VPLYV VÝMENNÝCH RELÁCII NA ÚROVEŇ REÁLNEJ KONVERGENCIE V SR Karol TRNOVSKÝ, Marcel NOVÁK Ekonomická Univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta, Katedra ekonomickej teórie
[email protected] [email protected]
Abstrakt Výkonnosť ekonomiky SR v posledných rokoch nadobudla prudko akcelerujúce tempo. Silný rast pomohol plneniu Maastrichtských kritérií a zhodnocovaniu slovenskej koruny. Na druhej strane došlo k tzv. „stredoeurópskemu“ paradoxu. Vykazovaný predstih ekonomického rastu Slovenskej republiky, nekorešponduje so zbližovaním ekonomickej úrovne k okolitým krajinám. Na začiatku transformácie Slovensko dosahovalo priaznivú úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v porovnaní s ostatnými krajinami, ktorá sa však aj napriek rýchlemu rastu paradoxne začala zhoršovať. Jadro problému sa nachádza aj v nepriaznivom vývoji výmenných relácii oproti susediacim krajinám. Kľúčové slová: 1
konvergencia, výmenné relácie, reálny hrubý domáci a národný dôchodok.
ÚVOD Negatívny vývoj výmenných relácií spôsobil, že popri vysokom raste HDP došlo k nenávratným stratám reálneho dôchodku do zahraničia. Pomalší rast reálneho hrubého domáceho (národného) dôchodku ako reálneho HDP prehĺbil medzeru reálnej konvergencie voči okolitým, ale aj vyspelým štátom. Je potrebné sledovať a porovnávať aj alternatívne ukazovatele výkonnosti a reálnej konvergencie, ktoré zaznamenávajú výmenné relácii a efektívnosť presadzovania sa krajiny na zahraničných trhoch.. Nízke ceny a mzdy stavajú SR v rámci EÚ do nelichotivej pozície „low cost economy“. Pre zlepšenie postavenia SR na medzinárodnej scéne je potrebné rozvíjať, popri cenovej aj kvalitatívne orientovanú konkurencieschopnosť.
2
VÝMENNÉ RELÁCIE, PODSTATA, EFEKTY A FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝVOJ VÝMENNÝCH RELÁCII Dôležitým indikátorom úspešnosti zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce je práve ukazovateľ výmenné relácie (terms of trade, ToT). Priaznivý cenový vývoj v zahraničnom obchode môže priniesť krajine výhodu, ktorá sa môže pretransformovať do nárastu reálnych makroekonomických veličín. Zmeny výmenných relácii ovplyvňujú obchodnú bilanciu krajiny a vonkajšiu rovnováhu. Výmenné relácie prestavujú vo svojej podstate vzťah medzi dvom a výrobkami a medzi množstvom v akom sa budú tieto dva výrobky vymieňať. V prípade, že sa výmenné relácie zlepšujú, čiže cenový vývoj výrobku, ktorý určitá krajina zamýšľa vyvážať, bude v danom období priaznivejší v porovnaní s cenovým vývojom výrobku, ktorý chce doviezť, je možné pre danú krajinu pri rovnakom fyzickom objeme vývozu doviezť viac výrobkov a tým zvýšiť domácu spotrebu alebo investície. Takýmto spôsobom môže zahraničný obchod vplývať na reálne premenné bez narušenia vnútornej makroekonomickej rovnováhy.
885
Výmenné relácie možno matematicky vyjadriť vyjadri pomerom cenového indexu vývozu k cenovému indexu dovozu určitej itej krajiny za ur určité obdobie. 1 Vzorec 1
PEx – cenový index vývozu. PIm – cenový index dovozu 2 Pri zaznamenávaní vplyvu výmenných relácii dochádza k dvojakým efektom:
Cenový efekt,, ktorý vychádza z deflátorov vývozu a dovozu a ktorý sa prejaví pri výpočte HDP v stálych cenách. Hrubý domáci produkt, ktorý obvykle slúži ako kritérium na posúdenie postupu reálnej konvergencie, zachytáva objem vytvoreného produktu v stálych cenách. Vylučuje uje teda nielen zmeny domácich cien, ale aj cien, za ktoré sa tovary a služby vyvážajú a dovážajú (vplyv výmenných relácií). Zlepšenie výmenných relácií sa neprejaví v reálnom raste HDP, pretože v systéme národných účtov tov sa berú zmeny výmenných relácii ako cenový jav (efekt).. V skutočnosti majú ale reálny efekt na ekonomickú úroveň úrove a blahobyt krajiny. Reálny efekt,, pri ktorom pohyby cien dovozu a vývozu môžu zvýšiť spotrebu, či investície. Pravé pre zachytenie tohto javu výmenných relácii je systéme národných účtov ú obsiahnutý aj ukazovateľ reálneho reáln hrubého dôchodku. Ten zohľadňuje ňuje úspešnosť úspešnos krajiny na medzinárodnom poli a transformuje cenové fluktuácie zahraničného zahrani ného obchodu do reálneho stavu výkonnosti ekonomiky. Práve pre tento rozpor cenového a reálneho efektu výmenných relácií dochádza často k nedorozumeniam a ku kritike ukazovateľa ukazovate HDP, ktorý neberie do úvahy prínosy a straty vyplývajúce zo zmien v zahraničnom zahrani obchode. V prípade malých otvorených ekonomík ako je j Slovensko sa prejavuje tento kontrast najmarkantnejšie, pretože reálny domáci dôchodok podmieňuje podmie rýchlosť reálnej konvergencie k vyspelým ekonomikám. Zlepšovanie výmenných relácii spôsobuje, že reálna konvergencia prebieha rýchlejšie ako vypovedá vykazovaný vykazovaný predstih v tempe rastu HDP. Ich pohyby významne ovplyvňujú ovplyvň reálny dôchodok a medzinárodnú pozíciu krajiny v malých otvorených ekonomikách. Krátkodobé výkyvy výmenných relácií sú obvykle spojené s kolísaním cien hlavných svetových surovín, najmä ropy. Pre menšie ekonomiky sú teda takéto pohyby skôr exogénnou veličinou. inou. Trvalé zlepšovanie výmenných relácií je na rozdiel od krátkodobých výkyvov endogénnym faktorom. Z dlhodobého hľadiska h možno sledovať kvalitatívne zmeny v presadzovaní sa domácej produkciee danej krajiny na svetových trhoch. Okrem technických parametrov, ktoré štatistiky zaznamenávajú pri konštrukcii cenových indexov treba brať bra aj ďalšie alšie atribúty ako napríklad presun k aktivitám s vyššou pridanou hodnotou, zameranie sa na sofistikované výrobky, výro náročnejšie 1
Čím je výsledný ukazovateľ vyšší ako 1, resp. v percentuálnom vyjadrení vyšší ako 100 %, tým je vyššie zhodnotenie danej krajiny vyplývajúce z jej cenového vývoja v zahraničnom zahrani nom obchode. Na základe ekonomickej teórie by malo platiť, že ToT > 1, 1, resp. zlepšovanie výmenných relácií dosahujú krajiny, kraj ktoré majú vedúce postavenie v aplikácií výsledkov vedeckotechnického pokroku do výrobnej praxe. Väčšina Väčšina krajín sa však iba oneskorene prispôsobuje ekonomickým a technických trendom, a preto dosahujú ToT < 1. 1 2
V podmienkach SR môžeme za cenové indexy index vývozu a dovozu považovať:
• deflátor vývozu a dovozu výrobkov a služieb (zo štvrťročných národných účtov, tov, bázický rok 2000), nom obchode (indexy typu Unit Value zostavované né z hodnotových a množstvových • indexy cien v zahraničnom údajov uvedených na jednotných colných dokladoch a INTRASTAT-SK SK hláseniach, bázický rok 2000).
886
technológie, zvyšovanie kreditu obchodných značiek domácej krajiny v zahraničí, zapojenie do medzinárodných odbytových sietí, či sledovanie módnych trendov. Tieto atribúty zlepšujú konečné zahraničné ceny a zvyšujú reálny dôchodok bez toho aby sa musel o zvýšiť množstvo vyvážaných tovarov a služieb. Jedným z priaznivých štartovacích impulzov pre takéto zmeny môžu byť aj priame zahraničné investície. 3
VÝVOJ VÝMENNÝCH RELÁCII Vo vývoji výmenných relácii medzi krajinami EU - 27 možno sledovať rozdielne tendencie. Určujúcimi faktormi rozdielneho vývoja sú napríklad rozdielna štruktúra vývozu a dovozu, kvalita výrobkov, postavenie na trhu, marketing, poskytovanie servisu, cenami či pohybujúca sa domáca mena. Priaznivý vývoj výmenných relácií v starých členských krajinách sa prejavoval najmä v Španielsku, Grécku, Dánsku a vo Veľkej Británi (Tabuľka 1). Tabuľka 1 -Vývoj výmenných relácii v krajinách EU – 27 (100 = 2000) Zdroj: RUMUNSKO LOTTYŠKO GRÉCKO LITVA ESTÓNSKO POĽSKO ČESKÁ REPUBLIKA ŠPANIELSKO BULHARSO DÁNSKO MALTA LUXEMBURSKO RAKÚSKO HOLANDSKO NEMECKO TALIANSKO PORTUGALSKO SLOVINSKO VEĽKÁ BRITÁNIA BELGICKO FRANCÚZKO CYPRUS MAĎARSKO ÍRSKO SLOVENSKÁ REPUBLIKA ŠVÉDSKO FÍNSKO
2001 100,4 101,2 100,5 99,6 102,7 100
2002 101,7 99,7 103,2 98,3 100 99,3
2003 103,9 102,2 105,3 101 101,7 98,8
2004 108,1 104,3 107,4 109 100,8 102,2
2005 111,6 103,7 108,4 109,5 99,8 103,3
2006 117,5 102,2 108,3 106,6 102,8 103,2
2007 127,3 107,4 108,2 107,1 105,1 104,2
2008 130,7 108,5 108,4 108 107,6 106,3
2009* 135,8 108,7 108,7 108,5 109,1 106,6
102,4 102,1 100,7 100 98,7 99,2 100,3 101,3 99,9 100,8 100,5 101,7
105,6 104,9 98,7 101,3 100,8 100,1 101,4 102,3 101,9 102,6 102,1 103,6
106,2 106,3 100,4 102,2 102,1 103,6 101 102,4 102,9 104,4 102,5 104,4
107,6 105,7 102 103,5 101 102,2 101,6 101,6 102,5 104,3 101,8 103,4
105,6 106,1 100,7 105,5 101,7 102 101,2 101,5 101,2 102,2 100,5 101,3
104,7 106,7 103,8 105 102,4 103,4 100,5 101,2 99,8 99,2 100,2 100,7
106 106,8 103,8 103,5 103,9 102,7 100,8 100,9 0,5 100,5 101,6 100,7
106,1 105,5 105,5 103,7 103 101,5 101 100,9 100,6 100,5 100,4 99,9
106,1 105,2 106,9 103,7 102,9 100,5 100,7 100,9 100,6 100,3 101 100,3
99,4 100,1 100,6 101,4 100,6 100,8
101,9 100,8 103,3 98,6 102,1 101,5
102,9 100,6 103,1 98,8 101,8 100,5
103,4 100,2 102,4 100,5 101,7 99,8
100,7 99,9 100,7 98,9 100,1 98,7
100,8 99,3 100,1 98,7 98,7 96,9
102,2 99,5 99,7 98,9 99 94,9
99,8 99,1 99 98,7 98,7 94,6
99,7 99,1 98,9 98,6 98,9 93,9
98,9 98,7 101,6
98,9 97 102
98,5 97,1 100,5
98,3 95,8 98,1
97,9 94,2 94,7
96,6 93,6 91,7
95,6 95,6 90,5
94,6 94,4 89,1
93,9 94,3 88,5
Statistical Annex of European Economy SPRING 2008, vlastné úpravy, * odhad
Nepriaznivý vývoj bol charakteristický pre Fínsko a Švédsko. Klesajúcu tendenciu výmenných relácii medzi staršími členskými krajinami vykazovalo aj Írsko, Francúzko či Belgicko .Z novopristupených krajin priaznivý trend zaznamenala Litva, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko a Slovinsko. Najvýraznejší nárast medzi všetkými krajinami EU - 27 zaznamenali práve nové členské krajiny Rumunsko a Bulharsko. V prípade Rumunska došlo k zlepšeniu výmenných relácii v porovnaním s rokom 1995 o takmer 44% a podľa odhadov by mal tento vývoj pokračovať aj v budúcom roku, čo by predstavovalo zlepšenie takmer o 50%. Priemerne sa medziročne zlepšovali výmenné relácie v Rumunsku až o 3%. Rumunsko dlhodobo nezaznamenalo nijaké čo sa týka 887
obchodnej bilancie. Tieto krajiny vynikali nad ostatnými z hľadiska schopnosti zužitkovať importované vstupy v produkcii s vyššou pridanou hodnotou, čo je veľmi pozitívne pre ich budúci ekonomický rast. Vysoké medziročné prírastky výmenných relácii boli spôsobené v týchto krajinách nepretržitým rastom transformačného výkonu, čo bolo spôsobené rýchlejším rastom objemu exportu hotových výrobkov oproti rastu objemu importovaných surovín.
140 120 100 80 60 40 20
RU
M LO U N TT S G YŠ KO RÉ K C O E ČE ST L KO SK Ó I TV Á P NS A R O K Š P E P ĽS O A U B KO BUNIE LIK LH LS K A A O D ÁNRS LU XE S O M M A KO BU L T HORAKR S A K LA Ú S O N N D KO PO TAEME SK R L I CKO TU A N O VE SL GA SK ĽK O V L S O Á IN K O B S B R K FR E L I TÁ O A N G IC N IA SL C Ú KO O M CY Z K VE AĎ PR O NS AR US KÁ S R ÍR K O EP S ŠV U B KO É D LI K FÍ S K A N O SK O
0
Graf 1 -Vývoj výmenných relácii v krajinách EU – 27 za rok 2008 (100 = 2000) Zdroj: Tabuľka 1
Medzi spoločné faktory nových členských krajín, ktoré zlepšujú výmenné relácie, patrí najmä liberalizácia obchodu s EÚ, ale aj s jednotlivými krajinami navzájom, ktorá vedie k zníženiu cien dovozu. Za zhoršovaním stavu výmenných relácii všetkých krajín stoja rastúce ceny ropy a zemného plynu.
888
115 110 105 100 95 90
POĽSKO
ČESKÁ REPUBLIKA
MAĎARSKO
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
20 09
20 08
20 07
20 06
20 05
20 04
20 03
20 02
20 01
20 00
19 99
19 98
19 97
19 96
19 95
85
Graf 2 -Vývoj výmenných relácii v krajinách V4 (100 = 2000) Zdroj: Tabuľka 1
Ako už bolo spomenuté, z krajín V4 dosahuje dlhodobo najpriaznivejšie výsledky Česká republika. Poľsko prelomilo nepriaznivý vývoj v roku 2003 a odvtedy sa vývoj výmenných relácii stabilizoval a nadobudol rastúcu tendenciu. Naproti tomu Maďarsko a Slovenská republika si svoju pozíciu v zahraničnom obchode zhoršujú (Graf 2). Aj v medzinárodnej komparácii výmenných relácii s krajinami EU – 27 sa Slovenská republika dostala na posledné miesta k už spomínaným krajinám ako je Fínsko, či Švédsko (Graf 1). Je zrejmé, že tento negatívny cenový jav výmenných relácii SR sa musel premietnuť reálne vo výkonnosti ekonomiky a spomaleniu reálnej konvergencii voči okolitým štátom a to najmä v ukazovateli reálneho hrubého dôchodku. 4
HRUBÝ DOMÁCI (NÁRODNÝ) REÁLNEJ KONVERGENCIE
DÔCHODOK
VÝSTIŽNEJŠÍ
UKAZOVATEĽ
Krátke obdobie vykazovania ukazovateľa reálneho hrubého dôchodku súvisí s rastúcou integráciou svetovej ekonomiky, voľným pohybom kapitálu a pracovných síl, ako aj s rastúci významom zahraničného obchodu v posledných rokoch. Ako už bolo spomenuté reálny dôchodok nie je ovplyvnený len domácim vytvoreným objemom, ale aj efektivitou zahraničnej výmeny. V prípade priaznivého vývoja výmenných relácií je potreba menej vývozu na zaplatenie objemu dovozu, číže pri danej výrobe, môžu presunúť prostriedky na vývoz do spotreby alebo do tvorby kapitálu. Tento dôchodkotvorný efekt tradičný ukazovateľ HDP nezahŕňa. Preto sa v systéme národných účtov objavil ukazovateľ reálny hrubý domáci dôchodok. Reálny hrubý domáci (národný) dôchodok možno vypočítať ako súčet reálneho HDP a strát/ziskov zo zahraničného obchodu (trading gains/losses – T): Vzorce 2, 3 RHDD = HDP + T RHND = HDP + T + saldo prvotných dôchodkov so zahraničím Prínosy alebo straty zo zmien výmenných relácií v určitom roku sa vypočítajú tak, že od schodku obchodnej bilancie v bežných cenách odpočítame bilanciu zahraničného obchodu
889
prepočítanú ítanú do cien minulého roka. Vzorec pre výpo výpočet et prínosu alebo straty z obchodu je podľa pod ESA 95 nasledovný:3 Vzorec 4
kde X – vývozy tovarov a služieb M – dovozy tovarov a služieb P – cenový deflátor pre bežné saldo vývozu a dovozu (väčšinou (vä šinou priemer cenových indexov pre dovoz a vývoz). PEx – cenový index vývozu. PIm – cenový index dovozu REÁLNY HRUBÝ DOMÁCI (NÁRODNÝ) DÔCHODOK V PODMIENKACH SR
5
Vykazované rýchlejšie tempá ekonomického rastu na Slovensku nezodpovedajú rýchlosti reálnej konvergencie (HDP na obyvateľa obyvateľ v PPS) (Graf 3). Hlavným dôvodom je spomenutý negatívny vývoj výmenných relácii a deflátorov vývozu a dovozu. Z Tabuľky 2 a Grafu fu 4 je vidieť vidie závislosť medzi deflátormi a hodnotou výmenných relácii. Ceny dovozu dlhodobo prevyšovali s určitými výkyvmi ceny vývozu.
Graf 3 - Ročné né tempa rastu HDP v krajinách EU-5 v rokoch 2001–2006 2006 (v %) Zdroj: EUROSTAT (2007), cit. 20. 6. 2007.
Pokles výmenných relácii sa pri veľkej otvorenosti ekonomiky4 prejaví aj na obchodnej strate krajiny. Naopak vývoj výmenných relácií v Českej republike bol veľmi mi priaznivý. To vytvára rozdielnu dynamiku rastu reálneho hrubého domáceho dôchodku a rastu HDP. Slovenský reálny dôchodok rástol pomalšie ako HDP a naopak český eský reálny dôchodok rástol rýchlejšie ako HDP.
3
Výsledok nám hovorí o tom o koľko koľ je schodok zahraničného obchodu väčší ší alebo menší v prípade, že by sa ceny vývozu a dovozu v bežnom roku nezmenili oproti predchádzajúcemu predchádz roku. 4 Otvorenosť ekonomiky SR 80% a ČR 70%
890
Tabuľka 2 -Vývoj Vývoj výmenných relácii a cenových deflátorov v SR (100 = 2000) Deflátor - Vývoz výrobkov a služieb Deflátor - Dovoz výrobkov a služieb Výmenné relácie
2001
2002
2003
2004
2005
2006
104,9
106,6
108,2
110,1
108,0
110,4
106,0 98,9
106,8 99,8
108,6 99,6
110,9 99,3
109,1 99,0
113,0 97,7
Zdroj: SLOVSTAT, vlastné úpravy
115,0 110,0 105,0 100,0 95,0 90,0 85,0 80,0 75,0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Deflátor - Vývoz výrobkov a služieb
Deflátor - Dovoz výrobkov a služieb
Výmenné relácie
Graf 4 - Vývoj výmenných relácii a cenových deflátorov v SR Zdroj: Tabuľka 2
V Českej eskej republike bol v rokoch 2001 až 2005 rast reálneho hrubého domáceho dôchodku d o 0,6 percentuálneho bodu vyšší ako rast hrubého domáceho produktu (Tabuľka 3). 3) V Slovenskej republike bol naopak Reálny hrubý hr domáci dôchodok nižší v priemere o 0,2 percentuálneho bodu. V podmienkach Slovenska vzhľadom ľadom na časový asový posun v príleve priamych zahrani zahraničných investícií možno očakávať, žee sa tento vplyv začne za priaznivo prejavovať s určitým časovým oneskorením. V konkurencieschopnosti Slovenska boli rozhodujúce nízke náklady, zatiaľ zatiaľ čo v Českej republike prevažoval tlak na jej kvalitatívnu kultiváciu. Zároveň Zárove sa na príklade oboch krajín plasticky ukázal význam premietania vplyvu vývoja výmenných relácií a priamych zahraničných čných investícií na reálny vývoj oboch stránok konkurencieschopnosti národnej ekonomiky Tabuľka ka 3: Tempa rastu HDP a RHDD na obyvate obyvateľa v rokoch 2001–2005 2005 (ročné (ro priemery v %)
Zdroj: VINTROVÁ 2005
891
12 10 8
Obchodná strata podiel na HDP v %
6
Reálny rast HDP v %
4 2 0 2001
2002
2003
2004
2005
2006
Graf 5 - Obchodný strata a reálny rast HDP v SR (2000 = 100) Zdroj: SLOVSTAT
S narastajúcim objemom prílevu priamych zahraničných investícií sa zväčšuje význam aj druhého zreálňujúceho aspektu. Ten berie do úvahy vplyv rozdielu medzi hrubým domácim produktom a hrubým národným dôchodkom, ktorý vzniká primárnym rozdeľovaním dôchodkov medzi domácu ekonomiku a svet.
Tabuľka 4 - Reálny rast HDP, RHDD a RHND v SR (2000 = 100) 2001 Reálny rast HDP v% Reálny hrubý domáci dôchodok v % Reálny hrubý národný dôchodok v % Rozdiel reálny HDP a RHDD v % Rozdiel reálny HDP a RHND v %
2002
2003
2004
2005
2006
3,2
4,1
4,2
5,4
6
8,3
2,4
4,8
4,0
5,2
5,7
6,7
2,8
4,4
3,5
6,4
2,5
6,2
-0,8
0,7
-0,2
-0,2
-0,3
-1,6
-0,4
0,3
-0,7
1
-3,5
-2,1
Zdroj: SLOVSTAT, vlastné úpravy
892
10 8 6 4 2 0 2001 2002
2003
2004
Reálny hrubý národný dôchodok v %
2005
2006
Reálny hrubý domáci dôchodok v %
Reálny rast HDP v %
Graf 6 - Reálny rast HDP, RHDD a RHND v SR Zdroj: Tabuľka 4
Na Grafe 5 je znázornená obchodná strata SR v percentuálnom podiely na HDP, ktorá dokumentuje efektívnosť v zahraničnej výmenne. Negatívny vývoj výmenných relácii v posledných rokoch sa zákonite odzrkadlil na prehlbujúcej sa obchodnej strate SR. Tá predstavovala v roku 2006 až 2,4 % HDP pri reálnom raste HDP 8,3 %. Obchodná strata Slovenska závislá od vývoja výmenných relácii sa následne prejavila aj v ukazovateľoch reálneho dôchodku. Predstih reálneho rastu HDP pred RHDD a RHND je znázornený na Grafe 6. RHDD bol v roku 2006 v porovnaní s rastom HDP nižší až o 1,6%. Pričom pri porovnaní rastu HDP s RHND, ktorý zaznamenáva aj saldo domácich subjektov a zahraničia, sú tieto rozdiely ešte výraznejšie. V roku 2006 bol tento rozdiel 2,1% a v roku 2005 až 3,5%. 6
ZÁVER Alternatívne ukazovatele výkonnosti, ktoré zachytávajú vplyv výmenných relácii, zreteľne zaznamenávajú nižšie prírastky oproti reálnemu rastu HDP. Za prehlbujúcou sa obchodnou stratou SR a nepriaznivým vývojom výmenných relácii treba hľadať historicko-politické súvislosti, globálne exogénne ale aj endogénne činitele každej krajiny. Malá otvorená ekonomika v podmienkach SR ma obmedzené možnosti na korekciu nepriaznivých vonkajších javov, preto je potrebné aby sa zamerala na zlepšenie endogénnych činiteľov, ktoré zlepšujú postavenie domácich vývozcov v zahraničí a vývoj cien v zahraničnom obchode. Ide napríklad o presun k aktivitám s vyššou pridanou
hodnotou, zameranie sa na sofistikované výrobky, náročnejšie technológie, zvyšovanie kreditu obchodných značiek domácej krajiny v zahraničí, zapojenie do medzinárodných odbytových sietí, či sledovanie módnych trendov.
„Tento príspevok (článok) vznikol s podporou grantovej agentúry VEGA v rámci projektu č. 1/4653/07 Makroekonomické aspekty konvergencie ekonomiky Slovenskej republiky ku eurozóne“.
893
LITERATÚRA
[1] EUROSTAT: Structural Indicators, Luxembourg, EUROSTAT 2007. [2] ECFIN: Statistical Statistical Annex of European Economy SPRING 2008. Brussels [3] DONOVAL M.: Výmenné relácie v zahraničnom obchode, Bratislava, NBS, Biatec ročník 14, 9/2006 [4] KADEŘÁBKOVÁ A.: Proces konvergence v nových členských zemích EU, Praha, CES VŠEM 2007, Working Paper No 6., [5] SPĚVÁČEK V., Česká ekonomika ve světle alternatívních ukazatelu ekonomické výkonnosti a blahobytu, Bratislava, SAV, Ekonomický časopis,55/2007, [6] SPĚVÁČEK V., VINTROVÁ R., HÁJEK M., ŽDÁREK V.: Růst, stabilita a konvergence české ekonomiky v letech 1996-2005, Praha, CES VŠEM 2005, Working Paper No 11. [7] ŠIKULOVÁ, I. Konvergencia v procese Európskej Menovej Integrácie. Bratislava, Ekonomický ústav SAV, 2006. [8] SLOVSTAT, www.statistics.sk [9] VINTROVÁ, R.: Co neodhaluje HDP při analýze ekonomického růstu a reálné konvergence. Praha, CES VŠEM 2005, Working Paper No 1. [10] VINTROVÁ, R.: Reálná a nominální konvergence české ekonomiky k Evropské unii, Praha, CES VŠEM 2006, Working Paper No 5.
894
