa nejedná o reálne zdaniteľné plnenie, pretože dožiadané daňové subjekty žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt neopoznali. V obchodnej praxi je bežné, že za firmu koná verbálne poverený zamestnanec (v horšom prípade osoba za neho sa vydávajúca), s ktorým zástupca druhej obchodnej firmy aj koná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 15 Obchodného zákonníka, ktorý určuje aj medze zodpovednosti za tam zakotvené konania. Uviedol, že pri každom z namietaných obchodov (účtovných prípadov) realizoval reálne obchody s reálnymi fyzickými osobami, ktoré sa predstavili ako poverení zamestnanci obchodných partnerov. Málokedy sa stalo, že v priebehu dojednávania obchodu rokoval priamo s konateľom, pričom výsledný efekt obchodného prípadu vždy dojednal so zástupcom obchodného partnera, ktorý vystupoval ako osoba oprávnená konať za obchodného partnera, a to i v zmysle vystavenia a signovania účtovných dokladov. Vždy konal v domnienke, že jedná s fyzickou osobou - zamestnancom, resp. so splnomocnencom obchodného partnera. Až do momentu, keď mu správca dane vytkol jednotlivé účtovné prípady ani netušil, že fyzické osoby k tomu neboli poverené, resp. splnomocnené. Mal za to, že správca dane mal vykonať daňovú kontrolu u všetkých dožiadaných daňových subjektov za účelom ozrejmenia ich organizačnej štruktúry a osôb oprávnených konať v mene týchto dožiadaných daňových subjektov. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný, ako i správca dane postupovali nezákonne, keď nad rámec voľného hodnotenia dôkazov jednostranne, účelovo a do istej miery aj zmätočne vykladali dôkaznú povinnosť žalobcu. V predmetnej veci nebolo žiadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vydaným napríklad v trestnom konaní konštatované, že porušil zákon a že by bol právoplatne odsúdený za daňový trestný čin alebo iný ekonomický trestný čin. Daňové orgány teda bez toho, aby existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o podvodnom konaní žalobcu, dospeli k záveru, že nárok na predmetné nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty žalobcovi neprináleží, a to napriek tomu, že samotné predpisy Európskej únie takýto verdikt viažu len na existenciu preukázaného podvodného konania. Konanie o preskúmanie štyroch rozhodnutí žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/43/2014, ale nakoľko žalobca sa v jednej žalobe domáhal preskúmaní štyroch rozhodnutí žalovaného zo dňa 07. 03. 2014, súd uznesením zo dňa 04. 08. 2014 č. k. 11S/43/2014-44 vylúčil žalobu o preskúmanie rozhodnutí žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115339/2014, č. 1100304/1/115342/2014 a č. 1100304/1/115347/2014 na samostatné konanie, ktoré sa vedú pod sp. zn. 11S/5/2015, 11S/6/2015 a 11S/7/2015. Predmetom konania, vedeného pod sp. zn. 11S/5/2015, je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115339/2014. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404285/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2008 v sume 8.145,85 eur. Predmetom konania, vedeného pod sp. zn. 11S/6/2015, je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115342/2014. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404326/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 5.928,43 eur. Predmetom konania, vedeného pod sp. zn. 11S/7/201,5 je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115347/2014. Týmo rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404382/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008 v sume 20.655,11 eur. Predmetom konania, vedeného pod pôvodnou sp. zn. 11S/43/2014, tak ostalo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 03. 2014 č. č. 1100304/1/115334/2014, ktoré sa týka dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 12. 2013 č. 9412402/5/5404063/2013, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v sume 4.878,21 eur. Žalovaný podal v predmetnej veci (t. j. vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia 4. štvrťrok 2007 a rozhodnutia zo dňa 07. 03. 2014 č. 1100304/1/115334/2014) písomné vyjadrenie zo dňa 18. 11. 2014, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Popísal postup správcu dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007, ktorá bola u žalobcu vykonaná a podrobne sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v podanej žalobe. Uviedol, že správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň spolu v sume 146.994,- Sk, t. j. 4.878,21 eur, a to za dodane služby (stavebné práce - montáž zateplenia) pri faktúre č. 149/2007 zo dňa 05. 11. 2007 v sume 123.593,- Sk (DPH 19.766,- Sk) a č. 174/2007 zo dňa 06. 12. 2007 v sume 30.090,- Sk (DPH 4.804,- Sk) a za dodanie tovaru (Gres TPFO 6003 A) pri faktúre č. 179/2007 zo dňa 20. 12. 2007 v sume 96.291,- Sk (DPH 15.374,20 Sk) a faktúre č. 201/2007 zo dňa 25. 12. 2007 v sume 670.470,- Sk (DPH 107.049,80 Sk), pričom všetko sa jedná o faktúry od dodávateľa ORTHRUS s.r.o. Správca dane v rámci daňovej kontroly, vykonávanej u iného daňového subjektu - spoločnosti OSSA, s.r.o., Nové Zámky (odberateľ žalobcu), okrem iného urobil dopyt na konateľov spoločnosti ORTHRUS s.r.o. (dodávateľ žalobcu) Róberta Vaja a Martina Mlynára. Róbert Vajo v podaní doručenom správcovi dane dňa 08. 06. 2012 oznámil, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. faktúry pre žalobcu nevystavila, používala iný fakturačný software ako ten, v ktorom sú predložené faktúry vystavené a nepoužívala ani pečiatku, ktorou sú tieto faktúry opatrené s tým, že ani podpis na preverovaných faktúrach nezodpovedá podpisu nikoho, kto spoločnosť ORTHRUS s.r.o. zastupoval. Z jeho písomného podania vyplynulo, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. neobchodovala so žalobcom a zaoberala sa iným predmetom činnosti. Martin Mlynár v rámci iného konania dňa 16. 05. 2012 uviedol, že faktúry, ktoré vystavovali za ORTHRUS s.r.o. pre spoločnosť OSSA, s.r.o. mali iný vzhľad, pečiatka nezodpovedá tej, ktorú používali a taktiež podpis na faktúrach nezodpovedá podpisu nikoho zo spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Žalobca bol s týmito zisteniami správcu dane v rámci u neho vykonávanej daňovej kontroly dňa 19. 08. 2013 oboznámený, o čom svedčí zápisnica spísaná v tento deň, pričom uviedol že jednal s ľuďmi, u ktorých neskontroloval, či sú tí, za ktorých s vydávajú a či sú zo spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a došetrenie veci. Na základe vykonaného dokazovania, najmä na základe písomnej svedeckej výpovede konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Róberta Vaja
správca dane dospel k tomu záveru, že k dodaniu tovaru a služby uvedených v predmetných faktúrach reálne nedošlo a dodávateľovi, teda spoločnosti ORTHRUS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto si žalobca odpočítal daň v sume 25.422,59 eur v rozpore s ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval obchodný reťazec (ORTHRUS s.r.o. - žalobca OSSA, s.r.o.) a zistil, že spoločnosť OSSA, s.r.o. deklarovala prijatie tovaru a služieb od žalobcu a ten od spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Žalobca ako dôkaz o deklarovaných zdaniteľných obchodoch predložil správcovi dane len listinné doklady (faktúry, evidenciu DPH, peňažný denník, doklady o úhrade), na základe ktorých si podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca však po materiálnej stránke nepreukázal dodanie tovaru a služby a nevzniklo mu právo ani na odpočítanie dane. V prípade, že žalobca požaduje zo štátneho rozpočtu vrátenie dane, musí svoj nárok bezvýhradne preukázať, pričom nestačí predloženie listinných dokladov a samotná existencia faktúry, resp. jej zaúčtovanie ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane právo na jej odpočítanie, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu vecného plnenia. Samotný daňový doklad nie je dôkazom o tom, že nárok na odpočítanie dane bol uplatnený v súlade so zákonom. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora (C-342/87 Genius Holding BV, C-454/98 Schmeink a Strobel, ESD-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-255/02 Halifax), na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky v konaní pod sp. zn. 5Afs 61/2008-80, ako i na nález Ústavného súdu ČR v konaní pod sp. zn. 1 ÚS 1841/07 a uviedol, že pokiaľ nebolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, teda tovar a služba reálne dodaná, nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že výpovede dožiadaných daňových subjektov sú motivované strachom z následných krokov správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu, resp. iného správcu dane a v tejto súvislosti poukázal na to, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. a ani žalobca nemali žiadnych zamestnancov, čo bolo zistené z informačného systému DWH. Rovnako potom neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že konal a obchod realizoval so zamestnancom spoločnosti ORTHRUS s.r.o. K ďalším námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, správca dane kontroluje splnenie podmienok zákonom stanovených najskôr po stránke formálnej, ale zároveň i po stránke materiálnej, teda preveruje, či k dodaniu tovaru a služby došlo v súlade s faktúrou a je povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že údaje uvedené na faktúre odrážajú reálnu skutočnosť. V predmetnej veci je podstatné to, že nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru, resp. služby, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Zistenia správcu dane, s ktorými bol žalobca oboznámený, nevyvrátil žiadnymi dokladmi a dôkazmi a nepreukázal, že k dodaniu tovaru a služby v zmysle predložených faktúr skutočne došlo, v dôsledku čoho si potom daň v celkovej sume 146.994,Sk, t. j. 4.878,21 eur uplatnil v rozpore s vyššie citovaným zákonom. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 03. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k výzve súdu na vyjadrenie k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania v určenej lehote nevyjadril, o následkoch nevydrenia sa bol poučený, a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 18. 03. 2015.
Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty, ktorá sa okrem iného týkala i zdaňovacieho obdobia 4. štvrťroku 2007 sa u žalobcu začala 16. 01. 2013, kedy bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, kedy žalobca predložil listinné doklady a ďalšie mal predložiť následne, pričom sa tak stalo dňa 24. 01. 2013 a 30. 01. 2013, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní. Predmetom kontroly bola i faktúra č. 149/2007, vystavená dodávateľom označeným ako ORTHRUS s.r.o. dňa 05. 11. 2007 pre žalobcu ako odberateľa, na ktorej je uvedené, že dodávateľ fakturuje v zmysle zmluvy o dielo č. 12/2007 podľa súpisu prevedených prác (montáž zateplenia), množstvo, jednotková cena a cena 103.860,- Sk + 19.766,- Sk DPH, t. j. spolu 123.593,-Sk. Faktúra je opečiatkovaná pečiatkou ORTHRUS s.r.o. a opatrená nečitateľným podpisom a jej úhrada mala byť vykonaná v hotovosti. Ďalšia kontrolovaná faktúra bola vystavená taktiež dodávateľom označeným ako ORTHRUS s.r.o. pod č. 174/2007 dňa 06. 12. 2007 a taktiež je tu uvedené, že dodávateľ fakturuje v zmysle zmluvy o dielo č. 12/2007 podľa súpisu prevedených prác (montáž zateplenia), množstvo, jednotková cena a cena 25.286,- Sk + 34.804,- Sk DPH, t. j. spolu 30.090,- Sk. Faktúrou č. 179/2007 zo dňa 20. 12. 2007 ten istý dodávateľ fakturoval žalobcovi za dodaný tovar (Gres TPFO 6003 A) cenu 80.916,84 Sk + 15.374,20 Sk, t. j. spolu 96.291,- Sk a faktúrou č. 201/2007 zo dňa 25. 12. 2007 mu fakturoval za dodaný tovar (Gres TPFO 6003 A) cenu 563.420,09 Sk + 107.049,80 Sk, t. j. spolu 670.470,- Sk. I tieto faktúry sú opečiatkované pečiatkou ORTHRUS s.r.o. a opatrené nečitateľným podpisom a ich úhrada mala byť vykonaná v hotovosti, pričom ku všetkým faktúram sú pripojené výdavkové a príjmové pokladničné doklady. Žalobca si do svojej evidencie dane z pridanej hodnoty - nákup zahrnul všetky vyššie uvedené faktúry od dodávateľa ORTHRUS s.r.o., a to konkrétne daň z pridanej hodnoty v sume 19.733,- Sk + 4.804,- Sk + 15.374,- Sk + 107.050,- Sk, teda celkom v sume 146.961,- Sk. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola so žalobcom spísaná dňa 19. 08. 2013, kedy bol oboznámený s písomným vyjadrením konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o. zo dňa 04. 06. 2012 (ktoré bolo zadovážené v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu OSSA, s.r.o. a správcovi dane doručené dňa 08. 06. 2012), z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť používala iný fakturačný software pri vystavovaní faktúr, nepoužívala pečiatku, ktorou sú faktúry opatrené a ani podpis na týchto faktúrach nezodpovedá podpisu nikoho, kto spoločnosť zastupoval. Konateľ tejto spoločnosti Róbert Vajo uviedol, že spoločnosť nikdy neobchodovala, ani nevykonala žiadne stavebné, ani montážne práce pre žalobcu. Žalobca sa k uvedeným tvrdeniam konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Róberta Vaja vyjadril v tom zmysle, že nekontroloval, či ľudia, s ktorými jednal sú skutočne tí, za koho sa vydávajú a či sú naozaj z tejto spoločnosti. Dňa 28. 10. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, súčasťou ktorého sú i zistenia za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007, v ktorom je opätovne konštatovaný zistený skutkový stav, a teda že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 146.961,- Sk, t. j. 4.878,21 eur (19.766,- Sk z faktúry č. 149/2007, pričom správca dane vychádzal zo sumy 19.733,- Sk , ktorú mal žalobca zapísanú v evidencii DPH + 4.804,- Sk z faktúry č. 174/2007 + 15.374,20 Sk z faktúry š. 179/2007 + 107.049,80 z faktúry č. 201/2007). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol žalobcovi doručený dňa 07. 11. 2013, pričom žalobca k nemu písomné vyjadrenie nepodal. Dňa 04. 12. 2013 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007 v sume 4.878,21 eur (146.961,- Sk) s tým, že žalobca v daňovom priznaní uviedol daň 29.280,- Sk, pričom správcom dane bola zistená daň 176.241,- Sk, čo je rozdiel dane 146.961,- Sk. Na základe podaného odvolania žalobcu (dôvody ktorého sú totožné s dôvodmi podanej žaloby) proti rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý dňa 07. 03. 2014 rozhodnutie správcu dane potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o dodatočnom vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007 v sume 4.878,21
eur (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní, t. j. 29.280 Sk a daňou zistenou správcom dane t. j. 176.241,- Sk pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2007, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Medzi účastníkmi bol sporný výklad týchto ustanoví zákona, a to, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtého štvrťroku 2007 pri dodávkach stavebných prác a tovaru od dodávateľa, t. j. spoločnosti ORTHRUS s.r.o. deklarovaných na faktúre č. 149/2007 zo dňa 05. 11. 2007, č. 174/2007 zo dňa 06. 12. 2007, č. 179/2007 zo dňa 20. 12. 2007 a č. 201/2007 zo dňa 25. 12 .2007. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania nárok na odpočet uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom stavebných prác a tovaru, t. j. spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru, resp. služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky služieb (stavebných prác) a tovaru, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť ORTHRUS s.r.o. len v prípade, ak by pri dodaní tejto služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to zadovážením písomného vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o. Róberta Vaja zo dňa 04. 06. 2012, ktorý jednoznačne poprel vystavenie faktúr pre žalobcu, keď uviedol, že jeho spoločnosť nevykonala pre žalobcu žiadne stavebné ani montážne práce, nemali medzi sebou žiadny obchodný styk a teda ani k uzavretiu zmlúv nikdy neprišlo. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly opakovane možnosť preukázať správnosť a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007 pri ním tvrdených dodávkach stavebných a montážnych prác a tovaru od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti ORTHRUS s.r.o. (pri ústnom pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2013, 24. 01. 2013 a 30. 01. 2013). Dňa 19. 08. 2013 bol oboznámený s písomným vyjadrením bývalého konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o. zo dňa 04. 06. 2012, pričom uviedol, že jednal s ľuďmi, ktorých nekontroloval, či sú tí, za ktorých sa vydávajú. Protokol z daňovej kontroly zo dňa 28. 10. 2013 bol žalobcovi doručený dňa 07. 11. 2013 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly, ale žalobca nevyužil ani túto možnosť. Predloženie dokladov (faktúr, pokladničných dokladov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo. V predmetnej veci žalobcom tvrdený dodávateľ v zastúpení jeho bývalého konateľa poprel, že by mal so žalobcom obchodné vzťahy a poprel i žalobcom tvrdené a faktúrami deklarované stavebné práce, resp. tovar a inými dôkaznými prostriedkami žalobca dodanie týchto fakturovaných prác a tovaru nepreukázal. Dodávateľovi prác a tovaru (teda spoločnosti ORTHRUS s.r.o.) vzhľadom na vyjadrenia jeho bývalého konateľa zo dňa 04. 06. 2012 a na výsledky vykonaného dokazovania nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/201,1 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. V podanej žalobe žalobca okrem iného poukázal na ustálenú prax v podmienkach slovenského trhu spočívajúcu v tom, že je vylúčené, aby spoločnosť, ktorá má viacerých zamestnancov, konala vždy len prostredníctvom konateľa. K tomu je potrebné uviesť, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt, ktorého povinnosťou je okrem iného identifikovať osoby, s ktorými konkrétny obchod dojednal, uviesť konkrétne okolnosti a podmienky dojednania obchodu, čo žalobca neurobil. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil doklady (faktúry), nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že sám konateľ žalobcom deklarovaného dodávateľa stavebných, resp. montážnych prác a tovaru, t. j. spoločnosti ORTHRUS s.r.o. jednoznačne poprel existenciu obchodného vzťahu so žalobcom, poprel uzavretie zmlúv, vykonanie prác a dodanie tovaru, čo znamená mu nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť. Za takejto situácie bolo povinnosťou žalobcu, aby jednoznačne a spôsobom nevylučujúcim akúkoľvek pochybnosť identifikoval osobu, s ktorou dojednal vykonanie stavebných, resp. montážnych prác a dodanie tovaru, označil miesto, kde boli práce vykonané a tovar dodaný, uviedol rozsah týchto prác, špecifikoval dodaný tovar, označil osobu, resp. osoby, ktoré práce vykonávali a tovar dodali, kedy sa tak malo stať, kedy a akým spôsobom práce, resp. tovar prevzal, komu a kedy za ne zaplatil a pod. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované práce a tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Nie je úlohou správcu dane (ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe), aby v rámci daňovej kontroly ozrejmoval organizačnú štruktúru daňových subjektov za účelom preukázania, kto bol oprávnený za tieto daňové subjekty konať. Je jednoznačne povinnosťou žalobcu označiť a identifikovať osobu, s ktorou konal a obchod dojednal, najmä s poukazom na to, že konateľ žalobcom deklarovaného dodávateľa jednoznačne existenciu akéhokoľvek obchodného vzťahu so žalobcom poprel. Podľa názoru súdu je potom dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. Na tomto tvrdení nemôže nič meniť ani skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe, a to, že v trestnom konaní nebolo konštatované, že porušil zákon, resp. že nebol právoplatne odsúdený za daňový trestný čin. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepodmieňuje zistenie porušenia svojich ustanovení o možnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty začatím trestného konania alebo dokonca právoplatným odsúdením daňového subjektu pre daňový trestný čin. Daňové konanie a trestné konanie sú nezávislé konania a nie každé porušenie vyššie citovaného zákona automaticky zakladá i trestnú zodpovednosť daňového subjektu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 04. 12. 2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtého štvrťroku 2007 medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za toto zdaňovacie obdobie a daňou zistenou pri daňovej kontrole. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva,
že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov súd žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
