Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra ekonómie a spoločenských vied
Vplyv členstva v EÚ na maďarskú ekonomiku Diplomová práca
Autor:
Mónika Trizna Bankový manaţment
Odborný konzultant:
Galanta
Dr. László Simig
december 2011
Prohlášení: Prohlašuji, ţe jsem bakalářskou práci zpracovala samostatně a v seznamu uvedla veškerou pouţitou literaturu. Svým podpisem stvrzuji, ţe odevzdaná elektronická podoba práce je identická s její tištěnou verzí, a jsem seznámen se skutečností, ţe se práce bude archivovat v knihovně BIVŠ a dále bude zpřístupněna třetím osobám prostřednictvím interní databáze elektronických vysokoškolských prací.
V Galantě, dne 30.12.2011
…………..................... Mónika Trizna
Poďakovanie Chcela by som sa poďakovať pánovi Dr. Lászlóvi Simigovi za jeho pomoc a prácu poskytnutú pri vypracovaní mojej práce.
Anotácia Európska únia je uţ aj v súčasnosti určujúcim faktorom svetovej politiky a ekonomiky, a to sa v budúcnosti bude ďalej stupňovať v dôsledku pristúpenia nových členských štátov. Následkom toho je jej mimoriadne veľký medzinárodný vplyv a moc, ktorými predtým disponovali len historické veľmoci. Únia sa však podstatne líši od týchto bývalých veľmocí, pretoţe jej vznik nebol sprevádzaný vojnami, kolonizáciami alebo dobývaniami, ktoré zmiatli všetko. Ani jeden štát nezotročil druhý štát, ani jeden národ nesplynul s iným národom a z mapy nezmizla ani jedna krajina. Európska únia je spoločenstvo, ku ktorému jej členovia pristupujú dobrovoľne, a tým slúţia vlastným záujmom. Je to spoločenstvo, ktoré vzťahy medzi jej členmi vytvára postupne, tak, ako to pripravenosť členov dovoľuje. Spoločenstvo, ktoré ponecháva jej členom suverenitu a popritom vytvára celok, ktorý je svojím druhom celkom ojedinelý.
Annotation: The European Union has already been a dominant factor of world politics and economy, and this role is intensifying with the joining of more member-states in the near future. It implies significant international influence and power which was possessed only by the historical empires earlier. However the Union basically differs from these previous great powers, because its development was not accompanied by wars, colonization or sweeping conquests. There was no state that subjugated other countries, there was no nation that merged into other nations, and there was no country that disappeared from the map. The European Union is a federation which all members have joined voluntarily, serving their own interests. It’s a federation establishing closer relations between its members in accordance with the members’ capability. A federation which leaves its countries’ sovereignty, apart from the fact that it creates a unit, and it is compeletely unique of its kind.
Obsah Úvod ........................................................................................................................................... 7 1. O Európskej únii .................................................................................................................. 9 2. Cesta vedúca k pristúpeniu ................................................................................................ 13 2.1
Asociačná dohoda ..................................................................................................... 13
2.2
Kodanské kritériá...................................................................................................... 13
2.3
Ţiadosť o členstvo .................................................................................................... 14
2.4
Agenda 2000 ............................................................................................................. 14
2.5
Začiatok vstupných rokovaní ................................................................................... 15
2.6
Predvstupové fondy: PHARE, SAPARD, ISPA ...................................................... 15
2.7
Kongres v Nice ......................................................................................................... 18
3. Podpory Európskej únie ..................................................................................................... 19 3.1
Operatívne programy I. národného rozvojového plánu ............................................ 19
3.1.1
Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva................................ 19
3.1.2
Operatívny program rozvoja ľudských zdrojov ................................................. 21
3.1.3
Operatívny program rozvoja ochrany ţivotného prostredia a infraštruktúry ..... 23
3.1.4
Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov ............................. 25
3.1.5
Operatívny program rozvoja regiónov ............................................................... 26
3.2
II. národný rozvojový plán (Rozvojový plán nové Maďarsko) ................................ 27
4. Hospodárske účinky členstva ............................................................................................. 30 4.1
Charakteristiky maďarského hospodárstva .............................................................. 30
4.2
Pridruţenie k jednotnému vnútornému trhu EÚ ....................................................... 32
4.3
Vplyv pravidiel pristúpenia na priemyselnú politiku ............................................... 33
4.4
Situácia a výsledky maďarského priemyslu v posledných rokoch ........................... 35
4.5
Situácia maďarského poľnohospodárstva v EÚ ....................................................... 36
5. Spoločenský vplyv pristúpenia k EÚ ................................................................................. 40 5.1
Sociálna politika a zamestnanosť ............................................................................. 40
5.2
Školstvo .................................................................................................................... 42
5.2.1
Podporné programy Únie: TEMPUS.................................................................. 42
5.2.1.1
„Biela kniha“.............................................................................................. 43
5.2.1.2
Program LEONARDO:.............................................................................. 43
5.2.1.3
SOCRATES ............................................................................................... 44
5.2.1.4
Mládeţ pre Európu (Youth for Europe) ..................................................... 44
6. Činnosť Európskej únie v dnešných dňoch – Úlohy Maďarska počas predsedníctva ....... 45 6.1
Stratégia Európa 2020 .............................................................................................. 46
6.2
Energetický a klimatický balík ................................................................................. 48
6.3
Pristúpenie Chorvátska a krajín západného Balkánu k EÚ ...................................... 50
6.4
Pristúpenie Rumunska a Bulharska k Schengenu: ................................................... 51
6.5
Vyrovnaná susedská politika .................................................................................... 51
6.6 Sociálno-politické otázky riešené počas predsedníctva Európskej únie: európska a maďarská rómska stratégia ................................................................................................ 51 6.7
Stockholmský program ............................................................................................. 53
6.8
Vodná politika .......................................................................................................... 54
7. Záver – zhrnutie ................................................................................................................. 55 Pouţitá literatúra:...................................................................................................................... 57
Úvod Maďarsko sa stalo členom Európskej únie dňa 1. mája 2004, ako jeden z 10 jej nových členských štátov. K tomuto výsledku viedla historicky dlhá cesta. Naša vlasť z geografického pohľadu leţí v strednej Európe, jej dejiny, kultúrne a civilizačné tradície ju ale predsa spájajú so západnou Európou. Jej hospodársky systém bol, vďaka veľmociam a politickým zakoreneniam, spojený s „Východom“, východným blokom. V celom stredovýchodnom európskom priestore zmeny nastali celosvetovými premenami v rokoch 1989 – 90. Zmenou reţimu, zánikom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy krajina dostala moţnosť, aby začala budovať cesty a príleţitosti k pristúpeniu k Európskej únii. V zmysle toho na začiatku 90-tych rokov nastala pre Maďarsko teoretická príleţitosť stať sa členom Európskej únie. Zmena reţimu vytvorila moţnosť k slobodnému mysleniu, voľbe hodnôt a k samostatnosti maďarskej zahraničnej politiky. V týchto rokoch sa koncipoval cieľ, aby sa aj Maďarsko mohlo stať členom Európskej únie. V tomto rozhodnutí sa spoločnosť a politika javili ako dostatočne vytrvalé a trpezlivé, výsledkom čoho je to, ţe naša krajina sa 1. mája 2004 stala plnoprávnym členom Európskej únie. Po pristúpení prebiehali a v súčasnosti ďalej prebiehajú v hospodárskom a politickom ţivote našej vlasti nespočetné zmeny. Otvára sa nám rad prísnych pravidiel, predpisov, ale súčasne aj moţností, súťaţí, podpôr. Stojíme pred najväčším projektom spolupráce v Európe a tento proces sa dostal aţ tam, ţe Maďarsko bude zastávať rotujúce predsedníctvo Únie v prvej polovici roka. Harmonizáciou záujmov a protirečení bola vytvorená a rozvinutá naša cesta úspešnej integrácie, ktorá sa aj v dnešnej dobe vyvíja ďalej. Ani v jednom bode neviem vymenovať alebo spomenúť nevýhody pristúpenia, pretoţe si myslím, ţe pristúpenie v kaţdom prípade posúva dopredu existenciu a rozvoj našej krajiny. Viem, ţe integrácia a s ňou spojené úlohy nie vţdy vyvolávajú súhlas obyvateľstva, ale k zmenám je vţdy potrebný čas a trpezlivosť. Dúfam, ţe naše deti si uţ budú môcť uţívať výhody pristúpenia v plnom rozsahu. Našou úlohou je preto podpora a pomoc pri zmene. Pri písaní svojej práce som bola konfrontovaná s tým, aká veľká práca predchádzala nášmu pristúpeniu a koľko veľa úloh stojí ešte pred nami, ale naša podpora a vytrvalosť je nevyhnutná v pristúpení a v prijatí úloh, ktoré nasledujú. Za výhody dané integráciou musíme v kaţdom prípade povaţovať hodnotové spoločenstvo, solidaritu, mier a bezpečnosť. Maďarsko sa tieţ dobrovoľne zaviazalo k spolupráci pri rešpektovaní demokracie, ľudských práv a vytvorení trhovej ekonomiky. Pri tejto spolupráci -7-
nie sú európske národy proti sebe, ale navzájom hľadajú spoločné riešenia. V súčasnosti bezpečnosť neznamená len to, aby sme sa vyhli vojne, ale znamená spoločnú ochranu hraníc a boj proti organizovanému zločinu. Vytvorenie blahobytu môţeme tieţ povaţovať za hodnotu. Jednotný vnútorný trh reguluje činnosť účastníkov v hospodárstve a zviacnásobí šance hospodárskeho rastu. Umoţnením prístupu nových členov sa vnútorný trh Únie rozrastá, ktorý potom ponúka rastúci dopyt, produkciu a nové hospodárske moţnosti rovnako pre nových, ako aj pre jej jestvujúcich členov. Jednou z najvýznamnejších moţností, ktorú pre nás EÚ poskytuje, je asi zabezpečenie rovnakých súťažných podmienok, nakoľko na kaţdého účastníka sa vzťahujú rovnaké pravidlá jednotného vnútorného trhu, ktoré dané členské štáty spolu vytvorili a ďalej rozvíjajú. Popri zvyšovaní životnej úrovne sa kladie čoraz väčší dôraz na zlepšovanie kvality ţivota. Vytvorením predpisov, ktoré sa týkajú ochrany ţivotného prostredia, bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa, EÚ neukladá svojim členom byrokratické povinnosti, ale vytvorili sa také právne a inštitucionálne prostriedky, ktoré zlepšujú kvalitu a bezpečnosť kaţdodenného ţivota. Pristúpením sa teda Maďarsko stalo členom takého spoločenstva, ktoré má účinnú a významnú politickú a hospodársku váhu. Jeho miesto je pri veľmociach, zúčastňuje sa pri príprave, prijatí a výkone rozhodnutí. Dostáva bezprostredné informácie, kam Európa smeruje, čo prebieha v Bruseli. Sme pri tom, a závisí len od nás, ako a akým spôsobom vyuţijú politici a odborníci sediaci za „tabuľou Maďarska“ moţnosti dané inštitucionálnou integráciou. Vo svojej práci som sa snaţila opísať vplyv pristúpenia na Maďarsko s dátumom ku koncu februára 2010, nakoľko ako pristúpenie, tak aj súčasné úlohy pri výkone predsedníctva EÚ pôsobia kaţdý deň na našu krajinu novým vplyvom, dávajúc premenlivý politický a hospodársky rámec nášmu kaţdodennému ţivotu.
-8-
1. O Európskej únii In verietate concordia – Jednota v rozmanitosti (motto Európskej únie)
Európska únia je hospodárska a politická skupina, pozostávajúca z 27 členských štátov, vznikla ako nadstavba Európskych spoločenstiev. Jej zakladajúcimi štátmi boli: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. V roku 1951 bola podpísaná Paríţska zmluva, na základe ktorej vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (Montánna únia). Cieľom tejto integrácie bolo uskutočnenie európskeho mieru a vytvorenie spoločného trhu v oblasti priemyslu s uhlím a oceľou. Táto zmluva nadobudla účinnosť v roku 1952 a bola uzavretá na dobu určitú (50 rokov). Táto dohoda zanikla v roku 2002, ale väčšina jej ustanovení je aj v súčasnosti platná v rámci Európskeho spoločenstva. V marci 1957 boli podpísané Rímske zmluvy. Na základe týchto na jednej strane vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré v súčasnosti nazývajú Európske spoločenstvo. Rímska zmluva, na základe ktorej vzniklo EHS, za všeobecný ciel Spoločenstva označila vytvorenie spoločného trhu a taktieţ harmonický rozvoj hospodárskeho ţivota postupným pribliţovaním hospodárskej politiky členských štátov, nepretrţitý a vyrovnaný rozvoj, rýchle zvyšovanie ţivotnej úrovne a vytvorenie uţších vzťahov medzi štátmi. Všeobecný cieľ sa mal dosiahnuť realizáciou nasledovného: zrušením ciel, hmotnostných obmedzení a opatrení, ktoré mali obdobný účinok, vytvorením colnej únie a vedením spoločnej hospodárskej politiky voči cudzím štátom, zabezpečením voľného pohybu tovaru, sluţieb a popri nich aj kapitálu a pracovnej sily v rámci Spoločenstva, vytvorením spoločnej poľnohospodárskej, dopravnej a súťaţnej politiky, a
-9-
harmonizáciou práva. V tomto období vzniklo aj Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu, ktoré malo za cieľ rýchle vytvorenie a rozvoj jadrového priemyslu a zároveň označilo viaceré svoje úlohy od spoločných výskumov, účinného vyuţitia jadrovej energie aţ po vytvorenie nukleárnej bezpečnosti. Za svoj hlavný a základný cieľ povaţuje mierové vyuţitie jadrovej energie. Na základoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva vytvorila organizácia angaţovaná pre regionálnu integráciu, dňom 1. novembra 1993 Maastrichtskú zmluvu. Táto zmluva jednak zaloţila Európsku úniu, a jednak zmenila základné zmluvy Spoločenstiev. V zmysle toho Európske hospodárske spoločenstvo premenovala na Európske spoločenstvo. Táto zmluva zohrávala veľmi dôleţitú úlohu pri uţšej európskej integrácii a pri vytvorení hospodárskej a politickej únie. Zmluva pouţitím tzv. trojpilierovej štruktúry vytvorila Európsku úniu, pričom rovnako dôleţité bolo aj zrealizovanie prehlbovacieho programu v prvom pilieri, t. j., v Európskych spoločenstvách, a predovšetkým poloţenie základov plánu Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny v rámci nej. Zmluva okrem týchto zaviedla občianstvo únie, začala zopár nových politík Spoločenstva, vo významnej miere zvýšila kompetencie Európskeho parlamentu a rozšírila okruh, kedy sa pri hlasovaní v Rade pouţije kvalifikovaná väčšina. (Druhým pilierom EÚ je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a tretím je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.) EÚ vytvorila prostredníctvom zharmonizovaného právneho systému jednotný trh, čím zabezpečuje slobodný pohyb osôb, tovaru, sluţieb a kapitálu. Vedie spoločnú politiku v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybárstva a rozvoja regiónov. V sedemnástich členských štátoch zaviedli aj spoločný platobný prostriedok, euro. Tieto krajiny tvoria eurozónu. EÚ zohráva aj obmedzenú zahraničnopolitickú rolu, pretoţe má zastúpenie vo Svetovej obchodnej organizácii, v G8, G20, ako aj v Organizácii spojených národov. Vytvára pravidlá aj v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, pretoţe medzi krajinami tvoriacimi schengenský priestor zanikla ochrana hraníc. Pre fungovaní únie ako medzinárodnej organizácie je charakteristickým znakom nadnárodnosť a medzivládna spolupráca. Rozhodnutia sa v jednotlivých oblastiach prijímajú na základe spoločných rokovaní členských štátov, kým za iné oblasti sú zodpovedné nezávislé, nadnárodné inštitúcie, kde nie je potrebný súhlas členských štátov.
- 10 -
Medzi dôleţitými inštitúciami a orgánmi EÚ nachádzame Európsku komisiu, Radu Európskej únie, Európsku radu, Súdny dvor ES a Európsku centrálnu banku. Európska únia sa od jej vzniku na začiatku 50-tych rokov neustále rozširuje. Ktorýkoľvek európsky štát, ktorý si ctí princípy slobody a demokracie, základné ľudské práva a slobody a princípy právneho štátu, môţe podať prihlášku na členstvo. Zakladajúci členovia vyzvali národy Európy, aby sa tie, ktoré zdieľajú ich názory, pripojili k ich úsiliu. Od začiatkov výsledkom je zvýšenie počtu zakladajúcich krajín zo 6 na dnešných 27. Rozširovanie je dané charakterom Európskej únie. Úspech EÚ a jej hodnotového systému, na ktorom je zaloţená, rovnako pritiahol vo viacerých vlnách nových členov s rozdielnym hospodárskym a politickým pozadím. Pristupujúce krajiny priniesli so sebou kvalitatívne zlepšenie pre skorších, tak aj pre nových členov, a to v kaţdom prípade. Kaţdé za sebou nasledujúce rozšírenie prinieslo pre občanov Európy výhody, otvorilo nové príleţitosti v ţivote európskeho obchodu, ďalej znamenalo prijatie európskych noriem v širšom okruhu a v rôznych oblastiach, od ochrany spotrebiteľa a ţivotného prostredia po politické a sociálne práva. Organický rast obohatil nielen členské štáty, ale aj celú Európu. Krajina, ktorá si podá prihlášku na členstvo, musí splniť nasledovné podmienky: Členská krajina musí byť schopná prevziať záväzky spojené s členstvom, t. j. musí splniť potrebné hospodárske a politické podmienky, a to: stabilita inštitúcií garantujúcich demokraciu existencia právneho štátu zabezpečenie ľudských práv ochrana menšín a rešpekt voči nim existencia fungujúcej trhovej ekonomiky schopnosť vyrovnať sa so súťaţou a trhovými silami v rámci Únie prevzatie záväzkov spojených s členstvom, vrátane stotoţnenia sa s cieľmi politickej, hospodárskej a menovej únie kandidátska krajina je povinná svoju administratívnu štruktúru vytvoriť tak, aby legislatívu únie nielen prevzala na národnú úroveň, ale aby sa vhodnými administratívnymi a právnymi prostriedkami tieto aj účinne vykonávali kandidátska krajina musí zdieľať hodnoty a ciele Európskej únie kandidátska krajina musí vyriešiť svoje prípadné, ešte existujúce hraničné spory bezo zvyšku je potrebné splniť najprísnejšie bezpečnostné predpisy v oblasti nukleárnych zdrojov.
- 11 -
Prevziať legislatívu únie a vytvoriť pre túto legislatívu inštitucionálne podmienky patrí medzi jednu z najdôleţitejších úloh kandidátskej krajiny a z jej pohľadu si vyţaduje aj najväčšie zdroje. Je to tá úloha, ktorá pri rozširovaní Európskej únie spôsobuje čoraz váţnejšie problémy, pretoţe rozdiely medzi členmi a kandidátskymi krajinami sú aj z hospodárskeho, aj z politického pohľadu čoraz väčšie. (Zaostalá politická a hospodárska situácia bývalých socialistických krajín znamenala celkom váţnu nevýhodu z hospodárskeho hľadiska). Z týchto dôvodov, za účelom pomoci prístupovým rokovaniam, sa právny materiál EÚ rozdelil na 31 kapitol, ktoré cestu vedúcu k úspešnému pristúpeniu uľahčujú. Dnes má Únia takmer 500 miliónov obyvateľov a vytvára pribliţne 30 % svetového HDP. V súčasnosti EÚ so svojimi 27 členskými štátmi a s 369 miliónmi obyvateľov tvorí jednu z najvýznamnejších hospodárskych skupín sveta.
- 12 -
2. Cesta vedúca k pristúpeniu V rokoch 1989 a 1990 sa v krajinách a štátoch priestoru stredovýchodnej Európy uskutočnili významné demokratické zmeny. EÚ reagujúc na novú situáciu pomerne rýchlo iniciovala prístupové rokovania s prvými tromi čelnými krajinami, a to: s Československou republikou, Poľskom a Maďarskom. Diplomatické vzťahy medzi Európskym spoločenstvom a Maďarskom začali podpísaním dohody o spolupráci dňa 26. septembra 1988. Táto zmluva sa týkala obchodu a hospodárskej a obchodnej spolupráce. Nasledovala nová dohoda o otvorení zastúpenia Komisie Európskych spoločenstiev v Budapešti a o vzájomnom uznaní diplomatických výsad a imunít, ktorá bola podpísaná v Bruseli dňa 8. júna 1990.
2.1 Asociačná dohoda Maďarsko uzavrelo asociačnú dohodu s Európskou úniou dňa 16. decembra 1991, ktorá upravovala vytvorenie voľného obchodu s priemyselným tovarom do roku 2001, politickej spolupráce a zámer pokračovať v harmonizácii práva. Asociačné dohody uzavreté so štátmi stredovýchodnej Európy nazývali súhrnne „Európske dohody“. Cieľom týchto zmlúv bolo predovšetkým vytvorenie dvojstranného, rovného a slobodného obchodu s priemyselným tovarom. Ich význam spočíval v tom, ţe popri obchodných opatreniach a dohodách obsahovali aj intenzívnu spoluprácu v oblasti politiky a harmonizácie práva. V asociačných dohodách asociované krajiny vyjadrili svoj cieľ stať sa plnoprávnym členom.
2.2 Kodanské kritériá Európske spoločenstvo na zasadnutí Európskej rady v Kodani v dňoch 21. a 22. júna 1993 prijalo oficiálne rozhodnutie o rozšírení smerom k asociovaným krajinám stredovýchodnej Európy. Podstatou koncepcie je, ţe s najlepšie pripravenými krajinami (medzi nimi aj s našou krajinou) sa súčasne začali rokovania o pristúpení, ak bola kandidátska krajina schopná splniť záväzky vyplývajúce z členstva naplnením poţadovaných ekonomických a politických kritérií.
- 13 -
Európska rada zakotvila nasledovné členské kritériá (ktoré sa odvtedy nazývajú len Kodanské kritériá): stabilne fungujúci demokratický systém inštitúcií, ktorý garantuje skutočné uplatnenie právneho štátu a ľudských práv a zabezpečuje ochranu menšín a rešpektovanie ich práv (politické kritériá) fungujúca trhová ekonomika a schopnosť vyrovnať sa so súťaţou trhových síl existujúcich v rámci Únie (ekonomické kritériá) schopnosť splniť záväzky vyplývajúce z členstva (čo znamená prevzatie a aplikáciu acquis communautairae), vrátane cieľov politickej, hospodárskej a monetárnej únie (právne a inštitucionálne kritériá). Dňa 26. januára 1994 vznikol v Budapešti Výbor parlamentu pre integráciu Maďarska a EÚ, delegácia
Maďarska
pri
Európskom
parlamente
a Výbor
Maďarského
národného
zhromaţdenia pre veci EK, a to v záujme pomôcť pristúpeniu našej krajiny k EÚ.
2.3 Ţiadosť o členstvo Ţiadosť o členstvo podpísal dňa 31. marca 1994 vtedajší predseda vlády Péter Boros. Počas následného úspešného parlamentného hlasovania Maďarský parlament vyslovil tú skutočnosť, ţe všetky politické strany, zastúpené v Národnom zhromaţdení, podporujú členstvo Maďarska v Európskej únii.
2.4 Agenda 2000 Na ţiadosť Európskej rady Komisia v roku 1997 vydala programový dokument s názvom Agenda 2000, ktorá obsahovala jednak návrh nasledovaniahodnej stratégie EÚ v prvých rokoch budúceho tisícročia, a jednak posudky vyhotovené o 10 krajinách strednej a východnej Európy, ktoré Komisia pripojila k tomuto materiálu. Agenda 2000 je prvým určujúcim úniovým programovým dokumentom, ktorý uţ počíta s Európskou úniou rozšírenou smerom na východ. Jej prvotný význam spočíva v tom, ţe v nej Komisia spoločne prerokovala zámer, týkajúci sa zmeny reformy a budúcej stratégie EÚ. Komisia na základe úrovne splnenia Kodanských kritérií navrhla, aby EÚ začala rokovania o vstupe s piatimi krajinami stredovýchodnej Európy a to: s Českom, Estónskom, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom a Cyprom (tzv. 5+1). - 14 -
Komisia po preskúmaní posudkov a materiálov týkajúcich sa rozšírenia, vydala dňa 16. júna 1997 pozitívne hodnotenie o Maďarsku a navrhla začať prístupové rokovania. K fungovaniu jednotného trhu Európskej únie (slobodný pohyb osôb, tovarov, sluţieb a kapitálu) napomáha spoločná politika a mimoriadne rozsiahla legislatíva spoločenstva, ktorú kandidátska krajina musí v plnej miere prevziať a aplikovať.
2.5 Začiatok vstupných rokovaní V decembri roku 1997 členské štáty EÚ na summite Európskej rady v Luxemburgu rozhodli o začatí vstupných rokovaní s najpripravenejšími, 5 + 1 štátmi, medzi nimi aj s našou krajinou. Summit v Luxemburgu zároveň poloţil vzťahy medzi EÚ a kandidátskymi krajinami na nové základy v rámci tzv. prístupovej stratégie. Deklarovaným cieľom rokovaní bolo to, aby sa kaţdý kandidátsky štát stal plnoprávnym členom Únie a v zmysle toho, aby aplikoval čo najväčšiu moţnú časť legislatívy spoločenstva, acquis communautaire. Únia chcela tomu napomáhať tzv. Partnerstvom pre vstup navrhnutým Komisiou v Agende 2000. Jej podstatu tvorí to, ţe EÚ stanoví programy na podporu prípravy pre kaţdého kandidáta samostatne, podľa jeho individuálnej pripravenosti. Jej hlavným prvkom je to, ţe pre účely realizácie programov sa zo strany EÚ zabezpečia technické a finančné zdroje, predovšetkým v rámci tzv. predvstupových fondov. Tieto tri fondy sú: PHARE, SAPARD a ISPA, pričom posledné dve uvedené fungujú od roku 2000.
2.6 Predvstupové fondy: PHARE, SAPARD, ISPA Podľa oficiálnej definície je program PHARE nástroj slúţiaci finančnej podpore prípravy kandidátskych krajín strednej a východnej Európy pri vstupe do Európskej únie. PHARE je predovšetkým program na podporu uskutočnenia začatých politických zmien v krajinách strednej a východnej Európy. Táto forma podpory dostala svoj názov PHARE podľa krajín, ktoré najdôraznejšie prezentovali svoj úmysel k zmenám. (PHARE: Poland-Hungary: Assistance for the Reconstruction of the Economies – PoľskoMaďarsko: pomoc pri obnove hospodárstva.) Na začiatku bola cieľom podpory pomoc pri vybudovaní trhovej ekonomiky a politickej demokracie, neskôr to bola príprava na členstvo v EÚ. PHARE podporuje rozvoj - 15 -
inštitucionálneho systému verejnej správy a súdnictva kandidátskych krajín v pomere 30 % a v pomere 70 % podporuje prijímanie acquis a ich aplikáciu. Maďarsko sa spolu s Poľskom zúčastňuje v programe PHARE uţ od roku 1990 a v zmysle toho sa podieľajú na nenávratnej pomoci Únie vo forme finančnej a tzv. odbornej pomoci. Programy podporované EÚ pomáhali k rozvoju inštitúcií a k prevzatiu legislatívy spoločenstva, resp. podporovali posilnenie tých inštitúcií, ktoré boli zodpovedné za aplikáciu, dodrţiavanie a kontrolu harmonizovaných maďarských predpisov a priamo účinných noriem únie. Aké konkrétne podoby nadobudli programy? 1. Najbezprostrednejšou a najúčinnejšou pomocou bol príchod odborníkov z niektorého členského štátu do úradov a na ministerstvá na dlhšiu dobu. Tento druh programovej spolupráce nazvali twinning. S týmto sú spojené aj krátkodobé poradné programy resp. kurzy a školenia organizované inštitúciami. 2. K aplikácii legislatívy spoločenstva však bola potrebná nielen odbornosť, ale boli potrebné aj zariadenia, technické pozadie, prípadne nové budovy. EÚ prispela v rámci investičných programov k ich vytvoreniu a zmodernizovaniu. Najviac týchto programov podporovalo vytvorenie počítačovej siete a zaobstaranie špeciálnych laboratórnych, meračských zariadení a komunikačných prostriedkov. Zo stavebných investícií boli od roku 1998 najvýznamnejšie tie, ktoré sa týkali rozvoja kontroly hraníc. Pre EÚ bolo totiţ veľmi dôleţité, aby na hraniciach pristupujúceho Maďarska fungovalo colné konanie, zdravotná kontrola zvierat, rastlín, presne tak prísne a účinne, aby sa tovar bez prekáţok dostal na ktorýkoľvek bod jednotného európskeho trhu. 3. Kandidátske krajiny sa mohli zúčastniť rôznych programov EÚ, a to hlavne programov spoločenstva v oblasti kultúry, školstva a vzdelávania. Za týmto účelom však museli zaplatiť účastnícky príspevok, z ktorého polovica bola hradená z PHARE. Najdôleţitejšie takéto programy sa realizovali v oblasti školstva (Socrates, Erasmus), odborného vzdelávania (Leonardo), mládeţe (Mládeţ pre Európu) a výskumu (5. výskumný a rozvojový rámcový program). V roku 2000 popri PHARE začali aj dva nové, pristúpenie pripravujúce programy: ISPA, ktorý financoval infraštrukturálne programy a programy ochrany ţivotného prostredia, a SAPARD, ktorý sa mohol vyuţiť pre účely rozvoja vidieka a poľnohospodárstva.
- 16 -
Od roku 2000, oproti predošlým rokom, dostali aj v programe PHARE väčší dôraz programy rozvoja územia, ktorých hlavným cieľom bola podpora miestneho hospodárstva, rozvoj ľudských zdrojov a uskutočnenie infraštrukturálnych investícií dôleţitých pre hospodárstvo. Pouţiteľné financie boli veľmi obmedzené, preto sa podpora obmedzila len na regióny severného Maďarska, Severnej a Juţnej níţiny. V roku 2002 začal tzv. program Orpheus, ktorý sa v porovnaní ku všetkým dovtedajším podporám, najviac pribliţoval k podporám fungujúcim v EU. Väčšia časť peňazí bola rozdelená formou verejných súťaţí, vysúťaţené zdroje, namiesto dovtedajšieho jedného roku, bolo moţné pouţiť počas dvoch rokov. Na týchto podporách sa uţ mohli spolupodieľať všetky regióny Maďarska. Od roku 2004 boli za výkon PHARE zodpovedné v plnom rozsahu maďarské orgány a realizácia programov sa v novembri 2006 celkom uzavrela. Program ISPA: Hlavným cieľom programu ISPA, fungujúceho od roku 2000, bolo vyriešenie konkrétnych problémov v oblasti dopravnej infraštruktúry a ochrany ţivotného prostredia, ktoré boli prekáţkou pristúpenia. Popri tom sa kandidátske krajiny účasťou v programe pripravili na prijatie všeobecných prístupových podpôr Európskej únie. Z podpory spoločenstva sa financovala jednak príprava rôznych investícií (plány, vypracovanie dopadových štúdií) a jednak realizácia investícií. Maďarsko malo rámec podpory pribliţne 90 miliónov eur (t. j. viac neţ 20 miliárd HUF). SAPARD: Od 1. januára 2000 bolo kandidátskym krajinám stredovýchodnej Európy taktieţ umoţnené zúčastniť sa v programe SAPARD (zvláštny pomocný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Cieľ tohto programu zohrával dvojakú úlohu: poskytnúť pomoc kandidátskym krajinám pri prevzatí legislatívy Únie, vrátane prípravy na prijímanie podpôr z Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu (EPGF) a prispieť k vytvoreniu udrţateľného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. K vyuţitiu podpôr malo Maďarsko vypracovať rozsiahly plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Od roku 2000 naša krajina v rámci programu dostávala podporu ročne 38 miliónov eur. K tomuto sa muselo v rozpočte vyčleniť 3,3 miliárd HUF, pretoţe investície boli financované v pomere: 75 % pomoc Únie a 25 % národná podpora.
- 17 -
V rámci programu SAPARD je moţné podporiť nasledovné opatrenia: 1. Podpora rozvoja poľnohospodárstva investície poľnohospodárskych podnikov, investície slúţiace k rozvoju spracovania a predajnosti poľnohospodárskych a rybacích výrobkov, odborné vzdelávanie, propagácia ekologických výrobných metód v poľnohospodárstve a metód zachovávajúcich vzhľad krajiny, vytvorenie a fungovanie výrobných skupín, 2. Podpora rozvoja vidieka ochrana a zachovanie vidieka, rozvoj a zlepšenie vidieckej infraštruktúry.
2.7 Kongres v Nice Prvotný význam kongresu uskutočneného v decembri roku 2000 v Nice spočíval v tom, ţe uzavrel inštitucionálne reformy, ktoré boli členskými štátmi povaţované za podmienku rozšírenia a bola prijatá Zmluva z Nice umoţňujúca rozšírenie. EÚ týmito svojimi rozhodnutiami chcela potvrdiť to, ţe nastal čas k tomu, aby v procesy rozširovania dostali nový elán. Zmluva posilnila aj to, ţe v roku 2002 bude moţné uzavrieť rokovania s najlepšie pripravenými kandidátskymi krajinami, ak kandidátske krajiny splnia prístupové kritériá. V Nice bol prijatý „plán cesty“ (road map) rokovaní, ktorý určil triapolročný program pre najpripravenejšie krajiny za účelom uzavretia otvorených kapitol prístupových rokovaní. Tento plán rokovaní rátal aj s tým, ţe rokovania s najvyspelejšími krajinami, medzi nimi aj s Maďarskom, je moţné uzavrieť v roku 2002. Na kongrese v Nice členské štáty zároveň potvrdili, ţe sú taktieţ pripravené na prijatie nových členských štátov. Pre našu krajinu bol plán rokovaní veľmi výhodný, následkom čoho sa v prvej polovici 2001 podarilo uzavrieť aj problémové kapitoly, napríklad ţivotné prostredie, slobodný pohyb osôb a kapitálu. Krajina v niektorých otázkach dostala prechodne výnimku, a preto na ich realizáciu bude môcť vyuţiť aj podporu Únie. Prístupové rokovania týkajúce sa Maďarska boli v plnej miere uzavreté ku koncu roka 2002. 1.máj 2004: Maďarsko sa stalo plnoprávnym členom Európskej únie.
- 18 -
3. Podpory Európskej únie 1.mája 2004 sa Maďarsko stalo plnoprávnym členom Európskej únie. Od tohto dňa bolo oprávnené čerpať prostriedky z rozvojových fondov Európskej únie, z tzv. štrukturálnych a kohéznych fondov. Cieľmi týchto fondov boli hospodárska a spoločenská solidarita, posilňovanie kohézie a zniţovanie rozdielov vo vyspelosti medzi členskými krajinami a regiónmi. Najmenej vyspelé členské štáty EÚ museli najprv k vyuţitiu podpôr pripraviť Národný rozvojový plán, v ktorom načrtli, ktoré sú najdôleţitejšie rozvojové poţiadavky v krajine, na aké ciele hodlajú vyuţiť podpory očakávané od Európskej únie, a aké výsledky sa očakávajú v takto uskutočnených prípadoch. Tento Národný rozvojový plán obsahuje stratégiu maďarskej vlády. Je potrebné, aby bol prijatý Európskou komisiou a následne, na základe rokovaní, vznikne Rámcová dohoda o podpore Spoločenstva, ktorá určuje, akými sumami sa zúčastňuje EÚ a maďarská vláda na financovaní spoločne podporovaných projektov. Dlhodobým cieľom NFT je podpora dosiahnutia hospodárskej a spoločenskej úrovne vyspelosti EÚ. Štyri osobitné ciele na jej podporu a k jej dosiahnutiu: posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva, rozvoj ľudských zdrojov, zlepšenie kvality základnej infraštruktúry a infraštruktúry prostredia, podpora vyrovnanejšieho rozvoja regiónov. V záujme dosiahnutia cieľov bolo rozhodnuté o viacerých opatreniach, ktoré boli skoncipované v piatich rámcových programoch. V EÚ nazývame rámcové programy operatívne programy, za realizáciu ktorých zodpovedali samostatné orgány (tzv. riadiace orgány).
3.1 Operatívne programy I. národného rozvojového plánu 3.1.1 Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva (OPKSH) poskytuje bezprostrednú pomoc
na zlepšenie
produktivity
podnikov
a na podporu
vytvorenia
vyspelejšieho
obchodného prostredia. Nepriamo však prispieva aj k naplneniu cieľov ostatných operatívnych programov. (Napr. ak podniky kúpia nové výrobné zariadenia a pouţijú modernejšie výrobné postupy, pravdepodobne vypustia do prostredia aj menej škodlivých - 19 -
látok, alebo, ak sa do menej vyspelých regiónov dostane viac pomoci pre zvýšenie konkurencieschopnosti, následkom čoho sa zmierňujú aj rozdiely medzi regiónmi, alebo konkurencieschopné podniky sú schopné zamestnať viac odborníkov, následkom čoho sa zlepšuje aj vyuţitie ľudských zdrojov.) Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva chce pomocou nasledovných prvkov dosiahnuť posilnenie konkurencieschopnosti krajiny: rozvoj hospodárstva zaloţeného na vedomostiach a schopnosti inovácie, rozvoj priemyselných činností a sluţieb, ktoré vyuţívajú moderné technológie, rozvoj malých a stredných podnikov. Uvedené ciele sa majú realizovať nasledovnými prostriedkami: A., Podpora investícií: Modernizácia výroby je nepredstaviteľná bez investícií. Vyuţitie nových strojov, zariadení a postupov je moţné prostredníctvom investícií. OPKSH preto podporuje modernizáciu výroby, najmä u malých a stredných podnikov, z dôvodu, aby sa tieto mohli stať dodávateľmi väčších podnikov. Podporu je moţné získať na vybudovanie priemyselných parkov, inkubátorových a logistických centier, ktoré posúvajú vpred začiatok rozvoja aj vo vidieckych mestách. Vzhľadom na to, ţe sa v Maďarsku zatiaľ vytvára menej kapitálu, ako by bolo potrebné na zlepšenie našej vyspelosti, program podporuje aj poradenstvo v oblasti nových investícií, aby do našej krajiny prišli noví investori a aby uţ existujúci investori u nás investovali svoje zisky. B., Rozvoj malých a stredných podnikov Malé a stredné podniky tvoria chrbticu vyspelých ekonomík: v súhrne tieto zamestnávajú najviac pracovných síl, aj keď z pohľadu ich celkovej výroby za veľkými podnikmi zaostávajú. Vo všeobecnosti oni platia aj najviac daní a pre ich fungovanie je charakteristické, ţe svoju výrobu pravdepodobne nepremiestnia do krajín, kde sú niţšie mzdy. Preto sa takmer kaţdý štát na svete snaţí podporiť svoje malé a stredné podniky. To je podstatou aj tohto programu: obsahuje opatrenia, ktoré sa sústreďujú na nároky tohto podnikateľského kruhu. Hlavným cieľom je, aby sa rozdiel medzi úrovňou menších, menej účinných domácich podnikov, a veľkých, moderných podnikov, v zahraničnom vlastníctve, zníţil. Jednou z jeho foriem je podpora obstarania nových zariadení a druhou je zavedenie systémov zabezpečujúcich kvalitu, obchodné poradenstvo, zvýšenie úrovne riadenia malých a podnikov a posilnenie spolupráce medzi malými a strednými podnikmi. - 20 -
C., Inovácie a rozvoj výskumu Na svetovom trhu dosahujú dobrú cenu tie produkty, ktoré majú veľkú duševnú hodnotu a ktoré boli vyvinuté na základe serióznej výskumnej činnosti. Osoby zúčastnené na výrobe týchto produktov majú aj lepšie mzdy. Z tohto dôvodu program podporuje výskum a rozvoj a vytvorenie k tomu potrebného pozadia, spoluprácu medzi výskumnými centrami štátu a podnikmi, ktoré ich výsledky vyuţívajú, a inovačnú činnosť malých a stredných podnikov. Podpora sa poskytuje hlavne do oblastí ako informačné a telekomunikačné technológie, biotechnológie, náuky o materiáloch a do oblasti ekologických postupov, výrobkov a sluţieb. D., Informačná spoločnosť a rozvoj hospodárstva Jednou z najdôleţitejších snáh Európskej únie je rozširovanie informačných a komunikačných technológií a hospodárskych a trhových informácií v čo najširšom okruhu, pretoţe len pomocou nich je moţné dosiahnuť úroveň Spojených štátov amerických a krajín ďalekého východu, ktoré sú v tejto oblasti na čele. Maďarsko sa v súčasnosti nachádza hodne za priemerom členských štátov EÚ, navyše aj domáca rozvojová úroveň je nevyrovnaná (napr. rozdiely medzi mestami a dedinami). Maďarské malé a stredné podniky nevyuţívajú moţnosti ponúkané informatikou do takej miery ako v Európe a verejná správa by sa taktieţ mohla viac opierať o moderné, elektronické postupy a konania. 3.1.2 Operatívny program rozvoja ľudských zdrojov Tento operatívny program prispieva predovšetkým k zlepšeniu výuky a výchovy, k prispôsobeniu sa poţiadavkám podnikov a k zmierneniu problémov so zamestnávaním. Pri jeho príprave si odborníci boli vedomí toho, ţe ľudia v Maďarsku, v porovnaní s väčšinou vyspelých krajín, ťaţšie opúšťajú svoje bydliská a s väčšími ťaţkosťami sa učia novému remeslu. Z piatich programov sa tento najbezprostrednejšie púšťa do boja so spoločenskými problémami: s chudobou, izoláciou a ťaţkou situáciou rómskeho obyvateľstva. Hlavné ciele programu sú: zvyšovanie úrovne zamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti pracovnej sily, napomáhanie spoločenskej akceptácii. A., Zvyšovanie úrovne zamestnanosti Najväčším spoločenským a hospodárskym problémom krajín s trhovou ekonomikou je to, ţe nie kaţdý si vie nájsť vhodnú pracovnú príleţitosť. Na vyriešenie tohto problému, trvajúceho
- 21 -
storočia, boli doposiaľ vypracované viaceré riešenia, a z týchto bolo zjavne najúspešnejšie to, ak
sa
rôznymi
štátnymi
podporami
aktívne
napomáhalo
k znovuzamestnávaniu
nezamestnaných, a tým sa predišlo tomu, aby boli ľudia trvalo bez zamestnania. Mimoriadne bezmocnými účastníkmi na trhu s pracovnými silami sú mladí na začiatku kariéry a ţeny. Zamestnávaniu ţien najviac napomáhajú vhodné predškolské zariadenia, jasle a škôlky. Ich sieť sa od zmeny reţimu veľmi preriedila, preto ich opätovné zriadenie znamená dôleţitú úlohu. Zmiernenie problémov so zamestnávaním nie je moţné očakávať výlučne od hospodárstva a trhu, v tomto zohráva dôleţitú úlohu štát. V tejto oblasti sa štát do procesov zapája prostredníctvom sluţieb zamestnanosti, do rozvoja ktorého sa z podpôr Európskej únie vynakladá viac miliárd. B., Podpora boja proti spoločenskej izolácii prostredníctvom pomoci vstupu na trh práce Skúsenosť vyspelých ekonomík ukazuje, ţe najmenej vzdelaní a osoby bez odborného vzdelania si dokáţu nájsť zamestnanie najťaţšie. Všeobecne známou je aj tá skutočnosť, ţe pre izolované osoby a osoby s viacerými hendikepmi je nájsť si zamestnanie takmer bezvýhľadné. Základnou tézou programu je zamestnávanie. Práve preto tento program podporuje dostupnosť základnej výuky a výchovy, pracovných príleţitostí, respektíve zdravotníckych sluţieb na vyhovujúcej úrovni, s dôrazom na zaobchádzanie s rómskou mládeţou. C., Podpora celoživotného vzdelávania a schopnosti prispôsobovania sa Rýchle hospodárske zmeny si vyţadujú neustále prispôsobovanie sa nielen podnikov, ale aj kaţdého pracujúceho. Toto prispôsobovanie sa je vo viacerých prípadoch spojené so zmenou zamestnania, častejšie pracovnej náplne a odboru. Na tieto zmeny dokáţe ľudí najviac pripraviť celoţivotné vzdelávanie. Vo všeobecnosti je moţné povedať, ţe čím viac je niekto vzdelaný, tým flexibilnejšie sa vie riadiť zmenami situácie na pracovnom trhu. Z tohto dôvodu sa preto v súčasnosti do takej veľkej miery zvýšil význam celoţivotného vzdelávania. Na výzvy vedomostnej spoločnosti a ekonomiky sa zamestnanci ako aj súkromní podnikatelia/ţivnostníci musia rovnako pripraviť, k tomu poskytuje tento program podporu. D., Rozvoj školskej, sociálnej a zdravotníckej infraštruktúry Podporu na rozvoj týchto oblastí dostávame v rámci Národného rozvojového plánu, pretoţe tie Európska únia charakteristicky prenecháva členským štátom. V priebehu rokovaní o NRP sa maďarským úradníkom podarilo presvedčiť zástupcov komisie o tom, ţe rozvoj zmierňuje - 22 -
základné problémy maďarskej ekonomiky a spoločnosti a je nevyhnutným pre dosiahnutie hlavných cieľov plánu. Sem patrí výstavba budov, nákup zariadení a vytvorenie sluţieb zaloţených na informačných technológiách v školstve a zdravotníctve. Dôleţitým cieľom je realizácia rozvojových opatrení napomáhajúcich spoločenskej akceptácii, teda podpora rovnosti príleţitostí pri prístupnosti k vyššie uvedeným sluţbám pre Rómov, pre zdravotne postihnutých alebo pre osoby inak znevýhodnené, t. j. rovnako ako u ostatných. Všetky tieto opatrenia spoločne prispievajú k dosiahnutiu najvýznamnejšieho cieľa NRP, a to k zvýšeniu úrovne zamestnanosti.
3.1.3 Operatívny program rozvoja ochrany ţivotného prostredia a infraštruktúry Úlohou tohto operatívneho programu je rozvoj dopravnej infraštruktúry a posilnenia ochrany ţivotného prostredia. Program týmto prispieva aj k hospodárskej konkurencieschopnosti krajiny a regiónov. Tento operatívny program je osobitý z toho pohľadu, ţe pre rozvoj oblastí, ktoré sa v jeho názve nachádzajú, dostávame oveľa viac podpôr z iných zdrojov Únie, z kohézneho fondu, ako v rámci tohto programu. V rámci rokovaní, ktoré predchádzali nášmu pristúpeniu do Únie, sme sa zaviazali, ţe prevezmeme právne predpisy EÚ a budeme uplatňovať normy a predpisy Únie. Tento záväzok znamená pre nás mimoriadne veľa úloh v oblasti dopravy a ochrany ţivotného prostredia, realizácia ktorých si vyţaduje ohromné mnoţstvo peňazí a toľko veľa práce, ţe EÚ poskytla viacročný odklad na splnenie týchto povinností. Tento program je dôleţitý aj preto, ţe pomocou neho vieme splniť svoje záväzky: a to rozšírenie kanalizačnej siete odpadových vôd, alebo vyuţitím týchto peňazí sa rozšíria a spevnia naše najdôleţitejšie cesty. (Posledne uvádzané je dôleţité z dôvodu, ţe podľa skorších maďarských noriem platil zákaz vjazdu na cesty vozidlami, ktorých okamţitá hmotnosť na nápravy presahovala 10 ton, kým v Únii je dovolená zaťaţiteľnosť 11,5 ton. Z tohto je moţné vidieť, ţe predpisy Únie upravujú kaţdú, zdanlivo čiastkovú, otázku.) A., Ochrana životného prostredia Pre financie prichádzajúce z Kohézneho fondu je charakteristické, ţe podporujú veľmi veľké investície, z tohto dôvodu, tento program kladie skôr dôraz na zlepšenie ochrany ţivotného prostredia v menšom rozsahu, na úrovni obcí tak, ţe podporuje rozvoj energetického hospodárstva, kontrolu znečisťovania, zvyšuje bezpečnosť v oblasti ochrany ţivotného prostredia, resp. posilňuje ochranu prírody.
- 23 -
Viac ako jedna tretina obyvateľstva Maďarska ţije v obciach, kde kvalita pitnej vody ešte stále nedosahuje kvalitu stanovenú predpismi EÚ. Z tohto dôvodu si tento program za svoj prvoradý cieľ vytýčil zlepšenie kvality pitnej vody. K tomuto je potrebná ochrana vôd, aj podzemných vôd, zabránením kontaktu odpadovej vody s pitnou vodou. Preto je potrebné vybudovať vhodné hospodárenie a správu s odpadovou vodou v kaţdej obci, priemyselnom a poľnohospodárskom priestore. Napriek tomu, ţe odpadová voda spôsobuje prvoradý problém ochrany ţivotného prostredia skoro na všetkých miestach, je potrebné zaoberať sa aj inými vecami. Týmto je odpadové hospodárstvo a v rámci neho správa a likvidácia zvieracích odpadov, nemocničného a stavebného odpadu. Podporuje sa ďalej rozvoj siete na meranie hluku a znečistenia ovzdušia. Európska únia sa snaţí dlhé roky, ba desaťročia, zníţiť závislosť na vonkajších energetických zdrojoch. Jedným z týchto spôsobov je úspora energie a zvýšené vyuţitie obnoviteľných zdrojov energie. V rámci tohto operatívneho programu je moţné dostať podporu na zvyšovanie energetickej efektívnosti zniţovanie odpadu. Z týchto peňazí sa podporuje aj ochrana pred povodňami. Mal by sa posilniť viac ako 550 km dlhý riečny úsek. V predošlých desaťročiach sa ani v Maďarsku nevenovala potrebná pozornosť na ochranu ţivotného prostredia, preto v obvode priemyselných závodov a vojenských objektov je, na viacerých rozsiahlych miestach, znečistená pôda, čo ohrozuje podzemné vody a zdroje pitnej vody. Na odstránenie týchto znečistení je tieţ moţné dostať peniaze z Únie. Podpory z EÚ je moţné pouţiť aj na ochranu existujúcich hodnôt: podporovať je moţné ciele týkajúce sa zachovania a udrţania rozmanitosti prírody, prirodzeného vzhľadu krajiny a ochrany ţivého a neţivého prírodného dedičstva. Tieto sa realizujú v rámci siete Národného ekologického programu a Natury 2000. B., Rozvoj dopravnej infraštruktúry Dopravné siete sú základom krvného obehu kaţdej modernej ekonomiky. Dĺţka maďarskej siete ciest, ako aj jej hustota, zaťaţiteľnosť a kvalita zaostáva za západoeurópskym priemerom a zároveň aj za nárokmi hospodárstva a obyvateľstva. Uznávajúc tieto nedostatky Európska únia poskytuje k výstavbe ciest podporu. Z európskeho pohľadu sú najdôleţitejšie diaľnice, pretoţe zahraniční dopravcovia ich vyuţívajú najčastejšie. Z toho dôvodu pri ich výstavbe môţeme počítať s veľkou pomocou z Kohézneho fondu. Väčšina rozvojových podpôr naopak prichádza, v rámci NRP, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a z týchto peňazí sa dostávajú prostriedky aj na spojenie uţ existujúcich ciest niţšej triedy s diaľnicami - 24 -
a s inými cestami vyššej triedy. Prostredníctvom nich bude dostupnosť vidieckych miest a aj mikroregiónov ľahšia. Rozšírením určitých ciest a dopravu obmedzujúcimi zúţeniami ciest sa priepustná schopnosť ciest zväčšuje a zlepšuje sa bezpečnosť dopravy. Výstavbou obchádzkových a odbremeňujúcich ciest sa zniţuje hustota dopravy prechádzajúcej obcami. Vieme, ţe cestná doprava je najpohodlnejšia, ale ţivotné prostredie zaťaţuje vo väčšej miere ako ţelezničná a vodná preprava. Z tohto dôvodu NRP podporuje vybudovanie spojení medzi vodnými, ţelezničnými cestami a verejnými komunikáciami, zaloţenie takých skladových a logistických centier, ktoré vyuţívajú aj predtým uvedené dva spôsoby prepravy. K zníţeniu znečistenia ţivotného prostredia slúţi aj rozvoj predmestskej ţelezničnej hromadnej dopravy.
3.1.4 Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov prispieva k realizácii cieľov vytýčených v Národnom rozvojovom pláne prostredníctvom dosiahnutia udrţateľnosti a konkurencieschopnosti potravinového hospodárstva a rozsiahlym rozvojom vidieka. Hlavným prostriedkom rozvoja vidieka je zlepšenie pracovných príleţitostí tamojších ľudí a posilnenie ich zárobkových schopností. (V Európskej únii vidiek znamená dedinské oblasti. V tejto súvislosti preto hovoríme o rozvoji dedín.) Operatívny program chce prispieť k dosiahnutiu dvoch dôleţitých cieľov: chce posilniť konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby a spracovania potravín a chce pomôcť k zlepšeniu úrovne vidieka. A., Založenie konkurencieschopnej výroby základných surovín v poľnohospodárstve Konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby je potrebné zvýšiť investíciami, ktoré zniţujú výrobné náklady, zvyšujú pridanú hodnotu a kvalitu výrobkov a zároveň sa uplatnia aj normy týkajúce sa ochrany ţivotného prostredia, hygieny a welfaru zvierat. V rámci programu môţu podporu získať aj mladí farmári, aby boli schopní vytvoriť ekonomicky ţivotaschopné podniky. Vzdelávanie je dôleţitým prvkom aj týchto programov, pretoţe odborné vedomosti sú pre modernú a ekologickú výrobu a hospodárenie nevyhnutné.
B., Modernizácia spracovania potravín K rozvoju spracovania potravín rovnako patrí pouţívanie moderných výrobných zariadení a postupov, výstavba vhodných skladovacích a kapacít a navyše aj vytvorenie informatického
- 25 -
pozadia. Rozvojové programy, ktoré počítajú s podporou Únie, musia rovnako zohľadniť ochranu zdravia spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a kvalitu konečného produktu. Zohľadnenie
hľadísk
ochrany
ţivotného
prostredia
je
nevyhnutnosťou
aj
v poľnohospodárstve. C., Rozvoj vidieckych (dedinských) oblastí Prostriedkom zlepšenia úrovne vidieckych oblastí je modernizácia zaostalej infraštruktúry a zmiernenie jednostrannej, prehnanej závislosti na poľnohospodárskej výrobe. Tento program preto podporuje rozvoj ekonomickej sily vidieka. Napomáha ďalej k tomu, aby si ľudia ţijúci na vidieku mohli nájsť prácu v mieste ich bydliska. Príťaţlivejšími vidieckymi oblasťami, ako aj vypracovaním a realizáciou rozsiahlych mikroregionálnych programov sa snaţí zabrániť odsťahovaniu ľudí z obcí. K tomu je však potrebné zaviesť v obciach nový druh hospodárskej činnosti (napr. rozbehnúť vidiecky turizmus). Dobrým prostriedkom môţe byť „znovuobjavenie“ ručných prác alebo podpora odbytu kvalitných bioproduktov. Ţivotné podmienky a kvalita ţivota vidieckeho obyvateľstva sa majú dosiahnuť vybudovaním vhodnej infraštruktúry, príťaţlivejším vidieckym prostredím, pomocou vidieckych spoločenstiev a zachovaním prírodného a kultúrneho dedičstva obcí.
3.1.5
Operatívny program rozvoja regiónov
V súvislosti s vyrovnanejším územným rozvojom jednotlivých regiónov sa Operatívny program rozvoja regiónov snaţí bezprostredne pomôcť k dosiahnutiu cieľu Národného rozvojového plánu. Program sa snaţil tento rozsiahly cieľ realizovať dosiahnutím troch čiastkových cieľov: udrţateľný rozvoj regiónov, bohatých na prírodné a kultúrne hodnoty, z vnútorných zdrojov, vytvorenie príťaţlivého vidieckeho prostredia a rozvoj zárobkovej schopnosti, posilnenie schopnosti prispôsobenia sa a spolupráce miestnych účastníkov. Prostriedky na dosiahnutie cieľov sú nasledovné: A., Posilnenie turistického potenciálu Maďarsko bolo vţdy obľúbenou cieľovou stanicou zahraničných turistov, ale turisti sotva navštívili jedno alebo dve miesta (najmä Budapešť, Balaton a ešte zopár vidieckych miest), a tieto dovolenkové cesty sa sústredili na letné mesiace. Prvotným cieľom programu je
- 26 -
zlepšenie zárobkovej schopnosti turizmu, zvýšenie príťaţlivosti a konkurencieschopnosti moţných cieľových bodov a v neposlednom rade rozvoj kvality a kvantity turistických sluţieb. K tomuto poslednému patrí aj rozširovanie odborných vedomostí osôb zamestnaných v cestovnom ruchu. B., Rozvoj oblastných infraštruktúr a vidieckeho prostredia Primárnym prostriedkom je rozvoj siete miestnych komunikácií, pretoţe jej prostredníctvom sa môţe zlepšiť dostupnosť regionálnych a mikroregionálnych centier, turistické ciele, ako aj priemyselných území. Pri určení podporovateľných oblastí sa zohľadnili rôzne aspekty: výška nezamestnanosti, úroveň chudoby, kriminality, sociálne problémy a problémy ochrany ţivotného prostredia, ako aj pomer rómskeho obyvateľstva v rámci cieľovej skupiny populácie. Za tým účelom je moţné poskytnúť podporu na rôzne činnosti, týkajúce sa rekonštrukcie miest: na vyuţitie v súčasnosti nevyuţívaných, priemyselných objektov na nové ciele, na obnovu verejných priestorov, ako aj na podporu akcií zameraných na prevenciu kriminality. C., Miestny rozvoj ľudských zdrojov Program prispieva k zvýšeniu zamestnanosti takými opatreniami, ako je zlepšenie schopnosti miestnych pracovných síl prispôsobiť sa a zvýšenie ich odborných vedomostí. Podpory ďalej napomáhajú k spolupráci medzi vysokoškolskými inštitúciami, aby sa stali skutočnými regionálnymi vedomostnými centrami a mohli prispieť k hospodárskemu rozmachu miest a regiónov. V rámci programu je moţné získať peniaze na rozvoj odvetví a odborných vzdelávaní, ako aj na naštartovanie iniciatívy podporujúcej zamestnávanie, ktoré uspokojujú sociálne a hospodárske nároky regiónov a miestneho spoločenstva.
3.2 II. národný rozvojový plán (Rozvojový plán nové Maďarsko) Od roku 2007 sa začína nová kapitola v dejinách Európskej únie a Maďarska: vtedy začína rámcový rozpočet na obdobie rokov 2007 a 2013 a v jeho rámci, medzi inými, aj realizácia II. národného rozvojového plánu našej krajiny (Rozvojový plán Nové Maďarsko). Počas týchto siedmych rokov Maďarsko bude pravdepodobne oprávnené čerpať podporu spoločenstva vo výške viac ako 6 000 miliárd maďarských forintov. Na nárokovanie si úniových zdrojov je potrebné opätovne pripraviť plány: určiť hlavné smery rozvoja, stratégiu štátu a centrálne a regionálne operatívne programy, ktoré stanovia detailné pravidlá vyuţitia financií. - 27 -
Príprava tohto plánu uţ ukazuje rozdiely oproti predošlému plánu, nakoľko na jeho prípravu bola jednak k dispozícii dlhšia doba a jednak osoby, ktoré plán pripravovali, mohli zároveň vyuţiť skúsenosti nadobudnuté počas prípravy a realizácie I. národného rozvojového plánu. Väčšiu časť očakávanej sumy vo výške 6 000 miliárd maďarských forintov z II. národného rozvojového plánu Maďarsko vyuţije v rámci tzv. rozsiahlych centrálnych programov a nie prostredníctvom individuálnych programov. Komplexné, integrované programy viac slúţia dosiahnutiu strategických cieľov našej krajiny. Jednotlivé inovácie sú schopné viac posilniť svoj vzájomný účinok, a tým je moţné účinnejšie vyuţiť podpory únie. Počas rokov 2007 a 2013 Maďarsko bude oprávnené čerpať zdroje v rámci kohéznej politiky EÚ, ktoré budú doplnené aj domácim spolufinancovaním a súkromným kapitálom. Z kapitoly kohéznej politiky rozpočtu Európskej únie sú na obdobie rokov 2007 – 2013 k dispozícii zdroje vo výške 22,4 miliárd eur (pribliţne 6 000 miliárd maďarských forintov), ktoré dopĺňa príspevok štátu. K týmto zdrojom sa ešte pričleňuje podpora pribliţne vo výške 1 200 miliárd maďarských forintov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a z Európskeho rybárskeho fondu. Organizácie, ktoré uskutočňujú inovácie (podniky, miestna samospráva, neziskové organizácie) umoţňujú realizáciu investícií veľkého rozsahu, ktoré tieto zároveň aj spolufinancujú, a to s vynaloţením vlastných zdrojov. Pre čerpanie disponibilných prostriedkov bolo potrebné pripraviť Rozvojový plán Nové Maďarsko, ktorý v detailnom členení obsahuje ciele a stratégie, ťaţiskové body, priority, ako aj konkrétne návrhy opatrení, ohľadom ktorých je moţné predkladať projekty na príslušné orgány. K dosiahnutiu cieľov koncipovaných v tomto pláne sa rozvojové snahy sústreďujú do 6 oblastí. Týchto šesť oblastí a k nim patriace operatívne programy (OP) sú nasledovné: 1. Rozvoj hospodárstva – OP rozvoja hospodárstva 2. Rozvoj dopravy – OP rozvoja dopravnej infraštruktúry 3. Obnova spoločnosti – OP obnovy spoločnosti, OP spoločenskej infraštruktúry 4. Rozvoj prostredia a energií – OP rozvoja prostredia a energií 5. Rozvoj území
-
OP západné Zadunajsko OP stredné Zadunajsko OP juţné Zadunajsko Regionálny OP severné Maďarsko Regionálny OP severná Dolná zem Regionálny OP juţná Dolná zem Regionálny OP stredné Maďarsko - 28 -
OP Európska územná spolupráca 6. Štátne reformy – OP Obnovy verejnej správy OP Elektronickej verejnej správy Prvé skúsenosti s NRPNM sú pomerne rozporuplné. Pri hodnotení polčasu Národného rozvojového plánu Nové Maďarsko (dňa 16. februára 2010) István Varga, minister hospodárstva, uviedol, ţe naša krajina „úspešne napreduje“ v čerpaní peňazí z Únie a Maďarsko predloţilo Európskej únii najviac veľkých projektov. Hodnotenie sa uskutočnilo z pohľadu účinnosti a kontroly operatívnych programov. Minister uviedol, ţe naša krajina doposiaľ prijala 16 veľkých projektov v hodnote spolu pribliţne 1 000 miliárd maďarských forintov. Rok 2009 však uplynul riešením krízy. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy vláda musela zmeniť financovanie OP, musela vykonať preskupenie medzi programami. V čase, keď sa plán tvoril, bola ešte prognóza rastu svetovej ekonomiky, ako aj maďarského hospodárstva oveľa priaznivejšia. V porovnaní s jeho plánovaním je týmto realizácia plánu ťaţšia a sľubuje dlhodobejšiu cestu. Vláda však verí, ţe plán bude úspešne realizovaný a očakáva podporu od spoločenských a záujmových organizácií, ako aj zo strany občanov.
- 29 -
4. Hospodárske účinky členstva Členstvo Maďarska v EÚ otvorilo novú éru v rozvoji maďarského hospodárstva. Výsledkom toho je, ţe Maďarsko sa 1. mája 2004 pričlenilo k druhej najväčšej hospodárskej oblasti sveta. Samostatnosť domáceho trhu zanikla a zrýchlila sa európska a v dôsledku toho aj svetová integrácia hospodárstva. Členstvo však neznamenalo len príleţitosti, ale aj ťaţkosti a ťaţko riešiteľné a realizovateľné pravidlá. Z otázok, ktoré tvorili program prístupových rokovaní, sa väčšina končila dohodou, v zmysle ktorej je Maďarsko ku dňu vzniku členstva pripravené prevziať a aplikovať pravidlá Únie. Na rokovaniach boli dohodnuté aj tzv. prechodné ustanovenia. V jednotlivých prípadoch naša krajina v momente vzniku členstva nebola, alebo nebola úplne pripravená na aplikáciu predpisov Únie, napríklad v otázkach spravovania odpadových vôd, kvality pitnej vody, nakladania s odpadom alebo zaťaţiteľnosti ciest. Na ich vyriešenie Únia poskytla našej krajine prechodné obdobie. Skutočnosťou je, ţe zároveň s pristúpením Maďarska sa členmi stali aj viaceré také krajiny, ktorých úroveň politickej a hospodárskej vyspelosti podstatne zaostáva za priemerom Európskej únie. To má za následok, a z krátkodobého hľadiska spôsobuje to, ţe uţ obmedzené zdroje Únie je potrebné prerozdeliť viacerým smerom a tieto krajiny zároveň zniţujú aj úroveň priemernej vyspelosti. Zastavenie rastu svetovej ekonomiky sa nepriaznivo dotklo všetkých krajín Únie a hospodárska kríza mala negatívny vplyv na rozpočet EÚ, týkajúci sa rozšírenia.
4.1 Charakteristiky maďarského hospodárstva Maďarská ekonomika v niekoľkých uplynulých rokoch vykazuje významný prepad. Táto kríza nevznikla ako dôsledok svetovej hospodárskej krízy, ale vznikla nezávisle od nej a vyvinula sa pred jej vznikom. V minulých rokoch naše hospodárstvo utrpelo významné zhoršenie pozícií v porovnaní s krajinami EÚ 27, ako aj v porovnaní s vyšehradskými krajinami. Pri vzniku hospodárskej krízy v našej krajine zohralo spolupôsobenie viacerých faktorov svoju úlohu, medzi inými: 1., Chybná koncepcia maďarskej modernizácie: liberalizácia trhu bola príliš rýchla, neposkytla moţnosť na posilnenie domácich podnikov, privatizácia neprispela k vytvoreniu zdravej trhovej štruktúry, zakonzervovala pozície monopolov a oligopolov, - 30 -
pozitívne účinky bezpodmienečnej podpory zahraničného kapitálu sa neprejavili: významne sa nezvýšila ani domáca technická úroveň, ani konkurencieschopnosť. 2., Rozšírenie kapitálových zdrojov a zvýšenie technickej úrovne neboli schopné zohrať určujúcu a trvalú úlohu v raste hospodárstva. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch nepretrţite zniţovalo tempo rastu potenciálnych emisií. 3., Pri tvorbe HDP čoraz väčšiu úlohu zohráva sektor zahraničných vlastníkov, jeho podiel sa v minulých rokoch výrazne zvýšil. Najťaţšou dilemou sú protirečenia medzi prognózami rastu a rozpočtovými obmedzeniami (maďarské hospodárstvo stagnovalo uţ aj pred krízou, preto nejde o nový problém). Od vypuknutia krízy je hospodárstvo čoraz viac v špirále smerujúcej nadol, to znamená, ţe z nepretrţite sa oslabujúceho hospodárstva je potrebné vybrať čoraz viac daní, čo vedie k ďalšiemu zniţovaniu úspešnosti ekonomiky. Túto bezvýchodiskovú situáciu je moţné riešiť miernym uvoľňovaním rozpočtovej politiky alebo obmedzujúcich opatrení. Riešenie rozpočtového napätia bude ťaţké dovtedy, pokiaľ zostane zachovaná nízka účinnosť fungovania štátnych systémov, ktorá je zlou kombináciou vysokých nákladov a sluţieb s nízkou úrovňou. Po ťaţkostiach a skúsenostiach s „obmedzeniami“ z minulých rokov je schopnosť obyvateľstva prijať reformy veľmi nepriaznivá a realizácia zmien je ťaţko uskutočniteľná. Od zmeny reţimu sa rozpor v premene ekonomiky vyplývajúci z jej duálneho charakteru prejavuje v nízkej schopnosti rastu domácich podnikov. Charakteristickým znakom duálneho hospodárstva je „prehnuté“ vnútro organizačnej schémy, t. j. chýba silná stredná vrstva podnikov. Domáce podniky ani samostatne, ani ako dodávatelia nezastávajú rozhodujúcu úlohu pri výkonnosti maďarského hospodárstva. Významná časť maďarských podnikov ani po poskytnutí rôznych štátnych podpôr nie je schopná vstúpiť na zahraničné trhy, nakoľko im k tomu chýbajú potrebné základné znalosti a skúsenosti. Rozdiely medzi dvoma regiónmi krajiny sa ani v posledných rokoch nezniţovali. Zaostalé regióny ako napr.: Severné Maďarsko, Severná a Juţná Dolná zem a Juţné Zadunajsko patrili v roku 2007 medzi 20 najchudobnejších regiónov EÚ 27 podľa údajov parity kúpnej sily na jednu osobu, pričom výkon Stredného Maďarska dosahuje európsky priemer. Rozdiely v hospodárskej vyspelosti a v zárobkových pomeroch medzi mikroregiónmi v rámci regiónov sú prinajmenšom rovnaké. Táto situácia natrvalo brzdí hospodársky rast krajiny, nakoľko - 31 -
rýchle sa rozvíjajúce regióny nie sú schopné kompenzovať straty zaostalých regiónov, nehovoriac o spoločenskom napätí, ktoré je spôsobené týmito rozdielmi. Maďarské hospodárstvo doteraz nevedelo prekonať zníţenie počtu zamestnaných o 1,5 miliónov, ktoré nastalo po zmene reţimu. Percentuálny podiel aktívnych a zamestnaných je jedným z najniţších v EÚ. Recesia sa síce skončila, prekonať ju však znamená ťaţký a pomalý proces. V nasledujúcich rokoch sa aj vo vyspelých regiónoch sveta očakáva len pomalý rast. Nevyhnutné rozpočtové obmedzenia od roku 2011 budú mať za následok spomalenie rastu aj vo vyspelých krajinách. Opatrenia zamerané na zabezpečenie stability medzinárodného finančného systému a prevencie ďalších kríz sa črtajú a vznikajú len veľmi pomaly.
4.2 Pridruţenie k jednotnému vnútornému trhu EÚ Jednotný vnútorný trh Európskej únie ponúka pre maďarské hospodárstvo obrovské pole pôsobnosti. Tento trh zahŕňa pribliţne pol miliardy spotrebiteľov 31 štátov: okrem 27 členských štátov EÚ sem patria aj štyri krajiny EFTA (Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Island) na základe rôznych zmlúv a navyše aj Turecko, pokiaľ ide o obeh tovarov. Riadiacou zásadou spoločného trhu Únie sú od počiatkov „štyri slobody“: voľný a nerušený obeh tovarov, sluţieb, kapitálu a pracovnej sily. Tieto základné práva prináleţia rovnako kaţdému členskému štátu, prechodné obdobie zavedené v prípade nového pričlenenia slúţi výlučne k dosiahnutiu potrebnej úrovne. Slobodu pohybu tovaru a slobodu poskytovania sluţieb sa Maďarsko zaviazalo zabezpečiť aj smerom k EÚ. Pri poskytovaní sluţieb, v súvislosti s finančnými sluţbami, sa vyskytli niektoré výnimky: naša krajina ţiadala a dostala prechodnú výnimku, týkajúcu sa výšky sumy náhrady za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií, ktorú sme uţ v roku 2008 upravili na úroveň poţadovanú smernicou EÚ. V oblasti slobodného pohybu kapitálu sa uskutočnila liberalizácia vo veľkom rozsahu. Základným pravidlom je, ţe akýkoľvek pohyb kapitálu v rámcu EÚ, ako aj smerom von je povolený. Za pohyb kapitálu sa povaţujú: devízové a valutové veci, priame investície v zahraničí, transakcie s cennými papiermi na kapitálovom resp. finančnom trhu, transakcie bánk a inštitúcií, transakcie investičných fondov, poisťovacia činnosť, nadobúdanie nehnuteľností cudzincami. Maďarsko od mája 2005 uskutočnilo devízovú liberalizáciu v plnom rozsahu. Štát sa zaviazal svoje tzv. zlaté akcie vyhradiť len v prospech verejného - 32 -
záujmu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravotníctva a obrany. Nadobúdanie vlastníctva k pôde patrí tieţ do tohto úseku, EÚ v rámci neho poskytla Maďarsku 7-ročné prechodné obdobie,
pokiaľ
ide
o zachovanie
zákazu
a zákonov
týkajúcich
sa
nadobúdania
poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ ide o slobodný pohyb osôb, krajiny EÚ si voči pohybu maďarskej pracovnej sily vyhradili 7-ročné obmedzujúce obdobie. Podľa úpravy nastáva povinnosť „stand still“, tak pre EÚ, ako aj pre pristúpené Maďarsko, t. j. budúca úprava nemôţe byť viac obmedzujúca ako predpisy platné v čase prístupu. EÚ preferuje maďarskú pracovnú silu pred osobami prichádzajúcimi z tretích krajín. Napriek rôznym očakávaniam nepriniesla integrácia ţiadne dramatické zmeny v pohybe pracovnej sily. Doposiaľ sa na území EÚ zamestnalo pribliţne 50 tisíc maďarských zamestnancov. Motiváciou pre zamestnanie sa v zahraničí sú vyššie príjmy. Maďari spravidla odchádzajú pracovať do zahraničia s tým, ţe sa chcú vrátiť a svoje rodiny si spravidla neberú so sebou.
4.3 Vplyv pravidiel pristúpenia na priemyselnú politiku V priemyselnej politike sú upravené základné zásady priemyselnej súťaţnej politiky, pravidlá priemyselného rozvoja odvetví a smernice priemyselnej politiky pouţité v súťaţnom sektore. Legislatíva priemyselnej politiky Európskej únie nevyţaduje prevzatie právnych predpisov do národného právneho poriadku. Priemyselná politika spoločenstva je horizontálna a špecifická v závislosti
od
sektorov,
pozostáva
zo
všeobecných
smerníc,
ktoré
sa
týkajú
konkurencieschopnosti v priemysle, po právnej stránke nie sú pre členské štáty záväzné. Základná zmluva Únie sa vzťahuje na zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu. Zdôrazňuje sa cieľ zrýchlenia premeny priemyselnej štruktúry, zlepšenia podnikateľského prostredia (predovšetkým pre malé a stredné podniky) a čo najrýchlejšie pouţitie technických a vedeckých výsledkov v jednotlivých priemyselných odvetviach. V roku 1990 vypracovala Európska komisia koncepciu priemyselnej politiky, ktorá dodnes určuje priority a ciele pre členské
štáty.
Stredobodom
koncepcie
je
zabezpečenie
vybudovania
priaznivého
podnikateľského prostredia, zmeny štruktúr a otvorenosti trhov. Hlavnou líniou prístupových rokovaní a rokovaní uskutočnených po tomto období v oblasti priemyselnej politiky je to, akým spôsobom je maďarský priemysel schopný začleniť sa do základných zásad a do poradia priorít EÚ. V zmysle toho sa dôraz kladie na zvýšenie konkurencieschopnosti maďarského priemyslu, modernizáciu výrobnej štruktúry a podporu malých a stredných podnikov aj s ohľadom na ochranu ţivotného prostredia. Tieto ciele maďarská priemyselná - 33 -
politika môţe uskutočniť na základe spolupráce medzi malými a strednými podnikmi a nadnárodnými firmami sídliacimi v našej krajine, spojením podnikateľských sietí, zvýšením schopnosti podnikateľskej inovácie, rozvojom inštitucionálnej infraštruktúry výskumu a vývoja a podporou investícií. V priemyselnej politike Únie zohrávajú kľúčovú úlohu malé a stredné podniky (MSP). Spoznali dôleţitosť tohto sektora pri tvorbe pracovných miest, zvyšovaní hospodárskeho rastu a pri budovaní blahobytu spoločnosti. Za tým účelom na kongrese EÚ v Lisabone zúčastnené krajiny
uzavreli
dohodu,
v zmysle
ktorej
sa
Európska
únia
musí
stať
najkonkurencieschopnejším regiónom sveta. To bolo v júni 2000 prijaté prezidentmi a predsedami vlád EÚ a bola zverejnená Európska charta malých podnikov. Tá bola v apríli 2002 podpísaná všetkými kandidátskymi krajinami, vrátane Maďarska. Dokument obsahuje hlavné smery stratégie spoločenstva, týkajúcej sa malých podnikov, ako: do stredobodu politiky malých a stredných podnikov je potrebné postaviť podniky, ktoré sú ţivotaschopné resp. majú potenciál rozvoja, prvoradým cieľom je posilnenie podnikateľského ducha, pretoţe základom sebarealizácie, ktorá nesie so sebou riziko a zodpovednosť, je podnikateľská kultúra, z tohto dôvodu je osobitnú pozornosť potrebné venovať podpore začínajúcich podnikov, je potrebné podporovať spoločenskú integráciu ţien, mladých podnikateľov a menšín. Maďarsko sa ešte počas prístupových rokovaní zaviazalo, ţe odo dňa pristúpenia bezo zvyšku aplikuje zásady a pravidlá Únie, týkajúce sa malých a stredných podnikov. EÚ ešte počas rokov, ktoré predchádzali pristúpeniu, umoţnila našej krajine, v záujme pomôcť rýchlejšiemu prispôsobeniu maďarských podnikov vnútornému trhu, aby sa mohla zúčastniť vo viacročných programoch, týkajúcich sa malých a stredných podnikov. Podpora spoločenstva MSP sa zakladá na rôznych prameňoch, ako: Viacročný program rozvoja podnikov a podnikania, ktorý slúţi vyslovene špeciálnym nárokom malých podnikov, štrukturálne fondy, úverové konštrukcie Európskej rozvojovej banky (ERB) a Európskeho investičného fondu (EIF), Rámcový program pre rozvoj a vývoj, Podpory Európskeho sociálneho fondu, slúţiace na odborné a ďalšie vzdelávanie.
- 34 -
4.4 Situácia a výsledky maďarského priemyslu v posledných rokoch Od zmeny reţimu v uplynulých dvoch desaťročiach má priemysel za sebou najhoršie roky: úroveň celkovej priemyselnej produkcie totiţ v roku 2009 klesla o 17,7 %, vnútorný obchod bol o 12,6 %, a zahraničný obchod o 18,7 % niţší oproti predchádzajúcom rokom. Vzhľadom na to, ţe dve tretiny produkcie spracovateľského priemyslu predstavujú export, situácia tohto odvetvia v rozhodujúcej miere závisí od situácie na zahraničných trhoch. V dôsledku toho prvotnou príčinou prepadu bolo to, ţe ku koncu roka 2008 sa zahraničné trhy vyspelých krajín najviac postihnutých finančnou krízou scvrkli, následkom čoho sa svetový obchod dostal „do vývrtky“, dopyt po viacerých priemyselných produktoch takmer zmizol a po iných sa drasticky zníţil. V dôsledku zuţovania trhov sa globálna priemyselná výroba v roku 2008 zo 6 % rastu z predchádzajúceho roku spomalila na pribliţne 1,5 %, a v roku 2009 bol tento pokles vo výške 6,5 %. Výroba sa predovšetkým zuţovala vo vyspelých krajinách, osobitne v eurozóne klesla o 15 %. Pokles výroby sa nevyhol ani priemyslu jedného členského štátu EU 27, jeho miera však vykazuje pri jednotlivých krajinách veľké rozdiely. Mieru poklesu ovplyvňujú osobitosti štruktúry priemyslu jednotlivých členských krajín a vonkajšieho a vnútorného dopytu. Vo všeobecnosti je moţné povedať, ţe priemyselná výroba klesala rýchlo a vo veľkom rozsahu predovšetkým v tých proexportne orientovaných ekonomikách, ktoré vyrábajú investičné statky alebo tovar dlhodobej spotreby. Do tejto skupiny krajín je moţné zaradiť zo stredoeurópskeho regiónu aj Maďarsko. Štvrťročné a mesačné údaje súčasne ukazujú, ţe v druhej polovici roku 2009 sa zotavenie z recesie začalo najintenzívnejšie na tých trhoch s výrobkami, ktoré boli na čele prepadu. Dopyt dôleţitejších partnerských krajín po importe sa síce pomaly, ale isto začal zlepšovať. V celkovom maďarskom priemysle (baníctvo, spracovateľský priemysel, energetický priemysel, zásobovanie plynom, parou a vodou) bol v roku 2009 niţší obchod o 15,7 %, v porovnaní s rokom 2008, vnútorný obchod o 12,6 %, zahraničný obchod o 18,7 %. Obchod podnikateľských skupín je vo veľkej miere roztrúsený, pretoţe vyrábajú v rôznych odvetviach a pre rôzne účely. V rokoch 2008 a 2009 bol z hľadiska priemyselného exportu najväčší prepad pri výrobcoch investičných statkov. V porovnaní s tým ani pokles vývozu výrobcov dlhodobých spotrebných výrobkov nebol niţší. Recesia sa najmenej dotkla predaja tovarov krátkodobej spotreby, nevyhnutných výrobkov a výrobkov menej citlivých na vývoj príjmov. (tovary dennej spotreby, predovšetkým potraviny a lieky). Percento poklesu ich predaja v posledných dvoch rokoch nepresiahlo ani 10 %. Priaznivou skutočnosťou je aj to, ţe v druhom štvrťroku 2009 sa pokles predaja, v kaţdom skupinovom odvetví podľa ich určenia,
- 35 -
výrazne spomalil, rast však nenastal ani v jednom odvetví. Výroba podľa jednotlivých odvetví klesla v najväčšej miere pri tých činnostiach, kde nastal pád pri zahraničnom a aj domácom dopyte. Príkladom je výroba kovových surovín a kovospracovateľských výrobkov, v ktorých produkcia v roku 2009 klesla o 39 %, export o 41 % a domáci obchod o 32 %. Výroba motorových vozidiel, z ktorej 90 % je určených na export, klesla na ročnej úrovni o 29 % a export klesol o 28 %. Z výrobkov, ktoré celkom odolávajú kríze, ukazuje pozitívny smer výkon farmaceutického priemyslu, pretoţe svoju výrobu a export dokázal udrţať na porovnateľnej
úrovni
v porovnaní
s predchádzajúcimi
rokmi.
Výroba
počítačov,
elektronických a optických výrobkov, ktoré majú najväčší čiastkový podiel na výrobe, zostala taktieţ na úrovni. K výkazom výsledkov priemyslu o poklese produkcie o 18 % je potrebné uviesť, ţe priebeţne s ním sa uskutočnilo aj 11,5 % zniţovanie stavov. Pri skúmaní poklesu produkcie je moţné konštatovať, ţe recesia najsilnejšie postihla regióny a ţupy, ktoré sú hospodársky vyspelejšie, kde sa sústreďuje proexportná činnosť nadnárodných firiem, ktoré vykonávajú činnosti na vysokej úrovni a technológii. Z dôvodu, ţe vnútroštátny dopyt po výrobkoch vyrobených domácim priemyslom na začiatku roku 2010 sa posilnil len v malej miere a zároveň v dôsledku dopytu dôleţitejších partnerských krajín a jeho pomalého rastu je prognóza odborníkov taká, ţe úroveň pred krízou sa dosiahne len ku koncu roka 2011. Vychádzajúc z týchto krátkodobých hľadísk nie je moţné počítať s rýchlym a skokovitým rozšírením a podmienkou pomalého zlepšovania je to, aby nevznikla nová globálna kríza, ani v Únii, ani vo svetovom hospodárstve.
4.5 Situácia maďarského poľnohospodárstva v EÚ Po 1. máji 2004, keď sa pristúpenie stalo reálnou moţnosťou, domáca verejná mienka hľadela na agrárny sektor ako na jedného z potenciálnych víťazov pristúpenia. Od pristúpenia sa však mnoţili výhrady a skúsenosti prvých rokov potvrdili očakávania opatrnejších analytikov. Od roku 1990 vykazuje podiel poľnohospodárstva na produkcii maďarského HDP, ako aj na zamestnávaní klesajúcu tendenciu. Z disponibilného územia Maďarska o veľkosti 9,3 miliónov ha obhospodarujú hospodárske organizácie 3,6 miliónov ha a 4,2 miliónov obhospodarujú samostatne hospodáriaci. Tri štvrtiny samostatne hospodáriacich má k dispozícii ornú pôdu o výmere menšej ako 1 ha. Polovica producentov vytvára výrobky v hodnote menšej ako 200 tisíc maďarských forintov. To znamená, ţe veľká časť týchto výrobcov sa zúčastňuje na poľnohospodárskej výrobe len okrajovo, za účelom doplnenia - 36 -
príjmov. V uplynulých desaťročiach klesali výnosy úrody maďarského poľnohospodárstva, zhoršila sa aj technická vybavenosť a väčšina ukazovateľov efektivity. Agrárna politika Únie si za svoj cieľ vytýčila zvýšenie konkurencieschopnosti, stabilizáciu trhov, dosahovanie spravodlivých poľnohospodárskych príjmov a zabezpečenie zásobenia spotrebiteľov. Intervenčný systém a intervenčná cena slúţiaca na to, aby EÚ v rámci intervencie vykúpila úrodu, ak ju nevykúpi trh, ale len do miery určitej kvóty, sa vzťahujú na široký okruh výrobkov, a fungujú na základe rôznych konkrétnych konštrukcií. Najprísnejší systém kvót sa uplatňuje pri produkcii mlieka, pretoţe v tejto oblasti sa kaţdému producentovi určí mnoţstvo mlieka, ktoré môţe predať a prekročenie kvót sa sankcionuje. V dôsledku agrárnej politiky Únie sa jednotný vnútorný trh pretrhol na dve časti, pretoţe staré a nové členské štáty sú oprávnené na rozdielne podpory. V dôsledku pristúpenia sa konkurenčný boj na trhoch mimoriadnym spôsobom vyhrotil. Veľkí, konkurencieschopní, kapitálovo vybavení farmári sú vo veľkej výhode oproti malým podnikom, chudobným na kapitál a ktorých výroba má malú rentabilitu. Veľká časť maďarských agrárnych výhod sa od rokov 1990 postupne roztrúsila, ba zmizla, čoho príčinami boli problémy agrárnej politiky, poľnohospodárskej výroby, v štruktúrach vlastníctva/drţby, v chronickom nedostatku kapitálu v odvetví, v rozvoji, nejednotnosti a v nedostatku vybavenia. Najzávaţnejším problémom poľnohospodárstva je bezmocnosť pri nákupe a výkupe. Príprava na pristúpenie k EÚ sa sústreďovala na prevzatie legislatívy a vo vybudovaní systému inštitúcií bola v omeškaní a váţne zaostávala. Nedostatočnosť inštitucionálneho systému napr. dlhodobo bránila vybudovanie siete programu SAPARD. Národný rozvojový plán si aj z tohto dôvodu vytýčil za cieľ integráciu vidieka a vybudovanie konkurencieschopného a ekologického poľnohospodárstva. Rok 2003 priniesol dôleţité reformy v agrárnej politike EÚ a túto politiku nahradil medzi rokmi 2005 aţ 2007 iný, vo svojich zásadách rozdielny systém. Maďarsko sa v čase svojho pristúpenia uţ pripojilo k tomuto novému, zmenenému systému. Agrárna reforma smerovala k postupnému zniţovaniu priamych agrárnych podpôr a viedla k podporám nezávislým od výnosov. Účelom vtedy zavedených reforiem bolo, aby sa počas výroby lepšie vnímali účinky trhu a zároveň aby nebola ohrozená aj ţivotná úroveň a moţnosti ţivobytia farmárov. Pristúpením k Únii sa v poľnohospodárstve vo veľkej miere zvýšila ziskovosť rastlinnej výroby na ornej pôde, pričom produkcia ovocia, zeleniny a chov zvierat dostala oveľa menej podpory, čím sa dostala do ťaţšej situácie oproti predchádzajúcim. V dôsledku chýb v politike podpôr v prípravnom období sa štrukturálne prispôsobenie začalo len po pristúpení. Po - 37 -
pristúpení sa reálna hodnota agrárnych podpôr Únie oproti predchádzajúcej úrovni zvýšila o jeden pol násobok. Ziskovosť rastlinnej výroby na ornej pôde, istota týchto príjmov, podpory poskytované v závislosti od plochy a vplyv obilninovej intervencie síce vo veľkej miere vzrástol, ale ostatné odvetvia, ktoré dostávajú oveľa menej podpory, sa dostali do ťaţšej situácie oproti predošlým. Produktová štruktúra ovocia a zeleniny sa od základov preorganizovala: podľa dopytu na trhu sa priebeţne nadhodnocujú čerstvé potraviny, kým mnoţstvo surovín pre konzervačný a chladiarenský priemysel (sladká kukurica, uhorky na zaváranie, koreninová paprika, priemyselné paradajky) sa drasticky zníţilo, pretoţe po pristúpení sa pri ich pestovaní uţ nemohli ďalej vyuţívať predchádzajúce národné podpory. V dôsledku toho sa veľkosť územia, kde sa pestovala zelenina, zníţila medzi rokmi 2003 aţ 2008 o 28 %. Agrárna politika v určitom ohľade ešte aj vystupňovala nevyhnutné ťaţkosti spojené s pristúpením. Nezmenený systém a veľkosť národných podpôr do mája 2004 slúţili predovšetkým k zachovaniu likvidity účastníkov odvetvia a nie k prispôsobeniu sa novým, trhovým podmienkam Únie. Podpory v podobe kompenzácie straty dostali tie odvetvia, ktoré po pristúpení uţ nebolo moţné, alebo len v oveľa menšej miere, podporovať, ako napr. v prípade mlieka, ošípaných a hydiny. Zároveň dostali menej podpory v porovnaní s tým, koľko by bolo potrebné, tie produkty (obilniny, čerstvé ovocie a zelenina), u ktorých boli potrebné k uplatneniu potenciálnej konkurencieschopnosti ďalšie investície (obilninové sklady vo vlastníctve producenta, logistické objekty, fóliovníky a skleníky). V dôsledku chýb v politike podpôr sa štrukturálne prispôsobenie spojené s členstvom začalo aţ po pristúpení, hoci sa malo začať skôr, pred rokmi. Preto je moţné, ţe aj v súčasnosti fungujú vo veľkom mnoţstve také miesta na chov ošípaných, dobytka a predovšetkým hydiny, ktoré nie sú potenciálne konkurencieschopné. Vďaka štedrým úniovým platbám sa podpory po pristúpení oproti predošlej úrovni zvýšili v reálnych hodnotách na jeden a pol násobok, zároveň sa týmto výrazne prispelo k zlepšeniu situácie farmárov, ale aj ku skrytiu štrukturálnych problémov maďarského poľnohospodárstva. Príčinou mierneho poklesu reálnych hodnôt podpôr v posledných rokoch bolo to, ţe Maďarsko kompenzácie poskytované podľa veľkosti územia z národného rozpočtu z dôvodu šetrenia obmedzila a trhové podpory sa priebeţne s rastom agrárnych cien zníţili. Spôsob výpočtu výrobných a podporných kvót, okruh podpôr, bezpečnosť potravín, poţiadavky týkajúce sa zdravia zvierat a rastlín určuje spoločne vytvorená a pre kaţdý členský štát záväzná Spoločná agrárna politika (SAP). Po roku 2013 vývoj podpôr popri rozpočtových hľadiskách ovplyvňuje aj pokrok v liberalizácii svetového obchodu. - 38 -
Po našom pristúpení je moţné účinky aplikácie SAP v Maďarsku zhrnúť do nasledovného: po celoplošnom zániku predchádzajúcich opatrení chrániacich trh je moţné maďarské poľnohospodárske výrobky predávať na jednotnom vnútornom trhu, výrobky neobmedzene prúdiace z členských štátov EÚ vytvárajú a môţu vytvoriť pre maďarské výrobky ostrejšiu konkurenčnú situáciu oproti predchádzajúcim maďarskí výrobcovia a spracovatelia musia zodpovedať prísnejším marketingovým a kvalitatívnym poţiadavkám oproti predošlým, prevzatie systému podpory vývozu EÚ pravdepodobne poskytne viac moţností na vývoz na trhy krajín mimo Únie. V súvislosti s prispôsobením EÚ svetovým trhom je však potrebné z dlhodobého hľadiska počítať so zníţením podpory exportu a importu, z dôvodu, ţe v súčasnosti EÚ nerobí rozdiely medzi veľkosťou podnikov a právnou formou farmárov, nemôţe rozdielna vlastnícka štruktúra obmedzovať výrobu. štrukturálne podpory EÚ, ako aj podpory poľnohospodárskeho trhu znamenajú moţnosť modernizácie a vytvorenia trhu na oveľa vyššej úrovni oproti súčasnému stavu. Pristúpenie prinieslo základné zmeny aj na domácom potravinárskom trhu: intenzita súťaţe vzrástla vo veľkej miere, dovoz získal vysoký podiel na jednotlivých trhoch oproti domácim výrobcom potravín, napr. v prípade mlieka, masla, ovocia, zeleniny alebo kŕmnych ošípaných. Domáci výber sa široko rozrástol, zásobenie sa posunulo výrazne pozitívnym smerom a po pristúpení sa intenzita súťaţe významne posilnila. V dôsledku pristúpenia k EÚ sa v poľnohospodárskom sektore stali zvýhodnenými v prvom rade výrobky a výrobcovia, ktorí dostali priame podpory a disponujú výrobnými kvótami. V prípade výrobkov nepodliehajúcich kvótam (napr.: ošípané a hydina) zánik domácich podpôr zapríčinil ich veľmi ťaţkú situáciu, pretoţe tieto oblasti stratili podpory vo výške pribliţne 10 – 10 miliárd maďarských forintov ročne. Pristúpenie k EÚ malo pre výkrm dobytka a ovčiarstvo za následok zlepšenie trhových a zárobkových pomerov, avšak v mliekarenskom odvetví sa v dôsledku radikálneho zníţenia cien malí producenti mlieka dostali do takej situácie, ţe neboli schopní súťaţe. Súťaţná nevýhoda poľnohospodárskych výrobcov, ktorí nedostali podporu, sa zvýšila, takýmito boli najmä malí farmári vyuţívajúci zaostalé technológie. V budúcnosti pre týchto farmárov môţu podpory na rozvoj vidieka znamenať pomoc, ktorej pouţitím a vyuţitím sa môţu stať aktívnou súčasťou novej poľnohospodárskej činnosti, ktorá vyhovuje kritériám a očakávaniam zároveň.
- 39 -
5. Spoločenský vplyv pristúpenia k EÚ 5.1 Sociálna politika a zamestnanosť Otázka zamestnanosti v Únii a sociálna politika je mimoriadne zloţitá oblasť, ktorá zahŕňa témy pracovného práva, sociálneho dialógu, rovnosť príleţitostí ţien a muţov, boja proti rasizmu, politiku zamestnanosti, Európskeho sociálneho fondu, boja proti spoločenskej izolácii, starostlivosti o postihnuté osoby, zdravia ľudí a ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Otázky sociálnej politiky patria do vlastnej kompetencie členských štátov EÚ, preto si krajiny môţu vo väčšine prípadov zachovať svoju suverenitu. Niektoré sociálne oblasti, ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné právo a rovnosť príleţitostí a Európsky sociálny fond, usmerňuje Únia. Ohľadom miezd, príjmov, dôchodkov, sociálnych dávok, nie je vytvorená úprava EÚ, teda tieto sa v dôsledku pristúpenia nemenili. V týchto prípadoch je hospodársky výkon danej krajiny určujúcim faktorom. Politika zamestnanosti: boj proti nezamestnanosti je od polovice 90-tych rokov jednou z najdôleţitejších úloh a cieľov Európskej únie. Členské krajiny pomocou tzv. „otvorenej koordinácie“, procesu vytvoreného Úniou v roku 1997 realizujú smernice Európskej stratégie zamestnávania (ESZ) v rámci vlastných kompetencií a zachovaním vlastnej suverenity. Únia kaţdý rok zostavuje spoločné akčné plány, prejavujúce sa v číselných údajoch, ktorých realizácia a splnenie sa vyhodnocuje spoločne s Európskou komisiou a následne sa na základe týchto výsledkov koncipujú nové ciele a smernice za účelom zlepšenia zamestnanosti. Po pristúpení musí aj Maďarsko aplikovať procesy (EZS) a musí pristúpiť k realizácii spoločných cieľov. Bohuţiaľ, situácia počas posledných rokov na trhu s pracovnými silami nabrala jednoznačne negatívny smer. Nezamestnanosť sa v percentuálnom vyjadrení začala od konca roku 2008 zvyšovať. V poslednej fáze tohto roku, ako aj v prvom štvrťroku 2009 sa v silnom intervale svetovej hospodárskej krízy zamestnanosť silne zniţovala. V rámci nezamestnaných sa aj počet dlhodobo nezamestnaných (12 alebo viac mesiacov) citeľne zvýšil. Zamestnanosť v Maďarsku sa v percentuálnom vyjadrení v rámci členských štátov Európskej únie oddávna povaţuje za nízku. Kým súhrnné percento zamestnaných EÚ 27 sa uţ viac rokov pohybuje v rozmedzí 62 – 67 %, v Maďarsku toto percento uţ viac rokov nedosahuje ani 57 %. Tu je
- 40 -
potrebné poznamenať, ţe v uplynulých piatich rokoch sa spomedzi nových členských krajín stredovýchodnej Európy situácia v zamestnanosti zhoršila len v Maďarsku. Analýzy uskutočnené v súvislosti so situáciou na trhu s pracovnými silami v našej krajine poukázali na to, ţe nápadne nízku zamestnaneckú úroveň je moţné dať predovšetkým do spojitosti so zamestnávaním osôb s nízkym vzdelaním. Navyše zlé sú aj zamestnanecké ukazovatele matiek s malými deťmi a starších muţov. K vývinu týchto nepriaznivých ukazovateľov prispelo aj podpriemerné zamestnávanie mladých ľudí. Vývin údajov vo veľkom ovplyvňuje aj podzamestnanosť „zaostalých“ častí krajiny, čo môţe byť dané aj uţ uvádzanými rozdielmi medzi jednotlivými časťami krajiny. Podľa údajov Eurostatu najväčšmi zaostáva zamestnávanie mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov a starších muţov vo veku od 40 do 64 rokov. Údaje Eurostatu taktieţ potvrdzujú, ţe v Maďarsku je podiel osôb s nízkym vzdelaním oveľa väčší medzi osobami vo veku 25 aţ 64 rokov. Testovanie výkonu študentov zároveň preukázalo, ţe pribliţne jedna pätina mladých opúšťa školský systém s priemernou výškou ukončeného školského vzdelania aj v súčasnosti. Ak k tejto smutnej skutočnosti pripočítame ešte aj to, ţe pribliţne jedna štvrtina alebo pätina maďarských mladých nenadobudne dostatočnú úroveň písania a čítania, je potom zrejmé, prečo maďarské podniky vyţadujú na kaţdú pozíciu, ktorá vyţaduje písanie a čítanie, zamestnancov s maturitou. Tí, ktorí sú odborne kvalifikovaní, majú o niečo lepšie moţnosti zamestnať sa ako tí, ktorí skončili len osem tried základnej školy. Čo sa týka zamestnávania odborne kvalifikovaných, významná časť z nich je zamestnaná na takých pozíciách, kde nemôţu uplatniť svoju odbornú kvalifikáciu (to znamená, ţe odborne kvalifikovaní vytláčajú menej vzdelaných z miest, ktoré nevyţadujú odborné vzdelanie, rovnako ako osoby s maturitnou skúškou vytláčajú odborne kvalifikovaných z pracovných miest vyţadujúcich odbornú kvalifikáciu). Podľa súčasných prognóz nie je moţné na maďarskom trhu s pracovnými silami očakávať ţiadnu (rýchlu) zmenu situácie. Počas krízy nielen v našej krajine, ale aj vo všetkých krajinách stredovýchodnej Európy percentuálne počet osôb s nízkym vzdelaním klesol, a to priemerne vo väčšej miere (vysvetlením môţe byť to, ţe napr. fyzicky pracujúce osoby zamestnané v spracovateľskom priemysle patria do tej skupiny zamestnancov, ktorí najviac trpeli v dôsledku krízy). V Maďarsku, podobne ako v ostatných členských štátoch Únie, bola prejavená snaha a uskutočnili sa aj pokusy na zmiernenie negatívnych dopadov krízy na situáciu v zamestnanosti. Väčšina opatrení mala za cieľ zmierniť priame príčiny krízy a zdroje pouţiteľné na tieto účely boli k dispozícii len v obmedzenom rozsahu. Zo zdrojov EÚ bola - 41 -
k dispozícii pribliţne suma vo výške 24 miliárd maďarských forintov v rámci preskupenia a z domácich zdrojov Ministerstvo práce a sociálnych vecí vynaloţilo pribliţne 18 miliárd maďarských forintov na zachovanie pracovných miest a na úlohy spojené so vzdelávaním a podporou zamestnávania. V dôsledku týchto preskupení sa počas programu zachránili desaťtisíce pracovných miest. Nepatrná veľkosť zdrojov, prerozdelenie prostriedkov do nesprávne vybratých odvetví a na druhej strane nereálne administratívne podmienky spojené so získaním súťaţných podpôr však bránili rýchlej dostupnosti k uţ tak potrebným peniazom. Na situáciu trhu s pracovnými silami mali v kaţdom prípade negatívny vplyv rozhodnutia urobené na začiatku roka 2009 (práve počas obdobia boja s krízou), napr. skrátenie rodičovskej dovolenky na dva roky a postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Prieskumy poukazujú aj na skutočnosť, ţe v kruhu maďarských nezamestnaných osôb je veľmi malý počet osôb, ktoré si skutočne hľadajú prácu a v záujme toho nadviaţu kontakt s úradmi práce. V roku 2011 je moţné očakávať pomalý rast maďarskej ekonomiky, čo musí mať aj rozhodne pozitívny vplyv na vývoj zamestnanosti. Podľa prognózy nezamestnanosti jej miera zostáva alebo môţe trochu klesať a pokiaľ ide o zamestnanosť v percentuálnom vyjadrení, tu je moţné počítať s 1 %, prípadne s trochu vyšším zvýšením.
5.2 Školstvo Od počiatkov dejín je Európa kultúrnym stredobodom sveta. V dôsledku hospodárskeho a spoločenského rozvoja sa aj úloha výuky a výchovy významne nadhodnotila. Uvedomujúc si túto skutočnosť, aj Európska únia prekročila ciele hospodárskej a politickej integrácie a vypracovala a podporuje veľkolepé programy, ktoré sa dotýkajú skoro kaţdej oblasti duchovného ţivota. V EÚ má dôleţitý význam vedecká a rozvojová politika, ktorá slúţi v prvom rade na vytvorenie nových výsledkov, a na to nadväzujúca školská, odborná politika a politika ďalšieho vzdelávania, ktorá úzko súvisí s mládeţníckou politikou.
5.2.1 Podporné programy Únie: TEMPUS Únia vypracovala tento programový balík, ktorý poskytuje pomoc východnej a strednej Európe, ešte v 90-tych rokoch. Program TEMPUS podporuje, ako časť programu PHARE, rozvoj vysokoškolského vzdelávania a podporuje duchovné uspokojenie potrieb meniacej sa
- 42 -
spoločnosti pomocou medzinárodnej spolupráce univerzít a vysokých škôl. Program TEMPUS vo vysokej miere prispel k rozvoju vysokoškolského vzdelávania. Program pomohol najmä v rozvoji telekomunikačnej a počítačovej infraštruktúry našich univerzít a vysokých škôl. Program znamenal základný pokrok z pohľadu jazykových vedomostí pedagógov a študentov. Výsledkom TEMPUS–u je to, ţe sa v maďarskom vysokoškolskom systéme obyčajne berie ohľad na medzinárodné hľadisko vzdelávania: zvýšila sa medzinárodná skúsenosť študentov a pedagógov, významne sa zlepšila komunikačná infraštruktúra a pripravenosť. 5.2.1.1 „Biela kniha“ Je základným dokumentom stratégie vzdelávacej politiky Európskej únie. Najdôleţitejšie výzvy definované knihou sú: potreba intenzívnejšej a zosúladenejšej spolupráce vzdelávacích systémov európskych členských štátov v porovnaní s predchádzajúcimi. Najdôleţitejšou úlohou vzdelávacej politiky je, aby kaţdý európsky občan mal zabezpečený nárok a moţnosť na neustále samovzdelávanie prostredníctvom učenia, ktoré robí ţivot úplným a súčasne dáva základy k vytvoreniu dynamického, európskeho vzdelanostného ideálu, k posilneniu vedomia európskej identity a k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Tri vzdelávacie programové balíky európskej spolupráce sú: LEONARDO, SOCRATES a Mládeţ pre Európu. 5.2.1.2 Program LEONARDO: Prvým a najvýznamnejším cieľom programu je zavedenie vhodnej politiky odbornej výchovy do ţivota Európskej únie. Naša krajina sa k tomuto programu pripojila ešte v januári 1996. Výchova chce poskytnúť dobré odborné pozadie, moţnosť spolupráce pre účastníkov hospodárstva a pre inštitúcie poskytujúce odborné vzdelávanie, napomáha modernizácii obsahu odbornej výchovy, a tým napomáha bezproblémovej realizácii integrácie v Európskej únii. Program sa vzťahuje na celé spektrum odbornej výchovy: zahŕňa najväčšiu časť inštitucionálneho systému poskytovania údajov pre verejné školstvo, vysoké školstvo a výskum. Ciele školskej a hospodárskej politiky programu, na ktoré sa kladie osobitný dôraz, sú nasledovné: zabezpečenie nových skúseností, vedomostí, získania profesie,
- 43 -
vytvorenie uţších vzťahov medzi školskými inštitúciami a podnikmi, boj za zlepšenie príleţitostí osôb vytlačených z pracovného trhu, rozšírenie jazykových vedomostí, zvýšenie investícií do ľudských zdrojov. Tieto priority sa samozrejme dopĺňajú o prvky národnej školskej politiky členských štátov a kandidátskych krajín. 5.2.1.3 SOCRATES Ide komplexný programový balík spolupráce, logicky nadväzujúci na predchádzajúci program LEONARDO, ktorý sa vzťahuje na celý systém školských inštitúcií. Tento program poskytuje rámec európskej spolupráce pre verejné školské inštitúcie, ako aj vysokoškolské inštitúcie a vyzýva školské správy k spolupráci. SOCRATES obsahuje nasledovné prvky: vysoké školstvo (podprogram ERASMUS) verejné školstvo (podprogram COMENIUS) horizontálne (zahŕňa celý školský systém) činnosti výuka cudzích jazykov (LINGUA) otvorené a diaľkové štúdium podpora toku informácií a vzdelávacích skúseností (AIRON, EURYDICE) Hlavným cieľom programu je pomoc pri realizácii a uplatnení „európskej dimenzie“ vzdelávania na kaţdej jej úrovni. Maďarsko dostalo moţnosť pripojiť sa k projektu od roku 1997. 5.2.1.4 Mládeţ pre Európu (Youth for Europe) Hlavným cieľom programu je rozvoj moţností mládeţníckych výmenných programov medzi členskými a kandidátskymi krajinami. Najdôleţitejšou cieľovou skupinou v tomto smere sú mladí ľudia vo veku 15 aţ 25 rokov a odborníci, ktorí sa im venujú. Medzi jej špeciálne ciele patrí zvýšenie vedúcej úrovne európskej mládeţe, zvýšenie úrovne rokovaní o mládeţníckej politike v rámci Európskej únie, zlepšenie ţivotných moţností znevýhodnených skupín mladých a príprava mladých k starostlivosti o rôznorodé európske kultúrne dedičstvo.
- 44 -
6. Činnosť Európskej únie v dnešných dňoch – Úlohy Maďarska počas predsedníctva Predsedníctvo v podstate znamená viesť inštitúciu Rady. Komisiu a Parlament inštitucionálne neovplyvňuje. Ústredným bodom predsedníckych úloh je zorganizovanie konferencií EÚ (zasadnutia Európskej rady) a zástupca krajiny zastávajúceho rotujúce predsedníctvo musí vykonávať úlohy predsedu na kaţdom zasadnutí Rady ministrov. Z dôvodu, ţe do týchto úloh patrí aj zostavenie programu zasadnutí, krajina zastávajúca rotujúce predsedníctva má podstatnú moţnosť ovplyvniť, čím sa Európska únia v danom polroku zaoberá alebo bude zaoberať. Sú také tematické okruhy a legislatívne procesy, ktoré môţu trvať alebo sa o nich rokuje aj viac rokov. Týmito úlohami sa krajina zastávajúca predsedníctvo tieţ musí zaoberať. Preto v prípade Maďarska chrbticu predsedníckeho programu môţu tvoriť vybudovanie štruktúry hospodárskeho riadenia a realizácia stratégie konkurencieschopnosti Európa 2020. V Lisabonskej zmluve zakotvilo 27 členských štátov EÚ, ţe sa systém predsedníctva rotujúceho kaţdých šesť mesiacov nahradí tzv. „ predsedníckym triom“. Tri za sebou nasledujúce krajiny, sú povinné vytvoriť spoločný 18-mesačný program. Cieľom zmeny je zabezpečiť kontinuitu procesov. Prvé trio, od 1. januára 2007, bolo tvorené trojicou krajín Nemecko, Portugalsko, Slovinsko, nasledovalo 18-mesačné obdobie francúzsko-českošvédskeho tria a v súčasnosti prebieha predsedníctvo španielsko-belgicko-maďarského tria. Silné spojenie symbolizuje, prvýkrát vo vedení tria, aj logo schválené troma krajinami a symbolizujúce spoluprácu. Tento symbol zároveň symbolizuje spoločné (vzťahujúce sa na skupinové predsedníctvo), ako aj tri osobitné motívy, znázorňujúce členské štáty. Toto logo pouţili a pouţijú aj v budúcnosti tieto tri krajiny počas predsedníckeho tria. Úniové symboly španielskeho, belgického a maďarského tria:
Dňa 1. januára 2011 sa úniové členstvo Maďarska dostalo k dôleţitému míľniku, kedy sme mohli prevziať od Belgicka úlohy spojené s rotujúcim úniovým predsedníctvom. Plnenie predsedníckych úloh znamená viesť inštitúciu Rady a ústredným prvkom je zorganizovanie
- 45 -
konferencií EÚ. Zástupca členského štátu zastávajúceho rotujúce predsedníctvo musí vykonávať úlohy predsedu na kaţdom zasadnutí Rady ministrov. Z dôvodu, ţe do týchto úloh patrí aj zostavenie programu zasadnutí, krajina zastávajúca rotujúce predsedníctva má podstatnú moţnosť ovplyvniť, čím sa Európska únia v danom polroku zaoberá. Popri aktuálne sa vyskytujúcich témach sú aj také tematické oblasti resp. legislatívne konanie, o ktorých rokovanie a ktorých vytvorenie je na programe Únie počas viacerých rokov. V súčasnosti to obsahuje úlohy týkajúce sa vybudovania štruktúry hospodárskeho riadenia a realizácie stratégie konkurencieschopnosti Európa 2020, ktoré tvoria chrbticu maďarského predsedníckeho programu. Obsah maďarského predsedníckeho programu je vo väčšej časti viazaný. Sem patria úlohy týkajúce sa fungovania Únie, rokovaní o prebiehajúcich procesoch a rokovaní o prejednávaných právnych predpisoch. Podľa oznámenia a stanoviska Ministerstva zahraničných vecí (Gábor Iván, štátny tajomník) je predsednícky program na 85 % viazaný, Maďarsku teda zastáva priestor o veľkosti 15 % na to, aby mohlo vecne ovplyvniť témy, ktoré budú počas doby predsedníctva dotknuté. Počas rotujúceho predsedníctva chce naša krajina rovnako venovať významnú pozornosť posilneniu európskeho hospodárstva, rozširovaniu Únie, otázkam spojeným s energetikou a s integráciou rómskeho obyvateľstva.
6.1 Stratégia Európa 2020 V dnešných dňoch preţíva skoro kaţdá krajina Európy obdobie premien. Kríza dotýkajúca sa celého sveta zabrzdila alebo zlikvidovala viacročný hospodársky a sociálny pokrok a poukázala na nedostatky hospodárskych štruktúr európskych krajín. V súvislosti s tým rýchle sú napredovanie sveta, zlepšenie hospodárskej úrovne krajín a prekonanie krízy sťaţené globalizáciou, zniţovaním energetických zdrojov a ich koncentráciou a starnutím obyvateľstva. Odborníci Európskej únie by chceli bojovať s týmito úlohami, aby mohli medzi úlohy úspešného riadenia hospodárstva zaradiť vypracovanie spoločnej a úspešnej stratégie, ktorej výsledkom bude prekonanie krízy a naštartovanie intenzívneho hospodárskeho rastu. Stratégia Európa 2020 zohľadňuje tri vzájomne sa podporujúce hľadiská: 1. Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva zaloţeného na vedomostiach a inovácii. 2. Udrţateľný
rast:
efektívnejšie
vyuţitie
energetických
zdrojov,
vytvorenie
ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva. 3. Inkluzívny rast: podpora vytvorenia hospodárstva, ktoré zvyšuje zamestnanosť a zahŕňa v sebe charakteristické črty sociálnej a územnej kohézie. - 46 -
Základným cieľom Európskej únie je určiť smerovanie a naznačiť, kam by sa chcela do roku 2020 so svojim členskými štátmi dostať. Z zmysle toho z navrhovaných opatrení Komisia zaobchádza s nasledovnými cieľmi ako významnými prioritami: Najmenej 75 % z 20- aţ 64-ročných musí mať pracovné miesto. Na výskum a rozvoj je potrebné vynaloţiť 3 % z HDP EÚ (súčasne sa z HDP Únie vynakladá na podporu výskumu a vývoja celkovo 2 %, čo ďaleko zaostáva za Japonskom a Spojenými štátmi americkými). Je potrebné splniť ciele „20/20/20“, týkajúce sa zmeny klímy a energetických vecí. To znamená, ţe EÚ pokladá cieľ zabrániť zmene klímy za cieľ prioritného významu, nakoľko do roku 2020 zniţuje vypúšťanie skleníkových plynov a spotrebu energií o 20 % a zároveň zabezpečuje spotrebu energií v podiele 20 % z obnoviteľných zdrojov energie. Tretia 20 odkazuje na odhodlanie zdolať chudobu, nakoľko si Komisia ţelá dosiahnuť to, aby v chudobe ţilo zhruba o 20 miliónov menej ľudí, t. j. zníţenie o 25 % . Podiel osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku je potrebné zníţiť pod 10 % a je potrebné dosiahnuť, aby 40 % mladšej generácie disponovalo vysokoškolským diplomom (v súčasnosti je podiel osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku 15 %, podiel občanov vo veku tridsať rokov disponujúcich vysokoškolským diplomom k obyvateľstvu je v Únii 31 %). V záujme účinnejšej realizácie týchto prioritných cieľov Komisia nabáda a podporuje adoptovanie týchto cieľov kaţdým členským štátom podľa vlastnej situácie, teda Úniou skoncipované prioritné úlohy je potrebné prevziať ako čiastkové národné úlohy, ktoré je moţné splniť podľa miestnych podmienok, a zároveň sa tým zabezpečí uskutočnenie globálnych cieľov EÚ. Aj v dnešných dňoch Únia pozorne sleduje rozpočty kaţdého členského štátu v záujme toho, aby ani v jednom členskom štáte nevznikla nerovnováha, ktorá by mohla ohroziť stabilitu eurozóny. Sledujú ďalej aj tie do úvahy prichádzajúce riziká, ktoré majú vplyv na celkovú konkurencieschopnosť Únie. Stratégia vymenúva sedem významne dôleţitých iniciatív v záujme posunu ukazovateľov európskeho hospodárstva a zamestnanosti do pozitívnych veličín: 1. „Inovatívna Únia“: zlepšenie financovania výskumu a inovácií v záujme vzniku výrobkov a sluţieb pochádzajúcich z inovatívnych nápadov, ktoré napomáhajú rastu a zamestnávaniu.
- 47 -
2. „Mládeţ v pohybe“: v záujme zvýšenia výkonnosti vzdelávacích systémov a uľahčenia vstupu mladých na trh práce. 3. „Digitálna agenda pre Európu“: rozšírenie rýchlosti vysokorýchlostného internetu a vyuţitie všetkých výhod spojených s jednotným digitálnym trhom (rovnako pre firmy a domácnosti). 4. „Energeticky efektívna Európa“: slúţi na rozdelenie hospodárskeho rastu a vyuţitia energetických zdrojov, na pomoc pri posune hospodárstva smerom k nízkym emisiám oxidu uhličitého, na rastúce vyuţitie obnoviteľných zdrojov energie, na modernizáciu dopravného odvetvia a na nabádanie k energetickej efektívnosti. 5. „Priemyselná politika v čase globalizácie“: podpora zlepšenia podnikateľského prostredia a vývoja silnej, udrţateľnej a konkurencieschopnej priemyselnej základne na svetovej úrovni. 6. „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“: jeho cieľom je modernizácia pracovných trhov a umoţnenie celoţivotného rozvoja zručností ľudí, v dôsledku čoho sa ich účasť na pracovných trhoch zvyšuje a ponuka a dopyt na pracovnom trhu sa môţu na týchto základoch k sebe navzájom pribliţovať. 7. „Európska platforma proti chudobe“: jej cieľom je zabezpečenie sociálnej a územnej kohézie, kde sa o výhody z rastu a vytvorenia pracovných miest podelia v širokom okruhu a aby aj tí, ktorí ţijú v chudobe a spoločenskej izolácii, mohli ţiť dôstojne ako aktívni a váţení členovia spoločnosti. Týchto sedem významných iniciatív musí EÚ a jej kaţdý členský štát povinne prevziať a uplatňovať. Tieto plány budú podľa očakávaní prerokované predsedami vlád členských štátov v marci tohto roku. Vypracovanie a prehľad detailov budú na programe konferencie, ktorá sa má uskutočniť počas leta (moţno v júni).
6.2 Energetický a klimatický balík Jedným z významných udalostí maďarského predsedníctva bude zorganizovanie konferencie týkajúcej sa energetických otázok. Stretnutie sa sústredí na spojenie sietí elektrickej energie a plynových sietí členských štátov. Uţ aj české predsedníctvo prijalo medzi svoje prioritné úlohy otázku energetickej politiky a bezpečnosti, ale uskutočnenie začatých liberalizačných procesov v energetickom sektore pripadá na obdobie predsedníctva španielsko-belgickomaďarskej skupiny. - 48 -
Európska rada svoje prvé zasadnutie s energetickou tematikou uskutočnila dňa 4. februára v Bruseli. Prítomní prezidenti a predsedovia vlád Únie sa na stretnutí vyslovili za to, ţe bezpečná, udrţateľná a finančne dostupná energia musí prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho trhu a predstavuje pre EÚ významnú prioritu. Maďarské predsedníctvo sa zaviazalo k tomu, ţe úlohy vytýčené na konferencii zrealizuje. Záverečné vyhlásenie zasadnutia Európskej rady nalieha, aby sa vynaloţilo veľké úsilie na modernizáciu a rozšírenie energetickej infraštruktúry EÚ a na spojenie sietí členských štátov. Podľa prezidentov a predsedov vlád je do roku 2014 potrebné v EÚ vytvoriť jednotný trh s plynom a elektrinou. Na konferencii vyzvali členské štáty, aby v termíne a v plnej miere realizovali právne predpisy o vybudovaní integrovaného vnútorného energetického trhu. Členské štáty musia urýchliť prácu, aby boli do polovice roku 2011 prijaté normy o plniacom systéme elektro-motorových áut a do konca roku 2012 technické normy o inteligentných sieťach a o meračoch spotreby. Rada uviedla, ţe po roku 2015 uţ nemôţe existovať členský štát, ktorý by nebol napojený na európske plynové a elektrické siete, a preto by mohlo byť ohrozené ich zásobenie energiami. Väčšinu nákladov na infraštrukturálne investície musia financovať trhy z cenových poloţiek. Podľa plánov maďarského predsedníctva prijmú na zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť vo februári, ministri zodpovední za energetické záleţitosti energetickú stratégiu navrhovanú Európskou komisiou na obdobie do roku 2020 a ciele infraštruktúry. V máji sa na neformálnom rokovaní ministrov prerokuje „energetický cestovný plán“ do roku 2050 a na júnovom zasadnutí Európskej rady môţe byť prijatý nový plán pre energetickú účinnosť pre Európu. Maďarské predsedníctvo by v Únii chcelo dosiahnuť, aby Európa otvorila nové dimenzie v oblasti energetickej politiky a dlhodobo zabezpečila pre občanov Únie dostupné a zaplatiteľné energie. Energetická politika musí prispieť k pomoci hospodárskemu rastu, k boju proti klimatickým zmenám a k zníţeniu závislosti od vonkajších energetických zdrojov. Najnaliehavejšou úlohou je vytvorenie európskeho vnútorného trhu s energiami a spojenie európskej energetickej infraštruktúry. Naša krajina pripisuje veľmi veľký význam aj tomu, aby popri súčasných určujúcich východo-západných energetických prepojeniach vzniklo aj prepojenie sever-juh medzi Baltickým, Adriatickým a Čiernym morom. Tomuto cieľu slúţi aj to, ţe Maďarsko ku koncu roka 2010 odovzdalo maďarsko-rumunské a maďarsko-chorvátske plynovodné potrubie a dňa 28. januára 2011 bola podpísaná medzivládna dohoda o vybudovaní podobného maďarsko-slovenského potrubia. Vo februári prerokovali tematiku vybudovania severo-juţného energetického spojenia štyri vyšehradské - 49 -
krajiny, zástupcovia Bulharska a Rumunska, spolu s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Európska únia sa v súčasnosti povaţuje, pri počte obyvateľstva vo výške 500 miliónov a s 20 miliónmi podnikov, za najväčší energetický trh na svete. Z dôvodu, ţe energie predstavujú kľúčovú otázku, a z dôvodu, ţe energia vyrobená v krajinách EÚ zďaleka nepokrýva energetické potreby, sa závislosť Únie na dovoze energií aj naďalej postupne zvyšuje. Podľa výpočtov bude 70 % pouţitej energie v roku 2030 pochádzať z dovozu. Z tohto dôvodu by chcela EÚ, okrem uţ existujúcich dodávateľov, zapojiť do energetického zásobovania aj iné zdrojové krajiny, ako napr. Azerbajdţan alebo Turkménsko. Nevyhnutným cieľom je zmiernenie energetickej závislosti. To by bolo mimoriadne dôleţité najmä pre východoeurópske členské štáty (vrátane našej krajiny), v ktorých závislosť od ruských energetických zdrojov skoro všade presahuje úroveň 80 %. Preto je mimoriadne dôleţité, aby boli uzavreté priaznivé dohody v oblasti spolupráce a vyuţitia energií, ako aj uţ spomínaný projekt Európa 2020 a aby sa infraštrukturálne priority v bezodkladne zrealizovali v kaţdom členskom štáte rovnako. V záujme dosiahnutia (aj) tohto cieľa by maďarské predsedníctvo okrem spomínaných krajín chcelo prehĺbiť vzťahy Únie s Arménskom, Azerbajdţanom, Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Únia prijme zástupcov týchto štátov na druhom kongrese východného partnerstva, ktoré sa uskutoční v máji.
6.3 Pristúpenie Chorvátska a krajín západného Balkánu k EÚ V súvislosti s úlohami spojenými s pristúpením a rozširovaním je potrebné spomenúť, ţe Maďarsko chce stáť pri krajinách, ktoré chcú nanovo pristúpiť, najmä čo sa týka pristúpenia Chorvátska. Hoci popri Chorvátsku aj Macedónsko dostalo status kandidátskej krajiny, termín pristúpenia krajiny zo západného Balkánu je zatiaľ neistý, nakoľko Brusel je toho názoru, ţe Skopje nevie splniť základné podmienky. V rade západobalkánskych krajín čakajúcich na pristúpenie sa nachádza aj Čierna hora a Srbsko. V prípade, ţe sa predvstupové rokovania týchto krajín vyvinú priaznivo, Srbsko, Bosna a Čierna hora sa počas maďarského predsedníctva môţu stať kandidátskymi krajinami a rovnako s Macedónskom môţu začať prístupové rokovania.
- 50 -
6.4 Pristúpenie Rumunska a Bulharska k Schengenu: Hoci vývoj Rumunska a Bulharska, ktoré k Únii pristúpili v roku 2007 zaostáva za očakávaniami, , tieto dva štáty si vytýčili marec 2011 ako cieľový termín pristúpenia k Schengenu. Ministri zahraničných vecí Európskej únie počas ich zasadania v septembri 2010 však odhalili viaceré nedostatky pri príprave týchto dvoch krajín, pre ktoré je moţné, ţe otvorenie hraníc sa posunie. Pokiaľ Rumunsko nesplní všetky podmienky, viaceré členské štáty, ale najmä Rakúsko a Nemecko, budú proti otvoreniu východných hraníc, čo však nepriaznivo ovplyvní zlepšenie ţivotných podmienok tam ţijúcej maďarskej menšiny. Maďarsko ako predseda teda môţe ovplyvniť rozhodovanie, pretoţe jeho zjednocovacia úloha a pozícia k lobovaniu rastie, zároveň ale otázka menšín zahŕňa veľmi chúlostivú oblasť. (Vystúpenie z pozície neutrálneho predsedu a násilné správanie môţe mať negatívny účinok na prípadné posúdenie krajiny.)
6.5 Vyrovnaná susedská politika Počas svojho predsedníctva sa český štát zaviazal urovnať vznik Únie pre Stredomorie a vybuduje rámec Východného partnerstva. Maďarsko musí venovať svoju pozornosť aj dôleţitej oblasti z pohľadu energetickej politiky. V marci 2010 maďarský minister zahraničných vecí hostil zahraničných ministrov dotknutých štátov a vyzval členské štáty, aby naplnili
reálnym
obsahom
Východné
partnerstvo.
Počas
polročného
maďarského
predsedníctva nastane moţnosť vykonať analýzu a preskúmať proces napredovania, nakoľko v tomto období sa uskutoční v Budapešti konferencia Východného partnerstva. Po Maďarsku prevezme predsedníctvo Poľsko, čo znamená, ţe zahraničná politika Únie sa v dnešných dňoch silne posunie smerom na východ. Dúfajme, ţe toto bude pôsobiť rovnako priaznivo aj na členské krajiny patriace do tohto regiónu.
6.6 Sociálno-politické otázky riešené počas predsedníctva Európskej únie: európska a maďarská rómska stratégia Vytvorenie európskej rómskej stratégie je najdôleţitejšou a asi jednou z najťaţších otázok maďarskej vlády. Prudká spoločenská a politická diskusia v Európe, ktorá nastala po letnej likvidácii francúzskych rómskych táborov ukazuje, ţe riešenie tejto otázky znamená ťaţkú
- 51 -
úlohu pre kaţdý členský štát. Túto skutočnosť robí ťaţšou aj to, ţe Únia pracuje na takej stratégii, ktorú by členské štáty museli povinne realizovať. Zoltán Balogh, štátny tajomník zodpovedný za spoločenskú integráciu, v októbri 2010 svoj príhovor začal takto: „S trochou trpkej irónie by som mohol povedať, ţe môţeme byť vďační pánovi prezidentovi Sárközymu a Francúzsku za to, ţe túto vec postavili do centra európskej pozornosti takým spôsobom, ţe dnes je uţ nevyhnutné sa s touto vecou v Európe zaoberať.“ Touto svojou vetou štátny tajomník naznačil to, ţe opatrenia na likvidáciu francúzskych rómskych táborov a na deportáciu obyvateľov z osád postavili rómsku otázku do centra pozornosti vo viacerých európskych krajinách. Vo vyhlásení Viktora Orbána, predsedu vlády, sa nachádza aj to, ţe Maďarsko bude mať počas predsedníctva EÚ dôleţitú úlohu vo vytvorení a vypracovaní spoločnej rómskej stratégie, ktorá je nevyhnutná pre kaţdý členský štát. Na vytvorení rómskej stratégie pracuje Európska únia uţ viac rokov, pre vypracovanie rámcových plánov vznikla organizácia European Roma Platform (ERP), ktorej členmi sú vedúci rôznych organizácií zaoberajúcich sa Rómami. Podľa vyhlásenia ERP maďarské predsedníctvo vyhlási rómsku stratégiu na konferencii v Budapešti alebo v Bruseli v apríli 2011. V dnešných dňoch prebiehajú snahy o riešenie tejto otázky na dvoch paralelných líniách: na strane jednej inštitúcie EÚ uţ viac rokov pracujú na vyriešení úloh týkajúcich sa Rómov, a jednak v našej krajine aj v súčasnosti prebiehajú prípravy opatrení, ktoré majú za cieľ vytvorenie rómskej stratégie. Počas predsedníctva môţu začať rokovania medzi Úniou a Maďarskom, ako aj rokovania o predstavách členských štátov a o posune rómskej integrácie dopredu. Pravdepodobne od januára, počas intervalu trvajúcom zopár mesiacov, bude toto znamenať rokovania o predstavách maďarskej vlády a ERP. Podľa názoru organizácie ERP realizáciu úniového rómskeho programu bude moţné začať v druhej polovici roku 2011 alebo v roku 2012. Podľa ich stanoviska je situácia Rómov veľmi komplikovaná a v jednotlivých členských štátoch vykazuje veľmi veľké rozdiely a poukazuje na spoločenské problémy rôzneho druhu. Rómsku integráciu riadením z Bruselu nie je moţné vyriešiť, alebo je moţné vyriešiť len veľmi ťaţko. Namiesto toho by však cieľom mohlo byť účinnejšie prerozdelenie zdrojov a podpora miestnych komunít, ktoré účinnejšie napomáhajú riešeniu problémov Rómov. V súvislosti s Maďarskom podľa predstavy štátneho tajomníka budeme môcť sledovať dve stratégie: prvá sa týka odporúčaní vypracovaných inštitúciami Únie na úrovni komisie a druhá sa týka stratégie vypracovanej a predloţenej našou krajinou, ktorá by mala záväzný charakter a ktorú by kaţdý členský štát musel podpísať. Maďarsko aj doposiaľ disponovalo mnohými a - 52 -
dobrými stratégiami a rámcovými plánmi zameranými na integráciu Rómov, ale v širšej praxi sa bohuţiaľ tieto zatiaľ nepodarilo ani raz úspešne presadiť. Je dôleţité, aby sme s touto otázkou zaobchádzali ako s otázkou chudoby, neţ ako s otázkou týkajúcou sa Rómov, pretoţe aj akceptácia spoločnosti je v dôsledku toho priaznivejšia. Bez podpory spoločnosti nie je moţné realizovať integráciu. Podľa jednej štúdie štátnej pokladnice z roku 2008 sa programy na integráciu Rómov uskutočnené od zmeny reţimu vôbec neujali. Opatrenia za sebou nasledujúcich vlád neboli navzájom zharmonizované, ich účinnosť a hodnotenie sa opomenuli, úspešné programy sa ďalej nerozširovali, pokusy školskej integrácie sa končili fiaskom a chybný pomocný systém vyvolal odpor a u Maďarov voči Rómom nenávisť, naproti tomu však štát na tento problém minul viac ako 150 miliárd forintov. Podľa súčasného programu môţe byť východiskom vzájomné zladenie zaobchádzania so súčasnou biedou a budovania budúcnosti, je potrebné zbúrať obmedzenia integrácie Rómov a sprehľadniť pouţitie peňazí slúţiacich na integráciu. Je dôleţité, aby sa počas rotujúceho maďarského predsedníctva kládol na tento problém veľký dôraz a aby sa tento problém vyriešil, pretoţe doteraz veľká časť rómskych otázok nedosiahla ţelaný výsledok. Bez tohto je len ťaţko moţné predloţiť pre krajiny Únie programový balík a dosiahnuť, aby bol aj prijatý a povinne záväzný, ak vo vlastnej krajine nevieme v tejto otázke urobiť poriadok.
6.7 Stockholmský program Počas švédskeho predsedníctva sa pripravila revízia
Haagskeho programu. Plán
o vynútiteľnosti práva, slobode a bezpečnosti dostal názov Štokholmský program, podľa švédskeho hlavného mesta. Realizácia tém obsiahnutých v programe však zostala na španielsko-belgicko-maďarskom triu. V dokumente predstavilo švédske predsedníctvo ďalší rozvoj spolupráce vo veciach vnútornej a zahraničnej politiky. Program sa zameriava na napredovanie v oblasti prisťahovaleckej a azylovej politiky, „umiestnením európskych občanov do stredobodu a oboznamuje so systémom práv a povinností“. V súvislosti so vzájomným uznávaním azylovej politiky nie je moţné právny obsah dokumentu povaţovať za napredovanie.
- 53 -
6.8 Vodná politika Otázka vodnej politiky môţe poskytnúť prioritám maďarského predsedníctva EÚ prvotný vzhľad. EÚ v roku 2000 prijala Rámcovú smernicu o vode, ktorá sa snaţí nájsť riešenia na problémy vodného hospodárstva a kvality vody. Poslanci Európskeho parlamentu v januári 2010 prijali stanovisko o tom, aby v rámci Únie vznikla medzi podunajskými krajinami spolupráca, Dunajská stratégia. Podľa odborníkov bude mať tento projekt počas maďarského predsedníctva váţnu úlohu. V rámci projektu sa zástupcovia ôsmych dotknutých krajín zaviazali, ţe budú vystupovať spoločne v otázkach výziev, týkajúcich sa regiónu, a to vo veciach ochrany ţivotného prostredia, ochrany prírody, dopravnej infraštruktúry, energetickej bezpečnosti, migrácie, demografie, klimatických zmien a riešenia globálnych kríz. Vláda plánuje prekročiť rámec Dunajskej stratégie, a to preskúmaním prijatej Rámcovej smernice o vode Únie v záujme zlepšenia situácie európskeho vodného hospodárstva a ochrany kvality vody.
- 54 -
7. Záver – zhrnutie Skúmanie hospodárskych a spoločenských vplyvov pristúpenia k Európskej únii je veľmi ťaţká a rôznorodá úloha. Moja práca sa spomedzi týchto tém dotýka len niekoľkých z nich, pretoţe kompletnú legislatívu Únie (ktorá pozostáva z 31 kapitol) a vplyv pristúpenia na kaţdý sektor nie je moţné pri takomto rozsahu prebrať. Pristúpeniu k Únii zrejme predchádzali dlhodobé prístupové rokovania, pristúpenie znamená ukončenie obdobia v trvaní pribliţne poldruha desaťročia. Od 1. mája 2004 sa začal iný, nový úsek v smerovaní ţivota Maďarska, pretoţe pristúpenie k Únii znamená vypracovanie a splnenie viacerých nových úloh. K európskemu spoločenstvu naša krajina pristúpila ako „zaostávajúca“ krajina, pretoţe roky komunizmu zanechali na našej krajine určujúce znaky. V porovnaní s tým ţivotná úroveň a ekonomika západných krajín ďalekosiahle presahuje úroveň Maďarska. V dôsledku toho je pristúpenie sprevádzané ďalšími štrukturálnymi zmenami maďarského hospodárstva, ktoré sú potrebnými a nevyhnutnými zmenami pre členské štáty. Pristúpenie rozširuje zmeny aj na také oblasti, v ktorých sa tie doteraz uplatňovali v menšom rozsahu. Prirodzeným následkom zmien, s ktorými je moţné počítať, je to, ţe spoločnosť výhody pochádzajúce z rastúcej súťaţe povaţuje za prirodzené, kým nevýhody a ťaţkosti pripisuje na účet európskej a domácej vlády. Maďarské inštitucionálne a politické organizácie sa musia v plnej miere prispôsobiť predpisom a pravidlám Únie. V dôsledku riadiacej politiky Únie sa priestor pre vládne opatrenia zuţuje, nakoľko osobitným spôsobom uţ nemôţu zasahovať do kaţdej hospodárskej činnosti tak, aby to nebolo v rozpore s pravidlami Únie. Pristúpenie zároveň otvára slobodnú cestu pre domáci trh k európskym a svetovým trhom poskytnutím priestoru pre tovar, sluţby, kapitál, pracovnú silu, duchovné poznatky, výrobky a technológie. Väčšia časť krajiny prijala skutočnosť pristúpenia Maďarska optimisticky. Hoci úniové predpisy a pravidlá kladú na účastníkov hospodárskeho ţivota veľmi ťaţké bremená, pristúpenie k spoločnému trhu však poskytuje pre týchto účastníkov nové moţnosti. Výhodné podmienky dané pristúpením však boli veľmi negatívne ovplyvnené hospodárskou krízou. Situácia Maďarska, ako aj ostatných krajín Únie, sa začala pohybovať veľmi zlým smerom. Systém pravidiel Únie a kríza spoločne zabrzdili doteraz dosiahnuté výsledky na veľmi dlhé roky a rast začína veľmi pomaly. Napriek tomu, ţe Maďarsko zastáva v súčasnosti predsednícku funkciu a táto skutočnosť môţe byť príčinou k optimizmu, predsa však body programu a chod rokovaní ovplyvňujú veľmoci. Viaceré hospodárske oblasti utrpeli v dôsledku pristúpenia prehru, (môţeme spomenúť chov zvierat a textilný a odevný - 55 -
priemysel). Dôsledkami pristúpenia k EÚ sú pre firmy rôzne bremená, týkajúce sa administratívy, pracovného práva, ochrany ţivotného prostredia a ochrany zdravia ľudí. Podľa môjho názoru dôleţité by bolo sústrediť sa nielen na úniové súťaţe v jednotlivých sektoroch hospodárstva, ale aj na vytvorenie kúpyschopného dopytu. Myslím si, ţe pokiaľ nie je zabezpečené pracovné miesto pre kaţdého práceschopného človeka, pokiaľ väčšia časť krajiny bojuje s existenčnými problémami, nemôţeme hovoriť o rozvoji. Pristúpenie k EÚ mohlo pre maďarského človeka znamenať to, ţe sme sa stali pričlenili k veľmi vyspelej skupine krajín a k spoločnosti zabezpečujúcej blahobyt, očakávaný rozvoj však vôbec neprichádza. Verím, ţe pristúpenie k Európskej únii, aj napriek ťaţkostiam, bude zo strany nás všetkých povaţované potom za dobré rozhodnutie. Dúfam, ţe počas nášho rotujúceho predsedníctva, ako aj počas nasledujúceho poľského predsedníctva (nasledujúci člen v predsedníctve), sa do centra pozornosti dostanú krajiny stredovýchodnej Európy, čo môţe naštartovať rozvojové procesy na úrovni hospodárstva, spoločnosti a politiky zároveň.
- 56 -
Pouţitá literatúra: 1.
Magdolna Csath: Egy éve az EU-ban Vydavateľstvo Kairosz, 2005. ISBN 963 7510
2.
Katalin Garai: Az Európai Unió Vydavateľstvo Corvina, 1999. ISBN 963 13 4561 0
3.
Ákos Madari: Európa 2010. Vydavateľstvo Euro Info Service, 2010. ISBN 963 216 868 2
4.
Ágnes Tuka: Az Európai Uniónk színe és fonákja Vydavateľstvo Publikon, 2009. ISBN 978 963 88332
Internetové zdroje : 1.
www.kormanyszovivo.hu
2.
www.europa.hu
3.
www.eur-lex.europa.eu
4.
www.eu2011.hu
5.
www.progitline.hu/euro
- 57 -