Spravodaj
’ sukulentov Klubu kaktusárov a pestovatelov ’ Pieštany Predseda klubu:
Editor:
Sídlo klubu:
Jana Michálková Ing. Robert Slávik Mestské kultúrne stredisko Telefón: +421 (905) 789 945 Telefón: +421 (902) 366 600 Ul. A. Dubčeka 27 Email:
[email protected] Email:
[email protected] 921 01 Piešťany Za obsahovú a vecnú náplň uverejnených príspevkov zodpovedá autor. Pretlač článkov, výňatkov a ilustrácií je povolený len s predchádzajúcim súhlasom KKaPS Piešťany.
Navštívte nás na adrese http://www.kkapspiestany.eu, Ročník III. číslo 2/2008 Napíšte nám na náš e-mail:
[email protected] Pravidelné stretnutia a akcie v roku 2008 a ich program 5.jún – od 8.00 hod inštalovanie výstavy 6. – 8. jún – KLUBOVÁ VÝSTAVA 21. jún – II. ročník sympózia KAKTUSÁRSKE PIEŠŤANY 2008 Program: 8.00 ‐ burza rastlín 10.00 ‐ otvorenie 10.15 – 1. prednáškový blok PHDr.Adolf Tomandl ‐ Haworthie Ing.Križanová, N.Čerňanský – Rozmnožovanie z meristémov +exkurzia v laboratóriu 12.30 ‐13.30 – prestávka 13.30 – 2. prednáškový blok Mgr. Rudy Krajča – Brazília (pokrač.2007) Ing.Gabriel Vereš – Mrazuvzdorné kaktusy Ing.Pavel Heřtus – Ecuador 2008
Júl – august – prázdniny 12.september – návšteva zbierky P.Klobušického 27. sept. – ZÁJAZD do Chrudimi 10.október – prednáška –J. Hrudková 7. november – prednáška – R. Slávik 5.december – Mikulášske posedenie
...... a máme tu sezónu..... Každý rok sa tešíme na našu hlavnú kaktusársku sezónu a s ňou prichádzajú akcie jednotlivých klubov. V tomto momente môžem povedať, že ak by som sa mal zúčastniť iba tých akcií, ktoré ma najviac zaujímajú, tak by som bol prakticky každý víkend preč a to by určite spôsobilo v rodine nemalé problémy. Preto sa vždy snažím zredukovať počet akcií na prijateľné minimum a to ako aj pre mňa, tak aj pre moju rodinu. Každopádne si z týchto akcií odnášam neuveriteľné množstvo dojmov, informácií a samozrejme rastlín, po ktorých som túžil a stoj čo stoj som ich chcel vlastniť. Každoročný rozpočet na tieto rozmary sa mi podarí pravidelne prekonať a to by som bol schopný ich v pohode zdvojnásobiť. Preto si určujem hranice, kde sa môžem dostať aj s ohľadom na priestorové a časové možnosti. V našom klubovom roku sme sa zase vybrali na „rodinný výlet“ do okolia Brna a smelo môžem skonštatovať, že to bola tá najlepšia voľba. Zbierky boli nádherné, ponuka predčila naše očakávania a organizácia bola zvládnutá na vysokej úrovni a po rokoch možno konštatovať, že sme na chlp dodržali vopred stanovený plán. Za to patrí poďakovanie všetkým, ktorí priložili ruku k organizácii. Viac sa o výlete dočítate v článku na stranách štyri a päť. Ja osobne dúfam, že kaktusárskych akcií bude minimálne toľko ako doteraz a záujemcov o tieto rastliny bude pribúdať, aby sme mali s kým pohovoriť o našej spoločnej záľube aj v budúcnosti. Robert Slávik
Záplava kvetov v zbierke Jara Reháka.
1
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
Neostalo len pri slovách... Jana Michálková
Pohľad pred
Miešame betón
Paľo v úlohe murárskeho majstra
Vyhhrňme si rukávy...
Vrámci rozvíjajúcej sa spolupráce so SZአv Piešťanoch sme sa rozhodli pomôcť s vnútornou rekonštrukciou kaktusového skleníka. Nápad sa zrodil pri pohľade na tamojšie smutné kaktusy v hlavičkách našich dám Majky a Janky, pričom tá druhá aj vymyslela kompletný scenár premeny. 19.04 sme po prvý raz zaťali krompáčom a 04.06 sme mohli ohlásiť hotovo! Samozrejme rastliny sa budú priebežne dopĺňať, preto, každý kto by chcel poskytnúť, má dvere otvorené. Všetko to je len o ochote pomôcť spropagovať našu spoločnú záľubu aj medzi mladými a tým zabezpečiť budúcnosť kaktusárenia u nás. Ďakujem tým členom, ktorí priložili ruku k dielu, neľutovali svoj voľný čas pre výsledok myšlienky, ktorá v konečnom dôsledku bude slúžiť širokej verejnosti, pretože po sprístupnení botanickej záhrady v areáli školy, sa skleník stane jej súčasťou. Danišková, Rusňáková, Michálková st. a ml., Rybár, Brezinský, Pecháč, Jesenský, Hubinák a z Krúžku mladých Schwarzbacher a Ševčíková, plus 2 mimokluboví odpracovali spolu 130 hod. Fotografie hovoria o všetkom. 2
Prvý výkop
Doviezli šalovačky
Terén pripravený
Na rade sú rastliny
Živé kamene alebo Mesemb alebo Aizoaceae/časť II./Robert Slávik 3. Rozšírenie Mesemb sa vyskytujú najmä v južnej a juhozápadnej časti Afrického kontinentu a výskyt postupuje hore na severozápad cez Namaqualand, Richtersveld, Buschmanland smerom do Namíbskej púšte a centrálnej časti juhozápadnej Afriky, teda Namíbie. Na takto rozsiahlej ploche sa vyskytuje obrovské množstvo rodov a druhov, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu. Je veľmi pozoruhodné, že niektoré druhy sa vyskytujú na obrovských plochách a sú považované za miestnu burinu na rozdiel od druhov, ktoré sa vyskytujú na veľmi obmedzenom areáli čo niekedy predstavuje iba malý kopček alebo dokonca skalu. Najznámejšou oblasťou výskytu je oblasť Knersvlakte, ktorá je súčasťou Namaqualandu a je nazývaná aj „zlatou baňou sukulentov“. Táto Titanopsis calcarea oblasť je preslávená nízkymi kopčekmi pokrytými bielym štrkom a v podstate nie je možné urobiť krok, aby ste nestúpili na rastlinu z tejto čeľade. Vyskytujú sa tu zástupcovia rodov tzv.živých kameňov, ale tak isto sú tu aj rastliny tzv.kríčkovitých druhov. Vo svojej podstate sa celá oblasť výskytu rozdeľuje na dve časti. Prvou časťou je región so zrážkami cez zimu. Obdobie rastu je cez krátku studenú sezónu a rastové formy, ktoré sa tu vyskytujú sú menšie ako v regióne s letnými zrážkami. Táto oblasť sa rozdeľuje ešte na niekoľko menších oblastí, ktoré sú charakteristické výskytom určitých spoločenstiev a druhov. Druhou časťou regiónu je oblasť so zrážkami v letnom období. V tejto oblasti sa vyskytuje podstatne menej zástupcov tejto čeľade. 4. Pestovanie Lithops olivacea
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
Pestovanie rastliniek z tejto čeľade sa v žiadnom prípade nedá
paušalizovať a preto boli rôznymi autormi rozdelené do skupín podľa vzrastu, tvaru stoniek, tvaru plodov ap. Dokonca aj rastliny, ktoré sú príbuzné vyžadujú rozličné pestovateľské podmienky a tým nám pestovateľom prinášajú do života problémy a na druhej strane aj výzvy, ktoré nás nútia hľadať spôsob ako zvíťaziť nad ich neprispôsobivosťou, neklíčivosťou ........ Napríklad polovica rastlín rodu Lampranthus sú rastliny pochádzajúce z oblasti so zimnými zrážkami a druhá polovica je z oblasti s letnými zrážkami. Na svojej terase pestujem tieto rastliny v hlbokom kvetináči v pôde kúpenej v supermarkete a kvitnú nádhernými fialovými kvetmi. Doteraz mi nie je známy druhový názov tejto rastliny. Postupným rozdelením rastlín do skupín sa vyprofilovali aj pestovatelia a medzi najviac pestovanú skupinu patria tzv.živé kamene. Ak si porovnáme dva najviac pestované rody z tejto skupiny, tak rod Conophytum začína v našich podmienkach rásť koncom leta a začiatkom jesene. Cez zimu rastliny vyžadujú iba jemné rosenie a tak isto aj na jar. Na druhej strane je rod Lithops, ktorý oddychuje po odkvitnutí, teda na jeseň a v zime. S rastom začnú až v neskorej jari a pokračujú v raste do kvitnutia na jeseň. V našich rastlín Dorotheanthus supermarketoch sa môžete stretnúť so semenami bellidiformis, ktoré kvitnú rôznymi odtieňmi farieb počas celého leta a spríjemnia prostredie našich záhrad. Rast jednotlivých rodov a druhov sa odlišuje a to nielen medzi rodmi ale aj vo vnútri rodov. Niektoré rody sú jednoročné, čo znamená že každoročne sa obnovuje populácia zo semien, niektoré sa dožívajú desiatok rokov. Pestovať tieto rastliny možno vo voľnej kultúre, hlavne kríčkovité druhy, ktoré dorastajú väčších rozmerov (až kry), na druhej strane sú rastliny, ktoré sa považujú za ťažko pestovateľné a tieto vyžadujú skleník alebo iný chránený priestor, ktorý ale musí byť veľmi dobre vetraný. Veľmi dôležitou požiadavkou týchto rastlín je pohyb vzduchu, na ktorý sú zvyknuté z domoviny. 3
Cheiridopsis caroli‐schmidtii
Dinteranthus sp.
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
Výstava KK Brno
Výstava KK Brno
Ing. Mária Danišková
Dvojdňový výlet za krásou kaktusových a sukulentných rastlín sa začal klasicky – pred SPP v Novom Meste n/Váhom všetkých pozdravila vedúca zájazdu a hlavná organizátorka – naša predsedníčka Janka, kto mohol – pripil si na úspech cesty Romanovou chýrnou marhuľovicou a kolóna 4 áut, na ktorých sa viezlo 14 našich členov a 1 osoba z radov „širokej verejnosti“ vyrazila za „hranice všedných dní.“ Jednoznačne možno skonštatovať: BOL TO VYDARENÝ VÝLET. Prečo? Lebo neboli žiadne komplikácie, žiadne stresy, žiadne nehody, žiadne nezhody a kaktusových výpestkov sme si priniesli tááááketo množstvo (keby sa dalo ukázať, tak ukážeme) ☺ Čo sme videli. Najprv sme pristáli na výstave kaktusov v Brne – Bystrci, ktorú tradične usporiadal KK Astrophytum Brno. Môžem povedať, že to bola Pani Výstava. Celkové aranžmán veľmi ladné, výstavné kusy rastlín boli výstavné, prostredie príjemné a usporiadatelia ústretoví. Ľutovali sme len, že sme mali na ňu, a hlavne na nákup málo času. Budúcnosť však ukázala, že to bolo aj výhodné. Z výstavy si nás odviedol p. Drápela. Jeho zbierka si zaslúži jedničku s hviezdičkou pre jej perfekcionalitu vo všetkom. V zoradení, zotriedení, ošetrení, proste v kráse. Ak som takto vychválila prvú zbierku, ktorú sme navštívili, som zvedavá, aké prívlastky nájdem pre tie ostatné. Hneď v tej nasledujúcej, sme mali jedinečnú príležitosť obdivovať špičkovú zbierku wigginsií, určite naj nielen u nás, ale aj v EU. Jej majiteľ p.Stuchlík nás ochotne sprevádzal svetom notocactusov, ktorý mu učaroval. Zbierka Ing. Josefa Odehnala nám vyrazila dych už nadobro a myslím, že medzi nami neostal ani jeden, ktorý odteraz nebude mať nejakú tú sulku vo vlastnej zbierke. V mene piešťanského KKaPS sme pánu prezidentovi zablahoželali
p.Drápela vo svojom kráľovstve
Rozlúčka s Knéslovými
p.Stuchlík vysvetľuje
p.Čadek v zajatí našich členov
4
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
k životnému jubileu a nechýbalo ani tradičné šampanské, ktoré síce buchlo prevelice, ale na škodu zúčastnených, lebo zo zeme sa šampanské nedá piť. Ale hlavná vec je, že sa o to zaslúžil sám oslávenec, ktorému želáme toľko zdravia a šťastia, koľko črepiniek z fľaše pozmetal. V zbierke p.Metely sme si najprv zašportovali po strmých schodoch vedúcimi do skleníka, aby sme vzápätí prískokmi či v podrepe donekonečna mohli vyberať z ponuky prebytkov. Zbierkové rastliny nemali chybu. Večer patril Starobrnu, zážitkom, a o 8.00 sme už v pozore stáli pred hangárom p.Krajču a on sám nás svojím nenapodobiteľným humorom previedol kaktusovým kráľovstvom. GPS nás spoľahlivo doviedla aj k ďalšiemu cieľu cesty p.Kuchaříkovi v Topolanoch. Kto tam už bol, vie o čom chcem hovoriť, kto nie ‐ nech neváha a ide sa presvedčiť. Kufre áut boli malé už včera, no tu začínajú praskať vo švíkoch. Zbýšov blízko a náš starý známy, p.Ryšavý nás už aj víta v svojej zbierke. Kroky mnohých z nás mieria presne tam, kde vedia, že nájdu ukážkové feráky, astrophytá, aj zakvitnuté echinocereusy. Ďalšie srdečné privítanie i ďalšie strmé schody do skleníkov nás čakajú u manž. Knéslových. Nádherné, celé desaťročia pestované kaktusy očaria každého návštevníka. Slová sú zbytočné. Záver patril p.Karolovi Čadekovi v Uherskom Brode, o ktorom sme sa dozvedeli zo stránok Notosekcie. Ako nazvať to, čo sme videli? Jednoznačne Raj kaktusov. Každá z navštívených zbierok bola úchvatná svojím spôsobom, ako sa hovorí, že až srdce bolí, a každá bola iná. Skláňame sa pred vami, páni kaktusári. Ďakujeme Vám za zážitok, ktorý ste nám pripravili. Dokonca, k záveru nášho zájazdu ktosi z účastníkov poznamenal: „Na Morave je asi najväčšia hustota pestovaných kaktusov na svete“. A čo na záver? No len to, že na budúci rok chceme zasa takéééé!!!!!!!!!!
p. Odehnal vynáša požiadavky našich členov
Dodatočná gratulácia a bozk k 70‐ke
p.Metela v obliehaní
p.Ryšavý zratúva
p.Kuchařík kontroluje zoznam požadovaných rastlín
5
p.Rudy Krajča ochotne odpovedá a vysvetľuje
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
F
seriál / Marcela Rusňáková FACHEIROA – (Britton&Rose 1920) ‐ meno rodu je prebraté z Brazílskeho výrazu pre kaktusy – Facheiro. FEROCACTUS – (Britton&Rose 1922) ‐ začiatok tohto rodového mena je latinské ferox čo znamená divý, krutý a poukazuje na silné tŕne tohto rodu. Divo otŕnený kaktus. xFEROBERGIA – meno hybridného rodu vzniklo zlúčením mien rodičov Ferocactus a Leuchtenbergia. FICINDICA – (St.‐Lag.) (Ficindica => Opuntia) FLORESIA – (Krainz&Ritter) (Floresia => Haageocereus) FLORIBUNDA – (Ritter 1979) (Floribunda => Cipocereus) FOBEA – (Frič) (Fobea => Escobaria) FRAILEA– (Britton&Rose 1922) ‐ meno je po Španielovi Mauelovi Frailem, narodenom v roku 1850, ktorý dozeral na štátnu zbierku kaktusov amerického ministerstva hospodárstva v čase keď Britton a Rose pripravovali svoju knihu. FLORIBUNDA – (Ritter 1979) (Floribunda => Cipocereus) FRIESIA – (Frič) (Friesia => Parodia) FURIOLOBIVIA – (Y.Itô) (Furiolobivia => Echinopsis) FAUSTOCEREUS – (Ritter)
Ročníková práca našej najmladšej členky Marcelky, akože ináč – o kaktusoch.
6
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
Parodia maxima / Jozef Rybár Túto parodiu objavil Ritter v roku 1931 v Bolivii – Cieneguillas provincia Mendez. Popísal ju v roku 1964, ale v roku 1967 ju premenoval Krainz na Parodiu maassii variacia comutans. Ritter s premenovaním nesúhlasil a tak vznikol spor o autorstvo a názov. Trvá na pôvodnom názve Parodia maxima, pretože táto je od Krainzovej parodie maassii variacia comutans podľa neho veľmi vzdialená jak tvarom, tak i náleziskom. Názov Parodia maxima ako jej názov napovedá je najväčšia známa parodia a patri do skupiny parodii s hrubými a veľkými zakrivenými, alebo hákovitými ostňami. Má jasne rozlíšiteľné 4‐stredové ostne. V roku 1979 som od pána Šatného získal 2 kusy navrúbľovaných semenáčikov Parodie maxima na Eriocereus jusbertii. Tak ako postupne rástli čo do veľkosti, tak sa menil hlavne vzhľad ostňov. Zvlášť stredové ostne sa postupne zväčšovali a menili svoju farbu. Z pôvodnej žltohnedej až na tmavohnedú. Nové mladé ostne pri temene rastliny sú vždy žltohnedé ako to ukazuje fotografia. Približne asi desaťročné prvýkrát zakvitli žltými kvetmi priemeru asi 4 cm. kvitnutie však po celý čas rastu bolo a je nepravidelné a ak aj obidve rastliny zakvitli súčasne, tak semená som získal zriedkavo. Možno je to spôsobené tým, že nemám pre ne vyhradené trvalé stanovište. V lete ich pestujem v skleníku a na zimu ich sťahujem do svetlej miestnosti v byte s teplotou 8‐15°C, nie vždy na tom istom mieste. Za čas kvetuschopnosti som získal semená asi sedemkrát z ktorých som vypestoval semenáčiky a následne mladé rastliny, ktoré pestujem ako pravokorenné. Keď matečné rastliny dosiahli výšku asi 25 cm ich vzhľad na podnoži sa stal neprirodzený a tak som rozmýšľal čo s nimi urobím. Vedel som, že dovtedy sa mi nepodarilo žiadnu zrezanú parodiu spravokoreniť, tak som sa rozhodol, že ich zrežem s asi 1 cm veľkou podnožou a takto ich zakorením. Toto sa mi po čase Rastlina zo zbierky autora podarilo a takto zakorenené som ich zasadil do substrátu, kde vyzerajú ako by boli pravokorenné. Moje rastliny majú výšku asi 52cm,12 rebier, telo rastliny v priemere 11 cm a s ostňami v priemere 19 cm. 10‐12 bielych okrajových ostňov 2‐3 cm dlhých. 4 zakrivené stredové ostne smerujúce do strán 6‐7 cm dlhé, spodný smerujúci šikmo dolu. Areoly v hornej časti rastliny sú bielo plstnaté, v spodnej časti hnedé až lysé. Vzhľadom na svoj vek, asi 30 rokov, sú každé leto v plnom raste a s napätím očakávam dokedy sa mi ich podarí udržať takto vitálne. Jihlavskí kolegovia u nás Po návšteve výstavy a zbierok v Trnave, zavítalo 22 členov jihlavského KK k nám do Piešťan. Najprv ich vo svojej zbierke privítal Jožko Rybár, potom pr. Michálková, kde si okrem prehliadky euphorbií prečítali náš Spravodaj a predseda p. Janoušek sa podpísal do klubovej Kroniky . Nasledovala exkurzia v zbierke pr. Samuhela a potom českí priatelia pokračovali smerom na Trenčín. Pozvanie k nim na Vysočinu máme vo vrecku. 7
Klub kaktusárov a pestovateľov sukulentov Piešťany / Ročník III. číslo 2 / 2008
SKALNÁ RUŽA STREŠNÁ (Sempervivum tectorum) /Marcela Rusňáková ‐ je považované za jedno z najbezpečnejších prírodných liečiv nezanechávajúci žiadne nežiaduce účinky. Liečivé účinky Sempervív, teda skalných ruží, poznali už Plinius a Discorides. Zatiaľ čo Plinius (23 – 79 n.l.) vo svojom diele Naturalis Historiae – opisuje využitie štiav z rozdrvených listov tejto rastliny na liečbu kožných chorôb, spálenín, obarenín, liečbu kurieho oka, mozoľov, bradavíc, k utíšeniu rán po bodnutí hmyzom, na skľudnenie svrbenia a pálenia očí, ako aj na stíšenie bolestí ucha, ale aj ako liek na herpes či pásový opar (lokálna infekcia z vírusu ovčích kiahní), Discorides (40 – 90 n.l.) v diele Materia Medica rozšíril výpočet chorôb ešte o pásomnicu. Rimania šťavu zo skalných ruží pokladali za veľmi účinný prostriedok proti húseniciam ohrozujúcich ich úrodu, ale liečiteľské využitie z tohto obdobia nie je známe. Napriek tomu všetky civilizácie rovnako Sempervivum pripisovali schopnosť ochrániť obydlia pred nešťastím, zlými duchmi a hlavne pred úderom blesku, a preto ho vysádzali na strechy domov (odtiaľ je odvodený aj český názov pre Sempervivum – netřesk). Tento zvyk na vidieku pretrvával ešte v nie tak dávnej minulosti. V súčasnosti sa skalné ruže pestujú hlavne ako okrasa záhrad a skaliek a len veľmi málo ľudí pozná ich liečivé schopnosti. Pravdou je, že Sempervivum má podobné účinky ako aloe.
Plinius aj Discorides mali pravdu a naše babičky ho bežne používali na všetky možné kožné neresti ktoré títo múdri grécky liečitelia opisovali (hádam až na tie bradavice, na tie je u nás dobrý lastovičník). Doplniť sa dajú snáď ešte liečivé účinky na opuchy, letné pehy, krvné podliatiny, rezné rany a popŕhlenia. Pri kožných neduhoch sa rozrezal najtučnejší list a buď jeho šťava, alebo priamo dužina sa prikladali na postihnuté miesto. Šťava obsahujúca množstvo výživných látok ranu ochladí a dezinfikuje, a tiež pôsobí protizápalovo. Podobne sa postupuje aj pri bolestiach ucha. Taktiež je možné šťavu použiť na zmäkčovanie stvrdnutej kože na chodidlách, alebo hydratovať ňou vysušenú pokožku rúk, či lakťov. Priaznivo vraj pôsobí aj proti bolestiam hlavy, kedy vtierame šťavu na spánky. Vnútorne sa skalné ruže používali ako nálev či zriedená šťava, ktorá sa pila, alebo kloktala pri bolestiach v krku a prechladnutí. Čaj z čerstvých listov sa podával pri bronchitíde a zápaloch ústnej dutiny. Takéto využitie sa však v súčasnosti už vyskytuje len veľmi zriedka. V lekárňach možno ale dostať homeopatické lieky s výťažkom zo Semperviv. Šťava zo skalných ruží si zachováva liečivé účinky aj po zmrazení a následnom rozmrazení, čo je ideálne pre mestského človeka, ktorý napriek jednoduchému pestovaniu, nemajú takúto možnosť.
BLAHOŽELÁME Dagmar Schmidtová – 18.04 Juraj Juríček – 21.04 Jana Michálková – 24.04 Karol Hubinák – 30.04 Tibor Lamoš – 04.05
Jaroslav Rehák – 12.06 Pavol Klobušický – 12.06 Anton Grgač – 13.06 Roman Benedikovič – 20.06 Peter Pecháč – 09.07 8