tllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll,!,111111,1,,II,I,I,,,,!,,,!,,,,!,,,!!,
SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO,
osa
NOSITELKY
RADU
REPUBLIKY BRATISLAVA JÚN 1976
Iniveriito
ROCNIK XXII
ČÍSLO 10
HIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIII i i i i i i i i i i i i i i i k i i i i i i i i i k i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i K i i i i i i n i i l l
Úlohy po XV. zjazde KSČ V aule Univerzity K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e bol d ň a 4. m á j a 1 9 7 6 s t r a n í c k y a k t í v v e n o v a n ý z á v e r o m X V . z j a z d u KSČ a h l a v n ý m ú l o h á m k o m u n i s t o v v b u d ú c o m odbobí. P r e d s e d a CZV KSS U n i v e r zity K o m e n s k é h o doc. Ing. Da niel ŠEĎO, CSc., v ú v o d n o m slove privítal na aktíve člena P r e d s e d n í c t v a a t a j o m n í k a ÚV KSS Ľ u d o v í t a P E Z L Ä R A , z á s t u p c u MsV KSS v B r a t i s l a v e O n d r e j a SÄDOVSKÉHO a z á s t u p c u ObV KSS B r a t i s l a v a I F r a n t i š k a OKRUHLICU. Súdruh PEZLÄR objasnil prítomným funkcionárom, lek torom a aktivistom straníc kych organizácií a zástupcom spoločenských organizácií uni verzity z á m e r y a ciele politi k y KSČ v o v š e t k ý c h o b l a s t i a c h spoločenského života. Zdôraz nil h i s t o r i c k ý význam XV. z j a z d u KSČ, ktorý spočíva p r e d o v š e t k ý m v tom, ž e v y t ý čil b u d o v a t e ľ s k ý p r o g r a m , v y chádzajúci z potrieb ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti, utvoril p o d m i e n k y pre j e h o splnenie a upevnil jednotu s t r a n y a spoločnosti. P o d i s k u s i i p o d p r e d s e d a CZV KSS UK do'c. PhDr. R u dolf ŠIMA, CSc., p r e č í t a l r e z o l ú c i u , k t o r ú ú č a s t n í c i s t r a n í c k e h o a k t í v u o d o s l a l i ÚV KSČ d o P r a h y a ÚV K S S do Bratislavy.
• Plénum v aule Univerzity Komenského v Bratislave.
Rezolúcia tJV K S C - Ú V K S S Vážení súdruhovia, t a k ako v c e l e j n a š e j vlasti, a j medzi učiteľmi, študentmi a pracovníkmi Univerzity K o m e n s k é h o r o k o v a n i e a z á v e r y X V . z j a z d u KSČ a n a j mä budovateľský program n a ňom prijatý, stretli s a so širokým a pozorným záujmom a nadšeným súhlasom. Vyvolali v nich nielen v l n u nadšenia z dosiahnutých úspechov, a l e a j v l n u podnetov p r e politickú, ideolo g i c k ú a p r a c o v n ú aktivitu. U v e d o m u j ú si, ž e XV. z j a z d KSČ t v o r i v ý m s p ô s o b o m u p l a t n i l m a r x i s t i c k o - l e n i n s k é učenie a hlbokú v e d e c k ú analýzu pri hodnotení uplynu lého obdobia i pri vytýčení ďalšieho programu. J e t o veľkolepý program rozvoja rozvinutej socialistickej s p o l o č n o s t i , „ p r o g r a m " — a k o z d ô r a z n i l s . HUSÁK — ,,ďalšieho r o z m a c h u n a š e j d r a h e j v l a s t i r a s t ú c e h o b l a hobytu a šťastia našich občanov". J e to program strany, ale pritom program vyjadrujúci životné záujmy, túžby a ciele všetkého pracujúceho ľudu n a š e j vlasti. My, f u n k c i o n á r i , l e k t o r i , p r o p a g a n d i s t i a a k t i v i s t i n a Univerzite Komenského, zídení na aktíve o rokovaní a v ý s l e d k o c h X V . z j a z d u KSČ, s i v š a k p l n e u v e d o m u j e m e nielen veľkoleposť tohto programu, ale a j náročnosť j e h o k v a l i t a t í v n e n o v ý c h revolučných úloh, povinnosť, k t o r ú n á m ukladá a zodpovednosť, k t o r o u n á s zaväzu je. Vieme, ž e p r e splnenie tohto náročného programu n e s t a č í len n a d š e n i e a o b e t a v o s ť ale, ž e t r e b a vynaložiť veľa konkrétnej činorodej hodnototvornej práce, m o bilizovať tvorivého ducha, aktivitu a iniciatívu v š e t k ý c h pracujúcich. Nikdy s a nekládli t a k é veľké nároky na význam s u b j e k t í v n y c h činiteľov v o v š e t k ý c h oblastiach života n a š e j spoločnosti, a k o j e tomu v súvislosti s plnením tohto programu. Túto skutočnosť si u v e d o m u j e m e n a j
m ä m y rra U n i v e r z i t e K o m e n s k é h o , k t o r á s a n a f o r m o vaní s u b j e k t í v n y c h činiteľov priamo podieľa. Od s p ô s o b u a m i e r y , a k o s i u č i t e l i a , š t u d e n t i a p r a covníci n a š e j školy o s v o j a t e n t o p r o g r a m vcelku a v j e h o skonkretizoVtanej podobe v našich podmienkach osobitne, ako s i uvedomia m i e r u povinnosti a zodpoved nosti pri riešení k o n k r é t n y c h úloh, závisí plnenie v y t ý čeného programu. Chceme vás, vážení súdruhovia, ubezpečiť, ž e f u n k cionársky aktív, lektori, propagandisti a aktivisti na Univerzite Kotnenského vynaložia v š e t k o úsilie, a b y s i všetci naši učitelia, študenti a pracovníci hlboko o s v o j i l i b u d o v a t e ľ s k ý p r o g r a m KSČ, v y t ý č e n ý X V . z j a z d o m KSČ, a b y j e h o d u c h , ú l o h y a c i e l e p r e n i k l i d o i c h v e d o m i a a nadchli ich p r e u v e d o m e l é plnenie úloh, k t o r é z tohto programu v y p l ý v a j ú pre prácu na Univerzite Ko menského, a b y prispeli k ich ď a l š i e m u ideovo-politickém u presvedčeniu, k spoločensko-politickej a pracovnej aktivite a iniciatíve. A nie s ú t o úlohy malé. Súvisia p r e d o v š e t k ý m s výchoVou m l a d e j socialistickej inteli gencie, s rozvíjaním vedeckovýskumnej práce tak, aby e š t e viac ako doposiaľ pomáhala nášmu národnému hospodárstvu i poznávacej a organizátorsko-riadiacej činnosti n a š e j s t r a n y pri socialistickej v ý s t a v b e a pri formovaní nového socialistického človeka. Ešte v ý z n a m n e j š o u mierou a k o doposiaľ chceme prispieť a j k ideologickému b o j u n a š e j s t r a n y za tvorivý rozvoj a víťazstvo ideí marxizmu-leninizmu a socializmu a proti
rozličným f o r m á m antimarxistických a antikomunis tických útokov, n a j m ä proti v š e t k ý m odrodám revizionizmu a oportunizmu. Urobíme všetko, a b y n a š u prácu v tomto s m e r e e š t e viac prenikol duch marxisticko-leninskej straníckosti a komunistickej spoločenskej zod povednosti, metóda k r i t i c k e j analýzy a v y s o k e j nároč nosti. Úspešné zvládnutie týchto úloh predpokladá k o n k r é t n e r o z p r a c ú v a n i e p r o g r a m u X V . z j a z d u KSČ n a p o d mienky univerzity a každého j e j pracoviska, zvlášť i dobrú a premyslenú organizátorskú, riadiacu a propa gandistickú koncepčne s y s t é m o v ú prácu pri plnení v y t ý č e n ý c h úloh. P r á v e t ý m t o s m e r o m b u d e m e o r i e n t o vať celú prácu straníckych, štátnych a spoločenských orgánov a organizácií na Univerzite Komenského, a k o a j k a ž d é h o k o m u n i s t u v b u d ú c o m období. Uznanie, k t o r é s a v y s o k ý m š k o l á m z a ich v ý c h o v n o v z d e l á v a c i u p r á c u d o s t a l o a j n a X V . z j a z d e KSČ, z a v ä z u j e n á s k ď a l š i e m u skvalitneniu n a š e j práce. Ubezpečujeme vás, vážení súdruhovia, ž e Univerzita Komenského výsledkami s v o j e j spoločensko-politickej a pracovnej aktivity bude i naďalej pevnou a spoľahliv o ü zložkou s t r a n y pri plnení j e j b u d o v a t e ľ s k é h o p r o g r a m u , v y t ý č e n é h o n a X V . z j a z d e KSČ. Funkcionársky aktív, lektori, p r o p a g a n d i s t i a aktivisti na Univerzite Komenského V B r a t i s l a v e 4. m á j a 1976
Slávnostné zasadanie V e d e c k e j r a d y U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o
V a u l e Univerzity K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e bolo dňa 10. m á j a 1976 s l á v n o s t n é z a s a d a n i e V e d e c k e j r a d y UK rozšírené o vedecké rady fakúlt. P r í t o m n ý c h h o s ť o v p r i v í t a l p r o f . RNDr. V i k t c r SUTOR1S, CSc., p r o r e k t o r UK. M e d z i h o s ť a m i b o l i : p r o f . P h D r . Ľ u d o v í t KILÄR, CSc., p r v ý n á m e s t n í k m i n i s t r a š k o l s t v a SSR; doc. PhDr. P a v o l LOMEN, CSc., t a j o m n í k M e s t s k é h o v ý b o r u KSS v B r a t i s l a v e ; Š t e f a n BARTÁK, v e d ú c i t a j o m n í k O b V K S S B r a t i s l a v a I; S e r g e j V a s i l j e v i č K A V U NOV, k o n z u l G e n e r á l n e h o k o n z u l á t u ZSSR v B r a t i s l a v e ; B o l e s l a v BENDEK, g e n e r á l n y k o n z u l PĽR v B r a t i s l a v e ; P i o t r REBROV, k o n z u l BĽR; E m a n i o l LAZAR, v i c e k o n zul .R u m u n s k e j socialistickej republiky v Bratislave; R o b e r t RICHTER, k o n z u l R a k ú s k e j r e p u b l i k y v B r a t i s l a v e ; A u g u s t í n MICHALIČKA, n á m e s t n í k p r i m á t o r a h l a v n é h o m e s t a SSR B r a t i s l a v y ; a k a d e m i k V o j t e c h KELLE, p o d p r e d s e d a S A V ; p r o f . RNDr. V á c l a v PROSER, CSc., p r o r e k t o r K a r l o v e j u n i v e r z i t y v P r a h e ; p r o f . RNDr. L a d i s l a v SEDLÁČEK, CSc., d e k a n P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y U n i v e r z i t y P a l a c k é h o v O l o m o u c i ; d o c . RSDr. J o l a n a HERCKOVÄ, CSc., d e k a n k a V y s o k e j š k o l y p o l i t i c k e j ÚV KSČ; g e n e r á l m a j o r P h D r . J i ř í REINDL, n á č e l n í k V o j e n s k e j politickej akadémie Klementa Gottwalda v B r a t i s l a v e ; p r o f . Ing. RNDr. J ú l i u s CIRÄK, CSc., p r o r e k t o r S l o v e n s k e j v y s o k e j š k o l y t e c h n i c k e j ; p r o f . RNDr. A n d r e j SOPIRA, CSc., p r o r e k t o r V y s o k e j š k o l y e k o n o m i c k e j ; p r o f . J á n KULICH, a k a d e m i c k ý s o c h á r , r e k t o r V y s o k e j školy výtvarných umení a ďalší hostia.
Dekanka Prírodovedeckej f a k u l t y UK doc. RNDr. O ľ g a ŠTEPANOVIČOVÄ, CSc., o b o známila slávnostné zhro maždenie s o životopisom a z á s l u h a m i a k a d e m i k a N. N. BOGOĽUBOVA.
P o s ú h l a s e r e k t o r a UK p r o f . MUDr. E m i l a H U R A J A , DrSc., k p r o m ó c i í p r o f . RNDr. Ľ u d o v í t TREINDL, CSc., (promótor) prečítal promočnú formulu a text sľubu (po latinsky).
D o k t o r a n d a k a d e m i k N. N. BOGOĽUBOV položiac d v a p r s t y nia ž e z l o p o v e d a l „Spondeo a c p o l l i c e o r " . Za z v u k o v f a n f á r p o s á d k o v e j h u d b y M i n i s t e r s t v a v n ú t r a SSR odovzdal promótor doktorandovi t u b u s d o k t o r s k ý m diplomom e e t u i u a dekoroval ho insígniou. A k a d e m i k N. N. BOGOĽUBOV s a p o ď a k o v a l r e k t o r o v i UK, v e d e c k e j r a d e a c e l e j Univerzite Komenského za udelenie č e s t n é h o d o k t o r á t u ; v o s v o j o m v y s t ú p e n í hovoril o v ý zname v z á j o m n ý c h kontaktov pri riešení dôležitých v e deckých otázok, n a ktorých p r a c u j ú sovietski i naši odborníci. Po v y s t ú p e n í a k a d e m i k a N. N. BOGOĽUBOVA S l o v e n s k é k v a r t e t o , l a u r e á t Š t á t n e j c e n y SSR, s u m e l e c k ý m v e d ú c i m z a s l ú ž i l ý m u m e l c o m A l a d á r o m MÔŽIM, p r e d n i e s l o L e n t o a f i n á l e z k v a r t e t a o p u s 96. Na z á v e r s l á v n o s t n é h o z h r o m a ž d e n i a o d z n e l a I n t e r nacionála.
Č e s t n ý d o k t o r UK N i k o l a j N i k o l a j e v i č BO GOĽUBOV s a narodil 12. a u g u s t a 1909 v Nižnom N o v g o rode ( t e r a z G o r k i j ) . Už a k o L3-ročný p r a c o v a l v k r ú ž k u pod v e d e n í m m a t e m a t i k a a k a d e m i k a N. N. KRYLOVA v K y j e v e , k d e r o k u 1924 p í š e p r v ú vedeckú prácu. V r o k u L930 m u u d e l i l i d o k t o r á t matematických vied a v tom istom roku cenu Akadémie vied v Bologni. Od r o k u 1948 je akademikom Ukrajinskej akadémie vied a od roku L953 r i a d n y m č l e n o m A k a d é m i e v i e d ZSSR. V s ú č a s n o s t i N. N. BOGOĽUBOV j e č l e n o m p r e z í d i a A k a d é m i e v i e d ZSSR a r i a d i t e ľ o m S p o j e n é h o ú s t a v u p r e j a d r o v ý v ý s k u m v Dubne. V e d e c k o v ý s k u m n á č i n n o s ť a k a d e m i k a BOGOĽUBOVA j e neobyčajne rozsiahla a pestrá. Doteraz zverejnil viac a k o 260 v e d e c k ý c h prác, z k t o r ý c h j e d n a v s p o l u p r á c i s a k a d e m i k o m N. M. KRYLOVOM bola p u b l i k o v a n á r o k u 1935 i v č s . „ Č a s o p i s e p r o p ě s t o v á n í m a t e m a t i k y a f y z i k y " . O k r e m t o h o a k a d e m i k N. N. BOGOĽUBOV n a p í s a l päť monografií. Rané obdobie t v o r i v e j v e d e c k e j p r á c e N. N. BOGO ĽUBOVA bolo z a m e r a n é na r a d m a t e m a t i c k ý c h p r o b l é m o v , a k o s ú p r i a m e m e t ó d y v a r i a č n é h o počtu, t e ó r i a k v á ziperiodických f u n k c i í a m e t ó d y približného r i e š e n i a dif e r e n c i á l n y c h r o v n í c . V r o k u 1932 s p o l u s a k a d e m i k o m KRYLOVOM p r i s t ú p i l i k r o z p r a c ú v a n i u ú p l n e n o v e j o b lasti matematickej fyziky, teórie nelineárnych kmitov, k t o r ú s a m i nazvali nelineárnou mechanikou. Nové m e t ó d y v ý s k u m u d y n a m i c k ý c h s ú s t a v p r i v i e d l i BOGOĽUBOVA k o t á z k a m k l a s i c k e j š t a t i s t i c k e j f y z i k y . Tu, a k o p r v ý v y s l o v i l a použil i d e u o h i e r a r c h i i č a s o v , ktorá predurčila celý ďalší v ý v o j teórie nevratných p r o cesov.
Nie m e n e j d ô l e ž i t é v ý s l e d k y z í s k a l BOGOĽUBOV i v k v a n t o v e j Štatistike. J e m u patrí zásluha za vytvo r e n i e d ô s l e d n ý c h a všeobecných m e t ó d v m i k r o s k o p i c k e j teórii t a k ý c h d ô l e ž i t ý c h f y z i k á l n y c h j a v o v , a k o j e s u p r a t e k u t o s t a s u p r a v o d i v o s t . V Sérii p r á c z o 40-tych ro kov, z a m e r a n ý c h t ý m t o p r o b l é m o m , BOGOĽUBOV r o z p r a c o v a l m e t ó d u približného d r u h o v é h o k v a n t o v a n i a , k t o r á v súčasnosti j e j e d n ý m zo základných aparátov kvantovej štatistiky. Logické rozpracúvanie aparátu druhého kvantovania v š t a t i s t i c k e j f y z i k e p r i r o d z e n e p r i v i e d l o N. N. B o g o ľ u b o v a k ú l o h á m k v a n t o v e j t e ó r i e poľa, z a o b e r a j ú c e j s a p o p i s o m i n t e r a k c i í e l e m e n t á r n y c h č a s t í c . Ním n a v r h n u t á a x i o m a t i c k á t e ó r i a k v a n t o v a n ý c h polí v y c h á d z a z matice rozptylu, k t o r á s a s k ú m a a k o funkcionál k l a s i c k ý c h p r í s p e v k o v k a s y m p t o t i c k ý m poliam a f u n k c i e , k t o r á u r č u j e zapnutie interakcie. Ďalej postuloval, ž e matica rozptylu musí vyhovovať základným fyzikálnym princípom, a k o s ú p o d m i e n k a u n i t a r i t y , r e l a t i v i s t i c k á kovariantnosť a príčinnosť. O s o b i t n e d ô l e ž i t ú úlohu p r i r o z p r a c ú v a n í p r i j a t e j s c h é m y h r a l a p o d m i e n k a p r í č i n n o s t i , p r e k t o r ú BOGO ĽUBOV n a š i e l n o v ú v š e o b e c n e j š i u f o r m u l á c i u . T e r a z j e táto podmienka všeobecne známa ako Bogoľubova p o d mienka mikropríčinnosti. V r á m c i t e ó r i e p o r ú c h BOGOĽUBOV u k á z a l , ž e m a t i c a rozptylu v o všetkých rádoch j e úplne určená prijatou s ú s t a v o u p o s t u l á t o v a ž e o b y č a j n ý Hamiltonov f o r m a lizmus teórie poľa j e možné ľahko získať z formalizmu m a t i c e r o z p t y l u . T a k t o p r v ý k r á t bola v y t v o r e n á a x i o m a t i c k á t e ó r i a p o r ú c h v k v a n t o v e j t e ó r i i p o ľ a . Hoci v y b u d o v a n i e a x i o m a t i c k e j t e ó r i e p o r ú c h s a m o o s e b e bolo v e ľ k ý m p r í n o s o m d o t e ó r i e poľa, bola t o l e n m a l á č a s ť c e l e j axiomatickej metódy. A n a l ý z a p r í č i n n o s t i a l o k á l n o s t i p r i v i e d l a N. N. BO GOĽUBOVA k z á v e r u , ž e t i e t o p o d m i e n k y v p o d s t a t e možno s f o r m u l o v a ť a k o p o d m i e n k y p r e v ý b e r t r i e d y z o všeobecnených funkcií, dovolených v k v a n t o v e j teórii p o ľ a . T á t o o k o l n o s ť dovolila zdokonaliť a x i o m a t i k u t e órie poľa a dokázať v j e j rámci tzv. disperzné vzťahy p r e amplitúdy rôznych procesov. R o z v í j a n í m BOGOĽUBOVÝCH ideí, p r e h l b o v a n í m d ô kazov a vyšetrovaním dôsledkov pre rôzne konkrétne procesy s a koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov zaoberali teoretici Spojeného ú s t a v u jadrových v ý s k u m o v v Dubne. V t o m č a s e boli t a m p r í t o m n í a a k t í v n e s a z ú č a s t ň o v a l i na v ý s k u m e v t e o r e t i c k e j s k u p i n e a k a d e m i k a BOGOĽUBOVA a j f y z i c i z Č e s k o s l o v e n s k a . T a k t o mali v e d e c k é v ý s l e d k y d o s i a h n u t é a k a d e m i k o m BOGOĽUBOVOM v k v a n t o v e j t e ó r i i p o ľ a n e s p o r n e b e z p r o s t r e d n ý a v e ľ k ý v p l y v na m y s l e n i e a r a s t m n o h ý c h n a š i c h t e o r e t i k o v - f y z i k o v a t i e ž na ď a l š í v ý v o j f y z i k y elementárnych častíc u n á s vôbec. V ý r a z n e s a t o p r e javilo napríklad v Bratislave, k d e dovtedy neexistovala t r a d í c i a v o f y z i k e č a s t í c . Docent RNDr. Milan PETRÄŠ, CSc., ( t e r a z n o s i t e ľ Š t á t n e j c e n y K l e m e n t a G o t t w a l d a ) pod v p l y v o m p r a c o v n e j a t m o s f é r y v L a b o r a t ó r i u t e o r e t i c k e j f y z i k y Spojeného ú s t a v u jadrových výskumov v D u b n e p o n á v r a t e na U n i v e r z i t u K o m e n s k é h o s a o b klopuje mladými fyzikmi, organizuje podľa vzoru a k a d e m i k a BOGOĽUBOVA a j e h o ž i a k o v v e d e c k y t v o r i v é semináre a týmto zakladá vlastne v ý s k u m f y z i k y ele m e n t á r n y c h č a s t í c ( h l a v n á úloha š t á t n e h o p l á n u č . 1-2-2) v B r a t i s l a v e . Ďalšími p r í k l a d m i s ú mnohí p r a ž s k í f y z i c i t e r a z pôsobiaci na K a r l o v e j univerzite, v o Fyzikálnom ú s t a v e ČSAV a v i n ý c h v e d e c k ý c h p r a c o v i s k á c h . To s v e d č í o t o m , ž e a k a d e m i k BOGOĽUBOV b e z p o c h y b y m á n e s m i e r n e v e ľ k ú z á s l u h u na p o v z n e s e n í č s . teoretickej fyziky. J e zakladateľom troch veľkých v e deckých š k ô l : v nelineárnej mechanike, š t a t i s t i c k e j f y z i k e a k v a n t o v e j t e ó r i i poľa. V y c h o v a l c e l ú g e n e r á c i u m a t e m a t i k o v a t e o r e t i c k ý c h f y z i k o v . Mnohí v e d e c k í p r a covníci s h r d o s ť o u a cťou h o p o v a ž u j ú z a s v o j h o u č i t e ľ a . Pod j e h o i d e o v ý m v e d e n í m s a v y v i n u l r a d v e d e c k ý c h k o l e k t í v o v v K y j e v e , Moskve, Dubne, N o v o s i b i r s k u , K i š i n e v e , S e r p u c h o v e a inde. J e h o v e d e c k ý p r í n o s h l b o k o ovplyvnil v ý v o j teoretickej fyziky v o svetovom meradle. V laboratóriách jadrových problémov a neutrónovej f y z i k y v S p o j e n o m ú s t a v e j a d r o v ý c h v ý s k u m o v v Dubne pracovala a a j teraz p r a c u j e skupina pracovníkov Ka t e d r y j a d r o v e j f y z i k y P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK. N a j c e n n e j š i e v ý s l e d k y dosiahli t í t o p r a c o v n í c i p r i h ľ a d a n í
monopolu Diraca na u r ý c h ľ o v a č i 70 g i g a e l e k t r ó n v o l t o v v Serpuchove. Experiment s a realizoval originálnou m e todikou — 6 fotonásobičmi s a registrovalo Čerenkovo žiarenie, v z n i k a j ú c e pri prechode vnútorného zväzku protónov v urýchľovači terčom-rádiátorom špeciálneho tvaru, vyhotoveného z taveného kremeňa. Predbežné v ý s l e d k y boli p r e d n e s e n é n a k o n f e r e n c i i v B a t á v i i ( U S A ) . Hľadané monopoly s a nepozorovali na úrovni účinného 2 p r i e r e z u 7,10—40 c m . P r á c a „Hľadanie monopolu Di r a c a " bola o d m e n e n á 2. c e n o u S p o j e n é h o ú s t a v u j a d r o v ý c h v ý s k u m o v v D u b n e r o k u 1973. V r o k o c h 1 9 6 5 — 1 9 7 1 spolupracovali n a š i odborníci v Laboratóriu neutróno v e j fyziky tohto ústavu na problematike „Alfa rozpad neutrónových rezonancií". V skupine ako p r v í pozoro v a l i a l f a r o z p a d j a d i e r 9 5 M o l y b d e n , 64 Z i n o k , 6 7 Zinok, 123 Tellur. Študovali c h a r a k t e r rozdelenia a l f a š í r o k a energetické s p e k t r u m alfa častíc, amitovaných z v y s o k o excitovaných s t a v o v jadier. Získané v ý s l e d k y pomohli určiť p a r a m e t r e optického potenciálu j a d i e r s presnos ť o u 0,5 % . P r á c a b o l a o h o d n o t e n á 1. c e n o u S p o j e n é h o ú s t a v u j a d r o v ý c h v ý s k u m o v v D u b n e r o k u 1970. V s ú časnosti spolupracujú naši odborníci n a riešení úlohy programu magnetického iskrového spektrometra -2-0170381-74, k d e p r a c u j e a j s k u p i n a p r a c o v n í k o v K a t e d r y j a d r o v e j f y z i k y P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK p o d v e d e n í m p r o f . RNDr. S e r g e j a USAČEVA, CSc., a z a L a b o r a tórium jadrových problémov Spojeného ústavu jadro v ý c h v ý s k u m o v v Dubne kolektív pod vedením prof. ŤAPKINA, d o k t o r a v i e d . V S o v i e t s k o m z v ä z e v y s o k o ocenili v e d e c k ú , o r g a n i z a č n ú a s p o l o č e n s k ú č i n n o s ť a k a d e m i k a N. N. BOGOĽ U B O V A . Udelili m u t i t u l H r d i n a s o c i a l i s t i c k e j p r á c e , L e n i n o v u c e n u a d v e š t á t n e c e n y . Bol v y z n a m e n a n ý štyrmi Leninovými radmi.
• Dňa 6. m á j a 1 9 7 6 p r i j a l r e k t o r U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o p r o f . MUDr. E m i l H U R A J , DrSc., s ď a l š í m i u n i v e r zitnými funkcionármi akademika Nikolaja Nikolajeviča BOGOĽUBOVA, r i a d i t e ľ a S p o j e n é h o ú s t a v u j a d r o v ý c h v ý s k u m o v v Dubne pri Moskve.
V srdečnej besede s a sovietsky host zaujímal o Štruk t ú r u univerzity, o vedeckovýskumnú, pedagogickú a vý chovnú prácu na Univerzite Komenského v Bratislave.
lUlllllilllllllllllilllllllinilllllllllllllllllllililllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllll
pRomócí e Dňa 21. m á j a 1 9 7 6 b o l i v a u l e Univerzity Komenského slávnostné p r o m ó c i e d o k t o r o v v i e d — DrSc., a k a n d i d á t o v v i e d — CSc. Doktori v i e d
N a L e k á r s k e j f a k u l t e UK o b h á j i l i v e d e c k ú h o d n o s ť d o k t o r a l e k á r s k y c h v i e d — p r o f . MUDr. K a r o l P O R A DOVSKÝ, CSc., d o c . MUDr. L e o p o l d POSPÍŠIL, CSc., MUDr. D u š a n ŽITŇAN, CSc. Kandidáti vied: Na Fakulte telesnej v ý c h o v y a športu U K obhájili v e
d e c k ú h o d n o s ť k a n d i d á t a p e d a g o g i c k ý c h v i e d — PhDr. K a r o l GLESK, P h D r . 2 e l m í r a PlSCHOVÄ, T i b o r S M A TUŠIK. Na Farmaceutickej fakulte U K obhájili hodnosť kandi
d á t a f a r m a c e u t i c k ý c h v i e d — RNDr. PhMr. J o z e f B L A ŽEK, RNDr. K a t a r í n a DUCKOVÄ, RNDr. Milan P EŠA K , RNDr. J á n R A K . N a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e UK o b h á j i l i v e d e c k é h o d n o s t i : kandidáta filozofických vied —
F r a n t i š e k MICHINA;
k a n d i d á t a s o c i o l o g i c k ý c h v i e d — PhDr. P a v e l TOMÁ ŠEK, I n g . Ľ u b o m í r V A C E K ; k a n d i d á t a h i s t o r i c k ý c h v i e d " — A n d r e j ČIRČ, P h D r . Z o l t á n PASTOR, P h D r . L e o p o l d SLOVÁK, P h D r . J u r a j VOJTEK, F r a n t i š e k P I L L ; k a n d i d á t a f i l o z o f i c k ý c h v i e d — P h D r . J o z e f BARTOŠ, P h D r . M a r t a P A T Á K O V Á , P h D r . J a r o s l a v PITRO, P h D r . Cecília SKALICKÁ; k a n d i d á t a p e d a g o g i c k ý c h v i e d — J á n BALÁZ, PhDr.
J á n GALLO, P h D r . J o z e f PŠENÄK, P h D r . J á n Ž A T K U LIAK; k a n d i d á t a p s y c h o l o g i c k ý c h v i e d — PhDr. V l a d i m í r ČERNÝ, P h D r . M i l a d a HARINEKOVÁ, K a r o l KOLLÁRIK, PhDr. Á l e n a POTAŠOVÁ, p r o m . p e d . E v a ŠÍMOVÁ; k a n d i d á t a v i e d o u m e n í — P h D r . M i r o n SISÄK. N a L e k á r s k e j f a k u l t e UK o b h á j i l i v e d e c k ú h o d n o s ť k a n d i d á t a l e k á r s k y c h v i e d — MUDr. Z o r i s l a v a BAKIČO-
V Á , MUDr. I v a n BALAZOVJECH, MUDr. M i k u l á š DANKO, MUDr. E u g e n
ĎUROVlC, MUDr. J a n a
ĎUROVIČOVÄ,
MUDr. O t o HAJZOK. MUDr. I m r i c h HUDEC. MUDr. E l e n a CHALUPOVÁ, MUDr. A l e x a n d e r JUHKO. MUDr. O s k a r KADLEC, MUDr. K a r o l KOREŇ, MUDr. P e t e r KUBISZ. MUDr. Daniel L l Š K A , MUDr. S t e f a n LITOMĚŘICKÝ, MUDr. D a g m a r MICHÁLKOVÁ, MUDr. O ľ g a MALIARIK O V Á , MUDr. B e r n a r d O H R Á D K A . MUDr M á r i a O S V A L DOVÁ, MUDr. Jazeí PAČJN, MUDr. L e o I'USZKAILER, MUDr. A n n a RANDUŠKOVÄ, MUDr. Milan SCHNIERER, MUDr. L a d i s l a v SOKOLÍK, MUDr. J o z e f STOJKOVIČ, MUDr. V l a d i m í r ŠKUTIL, MUDr. J á n ŠTENCL, MUDr. M a r t i n TVRDOŇ, MUDr. Milan UŠIAK, MUDr. T o m a n VROBEL, MUDr. Milan ZAVIAČIČ. N a P r á v n i c k e j f a k u l t e UK o b h á j i l i v e d e c k ú h o d n o s ť k a n d i d á t a p r á v n y c h v i e d — JUDr. V l a d i s l a v DAVID. N a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK o b h á j i l i v e d e c k é h o d nosti: kandidáta
fyzikálno-matematických vied
—
RNDr.
A l e n a BREŽNÁ, RNDr. F r a n t i š e k CULlK, RNDr. I v a n L E X A , RNDr. M á r i a LUKNÁROVÁ, RNDr. P a v o l MARUŠIAK, RNDr. Mi r on MEDVIĎ, RNDr. I n g . Milan NEDELK A , RNDr. A n n a NEUBRUNNOVÁ, RNDr. F r a n t i š e k Š I ŠOLÁK; k a n d i d á t a g e o l o g i c k ý c h v i e d — RNDr. R u d o l f H Ö L Z E R ; k a n d i d á t a g e o g r a f i c k ý c h v i e d — RNDr. F r a n t i š e k ZATKALlK; k a n d i d á t a c h e m i c k ý c h v i e d — I n g . M i r o s l a v ČAKRT, RNDr. R o m a n ČECH, RNDr. E v a K O Z Á K O V Á , RNDr. J o z e f KRCHO, I n g . J á n KRUPČIK, I n g . J o z e f POLONSKÝ, RNDr. L í v i a SMIRNOVA; k a n d i d á t a b i o l o g i c k ý c h v i e d — p r o m . b i o l ó g Milan LABUDA, RNDr. I n g . F r a n t i š e k NOVÁK, RNDr. K a r o l PACHINGER, p r o m . b i o l o g i č k a G a b r i e l a Š U T Á K O V Á . Na Ú s t a v e m a r x i z m u - l e n i n i z m u UK o b h á j i l i v e d e c k é hodnosti: kandidáta sociologických vied — prom. ped. Ľubomír BIČÍK, P h D r . J á n P OL IA K ; kandidáta historických vied — prom. právnik Slavo m í r HANZAL, PhDr. M i k u l á š KRCHO, RSDr. P a v o l P A PRČKA. Na B i o c h e m i c k o m ú s t a v e UK o b h á j i l i v e d e c k ú h o d n o s ť k a n d i d á t a c h e m i c k ý c h v i e d — I n g . S t a n i s l a v KRČMÁR. RNDr. J o z e f ORLICKÝ. Srdečne blahoželáme!
Videli sme K U B U V .júni u p l y n u l é h o r o k u na „ V e č e r o c h d r u ž b y " k o n a n ý c h p r i p r í l e ž i t o s t i CSS '75 s a p r v ý k r á t m e d z i g y m nastami z jedenástich zahraničných š t á t o v úspešne uviedli poslucháči Fakulty t e l e s n e j výchovy a š p o r t u UK s k l a d b o u „Domovine m o j e j " , k t o r á v P r a h e bola v y s o k o h o d n o t e n á a k o l e k t í v u a u t o r o v ( d o c . PhDr. H A TIAR, CSc., s s . FIALOVÁ, PELIKÁN a KESZÖCZE — u č i t e l i a na K a t e d r e t e ó r i e a d i d a k t i k y g y m n a s t i k y FTVŠ UK) udelili š t á t n e v y z n a m e n a n i e „Za z á s l u h y o v ý s t a v b u " . Dlhé t ý ž d n e t v o r b y a ť a ž k é d n i n á c v i k u boli z a slúžené a vyhodnotené a prišla i odmena, k t o r ú nikto nečakal... Na t ý c h t o „ V e č e r o c h d r u ž b y " p r e d s t a v i t e l i a k u b á n s k e j t e l o v ý c h o v n e j o r g a n i z á c i e INDER v i d e l i v y s t ú p e n i a č e s koslovenských gymnastických skupín, z ktorých jednu p o z v a l i n a n á v š t e v u K u b y . Ü V ČSZTV v P r a h e rozhodol, ž e v y v o l e n o u s k u p i n o u b u d ú p o s l u c h á č i FTVŠ UK z B r a t i s l a v y p r e ich ú s p e š n é v y s t ú p e n i e v P r a h e . O k r e m n a šich poslucháčov navštívili Kubu a j gymnastické s k u p i n y z o ZSSR, NDR a BĽR p r i p r í l e ž i t o s t i 15. v ý r o č i a založenia k u b á n s k e j t e l o v ý c h o v n e j o r g a n i z á c i e . K u b a — e x o t i c k ý š t á t , v z d i a l e n ý 1 0 000 k i l o m e t r o v od n a š e j vlasti a p r e d s a t a k blízky. Blízky s v o j í m b o j o m proti americkým vykorisťovateľom, bojom, k t o r ý víťazne d o v ŕ š i l i 1. j a n u á r a 1959 a o d t o h t o d ň a n a s t ú p i l i c e s t u budovania socializmu. Kto b y s a netešil vidieť K u b u ? Do o d c h o d u n a K u b u n á s č a k a l a t v r d á p r á c a : v ý b e r p o s l u c h á č o v - g y m n a s t o v ( z o s e m d e s i a t i c h , k t o r í cvičili v P r a h e , bolo t r e b a v y b r a ť iba t r i d s a ť o s e m ) ; m u s e l i s a zohľadniť k r i t é r i á n i e l e n v ý k o n n é , a l e i š t u d i j n é , a k o a j ideovo-politické. S ú d r u ž k y FIALOVÁ, ŠIMONEKOVÄ a s . PELIKÁN m u s e l i p r e p r a c o v a ť s k l a d b u a u p r a v i ť na m e n š í p o č e t g y m n a s t o v , a k o a j s a m o t n ý n á c v i k , t r é ningy a sústredenia, a b y výkonnosť bola čo n a j v y š š i a . Pri t e j t o p r á c i s i k a ž d ý u v e d o m o v a l , či u č i t e ľ a l e b o študent, ž e Kuba nebude výletom, ale počas 17-denného pobytu musíme reprezenovať našu vlasť, našu univerzitu a našu fakultu výkonmi i spoločensky. A k e ď 12. f e b r u á r a 1976 n a s t u p o v a l o d o l i e t a d l a 3 8 š t u d e n t o v pod v e d e n í m doc. PhDr. J . HRČKU, CSc., p r o d e k a n a FTVŠ na UK a v e d ú c e h o K a t e d r y t e ó r i e a d i d a k t i k y , k d e s k l a d b a v z n i k l a a s . FIALOVEJ, j e d n e j z a u t o r o v s k l a d b y , v š e t c i s m e s i u v e d o m o v a l i , ž e podľa n á s — p á r ľudí, b u d ú n a K u b e p o s u d z o v a ť v y s p e l ú č e s k o s l o v e n s k ú telovýchovu. Kubánski hostitelia n á m v ý b o r n e zabezpečili t r é n i n g y pre najlepšie vystúpenie a postarali s a o kvalitné u b y tovanie, s t r a v u a dopravu. T r é n i n g y i v y s t ú p e n i a s a konali v a r e á l i „Ciudad d e p o r t i v a " , č o z n a m e n á š p o r t o v é m e s t o , čo n i e j e iba doslovným prekladom, ale skutočnosťou, k t o r ú s m e m y š p o r t o v c i s o z á v i s ť o u o b z e r a l i . Moderná k r y t á h a l a s k l i m a t i z a č n ý m z a r i a d e n í m s k a p a c i t o u 1 8 000 d i v á k o v v p r e k r á s n o m p a r k u s t r o p i c k o u zeleňou, t r o m a p l a v e c k ý m i bazénmi, 2 telocvičňami, ľahkoatletickým a r e álom a množstvom volejbalových, tenisových a b a s k e t b a l o v ý c h i h r í s k , a v t e j t o h a l e s m e cvičili. V š e t c i s m e s povzdychom vraveli: toto b y malo b y t u nás na f a kulte, toto b y s m e potrebovali nielen my, ale celá B r a tislava. Vďaka tomuto športovému mestečku s m e s a v ňom cítili a k o d o m a ; d a r i l i s a n á m t r é n i n g y i v y s t ú p e n i a . Ť a ž k o u h á d n u ť k o ľ k í K u b á n c i n á s v i d e l i cvičiť. Na K u b e < • -
Ö :
• '
"J
Alma mater — Havanská univerzita.
v s t u p na t r é n i n g y , v y s t ú p e n i a , a k o a j na v š e t k y š p o r t o v é p o d u j a t i a j e z a d a r m o , t a k ž e o d i v á k o v nebola núdza. Z t r o c h v y s t ú p e n í na K u b e d v e v y s i e l a l a i t e l e vízia. Na o t á z k y : a k o s t e s a páčili, d á s a iba p o v e d a ť — p á čili s m e s a a boli s m e m e d z i n a j l e p š í m i — a t o j e pocit, p r e k t o r ý bolo hodno r o b i ť a t r é n o v a ť t o ľ k é dni p r e d P r a h o u , p r e d Kubou, a k o a j p o č a s p o b y t u na n e j . A v š a k nielen t r é n i n g y a v y s t ú p e n i a boli n a š o u n á p l ňou dňa. Vo voľnom č a s e s a hodnotne o n á s postarali n a š i h o s t i t e l i a z INDER-u a p r e d o v š e t k ý m členovia CDR ( V ý b o r y n a o c h r a n u r e v o l ú c i e ) , k t o r í mali n a d nami p a t r o n á t ; im v ď a č í m e , ž e s m e z H a v a n y a okolia v i d e l i toľko, k o ľ k o s m e č a s o v é z v l á d l i vidieť. Oboznámili s m e s a s k u b á n s k y m š k o l s t v o m , m o d e r n o u v ý s t a v b o u m e s t a , p a r k o m Lenina, s bohatou zoologickou záhradou, obdivovali s m e Národné múzeum, Hemingw a y o v o m ú z e u m , v i d e l i s m e p r e d s t a v e n i e v Národnom divadle, k ú p a l i s m e s a v mori, boli s m e na p l á ž a c h blízo Havany a i na j e d n e j tzv. „Varadere" — n a j k r a j š e j p l á ž i s v e t a , v z d i a l e n e j 160 k i l o m e t r o v o d h l a v n é h o mesta. V p r v o m r a d e p r e v š e t k ý c h bolo v e ľ k o u cťou p r i j a t i e na Ú s t r e d n o m v ý b o r e CDR j e h o h l a v n ý m i činiteľmi, spoločné posedenie s kultúrnym programom, vzájomnou výmenou darčekov a ako to u ž medzi priateľmi b ý v a — zaspievali s m e si spolu n a š e i k u b á n s k e pesničky. V e ľ a s m e videli, v e ľ a p o č u l i a v e ľ a prežili, a v š a k m ô ž e m e povedať, ž e o k r a j i n e , o k t o r e j iba č í t a š a p o č u j e š , m á š i b a p r e d s t a v y . To, čo k r a j i n e d á v a r á z — t o s ú ľudia. O ľ u ď o c h s a d á čítať, m o ž n o s nimi s y m p a t i z o vať, a l e v z á c n e j e ich poznať. A m y v š e t c i s m e š ť a s t n í , ž e nám bola daná možnosť s kubánskymi ľuďmi s a bliž š i e spoznať. Nadviazali s m e p r i a t e ľ s t v á , v e ď K u b á n c i , i k e ď t o z n i e p a r a d o x n e , m a j ú s n a m i — Slovanmi v e ľ a spoločného: srdečnosť, obetavosť, pohostinosť a v e s e losť — t o t o s ú v l a s t n o s t i , k t o r é m u s i a k a ž d é h o podmaniť. A č o j e n a nich n a j k r a j š i e : ich v l a s t e n e c t v o , ich r a d o s ť , ž e ž i j ú v slobodnom š t á t e , ich oduševnenie budovať s v o j u v l a s ť a ich n e z l o m n á v i e r a a d ô v e r a , k t o r é n a k a ž d o m k r o k u p r e j a v u j ú Fidelovi CastrovL Neboli s m e na j e d i n o m s p o l o č n o m p o s e d e n í , k t o r é b y n e s k o n č i l i spevom „Viva Fidel", spevom, p r i k t o r o m i m šťastím s v i e t i a oči a t v á r e . Ťažko s a nám odchádzalo z Kuby, v š e t c i s m e r o z m ý š ľali n a d t ý m , či s n á ď e š t e n i e k e d y u v i d í m e t e n t o m a l ý , k r á s n y a exotický k ú s o k zeme, k r á s n y s v o j í m ľudom, prírodou a architektúrou. A l e odchádzali s m e s pocitom dobre vykonanej práce. Veď najväčšou odmenou p r e n á s boli s l o v á s . TAPIU, v e d ú c e h o č i n i t e ľ a INDER-u, k e ď povedal, ž e k u b á n s k a m a s o v á telesná v ý c h o v a s a b u d e uberať p r á v e našou, československou cestou, k t o r ú s m e m y prezentovali. A za tento úspech patrí v ď a k a v š e t k ý m u č i t e ľ o m a š t u d e n t o m FTVŠ UK, k t o r í s a podieľali na t v o r b e a r e a l i z á c i i s k l a d b y „DOMOVINE MOJEJ". Elena S t r e š k o v á
Užitočná návšteva • Dňa 13. m á j a 1976 O r t o p e d i c k ú k l i n i k u L e k á r s k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v Bratislave navštívili pracovníci O r t o p e d i c k e j k l i n i k y L e k á r s k e j f a k u l t y Univer z i t y M a r t i n a L u t h e r a v Halle. Delegácia ô s m i c h nemec k ý c h odborníkov, k t o r ú viedol p r o f . MUDr. Hanns-Rolf MATTNER. DrSc., r o k o v a l a s v e d ú c i m O r t o p e d i c k e j kli n i k y LF UK p r o f . MUDr. Emilom HURAJOM, DrSc., a ko l e k t í v o m k l i n i k y o v ý s k u m n ý c h úlohách v o b l a s t i ortopé d i e a t r a u m a t o l ó g i e končatín s možnosťou spoločného r i e š e n i a o t á z o k v oblastiach, a k o s ú : p o h y b minerálnych solí v s k e l e t e , o d v á p n e n i e c h r b t i c e a j e j liečba, n á d o r o v é ochorenie k o s t í a kibov a t ď . Nemeckí h o s t i a s a o s o b i t n e z a u j í m a l i o model t o t á l n e j p r u t é z y b e d r o v é h o kíbu p r o f . HURAJA. k t o r ý s a v y v í j a a s k ú š a v r á m c i š t á t n e h o plánu v ý s k u m u SSR. Na v e d e c k ý c h a odborných p r e d n á š k a c h s a z ú č a s t n i l i a j ortopédi zo Západoslovenského k r a j a .
JUBILEÁ Dňa 30. m á j a 1976 o s l á v i l 5 0 r o k o v p r o f . P h D r . J o z e f KURIČ, CSc., v e d ú c i K a t e d r y p s y c h o l ó g i e P e d a g o g i c k e j fakulty Univerzity Komenského v Trnave (na sním ke). Jubilant a k o vysokoškolský pedagóg pôsobí v y š e dvadsať rokov, viac rokov bol t a j o m n í k o m k a t e d r y a o d r o k u 1 9 6 1 j e v e d ú c i m k a t e d r y . Mnoho r o k o v p r e d nášal všeobecnú a vývinovú psychológiu. V posledných rokoch s a prevažne o r i e n t u j e na onto'genetickú p s y chológiu. A j v e d e c k o v ý s k u m n á a publikačná činnosť j u bilanta s a zameriava n a o t á z k y psychológie dieťaťa a mládeže. , Pedagogicky pôsobí v o v š e t k ý c h f o r m á c h štúdia, p r i čom osobitnú pozornosť v e n u j e postgraduálnemu š t ú diu učiteľov. Jeho prednášky, semináre a konzultácie s ú na v y s o k e j ideologickej i odbornej úrovni, patrí m e dzi n a j ú s p e š n e j š í c h pedagógov n a fakulte. O k r e m v y u č o v a c e j povinnosti pôsobí tiež a k o p r e d s e d a komisií pri diplomových skúškach, štátnych záverečných s k ú š kach, predsedá pri obhajovaní diplomových prác, j e členom rigoróznej komisie. P r o f . KURIČ s a p o d i e ľ a n a p r í p r a v e š t u d i j n e j l i t e r a t ú r y zo psychológie. Z j e h o učebných textov, učebníc a iných publikácií poslucháči učiteľských prípraviek š t u d u j ú u ž v y š e dvadsať rokov. V ostatných rokoch pripravoval u č e b n é t e x t y zo psychológie žiaka, dospie vania a adolescencie. A k o vedúci k a t e d r y vytvoril dob r é podmienky p r e modernizáciu vyučovania a nielen sám aplikuje v o vyučovacom procese najnovšie odbor né a d i d a k t i c k é p r o s t r i e d k y , a l e v e d i e k t o m u a j v š e t k ý c h u č i t e ľ o v k a t e d r y . Má v y n i k a j ú c e z n a l o s t i v o s v o j o m odbore, založené n a dlhoročnej praxi, sústavnom štúdiu, s y s t e m a t i c k e j v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti a publikačnej práci. V centre jeho výskumného zamerania s ú výskumy vývinu umeleckých schopností u detí a mládeže, prob lematika autokreácie z hľadiska formovania osobnosti dieťaťa a dospelého človeka. V ý s l e d k o m j e h o v e d e c k o v ý s k u m n e j práce s ú mnohé publikácie v o f o r m e vedeckopopulárnych štúdií a knižných monografií. Jubilant s a aktívne zúčastňuje na medzinárodných vedeckých podujatiach, sympóziách, konferenciách a zjazdoch. Spolupracuje s viacerými inštitúciami a vedcami n a j m ä v s o c i a l i s t i c k ý c h š t á t o c h . Na f a k u l t e bol š t y r i r o k y p r o d e k a n o m p r e v e d e c k o v ý s k u m n ú činnosť, j e a k t í v n y a k o lektor v s t r a n í c k y c h orgánoch, bol v o v i a c e r ý c h o b d o b i a c h v o l e n ý d o v ý b o r u ZO KSS, j e p r e d s e d o m C e l o š k o l s k é h o v ý b o r u ZČSSP. Za s v o j u d l h o r o č n ú č i n n o s ť d o s t a l v i a c e r o u z n a n í , j e nositeľom titulu Vzorný učiteľ, p a m ä t n e j medaily uni verzity, ako a j mnohých ocenení.
Dňa 5 . j ú n a 1976 o s l á v i l 5 0 r o k o v d o c . P h D r . I v a n SERDULA, CSc., č l e n K a t e d r y r u s k é h o j a z y k a a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Brati slave (na snímke). J u b i l a n t p r e d n á š a na f a k u l t e d e j i n y r u s k e j l i t e r a t ú r y , jeho pedagogické a poiitickovýchovné pôsobenie na po slucháčov j e na v y s o k e j úrovni. Z oblasti literatúry s a v e n u j e výskumu problematiky „naturálnej školy". Z t e j t o o b l a s t i z í s k a l v r o k u 1967 v e d e c k ú h o d n o s ť k a n d i d á t a v i e d — CSc., r o k u 1 9 7 0 b o l m e n o v a n ý z a d o c e n t a . D o c e n t SERDULA o d v s t u p u d o KSČ r o k u 1948 n e ustále p r a c u j e v rozličných straníckych, akademických i spoločenských funkciách. Viac období pracoval a k o č l e n v ý b o r u ZO KSS, b o l p r e d s e d o m i p o d p r e d s e d o m , a k t i v i s t o m O b V KSS, MsV KSS, ÚV KSS a ď a l š í c h . Na v š e t k ý c h p o s t o c h , k t o r é z a s t á v a l i v s ú č a s n o s t i z a stáva p r e j a v u j e s a ako teoreticky vyspelý, skúsený, z á sadový a bez ohľadu na vlastný č a s a osobné z á u j m y
d ô s l e d n e p r e s a d z u j e r e a l i z á c i u p o l i t i k y KSČ v ž i v o t e f a k u l t y i mimo n e j . A k o prodekan a zároveň podpred s e d a ZO KSS s a p o d i e ľ a l n a u p l a t ň o v a n í p r i n c í p o v k á d r o v e j p o l i t i k y s t r a n y m e d z i u č i t e ľ m i i š t u d e n t m i . Pod j e h o vedením vypracovali plán komunistickej výchovy na f i l o z o f i c k e j f a k u l t e , podobne a j plán ideologickometodologických seminárov učiteľov. Okrem s t r a n í c k e j p r á c e p ô s o b i l a k o a k t i v i s t a S Ü V ZČSSP a a k o p r e d s e d a j e h o literárnej sekcie s a zaslúžil o s ú s t a v n é zvyšovanie kvalifikácie učiteľov ruského jazyka organizovaním s y m pózií, s e m i n á r o v a k o n f e r e n c i í o r u s k e j a s o v i e t s k e j literatúre. J e podpredsedom komisie p r e r u s k ý jazyk a l i t e r a t ú r u Ü V ZČSSP v P r a h e , p o d p r e d s e d o m A s o c i á c i e r u s i s t o v n a S l o v e n s k u , bol a j e č l e n o m v i a c e r ý c h e d i č ných rád, redakčných rád. Za d o t e r a j š i u p e d a g o g i c k ú , v e d e c k o v ý s k u m n ú , p o l i tickú a v e r e j n o p r o s p e š n ú p r á c u dostal viacero uznaní. J e nositeľom pamätných medailí univerzity, čestných u z n a n í ZČSSP, p a m ä t n e j m e d a i l y p r i p r í l e ž i t o s t i 50. v ý r o č i a KSČ, a k o a j ď a l š í c h o c e n e n í .
Dňa 25. j ú n a 1976 o s l á v i 5 5 r o k o v p r o f . Ing. M i l o s l a v JIRGES. DrSc., r i a d i t e ľ Ú s t a v u m a r x i z m u leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave (na snimke). J u b i l a n t p o u k o n č e n í v y s o k e j š k o l y p r a c o v a l n a Mi nisterstve zahraničného obchodu v Prahe, k d e vykoná val mnoho dôležitých funkcií, predsedal rozličným k o m i s i á m v ČSSR i v z a h r a n i č í , n e s k ô r p r a c o v a l n a ú s e k u vnútorného obchodu ako riaditeľ Hlavnej správy. Svoje pôsobenie v praxi vždy s p á j a l s pedagogickou činnos ť o u na v y s o k e j š k o l e a tiež s v e d e c k o v ý s k u m n o u p r á c o u . P r a c o v a l a k o e x t e r n ý u č i t e ľ n a SVST. o k r e m t o h o prednášal v robotníckych prípravkách 1 na stranlck-j škole. Zaoberal s a vedeckovýskumnou činnosťou v o d b o r e p o l i t i c k e j ekonómie, p r e d o v š e t k ý m *a zameral na o t á z k y s f é r y o b e h u r e p r o d u k č n é h o p r o c e s u . Na S V S l bol vedúcim k a t e d r y p o l i t i c k e j e k o n ó m i e . T e o r e t i c k é práce jubilanta s ú používané ako študijná pomôcka p r e študentov a ašpirantov, s ú uznávané vedeckými pracov n í k m i , k t o r í s a z a o b e r a j ú touto 1 p r o b l e m a t i k o u a p o z i t í v n e ich hodnotia i v e k o n o m i c k e j oblasti p r a x e . V r o k u 1970 b o l p r o f . JIRGES m e n o v a n ý z a r i a d i t e ľ a Ú s t a v u m a r x i z m u - l e n i n i z m u UK s ú l o h o u ú s t a v v y b u dovať. Pod j e h o v e d e n í m ú s t a v plní ú s p e š n e s v o j e po slanie v oblasti pedagogickej, vedeckovýskumnej i pol i t i c k o v ý c h o v n e j . Činnosť ú s t a v u o r i e n t u j e v o v š e t k ý c h oblastiach tak, a b y zabezpečoval realizáciu politiky s t r a n y a a b y všetci pracovníci s a angažovali za politiku KSČ. V p e d a g o g i c k o m p r o c e s e p r i v ý u č b e p o l i t i c k e j ekonómie medzi poslucháčmi v y s t u p u j e u neho do popredia popri odborných pohľadoch i politickovýchovný. V ý u č b u politickej ekonómie ú z k o s p á j a s výkladom p o l i t i k y KSČ a s t r a n í c k y c h u z n e s e n í , č o m á n a p o s l u cháčov úspešný vplyv. P u b l i k a č n á č i n n o s ť p r o f . JIRGESA s a v y z n a č u j e v ý raznou politickou angažovanosťou, čoho svedectvom j e v e ľ a statí v odbornej ekonomickej literatúre, v s t r a n í c k e j tlači, a k o a j v iných periodikách, rozhlase a t e l e v í z i i . A k o v ý z n a m n ý o d b o r n í k bol v l á d o u ČSSR d e l e g o v a n ý za člena V e d e c k e j r a d y Medzinárodného ú s t a v u ekonomických problémov s v e t o v e j socialistickej s ú s t a v y R V H P v M o s k v e . A k o z á s t u p c a ČSSR s a z ú č a s t n i l n a s v e t o v o m k o n g r e s e e k o n ó m o v v r o k u 1974 v B u d a p e š t i . J e č l e n o m n á r o d o h o s p o d á r s k e j k o m i s i e ÚV KSČ, v e d ú c i l e k t o r s k e j s k u p i n y a l e k t o r Ú V KSS, č l e n V y s o k o š k o l s k e j k o m i s i e MsV KSS v B r a t i s l a v e , č l e n Š t á t n e h o v ý boru p r e udeľovanie Š t á t n e j ceny Klementa Gottwalda, z a s t á v a v ý z n a m n é f u n k c i e v k o l é g i á c h S A V a ČSAV, j o p r e d s e d o m a členom mnohých odborných komisii, v e deckých rád, a k o a j redakčných rád. J e autorom viace r ý c h knižných prác, statí, článkov, recenzií, posudkov. Celá j e h o v e d e c k o v ý s k u m n á a p u b l i k a č n á činnosť v y c h á d z a z p o t r i e b h o s p o d á r s k e j p o l i t i k y KSČ a m á p r e važne vedecký charakter. ,
Za s v o j u d o t e r a j š i u d l h o r o č n ú č i n n o s ť d o s t a l m n o ž s t v o vyznamenaní a ocenení. J e nositeľom š t á t n e h o v y z n a m e n a n i a Za z á s l u h y o v ý s t a v b u , P a m ä t n e j m e d a i l y k 25. v ý r o č i u z a l o ž e n i a RVHP, p a m ä t n ý c h m e d a i l í SNP, m e d a i l í k v ý r o č i u F e b r u á r a , k v ý r o č i u KSČ, a k o a j ď a l š í c h medailí, č e s t n ý c h o d z n a k o v , z á p i s u v k n i h e c t i K V KSS a i n ý c h u z n a n í .
k y u morálne vyspelých členov strany. Zastával viacero s t r a n í c k y c h f u n k c i í na ú r o v n i ZO KSS a CZV KSS Uni v e r z i t y K o t n e n s k é h o a inde. R o v n a k o k l a d n e s a d á h o d notiť a j j e h o p r á c a v o v e d e n í f a k u l t y ( p r o d e k a n , č l e n v e d e c k e j r a d y ) . Za s v o j u p r á c u bol doc. ŠMOGROVIČ v r o k u 1972 v y z n a m e n a n ý p a m ä t n o u m e d a i l o u UK a ďalšími uznaniami.
Dňa 2. j ú l a 1976 z a v ŕ š i 50 r o k o v s v o j h o ž i v o t a doc. Dr. PhMr. J u raj KRÄTSMÁR-ŠMOGROVIČ, CSc., z á s t u p c a v e d ú c e h o K a t e d r y anorganickej a organickej ché m i e F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y UK v Bratislave (na snímke). Jubilant od skončenia vysokoškolského farmaceutic k é h o š t ú d i a v r o k u 1949 p r a c u j e a k o v y s o k o š k o l s k ý u č i teľ v odbore „anorganická chémia", v ktorom s a po stupne pedagogicky a odborne kvalifikoval. Spočiatku p r a c o v a l n a L e k á r s k e j f a k u l t e UK — o d b o r š t ú d i a f a r m á c i e a po z r i a d e n í F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y UK j e o r ganicky spätý s rozvíjaním farmaceutického vysoko š k o l s k é h o š t ú d i a na S l o v e n s k u . S v o j u c e l ú d o t e r a j š i u prácu plne využíval v prospech všestranného rozvoja štúdia farmácie, a to t a k v o s v o j o m vednom odbore, výučbe a výchove, ako a j v koncepčnej t v o r i v e j práci pri budovaní fakulty. V y š e 25-ročná ú s p e š n á p e d a g o g i c k o - v ý c h o v n á p r á c a doc. ŠMOGROVIČA j e v ý s l e d k o m a p e s t r o u m o z a i k o u j e h o spoločenskej sebarealizácie, osobitného vzťahu a talentu pre pedagogickú prácu. V e d e c k o v ý s k u m n á p r á c a doc. ŠMOGROVIČA j e s p o j e ná s m o d e r n o u a n o r g a n i c k o u p r o b l e m a t i k o u v ý s k u m u . k o o r d i n a č n ý c h zlúčenín, s p o č i a t k u b e r ý l i a a n e s k ô r m e di ( p o s l e d n ý c h v y š e 15 r o k o v ) . Pod j e h o o d b o r n ý m v e d e n í m vznikol na k a t e d r e p e r s p e k t í v n y v ý s k u m n ý k o l e k t í v . Doc. ŠMOGROVIČ j e z o d p o v e d n ý m r i e š i t e ľ o m š t á t n e j v ý s k u m n e j úlohy z oblasti vzniku a štúdia vlastnosti karboxylátomeďnatých komplexov s organic k ý m i l i g a n d m i . Rozsah v y k o n a n e j v e d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e doc. ŠMOGROVIČA r e p r e z e n t u j e v y š e 6 0 p ô v o d ných experimentálnych prác, celý r a d odborných p r e d nášok prednesených na vedeckých konferenciách do ma i v zahraničí, ako a j iné práce vedeckého a o d b o r ného c h a r a k t e r u . T r e b a z v l á š ť z d ô r a z n i ť podiel doc. ŠMOGROVIČA n a r o z v í j a n í t r v a l ý c h f o r i e m s p o l u p r á c e b r a t i s l a v s k ý c h anorganických chemikov s vedcami zo Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických štátov. P r i p o s u d z o v a n í c e l k o v e j č i n n o s t i doc. ŠMOGROVIČA treba spomenúť jeho aktivitu a trvalú angažovanosť pri rozvíjaní politického a spoločenského života f a k u l t y a k a t e d r y . J e h o p o l i t i c k á p r á c a j e ú z k o s p o j e n á s ROH. J e j e d n ý m zo spoluzakladateľov f a k u l t n e j o d b o r o v e j organizácie a takmer j e j trvalým funkcionárom. Vysoko p o z i t í v n e tre'ba h o d n o t i ť p r á c u doc. ŠMOGROVIČA, a k o p r e d s e d u ZV ROH v r o k o c h 1972—1974, k e ď s v o j u b o h a t ú p o l i t i c k ú a o d b o r á r s k u p r a x potižil v p r o s p e c h a k t i v i z á c i e o d b o r á r s k e h o ž i v o t a na f a k u l t e . V t o m i s t o m o b d o b í bol a j č l e n o m CUV ROH UK. J u b i l a n t j e č l e n o m KSČ od r o k u 1953 a p a t r í m e d z i a n g a ž o v a n ý c h , p o l i t i c
Dňa 26. j ú l a 1976 o s l á v i 5 5 r o k o v p r o f . JUDr. Michal BOGÄR, d e k a n P e d a g o g i c k e j f a k u l t y Uni verzity Komenského v Trnave (na snímke). Jubilant pochádza z 9-člennej rodiny poľnohospodár s k e h o r o b o t n í k a , k t o r ý p r a c o v a l na v e ľ k o s t a t k o c h v Ma ď a r s k u ; v r o k u 1948 s a p r e s í d l i l na S l o v e n s k o . Od r o k u 1945 bol č l e n o m K o m u n i s t i c k e j s t r a n y Maďarska, n e s k ô r — p o p r e s í d l e n í od r o k u 1948 j e členom KSČ. J u bilant s a pôvodne vyučil za typografa, neskôr absolvo v a l k u r z p r a c u j ú c i c h p r e p r í p r a v u na v y s o k é š k o l y . P r á v n i c k ú f a k u l t u UK ukončil r o k u 1953. Od z a č i a t k u s v o j e j č i n n o s t i na v y s o k e j š k o l e z a m e r i a v a s v o j o d b o r n ý z á u j e m na v y u č o v a n i e o b č i a n s k e j výchovy. Z t e j t o oblasti napísal viacero odborných š t ú dií i h a b i l i t a č n ú p r á c u . Od r o k u 1970 j e p r o f e s o r o m p r e teóriu vyučovania občianskej výchovy. V s t r a n í c k e j práci z a s t á v a l v i a c e r o f u n k c i í , bol t a j o m n í k o m MO KSS na Kolibe v B r a t i s l a v e , p r e d s e d o m ZO KSS n a p r á v n i k e j f a k u l t e , p r e d s e d o m ZO KSS n a V y s o k e j š k o l e p e d a g o g i c k e j , č l e n o m MsV KSS v B r a t i s l a v e , 8 r o k o v b o ! č l e n o m p r e d s e d n í c t v a K V KSS v B r a t i s l a v e . Z a s t á v a u ž d l h é r o k y a j a k a d e m i c k é f u n k c i e , bol p r o d e k a n o m VŠP. zástupcom riaditeľa Pedagogického inštitútu p r e m a ď a r s k é o d d e l e n i e v B r a t i s l a v e , j e v e d ú c i m k a b i n e t u na f a k u l t e , j e d e k a n o m f a k u l t y . J e č l e n o m k o m i s i e MŠ SSR pre občiansku výchovu postgraduálneho štúdia a štúdia popri z a m e s t n a n í , od r o k u 1972 p r e d s e d o m KV ZČSSP. Celý ž i v o t p r o f . BOGÄRA j e n a p l n e n ý h ú ž e v n a t o u p o litickou prácou. S v o j e p e v n é m a r x i s t i c k é názory p r e sadzuje a j vo s v o j e j pedagogickej a vedecko-odbornej p r á c i . Z p o v e r e n i a MŠ SSR p r a c u j e u ž n i e k o ľ k o r o k o v na e x p e r i m e n t á l n o m v y u č o v a n í o b č i a n s k e j v ý c h o v y na P e d a g o g i c k e j f a k u l t e UK v T r n a v e . V e d i e a u s m e r ň u j e výučbu tohto predmetu a z t e j t o oblasti napísal a j u č e b n i c u „Spoločenské a š t á t n e z r i a d e n i e ZSSR". V y z n a č u j e s a vedeckou erudíciou, c h a r a k t e r i z u j e j u t v o r i v ý samostatný prístup k riešeniu otázok, opierajúci s a o dôslednú znalosť literatúry, a k o a j rozsiahle osob n é s k ú s e n o s t i z p e d a g o g i c k e j p r á c e na v y s o k e j š k o l e . Za s v o j u d o t e r a j š i u d l h o r o č n ú p e d a g o g i c k ú , v e d e c k o výskumnú, politickú a organizátorskú prácu dostal v i a c e r o v y z n a m e n a n í a uznaní. J e n o s i t e ľ o m š t á t n e h o v y z n a m e n a n i a Za v y n i k a j ú c u p r á c u , m e d a i l y k 50. v ý r o č i u založenia KSČ, z l a t e j m e d a i l y U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o , p a m ä t n e j m e d a i l y k 25. v ý r o č i u F e b r u á r a , a k o a j ď a l š í c h našich a sovietskych vyznamenaní.
GRATULUJEME V m e s i a c o c h j ú n i , j ú l i a a u g u s t e 1976 o s l a v u j ú o k r ú h l e j u b i l e á títo' u č i t e l i a a p r a c o v n í c i U n i v e r z i t y K o m e n ského v Bratislave: • R e k t o r á t a ú s t a v y — I n g . J a r o s l a v KALUŠ, O ľ g a MAČIČKOVÄ, Ing. I g n á c OPRALA, RNDr. V a l é r i a POD HRADSKÁ, J á n SEKERA, M a r g i t a BOROŠOVÄ; • Fakulta t e l e s n e j výchovy a športu — Anna JANOTOVÄ, Z d e n e k TOMEČEK; • F i l o z o f i c k á f a k u l t a — M a r t a TOMČÁNIOVÁ, PhDr. P r i s k a KOMOVÄ; • F a r m a c e u t i c k á f a k u l t a — K a r o l ADAMKOVICS, d o c . R N D r . P h D r . D i o n ý z GEORCH, CSc., Mária STRADIOTOVA; • l e k á r s k e f a k u l t y — d o c MUDr. M i k u l á š TOLDY, CSc , doc. MUDr. V í ť a z o s l a v POHL, CSc., MUDr. A n n a P A -
KANOVÄ, H e r m í n a STANEKOVÁ. Emília ŠUNOVÄ. L a d i s l a v HAJZUK, MUDr. J á n ZELINA. CSc.. J a n a DAROVCOVÄ, J o z e f ČlK, doc MUDr. J á n GVOZDJÄK. DrSc., doc. MUDr. L a d i s l a v KUZELA, DrSc., doc. MUDr. E d u a r d PEKAROVIČ, CSc., MUDr. E u g e n HOR NIAK, CSc., Mária HOLÁ, doc. MUDr. A u g u s t i n BAR DOS, CSc., MUDr. A l o j z HASJK. M á r i a ORBANOVÁ: • V o j e n s k á k a t e d r a — p p l k . V l a d i m í r VOJTECH; • Ústredná správa študentských domovov a jedální — Z u z a n a TAKÄČOVÁ, J á n PAVLAČKA, Š t e f á n i a VESE LÁ, Emília CIVAŇOVÁ, Mária JAKUBALOVA K a t a r í na ŠČEPANOVA, Mária KOVÁČOVA. P e t e r CHLUPK V G e j z a PELLER. V i l i a m KRUPANSKÝ. A l ž b e t a S I I N CHI.ÁKOVÁ. Helena CTGANĽKOVA. T IM4 1 — L A b l TOVÁ, Michal ČINRE.
Socialistická súťaž Ú s t r e d n á s p r á v a š t u d e n t s k ý c h d o m o v o v a j e d á l n í UK s o ZV ROH s ú s t a v n e z a b e z p e č u j ú na v š e t k ý c h s v o j i c h p r a c o v i s k á c h r o z v o j p r a c o v n e j iniciatívy. V zmysle uznesenia vlády a Ú s t r e d n e j r a d y odborov z 29. 12. 1970 n a ocenenie v ý s l e d k o v p r á c e k o l e k t í v o v v y s o k o š k o l s k ý c h j e d á l n í MŠ SSR v y h l á s i l o s ú ť a ž o t i t u l „ N a j l e p š i a j e d á l e ň v y s o k ý c h š k ô l " v č a s e o d 1. 1. 1974 d o 30. 6. 1974. Cieľom s ú ť a ž e n i a v y s o k o š k o l s k ý c h j e d á l n í bolo v y t v á r a ť o p t i m á l n e p o d m i e n k y p r e k v a l i t n é s t r a v o v a n i e poslu cháčov v y s o k ý c h š k ô l a zabezpečovať v h o d n é p r a c o v n é podmienky p r e s v o j i c h p r a c o v n í k o v , z a v á d z a ť a v plnom r o z s a h u používať mechanizáciu pri p r í p r a v e s t r a v y , zlep š o v a ť o r g a n i z á c i u p r á c e a e k o n o m i c k ú v ý r o b u j e d á l a do s a h o v a ť čo n a j l e p š i e v ý s l e d k y n a pracoviskách. Z dvadsaťdeväť vysokoškolských študentských jedální na S l o v e n s k u s a d o t e j t o s ú ť a ž e p r i h l á s i l o š e s ť , z k t o rých d v e z Univerzity Komenského: š t u d e n t s k á jedáleň na S u v o r o v o v e j u l . — z o d p o v e d n á v e d ú c a s . MARTINÄKOVÄ a š t u d e n t s k á j e d á l e ň n a Š a f á r i k o v o m n á m e s t í — z o d p o v e d n á v e d ú c a s . BENNÄROVÄ. Členovia k o m i s i e zhodnotili v ý s l e d k y t e j t o socialistic k e j s ú ť a ž e , k t o r é p r e n a š e j e d á l n e v y z n e l i priaznivo. P r e j e d á l e ň na S u v o r o v o v e j u l . za d o d r ž i a v a n i e v y s o k e j k v a l i t y j e d á l a h y g i e n y , a k o a j z a pozoruhodné v ý s l e d k y v d o d r ž i a v a n í z á s a d y s o c i a l i s t i c k y p r a c o v a ť — socialistic k y žiť, bol p r i z n a n ý MŠ SSR t i t u l „Kolektív 30. v ý r o č i a SNP"; j e d á l n i n a Š a f á r i k o v o m n á m e s t n í z a d o d r ž i a v a n i e k v a l i t y p o d á v a n ý c h j e d á l a h y g i e n y , a k o a j z a pozoruhod n é v ý s l e d k y d o s i a h n u t é pri d o d r ž i a v a n í z á s a d y socialis t i c k y p r a c o v a ť — s o c i a l i s t i c k y žiť, bolo u d e l e n é „Pochval n é u z n a n i e MŠ SSR". Podľa s c h v á l e n ý c h k r i t é r i í s a p o k r a č o v a l o v socialis tickom s ú ť a ž e n í a j v r o k o c h 1975 a 1976. V r o k u 1975 z a n a j l e p š i u š t u d e n t s k ú j e d á l e ň bola v y hodnotená j e d á l e ň n a Š a f á r i k o v o m n á m e s t í . K o l e k t í v t e j t o j e d á l n e i n a p r i e k m i m o r i a d n e m u p r a c o v n é m u zaťaže niu s a z a v i a z a l o d p r a c o v a ť 724 hodín na počesť X V . z j a z d u KSČ a 55. v ý r o č i a založenia KSČ. V š e t k y t i e t o z á v ä z k y odpracovali d o 15. m a r c a 1976. V t o m t o k o l e k t í v e j e 2 5 pracovníkov, s o zodpovednou v e d ú c o u s . Apolóniou BENNÄROVOU, k t o r á o k r e m iných f u n k c i í j e a j p r e d s e d n í č kou ZV ROH ÚSŠDaJ UK v " B r a t i s l a v e . Vedúci pracovníci j e d á l n e a f u n k c i o n á r i ROH n a v š t e v u j ú s t r a n í c k e v z d e l á v a n i e v r á m c i ZO KSS a o s t a t n í pracovníci š k o l e n i e o d b o r á r s k e j v ý c h o v y ; k o l e k t í v j e uce lený a m á d o b r é m e d z i ľ u d s k é v z ť a h y . K e ď ž e k o l e k t í v p r e d X V . z j a z d o m KSČ z v ý š i l s v o j u p r a c o v n ú iniciatívu, splnil d a n é z á v ä z k y n a počesť X V . z j a z d u KSČ a 55. v ý r o č i a založenia KSČ a i n a ď a l e j do s a h u j e v y n i k a j ú c e v ý s l e d k y , ÚV KSČ, v l á d a ČSSR, ÚRO a ÚV SZM m u udelili č e s t n ý t i t u l „Kolektív X V . z j a z d u KSČ". S m e p r e s v e d č e n í , ž e udelenie t o h t o t i t u l u e š t e v i a c podnieti v š e t k ý c h p r a c o v n í k o v p r e r o z v o j s o c i a l i s t i c k é h o s ú ť a ž e n i a a z á v ä z k o v é h o hnutia, čím n a j l e p š i e p r i s p e j e m e k s p l n e n i u z á v e r o v X V . z j a z d u KSČ. lng. M. TOTKOVIČOVÁ, ÚSŠDaJ *** P r o r e k t o r U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o p r o f . RNDr. V i k t o r SUTOR1S, CSc., a p r e d s e d a M e s t s k é h o v ý b o r u O d b o r o v é h o z v ä z u š k o l s t v a a v e d y V l a d i m í r MAZÄK o d o v z d a l i d ň a 26. m á j a 1976 d i p l o m y a v y z n a m e n a n i a . Apolónia BENNÄROVÄ a O ľ g a MARTINÄKOVÄ, v e d ú c e š t u d e n t s k ý c h j e d á l n í UK, p r e v z a l i d i p l o m y o u d e l e n í č e s t n é h o titulu Vzorný pracovník v rezorte školstva, ktoré udeli li M i n i s t e r s t v o š k o l s t v a SSR a S l o v e n s k ý v ý b o r O d b o r o vého zväzu školstva a v e d y za mimoriadnu pracovnú iniciatívu a v ý s l e d k y d o s i a h n u t é v z á v ä z k o v o m h n u t í v r o k u 1975 a na p o č e s ť 30. v ý r o č i a o s l o b o d e n i a Č e s k o s l o v e n s k a S o v i e t s k o u a r m á d o u . Na o d o v z d a n í diplomov bol p r í t o m n ý a j p r e d s e d a K o o r d i n a č n e j p o r a d y p r e d s e d o v ROH U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o doc. MUDr. A n t o n BÖZNER, CSc. V s r d e č n e j b e s e d e s a hovorilo o s k ú s e n o s t i a c h z p r á c e a o podmienkach v školských jedálňach, ako a j o socialistickej súťaži a o možnostiach utvárania kolek tívov súťažiacich o titul Brigáda socialistickej práce a j na tomto úseku.
HOSŤ UK Dňa 20. m á j a 1976 p r i j a l r e k t o r Univerzity Komenské ho v B r a t i s l a v e p r o f . MUDr. Emil HURAJ, DrSc. a pred seda Celozávodného v ý b o r u KSS doc. Ing. Daniel ŠEĎO, CSc., g e n e r á l n e h o k o n z u l a N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y v B r a t i s l a v e Franzu POKISERA p r i p r í l e ž i t o s t i u k o n č e n i a j e h o m i s i e v ČSSR (na snímke). V s r d e č n e j b e s e d e s a hovorilo o v z á j o m n ý c h vzťahoch medzi NDR a ČSSR, a k o a j o ú s p e š n ý c h družobných s t y koch medzi Univerzitou K o m e n s k é h o a Univerzitou Mar t i n a L u t h e r a v Halle. R e k t o r UK v m e n e v y s o k o š k o l s k ý c h p e d a g ó g o v , p r a c o v n í k o v a š t u d e n t o v u n i v e r z i t y poďako v a l n e m e c k é m u d i p l o m a t o v i z a j e h o n e ú n a v n ú u dlhoroč n ú prácu, k t o r ú v y k o n a l v p r o s p e c h d o b r ý c h v z ť a h o v m e d z i n á r o d m i ČSSR a NDR.
VYZNAMENANÝ Dňa 2. j ú n a 1976 o d o v z d a l č l e n P r e d s e d n í c t v u a t a j o m n í k ÚV KSS Ľ u d o v í t PEZLÄR z a ú č a s t i f u n k c i o n á r o v U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o Rad V í ť a z n é h o f e b r u á r a vedúcemu Katedry hospodárskeho práva a úsekových e k o n o m í k P r á v n i c k e j f a k u l t y UK p r o f . JUDr. J ú l i u s o v i CHORVÄTHOVI k j e h o 70. n a r o d e n i n á m . P r e d s e d n í c t v o S l o v e n s k e j a k a d é m i e v i e d m u udelilo p l a k e t u Ľ u d o v í t a Š t ú r a z a z á s l u h y o r o z v o j vied, Uni v e r z i t a K o m e n s k é h o ocenila j e h o d o t e r e j š i u d l h o r o č n ú č i n n o s ť p a m ä t n o u z l a t o u medailou. O k r e m t o h o d o s t a l viaceré ocenenia a uznania. Srdečne blahoželáme!
Z činnosti SZM J e d n ý m z h l a v n ý c h b o d o v č l e n s k ý c h schôdzí, k t o r é s a konali v m a r c i a a p r í l i 1976, bolo r i e š e n i e š t u d i j n e j prob l e m a t i k y . Už z a č i a t k o m m a r c a s a začala a n a l ý z a š t u d i j n ý c h o t á z o k v r á m c i š t u d i j n e j p r í p r a v y . Rozobrali s a h l a v n é problémy s ú v i s i a c e s p e d a g o g i c k ý m procesom, a k o n a p r í k l a d : ú č a s ť n a p r e d n á š k a c h , cvičeniach, a k t i v i t a n a s e m i n á r o c h marxizmu-leninizmu, k o n t i n u i t a in dividuálneho š t ú d i a . Cieľom a n a l ý z y nebolo len zhodnotiť dané otázky, ale predovšetkým n á j s ť spôsoby k u skvalit neniu a zlepšeniu individuálneho p r í s t u p u z v ä z á k a k š t u d i j n e j p r o b l e m a t i k e . Už v r á m c i š t u d i j n ý c h s k u p í n s m e zhodnotili p r í s t u p k š t ú d i u a š t u d i j n é v ý s l e d k y k a ž d é h o z v ä z á k a ; p r i j a l i s m e u z n e s e n i a n a z l e p š e n i e situácie, na príklad: mimoriadne konzultácie p r e slabšie prospievajú cich š t u d e n t o v , k o n t r o l a ú č a s t i n a p r e d n á š k a c h a s e m i n á roch. Č l e n s k é s c h ô d z e hodnotili analýzu v z á k l a d n ý c h o r g a nizáciách, poukázali na p r á c u v y n i k a j ú c i c h š t u d e n t o v , a l e n e z a t a j i l i ani m e n á t ý c h , k t o r í s a č a s t o o b j a v u j ú na lis tine dekanských termínov. Študijná aktivita, prístup zväzákov k štúdiu j e jeden z o z á k l a d n ý c h m o m e n t o v , k t o r ý m i s a n a š a z v ä z á c k a or ganizácia n e u s t á l e zaoberá. A p r á v e t á t o a n a l ý z a a j e j v y h o d n o t e n i e v r á m c i č l e n s k ý c h schôdzi n á m d a l a mno ho podnetov a návrhov pre skvalitnenie vyučovacieho procesu, p r e d o v š e t k ý m v š a k p r e z l e p š e n i e p r í s t u p u zvHzáka k individuálnemu štúdiu. Hilda Slovinská
NAŠA UNIVERZITA, s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o • V y d á v a R e k t o r á t UK, P u b l i k a č n é o d d e l e n i e , 885 15 B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . č. 6 • T e l e f ó n : 535 61*. 580 4 1 * k l a p k a 326 • V e d ú c i r e d a k t o r : PhDr. Jozef Ma lacký, g r a f i c k á ú p r a v a : Etela Krejčíová • T l a č : Odbor n é u č i l i š t e n. p. P o l y g r a f i c k é z á v o d y , B r a t i s l a v a , Kolár ька 8 • U z á v i e r k a 2 5 k a ž d é h o m e s i a c a .
