Vzdelávací program:
INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Názov záverečnej prezentácie: Pedagogické a špeciálno-pedagogické metódy a intervencia pri eliminácii problémového správania u detí z marginalizovaných rómskych komunít so zameraním na dramatoterapiu Meno a priezvisko frekventanta:
Názov skupiny
Gizela Pondelová
MRKII_INV_BB 009
Pracovisko:
Rok: 2015
Materská škola Tekovské Lužany
Rómske deti z MRK podľa Vágnerovej, Šturmy a Klímy (In: Končeková, 2000) vykazujú v mnohých prípadoch rôzne problémové prejavy v správaní, spôsobené rôznou etiológiou.
Faktory ovplyvňujúce nežiaduce správanie detí z MRK:
endogénne (vplyv CNS, životospráva matky...) exogénne (nevhodný vplyv rodiny, stres...).
Dôsledky: nápadné výkyvy správania, nedôvera k ľuďom, šaškovanie, časté neurotické ťažkosti, nižší sociálny status v triede.
Typy porúch správania detí z MRK:
hyperaktivita agresia prenatálne poškodenie detí syndróm CAN detská neuróza autizmus a poruchy autistického spektra sociálne podmienená sociálna retardácia viacnásobné postihnutie.
Dôležité faktory pri eliminácii problémového správania detí z MRK a zo SZP:
prístup, postoj a osobnosť pedagóga kontakt a spolupráca s rodičmi prostredie- zmena prostredia zážitkové učenie individuálny prístup povzbudenie a pochvala pokarhanie a pohrozenie trest.
Preventívne a terapeutické aktivity v práci s deťmi z MRK a SZP:
arteterapia – výtvarné aktivity muzikoterapia – hudobné aktivity animoterapia – kontakt so zvieraťom hipoterapia- terapia s koňmi ergoterapia- terapia na psychiku terapia hrou dramatoterapia.
Dramatoterapia Dramatoterapia v súvislosti s výchovným procesom tzv. dramatopedagogika je podľa M.Pietnia (1992) charakterizovaná v štyroch kategóriách:
cieľ výchovy výchovná situácia skúsenosti jednotlivca zmeny jeho osobnosti,
Ciele dramatoterapie vhodné v práci s deťmi z MRK podľa Sladeho (1954):
„ventilovanie silných emócií alebo nepríjemných spomienok slobodné , spontánne a neviazané vyjadrovanie sa prienik do podstaty ľudských vzťahov a komunikácie umožnenie úplnej kontroly nad svojim správaním“.
Dramatické činnosti využívané v práci s deťmi z MRK v materskej škole:
mimické a rečové prejavy dramatickú hru manipulovanie a hranie sa s predmetom rolové hry prácu s textom improvizáciu rozprávanie príbehov, atď.
Najčastejšie využívané metódy a techniky v dramatoterapii s deťmi z MRK v materskej škole:
relaxačné metódy (zamerané na uvoľnenie) zážitkové metódy (dramatické hry, hranie rolí) motivačné metódy (uspokojovanie potrieb, záujmu, pocit dôvery) sebareflexné metódy (uvedomovanie si správania v rôznych situáciách) nácvikové metódy (zvládanie nových zručností) behaviorálne prístupy (posilňovanie žiaduceho správania).
Edukačné aktivity – dramaticko-terapeutické stretnutia s deťmi s MRK s nežiaducim správaním v rámci témy týždňa Ja a svet okolo mňa Počet prítomných detí:: 15
Vek detí : 5 - 6 rokov
Problémy: Sklony k agresívnemu správaniu – bitkárstvo, hyperaktivita (3 deti), hypoaktívne správanie (2deti) Outsider (1 dieťa), podpriemerné výsledky vo výučbe (5 detí). Dĺžka stretnutí: 30 minút.
Frekvencia stretnutí: denne.
Obsahový štandard: SEBAREGULÁCIA. Výkonový štandard: Prejaviť sebareguláciu v hrách a iných aktivitách. Konať s ohľadom na seba a druhých. Ciele zamerané na jednotlivcov: Podnecovanie sebareflexie, sebavyjadrenia a interpretácie. Ciele zamerané na skupinu: Rozvíjanie sociálnych zručností, empatického správania, vzájomnej komunikácie, akceptácie, spolupatričnosti. Ciele zamerané na učiteľku- dramatoterapeuta: Špecifikovať, diagnostikovať problémy v skupine, u jednotlivcov, motivovať skupinu k aktivite a spontánnosti, k spolupatričnosti. Konečný cieľ: Kooperatívne správanie v rámci triedy.
Výber dramatických prostriedkov k téme:
hry a cvičenia na nadviazanie kontaktu, na uvoľnenie, koncentráciu pozornosti. neverbálne techniky, imaginatívne techniky (reč tela, rozvoj fantázie, tvorivosti). sociodramatické sebavyjadrenie, komunikácia cez bábku (sebavyjadrenie a interpretácia, vzťahy v skupine). hry s bábkami (kontakt, sebavyjadrenie, komunikácia cez bábku). rolové hry (komunikácia, riešenie konfliktov). projektívne techniky (sebaprojekcia, diagnostický materiál). reflexia, diskusia.
Formy práce:
individuálna skupinová práca.
A. Nadviazanie kontaktu, na uvoľnenie, koncentráciu pozornosti.
Hra : Ja som...a Ty si kto? Cieľ: Nadviazanie kontaktu a komunikácie. Priebeh: Deti sa reťazovite predstavujú, k menu pridávajú určitý pohyb, ktorí spolu s menom opakujú.
Reč tela Cieľ: Vyjadriť gestom, mimikou, proxemikou rôzne pocity. Priebeh: Deti stoja voľne rozostavené v triede. Učiteľka rozvíja príbeh o černoškovi Ibrahimovi, ktorý chce spoznať deti v našej materskej škole. Zažíva rôzne situácie, ktoré ovplyvňujú jeho pocity: je unavený, hladný, smädný, je mu teplo, zima. Deti vyjadrujú pocity neverbálne. V závere hovoria o príjemných a nepríjemných pocitoch z ich života.
B. Neverbálne techniky , imaginatívne techniky Dotykové cvičenie Spoznáš ma? Cieľ: Odreagovať napätie, sústredenie sa na zážitok z fyzického vyjadrenia. Priebeh: Deti sú rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina má zaviazané oči. Na zvukový signál sa k nim priblížia deti druhej skupiny. Obmena hry: Dieťa so zaviazanými očami zisťuje totožnosť kamaráta podľa sluchu.
Neverbálne cvičenie: Niečo sa stalo? Cieľ: Rozvinúť situáciu založenú na protichodných emóciách. Pomôcky: Dve sady obrázkových kariet. Priebeh: V prvej sade sú karty znázorňujúce dobrú náladu – veselosť, spokojnosť....V druhej sade sú karty znázorňujúce zlú náladu, pocit – smútok, nespokojnosť (hnev)...Deti sú rozdelené do dvoch skupín. Každá skupina si vytiahne po jednej karte prvej a druhej sady. Skupina rozohrá scénku, v ktorej dôjde k zmene nálady: napr. hádka o hračku, nehoda na ulici ... Dôležité je, by sa deti rozhodli koho predstavujú, kde sú, čo robia a určili príčinu zmeny nálady. V závere diskutujú o svojich rozhodnutiach a o tom, čo vnímali počas hry.
C. Sociodramatické sebavyjadrenie, komunikácia cez bábku Aktivita: Čo s tým urobíme? Cieľ: Rozvíjať porozumenie, empatiu a kooperáciu medzi deťmi. Pomôcky: rekvizity Priebeh: Učiteľka vyberie sociálnodramatickú hru zameranú na riešenie výchovných problémov v triede. V hre deti tento problém riešia alebo navrhujú riešenie. Aktuálne situácie : príchod detí do triedy bez pozdravu hádka o hračky neporiadok v hracích kútikoch. Hodnotenie: Deti si vybrali situáciu klbčenie sa na školskom dvore. Rozohrali situáciu klbčenie sa dvoch detí a klbčenie sa väčšej skupiny. Deti v menších skupinách medzi sebou diskutovali o možnostiach riešenia tejto situácie a potom rozohrali riešenie situácie. Deťmi navrhnuté riešenia: pripraviť viac hračiek, poprosiť o odpustenie a odpustiť, odísť od hádajúceho dieťaťa bez reagovania na situáciu, ustúpiť od svojich požiadaviek, vzájomné vysvetlenie.
D. Rolové hry Rolová hra: Na cestovateľov Cieľ: Vcítenie sa do osoby a situácie. Pomôcky: stoličky, cestovné lístky, kniha, hračka, ruksak, čiapka pre vodiča, kruh. Priebeh: Dieťa si predstavuje situáciu v autobuse: Zahrá: Čo by urobil, keby kamarátovi prišlo zle ? Zahrá: Čo by urobil, keby spolucestujúci stratil lístok ? Zahrá: Čo by urobil, keby spolucestujúceho uštipla včela? Deti samy zvolili situácie a riešili ich: Navrhli situáciu, že kamarátovi je nevoľno v autobuse, lebo má horúčku. Potom ešte zahrali situáciu, že sa v autobuse objímajú. To ich rozveselí. Deťmi navrhnuté riešenia: V prípade kamarátovej nevoľnosti - osloviť šoféra autobusu, hľadať lekára autobuse, zobudiť jeho mamičku. V prípade nudy v autobuse ešte môžu pozerať von oknom, spať, pozerať knižku, zobrať si so sebou note booke, napiť sa vody, spievať, vyhľadať iné dieťa.
E. Hry s bábkami
Aktivita: Čo urobí maňuška? Cieľ: Prenášať konflikty na bábky, Voľnejšie hovoriť o svojich problémoch. Pomôcky: maňušky, scéna k bábkovému divadlu. Priebeh: Deti vodia bábku, ktorá ide do materskej školy, lúči sa s mamičkou, delí sa s kamarátom o hračku, spí, behá, spieva, recituje... Odcestuje preč z domu do ďalekej krajiny. Deti pomocou bábok riešia rôzne situácie z ich života doma alebo v materskej škole. Deťmi navrhnuté situácie: Maňuška veľmi kričí a nedá sa to počúvať Maňuška sa vždy smeje, neodpovedá. Maňuška sa vysmieva. Maňuška uteká, spadne, udrie sa. Plače. Maňuška sa kope. Deti k navrhnutým situáciám aj hľadali riešenia. V maňuškovej hre ich predkladali skupine. Skupina diskutovala o riešeniach.
F. Projektívne techniky Aktivita: Ako sa príbeh začína , pokračuje alebo končí? Cieľ: Rozvíjať sebauvedomenie dieťaťa, sebapoznávanie, zlepšovať vnútornú a vonkajšiu komunikáciu. Pomôcky: Rozprávky z lesíka – prepracované Ezopove bájky. Priebeh: Deti doplňujú bájku, ktorá: a) má koniec a nemá začiatok b) má začiatok a koniec, ale chýba stred c) má začiatok, stred a nemá koniec. Deti riešili ukončenie bájky Vedro vody . V príbehu hľadali riešenia pre smädnú vranu, ktorá sa nevedela napiť z hlbokého vedra, lebo voda je na dne nádoby. Našli viac riešení: Vrana odletí sa hľadá inú nádobu. Pohľadá človeka, ktorý jej dá vodu do misky. Bude krákať a niekto ju začuje, príde na pomoc. Potom sa im prečíta koniec bájky a hľadajú poučenie z bájky. Z príbehu vydedukovali, že si vrana vedela poradiť. Rozhodla sa správne a napila sa, lebo bola múdra V závere sme zistili, že z každej situácie existuje riešenie, ak máme múdrosť. Jedno dieťa zdôraznilo, že múdrosť máme od Otca nebeského.
Závery, postrehy, východiská dramatoterapeutických stretnutí s deťmi z MRK :
aktivity poskytli deťom zážitok uvoľnenia, úspešnosti a sebarealizácie, hodnotenie vlastných postojov deti väčšinou samé postrehli, ktoré správanie je vhodné, nesúhlasili s násilím, v nasledujúcich týždňoch bude potrebné sa viac zamerať na jednotlivcov, až neskôr rozvíjať vzťahy v skupine, prostredníctvom nevhodného agresívneho správania si deti ventilovali svoje napätie, dožadovali sa väčšej pozornosti, z toho vyplýva. že je potrebné venovať pozornosť, priestor a čas uvoľňovacím cvičeniam, znovu nastoliť problémy, ktorých sa prehrávanie týkalo (agresia, nepochopenie, spor...) utiahnuté deti boli terčom útokov pre agresívne deti, aktivity boli pre deti z MRK veľmi príťažlivé, zaujímavé a podnetné, deti dokázali lepšie kontrolovať svoje správanie, dramatické činnosti prispeli k pozitívnej klíme v triede, zlepšili sa vzťahy medzi deťmi v triede, nastali pozitíve zmeny v správaní jednotlivcov i skupiny.
Použitá literatúra: PM, 2013, Podpora inkluzívneho modelu vzdelávania pre potreby stupňa školskej sústavy. Prešov: Metodicko-pedagogické –centrum, 2013.
MAJZLANOVÁ K. 2014. Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava: Iris, 2014.
PIETNUM,M. Pedagogická terapia a výchovný proces. In: J .Baláž a kol.: Komplexná rehabilitácia pri poruchách reči a sluchu. Zborník prednášok. Bratislava:Parentes, 1992. SLADE,P. 1983.Dramatherapy In Drama In Therapy Vol.1 Drama Book Specialits,1981.
Ďakujem za pozornosť.
