Bezpečnosť práce na elektrických inštaláciách a elektrických zariadeniach
VPLYV PROSTREDIA NA ELEKTRICKÉ INŠTALÁCIE A ELEKTRICKÉ ZARIADENIA Mgr. Martin HERMAN Fy HERMAN Župná 46 Zlaté Moravce
1
ÚVOD
Prijatý súbor noriem v oblasti určovania vonkajších vplyvov prostredí v rokoch 2000-2001 nie je konečný a definitívny, čo vyžaduje sústavné sledovanie medzinárodných noriem v tejto problematike (napr. ČSN), aby naša elektrotechnická obec bola aktuálne informovaná o všetkých nových skutočnostiach v tejto dôležitej oblasti – určovanie vonkajších vplyvov... Naše elektrotechnické aktivity sú po vstupe do EÚ úzko prepojené na aktivity ostatných členských štátov únie, treba si uvedomiť, že harmonizácia noriem v odbore elektrotechniky je proces dlhodobý, náročný a potrebuje veľa dobrých elektrotechnikov v praxi. V súčasnosti Slovenský ústav technickej normalizácie uvádza do praxe nové technické predpisy a technické normy v oblasti elektrotechnickej a požiarnej bezpečnosti, ktoré už obsahujú identické znenia harmonizačných dokumentov, resp. sú v úplnej zhode s medzinárodnými normami IEC, ISO a pod. PREHĽAD TECHNICKÝCH PREDPISOV A TECHNICKÝCH NORIEM, KTORÉ V SÚČASNOSTI RIEŠIA TÚTO PROBLEMATIKU: Zákon NR SR č.330/1996 Z. z., v neskoršom úplnom znení Zbierky zákonov č. 367/2001 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vyhláška MPSVaR č. 718/2002 Z .z., na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z., o ochrane pred požiarmi. Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z., o požiarnej prevencií. Vyhláška MV SR č. 79/2004 Z. z., o vykonávaní kontroly protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní elektrických zariadení. Nariadenie vlády č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody ... v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu. Nariadenie vlády č.493/2002 Z. z., o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí. Smernica č.1999/92/EC Európskeho parlamentu a Rady zo 16. 12. 1999 o minimálnych požiadavkách o zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, ktorí sú ohrozovaní výbušnou atmosférou. (výber informácii) (Spracovaná ako Európska direktíva č.137 resp. ATEX – 94/9/EC) Prostredia pre el. zariadenia, určovania vonkajších vplyvov STN 33 0300 (marec 2001)
28
Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom
El. inštalácie budov, výber a stavba el. zariadení, spoločné pravidlá STN-P 33 2000-5-51 (marec 2001), prHD384.5.51 S3, idt. IEC 60364-5-51: 1997 Pozn.: Táto norma je len predbežná a má obmedzenú platnosť
Elektrické inštalácie budov, stanovenie základných charakteristík STN 33 2000-3 (september 2000), HD 384.3 S2, mod. IEC 60364-3: 1993 Elektrické inštalácie budov, časť 1: rozsah platnosti a účel, resp. zákl. princípy : STN 33 2000-1 (z decembra 2002), mod. IEC 60364-1: 1992 Elektrické zariadenia do výbušných plynných atmosfér, časť 10: Určovanie priestorov s nebezpečenstvom výbuchu plynných atmosfér: STN-EN 60079-10 (z apríla 2004), idt. IEC 60079-10: 2002 Zariadenia do priestorov s horľavým prachom , časť 3: Určovanie priestorov s možnosťou výskytu horľavých prachov STN EN 50281-3: (zo septembra 2003), norma bola schválená : 05.03.2002 v CENELEC a je platná pre všetky členské krajiny Európskej únie. Elektrické inštalácie budov, časť 6-61: revízie – východiskové revízie, STN 33 2000-6-61 (z augusta 2004 ), mod. IEC 60364-6-61: 1986+A1: 1993+A2: 1997. Elektrotechnické predpisy – revízie elektrických zariadení , STN 33 1500 (z júna 1991). Pozn.: Táto slovenská norma nie je doplnená aktuálnymi zmenami , ktoré vyplývajú z európskych noriem
Elektrotechnické predpisy – revízie ... zmena Z3 k ČSN 33 1500 (z apríla 2004) Pozn.: K tejto zmene sú stanovené lehoty pravidelných revízií podľa vonkajších vplyvov prostredí.
Doposiaľ určovanie prostredí sa vykonávalo podľa noriem STN 33 0300, druhy prostredí pre elektrické zariadenia s platnosťou od augusta 1989 a STN 33 2310 predpisy pre elektrické zariadeniach v rôznych prostrediach s platnosťou od apríla 1988. Pri prechode na európske normy je možné v tomto období (do vydania kompletnej normy STN 33 2000-5-51), využívať STN 33 0300 z roku 1988 i naďalej a používať postupy pri určovaní prostredí, resp. výber a návrh el. zariadení podľa STN 33 2310. Ak sa po dohode s konečným používateľom má postupovať pri určovaní vonkajších vplyvov podľa nových noriem z roku 2001, tak výber a návrh el. zariadenia sa vykoná podľa predbežnej normy t.j. STN-P 33 2000-5-51: 2001. (rozhodujúca je dohoda s konečným užívateľom a jeho požiadavky). Iná situácia nastáva v priestoroch vo výbušných plynných atmosférach, kde postup určovania vonkajších vplyvov je daný normou STN-EN 60079-10, platnou od apríla 2004. Zavádzaním súboru STN-EN 60079..., resp. súboru STN 33 2000..., sa rozšírili a spresnili kritéria na určenie vonkajších vplyvov pôsobiacich na el. zariadenia. Tým triedenie prostredí podľa predchádzajúcej normy (STN 33 0300) sa stane bezpredmetným. 2
DÔLEŽITOSŤ URČOVANIA VONKAJŠÍCH VPLYVOV - VZHĽADOM NA ELEKTROTECHNICKÚ A POŽIARNU BEZPEČNOSŤ ELEKTRICKÝCH INŠTALÁCIÍ A ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ
Vonkajšie vplyvy sa určujú vo všetkých priestoroch v ktorých sú umiestnené alebo používané el. zariadenia, alebo v ktorých z hľadiska prostredia sa musí riešiť: -
ochrana pred zásahom elektrickým prúdom,
-
ochrana pred nebezpečnými účinkami statickej elektriny alebo statickými výbojmi,
-
ochrana pred nebezpečnými účinkami atmosférickej elektriny a pod. 29
Bezpečnosť práce na elektrických inštaláciách a elektrických zariadeniach
Požiadavky na výber a navrhovanie el. zariadení pre dané vonkajšie vplyvy sa uvádzajú vo vyššie uvedenej predbežnej STN-P 33 2000-5-51, tabuľka 51A. (resp. ČSN 33 2000-5-51, ktorá rieši túto problematiku komplexne. ) Bez určeného prostredia (vonkajších vplyvov), nie je možné elektrické zariadenia naprojektovať, zrealizovať jeho montáž, zabezpečovať optimálne jeho odborné prehliadky a odborné skúšky, údržbu a pod. Prostredie – vonkajšie vplyvy znamená pôsobenie prostredia na elektrické zariadenie, podľa STN 33 0300: 2001 určuje vonkajšie vplyvy odborná komisia, ktorá je zložená z kvalifikovaných odborne spôsobilých odborníkov v danej oblasti. Zloženie komisie: • • •
projektant, technológ, elektrotechnik špecialista, pracovník požiarnej ochrany, pracovník bezpečnosti práce a pod.
O určení prostredia musí byť vyhotovený písomný doklad – protokol o určení vonkajších vplyvov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie. Určeniu vonkajších vplyvov musí predchádzať označenie každého priestoru (objektu) na príslušných výkresoch napríklad číslami, názvom a pod. Príprava podkladov na určenie vonkajších vplyvov, ktorými sú spravidla: • • • • •
Fyzikálne, požiarno-technické, chemické a biologické vlastnosti spracovávaných materiálov a látok, Informácie o množstve vznikajúceho odpadu, škodlivín, exhalácií a o spôsobe ich likvidácie, Informácie o technológii výroby, prevádzky alebo spracovania materiálov, Celkové usporiadanie (odstupy) zariadení a riešenie priestoru, Druh a vlastnosti predmetov umiestnených v okolí el. zariadení.
Triedenie vonkajších vplyvov: podľa nových európskych noriem zaviedlo nové kódové značenie, kde: •
Prvé písmeno v medzinárodnom označení je prisudzované tzv. všeobecnej kategórie vonkajšieho vplyvu. Rozlišuje sa smer vzájomného škodlivého pôsobenia a to buď okolie na elektrické zariadenia (A), alebo naopak elektrické zariadenie na okolie (B), podľa pôvodného rozdelenia prostredí to boli prostredia aktívne alebo pasívne. Pôsobenie elektrického zariadenia na objekt a opačne (t.j. požiarna bezpečnosť budovy z hľadiska konštrukčných materiálov a pod.) vystihuje písmeno (C).
•
Druhé písmeno v medzinárodnom označení je prisudzované tzv. povahe vplyvu, určuje konkrétny druh vplyvu nepriaznivého pôsobenia, (napr. .A1– rozsah teplôt okolia – 60 až + 5 0C, .B1-atmosferická vlhkosť, relatívna 3 až 100%, absolútna vlhkosť 0,003 až 7 g/m3), na príslušné elektrické zariadenia – u kategórie A..
•
Číslica na treťom mieste v medzinárodnom označení je prisudzovaná tzv. triede vplyvu, a slúži na jeho bližšie upresnenie (vyjadruje jeho silu alebo rozsah pôsobenia). 30
Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom
Prehľad významu prvých písmen: •
A.. – vyjadruje, že nepriaznivé vplyvy pôsobia od okolia (prostredia) na elektrické zariadenie (podľa pôvodnej normy to bolo aktívne prostredie);
•
B.. – vyjadruje, že elektrické zariadenie môže nepriaznivo pôsobiť na svoje okolie (prostredie) (podľa pôvodnej normy to bolo pasívne prostredie);
•
C.. – vyjadruje pôsobenie objektu obklopujúceho elektrické zariadenie, resp. na vzájomné nepriaznivé ovplyvňovanie elektrického zariadenia a jeho okolia (jedná sa o nový pojem, požiarna a elektrotechnická bezpečnosť objektu)
Vonkajšie vplyvy sa musia určiť v plnom rozsahu a jednoznačne, najmä z hľadiska priestorového rozsahu sa musia tieto vplyvy jednoznačne vymedziť v projektovej dokumentácií, pre jednotlivé priestory a objekty. Vonkajšie vplyvy môže určovať: • • •
prevádzkovateľ (už prevádzkované zariadenie), prevádzkovateľ (už prevádzkované zariadenie, pri ktorých sa vykonala zmena, napr. technológie, zmenené podmienky a pod., zodpovedný projektant (nové projektované zariadenie), Poznámka: projektant pri zadaní projektovej úlohy úzko spolupracuje so zadávateľom projektu a pre objektívne posúdenie určenia vonkajších vplyvov väčšinou rozhoduje tiež odborná komisia písomne menovaná.
Pri zmene technológie, pri zmene výrobných zariadení alebo používaných látok sa musí znova prekontrolovať či el. zariadenie a jeho inštalácia vyhovujú z hľadiska vonkajších vplyvov zmeneným podmienkam. Táto skutočnosť sa v praxi podceňuje, prevádzkovateľ pri zmene technológie alebo zmene výrobných zariadení, nepožaduje prehodnotenie určených prostredí (pôsobenie vonkajších vplyvov), čo môže mať nepriaznivé dôsledky pre prevádzkovú bezpečnosť zariadení, spoľahlivosť a bezporuchovosť výroby. 3
NOVÉ URČOVANIE LEHÔT OPaOS – PODĽA VONKAJŠÍCH VPLYVOV
V Českej republike bola vydaná zmena k norme ČSN 33 1500 (revízie elektrických zariadení...), ktorá rieši lehoty pravidelných revízií v aplikácií na prostredia (vonkajšie vplyvy...). Vzhľadom k realite, že na Slovensku nič podobné zatiaľ nebolo vydané, v článku je vysvetlená nadväznosť vykonávania OP a OS už na nové rozdelenie vonkajších vplyvov. V objekte v ktorom je plánové vykonať odborné prehliadky a skúšky na el. inštaláciách, musí byť splnená prvotná požiadavka, t.j. určené prostredie (podľa novej terminológie vonkajšie vplyvy prostredí), v zmysle už citovaných noriem. Pokiaľ nebude splnená táto podmienka, nie je možné vykonať nie len odbornú prehliadku a skúšku, ale ani montáž elektrickej inštalácie, resp. opravu. V článku sa nezachádza do detailov problematiky výkonu a postupu odbornej prehliadky a skúšky, ako aj zodpovednosť za túto činnosť, v prípade záujmu je možné sa oboznámiť s týmito podrobnosťami v odbornom príspevku pod názvom „Psychologické aspekty práce elektrotechnikov špecialistov (Bezpečná práca č.5/2003). Vyhláška č.718/2002 Z. z., príloha 8: ustanovuje lehoty odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických technických zariadení. Porovnanie pôvodného značenia prostredí a nového značenia vonkajších vplyvov (viď príloha 1).
31
Bezpečnosť práce na elektrických inštaláciách a elektrických zariadeniach
• •
Podľa pôvodnej STN 33 0300 čl.222, 223, základné a normálne prostredie, ktoré je zaradené v skupine jednoduchých (obyčajných) prostredí a bolo značené 3.1.1 resp. 3.1.2 (bol stanovený rozsah teplôt vnútorných priestorov, relatívna vlhkosť a horná hranica absolútnej vlhkosti). Podľa novej STN 33 0300 čl.3 až 6, a STN-P 33 2000-5-51, čl.512.2, tab.51A, je normálne (aj základné) prostredie, teraz zaradené v triede normálnych vonkajších vplyvov a to nasledovne: (oproti pôvodnému je to podstatne zložitejšie, náročnejšie a zohľadňujú sa skutočne všetky vplyvy, vlastnosti daného priestoru
Vykonávanie pravidelných OP a OS elektrických zariadení podľa vonkajších vplyvov bude spočívať v prísnejšom rešpektovaní kategórie vonkajších vplyvov, povahy vplyvov, resp. triedy vplyvov, ako aj komplexnej elektrotechnickej a požiarnej bezpečnosti. 4
ZÁVER
Na začiatku každého návrhu elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia je projektant v (elektrotechnik špecialista pre projektovanie a konštruovanie, potom nasleduje montážny pracovník a na konci elektrotechnik špecialista pre OP a OS, ktorý dáva záverečné rozhodnutie o bezpečnosti, resp. o schopnosti ďalšieho prevádzkovania elektrického zariadenia. Na prvom mieste musí byť elektrotechnická a požiarna bezpečnosť, t.j. ochrana života a zdravia ľudí, hospodárskych zvierat, resp. požiarna bezpečnosť a až druhoradá bude hospodárnosť, efektívnosť a iné. Na základe štatistického vyhodnocovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (hlavne na elektrických inštaláciách a elektrických zariadeniach), je potrebné venovať stále vyššiu úroveň uvedenej problematike. Elektrotechnická bezpečnosť a požiarna bezpečnosť vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva predstavuje ušetrenie finančných prostriedkov.
32