VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV KATEDRA CESTOVNÉHO RUCHU OBOR: HLAVNÁ ŠPECIALIZÁCIA CESTOVNÝ RUCH
ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE ZEMPLÍN NA VÝCHODNOM SLOVENSKU
Diplomová práca
MENO DIPLOMANTA: Lucia Rejtová VEDÚCA DIPLOMOVEJ PRÁCE: PhDr. Jarmila Netková Praha 2005
1
Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a využité podkladové materiály uviedla v zozname literatúry.
V Prahe 10.8.2005
Lucia Rejtová
2
Obsah 1. VÝZNAM CESTOVNÉHO RUCHU......................................................................... 7 1.1
CESTOVNÝ RUCH NA SLOVENSKU ............................................................. 8
1.2 PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU ..................................... 10 1.2.1 SLOVENSKÁ AGENTURA PRE CESTOVNÝ RUCH-SACR........................... 12 1.2 ŠTATISTICKÉ ÚDAJE........................................................................................ 20 2.ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE ZEMPLÍN NA VÝCHODNOM SLOVENSKU............................................................................................................ 29 2.1 ÚZEMNÉ ČLENENIE SLOVENSKA ................................................................... 29 2.2 REGIÓNY ........................................................................................................... 31 2.3 REGIÓN ZEMPLÍN-ČLENENIE.......................................................................... 32 2.3.1 MIKROREGÓN MICHALOVCE A OKOLIE .................................................... 33 2.3.2 MIKROREGÓN TREBIŠOV A OKOLIE ......................................................... 33 2.3.3 MIKROREGIÓN SOBRANCE A OKOLIE ........................................................ 34 2.3.4 MIKROREGÓN HUMENNÉ A OKOLIE .......................................................... 36 2.4 EXTRÉMY .......................................................................................................... 40 2.5 TURISTICKÝ RUCH NA ZEMPLÍNE .................................................................. 40 2.6 KULTÚRNE SPOLOČENSKÉ ATRAKTIVITY .................................................... 43 2.7 HISTÓRIA........................................................................................................... 43 2.8 EKONOMIKA...................................................................................................... 44 2.9 ŠKOLSTVO ........................................................................................................ 45 2.10 ŠPORT ............................................................................................................. 45
3
2.11 NÁRODNOSTI.................................................................................................. 47 2.12 ĽUDOVÉ UMENIE NA ZEMPLÍNE ................................................................... 50 3. MICHALOVCE A OKOLIE ................................................................................... 56 3.1 SWOT ANALÝZA REGIÓNU MICHALOVCE A OKOLIE.................................... 58 3.2 REKREAČNÁ OBLASŤ ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA ................................................ 59 3.2.1 VÝVOJ CESTOVNÉHO RUCHU NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE ....................... 59 3.2.2 JEDNOTLIVÉ STREDISKÁ ............................................................................. 61 3.2.3 SLUŽBY........................................................................................................... 63 3.3 HISTORICKÉ SÍDLA V REGIÓNE MICHALOVCE A OKOLIE ........................... 70 3.3.1 MICHALOVCE ................................................................................................. 70 3.3.2 TRHOVIŠTE .................................................................................................... 76 3.3.3 FALKUŠOVCE ................................................................................................ 76 3.3.4 PAVLOVCE NAD UHOM................................................................................. 76 3.3.5 BÁNOVCE NAD ONDAVOU ........................................................................... 77 3.3.6 STRETAVA...................................................................................................... 77 3.3.7 MALČICE......................................................................................................... 77 3.3.8 LÚČKY............................................................................................................. 77 3.3.9 PORUBA POD VIHORLATOM ........................................................................ 77 3.3.10 STRÁŽSKÉ.................................................................................................... 78 3.3.11 STARÉ........................................................................................................... 78 3.4 DOPORUČENIA PRE ZLEPŠENIE CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE MICHLOVCE A OKOLIE........................................................................................... 79 4.BUDKOVCE .......................................................................................................... 82 4
4.1 ERB BUDKOVIEC .............................................................................................. 82 4.1 HISTÓRIA........................................................................................................... 82 4.2 PAMIATKY ......................................................................................................... 85 4.3 OBYVATEĽSTVO ............................................................................................... 87 4.4 SLUŽBY.............................................................................................................. 88 4.5 SPOLUPRÁCA ................................................................................................... 90 4.7 SWOT ANALÝZA OBCE BUDKOVCE ............................................................... 92 4.8 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU:...................... 94 4.8.1 PROPAGÁCIA................................................................................................. 94 4.8.2 PRÍRODNÉ POMERY ..................................................................................... 95 4.8.3 FOLKLÓR........................................................................................................ 95 4.8.4 ŽIDOVSKÝ CINTORÍN .................................................................................... 95 4.8.5 FONDY EU ...................................................................................................... 96
5
Úvod Práca je venovaná analýze oblasti východu Slovenska s názvom Zemplín.Región Zemplín som si vybrala preto, že z tohoto regiónu pochádzam a dobre poznám jeho atraktivity i vývoj cestovného ruchu v tejto oblasti. Z hľadiska cestovného ruchu najdôležitejším centrom je Zemplínska šírava. Táto oblasť už bola spracovaná v mnohých publikáciach a preto som sa zamerala na obec Budkovce, ktorá má veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, ale zatiaľ jej nebola venovaná dostatočná pozornosť. Hlavne kvôli nedostatočnej propagácii. Důležitým faktom je tiž obecné vedomie o hodnote, specifikách a ponuke v cestovnom ruchu.
Cieľom práce je analyzovať súčasný stav cestovného ruchu v regióne Zemplín, zvlášť v obci Budkovce a vypracovať návrhy na zlepšenie situácie v tejto oblasti. Vychádzam z predpokladu, že na Zemplíne sú veľmi dobré prírodné i kultúrne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Problém je však v slebej propagácii a neschopnosti obcí využiť tieto podmienky.
Z primárných metód som využila hlavne pozorovanie, najprv jako návštevník a taktiež z pohľadu obyvateľov obcí regiónu Zemplín, neskôr ako študent z pohľadu rozvoja cestovného ruchu. Zo sekundárných webové stránky, literatúru a interné materiály obcí a informačných centier.
Práca je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Kapitoly 1 a 2 sú teoretické. V kapitole 3 som teoretické poznatky aplikovala na skúmaný región Zemplín a v kapitole 4 som sa bližšie venovala rozvoju cestovného ruchu v obci Budkovce a návrhom na jeho zlepšenie.
6
1. VÝZNAM CESTOVNÉHO RUCHU Cestovný ruch1 nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že cestovný ruch: a) ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov; b) ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva; c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrnoosvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli účinky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu. V opačnom prípade môže cestovný ruch spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolovanú výstavbu rozličných zariadení cestovného ruchu, viesť k rozpredaju pôdy, poškodzovať prírodu a krajinu, narušiť osobitosti domácej kultúry, vyvolať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a účastníkmi cestovného ruchu . 1
www.prievidza.sk
7
1.1 CESTOVNÝ RUCH NA SLOVENSKU Slovensko má dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Najdôležitejšími faktormi sú výborné prírodné podmienky- prírodné rezervácie, množstvo hôr a vodných nádrží a nemenej dôležitým predpokladom sú aj početné historické pamiatky, hlavne sakrálne, ktoré sa dodnes využívajú. Ďalším lákadlom pre turistov sú aj termálne pramene, ktorých je na území Slovenska tiež mnoho. História cestovného ruchu na Slovensku2 U nás ešte počas Rakúsko-Uhorska vzniká podobne ako v Alpách turizmus v horách najmä vo Vysokých Tatrách. Nadšenci začali stavať horské príbytky , útulne pre seba ale i pre náhodných návštevníkov v prostredí, kam začali ľudia chodiť v lete i v zime, keď sa začiatkom 20. storočia sa začalo rozmáhať lyžovanie. Takmer súčasne sa začínajú budovať hotely a vysokohorské chaty, ktoré slúžili na masovú rekreáciu spojenú s liečebným pobytom. Vysokohorské prostredie bolo a je zo zdravotného hľadiska prostredím na liečbu respiračných chorôb. Slovensko svojim množstvom termálnych prameňov prevažne s liečivými účinkami poskytuje celú škálu liečebných zariadení. Tieto sú taktiež súčasťou cestovného ruchu, či už pre domácich alebo zahraničných návštevníkov. Cestovný ruch v Slovenskej republike sa po II. svetovej vojne orientoval odlišne ako v demokratickom svete. ČSR, ktorej súčasťou bolo aj Slovensko patrilo do izolovaného socialistického bloku, ktorý v snahe vytvoriť beztriednu spoločnosť znárodnil občanom všetky zariadenie cestovného ruchu a štát začal občanom organizovať voľný čas podľa svojich predstáv. Vznikom odborárskej organizácie - Revolučné odborové hnutie, boli občania odkázaní na jedinú možnosť turizmu. Jediná cestovná kancelária (Čedok) ponúkala cestovný ruch v domácom prostredí a v zahraničí pri Čiernom mori v Bulharsku a Rumunsku a to vždy pod dohľadom kultúrneho referenta, ktorý našich turistov naprogramoval od prvej do poslednej minúty. Individuálna turistika existovala na domácom teritótriu hlavne navštevovaním príbuzných. Spoznávanie Európy a sveta bolo prakticky nemožné či už z politických, alebo ekonomických dôvodov. 2
http://www.build.gov.sk/_old/spp/diplomspp/prace/cestovny_ruch/Hasko.doc
8
To isté platí i pre importovanú turistiku, Zahraniční návštevníci boli zriedkavosťou, navštevovali kúpeľné mestá Piešťany, Bardejov, Sliač a pod. Žiaľ nemožnosť cestovať do bývalého domova postihla statisíce občanov ČSR, ktorí opustili, respektíve boli nútení opustiť svoju vlasť. Je preto pochopiteľné, že cstovný ruch do roku 1990 bol v našich podmienkach len prísne kontrolovaným organizovaným trávením voľného času. Obdobie 1948 - 1989 znamenalo dobu temna i pre historické kultúrne pamiatky. Mnohé z nich boli zámerne zlikvidované, respektíve ich využitie po znárodnení slúžilo k postupnej deštrukcii. Týka sa to hnuteľných i nehnuteľných kultúrnych pamiatok od sakrálnych až po súkromné. Príkladov nájdeme v každej lokalite Slovenska. Klub československých turistov3
Prvý Československý turistický spolok vznikol 19. januára 1919 keď Klub Českých turistov sa premenoval na Klub Československých turistov a v máji 1920 sa spojil s Tatranským turistickým spolkom a vytvoril celoslovenskú turistickú organizáciu. Medzi prvými na Slovensku bol v roku 1920 založený KČST v Turčianskych Tepliciach, ďalej boli založené kluby turistov v Martine v roku 1921, vo Vrutkach v roku 1924 a v Sučanoch v roku 1928.
Klub Slovenských turistov a lyžiarov.
Od októbra 1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska, decembri vláda rozpustila všetky telovýchovne organizácie na Slovensku a včlenila ich do Hlinkovej gardy. Tak sa HG stala jedinou telovýchovnou organizáciou na Slovnesku a mala prevziať majetok rozpustených organizácií. Turistický a lyžiarsky pracovníci zvolali 15. januára do Liptovského Mikuláša valné zhromaždenie a tam 40 odborov turistov a lyžiarov na Slovensku založilo novú organizáciu Klub Slovenských turistov a lyžiarov so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V klube okrem turistov a lyžiarov boli ďalej vodáci, horolezci, fotoamatéri a záchranná služba. Klubu Slovenských turistov a lyžiarov sa podarilo previesť do svojho klubu člensku základňu KSTL a jeho majetok 67 chát a útulní.
3
www.kst-turiec.sk/historia.php
9
Vo vojnovom období bola turistická činnosť obmedzená, odbory KSTL udržovali svoje chaty a útulne. Po potlačenom SNP v roku 1944 okupačné jednotky systematicky vypaľovali horske chaty a útulne. Úplne zničili 54 chát a útulní KSTL a 14 ťažko poškodili. V našom okolí to bola chata na Martinských holiach, Halašova útulňa a útulňa na Klačianskej Magure. Begarova chata pod Minčolom. Útulna na Meškalke bola rozobratá a chata pod Borišovom ťažko poškodená.
1.2 PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 4 , ako Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program Priemysel a služby , zabezpečuje aktivity súvisiace s implementáciou štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom implementačných agentúr v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva, ktoré majú skúsenosti s implementáciou predvstupových fondov EÚ a svojím vecným zameraním nadväzujú na opatrenia Sektorového operačného programu. V terminológii štrukturálnych fondov sú implementačné agentúry označované ako "sprostredkovateľské orgány pod Riadiacim orgánom a ich štruktúra pre Sektorový operačný program Priemysel a služby je nasledovná: * Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania - zodpovedná za implementáciu opatrenia 1.1 a 1.2 Sektorový operačný program Priemysel a služby * Slovenská energetická agentúra - zodpovedná za implementáciu opatrenia 1.3 a 1.4 Sektorový operačný program Priemysel a služby * Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu - zodpovedná za implementáciu opatrení 1.2 a 1.5 Sektorový operačný program Priemysel a služby
4
www.hospodarstvo.sk
10
•
SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE CESTOVNÝ RUCH - zodpovedná za implementáciu priority 2 Sektorový operačný program Priemysel a služby ( bližšie viď subkapitola 1.2.1 )
Slovenská republika do rozvoja cestovného ruchu a propagácie krajiny investuje podstatne nižšie finančné prostriedky ako okolité krajiny, čo je zreteľné z následujúcej tabuľky. Finančné prostriedky vydané na podporu cestovného ruchu v roku 2003
Tabuľka 1 Názov štátu
v mil. USD
Maďarsko
80
Poľsko
10
Česká republika
6
Slovenská republika
2
Zdroj: Slovenský štatistický úrad 2004 Graf 1
v mil. USD 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 re pu ov bl en ik a sk á re pu bl ik a Sl
es ká
Po ľs ko Č
M
aď ar s
ko
v mil. USD
11
1.2.1 Slovenská agentura pre cestovný ruch-SACR5
(implementačná agentura pre Prioritu 2. Sektorový operačný program Priemysel a služby)
Hlavné činnosti: Slovenská agentúra pre cestovný ruch je štátna príspevková organizácia špecializovaná na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni, poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí a podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky. SACR je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované pracoviská v tuzemsku a v zahraničí. Zároveň plní funkciu Sprostredkovateľského orgánu pod Riadiacim orgánom pre Sektorový operačný program Priemysel a služby a činnosti súvisiace s implementáciou štrukturálnych fondov Európskej únie do cestovného ruchu V oblasti podpory rozvoja cestovného ruchu zabezpečuje: a) všetky formy štátnej propagácie cestovného ruchu Slovenska, b) marketingový prieskum trhu cestovného ruchu podľa jeho základných zložiek: vývoj potrieb a požiadaviek dopytu, analýzu ponuky a konkurencie, súčinnosť pri tvorbe marketingovej stratégie cestovného ruchu Slovenskej republiky, c) marketingové a propagačné aktivity zamerané na rozšírenie a zvýšenie úrovne prezentácie možností cestovného ruchu Slovenska a podporu predaja produktu cestovného ruchu Slovenska, d) tvorbu, výrobu a distribúciu tlačených, audiovizuálnych a multimediálnych propagačných materiálov, vydávanie propagačného periodika Panoráma Slovenska, tvorbu pozitívneho obrazu Slovenska ako cieľovej krajiny cestovného ruchu, e) koordináciu celoslovenských aktivít doma a v zahraničí v záujme prepojenia ponuky cestovného ruchu Slovenska s dopytom zo zahraničia, účasť Slovenskej republiky na medzinárodných výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu, f) vytváranie informačného systému cestovného ruchu
5
www.sacr.sk
12
g) tvorbu databázy domácich a zahraničných subjektov cestovného ruchu,
h) poskytovanie aktuálnych informácií masmédiám, poriadanie tlačových konferencií doma a v zahraničí, organizácia študijno - poznávacích ciest po Slovensku pre zahraničných novinárov, i) spoluprácu s podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi v cestovnom ruchu, s orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, so zainteresovanými ministerstvami a ústrednými orgánmi, záujmovými združeniami, odbornými školami, výskumnými a poradenskými organizáciami doma a v zahraničí, j) spracovanie a publikovanie zahraničných prieskumov, štúdií a aktuálnych informácií z oblasti medzinárodného cestovného ruchu, k) poradenskú a konzultačnú činnosť pre subjekty cestovného ruchu, orgány miestnej štátnej správy a územnej samosprávy, l) budovanie a efektívnu činnosť vlastných oficiálnych zastúpení v zahraničí, m) medzinárodnú spoluprácu v rámci členstva v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu, n) implementáciu štrukturálnych fondov Európskej únie pre verejný sektor a podnikateľskú sféru v cestovnom ruchu.
Predmet činnosti: a) marketingové a propagačné činnosti, b) edičná činnosť, c) poradenská a konzultačná činnosť, d) implementácia štrukturálnych fondov EU do cestovného ruchu.
13
Kontakt Slovenská agentúra pre cestovný ruch Námestie Ľ. Štúra 1, P. O. Box 35 974 05 Banská Bystrica Tel.: +421/48/413 61 46 Fax: +421/48/413 61 49 e-mail:
[email protected] Pracovisko Bratislava Záhradnícka 153, P. O. Box 97 820 05 Bratislava 25 Tel.: +421/2/50 700 801 Fax: +421/2/55 571 649 E-mail:
[email protected] Regionálne pracovisko Prešov Reimannova 9, 080 01 Prešov Tel./fax: +421/51/756 03 61 E-mail:
[email protected]
Sektorový operačný program Priemysel a služby Od 1. januára 2004 sa Slovensku otvára možnosť čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo za účelom čerpania pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ Sektorový operačný program Priemysel a služby Za oblasť priemyslu je pomoc v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby z dôvodu skráteného programovacieho obdobia 2004-2006 spracovaná z pohľadu horizontálneho a nie z pohľadu členenia priemyslu na jednotlivé odvetvia. Takýmto členením by sa mal zaoberať operačný program pre programovacie obdobie na roky 2007-2013.
14
Pomoc poskytovaná na základe Sektorový operačný program Priemysel a služby sa vzťahuje na regióny, ktoré zodpovedajú úrovni NUTS II, t.j. ktorých HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily za posledné roky je menší ako 75 % priemeru spoločenstva. Z geografického hľadiska pokrýva celé územie Slovenskej republiky, okrem Bratislavského kraja. Sektorový operačný program Priemysel a služby je podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Globálnym cieľom Sektorového operačného programu Priemysel a služby je zabezpečiť “Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb” a tým podporiť ekonomický rast a konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rovnovážny rozvoj regiónov. K dosiahnutiu uvedeného globálneho cieľa sú nasmerované dve priority a v rámci nich jednotlivé opatrenia Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorými sú: Priorita 1: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu
Opatrenie 1.1: Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb Opatrenie 1.2: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry Opatrenie 1.3: Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu Opatrenie 1.4: Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie Opatrenie 1.5: Rozvoj zahraničnej spolupráce a image Slovenska Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu Opatrenie 2.1: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu Opatrenie 2.2: Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu Opatrenie 2.3: Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného systému Opatrenie: Technická pomoc pre obidve priority a pre štúdie uskutočniteľnosti Jednotlivé opatrenia Sektorového operačného programu Priemysel a služby sa budú realizovať prostredníctvom schém štátnej pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou projektov verejného sektora.
15
Schéma štátnej pomoci predstavuje rámec pomoci s presne definovanými kritériami, ktoré vychádzajú z regionálnej mapy Slovenska a vecného zamerania uvedenej schémy pomoci. Vyhlasovateľom schémy je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program Priemysel a služby v súlade s predpismi o štátnej pomoci. Miesto realizácie projektov, na ktoré bude poskytnutá pomoc v rámci jednotlivých opatrení Sektorového operačného programu Priemysel a služby, sa musí nachádzať mimo Bratislavského kraja. Sektorový operačný program Priemysel a službyje totiž z geografického hľadiska určený pre všetky regióny Slovenska okrem Bratislavského. Žiadateľom o poskytnutie pomoci však môže byť i subjekt so sídlom v Bratislavskom kraji, pričom však - ako už bolo uvedené - musí realizovať projekt mimo Bratislavského kraja. Pre Bratislavský kraj bol vypracovaný Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 2, ktorého gestorom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Teda v prípade, že žiadateľ chce realizovať projekt v Bratislavskom kraji, je potrebné, aby kontaktoval kompetentné ministerstvo - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SROV. Sektorový operačný program Priemysel a služby pre skrátené programovacie obdobie rokov 2004-2006 bol oficiálne schválený Európskou komisiou v Bruseli dňa 18. decembra 2003.
Priorita 2 ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU
Táto priorita predpokladá vytvorenie priaznivých podmienok pre dynamizáciu rozvoja cestovného ruchu pri využití prírodného i kultúrno-historického potenciálu a skvalitňovaní existujúceho potenciálu cestovného ruchu spojených s rozvojom prezentácie a propagácie. Priorita rozvoj cestovného ruchu predpokladá širšie zapojenie samosprávnych inštitúcii na úrovni lokalít a regiónov, zlepšovanie spolupráce subjektov cestovného ruchu prostredníctvom združení a v neposlednom rade skvalitňovanie poskytovaných služieb podnikateľskými subjektami v cestovného
16
ruchu. Jedná sa teda nielen o podporu statických prvkov (stredísk, budov a zariadení) cestovného ruchu, ale aj o podporu dynamických prvkov v podobe podpory aktivít smerujúcich k rozvoju cestovného ruchu a to vrátane informačných a propagačných služieb. Vzhľadom na malú územnú rozlohu Slovenska a súčasný rozptyl aktivít a atraktivít cestovného ruchu po celom území, nejaví sa v súčasnej etape ako vhodná ich cielená podpora v rámci určitých regiónov či lokalít, ale tieto budú podporované v rámci celého územia Slovenska. V rámci priority sú pripravené nasledujúce tri opatrenia: * 2.1 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu * 2.2 Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu * 2.3 Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného systému Jednotlivé opatrenia Sektorového operačného programu Priemysel a služby sa budú realizovať prostredníctvom schém štátnej pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou projektov verejného sektora. Schéma štátnej pomoci predstavuje rámec pomoci s presne zadefinovanými kritériami, ktoré vychádzajú z regionálnej mapy SR a vecného zamerania uvedenej schémy pomoci. Vyhlasovateľom schémy je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program Priemysel a služby v súlade s predpismi o štátnej pomoci.
Štrukturálne fondy Od 1. januára 2004 sa otvára pre SR možnosť čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ, ktorá je zameraná na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť. Štrukturálna politika je prioritou Európskeho spoločenstva, o čom svedčí aj skutočnosť, že na podporu štrukturálnej politiky je určená jedna tretina z celkového rozpočtu EÚ.
17
K štrukturálnym fondom EÚ patria: Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej ERDF), ktorého cieľom je prispievať k rozvoju najmenej rozvinutých regiónov EÚ, Európsky sociálny fond (ďalej ESF), ktorého cieľom je napomáhať k dosiahnutiu cieľov najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a k voľnému pohybu pracovných síl, v boji proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na trhu práce, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (ďalej EAGGF), ktorý má za cieľ podporovať adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckého dedičstva a lesov, Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (ďalej FIFG), ktorého cieľom je zabezpečiť vyrovnaný, harmonický rozvoj rybárskeho priemyslu. Prostriedky z uvedených fondov sú určené na plnenie 3 prioritných cieľov štrukturálnej politiky EÚ: Cieľ 1 – podpora zaostávajúcich regiónov, v ktorých podiel HDP na obyvateľa tvorí menej ako 75% priemeru EÚ. Na podporu cieľa 1 slúžia tieto fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, Finančný nástroj na usmernenie rybného hospodárstva. Cieľ 2 – konverzia regiónov postihnutých úpadkom priemyslu. Na podporu cieľa 2 je určený Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond. Cieľ 3 – rozvoj ľudských zdrojov zameraný na adaptáciu a modernizáciu systému zamestnanosti, vzdelávania, odborného výcviku a vzdelávacích programov. Na podporu cieľa 3 je určený Európsky sociálny fond. Prostredníctvom Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorý je v gescii MH SR, bude možné po vstupe SR do EÚ čerpať finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Podľa Nariadenia Rady (ES) č.
18
1783/1999, Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 12. júla 1999 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté týmto fondom predovšetkým na podporu nasledovných oblastí: odstraňovanie regionálnych rozdielov, zmenšovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostávania regiónov v najviac znevýhodnených oblastiach vrátane vidieckych oblastí, udržateľnosť životného prostredia a konkurencieschopnosť podnikov (najmä malých a stredných), miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť, vrátane oblastí kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti, výskum a technologický rozvoj, rozvoj miestnych, regionálnych a transeurópskych sietí v infraštruktúre dopravy, telekomunikácií a energetiky, ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia, čisté a účinné využívanie energie, rozvoj výroby elektrickej energie na báze obnoviteľných foriem energie, rovnoprávne postavenie mužov a žien v oblasti zamestnanosti. ERDF sa zúčastňuje na financovaní: produktívnych investícii, ktoré umožnia tvorbu alebo udržanie trvalých pracovných miest, investícii do infraštruktúry so zreteľom na prepojenie centrálnych regiónov s regiónmi spoločenstva, ktoré sú štrukturálne znevýhodnené z dôvodu ich vnútrozemského alebo periférneho štatútu, rozvoja vnútorného potenciálu opatreniami, ktoré povzbudzujú a podporujú miestny rozvoj, zamestnanosť a činnosť malých a stredne veľkých podnikov
19
1.2 Štatistické údaje
Tabuľka 2 OBYVATEĽSTVO SLOVENSKA Ukazovateľ
1996
1997
1998
1999 2000 absolútne údaje
2001
2002
2003
2004 2)
Obyvateľstvo 5 378 932 5 387 650 5 393 382 5 398 657 5 402 547 5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 k 31. 12. 1) v tom: muži 2 618 434 2 622 005 2 623 692 2 625 126 2 626 061 2 611 921 2 611 306 2 611 124 2 613 490 ženy 2 760 498 2 765 645 2 769 690 2 773 531 2 776 486 2 767 030 2 767 855 2 768 929 2 771 332 Obyvateľstvo 5 373 793 5 383 233 5 390 866 5 395 324 5 400 679 5 379 780 5 378 809 5 378 950 5 382 178 - stredný stav z toho ženy 2 757 459 2 762 904 2 767 780 2 771 244 2 774 988 2 767 096 2 767 357 2 768 078 2 770 082 Sobáše Rozvody
27 484 9 402
27 955 9 138
27 494 9 312
27 340 9 664
25 903 9 273
23 795 9 817
25 062 10 960
26 002 10 716
27 885 10 889
Živonarodení Zomretí
60 123 51 236
59 111 52 124
57 582 53 156
56 223 52 402
55 151 52 724
51 136 51 980
50 841 51 532
51 713 52 230
53 747 51 852
8 887
6 987
4 426
3 821
2 427
-844
-691
-517
1 895
2 255
1 731
1 306
1 454
1 463
1 012
901
1 409
2 874
11 142
8 718
5 732
5 275
3 890
168
210
892
4 769
Prirodzený prírastok Saldo sťahovania Celkový prírastok
Zdroj: Štatistický úrad SR
20
Tabuľka 3 ZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU
Ukazovateľ
1.Q.
2.Q.
2004 3.Q.
4.Q.
rok
Počet pracujúcich v hospodárstve SR spolu (v tis. 2 128,8 2 151,9 2 200,9 2 199,8 2 170,4 osôb) Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) 99,9 99,2 100,6 101,3 100,3 Pracujúci podľa ekonomických činností (v tis. osôb) Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; 106,4 109,2 113,8 109,7 109,8 Rybolov a chov rýb Priemysel 626,8 635,0 654,9 648,3 641,3 Stavebníctvo 196,2 206,2 213,1 205,6 205,3 Veľkoobchod a maloobchod; oprava vozidiel 259,4 257,5 257,5 266,4 260,2 Hotely a reštaurácie 81,9 82,4 85,2 87,7 84,3 Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 139,6 138,7 139,2 145,1 140,7 Finančné sprostredkovanie 46,9 45,7 46,1 44,5 45,8 Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 111,2 120,0 123,1 127,4 120,4 Verejná správa a obrana; povinné sociálne 156,7 155,1 145,5 149,2 151,6 zabezpečenie Školstvo 159,7 159,4 162,7 162,2 161,0 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 155,4 151,8 156,2 154,3 154,4 Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 77,7 78,6 91,2 87,9 83,9 Súkromné domácnosti 7,0 6,9 8,1 7,3 7,3 Exteritoriálne organizácie 0,7 0,3 0,4 0,4 Nezistené 3,2 5,1 4,0 4,1 4,1 Podiel pracujúcich z ekonomicky aktívneho obyvateľstva (v %) 1)
80,4
81,2
82,3
82,7
81,6
vrátane osôb na riadnej materskej dovolenke, profesionálnych príslušníkov ozbrojených zložiek a pracujúcich v zahraničí
Zdroj: Štatistický úrad SR Podľa tabuľky najviac obyvateľov Slovenska je zamestnaných v priemysle. Služby zatiaľ zaostávajú, za to môže aj nedostatočne rozvinutý cestovný ruch v mnohých oblastiach Slovenska a tiež naopak cestovný ruch sa ťažko rozvíja v oblastiach,kde je nedostatočná materiálno-technická základňa.
21
Tabuľka 4 NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU 1) (podľa Výberového zisťovania pracovných síl) 2004 2005 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. rok 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. Rok
Ukazovateľ
Počet nezamestnaných spolu (v tis. 511,5 489,4 466,9 455,1 480,7 461,9 osôb) Index (rovnaké obdobie minulého 106,0 109,5 104,0 99,3 104,7 90,3 roka = 100) Miera nezamestnanosti (v %)
19,3 18,5 17,5 17,1 18,1 17,5
1) definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 1897/2000
Ako vidíme z tabuliek 4 a 5 (viď strana 23) nezamestnanosť na Slovensku je pomerne vysoká, najväčšia v oblasti priemyslu. Následuje oprava vozidel,stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Hotely a reštaurácie spadajúce do oblasti cestovného ruchu vykazujú podstatne nižšiu nezaměstnanosť, než je v druhom a prvom sektore.
22
Tabuľka 5 Nezamestnaní podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnania (podľa Výberového zisťovania pracovných síl) Ukazovateľ Nezamestnaní spolu v tom podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnania: Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; Rybolov a chov rýb Priemysel Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod; oprava vozidiel Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie Finančné sprostredkovanie Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Školstvo Zdravotníctvo a sociálna pomoc Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby Súkromné domácnosti Exteritoriálne organizácie Nezistené Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie
Zdroj: Štatistický úrad SR
23
2005 1. Q. 2. Q. 3. Q. 4. Q. Rok 461,9 31,8 90,3 32,9 34,8 15,9 11,8 4,0 7,2 11,4 9,5 12,1 30,7 0,9 68,2 100,3
OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA Na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami veľký počet veriacich-až 84 % a tento fakt ovplyvňuje aj cestovný ruch. Najviac veriacich sa hlási k rímskokatolíckej církvi, ktorá má na Slovensku najväčšiu tradíciu a z toho vyplýva aj množstvo sakrálních stavieb, ktoré majú veľký význam pre cestovný ruch. Stavby sú udržiavané len vďaka tomu, že ich dodnes aktívne využívajú veriaci. Následuje evanjelické, gréckokatolícke a reformovano kresťanské. veriaci (84,1 %) z toho: rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %) Zdroj:www.government.gov.sk/slovensko/ Graf 2 Náboženské vyznanie
80 70 60 50 40 30 20 10 0 bez vyznania
nezistené
reformaovano kresťanské
gréckokatolícke
evanjelické
Řada1
rímskokatolícke
obyvateľstvo v %
Náboženské vyznanie
náboženstvo
24
Tabuľka 6 ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - IV. 2005/2004
Devízové príjmy (mil.) Devízové výdavky (mil.) Saldo (mil.)
Kurz SKK/USD/EUR -
2004 2005 SKK USD EUR SKK USD EUR 7 999 244,7 197,7 12 090 410,7 314,0 6 228 190,5 153,9 7 084 240,6 184,0 1 771 54,2 43,8 5 006 170,1 130,0 32,692 40,469 29,439 38,506
INDEX 05/04 SKK USD EUR 151,1 167,8 158,8 113,7 126,3 119,6 282,7 313,8 296,8
devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu (CR), podľa predbežných údajov NBS, dosiahli ku koncu apríla objem 12 090 mil. SKK/
410,7 mil. USD/314,0 mil. EUR, čo v porovnaní s I. –IV. 2004 predstavuje nárast o 51,1% v korunovom vyjadrení, resp. 67,8% v USD/58,8% v EUR,
-
individuálna turistika sa podieľala na celkovom objeme 96,2%, organizovaná 2,1% a mimobankové zmenárne 1,7%,
-
devízové výdavky občanov Slovenska, podľa predbežných údajov NBS, za I. –
IV. 2005 dosiahli objem 7 084 mil. SKK/240,6 mil. USD/184,0 mil. EUR, čo predstavuje nárast o 13,7% v SKK, resp. 26,3% v USD/19,6% v EUR,
-
najväčšia časť pripadá na individuálnu turistiku 87,8%, nasleduje organizovaná turistika 10,5% a zahraničné pracovné cesty 1,7%,
-
saldo zahraničného CR je aktívne a dosiahlo objem 5 006 mil. SKK/170,1 mil.
USD/130,0 mil. EUR, čo predstavuje, v porovnaní s rovnakým obdobím r. 2004, nárast o 182,7% v SKK, resp. o 213,8% v USD/196,8% v EUR.
25
Tabuľka 7 Hraničná štatistika
2004
2005
INDEX 05/04
Príjazdy zahraničných návštevníkov (osoby)
6 373 284
7 133 849
111,9
Výjazdy slovenských občanov
5 496 300
6 029 953
109,7
-
(osoby)
pricestovania zahraničných návštevníkov – v apríli 2005 prekročilo hranice
SR 1,871 mil. osôb, čo predstavuje nárast o 5,1% v porovnaní s aprílom 2004, pokles bol zaznamenaný na priechodoch s Ukrajinou –28,9% a ČR –4,9%, nárast s MR o 29,3%, Poľskom o 11%, Rakúskom o 9,7% a cez letiská o 39%
(22 280 osôb, IV/2004 16 029 osôb), z celkového počtu osôb prešlo cez hraničné priechody s ČR 49,2%, MR 25,2%, PR 13,7%, Rakúskom 8,7%, Ukrajinou 2,0%, letiská SR 1,2%,
-
za prvé 4 mesiace roku 2004 prekročilo hranice SR celkom 7,134 mil. osôb, o 11,9% viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, nárast
bol vykázali priechody s MR +32,5%, Rakúskom +14,1%, ČR +13,7% a cez letiská +53,7% (80 232 osôb, 2004/52 186 osôb), pokles s Ukrajinou -28,5% a PR -11,8%,
-
najväčší podiel prekročení pripadá na hraničné priechody s ČR 49,1%, MR 25,1% a PR 14,8%, najmenší na letiská 1,1%, Ukrajinu 2% a Rakúsko 7,9%,
-
vycestovania slovenských občanov – v apríli 2005 vycestovalo 1 641 036 osôb, čo predstavuje pokles o 5,2% v porovnaní s rovnakým s aprílom 2004, nárast vykázali priechody s MR +34,2%, Ukrajinou +16,1% a cez letiská +41,1% (20 385 osôb, IV/2004 14 451 osôb), pokles na priechodoch s PR 27,4%, Rakúskom -23,5% a ČR -9,9%,
-
od začiatku roka 2005 vycestovalo celkom 6,030 mil. osôb, o 9,7% viac v po-
rovnaní s rokom 2004, nárast zaznamenali priechody s MR +47,7%, Ukrajinou +33,7%, ČR +9,2% a cez letiská +52,4% (70 906 osôb, 2004/46 522 osôb), pokles s PR – 29,4% a Rakúskom -14,8%, najviac boli využívané hraničné
26
priechody s ČR 49,1% a MR 28,5%, nasledovali priechody s Rakúskom 11,6%, s PR 7,9%, s Ukrajinou 1,7% a letiská 1,2%.
Zdroj: NBS, ŠÚ SR
27
Tabuľka 8 NÁVŠTEVNÍCI PODĽA PREDMETU ZÁUJMU6:
Z výsledkov dlhodobého výskumu motivácie k príchodu zahraničných turistov na Slovensko bude jasné, ktoré sú hlavné dôvody ich návštevy. Kombináciou týchto dôvodov získame hlavný výsledok marketingového prieskumu – ako budeme prezentovať Slovensko voči zahraničiu a ktoré budú naše hlavné národné produkty. Ústav turizmu s.r.o. Bratislava v roku 2003 spracoval štatistický prieskum záujmu zahraničných návštevníkov o jednotlivé formy cestovného ruchu na Slovensku. Predmet záujmu
zima
leto
jeseň
jar
rekreačný pobyt na horách
15,1
23,4
20,6
20,2
zimné športy
26,5
13,3
16,9
17,8
návšteva rodiny/známych
11,3
8,6
12,7
11,4
kúpaliska a vodné plochy)
8,9
18,2
8,5
11,2
turistika nákupná
9,1
7,0
10,3
9,2
iba tranzit
6,9
6,1
7,2
6,9
mestské kultúrno-historické pobyty
7,0
7,1
6,3
6,6
kultúry a histórie)
4,5
5,1
5,7
5,4
pobyt v kúpeľoch
4,1
4,7
4,2
4,2
vidiecka turistika
2,3
2,6
4,0
3,3
neuvažujem o ďalšej návšteve Slovenska
4,3
3,9
3,6
3,8
spolu
100,0
100,0
100,0
100,0
rekreačný pobyt pri vode (termálne
okružné cesty (za poznávaním prírody,
Zdroj:www.economy.gov.sk Z tabuľky je patrné, že najviac turistov k nám prichádza kôli rekreačnému pobytu na horách. Hlavným ceiľom týchto pobytov budú asi Vysoké Tatry,ktoré sú známe aj vo svet a taktiež Slovenský Raj. Pre skúmané územie-región Zemplín je najdôležitejší pre leto druhý najčastejší cieľ-pobyt pri vode a ďalší vyýznamný dôvod-kultúrno-historické pobyty, čo by mali jednotlivé obce vzhľadom k svojmu potenciálu využiť.
6
www.economy.gov.sk
28
2.Rozvoj cestovného ruchu v regióne Zemplín na východnom Slovensku 2.1 Územné členenie Slovenska7
Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky -VÚC) a 79 okresov (viď mapa 1 a mapa 2). Toto oficiálne členenie doplňuje ešte členenie na regióny, ktorému sa budeme venovať v následujúcej podkapitole. •
8 krajov: o Bratislavský o Trnavský o Nitriansky o Trenčiansky o Žilinský o Banskobystrický o Prešovský o Košický
Mapa 1
7
sk.wikipedia.org
29
•
79 okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bánovce nad Bebravou, Brezno, Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Bytča, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Gelnica, Hlohovec, Humenné, Ilava, Kežmarok, Komárno, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Myjava, Námestovo, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Šaľa, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zlaté Moravce, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom Mapa 2
•
138 miest a 2883 obcí.
Zdroj: www.sk.wikpedia.org
30
2.2 Regióny Slovenské regióny sú tradičné ucelené oblasti Slovenska. Ide iba o neoficiálne útvary a/alebo o oficiálne definované turistické oblasti. Ich názvy majú len v ojedinelých prípadoch (ak vôbec) vzťah k úradnému členeniu Slovenska. Názvy a hranice môžu byť naviazané na: • • • •
meno pohoria (Zamagurie) názvy riek (napr. Podunajsko) názvy miest či hradov (Nitra, Spiš) názvy pôvodných žúp (Hont, Liptov, Orava), ktorých názvy však boli odvodené od pôvodných sídelných hradov
Avšak v niektorých prípadoch nemusí byť pôvod názvu dostatočne preskúmaný. Región Zemplín bol do roku 1918 samostatnou župou vrámci Uhorska a v rokoch 1918-1923 aj Československa, no v tomto období boli do Zemplínskej župy zlúčené časti Zemplínskej a Užskej župy ležiace v Československu. Dnes8 tento región netvorí samostatnú územnosprávnu jednotku, pomenovanie Zemplín sa používa len ako názov príslušného regiónu. Nachádza sa prevažne na území Košického kraja, časť zasahuje aj do kraja Prešovského. Georeliéf tohto územia tvorí Východoslovenská nížina a pohorie Vihorlat sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou Vihorlatských vrchov- jedného z oblúkov Východných Karpát. Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Dolný Zemplín tvoria Michalovce a okolie, Sobrance a okolie a Trebišov a okolie. Horný Zemplín tvorí Humenné a okolie (viď tabulka 9). Tieto 4 časti sú v niektorej literatúre nazývané mikroregiónmi. Pre účely tejto práce sa budeme držať vyššie uvedeného členenia.
8
Vypracované podľa sk.wikipedia.org
31
2.3 Región Zemplín-členenie Tabulka 9 Región Zemplín
Členenie Dolný Zemplín
Horný Zemplín Dolný Zemplín
Mapa 3 Michalovce a okolie
Mapa 4 Trebišov a okolie
Mapa 5 Sobrance a okolie
32
Mikroregióny Michalovce a okolie Trebišov a okolie Sobrance a okolie Humenné a okolie
Horný zemplín
Mapa 6 Humenné a okolie
Zdroj: www.travelatlas.sk
2.3.1 Mikroregón Michalovce a okolie ( viď kapitola 3) 2.3.2 Mikroregón Trebišov a okolie 9 Mikroregón Trebišov a okolie sa rozprestiera v juhovýchodnom cípe Slovenskej republiky. Východne susedí s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom. Krajina vyniká prírodnými krásami. Šírne polia Východoslovenskej nížiny od nepamäti predurčili tento región na poľnohospodárstvo. Návštevník tu objaví zelené lúky, polia, vinice a lesy. Pokochať sa môže pohľadom na pokojné jazerá a malebné zátoky riek Bodrog, Trnava, Latorica, Rožňava, Duša, Ondava, Uh a Laborec. V bukovo-dubových lesoch štátnej prírodnej rezervácie Bačkovská dolina hniezdi orol malý, sokol sťahovavý, myšiak hôrny a iné vtáky. Medzinárodná turistická trasa vedúca z Budapešti, zavedie milovníkov pešej turistiky cez Slanské a Zemplínske vrchy do prekrásnych kútov tejto oblasti. Mesto Trebišov je centrom rovnomenného okresu. Každoročne sa tu koná festival gospelovej piesne. Typickú siluetu mesta spoluvytvárajú chránené kultúrne pamiatky. Hojne navštevované Vlastivedné múzeum sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli. Návštevníkov zaujmú aj zvyšky hradu Parič v miestnom parku, či historické stavby, ktorými sa môže popýšiť takmer každá dedina. Krajina, ktorá bola pre svoju úrodnosť a prírodné bohatstvo osídlená už v neolite, vyniká množstvom kúrií, kaštieľov a kostolov.
9
www.travelatlas.sk
33
Trebišov
Prvá zmienka o meste Trebišov pochádza z roku 1254. Uvádza sa ako majetok Andreja z Trebišova, syna župana Parisa. Osídlenie tejto oblasti je však oveľa staršieho dáta. Už v neolite tu žili ľudia bukovo-horskej kultúry a z doby bronzovej sú známe kostrové hroby z lokality Kovaľka. Slovanské osídlenie potvrdzuje osada s cenným nálezom symetrickej radlice.
2.3.3 Mikroregión Sobrance a okolie Mikroregión leží v najvýchodnejšej časti Slovenskej republiky. Na severe sa vypína malebné pohorie Vihorlatské vrchy. Južná časť územia sa rozprestiera na úrodnej Východoslovenskej nížine. Hranica s Ukrajinou lemuje východnú časť regiónu. Výborné klimatické podmienky predurčili región pre poľnohospodársku výrobu. Významné je hlavne pestovanie viniča, ktorý sa stal charakteristickou plodinou oblasti. Kultúrnym, hospodárskym a administratívnym centrom regiónu je mesto Sobrance. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1344. Archeologické vykopávky dokazujú, že mesto bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Dnes je Európskym unikátom Gitarové múzeum Jána Ferku v Sobranciach, so zbierkou vyše 200 gitár. V blízkosti mesta Sobrance sa nachádzajú Sobranecké kúpele, známe od roku 1336. Areál kúpeľov tvoria parky s prevažne listnatými stromami. Nachádza sa tu šesť minerálnych prameňov. Dnes sa na liečebné účely využíva iba hlavný prameň. Jeho voda je prírodne stredne mineralizovaná, chloridovo-sódna, sírna, so zvýšeným obsahom lítia. Využíva sa pri liečbe poúrazových stavov, ekzémov, kožných ochorení, reumatických zápalových ochorení a zažívacích ťažkostí. Kúpele dosiahli najväčší rozvoj v roku 1830.
Sobranecké kúpele Zdroj:www.tourist-channel.sk
34
K najkrajším prírodným zákutiam východného Slovenska patrí jazero Morské oko, ktoré sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Rozkladá sa v nadmorskej výške 618 m. Jazero je štátnou prírodnou rezerváciou s bohatými listnatými lesmi, chránenou faunou a flórou. Nad hladinou jazera sa do výšky 1005 m nad morom vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov - Sninský kameň. Je známy prekrásnym kruhovým výhľadom na okolité vrchy a doliny. Chránená krajinná oblasť Vihorlat, s rozlohou 4563 ha, vyniká bukovými lesmi, rašelinnými a vodnými
spoločenstvami. Región Sobrance je bohatý svojou kultúrou, prírodnými zvláštnosťami a historickými dominantami. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Ku koloritu krajiny neodmysliteľne patria zelené polia a vinohrady ako aj rázovité dediny, obkoles
Ruská Bystrá
Rázovitá horská obec, spomína sa v r. 1405. V obci je zachovaným niekoľko drevených slamou krytých domov. Drevený kostol sv. Mikuláša biskupa z r.17201730, národná kultúrná pamiatka. Zrubová konštrukcia pozdĺžnej orientácie je trojpriestorová s polygonálne ukončenou svatyňou. Nad strechou vyčnievajú dve veže, predná vyššia. V interiéry barokový hlavný oltár a ikonostas.
Inovce
Obec sa spomína v roku 1555, patrila panstvu Humenné. Drevený kostol sv. Michala archanjela z r. 1836 národná kultúrná pamiatka. Trojpriestorová zrubová stavba s presbytériom, loďou so švtvorcovým podorysom. Obidve veže kryté cibuľovými baňami. Hlavný oltár s predstavaným ikonostasom má novobarokové ornamenty. Pri kostole je drevená zvonica. Obidva kostoly sú prístupné verejnosti. Poplatok je 70Sk/osoba.
35
2.3.4 Mikroregón Humenné a okolie Mikroregión sa nachádza na východnom Slovensku. Už sedem storočí dominujú nad Horným Zemplínom dva stredoveké hrady – Brekov a Jasenov. V priebehu času sa menili ich podoby i majitelia. V súčasnosti sú z oboch zrúcaniny, no keďže im zub času neubral na pôsobivosti, stále sa tešia záujmu turistov. Milovníci histórie by si nemali nechať ujsť ani Vihorlatské múzeum, ktoré sídli v renesančnom kaštieli v Humennom. Táto, pôvodne gotická stavba, pochádza zo 14. storočia. V blízkosti kaštieľa je expozícia ľudovej architektúry, ktorá mapuje tradičné remeslá a spôsoby bývania obyvateľov regiónu. Ďalšie kaštiele sa nachádzajú v Udavskom, v Jabloni a Kamenici nad Cirochou. Športové letisko v Kamenici nad Cirochou poriada vyhliadkové lety, a tak si odvážnejší návštevníci môžu prehliadnuť scenériu regiónu z vtáčej perspektívy. Územie v okolí okresného mesta Humenné je povestné peknou prírodou s množstvom chránených nálezísk, prírodných výtvorov, bohatou faunou a flórou. V Humenských vrchoch rastú vzácne druhy teplomilných rastlín. Nad krajinou sa vypína vulkanické pohorie Vihorlat s rovnomennou CHKO. Oblasťou s množstvom lesov pretekajú vodné toky Cirocha, Laborec, Ondavka, Udava a Oľka. Pre návštevníkov sú príťažlivé národné prírodné rezervácie Humenský Sokol a Humenská, ktoré lákajú k pešej turistike.
Humenné10
Tam, kde Laborec stretáva Cirochu a spolu nachádzajú zaľúbenie v jednom koryte, stojí oddávna v nadmorskej výške len 157 m n. m. druhé najväčšie mesto historického Zemplína - Humenné. Nachádza sa takmer uprostred Európy, medzi Košicami a Prešovom, poľským Jaslom, podkarpatským Mukačevom i Užhorodom, maďarskou Nyiergyházou, a len 100 km vzdialeným Satu Mare v rumunskom Marmaroši. Rieka Laborec a karpatské vrchy určili osud mestu a jeho okoliu a staré temeno vyše 1000 m vysokého vulkánu Vihorlat je ich tichým svedkom. Pre výhodnú polohu a príjemnú, vrchmi chránenú klímu bolo okolie mesta vyhľadávané človekom 10
www.humenne.sk
36
už od doby kamennej, o čom svedčia stále nové archeologické nálezy. V čase veľkého sťahovania národov postupne od 5. storočia prichádzajú aj do Humenskej kotliny Slovania. K intenzívnemu a organizovanému osídľovaniu okolia mesta dochádza až v polovici 13. storočia po tatárskych nájazdoch. Prvá písomná zmienka o Humennom je z roku 1317. Dejiny mesta sú úzko späté s významnou šľachtickou rodinou Drugethovcov z Talianska, ktorá prišla do Uhorska začiatkom 14. storočia v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou. Drugethovci postupne vytvorili z Humenného sídlo jedného z najrozsiahlejších feudálnych panstiev na Slovensku. Kráľ Matej Korvín v 15. storočí udeľuje mestu výsady potvrdené pečaťou s erbom. Mesto sa v tom čase nachádzalo na významnej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Poľskom. Humenné sa uvádza medzi kráľovskými tridsiatkovými úradmi, neskôr získava právo skladu a pravdepodobne aj trhové práva. V tom čase v okrajových oblastiach humenského domínia silnel vplyv valašskej kolonizácie z Rumunska. Okolo roku 1610 vzniká na mieste pôvodného kamenného hradu najvýznamnejšia pamiatka mesta - renesančný kaštieľ, ktorý aj dnes charakterizuje mesto a slúži muzeálnym a kultúrnym účelom. V období rekatolizácie v roku 1613 je založené jezuitské kolégium ako prvá stredná škola v histórii mesta. V roku 1684 vymiera rod Drugethovcov a v Humennom sa objavujú noví zemepáni, grófske rody Csákyovcov a Wandernátovcov. Uvoľnenie poddanských povinností a reformy za vlády Márie Terézie umožnili aj v Humennom prudký rozvoj remesiel. V meste pôsobil aj soľný úrad. Obyvateľstvo mesta a okolia tvorili Slováci, Rusíni, Maďari a Židia. Úradným jazykom bola latinčina, čo bolo stabilizačným prvkom v národnostne pestrej spoločnosti. V 19. storočí sa v Humennom objavujú Andrássyovci, pochádzajúci zo Sedmohradska. Sprevádza ich hospodárske oživenie a stavebný rozvoj mesta. Obyvatelia sa naďalej venujú poľnohospodárstvu, remeslám a obchodu. V r. 1871 prichádza do Humenného po železnici prvý vlak a s ním rozvoj obchodu a ťažby dreva. V roku 1889 bola v meste otvorená obchodná akadémia ako prvá v RakúskoUhorsku. Koncom storočia žije v Humennom 4 000 obyvateľov.
37
20. storočie sa ohlasuje aj spoločenským oživením. Humenné bolo známe chýrnymi trhmi a jarmokmi. Sľubný, aj keď nesmelý rozvoj zastavila 1. svetová vojna. Krátke medzivojnové obdobie Československa bolo prínosom, no 2. svetová vojna, ktorá neušetrila mesto, spôsobila, že život po oslobodení začínal od samého začiatku. Do roku 1956 bolo Humenné viac administratívnym ako hospodárskym strediskom. Až výstavba podniku na výrobu textilných polyamidových vlákien - dnešného CHEMLONU vyvolala v nasledujúcich rokoch skutočnú reťazovú reakciu rastu. Humenné sa postupne stáva centrom chemického priemyslu, stavebníctva, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu. Zákonite sa rozvíja stredné odborné školstvo. Rozvoj priemyslu vyvolal hromadnú výstavbu a mesto sa za tridsať rokov niekoľkonásobne rozrástlo o nové sídliskové štvrte. Kým v roku 1948 žilo v meste necelých 7 000 obyvateľov, dnes ich tu žije viac ako 35 000. Humenné je sídlom okresu s prevažujúcim priemyselne - potravinárskym komplexom doplneným zariadeniami pre šport a kultúru.. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do malebnej krajiny Východných Karpát aj keď rozvoj cestovného ruchu má ešte len pred sebou. K významným prírodným zaujímavostiam patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom a Poloninské Karpaty na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu. Pamiatky:
Renesančný kaštieľ
Zdroj: www.humenne.sk
38
Štátna kultúrna pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky nielen v meste, ale i v okrese. Dala ho vybudovať bohatá feudálna rodina Drugethovcov v rokoch 1619 až 1641 na mieste vypálenej zemepánskej kúrie. Dnes je kaštieľ štvorkrídlovou poschodovou stavbou s ústredným dvorcom a polkruhovými arkádami na prízemí i poschodí nádvoria. Z vonkajšej strany ho zabezpečovali mohutné štvorhranné nárožné veže. Pôvodne bol ukončený atikou. Kaštieľ bol viackrát prestavaný. Na južnej strane bol pribudovaný veľký rizalit so zvlnenou barokovou krivkou. V 18. a 19. storočí zasiahli väčšie zmeny interiér. V súčasnosti je väčšia časť kaštieľa upravená pre expozície vlastivedného múzea. Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých Prvú písomnú zmienku o náboženskom živote v Humennom máme z roku 1332. V tomto roku stál už v Humennom murovaný farský kostol, ktorý bol zasvätený sv. Petrovi (roku 1778 vyhorel). Niekedy v 14. storočí si na okraji mesta postavili kláštora kostol aj františkáni a zasvätili ho Panne Márii. Môžeme povedať, že mariánska úcta bola v Humennom už od nepamäti. Prispelo k tomu aj horlivé pôsobenie jezuitskej rehole a nepochybne jezuitami založená Mariánska kongregácia. Františkáni, ktorí boli nútení odísť pred blížiacou sa reformáciou, zachránili ešte pred odchodom oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku, ktorý spravovali otcovia paulíni. Keď sa františkáni v roku 1656 opäť vrátili do svojho kláštora, kostol síce nezasvätili Panne Márii, ale vybudovali za pomoci zemepánov v ohrade kostola kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii Loretánskej (Kráľovnej anjelov). Stala sa známym pútnickým miestom. Spomínaný obraz Panny Márie v Starej Vsi sa už nedostal naspäť do Humenného. Humenčania dali vyhotoviť bočný oltár, na ktorom umiestnili obraz Panny Márie Škapuliarskej. Pútnici, ktorí prichádzali až zďaleka na odpustovú slávnosť, si prinášali so sebou rôzne časti tela zhotovené z vosku. Symbolizovali choré časti ich tela, ako napr. srdce, ruku. Tieto voskové predmety dávali pred obraz Panny Márie s prosbou o uzdravenie. Martin Szentivany v roku 1696 vyhotovil zoznam významných pútnických miest v Uhorsku. Medzi mnohými miestami uvádza aj Humenné. K tejto kaplnke sa na sviatky Panny Márie konali a konajú procesie veriacich humenskej farnosti, ale aj z farnosti celého okolia.
39
2.4 Extrémy • • • • • • • • •
Najvyšší bod: Kremenec, trojhraničný (1 221 m n.m.) –viď subkapitola 2.5.časť Bukovksé vrchy) Najnižší bod: miesto odtoku rieky Bodrog zo Slovenska (94 m n.m.) Najstaršia obec: Ruská, okres Michalovce (rok 1195) Najmladšia obec: Zemplínske Hámre, okres Snina (rok 1945) Najvyššie položená obec: vojenský obvod Valaškovce, okres Humenné (660 m n.m.) Najnižšie položená obec: Klin nad Bodrogom, okres Trebišov (98 m n.m.) Obec s najväčším počtom obyvateľov: Pavlovce nad Uhom, okres Michalovce (4000 obyvateľov) Obec s najmenším počtom obyvateľov: Parihuzovce, okres Snina (40 obyvateľov) Najväčší kataster obce: Stakčín, okres Snina (167,67 km²)
2.5 Turistický ruch na Zemplíne
Vodné plochy Rekreácia pri vode je jedným z najčastejších dôvodov pre návštevu regiónu Zemplín i celého Slovenska-viď tabuľka 8. najdôležitejšími vodnými plochami sú následujúce tri plochy. Majú veľký potenciál, spoločným problémom ,ať na niektoré oblasti zemplínskej šíravy je nedostatočná pozornosť venovaná týmto plochám a taktiež nedostatočná propagácia. Zemplínska Šírava (bližšie sa budeme touto vodnou plochou zaoberať v subkapitole 3.2) Vinianske jazero 11
Vinianske jazero sa nachádza v katastri obce Vinné, 11 km od Michaloviec. Leží v malebnom prírodnom prostredí, obkolesené hustými lesmi, napájané prameňmi Vihorlatských vrchov. Plocha prírodného jazera je pomerne malá a vyznačuje sa mimoriadne teplou vodou. 11
Informačné centrum Vinné
40
Rekreačné stredisko umožňuje ubytovanie v chatovej osade a autokempingu. Vybavenosť strediska je na veľmi dobrej úrovni a nájdete tu občerstvovacie stánky a reštaurácie, požičovňu člnov a vodných bicyklov, tenisový kurt, požičovňu športových potrieb, ihrisko plážového volejbalu alebo detský areál. Okrem kúpania a vodných športov ponúka blízke okolie bohaté možnosti pre turistiku a cykloturistiku.
Morské oko (viď subkapitola 2.3.3)
Turistika Horská turistika je významnou súčasťou cestovného ruchu. V regióne Zemplín sa nachádzajú tri najvýznamnejšie oblasti pre túto činnosť a to Národný park Poloniny, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a Vihorlatské vrchy. Problémom je nedostatok služieb a malá propagácia. Bolo by vhodné spojiť túto horskú turistiku s pobytom pri vode alebo poznávacími pobytmi v okolitých mestách. A nemôžeme zabudnúť ani na lyžiarské pobyty. Poloniny (národný park) 12
Súčasťou severovýchodnej časti okresu Snina je Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. R. 1993 bolo toto územie organizáciou UNESCO vyhlásené za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Jej plocha je 164 190 ha. Od 1. 10. 1997 je časť rezervácie vyhlásená za Národný park Poloniny.
Raritou je, že je to jediná biosférická rezervácia na území 3 štátov - Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Sú tu chránené najväčšie komplexy bukových lesov zvané aj "zelené pľúca Európy". Je to územie s výnimočne malou hustotou osídlenia - 5 - 20 obyvateľov na km, preto je vplyv človeka na prostredie minimálny. Na území parku je mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
12
http://www.skonline.sk/narodnypark.php?id=14
41
Územie patrí k najväčším oblastiam Európy s výskytom veľkých lesných zvierat medveď hnedý, zubor hôrny, jeleň obyčajný, rys ostrovid a mačka divá. Rezervácia slúži na uschovanie genofondu niektorých ohrozených druhov vtáctva a udomácnených zvierat ako je kôň huculský.
Dodnes sa tu zachovalo tradičné roľníctvo a pastierstvo. Rezervácia chráni aj kultúrne dedičstvo - v mnohých obciach sú národné kultúrne pamiatky staré drevené kostolíky - cerkvi-napríklad Inovce.
Územím národného parku vedú turistické značkované trasy a cykloturistické trasy Karpatskej cyklomagistrály. Fungujú tu dva turistické hraničné prechody : Ruské sedlo - Roztoki Górne otvorený je 1.4. - 31.10., 9-18 h Osadné - Balnica otvorený je 1.6.- 31.10., 9-18 h. V zime fungujú menšie lyžiarske strediská v Parihuzovciach - 3 vleky 450, 500 a 800m na severnom svahu kopca Kičar , v Uliči - 325 m vlek a v obci Ruské - 800 m vlek.
Vihorlatské vrchy (chránená prírodná rezervácia)
Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie.
Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Geologicky väčšina územia patrí ku neovulkanitom Vihorlatských vrchov. Kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka. Vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty. Bukovské vrchy –najvýznamnejšou súčasťou je vyššie spomenutý NP Poloniny
42
2.6 Kultúrne spoločenské atraktivity Jednotlivé muzea a hrady sú v dobrom stave až na Vinianský hrad, problémom ako vo všetkých ostaných oblastiach je propagácia. Jednou z možností je naviazať spoluprácu s cestovnými kanceláriami a ponúkať návštevu múzeí a hradov v rámci poznávacích pobytov alebo ako spestrenie pobytu pri vode. zrúcanina hradu Parič (v Trebišove) –viď subkapitola 2.3.1 zrúcanina hradu Vinné, s výhľadom na Michalovce Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. V účastnosti je ruinou.
Zemplínske múzeum v Michalovciach -viď kapitola 3 Vihorlatské múzeum v Humennom –viď subkapitola 2.3.2 Vlastivedné múzeum v Trebišove viď subkapitola 2.3.1
2.7 História Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa stal roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica
43
medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok, samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známi ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica. V 13. storočí sa i Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákocziho sa opäť stala súčasťou Uhorska.
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Československo a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy; táto župa sa 01.01.1923 stala súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené. Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarským župám Zemplín (Zemplén) a Uh (Ung). Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. V Maďarsku bola spojením Boršodskej a častí Zemplínskej a Abovskej župy založená župa Abov-Boršod-Zemplín. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.
2.8 Ekonomika Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce a Vranov nad Topľou.
44
2.9 Školstvo Skoro v každej obci sa nachádza základna škola, v niektorých obciach a vo všetkých väčších mestách aj základna umelecká škola. Vo väčších mestách sa nachádzajú stredné školy všetkých typov-gymnázia,obchodné akadémie,stredné odborné školy a učilištia. Vysoká škola v regióne Zemplín je iba v Michlovciach a to pobočka podnikovohospodárskej fakulty v Košiciach Ekonomickej univerzity v Bratislave.
2.10 Šport Región Zemplín má vhodné podmienky pre zimné i letné športy. Vodná nádrž Zemplínska šírava a Vinianske jazero sú najdôležitejšími strediskami pre vodné športy. Tieto oblasti sú taktiež vhodné pre cykloturistiku. Lyžiarské stredisko je v obci Inovec v mikroregióne Sobrance a okolie a taktiež v Národnom parku poloniny v Bukovských vrchoch-viď subkapitola 2.4.
45
Tabuľka 10 Miera nezamestnanosti-2004
REGIÓN
MIERA NEZAMESTNANOSTI V%
1. Gemerský
30,00
2.
26,37
Dolnozemplínsky
3. Ipeľský
26,10
4
Spišský
22,14
5. Pohronský
20,21
6. Šarišský
20,18
7.
20,01
Hornozemplínsky
8. Nitriansky
19,19
9. Tatranský
18,10
10. Košický
17,22
11. Podunajský
17,03
12. Liptovský
15,10
13. Horehronský
15,03
14. Oravský
14,03
15. Turčiansky
14,00
16. Hornonitriansky
12,24
17. Dolnopovažský
11,66
18. Severopovažský
11,65
19. Záhorský
9,43
20.
7,54
Strednopovažský 21. Bratislavský
3,67
zdroj: www.hospodarstvo.sk
46
Z tabuľky 10 vyplýva, že región Zemplín patrí medzi regióny z najvyššou mierou nezamestnanosti a postupne sa to stále zhoršuje, čo spôsobuje odchod hlavne mladých ľudí za prácou dom iných časti Slovenska alebo do zahraničia. Táto migrácia ako aj nezáujem obyvateľov má negatívny vplyv aj na cestovný ruch.
2.11 Národnosti Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni a Ukrajinci, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Maďari obývali prevažne juh stolice; aj v súčasnosti tvoria na juhu Trebišovského okresu v niektorých oblastiach väčšinu. Tabuľka 11 Národnosti Národnosť Slovenská Maďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Poľská Ruská Iná SR,kraj Košický
81,82
11,15
Prešovský 90,00 Slovenská 85,79
3,89
0,65
4,00 9,68
1,67
0,83
republika
Zdroj: www.hospodarstvo.sk
47
0,27
0,26
0,80
2,67
0,20
0,45
0,20
0,04
0,03
0,17 2,53
0,10
0,05
0,03
0,19
Graf 3 Národnosti Košický kraj Národnosti-Košický kraj Slovenská Maďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Poľská Ruská Iná
Graf 4 Národnosti Prešovský kraj Národnosti-Prešovský kraj Slovenská Maďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Poľská Ruská Iná
Graf 5 Nárosnosti Slovensko Národnosti-Slovensko Slovenská Maďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Poľská Ruská Iná
48
Ako vidíme v tabuľke a grafoch najpočetnejšou menšinou v Košickom kraji je maďarská a v Prešovskom rómska. Táto menšina je však veľmi početná aj v kraji košickom, čo má pozitívny i negatívny vplyv na cestovný ruch. Prevláda však negatívny v dôsledku neprispôsobivosti vačšiny tejto národnosti, neochote pracovať i zlej povesti, ktorú oblasti s veľkým počtom obyvateľov tejto národnosti majú. Pozitívny efekt by nastal využitím kultúry Rómov, ich nadaniu na spev a tanec, čo by bolo zaujímavé pre turistov zo Slovenska i sveta. V rámci celého Slovenska rómska menšina nie je taká početná ako v Košickom a Prešovskom kraji. Jednotlivé menšiny nemajú svoje šokly,pretože nie sú až také početné jako například maďarská menšina na južnom Slovensku.
49
2.12 Ľudové umenie na Zemplíne Folklór13 – zahŕňa umelecké výpovede ľudu, je súhrnom ľudovej kultúry, kultúry
dedinského človeka. Termín folklór sa využíva na označenie všetkých druhov ľudovej tvorby. Folklór je užším pojmom folkloristiky a samostatnej spoločenskovednej disciplíny národopisu. Nachádzajú sa v ňom epické, lyrické a dramatické žánre. Známe sú aj prechodné žánrové formy, zmiešané slovesno-hudobné adramatickochoreografické. Národopis14: 1. folkloristika- nehmotné-piesne, tance, tradície + zvyky a obyčaje 2. etnografia-hmotné- architektúra, remeslá
Skanzen v Humennom Expozícia ľudovej architektúry je umiestnená asi 200 m SV od budovy kaštieľa. Reprezentuje ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti. Bola vybudovaná v rokoch 1974 - 1982 a sprístupnená verejnosti v roku 1984. Nachádzajú sa tu najtypickejšie stavby ľudovej architektúry a jedna sakrálna stavba. Hlavným stavebným materiálom objektov je drevo, hlina a slama. Drevený kostolík svätého archanjela Michala z Novej Sedlice je z roku 1764 a bol pôvodne vybudovaný bez použitia jediného klinca. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Sídlo: Park mieru, 066 01 Humenné, tel.: 057/7755 671
Múzeum v prírode je súčasťou Vihorlatského múzea Námestie Slobody 1, 066 01 Humenné tel.: 057/ 7752 240, fax: 057/7752 240. 13 14
www.seminarky.sk delenie podľa PhDr. Jiřiny Langhammerovej, Národpoisné Muzeum v Prahe
50
Múzeum je prístupné sezónne 1.5. - 31.10. utorok - nedeľa do 10.00 do 17.00 hod.
Dostupnosť múzea:
Múzeum v prírode je vzdialené cca 300 m od Vihorlatského múzea, ktoré sídli v renesančnom kaštieli severovýchodne od Parku mieru v centre mesta Humenné.
Služby pre návštevníkov:
- lektorské a sprievodcovské služby - fotografovanie a filmovanie - predaj suvenírov a propagačného materiálu múzea
Programové podujatia
Medzinárodný deň múzeí - vystúpenia skupín s autentickým folklórom výročného a obradového zvykoslavia - vystúpenia folklórnych súborov detí a dospelých, ľudových hudieb - ukážky ľudových remeselných techník a výrobných postupov
Folklórne slávnosti Sú významnou súčasťou regiónu a majú tu ako aj na celom Slovensku bohatú tradiciu. Najznámejšími a najvýznamnejšími s ohľadom na počet návštevníkov i tradicie sú Zemplínske folklórné slávnosti v Michalovciach, ktoré sa tu usporadúvajú každý rok.
Región Michalovce
• • •
Zemplínske folklórne slávnosti - Michalovce Zemplínske fašengi – Michalovce Regionálne folklórne slávnosti: Poruba nad Vihorlatom, Hatalov, Pozdišovce, Rakovec, Budkovce
51
• • • • • • •
Folklórny festival Ukrajincov a Rusínov v Podhorodí Prehliadka „Francúzkej piesne“ – Michalovce Festival cirkevných speváckych zborov – Michalovce Vianočné pastorále – obce okresu Hudobný folklór dospelých – prehliadka Zemplínsky majáles Zemplín špiva a hutori – Michalovce
Región Trebišov • •
• • • • • • • • •
Tokajský folklórny festival – Viničky- Borša Miestne folklórne slávnosti a dní kultúry: Kráľovský Chlmec, Kuzmice, Novosad, Zemplínska Teplica, Brezina, Zemplínska Nová Ves, Streda nad Bodrogom, Hraň Celoštátna prehliadka divadiel s dedinskou tematikou Trebišov Rómsky festival – Trebišov Stavanie mája – Trebišov Prehliadka cirkevných zborov – obce okresu Fašiangy - obce okresu Vinobranecké slávnosti Malá Tŕňa, Čerhov Vianočné pastorále – obce okresu Zemplín špiva a hutori – Trebišov Gorazdov festival ekumenických piesní – Trebišov
ĽUDOVÉ ZVYKY
15
Ľudové zvyky majú na Zemplíne dodnes veľký význam a mnoho z nich sa aj v súčastnosti praktizuje, hlavne na Vianoce a Veľkú noc. Tento fakt je veľmi dôležitý aj pre rozvoj cestovného ruch v regióne, keby ich obce vedeli patrične využiť a ukázať turistom niečo zo svojích tradícii.
Fašiangy Obdobie medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou ktrou sa začína pôst pred Veľkou nocou sa nazýva fašiangami. Pripadajú na druhú časť zimy kedy bolo v roľníckej osade menej práce a tak viacej priestoru na rozličné spoločenské a rodinné
15
Kolektív autorov: Od Fašeng po Kračun na Zemplíne
52
podujatia. Konalo sa viacej svadieb, slávnostným pohostením a zábavou končili priadky a pod. K sprievodným znakom patrili rozmanité masky, fašiangové sprievody i praktiky magicko-prosperitného charakteru. Slobodná mládež si pripravovala hostinu. Dievčatá mali na starosti jedlo mládenci zasa pitie a zabezpečenie muziky. Jedlo ktoré nemohlo v tomto čase chýbať boli „krepli“-koblihy. Pri tancovaní zvykli vyskakovať dievčatá vysoko aby narástla konopa aspoň tak vysoko. V obci Brekov sa zase pri tanci vysoko dvíhali ruky aby takto vyjadrili svoju predstavu o konope. K neodmysliteľným fašiangovým prvkom patria aj rozličné masky. V obci Trhovište si chlapci zvykli začierniť tvár sadzami a tak strašili dievčatá. K novším maskám patrili doktor, učiteľ alebo hasič. Každá obec mala svoje pravidlá. Z fašiangových zvykov sa toho veľa nezachovalo, lebo nemali presnú štruktúru, boli výsledkom príležitostnej improvizácie, ale na všetko sa predsa nezabudlo... Fašiangové časy nepriali starým pannám. V tomto období chodili slobodný mládenci s patričným pokrikovaním a pripomínali im povinnosť vydať sa. Úžitkovosť domácích zvierat i zdravie ľudí mali ovplyvniť masky majúce plodnostný symbol- obliekali si naopak kožuch a vyváľali sa v oziminách. Fašiangové sprievody sa vyznačovali prezliekaním mužov za ženy a naopak.
Veľká noc Predchádza jej 40 dňový pôst, počas ktorého sa nesmelo spievať ani tancovať. Prvý týždeň pôstneho obdobia sa v dome ani nerobí upratovanie a do polovice pôstu sa nevymieta pavučina lebo dotyčná osoba by mohla byť práve v najdôležitejšiu časť roka -žatvu chorá. Na Kvetnú nedeľu sa prinášali domov z kostola bahniatka a ľudia si ich zastokli za obrázky s náboženským motívom. Počas letnej búrky potom hodili zopár do ohňa, aby prestalo hrmieť. Na Zelený štvrtok sa varili dlhé rezance aby zrno malo dlhé a bohaté klasy. Nič sa však nepripravovalo s kapustou lebo by vraj bolo v zime veľa bodliakov. V niektorých rodinách sa varili pirohy aby mali okrúhle a tlsté kravy. Na Veľký piatok sa dievčatá ešte pred východom slnka chodili česať pod smutnú vŕbu, aby mali také dlhé vlasy ako má ona konáre. Tí, ktorí chceli zostať zdraví sa chodili umývať do tečúcej vody do potoka pred východom slnka.
53
Veľkonočný chlieb-„paska“ bol vysoký a okrúhly a spolu s ďalšími potravinami ako šunka a kolobása sa nosilimposvätiť ku kostolu. Potom sa gazdiné ponáhľali domov,lebo ktorá prišla domov prvá tej sa budu aj kravy z pastvy prvé vracať. Z „paski“ sa nechával okraj, aby vraj bosorky neodobrali kravám mlieko a na Veľkú noc sa nesmelo jesť vidličkov aby sa kravy rohami neprepichli. Vo Veľkonočný pondelok chodili mládenci, muži i deti polievať dievčatá a ženy. Najmä dievčatá boli pooblievané plnými vedrami, aby vraj boli zdravé a svieže. Mládencov potom pozvali ďalej na malé pohostenie a deti dostávali veľkonočné vajíčka. V utorok vracali dievčatá mládencom polievačku, ale nechodili po domoch. Koho však zbadali na ulici neobišiel na sucho. Množstvo zvykoslovných i poverových prejavov sa viaže k sviatku Jána Krstiteľa24.6. kde sa presunuli aj pôvodné slnovratové tradície. Tento deň patril k tým keď hýrili aktivitou nečisté sily- bosorky. Ohne s týmto sviatkom spojené sa nazývali „sobotki“ do tohto dátumu sa zakazovalo kúpať vonku, lebo vodník „topec“ mohol dotyčného stiahnuť do hlbín a utopiť. Gazda, ktorý prichytil bosorku mal ju priviazať šnúrkou z konopnej nite k stĺpu a ráno vraj nadobudne ľudskú podobu. Tak je vraj možné spoznať, ktorá žena je bosorkou. Bosorky sa totiž ukazujú v podobe veľkej žaby, ktroú keď poraníme bude na druhý deň poranená nejaká žena v dedine.
Advent História adventných vencov siaha do 19. storočia. Nápad pochádza od hamburského duchovného, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes obyčajne vkladáme do adventného venca štyri väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
Advent, to je čas tichého očakávania a rozjímania, obdobie bez hlučných zábav. Dávne adventné tradície ožívajú v posledných rokoch aj na Slovensku v podobe adventných vencov z ihličnanov, zavesených na oknách, dverách a v nejednej záhrade, kde sa rozžiaria práve v prvú adventnú nedeľu na živých ihličnanoch
54
Vianoce Základom kresřanských Vianoc je oslava narodenia Ježiša Krista. Tajomný mýtus o dieťati, nepoškvrnenom počatí a nadprirodzenom zrodení vznikol v prostredí orientálnych kultúr a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta.Štedrý deň či kračún su pomenovania pre 24. december odvodené z charakteru obyčajov kteoré mali zabezpečiř zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých komponentov pre spokojný a blahodárny život.
55
3. Michalovce a okolie16 Tento mikroregión leží vo východnej časti Slovenska. Prirodzeným jadrom tejto oblasti je Východoslovenská nížina, ktorá je zo severu ohraničená sopečným pohorím Vihorlat. Úrodnou nížinatou krajinou pretekajú rieky Laborec, Ondava, Uh a Topľa. Veľkým lákadlom tohto prekrásneho kúta Slovenska je vodná nádrž Zemplínska šírava, označovaná ako slovenské more. Jej sedem stredísk – Kaluža, Kamenec, Klokočov, Paľkov, Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora – vábi návštevníkov podmienkami na kúpanie, oddych, rybolov a vodné športy. Atrakciou pre rekreantov sú výletné plavby po 11 km dlhom jazere. Ornitológom slúži jeho východná časť ako chránená študijná oblasť. V regióne možno nájsť množstvo ciest vhodných na pešiu turistiku, ktorú rovinatá krajina ponúka. Poskytuje výborné podmienky pre vychádzky, hľadanie húb, zber liečivých rastlín a lesných plodov. Milovníkov dejín zaujme množstvo historických pamiatok, hlavne sakrálnych stavieb. Návšteva zrúcaniny hradu Vinné im umožní pekný výhľad na zemplínsku krajinu a mesto Michalovce. História Michaloviec sa spája s vŕškom Hrádok, ktorý bol podľa historických prameňov osídľovaný od mladšej doby kamennej. Dnes sa na Hrádku nachádza hvezdáreň a pseudogotická kaplnka s mauzóleom rodiny Sztárayovcov. V barokovoklasicistickom kaštieli v Michalovciach sídli Zemplínske múzeum, ktoré v expozíciách prezentuje národopisné, archeologické, vinohradnícke a umeleckohistorické pamiatky z celého regiónu. Turisti, ktorí sa s týmto malebným krajom chcú zoznámiť bližšie, môžu využiť sieť cyklotrás.
16
www.michalovce.sk
56
Mapa 7 Mikroregión Michalovce a okolie
Zdroj: www.travelatlas.sk
57
3.1 SWOT analýza regiónu Michalovce a okolie Silné stránky -prírodné podmienky -historické pamiatky -národopisné pamiatky -množstvo folklórných skupín
Slabé stránky -oblasť relatívne neznáma -slabá propágacia -zlá dostupnosť okrem Zemplínskej šíravy -nedostatočná spolupráca jednotlivých obcí v oblasti cestovného ruchu -nedostatočné využitie historických pamiatok pre potreby cestovného ruchu vrátane národopisných -nezáujem verejnej správy o rozvoj cestovného ruchu
Príležitosti -existencia vodnej nádrže Zemlínska šírava -vhodné podmienky pre agroturistiku -blízkosť drevených kostolov v Inovciach a Ruskej Bystrej -budovanie ubytovacích zariadení -čerpanie z podporných fondov EU
Ohrozenia -zlá ekonomická situácia na Výhodnom Slovensku -vysoká nezamestnanosť -početná rómska menšina -kriminalita
58
3.2 Rekreačná oblasť Zemplínska šírava Známa rekreačná oblasť Zemplínska šírava patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Nebývalé množstvo tropických dní a nocí urobilo z tejto druhej najväčšej vodnej plochy na Slovensku významné turistické centrum zemplínskeho regiónu. Vodná plocha má rozlohu 33 km2, dĺžku 16 km, šírku 3-5 km, priemernú hĺbku 9,5 m, maximálnu hĺbku 14 m. je rozlohou 12. najväčšou vodnou plochou v Európe a druhou najväčšou na Slovensku. Priemerná júlová teplota je 20°C a priemerná teplota vody v letnom období je 20°C.
Nádrž bola vybudovaná v rámci komplexnýxh úprav vodohospodárskych pomerov na Východoslovenskej nížine. So stavbou sa začalo v máji 1962 na rozsiahlej terénnej zníženine v povodí rieky Bodrog. S napúšťaním sa začalo v novembri 1965, kedy bolo dielo uvedené do skúšobnej prevádzky. Výstavby si vyžiadala preložku štátnej cesty Michalovce-Jovsa, presídlenie obce Malé Zalužice, čiastočné presídlenie obcí Kaluža, Klokočov a Kusín. Pod hladinou vodnej nádrže zmizla aj časť trasy lesnej úzkokoľajovej železnice otvorenej v roku 1924 na trase Michlovce-Remetské HámreMorské oko.
Sedem rekreačných stredísk je prístupných z cesty, ktorá lemuje vodnú nádrž. Každé stredisko poskytuje širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb. Výhodou sú aj priestory na stanovanie a kempovanie. Milovníci pohodlnej a vysoko štandardnej rekreácie si určite vyberú jednu z mnohých príležitostí, ktoré na strediskách ponúkajú hotely, chatové osady, bungalovy, zotavovne a súkromné penzióny.
3.2.1 Vývoj cestovného ruchu na Zemplínskej šírave17 V auguste 1966, keď bola Zemplínska šírava sprístupnená verejnosti,začala plniť športovo rekreačnú funkciu. V to leto ju navštívil značný počet rekreantov a už v nasledujúcu sezónu prilákala desaťtisíce návštevníkov. Keďže tento záujem nebol predvídaný, s výstavbou rekreačných zariadení sa začalo živelne a nekoncepčne. Často boli nevyhovujúce a provizórne. Omeškala sa výstavba sociálnych a 17
Informačné centrum-Kaluža
59
hygienických zariadení a nedbalo sa na úpravu životného prostredia. Tento handicap sa podarilo ešte včas podchytiť a urobiť opatrenia, aby sa rekreačné priestory vyvíjali v súlade s dodatočným územným plánom a štatútom, ktoré rešpektovali jedinečnosť a danosti tejto lokality ako celku. Členitosť pobrežia nedovoľovala rovnomernú koncentráciu návštevníkov, preto územný plán plánoval vybudovať 6 stredísk s celkovou kapacitou 27000 lôžok a rozlohou pláží 17 ha. Tieto kapacity sú v súčasnosti prekročené. Napriek snahám z viacerých strán sa územný plán nerealizoval a jeho porušovanie sa začalo najmä výstavbou provizórnych zariadení. Aj napriek tomu najväčší prívliv návštevníkov si Šírava pamätá v roku 1973, kedy ich počet dosiahol 1,7 milióna. V roku 1975 sa Zemplínska šírava stala najvyhľadávanejším miestom rekreácie pri vode v celom Československu. Okresná správa rekreačných služieb Michalovce so sídlom na Zemplínskej šírave v tom čase zabezpečovala rekreáciu v piatich strediskách- Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kamenec a Paľkov. Poskytovala predovšetkým ubytovanie, vyhliadkové plavby na 4 lodiach, priestory na voľné stanovanie vo verejných táboriskách, požičiavanie športových potrieb, predaj suvenírov, informačné služby, záchranné služby. Celý rozvoj oblasti riadila do roku 1989. Po roku 1989 došlo k zmene vlastníckých vzťahov a k predaju časti rekreačných zariadení fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich dodnes využívajú na svoju podnikateľskú činnosť. Od 1.1.1996 došlo k rozdeleniu hospodárenia na Zemplínskej šírave medzi obce, v katastrálnom území ktorých sa nádrž nachaádza. Obecné úrady zriadili Správu cestovného ruchu Vinné a Správu cestovného ruchu Zemplínska šírava ako príspevkové organizácie. Tým určili spôsob financovania naviazaním na rozpočet obcí. Správy týmto prevzali celé riadenie a správu t.j. rozvoj oblastí, technické služby, prenájom priestorov na podnikanie apod. V súčasnosti sa využíva severné a západne pobrežie Zemplínskej šíravy. Sú tam vytvorené vhodné podmienky na letnú rekreáciu. Správa cestovného ruchu Vinné hospodrí s majetkom v hodnote 60,718 mil. Sk na strediskách Biela hora,Hôrka, Medvedia hora a na Vinnom jazere, ktoré sa tiež nachádza v katastrálnomúzemí obce Vinné. Obec Kaluža a Klokočov hospodári s majetkom 72,710 mil.Sk na strediskách Kaluža, Klokočov, Kamenec a Paľkov. Týchto sedem stredísk, ktoré spája 9 km dlhá štvorprúdová cesta lemujúca vodnú nádrž, je dobre prístupných. Každé stredisko poskytuje širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb s možnosťou kempovania a stanovania. 60
3.2.2 Jednotlivé strediská Stredisko Biela hora je prímestskou rekreačnou oblasťou. Od Michaloviec je vzdialená 3 km. Plocha strediska je 120 000 m2. Nachádzajú sa tu parkoviská s kapacitou 300 áut. Terén strediska je mierne svahovitý, zatrávnený. Pláže sú štrkovité. K dispozícii je dostatočná sieť bufetov s rýchlym občerstvením, reštaurácia, predajňa ovocia a zeleniny, požičovňa vodných bicyklov, volejbalové ihrisko. Hôrka je jedným z najlepšie vybavených stredísk rekreačnej oblasti. Štrkové a trávnaté pláže sa rozprestierajú na ploche 60 000 m2. Od severu je chránené morfologicky zaujímavými kopcami Veľký a Malý Senderov. Stredisku dominuje hustá sieť reštaurácií, hotelov, štýlových občerstvení. Veľmi dobre sú riešené odstavné plochy pre automobily s kapacitou 700 áut. Nachádza sa tu veľké nákupné stredisko, pošta, zdravotné stredisko a lekáreň, lodný prístav, požičovňa vodných bicyklov a člnkov, športový areál s tenisovými kurtami, volejbalovým a basketbalovým ihriskom, minigolfom, detským areálom. Centrom kultúrneho diania je amfiteáter s kapacitou 3 000 ľudí. Na polostrove vulkanického pôvodu, vzdialeného 9 km od mesta Michalovce, sa rozprestiera stredisko Medvedia hora. Je tu parkovisko pre 200 áut. Plocha strediska je 30 000 m2. Stravovanie je možné v reštauráciách, bufetoch, k dispozícii je požičovňa člnov a vodných bicyklov. Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava prevádzkuje v stredisku autokemping s kapacitou 250 stanových a karavanových jednotek Stredisko Kaluža leží 10 km od Michaloviec. Reliéf strediska (trávnatý a hornatý) a jeho infraštruktúra je mimoriadne vhodná pre rekreáciu v karavanoch. Aj tu sa nachádza väčší počet reštaurácií, hotelov, zotavovní, je tu požičovňa vodných bicyklov, športové ihriská a zábavné atrakcie. Oblasť Kaluža je lukratívna svojím umiestnením priamo v centre Zemplínskej šíravy. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža Prvá písomná zmienka podľa dostupných materiálov o obci Kaluža je z r. 1336, avšak podľa niekedy existujúcej grécko-katolíckej farskej kroniky obec vznikla už v 12. storočí súbežne s obcou Vinné a Vinianskym hradom. Obec sa nachádza v centre rekreačnej oblasti a tvorí vstupnú bránu do strediska Kaluža. Na
61
katastrálnom území sa nachádza viacero veľkých podnikových rekreačných zariadení, kde je možnosť využitia rekreačných služieb, stravovania a ubytovania a v samostatnej obci je možnosť ubytovania v súkromí, či už v rodinných domoch priamo v obci alebo na súkromných rekreačných chatách, ktoré sú umiestnené v celej severnej časti Zemplínskej šíravy.
Na ploche 16 000 m2 sa rozprestiera rekreačné stredisko Kamenec. Prevažne sa využíva pre potreby viazaného cestovného ruchu. Hojne navštevovaná je malebná zátoka pod motelom Kamenec so štrkovou plážou, ktorá je mimoriadne vhodná na všetky druhy vodných športov. Autokemping** v stredisku Kamenec má kapacitu 50 stanových jednotiek. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža Jedno z najmladších stredísk Zemplínskej šíravy je 12 km od Michaloviec vzdialené stredisko Klokočov. Nachádza sa tu autokemping** s kapacitou 200 stanových a karavanových jednotiek. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža Obec Klokočov leží v južnom úpätí Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 117 m, centre vodnej nádrže Zemplínskej šíravy. Je miestom sústredeného cestovného ruchu. Do katastrálneho územia obce patria rekreačné strediská Zemplínskej šíravy Klokočov, časť Kamenca a Paľkov, kde je možnosť ubytovania so službami v rekreačných zariadeniach a voľné stravovanie. Podľa historických dokumentov prvá zmienka o obci je z r. 1358. Bola založená na zákupnom práve a patrila panstvu z Michaloviec. Obec je známym pútnickým miestom, kde prichádzajú veriaci do chrámu Nanebovzatie Panny Márie k obrazu bohorodičky, ktorý slzil v r. 1670, keď ho zneuctili Heretici. Obraz - pravá ikona bol namaľovaný neznámym maliarom na dreve. Obraz panny Márie v Klokočove je druhou kópiou, korunovaný bol v r. 1948. V poradí posledným strediskom rekreačnej oblasti určeným pre rekreáciu je stredisko Paľkov. Veľká plocha strediska je schopná pojať takmer 1 200 stanových
a karavanových jednotiek. Je ideálne pre rodinnú rekreáciu spojenú s vodáctvom
62
a športovým rybolovom. Stredisko Paľkov čaká na svoje objavenie, pretože v blízkom okolí sú podzemné zdroje termálnych prameňov.
Okolie Zemplínskej šíravy vytvára priestor na rekreáciu aj v jesenných mesiacoch. južné svahy kopcov a pahorkov sú husto pokryté vinicami, ktoré umožňujú účasť na tradičných oberačkách a pri výrobe vínneho moku, takého typického pre miestne dedinky. Husté a rozľahlé lesy Vihorlatských vrchov sú rajom plachej zveri. Pocit uspokojenia z prekonania seba samého poskytuje výstup na Sninský kameň a pohľad na fascinujúcu scenériu Morského oka.
3.2.3 Služby Doprava: -autobusové spojenie približne každú polhodinu z Michaloviec, do Michaloviec- vlaky a autobusy z celého Slovenska i medzinárodné linky -dobré cestné spojenie
Stravovacie zariadenia, ktoré predstavujú v lokalite najrýchlejšie sa rozvíjajúcu sa službu. Ponúkajú slušné možnosti stravovania jednak hotelového ako aj bufetového typu. Potešiťtelné sú tendencie udomácnenia sa prípravy jedál na prírodnom rošte, čo zatraktívňije oblasť.
Ubytovacie zariadenia: -hotel Felícia Hotel Felícia je situovaný v rekreačnej oblasti Kaluža.
Vzdialenosť od šíravy je cca: 230 metrov a 190m od bazénu na Kaluži, kde sa nachádza množstvo občerstvení a kde vládne dobrá atmosféra hlavne vo večerných hodinách.
Okolie poskytuje množstvo turistických chodníkov, relaxu pri vode, vodných športov, športové ho vyžitia a veľa zábavy na diskotékach.
63
V hoteli sa nachádzajú dvojposteľové izby s možnosťou prístelky, s vlastným sociálnym zariadením / WC, kúpeľňa /, s telefónom, rádiom a farebným TV. Každá izba má balkón. Okrem izieb sú k dispozícii 2 apartmány.
Kapacita hotela je max. 60 osôb.
Stravovanie poskytuje vo vlastnej reštaurácií.Môžete si vybrať z bohatej ponuky jedál, zmrzlinových a ovocných pohárov, alebo alkoholických a nealkoholických nápojov. Príjemné posedenie ponúka v dennom bare, pri vonkajšom krbe, alebo na terase hotela.
DRUH 1 lôžková izba 2 lôžková izba
apartmán
VYBAVENIE sprcha, WC, balkón s výhľadom aj na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, rádio sprcha, WC, balkón s výhľadom aj na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, rádio sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, minikuchynka
prístelok
CENA s DPH 400,- Sk / izba / deň 580,- Sk / izba / deň
1 200,- Sk / izba / deň
190,- Sk / izba / deň
Zdroj: www.felicia.sirava.sk
-hotel Šírava*** Ceny:
Kapacita: Postele: 82 Extra posteľ: 8
single-bed Room: 690 SKK double-bed Room: 990 SKK Triple-bed Room: 1240 SKK Apartment: 1590 - 2390 SKK Zdroj:www.e-slovensko.cz
64
-penzión Family
Penzión Family sa nachádza v známej rekreačnej oblasti Zemplínska šírava s unikátnou vodnou plochou, ktorá má rozlohu 33 km2, dĺžku 11 km, šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m, maximálnu hĺbku 14 m. Okolie Zemplínskej šíravy je bohaté na rôzne turistické miesta.
Penzión je umiestnený v stredisku Klokočov - 150 m od vodnej nádrže a 15 km od mesta Michalovce. Ponúka ubytovanie v 7 apartmánoch, štýlovú reštauráciu, bar a ďalšie služby.
Názov apartmánu
cena / 1 noc
Poznámky
Modrý apartmán
1700.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 20% zľava
skladá sa z dvoch samostatných spálni a jednej obývacej izby, kúpeľne s WC, balkónom, terasou s výhľadom na vodnú plochu, TV, rádia a chladničky
Zelený apartmán
1000.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 10% zľava
skladá sa z jednej spálni, obývacej miestnosti s kupelňou, WC, rádiom, chladničkou a balkónom
Hnedý apartmán
1500.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 20% zľava
skladá sa z dvoch prechodových spálni a jednej obývacej miestnosti s kúpelňou, WC, rádia, TV s balkónom a výhľadom na vodnú plochu
Ružový apartmán
1500.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 20% zľava
skladá sa z dvoch prechodových spálni, obývacej miestnosti, kupelňe, WC, terasa s výhľadom na vodnú plochu, TV, rádia, chladničky
Bežový apartmán 1
1400.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 10% zľava
skladá sa z dvoch spálni a obývacej miestnosti s rádiom, TV, chladničkou, sprcha - WC, terasa pri bazéne
Bežový apartmán 2
1400.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 10% zľava
skladá sa z dvoch samostatných spálni s WC - kupeľňa, rádio TV, chladničky, terasa pri bazéne
Bežový apartmán 3
1000.-Sk / deň mimo sezóny 2 dni a viac, 10% zľava
sa skladá z obývaciej izby, spálne, WC - kupeľňa, rádio TV, chladnička
Apartmány sú 4 - 6 miestne. Sú vybavené WC, kúpeľňou, TV, rádiom, satelitom, telefónom, chladničkou.
Zdroj:www.penzionfamily.sk
65
-hotel Energetik*
Hotel ponúka ubytovanie v 1, 2, 3 a 4 lôžkových izbách, apartmánoch i v 4 a 5 miestnych bungalovoch. Izby a priestory hotela sú po celkovej rekonštrukcii. CENNÍK UBYTOVANIA - pre rok 2004 DRUH
VYBAVENIE
1 lôžková izba
sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, satelitný a video program
550 Sk/ deň
2 a 3 lôžková izba
sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, satelitný a video program
380 Sk/ lôžko/ deň
4 lôžková izba
sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, satelitný a video program
1 100 Sk/ izba/ deň
apartmán 3-miestny
sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, satelitný a video program
1 300 Sk/ deň
apartmán 4-miestny
sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio, satelitný a video program
1 600 Sk/ deň
bungalov 4miestny
samostatný vchod, kuchynka, sprcha, WC, balkón s výhľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladnička, rádio
bungalov 5miestny
CENA s DPH
1 120 Sk/ deň 1 300 Sk/ deň
Zdroj:www.hotelenergetik.sk
Informačné centra:
Správa cestovného ruchu Vinné 07231 Vinné Tel: 056 649 21 23
Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava so sídlom v Kaluži 07236 Kaluža Tel: 056 649 21 10
Kultúrna vybavenosť jednotlivých stredisk
Územie disponuje množstvom kultúrných a vzdelávacích zariadení napr. v stredisku Hôrka je amfiteáter s kapacitou 3000 ľudí, v ktorom sa počas letnej sezóny premietajú filmy a realizujú sa rôzne folklórne, rockové alebo iné spoločenské podujatia, ďalej sú tu turistické a náučné chodníky, historické objekty- hrad, kaštieľ, 66
športové areály. SCR Vinné vlastní vyhliadkovú loď. Najmä v ostatných rokoch je pre návštevníkov Zemplínskej šíravy organizovaný predovšetkým v stredisku Hôrka bohatý program. Napr. Folklórny festival Zemplína v roku 2003. Počas júla skupina drevorezbárov vyrezávala drevené sochy s ľudovými motívmi zo Zemplína. Tieto sochy natrvalo zostali krášliť areál strediska Hôrka.
Športovo rekreačné zariadenia, ktoré dávajú predpoklady pre prevádzku jachtingu, windsurfingu, člnkovania, plávania, vodného lyžovania, bicyklovania, tenisu, streetbalu, basketbalu, minigolfu, volejbalu a plážových športov ako takých. Problémová je oblasť prevádzkovania motorových plavidiel (vodných skútrov), ktorá naráža na zastaralé predpisy koncipované v čase, keď tieto plavidla boli u nás neznáme. Prínosom prevádzky týchto plavidiel je okrem finančného vyjadrenia aj permanentné okysličovanie vody, čo má za následok skvalitnenie jej parametrov vo vzťahu k faune a flóre. Už tradične sa v auguste konal aj Zraz sveta motocyklov, ktorý je podľa vyjadrení organizátorov najväčší zraz motorkárov na Slovensku. Na stredisku Hôrka je už štvrtý rok sústredený chov koní a je organizovaná jazdecká škola s možnosťou vychádzok do prírody na koni so sprievodcami.
Technická vybavenosť jednotlivých stredísk
-zásobovanie vodou jednotlivých stredisk je zapezpečované skupinovým vodovodom Michalovce -pre odvádzanie odpadových vôd slúži verejná kanalizácia, na ktorej sú vybudované 4 prečerpávaci stanice -elektrická sieť je značne preťažená -odvoz tuhého odpadu zapezpečuje SCR -vybavenosť telefónnymi automatmi je na nízkej úrovni
67
Tabuľka 12 Návštevnosť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave:
Stredisko
Počet osôb v sezóne
Počet osôb v sezóne
2002
2003
Medvedia hora
39000
44000
Hôrka
69000
72000
Biela hora
42000
48000
Spolu
150000
164000
Zdroj: Správa cestovného ruchu Vinné
Najvyšší počet návštevníkov malo v obidvoch rokoch stredisko Hôrka, čo by sa dalo vysvetliť najlepšími službami a blízkosťou amfiteátru a taktiež aj veľkosťou tohto strediska. Počet osôob sa zvýšil vo oproti roku 2003 vo všetkých strediskách a je tendencia pokračovania tohto trendu.
Graf 6 Návštevnosť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave
Počet osôb
Návštevnosť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave 80000 70000 60000 50000 40000 30000 20000 10000 0
Počet osôb v sezóne 2002 Počet osôb v sezóne 2003
Medvedia hora
Hôrka
Biela hora
Stredisko
68
Tabuľka 13 Výber poplatkov za kempovanie v sezónach 2000-2003 (V Sk)
Stredisko
2000
2001
2002
2003
Hôrka ATC
237228
567498
209600
295000
Hôrka
0
154900
197900
195000
0
0
0
180000
Biela hora
29632
18945
12000
12000
Medvedia
49643
39005
40900
75000
Senderov Hôrka Borovica
hora
Zdroj: Správa cestovného ruchu Vinné
Graf 7 Výber poplatkov za kempovanie v sezónach 2000-2003 (V Sk)
Výber poplatkov za kempovanie v sezóne 2003 600000
Poplatky
500000 2000
400000
2001
300000
2002
200000
2003
100000 0 Hôrka ATC
Hôrka Senderov
Hôrka Biela hora Medvedia Borovica hora Stredisko
69
Vstupné:
Strediská Medvedia hora, Hôrka a Biela hora zadarmo Ostatné strediská 30 Sk-vstup do areálu 80 Sk-vstup do bazénu
3.3 Historické sídla v regióne Michalovce a okolie 3.3.1 Michalovce18
Fakty:
Rozloha mesta: 52,81 km2 (k 3.3.1991) Počet obyvateľov: 40 600 (k 16.6.2004) Nadmorská výška: 114 m n.m. Poloha: severná časť Východoslovenskej nížiny, zavlažovanej stredným tokom rieky Laborec. Vyvýšeniny: charakteristická dominanta Hrádok (193 m n.m.) a rozsiahlejšia Biela hora (159 m n.m.).
Prvými známymi usadlíkmi, ktorí zanechali trvalé stopy na území nášho mesta, boli najstarší roľníci v tejto časti Európy, neolitickí tvorcovia východnej lineárnej keramiky. Od čias, keď sa usadili v riečnom ohybe na východnom svahu Hrádku, plynie už siedme tisícročie. Lokalita Hrádok je odvtedy pevne spätá s dejinným vývojom na území dnešných Michaloviec. Nevysoký vŕšok, chránený potokom Duša i vodnatejším Laborcom, poskytoval pravekým obyvateľom drevo, stavebný kameň, 18
www.michalovce.sk
70
miesto pre polia, možnosť lovu i strategicky výhodnú ochrannú plochu. Neolit je tu zastúpený aj nadväzujúcou kultúrou bukovohorskou z konca 5. tsícročia pred n.l. Eneolit, čiže doba medená, je zastúpený tiszapolgárskou kultúrou, s dokladmi o diaľkovom obchode. Dobu bronzovú (1900-700 pred n.l.) pripomínajú kostrové hroby, predmety, ale aj zvyšky hutníckej trosky z jej staršieho obdobia, z mladšieho výrobky gávskej kultúry. Doba železná (1. tisícročie pred n.l.) je doložená zo staršej halštatskej fázy mohylami a výrobkami ľudu kuštanovickej kultúry, z mladšej laténskej keltskou keramikou a mincami. Dobu rímsku ( od začiatku do 4. storočia n.l.) reprezentujú výrobky przeworskej kultúry, z mladších období typická sivá keramika, kovové predmety, ozdoby a mince. Zo začiatku doby sťahovania národov (5. storočie n.l.) pochádzajú prvé nálezy súvisiace s príchodom Slovanov, tzv. keramika prešovského typu. Ďalší rozvoj slovanskej osady ovplyvňovala vhodná poloha na križovatke vtedajších ciest, pri dôležitom brode. V 9. storočí bol Zemplín, teda aj naša osada, súčasťou Veľkomoravskej ríše. V priebehu 12. storočia bola oblasť začlenená do uhorského štátu, čím sa stala majetkom kráľa. Začiatkom 13. storočia, v rámci presunu vlastníctva pôdy od panovníka k šľachte, sa objavujú mená prvých feudálnych majiteľov Michaloviec a okolia. Najvýznamnejším bol veľmož slovanského pôvodu Sobieslav, menšie majetky tu vlastnili aj Michal z Budína a Dominik Čák. Z manželstva Sobieslavovej vnučky Kataríny a Jakova z rodu Kaplon vzišiel rod neskorších Nagymihályovcov a z toho rod dlhodobých zemepánov Michaloviec, Sztárajovcov. Najstaršími stavebnými pamiatkami sú základy predrománskej rotundy, architektúra nížinného, tzv. vodného hradu z 13. storočia, ktorú možno vidieť v jadre sztárajovského kaštieľa (dnes múzea) a rímsko-katolícky Kostol Narodenia Panny Márie z 13.-15. storočia. Prvý známy názov Michaloviec je zachytený v listine z roku 1244 ako Myhal, od roku 1284 s prívlastkom Veľký-Nogmihal. v roku 1773 je písomne zachytené už dnešné znenie Michalowcze. V 14. storočí je v Michalovciach doložených 5 ulíc, kaplnka, kostol, fara, škola, mlyny, ovocné záhrady a priľahlé osady. Vieme, že sa tu vyberalo mýto, pracovali remeselníci a konali sa týždenné trhy. V 15. storočí prikročili k spevňovaniu ciest cez okolité močiare, postavili pevné mosty. Michalovce získali právo usporadúvať dva výročné trhy. Od roku 1418 sa 71
označujú ako mestečko (oppidum), sú centrom jedného zo štyroch slúžnovských obvodov Zemplínskej stolice, ktorý od roku 1773 nesie názov Michalovský. Naďalej si však zachovávajú poľnohospodársky charakter, hoci od 17. storočia sa už aj tu remeselníci združujú do cechov. V roku 1828 pracovalo už 49 remeselníckych dielní. V roku 1867 Michalovce dostali štatút veľkej obce a krátko nato sa stali aj administratívnym sídlom okresu. Výraznejší stavebný rozvoj tu nastal v 18. storočí a pokračoval v 19. storočí, keď vznikla dnešná hlavná ulica. Nové dopravné pomery po výstavbe železnice v roku 1871 umožnili mestu rozvinúť obchod s produktami poľnohospodárstva i rodiaci sa priemysel. V ďalšom období sa stalo nielen poľnohospodárskym, ale aj kultúrnym centrom Zemplína.
Doprava: Dobré cestné, autobusové i vlakové spojenie z celého Slovenska + medzinárodné linky Ubytovacie zariadenia: -Interhotel Družba *** Interhotel Družba *** sa nachádza v centre mesta Michalovce. Bol postavený v
roku 1986. Prešiel kompletnou rekonštrukciou.
Výhodná poloha zaručuje jednoduchý prístup k samotnému hotelu a umožňuje hosťom vnímať atmosféru života mesta priamo v jeho srdci , na pešej zóne.
Interhotel Družba *** ponúka ubytovanie v kompletne zrekonštruovaných
izbách.
Stravovanie ponúka v novo zrekonštruovanej poľovníckej reštaurácii „Nížina„. Tým, ktorí si chcú pochutnať na zemplínskych špecialitách, odporúča štýlovú reštauráciu „Karička„.
72
-Hotel Jalta****
Hotel Jalta je situovaný v centre mesta Michalovce. Bol postavený v roku 1965 a v roku 1999 bol zrekonštruovaný do dnešnej podoby. V tom istom roku bol ocenený Zväzom hotelov a reštaurácií SR v súťaži "HOTEL ROKA" 3. miestom. Hotel poskytuje ubytovanie vysokého štandardu v 9 jednoposteľových izbách, 14 dvojposteľových izbách a 5 apartmánoch. Hotelové izby sú vybavené kompletným sociálnym zariadením, televíznym prijímačom so satelitným príjmom a chladničkou s minibarom. Na požiadanie je možný prístup na internet. Apartmány hotela sú klimatizované, vybavené trezorom. Interiér izieb dotvárajú umelecké diela súčasných slovenských autorov. Cenové relácie pre ubytovanie platné od 1.1.2004 Jednoposteľová izba
1 400 Sk
Dvojposteľová izba
2 200 Sk
Dvojposteľová izba (1 osoba)
1 900 Sk
Apartmán
3 000 Sk
Apartmán lux.
3 800 Sk
Prístelok
700 Sk Cenové relácie pre ubytovanie detí
- deti do 5 rokov
bezplatne
- deti vo veku 6 - 11 rokov
50% ceny pre dospelých
Z ceny ubytovania môže byť poskytnutá zľava, prípadne cena môže byť dohodnutá zmluvne. Zdroj: www.jalta.sk
73
Informačné centrum:
Mestský úrad Michalovce Námestie osloboditeľov 30 07101 Michalovce Tel: 056644 15 28
Pamiatky
Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea.
Vstupné: dospelí 40,- Sk vojaci, žiaci, študenti, dôchocovia do 70 rokov 20,- Sk deti do 6 rokov, dôchodcovia nad 70 rokov a ZŤP – zadarmo
Návštevnosť: od roku 2000 sa pohybuje okolo 15000 návštevníkov
74
Základy predrománskej rotundy v areáli Zemplínskeho múzea.
Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie zo 14. storočia. Neskorobarokové priečelie je z roku 1784. Hlavný oltár, kazateľnica a lavice sú z 18.storočia.
Grécko-katolícky Chrám sv. Ducha z rokov 19311934, postavený v neobyzantskom slohu.
Radnica z roku 1928 - sídlo Mestského úradu v Michalovciach.
75
Bývalá banka - dnes regionálne kultúrne stredisko a meštiansky dom (pod kupolou).
3.3.2 Trhovište Moderne vybudovaná obec sa môže pochváliť bohatou históriou. Najstaršia správa pochádza z roku 1220. trthová osada bola v minulosti sídlom diakonátu. Pozoruhodnou pamiatkou je mohylový násyp z 10. storočia.
3.3.3 Falkušovce Dominantou je gréckokatolícky kostol z roku 1779, postavený v barokovoklasicistickom slohu. V obci sa nachádza aj moderný pracoslávny chrám.
3.3.4 Pavlovce nad Uhom Obec leží vo východnej časti Východoslovenskej roviny pri rieke Uh. Vznik tunajšieho sídla, hradu možno datovať do 14. storočia. Zo šľachtického kaštieľa sa dosiaľ zachoval len fragment muriva v obecnom parku a bývalá grófska jazdiareň. Na mieste pôvodného kostola zo 14. storočia stojí neskorobarokový rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa. Dalšou pamiatkou je kaplnka sv Jána Nepomuckého z roku 1899. K rekreačným prechádzkam slúži chránená krajinná oblasť Ortov v dedinskom katastri.
76
3.3.5 Bánovce nad Ondavou Obec leží poniže sútoku Tople a Ondavy. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1326. pôvodní obyvatelia boli roľníci a zeleninári. Pamiatkami sú: štvorhranná tesárska zvonica zo začiatku 20. storočia, pohrebná kaplnky Lehotských, empírová kúria a reformovný kostol z roku 1610. V budove bývalej základnej školy je zriadená expozícia Literárneho múzea básnika Pavla Horova. Starobylé ľudové zvyky udržuje folklórna skupina Ondavčanka.
3.3.6 Stretava Prosperita Stretavy, písomne doloženej v roku 1266 je založená na úrodnej pôde a nálezoch zemného plynu. Najstaršou pamiatkou je pôvodne gotický kostol z 15. storočia. Erb upozorňuje na blízku ornitologickú rezerváciu so vzácnym vtáctvom.
3.3.7 Malčice V dedine spomínanej v roku 1274, bolo nepolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, otomanskej kultúry a z doby laténskej. Pamiatky: tri kúrie, dva kostoly a kaplnka v klasicistickom slohu, rokoková kúria.
3.3.8 Lúčky Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1336. Obec ležiaca 700 metrov južne od Zemplínskej šíravy poskytuje možnosť slnenia, kúpania a vodných športov. Obec má nocľaháreň s kapacitou 25 miest, športový areál s futbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi.
3.3.9 Poruba pod Vihorlatom Obec bola založená v roku 1410. nachádza sa tu gréckokatolícky kostol zo 17. storočia. V blízkosti vihorlatského pohoria leží Morské oko, Sninský kameň a južne pod dedinou Zemplínska šírava. V okolitých lesoch je možnosť turistiky a zbierania húb.
77
3.3.10 Strážské Mesto, ako obec sa spomína v r. 1337, patrila panstvu z Michaloviec. Osídlenie v paleolite, slovanské sídliská z 8.-12. storočia. Súčasťou je obec Krivošťany. Pamiatky: Klasicistické kostoly z roku 1749 a 1840, kaplnka v Krivošťanoch z roku 1816, secesný kaštieľ z r. 1901. množstvo kultúrno-spoločenských zariadení, ubytovacích a stravovacích zariadení, krytý bazén, zimný štadión.
3.3.11 Staré Leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Na poliach miestneho chotára sa našla keramika z 9. až 12. storočia v intraviláne sa nachádzajú základy pravdepodobne stredovekého kostola. Tieto pamiatky nepochybne súvisia s obyvateľstvom tejto dediny od 9. storočia. Prvé písomné správy o Starom sú v listinách z roku 1237. V písomnostiach z 13. až 17. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Ztara. Bol to už maďarizovaný tvar povodného slovenského názvu Staré, ktorý sa do súčasnosti nezmenil. Archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že sídlo Staré jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším slovenským sídliskovým celkom v blízkom okolí. V Starom bol kostol, o ktorom sú prvé doklady z roku 1335. zasvatený bol sv. Anne. Časť kde sa kostol nachádzal sa nazývala Kostolné Staré.
Povyše starého sídliska vybudovali v 13. a začiatkom 14. storočia novú časť- Vyšné Staré. O tradičnom roľníctve tamojších poddaných svedčia miestne vodné mlyny. Okolo roku 1335 tam boli dva. V 14. storočí si dali zemepáni postaviť kúriu či kaštieľ, ktorý aj s priľahlým majetkom tam bol aj v 16. storočí a spravoval ho šľachticmi najatý správca. Súčasný kostol je klasistický z r. 1842 a kaštieľ neskororenesančný zo začiatku 17. stoeočia zbarokizovaný v 18. storočí.
78
3.4 Doporučenia pre zlepšenie cestovného ruchu v regióne Michlovce a okolie Región Michlovce a okolie disponuje veľkým potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Dominantou je Zemplínska šírava, ktorá má veľmi dobré prírodné podmienky vhodné pre rekreačné pobyty pri vode, rôzne šprtové aktivity ako napríklad plážový volejbal,vodné lyžovanie, windsurfing a pod. ,výlety do okolia- v blízkost sa nachádza Viniansky hrad alebo pohorie Vihorlat. Ďalej je možné využit hipocentrum v stredisku Hôrka. Prieskum prekročenia slovenských hraníc podľa predmetu záujmu ukázal, rekreačný pobyt pri vode je v lete hneď na druhom mieste za pobytom na horách, čo by bolo vhodné využiť a načo ma Zemplínska šírava vhodné podmienky viď tabuľka 8. Ďalším z najdoležitejších dovodov sú kultúrno-historické pobyty,čo by mali využiť zase okolité obce viď tabuľka 8. Problémom v tomto rekreačnom stredisku ako aj v celom regióne sú nedostatočné služby. Počet ubytovacích zariadení je sice dostatočný, ale kvalita služieb ponúkaných vo vačšine z nich zaostáva za štandardom v iných európských krajinách pričom ceny sú v pomere k ponúkaným službám vysoké. Ďalším nedostatkom je zanedbanie starostlivosi o pláže a vodu aj keď vodná nádrž sa od vybudovania 4 bazénov v roku 2004 na kúpanie nevyužíva. Hlavným segmentom trhu na ktorý by sa mala Zemplínska šírava zamerať sú rodiny s deťmi alebo mladý ľudia, ktorým finančné pomery nedovoľujú navštíviť vzdialenejšie destinácie při ktorých sa nachádza more a účelom ich cesty je rekreačný pobyt pri vode. Strediskom hostorických a kultúrných pamiatok je mesto Michalovce ako aj okolité obce. Služby v Michalovciach sú na lepšej úrovni, ale v menších obciach sa až na výnimky o žiadnych službách vhodných pre cestovný ruch hovoriť nedá. Spoločným problémom pre všetky obce v regióne a taktiež pre Zemplínsku šíravu je nedostatočná propagácia. Obce sa v oblasti cestovného ruchu zatiaľ nezdružujú, pretože majú momentálne iné priority keďže v mnoých ešte nie je dokončená kanalizáci a vodovod. Takisto na stránkach slovenskej agentúry pre cestovnýruch sú spomenuté iba Michlovce a Zemplínska šírava a aj to v malom rozsahu. V budúcnosi navrhujem združenie obcí jednotlivých regiónov v oblasti cestovného ruchu, ich spoluprácu a spoločnú prezentáciu na veľtrhoch a spoloprácu s cestovnými kanceláriami, ktoré by mohli ponúkať poznávacie okruhy po týchto obciach viď
79
príloha 2. ďalej by bolo potrebné zriadiť úrad zaoberajúci sa cestovným ruchom vregióne so sídlom v Michalovciach,ktroý by spolupracoval s jednotlivými obcami a ktorý sa plánuje založiť v najbližších 3-4 rokoch. Príkladom problémov s prezentáciou sú aj nedokončené stránky vačšiny obcí, ktoré neposkytujú dostatok informácii a na žiadnej zo stránok hodnotených obcí nie je odkaz na Zemplínsku šíravu a taktiež nie su spomenuté ubytovacie a stravovacie zariadenia.
Obec Trhovište-http://trhoviste.ocu.sk/ Na úvodnej stránke jako u väčšiny obcí sa dozvieme o samospáve obce. Nasledujú symboly, mapa okolia-chýba však celé Slovensko- a história, ktorá je podrobne a veľmi pekne spracovaná. Fotogaléria obsahuje nie veľmi pekné a v podstate zbytočné fotografie jednotlivých domov, fotgrafie pamiatok neobsahuje. Jedine v sekcii církev sa nachádzajú fotky kostola. Stránka vôbec nespomína mohylový násyp y 10. storočia a takisto ubytovacie a stravovacie zariadenia .
Obec Falkušovce- http://www.falkusovce.ocu.sk/ Stránky na prvý pohľad posobia veľmi dobre vďaka peknej grafickej úprave. Obsah je však nedostačujúci. História, ktorá je vlastne u týchto obcí s ohľadom na cestovný ruch najdoležitejšia je pojatá veľmi stručne. Fotogaléria obsahuje pekné panoramatické fotografie, ktoré su však bez popiskov. Stránky ešte nie sú dokončené.
Obec Pavlovce nad Uhom-http://www.pavlovce.sk/slovak/index.html Stránka Pavloviec na rozdiel od Falkušoviec má nepekný design je však oveľa obsiahlejšia. História je spracovaná podrobne a je dpolnená fotografiami. Kvalitné fotografie sa nachádzajú aj v sekcii súčasnosť. V ďalšej časti sa dozvieme o symboloch obce a odkiaľ pochádzajú. Následuje rozsiahla fotogaléria aj s popiskami a komentármi k jednotlivým fotografiam. V závere sú odchody autobusov, čo hodnotím kladne.
80
Obec Bánovce nad Ondavou-http://www.in4.sk/zkgz/banpo.htm Na úvodnej stránke sú základne informácie o obci, graficka úprava je priemerná. História a pamiatky sú spracované relatívne podrobne a doplnené fotografiami. Čo sa týka kultúry je kladený malý doraz na národného umelca básnika Pavla Horova, ktorý je významnou osobnosťou slovenskej literatúry a ktorý sa v Bánovciach narodil a nachádza sa tam aj jeho muzeum.
Obec Stretava- http://www.stretava.sk/ Stránka na prvý dojem posobí dobre-pekná grafická úprava. Informácie o obci a symboly sú však ešte nedokončené. História a pamiatky sú spracované podrobne. Veľká časť tejto stránky je ešte vo výstavbe.
Obec Malčice- http://www.malcice.sk/ Grafická úprava stránok je dobrá. Historia je spomenutá len veľmi stručne. Fotogaléria je vcelku dobrá, ale bez popiskov.
Obec Poruba pod Vihorlatom-http://www.porubapodvihorlatom.sk/ Na prvý dojem pôsobí stránka veľmi nepekne, graficky je spracovaná zle. História je rozobratá veľmi podrobne aj s fotografiami. Čo sa týka kultúry málo pozornosti je venovanej folklórným slávnostiam, ktoré sa tu každoročne konajú a sú hlavnou atrakciou obce. Fotogaléria je zbytočná s nezaujímavými fotografiami.
81
4.Budkovce 4.1 Erb Budkoviec Sedemkrát červeno-strieborné šikmo a rovnočlenená horná dvojtretina strieborného štítu. Pod ňou červený lem strieborného skloneného trojuholníka. V erbovom trojuholníku sú umiestnené tri horizontálne hroty- vlčie zuby spolu s trojuholníkom-znakom Najsvatejšej Trojice.
4.1 História Obec Budkovce sa rozprestiera v bývalej Zemplínskej župe, v južnej časti michalovského okresu na pravom brehu Laborca. Prvá písomnná zmienka, týkajúca sa obce sa nachádza v kronike “Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetkovoprávnymi záležitosťami z roku 1220, kedy to už bolo oppidum-mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov p.n.l. V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1836-1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928-1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala pánska koniareň a 6-triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR –od 24.11. 1918 začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter , po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarski prisťahovalci Galliovci. V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať , trasa Bánovce nad Ondavou- Veľké Kapušany bola dokončená v roku 1921. v tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vlček. V čase mobilizácie v roku 1938
82
nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce boli zabrané hortyovským Maďarskom a obec sa stala prihraničnou obcou. V roku 1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré v škole zriadilo poľnú nemocnicu. Po oslobodení a ukončení druhej svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená prvá stredná škola- meštianská a v tom istom roku bolo zriadené aj štátne kino Laborec. V roku 1961 bola zriadená materská škola. V roku 1971 začali vychádzať prvé noviny „Budkovčan“ . V obci pôsobí poľovnícke združenie „Bažant“. Vybudovaním sústavy rybníkov sa tu rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. V roku 1922 obnovil činnosť aj miestny odbor Matice Slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry pôsobili v Budkovciach folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil už v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach a potom v Prahe. Táto skupina v čase 2. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie ľudových tradícii sa postaral folklórny súbor Zlatý Klas, ktorý viedol Milan Podžuban. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. DFS Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku a neskor na Cypre, Ukrajine, Česku… V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórných slávnosti ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkovčan, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
Treba si všimnúť miestneho vodopisu, aby sme lepšie pochopili staré osídlenie celej Zemplínskej nížiny od praveku, ba aj okolia Budkoviec. Po prvej a najmä druhej svetovej vojne dôkladnými úpravami korýt riek Laborca a Duše i bažín, celkom skrotili kedysi búrlivé vody riek, ba miestami dostali nový, priamy smer. Rieky, bažiny a v nich množstvo rýb a povedľa v lesoch množstvo vtáctva a diviny, prilákali sem oddávna obyvateľstvo. Takže nížiny Zemplína, ako zisťuje hlavne archeológia, boli obývane už od paleolitu, či staršej doby kamennej.
83
Názov obce: Historické záznamy spomínajú obec hlavne až od začiatku 14. storočia. 1331-Butk, 1332-Butka. Preto sa zdá veľmi pravdepodobné, že názov uprostred slovanských osád (Vojany, Raškovce, Sliepkovce) pochádza od mena BudkaBudislav. Známy slovenský slávista Dr. Stanislav (Odkryté mená slovenských miest a dedín, Bratislava 1947) pripomína, že starí Slovania dávali svojím vznešeným predstaviteľom mená na –slav,-mír. Budislav teda mohlo byť meno slovanského veľmoža.
Archeologický výskum z roku 1982-nálezový materiál-územie bývaleho JRD: 1. praveký: obsidianové odštepy, torzá, jeden kus radiolarity v podobe nožíka, dva kusy zo strany hrnca, jeden črep zo spodu hrnca 2. hradištno slovanské črepy dvojakého druhu-jedna časť pozostáva z hrubších črepov, so staršou ornamentikou a s typickou profiláciou vrchných častí hrncov pre obdobie veľkomoravské. Prevažujú však črepy mladšie hradištno slovanské s bohatou ornamentikou, s mnohovlnovkami. Rytými čiarami, vpichmi a pod.
Náboženské pomery v Budkovciach v minulosti: Keďže v praveku tieto oblasti boli osídlené, bolo tu pohanstvo a modloslužobníctvo s uctievaním rôznych pohanských božstiev. Vieru v nesmrteľnosť duše a vieru v nadzemské bytosti a v existenciu nadzemských duchov, dosvedčujú nálezy v hroboch a veľké milodary pri kostrách. Kresťanstvo sa do týchto oblasti mohlo dostať už v ranej stredovekej dobe, a to vplyvom kupcov a obchodníkov, prípadne strážných skupín rôznych národností ako Rimanov, Avarov a iných. Lebo predkovia Slovákov Slovieni boli pred prijatím kresťanstva pohanmi. Uctievali mnohých bohov, najmä Svantovita, Peruna, Valesa, Černoboga, rusálky, Babu, vodníka, víly a pod. Výskum o počiatkoch kristianizácie v prvej fáze, to jest, v období cyrilo-metodejskom a veľkomoravskom je ešte len v začiatkoch. Metodovi žiaci sa mohli po zákaze slovienskej liturgie rozpŕchnuť do hôr a horských oblastí pod ochranu veľmožov, kde mohli pôsobiť dlhé deasaťročia. Názvy obcí ako Mníchovy, Križovany, Klimentice by mohli byť istými stopami staršej epochy kristianizácie.
84
Počiatky kristianizácie v druhej fáze, keď šlo skôr o oživenie a obnovu už zachycujú isté historické správy. Po prvej svetovej vojne na zákrok advokáta Andrássyho Štefana Šuľovského sa pustili do stavby kostola. V roku 1923 ho posvätil a do užívania odovzdal biskupský tajomník Michal Paľo, rodák z Hatalova. Historické pamiatky kostola v Budkovciach: 1. cechová zástava z roku 1839, ľudová práca 2. barokové cibórium, tepané stiebro z roku 1748 3. socha svätého Jána Nepomuckého, na kostolnom dvore, plastika, polovica 19. storočia 4. niektoré predmety, ako luster stropný kovový, večná lampa, kríž malý, ampulky, svietniky, prevzaté do depozitu Zemplínskeho múzea Pramene: 1.Matričné knihy 2.Kanonické visitácie z roku 1771, 1773, 1804. 3.Historia domus 4.Szirmay: Notitia topographica, politica incliti comitatus Zemplinienis,1803 5.Zemplén vármegye 6.Publikácia: Budkovce 750 ročné,1970
4.2 Pamiatky K najznámejším kultúrným pamiatkam patria:
1. Rímsko-katolícky kostol Najsvatejšej Trojice, pôvodne ranogotický zo začiatku 14. storočia, aj keď sa predpokladajú základy z predošlého storočia. Terajší kostol bol postavený v roku 1612 v ranogotickom slohu a na vtedajšie pomery to bola mohutná stavba, čo svedčilo o rozsiahlosti fary. V čase reformácie sa kostol dostal do rúk kalvínov, ktorí ho potom v roku 1746 vrátili spať rímsko-katolíckej církvi. Kostol v roku 1683 vyhorel. V roku 1746 bol opravený a bola urobená prístavba v románskom slohu s barokovými prvkami
85
o ktorú sa zaslúžila hlavne rodina Lobkovitzová. Na konzolách klenby sú erby rodiny Buttkayovcov aj s najstarším známym erbom: v erbovom trojuholníku sú umiestnené tri horizontálne hroty- vlčie zuby spolu s trojuholníkom-znakom Najsvatejšej Trojice. Pod svatyňou sú krypty, ktoré sú dnes zamurované. Vo veži sú umiestnené tri zvony: zvon Najsvätejšej Trojice, zvon Sv. Jána Krstiteľa a zvon Sv. Lukáša evanielistu. V kostole sú tri oltáre. V súčasnosti využíva rímskokatolícka církev. 2. Neskororenesančný kaštieľ Buttkayovcov z roku 1617, neskôr koncom 18.
stor. rozšírený nárožnými vežami a prístavbou masívneho klasicistického portika. Na hlavnej fasáde je do pôvodného neskororenesančného muriva vsadený kamenný erb s letopočtom vziku 1617. Kaštieľ zdobia piliere so sklovitou patkou, skosené hrany, rímsové hlavice, valené klenby v prízemí, miestnosti vo veži majú tzv. české placky. Kaštieľ kúpil v roku 1846 knieža Lobkovitz, ktorý ho zrenovoval a posledným majiteľom bol Jozef Zicherman, ktorý ho v roku 1928 odpredal obci za 500.000, SKK. V súčasnosti je v kaštieli zdravotné stredisko. 3. Socha Sv. Jána Nepomuckého –polychrómová plastika z polovice 19. stor., na ktorú pri búrke v roku 1919 spadla 200-ročná jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady občana Františka Šamudovského zreštaurovaná a dodnes zdobí kostolný dvor. Povodná socha stála v 18.stor. pri moste cez rieku Duša. 4. Židovský cintorín – leží asi dva kilometre od obce. V obci však niet ani stopy po židovaskej zástavbe. A vieme určite, že už v roku 1851 tu žilo asi 72 židov. Cintorín leží na jednej strane cestnej križovatky. Náhrobné kamene pochádzajú z 19. storočia. Maďarská šľachtická rodina Wiczmándyova podporovala židov a keď to okolnosti vyžadovali aj chránila. Okrem cintorína je jedinou pamiatkou kniha Chevry kadiše, ktorú sa podarilo v roku 1954 objaviť u miestneho súverca Weisza a tak ju zachrániť pre pražské židovské múzeum. Podrobné štúdium tejto knihy poskytne mnoho historických dát o obci. V roku 1930 tu žilo 99 židov, dnes ani jeden. Postupne sa sťahovali do blízkych Michaloviec, Sečoviec, Veľkých Kapušian a ďalších miest. Na dedinách sa mohli zaoberať len sprostredkovaním obchodov a predajom obilia. Ale aj v tomto smere sa im čím ďalej tým ťažšie žilo pre rastúcu konkurenciu spotrebných družstiev, ktoré postupne vytlačili aj židovských krčmárov. Preto hľadali záchranu v mestách, kde bolo ľahšie aj školenie detí. 86
Cintorín má rozmery 120-50 metrov. Kamene sú skrivené a na mnohých miestach zvalené. Terén je skoro vodorovný. Rady hrobov smerujú od juhu na sever. Pieskovcové náhrobné kamene nachádzajúce sa popri ceste sú najstaršie. Hroby žien a mužov sú miešané. V súčasnosti v zlom stave.
Obec má bohatú históriu a zaujímavé pamiatky a tento fakt by mal byť hlavným východiskom pre rozvoj cestovného ruchu. Je nutné lepšie využitie a lepšia starostlivosť o tieto pamiatky a náležite spropagovať svoje prednosti. Prvým krokom by bola úprava židovského cintorína, ktorý je momentálne vo veľmi zlom stave. Takisto by obec mohla uvažovať o zmene využitia kaštieľa, kde je teraz zdravotnícke stradisko a vybudovyť tam ubytovacie zariadenie.
4.3 Obyvateľstvo Graf 8 Národnosti-Budkovce
Národnosti-Budkovce
slovenská maďarská rómska česká rusínska ukrajinská nemecká nezistená
K 30.6.2004 počet obyvateľov je 1498 . Národnosti: slovenská 1 458 maďarská 9 rómska 15 česká 9
87
rusínska 1 ukrajinská 3 nemecká 0 nezistená 4
Náboženské zloženie:
Predpokladám, že náboženské zloženie v obci Budkovce odpovedá náboženskému zloženiu na Slovensku. Teda väčšina obyvateľov je rímsko-katolíckého vyznania.
Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvorí slovenská národnosť, ďalej nasleduja maďarská rómska. Väčšina obyvatelov sú veriaci a z toho najväčšiu časť tvoria rímskokatolíci.
4.4 Služby Doprava: Dobré železničné spojenie, autobusové spojenie. Priama linka z Michaloviec.
Stravovacie služby:
-River pub- Martin Olexík -Krčma, potraviny a drevovýroby- Mgr. Matej Wiczmándy -Labužník- Štefan Fedor -Espresso Femi- Marta Miľovčíková
Ubytovacie služby:
-Ubytovňa- Slávka Romančáková- kapacita 20 miest -pripravuje sa prestavby potravín-Mgr. Matej Wiczmándy na ubytovňu
Informácie:
Budkovce nemajú vlastné informačné centrum. Informácie je možné získať na obecnom úrade alebo v informačnom centre v Michalovciach
88
Ostatné služby:
-Predajňa potravín Jednoty SD -Lacný tovar-Ján Gábor -Potraviny mix-Slávka Romančáková -Lobos-potraviny, ubytovňa, sklárstvo- Štefan Vaško -Sezam-potraviny a pohostinstvo- Ing. Svetlana chostáľová -Predajňy Betty- Mária Fedorová -Potraviny Chyžka- Jaroslava Zausinová -Uhliar-obchod s palivami- Štefan Harbuľák -Batral s.r.o.-lesohospod. činnosť –Ing. Jaroslav Astrab
V Dome služieb sú teraz umiestnené : -Pobočka Slovenskej sporitľne a.s. Michalovce -Potraviny „Centrum“ Ružena Kostrejová -Predajňa PVC-Miroslav Kostrec -Fatus-priemyselný tovar- Štefan Kuročka -Renka- Renáta Buiová Kaderníctvo-Jana Čisárová
V obci sa nachádza aj: -Pošta, Základná škola, Materská škola --neštátna detská a dorastová lekárka MUDr. Mária Paľová -neštátny všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Peter Urban -neštátna zubná lekárka MUDr. Helena Slodičková -lekáreň Alba -Zubné laborátórium pod vedením techničky Dariny Januskovej
Rozsah služieb je vzhľadom k veľkosti obce dostatočný, problém je však s ich kvalitou a propagáciou. Je potrebné skvalitnenie služieb a propagácia v rámci regiónu. Vybudovanie samostatného informačného centra by bolo príliš nákladné a vzhľadom k veľkosti obce aj zbytočné. Alternatívou je zriadenie spoločného informačného centra pre obce mikroregiónu.
89
4.5 Spolupráca Obec Budkovce je členom19: 1. Regionálne združenie miest a obcí Zemplín- Michalovský región a spoločný úrad Michalovce- toto združenie vzniklo v roku 1993
a v súčasnosti združuje 63 obcí tohto regiónu. Spoločný obecný úrad Michalovce vykonáva za tieto obce stavebné konanie. Cieľom tohto regionálneho združenia je koordinovať spoločný postup miest a obcí regiónu a hájiť spoločné záujmy samosprávy voči štátu (napríklad pripomienkovanie zákonov,...) 2. Združenie Laborecká niva- toto združenie bolo založené na jar 2004. združuje 10 obcí- Budkovce, Dúbravka, Slavkovce, Zemplínske Kopčany, Sliepkovce, Krásnovce, Vŕbnica, Žbince, Lastomír, Malé Raškovce. Jeho úlohou je získavanie finančných dotácii zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto obce majú zároveň spoločného kontrolóra. V rámci tohto združenia sa momentálne pracuje na projekte Ekonomický a sociálny rozvoj obcí- podnet prišiel z Budkoviec. Zároveň je cieľom združenia i koordinácia určitých činností (v sociálnej oblasti-zriadenie opatrovateľskej služby ) 3. Združenie pre stavbu rozvodu pitnej vody a odkanalizovanie juhovýchodu Zemplína- vzniklo v roku 2000 a je v ňom zapojených 60 obcí
tohto regiónu. Vzniklo kvôli vyhotoveniu projektu a realizácii vodovodnej a kanalizačnej siete v regióne juhovýchodu Zemplína. V roku 2001 bolo premenované na Zemplínska juhovýchodná spoločnosť. Združenie vzniklo v jeseni 2004 z tohto dôvodu: financie na tento projekt schválila EÚ, a keďže združenie nemôže byť prijímateľom financií z fondov EÚ, celý projekt bol prenesený do právomoci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice (VVS), čiže cieľ združenia sa naplnil. Tento projekt sa už realizuje (začiatok realizácie- júl 2004, predpokladaný koniec- február 2007) Obec Budkovce na vlastné náklady už vybudovala vodovod (pokrýva 70% domácnosti obce). Ten sa začal stavať v roku 1998 a má sa ukončiť v roku 2005 (čiže z vyššie uvedeného projektu na pitnú vodu a kanalizáciu sa má dokončiť 19
)
Iterview so starostom obce p. Uhrinom (19.2.2005
90
zvyšných 30% vodovodu). Od roku 2007 do roku 2012- má sa podať v rámci vyššie uvedeného združenia projekt na financovanie kanalizácie zo štrukturálnych fondov EÚ. V roku 2005 sa má vyhotoviť projekt na kanalizáciu. Ale sú isté problémy, lebo EÚ má záujem na tom, aby mali pitnú vodu a kanalizáciu obce nad 2000 obyvateľov, kým menšie obce-ako Budkovce,ktoré majú 1500 obyvateľov-musia zatiaľ počkať, resp. združovať sa do väčších celkov.
V rámci územného plánu obce, ktorý bol schválený v roku 1999, sú vyčlenené nové pozemky na prípadnú výstavbu rodinných domov (tá ale stagnuje- na východnom Slovensku sú celkovo zložité ekonomicko- sociálne pomery, mladí ľudia si nemôžu dovoliť postaviť rodinný dom). Mala sa tiež vybudovať vodná nádrž na rekreačné účely na potoku Duša, ale v blízkej budúcnosti to nebude možné, lebo v potoku je počas letných mesiacov slabý prietok vody. Sú tu však dobré podmienky pre vysadenie stromov a vybudovanie lesoparku pre rekreačné účely v blízkosti plánovaného jazdeckého klubu a novej ubytovne.
Obce sa zatiaľ združujú za účelom budovania infraštruktúry a iných oblastiach. Na cestovný ruch zatiaľ nedošlo, ale v budúcnosti by bolo vhodné združovanie obcí za týmto účelom. Dôvodom je nedostatočná rozvinutosť týchto obcí a hlavne nedostatok finančných prostriedkov pri rozdeľovaní ktorých sú momentálne iné priority.
91
4.7 SWOT analýza obce Budkovce Silné stránky obce: - dobre železničné spojenie - obec má rozvody plynu a vody, počíta sa s vybudovaním kanalizácie - obec má ambiciozneho starostu a obecné zastupitelstvo - v budove obecného úradu – pamätná izba (resp. izba miestnej histórie) - v kaštieli je zdravotné stredisko - v obci úspešne funguje píla - relatívna blízkosť Michaloviec, Zemplínskej šíravy a Senných rybníkov
Slabé stránky obce: - relatívne veľká nezamestnanosť (ekonomicky aktívne obyvateľstvo opúšťa obec, zostáva iba ekonomicky neaktívne obyvateľstvo) - slabšia infraštruktúrna dostupnosť (slabé cestné spojenie) -
v okolí obce žije početné rómske etnikum
-
malá osveta
Príležitosti obce: - v budúcnosti pojde relatívne blízko obce dialničný ťah na Ukrajinu - existuje plán postaviť na miestnom potoku vodnu priehradu s rekreačným účelom - obec je lídrom v porovnaní s okolitými obcami v predkladaní projektov na štrukturálne fondy EU - v obci je vzácny, pôvodne gotický chrám -výstavba nových ubytovacích zariadení -vhodné podmienky pre agroturistiku -budovanie jazdeckého klubu
Ohrozenia obce: - možnosť sezónnych záplav - ak sa zhorší ekonomické prostredie východneho Slovenska - stupne nezamestnanosť a klesne atraktivita tohto územia -nedostatočná propagácia obce
92
MARKETINGOVÝ MIX20
Sučasný marketing predstavuje komplex funkcii, ktorý umožňuje riešiť problémy súvisiace s podnikaním na rozvinutom trhu. Jednym z týchto nástrojov je tzv. marketingový mix, ktorý je kombináciou základných zložiek (prvkov) marketingu. Sú to tzv. „4 P“ :
1. Produkt označuje nielen samotný výrobok alebo službu (tzv. jadro produktu), ale tiež sortiment, kvalitu, design, obal, image výrobcu, značku, záruky, služby a dalšie faktory, které z pohľadu spotrebiteľa rozhoduju o tom, ako produkt uspokojí jeho očakávania. 2. Cena je hodnota vyjadrená v peniazoch, za ktorú se produkt predává. Zahrnuje i zľavy, termíny a podmienky platenia, náhrady alebo možnosti úveru. 3. Distribučné cesty uvádzajú, kde a ako sa bude produkt predávať, vrátane dostupnosti distribučnej siete, predajného sortimentu, zásobovania a dopravy. 4. Propagácia hovorí, ako sa spotřebitelia o produkte dozvedia (od priameho predaja cez public relations, reklamu a podporu predaja).
Produktom v našom prípade je ponúkaná destinácia-to, čo môžeme ponúknuť potenciálným návštevníkom. Je potrebné vyzdvihnúť prírodne pomery,históriu a folklór a zamerať sa na tieto zložky. Cenu je potrebné určiť vhodnú v pomere ku kvalite a rozsahu služieba taktiež k cenám konkurencie, či už priamej alebo nepriamej. Je potrebné zvoliť vhodné distribučné cesty-hlavne začat spolupracovať s cestovnými kancelářkami, spojiť sa s ostatnými obcami v regióne a sopločne sa začať prezentovať a zahájiť spoločne spoluprácu s CK. Propagácii sa budeme venovať v odstavci 4.8.1.
20
Vypracované podľa :Alžbea Kiraľová: Marketing destinace cestovního ruchu, 2003
93
Ďalej je potrebné zvoliť segment trhu na ktorý sa budeme zameriavať. Hlavným segment: Veková skupina 40 a viac-vzhľadom k produktu-kultúra a história Zatiaľ hlavne obyvatelia Slovenska Účel cesty-poznávacie zájezdy,môžu byť spojené aj s návštěvou Zemplínskej šíravy Doprava-vlak,autobus,auto
4.8 Návrhy na zlepšenie v oblasti cestovného ruchu: 4.8.1 Propagácia Súčasné prostriedky propagácie: -letáky -www stránka -noviny
Hlavným problémom v obci Budkovce ako aj v ostatných obciach tohto regiónu je nedostatočná propagácia a neschopnosť využívať svoje silné stránky, ktorými sú hlavne príroda, historické pamiatky a folklór. Obec Budkovce by v prvom rade mala zahájiť spoluprácu s ostatnými obcami regiónu v oblasti cestovného ruchu a hlavne spoločnej propagácie, keďže sa jedná väčšinou o malé a neznáme obce. Tiež je potrebné zlepšiť www stránku, ktorá v súčasnosti nie je dokončená a neposkytuje dostatok informácii a skoro žiadne fotografie. K rozvoju cestovného ruchu by prispelo aj presvedčenie domáceho obyvateľstva o jeho potrebnosti a o tom, že cestovný ruch môže zlepšiť zamestnanosť a celkovú ekonomickú situáciu v tomto regióne.
94
4.8.2 Prírodné pomery Prírodné pomery sú vhodné pre agroturistiku. V tejto oblasti nastali značné pokrokyplánuje sa vybudovanie jazdeckého klubu a taktiež prestavba potravin Mgr. Mateja Wiczmándyho na ubytovňu v blízkosti plánovaného jazdeckého klubu. Obec má taktiež podmienky neďaleko spomínaného klubu a ubytovne pre vysadenie stromov a zriadenie lesoparku pri potoku Duša
4.8.3 Folklór Ďalšou príležitosťou pre Budkovce ako aj ostatné obce sú bohaté tradície. V obci pôsobí aj folklórna skupina. Vhodné by bolo usporadúvanie folklórných slávnosti a prezentácia ľudových zvykov a života na dedine spolu s ostatnými obcami, v ktorích pôsobia folklórne skupiny. Vhodné by bolo usporiadatť festival každý rok v inej obci. Mohol by sa konať v lete na futbalových ihriskách, ktoré sa nachádza vo väčšine obcí. So slávnosťami by bolo spojené podávanie tradičných jedál jako sú lokše, pirohy a iné. Taktiež atraktívna by bola prezentácia ľudových remesiel.
4.8.4 Židovský cintorín Cintorín je v zlom stave, bolo by dobré upraviť jeho okolie, aby bol vhodný pre účely cestovného ruchu. Príležitosťou by bolo naviazanie spojenia so Židovskou liberálnou úniou. Židovská liberálna únia21 bola založená Židmi a ich priateľmi v Bratislave roku 2001 na dobrovoľnej báze. Cieľom je podpora a rozvoj židovskej kultúry, zjednotenie občanov hlásiacich sa a sympatizujúcich s liberálnym judaizmom, poskytovať vzdelávacie, kultúrne, náboženské a iné programy. Chce viesť otvorený dialóg so všetkými židovskými organizáciami pôsobiacimi v Slovenskej republike. Židovská liberálna únia je momentálne vo fáze registrácie a v neskoršom období sa uvažuje o prechode na náboženskú spoločnosť. Zúčastňuje sa na všetkých významnejších židovských akciách a sviatkoch.
21
www.jlu.sk/09.php
95
4.8.5 Fondy EU V oblasti cestovného ruchu sa tieto fondy v Budkovciach jako aj v ostatných obciach na Zemplíne zatiaľ nevyužívajú. Je potrebné ich využitie v oblasti infraštruktúry, ktorá je slabá.
96
Záver Región Zemplín disponuje výbornými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Obce však tieto podmienky nevedia vhodne využiť. S výnimkou Zemplínskej šíravy je problémom neodstatočná propagácia a nezáujem predstaviteľov obcí o cestovný ruch. Prispieva k tomu aj zlá ekonomická situácia na Východnom Slovensku. Je potrebné spájanie sa obcí v oblasti cestovného ruchu, spoločná propagácia a lepšia starostlivosť o kultúrne pamiatky a životné prostredie. Cieľom práce bolo analyzovať podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v skúmanom regióne a navrhnúť opatrenia pre jeho zlepšenie. Jako som v úvode predpokladala tieto podmienky sú veľmi dobré- bohaté prírodné atraktivity, kultúrne pamiatky-z ktorých najvýznamnejšie sú sakrálne stavby dodnes využívané veriacimi žijúcimi v daných obciach a kultúrno-spoločenské akcie. Naopak salbou stránkou väčšiny obcí je nedostatočná materiálovo-technická základňa a hlavne slabá propagácia a nedocenenie významu cestovného ruchu. Je potrebné aby si obyvatelia regiónu a zvlášť predstavitelia obcí uvedomili stále sa zvyšujúci význam cestovného ruchu a zamerali sa na svoje silné stránky a podľa toho spoločne formovali aj marketingový mix územia. Potrebné je posilniť osvetu v oblasti informácii a zoznamovať obyvateľstvo s významom kultúrneho a prírodného dedičstva jednotlivých obcí jako aj celého regiónu a vysvetliť tak jeho význam pre rozvoj cestovného ruchhu jako aj celkový rozvoj regiónu a jeho dopad na zamestnanosť.
97
Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov: Od fašeng po Kračun na Zemplíne, Vydalo Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, Michalovce 2003 2. Vlasta Malá: Cestovní ruch vybrané kapitoly, Vysoká škola ekonomická, Praha 1999 3. Alžbeta Kiraľová: Marketing destinace cestovního ruchu, vydalo nakladatelstvo Ekopress, Praha 2003
www.stánky: 1. www.sirava.sk 2. www.prievidza.sk 3. www.hospodarstvo.sk 4. www.sacr.sk 5. www.economy.gov.sk 6. www.humenne.sk 7. www.seminarky.sk 8. www.michalovce.sk 9. www.travelatlas.sk 10. www.jlu.sk/09.php 11. http://www.ppfound.sk/adresy/dfsk5.htm 12. www.statistics.sk 13. www.jalta.sk 14. www.hoteldruzba.sk 15. www.penzionfamily.sk 16. www.hotelenergetik.sk 17. www.felicia.sk 18. www.e-slovensko.cz 19.www.porubapodvihorlatom.sk 20.http://www.pavlovce.sk/slovak/fotogaleria.html 21.http://trhoviste.ocu.sk/cirkev.html 22.http://www.falkusovce.ocu.sk/foto.htm 98
23.www.skonline.sk 24. www.trhoviste.ocu.sk 25. www.falkusovce.ocu.sk 26. http://www.pavlovce.sk/slovak/index.html 27. http://www.in4.sk/zkgz/banpo.htm 28. http://www.stretava.sk/ 29. http://www.malcice.sk/ 30. http://www.porubapodvihorlatom.sk/ 31. http://www.build.gov.sk/_old/spp/diplomspp/prace/cestovny_ruch/Hasko.doc 32. www.kst-turiec.sk/historia.php
Časopis COT business
Interné zdroje: 1. Obecný úrad Budkovce 2. Mestský úrad Michalovce 3. Informačné centrá: Správa cestovného ruchu Vinné 07231 Vinné Tel: 056 649 21 23
Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava so sídlom v Kaluži 07236 Kaluža Tel: 056 649 21 10
99
Zoznam tabuliek 1. FINANČNÉ PROSTRIEDKY VYDANÉ NA PODPORU CESTOVNÉHO RUCHU V ROKU 2004 2. OBYVATEĽSTVO SLOVENSKA 3. ZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU 4. NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU 5.NEZAMESTNANÍ PODĽA EKONOMICKEJ ČINNOSTI POSLEDNÉHO ZAMESTNANIA 6. ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - IV. 2005/2004 7.HRANIČNÁ ŠTATISTIKA
8. NÁVŠTEVNÍCI PODĽA PREDMETU ZÁUJMU22 9. REGIÓN ZEMPLÍN-ČLENENIE
10. MIERA NEZAMESTNANOSTI-2004 11. NÁRODNOSTI 12.NÁVŠTEVNOSŤ VYBRANÝCH STREDÍSK NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE:
13. VÝBER POPLATKOV ZA KEMPOVANIE V SEZÓNACH 2000-2003 (V SK)
22
www.economy.gov.sk
100
ZOZNAM GRAFOV: 1.FINANČNÉ PROSTRIEDKY VYDANÉ NA PODPORU CESTOVNÉHO RUCHU V ROKU 2004 2. NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE- SLOVENSKO 3. NÁRODNOSTI-KOŠICKÝ KRAJ 4. NÁRODNOSTI –PREŠOVSKÝ KRAJ 5. MÁRODNOSTI -SLOVENSKO 6. NÁVŠTEVNOSŤ VYBRANÝCH STREDÍSK NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE: 7. VÝBER POPLATKOV ZA KEMPOVANIE V SEZÓNACH 2000-2003 (V 8. NÁRODNOSTI-BUDKOVCE
ZOZNAM MÁP 1.SLOVENSKO- OKRESY 2. SLOVENSKO-KRAJE 3. MICHALOVCE A OKOLIE 4. SOBRANCE A OKOLIE 5 TREBIŠOV A OKOLIE 6. HUMENNE A OKOLIE 7. MIKROREGÓN MICHLAOVCE A OKOLIE
101
Príloha 1 1.Michalovce-centrum
2.Zemplínska šírava
102
Príloha 2 Návrh programu zájazdu:
1.deň
príchod -ubytovanie v hoteli Šírava
2.deň
kúpanie v stredisku Kamenec
3.deň
výlet do okolitých obcí za historickými pamiatkami a folklóromBánovce nad Ondavou-MalčiceBudkovce-Lúčky-Poruba pod Vihorlatom
4. deň
výlet do Michloviec
5. deň
výlet na Viniansky hrad
6. deň
voľný program
7. deň
výlet na Vihorlat
8. deň
kúpanie-Vinné jazero
9. deň
voľný program
10. deň
odchod
103
Príloha 3 Zoznam folklórných skupín v mikroregióne Michalovce a okloie: 23
BÁNOVCE NAD ONDAVOU Folklórna skupina ONDAVČANKA Ľudka Geročová, Obecný úrad, 072 04 Bánovce nad Ondavou Ľudka Geročová vedúca skupiny tel.: 056/649 53 11
okres Michalovce
MICHALOVCE Folklórna skupina HNOJŇAŇE Michal Klíma, Masarykova 76, 071 01 Michalovce okres Michalovce Michal Klíma vedúci skupiny tel.: 056/642 42 42, 0905 797 272 MICHALOVCE Folklórna skupina KLUBOVANKA Helena Čopáková, Ul. Svornosti 112, 071 01 Michalovce okres Michalovce Helena Čopáková vedúca skupiny tel.: 056/642 53 96 MICHALOVCE Folklórna skupina PACERKI Erika Šipošová, Ul. Murgaša A1/A, 071 01 Michalovce okres Michalovce Erika Šipošová vedúca skupiny PORUBA POD VIHORLATOM Folklórna skupina PORUBJAN Marta Dudrová, Poruba pod Vihorlatom 59, 072 32 Poruba pod Vihorlatom Michalovce Marta Dudrová vedúca skupiny tel.: 056/659 17 78 POZDIŠOVCE Folklórna skupina HARČARE Michal Drábik, Pozdišovce 370, 072 01 Pozdišovce okres Michalovce Michal Drábik vedúci skupiny tel.: 056/647 23 02
okres
RAKOVEC NAD ONDAVOU Folklórna skupina RAKOVČAN Malvína Gajdošová, Rakovec nad Ondavou 75, 072 03 Rakovec nad Ondavou okres Michalovce Malvína Gajdošová vedúca skupiny Helena Zolovčíková vedúca skupiny tel.: 056/648 96 07 ZBUDZA Folklórna skupina SOĽANKA Eva Hlodinková, Zbudza 109, 072 23 Zbudza okres Michalovce Eva Hlodinková vedúca skupiny tel.: 056/647 51 93
23
http://www.ppfound.sk/adresy/dfsk5.htm
104
Príloha 4 Erby obcí Pavlovce nad Uhom Trebišov
Humenné
Lúčky
Michalovce
Poruba pod Vihorlatom
Trhovište
Strážské
Falkušovce
Staré
105
Príloha 5
Kaštieľ v Budkovciach Zdroj:www.budkovce.sk
106
Príloha 6
Rímskokatolícky kostol-Trhovište Zdroj: http://trhoviste.ocu.sk/cirkev.html
107
Chránená krajinná oblasť Ortov-Pavlovce nad Uhom Zdroj: http://www.pavlovce.sk/slovak/fotogaleria.html
Gréckokatolícky kostol-Poruba pod Vihorlatom Zdroj: www.porubapodvihorlatom.sk
108
