Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu JPÚ

Projekt jednoduchých pozemkových úprav „Vodná stavba Petrovce“

PROJEKT JEDNODUCHÝCH POZEMKOVÝCH ÚPRAV VODNÁ STAVBA PETROVCE

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu JPÚ

Vyhotovil: A-ZENIT s.r.o., Športová 1539/4, 979 01 RIMAVSKÁ SOBOTA

1


OBSAH

strana

Úvod 1. Vymedzenie záujmového územia 2. Všeobecná charakteristika záujmového územia 3. Súvislosti obvodu JPU so susednými katastrálnymi územiami 4. Popis prírodných pomerov 4.1 Geologické pomery 4.2 Pedologické pomery 4.3 Geomorfologické a orografické pomery 4.4 Klimatické a hydrologické pomery 4.5 Ekologická stabilita územia a ochrana prírody 4.6 Súčasná krajinná štruktúra

4 6 7 8 8 8 9 9 10 14

5. Popis existujúceho a navrhovaného stavu vybudovaných spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení 5.1. Komunikačné pomery 5.2. Vodohospodárske pomery

15 15 15

6. Vplyv opatrení obmedzujúcich využívanie pozemkov 6.1 Obmedzenie z dôvodu vodohospodárskych opatrení 6.2 Ostatné obmedzenia

18 18 19

7. Bilancia plôch pre spoločné a verejné zariadenia a opatrenia

21

2


Úvod Jednoduché pozemkové úpravy sa v katastrálnom území Petrovce vykonávajú podľa §2 ods.1 písm. a) a §8 ods.1 zákona NR SR č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa §1 zákona NR SR č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo–ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Návrh funkčného usporiadania územia predstavuje súbor opatrení, ktoré vytvárajú podmienky pre racionálne hospodárenie a zabezpečenie ochrany prírodných zdrojov. Výsledkom VZFU je základné rozčlenenie riešeného územia na plochy s požadovaným spôsobom využitia a návrhom opatrení doplňujúcimi využitie územia požadovanými aktivitami. V zmysle §8b ods. 1 zákona o pozemkových úpravách ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu, spracovávajú sa etapy jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou. To znamená, že pri návrhu nového usporiadania v obvode projektu pozemkových úprav navrhovaný rozsah spoločných zariadení a opatrení má len doplnkovú funkciu k existujúcim spoločným zariadeniam a opatreniam a nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu jednoduchých pozemkových úprav definujú jednotlivé plochy obvodu z hľadiska ich nového určenia a využívania vzhľadom na ich súčasnú štruktúru. Prostredníctvom zhodnotenia existujúceho stavu – súčasnej krajinnej štruktúry, prehodnotením doplňujúcich potrieb zo strany investora, a tvorbou doplnkových návrhov spoločných zariadení a opatrení v spolupráci s investorom vzniká územie s definovanými opatreniami, ktoré sú zároveň východiskovým podkladom pri spracovaní ďalšej etapy riešenia zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP). Podkladom pre vypracovanie MÚSES a VZFUÚ v obvode projektu JPÚ boli doteraz spracované a záväzné dokumenty: ⇒ výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode JPÚ ⇒ výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode JPÚ ⇒ diaľkový prieskum Zeme (DPZ) ⇒ údaje registra pôvodného stavu ⇒ územný plán obce, územný plán zóny ⇒ RÚSES okresu Rimavská Sobota (poskytla správa CHKO Cerová vrchovina), MÚSES vyhotovený v rámci PPÚ Petrovce ⇒ Geologická mapa Rimavskej kotliny v M 1:50 000 ⇒ Atlas krajiny SR (vydal MŽP SR, 2002) ⇒ údaje o súčasnom využívaní pozemkov ⇒ vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií ⇒ projekt pozemkových úprav v k.ú.Petrovce

3


1. Vymedzenie záujmového územia Katastrálne územie Petrovce patrí podľa územno-správneho členenia do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Rimavská Sobota. V malej obci žije približne 270 obyvateľov, hlavným zameraním v minulosti a aj do budúcnosti je oblasť poľnohospodárstva. Obec sa nachádza v južnej časti sopečného pohoria Cerová vrchovina sa v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskou republikou, s ktorou kataster obce hraničí. Riešené územie leží na južnom okraji chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina. Obec je napojená na vyšší komunikačný systém prostredníctvom regionálnej cesty č.II/571, na ktorú sa pripája regionálnou cestou III.triedy č. 57124. Od okresného mesta je vzdialená 30 km. Základné údaje: Názov katastrálneho územia: Petrovce (846074) Obec: Petrovce (515299) Okres: Rimavská Sobota (609) Kraj: Banskobystrický (6) Výmera katastrálneho územia: 1910 ha Výmera obvodu projektu jednoduchých pozemkových úprav (JPÚ): 44, 8399 ha

Obr. č. 1

Obvod JPÚ pre „Vodnú stavbu Petrovce“ bol stanovený hranicami susedných katastrálnych území Dubno a Gemerský Jablonec, súčasne je vymedzený kótou maximálnej dovolenej hladiny vodnej nádrže t.j. 244,00m. Vodná stavba bola vytvorená prehradením údolia ramena toku Gortvy sypanou homogénnou hrádzou lichobežníkového profilu o max. výške 9 m so šírkou koruny hrádze 5 m.

4


Vybudovaná bola v 80-tych rokoch 20-teho storočia za účelom ochrany pred povodňami v území povodí rieky Gortvy (cca 42 km2) a z dôvodu plánovaných závlah poľnohospodárskych pozemkov o predpokladanej výmere 1300 ha. Zavlahové systémy však vybudované neboli (vybudovali sa len zavlahové potrubia), preto týmto účelom vodná nádrž nikdy neslúžila. V súčasnosti spĺňa protipovodňovú funkciu, využívaná je aj na športové a rekreačné účely. Celková výmera vodnej stavby (spolu s plochou VN v k.ú. Gemerský Jablonec a Dubno) je 63 ha, v rámci obvodu JPU predstavuje výmeru 43,0208 ha. Hranicu obvodu projektu JPÚ znázorňuje Obr.č. 2.

2. Všeobecná charakteristika záujmového územia

5


Obec Petrovce sa nachádza v južnej časti sopečného pohoria Cerová vrchovina sa v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskou republikou. Riešené územie leží na južnom okraji chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina. V súčasnosti v k.ú. Petrovce cestovný ruch nie je vzhľadom na možnosti, ktoré táto oblasť ponúka, dostatočne rozvinutý. Obec má výborné podmienky pre rozvoj vidieckeho a relaxačného cestovného ruchu aj vzhľadom k tomu, že ide o ekologicky hodnotné územie. Neďaleko obce sa juhovýchodným smerom nachádza močaristé údolie Fenek so svojou špecifickou a chránenou faunou a flórou. Do zoznamu prírodných rezervácií patrí aj časť vodnej nádrže Petrovce. Táto sa rozprestiera sa na ploche približne 60 hektárov a je jedným z najlepších rybárskych revírov na Slovensku. Okolité lesy sú skvelým miestom na turistické výlety či hubárčenie. V rokoch 1998 – 1999 bol vypracovaný návrh na Územný plán zóny - Vodná nádrž Gemerský Jablonec pre katastrálne územia Petrovce, Gemerský Jablonec, Dubno. Bol vyhotovený z dôvodu riešenia využitia vodnej nádrže a jej bezprostredného okolia na aktivity, ktoré môžu oživiť rozvoj obcí, na území ktorých vodná nádrž leží. V k.ú. Petrovce v rámci projektu pozemkových úprav Petrovce bola navrhnutá výstavba rekreačnej zóny, ktorá sa skladá z rekreačných chát, požičovni člnov, komunikácii, prírodného parku. Rekreačné chaty boli navrhnuté v juhozápadnej časti k.ú. východne od vodnej nádrži. Miesto najvhodnejšie z pohľadu možného využitia na kúpanie a na pobyt pri vode je stredná časť južného brehu vodnej nádrži. Predpokladaná dĺžka sezóny rekreačného pobytu sú dva mesiace (júl – august), pri suchom a teplom lete s prehriatou vodou v nádrži maximálne do konca septembra. Ďalším dôvodom pre vytvorenie rekreačnej zóny je prihraničná poloha riešeného územia. Táto skutočnosť vytvára predpoklady pre oživenie cezhraničnej spolupráce a aktivít založených na cestovnom ruchu, výrobe a obchode.

Obr. č. 3

3. Súvislosti obvodu JPU so susednými katastrálnymi územiami

6


Obvod JPÚ hraničí so susednými k.ú. Petrovce, Dubno a Gemerský Jablonec. Pre katastrálne územie Petrovce, ktorého obvod riešeného JPU je súčasťou, sa vypracováva projekt pozemkových úprav. V zmysle harmonogramu prebiehajúcich prác bude ukončený v septembri r. 2013. V prípravnom konaní v r. 2004 Vodná nádrž nebola zahrnutá do obvodu PPU Petrovce. Obec patrí do Mikroregiónu Medveš spolu s ďalšími 10-timi okolitými obcami. Združenie vzniklo za účelom koordinácie činností obcí i ostatných subjektov v regióne vo všetkých oblastiach regionálneho rozvoja, s cieľom skvalitniť životné podmienky obyvateľov tohoto regiónu v zmysle trvalo udržateľného rozvoja.

4. Popis prírodných pomerov

7


4.1. Geologické pomery Katastrálne územie Petrovce leží uprostred Cerovej vrchoviny, v pramennej oblasti Mačacieho potoka. CHKO Cerová vrchovina patrí medzi najmladšie sopečné pohoria v Slovenskej republike. Geologické podložie tvoria pieskovce, cez ktoré sa vplyvom vulkanickej činnosti dostala na povrch andezitová, neskôr čadičová láva. Členitý kopcovitý terén je výsledkom zložitého geologického vývoja. Geologická stavba katastrálneho územia Petrovce je tvorená výlučne sedimentárnymi horninami. Prevažujúcou horninou v území, ale aj v celej Petrovskej vrchovine sú jemno- a strednozrnné žltosivé rozpadavé pieskovce (tachtianske pieskovce) fiľakovského súvrstvia. Vznikali v egenburgskom období miocénu v prostredí plytkého mora. Pieskovce sú častokrát stmelené karbonátovým tmelom. Pevnejšie vrstvy alebo bloky pieskovca sú relatívne odolnejšie voči erózii a vystupujú na povrch ako pieskovcové lavice hrubé 10 – 30 cm alebo šošovky. Na prelome vrchného pleistocénu a holocénu boli pieskovce na úpätiach svahov prekryté hlinitými a hlinitoílovitými deluviálnymi sedimentami. V holocéne boli doliny potokov vyplnené hlinitými, ílovitými a menej aj piesčitými náplavovými usadeninami Spomenuté súvrstvia podstiela nepriepustné lučenské súvrstvie. Na ich styku vyvierajú vrstevné pramene, ktoré dosahujú výdatnosti 1,0– 2,0 l.s-1.

4.2 Pedologické pomery Dominujúcim pôdnym typom v riešenom území sú hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. Vysoký pomer zastúpenia v obvode projektu pozemkových úprav majú aj regozeme typické až regozeme pelické, regozeme na výrazných svahoch 12 - 25°. Jedná sa o pôdy stredne ťažké až ťažké. V lokalite Koniarské po ľavej strane regionálnej cesty III/57124 a v lokalite Jablčné sú zastúpené gleje, stredne ťažké, ťažké až veľmi ťažké. V južnej časti územia v povodí potoka Gortva sú zastúpené pararendziny na stredne tažkých až lahších silikátovo – karbonátových terciérnych sedimentoch. Glej Pôda s glejovým redukčným Gr - horizontom do 50 cm od povrchu. Ide o pôdu trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami). Tvorí sa glejovým pôdotvorným procesom prevažne na fluviálnych sedimentoch a v lokálne depresných polohách iných substrátov pod vlhkomilným trvale trávnatým porastom. Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, močiarový, organozemný. Pararendziny Vyskytujú sa ostrovčekovite na karbonátovo-silikátových horninách najmä vo flyšovom a bradlovom pásme, majú dobrý vodný režim, krátkodobo môžu byť prevlhčené

4.3 Geomorfologické a orografické pomery

8


Katastrálne územie Petrovce je z hľadiska geomorfologického členenia (Mazúr Lukniš, 1980) súčasťou Matransko-slanskej oblasti, celku Cerová vrchovina, podcelku Petrovská vrchovina. Západná časť katastrálneho územia Petrovce spadá v rámci podcelku Petrovská vrchovina do oddielu Baštianska kotlina. Petrovská vrchovina tvorí východnú časť Cerovej vrchoviny. Na západe ju vymedzuje Hajnáčska vrchovina, na severe Juhoslovenská kotlina, na východe a juhu štátna hranica s Maďarskou republikou. Exogénne procesy, teda pôsobenie vody, vetra a mrazu, ktoré v kombinácii s gravitáciou modelujú povrch, tu vytvorili 2 typy reliéfu. Na málo odolné íly a piesky sa viažu kotlinovité zníženiny s pahorkatinným reliéfom, akou je napríklad Baštianska kotlina. Na odolnejších pieskovcoch je silne členitá podvrchovina až vrchovina. Veľmi silná je výmoľová erózia. Zníženiny reprezentované Baštianskou kotlinou (a Hostickou kotlinou severovýchodne od k. ú. Petrovce) sú takmer úplne odlesnené a premenené na oráčiny a trávnaté plochy. Podvrchovina sa vyznačuje prevahou lesných plôch najmä na svahoch, ktoré sa striedajú s trávnatými plochami a oráčinami v alúviách potokov. Kotliny Petrovskej vrchoviny sú husto osídlené sústredenými vidieckymi sídlami (Hostice, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Stará a Nová Bašta, Studená, Tachty, Petrovce), podvrchovina len roztrúsenými samotami. Petrovská vrchovina predstavuje typ brázdovo – vrchovinnej krajiny.

4.4 Klimatické a hydrologické pomery Územie patrí do teplého, suchého, kotlinového až kontinentálneho klimatického regiónu. V porovnaní s ostatným územím má táto oblasť znaky zvýšenej kontinentality. Rozdiel priemerných teplôt najteplejšieho a najchladnejšieho mesiaca je 16,7 °C. Priemerné júlové teploty dosahujú, prípadne presahujú 20 °C. Zimy sú tu chladné, studené, priemerná teplota v januári je okolo 0 až -3 °C. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9 až 9,1 °C. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 592 mm. Maximum zrážok je v mesiacoch máj, jún, júl. Minimum zrážok býva v zime, najmä v januári, februári a marci. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 60 dní. Priemerné maximum výšky snehovej pokrývky je tu okolo 15 cm. Tab.č.1 Priemerné teploty vzduchu v °C Mes. 1 2 3 4 5 6 7 °C -3,0 -0,1 4,4 9,9 14,8 17,9 19,7

8 9 10 19,1 14,8 9,5

11 3,7

12 -1,0

rok 9,1

Tab.č.2 Priemerné úhrny zrážok v mm mes. 1 2 3 4 5 mm 32 34 35 42 63

8 57

11 52

12 46

rok 592

6 77

7 69

9 41

10 44

Vietor patrí medzi najdôležitejšie klimatické prvky, lebo je nositeľom počasia. Veternosť je slabá s častým výskytom bezvetria najmä v nočnej dobe. Prevláda prúdenie vzduchu pozdĺž doliny, t.j. najmä od severovýchodu a juhozápadu. Tab.č.3 Priemerné rýchlosti vetra v m/s mes. 1 2 3 4 5 6 m/s 1,9 2,0 2,3 2,2 2,0 1,8 Tab.č.4 Priemerná častosť smerov vetra v% smer S SV V JV J JZ

7 1,7

Z

8 1,8

SZ

9 1,7

10 1,7

11 1,9

12 2,0

rok 1,9

bezvetrie 9


%

5,7

19,3 6,2

3,8

6,7

18,4 5,6

7,3

27,0

Tab.č.5 Priemerné maximum výšky snehovej pokrývky v cm mes. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 cm 13 15 9 4

10 3

11 6

12 12

rok 9

4.5 Ekologická stabilita územia a ochrana prírody Územie okolitých katastrálnych území má súvis na prvky ekologickej stability, ktoré nimi prirodzene prechádzajú. V rámci obvodu JPU sa jedná a o biocentrum regionálneho významu- Prírodnú rezerváciu, Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina – Porimavie a Genofondovú lokalitu nad hrádzou. Ekologickú stabilitu hodnotíme vzhľadom na stanovený obvod JPU v širšom kontexte vysokým podielom ekologicky stabilných plôch v území- lesov, trávnych porastov a nelesnej drevinovej vegetácie, vodných plôch. Spolu s existenciou chránených území vytvárajú veľmi priaznivé podmienky pre fungovanie územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni. Za hlavnú úlohu pri tvorbe kostry MÚSES preto považujeme udržanie ich kvality.

Do obvodu JPÚ zasahujú nasledovné prvky ochrany prírody a krajiny: Biocentrum Vodná nádrž Gemerský Jablonec - Petrovce BC01, BC02 Na základe Všeobecne záväznej vyhlášky KÚ v Banskej Bystrici č.16/2000 z 31.8.2000 bola časť vodnej nádrže Petrovce vyhlásená za prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany (BC02). Evidenčné číslo prírodnej rezervácie v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody je 1091. Rozprestiera sa na území 3 katastrálnych území- Petrovce, Dubno, Gemerský Jablonec. Prírodná rezervácia je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany významnej trofickej, reprodukčnej a migračnej lokality vodného vtáctva. V území boli zaznamenané viaceré ohrozené a vzácne druhy vtákov ako aj rastlín. Celková výmera prírodnej rezervácie je 32,0134 ha, návrhom podaným správou CHKO Cerová vrchovina by sa mala zmenšiť, vzhľadom na vyplývajúce obmedzenia na 19,347 ha(v obvode JPU -BC01). Brehy vodnej nádrže v k. ú. Petrovce, sú lemované porastami pálky a trstiny, biotop Lk11 - Trstinové spoločenstvá mokradí niekoľkých asociácií zväzu Phragmition communis Koch 1926. Zaznamenané tu boli napríklad druhy psinček poplazový (Agrostis stolonifera), žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica), vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), praslička močiarna (Equisetum palustre), lipkavec obyčajný (Galium aparine), steblovka splývavá (Glyceria maxima), kosatec žltý (Iris pseudacorus), žaburinka menšia (Lemna minor), vrbica vŕbolistá (Lythum salicaria), mäta vodná (Mentha aquatica), mäta dlholistá (Mentha longifolia), horčiak štiavolistý (Persicaria lapathifolia), chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea), trsť obyčajná (Phragmites australis), pálka širokolistá (Typha latifolia). Z triedy obojživelníkov sa v projekte ochrany uvádzajú druhy skokan zelený (Rana esculenta), rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), z plazov druhy užovka obojková (Natrix natrix), jaštrica krátkohlavá (Lacerta agilis) (na okraji VN) a

10


nepôvodný druh korytnačka písmenková (Trachemys scripta). Okrem nich sme zaznamenali aj užovku fŕkanú (Natrix tessellata) a korytnačku močiarnu (Emys orbicularis). Na území VN je dokázaný výskyt 126 druhov vtákov. Medzi hniezdiče patria potápka chochlatá (Podiceps cristatus), potápka malá (Tachybaptus ruficollis), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), kačica divá (Anas platyrhynchos), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), bažant poľovný (Phasianus colchicus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), chriašteľ vodný (Rallus aquaticus), sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus), lyska čierna (Fulica atra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), penica hnedokrídla (Sylvia communis), trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus), trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus), trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinoides), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), straka čiernozobá (Pica pica), vrabec poľný (Passer montanus), stehlík konopiar (Carduelis cannabina), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), kanárik záhradný (Serinus serinus), strnádka trsťová (Emberiza shoeniclus), strnádka žltá (Emberiza citrinella), strnádka lúčna (Miliaria calandra).

Obr.č.4 Znázornenie súčasného stavu prírodnej rezervácie (BC02)

Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina – Porimavie SKCHVU003 Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina - Porimavie sa vyhlásilo vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 30/2008 Z.z.. zo 7. januára 2008, na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov výrika lesného, včelárika zlatého, škovránka stromového, bučiačika močiarneho, výra skalného, kane močiarnej, rybárika riečneho, včelára lesného, ďatľa prostredného, penice jarabej, pipíšky chochlatej, krutihlava hnedého, prepelice poľnej, hrdličky poľnej a strakoša kolesára a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

11


Obr.č.5

Genofondová lokalita GL02 Nad hrádzou Genofondová lokalita je navrhnutá na ochranu kriticky ohrozeného ľanu chlpatého hladkastého (Linum hirsutum ssp. glabrescens) a zraniteľného ľanu chlpatého pravého (Linum hirsutum ssp. hirsutum). Aj keď v súčasnosti sú na lokalite priaznivé podmienky pre druh, nízka pokryvnosť bylín nevytvára konkurenčný tlak na ľan chlpatý, absencia hospodárenia môže spôsobiť, že lokalita zarastie drevinami. Na lokalite by bolo potrebné zaviesť pastvu oviec alebo kôz na jar a koncom leta, aby nebola ohrozená tvorba semien u ľanu, ale aby sa zároveň zabezpečilo odoberanie organickej hmoty a narúšanie vegetačného krytu raticami zvierat. Ďalej je potrebné odstrániť agát biely (Robinia pseudoacacia) z okolia lokality a z lokality samotnej. Tok potoka Gortvy je významným hydrickým biokoridorom, ktorý zabezpečuje optimálne životné podmienky spoločenstvám rastlín a živočíchov. Vodná nádrž je biocentrom vodného rastlinstva a živočíchov. Hranica chránenej oblasti CHKO Cerová vrchovina bola vyhlásená v roku 1989 a nezasahuje do obvodu projektu JPU. Prechádza jeho okolím zo severnej časti katastrálnej hranice medzi Dubnom a Petrovcami. Územie sa čiastočne prekrýva s chráneným vtáčím územím Cerová vrchovina -Porimavie, ktoré bolo schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 636 z 9. júla 2003. Chránené vtáčie územie bolo zaradené do sústavy Natura 2000.

12


Obr.č.6 Hranica CHKO

V záujme optimálneho riešenia a funkčného využívania vodnej nádrže bola pracovníkmi správy CHKO odporúčaná tzv. zonácia tejto vodnej plochy, ktorá by zohľadňovala potreby vlastníkov i užívateľov pozemkov vzhľadom k existujúcim obmedzeniam a minimalizácii negatívnych stretov záujmov v území. Navrhuje sa rozčlenenie VN na 3 časti s ohľadom na ich budúce využívanie: Zóna 1- plocha VN pokojového režimu (plocha v blízkosti vodnej hrádze) Zóna 2- plochy rekreácie (stredová časť VN) Zóna 3- plochy s odporúčaním vhodnosti na rybolov (tvorená súčasnou hranicou prírodnej rezervácie)

Obr.č.7- Zóna 1

13


4.6. Súčasná krajinná štruktúra Vývoj krajinnej štruktúry sa v priebehu rokov značne mení v závislosti od sociálnych a ekonomických pomerov. Človek svojou činnosťou za posledných niekoľko desiatok rokov výrazne ovplyvnil životné prostredie v predmetnom území. Vývoj krajiny možno vyhodnotiť na základe máp z rôznych časových období. Evidovaná krajinná štruktúra - vyplýva z údajov katastra nehnuteľností. Mapa určeného operátu (UO) a údaje o druhoch pozemkov v registri E KN nám dáva informáciu o spôsobe využívania pozemkov v dobe jej vzniku, pričom druh pozemku v zmysle §70 katastrálneho zákona nie je záväzným údajom. Katastrálna mapa a údaje o druhoch pozemkoch parciel v registri C KN nám dáva informáciu o platnom záväznom stave v katastri nehnuteľností. Súčasná krajinná štruktúra – bola spracovaná na základe účelového mapovania polohopisu a následného komisionálneho šetrenia druhov pozemkov. Navrhovaná krajinná štruktúra – posúdená súčasná krajinná štruktúra doplnená o návrhy z MÚSES, definované spoločné a verejné zariadenia a opatrenia. Súčasná krajinná štruktúra- v obvode projektu JPÚ sú zastúpené druhy pozemku- vodná a zastavaná plocha. Vodná plocha je tvorená samotnou plochou vodnej nádrže a vodným tokom Gortva. Užívateľom pozemkov v obvode JPÚ je SVP š.p. Banská Štiavnica.

Vstupná bilancia druhov pozemkov: Tab.č.6 Druh pozemku odsúhlasený komisiou Popis

Druh pozemku

Výmera v m2

vodná nádrž ochranná hrádza

Kód spôsobu využitia 12 24

vodná plocha zastavaná plocha

430208 7990

prístupová cesta

22

zastavaná plocha

4718

vodný tok dvor

11 18

vodná plocha zastavaná plocha

3524 1778

prevádzková budova

15

zastavaná plocha

171

limnigraf

25

zastavaná plocha

11

14


5. Popis existujúceho a navrhovaného stavu vybudovaných spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení 5.1. Komunikačné pomery Nakoľko obvod JPU je tvorený hranicou vodnej nádrže s priľahlými stavbami, komunikačné pomery bude potrebné posudzovať prostredníctvom širších vzťahov. Jedinú cestu v obvode JPÚ, pokračujúcu v susednom k.ú. Petrovce tvorí prístupová komunikácia MK1, ktorá sprístupňuje prevádzkovú budovu pri vodnej nádrži a samotnú hrádzu. Táto komunikácia bola v PPU Petrovce vysporiadaná v prospech vlastníka SVP, š.p. Jedná sa o asfaltom spevnenú komunikáciu o šírke 5,00m až do úseku blízkosti dvora prevádzkovej budovy, v ďalšom priebehu je táto cesta len čiastočne spevnená a od prístupového areálu VN oddelená rampou. V súčasnom období sa neoprávnene využíva k prístupu nádrže poľná cesta nadväzujúca od k.ú. Dubno, ktorá sa evidovaná v KN ako vodná plocha, (nachádza sa pod výškou maximálnej dovolenej hladiny VN). Z uvedeného dôvodu nie je súčasťou návrhu komunikačných opatrení. Prístupy na pozemky v okolí vodnej nádrže budú riešené cez účelové poľné komunikácie, ktoré sú navrhované v rámci susedného riešeného obvodu – projektu pozemkových úprav Petrovce. Ide o nasledovné existujúce a novonavrhované účelové poľné komunikácie: vedľajšie poľné cesty VPC 2 a VPC 3 sprístupňujúce pozemky v lokalite Lúčky, VPC 4 pripájajúcu sa na MK1 a sprístupňujúcu pozemky v lok. Rovné a prístupovú poľnú cestu v lok. Hrotova. Cesty sú nespevnené, zatrávnené, využívané k obhospodarovaniu okolitých poľnohospodárskych pozemkov a k sprístupneniu vodnej nádrže pre rybárov a rekreantov.

Obr.č.8, 9- miestna komunikácia MK1 a prevádzková budova pri VN

5.2. Vodohospodárske pomery Vymedzenie čiastkového povodia Slanej Rieka Slaná pramení v Stolických vrchoch, má celkovú dĺžku údolia na našom území 100,4 km a ústi do Tisy na maďarskom území.

15


Rozvodnica čiastkového povodia Slanej vedie od pramennej oblasti na severnom Svahu vrchu Stolica (1476 m n. m.), ktorý v Stolických vrchoch leží západne od obce Rejdová (okres Rožnava), smerom na západ cez Spišsko-gemerský kras a Muránsku planinu do Veporských vrchov až k pramennej oblasti rieky Rimavica, ktorá leží južne od obce Lom nad Rimavicou (okres Brezno). Rozvodnica pokračuje smerom na juhovýchod cez Stolické vrchy a na rozhraní s Revúckou vrchovinou, južne od obce Lehota nad Rimavicou. Najnižšie položené miesto čiastkového povodia Slanej na území Slovenska leží na ľavom brehu rieky, na poli neďaleko hraničného profilu, v ktorom Slaná opúšťa územie Slovenska a vteká na maďarské územie. Otáča sa smerom na juh, západne od mesta Rimavská Sobota vedie cez najvyššie miesta medzi Lučenskou a Rimavskou kotlinou do Cerovskej vrchoviny v Matransko-slanskej oblasti až na slovensko-maďarskú štátnu hranicu, ktorú pretína západne od obce Večelkov (okres Rimavská Sobota). Na ďalšom úseku vymedzuje čiastkové povodie Slanej štátna hranica a rozvodnica sa vracia na územie Slovenskej republiky v Slovenskom krase, juhovýchodne od obce Dlhá Ves (okres Rožnava). V čiastkovom povodí Slanej sú v prevádzke 3 vybudované veľké vodné nádrže: Klenovec (6,7 mil.m3) na Klenovskej Rimave, Petrovce (Gemerský Jablonec; 1,9 mil.m3) na Gortve a Teplý Vrch (4,7 mil.m3) na Blhu. Vodný tok Gortva VT1 (ID toku: 4-31-03-320) - pramení v celku Matransko – slanskej oblasti Cerová vrchovina, prameň leží v lese vo výške približne 470 m n. m. na severnom svahu masívu vo výbežku slovensko-maďarskej štátnej hranice, asi 3,8 km juhozápadne od okraja intravilánu obce Tachty. Plocha povodia je 167,441 km2; dĺžka 32,42 km. Gortva tečie asi 2 km približne smerom na sever až severovýchod po štátnej hranici, za zlomom na trase hranice pokračuje pôvodným smerom do vodnej nádrže Tachty ležiacej pri severozápadnom okraji obce Tachty. Za nádržou sa Gortva pootáča smerom na západ, priteká k obci Studená a v obci sa trasa vodného toku otáča opäť na severovýchod, vo vzdialenosti asi 1 km z východnej strany mína obec Nová Bašta a asi 0,9 km juhovýchodne od obce Gemerský Jablonec vteká do vodnej nádrže Petrovce. V oblúku vzdialenom od priehrady asi 0,3 km (Obr.č.11) na západ sa Gortva v poliach prudko otáča smerom na severozápad, kde priteká k obci Dubno, ktorú obteká najprv po juhovýchodnom a potom po severnom okraji a tečie takmer na západ cez Gemerský Jablonec. Vodný tok ďalej preteká cez obec Hajnáčka, na ďalšej trati vodný tok preteká cez Hodejov, preteká cez obec Gortva a medzi obcami Jesenské na ľavom a Širkovce na pravom brehu rieky ústi do Rimavy.

Obr. č. 10 Zregulované rameno Gortvy v obvode JPU

16


Vodná nádrž STN 75 0120 definuje vodnú nádrž ako priestor vytvorený vzdúvacou stavbou na vodnom toku, využitím prírodnej alebo umelej priehlbne na zemskom povrchu alebo ohradzovaním časti územia určeným na akumuláciu vody a k riadeniu odtoku. Základnou funkciou vodnej nádrže je meniť časovú postupnosť a veľkosť prietokov vody v tokoch alebo zadržiavať vodu tak, aby sa dala čo najužitočnejšie využiť a nespôsobovala škody. Pretože vodné nádrže okrem ochrany pred povodňami poskytujú aj dalšie úžitky, možno ich považovať za ekonomicky najefektívnejšie opatrenie na ochranu pred povodňami. V Slovenskej republike sa vodnými nádržami dnes reguluje približne iba 8 % priemerného ročného odtoku, čo sa už v súčasnosti javí ako nedostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné výrazne zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach. Z hľadiska hospodárenia s vodou a manipulácie s ňou sú pre vodnú stavbu Petrovce v zmysle manipulačného poriadku stanovené nasledovné hladiny: 237,00 m.n.m- minimálna prevádzková hladina VN 243,40 m.n.m- maximálna prevádzková hladina VN 244,00 m.n.m- maximálna dovolená hladina VN Parametre vodnej nádrže: Celková dĺžka VN- 2800m Objem nádrže- 2 490 000 m3 Priemerný ročný prietok- 15 m3/s Sanačný prietok- minimálny zostatkový prietok- 8 l/s

Obr.č. 11 Východná časť obvodu JPU s vyznačením prístupovej komunikácie a toku Gortvy

17


6. Vplyv opatrení obmedzujúcich využívanie pozemkov 6.1 Obmedzenie z dôvodu vodohospodárskych opatrení Podľa zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. sú užívatelia a vlastníci poľnohospodárskych a iných priľahlých pozemkov obmedzovaní pri ich obhospodarovaní opatreniami slúžiacimi na ochranu vôd a vodných zdrojov. Sú povinní ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovaniu vodných pomerov; sú povinní najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Pre ochranu vodných tokov sa vyhlasujú ochranné pásma. Pobrežné pozemky sú súčasťou ochranných pásiem vodných tokov podľa STN 75 2102 „Úprava riek a potokov". Pri vodných tokoch so šírkou toku medzi brehovými čiarami do 10 m sa určuje ochranné pásmo 4 m, pre vodné toky so šírkou medzi brehovými čiarami od 10 m do 50 m sa určuje ochranné pásmo 6 m od brehovej čiary. Ochranné pásmo hrádze Vodnej stavby Petrovce (Gemerský Jablonec) predstavuje 6 m od vzdušnej päty hrádze a aj od hranice pozemkov, na ktorých sú umiestnené objekty súvisiace s hrádzou; 10 m od čiary vzdutia pri maximálnej dovolenej hladine v nádrži, ktorá je na kóte 244,00 m.n.m. V ochranných pásmach nie je prístupná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu pozemku, navážky, manipulácia s látkami škodiacimi vodám a výstavba súbežných inžinierskych sietí. Proti ťažbe zeminy je určené ochranné pásmo 20 m od brehových čiar vodných tokov v riešenom území. Podľa § 50 zákona č. 364/2004 Z. z. vlastník pobrežného pozemku je povinný: a) umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, b) dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, c) umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.

Podľa § 55 z.č. 364/2004 pre ochranu vodných stavieb je: (1) zakázané je akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia V zmysle zákona č. 7/2010 Z. z. O ochrane pred povodňami sú ochranou činnosti, ktoré sú zamerané na znižovanie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Ochranu pred povodňami vykonávajú: • Orgány ochrany pred povodňami • Ostatné orgány štátnej správy

18


• Orgány územnej samosprávy • Povodňové komisie • Správcovia vodných tokov • Vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území • Iné osoby Zakázané je meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta vodného toku zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku.

6.2 Ostatné obmedzenia Pre prírodnú rezerváciu vodná nádrž Gemerský Jablonec- Petrovce , v ktorej platí 5 stupeň ochrany (vyhlásené podľa zákona 543/2002). Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany je zakázané: a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods 1., b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie, e) osvetlovať bežeckú trať alebo športový areál, f) rušiť pokoj a ticho, g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha, h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, i) umiestniť stavbu. Podľa odseku 1 na území, na ktorom platí piaty stupe´ochrany , sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 12 písm. c), e) až h), §13 ods 2. písm i), j) a l), § 14 ods 2. písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b).

V katastrálnom území Petrovce je vedené Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina – Porimavie. Podľa zákona MŽP SR č. 30/2008 Z.z. §2 ods. 1 sú zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany vtáčieho územia. Medzi zakázané činnosti patria nasledovné: a) manipulácia s výškou vodnej hladiny v rybníkoch, rybochovných zariadeniach alebo vodných nádržiach s rozlohou viac ako 0,5 hektára o viac ako 10 cm od 1. apríla do 31. júla, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, b) zasahovanie do pobrežnej vegetácie rybníkov, vodných nádrží, močiarov alebo iných vodných biotopov, najmä kosenie, presekávanie, vypaľovanie, chemické ošetrovanie, vyhŕňanie alebo vytváranie priechodov od 1. marca do 30. septembra okrem vykonávania povinností v mimoriadnych situáciách podľa osobitného predpisu,1) c) odbahňovanie alebo upravovanie dna alebo brehov rybníkov alebo vodných nádrží od 1. marca do 30. septembra okrem vykonávania povinností v mimoriadnych situáciách podľa osobitného predpisu,1)

19


d) pozemné aplikovanie pesticídov alebo priemyselných hnojív v blízkosti vodných alebo mokraďových biotopov, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, e) výrub alebo vykonávanie akýchkoľvek zásahov do drevín rastúcich mimo lesa od 1. marca do 31. júla okrem odstraňovania následkov havárií alebo porúch na elektrickom vedení, f) zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho porastu2) na ornú pôdu,3) g) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov okrem ich obnovy, h) odstraňovanie alebo poškodzovanie hniezdnych alebo dutinových stromov, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, i) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda včelára lesného, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, j) ťažba piesku, hliny alebo iné zásahy spôsobujúce narušenie pôdneho krytu alebo spôsobujúce zmenu biotopu na hniezdnych lokalitách včelárika zlatého od 5. mája do 20. augusta, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, k) odstraňovanie ojedinele stojacich suchých stromov alebo zlomov na lesných pozemkoch, ktoré nemôžu byť zdrojom zvýšenej početnosti škodlivých biotických činiteľov, nepredstavujú možné nebezpečenstvo z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nebránia technologickému sprístupneniu porastu.

V obvode JPÚ sa nachádza revír pre lovný účel VN Petrovce (číslo revíru N 617). Lov rýb je obmedzený od telesa hrádze po úsek v hornej časti, kde je chránená rybia oblasť, v ktorej oblasti označenej tabuľami je celoročný zákaz lovu rýb. V ochrannom pásme chránenej rybej oblasti je lov povolený od 1.7. do 15.3., len z brehu, zakázané je zavážať nástrahy a návnady. V uvedenej oblasti je zakázané používať akékoľvek plavidlá. Dodržiavať je potrebné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

20


7. Bilancia plôch pre spoločné a verejné zariadenia a opatrenia V rámci návrhov vymedzených prvkov kostry spoločných a verejných zariadení a opatrení zostáva bilancia pôvodných druhov pozemkov zachovaná. Definované je vlastníctvo týchto plôch v obvode JPÚ. Tab. č.7 Názov

Bilancie spoločných a verejných zariadení Popis Vlastníctvo Výmera v m2

MK1 (SZO) VT1 (VZO)

prístupová cesta vodný tok Gortva

4718 3524

SVP, š.p SVP, š.p

Vybrané ekologické prvky regionálneho či miestneho významu budú plniť svoju úlohu, bez ohľadu na to či budú SZO. Z dôvodu ich výmery, vlastníckych vzťahov a záujmov vlastníkov či užívateľov v území budú mať charakter spoločných zariadení a opatrení len prvky uvedené v bilanciách plôch. Uvedené bilancie ekologických prvkov majú len informatívny charakter. Tab. č.8 Bilancie ekologických prvkov v obvode JPÚ 2

Názov

Popis

BC01

Prírodná rezervácia vodná nádrž-návrh

Výmera v m 14661

BC02

Prírodná rezervácia vodná nádrž-súčasný stav

12 0843

SKCHVU003

Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina – Porimavie Genofondová lokalita Navrhovaná zonácia- využitie plôch VN Pokojový režim VN Plocha VN vhodná na rekreačné využitie Plocha VN vhodná na rybolov

448399

GL02 Zóna 1 Zóna 2 Zóna 3

716 6 8400 22 4618 12 0843

Tab.č.9 Štruktúra vlastníckych vzťahov v obvode JPÚ

Obec Petrovce

Výmera v m2 33 8322 1360

Ostatní(známi a neznámi) vlastníci

10 8717

Vlastník

SVP š.p. + pozemky vo vlastníctve štátu

V Rim. Sobote dňa 17.12.2012

spracoval A-ZENIT s.r.o.

21


22

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu JPÚ

Recommend Documents