Vzdelávací program: INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Meno a priezvisko frekventanta:
Názov skupiny:
PhDr. Irma Kurčíková
MRK2_INV_BB_001
..................................................................
..................................................................
Pracovisko:
Rok:
ZŠ s MŠ Hlavná 66, Ožďany
2014
.........................................................................
..............
Problémové správanie dieťaťa z MRK a okolnosti, ktoré ho ovplyvňujú Etiológia – skupiny porúch správania - rodinné prostredie, ako faktor vzniku porúch správania dieťaťa - následky dlhodobého pôsobenia nepriaznivých faktorov a podmienok v rodine - pedagogické ponímanie porúch správania v prostredí materskej školy
Prevencia ako cesta predchádzania a eliminácie nežiaduceho správania dieťaťa Prínos a úloha asistenta pri predchádzaní a eliminácii nežiaduceho správania dieťaťa Záver Zoznam bibliografických odkazov
Dieťaťom s poruchou správania v zmysle školského zákona sa rozumie dieťa s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej.(§2 písm. o školského zákona 245/2008)
Pri charakterizovaní problémového správania je potrebné prihliadať na viaceré okolnosti, ktoré pôsobia v neustálej interakcii: a) samotné poruchové/problémové správanie – intenzita, častosť výskytu, závažnosť, neprimeranosť veku a okolnostiam, b) osobnosť dieťaťa – vek, vývinová úroveň, súčasný telesný a duševný stav, motivácia tohto správania, c) výchovné prostredie dieťaťa – hlavne rodina (príklad rodičov, výchovné metódy, záujem o dieťa a iné). (Vágnerová, M. a kol. In: Končeková, 2000)
Podľa M. Vágnerovej môžeme za poruchové správanie detí označiť také správanie, ktoré má tieto znaky: - správanie nerešpektuje sociálne normy dané v spoločnosti (pri poruche ich jedinec neakceptuje alebo sa nimi nedokáže riadiť), - neprimerané sociálne správanie sa prejaví neschopnosťou udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, - typickým spôsobom reagovania je agresivita. (Vágnerová, M., 2000) Skupinu porúch správania tvoria: 1. špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny centrálneho nervového systému (CNS); .
2. poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchov. vplyvmi alebo nedostatočnou, či nesprávnou výchovou, ktoré sa prejavujú: problémami v adaptácii na zákl. nedostatočne alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. dificility), asociálnym až antisociálnym postojom a konaním jednotlivca; 3. iné poruchy správania. (Levčíková, M. a kol.: 2013.Dostupné na:www.statpedu.sk)
Veková hranica detí s poruchami, resp. rôznymi formami nežiaduceho správania sa neustále znižuje, či už pod vplyvom sociálneho prostredia (najmä rodinného - sociálne znevýhodnené, málopodnetné, dysfunkčné prostredie rodiny a pod.) alebo v dôsledku iných sociálnych vplyvov (masmédiá, moderná technológia a pod).(Kurčíková I., In. Hroncová, J. a kol.: 2013) U detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít je vonkajší faktor - vplyv výchovy a uplatnenie výchovného štýlu rodičov prevažne zohráva veľkú úlohu.
Následky dlhodobého pôsobenia nepriaznivých faktorov a podmienok v rodine môžeme rozdeliť do troch skupín: 1.Výchovné pôsobenie s nadmerne riedkou stimuláciou, čoho výsledkom sú zanedbané a spustnuté deti. 2. Výchovné pôsobenie s chybnou stimuláciou, čoho výsledkom sú zhýčkané a zatvrdlé deti. 3. Výchovné pôsobenie s nadmerne hustou stimuláciou, čoho výsledkom sú preťažené deti.(Višňovský, Ľ., 1998)
Materská škola je prvým školským a zároveň aj novým prostredím, do ktorého prichádza dieťa z rodiny, prináša so sebou určité hodnoty, vzorce správania, ktoré uplatňuje v rôznych hrových situáciách. V rámci negatívnych faktorov sociál. – rodinného prostredia prevažne dominujú: - narušené vzťahy v rodine, - odpozorované nevhodné správanie členov rodiny a - nežiaduci výchovný štýl v rodine. (Kurčíková, I.: In. Hroncová, J. a kol.,2014) Poruchy správania sú „určité odchýlky, ktoré sa objavujú v oblasti socializácie jednotlivca, ktorý nie je schopný rešpektovať a interiorizovať si normy správania zodpovedajúce jeho veku a intelektu“ (Emmerová, I., 2012. s. 21).
S poruchami, resp. problémovým správaním dieťaťa sa v súčasnosti stretávame už aj v období predškolského veku, preto je nutné upriamiť pozornosť na prevenciu. V najvšeobecnejšom ponímaní môžeme pojem prevencia chápať ako predchádzanie určitým problémom. (Emmerová I., 2008) Primárna prevencia by mala mať podľa P. Ondrejkoviča, charakter ,,imunizácie pred nežiaducimi sociálnymi javmi. (Ondrejkovič, P. – Poliaková, E. a kol. 1999. s. 14)
U detí predškolského veku má opodstatnené miesto primárna prevencia, ktorá podľa J. Hroncovej sa zameriava na deti, ktoré nie sú problémové Práve tu ide o prevenciu v pravom slova zmysle. Orientuje sa na formovanie morálnych hodnôt, zdravého životného štýlu a pozitívnych medziľudských vzťahov. (Hroncová, J., 2004)
Prínosom pre oblasť inkluzívneho vzdelávania detí na predprimárnom stupni školskej sústavy je možnosť pôsobenia asistenta učiteľa v rámci NP MRK II. - Úlohy a povinnosti asistenta učiteľa pri práci s deťmi zo SZP a MRK. - Osobnostné charakteristiky asistenta učiteľa. - Profesijné a komunikačné zručnosti asistenta učiteľa pri práci s rodičmi, deťmi a pedagógmi.
Narastajúci počet detí v materských školách zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. z marginalizovaných rómskych komunít vyžaduje profesionalizáciu činnosti asistentov učiteľa aj pre oblasť predprimárneho vzdelávania – s dôrazom na implementáciu inkluzívneho modelu vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Zastávame názor, že je potrebné iniciovať zmeny v legislatíve poukázaním na výstupy NP MRK II v zmysle potreby intervencie pri výchove a vzdelávaní detí aj zo strany odborných zamestnancov.
PhDr. Kurčíková, I.
BAGDY, E.: Rodinná socializácia a poruchy osobnosti. Bratislava. SPN, 1983.
EMMEROVÁ, I.: Poruchy správania u žiakov základných a stredných škôl – ich prevencia a riešenie. 1. vyd. Banská Bystrica. 2008. 140 s. ISBN 978-80-8083-622-1.
EMMEROVÁ, I.: Preventívna a sociálno-výchovná práca s problémovými deťmi a mládežou. Banská Bystrica. 2012. 142 s. ISBN 978-80-557-0463-0.
HRONCOVÁ, J. a kol. : Sociálna patológia. 1. vyd. Banská Bystrica. 2004. 191 s. ISBN 80-8055-926-0.
KURČÍKOVÁ, I.: Legislatívne možnosti a realita v oblasti pôsobenia sociálnych pedagógov v materských školách na Slovensku. In: HRONCOVÁ, J. - EMMEROVÁ, I. a kol.: Sociálny pedagóg v škole. Banská Bystrica. 2012. 242 s. ISBN 978-80-557-0465-4.
KURČÍKOVÁ, I.: Význam realizácie primárnej prevencie na predprimárnom stupni školskej sústavy. In. HRONCOVÁ, J. – EMMEROVÁ, I.: Prevencia sociálnopatologických javov v školskom prostredí a jej profesionalizácia. Banská Bystrica. 2013. ISBN 978-80-557-0646-7.
LEVČÍKOVÁ, M. a kol.: Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole. Bratislava. 2013. Dostupné na: www.statpedu.sk.
ONDREJKOVIČ, P. – POLIAKOVÁ, E. a kol.: Protidrogová výchova. Bratislava. 1999. 356 s. ISBN 80-224-0553-1.
VÁGNEROVÁ, M.: Psychopatologie pro pomáhající profese. Variabilita a patologie lidské psychiky. 2. vyd. Praha. 200. 444 s. ISBN 80-7178-469-6.
VIŠŇOVSKÝ, Ľ.: Teória výchovy (vybrané kapitoly). Banská Bystrica. 1998. 122 s. ISBN 80-8055-135-9.
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov.
