POJISTN› OBZOR 9 2000 RO»NÕK LXXVII
Vyd·v·: »esk· asociace pojiöùoven jako odborn˝ mÏsÌËnÌk ËeskÈho pojiöùovnictvÌ. RedakËnÌ rada: Ing. Petr Bl·ha, Otokar Cudlman, doc. Ing. Jaroslav DaÚhel, CSc. (mÌstop¯edseda), Ing. Milan Dubsk˝, Ing. VladimÌr HavlÌËek, RNDr. Marcela Havlov·, PhDr. Jan K·brt, Mgr. Miroslav Langhammer, Ing. Hana MatÏjËkov·, Ing. Jaroslav MesrömÌd, CSc. (p¯edseda), Ing. Milan Odehnal, KvÏtoslava Voglov·, Ing. Miluöe Zemanov· äÈfredaktorka: Mgr. Eva Trojanov· Adresa: Telefon: Fax: E-mail:
115 30 Praha 1, Na Po¯ÌËÌ 12 (02) 2487 5629, 2487 5613 (02) 2487 5625
[email protected] [email protected]
Grafick· ˙prava, sazba, lito: GrafickÈ studio Weber Tisk: »eskÈ tisk·rny s.r.o., Pardubice ISSN 0032-2393 Rozöi¯uje: A.L.L. PRODUCTION (soukrom· distribuËnÌ firma), PodÏbradsk· 24, 190 00 Praha 9. Tel.: (02) 683 21 50, fax: (02) 684 77 31. Objedn·vky a p¯edplatnÈ na adrese: A.L.L. PRODUCTION, box 732, 111 21 Praha 1. VyplÚte, prosÌm, h˘lkov˝m pÌsmem sloûenky typu ÑCì. Do kolonky Ñzpr·va pro p¯Ìjemceì napiöte: Pojistn˝ obzor. P¯edplatitelÈ ve SlovenskÈ republice poölou sloûenkou typu ÑCì zvolenou Ë·stku p¯edplatnÈho, zv˝öenou o 10 Sk, na bankovnÌ p¯evod do »R, na adresu soukromÈ firmy: L. K. PERMANENT, PP 4, 834 14 Bratislava 34. Telefon: (07) 4445 3711. Fax: (07) 4437 3311. Do kolonky Ñzpr·va pro p¯Ìjemceì rovnÏû napiöte: Pojistn˝ obzor. Pod·v·nÌ novinov˝ch z·silek povoleno »eskou poötou, s.p. OZSe» ⁄stÌ nad Labem, dne 21. 1. 1998, j.zn.P ñ 330/98. Pod·v·nÌ novinov˝ch z·silek povoleno ÿeditelstvÌm poötovnÌ p¯epravy Praha, Ëj. 1692/94 ze dne 27. 7. 1994. Inzerce: VeökerÈ informace pod· redakce. Nevyû·danÈ rukopisy a fotografie nevracÌme. P¯etisk: Povolen pouze se souhlasem redakce a p¯i zachov·nÌ autorsk˝ch pr·v. © »esk· asociace pojiöùoven Internet: http://www.cap.cz Cena: 15 KË (17 Sk) »Ìslo bylo p¯ed·no do v˝roby: 16. 8. 2000 Pojistn˝ obzor je Ëlenem Mezin·rodnÌ organizace odbornÈho pojiöùovacÌho tisku.
2
OBSAH »eskÈ pojiöùovnictvÌ Ëek· jeötÏ hodnÏ pr·ce (Eva Trojanov·) ............................................. 3 Zkuöenosti s pojistn˝mi podvody v†ûivotnÌm pojiötÏnÌ (Miluöe MatÏjkov·) ........................ 4 ⁄razovÈ pojiötÏnÌ a†pojistnÈ podvody (Ing. Stanislav Poklop) .............................................. 5 Podvody v†pojiötÏnÌ uölÈho v˝dÏlku (JUDr. Jaroslav äubrt) .................................................6 Rozvoj slovenskÈho poistnÈho trhu v†rokoch 1993ñ1999 (Ing. Eva Kafkov·) .................... 9 Konference EAST MEETS WEST (ml) .............................................................................. 11 Internet v†poisùovnÌctve (RNDr. J·n KrajËÌk) ....................................................................... 12 ZemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ v†»eskÈ republice (Ing. V·clav Vilhelm, CSc.) .................................. 15 ZajiötÏnÌ v LatinskÈ Americe (Libuöe Dvo¯·Ëkov·) ............................................................. 16 Pojistn˝ podvod aneb co se takÈ m˘ûe st·t (jk) .................................................................. 16 MobilnÌ poradenstvÌ ñ inspirace pro pojiöùovny (JUDr. Pavel Koc·bek, JUDr. Tom·ö KonÌËek) ........................................................................................................ 17 Z†nov˝ch pr·vnÌch p¯edpis˘ (JUDr. Ji¯ina Kotrbat·) ......................................................... 18 Konference o aktu·lnÌch ot·zk·ch pojiöùovnictvÌ a penzijnÌch fond˘ (Ing. Rostislav Prokeö) ........................................................................................................ 18 Telegraficky (Eva Trojanov·) ................................................................................................ 19
CONTENTS Much work still ahead for the Czech insurance industry (Eva Trojanov·) Experience with fraud in life insurance (Miluöe MatÏjkov·) Accident insurance and insurance fraud (Ing. Stanislav Poklop) Fraud in the loss of earnings insurance (JUDr. Jaroslav äubrt) Development of the Slovak insurance market in 1993ñ1999 (Ing. Eva Kafkov·) Internet in insurance (RNDr. J·n KrajËÌk) Agricultural insurance in the Czech Republic (Ing. V·clav Vilhelm, CSc.) Reinsurance in Latin America (Libuöe Dvo¯·Ëov·) Mobile consulting ñ inspiration for insurance companies (JUDr. Pavel Koc·bek, JUDr. Tom·ö KonÌËek) From new legal provisions (JUDr. Ji¯ina Kotrbat· ) Conference on burning issues in insurance and pension funds (Ing. Rostislav Prokeö) By telegraph (Eva Trojanov·)
CALLING TO YOUR ATTENTION This monthís issue of Pojistn˝ obzor opens with an interview of Thomas M¸nkel, the CEO of Allianz pojiöùovna, a.s. , under the title of Much work still ahead for the Czech insurance industry. The first questions are aimed at his assessment of the legislation on insurance which has come into effect recently. Mr. M¸nkel acknowledges the step forward it represents by filling certain gaps in the regulation of the insurance industry, but warns against the dangers of setting premiums too low, as the new MTPL Application Decree does, and against the inadequacies of the qualifications required of insurance intermediaries. Hopefully, the tax legislation now under consideration will also contribute to the growth of a market which has made great strides in a matter of ten years and, though with some caution, can bear to be compared with the European insurance industry. Finally, a mention is made of how Allianz is handling holocaust claims. Fraud in the loss of earnings insurance is a systematization of experience acquired as a result of launching an innovative product on the Czech insurance market. In spite of all measures taken, the Ñinsurance of loss of earningsì is one of the products most prone to being fraudulently abused. The article lists a series of typical misinformations usually provided by fraudsters when taking out the insurance or when filing a claim, as well as the indicators, i.e. conducts which should be watched and interpreted as warning signals. Tips for detecting fraud are provided, listing and analyzing various suspicions. The rules for fraud prevention are summarized in the conclusion. POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
V
loÚskÈm a letoönÌm roce za v˝raznÈho p¯ispÏnÌ »eskÈ asociace pojiöùoven spat¯ilo svÏtlo svÏta nÏkolik pro pojiöùovnictvÌ v˝znamn˝ch a dlouho oËek·van˝ch z·kon˘. Mezi nejd˘leûitÏjöÌ pat¯Ì z·kon Ë. 168/1999 Sb., pojiötÏnÌ odpovÏdnosti za ökodu zp˘sobenou provozem vozidla a z·kon Ë. 363/1999 Sb. o pojiöùovnictvÌ. Jak˝ majÌ podle vaöeho n·zoru v˝znam pro rozvoj pojiöùoven na ËeskÈm trhu? Z·kon o tzv. povinnÈm ruËenÌ povaûuji za velk˝ krok kup¯edu. NicmÈnÏ nov˝ z·kon je jen urËit˝m kompromisem, protoûe mnohÈ problÈmy z˘st·vajÌ jeötÏ pojistnÏ technicky ne¯eöeny. Pro zaË·-
byl t¯eba krach Pojiöùovny MORAVA, a.s., vÌt·me, ûe je tu nÏkdo s ˙Ëinnou moûnostÌ kontroly hospoda¯enÌ pojiöùoven. PonÏkud zar·ûejÌcÌ novinkou a ne pr·vÏ ide·lnÌm ¯eöenÌm je povinnost rozdÏlenÌ univerz·lnÌch pojiöùoven na ûivotnÌ a neûivotnÌ. Podle mÈho n·zoru to nenÌ p¯Ìliö öùastnÈ na¯ÌzenÌ, protoûe tato problematika se d· ¯eöit jinak a jednoduöeji oddÏlen˝m ˙ËetnÌm a kontrolnÌm mechanizmem v r·mci univerz·lnÌ pojiöùovny. Z obdobn˝ch p¯Ìpad˘ ze zahraniËÌ totiû vÌm, ûe to moûnÈ je. NicmÈnÏ v obecnÏjöÌ rovinÏ povaûuji novÈ z·kony za velk˝ p¯Ìnos pro rozvoj pojistnÈho trhu v »eskÈ republice.
bÏla u maklȯ˘ z·kladnÌ pravidla jako jsou nap¯Ìklad podmÌnky registrace, zp˘sobilosti a povinnost sjednat profesnÌ pojiötÏnÌ odpovÏdnosti, kter· se t˝k· i pojiöùovacÌch agent˘. K dokonalosti je jeötÏ dlouh· cesta, ale d˘leûitÈ je i to, co m·me nynÌ k dispozici. Pravidla a n·roky na zprost¯edkovatele bude nutnÈ d·le up¯esÚovat a zvyöovat. JakÈ öance vidÌte na p¯ijetÌ novely z·kona o danÌch z p¯Ìjm˘, kter· by zv˝hodnila ûivotnÌ pojiötÏnÌ tak, aby od poË·tku p¯ÌötÌho roku bylo moûno urËitou sumu odeËÌtat od daÚovÈho z·kladu? PevnÏ vϯÌm, ûe novela z·kona o danÌch z p¯Ìjm˘ schv·lena bude.
ËenÌ nÏkter˝ch poslanc˘, kte¯Ì spolÈhajÌ na to, ûe tak klÌËov˝ problÈm, jak˝m je st·rnutÌ populace a jejÌ zabezpeËenÌ v penzijnÌm vÏku, m˘ûe ¯eöit v˝hradnÏ s·m st·t. Jakoby si neuvÏdomovali v˝voj v »eskÈ republice. Do budoucna bude nemoûnÈ, aby st·t zastal vöechno. A bez urËitÈ motivace se lidÈ pochopitelnÏ na ûivotnÌ a d˘chodovÈ pojiötÏnÌ orientovat nebudou. Z tohoto hlediska m· asociace pojiöùoven p¯ed sebou jeötÏ obrovsk˝ kus osvÏtovÈ pr·ce. OsobnÏ nepovaûuji za p¯Ìliö öùastnÈ a konstruktivnÌ diskuze o zamÏstnavatelsk˝ch penzijnÌch fondech na dobrovolnÈ b·zi. To by p¯edstavovalo jen dalöÌ obrovskÈ
»eskÈ pojiöùovnictvÌ Ëek· jeötÏ hodnÏ pr·ce Na ot·zky redakce PojistnÈho obzoru ohlednÏ stavu a v˝voje ËeskÈho pojiöùovnictvÌ odpovÌd· viceprezident »eskÈ asociace pojiöùoven, p¯edseda p¯edstavenstva a gener·lnÌ ¯editel Allianz pojiöùovny, a.s., Thomas M¸nkel.
Eva Trojanov· tek ovöem povaûuji i takov˝ v˝sledek za akceptovateln˝ kompromis. Z·roveÚ jej povaûuji za velk˝ ˙spÏch dlouholetÈho ˙silÌ »AP o zmÏnu tohoto druhu pojiötÏnÌ. Je totiû d˘leûit˝m sign·lem i pro rozvoj trhu, pro konkurenËnÌ moûnosti. D˘leûit˝m pokrokem je i nov˝ z·kon o pojiöùovnictvÌ, protoûe ¯eöÌ mnohÈ z toho, co bylo d¯Ìv problematickÈ aû nemoûnÈ. M˘ûe b˝t p¯ekvapenÌm, ûe jsem uvÌtal posÌlenÌ pravomocÌ Ministerstva financÌ, respektive dozoru nad pojiöùovnictvÌm, a s tÌm souvisejÌcÌ vÏtöÌ kontrolu nad pojiöùovnami. S p¯ihlÈdnutÌm k tomu, ûe i »AP m· z·jem na stabilizaci trhu a na tom, aby se neopakovaly p¯Ìpady, jak˝m POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
ExistujÌ nÏjak· dalöÌ nov· z·konn· ustanovenÌ, kter· pojiöùovn·m komplikujÌ ûivot? VelkÈ potÌûe se dajÌ oËek·vat v oblasti pojiötÏnÌ odpovÏdnosti za ökodu z provozu vozidla. StanovenÌ v z·sadÏ pevn˝ch Ëi regulovan˝ch sazeb nenÌ pro pojiöùovny dobr˝m ¯eöenÌm. P¯itom v n·vrhu »AP byla p¯esnÏ definov·na pravidla z·sad pro objektivnÌ v˝poËet pojistnÈho. M·me velkou obavu, ûe sazby nejsou dostaËujÌcÌ a ûe zejmÈna pro menöÌ pojiöùovny to bude znamenat jeötÏ velkÈ potÌûe. Z tohoto pohledu takovou regulaci nepovaûujeme za p¯Ìnos. Nerad bych vöak jen kritizoval, prvnÌ pokroky nastaly takÈ v oblasti zprost¯edkovatel˘ pojiötÏnÌ, kde chy-
Curriculum vitae: Thomas M¸nkel (40), ûenat˝, 1 dÌtÏ Po ˙spÏönÈm zakonËenÌ studiÌ psychologie na univerzitÏ v Heidelbergu pracoval mj. ve v˝voji produkt˘ a distribuËnÌch cest v pojiöùovacÌm koncernu AMB, poslÈze jako ¯editel Aachener M¸nchener Finanzdienstleistungen, odpovÏdn˝ za obchodnÌ koordinaci a kooperaci s BfG Bank. V letech 1993 ñ 1999 p˘sobil jako Ëlen p¯edstavenstva ve spoleËnostech Allianz v »eskÈ republice a ve SlovenskÈ republice. Od poË·tku letoönÌho roku je p¯edsedou p¯edstavenstva a gener·lnÌm ¯editelem Allianz pojiöùovny, a.s. Hovo¯Ì nÏmecky, anglicky, francouzsky a Ëesky. Je viceprezidentem »eskÈ asociace pojiöùoven.
Vede mÏ k tomu to, ûe v prvnÌm ËtenÌ v PoslaneckÈ snÏmovnÏ jeötÏ p¯ed pr·zdninami schv·lena byla, takûe z hlediska ËasovÈho prostoru je vöechno v po¯·dku. D·le je tu i podpora jak samotnÈ vl·dy, tak i ve¯ejnosti. MyslÌm, ûe ve¯ejnost si uû zvyk· na myölenku nevyhnutelnosti tohoto pojiötÏnÌ. TakÈ by tÌm byl set¯en rozpor a sv˝m zp˘sobem ne˙nosn· situace mezi ûivotnÌm pojiötÏnÌm komerËnÌch pojiöùoven a moûnostmi penzijnÌch fond˘, kterÈ jiû podporu st·tu majÌ. Jako problematickÈ se mi ale jevÌ p¯esvÏd-
v˝daje bez garantovanÈho v˝sledku. ProË se nepouËit z praxe s n·mi srovnateln˝mi st·ty? Nap¯Ìklad v Polsku nebo MaÔarsku pr·vÏ komerËnÌ pojiöùovny, vybavenÈ zkuöen˝m odborn˝m person·lem a zavedenou sÌtÌ poboËek, zabezpeËujÌ v˝bÏr a spr·vu finanËnÌch prost¯edk˘ pro tzv. penzijnÌ fondy. Nejedn· se ovöem o penzijnÌ fondy zn·mÈ z naöÌ praxe, ale fondy, kterÈ jsou souË·stÌ p¯ÌsluönÈho pil̯e soci·lnÌho d˘chodovÈho zabezpeËenÌ p¯i povinnÈm placenÌ pojistnÈho.
3
»eskÈ pojiöùovnictvÌ za 10 let uËinilo ohromn˝ skok ve svÈm v˝voji. Co mu podle v·s jeötÏ chybÌ, v Ëem jsou rozdÌly v porovn·nÌ s evropsk˝m pojiöùovnictvÌm? NemyslÌm si, ûe by to byl tak ohromn˝ skok. PodÌv·me-li se na absolutnÌ ËÌsla, tak snad ano. Byl jsem ale p¯ekvapen, kdyû jsem vidÏl p¯ed dvÏma nebo t¯emi lety anal˝zy a porovn·nÌ CEA. Tak t¯eba evropsk˝ v˝voj v oblasti ûivotnÌho pojiötÏnÌ v letech 1990ñ1996. »esk· republika jako jedin· mÏla negativnÌ v˝voj po zohlednÏnÌ inflace. V porovn·nÌ nejen se st·ty EU, ale i dalöÌmi evropsk˝mi zemÏmi m·me co doh·nÏt nejen v ûivotnÌm, ale i v dalöÌch druzÌch pojiötÏnÌ. TakÈ p¯i porovn·nÌ sazeb povinnÈho ruËenÌ, nap¯Ìklad v Polsku, MaÔarsku, Slovinsku a dalöÌch st·tech zjistÌte, ûe sazby v »eskÈ republice nedosahujÌ ani pr˘mÏrn˝ch, n˝brû jen podpr˘mÏrn˝ch hodnot. A nenÌ û·dn˝m p¯ekvapenÌm, ûe s tÌm pojiöùovny zaËÌnajÌ mÌt velkÈ starosti. Vzhledem k v˝voji legislativy v ûivotnÌm pojiötÏnÌ a d˘chodovÈm systÈmu se domnÌv·m, ûe i tady »AP Ëek· velk˝ kus pr·ce. To je vöak jedna strana mince, je nutno vidÏt takÈ pozitivnÌ v˝voj. Kdyû si uvÏdomÌme, ûe tu p¯ed deseti lety byla jedna monopolnÌ pojiöùovna a dnes je na trhu 43 konkurenËnÌch pojiöùoven, je to obrovsk˝ pokrok. Snad uû m·me za sebou f·ze, kdy se konkurence vyvÌjÌ Ñsv˝mì zp˘sobem, protoûe kdyû se podÌv·me nap¯Ìklad na pojiötÏnÌ pr˘myslu, jsme ve f·zi, a statistiky »AP to potvrzujÌ, ûe pojistnÈ jako takovÈ stagnuje, ale rizika a pojistnÈ Ë·stky stoupajÌ velice rychle. To znamen·, ûe sazby v˝raznÏ klesajÌ na takovou ˙roveÚ, ûe pro vÏtöinu pojiöùoven jsou takov· pojiötÏnÌ ztr·tov·. To jsou velice nezdravÈ tendence v˝voje. Dnes z·kaznÌk m˘ûe zaznamenat takÈ velk˝ rozdÌl v kvalitativnÌm v˝voji sluûeb, aù uû se to t˝k· vystupov·nÌ obchodnÌch z·stupc˘ pojiöùoven, informaËnÌch moûnostÌ, obsahu i ök·ly nabÌzen˝ch produkt˘ a podobnÏ. P¯i porovn·v·nÌ nÏkter˝ch produkt˘ Ëesk˝ch a nÏmeck˝ch pojiöùoven se dokonce
4
domnÌv·m, ûe nÏkterÈ ËeskÈ produkty jsou lepöÌ a propracovanÏjöÌ neû v NÏmecku. MyslÌm, ûe po tÈto str·nce nenÌ û·dnÈho d˘vodu k nÏjak˝m pocit˘m ÑmÈnÏcennostiì. Jak˝ je v·ö n·zor na spolupr·ci bank a pojiöùoven u n·s? Vöechny velkÈ banky dnes majÌ svoje pojiöùovny. Z ˙daj˘, kterÈ m·m k dispozici, je mi vöak jasnÈ, ûe jejich ˙zk· spolupr·ce je teprve v poË·tcÌch. P¯es 90 procent obchodu tÏchto pojiöùoven je realizov·no bez pomoci bank. Z¯ejmÏ p˘jde o dlouhodob˝ v˝voj, ve kterÈm se musÌ zmÏnit myölenÌ a poËÌn·nÌ ˙¯ednÌka banky, kter˝ si zatÌm nenavykl nabÌzet jinÈ produkty neû ˙zce bankovnÌ. Odhaduji, ûe prost¯ednictvÌm bank je uzav¯eno maxim·lnÏ 10 procent pojistn˝ch smluv. Asi potrv· jeötÏ lÈta, neû tato obchodnÌ cesta zaËne opravdu fungovat. NenÌ to zp˘sobeno ani tak mentalitou obyvatel, jako stavem bankovnictvÌ. Co se t˝k· role bank v oblasti asset managementu, tam pochopitelnÏ probÌh· ˙zk· spolupr·ce s pojiöùovnami, ale st·le ne na poûadovanÈ ˙rovni. P¯estoûe pojiöùovny jsou d˘leûit˝m a v˝znamn˝m z·kaznÌkem bank z dlouhodobÈho hlediska, nemyslÌm si, ûe by to banky umÏly ocenit. Je to pro mne nepochopitelnÈ. DomnÌv·m se ale, ûe v˝voj tyto vÏci srovn·. Na z·vÏr mi dovolte jednu specifickou ot·zku. Je zn·mo, ûe pojiöùovna Allianz pat¯Ì mezi pojiöùovny, kterÈ musely provϯovat a vypo¯·dat se s n·roky na ˙hradu z pojistek z 30. a 40. let. Snaha Allianz tuto soci·lnÌ a spoleËenskou odpovÏdnost ¯eöit je oceÚov·na. Jak˝ je souËasn˝ stav? Allianz spolupracuje na mezin·rodnÌ ˙rovni s p¯Ìsluön˝mi organizacemi, p¯ispÌv· na fond a pokud se vyskytne opr·vnÏn˝ n·rok, bezodkladnÏ jej ¯eöÌ. Pokud se na n·s nÏkdo obr·tÌ tady v »R, bezodkladnÏ jeho û·dost p¯ed·v·me mezin·rodnÌmu koordinaËnÌmu centru, kde probÌh· dalöÌ ¯ÌzenÌ. éadatel˘ nebylo mnoho, zd· se, ûe ölo spÌö o medi·lnÏ zveliËenou z·leûitost. DÏkuji za rozhovor.
Zkuöenosti s pojistn˝mi podvody v ûivotnÌm pojiötÏnÌ Miluöe MatÏjkov·, Nationale-Nederlanden, ûivotnÌ pojiöùovna
V
oddÏlenÌ underwritingu se objevila pojistn· smlouva na vysokou pojistnou Ë·stku. ZdravotnÌ dotaznÌk nevykazoval û·dnÈ problÈmy a proto byl klient do pojiötÏnÌ p¯ijat. PoslÈze s odstupem nÏkolika m·lo t˝dn˘ se na centr·lu obr·tila opr·vnÏn· osoba s ozn·menÌm ˙mrtÌ klienta, ke kterÈmu mÏlo dojÌt jiû t¯etÌ den po uzav¯enÌ pojistnÈ smlouvy. JistÏûe k tÈto situaci m˘ûe dojÌt. Ale tato skuteËnost byla podnÏtem k tomu, ûe se celÈ z·leûitosti zaËala vÏnovat maxim·lnÌ pozornost. KromÏ indik·toru data PU jsme zjistili rozpor ve jmÈnu klienta na pojistnÈ smlouvÏ a na ozn·menÌ pojistnÈ ud·losti. Jednalo se o z·mÏnu jednoho pÌsmene. NavÌc jiû zmÌnÏn· data p¯edstavovala vÌkend ñ datum sjedn·nÌ p·tek veËer a k pojistnÈ ud·losti doölo v rannÌch hodin·ch v nedÏli. Ve spolupr·ci s policiÌ bylo postupnÏ zjiötÏno, ûe: ñ poradce m· zn·mÈho, kter˝ je hasiËem ˙tvaru hl. m. Prahy, ñ v nedÏli r·no byl tento hasiË Ëlenem v˝jezdu k tÏûkÈ dopravnÌ nehodÏ, ñ telefonicky kontaktoval naöeho pojiöùovacÌho poradce a nadiktoval mu vöechny pot¯ebnÈ ˙daje k vyplnÏnÌ pojistnÈ smlouvy a dÌky n·hodÏ, kdy si öpatnÏ rozumÏli, ve jmÈnÏ bylo zamÏnÏno pÌsmeno, ñ n·slednÏ sepsali ozn·menÌ pojistnÈ ud·losti a uplatnili n·rok na pojistnÈ plnÏnÌ. Oba dva byli odsouzeni za pojistn˝ podvod. DalöÌ podobn˝ p¯Ìpad ñ uzav¯enÌ pojistnÈ smlouvy po ˙mrtÌ pojiötÏnÈho ñ pr·vÏ vyöet¯uje policie. OpÏt se jedn· o podvodnÈ jedn·nÌ poradce ve spolupr·ci s opr·vnÏnou osobou. Indik·torem bylo opÏt datum PU, podpis opr·vnÏnÈ osoby a typ sjednanÈho pojiötÏnÌ, kter˝ byl zcela p¯izp˘soben pojistnÈ ud·losti. N·sledujÌcÌ z·leûitost nebyla nikdy jednoznaËnÏ prok·z·na, p¯estoûe vöe nasvÏdËovalo tomu, ûe se o pojistn˝ podvod jednalo.
* Pojistn· smlouva byla tentokr·t * *
*
* *
*
*
*
*
sjedn·na opravdu na vysokou pojistnou Ë·stku. PojiötÏn˝m byl obËan z asijskÈ republiky b˝valÈho SSSR. SouË·stÌ pojistnÈ smlouvy byly zdravotnÌ dotaznÌky, prohlÌdka v naöem smluvnÌm zdravotnickÈm za¯ÌzenÌ i finanËnÌ rozvaha. Klient mÏl povolen dlouhodob˝ pobyt v »R, vystaven˝ ûivnostensk˝ list a byl zaps·n v obchodnÌm rejst¯Ìku. K pojistnÈ ud·losti doölo pomÏrnÏ velice brzy po uzav¯enÌ smlouvy (cca 3 mÏsÌce). Opr·vnÏn· osoba ñ sestra pojiötÏnÈho ñ p¯iletÏla dokonce osobnÏ v doprovodu svÈho manûela nahl·sit pojistnou ud·lost. P¯ÌËinou ˙mrtÌ byl z·sah elektrick˝m proudem p¯i opravÏ staröÌho magnetofonu doma v Uzbekist·nu. Nastalo dlouhotrvajÌcÌ aktivnÌ proöet¯ov·nÌ pojistnÈ ud·losti p¯es opr·vnÏnou osobu, p¯es konzul·t i p¯es jednotlivÈ ˙¯ady v mÌstÏ nehody, kterÈ n·m dod·valy pot¯ebnou dokumentaci. Ze vöech zdroj˘ byla dokumentace identick·. Jedin· sporn· z·leûitost byla zjiötÏna soudnÌm znalcem v oboru kriminalistiky a pÌsmoznalectvÌ. LÈka¯skÈ zpr·vy, dodatky k lÈka¯sk˝m zpr·v·m, potvrzenÌ prokuratury o smrti a dopis zaslan˝ opr·vnÏnou osobou byly velmi pravdÏpodobnÏ vytiötÏny na jednÈ laserovÈ tisk·rnÏ. Tuto skuteËnost jsme vöak nemohli pouûÌt. Na öet¯enÌ se podÌlela zajiöùovna, dalöÌ vyöet¯ovacÌ org·ny v »ech·ch ale i renomovanÈ mezin·rodnÌ detektivnÌ firmy, kterÈ prov·dÏly öet¯enÌ p¯es svÈ poboËky v MoskvÏ ñ bohuûel bez˙spÏönÏ. Vöe bylo nakonec ukonËeno nabÌdkou k dohodÏ o narovn·nÌ ze strany naöÌ spoleËnosti, kterou opr·vnÏn· osoba ihned akceptovala. PomÏrnÏ Ëast˝m podvodem jsou
POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
vÏdomÏ ne˙plnÈ a nepravdivÈ odpovÏdi ve zdravotnÌm dotaznÌku, kterÈ buÔ vedou k tomu, ûe se od pojistnÈ smlouvy odstoupÌ, protoûe by pro svÈ vysokÈ riziko nebyla v˘bec akceptov·na nebo se odmÌtne pojistnÈ plnÏnÌ, neboù je skuteËnost neuveden· ve zdravotnÌm dotaznÌku p¯ÌËinou pojistnÈ ud·losti. SpoleËn˝m rysem tÏchto p¯Ìpad˘ b˝v·, ûe opr·vnÏnÈ osoby odmÌtajÌ spolupracovat p¯i öet¯enÌ pojistnÈ ud·losti nebo fakt, ûe zdravotnÌ dokumentaci klienta z doby p¯ed uzav¯enÌm pojistnÈ smlouvy nelze zÌskat ani od praktick˝ch lÈka¯˘. Tato patov· situace br·nÌ bÏûnÈmu vy¯ÌzenÌ pojistnÈ ud·losti a v krajnÌch p¯Ìpadech se fin·lnÌ ¯eöenÌ p¯enech·v· justiËnÌm org·n˘m. DalöÌ pojistn˝ podvod, kter˝m naöe spoleËnost utrpÏla velkou ökodu byl opÏt zaloûen na falöov·nÌ podpis˘. * V pr˘bÏhu pomÏrnÏ kr·tkÈ doby uzav¯el jeden pojiöùovacÌ poradce nÏkolik jednor·zov˝ch pojiötÏnÌ s pomÏrnÏ vysokou pojistnou Ë·stkou. * Vöechny splÚovaly podmÌnky celkovÈho underwritingu. * V dobÏ, kdy byl tento poradce na delöÌ dovolenÈ, byly smlouvy zruöeny a odbytnÈ zasl·no na ˙Ëet, kter˝ byl uveden na pÌsemn˝ch v˝povÏdÌch. * Byli jsme upozornÏni bankou, neboù tento vysok˝ obnos byl ihned po doruËenÌ na ˙Ëet v hotovosti vybr·n pachatelem, kterÈho se nepoda¯ilo identifikovat. * P¯estoûe vöechny pracovnice vûdy prov·dÏjÌ kontrolu na z·kladÏ porovn·nÌ podpis˘ v˝povÏdi pojistnÌka s uzav¯enou smlouvou, bÏûn˝m pohledem nebyly zjistitelnÈ û·dnÈ v˝raznÈ rozdÌly. Teprve odborn˝ grafologick˝ rozbor odhalil, ûe podpisy byly faleönÈ. Cel˝ p¯Ìpad je st·le v soudnÌm ¯ÌzenÌ. JeötÏ bych se na okraj zmÌnila, ûe mezi dalöÌ podvody, se kter˝mi se naöe spoleËnost setkala, pat¯Ì takÈ pojiöùov·nÌ tzv. Ëern˝ch duöÌ nebo zpronevÏra pojistnÈho pojiöùovacÌm poradcem. (P¯ÌspÏvek ze semin·¯e »AP z 31. 5. 2000 k prevenci vyöet¯ov·nÌ a indikaci pojistn˝ch podvod˘ v oblasti pojiötÏnÌ osob.) POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
V
e svÈm p¯ÌspÏvku se chci podÏlit o zkuöenosti pracovnÌk˘ ˙seku pojiötÏnÌ osob Kooperativy, pojiöùovny, a.s. v oblasti pojistnÈho podvodu v ˙razovÈm pojiötÏnÌ. Protoûe vöak ve dvou ze t¯Ì kauz, o kter˝ch se zmÌnÌm, byly pokusy o pojistn˝ podvod zamϯeny ze strany klient˘ i na dalöÌ pojiöùovny, domnÌv·m se, ûe tyto zkuöenosti je moûnÈ zevöeobecnit na cel˝ n·ö pojistn˝ trh. Na ˙vod nÏkolik obecn˝ch ˙vah k pojistnÈmu podvodu v ˙razovÈm pojiötÏnÌ. Pojistn˝ podvod obecnÏ lze definovat jako ˙mysln˝ trestn˝ Ëin s cÌlem zÌskat neleg·lnÌ finanËnÌ prospÏch z pojistnÈ smlouvy. V individu·lnÌm ˙razovÈm pojiö-
TÌm nechci ¯Ìci, ûe klient nem˘ûe b˝t pojiötÏn vÌce smlouvami ˙razovÈho pojiötÏnÌ, to samoz¯ejmÏ m˘ûe, ale vzhledem k tomu, ûe pojiöùovny vÏtöinou umoûÚujÌ sjednat ˙razovÈ pojiötÏnÌ pouze do urËitÈ v˝öe pojistn˝ch Ë·stek, ti obËanÈ, kte¯Ì sjedn·vajÌ ˙razovÈ pojiötÏnÌ s ˙myslem na nÏm vydÏl·vat, hledajÌ pr·vÏ cestu, jak tato omezenÌ jednotliv˝ch pojiöùoven obejÌt. V obdobÌ tÏsnÏ po poË·tku pojiötÏnÌ mÌv· podvod v ˙razovÈm pojiötÏnÌ vÏtöinou charakter poökozenÌ, kterÈ fakticky vzniklo jeötÏ p¯ed poË·tkem pojiötÏnÌ, ale pojistiteli je prezentov·no jako poökozenÌ vzniklÈ jiû za platnosti uza-
⁄razovÈ pojiötÏnÌ a pojistnÈ podvody Ing. Stanislav Poklop, Kooperativa, pojiöùovna, a.s. tÏnÌ se setk·v·me s p¯edstÌran˝mi pojistn˝mi ud·lostmi a zejmÈna pak s jevem Ñp¯ekr˝v·nÌ pojistekì. Vznik pojistnÈho trhu v »eskÈ republice po roce 1990, kdy skonËil monopol jednÈ st·tnÌ pojiöùovny, zn·sobil moûnosti pro pojistnÈ podvody v ˙razovÈm pojiötÏnÌ tÌm, ûe nÏkte¯Ì klienti pojiöùoven spekulujÌ na uzav¯enÌ pojistn˝ch smluv u nÏkolika pojiöùoven na vysokÈ pojistnÈ Ë·stky a vzhledem k existujÌcÌ legislativÏ (podle z·kona o pojiöùovnictvÌ povinnost mlËenlivosti, kter· neumoûÚuje vz·jemnou informovanost pojiöùoven o tÏchto skuteËnostech) spolÈhajÌ na to, ûe pojiöùovny nic z·vaûnÈho nezjistÌ.
v¯enÈ pojistnÈ smlouvy. V pr˘bÏhu platnosti pojistnÈ smlouvy m˘ûe mÌt podvod charakter spÌöe ˙myslnÏ zp˘sobenÈho Ëi neexistujÌcÌho poökozenÌ. Je moûno rozliöovat dva druhy podvod˘: profesion·lnÌ a p¯ÌleûitostnÈ. Profesion·lnÌho podvodu se dopouötÏjÌ organizovanÈ skupiny, kterÈ dokonale znajÌ pojistn˝ mechanizmus. P¯Ìkladem je i jedna z kauz, o kter˝ch se nÌûe zmÌnÌm. P¯ÌleûitostnÈho podvodu se dopouötÏjÌ jednotlivÌ obËanÈ, kte¯Ì chtÏjÌ zÌskat penÌze, na nÏû nemajÌ za norm·lnÌch okolnostÌ podle pojistnÈ smlouvy n·rok. Tento druh podvod˘ je velmi Ëast˝, je obtÌûnÏji odhaliteln˝ neû profesion·lnÌ
podvod a je p¯itom nejvÏtöÌm zdrojem ztr·t pojiöùoven. Pro boj proti pojistn˝m podvod˘m je d˘leûitÈ vytv·¯et a udrûovat centr·lnÌ poËÌtaËovÈ datab·ze. Datab·ze jednotliv˝ch pojistitel˘ jim umoûÚujÌ ovϯit si, kolik pojistn˝ch smluv a na jakÈ pojistnÈ Ë·stky m· pojiötÏn˝ uzav¯eno nebo zda pojiötÏn˝ mÏl neobvykle vysok˝ poËet pojistn˝ch ud·lostÌ. Vytvo¯enÌ datab·ze podez¯el˝ch klient˘, nap¯. v r·mci »eskÈ asociace pojiöùoven, do nÌû by ËlenskÈ pojiöùovny mÏly p¯Ìstup, nar·ûÌ na r˘znÈ p¯ek·ûky, zejmÈna na legislativu o ochranÏ obËansk˝ch svobod a na jiû zmÌnÏnou povinnost mlËenlivosti, i kdyû znalost takov˝ch ˙daj˘ je pro boj s pojistn˝m podvodem nezbytn·. NavÌc, pokud pojiöùovna utrpÌ ökodu zp˘sobenou podvodem, p¯enese jejÌ rozsah na vöechny ostatnÌ drûitele pojistek za pouûitÌ techniky rozloûenÌ rizika. PodvodnÈ jedn·nÌ tudÌû vede nejenom k poökozenÌ pojiöùovny, ale vöech pojiötÏn˝ch. Pro sp·ch·nÌ podvodu existujÌ p¯ÌznivÈ podmÌnky tehdy, kdyû u pojistitele chybÌ obez¯etnost. Ne vûdy je nap¯. vyûadov·no ovϯenÌ totoûnosti, kdyû pojiötÏn˝ navötÌvÌ lÈka¯e nebo zdravotnickÈ za¯ÌzenÌ za ˙Ëelem vyöet¯enÌ, coû m˘ûe vÈst k tomu, ûe se pojiötÏn˝ nech· zastoupit nÏk˝m jin˝m. PodobnÏ tomu bylo i v jednÈ z n·sledujÌcÌch kauz, se kter˝mi bych v·s chtÏl sezn·mit: Kauza Ë. 1 V tÈto kauze je celkem 17 obvinÏn˝ch, z toho dva lÈka¯i a 15 klient˘ pojiöùoven. Jeden z lÈka¯˘ je jiû p˘ldruhÈho roku ve vyöet¯ovacÌ vazbÏ, ostatnÌ obvinÏnÌ jsou vyöet¯ov·ni na svobodÏ. »·stka, o kterou byly pojiöùovny celkem p¯ipraveny, ËinÌ 10 mil. KË. PrvnÌ podnÏt k öet¯enÌ vyöel ze strany jednÈ pojiöùovny, kter· byla upozornÏna anonymnÌm dopisem na ˙dajnÏ fingovan˝ ˙raz konkrÈtnÌho klienta, kterÈmu bylo vyplaceno pojistnÈ plnÏnÌ za tÏlesnÈ poökozenÌ zp˘sobenÈ ˙razem souËasnÏ nÏkolika pojiöùovnami. Jednalo se o plnÏnÌ za zlomeninu kosti loÔkovitÈ (os naviculare), a to na z·kladÏ dokumentace a rentgenov˝ch snÌmk˘, kterÈ mÏly pojiöùov-
5
ny doloûeny. Pojiöùovna, kter· podala podnÏt, si nechala provÈst rentgenovÈ vyöet¯enÌ ruky tohoto klienta, ËÌmû se zjistilo, ûe na p˘vodnÌm rentgenovÈm snÌmku (kter˝m byla skuteËnÏ diagnostikov·na zlomenina kosti loÔkovitÈ) nenÌ jeho ruka, protoûe tento klient uvedenou zlomeninu v˘bec neutrpÏl. Klient tvrdÌ, ûe snÌmky se zlomeninou mu dodal lÈka¯, lÈka¯ naopak tvrdÌ, ûe zmiÚovanÈ snÌmky si klient donesl s·m a ûe on na jejich z·kladÏ stanovil uvedenou diagnÛzu. Pojiöùovna p¯edala celou z·leûitost policii a jejÌm öet¯enÌm se p¯iölo na dalöÌ podvody, kdy jeden a t˝û rentgenov˝ snÌmek byl pouûit vÌcekr·t (protoûe se opakovala zlomenina kosti loÔkovitÈ) a nynÌ se dle sdÏlenÌ policie snÌmek ztratil nebo zdrav˝ klient poslal za sebe na rentgenovÈ vyöet¯enÌ jinou osobu, kter· ˙raz skuteËnÏ mÏla apod. NejËastÏjöÌmi ˙razy byly, kromÏ jiû zmÌnÏn˝ch zlomenin kosti loÔkovitÈ, ˙razy s poökozenÌm kolennÌch kloub˘ a p·te¯nÌch obratl˘. Jeden z klient˘, kter˝ se dopustil podvodu, vlastnÌ maklȯskou spoleËnost, kter· sjedn·v· pojiötÏnÌ pro ¯adu pojiöùoven. Na tÈto kauze se potvrzuje, ûe poranÏnÌ velk˝ch kloub˘ (kolennÌch, ramennÌch) mohou b˝t zdrojem pokus˘ o pojistn˝ podvod, a to zejmÈna, jedn·-li se o ˙raz bezprost¯ednÏ po poË·tku pojiötÏnÌ. V sil·ch pojiöùoven nenÌ mnohdy snadnÈ zÌskat zdravotnÌ dokumentaci pojiötÏnÈho z obdobÌ pr·vÏ p¯ed poË·tkem pojiötÏnÌ, aby si mohly ovϯit, zda kloub byl p¯ed pojiötÏnÌm v po¯·dku Ëi nikoliv. Kauza Ë. 2 V tomto mÏsÌci bylo v souvislosti s uv·dÏnou kauzou Ë. 1 vzneseno obvinÏnÌ v˘Ëi dalöÌm dvÏma osob·m, z nichû jedna jako obchodnÌ z·stupce uvedenÈ maklȯskÈ spoleËnosti uzavÌrala pojistnÈ smlouvy podstatnÈ vÏtöinÏ obvinÏn˝ch klient˘. V tÈto kauze se jedn· o podez¯enÌ z uzav¯enÌ pojistnÈ smlouvy aû po vzniku tÏlesnÈho poökozenÌ zp˘sobenÈho ˙razem, kdyû ˙raz nastal v den poË·tku pojiötÏnÌ. Je velice pravdÏpodobnÈ, ûe v souvislosti s tÌmto p¯Ìpadem bude
6
obvinÏn dalöÌ lÈka¯, na nÏhoû dostala policie anonymnÌ dopis a souËasnÏ na jeho Ëinnost byla, zatÌm neofici·lnÏ, upozornÏna jednou pojiöùovnou. ZmÌnÏn˝ lÈka¯ se specializuje na pop·leniny u jednoho klienta, kter˝ je pojiötÏn na pomÏrnÏ vysokou Ë·stku dennÌho odökodnÈho za pracovnÌ neschopnost a kter˝ od srpna 1999 do ˙nora letoönÌho roku utrpÏl t¯ikr·t pop·leniny, jejichû rozsah byl nep¯imϯen˝ popsanÈmu ˙razovÈmu dÏji. Kauza Ë. 3 V tÈto kauze jde o pojistn˝ podvod, p¯i kterÈm byly dvÏ pojiöùovny p¯ipraveny o 3,3 mil. KË. Klientovi bylo vyplaceno jednor·zovÈ plnÏnÌ a potÈ placena mÏsÌËnÌ renta, a to na z·kladÏ pravomocnÈho rozsudku mÏstskÈho soudu. ObvinÏnÌ bylo vzneseno v˘Ëi jednomu klientovi a t¯em lÈka¯˘m, z nichû jeden jiû zem¯el. Klient mÏl v roce 1993 autonehodu, p¯i kterÈ ˙dajnÏ utrpÏl ˙raz hlavy a za t¯i t˝dny potÈ mozkovou mrtvici, kter· dle soudnÏ znaleckÈho posudku byla n·sledkem uvedenÈho ˙razu. V roce 1998 poû·dal klient naöi pojiöùovnu o dokonËenÌ likvidace plnÏnÌ za trvalÈ n·sledky uvedenÈho ˙razu. Likvid·tor vyû·dal zdravotnÌ dokumentaci klienta ze dvou nemocnic (v jednÈ byl klient hospitalizov·n dva dny po ˙razu, ve druhÈ byl lÈËen pro mozkovou mrtvici ñ tato nemocnice vöak odmÌtla s naöÌ pojiöùovnou jakoukoliv spolupr·ci). Po sezn·menÌ se s dokumentacÌ bylo z¯ejmÈ, ûe z hlediska ˙razovÈ pojistnÈ ud·losti nenÌ vöe v po¯·dku, a proto byla z·leûitost p¯ed·na org·n˘m Ëinn˝m v trestnÌm ¯ÌzenÌ. Z uveden˝ch p¯Ìpad˘ vypl˝v·, ûe je t¯eba, aby pojiöùovny vÌce spolupracovaly na odhalov·nÌ pojistn˝ch podvod˘, k Ëemuû by mÏla p¯ispÏt i nov· pr·vnÌ ˙prava povinnosti mlËenlivosti podle ustanovenÌ ß 39 z·kona o pojiöùovnictvÌ, kter˝ vstoupil v platnost dnem 1. 4. 2000. (P¯ÌspÏvek ze semin·¯e »AP z 31. 5. 2000 k prevenci vyöet¯ov·nÌ a indikaci pojistn˝ch podvod˘ v oblasti pojiötÏnÌ osob.)
V
roce 1997 vstoupila Allianz pojiöùovna, a.s., na pojistn˝ trh v »eskÈ republice s ÑpojiötÏnÌm uölÈho v˝dÏlkuì. Jedn· se o pojiötÏnÌ zabezpeËujÌcÌ pojiötÏnÈho pro p¯Ìpad n·hlÈ ztr·ty v˝dÏlku z d˘vodu lÈËenÌ nemoci Ëi n·sledk˘ ˙razu, kterÈ si vyû·d· nemoûnost vykon·v·nÌ dosavadnÌ pracovnÌ Ëinnosti. P¯i vytv·¯enÌ produktu bylo k dispozici jen m·lo zkuöenostÌ s tÌmto druhem pojiötÏnÌ a byli jsme si vÏdomi moûnosti jeho snadnÈho zneuûitÌ. Proto bylo snahou vytvo¯it takovÈ kontrolnÌ mechanismy, kterÈ by co moûn· nejvÌce zamezily podvodn˝m jedn·nÌm Ëi je zcela znemoûnily. Uöl˝ v˝dÏlek je i p¯es vöechna p¯ijat· opat¯enÌ jeden z nejvÌce zneu-
ñ PojiötÏn˝ zamlËuje nemoci, kter˝mi trpÏl v p¯edch·zejÌcÌ dobÏ nebo trpÌ p¯i uzavÌr·nÌ pojistnÈ smlouvy, pop¯ÌpadÏ zatajuje jinÈ skuteËnosti souvisejÌcÌ s jeho zdravotnÌm stavem rozhodnÈ pro uzav¯enÌ pojistnÈ smlouvy (nap¯Ìklad pracovnÌ neschopnosti v minulosti, kterÈ byly delöÌ 21 dn˘, absolvov·nÌ odvykacÌch k˙r). PojiötÏn˝ p¯edpokl·d·, ûe bude v budoucnu Ëasto nemocen (mnohdy m· jiû pl·novanou operaci) a domnÌv· se, ûe pojiöùovna nebude jeho zdravotnÌ stav v r·mci öet¯enÌ pojistnÈ ud·losti doöet¯ovat. ZejmÈna se jedn· o zatajov·nÌ chronick˝ch onemocnÏnÌ jako jsou:
Podvody v pojiötÏnÌ uölÈho v˝dÏlku JUDr. Jaroslav äubrt, Allianz pojiöùovna, a.s. ûiteln˝ch pojistn˝ch produkt˘. Aby mohli pracovnÌci pojiöùoven efektivnÏ zneuûitÌ produktu p¯edch·zet a odhalovat podvodn· jedn·nÌ, musejÌ bezpodmÌneËnÏ zn·t zp˘soby spekulativnÌch jedn·nÌ a okolnosti, kterÈ nasvÏdËujÌ podvodnÈmu jedn·nÌ, tzv. indik·tory podvodn˝ch jedn·nÌ. Podvodn· jedn·nÌ m˘ûeme dÏlit podle ËasovÈho hlediska na jedn·nÌ uskuteËnÏn· p¯i uzavÌr·nÌ pojistnÈ smlouvy nebo uskuteËÚovan· p¯i uplatÚov·nÌ n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ. Podvodn· jedn·nÌ uskuteËÚovan· p¯i uzavÌr·nÌ pojistnÈ smlouvy
* Zatajov·nÌ zdravotnÌho stavu p¯i sjedn·v·nÌ pojiötÏnÌ
hypertenze, diabetes mellitus, nemoce p·te¯e, zaûÌvacÌch org·n˘ (ûaludek, j·tra, slinivky), velk˝ch kloub˘ atd., operace ûluËnÌku, ûaludku, tot·lnÌ endoprotÈza kyËelnÌho kloubu atd. ñ ObchodnÌ z·stupce p¯i sjedn·nÌ pojiötÏnÌ s·m zlehËÌ onemocnÏnÌ, kter· by klient eventu·lnÏ uvedl, ve snaze nedÏlat si komplikace s p¯ijetÌm pojistnÈ smlouvy.
* Sjedn·nÌ dennÌ d·vky ve v˝öi, kter· neodpovÌd· jeho Ëist˝m p¯Ìjm˘m. ñ PojiötÏn˝ nem· û·dnÈ ËistÈ p¯Ìjmy ve smyslu vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnek (je nezamÏstnan˝ nebo mu nezamÏstnanost POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
hrozÌ, m· nezdanÏnÈ p¯Ìjmy ñ nap¯. prod·v· ve st·nku, jehoû majitelem je nÏkdo jin˝ a od nÏho dost·v· dennÌ Ñmzduì), pop¯ÌpadÏ m· ËistÈ p¯Ìjmy nÌzkÈ a spolÈh· na skuteËnost, ûe v r·mci likvidaËnÌho öet¯enÌ nebude provϯov·n jeho skuteËn˝ Ëist˝ p¯Ìjem a tudÌû bude pobÌrat pojistnÈ plnÏnÌ, kterÈ bude vyööÌ neû jeho p¯edch·zejÌcÌ Ëist˝ p¯Ìjem. Podvodn· jedn·nÌ p·chan· v pr˘bÏhu pojiötÏnÌ p¯i uplatÚov·nÌ n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ (vlastnÌ realizace podvodnÈho jedn·nÌ, jeû byla pojiötÏn˝m zam˝ölena jiû zamlËenÌm skuteËnostÌ p¯i uzavÌr·nÌ pojistnÈ smlouvy)
* PojiötÏn˝ p¯edstÌr· pojistnou ud·lost spoËÌvajÌcÌ v onemocnÏnÌ Ëi ˙razu, nebo uv·dÌ jinou dobu vzniku ˙razu, pop¯ÌpadÏ p¯edstÌr· ˙razov˝ mechanizmus. ñ PojiötÏn˝ je zdr·v, ale po dohodÏ s oöet¯ujÌcÌm lÈka¯em Ëi bez dohody (p¯edstÌr·nÌm subjektivnÌch potÌûÌ) si nech·v· vystavovat pracovnÌ neschopnost, p¯iËemû vykon·v· d·le svoji podnikatelskou Ëinnost (OSV»), pop¯ÌpadÏ nedodrûuje lÈËebn˝ reûim a dÏl· Ñmelouchyì. ñ PojiötÏn˝ lokalizuje vznik ˙razu do doby po poË·tku pojiötÏnÌ, i kdyû ˙raz nastal p¯ed sjedn·nÌm pojiötÏnÌ, mnohdy po dohodÏ s obchodnÌm z·stupcem ñ poË·tek pojiötÏnÌ od n·sledujÌcÌho dne v nÏkter˝ch tarifech (sobota, nedÏle). ñ PojiötÏn˝ p¯edstÌr· ˙raz, i kdyû se jedn· o chronickÈ postiûenÌ ñ zejmÈna u zad a kolennÌch kloub˘, distorze (uplatÚuje plnÏnÌ v ËekacÌ dobÏ ñ ËekacÌ doba v p¯ÌpadÏ ˙razu totiû odpad·).
* PojiötÏn˝ z·mÏrnÏ prodluûuje pracovnÌ neschopnost ñ UvedenÈho jedn·nÌ se dopouötÌ s·m p¯edstÌr·nÌm subjektivnÌch potÌûÌ, kter˝m neodpovÌdajÌ objektivnÌ klinick· vyöet¯enÌ, pop¯ÌpadÏ po dohodÏ s oöet¯ujÌcÌm lÈka¯em.
*
PojiötÏn˝ bÏhem trv·nÌ pojiötÏnÌ ukonËÌ v˝dÏleËnou Ëinnost
POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
(stane se nezamÏstnan˝m, ukonËÌ samostatnou v˝dÏleËnou Ëinnost, p¯ejde do jinÈho zamÏstn·nÌ s v˝raznÏ niûöÌm v˝dÏlkem,atd.) a uvedenou zmÏnu nenahl·sÌ pojistiteli. SpolÈh· na to, ûe pojistitel neovϯuje jeho pracovnÌ za¯azenÌ.
nÌ (proË by platil na dalöÌ pojistnÈ obdobÌ?). ñ Ne˙plnÈ vyplnÏnÌ ozn·menÌ o vzniku pojistnÈ ud·losti. Nap¯Ìklad nenÌ ˙myslnÏ vyplnÏna kolonka, kdy doölo k ˙razu nebo zda nemocÌ klient trpÏl jiû v d¯ÌvÏjöÌ dobÏ.
* ZatajenÌ jin˝ch skuteËnostÌ d˘-
* PracovnÌ za¯azenÌ pojiötÏnÈho ñ PojistnÈ ud·losti urËit˝ch profesÌ v urËit˝ch roËnÌch obdobÌch, nap¯Ìklad stavebnÌ ¯emeslnÌci v zimnÌch obdobÌch, topiËi v letnÌch obdobnÌch. ñ PojiötÏnÌ, kte¯Ì vykon·vajÌ pracovnÌ ËinnostÌ, kterÈ jsou v souËasnÈ dobÏ nejvÌce ohroûeny nezamÏstnanostÌ (hornÌci, ocel·¯i a podobnÏ). Firmy, kterÈ konËÌ svou Ëinnost, samy doporuËujÌ sv˝m zamÏstnanc˘m, aby Ñvyuûiliì PN. ñ OSV» ñ obchodnÌ a zprost¯edkovatelsk· Ëinnost, hostinötÌ, ËÌönÌci.
leûit˝ch pro likvidnost pojistnÈ ud·losti. ñ Jedn· se o celou ök·lu moûnostÌ zatajenÌ skuteËnostÌ d˘leûit˝ch pro posouzenÌ opr·vnÏnosti n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ z hl·öenÈ pojistnÈ ud·losti. PojiötÏn˝ p¯i uplatÚov·nÌ n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ z·mÏrnÏ neuv·dÌ ˙daje, o kter˝ch si je vÏdom, ûe by mohly vÈst k neplnÏnÌ Ëi omezenÌ pojistnÈho plnÏnÌ. P¯edevöÌm jde o: ñ okolnosti vzniku ˙razu (alkohol, n·vykovÈ l·tky, pracovnÌ ˙razy ñ zatajenÌ, ˙mysln˝ trestn˝ Ëin, profesion·lnÌ sport), ñ uv·dÏnÌ jin˝ch diagnÛz onemocnÏnÌ (je si vÏdom, ûe za nemoce vzniklÈ p¯ed poË·tkem pojiötÏnÌ neplnÌme, a takÈ, ûe neplnÌme za urËitÈ diagnÛzy ñ tÏhotenstvÌ, psychiatrickÈ potÌûe, kosmetickÈ z·kroky, odvykacÌ k˙ry). Indik·tory spekulativnÌch jedn·nÌ (okolnosti svÏdËÌcÌ o moûnosti podvodn˝ch a spekulativnÌch jedn·nÌ)
* P¯i hl·öenÌ pojistnÈ ud·losti: ñ Pojistn· ud·lost je hl·öena v kr·tkÈ dobÏ po poË·tku pojiötÏnÌ, v p¯ÌpadÏ ˙razu ihned po poË·tku pojiötÏnÌ, v p¯ÌpadÏ nemoci tÏsnÏ po uplynutÌ ËekacÌ doby anebo jeötÏ v r·mci jejÌm pr˘bÏhu, nebo naopak je hl·öena pozdÏ, pojiötÏn˝ se snaûÌ zma¯it moûnost nasazenÌ kontrolnÌch mechanizm˘. ñ Hl·öenÌ nÏkolika pojistn˝ch ud·lostÌ najednou anebo zv˝öen· frekvence pojistn˝ch ud·lostÌ (v kr·tkÈ dobÏ hl·öeno vÌce pojistn˝ch ud·lostÌ). ñ V·znoucÌ dluhy na pojistnÈm v dobÏ hl·öenÌ pojistnÈ ud·losti. Klient zaplatil prvnÌ pojistnÈ a nynÌ pojistnÈ nehradÌ, neboù pojiötÏnÌ uzav¯el se spekulativnÌm ˙myslem vyl·kat pojistnÈ plnÏ-
* Chov·nÌ klienta p¯i vy¯izov·nÌ pojistnÈ ud·losti. ñ PojiötÏn˝ se neust·le telefonicky dom·h· pojistnÈho plnÏnÌ, vyhroûuje medializacÌ vÏci, jejÌm p¯ed·nÌm soudu a podobnÏ. P¯itom dostateËnÏ p¯i likvidaci nespolupracuje ñ nep¯edkl·d· poûadovanÈ podklady nutnÈ k likvidaci pojistnÈ ud·losti, neboù si je vÏdom, ûe by jejich p¯edloûenÌm prakticky Ñodhalilì svÈ spekulativnÌ jedn·nÌ (nap¯. doloûenÌ v˝öe p¯Ìjm˘, ËestnÈ prohl·öenÌ o nepodnik·nÌ v dobÏ pracovnÌ neschopnosti, doloûenÌ trv·nÌ zamÏstn·nÌ, zasl·nÌ v˝pisu ze zdravotnÌ pojiöùovny a podobnÏ. Jedn· se o jist˝ druh n·tlaku za ˙Ëelem zÌsk·nÌ pojistnÈho plnÏnÌ s tÌm, ûe pojiöùovna podlehne jeho n·tlaku a vÏc ¯·dnÏ neproöet¯Ì. Zkuöenosti hovo¯Ì o tom, ûe klient, kter˝ se takto chov·, b˝v· zpravidla Ñspekulantì.
ñ Formul·¯e o pojistnÈ ud·losti vyplÚuje oöet¯ujÌcÌ lÈka¯ klient˘m, kte¯Ì majÌ trvalÈ bydliötÏ ve vÏtöÌ vzd·lenosti od jeho ordinace. ñ PojiötÏn˝ mÏnÌ v pr˘bÏhu pracovnÌ neschopnosti bezd˘vodnÏ oöet¯ujÌcÌho lÈka¯e. ñ Formul·¯ o pojistnÈ ud·losti vyplnil lÈka¯, se kter˝m jiû m·me zkuöenosti vypovÌdajÌcÌ o moûnÈm podvodnÈm jedn·nÌ, na kterÈm se podÌlel. ñ AbsentujÌcÌ nebo ne˙pln· (pop¯ÌpadÏ p¯episovan·) zdravotnÌ dokumentace pojiötÏnÈho.
* OstatnÌ indik·tory moûnÈho podvodnÈho jedn·nÌ. ñ Nezvykle vysokÈ ökodnÌ procento obchodnÌho z·stupce, kter˝ pojistnou smlouvu uzavÌral. ñ TrestnÌ stÌh·nÌ klienta (vÏtöinou se o nÏm dozvÌme ze zdravotnÌ dokumentace ñ oöet¯ujÌcÌ lÈka¯ pÌöe potvrzenÌ pro soud, ûe se klient nem˘ûe vzhledem k nemoci ˙Ëastnit soudnÌho jedn·nÌ), pojiötÏn˝ z d˘vodu, aby se nemusel dostavit k soudu prodluûuje pracovnÌ neschopnost. ñ PojiötÏn˝ je pojiötÏn na dennÌ d·vku pro p¯Ìpad uölÈho v˝dÏlku u vÌce komerËnÌch pojistitel˘ a uvedenou skuteËnost p¯i sjedn·v·nÌ pojiötÏnÌ zamlËÌ (tuto okolnost se dozvÌme n·hodnÏ, nap¯Ìklad ze zdravotnÌ dokumentace). ñ PracovnÌ neschopnost z d˘vodu nemocÌ a ˙raz˘, u kter˝ch jsou podvody nejvÌce realizov·ny (bolesti zad, ˙razy kloub˘ a podobnÏ). ñ AbsentujÌcÌ nebo ne˙pln· (pop¯ÌpadÏ p¯episovan·) zdravotnÌ dokumentace pojiötÏnÈho. Jestliûe se u pojistnÈ ud·losti uvedenÈ indik·tory vyskytujÌ, je nutnÈ jejÌmu proöet¯enÌ vÏnovat zv˝öenou pozornost a vyuûÌt vöechny dostupnÈ moûnosti ¯·dnÈho provϯenÌ opr·vnÏnosti n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ.
* Okolnosti vztahujÌcÌ se k oöet¯ujÌcÌm lÈka¯˘m a ke zdravotnÌmu stavu. ñ Formul·¯e slouûÌcÌ k uplatnÏnÌ n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ vyplÚuje v jednom regionu jeden, pop¯ÌpadÏ skupinka oöet¯ujÌcÌch lÈka¯˘.
Odhalov·nÌ spekulace a zp˘soby ¯eöenÌ podle zp˘sobu spekulativnÌch jedn·nÌ Podle dosavadnÌch zkuöenostÌ s likvidacÌ pojistn˝ch ud·lostÌ je moûno nastÌnit n·sledujÌcÌ postu-
7
py odhalov·nÌ a dokumentov·nÌ podvodn˝ch jedn·nÌ. Samoz¯ejmÏ, ûe p¯Ìtomnost indik·tor˘ zakl·d· toliko podez¯enÌ o moûnÈm podvodnÈm jedn·nÌ. SÌla a charakter podez¯enÌ je urËov·n intenzitou a kvalitou indik·tor˘ pojistnÈho podvodu vyskytujÌcÌch se u konkrÈtnÌ pojistnÈ ud·losti. Na z·kladÏ jejich vyhodnocenÌ je nutnÈ zamϯit dalöÌ postup öet¯enÌ pojistnÈ ud·losti. Podez¯enÌ, ûe pojiötÏn˝ nemÏl p¯i uzavÌr·nÌ pojiötÏnÌ û·dn˝ Ëist˝ p¯Ìjem Ëi v pr˘bÏhu pojiötÏnÌ o nÏj p¯iöel »ist˝ p¯Ìjem je pojmovÏ vymezen ve vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnk·ch, zde je rovnÏû uvedeno, jak˝m zp˘sobem se Ëist˝ p¯Ìjem pojistiteli dokl·d·. Ve vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnk·ch je za¯azena obrann· klauzule, kter· umoûÚuje na pojiötÏnÈm poûadovat zproötÏnÌ mlËenlivosti institucÌ, u kter˝ch m˘ûeme Ëist˝ p¯Ìjem ovϯovat: ÑZa ˙Ëelem provϯenÌ nebo zjiötÏnÌ p¯Ìjm˘ rozhodn˝ch pro v˝platu dennÌ d·vky je pojiötÏn˝ povinen zprostit mlËenlivosti instituce, kterÈ mohou pot¯ebnÈ informace poskytnoutì. Jestliûe uvedenÈ instituce pojiötÏn˝ mlËenlivosti nezprostÌ a na z·kladÏ toho nelze jeho Ëist˝ p¯Ìjem provϯit, p¯istupuje se k odloûenÌ pojistnÈ ud·losti s tÌm, ûe o n·roku na pojistnÈ plnÏnÌ nelze rozhodnout, neboù pojiötÏn˝ neumoûnil zjiötÏnÌ rozsahu povinnosti plnit. P¯i zjiötÏnÌ, ûe klient nemÏl v dobÏ uzavÌr·nÌ smlouvy û·dn˝ Ëist˝ p¯Ìjem nebo sjednan· dennÌ d·vka neodpovÌdala ËistÈmu p¯Ìjmu, lze od smlouvy odstoupit ñ speci·lnÌ ˙prava ve vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnk·ch Allianz pojiöùovny znÌ: ÑDozvÌ-li se pojistitel o tom, ûe sjednan· dennÌ d·vka neodpovÌdala ËistÈmu p¯Ìjmu pojiötÏnÈho, m· pr·vo odstoupit od smlouvy.ì V p¯ÌpadÏ snÌûenÌ ËistÈho p¯Ìjmu je pojiötÏn˝ povinen tuto skuteËnost pojistiteli ozn·mit. V souvislosti s ekonomickou situacÌ ve spoleËnosti a tÌm souvisejÌcÌ nezamÏstnanostÌ, doch·zÌ Ëasto k tomu, ûe pojiötÏnÌ se st·vajÌ nezamÏstnanÌ v pr˘bÏhu pojiötÏnÌ. Jiû p¯ed
8
vlastnÌm ukonËenÌm pracovnÌho pomÏru se nech·vajÌ Ñuznat pr·ce neschopn˝miì nebo po ukonËenÌ pracovnÌho pomÏru odch·zejÌ na pracovnÌ neschopnost, neboù v ochrannÈ lh˘tÏ pobÌrajÌ d·vky nemocenskÈho pojiötÏnÌ. Pro ovϯenÌ tÈto skuteËnosti je poûadov·no od pojiötÏn˝ch pÌsemnÈ prohl·öenÌ o trv·nÌ pracovnÌho pomÏru a potvrzenÌ zamÏstnavatele. Podez¯enÌ, ûe pojiötÏn˝ vykon·v· v˝dÏleËnou Ëinnost i v dobÏ pracovnÌ neschopnosti (PN), nedodrûuje lÈËebn˝ reûim Za ˙Ëelem kontroly dodrûov·nÌ lÈËebnÈho reûimu v pracovnÌ neschopnosti a jin˝ch povinnostÌ stanoven˝ch pojiötÏnÈmu ve vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnk·ch byla v Allianz pojiöùovnÏ vytvo¯ena sÌù kontrolor˘, kter· pokr˝v· celÈ ˙zemÌ »R. V p¯ÌpadÏ zjiötÏnÌ poruöenÌ povinnostÌ pojiötÏnÈho Ëi jin˝ch skuteËnostÌ d˘leûit˝ch pro neplnÏnÌ nebo omezenÌ je nutnÈ tyto skuteËnosti n·leûitÏ zadokumentovat tak, aby byly zpÏtnÏ prokazatelnÈ. SÌù kontrolor˘ se velmi osvÏdËila, jiû samotn· jejÌ existence m· preventivnÌ charakter. Kontrolo¯i jsou v pr˘bÏhu likvidaËnÌho öet¯enÌ povϯov·ni provedenÌm kontrolnÌ akce, kter· m˘ûe b˝v· zamϯena podle konkrÈtnÌ situace na: ñ dodrûov·nÌ pracovnÌ neschopnosti (meloucha¯enÌ, zda OSV» nepracuje ñ dotaz na provedenÌ pracÌ a podobnÏ), ñ dodrûov·nÌ lÈËebnÈho reûimu (pojiötÏnÌ chodÌ ven i mimo stanovenÈ vych·zky ñ hospoda), ñ öet¯enÌm k okolnostem vzniku ˙razu, ñ ve specifick˝ch p¯Ìpadech jsou kontrolo¯i vyuûÌv·ni k obstar·v·nÌ zdravotnÌ dokumentace a dalöÌch podklad˘ d˘leûit˝ch pro likvidaËnÌ öet¯enÌ. Je nutnÈ podotknout, ûe p¯i kontrolnÌ Ëinnosti je zv˝razÚov·na servisnÌ Ëinnost kontrolor˘ (klientovi je p¯i kontrole doruËov·n tiskopis na uplatnÏnÌ dennÌ d·vky a podobnÏ). V p¯ÌpadÏ podez¯enÌ, ûe klient vykon·v· pracovnÌ Ëinnost v pracovnÌ neschopnosti, poûadujeme od klienta (v r·mci vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnek) ËestnÈ pro-
hl·öenÌ o tom, ûe nevykon·v· û·dnou v˝dÏleËnou Ëinnost a plnou moc, kterou klient zplnomocÚuje pojistitele k ovϯenÌ tÈto skuteËnosti u kterÈkoliv pr·vnickÈ nebo fyzickÈ osoby, Ëi u org·nu st·tnÌ spr·vy. Podez¯enÌ, ûe nemoc nebo ˙raz majÌ sv˘j p˘vod p¯ed poË·tkem pojiötÏnÌ Sign·lem pro moûnou spekulaci je jiû samotnÈ onemocnÏnÌ (nap¯. u osob nad 40 let nÏkterÈ diagnÛzy M). Je t¯eba proto zv·ûit, zda se vyû·d· zdravotnÌ dokumentace a v jakÈm rozsahu. Zpravidla je t¯eba vyû·dat si celou zdravotnÌ kartu, pokud je podez¯enÌ na moûnost zneuûitÌ produktu. V nÏkter˝ch p¯Ìpadech b˝v· zdravotnÌ dokumentace ne˙pln· nebo zjevnÏ p¯episovan·, a nebo v˘bec neexistuje a klient tvrdÌ, ûe nebyl v poslednÌch letech lÈka¯sky oöet¯en, aËkoliv informace pojiöùovny svÏdËÌ o opaku. Pak je moûno poû·dat pojiötÏnÈho, aby si vyû·dal u svÈ zdravotnÌ pojiöùovny v˝pis z ˙Ëtu pacienta a tento n·m p¯edloûil. Podez¯enÌ, ûe nemoc nebo ˙raz jsou p¯edstÌr·ny (s vÏdomÌm oöet¯ujÌcÌho lÈka¯e) Ëi PN prodluûov·na Jde o velmi delik·tnÌ problÈm, obtÌûnÏ dokazateln˝ bÏûn˝mi metodami likvidace. K d˘kazu by bylo zpravidla nutno mÌt znaleck˝ posudek vypracovan˝ na z·kladÏ popudu pojiöùovny, anebo vypracovan˝ v trestnÌm ¯ÌzenÌ (na z·kladÏ trestnÌho ozn·menÌ). ProblÈm je ovöem v tom, ûe by muselo jÌt o ˙myslnÈ jedn·nÌ lÈka¯e, o kterÈm by pojiötÏn˝ musel vÏdÏt. ChybnÈ stanovenÌ diagnÛzy samo o sobÏ by nemohlo staËit k odmÌtnutÌ pojistnÈho plnÏnÌ z d˘vodu neexistence pojistnÈ ud·losti. P¯edpokladem pro takov˝ postup by mÏl b˝t v˝sledek vyöet¯enÌ smluvnÌho lÈka¯e, kter˝ by podez¯enÌ alespoÚ Ë·steËnÏ specifikoval. V p¯ÌpadÏ pracovnÌch neschopnostÌ, kterÈ jsou ne˙mÏrnÏ dlouhÈ, m˘ûe ve smyslu vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnek p¯ezkoum·vat jejÌ dÈlku lÈka¯ pojiöùovny.
Prevence pojistn˝ch podvod˘ 1. P¯i vytv·¯enÌ produktu VPP a SU. ñ PojistnÈ podmÌnky a smluvnÌ ujedn·nÌ musÌ vytv·¯et dostateËnou moûnost p¯edch·zenÌ pojistn˝ch podvod˘ formou spr·vnÏ stanoven˝ch v˝luk a omezenÌ plnÏnÌ. ñ JednoznaËnost ustanovenÌ vöeobecn˝ch pojistn˝ch podmÌnek ñ zejmÈna pojmu pojistnÈ ud·losti, v˝luk, omezenÌ a povinnosti pojistnÌka a klienta. ñ Vytvo¯enÌ podmÌnek pro kontrolu tÏchto povinnostÌ (sÌù kontrolor˘, sÌù smluvnÌch lÈka¯˘). ñ Vytvo¯enÌ podmÌnek pro moûnost uplatnÏnÌ sankce (smluvnÌ odstoupenÌ atd.) ñ V·zanost na jin˝ mÈnÏ zneuûiteln˝ produkt ñ nejlÈpe na ûivotnÌ kapit·lovÈ pojiötÏnÌ. 2. P¯i oceÚov·nÌ rizika. ñ VÏtöÌ pozornost musÌ b˝t vÏnov·na oceÚov·nÌ pojistn˝ch smluv Ñrizikov˝ch osobì. ñ Vyûadov·nÌ lÈka¯sk˝ch zpr·v u vÏtöiny novÏ sjedn·van˝ch pojistn˝ch smluv. 3. P¯i prodeji. ñ Spr·vnÈ zamϯenÌ obchodnÌ sluûby na cÌlovou skupinu. ñ Zve¯ejÚov·nÌ nespr·vn˝ch postup˘ obchodnÌch z·stupc˘, pop¯ÌpadÏ jejich podvodn˝ch jedn·nÌ s vyvozen˝mi d˘sledky. 4. P¯i likvidaci. Prevenci v sobÏ zahrnuje i vlastnÌ zjiötÏnÌ spekulativnÌho jedn·nÌ a rozhodnutÌ o nÏm. Je nutno postupovat uv·ûlivÏ a podle konkrÈtnÌ situace p¯istupovat k ñ odstoupenÌ, ñ odmÌtnutÌ plnÏnÌ, ñ v˝povÏdi pojistnÈ smlouvy, ñ trestnÌmu ozn·menÌ. Na z·vÏr bych chtÏl podotknout, ûe se jedn· pouze o n·stin danÈ problematiky a v kaûdÈm p¯ÌpadÏ by si zaslouûila ze strany vöech pojiöùoven vÏtöÌ pozornosti. (P¯ÌspÏvek ze semin·¯e »AP z 31. 5. 2000 k prevenci vyöet¯ov·nÌ a indikaci pojistn˝ch podvod˘ v oblasti pojiötÏnÌ osob.) POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
D
o roku 1993 bol slovensk˝ poistn˝ trh s˙Ëasùou ËeskoslovenskÈho systÈmu poisùovnÌctva, ktorÈho v˝voj je vyËerp·vaj˙co spracovan˝ v hodnotnom trojzv‰zkovom diele autorov M. Marvana a J. PatoprstÈho ÑDejiny poisùovnÌctva v »eskoslovensku.ì V˝voj slovenskÈho poisùovnÌctva, hoci len za veæmi kr·tke obdobie 7 rokov patrÌ k najdynamickejöie sa rozvÌjaj˙cim odvetviam n·rodnÈho hospod·rstva. Je charakterizovan˝ mnoûstvom kvantitatÌvnych, ale i kvalitatÌvnych zmien, ktor˝ch synergick˝ efekt m· prispieù k dosiahnutiu kompatibility n·öho poistnÈho trhu s poistn˝m trhom krajÌn EurÛpskej ˙nie.
Poistenie ako prierezov· ekonomika a poisùovnÌctvo ako odvetvov· ekonomika sa rÙznym spÙsobom prelÌna do ÔalöÌch finanËn˝ch vzùahov. Tie sa realizuj˙ na mikro i makro ˙rovni. Mikro ˙roveÚ je prezentovan· zabezpeËenÌm stability firiem, u ktor˝ch vznikne poistn· potreba, ktor· je saturovan· poistn˝m plnenÌm ñ finanËnou n·hradou (v modernom poisùovnÌctve sa natur·lna n·hrada pouûÌva zriedkavo). Okrem toho poisùovne maj˙ atrib˙ty podnikateæsk˝ch subjektov, z Ëoho plyn˙ aj ich daÚovÈ a ostatnÈ povinnosti, ËÌm sa podieæaj˙ na ötrukt˙re a dynamike peÚaûnej masy. AlokaËn· funkcia poisùovnÌctva je realizovan· pro-
Rozvoj slovenskÈho poistnÈho trhu v rokoch 1993ñ1999 Ing. Eva Kafkov·, Ekonomick· univerzita Bratislava, Podnikovohospod·rska fakulta Koöice PoisùovnÌctvo je uû po st·roËia neoddeliteænou s˙Ëasùou hospod·rstva prÌsluön˝ch krajÌn, jeho v˝znam, funkcie a rast˙ci podiel na hrubom dom·com produkte, ale i integr·cia, globaliz·cia, vedeckotechnick˝ pokrok a aplik·cia poznatkov v hospod·rskej Ëinnosti, prin·öaj˙ce so sebou predt˝m nepoznanÈ rizik· eöte viac potencuj˙ jeho nezastupiteænÈ miesto v ûivote jednotlivca, podnikateæsk˝ch subjektov i öt·tu. N·rast poËtu rizÌk, ale najm‰ ich n·sledkov v prÌpade ich realiz·cie, vo forme obrovsk˝ch ökÙd s˙ podnetom pre uv·ûlivejöÌ a vedeckejöÌ prÌstup (risk manaûment) k riadeniu a financovaniu rizika. POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
strednÌctvom mechanizmu tvorby poistn˝ch rezerv, ktor˝ umoûÚuje alokovaù doËasne voænÈ peÚaûnÈ prostriedky do t˝ch odvetvÌ hospod·rstva, kde je to z pohæadu ekonomickÈho rastu najdÙleûitejöie. Vzhæadom na z·kladnÈ funkcie poisùovnÌctva ñ alokaËn˙, stabilizaËn˙ a distribuËn˙ uvediem v˝voj z·kladn˝ch makroekonomick˝ch ukazovateæov v SR za roky 1993ñ99. Subjekty poistnÈho trhu na Slovensku PostupnÈ vytv·ranie trhovÈho prostredia, transform·cia ekonomiky, legislatÌva spolupÙsobili pri konötituovanÌ demonopoliz·cie poisùovnÌctva, ktorÈ reprezentova-
Tabuæka 1 ñ Z·kladnÈ makroekonomickÈ ukazovatele za roky 1994ñ1999 Ukazovateæ
1994
1995
1996
1997
1998
1999
HDP ñ beûnÈ ceny v mld. Sk
398,3
HDP ñ st·le ceny v mld. Sk
388,1 416,7 443,3 472,1 612,7 624,5
518 581,3 653,9 717,4 779,3
Infl·cia v %
13,4
9,9
5,8
6,1
6,7
10,6
Miera nezamestnanosti v %
14,8
13,8
12,6
11,6
11,9
16,2
la aû do roku 1990 monopoln· ñ Slovensk· poisùovÚa, ö.p., ktor· od roku 1991 pÙsobÌ ako akciov· spoloËnosù. Vytv·ranie konkurenËnÈho prostredia sa datuje od prijatia z·kona NR SR o poisùovnÌctve Ë. 24/1991 Zb. a jeho ÔalöÌch novelizaËn˝ch ˙prav. Trhov˝ mechanizmus, mechanizmus ponuky a dopytu a tvorby cien v poisùovnÌctve vyvolal a dal moûnosù vzniku ÔalöÌch poistn˝ch subjektov, ktorÈ v s˙Ëasnom obdobÌ pon˙kaj˙ viac ako 200 poistn˝ch produktov. Pokiaæ v roku 1993 pÙsobilo na Slovensku 10 poisùovnÌ v roku 1999 to uû bolo 27 poisùovnÌ, z ktor˝ch maj˙ na v˝kon ûivotnÈho poistenia udelen˙ licenciu 3 poisùovne: ñ Prv· Ëesko-slovensk· poisùovÚa, a.s. ñ Nationale Nederlanden poisùovÚa, a.s. ñ W¸stenrot ûivotn· poisùovÚa, a.s., na v˝kon neûivotnÈho poistenia m· udelen˙ licenciu 7 poisùovnÌ: ñ GERLING ñ Slovensko, a.s. ñ EurÛpska Cestovn· PoisùovÚa, a.s. ñ Dopravn· poisùovÚa, a.s. ñ Vöeobecn· æudov· poisùovÚa, a. s. ñ Zurich poisùovÚa, a. s. ñ D. A. S. poisùovÚa pr·vnej ochrany, a. s. PoisùovÚa AIG Slovakia, a.s. a ostatn˝ch 17 mÙûe podnikaù v ûivotnom i neûivotnom poistenÌ. Z·kladnÈ imanie Ëlensk˝ch poisùovnÌ SAP dosiahlo ku koncu roku 1999 8,085 mld. Sk. Dynamiku rozvoja poistnÈho trhu na Slovensku priblÌûim prostrednÌctvom vybran˝ch ukazovateæov o Ëinnosti poisùovnÌ za roky 1993ñ99. Hlavn˝m ukazovateæom v˝konnosti poisùovne je objem predpÌsanÈho poistnÈho (do roku 1996 sa sledoval objem prijatÈho poistnÈho), ktorÈho v˝voj je uveden˝ v tabuæke Ë. 4. Obchodn· politika kaûdej poisùovne tvorÌ dobrÈ z·klady pre rozvoj poistnej Ëinnosti ako celku, od
nej sa odvÌja objem predpÌsanÈho poistnÈho, tvorba rezerv a ich primeranÈ zhodnocovanie na dom·com i zahraniËnom kapit·lovom trhu. DÙleûit˝m ukazovateæom efektÌvnej Ëinnosti poisùovnÌ je ökodovosù, ktor· dosiahla najvyööiu ˙roveÚ v roku 1993, Ëo s˙viselo najm‰ s liberaliz·ciou cien a s najvyööou mierou infl·cie v sledovanom obdobÌ. äkodovosù sa zniûovala od roku 1994, predovöetk˝m v dÙsledku zmenenej menovej politiky, poklesu miery infl·cie, ale aj v dÙsledku prijatia potrebn˝ch opatrenÌ zameran˝ch na znÌûenie ökodovosti. V roku 1999 bola ökodovosù 55,8%; v neûivotnom poistenÌ 62,8% a v ûivotnom poistenÌ 43,4%. PrijatÈ poistnÈ na 1 obyvateæa sa sÌce neust·le zvyöuje, ale i v s˙Ëasnom obdobÌ tvorÌ len 2 percent· z hrubÈho priemernÈho prÌjmu, Ëo je Ôaleko za eurÛpskym priemerom. KonkurenËn· ötrukt˙ra V roku 1991 bol podiel Slovenskej poisùovne, a.s. na trhu 98,3%n˝. NovÈ, ale aj uû dlhöie pÙsobiace poisùovne znÌûili jej podiel na obrate na 52,74% v roku 1999. œalöie v˝raznÈ znÌûenie sa oËak·va najm‰ v s˙vislosti s pripravovanou transform·ciou z·konnÈho poistenia zodpovednosti za ökody spÙsobenÈ prev·dzkou motorovÈho vozidla na povinne zmluvnÈ poistenie, s prib˙daj˙cimi zahraniËn˝mi subjektami a vyuûÌvanÌm modern˝ch metÛd konkurenËnÈho boja v prim·rnych i sekund·rnych Ëinnostiach poisùovnÌ. PoisùovnÌctvo je v kaûdej krajine z·vislÈ predovöetk˝m od hospod·rskej a soci·lnej situ·cie. Ukazovateæ rozvinutosti poisùovnÌctva ñ podiel na hrubom dom·com produkte vyjadruje explicitne postavenie poisùovnÌctva v n·rodnom hospod·rstve. V˝konnosù hospod·rstva vpl˝va na objem pri-
9
jatÈho poistnÈho, a to sp‰tne pÙsobÌ na rast ekonomiky prostrednÌctvom adekv·tneho pouûitia a zhodnocovania prostriedkov poistn˝ch rezerv. Podiel poisùovnÌctva na HDP sa prv˝ kr·t priblÌûil k Ñmagickejì hranici 3% v roku 1998. Podiel v rozvinut˝ch eurÛpskych krajin·ch je v rozp‰tÌ 7 ñ 14%, dosiahnutie Ëo len najniûöej hranice mÙûe v s˙Ëasn˝ch zloûit˝ch ekonomickosoci·lnych podmienkach a pri zaznamenanej dynamike trvaù eöte niekoæko rokov. Slovensk· asoci·cia poisùovnÌ (SAP) vznikla ako pr·vny n·stupca »SAP na Slovensku dÚa 5. 11. 1993, ktor˙ zaloûilo 9 poisùovnÌ pÙsobiacich v tom Ëase na Slovensku. Rozsiahlu koordinaËn˙, metodick˙, vzdel·vaciu a prezentaËn˙ Ëinnosù realizuje SAP prostrednÌctvom nasledovn˝ch sekciÌ: ñ legislatÌvnej, ñ ekonomickej, ñ pre poistenie a zaistenie ûivotn˝ch poistenÌ, ñ pre poistenie a zaistenie neûivotn˝ch poistenÌ, ñ pre vzdel·vanie a publikaËn˙ Ëinnosù. S˙Ëasùou SAP je i RedakËn· rada Ëasopisu PoistnÈ rozhæady a Komisia pre styk s verejnosùou. Z desiatok v˝znamn˝ch aktivÌt SAP uvediem aspoÚ spolupr·cu pri legislatÌvnych ˙prav·ch, podiel pri vzniku SlovenskÈho jadrovÈho poolu, ˙Ëasù na prÌpravn˝ch pr·cach transform·cie z·konnÈho poistenia, realiz·cia projektu OSCAR, prÌpravu rÙznych vzdel·vacÌch aktivÌt a prezent·cie z·ujmov poisùovnÌ voËi dom·cim i zahraniËn˝m subjektom. SAP sa v˝raznou mierou podieæa na transform·cii poisùovnÌctva, m· pozitÌvny vplyv na jeho korektn˝ rozvoj a v˝znamne sa podieæa na prÌprave podmienok pre jeho ÔalöÌ dynamick˝ rozvoj. S˙Ëasùou modernÈho poistnÈho trhu s˙ aj maklÈri, podiel ktor˝ch na predpÌsanom poistnom kaûdoroËne narast·. S cieæom zv˝öiù dÙleûitosù a prestÌû poisùovacÌch maklÈrov v oËiach laickej i odbornej verejnosti1 bola zaloûen· 14. 11. 1
DvojroËn· spr·va. SAMP. Bratislava, November 1995 ñ December 1997
10
Tabuæka 2 ñ PredpÌsanÈ poistnÈ za ËlenskÈ poisùovne SAP Ukazovateæ
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
PrijatÈ poistnÈ spolu
8 074 903
8 983 014
10 578 282
13 785 844
16 968 414
21 281 484
23 658 920
éivotnÈ spolu
1 971 177
2 118 383
2 588 380
3 544 736
4 723 402
6 486 562
8 509 525
ûivotnÈ
1 897 622
2 026 226
2 458 376
3 310 938
4 344 418
6 035 649
8 354 320
73 555
92 157
130 004
233 798
378 984
450 913
155 205
6 103 726
6 864 631
7 989 902
10 241 108
12 245 012
14 794 922
15 149 395
dÙchodkovÈ NeûivotnÈ spolu
PrameÚ: RoËnÈ zpr·vy SAP, roky 1993ñ1999
Tabuæka 3 ñ Obchodn· sluûba Ukazovateæ v tis. Sk Objem obch. produkcie Sprostredkovatelia
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
1 409 508
2 569 559
3 369 799
5 134 350
6 104 951
6 104 951
7 128 956
INDEX 5
110 175
234 772
668 270
1 555 572
2 513 519
2 513 519
3 897 980
35
PrameÚ: RoËnÈ zpr·vy SAP, roky 1993ñ1999
Tabuæka 4 ñ VyplatenÈ poistnÈ n·hrady, ökodovosù a prijatÈ poistnÈ na 1 obyvateæa Ukazovateæ
1994
1995
1996
1997
PrijatÈ poistnÈ spolu v tis. Sk 8 074 903
8 983 014
10 578 282
13 785 844
16 968 414
21 281 484
23 658 920
VyplatenÈ p. pl.v tis. Sk
6 766 787
6 580 369
6 503 719
7 221 284
9 632 237
11 365 993
13 198 695
83,8
73,2
60,7
52,4
56,8
53,4
55,8
1 518
1 680
1 972
2 565
3 152
3 948
4 385
äkodovosù v % Prij. poistnÈ/ 1 obyv. ñ Sk
1993
1998
1999
PrameÚ: RoËnÈ zpr·vy SAP, roky 1993ñ1999
1995 Slovensk· asoci·cia maklÈrov v poisùovnÌctve ako z·ujmovÈ zdruûenie pr·vnick˝ch osÙb, ktorÈ maj˙ opr·vnenie vykon·vaù nez·visl˙ sprostredkovateæsk˙ Ëinnosù v poisùovnÌctve na ˙zemÌ SR. Ku kæ˙Ëov˝m aktivit·m SAMP patrÌ najm‰ vytvorenie KÛdexu etiky maklÈrov v poisùovnÌctve, spolupr·ca so SAP, vzdel·vacie aktivity a spolupr·ca s N·rodohospod·rskou fakultou a Fakultou hospod·rskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave na vytvorenÌ ötrukt˙ry a obsahovej n·plne vzdel·vacieho programu pre bud˙cich maklÈrov. Dozor nad korektn˝m rozvojom poistnÈho trhu vykon·va Ministerstvo financiÌ, ktorÈ riadi a kontroluje Ëinnosù poisùovnÌ prostrednÌctvom kontroly platobnej schopnosti, objemu poistn˝ch rezerv, ale aj dodrûiavania vöetk˝ch z·konov a vyhl·öok platn˝ch pre rezort poisùovnÌctva. Poisùovne pÙsobiace na naöom trhu s˙ povinnÈ vytv·raù, pouûÌvaù a umiestÚovaù doËasne voænÈ peÚaûnÈ prostriedky podæa ustanovenÌ z·kona NR SR Ë. 306/1995 Zb. s ˙Ëinnosùou od 1. 1. 1996 a v zhode s vyhl·ökou Ministerstva financiÌ Slovenskej republiky Ë. 136/ 1996, ktorou sa ustanovuje tvor-
ba, pouûitie a spÙsob umiestnenia prostriedkov rezerv. Prijatie tohto z·kona vytvorilo predpoklady pre z·kladnÈ zmeny legislatÌvy upravuj˙ce hospod·renie komerËn˝ch poisùovnÌ, ktorÈ s˙ nevyhnutnÈ aj z dÙvodu postupnej realiz·cie ˙loh vypl˝vaj˙cich z asociaËnej dohody o pridruûenÌ SR k eurÛpskym spoloËenstv·m a pre zos˙ladenie so z·konom o ˙ËtovnÌctve. V s˙Ëasnosti tvoria poisùovne v ûivotnom poistenÌ tieto druhy poistn˝ch rezerv: ñ rezervu na poistnÈ bud˙cich obdobÌ, ñ rezervu na poistnÈ plnenie, ñ rezervu na ûivotnÈ poistenie,
ñ rezerva na krytie z·v‰zkov z finanËnÈho umiestnenia v mene poisten˝ch. V neûivotnom poistenÌ tvoria najm‰ tieto druhy rezerv: ñ rezervu na poistnÈ bud˙cich obdobÌ, ñ rezervu na poistnÈ plnenie, ñ rezervu na poistnÈ prÈmia a zæavy, ñ rezervu na vyrovn·vanie mimoriadnych rizÌk. Poisùovne mÙûu umiestÚovaù prostriedky rezerv v zhode s vyhl·ökou Ministerstva financiÌ Slovenskej republiky Ë. 136/1996 v znenÌ Vyhl·öky Ë. 177/ 1999 Z. z. nasledovne:
Forma
Stanoven˝ limit
ät·tne dlhopisy
limit nie je urËen˝
Dlhopisy vydanÈ bankami
limit nie je urËen˝
Verejne obchodovateænÈ dlhopisy
10 % vöetk˝ch rezerv
Komun·lne oblig·cie
limit nie je urËen˝
InÈ hnuteænosti
limit nie je urËen˝
PÙûiËky, ˙very, inÈ pohæad·vky
limit nie je urËen˝
Nehnuteænosti
do 15 % vöetk˝ch rezerv
Hypotek·rne pÙûiËky na tuzemskÈ nehnuteænosti Akcie a podielovÈ listy Depozit· v bank·ch CennÈ papiere emitovanÈ v SR ZahraniËnÈ cennÈ papiere
limit nie je urËen˝ 10 % vöetk˝ch rezerv do 25 % vöetk˝ch rezerv 15 % vöetk˝ch rezerv do 15 % vöetk˝ch rezerv
POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
KonkurenËnÈ prostredie na dom·com i zahraniËnom poistnom, ale i kapit·lovom trhu je p·kou pre adekv·tnejöie zhodnocovanie peÚaûn˝ch prostriedkov na dom·com i zahraniËnom kapit·lovom trhu, pretoûe dodatoËn˝ v˝nos mÙûe byù zdrojom nielen pre vypl·canie dividend, pre rast poisùovne, ale v kr·tkej bud˙cnosti by mal byù v˝nos z rezerv pouûit˝ na krytie vlastn˝ch n·kladov, resp. ich Ëasti, Ëo by sa malo prejaviù v zniûovanÌ v˝öky poistnÈho s priamym dopadom na zv˝öenie konkurencieschopnosti produktovej skupiny v konkrÈtnej poisùovni. V bud˙cnosti bud˙ rozhoduj˙ce pre prosperitu poisùovne dostaËuj˙ce poistnÈ rezervy a ich krytie ist˝mi, bezpeËn˝mi, rentabiln˝mi, diverzifikovan˝mi a samozrejme aj likvidn˝mi aktÌvami. T˙to neæahk˙ ˙lohu napomÙûe splniù öiröie vyuûitie matematicko-ötatistick˝ch metÛd (ako napr. trojuholnÌkovÈ schÈmy pre v˝poËet technick˝ch rezerv v neûivotnom poistenÌ, matematickÈ modely ruinovania, modely poËtu poistn˝ch udalostÌ, modely v˝öky ökÙd) ale i vyuûitie systÈmov pre podporu rozhodovania. PostupnÈ otv·ranie sa naöej ekonomiky, systematickÈ a systÈmovÈ integraËnÈ snahy, proces deregul·cie poistnÈho trhu, v˝razne sa stupÚuj˙ca intenzita konkurenËnÈho prostredia, zvyöovanie vzdelanosti a pr·vneho vedomia podnikateæsk˝ch subjektov i obËanov, s˙ len niektorÈ faktory podnecuj˙ce ku zvyöovaniu odbornosti a optimaliz·cii objemu poistn˝ch rezerv. Aplik·cia matematicko-ötatistick˝ch metÛd pri v˝poËte rezerv poisùovne sa mÙûe povaûovaù za ÔalöÌ potrebn˝ krok ku ötandardiz·cii poistno-technick˝ch oper·ciÌ. Rezervy poisùovne s˙ aj jedn˝m z kæ˙Ëov˝ch faktorov platobnej schopnosti poisùovne. Stanovenie optim·lneho objemu poistn˝ch rezerv patrÌ k najdÙleûitejöÌm ˙loh·m poisùovnÌ. V s˙Ëasnom obdobÌ dostupnosti v˝konn˝ch poËÌtaËov˝ch systÈmov je nutnÈ nahradiù v maxim·lnej miere kvalifikovanÈ odhady aplik·ciou matematicko-ötatistick˝ch metÛd a systÈmov pre podporu rozhodovania. SkutoËn˝ objem rezerv je uveden˝ v tabuæke Ë. 5. POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
Platobn· schopnosù Charakter a podstata poistenia, dlhodobÈ z·v‰zky plyn˙ce z uzavret˝ch poistn˝ch zml˙v vyûaduj˙, aby kaûd· poisùovÚa bola schopn· plniù nielen s˙ËasnÈ ale aj bud˙ce z·v‰zky. T·to schopnosù sa stanovuje a overuje prostrednÌctvom vykazovania platobnej schopnosti, ktor˙ od roku 1996 kontroluje dozorn˝ org·n MF SR. MF SR kaûdoroËne vyd·va v˝nos o spÙsobe zisùovania a preukazovania platobnej schopnosti poisùovne, ktor˝ je konötruovan˝ na z·klade troch direktÌv E⁄: ñ smernica Ë. 73/239/EHS o neûivotnom poistenÌ, ñ smernica Ë. 79/267/EHS o ûivotnom poistenÌ, ñ smernica Ë. 87/343/EHS o poistenÌ ˙verov. Transform·cia spoloËnosti vyvolala rad principi·lnych zmien v ekonomickom a soci·lnom systÈme. Sprievodn˝m znakom je aj zniûovanie zodpovednosti öt·tu za dosiahnutie a udrûanie si ûivotnej ˙rovne obËanov a kapit·lovej sily podnikateæsk˝ch subjektov. Zvyöuje sa miera individu·lnej zodpovednosti vöetk˝ch subjektov za svoj status v spoloËnosti. Zloûitosù, n·roËnosù a nevypoËÌtateænosù bud˙cich javov a procesov podnecuje vöetky subjekty k tomu, aby sa s˙Ëasùou ich spoloËensko-ekonomick˝ch aktivÌt stalo aj cieæavedomÈ identifikovanie, ohodnotenie, riadenie a krytie rizika v s˙Ëasnom obdobÌ optim·lnou formou ñ poistenÌm. DosiahnutÈ v˝sledky n·s opr·vÚuj˙ d˙faù, ûe poisùovnÌctvo sa naÔalej bude vyvÌjaù v intenci·ch direktÌv E⁄ s akceptovanÌm vöetk˝ch vn˙torn˝ch i zahraniËn˝ch vplyvov, ktorÈ bud˙ prispievaù k jeho Ôalöiemu rastu. Z uvedenÈho struËnÈho prehæadu v˝voja samotnÈho poistnÈho trhu je zrejmÈ, ûe jeho v˝voj je dynamick˝, k Ëomu prispela realiz·cia viacer˝ch dÙleûit˝ch ˙loh. Pre dosiahnutie cieæovÈho stavu ñ kompatibility s poistn˝m trhom s krajinami E⁄ je potrebnÈ realizovaù Ôalöie Ëinnosti, ku ktor˝m patria predovöetk˝m transform·cia z·konnÈho poistenia, aplik·cia modern˝ch marketingov˝ch metÛd, rozvoj bankopoistenia, harmoniz·cia legislatÌvy, aplik·cia matematickoötatistick˝ch metÛd, systematickÈ pÙsobenie na vöetky vrstvy obyvateæstva
Tabuæka 5 ñ V˝öka poistn˝ch rezerv za roky 1995ñ1998 Ukazovateæ v mld. Sk
1995
1996
1997
1998
Rezervy celkom
24,24
32,43
30,13
33,21
ûivotnÈ
20,25
21,47
23,68
25,76
3,99
10,96
6,44
7,45
neûivotnÈ PrameÚ: RoËnÈ zpr·vy SAP
a podnikateæskÈ subjekty s cieæom skvalitnenia poistnej ochrany a zabezpeËenia Ôalöieho rastu poisùovnÌctva ako jednÈho z dÙleûit˝ch rezortov n·rodnÈho hospod·rstva. Literat˙ra: 1. Cipra, T.: Pojistn· matematika. Teorie a praxe. Ekopress. Praha 1999. 2. DaÚhel, J.: Kapitoly z†pojistnÈ teorie. In: PojistnÈ rozpravy Ë, 1. Praha »AP. 1997. 3. DirektÌva Rady ES Ë. /79/267/ CEE. 4. InternÈ materi·ly dozornÈho org·nu MF SR, j˙l 1997. 5. Kafkov·, E.: Od retrospektÌvy
k perspektÌvam poistnÈho trhu na Slovensku. In: PoistnÈ rozhæady. SAP 1998/3. 6. RoËnÈ spr·vy Slovenskej asoci·cie poisùovnÌ 1993ñ1999 7. Z·kon SNR Ë. 24/1991Zb. o poisùovnÌctve v znenÌ z·kona SNR Ë. 25/1992 Zb., z·kona SNR Ë. 197/1992 Zb. a z·kona NR SR Ë. 306/1995 Z.z. s vysvetlivkami. 8. Vyhl·öka MF SR Ë. 136/1996 ktorou sa ustanovuje tvorba, pouûitie a spÙsob umiestnenia prostriedkov rezerv poisùovne a Vyhl·öka Ë. 177 MF SR z 30. j˙na 1999, ktorou sa menÌ a dopÂÚa Vyhl·öka Ë. 136.
Konference EAST MEETS WEST Ve dnech 12. ñ 14. 5. 2000 se uskuteËnila mezin·rodnÌ odborn· konference nez·visl˝ch likvid·tor˘ ökod. Konferenci po¯·dala Inservis, s.r.o., ve spolupr·ci s Crawford & Company. V reprezentativnÌch prostor·ch KonferenËnÌho centra äti¯Ìn se seölo vÌce neû 50 ˙ËastnÌk˘ z celÈ Evropy, nÏkter˝ch zemÌ Asie a Spojen˝ch st·t˘ americk˝ch. Odborn· Ë·st programu se soust¯edila na problÈmy likvidace ökod v pr˘myslu, dopravÏ a energetice. John Kidd (Crawford & Co., Dubai) sezn·mil ˙ËastnÌky se zajÌmav˝mi postupy likvidace ökod v energetice a petrochemii. Zvl·ötnÌ pozornost byla vÏnov·na ökod·m plynoucÌm z p¯eruöenÌ provozu. Andy King (Crawford & Co., Lond˝n) vedl semin·¯ vÏnovan˝ postupu p¯i v˝poËtu ökod p¯eruöenÌm provozu. Mark Harman a Howard Studd (Crawford & Co.) podali ucelen˝ pohled na rozvoj Ëinnosti nez·visl˝ch odhadc˘ a likvid·tor˘ ökod v regionu st¯ednÌ a v˝chodnÌ Evropy. Dalo by se jmenovat jeötÏ mnoho dalöÌch p¯ÌspÏvk˘, program byl velmi obsaûn˝ a zajÌmav˝. Konference se samoz¯ejmÏ z˙Ëastnili takÈ z·stupci pojiöùoven a zajistitel˘. Se zajÌmav˝mi refer·ty vystoupili nap¯Ìklad Irene Weitzov· z Z¸rich D¸sseldorf, Petra Fleckov· z ERC Frankona nebo Susana Torhov· z Generali Budapest. Ze z·vÏru a pr˘bÏhu konference vypl˝v·, ûe postavenÌ nez·visl˝ch odhadc˘ a likvid·tor˘ ökod ve st¯ednÌ a v˝chodnÌ EvropÏ nab˝v· na v˝znamu. ⁄ËastnÌci se dohodli, ûe dalöÌ konference se bude konat opÏt za rok, tentokr·t v polskÈm KrakovÏ. (ml)
Z·stupci pojistitel˘ a zajistitel˘ vysvÏtlujÌ Ñsv˘j pohledì na problematiku likvidace ökod.
11
H
oci internet predstavuje öirok˙ paletu sluûieb, dve z nich s˙ dominantnÈ a beûn˝ uûÌvateæ sa s in˝mi vÙbec nemusÌ stretn˙ù. S˙ to: * elektronick· poöta (e-mail) a * world wide web (web, www) ñ ak·si elektronick· celosvetov· n·stenka s neobmedzenou kapacitou. E-mail si ako komunikaËn˝ prostriedok naöiel cestu aj v biznise uû d·vnejöie. Bohuûiaæ sa st·le Ëastejöie zaËÌna zneuûÌvaù na masovÈ rozosielanie reklamn˝ch spr·v (spam-ov). Web je zas naopak priamo stvoren˝ aj pre reklamu a na rozdiel od tradiËn˝ch mÈdiÌ poskytuje fascinuj˙ce moûnosti interak-
Kto na Slovensku a v »ech·ch pouûÌva internet? Nie je cieæom tohoto Ël·nku zhrn˙ù vöetky prieskumy urobenÈ na t˙to tÈmu. Nie je totiû ani celkom jednoznaËnÈ, Ëo znamen· ÑpouûÌvaì alebo Ñm· prÌstupì k internetu? Je nesmierny rozdiel, ak niekto svoj dom·ci poËÌtaË obËas pripojÌ na internet cez telefÛn a so znepokojenÌm ÑnaË˙vaì cinkotu koruniek padaj˙cich pri kaûdom telefÛnnom impulze z jeho vrecka a t˝m, kto m· napr. moûnosù nepretrûitÈho pripojenia pevnou linkou. StruËne moûno zhrn˙ù, ûe na Slovensku prieskumy hovoria o 134 000 (IDC 1999) aû 360 000 (Focus 1998) æudÌ; pre naöe ˙Ëely mÙûeme povaûovaù ËÌslo
Internet v poisùovnÌctve (novÈ prÌleûitosti a ˙skalia, praktickÈ moûnosti a sk˙senosti, predpokladanÈ trendy)
RNDr. J·n KrajËÌk, DataBase Consulting Bratislava cie a registr·cie aktivÌt a n·zorov n·vötevnÌkov Ñn·stenkyì do datab·zy. T·to potom mÙûe poskytovaù neoceniteænÈ d·ta pre marketingovÈ anal˝zy. V komerËnom vyuûitÌ internetu moûno jasne pozorovaù nasleduj˙ci trend: Informovanie(reklama) ’ ’ Sp‰tn· v‰zba od klientov ’ ’ Predaj çaûisko vyuûitia internetu v poisùovnÌctve na Slovensku i »ech·ch je zatiaæ eöte st·le v informovanÌ, hoci niektorÈ ÑlastoviËkyì ukazuj˙ re·lne moûnosti i predaja poistenia.
12
200 000 za rozumn˝ odhad. V »ech·ch je rozumn˝ odhad asi 500 000 (Acron 1999), ak vöak sprÌsnime kritÈrium na pripojenie na internet aspoÚ raz t˝ûdenne, ËÌslo sa nam Ñscvrkneì na nieËo vyöe desatinu! Mierna v‰Ëöina (53 %) ud·va pripojenie cez vyt·Ëan˙ telefÛnnu linku (dial-up), zvyöok pad· na trvalÈ pripojenie pevnou linkou, Ëo je hlavne prÌpad v zamestnanÌ, ökole alebo internetovej kaviarni. ProblÈm identifik·cie (elektronickÈho podpisu) a dÙvernosti (öifrovania) v internete Samotn˝ z·kladn˝ internetov˝ protokol a najrozöÌrenejöie aplik·cie s˙ zaloûenÈ na princÌpe Ñfair-playì
a evidentne ovplyvnenÈ akademick˝m prostredÌm na mÌle vzdialen˝m ÑvlËÌm z·konom ekonÛmie ñ vedy ako preûiù v nedostatkuì. Preto moûno beûn˙ internetov˙ komunik·ciu prirovnaù k Ñpotrubnej poöte s priehæadn˝m potrubÌmì, kde kaûd˝ kto m· k Ñpotrubiuì prÌstup, mÙûe veselo sledovaù z·sielky a dokonca ich aj falöovaù. Beûn˝ e-mail sa zvykne prirovn·vaù k otvorenej pohæadnici napÌsanej tlaËen˝m pÌsmom (tj. bez rukopisu, ktor˝ by umoûnil potvrdiù identitu odosielateæa). Ak je v e-maili na konci podpis alebo ak aj adresa odosielateæa sa zhoduje s adresou v·öho partnera, nemusÌ to skutoËne aj znamenaù, ûe je spr·va od neho. Navyöe je na svete mnoûstvo popul·rnych serverov, ktorÈ zdarma pon˙kaj˙ anonymn˙ mailov˙ schr·nku, kde staËÌ uviesù hociak˝ pseudonym. Tieto vlastnosti zrejme viac ako individu·lni poËÌtaËovÌ hackeri (a voyeuristi) vyuûÌvaj˙ öt·tne tajnÈ sluûby, a to nielen v USA. Napriek tomu je st·le t·to z·kladn· (nezabezpeËen·) forma internetovej komunik·cie absol˙tne najviac vyuûÌvan· a skutoËne pri beûnej komunik·cii zdanlivo nem· chyby. Prostriedky na zabezpeËenie identity (elektronick˝ podpis) a s˙kromia (öifrovanie) na internete tu vöak s˙ a s˙ aj beûne dostupnÈ ako nadstavba nad z·kladn˝ komunikaËn˝ protokol internetu. Cel˝ princÌp je skryt˝ v pojme ÑasymetrickÈ öifrovanieì (öifrovanie s verejn˝m kæ˙Ëom). Popul·rne moûno povedaù, ûe subjekt komunikuj˙ci v internete si pomocou urËitÈho software s·m vytvorÌ (alebo nech· vytvoriù 3. stranou) kæ˙Ë, ktor˝ m· 2 ˙zko zviazanÈ Ëasti: priv·tny kæ˙Ë a verejn˝ kæ˙Ë. Preto sa Ëasto hovorÌ o 2 kæ˙Ëoch aj keÔ ide len o dve strany jednÈho kæ˙Ëa (moûno prirovnaù k viditeænej a skrytej strane pl·vaj˙ceho æadovca). Priv·tny kæ˙Ë si subjekt chr·ni len pre seba a d· sa prirovnaù k schopnosti podpisu. Verejn˝ kæ˙Ë naopak d· svojim partnerom a smelo ho mÙûe zverejniù. Verejn˝ kæ˙Ë moûno prirovnaù k podpisovÈmu vzoru, ktor˝ sl˙ûi na overenie pravosti podpisu, priv·tny kæ˙Ë k schopnosti sa podpÌsaù. Priv·tny kæ˙Ë bez problÈmov urËuje verejn˝, naopak to vöak prakticky nejde (aj keÔ teoreticky ·no ñ avöak za cenu prakticky nere·lnej v˝poËtovej kapacity a Ëasu).
Prakticky to potom funguje tak, ûe ak pozn·m verejn˝ kæ˙Ë adres·ta, mÙûem spr·vu zaöifrovaù tak, ûe ju nikto in˝ nedok·ûe preËÌtaù ak adres·t pozn· mÙj verejn˝ kæ˙Ë, mÙûem spr·vu podpÌsaù tak, ûe bude zaruËenÈ, ûe som jej odosielateæom a nemohla byù cestou zmenen·. Pokiaæ m·te moûnosù sa s komunikuj˙cim partnerom vopred dohodn˙ù a vymeniù si verejnÈ kæ˙Ëe, vöetko funguje perfektne, bez potreby 3. strany. Ak vöak potrebujete bezpeËne komunikovaù s vopred nezn·mymi subjektami, potrebujete dÙveryhodn˙ 3.stranu, ktor· ich verejnÈ kæ˙Ëe zverejnÌ (na internetovom serveri) a vyd· certifik·t o ich pravosti ñ tzv. certifikaËn˙ autoritu (internetov˝ not·r). V s˙Ëasnosti uû aj u n·s vznikli takÈto (neöt·tne) inötit˙cie, ktorÈ na komerËnej b·ze fyzicky overuj˙ skutoËn˙ identitu pr·vnick˝ch alebo i fyzick˝ch osÙb a prideæuj˙ im certifik·ty. Na Slovensku napr. Prv· slovensk· certifikaËn· autorita (www.psca.sk). PraktickÈ softwarovÈ implement·cie pre email s˙ PGP (Pretty Good Privacy ñ www.pgpi.com) a implicitnÈ protokly zabudovanÈ v rozöÌren˝ch mailovacÌch programoch: S/ MIME (Secure MIME) alebo PEM (Privacy Enhanced Mail). Pri webovej komunik·cii sa najËastejöie stret·vame so ötandardom SSL (Secure Socket Layer), ktor˝ spozn·te tak, ûe sa adresa Ôalöej webovej str·nky zmenÌ z http://... na https://... a obyËajne ste na prechod do/zo zabezpeËenÈho reûimu upozornen˝ vaöim webov˝m prehliadaËom. Aj keÔ vy sami nem·te svoj priv·tny/verejn˝ kæ˙Ë, poËas takÈhoto spojenia sa v·m doËasne vytvorÌ a je aspoÚ pre obe strany istÈ, ûe maj˙ poËas zabezpeËenÈho spojenia do Ëinenia st·le s t˝m ist˝m subjektom a zadanÈ ˙daje, napr. o objedn·vke alebo platbe zostan˙ medzi vami dvomi. Vöetky tieto n·stroje s˙ pre osobnÈ pouûitie bezplatne dostupnÈ alebo s˙ uû priamo s˙Ëasùou najviac rozöÌren˝ch webov˝ch prehliadaËov. Napriek ist˝m pokrokom zo strany legislatÌvy (v »ech·ch prijat˝ a na Slovensku pripravovan˝ z·kon o elektronickom podpise) je eöte Ôaleko doba, keÔ kaûd˝ obËan spolu s obËianskym preukazom dostane (eöte lepöie: s·m si POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
vygeneruje) priv·tny/verejn˝ kæ˙Ë a öt·tna autorita bude tento spolu s certifik·tom o pravosti zverejÚovaù bezplatne na internete. Aj tu moûno oËak·vaù, ûe öt·t sa bude snaûiù ponechaù si ÑzadnÈ vr·tkaì na deöifrovanie vo v˝nimoËnom prÌpade (napr. podozrenie z trestnÈho Ëinu), nieËo ako univerz·lny kæ˙Ë od vöetk˝ch izieb v hoteli. Moûno konötatovaù, ûe dnes je pouûÌvanie digit·lnej identifik·cie na internete skÙr v˝nimkou ako pravidlom. Zvl·dnut· je zatiaæ viacmenej len v propriet·rnych bankov˝ch systÈmoch a (Ëo je veæmi sæubnÈ) aj v GSM telefonovanÌ. Platba v internetovom obchode Problematika platby s˙visÌ s problÈmom identifik·cie i öifrovania a tieû nie je beûne prijat·.V s˙Ëasnosti moûno povedaù, ûe prevl·da vlastne platba mimo internet: na dobierku, pri doruËenÌ kuriÈrom alebo bankov˝m prÌkazom. Netreba tieto spÙsoby podceÚovaù a moûno oËak·vaù, ûe eöte dlho bud˙ pretrv·vaù. Je pravda, ûe ËiastoËne znehodnocuj˙ elegantn˙ priamoËiarosù ÑËistÈhoì internetovÈho predaja, na druhej strane vöak aj dobre zvl·dnut˝ systÈm platby cez internet st·le vyvol·va urËitÈ pochybnosti u beûnÈho uûÌvateæa. Navyöe sa v poslednom Ëase veæmi rozöiruj˙ moûnosti pruûnej a pritom bezpeËnej platby mimo bankovej alebo poötovej prek·ûky a mimo beûn˝ch ˙radn˝ch hodÌn. Moûno spomen˙ù rÙzne home/tele/internet bankingy, ktorÈ pon˙ka takmer kaûd· banka, platba cez bankomat, platba po telefÛne (napr. sluûba Dialog Tatrabanky na Slovensku, Expandia v »ech·ch) a pripravovanÈ moûnosti platby cez GSM telefÛn. Od pÙvodne dosù rozöÌrenej platby zadanÌm ËÌsla kreditnej/debetnej karty sa ustupuje, aj keÔ by zadanie prebehlo poËas zabezpeËenej rel·cie. Pri otvorenej (nezabezpeËenej) komunik·cii ide o vysloven˝ hazard. Teoreticky s˙ pripravenÈ aj univerz·lne systÈmy platby priamo poËas n·kupnej internetovej rel·cie. »asto spomÌnan˝ ötandard SET (Secure Electronic Transaction) vyvinut˝ gigantmi VISA, MasterCard, IBM a Microsoft dokonca bezpeËne oddeæuje vzùah klientobchod od vzùahu klient-banka a POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
umoûÚuje platbu osobitnou kartou. Zd· sa vöak, ûe sa zatiaæ v naöich krajoch nepresadzuje ñ v »ech·ch existuje len pilotnÈ nasadenie, slovenskÈ banky s nÌm podæa n·öho prieskumu zatiaæ veæmi nepoËÌtaj˙. Presadzuj˙ sa skÙr propriet·rne systÈmy jednotliv˝ch b·nk, ktorÈ pon˙kaj˙ spojiù platbu pomocou ich internet-bankingu s n·kupnou rel·ciou na webe (na Slovensku vieme o 3 bank·ch ñ Poötov· banka, Tatrabanka, DevÌnbanka a najnovöie tieû plne elektronick· banka Eliot spusten· v j˙ni 2000 Tatrabankou). V »ech·ch uû dlhöie pÙsobÌ progresÌvna plne elektronick· banka Expandia. Vöetky tieto systÈmy vöak maj˙ z·sadn˝ nedostatok ñ jednoducho ten, ûe s˙ dostupnÈ len klientom tej-ktorej banky, ktorÌ navyöe pouûÌvaj˙ prÌsluön˙ internetov˙ sluûbu banky. Ak by sme umoûnili kupovaù v naöom obchode len im, poËet Ñinternetov˝chì z·kaznÌkov by sa n·m eöte viac z˙ûil a n·ö www obchod by sa komplikoval podporou rÙznych bankov˝ch systÈmov. Z tohoto hæadiska je podnetn˝ nov˝ projekt Citybank v »ech·ch www.juicepay.cz, ktor˝ otv·ra priamu platbu poËas n·kupnej www rel·cie pre kaûdÈho, kto m· ˙Ëet v æubovoænej banke a vydanÌm inkasnÈho prÌkazu (s limitmi podæa vlastnÈho uv·ûenia) automaticky dotuje svoj nov˝ juicepay ˙Ëet, z ktorÈho potom mÙûe platiù na www obchodoch, ktorÈ ho podporuj˙. Internet a poisùovnÌctvo Asi nie s˙ pochybnosti o moûnosti skutoËne ˙ËinnÈho vyuûitia internetu v poisùovnÌctve. N·zory sa rÙznia len v ot·zkach kedy a ako? Z hæadiska orient·cie poisùovne na klienta (B2C) moûno urËiù 3 z·sadnÈ ciele: 1. zÌskaù novÈho klienta, 2. kvalitne obsl˙ûiù existuj˙ceho klienta, 3. udrûaù existuj˙ceho klienta. TradiËne sa najviac pozornosti venuje cieæu 1. a vyuûitie internetu nebude v˝nimkou. Za nemenej dÙleûitÈ povaûujeme i ciele 2. a 3., v tomto Ël·nku sa im vöak nebudeme venovaù. Z hæadiska moûnostÌ internetu (ako komunikaËnÈho mÈdia) s˙ jeho niektorÈ vlastnosti snom
prakticky nedosiahnuteæn˝m konvenËn˝mi prostriedkami: * dostupnosù 24 hod. denne 7 dnÌ v t˝ûdni ñ porovnajte s n·kladmi potrebn˝mi na nepretrûit˙ prev·dzku poboËky poisùovne, * dostupnosù z celÈho ˙zemia ñ porovnajte s n·kladmi potrebn˝mi na zriadenie poboËky v Ôalöom regiÛne ñ a aj tak vöak klient musÌ opustiù Ñteplo svojho domova/kancel·rieì, cestovaù a Ëasto i Ëakaù, * 100% aktu·lnosù ñ porovnajte s n·kladmi na tlaË a distrib˙ciu informaËn˝ch let·kov, ktorÈ sa o p·r t˝ûdÚov mÙûu staù neaktu·lne, * aktualiz·cia na jedinom mieste ñ porovnajte s n·kladmi potrebn˝mi na zaökolenie vöetk˝ch pracovnÌkov a z·stupcov o novom poistnom produkte, * moûnosù sp‰tnej v‰zby od klienta ñ porovnajte s minim·lnymi moûnosùami sp‰tnej v‰zby pri reklame v tradiËn˝ch mÈdi·ch, * moûnosù automatiz·cie niektor˝ch ËinnostÌ, kde by bol inak potrebn˝ Ëlovek ñ porovnajte n·klady potrebnÈ na vypracovanie poistnÈho n·vrhu Ëlovekom. Asi najv·ûnejöÌm nedostatkom internetu z hæadiska biznisu je zrejme fakt, ûe toto mÈdium je dostupnÈ zatiaæ len malej Ëasti obyvateæstva (5 %?). Penetr·cia internetu vöak postupuje neobyËajne r˝chlo a zrejme nie je Ôaleko doba, keÔ presiahne (v »ech·ch a na Slovensku) 50 %. Bude to za 10 rokov alebo za 2 roky? V USA je tak·to situ·cia uû v s˙Ëasnosti veæmi re·lna. NahradÌ internet z·stupcov/poradcov poisùovnÌ? Napriek znaËnÈmu optimizmu vöak nemoûno Ëakaù, ûe internet niekedy plne nahradÌ æudsk˝ch z·stupcov poisùovnÌ. Ide len o to, aby sme æudskÈ Ëinnosti ponechali æuÔom a rutinnÈ internetu. Moûno vöak Ëakaù, ûe internet z·sadne znÌûi v˝öku provÌzie z·stupcu poisùovne. Ten uû nebude str·caù Ëas ˙navn˝m vypracov·vanÌm poistn˝ch n·vrhov, z ktor˝ch len zlomok povedie k uzavretiu poistnej zmluvy. Tieû d˙fajme odpadn˙ obùaûuj˙ce telefon·ty a zvonenia v bytoch. Bude len volan˝ Ñna ho-
tov˙ vecì, keÔ klient pomocou internetu uû dospel k rozhodnutiu o v˝bere poistky a poisùovne. Ako zÌskaù novÈho klienta? Je zn·me, ûe zÌskaù novÈho klienta je niekoækon·sobne n·kladnejöie ako ho udrûaù. Internet mÙûe pon˙knuù inform·cie o poisùovni, jej poistn˝ch produktoch, expozit˙rach a pod. (Ñfiremn˝ webì) TradiËn· sfÈra nasadenia internetu, inak tieû pokr˝van· s obrovsk˝mi n·kladmi reklamami v tradiËn˝ch mÈdi·ch, tlaËen˝mi materi·lmi a billboardami a tieû ökoleniami vlastnÈho person·lu, z·stupcov a maklÈrov. Na internete sa v s˙Ëasnosti realizuje hlavne existenciou statick˝ch Ñfiremn˝ch webovì poisùovnÌ. Podæa naöich zistenÌ m· z 29 slovensk˝ch komerËn˝ch poisùovnÌ 24 vlastnÈ weby (pozri www.poistka.sk). A u zvyön˝ch 5 je to tieû zrejme len ot·zka Ëasu. Podobn˙ situ·ciu moûno Ëakaù v »ech·ch. Napriek tomu sme sa stretli s urËit˝m sklamanÌm zo skutoËnÈho prospechu, ktor˝ poisùovniam ich vlastnÈ weby priniesli. Nemoûno sa ubr·niù dojmu, ûe vlastn˝ firemn˝ web je vnÌman˝ skÙr ako nemil· povinnosù a nie ako vÌtan· prÌleûitosù. Preto sa im zv‰Ëöa ani nevenuje dostatoËn· pozornosù a na akËnosù a aktu·lnosù webov to samozrejme m· svoj dopad. çaûko povedaù, Ëo je prÌËina a Ëo dÙsledok, situ·cia skÙr pripomÌna ÑzaËarovan˝ kruhì. Tipy na zlepöenie: ñ Aktu·lnosù: pokiaæ je z webu zrejmÈ, ûe je niekoæko mesiacov neaktualizovan˝, prest·va byù dÙveryhodn˝m zdrojom inform·ciÌ. ñ Orient·cia na poistnÈ produkty: Ëasto vidno len odborn˝m poisùovacÌm jazykom vöeobecne opÌsanÈ produkty, ako keby ûiad˙ce konkrÈtnosti (poistnÈ sumy, v˝öka poistnÈho) boli tajenou inform·ciou. ñ Inform·cie priamo ved˙ce k ich predaju: ak na nejakej webstr·nke predpoklad·me, ûe sme u webovÈho n·vötevÌka prebudili z·ujem o urËit˝ produkt, nemali by priamo na tej str·nke ch˝baù: mailov· adresa, telefÛn, adresa, ˙radnÈ hodiny a pod.
13
ñ MÙûe byù veæmi uûitoËnÈ, ak m· kaûd˝ produkt vlastn˙ str·nku(y) (a teda aj adresu) ñ umoûnÌ to totiû nez·vislej tretej strane ˙Ëinne zindexovaù vaöe inform·cie a napr. vytvoriù prehæad poistiek urËitÈho typu od rÙznych poisùovnÌ. ñ Interaktivita: internet umoûÚuje poistn˝ produkt predviesù oveæa ûivöÌm interaktÌvnym spÙsobom neû umoûÚuje statick· reklama ñ bliûöie sa touto tÈmou budeme zaoberaù v Ëasti Ñvypracovanie poistnÈho n·vrhuì. ñ Kr·tka a æahko sa pam‰taj˙ca www adresa: vyhn˙ù sa pomlËk·m, podËiarknikom a dlh˝m adres·m, ide·lne napr. www.union.sk. Je l·kavÈ vyuûiù nejakÈ univerz·lne slovo pre adresu firemnÈho webu, napr. www.poistenie.sk vedie na osobn˝ web jednÈho zo z·stupcom Allianzu. Je tu vöak re·lne riziko, ûe internetov˝ klient pod touto adresou oËak·va vöeobecnÈ inform·cie o poistenÌ a bude povaûovaù za nefÈrovÈ, ak sa dostane na ˙zko orientovan˝ web jednej poisùovne a t·to u neho zÌskava skÙr mÌnusovÈ body. PodobnÈ riziko hrozÌ aj pri ÑukradnutÌì najûiadanejöÌch adries napr. www.sex.sk ñ nebojte sa ale, uû s˙ d·vno obsadenÈ! ñ Pouûitie webovej adresy (a tieû univerz·lnej mailovej adresy) vo vöetk˝ch firemn˝ch tlaËen˝ch materi·loch (let·ky, vizitky, hlaviËkov˝ papier, ob·lky, formul·re) a v reklam·ch v tradiËn˝ch mÈdi·ch. Reklama na internete Ak uû m·te firemn˝ web, ktor˝ sa snaûÌ zÌskaù novÈho klienta, treba nemal˙ pozornosù venovaù tomu, aby sa o Úom æudia dozvedeli. NeoplatÌ sa spoliehaù len na to, ûe ho spr·vne automaticky zaindexuj˙ roboty veæk˝ch svetov˝ch internetov˝ch vyhæad·vaËov (napr.www.yahoo.com). OplatÌ sa aktÌvne ho zaregistrovaù v lok·lnych slovensk˝ch/Ëesk˝ch univerz·lnych port·loch ñ kaûd˝ z nich m· Ëasù Financie ñ Poistenie. Je to obyËajne zadarmo. ⁄ËinnÈ je daù vedieù o svojom firemnom webe formou reklamn˝ch pr˙ûkov (bannerov) na str·nkach najviac navötevo-
14
van˝ch predpokladanou klientelou. Zrejme n·m ide len o slovensk˝ch/ Ëesk˝ch klientov, preto m· v˝znam inzerovaù na spomÌnan˝ch lok·lnych port·loch. Napr. zo slovenskÈho univerz·lneho port·lu superzoznam (www.szm.sk) bolo vo febru·ri 2000 vzhliadnut˝ch 1 800 000 str·nok. Tak·to reklama uû samozrejme Ëosi stojÌ a cena zv‰Ëöa z·visÌ pr·ve od poËtu vzhliadnutÌ/ stiahnutÌ (downloadov). Eöte cielenejöie moûno osloviù reklamn˝m pr˙ûkom alebo akoukoævek inou faktickou inform·ciou na tzv. nez·visl˝ch oborov˝ch weboch (na Slovensku sa öpeci·lne poisteniu venuje www.poistka.sk), kde sa d· oËak·vaù r·dove vyööia ˙Ëinnosù, pretoûe takmer kaûd˝ n·vötevnÌk sa uû apriori zaujÌma o poistenie. Vypracovanie poistnÈho n·vrhu T·to moûnosù je zatiaæ u n·s m·lo vyuûÌvan·, hoci internet je na to priamo stvoren˝ a v USA je to veæmi rozöÌren˝ n·stroj. Klienta najviac zaujÌma moûn· v˝öka poistnej sumy a poistnÈho, pri kapit·lovom ûivotnom poistenÌ tieû projekcia nasporenej Ëiastky. Na tieto kæ˙ËovÈ ˙daje vpl˝va obyËajne len niekoæko ÔalöÌch parametrov a z·vislosù je æahko algoritmizovateæn·. TradiËne sa t·to ot·zka rieöi uvedenÌm tabuliek alebo typickÈho prÌkladu poistky. Oveæa elegantnejöie sa d· n·vrh realizovaù interaktÌvnym vyplnenÌm nevyhnutn˝ch parametrov a on-line v˝poËtom a zobrazenÌm v˝sledku. V˝poËet mÙûe prebiehaù na webovom serveri a zobrazenie v˝sledku je potom ot·zkou niekoæk˝ch aû niekoæk˝ch desiatok sek˙nd alebo priamo na klientovom poËÌtaËi (pomocou JavaScriptu), Ëo je okamûitÈ (pozri napr.www.poistka.sk Poistka psov a maËiek). Je to na prv˝ pohæad nez·v‰zn· hraËka, ktor· sama Ëosi zaujÌmavÈ robÌ (a to uûÌvatelia internetu miluj˙!), ktor· vöak mÙûe z·sadn˝m podielom ovplyvniù klientove rozhodnutie. Netreba klienta zdrûiavaù zad·vanÌm osobn˝ch ˙dajov, ktorÈ v˝sledok neovplyvÚuj˙. Je ale samozrejme vhodnÈ mu n·sledne hneÔ pon˙knuù moûnosù poistku aj uzavrieù Ëi uû tradiËn˝m spÙsobom (teda pok˙siù sa zÌskaù klientov email alebo telefÛn a pon˙knuù mu svoj) alebo internetov˝m. Pozri nasleduj˙ci odsek.
Veæmi atraktÌvnou je pre klienta moûnosù zÌskaù konkurenËnÈ n·vrhy na zvolen˝ produkt. çaûko samozrejme Ëakaù tak˙to sluûbu na webe urËitej poisùovne, je to vöak vhodnÈ pole pÙsobnosti pre nez·visl˝ oborov˝ web (pozri ÑKonkurenËnÈ ponukyì na www.poistka.sk) Uzavretie poistnej zmluvy Logick˝m a veæmi atraktÌvnym (pre klienta i pre poisùovÚu) pokraËovanÌm poistnÈho n·vrhu je samotnÈ uzavretie poistnej zmluvy priamo poËas www rel·cie. Bohuûiaæ: produkty vyûaduj˙ce obhliadku z·stupcom poisùovne, lek·rsku prehliadku a pod. tento spÙsob vyluËuj˙. V mnoh˝ch prÌpadoch to vöak je celkom dobre moûnÈ ñ napr. cestovn· poistka, poistka bytu, hav·rijn· poistka novÈho auta, z·konn· poistka auta a Ôalöie. MusÌme sa tu vöak vysporiadaù so spomÌnan˝mi problÈmami elektronickÈho podpisu (autentifik·cie) a platby. Pre platbu platÌ vöetko, Ëo bolo povedanÈ vo vöeobecnej Ëasti. Pokiaæ nechceme z˙ûiù poËet do ˙vahy prich·dzaj˙cich klientov, musÌme pripustiù i platbu mimo internet. ProblÈm spoæahlivej autentifik·cie je v s˙Ëasnosti v masovom meradle nere·lny. Z pragmatickÈho hæadiska si vöak moûno poloûiù ot·zku: Nie je najlepöÌm potvrdenÌm identity klienta doöl· platba poistnÈho na ˙Ëet poisùovne? S˙ aj na Slovensku zn·me prÌklady zjednania poistky po telefÛne (napr. lieËebnÈ n·klady v zahraniËÌ od R+V) a doruËenÌm zmluvy poötou. A pokiaæ sa neskÙr uk·ûe, ûe klient nespr·vne uviedol niektorÈ ˙daje, mÙûe byù tak˝to prÌpad v zmluve oöetren˝ moûnosùou poisùovne odst˙più od zmluvy. Oproti predaju hmotnÈho tovaru m· poistenie predsa len jednu podstatn˙ v˝hodu. Nehmotn· podstata poskytovanÈho Ñtovaruì(poisùovacej sluûby) odstraÚuje zdrûanie nutnÈ kvÙli doruËeniu zak˙penÈho tovaru, poistenie mÙûe pri dobrej vÙli poisùovÚa garantovaù okamûite alebo s minim·lnym odkladom (kvÙli overeniu platby alebo in˝ch skutoËnostÌ) aj keÔ samotn· poistn· zmluva bude doruËen· klasickou poötou aû o p·r dnÌ. Z hæadiska klienta je to tieû ot·zka dÙvery v seriÛznosù poisùovne.
Mal˝ slovnÌËek s˙ËasnÈho internetu z hæadiska komercie Pre overenÌ si, Ëi v·m je jasn· terminolÛgia s ktorou sa st·le Ëastejöie moûno stretn˙ù v beûn˝ch mÈdi·ch, priËom pred p·r rokmi eöte neeistovala! * www/web ñ world wide web (svetov· pavuËina): sluûba, ktor· je (nespr·vne) takmer synonymom internetu * dot-com company ñ n·zov pouûÌvan˝ pre firmu, ktor· realizuje svoje sluûby alebo predaj tovaru takmer v˝luËne cez internet, n·zov vych·dza z toho, ûe internetov· adresa firmy sa obyËajne konËÌ na .com (domÈna pre komerËnÈ organiz·cie s celosvetov˝m alebo US zameranÌm) * B2B ñ business to business: obchodn˝ vzùah, ktor˝ sa Ëasto realizuje pomocou internetu * B2C ñ business to customer: obchodn˝ vzùah, ktor˝ sa zatiaæ menej Ëasto neû B2B realizuje pomocou internetu * banner ñ reklamn˝ pr˙ûok (Ëesky slangovo a pejoratÌvne: nudle) na ploön˙ reklamu na Ëasto navötevovan˝ch www str·nkach * spam ñ neûiad˙ci reklamn˝ e-mail, obyËajne masovo rozosielan˝ * port·l ñ web, ktor˝ sa snaûÌ Ñzmapovaùì Ëo najviac in˝ch webov v urËitom öt·te alebo urËitÈho zamerania. UmoûÚuje tak dostaù sa na p·r kliknutÌ myöou k hæadanÈmu webu. * download str·nky ñ stiahnutie (vzhliadnutie) jednej webovej str·nky z web-servera do svojho webovÈho prehliadaËa (klienta) ñ zvyËajne od poËtu downloadov z·visÌ cena reklamnej plochy na urËitej str·nke * visit ñ n·vöteva webu jedn˝m uûÌvateæom, ktor˝ poËas jednej n·vötevy zvyËajne vzhliadne viacero str·nok (Voln˝ a aktualizovan˝ z·znam p¯edn·öky z 1. Ëesko-slovenskÈ konference o pojiöùovnictvÌ na tÈma Aktu·lnÌ v˝voj pojistnÈho trhu a oËek·vanÈ trendy, konanÈ ve dnech 30. ñ 31. kvÏtna 2000 v KoöicÌch.) POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
P
od pojmem zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ rozumÌme v r·mci »eskÈ asociace pojiöùoven p¯edevöÌm specifick· pojiötÏnÌ plodin a hospod·¯sk˝ch zv̯at. Oba uvedenÈ druhy pojiötÏnÌ majÌ v naöich zemÌch dlouhou tradici, jejÌû ko¯eny je moûnÈ hledat v 19. stoletÌ, kdy se zaËalo rozvÌjet komerËnÌ krupobitnÌ pojiötÏnÌ plodin. JeötÏ staröÌ jsou snahy chovatel˘ dobytka o zabezpeËenÌ pro p¯Ìpad ˙hynu zv̯at, kte¯Ì za tÌmto ˙Ëelem vytv·¯eli vz·jemnÈ pojiöùovacÌ spolky. Po roce 1945 doölo v tehdejöÌm »eskoslovensku v souvislosti s jeho geopolitick˝m za¯azenÌm do sovÏtskÈho bloku k prosazenÌ systÈmu centr·lnÏ pl·novanÈ ekonomiky. V tÈto souvislosti bylo pojiöùovnictvÌ jiû v roce 1945 zest·tnÏno a potom v roce 1948 monopolizov·no. ZemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ bylo od prvnÌ poloviny pades·t˝ch let provozov·no z rozhodujÌcÌ Ë·sti jako z·konnÈ. Povinnost pojiötÏnÌ se nejprve vztahovala na zemÏdÏlsk· druûstva, tehdy intenzivnÏ a z velkÈ Ë·sti n·silnÏ zakl·dan·, teprve pozdÏji i na st·tnÌ zemÏdÏlskÈ podniky. V poslednÌm obdobÌ existence tohoto systÈmu od poloviny osmdes·t˝ch let do roku 1990 mÏlo z·konnÈ pojiötÏnÌ v rostlinnÈ v˝robÏ formu komplexnÌho pojiötÏnÌ ˙rody. Hospod·¯sk· zv̯ata byla ze z·kona pojiötÏna pro p¯Ìpad tÈmϯ vöech typ˘ ökod. Tato skuteËnost, spolu s podcenÏnÌm role pojiötÏnÌ st·tnÌch pr˘myslov˝ch podnik˘, mÏla za n·sledek, ûe roËnÌ pojistnÈ za zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ, kterÈ v letech 1989 a 1990 p¯evyöovalo 5 miliard KË, p¯edstavovalo tÈmϯ 40 procent z celkovÈho objemu pojistnÈho za vöechna pojistn· odvÏtvÌ v »eskÈ republice celkem. PodobnÏ vypadal pojistn˝ trh i v nÏkter˝ch dalöÌch st·tech s centr·lnÏ pl·novanou ekonomikou. S liberalizacÌ ekonomickÈho systÈmu po roce 1989 doölo poËÌnaje rokem 1991 ke zruöenÌ z·konnÈho zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ. TehdejöÌ »esk· st·tnÌ pojiöùovna nabÌdla na komerËnÌm smluvnÌm z·kladÏ pojistnÈ smlouvy, kterÈ uzav¯ela v r˘znÈm rozsahu vÏtöina tehdejöÌch zemÏdÏlsk˝ch podnik˘. PojiötÏnÌ zv̯at si zachovalo podobn˝ rozsah jako v z·konnÈm pojiötÏnÌ, pojiötÏnÌ plodin jiû nemÏlo formu pojiötÏnÌ ˙rody, ale ölo p¯edevöÌm o pojiötÏnÌ plodin pro p¯ÌPOJISTNÝ OBZOR • 9/2000
ZemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ v »eskÈ republice Ing. V·clav Vilhelm, CSc., »esk· pojiöùovna a. s. pad ûivelnÌch ökod, zË·sti tÈû o lacinÏjöÌ krupobitnÌ pojiötÏnÌ plodin. V roce 1991 byl vyd·n nov˝ z·kon o pojiöùovnictvÌ, kter˝ zruöil monopol tehdejöÌ »eskÈ st·tnÌ pojiöùovny a umoûnil Ëinnost dalöÌm pojiöùovn·m. V zemÏdÏlskÈm pojiötÏnÌ se zpoË·tku vedle »eskÈ pojiöùovny v˝raznÏji angaûovala p¯edevöÌm pojiöùovna OtËina a Moravskoslezsk· Kooperativa. Pojiöùovna OtËina pozdÏji svoji Ëinnost v »R ukonËila. V souËasnÈ dobÏ na trhu zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ v »R p˘sobÌ vÌce pojiöùoven, a to »esk· pojiöùovna a.s., kter· mÏla v r. 1999 trûnÌ podÌl 87 %, d·le zejmÈna »SOB Pojiöùovna a.s., Kooperativa, pojiöùovna, a.s., »S-éivnostensk· pojiöùovna, a.s., Generali pojiöùovna a.s., HasiËsk· vz·jemn· pojiöùovna, a.s., a »esk· podnikatelsk· pojiöùovna, a.s. Tento trh samoz¯ejmÏ nenÌ uzav¯en˝ a m˘ûe jej rozö̯it jak·koli dalöÌ pojiöùovna, kter· splnÌ podmÌnky danÈ z·konem o pojiöùovnictvÌ a zÌsk· od org·nu st·tnÌho dozoru nad pojiöùovnictvÌm povolenÌ k provozov·nÌ p¯ÌsluönÈho druhu pojiötÏnÌ. V »eskÈ asociaci pojiöùoven je v r·mci sekce pojiötÏnÌ majetku ustanovena pracovnÌ skupina zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ, kter· reprezentuje ËeskÈ zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ, prosazuje jeho z·jmy a snaûÌ se vytv·¯et korektnÌ konkurenËnÌ prost¯edÌ v tÈto oblasti. V˝razn˝m ˙spÏchem tÈto Ëinnosti v letoönÌm roce je schv·lenÌ dotaËnÌho titulu 8. D podpora n·kazovÈho pojiötÏnÌ, kter˝ je jednÌm z podp˘rn˝ch program˘, podle nichû poskytuje zemÏdÏlsk˝m podnik˘m a podnikatel˘m Ministerstvo zemÏdÏlstvÌ finanËnÌ podpory. Lze doufat, ûe jde o prvnÌ krok ve smÏru podpory zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ p¯i naplÚov·nÌ ÑKoncepce resortnÌ politiky Ministerstva zemÏdÏlstvÌì, kter· poËÌ-
t· s ¯eöenÌm rizikovosti zemÏdÏlskÈ v˝roby v obdobÌ od roku 2001. NabÌdka produkt˘ zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ r˘zn˝ch pojiöùoven p˘sobÌcÌch na ËeskÈm pojistnÈm trhu je do znaËnÈ mÌry obdobn·, coû je d·no na jednÈ stranÏ pojistn˝mi pot¯ebami a finanËnÌmi moûnostmi zemÏdÏlskÈ klientely a na druhÈ stranÏ pot¯ebnou pojistnÏ technickou bezpeËnostÌ pojistitel˘. PodÌl pojistnÈho plnÏnÌ k pojistnÈmu vöak ukazuje, ûe moûnosti sniûov·nÌ ceny pojiötÏnÌ jsou v souËasnÈ dobÏ prakticky vyËerp·ny. KonkurenËnÌ boj vedl totiû ke snÌûenÌ ceny pojiötÏnÌ, a to jak nabÌdkou niûöÌch sazeb pojistnÈho, tak v d˘sledku poskytov·nÌ slev pojistnÈho. RozhodujÌcÌm rizikem v pojiötÏnÌ plodin v naöich podmÌnk·ch je krupobitÌ, p¯ÌpadnÏ dalöÌ ûivelnÌ ökody, p¯edevöÌm z·plava, vich¯ice nebo poû·r. V poslednÌ dobÏ se p¯edevöÌm v d˘sledku finanËnÌ situace zemÏdÏlsk˝ch podnik˘ soust¯eÔuje z·jem na krupobitnÌ pojiötÏnÌ trûnÌch plodin silnÏ ohroûovan˝ch krupobitÌm ñ to je p¯edevöÌm ¯epka, ovoce a chmel. V pojiötÏnÌ zv̯at p¯edstavujÌ nejvÏtöÌ ohroûenÌ n·kazy, v˝znamnou hrozbu p¯edstavujÌ i ostatnÌ hromadnÈ ökody. V poslednÌch letech objem pojistnÈho za pojiötÏnÌ plodin p¯evyöuje pojistnÈ za pojiötÏnÌ zv̯at. V loÚskÈm roce p¯edstavovalo pojistnÈ za plodiny tÈmϯ 545 mil. KË, za pojiötÏnÌ zv̯at potom 423 mil. KË. NejvÏtöÌ ökody ze zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ byly v uplynulÈm obdobÌ v roce 1997, kdy byla znaËn· Ë·st ˙zemÌ postiûena z·plavami. V pojiötÏnÌ plodin dos·hly ökody z·plavou v tomto roce v˝öe cca 250 mil. KË, avöak ökody krupobitÌm Ëinily dvojn·sobek ñ 500 mil. KË. V˝znamnÈ krupobitnÌ ökody p¯inesl i n·sledujÌcÌ rok 1998 ñ vÌce neû 400 mil. KË. V roce 1999 byl v˝skyt krupobitÌ celkovÏ niûöÌ, p¯iËemû krupobitÌ ze 6. Ëervence zp˘sobilo ökody ve v˝öi
cca 200 mil. KË. P¯itom byly postiûeny p¯edevöÌm ty oblasti, kterÈ rok p¯edtÌm z˘staly uöet¯eny vÏtöÌch ökod. V mnoha p¯Ìpadech se potvrdilo, ûe pojiötÏnÌ znamen· jedinou moûnost zabezpeËenÌ zemÏdÏlskÈho podniku v p¯ÌpadÏ takovÈ katastrofy, a ûe v podmÌnk·ch »R nejsou oblasti, kterÈ by nebyly krupobitÌm ohroûeny. V pojiötÏnÌ zv̯at k takov˝m v˝kyv˘m v uplynulÈm obdobÌ nedoölo, ale p¯edevöÌm n·kazy p¯edstavujÌ st·le mimo¯·dnÏ vysokÈ riziko s ohledem na v˝öi moûn˝ch ökod a nejistotu jejich v˝skytu. V souvislosti s charakterem rizika s velk˝mi meziroËnÌmi v˝kyvy ökodnÈho pr˘bÏhu a vysok˝mi potenci·ly ökod p¯edevöÌm v krupobitnÌm a n·kazovÈm pojiötÏnÌ je zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ zpravidla komerËnÏ zajiöùov·no. Bohuûel je skuteËnostÌ, ûe se trh zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ v souËasnosti vyvÌjÌ nep¯ÌznivÏ. VÏtöina zemÏdÏlsk˝ch podnik˘ v souvislosti se öpatnou ekonomickou situacÌ rozsah svÈho pojiötÏnÌ v˝raznÏ sniûuje a svoje objektivnÏ existujÌcÌ pojistnÈ pot¯eby pokr˝v· pouze z Ë·sti. MnohÈ podniky p¯itom nejsou pojiötÏny v˘bec. Objem pojistnÈho za zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ v roce 2000 lze p¯edpokl·dat cca ve v˝öi 850 mil. KË. P¯itom je jasnÈ, ûe zemÏdÏlötÌ podnikatelÈ jsou objektivnÏ ohroûeni relativnÏ vÌce neû podnikatelÈ v jin˝ch odvÏtvÌch. Vedle rizik spojen˝ch s v˝kyvy na trhu je v˝znamnÏ ohroûujÌ i rizika spojen· s r˘zn˝mi projevy poËasÌ nebo ö̯enÌm n·kaz zv̯at. A pr·vÏ nadpr˘mÏrn· ˙roveÚ rizika v zemÏdÏlskÈm podnik·nÌ je podle naöeho n·zoru d˘vodem pro podporu zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ ze strany st·tu. To by mÏlo umoûnit zemÏdÏlsk˝m podnikatel˘m aktivnÏji ¯Ìdit ˙roveÚ svÈho podnikatelskÈho rizika tÌm, ûe si budou moci dovolit uzav¯Ìt pot¯ebnÈ pojiötÏnÌ, namÌsto spolÈh·nÌ na p¯Ìpadnou pomoc ze strany st·tu. (DiskuznÌ p¯ÌspÏvek k problematice v˝voje a souËasnÈ situace zemÏdÏlskÈho pojiötÏnÌ v »eskÈ republice, p¯ednesen˝ p¯i p¯Ìleûitosti n·vötÏvy Dr. Eckhardta Wilkense, p¯edsedy V˝boru pro zemÏdÏlskÈ pojiötÏnÌ CEA a p¯edsedy p¯edstavenstva Vereinigte Tierversicherung Gesselschaft a.G., R+V Versicherung v »AP 2. Ëervna 2000.)
15
B
razÌlie je jednÌm z poslednÌch velk˝ch pojiöùovacÌch trh˘, kde existuje st·tnÌ monopol na zajiötÏnÌ. PoË·tkem roku zp˘sobily z·plavy v nÏkter˝ch Ë·stech BrazÌlie velkÈ ztr·ty jak na ûivotech, tak na majetku. Pohroma vöak byla mnohem menöÌ neû z·plavy, kterÈ tak¯ka p¯ed rokem postihly Venezuelu. Na rozdÌl od sv˝ch soused˘ je BrazÌlie jen z¯Ìdkakdy zasaûena pohromami typu zemÏt¯esenÌ nebo hurik·nu. TÌm, ûe nedoch·zÌ Ëasto k takov˝m kalamit·m a v kontextu se statusem nejvÏtöÌ ekonomiky v LatinskÈ Americe je BrazÌlie atraktivnÌ pro pojistitele, kte¯Ì dychtivÏ oËek·vajÌ konec st·tnÌho monopolu na zajiötÏnÌ. Tato zmÏna by se mÏla st·t bÏhem nÏkolika m·lo mÏsÌc˘. St·ty LatinskÈ Ameriky otev¯ely svÈ pojiöùovacÌ trhy zahraniËnÌm spoleËnostem bÏhem 90. let jako souË·st obecnÈho postupu smϯujÌcÌ k politice liberalizace ekonomiky. BrazÌlie vöak byla pomalejöÌ neû ostatnÌ. ⁄stava st·tu byla v roce 1996 pozmÏnÏna tak, aby umoûnila konec monopolu, z Ëehoû by mÏl z¯ejmÏ nejvÏtöÌ uûitek Instituto Reaseguros do Brasil (IRB). V BrazÌlii, stejnÏ jako jinde v LatinskÈ Americe, jsou lidÈ i spoleËnosti silnÏ podpojiötÏnÈ v porovn·nÌ se svÏtov˝mi normami: celkov· pojiötÏnost (pomÏr pojistnÈho k hrubÈmu dom·cÌmu produktu) ËinÌ max. 2,2 % HDP v BrazÌlii a 1,5 % v Mexiku. Vöude v LatinskÈ Americe, kde zahraniËnÌ firmy vstoupily na trh, doölo k prudkÈmu n·r˘stu st·tnÌch p¯Ìjm˘. BrazÌlie by tento trend mohla zachytit, pokud brzy ukonËÌ st·tnÌ monopol na zajiötÏnÌ. Konkurence bude znamenat niûöÌ n·klady na zajiötÏnÌ, a proto zbude vÌce na pojiötÏnÌ. IRB jiû snÌûila ceny u nejvÏtöÌch rizik, aby si po privatizaci udrûela svÈ nejvÏtöÌ klienty, p¯esto ale jsou jejÌ ceny aû o 30 % vyööÌ, neû jsou sazby mezin·rodnÌ konkurence. NenÌ to jen vÏcÌ ceny. Shelly Harisov·, pojistn· analytiËka z ratingovÈ agentury Standard and Poorís tvrdÌ, ûe moûn· stejnÏ d˘leûit· je technick· pomoc, kterou velkÈ zahraniËnÌ zajiöùovny nabÌzejÌ pojistitel˘m, takûe ti upisujÌ
16
ZajiötÏnÌ v LatinskÈ Americe Libuöe Dvo¯·Ëkov· rizika p¯esnÏji, a tÌm mohou nabÌzet kvalitnÏjöÌ pojistnÈ produkty Ñna mÌruì. Brazilsk· vl·da byla naklonÏna otev¯enÌ zajiöùovacÌho trhu na svÈm ˙zemÌ, z·roveÚ se ale ob·vala, ûe IRB nebude schopen konkurovat a bude Ñsmetenì, jako se to stalo v ArgentinÏ. Argentinsk· vl·da zkusila d·t INDER (st·tem vlastnÏn· spoleËnost majÌcÌ d¯Ìve monopol na zajiötÏnÌ) Ëas, aby se mohl p¯izp˘sobit konkurenËnÌmu trhu tÌm, ûe mu umoûnila automatickÈ drûenÌ 30 % vöech zajiöùovacÌch obchod˘ bÏhem dvou p¯echodn˝ch let. INDER vöak byl finanËnÏ p¯Ìliö slab˝. Z·vaûnÏjöÌm problÈmem ale bylo, ûe pojistitelÈ tuto spoleËnost povaûovali za ˙platnou a tudÌû nespolehlivou, a dÏlali proto, co mohli, aby toto pravidlo obch·zeli. INDER je nynÌ v likvidaci a argentinsk˝ zajiöùovacÌ trh ovl·dly zahraniËnÌ firmy. VelkÈ mezin·rodnÌ zajiöùovny p¯evzaly takÈ vÏtöinu ostatnÌch latinskoamerick˝ch trh˘. B˝val˝ chilsk˝ monopolnÌ zajistitel Caja Reaseguradora byl prod·n öpanÏlskÈ pojiöùovnÏ MAFRE. V roce 1998 Swiss Re koupila nejvÏtöÌ mexickou zajiöùovnu Reaseguros Alianza, a v lednu t.r. zÌskala celÈ portfolio Reacolu, nejvÏtöÌ zajiöùovny v Kolumbii. Swiss Re m· takÈ z·jem o koupi IRB. V diskuzÌch mnoha brazilsk˝ch politik˘ se objevujÌ nejr˘znÏjöÌ n·pady jak naloûit se situacÌ. VÏtöinou by r·di vidÏli bohatÈho investora, kter˝ by z·roveÚ ovöem ponechal rozhodov·nÌ v zajiöùovnÏ ËistÏ na BrazilcÌch. D·le se pl·nuje zavedenÌ p¯echodnÈho obdobÌ jako v ArgentinÏ, s v˝jimkou toho, ûe v BrazÌlii
po dobu dvou let bude muset b˝t 60 % zajiöùovacÌch obchod˘ nabÌdnuto nÏkterÈ z firem na mÌstnÌm trhu a tÌm vytvo¯it z·brany pro ty zahraniËnÌ zajistitele, kte¯Ì nekoupÌ podÌl v IRB a nep¯inesou kapit·l do BrazÌlie. ZahraniËnÌ zajistitelÈ se pochopitelnÏ na brazilsk˝ trh chtÏjÌ dostat. Carlos Caputo, ¯editel Latin American Reinsurance se sÌdlem na Bermud·ch, spoleËnosti zaloûenÈ v˝hradnÏ pro vstup na novÏ
liberalizovanÈ trhy, p¯ipouötÌ, ûe jeho kancel·¯ v Rio de Janeiro je jedna ze 17 otev¯en˝ch v BrazÌlii zahraniËnÌmi zajistiteli, p¯ipraven˝mi na konec monopolu. Pr˘bÏûnÈ zdrûov·nÌ privatizace IRB jim nakonec poskytlo Ëas na p¯Ìpravu nejlepöÌch pracovnÌk˘, a dokonce koncipovat kontrakty s vedoucÌmi pojiöùovacÌmi spoleËnostmi na dobu po skonËenÌ monopolu.Takûe IRB jiû nem· v˝luËnÈ postavenÌ, kterÈ mÏl v kontaktech a povÏdomÌ na mÌstnÌm trhu. ÑZtr·cÌ na cenÏì, tvrdÌ pan Caputo. Pan Rodrigues, kter˝ je p¯esvÏdËen, ûe IRB m· nynÌ cenu okolo 800 mil. real˘ (asi USD 445 mil.), souhlasÌ s tÌm, ûe vl·da by takÈ nemusela dostat tuto atraktivnÌ Ë·stku, pokud bude d·le vyËk·vat. »Ìm d¯Ìve BrazÌlie otev¯e zajiöùovacÌ trh, bez ohledu na to, zda skonËÌ v zahraniËnÌch ruk·ch nebo ne, tÌm lÈpe pro brazilskÈ pojistitele. TÌm lÈpe pro brazilskÈ spoleËnosti, kterÈ nedoËkavÏ oËek·vajÌ levnÏjöÌ a lepöÌ pojiötÏnÌ.
Pojistn˝ podvod aneb co se takÈ m˘ûe st·t V
e VelkÈ Brit·nii byla s obvinÏnÌm z pojistnÈho podvodu postavena p¯ed soud policistka, kter· uplatÚovala n·roky na odökodnÏnÌ ˙razu s trval˝mi n·sledky a ztr·ty spoleËenskÈho uplatnÏnÌ. P¯i automobilovÈ nehodÏ utrpÏla zranÏnÌ krËnÌ p·te¯e, kterÈ vyd·vala za tak v·ûnÈ, ûe jÌ zp˘sobuje trnutÌ öÌje a ramen, znemoûÚuje noöenÌ b¯emen a vyluËuje dalöÌ pr·ci u policie. Na z·kladÏ tÏchto subjektivnÌch potÌûÌ n·rokovala odökodnÏnÌ ztr·ty zamÏstn·nÌ a trval˝ch n·sledk˘ v celkovÈ v˝öi 400 000 GBP. Z podvodu byla ûena usvÏdËena z·znamem skrytÈ kamery v situaci, kdy se sv˝mi dvÏma mal˝mi syny vych·zela z obchodnÌho domu obtÌûena n·kupy, se kter˝mi bez potÌûÌ manipulovala p¯i otvÌr·nÌ dve¯Ì a nakl·d·nÌ n·kup˘ do automobilu. V dalöÌm p¯ÌpadÏ byla ve Spojen˝ch st·tech americk˝ch s obvinÏnÌm z pojistnÈho podvodu postavena p¯ed soud ûena, kter· navrhla svÈmu milenci, aby se p¯i lÈËbÏ impotence vyd·val za jejÌho manûela a Ëerpal plnÏnÌ z jeho zdravotnÌho pojiötÏnÌ. éena p¯edstavila milence jako svÈho manûela na urologii kliniky v New Yorku, kde byla zamÏstn·na. Muû byl vyöet¯en, byla mu p¯edeps·na lÈka¯sk· pÈËe. Podvod vyöel najevo, kdyû s odstupem Ëasu obdrûel skuteËn˝ manûel pozv·nku na kontrolnÌ vyöet¯enÌ. éenÏ hrozÌ rozvod a sedm let vÏzenÌ. (jk) Pramen: Crime & Fraud Prevention Bureau Newsletter, May 2000, Association of British Insurance POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
S
tr·ûnÌci z MÏstskÈ policie Brno p¯iöli se zajÌmav˝m projektem. V Ëervnu letoönÌho roku se jim poda¯ilo zprovoznit prvnÌ mobilnÌ, didaktickÈ, informaËnÌ a konzultaËnÌ centrum prevence kriminality. ProsazenÌ ÑpreventivnÌho autobusuì je st·lo hodnÏ ˙silÌ (zajiötÏnÌ penÏz na technickÈ ˙pravy a nov˝ kab·t vozidla), ale v˝sledek, jak se zd·, stojÌ za to. Autobus je vybaven n·zorn˝mi uk·zkami techniky (z·mky, kov·nÌ, autoalarmy, elektrick· zabezpeËovacÌ a poû·rnÌ signalizace, prost¯edky individu·lnÌ technickÈ ochrany atd.), kterÈ doplÚujÌ preventivnÌ publikace a skl·daËky. V autobuse je z¯Ìzen takÈ koutek, kde je moûnÈ sledovat videokazety (nap¯Ìklad moûnosti zabezpeËenÌ automobil˘ proti kr·deûÌm, projekty bezpeËnÈho obydlÌ a sÌdliöù, ochrana rekreaËnÌch objekt˘) a zÌskat nezbytnÈ statistickÈ ˙daje o v˝voji kriminality v konkrÈtnÌm mÌstÏ z poËÌtaËe. Vozidlo bude zajÌûdÏt do jednotliv˝ch mÏstsk˝ch Ë·stÌ Brna, do jeho obchodnÌch, kulturnÌch a obytn˝ch center. P¯edpokl·d·ny jsou v˝jezdy i na ˙zemÌ okresu Brno venkov. Autobus bude d·le vyuûÌv·n k preventivnÌm akcÌm pro ve¯ejnost (dny s policiÌ, dopravnÌ v˝chova, v˝stavy, besedy k ochranÏ majetku a osob apod.). P¯Ìnos mobilnÌho pracoviötÏ je oËek·v·n p¯edevöÌm v tom, ûe zp¯ÌstupnÌ informace mnohem vÏtöÌmu okruhu osob, posÌlÌ jejich pr·vnÌ vÏdomÌ a zlepöÌ se i vztah ve¯ejnosti k policii. OpodstatnÏnost brnÏnskÈho projektu potvrzuje sask· zkuöenost s provozem poradenskÈho sk¯ÌÚovÈho automobilu ñ n·vÏsu (Beratungsmobil), kter· trv· jiû od roku 1992. ZajÌûdÌ do mÌst, kde poradny nejsou z¯Ìzeny a tam, kde je vÏtöÌ koncentrace obyvatelstva (trhy, sportovnÌ a kulturnÌ akce). Poradna na kolech p¯ijede na mÌsto, ale poradenstvÌ poskytujÌ mÌstnÌ policistÈ. PolicistÈ upozorÚujÌ na kritick· mÌsta objekt˘ a aut. B˝v· zde k vidÏnÌ zajÌmav· zabezpeËovacÌ technika. Vöe je ve funkËnÌm stavu s p¯iloûen˝mi certifik·ty VdS. Vzorky techniky jsou doplnÏny o preventivnÌ rady. POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
MobilnÌ poradenstvÌ ñ inspirace pro pojiöùovny JUDr. Pavel Koc·bek, JUDr. Tom·ö KonÌËek, Ministerstvo vnitra
Policie »eskÈ republiky (d·le jen policie) se v potÌr·nÌ kriminality neobejde bez spolupr·ce s obËany. ZÌskat jejich d˘vÏru, ale nenÌ snadnÈ. Jde o dlouhodob˝ proces podmÌnÏn˝ serioznÌ a mravenËÌ policejnÌ pracÌ. V souËasnÈ dobÏ se obËanÈ vÌce zajÌmajÌ o prevenci kriminality z prozaickÈho d˘vodu. Po vlastnÌch zkuöenostech s kriminalitou (vykradenÌ bytu, odcizenÌ vozidla, okradenÌ v dopravnÌm prost¯edku, n·silnÈ trestnÈ Ëiny apod.) jiû nechtÏjÌ hr·t roli obÏti. Pro poli-
cii a nejen pro ni je to jedineËn· moûnost, jak je zÌskat pro partnerstvÌ. Policie m· k preventivnÌmu bezplatnÈmu poradenstvÌ profesnÏ nejblÌûe. »innost vyûaduje odbornost policist˘ a jejich umÏnÌ komunikovat s obËany. ObËanÈ policii vnÌmajÌ jako nez·vislou instituci, kterÈ nejde o komerci. Policie doporuËuje obËan˘m, na z·kladÏ sv˝ch praktick˝ch zkuöenostÌ, r˘znÈ zp˘soby ochrany a zabezpeËenÌ majetku a osob, radÌ vyuûÌvat certifikovanou zabezpeËovacÌ
techniku a obracet se na firmy, kterÈ dodrûujÌ etick˝ kodex. ObËanÈ tyto informace a rady pokl·dajÌ za bernou minci a konzultacemi s policÌ si potvrzujÌ spr·vnost sv˝ch rozhodnutÌ. Vûdy se najde nÏkdo, na koho budou p˘sobit preventivnÌ vozidla podbÌzivÏ Ëi teatr·lnÏ. Policie to ale vidÌ jinak. Jde o dalöÌ formu prevence kriminality plnÏ vyzkouöenou v zahraniËÌ. MobilnÌ poradenstvÌ m˘ûe mÌt, na rozdÌl od klasick˝ch poradensk˝ch mÌstnostÌ umÌstÏn˝ch v policejnÌch budov·ch, daleko vÏtöÌ dopad i na obËany, kte¯Ì by nikdy za policiÌ nep¯iöli. Proto budou dalöÌ pojÌzdnÈ preventivnÌ poradny obecnÌ Ëi Policie »R n·sledovat.
V˝znam brnÏnskÈ vlaötovky rychle pochopily nÏkterÈ zabezpeËovacÌ a mont·ûnÌ firmy. Sponzorsky p¯ispÏly na rekonstrukci a provoz vozidla s tÌm, ûe nynÌ majÌ moûnost zde vystavovat svou techniku a propagaËnÌ materi·ly. Jejich sponzorstvÌ se jim jistÏ rychle vr·tÌ vÏtöÌm obratem p¯i prodeji v˝robk˘. äkoda, ûe p¯Ìleûitost zatÌm nevyuûila û·dn· z pojiöùoven. P¯itom je na prvnÌ pohled z¯ejmÈ, ûe pr·vÏ z tÏchto policejnÌch aktivit budou v budoucnu nejvÌce profitovat pr·vÏ pojiöùovny.
17
1. Vyhl·öka Ë. 191/2000 Sb. o technick˝ch podmÌnk·ch pro p¯ipojenÌ a provoz za¯ÌzenÌ pro odposlouch·v·nÌ a zaznamen·v·nÌ telekomunikaËnÌho provozu (˙Ëinnost 7. 7. 2000). 2. Z·kon Ë. 204/2000 Sb., kter˝m se mÏnÌ z·kon Ë. 247/1995 Sb., o volb·ch do Parlamentu »R a o zmÏnÏ a doplnÏnÌ nÏkter˝ch dalöÌch z·kon˘, ve znÏnÌ z·kona Ë. 212/1996 Sb. a n·lezu ⁄stavnÌho soudu uve¯ejnÏnÈho pod Ë. 243/1999 Sb., z·kon Ë. 99/ 1963 Sb., obËansk˝ soudnÌ ¯·d, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘, a z·kon Ë. 2/1969 Sb., o z¯ÌzenÌ ministerstev a jin˝ch ˙st¯ednÌch org·n˘ st·tnÌ spr·vy »R, ve znÏ-
5. Z·kon Ë. 208/2000 Sb., kter˝m se mÏnÌ z·kon Ë. 293/1993 Sb., o v˝konu vazby (˙Ëinnost 1. 1. 2001). 6. Z·kon Ë. 209/2000 Sb., kter˝m
Z nov˝ch pr·vnÌch p¯edpis˘
JUDr. Ji¯ina Kotrbat· nÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘ (˙Ëinnost 1. 8. 2000, Ë·st 1. 1. 2002). 3. Z·kon Ë. 206/2000 Sb. o ochranÏ biotechnologick˝ch vyn·lez˘ a o zmÏnÏ z·kona Ë. 132/ 1989 Sb., o ochranÏ pr·v k nov˝m odr˘d·m rostlin a plemen˘m zv̯at, ve znÏnÌ z·kona Ë. 93/1996 Sb. (˙Ëinnost 1. 10. 2000). 4. Z·kon Ë. 207/2000 Sb. o ochranÏ pr˘myslov˝ch vzor˘ a o zmÏnÏ z·kona Ë. 527/1990 Sb., o vyn·lezech, pr˘myslov˝ch vzorech a zlepöovacÌch n·vrzÌch, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘ (˙Ëinnost 1. 10. 2000, Ë·st dnem vstupu smlouvy o p¯istoupenÌ »R k EU v platnost).
18
se mÏnÌ z·kon Ë. 59/1998 Sb., o odpovÏdnosti za ökodu zp˘sobenou vadou v˝robku (˙Ëinnost 1. 9. 2000, Ë·st dnem vstupu smlouvy o p¯istoupenÌ »R k EU v platnost). 7. Z·kon Ë. 211/2000 Sb. o St·tnÌm fondu rozvoje bydlenÌ a o zmÏnÏ z·kona Ë. 171/1991 Sb., o p˘sobnosti org·n˘ »R ve vÏcech p¯evod˘ majetku st·tu na jinÈ osoby a o Fondu n·rodnÌho majetku »R, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘ (˙Ëinnost 21. 7. 2000). 8. Z·kon Ë. 212/2000 Sb. o zmÌrnÏnÌ nÏkter˝ch majetkov˝ch k¯ivd zp˘soben˝ch holocaustem a o zmÏnÏ z·kona Ë. 243/
1992 Sb., kter˝m se upravujÌ nÏkterÈ ot·zky souvisejÌcÌ se z·konem Ë. 229/1991 Sb., o ˙pravÏ vlastnick˝ch vztah˘ k p˘dÏ a jinÈmu zemÏdÏlskÈmu majetku, ve znÏnÌ z·kona Ë. 93/1992 Sb., ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘ (˙Ëinnost 1. 9. 2000, Ë·st 21. 7. 2000). 9. Z·kon Ë. 213/2000 Sb., kter˝m se mÏnÌ z·kon Ë. 124/1992 Sb., o VojenskÈ policii, ve znÏnÌ z·kona Ë. 39/1995 Sb. (˙Ëinnost 21. 7. 2000). 10. Z·kon Ë. 215/2000 Sb., kter˝m se mÏnÌ z·kon Ë. 436/1991 Sb., o nÏkter˝ch opat¯enÌch v soudnictvÌ, o volb·ch p¯ÌsedÌcÌch, jejich zproötÏnÌ a odvol·nÌ z funkce a o st·tnÌ spr·vÏ soud˘ »R, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘ (˙Ëinnost 1. 1. 2001). 11. Z·kon Ë. 217/2000 Sb., kter˝m se mÏnÌ z·kon Ë. 1/1992 Sb., o mzdÏ, odmÏnÏ za pracovnÌ pohotovost a o pr˘mÏrnÈm v˝dÏlku, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘, z·kon Ë. 143/1992 Sb., o platu a odmÏnÏ za pracovnÌ pohotovost v rozpoËtov˝ch a v nÏkter˝ch dalöÌch organizacÌch a org·nech, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘, z·kon Ë. 10/1993 Sb., o st·tnÌm rozpoËtu »R na rok 1993, o zmÏnÏ a doplnÏnÌ nÏkter˝ch z·kon˘, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘, a z·kon Ë. 132/2000 Sb., o zmÏnÏ a zruöenÌ nÏkter˝ch z·kon˘ souvisejÌcÌch se z·konem o krajÌch, z·konem o obcÌch, z·konem o okresnÌch ˙¯adech a z·konem o hlavnÌm mÏstÏ Praze (˙Ëinnost 1. 1. 2001, Ë·st 1. 8. 2000).
12. Z·kon Ë. 218/2000 Sb. o rozpoËtov˝ch pravidlech a o zmÏnÏ nÏkter˝ch souvisejÌcÌch z·kon˘ (rozpoËtov· pravidla) ñ ˙Ëinnost 1. 1. 2001. 13. Z·kon Ë. 219/2000 Sb. o majetku »R a jejÌm vystupov·nÌ v pr·vnÌch vztazÌch (˙Ëinnost 1. 1. 2001). 14. Vyhl·öka Ë. 223/2000 Sb., kterou se mÏnÌ vyhl·öka Ë. 183/ 1996 Sb., o plnÏnÌ oznamovacÌ povinnosti finanËnÌmi institucemi. S ˙ËinnostÌ od 1. 8. 2000 byl pojem neobvykl˝ obchod nahrazen pojmem podez¯el˝ obchod. V p¯Ìloze Ë. 1 je uveden vzor ozn·menÌ podez¯elÈho obchodu. 15. Vyhl·öka Ë. 225/2000 Sb., kterou se stanovÌ poötovnÌ podmÌnky z·kladnÌch sluûeb a z·kladnÌ poûadavky kvality p¯i jejich zajiöùov·nÌ drûitelem poötovnÌ licence (˙Ëinnost 26. 7. 2000). 16. Z·kon Ë. 227/2000 Sb. o elektronickÈm podpisu a o zmÏnÏ nÏkter˝ch dalöÌch z·kon˘ (z·kon o elektronickÈm podpisu) ñ ˙Ëinnost 1. 10. 2000. 17. Na¯ÌzenÌ vl·dy Ë. 228/2000 Sb. o stanovenÌ povinnÈho podÌlu poËtu obËan˘ se zmÏnÏnou pracovnÌ schopnostÌ na celkovÈm poËtu zamÏstnanc˘ zamÏstnavatele (˙Ëinnost 26. 7. 2000). 18. Pod Ë. 230/2000 Sb. bylo vyhl·öeno ˙plnÈ znÏnÌ z·kona Ë. 588/1992 Sb., o dani z p¯idanÈ hodnoty, ve znÏnÌ pozdÏjöÌch p¯edpis˘.
Pojiöùovna Gothaer na novÈ adrese Od konce Ëervna t.r. se pojiöùovna Gothaer Versicherungen poboËka pro »R nach·zÌ na novÈ adrese: Radimova 36, 169 00 Praha 6, p¯echodn· tel. ËÌsla 3335 7789, 2051 7421, e-mail
[email protected]
POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
Konference o aktu·lnÌch ot·zk·ch pojiöùovnictvÌ a penzijnÌch fond˘
K
atedra pojiöùovnictvÌ Hospod·¯skÈ fakulty TechnickÈ univerzity v Liberci uspo¯·dala 8. Ëervna 2000 pod z·ötitou dÏkana fakulty prof. Ing. Jana Ehlemana, CSc., konferenci s n·zvem Aktu·lnÌ ot·zky pojiöùovnictvÌ a penzijnÌch fond˘. Z˙Ëastnili se jÌ naöi p¯ednÌ odbornÌci v oblasti pojiöùovnictvÌ, z·stupci vl·dnÌch institucÌ, pojiöùoven a penzijnÌch fond˘. P¯Ìtomni byli takÈ studenti oboru pojiöùovnictvÌ Hospod·¯skÈ fakulty, kte¯Ì nemalou mÏrou zas·hli do diskuse. Konferenci zah·jil doc. Ing. Ji¯Ì Kraft, CSc. a d·le jedn·nÌ ¯Ìdila prof. Ing. Jara KaÚokov·, CSc. S prvnÌm odborn˝m p¯ÌspÏvkem na tÈma »esk˝ a evropsk˝ pojistn˝ trh v 90. letech vystoupil p¯edseda p¯edstavenstva »eskÈ pojiöùovny a.s. (nynÌ p¯edseda dozorËÌ rady) Ing. Ivan KoË·rnÌk, CSc. Zab˝val se srovn·nÌm z·kladnÌch charakteristik pojistnÈho trhu v »eskÈ republice a v EvropskÈ unii a ˙vahami o moûnÈm budoucÌm v˝voji na tÏchto trzÌch. KonkrÈtnÏ byl tento refer·t zamϯen na porovn·nÌ poËtu pojiöùoven, zamÏstnanosti v pojiöùovnictvÌ, v˝znamu pojiötÏnÌ pro obËany a propojiötÏnosti obyvatel na obou trzÌch. Jako druh˝ se slova ujal ¯editel odboru pojiöùovnictvÌ a penzijnÌho p¯ipojiötÏnÌ Ministerstva financÌ »R a Ëlen vÏdeckÈ rady Hospod·¯skÈ fakulty Ing. V·clav K¯ivohl·vek, CSc., kter˝ p¯ednesl refer·t s n·zvem Pojistn˝ trh a st·tnÌ dozor v pojiöùovnictvÌ. Tento p¯ÌspÏvek vyvolal rozs·hlou debatu o ˙loze a pravomocÌch st·tu p¯i dohledu v pojiöùovnictvÌ. N·sledova-
lo nemÈnÏ zajÌmavÈ vystoupenÌ n·mÏstka ministra pr·ce a soci·lnÌch vÏcÌ Ing. Ji¯Ìho Rusnoka s n·zvem Pozn·mky k ekonomii ve¯ejn˝ch penzÌ. Ve svÈm vystoupenÌ porovn·val povinnÈ a dobrovolnÈ systÈmy ve¯ejn˝ch penzÌ z hledisek soci·lnÌ spravedlnosti a hospod·rnosti jejich fungov·nÌ. D·le na konferenci vystoupil prof. Ing. Jaroslav Vostatek, CSc., vedoucÌ sekce pojiöùovnictvÌ katedry pojiöùovnictvÌ na HF TUL a ¯editel ûivotnÌ pojiöùovny W¸stenrot, a.s., s p¯ÌspÏvkem nazvan˝m PenzijnÌ produkty, ve kterÈm podrobnÏ popsal r˘znÈ druhy d˘chodov˝ch systÈm˘ z teoretickÈho i praktickÈho hlediska. KonkrÈtnÏ se jednalo o soci·lnÌ d˘chodovÈ pojiötÏnÌ, univerz·lnÌ ve¯ejnÈ d˘chody, soukromÈ d˘chodovÈ pojiötÏnÌ, penzijnÌ p¯ipojiötÏnÌ se st·tnÌm p¯ÌspÏvkem, povinnÈ soukromÈ d˘chodovÈ pojiötÏnÌ, podnikovÈ d˘chodovÈ zaopat¯enÌ a zamÏstnavatelskÈ penzijnÌ fondy. PoslednÌ p¯ÌspÏvek s n·zvem JakÈ penzijnÌ fondy? p¯ednesl poradce gener·lnÌho ¯editele VojenskÈho otev¯enÈho penzijnÌho fondu, a.s., Ing. Jaroslav äulc, CSc. Na danou ot·zku se pokouöel odpovÏdÏt z hlediska t¯Ì subjekt˘: z hlediska akcion·¯e penzijnÌch fond˘, z hlediska jejich ˙ËastnÌka a z hlediska st·tu. Konferenci trvajÌcÌ bezm·la 7 hodin zakonËila rozs·hl· diskuze, v nÌû postupnÏ vöichni p¯edn·öejÌcÌ vyj·d¯ili sv˘j n·zor na souËasnÈ zmÏny probÌhajÌcÌ v oblasti pojiöùovnictvÌ a penzijnÌch fond˘. Ing. Rostislav Prokeö
cel˝ loÚsk˝ rok to bylo 7 mld. KË). Z p¯edepsanÈho pojistnÈho neûivotnÌho pojiötÏnÌ v celkovÈ hodnotÏ 5,97 mld. KË zabÌrajÌ vÌce neû dvÏ miliardy pojistky tzv. povinnÈho ruËenÌ. éivotnÌ pojistnÈ zatÌm zaujÌm· p˘l miliardy KË. V Ëervnu uvedla tato pojiöùovna na trh novÈ vkladovÈ ûivotnÌ pojiötÏnÌ Konto, jehoû prost¯ednictvÌm klienti svϯili tÈto pojiöùovnÏ jiû p¯es 150 milion˘ KË. PojistnÈ je u tohoto pojiötÏnÌ hrazeno z ˙rokovÈho v˝nosu n·vratnÈho vkladu. V druhÈm pololetÌ oËek·v· pojiöùovna dalöÌ n·r˘st z·jmu v tomto sektoru, protoûe jejÌ p¯edstavitelÈ pevnÏ vϯÌ, ûe se blÌûÌ doba, kdy bude uzav¯enÈ ûivotnÌ pojiötÏnÌ ûivotnÌm standardem, jako je tomu ve vyspÏl˝ch zemÌch. Napomoci k tomu m· i novela z·kona o danÌch z p¯Ìjm˘, kter· by mÏla umoûnit odeËÌtat jistou sumu za ûivotnÌ pojistku od daÚovÈho z·kladu. Vysokou kvalitu sluûeb poskytovan˝ch Kooperativou potvrdilo udÏlenÌ oznaËenÌ Czech Made öesti druh˘m produkt˘ z oblasti majetkovÈho a odpovÏdnostnÌho pojiötÏnÌ obËan˘.
* Generali Holding Vienna, mate¯sk· spoleËnost ËeskÈ pojiöùovny Generali a jedna z nejvÏtöÌch pojiöùoven v Rakousku, zv˝öÌ v letoönÌm roce hrubÈ p¯edepsanÈ pojistnÈ o cca 6,5 % na tÈmϯ 32 mld. ATS. K celkovÈmu r˘stu majÌ v˝raznÏ p¯ispÏt p¯edevöÌm dce¯inÈ spoleËnosti v zemÌch st¯ednÌ a v˝chodnÌ Evropy, jejichû podÌl m· dos·hnout koncem roku uû 15 % (vÌce neû 4 mld. ATS). Ze st¯ednÏdobÈho hlediska by mÏly reformnÌ zemÏ p¯ispÌvat k celkovÈmu objemu p¯edepsanÈho pojistnÈho aû 20 procenty. Generali Holding Vienna ¯ÌdÌ v souËasnosti dce¯inÈ spoleËnosti v öesti reformnÌch zemÌch ñ v »R, MaÔarsku, Polsku, Rumunsku, Slovinsku a v SR. Pl·nuje dalöÌ rozö̯enÌ sv˝ch aktivit i do dalöÌch zemÌ, konkrÈtnÏ do Chorvatska a Bulharska. Za ÑperspektivnÌì povaûuje p¯edevöÌm ty zemÏ, kterÈ majÌ öanci st·t se v p¯ÌötÌch deseti letech Ëleny EvropskÈ unie. Generali Pojiöùovna a.s. p¯edepsala v prvnÌm pololetÌ roku 2000 pojistnÈ v celkovÈ v˝öi 944,6 mil. KË, coû p¯edstavuje zv˝öenÌ o 45 % v porovn·nÌ se stejn˝m obdobÌm p¯edch·zejÌcÌho roku. Toto podstatnÈ meziroËnÌ zv˝öenÌ p¯edepsanÈho pojistnÈho bylo zp˘sobeno zejmÈna vstupem pojiöùovny Generali na trh tzv. povinnÈho ruËenÌ po jeho demonopolizaci k 1. 1. 2000. V oblasti neûivotnÌho pojiötÏnÌ ËinÌ pololetnÌ p¯edpis pojistnÈho 715 mil. KË. MeziroËnÌ n·r˘st o 20 % zabezpeËilo dosaûenÌ v˝öe p¯edepsanÈho pojistnÈho v ûivotnÌm pojiötÏnÌ 229,6 mil. KË.
* Po f˙zi dvou v˝znamn˝ch broker˘ z prvnÌ svÏtovÈ desÌtky, HEATH GROUP a Lambert Fenchurch, kter· se uskuteËnila v z·vÏru loÚskÈho roku, navazuje dalöÌ spojenÌ na posÌlenÌ pozice HEATH (CZ), a.s., v »eskÈ republice. Vedle st·vajÌcÌch akcion·¯˘ Heath Lambert Group a STACH & S.T., a.s., se nov˝mi akcion·¯i staly zn·mÈ brokerskÈ spoleËnosti Respect, a.s., a SATUM CZECH, s.r.o., takûe spravovanÈ pojistnÈ akcion·¯˘ HEATH (CZ), a.s. p¯edstavuje vÌce neû 1 miliardu KË. * Dne 20. Ëervence uzav¯eli prezident »AP Ing. VladimÌr Mr·z a prezident PolicejnÌho prezidia »R genmjr. JUDr. Ji¯Ì Kol·¯ dohodu, ve kterÈ se v z·jmu zvyöov·nÌ kvality poskytovan˝ch sluûeb obËan˘m, dalöÌho ˙spÏönÈho rozvoje trhu v oblasti technick˝ch prost¯edk˘ pro ochranu objekt˘, informacÌ a osob atp. dohodli na konkrÈtnÌch moûnostech spolupr·ce. P¯ipravuje Eva Trojanov·
Telegraficky * Otev¯enÌ trhu s pojiötÏnÌm odpovÏdnosti za ökodu zp˘sobenou provozem vozidla a rozö̯enÌ nabÌdky ûivotnÌho pojiötÏnÌ se odrazilo na r˘stu z·jmu o sluûby druhÈ nejvÏtöÌ pojiöùovny ñ Kooperativy, pojiöùovny, a.s. Jak d·le uvedl na tiskovÈ konferenci dne 3. srpna t.r. gener·lnÌ ¯editel a p¯edseda p¯edstavenstva Ing. VladimÌr Mr·z, bylo v pololetÌ letoönÌho roku meziroËnÏ zv˝öeno p¯edepsanÈ pojistnÈ o tÈmϯ 3 mld. KË ñ na 6, 5 miliardy (za POJISTNÝ OBZOR • 9/2000
19