Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3To/121/2014 2613010085 13. 01. 2015 JUDr. Janka Klčová ECLI:SK:KSTT:2015:2613010085.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovaným A. H. a G. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 08.09.2014 sp. zn. 2T/34/2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2015 takto rozhodol: Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal každého z obžalovaných za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 18.01.2012 v čase asi o 14.20. hod. v Štefanove po ceste III. triedy č. 5007, obvinený A. H. viedol v smere na Senicu osobné motorové vozidlo továrenskej značky Honda Civic, ev. č. SE -116 BY a v čase keď už bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Škoda Superb, ev. č. SI-800 AS, ktoré viedol obvinený G. M., začal pri rodinnom dome č. XXX odbočovať vľavo na miestnu komunikáciu a v priestore tesne pred križovatkou vozidlo Škoda Superb v protismernom jazdnom pruhu pravou prednou časťou narazilo rýchlosťou 58 až 64 km/h do ľavej časti vozidla Honda Civic následkom čoho vozidlo Škoda Superb dostalo šmyk, stalo sa neovládateľným a pri rodinnom dome č. XXX narazilo do cyklistky C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX utrpela zlomeninu pravej lopatky, sériovú zlomeninu II. - VI. rebra vpravo, zlomeninu IX. rebra vpravo s prejavmi dychovej nedostatočnosti po zranení a zlomeninu pravej stehennej kosti v oblasti hrboľov - trochanterov s dobou liečenia do 23.04.2012, čím svojím konaním vodič G. M. porušil ustanovenia § 15 odsek 5 písmeno g/, § 16 odsek 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a vodič A. H. porušil ustanovenie § 19 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za to uložil obžalovanému A. H. podľa § 157 odsek 2 Trestného zákon s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona výkon tohto trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému A. H. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 rok.
Obžalovanému G. M. uložil podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.200,- Eur. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanému G. M. náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému G. M. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení - C. H., nar. XX.XX.XXXX, zdravotná poisťovňa Dôvera a.s., a Obecný úrad Štefanov zastúpený A. D. odkázaný s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva rozsah dokazovania vykonaný súdom prvého stupňa ako aj obsah jednotlivých dôkazov a spôsob ich vyhodnotenia. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline, ktoré svoje závery opiera o analýzu nehodového deja, vyvodil závery o technickej príčine dopravnej nehody. Nesprávna jazda vodiča vozidla Honda - obžalovaného A. H., bola prvotnou príčinou dopravnej nehody spočívajúcej vo vyvolaní kolíznej situácie pri odbočovaní z hlavnej cesty na vedľajšiu vľavo, ktoré odbočovanie vykonal vodič A. H. v rozpore s ustanovením § 19 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Vodič vozidla Škoda Superb - obžalovaný G. M., ktorý predbiehal v úseku kde je to zakázané, porušil ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno g/ zák. č. 8/2009 Z. z. a tento vodič zároveň porušil aj ustanovenie § 16 odsek 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nakoľko v kritickom čase v obci jazdil rýchlosťou 58 až 63 km/h, čím prekročil povolenú rýchlosť. Samotné prekročenie rýchlosti by nebolo porušením dôležitej povinnosti, ale v danom prípade k tomuto porušeniu súčasne pristúpilo ďalšie porušenie, a to predbiehanie v úseku kde je to zakázané, teda došlo ku kumulácii porušení viacerých povinností vodiča, ktoré viedlo k vzniku vážnej dopravnej nehody s ťažkými následkami. S poukazom na platnú judikatúru preto u oboch obžalovaných ustálil, že sa skutku dopustili závažnejším spôsobom konania. Obranu oboch obžalovaných vyhodnotil ako účelovú s poukazom na závery znaleckého posudku a analýzu nehodového deja, z ktorého vyplynulo, že tvrdenie obžalovaného A. H. o tom že vyhodil ukazovateľ zmeny smeru jazdy v dostatočnej vzdialenosti od križovatky ako aj obrana obžalovaného G. M., že vozidlo obžalovaného H. značky Honda začal prebiehať podstatne skôr ( ešte pred prvou križovatkou, v mieste, kde z vozidla Honda, pri pravom okraji vozovky, vystúpil svedok D. Z. ) sú technicky neprijateľné. Právnu kvalifikáciu konania obžalovaných ďalej založil na zistenom rozsahu poškodenia zdravia poškodenej C. H., čo mal preukázané nielen lekárskymi správami, ale aj znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva - traumatológia MUDr. Mariána Pamulu. Pri ukladaní trestov u oboch obžalovaných zohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona a obžalovanému G. M. uložil miernejší druh trestu s poukazom na nižšiu mieru zavinenia s tým že to nebol tento obžalovaný, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja obžalovaní, ktoré prostredníctvom svojich obhajcov písomne odôvodnili a domáhali sa jeho zrušenia. V odôvodnení svojho odvolanie obžalovaný H. poukázal na to, že porušenie ustanovení § 15 odsek 5 písmeno g/, písmeno d/ a § 19 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke obžalovaným G. M. bolo v priamej príčinnej súvislosti s nehodou. porušení týchto ustanovení obžalovaným G. M. možno vidieť príčiny vzťah medzi konaním a následkom, ktorý v tejto veci nastal. V doprave sa uplatňuje princíp obmedzenej dôvery, v zmysle ktorého sa obžalovaný A. H., ako vodič vozidla Honda, mohol spoliehať na to, že vodič vozidla Škoda Superb - obžalovaný G. M. dodrží pravidlá cestnej premávky a nebude v križovatke predbiehať a tiež nepôjde rýchlosťou vyššou ako je povolená. Na to, aby súd mohol rozhodnúť aj o vine obžalovaného A. H., by musel definovať alternatívu priebehu nehodového deja, z ktorej vychádzal, právne východiská odôvodniť, čo neurobil. Znalec na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2014 uviedol dve možné alternatívy priebehu nehodového deja. Bez zodpovedania otázky, ktorá z uvedených alternatív nastala, nemožno dospieť k záveru o zavinení
obžalovaného A. H. na dopravnej nehode, pretože právne východiská pre posúdenie zavinenia sú pre každú z alternatív odlišné. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že žiadnemu vodičovi nebola vytvorená náhla prekážka. Obžalovaný A. H. teda nevytvoril obžalovanému G. M. prekážku náhlu a to ani za situácie, ak by, v čase začatia odbočovacieho manévru, bolo už vozidlo tohto obžalovaného predchádzané vozidlom obžalovaného G. M.. Obžalovaný G. M. mal dať obžalovanému A. H. prednosť v jazde bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v protismernom jazdnom pruhu. S poukazom na znalecký posudok mal obžalovaný G. M. možnosť tak urobiť, ak by dodržal maximálne povolenú rýchlosť v obci. Okresný súd nezaujal bližšie stanovisko ani k otázke aktivácie smerovky na vozidle obžalovaného A. H.. Ak súd dospel k záveru o vine obžalovaného A. H. musí definovať alternatívu priebehu nehodového deja aj vzhľadom na to, kedy mal obžalovaný možnosť zistiť, že obžalovaný G. M. nedodrží pravidlá cestnej premávky a či mu to možno pripočítať za zodpovednosť. Súd prvého stupňa precenil technické hľadiská vzniku dopravnej nehody a právne hľadiská nezohľadňoval. Nezodpovedal zásadnú otázku či v danom priebehu nehodového deja nastala situácia, že obžalovaný A. H. mohol včas a na dostatočnú vzdialenosť zistiť, že vodič vozidla Škoda G. M. svoju povinnosť nesplní, prípadne si počína tak, že je zrejmé že ju nesplní, či na takúto nebezpečnú situáciu správne reagoval a či mu za nesprávnu reakciu možno pričítať zavinenie. Podľa názoru tohto obžalovaného, nebezpečnú situáciu jednoznačne z právneho pohľadu vytvoril obžalovaný G. M.. Obžalovaný A. H. nemohol vyvolať kolíznu situáciu, ktorá už zo zákona nesmie nastať, a ktorá nastala práve porušením zákona obžalovaným G. M., porušením konkrétneho ustanovenia, ktoré má vzniku takýchto situácii zabrániť. Obžalovaný G. M. v dôvodoch svojho odvolania namietal, že súd prvého stupňa v rozpore s vykonaným dokazovaním nesprávne ustálil priebeh skutkového deja ako aj mieru participácie jednotlivých obžalovaných na priebehu dopravnej nehody, najmä nesprávne vyhodnotil prvotnú príčinu vzniku kolíznej situácie, v dôsledku ktorej prišlo k dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku síce vyplynulo, že pri posudzovaní techniky jazdy obžalovaného G. M. za nesprávny prvok techniky jazdy je potrebné považovať jazdu rýchlosťou vyššou ako bola pre daný úsek maximálna povolená, a tiež za technicky nesprávny treba považovať aj predchádzajúci manéver tohto vodiča v oblasti križovatky, následne však bolo znalecky konštatované, že pri rozpoznaní kolíznej situácie obžalovaný G. M. ako vodič vozidla Škoda reagoval na vzniknutú situáciu miernym vyhýbacím manévrom, čím dával priestor a čas vodičovi vozidla Honda ( obžalovanému H. ) aby mal možnosť zabrániť predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom na túto skutočnosť technika jazdy obžalovaného G. M. v čase pre zrážkou bola správna. Pri posúdení techniky jazdy vodiča vozidla Honda - obžalovaného A. H. bolo znalecky konštatované, že tento vodič sa pohyboval vo vzťahu k § 19 odsek 1 zák. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke technicky nesprávne a je tak možné ustáliť, že tento vodič ohrozil vodiča idúceho za ním - obžalovaného G. M.. Bolo povinnosťou tohto vodiča pred odbočovaním a počas odbočovania dávať znamenie o zmene smeru jazdy tak, aby neohrozil vodiča idúceho za ním. Zároveň bolo znaleckým posudkom ustálené, že nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Honda - obžalovaného H., bola tým prvkom nehodového deja, ktorý kolíznu situáciu vyvolal. Z dejových udalostí, tak ako boli ustálené znalcom, je závažnejšia pre vznik dopravnej nehody tá, ktorá bola prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody, teda vyvolala kolíznu situáciu a to nesprávna technika jazdy vozidla Honda. Hierarchiu vodičových povinností z hľadiska ich dôležitosti je potrebné jednotlivo a dôsledne hodnotiť a rozlišovať. Žiadnou z vyššie uvedených skutočností, pri ktorých bolo potrebné hodnotiť príčinu vzniku dopravnej nehody, ako aj význam, ktorý z hľadiska následku konania každého z páchateľov nastal osobitne, sa súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, nevyhodnotil správne všetky okolnosti prípadu, čomu zodpovedajú i tresty uložené obom obžalovaným. Trest uložený obžalovanému G. M. je v priamom nepomere k miere participácie každého z obžalovaných na vzniku dopravnej nehody a možnostiam jej zabránenia. Okresný prokurátor odvolanie nepodal. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obidvaja obžalovaní aj ich obhajcovia zotrvali na písomných dôvodoch svojich odvolaní.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 319 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým môže podať odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a tak vznikli pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy oboch vodičov, tak ako to konkretizoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto zistenia súdu prvého stupňa sú však z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti oboch obžalovaných vo vzťahu k vzniknutému následku - ťažká ujma na zdraví poškodenej C. H. nepostačujúce. Ak pri vzniku následku uvedeného v § 157 odsek 1 Trestného zákona spolupôsobili viaceré príčiny, treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku samostatne a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý nastal. Z ustanovenia § 19 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplývala obžalovanému H. pred odbočovaním doľava povinnosť dávať znamenie o zmene smeru jazdy, povinnosť neohroziť vodiča idúceho za ním a dbať na zvýšenú opatrnosť. Z tohto zákonného ustanovenia rovnako vyplývala obžalovanému G. M. povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou neohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Obžalovanému M. porušenie povinností vyplývajúce z ustanovenia § 19 odsek 1 zák. o cestnej premávke nebolo kladené za vinu. Z hľadiska posudzovania príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom je dôležité zdôrazniť, že podľa zaužívanej právnej praxe aj podľa platnej judikatúry má konanie páchateľa povahu príčiny aj vtedy, keď okrem neho k následku viedlo aj konanie ďalšej osoby, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, keď popri príčine, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia príčina. Riešenie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, práve v prípadoch dopravných nehôd, je jednou z najdôležitejších otázok z hľadiska posúdenia viny, lebo je jedným zo základných predpokladov trestnej zodpovednosti. Príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, preto je príčinná súvislosť objektívnou kategóriou. Samotná príčinná súvislosť s protiprávnym konaním páchateľa a spôsobeným trestnoprávne relevantným následkom k jeho trestnej zodpovednosti nestačí, pretože vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch ( R 69/1953, R 20/1981, R 21/1981 zbierky Trestných rozhodnutí ). Požiadavka príčinného vzťahu znamená, že určitá osoba môže byť trestná len vtedy, ak svojim konaním následok skutočne spôsobila. Konanie páchateľa, aj keď je len jedným článkom z reťazca príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, pokiaľ by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby ( R 72/1971, R 37/1975 zbierky Trestných rozhodnutí ). Každé konanie, bez ktorého by nebol nastal následok, nie je rovnako dôležitou príčinou následku. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo, z hľadiska spôsobeného následku, príčinou dostatočne významnou. Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin (konanie viacerých páchateľov a poškodenej) je potrebné hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý konaním konkrétneho obvineného nastal. V prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania jednoznačné, že prvotnou technickou príčinou celého nehodového deja bolo práve konanie obžalovaného A. H., ktorý vyvolal kolíznu situáciu pri odbočovaní z hlavnej cesty na vedľajšiu, ktoré odbočovanie vykonal v rozpore z ustanovením § 19 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Zásada princípu obmedzenej dôvery v doprave, na ktorú
vo svojom odvolaní poukazuje obžalovaný H., v praxi znamená, vodič motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi cestnej premávky, ak nevyplýva z konkrétnej situácie opak. Zároveň je však povinný zachovávať patričnú opatrnosť. Pokiaľ by obžalovaný A. H. pri odbočovaní vľavo dbal na zvýšenú opatrnosť tak, aby neohrozil vodiča idúceho za ním, nebolo by došlo k vzniku dopravnej nehody a to bez ohľadu na to, že aj obžalovaný G. M. porušil povinnosti vodiča vyplývajúce mu z ustanovenia § 15 odsek 5 písmeno g/ a § 16 odsek 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k princípu tzv. obmedzenej dôvery v doprave je však potrebné uviesť, že rovnako obžalovaný G. M. sa mohol spoliehať na dodržanie dopravných predpisov obžalovaným A. H.. Skutočnosť, či odbočujúci vodič - obžalovaný A. H. mal zapnutý ukazovateľ smeru alebo nie, je právnou otázkou. Zapnutie alebo nezapnutie ukazovateľa smeru nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska. To preto, že vodič síce nesmie predchádzať, ak odbočujúce vozidlo má zapnutý ukazovateľ smeru doľava, ale na druhej strane, odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Odbočujúci vodič totiž nevie, či sa mu práve vo chvíli zapnutia ukazovateľa nevypálila žiarovka, či nemá znečistený kryt zadného svetla alebo či vzadu idúci vodič nespozoroval smerové svetlo z iných príčin ( napríklad prudké slnko ). Preto je odbočujúci vodič povinný sa presvedčiť tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný. Najčastejšou chybou odbočujúcich vodičov je skutočnosť, že sa pozrú do zrkadla súčasne so zapnutím ukazovateľa smeru, čo môže byť aj niekoľko sekúnd pred odbočením. Za tento čas sa situácia za vozidlom môže úplne zmeniť a vodič odbočí, keď už je predchádzaný. ( Prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc. Žilinská univerzita- Ústav súdneho inžinierstva ,, Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov a jeho technický výklad“). Súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal riešením príčinnej súvislosti medzi konaním jednotlivých obžalovaných a vznikom a následkom dopravnej nehody. Pri posudzovaní zavinenia jednotlivých obžalovaných bude potrebné dôsledne zohľadniť, že zavinenie musí zahrnovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri posudzovaní nedbalosti u každého obžalovaného vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti bude potrebné predovšetkým vyhodnotiť, či ten ktorý obžalovaný si aspoň mal a mohol predstaviť, že takýto príčinný vzťah sa môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je obsiahnutý v zavinení a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne ( R 20/1981, R 50/1968, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 3Tz/317/2011 ). Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude skúmať, priamu príčinnú súvislosť medzi porušením konkrétnej povinnosti vodiča a vznikom dopravnej nehody a jej následkom, ustáliť, ktorú alternatívu nehodového deja má preukázanú, vyhodnotiť, či zo smeru a spôsobu jazdy odbočujúceho vozidla mohol vodič, ktorý predchádzal, takýto manéver predvídať, zaoberať sa odvolacími námietkami obžalovaných a následne, na základe zistenej príčinnej súvislosti, rozhodnúť o vine resp. nevine jednotlivých obžalovaných. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.