Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 10C/150/2006 3806208730 21. 10. 2010 JUDr. Katarína Zajacová ECLI:SK:OSPD:2010:3806208730.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade Ing. L. Z., R.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. X a v 2. rade B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom O., O. XX, obaja zast. JUDr. Katarínou Macháčkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Hodžu 14/1 proti odporcovi U. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O., V. XX/XX, zast. JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta 1, o zaplatenie sumy 7.482,41 eur (225.415,- Sk) s prísl., takto rozhodol: Návrh
zamieta.
Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 728,81 eur do rúk JUDr. Ivana Žilíka PhD., advokáta so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta 1 a trovy konania vo výške 1093,22 eur na účet JUDr. Daši Taschovej, advokátky, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. číslo 0373142976/0900, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa podaným návrhom domáhali prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči odporcovi zaplatenia sumy 7.482,41 eur s prísl., ktorá predstavovala škodu vzniknutú na ich rodinnom dome nachádzajúcom sa v Prievidzi na Z. ulici č. 48, vyčíslenú v znaleckom posudku T.. K. č. 40/2006 zo dňa 16.3.2006 tým, že odporca svojimi stavbami - garážou a skladom, spôsoboval vlhnutie a vznik plesní v nehnuteľnosti. Na trovách konania uplatnili zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na to, že vlhnutie a vznik plesní na nehnuteľnosti navrhovateľov nie je v príčinnej súvislosti s jeho stavbami, ale súvisí s tým, že nehnuteľnosť navrhovateľov je stará a navrhovatelia sami nerealizovali stavebné úpravy na zabránenie vlhnutia a následného plesnenia ich nehnuteľnosti. Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 1.704,67 eur. Po vypočutí účastníkov, znalca, vykonaní ohliadky miesta samého, oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Václava Blahovca č. 40/2006, so znaleckým posudkom Ing. Tuchyňu č. 142/2008 a jeho doplnením č. 1/2010 zo dňa 26.6.2010, s kontrolným znaleckým posudkom Ing. Martona č. 019/2010, s doplnením znaleckého posudku Ing. Martona č. 048/2010, s písomnými stanoviskami účastníkov k
predmetu sporu a k obsahom znaleckých posudkov, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej v KN na LV č. XXXX, k.ú. O. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 774 m2, na ktorej je postavený rodinný dom. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na KN na LV č. XXXX k.ú. O. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 44 m2. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na to, že odporca spôsobil výstavbou betónového múrika, garáže a skladu na nehnuteľnosti navrhovateľov škodu tým, že betónový múrik zabraňuje odtekaniu dažďovej vody, v dôsledku čoho sa voda hromadí v priestore medzi rodinným domom navrhovateľov a skladom odporcu. Dochádza k poškodzovaniu vonkajších aj vnútorných omietok rodinného domu navrhovateľov, poškodzujú sa podlahy v ňom a interiér domu plesnie. Sklad a garáž predstavujú jednu stavbu, ktorá je umiestnená bezprostredne vedľa rodinného domu navrhovateľov na železničných podvaloch. Tieto stavby odporca realizoval v roku 1997. Škody na nehnuteľnosti navrhovateľov spočívajú aj v tom, že betónový múrik zadržiava prívalové vody stekajúce z pozemku odporcu, tieto nemôžu nikam odtekať a vzhľadom k tomu, že určitou časťou je múrik opretý o rodinný dom, vlhne im murivo na dome, omietky, dochádza k vymývaniu muriva, k priesakom do interiéru domu a k jeho následnému poškodeniu. Najmä v jednej miestnosti sú poškodené a navlhnuté vnútorné steny a podlahy. Škodu na nehnuteľnosti navrhovateľov spôsobuje garáž a sklad odporcu okrem iného aj tým, že strecha na stavbe má spád na ich rodinný dom. V zimnom období sa sneh zo strechy odporcu zosúva do úzkej medzery medzi stavbou odporcu a ich rodinným domom. Dochádza k zamŕzaniu muriva rodinného domu navrhovateľov. O týchto skutočnostiach vykonal šetrenie aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prievidzi, ktorý vydal zápisnicu, kde konštatoval, že škody na ich rodinnom dome vznikli v dôsledku nesprávneho umiestnenia a užívania garáže a skladu a betónového múrika odporcu. Odporca sa snažil určitým spôsobom eliminovať rozsah škôd tým, že na rodinný dom navrhovateľov, t.j. na tú jeho časť, ktorá susedí so skladom a garážou, nabil plechy a oprel ich do odkvapu. Chcel tým zabrániť špliechaniu vody na obvodový múr rodinného domu. Toto riešenie sa ukázalo ako nevhodné, pretože múr rodinného domu vlhol ešte viac, nakoľko nabité plochy bránili cirkulácii vzduchu. Tak isto dochádzalo k tieneniu múru a i to spôsobovalo veľmi nízke odparovanie vlhkosti. Mesto Prievidza vydalo viac rozhodnutí o odstránení betónového múrika. Žiadne z nich nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. V rozpore so stavebným zákonom odporca riešil zvod vody k múru rodinného domu. Zvod vody nie je odvedený do kanalizácie, ale k rodinnému domu. Túto vodu však zadržiava postavený betónový múrik, na základe čoho dochádza k veľkej koncentrácii vody a k následnému vlhnutiu rodinného domu. Táto situácia trvá už 9 rokov. V roku 2006 mesto nariadilo odporcovi, aby zvod vody otočil od rodinného domu a predĺžil ho o jeden meter od domu. Odporca síce zvod vody otočil, ale o určenú vzdialenosť ho nepredĺžil. Rodinný dom navrhovateľov má viac ako 90 rokov a je postavený z nepálenej tehly. Navrhovateľ v 1. rade sa nevedel vyjadriť, z akého materiálu boli postavené základy. Hydroizolácia okolo rodinného domu nebola vybudovaná. Pred 30 rokmi bol po celej dĺžke rodinného domu, t.j. asi 25 metrov, na strane ktorá susedí so stavbou odporcu, postavený oporný múrik, z dôvodu, že na tejto strane sa na obvodovom múre vyskytli nerovnosti. Navrhovateľ v 1. rade poprel, že by tento obvodový múrik bol postavený z dôvodu zabránenia vlhnutiu nehnuteľnosti. Oporný múrik nebol izolovaný. Nehnuteľnosť navrhovateľov v predchádzajúcom období nebola obývaná. Pred tromi rokmi navrhovatelia opravili interiér domu a po vnútornej rekonštrukcii prenajali dve miestnosti, ktoré boli do nájmu odovzdané v perfektnom stave. Z týchto miestnosti nájomca užíva len jednu miestnosť, za ktorú platí nájomné. Druhá miestnosť nie je v užívania schopnom stave. Rodinný dom bol trvalo obývaný do roku 1987, kedy zomreli rodičia navrhovateľov. Po prvýkrát sa vlhnutie vonkajšieho múru a interiéru rodinného domu prejavilo v roku 1998, t.j. po dvoch rokoch po postavení múrika a umiestnení stavby odporcom. Dovtedy sa žiadna vlhkosť na vonkajších múroch, prípadne v interiéri rodinného domu neprejavovala. Odporca bol toho názoru, že na nehnuteľnosti navrhovateľov nevzniká škoda v dôsledku nevhodného umiestnenia garáže a skladu a betónového múrika. K vlhnutiu nehnuteľnosti dochádza preto, pretože
sa jedná o starý dom, postavený z nepálenej tehly a bez hydroizolácie. Tiež nie je zrejmé z akého materiálu boli postavené základy. Uviedol, že na tej strane rodinného domu navrhovateľov, ktorá susedí s jeho stavbou - garážou a skladom, navrhovatelia nemajú inštalované odkvapy. Pokiaľ tvrdili, že stavba odporcu spôsobuje špliechanie vody na ich rodinný dom, odporca to riešil tým, že na stenu rodinného domu navrhovateľov umiestnil plechy. Navrhovatelia sa na to sťažovali, preto plechy odstránil. Betónový múrik odporca začal stavať v roku 1996. Je postavený len na pozemku, ktorého je vlastníkom. Nezasahuje na cudzie nehnuteľnosti, ani na nehnuteľnosť navrhovateľov. Betónový múrik má výšku asi 50 cm a dĺžku 3 m. Je postavený bez hydroizolácie. Na múriku sú umiestnené drevené latky, ktoré tvoria plot oddeľujúci jeho pozemok od verejnej cesty. Výstavbu múriku odporca neohlasoval, pretože opravoval len existujúci plot, ktorý bol tvorený drevenými latkami, umiestnenými priamo v zemi. Kvôli lepšej statike plotu sa rozhodol uchytiť drevené latky do betónového múrika a za týmto účelom ho postavil. V roku 1996 staval odporca sklad a garáž. Je umiestnený jeden a pol metra od múrika a jeden meter od rodinného domu navrhovateľov. Stavba je položená na drevených železničných podvaloch. Má rozlohu asi 28 m2. Pred umiestnením tejto stavby terén pod ňou upravoval, vyrovnával ho, pred tým ako na pozemku osadil železničné podvaly. Stavba je postavená z muničných vojenských debničiek, z drevených hrád a trámov. Zvnútra je obitá materiálom podobným sadrokartónu. Z vonkajšej strany je obitá len z prednej časti. Zo strany, ktorá susedí s nehnuteľnosťou navrhovateľov, stavba obitá nie je. Ešte v roku 1996, ale po osadení stavby, požiadal stavebný úrad o dodatočné vydanie stavebného povolenia. Doposiaľ mu nebolo vydané pre výhrady navrhovateľov voči rozhodnutiu o povolení stavby. Rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť odstrániť betónový múrik, bolo Krajským úradom v Trenčíne zrušené na základe jeho odvolania a nové doposiaľ vydané nebolo. Dňa 23.5.2007 súd vo veci vykonal ohliadku miesta samého za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Zápisnica o ohliadke sa nezachovala, nakoľko znalcovi, ktorému bol spis odovzdaný za účelom vypracovania znaleckého posudku, bol odcudzený. Zápisnicu o ohliadke sa nepodarilo zrekonštruovať. Za účelom zistenia príčin vlhnutia rodinného domu navrhovateľov a podielu odporcu na vlhnutí ich nehnuteľnosti súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb a porúch stavieb. Ing. E. E. v znaleckom posudku č. 142/2008 zo dňa 6.11.2008 špecifikoval aký pracovný postup zvolil pre zisťovanie príčin vlhnutia rodinného domu navrhovateľov. Meranie vlhkosti obvodových múrov vykonal príložnou odporovou sondou Hydropol. Nemal k dispozícií žiadnu technickú, ani projektovú dokumentáciu k nehnuteľnosti navrhovateľov, ktorá sa nezachovala. Vychádzal z informácii založených v súdnom spise. Ohliadkou miesta samého zistil, že pôvodná časť rodinného domu bola postavená zhruba v r. 1900, s ktorou je funkčne spojená a spoločne zastrešená hospodárska miestnosť s prístupom z dvora. Nehnuteľnosť je postavená na betónových základoch z nepálenej tehly. Stav hydroizolácie nebol preukázaný, nakoľko znalec vychádzal z informácie navrhovateľa v 1. rade, ktorý potvrdil, že nebola zhotovená. Konštatoval, že klampiarske prvky strechy nehnuteľnosti sú neudržiavané, sčasti funkčné. Značne poškodený bol žľab nachádzajúci sa na fasáde nehnuteľnosti navrhovateľov, pozdĺž chodníka pre peších. Zvýšené a vysoké hodnoty vlhkosti nameral najmä na obvodových múroch, ale aj na priečkach a stredových múroch. V oblastiach meraní neboli zaznamenané výkvety solí, stopy o zatečení, ani iné anomálie, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť výsledky meraní. Za primárnu príčinu vlhnutia obvodových múrov nehnuteľnosti navrhovateľov znalec považoval neexistenciu zvislej a vodorovnej časti hydroizolácie. Za sekundárne príčiny označil prísun zrážkovej vody zo strechy do oblasti päty obvodových múrov a základovej škáry. Konštatoval, že doposiaľ nebol zrealizovaný odkvap na severozápadnej strane rodinného domu. Na jednej strane rodinného domu nebol vôbec zhotovený odkvap a voda steká priamo pozdĺž fasády. Za ďalšiu sekundárnu príčinu vlhnutia nehnuteľnosti považoval lokálne vykurovanie prostredníctvom kachieľ na pevné palivo, pri ktorom dochádza k zvýšeniu vzdušnej vlhkosti v interiéry pri spaľovaní plynu. Veľké teplotné výkyvy muriva a kondenzácia vodných pár na povrchu v interiéri spôsobujú výskyt plesní.
Znalec konštatoval, že účastníci konania porušili právne predpisy, konkrétne stavebný zákon a príslušné vyhlášky, vzťahujúce sa k stavebnému zákonu. Nešpecifikoval, či porušenie týchto povinností a ktorým z účastníkov, bolo v príčinnej súvislosti s vlhnutím rodinného domu navrhovateľov. Za účelom odstránenia výhrad navrhovateľov voči obsahu znaleckého posudku, súd znalca vypočul. Znalec nevylúčil, že aj stavby odporcu, ktoré sú postavené v bezprostrednej blízkosti nehnuteľnosti navrhovateľov, konkrétne garáž, sklad a betónový múrik, sa podieľajú na vlhnutí nehnuteľnosti navrhovateľov. Tieto stavby nepovažoval za primárne príčiny vlhnutia nehnuteľnosti, zaradil ich medzi príčiny sekundárne, to znamená, že aj keby tieto stavby na pozemku odporcu nestáli, dochádzalo by k vlhnutiu nehnuteľnosti navrhovateľov, práve z dôvodov, ktoré v znaleckom posudku zaradil medzi primárne príčiny vlhnutia obvodových múrov. Predpokladal, že pokiaľ by na pozemku odporcu stavby nestáli, vlhnutie nehnuteľnosti navrhovateľov by prebiehalo i naďalej asi v rozsahu 50 % z dôvodu primárnych príčin. Nebolo možné, podľa názoru znalca, zistiť v akom pomere, resp. v akom percentuálnom podiely sa stavby odporcu podieľali na vlhnutí nehnuteľnosti navrhovateľov. Znalec poukázal na prílohu č. 10 znaleckého posudku, kde je zakreslená nehnuteľnosť navrhovateľov a na tomto nákrese sú uvedené body, v ktorých vykonal meranie vlhkosti príložnou odporovou sondou Hydropol. Body A1 až A5 sa nachádzajú na obvodovom múre nehnuteľnosti navrhovateľov, ktorý susedí s nehnuteľnosťou odporcu. Body B1 až B5 sa nachádzajú na obvodovom múre z dvora navrhovateľov a body C1 až C5 sa nachádzajú na obvodovom múre susediacom s miestnou komunikáciou, to znamená, že sa jedná o prednú časť rodinného domu. Nameraná vlhkosť v bodoch A1 až A5 a v bodoch C1 až C5 je najvyššia práve z toho dôvodu, že absentuje na stavbe navrhovateľov hydroizolácia, čo má za následok vzlínanie vody a následné narušenie muriva obvodových múrov a spôsobovanie ich vlhkosti. Potvrdil, že namerané hodnoty na obvodovom múre nehnuteľnosti navrhovateľov, ktorý tvorí prednú časť ich rodinného domu, sú vyššie ako hodnoty, ktoré boli namerané na obvodovom múre v bodoch A1 až A5 susediacom so stavbami odporcu. Stavby odporcu medzi sekundárne príčiny vlhnutia do znaleckého posudku nezaradil, lebo bol presvedčený, že základnou príčinou vlhnutia nehnuteľnosti je neexistencia hydroizolácie stavby navrhovateľov. Uviedol, že betónový múrik odporcu, ktorý je priamo opretý o základy rodinného domu navrhovateľov, nemá žiadny vplyv na zvýšenie vlhnutia rodinného domu, pretože na základoch rodinného domu navrhovateľov absentuje hydroizolácia. Nevylúčil možnosť, že k vlhnutiu stropných častí rodinného domu navrhovateľov dochádza aj z dôvodu, že dažďová voda z drevostavby odporcu špliecha na obvodové múry domu navrhovateľov, ale nepovažoval ju za primárnu príčinu vlhnutia z dôvodu, že strecha drevostavby odporcu má osadený žľab, ale strecha rodinného domu navrhovateľov v tejto časti žľab nemá. I napriek tomu, že strecha drevostavby odporcu a strecha rodinného domu navrhovateľov sa vzájomne prekrývajú, to znamená, že dažďová voda zo strechy navrhovateľov preteká na strechu drevostavby odporcu, by voda zo strechy stekajúca do žľabu odporcu, ktorý je vyvedený k uličnej čiare, mohla spôsobovať vlhnutie rodinného domu navrhovateľov, práve preto, že jeho základy nemajú hydroizoláciu. Znalec poukázal na to, že vlhne celý obvodový múr susediaci so stavbami odporcu, nielen jeho časť, ako tvrdia navrhovatelia. Po dĺžke celého obvodového múru susediaceho so stavbami odporcu dochádza k vzlínaniu vody. Uviedol, že k vymývaniu omietky a muriva v prednej hornej časti rodinného domu a bočnej obvodovej steny obvodového múru, susediaceho s nehnuteľnosťou odporcu, dochádza v dôsledku neexistujúcej hydroizolácie. Životnosť rodinného domu, pokiaľ v ňom nie sú vykonávané žiadne rekonštrukčné práce a údržby a pri jeho neužívaní, podľa názoru znalca, je maximálne 100 rokov. Na vzniku plesní v nehnuteľnosti navrhovateľov sa podieľa aj to, že dom má nedostatočnú tepelnú izoláciu. Potvrdil, že namerané hodnoty vlhkosti muriva rodinného domu navrhovateľov by boli rovnako vysoké aj v prípade, ak by stavby odporcu neexistovali, resp. by boli určite vyššie, ako sú hodnoty, ktoré sú všeobecne prípustné. Poprel, že betónový múrik, ktorý majú navrhovatelia postavený pri prednom obvodovom múre rodinného domu, spôsobuje zvýšenie vlhkosti tejto obvodovej steny.
Na základe sťažnosti navrhovateľov na postup súdneho znalca Ing. Ľuboša Tuchyňu, MS SR vydalo rozhodnutie, ktorým znalcovi za správny delikt podľa § 27 ods. 1, písm. a) a § 27 ods. 1 písm. b) Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, uložilo peňažnú pokutu a súčasne mu uložilo povinnosť doplniť znalecký posudok na základe námietok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktoré súdu v priebehu súdneho konania nedoručili ani navrhovatelia, ani MS SR, vykonať technické preukázanie príčin vlhnutia rodinného domu, analyzovať konkrétne technické podmienky spolupôsobenia stavebnotechnického riešenia drobných stavieb odporcu a stavby navrhovateľov. Znalec v doplnení znaleckého posudku č. 1/2010 zo dňa 26.6.2010 konštatoval aké sú dôvody vo všeobecnosti pre vlhnutie nehnuteľnosti, aké okolnosti spôsobujú vlhnutie stavieb. Na základe analýzy stavebno-technického riešenia nehnuteľnosti navrhovateľov poukázal na príčiny vlhnutia rodinného domu navrhovateľov, ktoré ako primárne a sekundárne stanovil v znaleckom posudku č. 142/2008 a na ktorých zotrval. Uviedol, že vlhkosť nehnuteľnosti meral elektrickou metódou, ktorá je založená na princípe, že voda vytvára elektrolyty a tým mení elektrickú vodivosť materiálu, ktorý je za suchého stavu nevodičom. Z diagnostiky vylúčil tie miesta, kde bol dôvod zavlhnutia zrejmý - zatekanie nehnuteľnosti z porušených dažďových zvodov. Vlhkosť muriva meral na ostatných miestach, v rôznych lokalitách, výškových úrovniach a hĺbkach. Skúmal pomer vlhkosti medzi obvodovými a strednými stenami. Za dôvody vlhnutia nehnuteľnosti navrhovateľov považoval chýbajúce alebo poškodené hydroizolácie pod úrovňou terénu a s tým spojený transport vlhkosti spod základov stavby a z okolitej zeminy a prísun zrážkovej vody do priestoru medzi drobnou stavbou odporcu a rodinným domom navrhovateľov, na základe čoho dochádza ku kondenzácii vody s nedostatočným odvedením vody na strane odporcu. Konštatoval, že vzájomná poloha domu navrhovateľov a drobnej stavby odporcu vytvára predpoklad zvýšenia vlhkosti domu navrhovateľov a neumožňuje údržbu a opravu stavby navrhovateľov. Oporný múrik a oplotenie na nehnuteľnosti odporcu bolo odstránené, ale nebolo možné identifikovať, či drobná stavba odporcu je odkanalizovaná, t.j. napojená na verejnú sieť. V doplnení znaleckého posudku znalec konkrétne špecifikoval, ktoré ustanovenia všeobecne záväzných predpisov účastníci porušili, na ktoré súd poukazuje (č.l. 6, 7 doplnku č. 1/2010 k znaleckému posudku, založeného v spise na č.l. 251). Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia vzniesli výhrady voči odbornosti doplnenia znaleckého posudku, ako aj samotného posudku, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSc., v kontrolnom znaleckom posudku č. 19/2010 zo dňa 10.8.2010 v závere znaleckého posudku zodpovedal na súdom položené otázky. Za poruchy nehnuteľnosti navrhovateľov považoval degradované vonkajšie omietky severnej steny, čelnej steny nehnuteľnosti navrhovateľov na úrovni prvého a druhého nadzemného podlažia, vertikálnu trhlinu v obvodovom múre južnej steny a veľmi vysokú vlhkosť, prevyšujúcu normou stanovené hygienické podmienky pre trvalé bývanie. Za príčiny týchto porúch označil prekročenú fyzickú životnosť omietky, vystavenú priamym intenzívnym účinkom dažďa z dôvodu chýbajúcich žľabov severnej steny, vzlínajúcej kapilárnej vlhkosti pri absencii betónového odkvapového žľabu zo severnej strany rodinného domu. Konštatoval, že na miestach, kde vlhkosť dosahuje 6 až 9 %, rastú plesne a pri 10 % vlhkosti už prevládajú baktérie. Príčinnú súvislosť medzi poruchami stavby navrhovateľov, vrátane vlhnutia nehnuteľnosti a vznikom škody, videl v zanedbanej starostlivosti navrhovateľov o údržbu rodinného domu, jednak v oblasti sanácie omietok na východnej a severnej strane a jednak v absencii klampiarskych konštrukcii žľabov a zvodov na severnej strane rodinného domu zabezpečujúcich odvod zrážkovej vody do jestvujúcej uličnej kanalizácie. Primárnu príčinu striekania zrážkovej vody na omietku rodinného domu navrhovateľov videl v absentujúcich žľaboch na streche zo severnej strany domu, pričom sa jednalo o zrážkovú vodu zo strechy navrhovateľov, dopadajúcu na strechu odporcu v režime bezvetria. Pri prevládajúcom severnom vetre zrážková voda zo strechy rodinného domu priamo atakuje severnú a čelnú stenu vlastného rodinného domu. Konštatoval, že systém odvodnenia zrážkovej vody klampiarskymi konštrukciami
do priestoru medzi rodinným domom a múrikom odporcu, neohrozoval rodinný dom navrhovateľov. Na základe zistených skutočností vylúčil spolupôsobenie odporcu pri vzniku vlhnutia rodinného domu navrhovateľov, za predpokladu, že terénne úpravy v čase ohliadky sa stotožňovali so stavom v čase existencie oplotenia. Je zrejmé, že k žiadnym terénnym úpravám nedošlo, o čom ako dôkaz svedčí aj obsah znaleckého posudku Ing. Tuchyňu, v ktorom nebola zmienka o eventuálnych terénnych úpravách. Keďže odporca sa podľa odborného stanoviska znalca nepodieľal na vlhnutí rodinného domu, znalec za bezpredmetnú považoval otázku súdu, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy odporca porušil. Znalec sa v znaleckej úlohe mal vyjadriť aj k obsahu znaleckého posudku č. 142/2008, vypracovaného Ing. Tuchyňom. Doc. Ing. Marton CSc. sa stotožnil s odpoveďou znalca Ing. Tuchyňu na otázku príčin zavlhnutia rodinného domu, ktoré boli konštatované v chýbajúcich, alebo poškodených hydroizoláciách pod úrovňou terénu a s tým spojený transport vlhkosti spod základov budovy. V ostatných zisteniach znalca Ing. Tuchyňu, znalec v kontrolnom znaleckom dokazovaní nedospel k odlišným záverom. Znaleckému posudku vytýkal len to, že znalec Ing. Tuchyňa bližšie nešpecifikoval konkrétne porušenie povinností a všeobecne záväzných právnych predpisov jednotlivo navrhovateľmi a odporcom, napriek podrobnejšej analýze uvedenej v čiastkových záveroch posudku. Tu súd poukazuje na doplnenie znaleckého posudku č. 142/2008, v ktorom znalec zodpovedal aj na túto otázku. Navrhovatelia voči obsahu kontrolného znaleckého posudku vzniesli rozsiahle výhrady založené v spise na čl. 242 až 249. Znalec v doplnení znaleckého posudku č. 48/2010 zo dňa 13.10.2010 podrobne zodpovedal na výhrady navrhovateľov. Súd na obsah uvedeného doplnenia poukazuje, ktorý je založený v spise na č.l. 259 až 295. Za potrebné v súvislosti s obsahom doplnenia kontrolného znaleckého posudku, považuje uviesť, že znalec sa vyjadril aj k obsahu stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity k znaleckého posudku Ing. Tuchyňu a konštatoval, že i keď znalecký ústav vyslovil domnienku, že vzájomná poloha domu navrhovateľov a stavieb odporcu vytvára predpoklad zvýšenia vlhkosti domu navrhovateľov, kontrolný znalecký posudok túto domnienku nepotvrdil. Ďalej poukázal na to, že meraniami vlhkosti stien rodinného domu dospel k totožným výsledkom, ako znalec Ing. Tuchyňa. Rovnako dospel k totožným záverom, že primárnou príčinou vlhnutia v úrovni prízemia rodinného domu navrhovateľov, bolo vzlínanie vody základmi domu bez zabudovanej hydroizolácie. V jednopodlažnej časti v severnej stene bola vlhkosť znásobená priamym atakom steny atmosferickými zrážkami pri severnom až severovýchodnom prevládajúcom vetre. V dvojpodlažnej časti sú vonkajšie omietky chránené stavbou odporcu, v dôsledku čoho je lepší fyzický stav vonkajších omietok v tejto časti. Zdrojom rovnomernej maximálnej vlhkosti podlahy miestnosti od ulice bola celoplošná vlhkosť podzákladia. Nezvykle vysoké hodnoty vlhkosti boli zapríčinené aj režimom prevádzky prízemia domu, kde vykurovanie v priebehu dňa bolo sporadické, rovnako, ako aj vetranie. Nepriame vykurovanie izby na prízemí nebolo dostatočné. Príčinou vlhkosti miestnosti na poschodí bola naakumulovaná vlhkosť tehlového muriva z nepálených tehál, vystaveného priamym účinkom atmosferických zrážok pri prevládajúcom severnom až severovýchodnom vetre. Znalec nápravu uvedeného stavu videl vo vybudovaní žľabov severnej steny rodinného domu navrhovateľov, vybudovanie omietok severnej steny s požadovanými vlastnosťami, ktoré budú odolávať pôsobeniu atmosferických zrážok a to podľa obrázku č. 5a doplnenia kontrolného znaleckého posudku. Trhlina v južnej stene rodinného domu je závažnou statickou poruchou, ktorá môže viesť k ohrozeniu užívateľov domu a okolia, ale nie je v príčinnej súvislosti s vlhnutím domu. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade nie je dôvodný.
Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť a pokiaľ si niektorý z účastníkov túto povinnosť neplní, treba vychádzať z toho, že si neplní svoju právnu povinnosť a koná protiprávne, čo zakladá jeho zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu v tomto prípade je daná vtedy, ak je v príčinnej súvislosti s opomenutím prevenčnej povinnosti. Predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 sú vymedzené v tomto ustanovení porušením právnej povinnosti, existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením škodcu. Pokiaľ chýba jeden z predpokladov pre zodpovednosť za škodu, nie je možné vyvodzovať zodpovednosť škodcu za spôsobenú škodu. V prejednávanej veci, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom na ich rodinnom dome vlhnutím nehnuteľnosti, nie je daná. V konaní nebolo preukázané, že by si odporca nesplnil všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by opomenutie odporcu, predchádzať škodám na majetku navrhovateľov, bolo v príčinnej súvislosti so škodou ich nehnuteľnosti. Nie je možné preto konštatovať, že zodpovednosť odporcu za škodu je daná porušením jeho prevenčnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť odporcu za škodu podľa názoru súdu nie je daná ani podľa cit. ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že znalec Ing. Tuchyňa v znaleckom posudku č. 142/2008 zo dňa 6.11.2008 a v jeho doplnení č. 1/2010 zo dňa 26.6.2010 konštatoval porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na strane všetkých účastníkov, vrátane navrhovateľov, nebolo potvrdené, že porušenie povinností odporcu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na nehnuteľnosti navrhovateľov. Nielen znalec Ing. Tuchyňa, ale aj znalec Doc. Ing. Marton CSc. v kontrolnom znaleckom posudku vylúčili vznik škody na nehnuteľnosti navrhovateľov spolupôsobením odporcu. Zároveň v doplnení ku kontrolnému znaleckému posudku č. 19/2010 zo dňa 13.10.2010 znalec nepotvrdil domnienku uvádzanú Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, že predpoklad zvýšenia vlhkosti rodinného domu navrhovateľov je daný aj vzájomnou polohou domu navrhovateľov a stavieb odporcu. Obaja znalci konštatovali, že vlhnutie nehnuteľnosti navrhovateľov je spôsobené absentujúcimi žľabmi na streche zo severnej strany nehnuteľnosti navrhovateľov, priamym intenzívnym účinkom dažďa na severnú stenu domu navrhovateľov v smere prevládajúcich vetrov, vzlínajúcej kapilárnej vlhkosti, pri absencii betónového odkvapového žľabu a absencie účinnej hydroizolácie stien a podláh domu navrhovateľov. Nezvykle vysoké hodnoty vlhkosti boli zapríčinené aj režimom prevádzky prízemia domu, kde vykurovanie v priebehu dňa bolo sporadické, rovnako, ako aj vetranie. Nepriame vykurovanie izby na prízemí nebolo dostatočné. Znalcovi Ing. Tuchyňovi bola uložená MS SR povinnosť doplniť znalecký posudok na základe námietok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorými súd nedisponoval, pretože mu neboli doručené ani navrhovateľmi, ani MS SR. Doplnenie znaleckého posudku č. 142/2008 doplnkom č. 1/2010 zo dňa 26.6.2010, súd považoval za kvalifikované, vypracované s odbornými znalosťami a o odborných záveroch znalca v ňom uvedených, nemal pochybnosti. Opodstatnenosť záverov znaleckého posudku č. 142/2008 a jeho doplnenia č. 1/2010 potvrdil aj kontrolný znalecký posudok Doc. Ing. Martona CSc. č. 48/2010 a jeho dodatok č. 19/2010, ktorým znalec reagoval na obsiahle výhrady navrhovateľov. Vzhľadom k tomu, že kontrolné znalecké dokazovanie vylúčilo zavinenie odporcu na vzniku škody na rodinnom dome navrhovateľov, spôsobenej vlhnutím tejto nehnuteľnosti, nie je možné konštatovať zodpovednosť odporcu za uvedenú škodu. Znalec v kontrolnom znaleckom dokazovaní sa podrobne teoreticky venoval príčinám vlhnutia nehnuteľností, podrobne zdôvodnil, na základe vykonaných meraní, príčiny vzniku vlhnutia a vzniku plesní na nehnuteľnosti navrhovateľov. Voči obsahu tohto znaleckého posudku súd nemal žiadne výhrady, pretože ho považoval za kvalifikovaný a vypracovaný s náležitými odbornými teoretickými a praktickými znalosťami. Návrh navrhovateľov na nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity považoval za neopodstatnený z hľadiska hospodárnosti konania, nakoľko dva predchádzajúce
znalecké posudky zavinenie odporcu na vzniku škody vylúčili. Za tejto situácie, podľa názoru súdu, nie je účelné, ani efektívne zvyšovať už aj tak vysoké finančné náklady na vedenie sporu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosť, s odkazom na obsah oboch znaleckých posudkov a ich doplnkov, súd návrh navrhovateľov zamietol. Odporca bol v konaní úspešný, preto mu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bola priznaná náhrada trov konania, ktoré predstavujú zálohu zloženú odporcom na trovy znaleckého dôkazu v sume 116,18 eur a trovy právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa odporcu vyčíslila trovy právneho zastúpenia aj za zastupovanie odporcu predchádzajúcim právnym zástupcom za prípravu a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.10.2006 a účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.5.2007. Za uvedené úkony právnych služieb boli JUDr. Ivanovi Žilíkovi priznané trovy právneho zastúpenia 3 krát po 7.150,- Sk, 2 krát režijný paušál po 164,- Sk za úkony vykonané v r. 2006 a 1 krát 178,- Sk režijný paušál za úkon vykonaný v r. 2007. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú navrhovatelia povinný nahradiť odporcovi do rúk JUDr. Ivana Žilíka PhD predstavujú sumu 21.956,- Sk, v prepočte na eurá 728,81 eur. Trovy právneho zastúpenia boli právnemu zástupcovi priznané v súlade s Vyhláškou č. 655/2004, v znení platnom do 31.12.2008. Za zastupovanie odporcu JUDr. Dašou Taschovou mu patria trovy právneho zastúpenia za jej účasť na ohliadke nehnuteľnosti navrhovateľov so znalcom Ing. Tuchyňom zo dňa 29.10.2008, za účasť na ohliadke so znalcom Doc. Ing. Martonom CSc. zo dňa 12.5.2010 a za jej účasť na pojednávaniach konaných dňa 22.1.2009 a dňa 21.10.2010. Za 4 úkony právnych služieb jej patrí odmena v sume 7.150,Sk za úkon vykonaný v r. 2008 a za úkony vykonané v r. 2009 a 2010 jej patrí odmena 3 krát po 237,34 eur. Za rok 2008 z úkonu právnej služby jej patrí režijný paušál 190,- Sk, za úkon vykonaný v r. 2009 režijný paušál v sume 6,95 eur a za 2 úkony vykonané v r. 2010 režijný paušál v sume 2 krát po 7,21 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 977,04 eur. Spolu so zálohou zloženou odporcom na trovy znaleckého dôkazu v sume 116,18 eur trovy konania predstavujú sumu 1093,22 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.