rómska verejná politika spravodaj

4|2011 Milí priatelia, milé priateľky, opäť sa k vám dostáva nové číslo spravodaja Rómska verejná politika. Na sklonku roka 2011 chceme takouto formou zhodnotiť úspechy a zlyhania vlády SR pri riešení rómskej problematiky. V auguste 2010 sme patrili k tým, ktorí pozitívne hodnotili Programové vyhlásenie Vlády SR vo vzťahu k riešeniu postavenia Rómov v našej spoločnosti. Pôvodne sme zamýšľali hodnotiť činnosť vlády po každom roku jej funkčného obdobia. Vzhľadom na stratu dôvery vlády v parlamente a plánované predčasné voľby sa však hodnotenie prvého roka vlády stáva aj odpočtom celého jej fungovania. Rozhodli sme sa pre formu ankety, v ktorej sme požiadali viacerých odborníkov a odborníčky o ich názor na jednotlivé kroky vlády. Výsledky ankety nevyznievajú vôbec pozitívne. Napriek deklarovanému záujmu sa vláde Ivety Radičovej nepodarilo zásadnejšie zmeniť politiky v rómskej oblasti, ani zastaviť zhoršovanie životnej situácie v rómskych osadách. Dovoľte nám preto zaželať vám veľa úspechov v roku 2012 a budúcej vláde viac odvahy pri presadzovaní práv Rómov.

V tomto čísle spravodaja vám prinášame výsledky ankety, v ktorej sme sa pýtali niekoľkých odborníkov na ich názor na desať konkrétnych krokov súčasnej vlády, ktoré sa priamo či nepriamo dotýkajú postavenia Rómov a marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Respondenti boli z radov odborníkov, ktorí sa tejto oblasti venujú už niekoľko rokov. Poprosili sme ich, aby ohodnotili vybrané udalosti na škále od 1 do 5, kde 1 predstavovalo najvyššie a 5 najnižšie hodnotenie, a ku každej otázke pripojili vlastný komentár. Otázky sa týkali lokálnych stratégií komplexného prístupu, participácie Rómov na tvorbe verejných politík, návrhu legislatívneho zámeru zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, návrhu koncepcie vzdelávania v materských, základných a stredných školách, zvýšenia počtu policajtov v rómskych osadách, návrhu novely zákona o obecnom zriadení, revidovaného národného akčného plánu Dekády začleňovania rómskej populácie, prístupu predstaviteľov vlády k vyhroteným mediálnym kauzám, projektu e-pay kariet a zriadenia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a jej poradných výborov. Výstupy z tejto ankety sme zoradili podľa priemerného výsledku hodnotení jednotlivých krokov a doplnili sme ich o komentáre, ktoré sme skrátili a redakčne upravili. Na našu anketu odpovedali Tomáš Hrustič (Národný demokratický inštitút), Jarmila Lajčáková, (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Zuzana Kusá (Slovenská sieť proti chudobe), Ingrid Kosová (Quo Vadis), Stano Daniel (v čase realizácie ankety Európske centrum pre práva Rómov), Laco Oravec (Nadácia Milana Šimečku) a ešte zástupca ďalšej organizácie, ktorý si neželal byť menovaný.

Vznik, kompetencie a zloženie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej poradných výborov 12. apríla 2011 po prvýkrát zasadla Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Rada vlády SR je stálym poradným orgánom vlády, momentálne pod vedením podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolfa Chmela. Vzniku Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny predchádzalo zrušenie niekoľkých poradných výborov a práve šesť z nich prešlo pod agendu novozriadenej Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Rada vlády bude pôsobiť v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd, politických a občianskych práv, práv národnostných menšín a etnických skupín, a tiež hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Je zložená z predstaviteľov rezortov, odborníkov z akademického prostredia a zástupcov tretieho sektora. Priemerné Priemerné hodnotenie: 2,2

Komentáre

Jarmila Lajč Lajčáková: áková (Pozn. komentár smeruje k posúdeniu tejto inštitúcie s ohľadom na zvýšenie participácie Rómov na rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa vlastných komunít)

V rámci existujúceho systému individuálnych menšinových práv a možností slovenskomaďarských etnických vzťahov, ktoré determinujú aj rozsah národnostných práv pre iné menšiny považujem vznik výboru pre národnostné menšiny a ľudské práva, ako aj spôsob voľby jej členov za výrazný pokrok v tejto oblasti na Slovensku. Tvorcovia sa v rámci ústavných medzí - na slovenské pomery - inovatívne vyrovnali s voľbou členov tak, aby ich čo najviac legitimizovali z hľadiska zastupovania menšín. Samozrejme, výbor by mohol mať rozsiahlejšie právomoci ako napríklad vetovať návrhy, ktoré smerujú k obmedzovanie menšinových práv. Myslím, že v tejto fáze je kľúčové, aby novozvolení členovia výboru vedeli dostatočne využiť a postupne rozšíriť potenciál existujúcich právomocí k presadzovaniu záujmov menšín.

Ingrid Kosová: Kosová Otázkou je, či výbor bude

dostatočne reprezentatívny a či bude dostatok vôle na riešenie problémov. Pozitívne hodnotím najmä existenciu výboru pre rodovú rovnosť, ako aj zriadenie pracovnej skupiny pre práva neheterosexuálnych osôb, ako aj pracovnej skupiny pre inkluzívne vzdelávanie. Tomáš Hrustič Hrustič: Znovu len ďalšia komisia,

ktorá nemá veľké kompetencie.

Laco Oravec: Oravec Zámer zriadiť Radu vlády pre

ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť je jedným z najpozitívnejších rozhodnutí tejto vlády vo vzťahu tak k Rómom, ale aj k všetkým ostatným sociálnym skupinám a celej občianskej spoločnosti ako takej. Aj keď na začiatku možno iba v symbolickej rovine, vláda týmto činom otvorene uznala dôležitosť dodržiavania ľudských práv a boja proti diskriminácii. Prínos Rady vlády sa bude dať hodnotiť až s odstupom času, keď bude jasnejšie, či išlo len o ďalšie formálne gesto, alebo o skutočnú snahu zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv a menšín.

rómska verejná politika spravodaj 4|2011

Filozofia a základné východiská pripravovaného zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách Koncom septembra 2011 bol legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách odoslaný na rokovanie vlády SR. Iniciatívu pri príprave tohto zámeru malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré vychádzalo z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Tento dokument sa pripravoval v spolupráci so zástupcami akademickej sféry a mimovládnych organizácií. Za týmto účelom boli vytvorené pracovné skupiny, zároveň prebiehali diskusie o konečnej podobe a obsahu tohto dokumentu. Legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách sa zaoberá koncentrovanou chudobou. Hodnotí súčasnú právnu úpravu v prioritných oblastiach, a to v oblasti bývania, zdravia, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych vecí, ďalej zdôvodňuje prípravu navrhovanej právnej úpravy, špecifikuje jej ciele a tiež rámcovo definuje opatrenia sociálnej inklúzie v jednotlivých oblastiach. Riešenie koncentrovanej chudoby a situácie v sociálne vylúčených spoločenstvách si vyžaduje veľkú mieru komplexnosti. Dopadom prijatia zákona by malo byť zlepšenie podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré sú charakteristické marginalizáciou, ktorú legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách bližšie špecifikuje ako priestorové rozloženie obyvateľstva, kde prevláda vysoká miera sociálnej odkázanosti, ekonomickej neistoty a nízka úroveň vzdelanosti. Cieľom zákona má byť snaha o implementáciu programov a politík, ktoré prispejú k zníženiu počtu sociálne vylúčených spoločenstiev. Odkaz na materiál návrhu legislatívneho zámeru zákona: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=1&matEID=4253&langEID=1 Priemerné hodnotenie: 2,4

Komentáre

Daniel: Daniel Filozofiu zákona ako legislatívneho podkladu pre cielenú pomoc jednotlivcom, resp. skupinám trpiacim špecifickou formou sociálneho vylúčenia, veľmi oceňujem. Je dôležité si neustále pripomínať, že nejde o zákon o Rómoch a tomuto prispôsobiť aj jeho náplň. Ak chceme zlepšiť postavenie Rómov v spoločnosti, potrebujeme iné opatrenia a nemôžeme sa zameriavať len na výšku sociálnych dávok. Osobne považujem zužovanie tzv. rómskej problematiky len na problematiku chudoby za urážlivé. Stano

Zuzana Kusá: Kusá Pozitívna je legislatívna

podpora pre komplexný prístup k oblastiam koncentrovanej chudoby, dôraz na rozvoj služieb rôzneho druhu, ďalej zámer legislatívne zakotviť povinnosť vlády vyčleniť každoročne nejakú časť štátneho rozpočtu na komplexný prístup. Menej pozitívne je minimálne spracovanie a využitie zahraničných skúsenosti, prílišný dôraz na čo najpresnejšie zacielenie sa na teritoriálne spoločenstvo koncentrovanej chudoby a menšie pochopenie pre to, že celá „hostiteľská/susedská“ komunita potrebuje mať prospech z budúcich opatrení, lebo len tak to môže podporovať spoluprácu a vzťahy medzi ľuďmi z rôznych vrstiev a etník. Jarmila Lajč Lajčáková: áková Navrhovaný zámer

zákona o SVS je zjavne vo svojich opatreniach zameraný na riešenie exklúzie marginalizovaných rómskych osád, ktoré však redukuje na problém tzv. koncentrovanej chudoby. Ignoruje tým etnický rozmer znevýhodnenia obyvateľov týchto komunít a nevysporiadava sa s tým ako táto politika súvisí s národnostnou politikou voči Rómom ako národnostnej

menšine. Návrh nerieši príčiny exklúzie a diskriminácie rómskych komunít a dočasnými vyrovnávacími opatreniami finančnej podpory môže viesť k nezamýšľaným dôsledkom stigmatizácie týchto komunít ako neschopných a k prehĺbeniu interetnického napätia. Za veľmi problematické považujem to, že filozofia a vhodnosť takéhoto prístupu neboli konzultované s komunitami, ktorých sa týka. Ministerstvo práce sa pri príprave materiálu (v neprimerane krátkom čase) pohybovalo v mantineloch politickej zákazky bez ohľadu na dvadsaťročné ročné skúsenosti v tejto oblasti na Slovensku alebo v iných krajinách. Niektoré opatrenia návrhu sú pritom vysoko problematické z hľadiska rešpektovania základných ľudských práv ako napríklad v oblasti reprodukčného správania.

Laco Oravec: Oravec Som jedným zo zástancov komplexnej legislatívy na riešenie koncentrovanej chudoby, pretože si myslím, že na Slovensku doteraz absentovali politiky zamerané na komunity, ktoré čelia extrémnemu sociálnemu vylúčeniu. Samozrejme, rád by som aj v tomto zákone videl priame prepojenie na etnické determinanty sociálneho vylúčenia a to jednak v podobe uznania historických príčin, ktoré viedli k vytvoreniu rómskych osád a giet, ako aj v definovaní opatrení, ktoré by smerovali k odstraňovaniu rasizmu a diskriminácie. Verím, že pri príprave samotného zákona budú tieto faktory zohľadnené.

Medzinárodná konferencia Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku 8. novembra 2011 sa v Bratislave konala Medzinárodná konferencia s názvom Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku pod záštitou podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolfa Chmela, ktorú zorganizoval Úrad vlády SR v spolupráci s mimovládnymi organizáciami Amnesty International, Člověk v tísni Slovensko a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. V úvodných príhovoroch odzneli definície kľúčových pojmov, spomenula sa školská legislatíva a povinnosť Slovenskej republiky neodkladne dodržiavať svoje právne záväzky. Hovorilo sa aj o hospodárskych dopadoch exklúzie a ekonomických výhodách začlenenia Rómov do spoločnosti. Ďalej odzneli príspevky o situácii a možnostiach žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne vylúčených rómskych komunít alebo z národnostných menšín, resp. detí migrantov a cudzincov, ako aj o práve detí na vzdelanie a segregácii rómskych detí v školskom systéme Slovenska. Inšpirujúce boli výstupy pána Svobodu z českej organizácie Člověk v tísni, v ktorých varoval pred resegregáciou, do ktorej vyústili snahy Českej republiky zrušiť „zvláštne“ školy, kde bolo vysoké zastúpenie rómskych detí. Heather Ureche z charitatívnej organizácie Equality zas prezentovala spôsoby inkuluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británii a odporučila v prvom rade prestať označovať deti rôznymi nálepkami. Odzneli aj cenné návrhy ohľadom diagnostiky ako nástroja pomoci a nie nástroja selekcie od pani Špotákovej. Prvá z troch panelových diskusií sa zaoberala možnosťami transformácie škôl smerom k inklúzii, pričom úvodnú prezentáciu o prvkoch inklúzie, ktoré na škole zaviedli, predniesla riaditeľka školy Katarína Krahulová. V ďalších pracovných skupinách sa diskutovalo o možnosti financovania inkluzívnych opatrení a úlohe odborných inštitúcií na podporu rozvoja inklúzie. V záverečnom zhrnutí konferencie sa dôraz kládol na dôležitosť systémových zmien a finančnej podpory, ale v prvom rade vôle učiteľov vzdelávať deti inkluzívne.


3. medzinárodná konferencia rómskych žien V dňoch 23. až 25. októbra sa v španielskej Granade konala 3. medzinárodná konferencia rómskych žien. Účastníčky mali možnosť spoznať skúsenosti rómskych žien zo zahraničia, ich každodenné problémy a prekážky, s ktorými sa stretávajú pri ich riešení. Účastníčky sa zhodli na tom, že postavenie rómskych žien v spoločnosti je alarmujúce a je potrebné do tejto témy vniesť nové, inovatívne prístupy, nápady a v konečnom dôsledku aj riešenia. Diskutovalo sa o postavení rómskych žien vo svete a ich ľudských právach, ako aj o spoločenskej a politickej participácii. Účastníčky sa oboznámili so situáciou v krajinách Európy. Aj Slovensko bolo veľakrát spomínané v súvislosti s prípadmi nezákonnej sterilizácie rómskych žien, či segregáciou v školstve. Táto situácia síce vypovedá o zlyhaní právneho systému, ale neznamená, že pozitívna zmena nie je možná.

Národné stratégie začleňovania Rómov Na tému rómskych stratégií sa v priebehu novembra a decembra 2011 konalo na európskej úrovni niekoľko konferencií. Prinášame vám ich prehľad a odkazy na viac informácií: 8. novembra 2011 sa v Európskom parlamente v Bruseli konala konferencia Národné rómske stratégie: Zabezpečenie komplexného a efektívneho európskeho prístupu. Viac na: http://www.soros.org/initiatives/brussels/ events/roma-strategies-conference20111008 10. novembra 2011 prebehla v Bruseli konferencia o ukážkach uplatňovania rovnosti šancí lokálnymi a regionálnymi autoritami: http://www.romabuzzmonitor.net/2011/1 0/event-local-and-regional-authoritiespromoting-equal-opportunities-ile-defrance-europe-days-10-november-2011brussels-belgium/ 17. a 18. novembra 2011 sa v Bruseli konalo 6. stretnutie Európskej platformy pre inklúziu Rómov, ktorú organizovala Európska komisia a jej obsahom bolo definovať úlohu platformy pri tvorbe národných stratégii integrácie Rómov. Viac sa dočítate na: http://ec.europa.eu/justice/events/romaplatform/index.html

Revidovaný Národný akčný plán Dekády začleňovania Rómov Vláda Slovenskej republiky 10. augusta 2011 schválila Revidovaný Národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie na roky 2011-2015. Dekáda bola iniciatívou vládnych aj mimovládnych inštitúcií a vo veľkej miere aj iniciatívou rómskych organizácií. Snaží sa prijímať opatrenia na inklúziu Rómov v štyroch hlavných oblastiach, a to vzdelávania, zamestnania, bývania a zdravia a v prierezových oblastiach. Na revízii národného akčného plánu sa podieľal Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý spolupracoval s rezortom školstva, práce, kultúry, dopravy a zdravotníctva, mimovládnymi organizáciami, akademikmi a aktivistami. Medzi ciele tohto dokumentu patrí motivovanie a zlepšenie školských výsledkov detí z marginalizovaných rómskych komunít, podpora zamestnanosti a integrácie Rómov ako aj zlepšenie zdravotnej starostlivosti a prístup k službám. Okrem štyroch prioritných oblastí tohto dokumentu je dokument zameraný aj na boj proti chudobe a diskriminácii. Jedným zo zámerov dokumentu je tiež zber dát o Rómoch. https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=1&matEID=4119&langEID=1&tStamp=20110704151402667 Priemerné hodnotenie: 3

Komentáre

Zuzana Kusá: Kusá Pozitívna je snaha o konkretizáciu cieľov, postupov ich dosahovania a spresnenia indikátorov, podľa ktorých sa plnenie bude môcť kontrolovať. Taktiež široké zapojenie MVO, odborníkov a pod. je veľké pozitívum. Negatívom je podriadenie cieľov aktuálnym rozpočtovým možnostiam a aktuálnemu vládnemu programu, hoci Dekáda volebné obdobie prekračuje. Žiadúci stav (ciele) mal byť aspoň jasne pomenovaný. Jarmila Lajč Navrhované Lajčáková: áková opatrenia sú vo veľkej miere vágne a opakujú to čo už bolo zrealizované (napr. zmapovanie situácie s prístupom k pitnej vode, ktoré bolo realizované

ešte v nadväznosti na Základné tézy z roku 2003). Niektoré aktivity považujem za problematické ako napr. vytvorenie „normálnych“ základných tried v špeciálnych školách. Nemám za to, že táto aktivita napomôže v procese inklúzie. Laco Oravec: Oravec Nepochybne je potrebné

oceniť, že Slovensko má nový akčný plán Dekády začleňovania Rómov, pretože ten predošlý bol prakticky nevykonateľný. Nový plán prináša mnoho cieľov a opatrení, s ktorými sa jednoznačne možno stotožniť. Je mi však ľúto, že príprava akčného plánu bola opätovným dôkazom toho, ako nekonštruktívne a reštriktívne pristupujú jednotlivé rezorty k tvorbe rómskej verejnej politiky. Ak by tomu tak nebolo, mohol byť tento akčný plán omnoho lepší a ambicióznejší.

Zámer projektu e-pay kariet Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte v roku 2010 iniciovalo prípravu pilotného projektu e-pay kariet. Tento projekt mal byť spustený najprv v prvých piatich obciach na východnom Slovensku. Pôvodne malo ísť o obce Spišský Hrhov, Čičava, Hlinné, Sveržov a Pečovská Nová Ves. Každých šesť mesiacov sa do projektu malo zapojiť ďalších päť obcí. Podľa vyjadrenia štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Lucie Nicholsonovej, sa uvažovalo o tom, že karta bude slúžiť na vyplácanie dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, prídavkov na deti, rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa. Dávky v hmotnej núdzi v súčasnosti poberá okolo 180.000 ľudí. Podľa zámeru by občan zapojený do aktivačných prác mal prístup aj k istej hotovosti, zvyšok by bol prevedený na e-pay kartu, ktorou by bolo možné platiť vo všetkých termináloch. Zavedenie epay kariet, ktoré v rôznych formách fungujú napríklad aj v USA a Veľkej Británii, by malo podľa ministerstva znížiť neplatičstvo a úžeru. Pôvodný časový plán spustenia pilotného projektu bol opakovane posúvaný a ministerstvo iba nedávno vyhlásilo výberové konanie na realizáciu tohto projektu. Je teda otázne, či vzhľadom na predčasné voľby bude tento projekt vôbec realizovaný. Priemerné hodnotenie: 3,6

Komentáre

Ingrid Kosová: Kosová Myslím že základným cieľom nástrojov v riešení rómskej problematiky by malo byť zvýšenie životnej úrovne, či obmedzenie výskytu úžery.

Zavedenie e-pay kariet môže čiastočne eliminovať úžeru, ale mám obavy, že určite nebude mať vplyv na zvýšenie životnej úrovne, najmä ak pôjde ruka v ruke s ďalšími návrhmi zákonov ako je zníženie rodičovských príspevkov pre dlhodobo


nezamestnané ( teda najmä rómske ženy ) a pod. Tomáš Hrustič Hrustič: E-pay karty sú len spôsob

vyplácania dávok v hmotnej núdzi. Opäť

to nie je systémové riešenie, ktoré by pomohlo chudobným ľuďom vymaniť sa z cyklu chudoby. Negatívne vnímam najmä komunikačné nejasnosti v počiatočných fázach, verejnosť si

myslela, že e-pay karty dostanú len Rómovia, vznikalo množstvo nedorozumení.

Návrh koncepcie výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách a v stredných školách, ktorý predstavilo Ministerstvo školstva v júni 2011 V programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 vláda kladie dôraz na podporu vzdelávania, vedy a výskumu. V koncepcii vzdelávania na materských, základných a stredných školách SR sa zhrnulo päť koncepčných zámerov, a to: efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva; kvalitná výchova a vzdelávanie; regionálne školstvo dostupné pre všetkých; regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu a zapojenie škôl do medzinárodnej spolupráce. Pri vypracovávaní koncepcie sa zohľadňovali aj tieto strategické dokumenty: Oznámenie Komisie Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, Národný program reforiem 2011-2014, návrh materiálu Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005-2015, návrh materiálu Analýza činnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako aj návrh materiálu Analýza činnosti a efektívnosti verejnej správy. Táto koncepcia vyvolala množstvo pripomienok z vládneho i mimovládneho sektora, ktorými rôzne inštitúcie upozorňovali na nedostatky a chýbajúce zložky, ktoré by takýto dôležitý dokument mal obsahovať. Pripomienky sa týkali obsahu, taktiež jazykovej stránky, neriešenia národnostného školstva (a ak, tak len veľmi okrajovo) a potreby integrácie a zvyšovania kvality školstva dostupného i v jazykoch národnostných menšín. Spomínaná koncepcia bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, na rokovanie vlády sa však nedostala. https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=4043&langEID=1&tStamp=20110613112912280 Pripomienky mimovládnych organizácií k návrhu koncepcie: https://lt.justice.gov.sk/Public/MassReviewSupportByUser.aspx?instEID=1&matEID=4043&mrEID=187932 Priemerné hodnotenie: hodnotenie : 3,8

Komentáre

Daniel: Predovšetkým sa Daniel stotožňujem sa s výhradami mimovládnych organizácií formulovaných v otvorenom liste (pozri http://www.changenet.sk/?section=kamp ane&x=576424). Ak by mala koncepcia byť len nesúrodým súčtom čiastkových opatrení na odstraňovanie problémov, nejde o koncepciu výchovy a vzdelávania, ale skôr o koncepciu reakcie na problémy. V každom prípade však oceňujem, že sa medzi problémy zaradila aj téma segregácie, čo je výrazný a veľmi oceňovaný posun z pohľadu dodržiavania ľudských práv. Stano

Jarmila Lajč Lajčáková: áková Dokument čiastočne

reflektuje na niektoré parciálne dôvody segregácie rómskych detí v školstve. Neobsahuje však ucelenú stratégiu transformácie školstva smerujúceho k inkluzívnemu vzdelávaniu (obsahom aj metódami vzdelávania a aj nevyhnutnými inštitucionálnymi zmenami) tak, aby umožnil rovný prístup k vzdelaniu pre všetky deti. Za problematické považujem tiež, že návrh neráta s elimináciou paralelného vzdelávacieho systému tzv. špeciálnych škôl. Mám za to, že skúsenosť za posledných 20 rokov a rôzne prístupy k „diagnostike rómskych detí“ poukazujú na to, že existencia tohto systému slúži k racionalizácii segregačných praktík pre tú časť populácie, ktorá „sa nezmestí“ do štandardov toho, čo nositelia moci

zadefinujú ako „normálne“. Prijímanie polovičatých riešení, ktoré nemajú ambíciu odstraňovať dôvody vylúčenia Rómov zo vzdelávacieho systému, považujem prinajlepšom za zbytočné. Laco Oravec: Oravec Koncepcia výchovy a vzdelávania bola v mnohých smeroch obrovským sklamaním. Namiesto vízie ponúkla iba výpočet nekonzistentných úloh a opatrení, pričom ani zďaleka neobsahovala všetky záväzky, ktoré prijala Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení. Bohužiaľ, Ministerstvo školstva dlhodobo nie je schopné zodpovedne pristupovať k riešeniu postavenia rómskych detí vo vzdelávacom systéme.

Zvýšenie počtu policajtov v niektorých rómskych osadách Na podnet ministra vnútra SR, Daniela Lipšica, v regiónoch so zvýšenou kriminalitou, najmä na východnom Slovensku, pôsobí od januára 2011 viac policajných hliadok. "Tieto oblasti sú aj v blízkosti segregovaných osád, kde sú ľudia často pomerne pravidelne vystavení trestnej činnosti majetkového, ale niekedy aj násilného charakteru," uviedol minister Lipšic. Toto opatrenie prišlo po zavedení funkcie poradcu pre rómsku kriminalitu a následne po vypracovaní tzv. mapy rómskej kriminality. Priemerné hodnotenie: 4,1

Komentáre

Jarmila Lajč Lajčáková: áková Prístup Ministerstva

vnútra, priamo alebo menej priamo vychádzajúci z tézy boja proti tzv. Rómskej kriminalite je formou diskriminačnej politiky, ktorá stigmatizuje rómsku menšinu a žiaľ v mnohých

ohľadoch pripomína filozofické východiská a praktiky predchádzajúcich režimov (vrátane fašizmu, ktorý kauzálne spájal atribúty správania s rasou). Súčasne použitie moci, sily a trestného práva rozhodne nie je najvhodnejším (a už vôbec nie jediným) riešením interetnických konfliktov, drobných krádeží či vážnych problémov, ktoré trápia členov

a členky marginalizovaných rómskych komunít ako je domáce násilie alebo úžera. Kosová: Kosová Práca policajtov by nemala byť o represii, ale o prevencii. Policajní špecialisti môžu byť veľmi účinným spojivom pri zefektívnení spolupráce s terénnymi pracovníkmi Ingrid


a ďalšími pomáhajúcimi profesiami. Otázka je, či tento nástroj bude využívaný za týmto účelom, alebo má byť len represívnym nástrojom. Vrcholom je vymenovanie poradcu pre rómsku kriminalitu. Tomáš Hrustič Hrustič: Z môjho pohľadu ide

o populistický krok smerom k nerómom. Minister vnútra tak podľa môjho názoru oslovuje voličov, ktorí potrebujú

radikálnejšie a represívne opatrenia. Je možné, že zvýšený počet policajtov zamedzí niektorým drobným trestným činom, no z konečného hľadiska je to nesystémový krok. Oravec: Jedným z kľúčových Oravec aspektov právneho štátu je aj vynútiteľnosť práva. V tomto smere Slovensko vážne zlyháva a práve akýsi stav bezprávia, ktorý vládne v niektorých lokalitách, kde

Laco

žijú Rómovia, je toho dôkazom. Viac bezpečnosti pre všetkých obyvateľov Slovenska je preto nepochybne ctihodný zámer. Prestáva ním však byť, ak je prejavom rasovo motivovaného politického populizmu, ktorého jediným imperatívom je „tvrdá ruka“ represie. Ministerstvo vnútra nie je schopné nazerať na problematiku osád inak ako cez prizmu „kriminálnych rómskych živlov“.

Vývoj v implementácii Lokálnych stratégii komplexného prístupu od nástupu novej vlády Lokálne stratégie komplexného prístupu ako základný nástroj horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity v rámci čerpania štrukturálnych fondov EU mali byť vlajkovou loďou politík inklúzie Rómov na Slovensku i v Európe. Po problémoch počas pôsobenia bývalej vlády sa Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity po voľbách v roku 2010 rozhodol preskúmať projekty v rámci tohto programu a začať riešiť nedostatky v čerpaní prostriedkov v rámci jednotlivých operačných programov. Po deväťmesačnom prieskume nebol žiaden z projektov zrušený, okrem dvoch prípadov, keď od zámeru odstúpili samotné obce. Napriek určitému posunu v uvoľňovaní prostriedkov v rámci niekoľkých operačných programov sa súčasnej vláde nepodarilo výrazne zlepšiť čerpanie finančných prostriedkov na lokálne stratégie komplexného prístupu, v celom programe prevláda zmätok a neustále zmeny podmienok. Súčasná vláda sa počas doby svojho pôsobenia tiež neodhodlala ani k jasnému stanovisku ohľadne stavu horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity a k priznaniu katastrofálnej situácie v tomto programe. Viac k problematike čerpania štrukturálnych fondov a inklúzie Rómov nájdete tiež v druhom čísle spravodaja Rómska verejná politika z tohto roku (http://nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/RVP/spravodaj_RVP_maj_2011_final.pdf). Priemerné hodnotenie: hodnotenie: 4,1

Komentáre

Daniel: Daniel Mimoriadne negatívne hodnotím predovšetkým neschopnosť vlády komunikovať s verejnosťou a jednoznačne vysvetliť dôležitosť lokálnych stratégií. Naďalej tento nástroj zostáva vo verejnom povedomí len nenávidenými „200 miliónmi na cigáňov“, čo zbytočne vzbudzuje protirómske nálady. Stano

Kusá: Ide skôr o likvidáciu komplexného prístupu a znemožnenie naplnenia horizontálnej priority MRK spôsobom, akým bola koncipovaná pre toto programové obdobie. Postup bude mať alebo má veľmi negatívne dôsledky pre vzájomnú dôveru medzi miestnymi aktérmi. Zuza

Ingrid Kosová: Kosová Implementácia výrazne

mešká, nie je jasné, ako a či sa bude vôbec implementovať v dostatočnej miere.

V takejto forme nenapĺňa súčasný vývoj prvotné zámery, z ktorých tento program vychádzal. Oravec: Oravec Za najväčší problém považujem neschopnosť pomenovať skutočný stav a snahu predstierať, že stále ide o komplexný prístup. Ide asi o najväčšiu premárnenú šancu na realizáciu efektívnych programov na lokálnej úrovni v doterajšej histórii. Laco

Úroveň participácie Rómov na tvorbe verejných politik v uplynulom roku Priemerné hodnotenie: 4,6

Komentáre

Stano Daniel: Daniel Úroveň participácie Rómov na tvorbe verejných politík bola historicky vždy veľmi nízka. Na druhú stranu sme však v minulom vládnom období mohli sledovať pomerne silné zastúpenie v oblasti ovplyvňovania verejných politík. Bolo pomerne často (aspoň v porovnaní s dneškom) počuť konštruktívnu kritiku zo strany rómskych a prorómskych mimovládnych organizácií. Dnes kritika

založená na ľudských a ľudskoprávnych hodnotách chýba. Moja kritika smeruje predovšetkým k rómskym organizáciám, ktoré slepo pristúpili na diskusiu o Rómoch len vo vzťahu k sociálnej pomoci a neotvárajú iné, omnoho dôležitejšie témy. Jarmila Lajč Lajčáková: áková Rómovia participovali

na tvorbe verejných politík do tej miery, do akej im to „Slováci“ umožnili. Ich možnosti boli obmedzené „ dobrou vôľou“ väčšiny a tej nebolo veľa. Vláda

pokračovala a dokonca ešte výraznejšie prehĺbila trend (najmä vymenovaním neróma za Splnomocnenca pre rómske komunity) vnímania Rómov ako „predmetu“ politiky a nie partnera, s ktorým by mali prinajmenšom pripravované opatrenia konzultovať a umožniť mu participáciu na ich realizácii. Mala som dojem, že vládne štruktúry „používajú“ tváre niektorých Rómov na legitimizáciu svojej politiky, pričom ich ale neobsadia do pozícií s rozhodovacími právomocami.


Prístup predstaviteľov vlády k vyhroteným medializovaným kauzám tykajúcich sa Rómov v uplynulom roku (Plavecký Štvrtok, Žehra, Malacky, a pod.) Za posledný rok sa v médiách objavilo niekoľko vyhrotených káuz spájaných s rómskou menšinou na Slovensku. Často sa v médiách objavovala kauza rómskej rodiny z Malaciek, problémy zlého finančného hospodárenia v Žehre, či hrozba núteného vysťahovania v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku. Rómska problematika je jednou z najpálčivejších problémov Slovenska a preto je kľúčové ako sa k nej vyjadrujú predstavitelia vlády. Ich vyhlásenia do veľkej miery ovplyvňujú celospoločenskú náladu na Slovensku. Priemerné hodnotenie: 4,6

Komentáre

Stano Daniel: Vláda nevynaložila Daniel dostatočné úsilie smerom k upokojeniu situácie a tá potom vo všetkých lokalitách zostala len v rukách médií hľadajúcich senzácie. Zuzana Kusá: Žiaľ, opäť sa len Kusá kapitalizovali negatívne antirómske stereotypy a ponúkal páčivý prístup tvrdej ruky. Jarmila Lajč Lajčáková: áková Žiadny z vrcholových predstaviteľov (a predstaviteliek) štátnej moci nezaujal(a) principiálny postoj, ktorý by vychádzal z rešpektu k ľudským a menšinovým právam. Konanie ministra vnútra v tomto ohľade považujem za mimoriadne problematické.

Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Slovensko za nútenú sterilizáciu rómskej ženy V prípade V.C. proti Slovensku, v ktorom sa žalobkyňa domáhala odškodného za sterilizáciu vykonanú v nemocnici v Prešove, rozhodol európsky súd v jej prospech. Vanda Durbáková, právna zástupkyňa sťažovateľky, v tejto súvislosti uviedla, že Poradňa pre občianske a ľudské práva dlhú dobu tvrdila, že rómske ženy boli v nemocniciach násilne sterilizované bez ich informovaného súhlasu. Podľa Barbory Bukovskej, druhej právnej zástupkyne, je tento prípad významným prelomom v úsilí, ktoré vedie k vyrovnaniu sa s praxou nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku. Ide však len o vrchol ľadovca. Poradňa vyzýva slovenskú vládu, aby prestala popierať, že k násilným sterilizáciám na Slovensku došlo, ospravedlnila sa všetkým obetiam a odškodnila ich. Pre pani V.C. je nesmiernym zadosťučinením, že po toľkých rokoch súd uznal, že došlo k porušeniu jej práv. Krátko pred tým, ako bol jej pôrod ukončený cisárskym rezom a sťažovateľka mala bolesti, jej dal zdravotnícky personál do pôrodopisu podpísať, že žiada o sterilizáciu. Bolo jej povedané, že musí žiadosť podpísať, inak pri ďalšom pôrode zomrie ona alebo jej dieťa. Sťažovateľka sa od roku 2004 domáhala na slovenských súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ospravedlnenia a odškodnenia, ale jej žaloby boli zamietnuté. V roku 2007 sa obrátila na Európsky súd. Súd konštatoval porušenie práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a práva na ochranu súkromného a rodinného života, zároveň odmietol tvrdenie, že sterilizáciu bolo nutné vykonať, keďže sterilizácia nie je život zachraňujúci úkon. Postup personálu prešovskej nemocnice nebol v súlade s princípmi rešpektovania ľudskej dôstojnosti, keďže nemala možnosť slobodne sa rozhodnúť. Európsky súd okrem týchto konštatovaní priznal sťažovateľke odškodnenie vo výške 31.000 EUR. http://cmiskp.echr.coe.int/tkp197/view.asp?action=open&documentId=895011&portal =hbkm&source=externalbydocnumber&table=F69A27FD8FB86142BF01C1166DEA398 649

Niektoré dobré návrhy do týchto káuz vniesol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, no jeho hlas je veľmi slabý. Tieto medializované kauzy odrážajú

súčasný stav v spoločnosti, ktorý je veľmi protirómsky.

pristupovať ku kauzám týkajúcich sa Rómov štátnicky. Myslím tým schopnosť vidieť tieto kauzy v širokom kontexte historických príčin a zlyhávajúceho systému. A preto sme i naďalej svedkami ďalšej a ďalšej viktimizácie rómskych komunít za životné podmienky, v ktorých žijú, bez najmenšej snahy o priznanie zavinenia zo strany majoritnej spoločnosti.

Ingrid Kosová: Kosová Pokiaľ je podľa vlády SR

Laco Oravec: Oravec Tak ako žiadna vláda predtým, ani táto nemala odvahu

Tomáš Hrustič Hrustič: Vo väčšine týchto káuz aktívne vystupuje len minister vnútra, ktorý presadzuje represívne riešenia.

Návrh zmeny zákona o obecnom zriadení z dielne Ministerstva vnútra, ktorý má umožniť rozdeľovanie obcí z dôvodov porušovania finančnej disciplíny Ministerstvo vnútra SR predložilo dňa 31.mája 2011 do pripomienkového konania návrh novely zákona o obecnom zriadení. Článok I tohto návrhu sa zaoberal zmenou podmienok pri delení obcí a to rozšírením možnosti rozdelenia obce v prípade „ak obec porušuje niektorú z povinností ustanovenú osobitným zákonom, a tým nepriaznivo ovplyvňuje potreby obyvateľov obce alebo jej časti“ (bod 3 návrhu). Za spomínanú povinnosť návrh novely zákona označuje konkrétne finančnú disciplínu definovanú § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 383/2008 Z.z. V takomto prípade by novela zákona umožňovala rozdelenie obce na základe referenda, ktorého by sa zúčastnilo minimálne 30% oprávnených voličov časti obce, ktorá by prejavila záujem o oddelenie. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesených viacero zásadných pripomienok, ktoré neboli všetky spracované a tak sa materiál ani nedostal na rokovanie vlády. Návrh zákona reagoval na sťažnosti nerómskych obyvateľov obce Žehra na dlhodobé problémy vo vzájomnom spolužití s Rómami.

a jej predstaviteľov riešením bytovej problematiky nútené vysťahovanie marginalizovaných skupín obyvateľstva, potom nielenže vláda neplní svoje programové vyhlásenie, ale aj porušuje Ústavu SR a právo človeka na dôstojné bývanie a život. Okrem toho absolútna nečinnosť vlády a skôr negatívne postoje jej predstaviteľov vyhrocujú (spolu s negatívnou medializáciou) rómsko-majoritné vzťahy na Slovenku, ktoré sú len výsledkom absolútne skresleného vnímania rómskej problematiky – namiesto problému chudoby sa hovorí o etnickom probléme. Takýto postoj majú aj samotní predstavitelia vlády.


Vyšla publikácia o rómskych deťoch v inštitucionálnej starostlivosti Európske centrum pre práva Rómov vydalo publikáciu Rómske deti v inštitucionálnej starostlivosti v spolupráci s organizáciami Bulgarian Helsinki Committee, talianskym osservAzione a slovenskou Nadáciou Milana Šimečku. Publikácia bola vydaná na základe výskumu v oblasti inštitucionálnej starostlivosti o rómske deti v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Taliansku, Rumunsku a na Slovensku. Ústavy všetkých šiestich štátov garantujú ochranu dieťaťa a rodiny bez diskriminácie a všetky tieto štáty podpísali aj Dohovor OSN o právach dieťaťa. Správa konštatuje, že neexistujú oficiálne dáta o zastúpení rómskych detí v inštitucionálnej starostlivosti z dôvodu zákazu zberu etnických dát, až na výnimku dvoch štátov - Bulharska a Českej republiky. Napriek tomu z informácií, ktoré sú dostupné, vyplýva, že rómske deti ďaleko prevyšujú počet ostatných detí v inštitucionálnej starostlivosti. Táto publikácia sa ďalej venuje právam detí, ochrane dieťaťa v právnom systéme, faktorom prispievajúcim k zvýšenému počtu rómskych detí v inštitucionálnej starostlivosti, diskriminácii rómskych detí v procese adopcie, či zaobchádzaniu s rómskymi deťmi v inštitucionálnej starostlivosti. http://www.errc.org/cms/upload/file/li fe-sentence-20-june-2011.pdf Ďalšie zaujímavé udalosti 12. novembra 2011 bolo v Bruseli zasadnutie o ľudských právach na západom Balkáne: http://romarights.wordpress.com/2011 /11/12/western-balkans-human-rightsconcern/ 6. decembra 2011 sa v Bruseli konala konferencia o rómskych a ľudských právach: http://www.romadecade.org/roma_rig hts_are_human_rights_nov_2011 V dňoch 5. až 7. decembra 2011 prebiehala v Barcelone konferencia o rómskych lingvistikách: http://www.ub.edu/ipoa/call.htm

Priemerné hodnotenie: 4,9

Komentáre

Stano Daniel: Daniel Treba jasne stanoviť fakty: Ak niekto porušuje pravidlá finančnej disciplíny, ubližuje všetkým občanom. Odčlenenie časti obce v tejto situácii nič nerieši.

Zákon by viedol k zvýšeniu segregácie niektorých komunít a tým by aj znemožňoval realizovať projekty sociálnej inklúzie. Ingrid

Kosová: Kosová

Tomáš Hrustič Hrustič: Absolútne nesystémový

a škodlivý krok, ktorý má opäť asi len prilákať radikálne naladených nerómskych voličov. Čo napríklad

v prípade porušovania finančnej disciplíny v obciach, kde nežijú Rómovia? Rómske obce sa v tomto prípade rozdelia a nerómske čo? Tam postačia zákonné postupy finančných auditov a vyšetrovania? Laco Oravec: Oravec Odmietam akceptovať,

aby sa legislatívnymi zmenami riešili jednotlivé prípady medzietnického napätia, akých sme svedkami napríklad v Žehre. Takýto prístup je jednak v rozpore s teóriou práva a na druhej strane predstavuje inštitucionálnu podobu rasizmu. Táto novela by absolútne nič nevyriešila, práve naopak, viedla by k posunu etnickej segregácie až do administratívnej roviny.

rómska verejná politika spravodaj 4|2011. Vydáva Nadácia Milana Šimečku v rámci projektu podporeného Nadácií otvorenej spoločnosti. Redakcia: Ester Lomová, Laco Oravec, Zuzana Pálošová, Denisa Samková. Adresa: Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 81103 Bratislava, tel./fax: +421 2 54433552.

Budeme radi za akékoľvek reakcie, návrhy, pripomienky. Kontaktovať nás môžete na emailových adresách [email protected] a [email protected].


rómska verejná politika spravodaj

Recommend Documents