Obsah. Lesník Ľudia so zeleným srdcom 16 Ľudia a lesy: Kastelán. 2 Obsah 3 Editorial. 4 Poľovníctvo Lesov SR, š. p. B

Lesník•6•2005

Obsah

2 Obsah

15 Ľudia so zeleným srdcom

3 Editorial

16 Ľudia a lesy: Kastelán

Téma mesiaca: POĽOVNÍCTVO

4 Poľovníctvo Lesov SR, š. p. B. Bystrica Vïaka zachovaniu ucelených po3⁄4ovných revírov, ako aj vïaka odbornosti a disciplíne lesníckeho personálu a pri dodržiavaní osvedèených zásad a postupov v chove zveri sa v revíroch Lesov SR zachovala uspokojivá sociálna štruktúra a dobrá kvalita populácií raticovej zveri, èo pozitívne ovplyvòuje aj okolité po3⁄4ovné revíry a reprezentuje úroveò po3⁄4ovníctva na Slovensku.

6 Ctíme tradície, tušíme perspektívy Rozhovor s Ing. Matúšom Hankom, po3⁄4ovným referentom OZ Sobrance

„Po3⁄4ovníctvo má tri roviny, ktoré nemôžete od seba oddeli. Sú to - ochrana prírody, odbornos a kultúra. Zladi ich do funkèného celku je hlavná úloha nás, po3⁄4ovných funkcionárov. Stre3⁄4ba a trofeje, cez ktoré nás verejnos najèastejšie vníma, to je len èas odbornej roviny. Ale ja chcem zdôrazni práve ochranu prírody, za ktorú cítime, my po3⁄4ovníci, nesmiernu zodpovednos. Urèite väèšiu, ako mnohí politici! Ak by nebolo organizovaného po3⁄4ovníctva, tak by bolo s našou prírodou už dávno zle, pretože práve tam sa záujemca o po3⁄4ovníctvo uèí, ako sa v prírode a k prírode pokorne správa.“

18 Lesné hospodárstvo v Poľsku Rakúske skúsenosti sú inšpiráciou

9 Bulharsko a Rumunsko kto by to bol povedal...

10 I. Špiláková: „Bezprostredný kontakt

19 Z českých a moravských lesov

Historie a současnost obory bílé jelení zvěře ve Žlebech

je najlepší“obí

„Ukázalo sa, že v procese zmien je bezprostredný kontakt najlepší. Ak chceme so zamestnancami efektívne komunikova a eliminova rôzne šumy a skres3⁄4ujúce informácie, musíme klás dôraz na pravidelné stretnutia tohto druhu, na ktorých dostávajú informácie z prvej ruky nielen lesníci z regiónov, ale platí to aj opaène. Za tých nieko3⁄4ko hodín nebolo síce možné uspokojivo odpoveda na každú otázku a podrobne vysvetli každú tému, ale každým zaujímavým a konštruktívnym návrhom a pripomienkou, ktorá na stretnutiach odznela, sa budeme ïalej zaobera. A v podobných stretnutiach budeme urèite pokraèova.“

11 Víťazmi Ján Beňa, Miroslav Engler a Jozef Herud

12 Zmeny k lepšiemu Užitočná konfrontácia skúseností

14 Podarí sa nám zachrániť medveďa v Topoľčiankach ?

Medzinárodná poľovnícka výstava v Lysej nad Labem

2

20 Nová koncepcia vzdelávania zamestnancov - významný nástroj strategického riadenia Lesov SR, š. p.

21 Úspešný prvý deň otvorených dverí Lesov SR, š. p.

Dobré sa samo (?) chváli

22 Ideme ešte raz! Lesný zážitkový deň

23 Mladí priatelia lesa Ľesy deťom

24 Víťazstvo vysoko na body Lesný zákon a Kartágo

Obsah 25 Ďalší krok k vytváraniu transparentného trhu

Lesník•6•2005

Editorial

Pozvanie za okrúhly stôl Prečo mám rada les

26 Monitoring Malý ekonomický slovníček

27 Kalendár lesníka 28 Krížovka 29 Poľovnícky receptár

Filatelistické okienko

30 Pre deti 31 Spoločenská kronika: Do vašej knižnice

Inzercia Životné jubileá

32 Na Poľane vlci vyjú ... Sú výroèia, ktoré je potrebné si pripomína. Nie však kvôli prípitkom a oslavám, ale preto, že výroèia sú zárodkom tradície, základom ïalších úspechov. Štyridsiate výroèie CHPO Po3⁄4ana je prís3⁄4ubom ïalšieho úspešného ve3⁄4koplošného manažovania chovu raticovej zveri.

Lesník, èasopis zamestnancov štátneho podniku LESY Slovenskej republiky Banská Bystrica

Redakèná rada: Ing. Jozef Hikl, Ing. Ján Mièovský, CSc., Ing. Ján Kovalèík, Ing. Jana Gerová, Bc. Ružena Vaòousová, Bc. František Suchanovský, Ing. Berta Ondrišová, Ing. Jozef Marko, RNDr. Ivan Rusko Predsedníèka redakènej rady : Ing. Ivana Špiláková Výkonný redaktor: Mgr. Peter Gogola, www.lesy.sk; e-mail: [email protected] Rada stálych prispievate3⁄4ov: Jiøí Junek, Ing. Radoslav 1⁄4orko, Ing. Igor Viszlai, Ing. Boris Pekaroviè, Dáša Pavlovièová, Ing. Jaroslav Kobza, Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo, Ing. 1⁄4uboš Tu3⁄4ak, Ing. Marcel Fiala, Ing. Ladislav Dochán, Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla, Ing. 1⁄4uboš Uhrín, Ing. Marek Tabernaus, Ing. Peter Patay, Ing. Štefan Beòa, Ing. Ján Vavrek, Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško, Rudolf Halák

Náklad: 1200 výtlaèkov Foto 1. strana obálky: Jozef Šabo Adresa redakcie: Námestie SNP è.8, 975 66 Banská Bystrica, Tel.: 048/434 42 78, Fax: 048/434 41 91 Grafická úprava a tlaè: Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, Sokolská 19, 960 50 Zvolen

Kedysi som napísal, že moje po3⁄4ovné zbrane už roky mlèia. Viacerí ste si túto vetièku vtedy všimli. Fajn. Nikdy som ju však neponúkal ako alternatívu. Prepracoval som sa k takejto filozofii po rokoch krásnych po3⁄4ovníckych zážitkov a je to naozaj len môj súkromný postoj. Rád však vždy po pravde dodám, že po3⁄4ovníctvo je uš3⁄4achtilá èinnos, ktorá milovníka lesa obohacuje o ïalší rozmer poznania. Po3⁄4ovník, hodný tohto mena, nosí v hlave nádherné príbehy o svete lesnej zveri. Rozumie jej a má ju rád. A právo lovu, ktoré je historickou ozvenou v genetickej výbave každého z nás, vykonáva tak, aby sa to neprieèilo zásadám etiky, chovu a bezpeènosti. Mám v úcte najmä po3⁄4ovnícke tradície, v ktorých sa zrkadlí kultúrny rozmer tejto pradávnej èinnosti. Po spoloènej po3⁄4ovaèke mi v mysli dlho doznievajú tóny lesníc a pred oèami blikocú èarovné ohníky výradu. Krásne veci sú vždy také jednoduché...! A tak chcem poïakova tebe, kolega lesník, ktorý ctíš a zachovávaš tieto tradície! Ktorý sa v zime brodíš snehom s krmivom na pleci, ktorý spotený v hone preèesávaš húštiny a tešíš sa z každej, aj z tej najskromnejšej trofeje, lebo ti pripomína jedineènos zážitku. No a èo poveda tým druhým? Tým, ktorým sa po3⁄4ovné tradície premenili na snobskú „kultúru“ prestíže zbraní, hromadenia trofejí, bojov o lukratívne revíry a biznisu s divinou? Niè! Tí lesu a zveri nemôžu porozumie. Pretože cesta k spoznaniu úžasných tajomstiev Hubertovho krá3⁄4ovstva nikdy nebude vies cez bohatstvo po3⁄4ovníckeho výstroja, ale jedine cez bohatstvo ducha. Moje zbrane už naozaj roky mlèia. Rád však vždy zájdem so synmi do Kudlovskej doliny. Tak ako v èasoch, keï boli ešte demi. Máme tam totiž jeden so3⁄4ník. A neradi ho nechávame prázdny. Ján Mièovský

3

Lesník•6•2005

Téma mesiaca

Poľovníctvo Lesov SR, š.p. B. Bystrica Peter KURIC, Marcel LEHOCKÝ, Jozef NIKODEM Po3⁄4ovníctvo patrí medzi hlavné èinnosti Lesov SR, š.p., B. Bystrica. Profesionálne vykonávané po3⁄4ovníctvo je dôležitou súèasou prevádzkových aktivít podniku. Využíva chovate3⁄4sky usmeròované reprodukèné schopnosti kmeòových stavov zveri k získaniu maximálnej produkcie, najmä zveriny a kvalitných trofejí. Aktivity v po3⁄4ovníctve vychádzajú zo záujmu udržiavania rovnováhy medzi rastlinnou a živoèíšnou zložkou, èo priamo súvisí s obhospodarovaním lesa. Po3⁄4ovníctvo je u Lesov SR samostatným výrobno-ekonomickým okruhom a vykonáva ho 26 odštepných závodov. Prioritou po3⁄4ovníctva Lesov SR je: - vies v rovnováhe po3⁄4ovnícke obhospodarovaním zveri a prírodného prostredia - pracova s geneticky najkvalitnejšími pôvodnými druhmi zveri a vykonáva ich šírenie do ostatných revírov Slovenska - poskytova konkurencieschopný po3⁄4ovnícky turizmus vo svete - dosahova rentabilitu èinnosti po3⁄4ovníctva

PO1⁄4OVNÁ PLOCHA A REVÍRY V roku 2004 Lesy SR, š.p., Banská Bystrica spravoval 905 500 ha po3⁄4ovných pozemkov, èo je 20 % z výmery po3⁄4ovnej plochy Slovenska. Právo po3⁄4ovníctva Lesy SR vykonávali v 138 režijných revíroch s celkovou výmerou 530 tis ha, èo predstavuje 7,7 % podiel z celkového poètu po3⁄4ovných revírov a 12,0 % podiel z výmery po3⁄4ovnej plochy v SR. V režijných po3⁄4ovných revíroch je 387 tis. ha – 43% po3⁄4ovných pozemkov v správe Lesov SR. Priemerná výmera po3⁄4ovného revíru je 3 840 ha. Pritom 3 revíry majú výmeru vyše 20 tis. ha, 5 revírov má výmeru 10 až 20 tis. ha a 21 revírov má výmeru 5 – 10 tis. ha. Režijné revíry Lesov SR predstavujú jadrá viacerých po3⁄4ovných oblastí na Slovensku a pozitívne ovplyvòujú chov zveri v okolitých po3⁄4ovných revíroch. Z celkového poètu 138 režijných revírov je 10 zverníc a 10 bažantníc. Výkon práva po3⁄4ovníctva je prenajatý iným subjektom a organizáciám na výmere 518 tis. ha - 57 % po3⁄4ovných pozemkov v správe Lesov SR. Po3⁄4ovné pozemky v správe Lesov SR sú prenajaté v 850 po3⁄4ovných revíroch, z èoho je 91 po3⁄4ovných revírov s majoritou Lesov SR. V roku 2004 sa dosiahlo nájomné za prenájom po3⁄4ovných pozemkov v správe Lesov SR 4 859 tis. Sk (5 % z celkových výnosov po3⁄4ovníctva Lesov SR), èo v prie-

4

mere predstavuje 9 Sk za hektár. Štruktúra užívania po3⁄4ovných pozemkov v správe Lesov SR: Tabu3⁄4ka 1

Po3⁄4ovné pozemky Lesov SR

Výmera (v tis. ha)

% podiel

V režijných revíroch

387

43 %

Prenajaté

518

57 %

Spolu:

905

Štruktúra užívate3⁄4ov po3⁄4ovných revírov na Slovensku: Tabu3⁄4ka 2

Druh užívania revíru

Poèet revírov

Prenajaté revíry SPZ

1 426

Ostatné prenajaté revíry

131

Režijné revíri Lesov SR

137

Revíri ostat. štát. organizácii

23

Režijné revíry neštá. subjektov SR spolu:

57 1 774

POPLATKOVÝ LOV ZVERI Medzi hlavné priority obhospodarovania režijných po3⁄4ovných revírov patrí aj realizácia poplatkového lovu zveri a dosahovanie rentability výkonu èinnosti po3⁄4ovníctva. Lesy SR sú najväèším predajcom poplatkových po3⁄4ovaèiek na Slovensku a ponúkajú lov 6 hlavných druhov zveri (srnèia, jelenia, danielia, muflónia, diviaèia a bažantia) a 8 ved3⁄4ajších druhov (medveï, vlk, jazvec, bažant krá3⁄4ovský, jariabok, kaèica, sluka a zajac). Pod3⁄4a požiadaviek hostí zabezpeèujú Lesy SR pri po3⁄4ovaèkách kompletné služby a ubytovanie vo vlastných zariadeniach od luxusných po3⁄4ovníckych zámkov cez horské hotely až po po3⁄4ovnícke chaty hlboko v horách. Od roku 2000 stúpol poèet poplatkových hostí v režijných revíroch Lesov SR o 1 128 - o 100 %. Kým, v roku 2000 bola prevaha zahranièných po3⁄4ovníkov (70 %), do roku 2004 sa poèet zahranièných a domácich po3⁄4ovníkov vyrovnal z dôvodu nárast záujmu (poètu) domácich solventných po3⁄4ovníkov o poplatkový lov. V roku 2004 sa v režijných reví-

roch Lesov SR zúèastnilo individuálnych poplatkových po3⁄4ovaèiek 1 270 poplatkových hostí, z ktorých bolo 875 hostí úspešných (70 %). Hos% Výmera % tia strávili podiel v ha (tis.) podiel v po3⁄4ovných 80 3 260 74 revíroch spo8 280 6 lu 3 200 dní (v prieme8 550 12 re 2,5 dòa 1 180 4 na hosa) 3 170 4 a ulovili spo4 440 lu 1 033 kusov raticovej zveri. Ïalej sa na 200 spoloèných poplatkových po3⁄4ovaèkách zúèastnilo spolu 2150 hostí (v priemere 11 hostí na jednej po3⁄4ovaèke). Tržby za poplatkový lov majú cca 65 % podiel na celkových výnosoch po3⁄4ovníctva Lesov SR. Režijné revíry Lesov SR sa pri 12 % podiele na po3⁄4ovnej ploche SR podie3⁄4ajú až cca 60 % na celkových tržbách za poplatkový lov v SR. K najvýznamnejším tržbonosným druhom zveri patrí bažantia zver, jelenia zver a diviaèia zver. Na celkových tržbách za poplatkový lov raticovej zveri sa najväèšou mierou, až 73 % podie3⁄4a odstrel dospelej trofejovej zveri vo vyšších vekových triedach (50 % podiel z lovu samèej zveri), 9 % potencionálnych tržieb je za lov mladej trofejovej zveri v nižších vekových triedach a lov netrofejovej zveri (samice a mláïatá) sa podie3⁄4a 18% na maximálnom potenciáli tržieb za poplatkový lov. Podiel užívate3⁄4ov po3⁄4ovných revírov na po3⁄4ovnej ploche SR a na tržbách za poplatkový lov (pod3⁄4a údajov po3⁄4ovníckej štatistiky r. 2004): Tabu3⁄4ka 3

Podiel na po3⁄4ov. ploche

Podiel na poplatkovom love

Režijné revíry Lesov SR

12%

60%

Revíry ostatných štátnych organizácií

4%

11%

Režijné revíry neštátnych subjektov

4%

6%

72%

17%

8%

6%

Kategória revírov revírov

Prenajaté revíry SPZ Ostatné prenajaté revíry mimo SPZ

Téma mesiaca Podiel trofejovej zveri na celkových potencionálnych tržbách za poplatkový lov:

Lesník•6•2005

ce, Krupiny a Rimavskej Soboty, kde sa každoroène získavajú aj medailové srnèie trofeje. Revíry Lesov SR sa podie3⁄4ajú len 8 % na JKS a 4 % na úlovku srnèej Tabu3⁄4ka 4 zveri v SR. Chov a lov diviaèej Podiel na tržbách zveri Lesy SR zabezpeèujú predovšetkým vo vo3⁄4ných 50 % trofejová zver vo vyšších v. t. 73% revíroch. Viaceré režijné po50 % trofejová zver v nižších v. t. 9% 3⁄4ovné revíry v podhorských oblastiach Slovenska (napr. 100 % netrofejovej zveri 18% v obvode OZ Topo3⁄4èianky, Trenèín, Levice, Krupina, Kriváò, Rimavská Sobota) sa POÈETNÉ STAVY A LOV ZVERI vyznaèujú ve3⁄4mi dobrou poèetnosou diK najvýznamnejším druhom raviaèej zveri. Lesy SR majú aj 3 špeciálne ticovej zveri Lesov SR patrí jelenia zver. diviaèie zvernice. Na celkových JKS diviaTakmer 2/3 po3⁄4ovnej plochy Lesov SR sa èej zveri sa Lesy SR podie3⁄4ajú 15 % a 12 % nachádza v jeleních oblastiach. Pri 12 % na jej úlovku v SR. podiele po3⁄4ovnej plochy režijných revírov V chove danielej a muflonej zveri na Slovensku patria Lesy SR k priekopníkom. V období po druhej svetovej vojne bola trofejová kvalita pôvodných danielích a mufloních populácii na Slovensku ve3⁄4mi zlá a napr. do roku 1971 sa na Slovensku získalo len 19 zlatých mufloních a len 2 zlaté danielie trofeje. V 70. a 80. rokoch sa zaèalo predovšetkým v režijných revíroch Lesov SR so systematickým chovom kvalitnej muflonej a danielej zveri. Danielia zver bola dovezená z Maïarska zo svetoznámeho revíru Gyulay a z nej boli založené viaceré nové chovy vo zverniciach (napr. Svodín, Teplý Vrch) ale aj vo vo3⁄4ných revíroch Lesov SR (napr. Petrovec, Peséta-Teháò, Pata – Èifáre, Karikáš). Muflonia zver bola dovážaná z kvalitných chovov v Èeskej republike a touto zverou sa zazverili viaceré nové lokality, prípadne sa pristúpilo k totálnej výmene nekvalitných pôvodných populácii. Z režijných revírov s chovom kvalitnej muflonej zveri sa Lesy SR podie3⁄4ajú 19 % na JKS jelenej je treba spomenú napr. Vojnice – Palázveri a 16 % na celkovom úlovku jelenej rikovo, Teplý vrch, Drastvicu, Devièany zveri v SR. a Bohunice, Topo3⁄4èianky, Betliar a pod. Poèetné stavy a úlovok vybraných Investície a úsilie zamerané na zlepšenie druhov zveri v revíroch Lesov SR kvality danielej a muflonej zveri prinies(pod3⁄4a podkladov po3⁄4ovníckej štatistiky SR): lo èoskoro pozitívne výsledky, keï z reTabu3⁄4ka 5

Druh zveri

SR

JKS Lesy SR

% podiel 19%

Jelenia

38 264

7 442

Srnèia

84 547

6 423

8%

Diviaèia

27 415

4 021

15%

Danielia

7 475

2 750

37%

Muflónia

8 562

2 628

31%

180 105

11 917

Bažant Medveï

7% 26%

V prevládajúcich horských revíroch je poèetnos srnèej zveri nižšia, a to z dôvodu tvrdších prírodných podmienok a poèetného výskytu ve3⁄4kých šeliem. Tá sa poèetnejšie vyskytuje v niektorých nížinných a podhorských revíroch v obvode OZ Palárikovo, Levi-

nielej zveri a 31 % muflonej zveri. Roèný úlovok dosahuje 29 % podiel z úlovku tejto zveri v SR. Okrem raticovej zveri je významnou súèasou výkonu po3⁄4ovníctva Lesov SR aj bažantiarstvo. V súèasnosti Lesy SR obhospodarujú 10 bažantníc v obvode OZ Palárikovo, Levice, Krupina, Kriváò a Sobrance. V týchto bažantniciach sa roène odloví 26 % z celkového úlovku bažanta v SR. Zo vzácnych druhov zveri spomenieme ešte medveïa. V režijných revíroch Lesov SR žije v súèasnosti cca 25 – 30 % populácie medveïa na Slovensku. V roku 2004 bol Lesom SR povolený lov 20 medveïov – 30 % z celoslovenskej kvóty 67 medveïov. Aj napriek tomu, že na každého povoleného jedinca sa pripravili a udržiavali 1 až 2 vnadiská s rastlinnou potravou na dohodnutých lokalitách a zároveò bol zabezpeèený dostatoèný poèet po3⁄4ovníkov, z povoleného poètu sa ulovilo len 9 medveïov – 26 % z celoslovenského úlovku. Za hlavnú príèinu nedostatoèného odlovu medveïov považujú Lesy SR nevhodný èas lovu medveïa v jesennom období v spojitosti s vnadením len rastlinnou potravou (príèina na všetkých lokalitách a všetkých OZ). Najvýznamnejšie trofeje z revírov Lesov SR (bodová hodnota CIC): Jeleò: 240,65 (CHPO Po3⁄4ana, 1961), 236,74 (CHPO Po3⁄4ana, 1991), 235,36 (CHPO Po3⁄4ana, 1998), 231,23 (Èergov, 2002), 230,20 (Slánske vrchy, 1967), 227,34 (Palota, 1998), 223,19 (Klenovec, 1997), 223,08 (Peséta – Teháò, 2003). Daniel: 215,80 (Svodín, 1982), 212,09 (Petrovec, 1993), 211,95 (Svodín, 1988), 211,67 (Petrovec, 1995), 207,90 (Vojnice, 1994), 205,94 (Karikáš, 1989), 203,80 (Vojnice, 2001), 202,10 (Teplý vrch, 1997), Muflón: 239,65 (Vojnice, 2002), 237,05 (Teplý Vrch, 1993), 227,00 (Drastvica, 1992), 226,95 (Bohunice, 2001), 226,00 (Devièany, 2001) Srnec: 165,30 (Šášovské podhradie, 1987), 148,45 (Palárikovo, 2000), 143,00 (Petrovec, 2003), 138,20 (Sitno, 1971), 137,42 (Svodín, 2000), 132,90 (Slánske Lov spolu % podiel vrchy, 2000) SR Lesy SR % podiel po3⁄4ov. plochy Diviak: 136,60 (Medzilaborce, 1962), 135,00 (Slánske vrchy), 133,25 (Palota), 13 118 2 092 16% 12% 132,40 (Sobrance, 1998), 131,70 (CHPO 20 269 861 4% 12% Po3⁄4ana, 1998), 129,00 (Rožòava, 1990), 23 727 2 921 12% 12% 128,40 (Bohunice, 1993), 127,20 (Topo3⁄4èianky, 2002) 2 011 590 29% 12% Medveï: 62,61 (Remata, 1983), 61,94 2 542 731 29% 12% (Gader, 1984), 61,67 (Po3⁄4ana, 1967), 99 610 26 037 26% 12% 61,25 (Tužina – K3⁄4aèno, 1978), 61,22 34 9 26% 12% (Jasenie, 1986), 61,12 (Èierny Balog), 60,70 (Èierny Váh, 1966) vírov Lesov SR v obvode OZ Palárikovo Ekonomické ukazovatele výkonu pochádza v súèasnosti najsilnejšia dapo3⁄4ovníctva Lesov SR nielia trofej (215,80, Svodín, 1982), ako aj najsilnejšia muflonia trofej (239,65, VojOd roku 2000 je zaznamenaný nice, 2002) na Slovensku. V súèasnosti rast ekonomických výsledkov výkonu sa v režijných revíroch Lesov SR nachápo3⁄4ovníctva Lesov SR. V roku 2004 Lesy dza 37 % z celoslovenskej populácie daSR pri výkone po3⁄4ovníctva dosiali tržby (pokraèovanie na strane 8)

>

5

Lesník•6•2005

Téma mesiaca

po3⁄4ovníctvo

Poľovníctvo

je neoddeliteľnou súčasťou lesnej prvovýroby. Tvorí aj významný ekonomický prínos. Tiež si však vyžaduje prejsť zmenami, ktoré sú súčasťou transformačného procesu. Jedným z poľovnícky ,,rozhodujúcich“ odštepných závodov je OZ Sobrance. Poľovníctvo má na starosti poľovník telom aj dušou Ing. Matúš Hanko. Požiadali sme ho o rozhovor pri príležitosti tohtoročného mesiaca poľovníctva. Predstavte OZ Sobrance po po3⁄4ovníckej stránke. OZ Sobrance z h3⁄4adiska geografického je najvýchodnejšie sa rozprestierajúcim závodom v štruktúre LSR š.p., so susedmi OZ Košice, OZ Vranov, LPM Uliè a Ukrajinskou a Maïarskou republikou. V rámci OZ obhospodarujeme 10 režijných PR z toho 3 PR s prevahou obhospodarovania malej a srnèej zveri, 2 PR s prevahou obhospodarovania daniela a z èasti muflóna a 5 PR s prevahou obhospodarovania jelenej, diviaèej a srnèej zveri. V èíselnom vyjadrení je to nasledovné: OZ obhospodaruje cca 26 tis. ha po3⁄4ovnej plochy z toho 17 tis. ha na vlastných pozemkoch (LSR), prièom pre iné subjekty (väèšinou PZ) prenajímame 13 tis. ha po3⁄4ovných pozemkov v správe LSR. Medzi najhodnotnejšie trofeje zveri ktoré boli ulovené v PR OZ od vzniku (LSR rok 2000) patrí trofej jeleòa (205,32 b. CIC), daniela (180,18 b. CIC), srnca (123,80 b. CIC), diviaka (127,45 b. CIC) a minulý rok 2 ks vlka na spoloènej po3⁄4ovaèke (diviak v kombinácií s vlkom). V PR OZ lovíme a po3⁄4ovnícky obhospodarujeme bezmála všetky významné druhy po3⁄4ovnej zveri. Ak zaèneme od nižších polôh a malej zveri, tak je to zver zajaèia aj keï v obmedzenom množstve, bažantia (bažant obyèajný, krá3⁄4ovský), kaèica divá, zver muflonia, danielia, srnèia, jelenia, diviaèia zver zo vzácnejších druhov vlk, jariabok prièom samotný lov týchto druhov zveri zaèína lovom sluky lesnej. Priemerný plánovaný odlov za po3⁄4ovnícku sezónu je nasledovný : jelenia zver 36 ks, danielia zver 28 ks, muflonia zver 6 ks, Srnèia zver 72 ks, diviaèia zver 96 ks, bažantia zver 4500 ks, zajaèia zver 15 ks, kaèice 40 ks, sluky 15 ks, vlk 2 ks.

Chovom bažantej zveri sa zaoberá len málo našich OZ, môže by tento chov rentabilný? Ako je to s chovom bažantej zveri v dnešných podmienkach? Na to, aby bol chov bažantov, èi už polodivoký alebo umelý rentabilný sa vy-

6

Rozhovor s Ing. Matúšom Hankom, poľovným referentom OZ Sobrance

Ctíme tradície, tušíme perspektívy Jozef HIKL žaduje okrem iných splnenie základnej p o d m i e n k y, t.j. dostatoèný poèet a kvalita poplatkových p o 3⁄4 o v n ý c h hostí, ktorí chcú si oddýchnu za zapo3⁄4ova a za tieto služby aj v patriènej Ing. Matúš Hanko miere zaplati. Chov bažantov (umelý alebo polodivoký) je pod3⁄4a mòa asi najažšou skupinou zveri, ktorá sa v LSR loví (èo sa týka chovu, starostlivosti a samotnej realizácie lovu). Pri tomto chove je ve3⁄4ké množstvo èinnosti a potrieb, ktoré sa musia skåbi a navzájom zosúladi tak, aby koneèný efekt, t.j. lov sa zrealizoval v èo najlepšej miere (spokojnos klienta) a nanajvýš aby to bolo pre samotný PR (bažantnicu) rentabilné. Všetky tieto potreby (podmienky) sa darí napåòa len vtedy, ak tento lesník (bažantiar) má k bažantiarstvu vzah, žije s tým a pri samotnom chove a následne love odovzdá „kus svojho srdca“ a kvalitnej 3⁄4udskej práce. Samozrejme s tým súvisí dôvera a podpora nadriadených pracovníkov spojená s jednoznaènou stratégiou chovu bažantov, t.j. èi to robíme ako spestrenie pri love iných druhov zveri, alebo ideme nekompromisne cestou kladného HV.

Priblížte nám teda túto problematiku? Ko3⁄4ko myslíte, že treba vyliahnu malých bažantov aby sme na výrade mali jedného bažanta? Keïže nakupujeme bažantie kurèatá od veku 6 – tich týždòov tak nejako bližšie som sa tým nezaoberal. Ak to prerátam tak môže to by reálne èíslo. Z našej štatistiky, ktorá je vedená až od veku 6 týždòov to vyzerá nasledovne: od vzniku LSR š.p. sme nakúpili cca 32 000 bažantích kurèiat, prirodzene uhynulo cca 7000 kusov, do revírov sme vypustili cca 25 500 ks a odlovili a (predali živé) zhruba 14 000 kusov bažantov. Takže na jedného uloveného bažanta je potrebné nakúpi 2 kusy kurèiat vo veku 6 týždòov. Stratovos z dôvodu chorôb a samostatné choroby, ich výskyt a priebeh v podmienkach OZ vo výrazne ve3⁄4kej mie-

re závisia od poèasia (klímy) pri ich odchove. Ïalším faktorom, ktorý ovplyvòuje stratovos v chovoch je dôsledná prevencia pred chorobami a vèasné a úèinné podávanie lieèiv pri výskyte chorôb. V rámci OZ za posledné roky chovu bažantov sme vykazovali stratu cca 19 % z nakúpených bažantov. Z finanèného h3⁄4adiska je úhyn bažanta poèas chovu strata v tržbách ak by prežil cca 440,- Sk. Pri hlbšom skúmaní, ak nás chov bažanta stojí približne 220 ,- Sk, tak na každom úhyne strácame cca 220,- Sk zisku z lovu 1 kusa.

Èo sa s tým dá robi? V prvom rade prísna a dôsledná prevencia proti chorobám, vèasné podávanie lieèiv, vhodné priestory na odchov bažantov, kvalitné krmivo a samozrejme nákup kvalitných bažantích kurèiat.

Bude rozvoj bažantiarstva v rámci OZ pokraèova? Ak áno, ako? Bažantiarstvo na OZ Sobrance, v minulosti VSL Košice, má bohatú tradíciu. Jeho poèiatky siahajú do 60-tych rokov. Prešlo radom zmien, úprav, reorganizácií a jednou z nich bol aj vznik LSR š.,p., Banská Bystrica. Históriu samotného bažantiarstva už reprezentuje len SB Pavlovce, ktorú plánujeme do budúcnosti zachova a odchováva bažanty hlavne pre spestrenie lovu iných druhov zveri (dvojdòové po3⁄4ovaèky – 1. deò bažanty, 2. – deò diviaky). Ïalšou formou bude uskutoèòovanie lovu bušírovaním pre 3-5-èlenné skupiny hlavne zo zahranièia, ktorí prichádzajú aj na lov iných druhov zveri (diviak, jeleò). Bažanta krá3⁄4ovského chováme od roku 2004, èiže lovili sme ho jednu sezónu formou spoloèných po3⁄4ovaèiek v kombinácií s bažantom obyèajným, ale aj bušírovaním. Tento druh zveri zaznamenal znaèný záujem pri spoloèných po3⁄4ovaèkách našich klientov. Do budúcnosti plánujeme s chovom okolo 100 ks roène. Malá zver na OZ má budúcnos, hlavne v intenzívnych chovoch bažantov. Samozrejme, že to bude v inej forme ako to bolo v nedávnej minulosti. Teraz to bude v menších umelých chovoch s následným zazverením a lovom vo forme bušírovania, hlavne pre málo poèetné skupiny. K lovu bažantov budeme presadzova lov kaèíc na rannom a veèernom ahu a ako spestrenie je tu aj lov zajaca po3⁄4ného. Prirodzené stavy malej zveri sú tu ako som už spomínal nízke, takže sa bu-

Téma mesiaca deme snaži o ich vzostup hlavne zazverením našich PR a úèinnou ochranou tejto zveri, hlavne tlmením líšok a inej škodlivej zveri. Pri spolupráci s SPZ každý rok ponúkame odpredaj bažantov na zazverenie v jednotlivých okresoch východného Slovenska.

Ako je to s chovom ve3⁄4kej zveri ? Jeleniu zver, ako našu najvýznamnejšiu ve3⁄4kú zver, intenzívne obhospodarujeme v 4 PR, ktoré patria do chovate3⁄4ských oblastí, ktoré v minulosti patrili medzi kvalitné oblasti v rámci SR (Slánske pohorie, 2. podoblas Bogota, Vihorlat 1. podoblas Vihorlat, 2. podoblas Podhoroï). Súèasnos je už trocha iná. Po roku 1990, keï sa revíri s ve3⁄4kou výmerou zaèali transformova na vlastnícke vzahy a zaèali vznika menšie revíry rozdelením spoloèného PR na 2-3 menšie, zaèal silnie aj tlak na po3⁄4ovnú zver. Najhoršie následky to malo na jeleniu zver, keï každý PR (PZ) chcel lovi èo najviac kusov, prièom vznikol stav, keï v rámci regiónu sa plánovali vysoké odlovy hlavne starších jedincov. Vzh3⁄4adom na to, že PR OZ boli a sú priamymi susedmi revírov PZ, situácia postihla aj tieto naše PR. Èo sa týka PR OZ a vysokej zveri, ideme trendom obmedzenia lovu jeleòov III. a IV. VT. s tým, že selektívnym spôsobom zasahujeme v maximálnej miere do I. a II. VT. Sledujeme tým hlavne to, aby jelene dožili do veku 11 až 13 rokov, kedy je predpoklad vzh3⁄4adom na genetický základ populácie dosiahnutie vysokej bodovej hodnoty. Danieliu zver po3⁄4ovnícky obhospodarujeme v dvoch danielích lokalitách na východnom Slovensku a to (D 18 po3⁄4ovná lokalita Úbrež, D 19 po3⁄4ovná lokalita Zemplínske vrchy). V prvej spomínanej lokalite PR Karná sa snažíme o osvieženie krvi nákupom zveri z OZ Kriváò a OZ Palárikovo. V druhom PR Zemplínske vrchy, kde je dobrá genetická základòa danielej zveri, lokalitu neobhospodarujeme z dôvodu neustáleho znemožòovania po3⁄4ovníckeho obhospodarovania subjektom, ktorý zastupuje len 30 % výmery PR. Muflonia zver sa vyskytuje v malom poète, takže významnejšie ju neplánujeme obhospodarova.

Lovíte v rámci OZ aj ve3⁄4ké šelmy? V rámci OZ sú PR (Morské Oko, Biely kameò, Hrachoviny a Kosmatec),

v ktorých je vysoký predpoklad lovu tejto dravej zveri. Samotná populácia vlkov má ve3⁄4ký akèný rádius, èiže ak chceme hovori o ich stavoch a love je potrebné do toho zahrnú aj dostatoène ve3⁄4ké územie. Èo sa týka výskytu vlka na území OZ, tak v súèasnosti je to pravdepodobne 1 svorka vlkov o poète 5 – 8 kusov, ktorá v pravidelných cykloch prechádza svojím teritóriom. Okrem toho nie je niè výnimoèné stretnú vlka samotára. Lov tejto šelmy bol najvýznamnejší v roku 1996, kedy sa v rámci okresu Sobrance ulovilo 13 kusov vlkov. Z toho v PR OZ 5 kusov. Po tomto roku nastal útlm lovu prièom roèný lov bol len sporadicky 1-2 kusy. OZ v roku 2004 zaèal túto šelmu lovi individuálne ako po iné roky ale aj špecifickým druhom spoloèných po3⁄4ovaèiek „ spoloèná po3⁄4ovaèka na vlka v kombinácií s lovom diviaèej zveri“, ktorá zaznamenala ve3⁄4ký ohlas hlavne v radoch zahranièných klientov. OZ realizoval dve po3⁄4ovaèky tohto druhu v roku 2004, kde na prvej (3.-4.12.) bol ulovený 1 vlk a 5 ks diviakov na druhej (26.12.) 1 vlk a 4 ks diviakov.

Ako je to s lovom diviaèej zveri u vášho OZ? OZ loví roène približne 100 ks diviaèej zveri v 8 PR revíroch. Väèšinu tejto zveri lovíme formou spoloèných po3⁄4ovaèiek s denným výradom 3-7 kusov. Ako sami vidíte nepatríme medzi OZ, ktoré lovia vyššie množstvá, no disponujeme geneticky výbornou základòou diviaèej zveri èoho dôkazom sú aj niektoré bodové hodnoty úlovkov z týchto lokalít odkia3⁄4 pochádza aj trofej diviaka p. Mocháka z roku 1989, V Nemecké (135,30 b. CIC). O dobrej genetickej základni svedèí aj predaj jedinca (lanštiaka) do LESOV ÈR, LS Vodòany, Diviaèia obora Sedlice, ktorý tam putoval na osvieženie krvi s predpokladom zvýšenia bodovej hodnoty lovených kancov. V blízkej budúcnosti plánujeme doda nieko3⁄4ko kusov diviaèej zveri aj na OZ Palárikovo zámenou za jedince danielej zveri. V rámci OZ sa snažíme zvýši poèetnos diviaèej zveri a udrža ich v našich revíroch (ktoré sú väèšinou lesného charakteru) a tak vytvori èo najoptimálnejšie podmienky pre lov formou individuálnych a spoloèných po3⁄4ovaèiek.

Lesník•6•2005

SB Pavlovce - bažantnica

Aké sú zámery OZ pri ïalšom smerovaní? Na obhospodarovanie 10 PR na takej katastrálnej výmere ako je OZ je potrebné vynaloži aj znaèné množstvo finanèných prostriedkov a 3⁄4udskej práce, hlavne v dnešnej dobe kedy do popredia vstupuje ekonomika, efektívnos a rentabilita. Zámery OZ v tomto smere sú vytipova si najkvalitnejšie PR a v maximálnej miere sa venova ich po3⁄4ovníckemu obhospodarovaniu (zlepši kvalitu poskytovaných služieb, zvyšova poèetnos a kvalitu zveri a pod.) a v ostatných revíroch preda odstrel zveri iným subjektom. Máme záujem na zachovaní samostatnej bažantnice Pavlovce a chovu bažanta obyèajného, v menšom poète aj bažanta krá3⁄4ovského, o ktorých je záujem - aj keï nie v takej miere ako na OZ Levice a OZ Palárikovo. V blízkej budúcnosti plánujeme rekonštrukciu danielej zvernice v kombinácií s diviakom, èo by malo priláka a spestri poskytovanie služieb poplatkovým hosom. Zámerom OZ je zvyšovanie kmeòových stavov a trofejovej kvality, s èím súvisí aj skvalitnenie poskytovania služieb poplatkovým po3⁄4ovným hosom a v neposlednom rade skvalitni samotné po3⁄4ovníctvo v rámci OZ, LSR a s hrdosou ho prezentova v zahranièí.

s GR ?

Ako sa Vám pozdáva spolupráca

V tejto funkcií pôsobím necelé 2 roky a za tú dobu som mal možnos konzultova s kolegami z odboru po3⁄4ovníctva ve3⁄4a vecí a ve3⁄4a tém s po3⁄4ovníckou, ale aj inou tematikou. V jednotlivých oblastiach som získal širší rozh3⁄4ad (manažment zveri, obhosp. jednotlivých druhov zveri), v iných som sa nieèomu priuèil (legislatíva a uznávanie PR) a na niektoré veci som si utvoril a mám svoj vlastný názor, ktorý sa neobávam prezentova a ktorý oni rešpektujú. Ve3⁄4mi dobre sa mi s nimi komunikuje, hlavne pri zavádzaní nových vecí do praxe (odchyt živej zveri a pod.). Celkovo môžem hodnoti spoluprácu s GR – Odborom po3⁄4ovníctva a rybárstva z môjho poh3⁄4adu na výbornú.

Ïakujem za rozhovor.

•

7 PR Morské Oko

Téma mesiaca

Lesník•6•2005 >

(dokonèenie zo strany 5)

a výnosy 88,6 mil. Sk, priame náklady 79,7 mil. Sk a hospodársky výsledok + 8,8 mil. Sk. Z èinnosti po3⁄4ovníctva bolo v r. 2004 odvedené na daniach štátu 13 mil. Sk a pri poète 100 zamestnancov na plný úväzok v èinnosti po3⁄4ovníctvo boli roèné odvody pre štát 7 mil. Sk. - V porovnaní s rokom 2000 došlo v r. 2004 k 45 % nárastu výnosov, 62 % nárastu HV a 43 % nárastu nákladov. Pritom v roku 2004 Lesy SR z prevádzkových prostriedkov vložili ïalších cca 3 mil. Sk do rozvoja intenzívnych chovov – zverníc a bažantnic. Pri obhospodarovaní režijných revírov Lesov SR v r. 2004 sa, v porovnaní s ostatnými užívate3⁄4mi, dosiahli najlepšie ekonomické ukazovatele v relatívnom vyjadrení, keï v priemere na 1 ha plochy dosiahli Lesy SR tržby 154 Sk a HV + 19 Sk. Ostatní užívatelia vykázali mínusový hospodárska výsledok. Rozhodujúcou tržbonosnou èinnosou so 60 % podielom na celkových výnosoch po3⁄4ovníctva Lesov SR je poplatkový lov zveri v režijných revíroch. Významnou výnosovou položkou s 20 % podielom je predaj zveriny z produkcie režijných revírov. Roène Lesy SR vyprodukujú cca 220 ton diviny a v obvode OZ Topo3⁄4èianky majú vlastnú prevádzku na spracovanie diviny z ulovenej zveri. Nájomné za prenájom po3⁄4ovných pozemkov v správe Lesov SR iným subjektom sa podie3⁄4a len 5 % na celkových výnosoch po3⁄4ovníctva Lesov SR. Rovnako 5 % sa podie3⁄4ajú aj poskytované služby pri poplatkovom love 2 % podiel výnosov je z predaja živej zveri. Ostatné výnosové položky predstavujú 8 % podiel z celkových výnosov po3⁄4ovníctva Lesov SR. Porovnanie ekonomických ukazovate3⁄4ov po3⁄4ovných revírov pod3⁄4a skupín užívate3⁄4ov:

Tabu3⁄4ka 6

Užívate3⁄4 revírov

Po3⁄4ovná plocha (ha)

Lesy SR v réžii

529 946

Ostatné štátne organizácie

169 246

Neštátni vlastníci v réžii Prenajaté revíry SPZ Ostatné prenajaté revíry Slovensko spolu :

177 476 3 187 899 388 336 4 452 903

Zachovanie a ochrana genofondu zveri Dôležitou funkciou výkonu po3⁄4ovníctva v revíroch Lesov SR je aj zachovanie kvality genofondu pôvodných druhov zveri a zlepšovanie kvality populácii raticovej zveri v ostatných po3⁄4ovných revíroch a oblastiach na Slovensku. V tejto súvislosti je možné spomenú napríklad Chránenú po3⁄4ov-

8

nú oblas Po3⁄4ana, ktorú obhospodarujú Lesy SR na výmere 20 659 ha. Vïaka mimoriadnej kvalite jelenej zveri bola tu už v roku 1953 vyhlásená prírodná rezervácia. Tá sa neskôr zmenila na chránenú po3⁄4ovnú oblas s osobitným režimom po3⁄4ovníckeho obhospodarovania tak, aby sa zachovala kvalita genofondu tunajšej populácie a aby boli vytvorené podmienky na odchyt kvalitnej jelenej zveri. Doposia3⁄4 sa v CHPO odchytilo takmer 300 kusov jelenej zveri. Táto zver sa dodala na zazverovanie viacerých po3⁄4ovných revírov a po3⁄4ovných oblastí na Slovensku (napr. Topo3⁄4èianky, Biela Skala) a aj v Èeskej republike (napr. Lány, Hluboká, Ponìšice). Po vypustení po3⁄4anskej jelenej zveri tam došlo k postupnému zlepšeniu kvality jelenej zveri, èo je dokumentované aj získaním kvalitných trofejí. Rovnako kvalitný genofond jelenej a predovšetkým diviaèej zveri je aj v po3⁄4ovných revíroch nachádzajúcich sa vo Východných Karpatoch, kde sa Lesy SR chcú v blízkej budúcnosti zamera viac na odchyt živej zveri. V spojitosti s èinnosou revíru CHPO Po3⁄4ana je treba spomenú ešte jeden prínos a to, že sa tu od roku 2000 zaèalo s overovaním a postupným zavádzaním ve3⁄4koplošného obhospodarovania zveri. Jelenia po3⁄4ovná oblas Po3⁄4ana, ktorej dôležitou súèasou je aj chránená po3⁄4ovná oblas, sa tak stala prvou riadne fungujúcou po3⁄4ovnou oblasou na Slovensku. Keïže revíry Lesov SR predstavujú jadrá (centrálne lesnaté èasti) viacerých po3⁄4ovných oblastí, Lesy SR aktívne podporujú èinnos po3⁄4ovných oblastí s cie3⁄4om zlepšenia úrovne po3⁄4ovníckeho obhospodarovania populácií zveri. Ani súèasná minimálna výmera po3⁄4ovných revírov 2 tis. ha v jeleních oblastiach nie je dostatoèná pre riadny a cie3⁄4avedomý chov jelenej zveri vo vo3⁄4ných po3⁄4ovných revíroch. Rozdrobenie po3⁄4ovných revírov po roku 1990 sa vo viacerých regiónoch Náklady Výnosy HV Slovenska Sk/ha Sk/ha Sk/ha prejavilo pre136 154 19 padom trofe112 88 -25 jovej kvality 81 48 -33 jelenej zveri a roz27 28 1 vrátením 47 37 -10 sociálnej 47 47 0 štruktúry populácie. Preto zodpovedajúce výsledky pri vo3⁄4nom chove jelenej zveri je možné dosiahnu len vo väèších a ucelených po3⁄4ovných revíroch s obmedzenou migráciou zveri. To si Lesy SR uvedomovali pri tvorbe revírov aj v minulosti a preto z terajších 138 režijných revíroch Lesov SR sú 3 revíry s výmerou vyše 20 tis. ha, 5 revírov s výmerou vyše 10 tis. ha a 21 revírov

s výmerou vyše 5 tisíc hektárov. V tejto súvislosti Lesy SR taktiež podporujú ve3⁄4koplošné obhospodarovanie zveri a èinnos po3⁄4ovných oblastí založených na spolupráci medzi viacerými užívate3⁄4mi po3⁄4ovných revírov. V po3⁄4ovných revírov Lesov SR sú zahrnuté biotopy viacerých vzácnych a ohrozených druhov zveri, ako napr. tetrov hlucháò, tetrov holniak, kamzík, sviš, medveï, vlk, rys a divá maèka. Cie3⁄4om výkonu po3⁄4ovníctva Lesov SR je aj aktívna spolupráca s organizáciami ochrany prírody pri ochrane, zachovaní a trvalo udržate3⁄4nom obhospodarovaní spomenutých vzácnych a ohrozených druhov zveri.

Po3⁄4ovnícka história a kultúra S niektorými po3⁄4ovnými revírmi Lesov SR sa spája aj história a kultúra po3⁄4ovníctva a to i z celoeurópskeho h3⁄4adiska. Spomenú je treba svetoznámu bažantnicu a kaštie3⁄4 v Palárikove, kde sa v roku 1928 zrodila myšlienka založenia medzinárodnej po3⁄4ovníckej organizácie CIC. Z h3⁄4adiska po3⁄4ovníckej histórie je významným objektom aj po3⁄4ovnícky zámok v Topo3⁄4èiankach a okolité po3⁄4ovné revíry. V roku 1883 tu gróf Karol Forgáè ako prvý vypustil do vo3⁄4nej prírody muflóny dovezené zo Sicílie a Korziky. Ïalej sa v roku 1958 v Topo3⁄4èiankach vytvoril záchranný chov zubra v Európe a v súèasnosti tu Lesy SR chovajú 11 zubrov. Z h3⁄4adiska histórie po3⁄4ovníctva na Slovensku je významným revírom aj už spomínaná Chránená po3⁄4ovná oblas Po3⁄4ana, kde bol poèas Slovenského národného povstania v roku 1944 ulovený neznámym partizánom jeleò s bodovou hodnotou 241,70 bodov CIC, trofej ktorého v tomto èase mala by najsilnejšou na svete (v XX. storoèí), ale kvôli „neznámemu strelcovi“ nebola zaradená do svetových tabuliek. No už v roku 1961 Juraj Höher ulovil v Po3⁄4ane jeleòa s bodovou hodnotou 240,65 CIC a táto trofej sa na takmer 30 rokov stala najsilnejšou trofejou v Èeskoslovensku. Zachovaniu týchto pamiatok sa venuje mimoriadna pozornos. Chránená po3⁄4ovná oblas Po3⁄4ana bola vyhlásená v roku 1965. Dòa 6. a 7. mája 2005 si Lesy SR slávnostne pripomenuli 40. výroèie vyhlásenia CHPO Po3⁄4ana odborným po3⁄4ovníckym seminárom, ktorí sa uskutoènil priamo na Po3⁄4ane v obvode odštepného závodu Kriváò za úèasti vyše 200 domácich a zahranièných úèastníkov. Lesy SR sú na Slovensku garantom kvalitného a profesionálneho po3⁄4ovníctva pri maximálnom úsilí o zve3⁄4adenie zvereného majetku a prírodného bohatstva štátu. Hodnota po3⁄4ovných revírov závisí aj od pochopenia významu tohto prírodného bohatstva. Vïaka zachovaniu ucelených

>>

Téma mesiaca

Lesník•6•2005

Bulharsko a Rumunsko – kto by to bol povedal.... Jana GEROVÁ B u j n á a malebná príroda, nesporná kvalita trofejí vysokej zveri – to sú typické atribúty krajiny, ktorá sa môže okrem iného pochváli aj 4 svetovými rekordmi jeleních trofejí. Zainteresovaným urèite v tejto chvíli napadne Bulharsko. Práve táto krajina je držite3⁄4om viacerých svetových rekordov v oblasti trofejovej zveri. Zaènime, pre našich po3⁄4ovníckou zrejme nie ve3⁄4mi atraktívnou, divou maèkou s bodovou hodnotou 82,99 b. CIC (koža). Bulhari sú však svetovou jednotkou nielen už v spomínanej jelenej zveri. V žiadnej z európskych krajín nenájdete takú silnú populáciu diviaèej zveri, ktorej kvalita je naozaj závideniahodná. Vysoký podiel listnatých lesov, ve3⁄4koplošné revíry a zimy s nie ve3⁄4mi silnými mrazmi vytvárajú ideálne podmienky. Niet sa preto èo èudova, že práve tu sa zrodil svetový rekord – diviak so 158,20 b. CIC a dåžkou klov 27,10 cm, ktorý bol ulovený v Kormisose v roku 1986 (obr.è.1). S potešením možno konštatova, že druhé miesto patrí

Slovensku. Práve u nás bola v roku 1992 v Nižnom Hrabovci (Východné Slovensko) ulovená druhá najsilnejšia trofej so 156,25 b. CIC. Na treom sa stretávame s našim južným susedom - Maïarskom - 154,80 b. CIC (rok 2000). Vráme sa teraz úplne na zaèiatok – k jelenej zveri. Svetový rekord patrí jelenej trofeji so 273,60 b. CIC a váhou parožia 16,20 kg, ktorá bola ulovená v roku 1988 v Silistri (obr.è.2). Na druhom mieste sa nachádza zástupca nášho druhého suseda – Rakúska. Práve odtia3⁄4 pochádza druhá najsilnejšia jelenia trofej z roku 1997 so 272,57 b. CIC a váhou 13,32 kg. No a tretie miesto opä patrí Maïarsku – 271,00 b. CIC (rok 1986). Ïalšou krajnou, ktorá je pokladaná za európsku ve3⁄4moc, èo sa po3⁄4ovníctva týka, je Rumunsko. Keï sa v roku 1990 otvorilo širokej verejnosti, boli po3⁄4ovní hostia ve3⁄4mi príjemne prekvapení relatívne vysokým stavom po3⁄4ovnej zveri a vynikajúcou kvalitou trofejí. Na zimných nadhánkach môžte stretnú silných kancov s dåžkou klov do 28 cm. Karpatské jelene - hoci žijúce vo vo3⁄4ných po3⁄4ovných revíroch a neprikrmované, dosahujú Tab.: Trofejové rekordy Slovenska a svetové rekordy

D r u h zveri Jeleò Muflón Srnec Diviak Daniel

>>

Národný rekord Slovensko Meno lovca Lokalita M.Grešo Bojnice J.Svátek OZ Palárikovo Z.Méhes Ïul. Dvor J.Szanyi Nižný Vrabovec J.Janík OZ Palárikovo

po3⁄4ovných revírov, ako aj vïaka odbornosti a disciplíne lesníckeho personálu a pri dodržiavaní osvedèených zásad a postupov v chove zveri sa v revíroch Lesov SR zachovala uspokojivá sociálna štruktúra a dobrá kvalita populácií raticovej zveri, èo pozitívne ovplyvòuje aj okolité po3⁄4ovné revíry a reprezentuje úroveò po3⁄4ovníctva na Slovensku.

Rok 1990 2002 2004 1992 1982

CIC body 249,30 239,65 214,10 156,25 215,80

vynikajúce parametre. Rumunský medveï je známy ako najsilnejší hnedý medveï v Európe. Preto nikoho neudivuje, že tretia najsilnejšia trofej z roku 1994 pochádza práve z rumunských Východných Karpát – 67,47 b. CIC (lebka). V neposlednej rade netreba zabudnú na legendárne karpatské kamzíky. Svetový rekord CIC bol ulovený v roku 1934 vo Fagaras Sibiu a dosahuje hodnotu 141,10 b. CIC (obr.3). Druhé miesto patrí tiež Rumunsku (135,60 b. CIC, rok 1934) a na treom sa nachádza Švajèiarsko – 134,60 b. CIC (rok 1941). Na ilustráciu – z 50 najsilnejších svetových trofejí karpatského kamzíka pochádza vyše 30 práve z Rumunska. Už to samo o sebe nám poskytuje urèitý obraz o kvalite trofejovej zveri v tejto krajine. V závere by som ešte na porovnanie chcela uvies niektoré hodnoty slovenských národných rekordov (viï. tab.). Myslím, že ako informácia zaujme každého, komu je po3⁄4ovníctvo srdcu blízke... No a niektoré z týchto trofejí, èi už svetové, alebo naše národné, budú ma možnos prezrie si i návštevníci po3⁄4ovníckej výstavy v Nitre (15.-19.06.2005). foto: internet

Svetový rekord Meno lovca Ch.Ivanov B.Janda C.Stejrnsward T. Živkov R. Korz

Svetová trofej diviaka, Kormisos, 1986

Štát Bulharsko Èesko Švédsko Bulharsko Maïarsko

Rok 1988 1992 1983 1986 1991

Svetová trofej jeleòa, Silistri, 1988

CIC body 273,60 252,45 246,90 158,20 233,11

Svetová trofej kamzíka, Fagaras Sibiu, 1934

•

Ing. Peter Kuric, Ing. Marcel Lehocký a Ing. Jozef Nikodém sú pracovníci Odboru po3⁄4ovníctva a rybárstva na GR š.p. Lesy SR

1.

2.

3.

9

Lesnícke spravodajstvo

Lesník•6•2005

I. Špiláková: „Bezprostredný kontakt je najlepší“ Jozef MARKO Vedúci lesných správ dostali informácie o zmenách z prvej ruky

Ing. Ivana Špiláková

V máji, poèas troch dní v banskobystrickom hoteli Dixon, na stretnutiach s predstavite3⁄4mi vedenia š.p. Lesy SR, prizvanými riadite3⁄4mi odborov na generálnom riadite3⁄4stve a expertmi zo spoloènosti Transform, dostali možnos stopädesiati vedúci lesných správ zadefinova si témy a okruhy otázok, o ktorých chcú v súvislosti so zmenami v podniku hovori a na ktoré chcú pozna odpovede.

ZOSÚLADI POŽIADAVKY ZÁKAZNÍKOV S POTREBAMI LESA „Za rozhodujúcich partnerov v procese zmien považujeme práve vás – vedúcich lesných správ. Dnes je ale potrebné hovori o tom, akým spôsobom chceme zmeny zrealizova a nie o tom, èi sú potrebné. Každý z vás by sa mal pozrie na fungovanie lesnej správy, na ktorej pôsobí a poveda si, akoby ste

anketa Aká informácia z pracovného stretnutia vedúcich lesných správ bola pre vás najcennejšia? Ing. Gabriel Kovács, LS Hnúša, OZ Rimavská Sobota

Ja považujem za najcennejšiu prezentáciu kolegov z OZ Prievidza oh3⁄4adom obchodno – logistického systému a jeho zavádzania.

10

sa správali, keby vám samotným tie lesy patrili, alebo keby patrili súkromnému vlastníkovi. Vo vedení podniku vychádzame z toho, že na strednej úrovni riadenia máme skúsených profesionálov, ktorí poznajú les a vedia, ako sa oò majú stara. Našou úlohou bude da vám do rúk také nástroje, ktoré vám umožnia vychádza v ústrety požiadavkám zákazníkov tak, aby boli zosúladené s potrebami lesa,“ povedal vo svojom úvodnom vystúpení generálny riadite3⁄4 Ing. Karol Vinš, ktorý zrekapituloval doterajší postup v procese zefektívòovania riadenia podniku a informoval správcov o postupe ïalších krokov.

EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA A ELIMINOVANIE ŠUMOV Organizaènej riadite3⁄4ky Ing. Ivany Špilákovej sme sa opýtali, preèo sa vedenie podniku rozhodlo zvoli takýto organizaène a technicky nároèný spôsob

komunikácie so zamestnancami: „Z aprílového vydania podnikového èasopisu Lesník, ktoré sa venovalo téme odborného lesného hospodára, zodpovednostiam a kompetenciám nielen tejto pozície, ale aj pozície vedúceho lesnej správy a lesníka, sme dostali spätnú väzbu, ktorá nám signalizovala, že niekde nesprávne a niekde nedostatoène pochopili význam zmien. Ukázalo sa, že v procese zmien je bezprostredný kontakt najlepší. Ak chceme so zamestnancami efektívne komunikova a eliminova rôzne šumy a skres3⁄4ujúce Vyhodnotenie spätnej väzby - porady s vedúcimi lesných správ

otázka è. 1 - Považujete takéto stretnutia za užitoèné? otázka è. 2 - Dostali ste odpoveï na otázky, ktoré považujete za dôležité? otázka è. 3 - Splnilo stretnutie vaše oèakávania?

Ing. Martin Hošták, LS Blatnica, OZ Žilina

Myslím, že sme dostali komplexnú informáciu o fungovaní lesnej správy, o kompetenciách a zodpovednosti jednotlivých pracovníkov. Taktiež za dôležité pokladám to, že boli zodpovedané naše otázky, týkajúce sa technického vybavenia a dopravy, teda vecí nevyhnutných pre lesnícku prevádzku.

Ing. Ján Hricko, LS Hanušovce, OZ Prešov

Mnohé informácie, ktoré odzneli na tomto stretnutí neboli pre mòa nové, pretože èas z nich pochádzala z odborárskych rokovaní so zamestnávate3⁄4om alebo z diskusných fór na odštepných závodoch. Pre mnohých správcov však tieto informácie boli nové a to, že dostali odpovede priamo od vrcholového manažmentu, bolo prínosom. Myslím, že takéto stretnutia by sa mali opakova.

Lesnícke spravodajstvo informácie, musíme klás dôraz na pravidelné stretnutia tohto druhu, na ktorých dostávajú informácie z prvej ruky nielen lesníci z regiónov, ale platí to aj opaène. Za tých nieko3⁄4ko hodín nebolo síce možné uspokojivo odpoveda na každú otázku a podrobne vysvetli každú tému, ale každým zaujímavým a konštruktívnym návrhom a pripomienkou, ktorá na stretnutiach odznela, sa budeme ïalej zaobera. A v podobných stretnutiach budeme urèite pokraèova.“ Prístup vedenia k odkomunikovaniu pripravovaných zmien ocenili prítomní zo všetkých regiónov Slovenska. A to nielen uznanlivými komentármi, ale aj odpoveïami na otázky na záver jednotlivých stretnutí, ktoré sú vyhodnotené v priloženom grafe. A èo ich najviac zaujímalo? Mzdové a finanèné ohodnotenie, technické vybavenie, zodpovednos a kompetencie, ale aj problematika odpredaja dubiózneho majetku, po3⁄4ovných revírov a v neposlednom rade aj dvojstupòového riadenia, ku ktorému pod3⁄4a Ing. Vinša perspektívne smerujeme. V skupinách aktívne pracujúci správcovia okrem toho maximálne zodpovedne pristúpili k odpovediam na tieto zadefinované otázky: Aké máte informácie o zmenách vo fungovaní odštepných závodov, lesných správ a lesných obvodov? Ktoré problémy by mali zmeny rieši? Kde vnímate riziká, spojené s navrhovaným riešením? Èo sa chcete dozvedie? Svojimi konštruktívnymi odpoveïami sa stali tvorcami zmeny. A ich prístup na stretnutiach v Banskej Bystrici ukázal, že budú aj jej nosite3⁄4mi.

•

Ing. Miroslav Breèka, LS Humenné, OZ Vranov

Pre mòa najcennejšia informácia bola tá, ktorú prezentovali kolegovia z OZ Prievidza o obchodno – logistickom systéme, ktorý plánuje generálne riadite3⁄4stvo implementova na všetkých odštepných závodoch prostredníctvom zriadenia obchodno – logistického úseku. Druhou, nemenej dôležitou informáciou bola èasová postupnos jednotlivých krokov, týkajúcich sa zmien organizaènej štruktúry na úrovni LS a LO.

•

Lesník•6•2005

Zamestnanci zvolili svojich zástupcov do Dozornej rady š.p. Lesy SR

Víťazmi Ján Beňa, Miroslav Engler a Jozef Herud Jozef MARKO Z 27 kandidátov volili v piatok 27. mája zamestnanci š.p. Lesy SR troch svojich zástupcov do dozornej rady. „Vo3⁄4by èlenov Dozornej rady š.p. Lesy SR z pracovného kolektívu podniku prebehli bez komplikácií a rušivých vplyvov. Celkovo bolo vo volièských zoznamoch zapísaných 5 926 oprávnených volièov, volebné komisie vydali volièom 4 743 volebných lístkov a volièi odovzdali 4 516 platných volebných lístkov. Najvyšší poèet všetkými volièmi odovzdaných hlasov získali a volebným poriadkom urèené podmienky na vymenovanie za èlenov Dozornej rady Lesy SR š.p., Banská Bystrica z pracovného kolektívu štátneho podniku splnili títo traja kandidáti – Ing. Ján Beòa (868 platných hlasov), Ing. Miroslav Engler (758 platných hlasov) a Ing. Jozef Herud (688 platných hlasov),“ zhodnotil výsledky volieb predseda volebnej komisie JUDr. Milan Vanèo. Všetkým trom zvoleným kandidátom sme položili dve rovnaké otázky: 1. Preèo ste sa rozhodli kandidova za èlena Dozornej rady š.p. Lesy SR? 2. Èo pre Vás znamená zvolenie za èlena dozornej rady?

akcionárov – obèanov Slovenskej republiky, tak táto vo3⁄4ba zodpovednos v riešení ne3⁄4ahkých problémov vo mne ešte znásobuje. Keï to zhrniem, tak moje zvolenie je záväzkom voèi tým, ktorí mi dôverujú a výzvou na to, aby som zodpovedným prístupom k povinnostiam èlena dozornej rady presvedèil o správnosti mojej vo3⁄4by ostatných spolupracovníkov. Ing. JÁN BEÒA, riadite3⁄4 OZ Trenèín, 59-roèný, v štátnych lesoch pracuje od roku 1971:

Ing. JOZEF HERUD, riadite3⁄4 OZ Námestovo, 47-roèný, v štátnych lesoch pracuje od roku 1982:

1. Najviac u mòa zavážilo a najväèší vplyv na moje rozhodnutie malo to, že ma oslovili naši zamestnanci a taktiež kolegovia z niektorých sesterských OZ. 2. Ve3⁄4kú zodpovednos voèi všetkým èo mi dali svoje hlasy a dôveru, nechcem by falošne skromný, je to pre mòa zároveò obrovská výzva a príležitos využi svoje znalosti a skúsenosti v prospech našej firmy v období transformácie. Ing. MIROSLAV ENGLER, riadite3⁄4 OZ Èierny Balog, 59-roèný, v štátnych lesoch pracuje od roku 1968:

1. Moje rozhodnutie bolo na základe toho, že má oslovili nielen moji spolupracovníci, ale aj kolegovia z iných regiónov Slovenska. Uvažova o kandidatúre som zaèal, až keï oficiálne bola daná táto možnos, ale hlavne pravidlá, t.j. volebný poriadok. Aj keï na to nebolo ve3⁄4a èasu, myslím, že som svoje rozhodnutie zodpovedne zvážil a priznám sa, že až takú podporu zamestnancov som neèakal. 2. Moje zvolenie v prvom rade vzbudzuje pocit zodpovednosti a dôvery nielen voèi tým, ktorí mi dali hlas, ale voèi všetkým zamestnancom podniku. Keï si však uvedomím, že naša firma Lesy SR, š.p. spravuje majetok cca 5 mil.

1. Za kandidáta na èlena rady ma navrhlo vedenie OZ Èierny Balog. Návrh na kandidáta som prijal s tým, že som profesný lesník, celý svoj doterajší život som pracoval v lesníctve, pre les, pre firmu a pracovný kolektív v lesnom hospodárstve. 2. Predovšetkým je to dôvera èasti kolegov z celého Slovenska, za èo im ïakujem. Zvolenie za èlena rady pre mòa znamená možnos využi svoje profesionálne schopnosti, realizova sa v oblasti lesníctva, so snahou o stabilizáciu organizácie, ktorá je v tomto smere rozhodujúca a potrebná.

>

11

Lesník•6•2005

Lesnícke spravodajstvo

>

Oslovili sme aj nieko3⁄4kých zamestnancov nášho podniku s otázkou, èo oèakávajú od budúcich èlenov dozornej rady, zvolených zamestnancami podniku. Ing. MIROSLAV BORSEK, vedúci odboru manažmentu kvality a kontroly na generálnom riadite3⁄4stve: „Od èlenov dozornej rady zastupujúcich zamestnancov podniku oèakávam ich lojalitu voèi firme a jednoznaèné zastupovanie záujmov firmy. Zároveò by mali zabezpeèi, aby dozorná rada nebola vzh3⁄4adom na nejednoznaèné formulovanie kompetencií rady v zákone o štátnom podniku prekážkou v bežnom operatívnom fungovaní podniku.“ Ing. VLASTIMIL MENIAR, výrobno – technický námestník riadite3⁄4a OZ Slovenská 1⁄4upèa:

„Èinnos dozornej rady je upravená v § 21 zák. è.111/90 Z.z. v znení neskorších predpisov. Neoèakávam od nej niè iné, len dôsledné a dôstojné plnenie toho, k èomu ju tento zákon zaväzuje. Ve3⁄4mi rád by som sa presvedèil, že naša dozorná rada nebude poplatná politickým JUDr. Milan Vanèo a Bc. Ružena Vaòousová pri vyhodnocovaní výsledkov volieb. a ekonomickým záujmom lobistických skupín, že nebude uprednostòova ani svoje záujmy pred záujmami podniku. Dúfam aj v kontrolnú èinnos voèi manažmentu podniku tak, aby ani ten nemohol uprednostòova svoje alebo záujmy iných osôb pred záujmami podnikovými. By èlenom rady je okrem ekonomického stimulu aj ve3⁄4kým morálnym bremenom a ja len dúfam, že nami volení èlenovia rady budú kona tak, aby sa svojim volièom mohli bez obáv a pretvárky pozrie do oèí aj po skonèení svojho mandátu.“

Užitočná konfrontácia skúseností Peter GOGOLA Krátky rozhovor nám poskytol generálny riaditeľ Chorvátskych lesov Darko Beuk

Ako vnímate perspektívy spolupráce chorvátskych a slovenských lesníkov? Urèite pozitívne. Chorvátske lesy stoja v doh3⁄4adnej budúcnosti pred reštrukturalizáciou, ktorej legislatívnym rámcom bude zákon, v súèasnosti prerokovávaný chor-

12

Ing. 1⁄4UBOMÍR VESELÝ, vedúci odboru držby na generálnom riadite3⁄4stve: „Myslím si, že by mali „kopa“ za túto firmu. Mali by rieši záujmy tejto firmy a nie záujmy niekoho iného. A sústredi sa na to, èo je dobré, pokraèova v tom ïalej a to èo je zlé, snaži sa odstráni. Verím, že budú naèúva zamestnancom a dajú na ich dobre mienené rady, podnety a z kritiky sa pouèia.“ Ing. MIROSLAV BREÈKA, vedúci LS Humenné: „Mrzí ma, že sa do Dozornej rady š.p. Lesy SR nedostal nikto z regiónu východného Slovenska. Myslím si, že zvolení 3⁄4udia budú ma možnos vo väèšej miere nazrie do „podnikovej kuchyne“ a svojim konaním prispie k napåòaniu úloh a cie3⁄4ov našej organizácie. Od èlenov dozornej rady, ktorí boli zvolení zamestnancami podniku, oèakávam razantnejšie presadzovanie potrieb a požiadaviek nižších organizaèních jednotek podniku – odštepných závodov a lesných správ.“ Ing. SLÁVKA SISIKOVÁ, vedúca odboru správy majetku a majetkových vzahov na generálnom riadite3⁄4stve: „Od èlena dozornej rady, ako èlena najvyššieho kontrolného orgánu spoloènosti, oèakávam odbornú fundovanos, nestrannos a objektivitu, asertivitu, flexibilitu, organizaènú zdatnos a vysokú morálnu a etickú úroveò.“ Ing. BRANISLAV FAŠÁNEK, ekonomicko – obchodný námestník OZ Prievidza: „Smerovanie nášho podniku ovplyvòuje množstvo záujmov. Preto dúfam, že èlenovia dozornej rady, zvolení zamestnancami, okrem podpory rozhodnutí vedúcich k efektívnemu hospodáreniu, nezabudnú ani na záujmy zamestnancov. Oèakávam, že svojim konaním prispejú aj k tomu, aby zamestnanci, ktorí tento podnik tvoria, mohli by hrdí na prácu, ktorú vykonávajú. Nech práca u štátnych lesov nie je Popoluškou, ale spoloèensky a finanène ceneným zamestnaním.“

•

vátskym parlamentom. Preto je z môjho poh3⁄4adu ve3⁄4mi cenná a užitoèná konfrontácia s vašimi skúsenosami, týkajúcimi sa reštrukturalizácie Lesov SR.

Boli ste niekedy v minulosti na Slovensku? Áno, ako mladý lesník som precestoval pol Európy a navštívil som aj Slovensko, vtedy ešte súèas bývalého Èeskoslovenska.

Ako sa Vám páèi zámoèek v Topo3⁄4èiankach?

Je to skutoène prekrásne zariadenie, poskytuje služby na ve3⁄4mi vysokej úrovni. Je iste nároènou úlohou vášho marketingu, aby našiel a oslovil vhodnú skupinu klientov pre tento typ zariadenia.

Slovenská republika je rok po vstupe do Európskej únie, Chorvátsko stojí pred jej bránami. Aké sú vaše oèakávania od

Všetkých 255 noriem prístupných všetkým zamestnancom

Zmeny k lepšiemu

Jozef MARKO Dotazníková akcia s účasťou 610 zamestnancov z rôznych organizačných úrovní podniku, ktorá bola v roku 2003 súčasťou analýzy stavu organizačnej štruktúry, organizácie riadenia a organizačných vzťahov v štátnom podniku Lesy SR poukázala na nespokojnosť zamestnancov so stavom vnútropodnikových smerníc. Za najvážnejšie nedostatky považovali, že v rámci podniku neexistuje aktuálny prehľad o všetkých vydaných smerniciach, pokynoch a nariadeniach, ktorým generálne riaditeľstvo riadi a metodicky usmerňuje podriadené organizačné jednotky a že väčšina smerníc, pokynov a nariadení existuje len v písomnej a nie elektronickej forme. Kritizovali aj skutočnosť, že podriadené organizačné jednotky - odštepné závody, správy a strediská sú o vnútropodnikových smerniciach a nariadeniach slabo informované. Odvtedy sa v tejto oblasti veľmi veľa zmenilo k lepšiemu, ibaže aj nedávne stretnutia s vedúcimi lesných správ ukázali, že zamestnanci v prevádzke nemajú o zmenách dosť informácií. Preto sme požiadali o rozhovor vedúceho Odboru manažmentu kvality a kontroly š.p. Lesy SR Ing. Miroslava Borseka a manažéra kvality Ing. Róberta Kiša.

Aký bol teda stav v oblasti organizaèných noriem, teda smerníc a metodicko- organizaèných pokynov, v roku 2003. Preèo si vyslúžili takú nespokojnos?

M. Borsek: Organizaèné normy vychádzali pod rôznymi názvami napr. smernica, pokyn, nariadenie a najèastejšie pod názvom vec. Ich èíslovanie bolo

vstupu do EÚ? Naše lesníctvo nemá obavy zo vstupu krajiny do Únie. Chorvátske lesy sú kvalitné, na 90% sú to pôvodné lesy. Za dôležité pokladám to, že v uplynulých desaroèiach sa v chorvátskych lesoch hospodárilo pod3⁄4a princípov trvalo udržate3⁄4ného rozvoja. Od vstupu do Európskej únie oèakávame, že zahranièní investori prinesú do Chorvátska kvalitné technológie. Darko Beuk Ïakujem za generálny riadite3⁄4 rozhovor. Chorvátskych lesov

•

Lesnícke spravodajstvo

Lesník•6•2005

Obr. è. 1 : CEROD – Centrálny elektronický register organizaènej dokumentácie (èas – „Info“, ktorá predstavuje vstup do aplikácie).

nejednotné. O dostupnosti, preh3⁄4adnosti a jednotnej štruktúre ani nehovoriac.

Na májových stretnutiach s vedúcimi lesných správ v Banskej Bystrici ste hovorili o novom systéme v oblasti organizaèných noriem. Ko3⁄4ko ich je a èo sa vlastne podarilo za obdobie jeden a pol roka zmeni ? R. Kiš: Základom pre zavedenie systému v oblasti organizaèných noriem bolo vydanie Smernice pre riadenie organizaèných noriem platnej od 1.12.2004. Od tohto dátumu teda vychádzajú všetky organizaèné normy v jednotnej štruktúre pri jasne stanovenom èíslovaní. Zároveò boli všetky doposia3⁄4 vydané organizaèné normy prevedené do elektronickej podoby. Organizaèné normy sú dostupné pre všetkých zamestnancov podniku prostredníctvom centrálneho elektronického registra organizaènej dokumentácie – CEROD, ktorý bol spracovaný v spolupráci s Odborom informaèných technológií. Aplikácia CEROD je spracovaná v rámci on-line verzie ( dostupná na intranete LSR š.p. ) resp. ako off-line verzia s priebežnou aktualizáciou dát (inštalovaná na jednotlivých PC v rámci nižších organizaèných jednotiek, u ktorých je problematické pripojenie na intranet LSR š.p.). K dnešnému dòu je zaevidovaných a dostupných v registri 255 organizaèných noriem a ich dodatkov.

Ako sa v nich môžu zamestnanci v prípade záujmu èo najjednoduchšie zorientova?

R. Kiš: Spôsob usporiadania organizaèných noriem v CEROD-e stanovuje samotný užívate3⁄4. Aplikácia umožòuje triedenie, resp. zoraïovanie organizaèných noriem pod3⁄4a jedného zo štyroch dostupných atribútov (èíslo organizaènej normy, názov organizaènej normy, vydavate3⁄4 organizaènej normy a úèinnos organizaènej normy). Pre rýchlejšiu orientáciu užívate3⁄4a poskytuje aplikácia vyh3⁄4adávací nástroj, v rámci názvu organizaèných noriem, formou vyh3⁄4adávacieho okna (on-line verzia). Po zadaní h3⁄4adaného slovného reazca aplikácia vytvorí zoznam organizaèných noriem s výskytom h3⁄4adaného slova. Off-line verzia aplikácie CEROD umožòuje užívate3⁄4ovi, v rámci vyh3⁄4adávania organizaèných noriem, používanie štandardného vyh3⁄4adávacieho nástroja MS Windows formou príslušnej klávesovej skratky, ktorý zvýrazní h3⁄4adaný slovný reazec.

Pokia3⁄4 je nám známe, zamestnanci majú možnos pripomienkova smernice v procese ich tvorby. Akým spôsobom?

M. Borsek: Smernica pre riadenie organizaèných noriem jednoznaène stanovila aj postup tvorby organizaèných noriem. Už v procese tvorby je zabezpeèené pripomienkovanie tvoriacej sa normy, nako3⁄4ko odborný garant, vo

väèšine prípadov odborný referent GR alebo vedúci odboru GR, si pri tvorbe smernice stanoví úèastníkov pripomienkového konania.

Èo sa stane v takom prípade, že aj napriek tomu má vydaná smernice nedostatky, je nejasná, alebo sú niektoré jej ustanovenia nerealizovate3⁄4né?

M. Borsek: Každý zamestnanec podniku má pod3⁄4a postupu stanovenom v smernici pre riadenie organizaèných noriem možnos v rámci zmenového konania pripomienkova takúto smernicu. Pripomienky odovzdáva odbornému garantovi a manažérovi kvality na generálnom riadite3⁄4stve. V tomto roku bude zriadená Rada kvality, jednou z jej úloh bude aj posudzovanie potrebnosti aktualizácie organizaèných noriem.

Lesníci z prevádzky sa pýtajú, kedy už koneène budú ma k dispozícii všetky smernice, pod3⁄4a ktorých budú presne vedie èo a ako majú robi a zároveò budú jasne vymedzova ich kompetencie a zodpovednos?

M. Borsek: Pozrite sa, Rakúskym štátnym lesom tento proces trval nieko3⁄4ko rokov a to pracujú v jednoduchšom legislatívnom prostredí. V každom prípade by sme chceli èo najskôr zruši neplatné a zaktualizova neaktuálne organizaèné normy. Za týmto úèelom potrebuje však odbor manažmentu kvality a kontroly prácu a iniciatívu nielen odborných garantov na generálnom riadite3⁄4stve, ale aj zamestnancov vonkajšej prevádzky. V cie3⁄4ovom stave by smernice mal generova samotný informaèný systém. Riaditelia OZ, vedúci LS a niektorí ïalší zamestnanci už videli, ako postupujeme v programe FORM 1 od spoloènosti Transform s.r.o. Olomouc pri popise èinností a procesov. Ich presným popísaním - momentálne máme v systéme zhruba 7500 popísaných èinností v 30 oblastiach èinností - sa dostaneme k takej forme generovania organizaèných noriem a popisov pracovných náplní, aby bola preh3⁄4adná, jednoduchá a hlavne jednoznaèná.

Obr. è. 2 : CEROD – Centrálny elektronický register organizaènej dokumentácie (èas – „Všetky dokumenty“, ktorá predstavuje databázu organizaèných noriem v rámci LSR š.p.).

Obr. è. 3 : CEROD – Centrálny elektronický register organizaènej dokumentácie (èas – „Archív“, ktorá predstavuje súbor zrušených organizaèných noriem vo vzahu k nahradzujúcim organizaèným normám).

Obr. è. 4 : Integrovaný manažérsky systém FORM 1 (èas organizaèná štruktúra) – zobrazenie organizaènej štruktúry LSR š.p. a obsadenia funkèných miest.

Naznaèili ste, že vašim pracovníkom zatia3⁄4 chýba viac podpory od kolegov na generálnom riadite3⁄4stve i vo vonkajšej prevádzke...?

M. Borsek: Áno priznávam, máme problém presvedèi niektorých odborných garantov o potrebnosti takéhoto postupu. Ale tí, ktorí si osvojili alebo postupne osvojujú procesný poh3⁄4ad na èinnosti podniku zisujú, že im to pomáha v metodickom riadení oblasti, za ktorú zodpovedajú. Veï úloha generálneho riadite3⁄4stva by mala by v prvom rade metodická a kontrolná, prièom výkon a kompetencie by mali by na nižších organizaèných jednotkách - samozrejme za jasne stanovených pravidiel hry.

•

Obr. è. 5 : Integrovaný manažérsky systém FORM 1 (èas – mapa èinností) – zobrazenie oblastí èinností v rámci LSR š.p. a procesného súboru jednotlivých èinností.

Autor: Róbert Kiš

13

Lesník•6•2005

Poľovníctvo

Podarí sa nám zachrániť medveďa v Topoľčiankach ? Jozef ŠABO Aj my, lesníci „z dolniakov“, sme si už zvykli, že každý rok sa v našich lesoch potuluje jeden ba aj viacej medveïov. Našastie tieto medvede už nepotrebujú nijaké špeciálne opatrenia na záchranu, pretože tie sú už z najhoršieho dávno vonku. Ale v Topo3⁄4èiankach máme medveïa, ktorý je ve3⁄4mi ažko zranený už nieko3⁄4ko rokov, ale zatia3⁄4 sa nám ho nepodarilo z tohto zranenia vystrábi. Je to originál bronzovej plastiky medveïa od známeho sochára Alojza Stróbla. Táto plastika bola umiestnená v zámockom parku, v idylickom zátiší pri jednom z jazierok. Ani krásne prostredie, ani krása samotnej sochy neodradili vandalov od úmyslu sochu poškodi. Stalo sa to už pomerne dávno, v roku 1991, v noci z 30. na 31. decembra,

Medzinárodná poľovnícka výstava v Lysej nad Labem

keï vandali vložili soche do pootvorenej tlamy neznámu výbušninu, ktorá medveïovi odtrhla hlavu a z nádhernej sochy sa v momente stala po3⁄4utovania hodná príšera. Odvtedy je socha uložená v sklade. Ale dlhý èas èakania na záchranu si tiež vybral svoju daò. Socha je v ove3⁄4a horšom stave, ako na zaèiatku tohto príbehu a to aj vïaka nie ve3⁄4mi vhodnému uskladneniu a možnože aj necitlivému zaobchádzaniu v predchádzajúcom období. Odštepný závod Topo3⁄4èianky urobil nieko3⁄4ko pokusov o záchranu, pri ktorých sa spomínali mená renomovaných sochárov, ale všetky stroskotali - pravdepodobne na financiách. Myslím si, že pokia3⁄4 by sme chceli originál sochy reálne zachráni, tak na pomyslenom èíselníku hodín jej existencie odbíja tých povestných o pä minút dvanás, ak nie o nejakú tú minútu viac. Prostriedky vložené do záchrany tohto diela by sa mohli zhodnoti vo väèšom záujme o po3⁄4ovnícky zámok, ale najmä vo zvidite3⁄4není nášho podniku v oèiach verejnosti, ktorá dianie v našom podniku so záujmom sleduje. V Topo3⁄4èiankach sa nachádzajú tri z mnohých sôch, ktoré vytvoril majster Stróbl. Každá z nich má svoj zaujímavý osud a zaujímavé sú aj ich, mnohokrát k3⁄4ukaté, cesty do Topo3⁄4èianok. Bronzovú sochu medveïa vytvoril Stróbl približne v roku 1905 na objednávku grófa Andrássyho, pod3⁄4a medveïa, ktorého ulovil v betliarskom revíri. Socha bola vystavená v Uhorskom pavilóne na po3⁄4ovníckej výstave vo Viedni v roku 1910 a potom bola ozdobou po3⁄4ovníckeho zámku v Betliari. Do Topo3⁄4èianok bola premiestnená v 60. rokoch minulého storoèia. Najznámejšia je asi socha zhasínajúceho jeleòa,

ktorá je umiestnená pred Po3⁄4ovníckym zámkom. Táto bola vytvorená v rokoch 1905 až 1906, na objednávku 1⁄4udovíta Károlyho. Do roku 1952 bola umiestnená v parku kaštie3⁄4a v Stupave. V tomto období v òom mala sídlo armáda, preto bola socha pre istotu premiestnená na nádvorie Zvolenského zámku, v ktorom bolo plánované vybudova po3⁄4ovnícke múzeum. Soche toto premiestnenie ve3⁄4mi nepomohlo, pretože poèas rekonštrukcie sa dostala na haldu stavebných sutín. V roku 1958 si sochu zapožièal SPZ na výstavu v Bratislave a odtia3⁄4 putovala do areálu Arboréta v Mlyòanoch. Až po nejakom èase sa dostala na terajšie miesto v Topo3⁄4èiankach. Socha Raneného diviaka mala tiež svoj pohnutý osud . Najskôr bola umiestnená v záhrade majstrovho ateliéru, v Krá3⁄4ovej Lehote. Poèas druhej svetovej vojny bola ve3⁄4mi poškodená a z iniciatívy funkcionárov LOS-u bola v roku 1956 v Bratislave zreštaurovaná a zároveò boli vyhotovené aj dve kópie. Pod3⁄4a informácie z èasopisu PaR, je okrem kópie v Topo3⁄4èiankach, ïalšia umiestnená v Galérii P. Bohúòa v Liptovskom Mikuláši. Originál sochy sa nachádza pred SLTŠ v Liptovskom Hrádku, údajne v dezolátnom stave. Ing. Jozef Šabo je referent BOZP, PO, O a O a personalista na OZ Topo3⁄4èianky foto: autor

Kým slovenskí po3⁄4ovníci sa chytajú na národnú po3⁄4ovnícku výstavu v Nitre 15. – 19 júna, ich kolegovia z Èeskej republiky zorganizovali po3⁄4ovnícku výstavu od 27. mája do 4. júna na výstavisku v Lysej nad Labem. Komerèná po3⁄4ovnícka výstava, na ktorej sa prezentujú tovary a služby z oblasti po3⁄4ovníctva, sa v Lysej nad Labem koná každý rok. K nej sa každých 5 rokov pripája výstava po3⁄4ovníckych trofejí s medzinárodnou úèasou. Na tohtoroènej výstave bolo prezentovaných 17 zlatých jeleních trofejí, prevažne zo zvernicových chovov. . Najsilnejšia jelenia trofej s hodnotou 244,07 b. CIC pochádza zo zver„Ponìšice“, ktorú obhospodarujú Lesy ÈR. V poradí druhá najsilnejšia jelenia trofej na Marcel LEHOCKÝ nice výstave mala 242,90 b. CIC a pochádzala z vo3⁄4ného po3⁄4ovného revíru „Libavᓠv správe Vojenských lesov ÈR. Z Libavy pochádzalo aj ïalších 5 zlatých jeleòov. Ve3⁄4mi zaujímavá bola aj expozícia danielích trofejí, v ktorej Èeská republika prezentovala 29 trofejí s hodnotou vyše 200 bodov CIC (najsilnejšia trofej má 214,43 b. CIC), èo radí ÈR medzi popredné krajiny v chove danielej zveri. Všetky tieto trofeje však pochádzajú z intenzívnych zvernicových chovov. Oproti tomu bola urèitým sklamaním expozícia mufloních trofejí, v ktorej bola len jedna trofej s hodnotou vyše 240 b. CIC. Ïalšie najkvalitnejšie trofeje muflónov, ulovených prevažne zahraniènými po3⁄4ovníkmi, sa na výstavu a žia3⁄4 ani do evidencie katalógu nedostali. V porovnaní s ostatnými rokmi sa v ÈR zvýšil poèet zlatých srnèích trofejí. Na výstave ich bolo prezentovaných 80 a z nich najsilnejšia dosiahla hodnotu 162,35 b. CIC. Popri náraste poèetnosti diviaèej zveri dosahujú trofeje diviakov v ÈR len priemerné hodnoty. Na výstave bolo prezentovaných 21 zlatých trofejí, z ktorých takmer polovica pochádzala zo zverníc. Najsilnejšia trofej s hodnotou 133,25 b.

14

Poľovníctvo

Lesník•6•2005

Ľudia so zeleným srdcom Laco HOMOLA

Po3⁄4ovaèka. Nutnos, vášeò, frajerina, panská zábavka, mäso a èi duševná potreba? U každého ináè. U vo3⁄4akedajšieho prominentného po3⁄4ovníka v slovenských lesoch, bulharského cára Ferdinanda Coburga, urèite vášeò. Veï naèo by si bol inak prenajal v roku 1906 takmer desatisíc hektárov po3⁄4ovného revíru v okolí Hranovnice? Cár si vtedy s biskupským revírom prenajal aj kaštie3⁄4 biskupa Smrecsányiho. Prenajatý kaštie3⁄4 si však zariadil pod3⁄4a svojho vkusu ako sa na mužov v jeho postavení patrilo, prepychovo, ale aj úèelne. V kastelánovom byte ved3⁄4a kaštie3⁄4a bol telefón aj telegraf, v stajniach strojné kone a v hospodárskych budovách prekrásne koèiare. Na Hranovnícke pleso chodieval cár väèšinou so svojimi demi, princmi Borisom a Cyrilom a oboma princeznami. Keï sa cár vracal z po3⁄4ovaèky s úlovkom, celé pleso sa údajne radovalo, veselilo, ale ak sa vracal bez zálomku za klobúkom, všetci obyvatelia sa radšej poskrývali a na pleso za3⁄4ahol smútok. Po3⁄4ovaèka bola pre Ferdinanda Coburga vášòou, ktorá ani rokmi neutíchala. Ako sa mu len muselo cnie za svojimi bývalými revírmi na Slovensku a ako sa zaradoval,

Laco Homola bol talentovaný básnik, spisovateľ a textár. Poznal som ho ako človeka, ktorý všetko robil naplno. Píšem „robil“, pretože pred pár rokmi, vo veku štyridsaťsedem rokov, zomrel. V archíve Slovenského rozhlasu bol objavený scenár jeho dosiaľ nerealizovaného projektu, umelecko – dokumentárneho pásma Ľudia so zeleným srdcom. Zásluhou redaktora Jána Zaťka bolo pásmo nahraté a odvysielané Slovenským rozhlasom na stanici Devín v apríli tohto roku. Uverejňujeme krátky úryvok z pásma. keï mal poènúc rokom 1935 povolené strie3⁄4a v lokalitách okolo zámku Predná hora každý rok na dva jelene, tri srnce, dva hlucháne a tetrovy bez obmedzenia. Zámok na Muráni mimochodom postavil jeho tes princ Filip, ktorý v tom èase vlastnil aj pri3⁄4ahlé po3⁄4ovnícke revíry. Ibaže v roku 1936 už nebol Ferdinand ani cár, ani mladík, bol to chor3⁄4avý starec. Po tom, èo ho vyhnali z Bulharska musel preto, aby mohol na jar po3⁄4ova na slovenské hlucháne, precestova 1200 kilometrov. Vtedy už bolo jeho zdravie naozaj chatrné a jeho osobný lekár ho na takú dlhú cestu nechcel vôbec pusti. A ani ho nepustil. Utiekol a toho hlucháòa v tom roku strelil. Aj keï ho namiesto po3⁄4ovaèky museli šumiacki chlapi vynies pomocou gurtní, vo fotelke z prútia, vymyslenej jeho osobným jágrom, pánom Kováèom. Keï Ferdinand tento vynález uvidel, usmial sa nad ním a uahujúc si sám zo seba povedal: „No a teraz ma budete nosi ako maharadžu“. Aj nosili, keï ho po po3⁄4ovaèke zniesli znova ku koèu, každého z nich odmenil stokorunáèkou.

Ferdinand, keï už nebol cárom v roku 1935, na prvej postriežke pod3⁄4a spomínania jágera Kováèa, zašepkal do šera: „Kováè, som ve3⁄4mi šastný, že znovu poèujem hlas krá3⁄4a našich lesov“. Jeho prvý jeleò vraj ruèal celkom obstojne, ale na lúèku vyšiel až potme. Strie3⁄4a sa už nedalo, slnko dávno odpoèívalo za Krá3⁄4ovou Ho3⁄4ou, ba ani s druhým jeleòom vyhliadnutým na ve3⁄4kej lúke na Muránskej planine, nemal cár šastie. Na Košariskách, ôsmeho októbra, bývalý cár dokázal, že hoci už starec, aj tak je ešte vždy parádny strelec. Trafil jeleòa presne na lopatku, jeleò farbil a po nieko3⁄4kých skokoch padol. Cár zišiel z posedu a pobiehal okolo neho s palièkou, o ktorú sa v tej chvíli zabudol opiera a hovoril: „Kováè, veï ja som zase o desa rokov mladší“. Radoval sa tak, že sa skoro na svojich bo3⁄4avých nohách pustil aj do tanca. Veru, hora má zvláštnu moc, aby vyvoleným, hoci starcom, vdýchla aspoò na chví3⁄4u do tiel mlados. Hora si však tých svojich nevyberá pod3⁄4a tváre ani postavenia èi hodnoty, ale pod3⁄4a srdca. Jej vyvolení ho majú všetci do jedného zelené...

•

CIC pochádza zo zvernice Lesov ÈR a je v súèasnosti najsilnejšou trofejou diviaka v ÈR. Trofeje prezentované na výstave odzrkad3⁄4ujú celkovú úroveò a kvalitu chovov zveri a po3⁄4ovníckeho hospodárenia. Okrem srnèej zveri prezentovala ÈR kvalitné trofeje prevažne len zo zvernicových chovov, ktoré tu majú ve3⁄4kú tradíciu a vysokú úroveò. Na druhej strane bol zrejmý výrazný pokles úrovne a výsledkov chovu raticovej zveri v rozdrobených vo3⁄4ných po3⁄4ovných revíroch. Úroveò po3⁄4ovníctva Èeskej republiky na výstave v Lysej nad Labem prezentovali predovšetkým Lesy Èeskej republiky a Vojenské lesy SR, ktoré tu mali aj osobitné expozície. Ing. Marcel Lehocký je referentom na Odbore po3⁄4ovníctva a rybárstva, GR Lesy SR š.p.

•

15

Ľudia a lesy

Lesník•6•2005

„... nie som dobrý riaditeľ!“ Príjmy, výdaje, HDP, DPH... Kategórie, na ktorých stojí nielen „ve3⁄4ký“ svet ekonomiky, ale – èi už chceme, alebo nie – aj ten malý, každého z nás. Veï o peniaze, ako to kedysi nezabudnute3⁄4ne pripomenul známy „euroskeptik“, ide „vždy až v prvom rade!“ K reálnym dôsledkom tohto sarkazmu patrí skutoènos, že spoloèenské sféry, ktoré neprodukujú zisk, ostávajú prièasto „až v druhom rade“. Je to pochopite3⁄4né, no nie prirodzené. Pretože, ak by sme uznali za prirodzené to, že oblas kultúry má by vïaèná, ak pri prerozde3⁄4ovaní spoloèných peòazí vôbec nieèo dostane, potom by prirodzenou musela by naša nekultúrnos! Našastie sú 3⁄4udia, ktorí robia ve3⁄4a pre to, aby nám takáto „prirodzenos“ nezaèala v živote vládnu. Jedného z nich pozná lesnícka a osobitne po3⁄4ovnícka pospolitos ako „dobrého èloveka“. Netušíte o koho ide? Potom ste sa s ním ešte asi nestretli. Pretože takýto titul adresuje tento muž skoro každému, s kým hovorí. Majite3⁄4om nevšedného oslovenia, no predovšetkým autorom mnohých poèinov na poli kultúry slovenského po3⁄4ovníctva je Ing. Marián È͎, riadite3⁄4 Múzea vo Svätom Antone.

Kastelán Ján MIÈOVSKÝ Pán riadite3⁄4, namiesto úvodnej otázky dovo3⁄4te mi prekvapene zvola: Ako môže by jeden z najznámejších predstavite3⁄4ov slovenského po3⁄4ovníctva - nepo3⁄4ovník!? Tak to teda nie, dobrý èlovek, po3⁄4ovníkom ja som! Asi však narážate na to, že pri love nepoužívam po3⁄4ovné zbrane. Viem, niektorým sa to aj zdá divné, ale ja s tým naozaj nemám žiadny problém. Mojou zbraòou je filmová kamera a verte, že vïaka tejto „zbrani“ mám ulovených množstvo nádherných kusov. Keby ste napríklad videli môjho jazveca, pochopili by ste, že je to úlovok nad úlovky. Tým nechcem spochybòova po3⁄4ovnícke strelectvo, mne však uèaroval práve takýto druh lovu. A medzi svoje trofeje rátam nielen ocenenia z festivalov filmov o prírode, ale predovšetkým posolstvá, ktoré sa snažím do svojich filmov dosta.

V prezídiu Slovenského po3⁄4ovníckeho zväzu ste šéfom osvety, a tak vari tam korení vaša „nestreleckᓠorientácia...? Dobrý èlovek, zbytoène za tým mojím nestrie3⁄4aním h3⁄4adáte nieèo výnimoèné! Po3⁄4ovníctvo má tri roviny, ktoré nemôžete od seba oddeli. Sú to - ochrana prírody, odbornos a kultúra. Zladi ich do funkèného celku je hlavná úloha nás, po3⁄4ovných funkcionárov. Stre3⁄4ba a trofeje, cez ktoré nás verejnos najèastejšie vníma, to je len èas odbornej roviny. Ale ja chcem zdôrazni práve ochranu prírody, za ktorú cítime, my po3⁄4ovníci, nesmiernu zodpovednos. Urèite väèšiu, ako mnohí politici! Ak by nebolo organizovaného po3⁄4ovníctva, tak by bolo s našou prírodou už dávno zle, pretože práve tam sa záujemca o po3⁄4ovníctvo uèí, ako sa v prírode a k prírode pokorne správa. Po3⁄4ovnícke organizácie majú svoje nezastupite3⁄4né miesto, pretože vysoká odbornos ich èlenov je dôsledkom mnohoroènej syste-

16

matickej práce nášho zväzu. A po3⁄4ovnícke výstavy, na ktorých organizovaní sa aj ja rád podie3⁄4am, chápeme predovšetkým ako fórum, kde môžeme verejnosti priblíži naše poslanie. Ja viem, po3⁄4ovníci sa na týchto podujatiach radi aj pochvália svojimi trofejami, no podstata je v tom, èo po3⁄4ovník o zveri a prírode vie, èo k nej cíti a predovšetkým, èo pre jej zachovanie a rovnováhu robí. Preto nikdy na našich podujatiach nechýbajú deti, cez ktoré musíme šíri lásku a úctu k prírode, ktorá ešte dnes kdekomu chýba...

Znie to idylicky, no obraz po3⁄4ovníka – zabijaka nie je v oèiach èasti verejnosti až tak výnimoèný... Existuje aj taký poh3⁄4ad, viem o tom. Boli by ste však prekvapený, že na po3⁄4ovníkov sa takto pozerajú aj v ekonomicky najvyspelejších krajinách, a to ešte viac ako u nás! Odpoveï, preèo je to tak, súvisí práve s tou treou, kultúrnou rovinou po3⁄4ovníctva. Èím viac sa na verejnosti prezentujú kultúrne tradície a hodnoty po3⁄4ovníctva, tým zriedkavejšie sa potom stretávame s predstavou, že po3⁄4ovníci sú akýsi zabijaci. A práve v oblasti po3⁄4ovníckej kultúry máme naozaj svetu èo poveda. Veï aj samotná medzinárodná po3⁄4ovná organizácia C.I.C. bola založená na území Slovenska, v po3⁄4ovníckom zámoèku v Palárikove, ktorý spravuje vᚠpodnik. Ve3⁄4kú úlohu v šírení po3⁄4ovníckej kultúry zohrávajú aj médiá, napríklad taký záslužný program, akým je televízne „Halali“ nikde v Európe nenájdete. Naše po3⁄4ovnícke zvyky, obrady a tradície sú tak pôsobivé, že nemôžu nezanecha dojem na každého, kto ich zažije, a vôbec to nemusí by po3⁄4ovník. Aj v tom je sila po3⁄4ovníckej kultúry!

Máme však aj dos reprezentantov po3⁄4ovníckej nekultúrnosti, ktorí sa o tradície nijak mimoriadne nezaujímajú. Mám na mysli snobov, ktorí sú nielen reálnym, ale èasto aj vplyvným tieòom po3⁄4ovníctva... To však nie sú ozajstní po3⁄4ovníci, pretože vôbec nechápu, èo to po3⁄4ovníctvo je. Vidia len, že niekto je po3⁄4ovník a zatúžia po tom aj oni. Už som sa zmieril s tým, že nedokážeme týchto 3⁄4udí zmeni. O to

viac musíme dba, aby si nemohli dovoli všetko. Snažia sa totiž presadi predpisy, ktoré by im umožnili správa sa v prírode pod3⁄4a svojich predstáv. Používajú na to samozrejme peniaze, ktoré ja aj preto úprimne nemám rád. Títo „po3⁄4ovníci“ si však neuvedomujú, že po nich prídu ešte bohatší a tí si ich kúpia aj s revírmi práve vïaka predpisom, ktoré oni sami pripravili! Rozumiete tejto zlovestnej špirále?! Bojím sa jej, pretože na jej konci môže by nielen zánik organizovaného po3⁄4ovníctva, èo by ešte nebolo najhoršie, ale zánik genofondu našej po3⁄4ovnej zveri!

Dobrou terapiou na tento chorobný stav je nepochybne preferovanie kultúrnej roviny po3⁄4ovníctva. Múzeum, ktorého ste riadite3⁄4om, je v tomto smere známe viacerými úspešnými podujatiami. Vaše svätohubertské dni sa už stali pojmom nielen medzi po3⁄4ovníkmi... Azda sa nám tu aj celkom darí, no prosil by som, aby ste to nespájali s mojim riadite3⁄4ovaním. Ja totiž vôbec nie som dobrý riadite3⁄4! Neviem, ako sa taký riadite3⁄4 správa a už sa to asi ani nikdy nenauèím. Mám však šastie na fantastických 3⁄4udí okolo seba. Keby ste vedeli, s akými ohromnými nápadmi tunajší spolupracovníci prichádzajú! Oni sú dušou nášho kaštie3⁄4a! Ak tu ja daèo robím, tak len to, že ich dávam dokopy. A dáva 3⁄4udí dokopy je tiež potrebné. Ak by sa to darilo všade vo svete, nikdy by neboli vojny. A vojny, to je druhá vec, ktorú popri peniazoch nemám rád... Faktom

Ľudia a lesy je, že v našom múzeu radi vymýš3⁄4ame netradièné akcie, nejde však o to, aby boli za každú cenu originálne, ale úèinné. Napríklad nᚠprogram protidrogovej výchovy mládeže je založený na priamych výpovediach mladých 3⁄4udí, ktorí prešli svojím peklom a neverili by ste, ako takéto výpovede môžu by v priestoroch kaštie3⁄4a pôsobivé....

kaštie3⁄4a investovali nemalé prostriedky na jeho obnovu. Mali sme vážne problémy s technickým stavom objektu i našich zbierok a ve3⁄4mi si vážim, že práve Ministerstvo pôdohospodárstva SR nám dokázalo reálne pomôc. Patrili sme v minulosti už pod kadekoho, no takého ústretového zriaïovate3⁄4a sme ešte nemali. Viem, ono to teraz vypadá práve ako tá diplomacia, ale to, èo hovorím, je jednoducho fakt!

Trocha zvláštna aktivita pre po3⁄4ovnícke múzeum... Preèo zvláštna? Múzeá sú predsa výsostne kultúrnymi inštitúciami a tak kto iný, ak nie oni sa majú prièini o šírenie kultúry?! Drogy sú symbolom od3⁄4udštenia, nekultúrnosti èloveka. A najväèší úèinok dosiahneme práve cez deti, ktoré potom neraz dokážu vychováva aj svojich nekultúrnych rodièov – „otecko, mamka, takto sa v lese nemáte správa!“. Ale je pochopite3⁄4né, že tu pripravujeme najmä po3⁄4ovnícke podujatia. Usporiadali sme Majstrovstvá Európy vo vábení jeleòa, bola tu výstava slávnych Šovankových diel. Na vernisហvtedy z Nemecka po desaroèiach pricestovala aj jeho dcéra. Dobre nám padli slová prezidenta C.I.C. Dietera Schramma, ktorý po prehliadke kaštie3⁄4a a zoznámení sa s našimi aktivitami vyhlásil, že nieèo také ešte vo svete nevidel. O uznaní našej práce svedèí aj fakt, že sme v roku 2001 získali Cenu svetovej po3⁄4ovníckej organizácie C.I.C., ktorá bola po prvýkrát v histórii udelená práve nášmu múzeu.

Vaše zahranièné kontakty sú asi dos bohaté... Ach, dobrý èlovek, vidím, že sa chcete prepracova k mojím cestám. Nepopieram, pochodil som už s po3⁄4ovníctvom kus sveta, štyridsa krajín od Nového Zélandu cez Keòu až po Mexiko. Ve3⁄4mi si to vážim, lebo moja stará škodovka by to jednoducho nezvládla. Nikdy však nešlo o turistiku, ale o šírenie dobrého mena nášho múzea a po3⁄4ovníctva. Nechodím von s tým, aby som tam nieèo pýtal, ale naopak, chcem prezentova to, èo doma robíme. Ak sa to naším partnerom zapáèi a požiadajú nás o spoluprácu, tak nás to len teší. Napríklad pred èasom sme navštívili bulharského premiéra Simeona, vnuka cára Coburga, niekdajšieho majite3⁄4a tunajšieho kaštie-

Lesník•6•2005

Svet slovenského múzejníctva je dnes do istej miery rozdelený. Èas múzejníkov, nazval by som ich „bojnického typu“ hýri aktivitami a žne aj ekonomické úspechy. Druhá, tá konzervatívnejšia èas, zase tvrdí, že jarmoèné atrakcie do seriózneho múzea nepatria. Kde radíte vaše múzeum?

3⁄4a a ukázali sme mu rodinné dokumenty, o ktorých existencii ani sám nevedel. Návštevy u neho zotrvávajú maximálne 20 minút, my sme tam však pobudli vyše hodiny. A výsledkom bola nielen jeho neoficiálna návšteva vo Sv. Antone, ale aj doplnenie nášho dlhodobého filmového projektu “Po stopách Ferdinada Coburga“. Vôbec, medzinárodné kontakty sú na nezaplatenie, pretože naši politici nás èasto neberú ve3⁄4mi vážne, no keï je reè o zahranièných hosoch, zaènú sa o vec aj oni zaujíma.

Teda istá dávka diplomacie je na vašom mieste nutná... Do samotnej politiky nikdy nevstupujeme, pretože naša èinnos presahuje jej rámec. To, že k nám chodia aj prezidenti, premiéri, èi európski komisári, to nie je výsledok politiky, ale nadèasovosti významu toho, èo prezentujeme. A iste aj diplomacie, lebo bez nej by sme napríklad nedokázali, aby sa Svetová múzejná konferencia uskutoènila v tomto roku práve v našom kaštieli. Alebo to, aby sa do vzácneho svätoantonského

Je to urèite niekde medzi tým. Múzeá sú dnes nútené bojova o návštevníka a tvári sa, že ma jeho priania nezaujímajú, lebo ja chcem ma len èisto vedeckú inštitúciu, to nie je práve najšastnejšia cesta. Nie sme tu predsa pre nieko3⁄4kých odborníkov, ale pre všetkých. Nesmie sa však prekroèi istá hranica, stanovi ktorú nie je 3⁄4ahké. My ju v múzeu nachádzame v tom, aby sme neboli nevkusní, jarmoèní. Trocha historickej fikcie však nemôže by na škodu, nielen preto, že nám priláka návštevníkov, ale aj zvyšuje reálny záujem 3⁄4udí o našu spoloènú históriu. S trochou divadla tak dokážeme 3⁄4uïom odovzda viac serióznych poznatkov, ako by sa nám to podarilo cez výsostne vážne sa tváriace aktivity.

Aká je roèná návštevnos vášho kaštie3⁄4a? Oproti osemdesiatym rokom poklesla približne o dvadsatisíc. Ekonomika jednoducho velí 3⁄4uïom viac zvažova, na èo vydajú svoje peniaze. Dnes sa nám návštevnos stabilizovala na úrovni 60.000 osôb, èo umožòuje príjmami zo vstupného pokrýva aspoò základné prevádzkové náklady. Na investície to samozrejme nepostaèuje, tu sme naozaj odkázaní na podporu štátu. Verím, že si spoloène budeme stále viac uvedomova možnosti a povinnosti múzeí, ktoré nie sú màtvymi skladmi histórie, ale živými inštitúciami, ukazujúcimi nám nielen to, odkia3⁄4 prichádzame, ale aj to, kam smerujeme...

Dni súèasného coburgovského kastelána sú naplnené èinorodosou. Zve3⁄4aïuje kaštie3⁄4 i jeho pozoruhodné expozície. Usporadúva jedineèné podujatia doma i vo svete, ktoré pripomínajú kultúrne súvislosti nášho po3⁄4ovníctva. Prednáša na viacerých univerzitách. A stihol už aj 80 krát darova krv. Ako to zvláda? Vraj len vïaka kolegom. A tak trocha je to aj otázka nastavenia hodnôt. Tie jeho zaèínajú pri rodine a hneï potom je príroda, les, po3⁄4ovníctvo. Historikom sa necíti by. Bol by však rád, keby sme históriu vnímali ako živú súèas dejín každého z nás. Dejín, ktoré sa nekonèia ani nezaèínajú pri poslednom spoloèenskom prevrate, ale nás spájajú s našimi predkami práve tak, ako nás raz budú spája aj s našimi potomkami... ...v rozhovore nás vyrušil trocha smutný mladý pár, ktorý naliehavo zaklopal na dvere riadite3⁄4ovej kancelárie. Vraj miestny pán farár vyhlásil, že už nikoho nebude sobáši v kaštie3⁄4skej kaplnke, ale len dole v obci. A oni by sa tak radi vzali práve tu... „Porozprávam s ním, nebojte sa....“ „..neporozprávate, povedal, že je to už úplne vylúèené! Naozaj!!“ „Ale, no! Ani pán farár, ani ja tu nie sme sami pre seba, ale pre druhých. Porozprávam, vydržte...“ Netuším, ako sa zárodok tohto sporu medzi miestnou svetskou a cirkevnou mocou vyrieši. Zoh3⁄4adòujúc však èaro osobnosti „dobrého èloveka“ Èíža stavil by som sa, že tí dvaja si povedia „áno“ práve v coburgovskej kaplnke. P.S.: Nieko3⁄4ko dní po tomto rozhovore sa pán Marián Èíž neplánovane ocitol v nemocnici. V mene všetkých èitate3⁄4ov mu prajeme skoré uzdravenie!!! Redakcia

•

17

Zo zahraničia

Lesník•6•2005

LESNÉ HOSPODÁRSTVO V PO1⁄4SKU Rozloha Lesnatosť Lesy a ich funkcia

312 684 km2 8,7 mil. ha (28%) hospodárske 52,8% ochranné 47,2%

Drevinové zloženie Ihličnaté dreviny spolu 77 % bo / sc jd sm 69,5 % 2,0 % 5,5 % Listnaté dreviny 22,3 % db br bk jl ostatné 7,1 % 4,9 % 4,9 4,3 0,8

Ťažba ročná ∅ Prírastok ročný ∅ Poľovníctvo Vlastnícke pomery

Obchod s drevom

37,4 mil. m3 82,5 mil. m3 5 mil. ha poľovných revírov Štátne 78,4% Súkromné 16,4% Obecné 0,9% Ostatné 4,3%

Import

Z toho

Guľatina 0,7 m3 Rezivo 0,4 m3 Veľkoplošné mat. 1,1m3

Export

Z toho

Guľatina 1mil. m3 (z toho 93% vláknina) Rezivo 0,9 mil. m3 (z toho 72% mäkké) Veľkoplošné mat. 2 mil. m3 Zdroj FAO, UNECE

Rubriku pripravuje Ing. Berta Ondrišová

18

Rakúske skúsenosti sú inšpiráciou Jozef HABARA Na sklonku apríla sa traja zamestnanci OZ Palárikovo – Ing. Anton Molnár, Ing. Lenka Matejdesová a ja – zúèastnili workshopu, zameraného na výmenu informácii a praktických skúseností s lesným hospodárením v lužných lesoch, s osobitným zrete3⁄4om na udržate3⁄4ný lesný manažment v územiach sústavy NATURA 2000 v Rakúsku. Prvý deò bola na programe odborná prezentácia, diskusie a obhliadka Prírodnej rezervácie March-Auen (Územie európskeho významu). Táto lokalita je zaujímavá z viacerých dôvodov: je to najväèšia kolónia bocianov bielych na stromoch v strednej Európe (až 50 párov). Vlastnícke vzahy k tomuto územiu sa menili: v minulosti ho vlastnil rod Pálfyovcov, v 70 rokoch ho odkúpilo WWF Osterreich spolu s obcou Marchegg, od obce to potom odkúpila súkromná osoba, ktorá má vo vlastnej réžii výkon práva po3⁄4ovníctva. Výmera národného parku je 1150 ha. z èoho je 900 ha lesov, 160 ha lúk, 90 ha vodných plôch. V roku 1982 bolo územie vyhlásené za CHKO (chránenú krajinnú oblas), v roku 1998 za NATURU, je súèasou ramsarských lokalít. Druhý deò pokraèoval program odbornou prezentáciou, diskusiou a obhliadkou Prírodnej rezervácie Donau-Auen (ÚEV). Sú to lužné lesy, využívané na oddych, turizmus, nako3⁄4ko sú to lesy okolo Viedne. Navštívili sme Mestské lesy Viedeò, riadite3⁄4stvo sídliace v Hasnberger. Zaujímavosou je, že na susedných pozemkoch okolo lesov je intenzívne využívaná po3⁄4nohospodárska pôda. V roku 1970 bol vybudovaný nový kanál Dunaja, v roku 1990 boli dobudované hrádze a v roku 1996 boli lesy okolo Viedne vyhlásené za národný park. V spomínanej lokalite mali v minulom roku problémy s mníškou ve3⁄4kohlavou. Zvolili zaujímavé riešenie: oplotili cca 20 ha, aby zamedzili prístup návštevníkom a turistom, požiarnici prúdom vody obmývali kmene stromov, hubky nièili údajne aj za pomoci plameòometov.

Na záver našej návštevy sa s nami rozlúèil nᚠsprievodca dipl. Ing. Gotfried Haubenberger – riadite3⁄4 obvodu mestských lesov Wiedeò. Svoj odkaz pre lesníkov a ochranárov zhrnul do troch bodov: 1. Lesníci nech si preberú na seba aktivity, ktoré robia teraz ochranári (ochrana prírody, zachovanie prírodných lesov, práca s verejnosou a pod.) 2. Ochranári nech si ujasnia užívate3⁄4ské a vlastnícke vzahy 3. V období urbanizácie je udržanie zelene okolo miest prvoradá úloha a je spoloèná pre lesníkov a aj ochranárov Seminár bol zorganizovaný na dobrej úrovni a dal nám množstvo podnetov ako sa mnoho vecí dá robi aj inak, ale za všetkým sú peniaze a nestaèí len zanietenos niektorých 3⁄4udí. Za pozitívne pokladám, že na jednotlivých èastiach národného parku, kde sme sa zastavili, ako aj poèas presunov sme stretali množstvo návštevníkov, ako aj lesných pedagógov s demi, študentmi aj organizovanými skupinami. Všade bol poriadok bez odpadkov, orientaèné tabule na svojich miestach, nepostriekané farbou, nerozstrie3⁄4ané, odpadkové koše na svojich miestach a hlavne disciplinovaní návštevníci dodržujúci prikazujúce a zakazujúce tabule. Ako sa dá dosiahnu takáto kvalita práce s verejnosou? Odpoveï nie je ažká: v rámci možností nášho podniku venova viac èasu práci s verejnosou, zabezpeèi lesných pedagógov a finanène ich motivova k práci s demi, spojenú s ekologickou výchovou priamo v teréne. Vstúpi do rokovaní s mestskými úradmi o možnosti spolufinancovania projektov na ekologickú výchovu obyvate3⁄4stva, umiestòovanie náuèných tabú3⁄4, turistických znaèiek v najviac atakovaných lesoch okolo miest a pokúsi sa dohodnú s vodohospodármi o èiastoènom odvode z poplatkov za pitnú vodu pre lesy. Ing. Jozef Habara je pestovate3⁄4 na OZ Palárikovo

•

Zo zahraničia

Lesník•6•2005

Z ČESKÝCH A MORAVSKÝCH LESOV Od poèátku letošního roku je obora Žleby souèástí Lesù Èeské republiky, s.p. – lesní správy Nasavrky obora Žleby, která se nachází na západ od Èáslavi, v sousedství stejnojmenného zámku, témìø na úpatí Železných hor. Organizaènì k této správì pøipadla po zrušení LS Ronov nad Doubravou, kam dosud patøila. Majetky, náležející k nìkdejšímu panství Žleby, patøily z hlediska lovu hlavnì drobné zvìøe v okolí vždy k nejlepším a to zejména systém žlebských bažantnic. O její hojnosti svìdèí napøíklad výøad dvoudenního lovu za srpna roku 1753, kdy pøi návštìvì císaøe Františka I. bylo uloveno 4418 zajícù, 646 bažantù, 2563 koroptví a množství jiného ptactva a zvìøe. Od tìch dob bylo veškeré další dìní na panství spojeno se jménem šlechtického rodu Auerspergù. V roce 1629 kupuje Žleby Jan Rudolf Trèka z Lípy a v jeho majetku je již mimo jiné uvádìna i obora u zámku. Mnoho informací však o ní nenalezneme. Snad jen tolik, že byla urèena k chovu srnèí zvìøe, jež byla údajnì velmi kvalitní. V roce 1927 je uvádìna plocha tohoto objektu 132,71 ha. Po druhé svìtové válce je však již nefunkèní a døevìný plot byl èasem rozebrán. Novodobá historie zaèíná rokem 1972, kdy je zde zahájena výstavba obory pro chov a šlechtìní bílé jelení zvìøe, pro kterou se od roku 1973 stává jejím dalším domovem na území Èeské republiky. Souèasná Obora Žleby o rozloze 121 ha leží na èástech katastrálních území Žleby, Zehuby a Ronov nad Doubravou, jižnì od obce Žleby v izolovaném lesním komplexu zvaném Háj. V tìsné blízkosti severního okraje protéká øeka Doubrava, pøímo oborou pak její pøítok Hostaèovka. Podle své polohy patøí obora do pìstební oblasti è. 10 - Støedoèeská pahorkatina a severního okraje klimatické oblasti B3 mírnì teplá, okrsek mírnì vlhký s mírnou zimou - pahorkatinný. Prùmìrná roèní teplota je do 10°C a prùmìrné roèní srážky do 600 mm. Geologicky tvoøí podloží Moldanubikum s dvojslídnými až biotitickými jemnozrnnými až hrubì šupinatými svory a svorovými rulami, místy pak amfibolity. Nadmoøská výška se pohybuje v rozmezí 240 - 270 m.n.m. Z výše zmínìné celkové výmìry zaujímají 112 ha lesní pozemky, 8 ha zemìdìlské a ostatní plochy a 1 ha plocha vodoteèí a malých vodních nádrží. Druhová skladba lesních porostù je velmi pestrá . Nejvìtší zastoupení, více než 30 %, mají dub letní a zimní , ostatní listnaté døeviny pak 42 %. Z jehliènatých døevin, jejichž zastoupení pøi obnovì porostù stále klesá, je nejèastìjší døevinou smrk. Pøíjemná klima, èlenitý reliéf bez extrémních lokalit a vhodná druhová skladba lesních porostù vytváøejí velmi dobré podmínky pro chov zdravé a prosperující populace. Historický pùvod bílých jelenù není jednoznaènì prokázán. S velkou pravdìpo-

Historie a současnost obory bílé jelení zvěře ve Žlebech Jiøí JUNEK dobností byla však jejich domovem Persie (Dobroruka, Turek) a lze je tedy zaøadit k poddruhu jelena kavkazského (Cervus elaphus maral). Leucistická forma jelení zvìøe v oboøe má stejný genetický základ a barevnou variabilitu jako v nedaleké Žehušické oboøe odkud byla do Žlebù dovezena. V Žehušické oboøe žilo v roce 1973 celkem 51 usù jelení zvìøe a do Obory Žleby byli, až na výjimky, vybíráni pouze divoce zbarvení jedinci pro stávající chov postradatelní. Do nového domova si však nesli i vlohy pro bílou barvu a vlivem cílené šlechtitelské práce se postupnì mìnila barevná struktura stáda ve prospìch pøevážnì bílých jedincù. Také s ohledem k poèátkùm zavedení chovu není však ve stádu tolik jedincù, o kterých by bylo možné øíci, že jsou èistì bílí. Vìtšinu populace tvoøí zvìø pøevážnì bílá s rùznými variantami zbarvení. Hlavním kriteriem pøi prùbìrném lovu není trofej, ale v první øadì zdravotní stav, následuje kvalita bílého zbarvení. Pozdì kladení kolouši (pokud nejsou vysoce kvalitní) jsou co nejdøíve loveni. I tím se daøí zvolna zkracovat pro bílou jelení zvìø typickou dlouhou dobu øíje. Její délka je nároèná pøedevším pro jeleny, kdy vlivem vyèerpání je bohužel nezøídka hlavní jelen proboden a to èasto jelenem normálnì stojícím v sociální hierarchii hluboce pod ním. Souboje na poèátku øíje vedou k poranìním, ale málokdy k úhynu nìkterého ze sokù. Kritickým rokem v tomto ohledu byl rok 1998, kdy poèátkem øíje nešastnì zranil hlavního dvanáctiletého jelena jménem Dìdek druhý nejsilnìjší o dva roky mladší Muchnièka. Na konci dlouhé øíje byl sám nalezen uhynulý s mnoha bodnými ranami. Jeho trofej byla ohodnocena na 194,70 bodù CIC. Dìdek své zranìní, i když s následky, pøežil. Pøíští rok se však již hlavní øíje neúèastnil a byl 28.10.1999 uloven. Jeho trofej byla ohodnocena 195,20 bodù CIC (nejsilnìjší ulovený jelen v oboøe). Pøesto, že je zvìø chována v pomìru pohlaví až 1 : 4 ve prospìch samièí zvìøe a tlupy bývají plošnì oddìleny, k tìmto ztrátám dochází. Nìkoho možná pøekvapí, že jeleni mají jména. Je to mnoho let zavedená a osvìdèená praktika sloužící pro orientaci u kvalitních bílých jelenù. Znaèným zásahem do stability

populace byl pøesun zvìøe do obory Kopidlno, kam bylo v letech 1995-8 pøevezeno 91 kusù bílé jelení zvìøe. Z pùvodních 118ti kusù v roce 1995 poklesly stavy až na 41 v roce 2000. Jistá setrvaènost snižování stavù byla pak ještì zapøíèinìna odlovem vìtšího poètu divoce zbarvených jedincù, kteøí nebyli do pøesunu zahrnuti. Chov se podaøilo brzy úspìšnì stabilizovat a v souèasnosti je žlebská obora domovem šedesáti kusù bílé jelení zvìøe. Již v roce 1999 byla obora vybrána jako pilotní objekt pro výzkum s použitím molekulárnì genetických metod pøi šlechtìní populace bílých jelenù u LÈR, s. p., a v tomto projektu je nyní ve spolupráci s Mendelovou zemìdìlskou a lesnickou universitou v Brnì a Farmaceutickou fakultou UK v Hradci Králové pokraèováno. Do povìdomí návštìvníkù Žlebù se již dostala od kvìtna do záøí otevøená ukázková obùrka za zámeckým parkem, kde je možno zblízka vidìt nejen bílé jeleny, ale i mnoho dalších zvíøat z naší pøírody a dvakrát dennì pak sokolnické ukázky doplnìné výkladem o chovu a ochranì dravcù a historii sokolnictví. Objekt navštíví roènì až dvacet tisíc dìtí a dospìlých. Snahou je nabídnout stále nìco nového a tak letos budou dokonèeny výbìhy pro daòky a divoèáky a ještì dva další výbìhy vèetnì malé nádrže pro vodní ptáky. Vysazeny a oznaèeny budou i nìkteré druhy lesních døevin, instalovány rùzné typy ptaèích budek a lavièky. Tradièní jarní program pro školní výlety, kdy kromì ukázek letu a výcviku dravcù a sov vystupuje se zdaøilým pásmem scének, soubojù a mluveného slova skupina historického šermu, nachází vzhledem k aktivnímu zapojení dìtí do programu stále více pøíznivcù. Areál ukázkové obùrky je pøíspìvkem LÈR pro zvýšení rekreaèních funkcí lesù v turisticky velmi využívané oblasti Délka programu je asi 2,5 hod. Sezóna byla letos zahájena 16.5., zaèátky pøedstavení v 9.30 a ve 13.00 hod. Návštìvu si mùžete zpøíjemnit prohlídkou zámku Žleby se vzácnými interiéry a parkem s vodopádem. Kontakt: [email protected], www.sweb.cz/obora.zleby. foto: Jan Kuchynka

•

19

Lesník•6•2005

Zaujalo nás

Nová koncepcia vzdelávania zamestnancov - významný nástroj strategického riadenia Lesov SR, š. p. Ivan RUSKO (dokonèenie z Lesníka è. 5)

O AKÝCH VZDELÁVACÍCH AKTIVITÁCH TEDA MԎEME HOVORI? Potrebu vzdelávacích aktivít nášho podniku rozde3⁄4ujeme do štyroch hlavných oblastí: 1. Odborné vzdelávanie Jedná sa o všetky školiace aktivity, ktoré sa zaoberajú zvyšovaním kvalifikaènej úrovne zamestnancov od lesníckej problematiky, cez marketing, ekonomiku, financie, daòovníctvo a legislatívu. Školiace aktivity sú zabezpeèované hromadne pod3⁄4a jednotlivých cie3⁄4ových skupín (vzdelávanie OLH, Vedúcich LO a pod.), ale aj individuálne – tam, kde sa jedná o špecifické vzdelávanie jednotlivých odborných pracovníkov. Dodávatelia služieb: • odborné lesnícke vzdelávanie zabezpeèujeme prostredníctvom Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR Zvolen, s ktorým má naša organizácia uzatvorenú rámcovú zmluvu o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti ïalšieho vzdelávania zamestnancov LSR, ku ktorej sa každoroène dopåòa „špecifikácia“ konkrétnych vzdelávacích modulov pre daný kalendárny rok. • ïalším partnerom pre lesnícke vzdelávanie je Technická univerzita Zvolen. • pre zabezpeèenie ostatných oblastí odborného vzdelávania akreditované vzdelávacie inštitúcie pod3⁄4a potrieb naplnenia konkrétnych odborných oblastí. Cie3⁄4ové skupiny: • odborní pracovníci všetkých organizaèných úrovní pod3⁄4a konkrétneho odborného a pracovného zamerania 2. Nadodborné vzdelávanie Zahàòa všetky vzdelávacie aktivity, ktoré presahujú rámec odborného vzdelávania. Jedná sa predovšetkým o manažérske vedomosti a zruènosti, ako sú napr. prezentácia, komunikácia, vedenie tímov, riešenie konfliktov, asertivita. Do uvedenej oblasti je

sa zaraïujú aj vedomosti a zruènosti v oblasti riadenia 3⁄4udských zdrojov a personálneho manažmentu. Dodávatelia služieb: Kvalitné vzdelávacie spoloènosti, ktoré sa danou problematikou zaoberajú a z týchto sa vyberie na základe verejnej súaže spoloènos, ktorá bude vedie dlhodobo najlepšie pokry naše požiadavky na kvalitu požadovaných vzdelávacích aktivít, dokáže sa prispôsobi našim požiadavkám na flexibilitu jednotlivých vzdelávacích modulov a zabezpeèí spätnú väzbu vo vzahu na vyhodnotenie efektívnosti vynaložených nákladov na vzdelávanie. Cie3⁄4ové skupiny: • manažéri na všetkých organizaèných úrovniach • personalisti • obchodníci • ostatní odborní pracovníci s potrebou tímovej práce a komunikácie s externým prostredím. 3. Jazykové vzdelávanie Zahàòa vzdelávanie najmä v jazyku anglickom, ktorý je komunikaèným jazykom Európskej únie a využíva sa pri štúdiu odbornej literatúry v oblasti marketingu, manažmentu a 3⁄4udských zdrojov. Ïalším jazykom je jazyk nemecký, ktorý je prednostne užívaný v oblasti stredoeurópskeho lesníctva a v oblasti po3⁄4ovníctva. Lesy SR podporujú vzdelávanie vlastných zamestnancov v štúdiu oboch citovaných jazykov, najmä však jazykové vzdelávanie na vyšších stupòoch znalosti jazyka. Zamestnanci si rozširujú jazykové vedomosti na vlastné náklady s tým, že zamestnávate3⁄4 zabezpeèí jedenkrát roène ich preskúšanie externou certifikovanou firmou pod3⁄4a štandardov EU, na základe èoho sú absolventi zaradení do vedomostných stupòov A1,A2, B1,B2, C1,C2. Pod3⁄4a dosiahnutého vedomostného stupòa uhradí zamestnávate3⁄4 žiada-

te3⁄4ovi náklady na jazykové vzdelávanie v nasledovnej výške: A1 – 2000,-Sk, A2 – 3000,-Sk, B1 - 4000,-Sk, B2 – 5000,-Sk, C1 6000,-Sk, C2 - 7000,-Sk Náklady spojené s odborným jazykovým vzdelávaním sú hradené maximálne do výšky skutoène vynaložených nákladov. 4. Vzdelávanie v informaèných technológiách (IT) Tvalým záujmom LSR je zvyšova úroveò práce s IT. Keïže v podmienkach našej organizácie nie je možné objektívne zisova a preukazova stupeò znalostí pre ovládanie osobných poèítaèov pre efektívne využívanie informaèných technológií, je nevyhnutné pristúpi k použitiu systému ECDL. ECDL je program, ktorým sa overuje poèítaèová gramotnos pomocou medzinárodne uznávanej štandardizovanej metodiky. Študenta programu ECDL sprevádza medzinárodne uznávaný doklad – Index ECDL. Schopnos efektívne využíva základné informaèné technológie sa preukazuje úspešným absolvovaním série štandardizovaných testov a potvrdzuje sa vydaním certifikátu ECDL, ktorý má èasovo neobmedzenú platnos. Za jeho lokalizáciu zodpovedá národný garant, t.j. na Slovensku Slovenská informaèná spoloènos (SISp). Po úspešnom absolvovaní všetkých 7 skúšok v priebehu 3 rokov vzniká nárok na vydanie certifikátu ECDL, pri absolvovaní 4 skúšok môže absolvent požiada SISp o vydanie osvedèenia ECDL Štart. LSR š.p. má záujem na zvyšovaní spôsobilosti svojich zamestnancov v IT systémom absolvovania predpísaných skúšok, k èomu bude vzdelávacie aktivity podporova tak, aby v priebehu rokov 2005-2007 aspoò 30 % zamestnancov s prideleným osobným poèítaèom vykonalo skúšky pre vydanie osvedèenia ECDL Štart. V priebehu roka 2005 budú zabezpeèené všetky personálne, technické a ekonomické podmienky k uskutoèneniu školení potrebných k implementácii nového informaèného systému. (dokonèenie v júlovom vydaní Lesníka)

20

Lesnícke spravodajstvo Lesy SR, š. p. sú jedným RNDr. Ivan Rusko. Po úvodných prez najvýznamnejších zamestnávatezentáciách vedenia podniku nasle3⁄4ov v Slovenskej republike. V kondovala prekvapivo aktívna diskusia texte s novou koncepciou riadenia študentov so zástupcami podniku, 3⁄4udských zdrojov nášho podniku prièom ich otázky smerovali nielen vnímame ako k3⁄4úèovú spoluprácu na generálneho riadite3⁄4a Ing. Kas relevantnými vzdelávacími ustarola Vinša, ale v rámci prehliadky novizòami. Našim záujmom je by vybraných pracovísk GR aj na jedpre absolventov vysokých a strednotlivých vedúcich odborov. To bola ných škôl moderným, korektným pre študentov jedineèná príležitos a atraktívnym zamestnávate3⁄4om. spozna „zblízka“ prácu špecialistov Z tohto dôvodu a za úèelom a manažérov na generálnom riadiposkytnutia informácií o aktivitách te3⁄4stve. Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, zorAby bol poh3⁄4ad študentov ganizoval nᚠpodnik dòa 16. mája na èinnos nášho podniku ucelenejší, 2005 Deò otvorených dverí pre pokraèoval deò otvorených dverí na študentov vybraných vysokých Odštepnom závode Slovenská 1⁄4upa stredných škôl v banskobystricèa, kde riadite3⁄4 Ing. Vladimír Masica kom regióne. Iniciátorom prvej akcie prezentoval èinnos nášho podniku tohto druhu v našom podniku bol vykonávanú na úrovni odštepného RNDr. Ivan Rusko. Celé podujatie sa závodu a jeho pracovísk. Úroveò leskonalo pod gesciou Odboru riadenia nej správy a jej èinnosti priblížil štu3⁄4udských zdrojov, v spolupráci s Oddentom vedúci LS Slovenská 1⁄4upèa borom transformaèného projektu. Ing. Marek Krajèo. V jeho sprievode Na príprave a realizácii uvedeného sa úèastníci dostali priamo do lespodujatia sa však podie3⁄4al široký ného porastu, v ktorom bola vykonáokruh pracovnívaná ažba dreva kov generálneharvestorom. ho riadite3⁄4stva Celé podua Odštepného jatie bolo poprezávodu Sloventkávané otázkami ská 1⁄4upèa. prítomných štuO spoludentov, ktorí sa prácu a propaživo zaujímali gáciu uvedeného o prezentovanú Karol VOLENTIER problematiku. Pôpodujatia sme požiadali zástupvodný èasový harcov Technickej univerzity Zvolen monogram však nestaèil a podujatie dekana Lesníckej fakulty a dekana plánované do 13.00 h, bolo ukonèeDrevárskej fakulty. V rámci Univerné až o pol štvrtej popoludní. Celú zity Mateja Bela v Banskej Bystritúto jedineènú a úspešnú akciu orci to boli Fakulta prírodných vied ganizaène a technicky zabezpeèovali a Ekonomická fakulta. Zo stredných pracovníci generálneho riadite3⁄4stva škôl prijala naše pozvanie Stredná Ing. Karol Volentier a Ing. Ján Mièovlesnícka škola v Banskej Štiavnici ský, CSc., ktorí zároveò sprevádzali v zastúpení riadite3⁄4om školy Ing. Ruštudentov poèas celého podujatia. dolfom Valovièom, CSc.. Jednotlivé reakcie a spätná Priebeh celého podujatia, väzba od úèastníkov vo významnej ktorého sa zúèastnilo okolo 60 štumiere potvrdili zmysluplnos tohto dentov, bol ve3⁄4mi zaujímavý pre podujatia a záujem akademickej obidve strany – tak pre študentov, obce o spoluprácu s našim podniako aj pre vedenie Lesov SR, š. p. kom. Aj z tohto dôvodu vnímame Generálny riadite3⁄4 Ing. Karol Vinš prvý deò otvorených dverí ako istý osobne privítal prítomných a vo svoindikátor, „lakmusový papierik“, ktojej prezentácii priblížil študentom rý v tomto prípade jednoznaène sigvíziu, poslanie a zameranie našej nalizuje, že už teraz môžeme zaèa organizácie. Zaujímavé informácie uvažova o druhom dni otvorených oh3⁄4adne spolupráce Lesov SR, š. p. dverí a pokraèovaní úspešne zapos akademickým prostredím poskytèatej tradície. Ing. Karol Volentier pôsobí ako li návštevníkom organizaèná riadimanažér pre rozvoj zamestnancov te3⁄4ka Ing. Ivana Špiláková a vedúci a personálne procesy na Odbore odboru riadenia 3⁄4udských zdrojov

ÚSPEŠNÝ PRVÝ DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ LESOV SR, š.p.

•

riadenia 3⁄4udských zdrojov GR

Lesník•6•2005

Dobré sa samo (?) chváli Lucia ŠALAPKOVÁ 1⁄4udové príslovie hovorí, že vraj „dobré sa samo chváli“. Iste je na tom nieèo pravdy, ale niekedy je potrebné aj to dobré trochu pretlaèi do povedomia verejnosti. Preto sa pracovníci Strediska Turizmus rozhodli zvýši vyaženos zariadení prostredníctvom prezentácie svojich zariadení verejnosti. Rozhodli sme sa cielene oslovi predstavite3⁄4ov cestovných kancelárií, partnerských firiem a žurnalistov, píšucich pre èasopisy, venujúce sa turistickému ruchu. Prezentácia sa uskutoènila v pondelok 23. mája v Po3⁄4ovníckom kaštieli v Palárikove a pokraèovala v utorok 24. mája v Zámoèku v Topo3⁄4èiankach. Súèasou programu v Palárikove bolo i slávnostné prestrihnutie pásky na novodokonèenom miniwellness centre v pravom krídle budovy kaštie3⁄4a. Mária Becíková, vedúca zariadenia, s neskrývanou pýchou hrdo sprevádzala prítomných - a mala by na èo pyšná. Ïalšie služby, ktoré môže miniwellness centrum poskytnú hosom, výrazne zvyšujú atraktívnos kaštie3⁄4a a rozširuje rady potenciálnych zákazníkov. Ani kuchyòa sa nedala zahanbi a prítomní to vysoko ocenili. Cigánska kapela vytvorila príjemnú atmosféru a hostia sa cítili (ako povedal novinár 1⁄4uboš Homolka z redakcie Cestovate3⁄4a) „ako v božom koši“. Druhý deò programu pokraèoval v Zámoèku v Topo3⁄4èiankach. Opä honosný interiér, skvelá kuchyòa a pozorní hostitelia. Bonusom bola obhliadka zubrej zvernice a Národného žrebèína. Prezentácia zariadení Strediska Turizmus bola prvým pokusom o prienik do vedomia širšej verejnosti. Veríme, že úspešným. Ing. Lucia Šalapková je pracovníèkou Strediska Turizmus na GR š.p. LESY SR

•

Lesník•6•2005

Lesná pedagogika

Stáva sa takmer tradíciou, že pred blížiacim sa Medzinárodným dòom detí rôzne organizácie èi firmy pripravujú akcie s demi a pre deti. Lesníci z Odštepného závodu Trenèín neboli v tomto roku výnimkou. Vo štvrtok 12. mája sme zorganizovali lesnú vychádzku pre deti 2.B triedy zo 7. ZŠ na Hodžovej ulici v Trenèíne, ktorej sa zúèastnilo 24 žiakov s pani triednou uèite3⁄4kou. Témou vychádzky v súvislosti s vyuèovacími osnovami predmetu prvouka bolo objavovanie lesných a rastlinných spoloèenstiev, spojené s hrami v lese.

Ideme ešte raz !

Trasa objavovania a hier zaèala na parkovisku pri kyselke v Kubrej a pokraèovala po lesnej zvážnici Kubranskou dolinou, popri studienke Janáková a lúke Pietrová. Poèas vychádzky si deti zaujímavými hrami, poznávaním a rôznymi aktivitami uvedomovali súvislosti spojené s lesom a komplexom lesných spoloèenstiev. So záujmom poèúvali rozprávanie lesníka Ivana Mydlíka z Lesnej správy Opatová, nedoèkavo èakali na ïalšiu hru v lese, ktorú pre nich pripravila Jarmila Hatalová, absolventka kurzu Lesnej pedagogiky z Odštepného závodu Trenèín. Podnetnými hrami ako Pavuèinová sie, Zrkadlová karavána, H3⁄4adanie lesných talizmanov èi pozorovanie zmien v èasti lesa, získali deti nielen vedomosti, ale aj malé odmeny za odpovede na otázky, ktoré žiakom kládli ich sprievodcovia – lesníci. Zadosu-

Lesný zážitkový deň Igor Pokraèovanie pilotného projektu Lesnej pedagogiky v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa uskutoènilo 3.6.2005 na Lesnej správe Muráò. Päèlenné družstvá piatakov a prímanov zo šiestich škôl z Revúcej a okolia sa zišli pri chate na Maretkinej. V jej okolí už totiž lesní pedagógovia mali pripravenú trasu plnú stanov횝, na ktorých deti súažnou formou zapojením všetkých piatich zmyslov vnímali a spoznávali lesné prostredie. V èase, kým družstvá èakali na štart, èi po absolvovaní trasy, kým ostatné družstvá boli ešte na trati, mali možnos všetci zapoji svoju fantáziu do tvorby „živých obrázkov“. Úlohou bolo vytvori z èo najväèšieho poètu prírodnín obrázok. Èas ubiehal ve3⁄4mi rýchlo a ani sme sa nenazdali

a odštartovalo posledné družstvo. No aby mali deti viac èasu na povozenie VISZLAI sa na koni èi koèi, súažnú trasu muselo (dobrovo3⁄4ne) absolvova aj družstvo pedagógov. Po úspešnom návrate všetkých ku chate sa ochutnával po3⁄4ovnícky guláš, ktorý uvaril kolega – vychýrený gulášista. Na záver samozrejme nechýbali pre najlepších vecné odmeny s diplomami a pre všetkých sladké odmeny a spomienkový predmet – prívesok z parohoviny. Na záver si dovolím vyslovi presvedèenie, že projekt Lesnej pedagogiky má svoju budúcnos, pokia3⁄4 sa aj na ostatných závodoch nájde dost atok nadšených kolegov, ktorí majú k práci s verej-

Jarmila HATALOVÁ èinením pre všetkých úèastníkov tejto vydarenej akcie bolo pekné poèasie po dvoch predchádzajúcich upršaných dòoch. A èo najviac potešilo organizátorov lesnej vychádzky? Predovšetkým spoloèné poïakovanie detí a pani uèite3⁄4ky Zdenky Vicianovej a taktiež prís3⁄4ub, že svoje dojmy na nasledujúcej hodine výtvarnej výchovy stvárnia umelecky. Vo chvíli, keï v dia3⁄4ke bolo poèu tlmený zvuk prichádzajúceho autobusu, obrátil sa lesník Ivan Mydlík na deti s touto otázkou: „Kto chce, môže nastúpi a odís autobusom spä do školy. My lesníci však lesnú vychádzku zaèíname ešte raz. Kto chce ís s nami naspä do lesa?“ Na túto otázku znela takmer jednohlasná odpoveï detí: „Ja, ja idem... Ideme ešte raz!“

•

Ing. Jarmila Hatalová je vedúci odborný referent personalista na OZTrenèín

nosou vzah. U nás s tým zatia3⁄4 problém nie je. Z každej lesnej správy sa našli pracovníci ochotní zapoji sa do organizácie podujatia a na ústredí OZ bola tak isto ochota prida sa. Ani zo strany Správy chovu koní nebol problém osedla koòa èi zapriahnu kone do koèa a venova sa deom. Preto na tomto mieste patrí moje poïakovanie CVÈ Revúca, ktoré akciu podporilo organizaène a najmä materiálnou podporou a vecnými cenami, ale hlavne všetkým kolegom z Lesov Slovenskej republiky, ktorí priložili ruku k dielu a pripravili pre deti jeden nádherný deò, plný (nielen) lesných zážitkov!

•

Ing. Igor Viszlai je riadite3⁄4om OZ Revúca

Zaujalo nás • Lesná pedagogika

Lesník•6•2005

Mladí priatelia lesa Peter GOGOLA Jedným zo základných predpokladov úspechu akéhoko3⁄4vek projektu je spolupráca. Nájs partnera (alebo partnerov), ktorí sú ústretoví a schopní – to je naozaj dobré vykroèenie k úspešnému dosiahnutiu cie3⁄4a. Takýchto partnerov sa podarilo nájs kolegom z OZ Rimavská Sobota. Vïaka tomu sa už po štvrtýkrát mohlo uskutoèni podujatie, ktoré dostalo názov Mladí priatelia lesa a ktoré pre deti v regióne pripravili v spolupráci s miestnou samosprávou a Ústavom pre vzdelávanie a výchovu pracovníkov lesného a vodného hospodárstva (UVVPLVH) vo Zvolene. K tejto „základnej zostave“ sa pridali školy v regióne, miestne po3⁄4ovnícke združenie a Správa NP Muránska planina. Podujatie sa striedavo koná v Kokave a Klenovci, tohto roku bol na rade Klenovec. Lokalita Skorušina, ktorú organizátori vybrali po dôkladnom uvažovaní, sa ukázala by dobrou vo3⁄4bou. Terénny profil i dåžka náuèného chodníka boli vyhovujúce všetkým vekovým kategóriám a zároveò ponúkali príležitos na prechádzku rôznorodým prírodným prostredím. V príjemný

OZ Levice - Poèúvadlo 28.5.2005

slneèný piatok 3. júna sa na miesto konania dostavilo okolo 500 žiakov a pedagógov z 5 základných škôl a osemroèných gymnázií z mikroregiónu Sinec a Kokavsko. Na desiatich stanovištiach sa mali možnos bližšie oboznámi s faunou a flórou slovenských lesov, dozvedie sa nieèo o práci lesníkov, o po3⁄4ovníckej kynológii, o loveckých zbraniach a trofejach. Taktiež ukážky sokoliarov pútali pozornos malých i väèších návštevníkov tohto podujatia. Prvé štyri stanovištia náuèného chodníka (Hmyz, Pracovné pomôcky, Semená a sadenice, Dreviny) pripravili pracovníci LS Klenovec a Hnúša pod vedením vedúcich správ

Lesy deom

Ing. Igora Kiapeša a Ing. Gabriela Kovácsa. Tieto stanovištia patrili k tým najlepším. Kolegovia nenechali niè na náhodu, pripravili všetko potrebné. Èo nenašli v lese alebo v kancelárii, to priniesli z domu (napr. zbierky hmyzu) alebo si to požièali (napr. historické pracovné náradie z LDM vo Zvolene). Okrem toho všetkým deom poskytli odborný výklad i priestor pre všeteèné otázky. A všetkých odmenili sladkou maškrtou a drobným suvenírom. Za profesionálne vykonanú prácu, èas a energiu venovanú tomuto podujatiu kolegom z OZ Rimavská Sobota ïakujem. Práca s mladou generáciou je dlhodobá investícia. Investícia, ktorá sa vráti.

•

OZ Palárikovo - 15. 5. 2005

Obdobie prelomu mája a júna sa nieslo na všetkých OZ v duchu osláv Dòa detí. Výlety, náuèné chodníky, stretnutia - desiatky podujatí na rôzny spôsob. Pre nedostatok priestoru uverejòujeme len fotografie redakcia

•

OZ Rimavská Sobota Klenovec, 3.6.2005

23

Lesník•6•2005

Názory • Postoje • Komentáre

Keï si zo stovky úèastníkov stretnutia s obchodnými partnermi Lesov SR dá až 75 tú námahu, že odpovie na otázky v rozdaných dotazníkoch, je to úspech. Keï až v 99 odpovediach považujú zákazníci nášho podniku odprezentovaný nový systém a nové pravidlá obchodovania s drevom za korektné, akceptovate3⁄4né, štandardné, transparentné a efektívne, a naproti tomu

Glosa sa iba v jedenástich odpovediach objaví negatívne hodnotenie, je to víazstvo. Víazstvo vysoko na body. Víazstvo racionálneho uvažovania, rešpektujúceho zákonitosti trhového hospodárstva, nad myslením prežívajúcim z èias, ktoré sa už nevrátia. A ešte nieèo. Pre nás lesníkov je to dobrá správa z drevospracova-

Víťazstvo vysoko na body Jozef MARKO te3⁄4ského prostredia, ktoré prechádza pomaly ale isto progresívnym procesom ozdravenia. Ïalší okruh odpovedí našich klientov ukázal, že okrem dôvodu na rados, je tu silný podnet na zamyslenie. Na otázku, èo oèakávajú od zmien v obchodovaní s drevom Lesov SR odpovedali, že predovšetkým uzatváranie viacroèných kontraktov. Potom však v poèetnosti odpovedí nasledoval ústretovejší a dynamickejší prístup k zákazníkom. A to vytvára príležitos pre všetkých tých, ktorí prichádzajú s klientmi podniku do kontaktu, aby skvalitnili svoju prácu a vystupovanie smerom navonok.

Lesný zákon a Kartágo Ján MIÈOVSKÝ Tak nám teda schválili nový lesný zákon! Èakali sme naò neuverite3⁄4ných 28 rokov. Dos veru! Skeptik by povedal, že keï sme už to3⁄4ko vydržali, ešte sme trocha mohli. Aby vznikol zákon, ktorý odráža novú situáciu nielen v prírode, ale aj v spoloènosti. Pod3⁄4a viacerých ohlasov sa zdá, že práve toto môže by problém. Mimovládne organizácie po jeho schválení na znak smútku zahalili svoje webové stránky do virtuálnej èerne. Nesúhlasia s ním ani súkromníci. A možno celkom ani my, „štátni“ horári, hoci je pravdou, že na nespokojnos máme asi najmenej dôvodov. Aké sú hlavné výhrady voèi tomuto zákonu? Súkromníci pociujú najväèšiu skrivodlivos v tom, že zákon neve3⁄4mi prihliada na ich ekonomické záujmy. Mnohé im prikazuje, no ponúka za to len neve3⁄4a. Tomuto poh3⁄4adu majite3⁄4a lesného pozemku je možné rozumie, problém nášho podniku to však nie je. Vïaka rentovej mozaike, ktorú môže zabezpeèi len ve3⁄4ká výmera lesa, máme strato-

24

vé úkony vždy èím vyrovna. A ruku na srdce - profit predsa nie je hlavným motívom práce v lese, nech je to už les štátny èi neštátny. Hoci, h3⁄4a! Keby som bol majite3⁄4om 500 ha lesa, bez obnovnej ažby, s prevahou prerezávok a prebierok do 50 rokov, ktovie, èi by som tú ruku na srdci až tak stískal...?! Vážnejšie sa mi však vidia obavy, ktoré v zákone nachádzajú potenciál neúmerného zvyšovania ažby. Vychádzajú aj z toho, že rozhodnutie o vykonaní naliehavých ažieb v prípade, ak bol už etát naplnených kalamitou, sa dostáva priamo do rúk OLH. Teda nie na posúdenie štátneho úradníka a jeho aparátu, ale „len“ do rúk obyèajného hospodára! Nie je to však vlastne pozitívom tohto zákona? Asi áno! OLH predsa nie sú podozreniahodné indivíduá, ale prísažní, štátnou mocou ustanovení špecialisti, ktorí vedia èíta nielen zákony, ale aj svoj les! Les, ku ktorému sa práve hospodári dostávajú dnes v našom podniku vïaka organizaèným opatreniam bližšie, ako kedyko3⁄4vek pred-

No a do tretice sa zákazníci v Sielnici na akcii Lesov SR vyjadrili k novorozbehnutému obchodovaniu s drevom na Komoditnej burze Bratislava. Ve3⁄4ká èas z nich na prvýkrát nestrávila všetky informácie o možnostiach a pravidlách nakupovania dreva na parkete burzy a potrebuje viac èasu, aby sa rozhodla. Potešite3⁄4né ale je, že až dvojnásobne prevážili nad odpoveïami odmietajúcimi tento spôsob obchodovania tie, ktoré jeho transparentnos vítajú a nemajú problém podie3⁄4a sa na òom. To je ïalšia dobrá správa a dôkaz toho, že názory lesníkov a drevárov na ich fungovanie na trhu sa na rozdiel od uplynulých rokov nevzdia3⁄4ujú, ale naopak, majú k sebe èoraz bližšie.

•

tým! A ktorých tie opatrenia pasujú do role strážcu s právom veta voèi každému, kto by chcel uprednostni zisk z lesa pred jeho podstatou. Viem, na èo teraz myslíte, kolegovia. Nech by len skúsil ten hospodár vetova svojho zamestnávate3⁄4a, však! Ale takto by to asi nešlo. Ani parlamentné zákony, ani podnikové opatrenia nefungujú vo vzduchoprázdne, ale vždy medzi konkrétnymi 3⁄4uïmi. A najlepšie vtedy, ak do pracovnej rovnice k vedomostiam a skúsenostiam pridáme aj katalyzátor menom osobná sta-

Poznámka toènos. Bude to však staèi? Rímsky senátor Kató mladší, nech už v senáte reènil o èomko3⁄4vek, konèil všetky svoje vystúpenia poznámkou: „...a okrem toho súdim, že Kartágo musí by znièené!“. Zdá sa mi vhodné, aby sa v súèasnosti všetky zmienky o ve3⁄4kej zodpovednosti odborných lesných hospodárov, ktorú teraz upevnil aj nový lesný zákon, konèili na našom podniku dovetkom: „..a okrem toho súdime, že odborným lesným hospodárom patrí vyšší plat!“.

•

Lesnícke spravodajstvo

Lesník•6•2005

Prečo mám rada les

Začali sme obchodovať s drevom cez komoditnú burzu

Ďalší krok k vytváraniu transparentnému trhu Peter GOGOLA Obchodovanie s drevom cez komoditnú burzu a princípy novej obchodnej politiky boli témou prezentácie, ktorá sa uskutoènila 25. mája v Sielnici pri Banskej Bystrici. Vedenie podniku pozvalo 130 našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Obchodovanie s drevom na burze je na Slovensku novinkou: od 26. apríla tohto roku je drevo zaradené medzi obchodovate3⁄4né komodity na Komoditnej burze v Bratislave. Prvý reálny kontrakt sa uskutoènil v utorok 24. mája: 1 000 m3 listnatej vlákniny bolo predaných za 1 300 Sk/m3. Napriek tomu, že neoèakávame ve3⁄4ký objem predaného dreva, má tento spôsob obchodovania nepopierate3⁄4ný význam. „Je naším

trvalým záujmom podie3⁄4a sa na formovaní štandardného, transparentného prostredia a obchodovanie na komoditnej burze je optimálnym nástrojom pre vytváranie fungujúceho trhu s drevom.“, uviedol Karol Vinš, generálny riadite3⁄4 š. p. LESY SR. Hlavným cie3⁄4om vedenia š.p. je dosiahnu zníženie objemu poh3⁄4adávok po lehote splatnosti. Obchodovanie prostredníctvom burzy je na to ideálnym nástrojom: vyžaduje totiž od klienta platbu vopred. Za posledné tri roky sa podarilo zníži objem poh3⁄4adávok po lehote splatnosti o 100 miliónov Sk. Napriek tomu vedenie nemožno poklada tento stav za dobrý. Obchodovanie cez komoditnú burzu môže by jedným z nástrojov na postupné zlepšenie.

•

Pozvanie za okrúhly stôl Jozef MARKO Súèasné vedenie Lesov SR už neraz dokázalo, že mu záleží na osobnej komunikácii so zamestnancami podniku. Májové stretnutia predstavite3⁄4ov topmanažmentu so všetkými vedúcimi lesných správ z celého Slovenska v Banskej Bystrici boli zatia3⁄4 posledným príkladom bezprostrednej a obojstranne prospešnej výmeny informácií, názorov a skúseností. Generálny riadite3⁄4 Ing. Karol Vinš chce posunú hranice vzájomnej dôvery a informovanosti ešte bližšie k zamestnancom: „Rád by som sa stretával raz do mesiaca za okrúhlym stolom aspoò s desiatimi zamestnancami postupne zo všetkých odštepných závodov a regiónov Slovenska. Pri obede, v neformálnej atmosfére, rád odpoviem na všetky ich otázky a zároveò sa budem zaujíma o ich poznatky,

pripomienky a návrhy. Pozývam touto cestou všetkých, ktorí majú záujem diskutova a teším sa už vopred na spoloèné stretnutia.“ Ak máte aj vy záujem stretnú sa nielen s generálnym riadite3⁄4om, ale aj s organizaènou riadite3⁄4kou Ing. Ivanou Špilákovou a hovorcom podniku Mgr. Petrom Gogolom za jedným stolom, pošlite na adresu redakcie Lesníka alebo elektronickou poštou na adresu [email protected] alebo [email protected] vᚠe-mail. Prípadne sa s nami spojte telefonicky na telefónnych èíslach 048/ 4344 278 alebo 048/ 4344 121 a dajte nám vedie, aké témy vás zaujímajú, èo by ste sa radi opýtali. Nezabudnite uvies vaše kontaktné údaje. Urèite sa vám ozveme. Vaša cesta do Banskej Bystrice bude pracovnou cestou a cestovné náklady vám uhradí odštepný závod. Pozvanie platí pre všetkých!

•

RENÁTA ŠPAÈKOVÁ Prírodu a les milujem špeciálne v lete. Máme priate3⁄4ov na Kokave, ktorí bývajú takmer úplne v hore. Chovajú koníka a ovce, ktoré chodím kàmi. Minimálne raz do mesiaca tam s radosou vycestujeme. Aj keï tam vždy strávim iba krátky èas, hory a prírody si užijem naozaj požehnane. ڞasne mi to vyèistí hlavu. Do lesa chodím relaxova a na jeseò samozrejme aj zbera hríby, èuèoriedky a všelijaké drievka èi kamienky. Mojím ob3⁄4úbeným kútom je už spomínaná Kokava – konkrétne Utekáè, dunajské ramená a v zime aj Mýto pod Ïumbierom. V prírode vždy naèerpám novú energiu. Keïže bývame blízko Dunaja, bicyklovanie popri rieke, prechádzky popri dunajských ramenách, to je moje! Pred dvoma rokmi som zaèala aj korèu3⁄4ova, a tak sa len vždy modlím, aby tam na tej našej rovine nebol taký divoký vietor, ako zvyèajne býva.

•

Všetkých èitate3⁄4ov srdeène pozdravujem, Renáta

25

Monitoring

Lesník•6•2005

JASNÉ PRAVIDLÁ, A TO PRE VšETKÝCH Hospodárske noviny, 2.6.2005 Hovoríme s generálnym riadite3⁄4om Lesov SR Karolom Vinšom.

Obchod s drevom prešiel zásadnými zmenami. Ktoré z nich považujete za zlomové? Od zaèiatku môjho pôsobenia v Lesoch SR presadzujem s manažmentom také zásady obchodnej politiky, ktoré smerujú k vytváraniu štandardného trhového prostredia. Snažíme sa eliminova politické tlaky a vplyv priekupníkov, ako aj mediálne prestrelky s našimi najväèšími kritikmi, ktorí paradoxne patrili k najnedisciplinovanejším zákazníkom podniku. S tými sme sa rozlúèili, spolupracujeme už len s korektnými partnermi.

To je struèný zoznam problémov, ktoré ste ako tvrdíte zdedili po predchádzajúcom vedení. K akým konkrétnym zmenám však došlo v obchodnej politike? V prvom rade je to kategorizácia klientov. Rozdelili sme ich na lokálnych, regionálnych, globálnych a centrálnych. Zaviedli sme ich novú bonitáciu s urèením tzv. kredit limitov.

Èo je to? Kredit limity urèujú, v akých maximálnych množstvách budú môc roène odobera drevo. Aby som sa však vrátil k vašej predchádzajúcej otázke, máme aj nový systém uzatvárania rámcových kúpnych zmlúv a kúpnych zmlúv s klientmi s prerozdelením kompetencií v rámci podniku. Najèerstvejšou novinkou je obchodovanie s drevom cez Komoditnú burzu Bratislava.

Èo od toho oèakávate? To, èo som už povedal: štandardné trhové prostredie s jasnými pravidlami, ktoré budú plati bez výnimky pre všetkých. Znížime tým aj riziko neplatenia faktúr. Bonita zákazníka bude urèujúca na uplatnenie aj ïalšieho k3⁄4úèového nástroja novej obchodnej politiky úverového limitu.

PRE SWEDWOOD NEMÁME DREVO SME 26.5.2005 Da záruku štátu pre drevársku firmu Swedwood o každoroènej dodávke 150-tisíc kubíkov dreva je problém pre štátny podnik Lesy SR. Isté dodávky dreva nasledujúcich desa rokov si Swedwood, k3⁄4úèový dodávate3⁄4 Ikea, stanovil ako podmienku na investíciu na Slovensku v hodnote 290 miliónov korún. Šéf Lesov SR Karol Vinš povedal, že lesníci nie sú schopní nieko3⁄4ko rokov vopred uprednostòova Swedwood pred inými dodávate3⁄4mi. Návrh dohody štátu s investorom, ktorý obsahoval štátnu garanciu, v pondelok odmietli ekonomickí ministri posunú na rokovanie vlády. Ministerstvo hospodárstva, ktoré so Swedwoodom rokuje, ho musí prepracova. Hovorca ministerstva Maroš Havran povedal, že o problémoch s realizáciou sa dozvedeli v pondelok po rokovaní ministrov. “Sedíme nad týmto problémom a uvidíme, èi sa s tým dá nieèo urobi,” povedal Havran. “Ak to (záruka) nebude možné, Swedwood na Slovensku nebude,” dodal. Odporcom vládnej záruky bolo ministerstvo pôdohospodárstva. Eduard Greppel z lesníckej sekcie ministerstva povedal, že požiadavka Swedwoodu zodpovedá 80 percentám vyaženého kvalitného smrekového dreva. “Lesy SR sa nemôžu zaviaza na dodávky takého množstva už aj preto, že na Slovensku vyažíme roène až takmer 40 percent kalamitného dreva, ktoré Swedwoodu nevyhovuje. Aj keï je to zaujímavá investícia, nechceme vykráda lesy len preto, aby sme riešili problém jedného odberate3⁄4a,” vyhlásil Greppel. Swedwood pod3⁄4a Havrana potrebuje ma zabezpeèené dodávky preto,

aby mohol zásobova Ikea. Išlo by o finálne spracovanie dreva, ktoré považuje za “celospoloèensky významnú investíciu” aj šéf Lesov SR Karol Vinš. Tvrdí, že je správne podporova tento typ investícií štátom, no štátny podnik Lesy SR nemôže požiadavku firmy splni. Kým by to vôbec mohol posúdi, musel by štátnu garanciu odsúhlasi Protimonopolný úrad. Ten posúdi, èi by òou neboli diskriminovaní ostatní odberatelia Lesov SR. NA KOMODITNEJ BURZE SA USKUTOÈNIL PRVÝ OBCHOD S DREVOM SITA 25.5.2005 Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky zaèal èas svojej produkcie dreva predáva cez komoditnú burzu. Z dreva prvýkrát zaradeného od 26. apríla medzi obchodovate3⁄4né komodity na Komoditnej burze v Bratislave sa v utorok 24. mája uskutoènil prvý kontrakt, keï sa predalo 1 000 kubických metrov bukovej vlákniny v cene 1 300 Sk za kubický meter. Generálny sekretár Komoditnej burzy Bratislava Ivan Poliaèik pripomenul, že obchodovanie cez burzu znamená automaticky tvorbu trhovej ceny komodity. Výhodou takéhoto obchodovania je aj to, že nevznikajú poh3⁄4adávky, keïže tovar sa dodáva až po zaplatení. STO ROKOV OD LESNÍCKEHO POÈINU Ro3⁄4nícke noviny 20.5.2005 V Banskej Bystrici sa nedávno uskutoènilo zaujímavé podujatie. Lesy SR, š. p. v spolupráci s banskobystrickými Mestskými lesmi tam usporiadali odborno-popularizaèný seminár na tému Podlavické výmole. V týchto dòoch totiž uplynulo sto rokov odvtedy, èo v Podlaviciach (dnes súèas mesta Banská Bystrica) zaèali zalesòova znièenú po3⁄4nohospodársku pôdu. Na seminári, ktorý otvoril generálny riadite3⁄4 Lesov SR, š. p. Ing. Karol Vinš, odzneli štyri prednášky o význame ochrany pôd a prírody ako aj o súèasnom stave hospodárenia na Podlavických výmo3⁄4och. Úèastníci seminára sa oboznámili s historicky jedineèným príkladom obnovy prirodzeného lesa na spustnutých pôdach. Príspevky sú redakène krátené

•

Malý ekonomický slovníček Obeživo – mince a papierové peniaze v obehu, vrátane prostriedkov v pokladniach bánk Operácie na vo3⁄4nom trhu – nákup/predaj štátnych cenných papierov, nástroj centrálnej banky na ovplyvòovanie ponuky peòazí v ekonomike Opcia – právo kúpi/preda urèité aktívum (vecnú komoditu, finanèné aktívum) k istému termínu za vopred dohodnutú sumu Odpisy – vyjadrujú opotrebenie dlhodobého majetku, odpismi sa hodnota majetku prenáša postupne do nákladov Organizaèný dizajn – tvorba organizaènej štruktúry, for-

26

málneho systému vzahov v rámci organizácie Obligácia – vládou alebo spoloènosou vydaný cenný papier prinášajúci úrok, prís3⁄4ub, že sa k dohodnutému dátumu v budúcnosti splatí peòažná suma (istina) spolu s úrokmi Oligopol – stav nedokonalej konkurencie, pri ktorom je nejaké odvetvie ovládané malým poètom ponúkajúcich Output – rozlièné užitoèné statky, služby, ktoré sa alebo spotrebovávajú, alebo používajú pri ïalšej výrobe Otvorená ekonomika – ekonomika, ktorá sa zapája do medzinárodného obchodu s inými krajinami t.j. dováža, vyváža statky alebo kapitál

•

Kalendár lesníka

Lesník•6•2005

jún LESNÉ PORASTY OCHRANA Podkôrny hmyz: V máji kulminuje jarné rojenie väčšiny druhov podkôrneho hmyzu. Tejto skutočnosti zodpovedá aj zvýšená aktivita lesného hospodára pri plnení úloh v boji s ním. VykoAj v tomto mesiaci musí lesný hospodár sústreďovať svoju pozornosť na boj s podkôrnym hmyzom. Vykonávajú sa pravidelné kontroly feromónových lapačov, spojené s odberom a vyhodnotením odchytov. Pokračuje asanovanie lapákov na rôzne druhy podkôrneho hmyzu a permanentné vyhľadávanie, spracovávanie a asanovanie dreva napadnutého podkôrnikmi. Podľa stupňa napadnutia lapákov I. série treba v smrekových porastoch pripraviť koncom mesiaca lapáky II. série pre letné rojenie lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého. Odchyt drevokaza čiarkovaného do feromónových lapačov možno ukončiť v závere mesiaca. Lapače je v prípade potreby vhodné nasadiť pre boj s lykožrútmi v smrekových porastoch. Vo výsadbách ihličnatých drevín pokračuje kontrola výskytu tvrdoňa smrekového a v prípade potreby sa vykonáva kuratívne ošetrenie odporúčanými prípravkami. Proti podkôrnikovi dubovému treba vykonávať rovnaké opatrenia ako v predchádzajúcom mesiaci.

Listožravý a cicavý hmyz: Hlavnou úlohou lesného hospodára v boji s listožravým a cicavým hmyzom je vyhodnocovanie účinnosti obranných zásahov vykonaných v predchádzajúcom mesiaci. Súčasne pokračuje aj kontrola početnosti nasledovných defoliátorov: Na začiatku tohto mesiaca sa rojí štetinavec orechový. Je viazaný výlučne na bukové porasty. V nadväznosti na rojenie možno v júni vykonať kontrolu počtu vykladených vajíčok. Sú striebristosivej farby, uložené v plochých skupinách na kmeňoch bukov. Odporúča sa zintenzívnená kontrola najmä v regiónoch, kde sa tento škodca v minulých rokoch premnožil (Prievidza, Myjava, Vihorlat). V júni možno ešte stále vykonať kontrolu početnosti vajíčok a koncom mesiaca už aj kontrolu liahnucich sa pahúseníc hrebenárky hrdzavej na kosodrevine. Obranný zásah treba vykonať v júli. V druhej polovici júna sa kontroluje početnosť vajíčok ploskanky smrekovej na spílených vzorníkoch. Ak sa zistí kritický počet neparazitovaných vajíčok, je nevyhnutné pripraviť letecké ošetrenie napadnutých porastov inhibítormi syntézy chitínu. V tomto mesiaci sa tiež rojí rúrkovček smrekovcový. Húseničky, ktoré sa liahnu z vykladených vajíčok, sa priamo z vajíčok zavŕtavajú do vnútra ihlíc a stávajú sa ťažko dosiahnuteľné aj pre kontaktné insekticídy. Preto je obranný zásah potrebné vykonať na začiatku rojenia škodcu, aby samice kládli vajíčka už na ošetrené ihlice. Takýmto spôsobom sa mladé húseničky dostanú do kontaktu s insekticídom pri liahnutí a zavŕtavaní sa do ihlice. Vhodné sú prípravky s dlhým časom účinnosti, napr. inhibítory syntézy chitínu, resp. syntetické pyretroidy. Toto ošetrenie sa spravidla využíva iba v semenných sadoch ako doplnok k jarnému ošetrovaniu. V júni sa spravidla v plnom rozsahu prejavia následky žeru spôsobeného listožravými škodcami, proti ktorým neboli aplikované obranné opatrenia. Ošetrovať napadnuté porasty je v tomto období spravidla bezpredmetné, lebo škodcovia sa už nachádzajú v štádiu kukly, resp. dospelca. Preto všetky prípadné obranné opatrenia je potrebné vopred konzultovať s LOS Banská Štiavnica.

Boj s burinou: Jún je vhodným obdobím na ochranu lesných kultúr proti burine klasickými metódami, t. j. vyžínaním okolo stromčekov, v medziradoch, alebo plošne, podľa zaburinenia a druhu kultúry. Založenie kultúry v pravidelnom spone uľahčuje a zrýchľuje následnú starostlivosť, vytvára predpoklady na využitie mechanizácie (vyžínačov, krovinorezov, drvičov nárastov atď.). V trávnatých spoločenstvách plošné vyžatie stimuluje ďalší rast tráv, čo zvyšuje ich konkurenčný tlak najmä v odbere vlahy a živín. Preto sa zasahuje len v bezprostrednom okolí stromčekov. Začiatkom mesiaca možno trávy, najmä smlzy potlačiť ešte graminicídnymi herbicídmi, ktoré sú efektívne voči lesným drevinám. Ošetrenie má zmysel iba v počiatočnej fáze rastu tráv (pred začiatkom klasenia). Nižšie dávky rast tráv zabrzdia, pri vyšších dávkach uvoľnenú plochu rýchlo zaberajú širokolisté buriny. Pokračuje aj chemická ochrana kultúr glyfosátmi, ošetrená burina nesmie prísť do kontaktu s drevinou.

Škody zverou: Vykonávajú sa rovnaké opatrenia ako v máji. Do konca júna je potrebné ukončiť hodnotenie a výpočet škôd zverou a vyplnené tlačivá L 115 „Škody zverou“ zaslať Lesníckej ochranárskej službe.

Hubové ochorenia drevín: V topoľových oblastiach (najmä v hlavových škôlkach a vo výsadbách) sa dokončuje letná kontrola výskytu dotichízy topoľovej. Rovnako pokračuje kontrola zdravotného stavu dubín a zisťovanie prírastku odumretých stromov v dôsledku tracheomykóz. V tomto období je vhodný čas na vykonávanie revitalizačných zásahov (prípravky na báze kyseliny boritej, doplnené výživovými komponentmi) najmä v porastoch do 50 rokov. Vo výsadbách treba venovať osobitnú pozornosť výskytu múčnatiek. Pri silnom napadnutí sa vykonáva postrek fungicídnymi prípravkami na báze síry. V tomto období ohrozuje kultúry pleseň šedá, ktorá poškodzuje najmä tohtoročné výkony. jej silný výskyt je podmienený dlhotrvajúcim vlhkým počasím v období rašenia. Pri silnom výskyte uvedenej huby sa odporúča vykonať v novozakladaných kultúrach postreky fungicídnymi prípravkami.

ŠKÔLKY Hmyzí škodcovia: V prípade potreby pokračuje ošetrovanie záhonov proti pandravám chrústov, tvrdoňom a lykokazom ako v predchádzajúcich mesiacoch.

Boj s burinou: V škôlkach možno na záhonoch celoplošne použiť iba Velpar 90 WSP v boroviciach alebo prípravky s účinnou látkou simazine na čerstvo vypletých záhonoch, čo zabráni ich ďalšiemu zaburineniu. Tieto prípravky možno použiť aj na zaškôlkovaných plochách po výdatnej závlahe, ktorá zacelí skyprený povrch pôdy (aby prípravok neprenikol ku koreňom drevín). Ostatné plochy treba plieť alebo ošetrovať opakovanými medziriadkovými postrekmi s využitím listových herbicídov.

Hubové ochorenia: Ťažiskovou úlohou je pravidelná kontrola zdravotného stavu vzídených výsevov. Opakovane, spravidla v dvojtýždňových intervaloch, treba robiť postreky a zálievky proti hubám. Intervaly postrekov sa volia v nadväznosti na priebeh počasia.

•

Rubriku pripravuje Ing. Ján Kovalčík, CSc.

27

Lesník•6•2005

Krížovka

Z korešpodenèných lístkov s vylúštenou tajnièkou májovej krížovky sme vyžrebovali jedného šastného výhercu. Tentokrát je to žena – pani Anna Šípková z Považskej Bystrice. Posielame jej knižku Záhradníèime s Lunou z produkcie Vydavate3⁄4stva IKAR. Pre úspešného riešite3⁄4a júnovej krížovky máme v redakcii pripravenú knihu Laurel Vukoviæovej 1001 prírodných prostriedkov. Redakcia

28

Hobby

Lesník•6•2005

Poľovnícky receptár ” Mužský sen ”

Peèené zemiaky plnené slaninkou Zemiaky pod3⁄4a tohto receptu pripravuje lesník len pre svojich najlepších známych. Vkladá do ich prípravy celú svoju dušu a kuchársky cit. Pri výbere zemiakov dáva prednos podlhovastým zemiakom, takzvaným ružiakom, a ešte medzi nimi vyberá, preberá a h3⁄4adá vhodný tvar. Suroviny: 20 stredne ve3⁄4kých tvarovo vhodných zemiakov, 20 plátkov údenej dobre prerastanej slaniny, 0,5 l oleja alebo 100g bravèovej masti, rascu, tatárska omáèka - 2PL, keèup - 2PL, so3⁄4 pod3⁄4a chuti Postup: Zemiaky podlhovastého tvaru dôkladne umyjeme a oèistíme kefkou. Necháme obschnú, pozdåžne vyrežeme hlboký jarèek a doòho vložíme plátok slaniny, posypeme rascou a osolíme. Peèieme v rúre na omastenom plechu, kým nie sú mäkké. Nakoniec vhodne ozdobíme tatárskou omáèkou a keèupom. Dobrú chu ! P.S.: Na takto pripravených zemiakoch si môžte pochutna v rekreaèných zariadeniach OZ Sobrance na Morskom oku. Ochotne Vám ich pripraví vedúci LS Remetské Hámre p. Michal Gavula.

RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S POŠTOVÝM MÚZEOM V BANSKEJ BYSTRICI

Filatelistické okienko OCHRANA PRÍRODY Náramkovka cisárska

OCHRANA PRÍRODY Hríb bronzový

OCHRANA PRÍRODY Smrèok jedlý

17.9.1997

17.9.1997

Catathelasma imperiale

Boletus aereus

Autor výtvarného návrhu známky: Dušan Kállay, akad. maliar Rytina známky: Václav Fajt

Autor výtvarného návrhu známky: Dušan Kállay Kállay, akad. maliar Rytina známky: Václav Fajt

17.9.1997

Tlaèiareò:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe: rotaèná oce3⁄4otlaè v kombinácii s ofsetom Náklad známky: 150 000 ks Autor motívu na FDC:

Dušan Kállay, akad. maliar Rytina FDC: Václav Fajt Návrh na peèiatku:

Dušan Kállay, akad. maliar Tlaèiareò FDC:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe FDC:

oce3⁄4otlaè z plochých platní Náklad FDC: 10 000 ks

1997

Tlaèiareò:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe: rotaèná oce3⁄4otlaè v kombinácii s ofsetom Náklad známky: 150 000 ks Autor motívu na FDC:

Dušan Kállay, akad. maliar Rytina FDC: Václav Fajt Návrh na peèiatku:

Dušan Kállay, akad. maliar Tlaèiareò FDC:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe FDC:

oce3⁄4otlaè z plochých platní Náklad FDC: 10 000 ks

Morchella esculenta

Autor výtvarného návrhu známky: Dušan Kállay Kállay, akad. maliar Rytina známky: Václav Fajt Tlaèiareò:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe: rotaèná oce3⁄4otlaè v kombinácii s ofsetom Náklad známky: 150 000 ks Autor motívu na FDC:

Dušan Kállay, akad. maliar Rytina FDC: Václav Fajt Návrh na peèiatku:

Dušan Kállay, akad. maliar Tlaèiareò FDC:

Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha Technika tlaèe FDC:

oce3⁄4otlaè z plochých platní Náklad FDC: 10 000 ks

29

Pre deti

Lesník•6•2005 1. Hádanka

Ahoj kamaráti,

Tento živoèích je vysokého vzrastu (až do 100 cm), pošlite mi správne s dlhými nohami a krkom a klinovitým zobákom. odpovede. Jedného Zafarbenie peria je biele, na koncoch krídel èierne. riešite3⁄4a odmením Nohy a zobák dospelých jedincov sú èervené. darèekom. Hniezdi na vysokých komínoch, strechách domov a na ståpoch elektrického vedenia. Svojmu hniezdu je verný po celý život. Jeho strava je pestrá. Tvoria ju obojživelníci, myši, malé cicavce, ryby a ve3⁄4ký hmyz. Svoju koris loví pomocou dlhého rovného zobáka. Potravu h3⁄4adá v plytkých a sladkých vodách alebo v otvorených moèiarnych oblastiach. Nevydáva nijaký zvuk, ale dokáže klepota zobákom. Je sahovavý. Na zimu odlieta do Afriky. 1⁄4udia ho pokladajú za symbol šastia.

Ako sa toto zviera volá? Skús ho nakresli!

3. Nájdi 10 odlišností.

2.Štyrmi rôznymi farbièkami nakresli èiary od odpadkov ku správnym kontajnerom, kam patria.

4. Vystrihni a poskladaj obrázok.

Moja adresa je: Veverièka Ryška, Lesy SR, Nám. SNP 8, 974 00 Banská Bystrica. Teším sa na vás nabudúce. Dovtedy ahoj!

30

Spoločenská kronika • Recenzia

Opustili nás S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dòa 10. mája 2005, vo veku 74 rokov, zomrel nᚠbývalý spolupracovník

Lesník•6•2005

DO VAŠEJ KNIŽNICE Z anglického orginálu 1001 Natural remedies, preložil MUDr. Róbert Hrebíèek. Vydalo vydavate3⁄4stvo IKAR v roku 2005. 192 strán. Laurel Vukoviæová 1001 PRÍRODNÝCH PROSTRIEDKOV

ANTON MARKO Celý život, až do odchodu na dôchodok, pracoval ako lesník a sprievodca po3⁄4ovníckych hostí v Topo3⁄4èianskej zvernici. Posledná rozlúèka zo zosnulým sa konala dòa 12.5.2005 v Zlatých Moravciach. Èes jeho pamiatke! Kolegovia z OZ Topo3⁄4èianky

Zdravie * Krása * Domov * Zvieratá JEDNODUCHÉ NÁVODY na prípravu vlastných domácich lieèiv, kozmetiky a èistiacich prostriedkov. NÁVODY VYUŽÍVAJÚCE všeobecne dostupné prísady, ako ocot, med, byliny, vèelí vosk a éterické oleje. Vedeli ste, že mo3⁄4u šatovú odpudí nieko3⁄4ko kvapiek eukalyptového oleja?

A že niè vám nezvlhèí ruky úèinnejšie než mand3⁄4ovo-levandu3⁄4ový olej? KNIHA PONÚKA 1001 SPÔSOBOV na všetko možné – od kobercových škvàn až po záhradné insekticídy – bez pomoci komerèných chemických výrobkov.

•

Inzercia MHSL, m.r.o., Trenèín predá terénny OPEL CAMPO, r.v. 1993, najazd. 226 tis.km. Tel.: 0902 911 205, 032 65 05 123.

•

Životné jubileá Máj

2005

50 rokov Ing. Adásek Ivan • nar. 19. 5. 1955, VTN – OZ Považská Bystrica Ing. Kochan Ladislav • nar. 13. 6. 1955, ažbár, LS Rožòava – OZ Rožòava 60 rokov Ing. Peter Grellneth • nar. 25. 6. 1945, STV – ažbár, LS 1⁄4ubochòa – OZ Liptovský Hrádok Fabián Anton • nar. 9. 6. 1945, vedúci ES Sabinov – OZ Prešov Budzik Alfonz • nar. 18. 6. 1945, VOR – ochrana lesa, po3⁄4ovníctvo – OZ Prešov Pavlík Milan • nar. 7. 6. 1945, VLO, LS Vechec – OZ Vranov nad Top3⁄4ou Ing. Helena Turská

31

...spieva sa v ľudovej piesni. Ale v piatok 6. mája nehrali „prvé husle“ na Poľane vlci, ale lesníci a poľovníci: stretli sa v Hoteli Poľana, aby si pripomenuli 40. výročie vyhlásenia Chránenej poľovnej oblasti Poľana. Toto okrúhle jubileum bolo zároveň milou príležitosťou, vyjadriť úctu a vďaku lesníkom, ktorí svoju profesionálnu kariéru zasvätili rozvoju poľovníctva a významným spôsobom sa podieľali na vzornom obhospodarovaní jelenej zveri v CHPO Poľana. Z rúk rozvojovo – technického riaditeľa Jána Štefánika prevzali podnikové vyznamenania: Ján Dobrík, Emil Rakyta, Gabriel Šimkovič, Jozef Rejko, Marián Šagát, Anton Ábel, Ján Morong a Emil Machyniak. Hlavným bodom piatkového programu bol odborný seminár Výsledky chovu raticovej zveri v CHPO Poľana a ďalších významných revíroch. Početné auditórium venovalo pozornosť všetkým príspevkom, ktoré prezentovali poľovní špecialisti, a to nielen slovenskí. Svojou „troškou do mlyna“ prispeli aj kolegovia z Lesov Českej republiky a Vojenských lesov a statkov ČR. V prestávkach medzi jednotlivými prezentáciami sa účastníci seminára venovali kuloárnym debatám a obhliadke výstavy trofejí tzv. „zlatých jeleňov“ – 25 paroží úctyhodných rozmerov, ohodnotených viac ako 210 bodmi CIC, ulovených na Poľane a počas seminára vystavených v poľovníckej izbe Hotela Poľana. Nechýbal medzi nimi rekordný Hõherov jeleň (240,65 CIC), ani známa „trofej neznámeho strelca“(241,7 CIC). Sobota 7. mája bola zasvätená prehliadke jeleních zhodov. Kolegom z OZ Kriváň sa do zasadačky v administratívnej budovy ich závodu podarilo zhromaždiť skutočne nevídanú zbierku: 221 zhodov zo 159 jeleňov z Poľany a blízkeho okolia, ktoré boli nájdené v r. 2005. Záverečným bodom programu bola exkurzia, zameraná na poľovnícke zariadenia na Poľane a generačnú zvernicu „Trnavy“. Kulinárskym „zlatým klincom“ pre účastníkov podujatia bol obed, podávaný na Lesnej správe Kyslinky. Sú výročia, ktoré je potrebné si pripomínať. Nie však kvôli prípitkom a oslavám, ale preto, že výročia sú zárodkom tradície, základom ďalších úspechov. Štyridsiate výročie CHPO Poľana je prísľubom ďalšieho úspešného veľkoplošného manažovania chovu raticovej zveri. Peter Gogola