Spravodaj c 174 ++++++++++++++++++++++++++++ Motto 74: „Úspechy si sami musíme vydobyť v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“ Juraj Antal-Dolnozemský: Zlatá niť
++++++++++++++++++++++++++++ - Vlado Gregor Si Vás dovoľuje pozvať na priateľské stretnutie pri príležitosti vydania svojej knihy
Svedectvo času ktoré sa uskutoční v utorok 24. januára 2012 o 17.00
++++++++++++++++++++++++++++ - Biblia a etika ktorá sa bude konať v stredu 25. 1. 2012 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici č. 2 v Bratislave (konečná trolejbusu č. 208 na Šulekovej ulici). Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.
++++++++++++++++++++++++++++ - Veda v CENTRE dňa 26. 1. 2012 - pozvánka Vážená pani, Vážený pán, srdečne Vás pozývame na stretnutie s osobnosťou vedy a techniky pri káve, v rámci cyklu Veda v CENTRE, na tému „Prečo niektoré krajiny prosperujú viac a iné menej?“. Hosťom stretnutia bude univ. prof. dipl. Ing. Dr. Mikuláš Luptáčik z Katedry hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave a emeritný profesor na Ekonomickej univerzite vo Viedni. Stretnutie sa koná dňa 26. januára 2012 o 17.00 hod. v konferenčnej sále Centra vedecko-technických informácií SR, 2. poschodie. Viac informácií o podujatiach organizovaných Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) nájdete na stránke Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie https://www.vedatechnika.sk. ++++++++++++++++++++++++++++ - dovoľujem si vás pozvať
na verejnú prezentáciu nasledovnej publikácie:
Daniel Šmihula: "Najstaršie dejiny spoločnosti, štátu a práva". Prezentácia sa začne dňa 2.februára 2012 o 17.00 v Pálffyho paláci na Zámockej ulici 47 v Bratislave.
++++++++++++++++++++++++++++ - Alumni klubu STU na pokračujúce Rozhovory s vedou utorok 7.2.2012 o 14 hod. Hosťom bude prof. Ing. Štefan Schmidt, PhD. a diskutovať budeme o význame tukov v našej výžive. ++++++++++++++++++++++++++++ - Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike Japan Foundation si Vás dovoľujú pozvať na výstavu Japonské remeslá. Tradícia a zručnosť (15. 1. – 19. 2. 2012)
Japan Foundation - organizácia, ktorá aktívne pôsobí v oblasti kultúrnej výmeny medzi Japonskom a ostatnými krajinami - sa podieľa na predstavovaní projektov tradičného umenia a podpore tvorby súčasných moderných umelcov. Významnou aktivitou Japan Foundation je organizovanie putovných výstav z vlastnej kolekcie umeleckých diel, ktoré vystavuje v zahraničí. Výstava „Japonské umenie. Tradícia a zručnosť“ predstavuje ručné výrobky z rôznych materiálov, ktoré sú vyrobené pomocou tradičných techník a pochádzajú z celého Japonska. Do Bratislavy prichádza z bieloruského Minska a neskôr bude pokračovať vo svojej ceste po ďaľších kajinách Európy. Návštevníci ocenia rozmanitosť, krásu a bohatstvo japonských remesiel, upútajú ich výrobky slávnych japonských keramických, textilných a kováčskych dielní, lakovaných, drevených, bambusových alebo papierových predmetov, ktoré boli a stále sú používané v každodennom živote ľuďmi v japonských regiónoch.
++++++++++++++++++++++++++++ Výstava je otvorená v
SNM na Vajanského náb. 2 v Bratislave
od 9.00 do 17.00 h, denne okrem pondelka
++++++++++++++++++++++++++++ - Milan STANO a CK BUBO Vás pozývajú na výstavu
PRÍBEHY Z OBRAZOV (Čína, Tibet, Nepál, India) v dňoch sobota, nedeľa 21. - 22. januára 2012 9 hod. - 18 hod. Výstava je súčasťou festivalu CAMERA Slovakia/BUBO bál, ktorý sa koná v priestoroch Incheby, hala C/Expo arena. Výstavu nájdete ak vôjdete do Expo areny, pôjdete vpravo, vpravo a zabočíte doľava.
++++++++++++++++++++++++++++ -
Konečne sa niečo deje
Protest 10. Februára 2012: Máme toho plné zuby! Slovensko prechádza zvláštnym obdobím. Novinári sa „ospravedlňujú", politici sa zatĺkajú, elita mlčí a bežný obyčajný človek pozerá a štípe sa do stehna, či sa mu to všetko len sníva.
Ak ľudia z KDH chodili zobkať z eštebáckych misiek, tak je to čistá hanba . Je to zneuctenie pamiatky tých, ktorí za komunizmu trpeli, sedeli v base, ktorých mučili za názor. Lebo ak o pár rokov neskôr voľakto, kto sa vydáva za ich hlas, sa zároveň hanebne poklonkuje ľuďom, ktorí tento obludný systém predtým tvorili, je to neúcta a zrada. Ak ľudia z SDKÚ, „piliere" to rozumu, demokracie a spravodlivosti chodili zobkať z misiek, do ktorých sypali ruky, pre ktorých je demokracia na hovno systém, je to zrada mnohých ľudí, ktorí im verili. Ak ľudia zo SMER -u, ktorí podľa ich slov bojujú za každého dôchodcu a chudobného, chodia zobkať z misiek oligarchov, ktorí majú v úcte chudobného asi tak, ako ja účastníkov reality show Big Brother, tak je to akoby rana päsťou medzi oči voličovi SMER-u. Ak sa toto všetko potvrdí a nevyrieši, tak sa zatiahne opona nad Slovenskom. Ostane to už len na občanoch, aby to nedopustili. Lebo občan v uliciach požadujúci spravodlivosť je najväčšia sila. 10. februára 2012 bude ďalšia akcia pod názvom Máme radi túto krajinu. Tento krát s doplnením: ... a máme toho plné zuby! A premiérovo v Banskej Bystrici. Opäť pozveme na pódium politikov, ale teraz budeme chcieť počuť pravdu!
Máme radi túto krajinu A máme plné zuby Klamstiev! Občania pozávajú politikov Spomínaných v spise Gorila Na Nám. SNP v Banskej Bystrici Chceme počuť pravdu, preto sme pozvali: B.Bugára M.Dzurindu R.Fica P.Hrušovského I.Mikloša 10.2. 2012 o 16.00 hod. Banská Bystrica, Námestie SNP
++++++++++++++++++++++++++++ Ak môžete, pomôžte v tom, že o tomto proteste budete informovať a hlavne - príďte. Lebo keď nás bude veľa, začnú sa báť a kauza Gorila sa bude konečne naozaj riešiť. Kontaktoval ma jeden človek, ktorý podľa jeho slov má „zvukové záznamy, ktoré budú ľudí na Slovensku zaujímať....". Na Námestí SNP v Banskej Bystrici už zaznelo všeličo. Ktovie, ako by zneli námestím zvukové záznamy, z ktorých sa Slovensko dozvie, že mu vládne úzka skupina ľudí „úradujúca" z konšpiračného bytu v Bratislave. Tomu človeku som povedal, že vytvoríme priestor, kde to bude dobre počuť ... Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde. Alojz Hlina, piatok 20. januára 2012 09:00
++++++++++++++++++++++++++++ - v prílohe zasielam pozvánku na druhý ročník konferencie Slovensko v rokoch neslobody 1938-1989, ktorá sa uskutoční 22.-23.5. opäť v Banskej Bystrici. ++++++++++++++++++++++++++++
- Pozvánka Na odborné podujatie na tému:
K otázke kauzálnej predpovede Program: 1. úvodné slovo: doc. PhDr. Jozef Coufal, DrSc.
2. diskusia Čas konania: utorok – 31. január 2012, o 16:00 hod. Miesto konania: zasadačka Filozofického ústavu SAV, Klemensova ul. 19, 4.poschodie. K otázke kauzálnej predpovede doc. PhDr. Jozef Coufal,DrSc. Príčinnosť, ako ju zvyčajne ponímame. Myšlienky niektorých slávnych filozofov a vedcov o príčinnosti a determinácii procesov vôbec. Problémy zaužívaného pojmu „vonkajšej príčiny“ v teórii a praxi. Koncepcie explanácie a predikcie z neho vyplývajúce. Príčina ako „causa sui“ a vzájomné pôsobenie umožňuje vytvárať inú koncepciu explanácie a predikcie procesov vrátane procesov sociálnych. Možné trendy ďalšieho rozvíjania kategórie príčiny a jej metodologického potenciálu pre výskum budúcnosti. ++++++++++++++++++++++++++++ - Komorný orchester mesta Bratislavy – Cappella Istropolitana bude koncertovať 17. februára 2012 o 19.30 hodine spoločne s koncertným chórom Zürich – Albisrieden v Tonhalle Zürich. ++++++++++++++++++++++++++++
Vlado Gregor Si Vás dovoľuje pozvať na priateľské stretnutie pri príležitosti vydania svojej knihy
Svedectvo času ktoré sa uskutoční v utorok 24. januára 2012 o 17.00 h v Klube spisovateľov na Laurinskej 2 www.PostScriptum.sk .sk www.
++++++++++++++++++++++++++++ -
zasielam Vám informáciu o zaujímavej akcii. Virtualny svet slovenciny na vedeckej vystave http://www.sccg.sk/~ferko/VirtualnySvet2012-final.pdf http://www.sccg.sk/~ferko/ako_vyhrat_vedecku_sutazDVD.pdf http://www.virtualnysvet.info/ Slavnostne otvorenie jednomesacnej vystavy v pondelok 16.01 o 16.01 v Shopping Centre Avion na Ivanskej ceste.
++++++++++++++++++++++++++++ My, úcastníci okrúhleho stola Matice slovenskej, vyhlasujeme: Vychádzajúc z historického poslania Matice slovenskej sme povinní konštatovať, že v súčasnosti je naša národná a občianska spoločnosť v hmotnej a morálnej chudobe a vyžaduje si principiálne riešenie. Sme presvedčení, že to už nie je možné očakávať od dosluhujúcej politickej a štátnej reprezentácie. Preto sa obraciame na prezidenta Slovenskej republiky, na budúci parlament a vládu, aby 1. prijali štátnu doktrínu, ktorá bude dlhodobo záväzná pre štátne a samosprávne orgány; 2. prijali vlastnú národohospodársku koncepciu v nadväznosti na naše členstvo v Európskej únii, ktorá bude rešpektovať ústavný princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky s podporou tradičných odvetví a domácich výrobcov. Osobitne treba oživiť slovenský vidiek v záujme udržania tradičných hodnôt;
3. prijali koncepciu štátnej politiky v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy s prehodnotením kompetencií medzi štátom a samosprávou. Tato politika musí eliminovať dvojitý systém výučby na slovenských a národnostných školách; 4. prijali koncepciu sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti v súlade s ústavou. Nepripustiť transformáciu zdravotníckych zariadení na úcastinné spoločnosti a vylúčiť komerčné prvky v systéme; 5. ukončili polarizáciu obyvateľstva Slovenskej republiky; 6. uzákonili slovenský jazyk ako jediný úradný jazyk na celom území štátu; 7. zákonom uviedli národnostnú politiku do súladu s praxou uznávanou v Európskej únii a uskutočňovali ju na princípe reciprocity; 8. prijali koncepciu mediálnej politiky v súlade s ústavným princípmi s vymedzením povinnosti pre verejnoprávne médiá obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky; 9. zásadne prehodnotiť rozsah úradov a administratívnych nákladov na všetkých úrovniach; 10. pristúpiť k zmene volebného systému tak, aby aj na úrovni najvyššieho zákonodarného zboru mohli byť volení a zvolení aj nezávislí kandidáti. Obraciame sa aj na slovenskú inteligenciu, občianske združenia a spolky, cirkvi a politické strany, aby nadchádzajúce voľby boli previerkou našej vzdelanosti, prezieravosti a vlastenectva, ako citu a lásky k národu, k jeho koreňom, k materinskej reči, k jeho tradíciám, a ku kultúre. Je to bratská láska Slováka k Slovákovi, je to dlhodobá národná sebavýchova. Slovenská republika patrí slovenskému národu a všetkým občanom so slovenskou štátnou príslušnosťou. Sme povinní ju brániť, chrániť jej česť a život v nej a požadovať dôstojných, vzdelaných a národu oddaných poslancov a členov vlády. Toto očakávame od reprezentantov, ktorým občania v marcových voľbách dajú svoje hlasy. Očakávame, že v predvolebnej súťaži sa k týmto požiadavkám jednotlivé politické strany zásadne vyjadria. To určite pomôže aj voličom rozhodnúť sa, komu odovzdajú svoj hlas. V Bratislave 13. januára 2012. ++++++++++++++++++++++++++++ Centrum pro studium střední Evropy /společné pracoviště Masarykova ústavu a Archivu Akademie věd ČR a vysoké školy CEVRO Institut/ si Vás dovoluje pozvat na mezinárodní konferenci konanou za laskavé podpory Nadace Konrada Adenauera
Střední Evropa na cestě od minulosti k budoucnosti CEVRO Institut, Jungmannova 17, Praha 1 19.-20. ledna 2012 Program konference Čtvrtek 19.1.2012 14:00 – 14:30 hod. Zahájení konference – Zástupce vysoké školy CEVRO Institut, Masarykova ústavu a Archivu AV ČR a Centra pro studium střední Evropy Blok I. - Střední Evropa jako historický koncept 14:30 – 16:00 hod. – Miroslav Hroch: Střední Evropa: od reality k mýtu a zpět. – Boženka Radiměřská: Východní Evropa na mentální mapě anglicky píšícího
cestovatele od šestnáctého do osmnáctého století. – Rudolf Kučera: Proměny kategorie střední Evropa v německém akademickém diskursu mezi lety 1950-2010 – Diskuse 16:00-16:30 přestávka na kávu 16:30 - 18:15 hod. – Luďa Klusáková: Města ve střední Evropě nebo typ středoevropského města? – Jiří Janáč: "Materializace" střední Evropy v procesu výstavby evropských transnacionálních infrastrukturních sítí ve 20.století – Daniela Brádlerová: Československá národní rada badatelská a snahy československé vědy o její zařazení do evropského rámce – Vratislav Doubek: Únik ze střední Evropy. Shody a rozdíly emigračních proudů ve střední Evropě v době 19. a počátku 20. století. – Stanislav Konečný: Územie juhokarpatských Rusínov v kontexte vývoja strednej Európy. – Diskuse 18:30 – 22:00 Společenský večer Pátek 20.1.2012 Blok II. - Střední Evropa jako součást Evropy. 9:00 - 11:00 hod. – Stanislav Balík: Antiklerikalismus ve střední Evropě – Ladislav Mrklas: Spřízněny volbou? Středoevropské konzervativní a křesťanské strany po roce 1989. – Martin Polášek: ČSSD 1989-2010: zvláštní cesta v rámci střední Evropy, středoevropská zvláštní cesta, nebo překonávání fázového zpoždění? – Martin Štefek: Politická kultura a demokratické tradice české společnost – Vilém Novotný: České studium veřejných politik ve středoevropském a evropském kontextu. – Diskuse 11:00 - 11:30 Přestávka na kávu 11.30 - 13:15 hod. – Petr Valenta: Měšťanští podnikatelé - specifický element v procesu vzniku občanské společnosti ve střední Evropě 2. poloviny 19. století. – Jan Hálek: Mitteleuropa" jako koncept zahraniční politiky Habsburské monarchie v letech 1848-1851. – Milan Scholz: Středoevropský prostor v programech „Nové Evropy“ z dob první světové války. Naumann – Masaryk – Agnelli a Cabiati. – Miroslav Šepták : Edvard Beneš a jeho projekty konsolidace střední Evropy ve 20. a 30. letech minulého století – Ludovít Hallon: Formovanie veľkopriestorovej ekonomiky nacistického Nemecka v strednej Európe 1939 - 1945 na príklade Slovenska – Diskuse 13:15 - 14:15 Přestávka na oběd Blok III. - Střední Evropa jako myšlenkový svět. 14:15 - 16:15 hod. – Miloš Havelka: Česká Střední Evropa mezi Františkem Palackým a "pražským jarem". – Ota Konrád: Střední Evropa v diskurzu intelektuálních elit českých a rakouských Němců 1918-1938. Příklad Josefa Pfitznera a Harolda Steinackera. – Blanka Soukupová: Obrazy a stereotypy druhých středoevropských národů a česká identita. – Michal Pehr: Střední Evropa (1939) 1945–1948 pohledem české společnosti. – Marta Holomková: O koncepcích Střední Evropy v zrcadle českého samizdatu a tamizdatu 70. a 80. let 20. Století. – Diskuse 16:15 - 16:45 Přestávka na kávu 16:45 - 18:30 hod. – Jan Dobeš: Střední Evropa jako záštita slabých nebo jako intelektuální, mravní či politická výzva? – Antonie Doležalová: Střední Evropa v českém ekonomickém myšlení
– Josef Šíma: Rakouská ekonomie - po 100 letech opět na výsluní – Tomáš Ježek: Hayek a střední Evropa – Ilona Bažantová: Schumpeter jako Středoevropan – Diskuse 18:30 hod. Ukončení konference, číše vína Vzhledem k organizačním záležitostem a společenskému programu konference se prosím v případě zájmu o účast na konferenci přihlaste na adrese www.vsci.cz - do 18. ledna 2012 23:59
Centrum pro studium střední Evropy (CSES) Jungmannova 17 / 110 00 Praha 1 / Czech Republic tel.: +420 221 506 777 / fax: +420 221 506 709 email:
[email protected] / www.cevroinstitut.cz
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.aktuality.sk/clanok/200019/hrib-je-egocentricke-monstrum-tvrdi-programovy-riaditelrtvs/
Hríb je egocentrické monštrum, tvrdí programový riaditeľ RTVS Osud populárnej relácie Lampa je stále otázny. Jej tvorca Štefan Hríb tvrdí, že RTVS začína byť opäť neslobodná. Vedenie verejnoprávneho média to rázne odmieta. Kontroverzie medzi RTVS a Štefanom Hríbom naberajú nové obrátky. Programový riaditeľ STV Andrej Miklánek poslal moderátorovi Lampy otvorený list, v ktorom ho vyzýva k úcte a k rešpektovaniu ľudí pracujúcich pre verejnoprávne médium. Servítku pred ústa si však nebral. Miklánek zašiel aj ďalej. Hríba nazval „egocentrickým monštrom“ a o jeho relácii sa vyjadril, že „nemá monopol na pravdu, slobodu, ani kvalitu“. Informáciu priniesol portál medialne.sk. Celý spor medzi RTVS a Hríbom začal po tom, čo vedenie televízie plánovalo diskusnú reláciu Lampa z výrobných a programových príčin odsunúť po skončení zmluvy 31.12. 2011 na neskoršie. Plánovalo sa až po marcových parlamentných voľbách, pretože by jej vysielanie mohlo byť „riskantné“. Na tento počin zareagoval Hríb videokomentárom, v ktorom nazval tento návrh „hanebný, zbabelý a strašne ponižujúci“. Predstaviteľom RTVS tiež odkázal: „Hádam si o nás nemyslíte, že toto by sme prijali.“ Už pred pár dňami generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková na adresu Hríba a Lampy poznamenala: „Ak je Štefan Hríb ochotný robiť Lampu len so začiatkom pred voľbami a nepripúšťa možnosť začať v marci, nepripúšťa ani možnosť rešpektovať programovú štruktúru a návrh RTVS na Lampu so štartom o 22:00 s otvoreným koncom, tak si zatvára možnosť na akékoľvek ďalšie rokovania. A ak má predstavu, že teraz všetko pomeníme len kvôli jeho predstavám a okamžite podpíšem zmluvu takú, akú si predstavuje, tak tá predstava je nereálna." Šéf programu STV Miklánek Hríbovi odkázal, že ak sa mu RTVS nepáči, nemusí spolupracovať s „neschopnými dementmi“, akí v RTVS pracujú. Programový šéf pokračoval ďalšími argumentmi: „My bojujeme s historickými nánosmi negatívneho marketingu, ktoré sa nanášali na STV v minulosti veľmi výrazne (hlavne za Mečiara ale aj neskôr) a dajú sa odstrániť len dlhodobou poctivou komunikáciou, ktorú nebude kaziť také egocentrické monštrum ako ty." Podľa najnovších informácií medialne.sk sa rokovania medzi RTVS a Hríbom pohli dopredu a zaradenie relácie do štruktúry STV by sa mohlo uskutočniť skôr.
++++++++++++++++++++++++++++ Správa je pripravená na odoslanie s nasledovnými prílohami súborov alebo prepojení: Skratka ku: http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/islam-na-slovensku/
ISLAM na Slovensku Utorok 10.1.2012 20:45 Dvojka Slovenská časť v rámci dokumentárneho koprodukčného seriálu mapujúceho situáciu a príbehy Moslimov na celom kontinente. Slovenská republika 2007 Slovenská časť koprodukčného seriálu predstaví divákom Mohammada Swansa Hasnu, ktorý na Slovensko prišiel zo Sýrie, pôvodne študovať medicínu. Školu však nedokončil, pretože sa ako nový Imam začal plne venovať komunite Moslimov žijúcej na Slovensku. Jeho snom je priblížiť svoje náboženstvo Slovenskej väčšine tak, aby medzi ľuďmi vznikol vzájomný, úprimný rešpekt. Žial, veľmi sa mu to nedarí. Aj vzdelávacie Moslimské centrum, ktoré chcel dať postaviť, sa stretlo s veľkým nepochopením. Azíza je mladá, večne sa usmievajúca žena, žijúca v Košiciach. Pri svojich študijných cestách ešte počas univerzity sa zoznámila s Moslimami žijúcimi vo Švajčiarsku. Ich spôsob života ju silno oslovil a tak sa jedného dňa sama rozhodla konvertovať na Islam. Po čase stretla v Košiciach svojho manžela, s ktorým sa zasnúbili po troch dňoch. S Azízom, mladým lekárom pôvodom z Kuvajtu, dnes majú malú dcéru Aišu a druhé bábätko na ceste. Azíza nám porozpráva o všetkých komplikáciách, ktoré musela ako konvertovaná Moslimka na Slovensku prekonávať, vrátane tých komických až absurdných. Pre vytvorenie témy vo fóre o tejto relácii musíte byť zaregistrovaný a prihlásený.
++++++++++++++++++++++++++++ Je Islám hrozbou ? Autorem následujících slov je Dr. Emanuel Tanay, známý a vysoce uznávaný psychiatr; muž, jehož rodina patřila před druhou světovou válkou k německé aristokracii, vlastnil řadu průmyslových podniků a nemovitostí. Když byl tázán, kolik Němců bylo skutečnými nacisty, odpověděl způsobem, který může být určující pro náš postoj k fanati-zmu: "Velmi málo lidí bylo skutečnými nacisty, ale mnoho dalších se ra-dovalo z návratu německé hrdosti a další byli příliš zaneprázdněni, než aby je to zajímalo. Byl jsem jedním z těch, kdo pokládali nacisty za bandu bláznů. Takže většina se prostě stáhla a umožnila tím, aby se to vše stalo. Pak, dříve než jsme to zjistili, nás měli v hrsti, ztratili jsme kontrolu, nastal konec světa. Má rodina ztratila všechno. Já sám jsem skončil v koncentračním táboře a Spojenci rozbili mé továrny." Dnes nám znovu a znovu různí experti opakují, že Islám je nábo-ženství pokoje a že velká většina muslimů si přece přeje jedině žít v míru. I když toto laické ujišťování může být pravdivé, nemá pražádný význam! Je to bezcenné šidítko, které nám má umožnit, abychom se cítili lépe a aby se poněkud zmenšil (psychický) účinek fanatického řádění ve světě ve jménu Islámu...!!!!!!!!!!!!. Je skutečností, že v současné fázi dějin vládnou Islámem fanatici. Jsou to fanatici, kteří vedou každou z 50 válek, které zuří ve světě. Jsou to fanatici, kteří systematicky masakrují křesťany či příslušníky domorodých kmenů v Africe, a postupně utápějí kontinent v přívalu Is-lámu. Jsou to fanatici, kteří spouštějí exploze bomb, usekávají hlavy, vraždí nebo zabíjejí z důvodů cti. Jsou to fanatici, kteří přebírají mešitu po mešitě. Jsou to fanatici, kteří se zápalem šíří kamenování a věšení obětí, znásilňování, zabíjení, polévání žen kyselinou, likvidaci ho-mosexuálů...... Jsou to fanatici, kteří učí mladé zabíjet a stát se sebevražednými bombovými zabijáky..... Obtížně měřitelnou skutečností je, že mírumilovná většina, mlčící většina....!!!!!!!!! .....je vyděšena a je vyřazena. Komunistické Rusko sestávalo z Rusů, kteří chtěli pouze žít v míru, a přesto komunistické Rusko bylo odpovědno za vraždu asi 20 milionů lidí. Mírumilovná většina byla irelevantní a umlčena.... Ohromná populace Číny byla rovněž mírumilovná, ale čínským komunistům se podařilo zabít ohromujících 70 milionů lidí. Průměrný Japonec před druhou světovou válkou rozhodně nebyl sadistickým válečným štváčem. Přesto si Japonsko vražděním a kr-veprolitím razilo cestu Jihovýchodní Asií v orgii zabíjení, které zahrno-valo systematické vraždy 12 milionů čínských civilistů; většinou byli zabiti šavlí, lopatou a bajonetem. Kdo by mohl zapomenout Rwandu, která se zhroutila v krvavém zabíjení. Není snad možno tvrdit, že většina Rwanďanů byli mírumi-lovní lidé?
Poučení z historie jsou často neuvěřitelně jednoduchá a lapidární, ale přes všechny naše schopnosti logického myšlení často přehléd-neme nejzákladnější a zcela nekomplikované závěry: svým mlčením se mírumilovní muslimové stávají zcela irelevantními. Mírumilovní muslimové se stanou našimi nepřáteli, jestliže nepo-zvednou svůj hlas, protože se stejně jako Dr. Tanay jednoho dne pro-budí a zjistí, že se dostali do područí fanatiků a že "nastal konec svě-ta". Mírumilovní Němci, Japonci, Číňané, Rusové, Rwanďané, Srbové, Afgánci, Iráčané, Palestinci, Somálci, Nigerijci, Alžířané a mnozí další zemřeli, protože mírumilovná většina nepromluvila; pak už bylo pozdě. Pro nás, kteří to vše sledujeme, aniž bychom se angažovali, platí, že musíme dávat pozor na jedinou skupinu, která se počítá mezi fana-tiky, kteří nás ohrožují....!!!!!!!!..., a ohrožují náš způsob života..!!!!!. Žádná další mešita ani minaret v Evropě..!!!!!, pokud nebude stejné množství křesťanských kostelů v arabském světě a také stejné množ-ství křesťanů.!!!!! Pedofily civilizovaný svět trestá...a co muslimové, kteří souloží s 8 letými dívkami a mají s nimi děti; co Mohamed, jejich bůh, který měl také 8 letou ženu, také byl pedofilem.!!!! Přeje si někdo z Vás, aby za dvě desítky let !!! souložil nějaký mus-limský muž s Vašimi vnučkami a pravnučkami, aby je kamenovali, za-bíjeli, polévali kyselinou, prováděli ženskou obřízku ? !!!! A konečně: každý, kdo pochybuje, že se jedná o závažnou záleži-tost, kdo jen vymaže tento mail, aniž by ho poslal dál, ten se podílí na pasivitě, která dovoluje, aby problémy narůstaly. Pošlete tento mail dalším lidem, aby ho mohli číst všichni. Pošlete jej dále než bude příliš pozdě! ++++++++++++++++++++++++++++ Rakouský důchodce u soudu za to, že rušil muslimy hlasitým zpěvem Je pátek a rakouský důchodce si zpívá během sečení trávy na svém pozemku. Ještě netuší, že to bude vysvětlovat u soudu a že bude nakonec rád, že vyvázl s dvacetitícovou pokutou. Ano, opravdu nečtete zprávu z Afghánistánu, ani z Pákistánu. Není třeba chodit do islámských zemí: Islám už přišel k nám. 63 letý rakouský důchodce byl zatčen policií za to, že na svém pozemku během sekání trávy nahlas jódloval. Měl totiž konkurenci: na sousedním pozemku stojí islámská mešita, ze které během modlení pouštějí do okolí z reproduktorů na dvoře zpěv muezzina. Kdo má právo se projevovat nahlas? Má právo si nahlas zpívat rakouský důchodce nebo má právo pouštět do okolí nahlas z reproduktorů mešita islámské zpěvy? Jak víme, vyhrát může jen jeden, protože jak říká známé přísloví: "Na jednom hnoji není pro dva kohouty místo." A na tom rakouském hnoji není místo pro rakouského důchodce. Muslimové si zpěv za plotem nenechali líbit a podali na něj oznámení za hanobení islámu. Svým zpěvem prý napodobuje (nebo konkuruje?) zpěv muezzina a tím muslimy uráží. Tento pátek proběhl soud. Helmut G. se před soudcem dušoval, že nechtěl urazit islám, prý "byl jen v dobré náladě při práci na zahradě a chtěl si jen zazpívat." Soudce mu nakonec uvěřil a byl shovívavý: Důchodce nepůjde do kriminálu, zaplatí puhých 800 EUR pokuty (20 tisíc Kč). Docela mírný soud na to, že byl odsouzen za "Pohrdání náboženskými symboly a omezování náboženského vyznání". Výrok soudu je názornou ukázkou pronikání islámského práva šaría do právního systému evropských zemí. Pod záminkou pochybných práv pro náboženské menšiny jsou omezána práva občana. Svým způsobem je toto soudní rozhodnutí bezprecedentní. Jedná se totiž možná o první aplikaci Omarovy smlouvy v nemuslimském státě, navíc v Ervopě 21. století. Abych hovořil jasněji: Omarova smlouva je islámská právní norma, která upravuje vztahy s původním pobyvatelstvem poté, co jejich zemi dobyli muslimové. Omarova smlouva mj. nemuslimům přikazuje: zákaz stavění nebo opravování kostelů, zákaz zvonit v kostele nahlas zvonem, zákaz nosit zbraň nebo jezdit dopravním prostředkem, povinnost projevovat muslimům úctu, uvolnit muslimovi místo k sezení, zákaz mluvit nahlas během islámských bohoslužeb, zákaz mluvit nahlas v přítomnosti muslima atd. Vlastně může být onen důchodce rád, že vyvázl jen s pokutou. Jak je patrné z Omarovy smlouvy, porušil islámské nařízení hned v několika bodech: nejen že mluvil během islámské bohoslužby, dokonce zpíval a ještě k tomu nahlas. Tím že sekal trávu během islámské bohoslužby, prokazoval neúctu vůči muslimům. Když se nad tím vlastně zamyslím, nemá si důchodce-kriminální zločinec na co stěžovat. Tento soudní případ z Rakouska je exemplární potrestání nemuslima za to, že svým zpěvem rušil zpěv muezzina reprodukovaný do širého okolí ze sousední mešity. Bude toto soudní rozhodnutí mít
dostatečný preventivní účinek i na ostatní potenciální kriminálníky, kteří by chtěli porušovat zákon zpěvem během islámských bohoslužeb? To je velmi závažná otázka. Mešita vedle domu rakouského důchodce není totiž jediná, která pouští islámské modlitby nahlas z reproduktorů do okolí. O povolení hlásat islámský zpěv z reproduktorů do širého okolí žádají i muslimové v německém Hamburgu. Se stejným požadavkem přišla mešita v belgickém Sankt Georg, kde budou na minaretech umístěny reproduktory, které budou hlásat zpěv islámských modliteb do všech okolních ulic. Radní švédského města Fittja mají na stole stejný požadavek. A k nim se připojují další a další žádosti z tisíců mešit, které v Evropě rostou jako houby po dešti. Co když i další evropské mešity jsou ohroženy rasisticko-xenofobně extremistickými důchodci, kteří se nebudou štítit těch nejhorších kriminálních praktik vůči muslimům (například lidového zpěvu)? Není třeba, aby rozsudek rakouského soudu byl rovnou převzat jako zákon a bylo zakázáno zpívat v okolí všech evropských mešit? Možná že odpověď našli čtenáři rakouského deníku Krone v komentářích pod článkem. To už se ale nikdy nedozvíme. Diskuze byla totiž redakcí smazána, protože podle deníku "nebyla smysluplná" Omarova smlouva přikazuje: 1) Křesťané a židé nesmějí stavět žádné kostely, kláštery ani jiné církevní stavby 2) Církevní stavby řesťanů ani židů se nesmějí opravovat, ve dne ani v noci, ty z těch, které se budou rozpadat 3) nebo jsou umístěny ve čtvrtích muslimů 4) Nebudeme poskytovat přístřeší špehům v kostelech nebo našich obydlích 5) ani je skrývat před muslimy. Nebudeme učit Korán naše děti 6) Nebudeme praktikovat naše náboženství veřejně 7) ani k němu níkoho konvertovat 8) Nebudeme nikomu našeho druhu bránit ke vstupu do islámu, pokud si to bude přát 9) Budeme prokazovat respekt muslimům, a 10) povstaneme z našich míst, pokud si budou přát sednout 11) Nebudeme se snažit připomínat muslimy napodobováním žádného z jejich oděvů, pokrývek hlavy, turbanu, obuvi, nebo účesu 12) Nebudeme mluvit jako oni 13) ani přijímat jejich vznešená jména 14) Nebudeme používat sedla 15) ani se nebudeme opásávat mečem ani nosit žádnou jinou zbraň 16) Nebudeme vyřezávat arabské nápisy na naše sedadla 17) Nebudeme prodávat kvašené nápoje 18) Nebudeme ukazovat naše kříže ani naše knihy na cestách ani trzích muslimů 19) Budeme používat zvony v našich kostelích jen velmi tiše 20) Nebudeme mluvit hlasitě při bohoslužbách nebo v přítomnosti muslima 21) ani nebudeme mluvit hlasitě při vyprovázení mrtvého 22) Nebudeme používat světla na žádné cestě muslimů nebo na jejich trzích 23) Nebudeme pohřbívat naše mrtvé blízko muslimů 24) Nebudeme si brát otroka, který byl přidělen muslimům 25) Nebudeme stavět domy vyšší než domy muslimů ++++++++++++++++++++++++++++ Muslim ceremony http://www.youtube.com/watch?v=B2LYaZUu4C0 ++++++++++++++++++++++++++++ Islam a turecke serialy na obrazovkach komercnej televizie na Slovensku!!! Islam v našich obývačkách! Nie je to tak dávno, čo nás na televíznych obrazovkách šokoval turecký seriál Tisíc a jedna noc z prostredia súčasného Konstantinopolu.
Ideovým zámerom majiteľov komerčných televízii bolo takouto formou pripraviť pôdu pre rast a rozvoj multikulturalizmu na Slovensku. Na Slovensku sa objavuje stále viac hlasov, ktoré volajú po legalizácii islamu v Slovenskej republike a uznaní islamu za jedno zo štátom uznaných náboženstiev na Slovensku. Naša krajina tlaku islamizácie zatiaľ odoláva a patríme k posledným krajinám v Európe, v ktorých nestojí ani jedna mešita s minaretom. No a toto niektorým hlásateľom multikulturalizmu doma a najmä spoza hraníc prekáža. Stúpenci multikulturalizmu majú takú obrovskú moc, že ich zvrátené myšlienky o rôznorodej Európe plnej rôznych ázijských a afrických národov sa stávajú v západných krajinách realitou a pre nás nočnou morou. A práve teraz sa z ničoho nič objaví seriál, ktorý nám ukazuje tureckú spoločnosť ako spoločnosť vyspelú, kultúrnu, ba dokonca tolerantnú. Opak je ale pravdou, kým na začiatku 20. storočia žilo na území dnešného Turecka (východná Trácia a Malá Ázia) niekoľko miliónov kresťanov, dnes netvoria v Turecku ani jedno percento obyvateľov. Turci jednoducho niekoľko miliónov kresťanov v 20. storočí na svojom území vyvraždili a niekoľko miliónov násilne vyhnali zo svojich domovov, kde ich predkovia žili niekoľko tisícročí (hlavne Gréci na pobreží Malej Ázie a Arméni). V Turecku sa kresťania stále stávajú objektom násilia. Kresťan v Turecku je vystavaný permanentnému tlaku násilníckych moslimov, ale aj tlaku tzv. sekulárneho tureckého štátu, ktorý je v podstate moslimský. O to viac šokuje slovenského diváka uvedenie tureckého seriálu Sultán, ktorý je glorifikáciou sultána Sulejmana (Solimana) Nádherného, s ktorého postavou majú naši predkovia veľmi zlé skúsenosti. Šok je o to väčší, že sa tak stalo v adventnom čase, krátko pred Vianocami. Sulejman bol jednoducho odporný sadistický vrah a zločinec, typický orientálny despota, ktorý rozsieval skazu a smrť ďaleko od príbytkov násilníckych osmanských Turkov. Okrem toho žil roztopašným a zhýralým životom. Zneužíval zajaté kresťanské panny vo svojich háremoch, ktoré nútil konvertovať na islam. Často to boli nevinné mníšky zo zničených kresťanských kláštorov, ktoré zajali janičiari ničení kresťanských kláštorov v Európe. Hordy sultána Sulejmana zničili aj krásnu katedrálu v Ostrihome nad Dunajom a na ruiny premenili množstvo kresťanských chrámov na území Uhorska i Balkánu. Sulejman sa do našich dejín zapísal aj katastrofálnou pohromou, ktorá sa stala v bitke pri Moháči 29. augusta 1526. Následky tejto pohromy uvrhli našu krajinu do zaostalosti a orientálnej svojvôle tureckých despotov. Od tohto obdobia sa traduje zaostávanie strednej Európy za západnou časťou kontinentu. Otrasnou sa stala najmä víťazná Sulejmanova prehliadka spojená s barbarstvom najhrubšieho zrna po víťazstve nad kresťanskými vojskami. Turci vtedy postínali hlavy zajatých vojakov, ale aj padlých vojakov a navŕšili ich na obrovskú hromadu, pred ktorou víťazne pochodovali. Orientálny strach a skazu rozsievali na našom území takmer 150 rokov. Napichovanie malých detí na kopije, štvrtenie obetí, bezbrehé znásilňovanie, vypaľovanie bezbranných dedín, plienenie kostolov... Toto sú činy slávneho sultána Sulejmana, ktorého obrazy zo života idú režiséri multikulturalizmu približovať slovenskému divákovi. Turecký seriál ide glorifikovať vraha, zločinca, smilníka a beštiálneho sadistu. Obávam sa, že o niekoľko rokov bude niekto glorifikovať postavy nacistických a komunistických zločincov. Oslava sultána
Sulejmana má možno opodstatnenie v Tureckej republike, ale určite nie v krajinách, ktoré sa stali obeťami tureckej agresie v 14. až 20. storočí. Slovenský divák by mal tento seriál, oslavujúci islam a zločiny beštiálneho vraha Sulejmana, jednoducho ignorovať. Je to len jedna zo zákerných ciest, ako popularizovať islam a Turecko v očiach slovenského diváka. Nedajme sa oklamať! Ak sa raz prebudíme do moslimského stredoveku, možno už bude neskoro. Kliment Uhrecký ++++++++++++++++++++++++++++ 10.1. 2012 vecer, akoby sa vsetky televizie dohodli, ked davali serial SULTAN, na STV2 davali dokument „Islam na Slovensk STV1, Markiza, Joj davali akcne filmy pre pubertakov, ludia mali na „vyber“ bud sledovat hnusny akcny film, alebo pozerat SULTANA na vypalovanie slovenskych mozgov, aki su Turci dobri, ohladuplni atd. ++++++++++++++++++++++++++++ Pieta za Duckým nepozná vinníkov Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko si s pietou pripomína smutné 13. výročie brutálnej vraždy trojnásobného ministra a nášho člena Jána Duckého. Udalosti z 11. januára 1999 v Bratislave, kde bol vo vchode obytného domu zavraždený tento politik, sú navždy zapísané čiernymi písmenami do smutných dejín Slovenska. Ján Ducký ako politik ĽS-HZDS patril zároveň k špičkovým odborníkom v oblasti hospodárstva, ktorý sa podieľal na rozvoji Slovenska v ťažkých časoch transformácie slovenskej spoločnosti od plánovaného socialistického k voľnému demokratickému trhu. Výsledky jeho práce dodnes využívajú občania v podobe hustej plynofikácie nášho územia. ĽS-HZDS v tejto súvislosti pripomína, že táto vražda doteraz nebola uzatvorená, keďže dodnes vrah, či vrahovia behajú po slobode a verejnosť nepozná okolnosti, za ktorých prišiel tento pre slovenské dejiny významný politik o život. Stanislav Háber, raiditeľ Odboru verejnej mienky ĽS-HZDS ++++++++++++++++++++++++++++ Prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska povedie Hospodársku a sociálnu radu OSN slovenský diplomat (Publikované dňa: 11.01.2012)
Stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku veľvyslanca Miloša Koterca v utorok 10. januára aklamáciou zvolili za predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Novozvolený predseda vo svojom nástupnom prejave predstavil priority, ktoré budú dominovať tohtoročným rokovaniam na pôde rady. Pôjde hlavne o budovanie globálne účinnej rozvojovej architektúry a posilnenie spolupráce s ďalšími globálnymi a regionálnymi inštitúciami a organizáciami, vrátane Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Osobitný dôraz bude počas svojho pôsobenia klásť na aktívnu zaangažovanosť rady na prípravách na Konferencii OSN o trvaloudržateľnom rozvoji Rio+20 a na implementácii jej záverov. Výročné ministerské zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa uskutoční v New Yorku v júli, sa bude zameriavať na podporu zamestnanosti, odstránenie chudoby a zabezpečenie trvaloudržateľného rozvoja v rámci napĺňania miléniových
rozvojových cieľov. Hospodárska a sociálna rada je jedným z hlavných orgánov OSN. Jeho úloha a relevantnosť v súčasnosti významne narastá vzhľadom na potrebu riešenia pretrvávajúcej hospodárskej a finančnej krízy. Naposledy bol zo Slovákov vedením Hospodárskej a sociálnej rady OSN poverený v roku 1947 Ján Papánek, ktorý stál pri samotnom vzniku OSN a následne v nej Československo zastupoval. Veľvyslanec Koterec počas svojho pôsobenia na poste stáleho slovenského predstaviteľa pri OSN zastával niekoľko významných funkcií vrátane predsedu Výboru Valného zhromaždenia pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť a člena medzinárodnej komisie pre výber prokurátora Medzinárodného trestného súdu. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3981 Fax: 00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:
[email protected] ++++++++++++++++++++++++++++ Vdaka za pripomienky. Tu su moje. Neviem ale viackrat som cital ze to bolo okolo 200 revolucianorov co sa doplavili na lodi do Ruska. A tiez v zapdnych historickych knihach sa o Trockom pisu same chvalospevy, ako o vynikajucom vojenskom organizatorovi. Ako som Vam uz pisal, ziadny z tychto 200 americkych vyhostencov sa nedostal do bolsevickej vlady. Vacsina z nich nakoniec skoncila v sovietskych pracovnych taboroch ako "americki agenti". A potom, preco by USA na jednej strane podporovali bolsevikov a potom, pocas Obcianskej vojny, tam poslali intervencne vojska bojovat proti nim? Neviem, kto pise v USA chvalospevy na Trockeho. Samozrejme, v demokracii si moze napisat kto chce co chce. Zalezi od Vas, co si Vy vyberiete. V USA je najvacsou historickou kapacitou na sovietske dejiny prof. Richard Pipes. Napriek tomu, ze profesor Pipes je zjavne zidovskeho povodu, k ruskemu bolsevizmu i k Trockemu sa stavia velmi kriticky. A vobec nezakryva, ze v bolsevickej vlade bolo spustu Zidov. Clovek vsak musi uznat aj to, ze napr. Eserka Fana Kaplanova, co sa pokusila o atentat na Lenina, bola Zidovka. Rovnako bol Zid aj mlady L.A. Kannegisser, ktory zavrazdil Mose Urickeho, sefa petrohradskej Ceky zidovskeho povodu. Rovnako mal nejaky zidovsky povod aj Alexander Kerensky, ktory sa v emigracii hlasil k slobodomurarom. Ked zomrel v r. 1970 v New Yorku, aj Ruska aj Srbska Pravoslavna Cirkev ho odmietli pochovat. Nakoniec ho previezli do Londyna, kde je pochovany na neutralnom "non-denominational" cintorine. "Americky imperializmus" a "zidovske sprisahanie" su velmi oblubene odpadove kose, kam sa da toho nahadzat strasne vela. A tieto sa s oblubou vinia z nastolenia bolsevickeho rezimu v Rusku. Ja sa zaoberam sovietskymi dejinami ako konickom uz roky, ale nikdy som nikde nenasiel ziadnu priamu navaznost medzi oficialnou americkou vladnou liniou a nastolenim sovietskeho rezimu v Rusku. Opak je pravdou. V neskorsom obdobi, pocas 2. Sv. Vojny, bol vztah medzi USA a Sovietskou vladou hadam najblizssi, ked ich spajal spolocny nepriatel, Hitler. Ale hned po vojne, akonahle spolocny nepriatel zmizol, tieto "vrele" vztahy velmi rychlo ochladli a prisla studena vojna. Existuje vsak priama navaznost medzi nemeckou vladou pocas Prvej Svetovej Vojny a nastolenim bolsevizmu v Rusku. To je neodskriepitelny fakt. Kolko ludi zahynulo len pri budovani tzv. Hoover dam? Spusta a ta bola budovana federalnou vladou, aby sa znizila nezamestnaost 30 rokov ktoru spominate. Obrovska spusta ludi zahynula pri budovani zeleznice zo San Franciska do New Yorku.
A vy si myslite ze pri budovani Voronezzskej priehrady, ci inych sovietskych velkoprojektov, nezahynul nikto? Rozdiel je len v tom, ze v USA je ustavou zarucena sloboda slova, takze sa taketo nestastia hned dostali do tlace. Zato v Sovietskom Zvaze sa to ututlalo. Ak chcete porovnavat, tak treba porovnavat porovnatelne kategorie. Porovnajte si napr. Hoover Dam s Cernobylom. To su porovnatelne kategorie! Nemozno porovnavat pracovne urazy a priemyselne havarie so systematickym vyvrazdovanim odporcov rezimu. V historii USA, ktora bola tiez hrbolata, ani pod mikroskopom nenajdete nic, co by sa len radovo priblizilo stalinskym cistkam, ci tym spominanym 62 milionom odporcov rezimu, ktore sovietsky rezim priamo zlikvidoval. Mozno by sa dal porovnat napr. americky otrokarsky system so sovietskymi pracovnymi lagrami. Ale aj tu je velky rozdiel. Ked si napr. kupite kona, tak sa o neho starate, lebo ste donho investovali peniaze a potrebujete ho na pracu. Podobne to bolo s otrokmi. Preto ich ich majitelia nemohli bit, ci zdierat do bezvedomia. Aj ked netvrdim, ze sa to nestalo. Ale kto mal zaujem setrit sovietskych trestancov? Ked tito zahynuli od hladu a zimy, prisli druhi. Nestalo nas to nic. Dzerzinsky vyhlasil: "Cim skor sa ich zbavime, tym skor vybudujeme socializmus." Este k Cernobylu. Podla akychkolvek meritiek a statistik to bola ta najhorsia priemyselna havaria 20. storocia. (Nedavne zemetrasenie v Japonsku sa ani radovo nepriblizilo Cernobylu.) Bola taka velka, ze ju sovietska propaganda uz proste nemohla ututlat. I ked oficialna tlac sa ju snazila bagatelizovat. Pritom si nomeklatura z postihnutych oblasti odviezla potom svoje deti za Ural, ci napr. do kapitalistickeho Francuzska. A "vladnucej triede - robotnikom" pritom tvrdili, ze radioaktivne zamorenie z Cernobylu bolo daleko pod kritickou hranicou. L.
O Trockijm sa tu oficialne vyucuje na Australskych strednych skolach, ako o velkom vojenskom geniovi. Cize to neni akasi neoficialna historia. Vazeny pan Berec ja som cital dve knihy. Jedna Solzenicove Suostrovie Gulag, ktore ma sokovalo tou drsnostou a surovostou. Druha Dusan Slobodnik, Paragraf polarny kruh. Aj tato druha kniha bola drsna ale uz zdaleka nie tak ako Solzenicinove prace. Solzenicin si za napisanie tej ideologicky spravnej knihy zabespecil luxusny zivot na zapade, kym na Dusana Slobodnika za to ze to nezvrhol az do takych jalovych taranin v case ked sa to tiez ocakavalo, bola kopa invektiv. Pretoze ocakavali akehosi slovenskeho Solzenicina ktory by toto vsetko potvrdil, kedze naopak do urcitej miery negoval Solzenicinov Gulag bolo na neho zazerane. Ako to opisal neskor v dalsej knihe. Nebola to ziadna prechadzka rozkvitnutym parkom zivot bol drsny a kruty ale zdaleka nie az v takej forme ako to opisla Solzenicyn. Nedavno som cital opisovanie akehosi Americana ktory chcel stravit zimu v Jakutsku, v asi 250 tisicovom meste kde teploty v zime klesaju na minus 45 stupnov celzia, napriek tomu ze si obliekol vsetky mozne termalne obleky, vydrzal vonku na tej zime celkove 13 minut!!!! Ap potom ho od zimy zacalo boliet cele telo a vratil sa rychlo do hotela. CIze aj toto su mozne pripady umrtia. Ja tu neobhajujem soicializmus, ale netreba to prehanat: Ved ak by v case cistiek zahynulo 62 milion obyvatelov ZSSR, bola by to viac ako 1/3 obyvatelov. Este nieco ku zapadnej historii; Ked ste spominali toho Richarda Pipesa, je jeho menovnik David Pipes, ktory odhaluje falzifikaty o tom ze moslimovia boli nadmieru tolerantny v islamskych kalifatoch ku krestanom a zidom. A dava to na pravu mieru pravda len v oblasti stredneho vychodu. Ked opisuje system dhimni aky vskutku bol. Prve co ma tu na historickych ucebniciach zaujalo- je ze tu vyzdvihovali islam Maurov v Spanielsku div nie ako vrchol civilizacie. Pravda o tom som vela nevedel, lebo som nemal kontakty zo Spanielmi z tej oblasti, ale faktou je ze keby to bol taky tolerantny system ku vsetkym reconquesta by asi tazko uspela. Kde je reconquesta, tam musel byt conquest a conquisatori a tymi boli jednoznacne moslimski Mauri , ci Saraceni akoho to dobyli a podmanili? Nearabske a nemoslimske obyvatelstvo! Prevazne krestanske. Co sa tyka ospevovania Osmanskej rise z tych istych zdrojov, som z oblasti Slovenska, ktore trpelo casto najazdmi Turkov a ich nasilim a napriek 250 rocnej vzdialenosti od tej dobe sa tato historia zachovava a podava ustne z generacie na generaciu. Cize tu ma ziadna zpadna propagadna ktora vyspevuje dokonca aj na univerzitach osvietenstvo Turkov nepresvedci. Podobne je ako osvietenske a pokrokove ospevovany rezim moslimskych Mogulov v Indii, nuz keby to tak bolo, Anglicania by tak polahky Indiu neovladli!!! A tiez som mal moznost diskutovat o veci, z Indickym profesorom historie, hindom ale nie fanatikom> Ktory mi povedal ak zo vsetkych moslimskych vladcov boli jeden alebo dvaja pokrokovi a osvieteni tak to bolo vela. A ak z celej 500 rocnej vlady moslimskych Mogulov nad Indiou bolo 50 rokov ktore sa daju nazvat osvietenske ci pokrokove tak to je vela. Ale bouhuzial na zapade sa vseobecne vyucuje o tychto moslimskych imperiach len v pozitivnom svetle! Preco?
Preco sa take klamstvo podava ako oficialna pravda? Preco sa ako oponentura nepodavaju o nich svedectva domacich historikov ktore trpeli pod Osmanskou risou, Bulhari, Srbi, Rumuni, Greci, Chorvati- atd? A podobne je to aj o Trockim, vsade aj v univerzitnych priruckach su o nom state ako genailnom vodcovi Ruskej revolucie a dokonca ako o ludomilovi - o tomto bestialnom vrahovi, ktory predcil aj Stalina. Neviem ci ste mali moznost citat prispevok Kagan a jeho Beg. Neberiem to ako bernu mincu ale udajne moc v rukach mal Kaganovic a jeho zastupcom pre verejnost bol jeho beg. Cosi ako v USA alebo aj tu zvolena vlada je su tzv begovia, na ktorych sa znesie vsetok hnev, za zlu politiku, alebo oslava za pozitiva. Ale v skutocnosti cely system riadia kagani z uzadia, tak ako aj neviditelnu ruku trhu!! Ale dost o tom ja to riesit nejdem. Jedno je iste carsky system nebol az taky zaostali a keby sa ho podarilo udrzat a premenit bolo by to asi prospesnejsie pre cely svet a pre Rusko, ale akosi ktosi chce Rusom stale nasadzovat psiu hlavu. J. Ved to vam ani nikto neberie. Je mi naozaj jedno ci sa bude byvale Uhorsko pisat ako Ugria, alebo nejak tak ide o to len aby sa chapalo ako byvali statny utvar a aby ani nazvom nepodporvalo madarsku teoriu o pribuznosti Hunov a Madarov, ako to robi dnesny nazov Hungary, Hungaria. Treba sa spajat s intelektualmi, lingvistami krajin susediacich z Madarmi ktore maju rovnaky problem aby sa jasne rozlisovalo, dneska to je Madarsko- Magyaria- Magayrland, to co zaniklo bolo Uhorsko- Ugria, Ugoria, alebo podobny preklad do inych jazykov vcetne do madarciny. Musi sa respektovat vo vsetkych jazykoch rozdiel medzi pojmom madarsky a uhorsky, vcetne madarciny!!! Je nas obrovsky pocet, ved tu ide o 50 million Ukrajincov, 22 milion Rumunov, 10 milion Srbov, 5 milion Slovakov, 7 milion Rakusanov, 4 miliony Chorvatov a 2 miliony Slovincov. Ide len o to aby sa vzdelanci ako vy pracujuci vo vedeckych ustavoch spajali, budete s tym spajanim a najdenim spolocnej reci proti madarskemu sovinizmu zacat vy zo Slovenska. Jasne po Stefanikovej smrti nebolo osobnosti, ktora by mohla odkrit madarske karty. Nech uz bol kto chcel za jeho smrtou, Madarom jeho predcasna smrt hrala do karat!!!
ďakujem za správu. Na tej skupine spoluhlások ugr- trvám. Z toho ugr(ijský, ínsky. ..). Pravda, vyskytuje sa aj v slovenčine, lebo "r" je slabikotvorné. Podľa Stanislava miestne návzy ako Ug, Ugra vznikli skrátením východiskového predložkového pomenovania U+gora. Slov. Uhrín sa tak môže chápať aj ako čisto slov. meno alebo pochádzajúce z maď. "Ugron". O nahradení názvu Hungary, Hongrie názvom Magyaria, Magyarie sa uvažovalo vo Versailles-Trianone. Lenže vtedajší českí a slovenskí vyjednávači boli nuloví v geolingvistike a geopolitike. A keď sa to nepresadilo, Maďari neprotestovali a vedeli prečo. Rovnako aj dnes sme svedkami podobnej situácie, keď už naším susedom nie je Maďarská republika, ale len Maďarsko, Magyarországh, čo je v maďarskom ponímaní Uhorsko, Uhorský štát. Na túto skutočnosť by malo tzv. medzinárodné spoločenstvo reagovať podobne, ako v prípade Česka, keď sa na medzinárodnom poli aj proti vôli Čechov presadilo franc. Tchéquie a nem. Tschechei, resp. Tschechien. Inak, maďarskí fanúšikovia sa dnes domáhajú, aby v medzinárodných súťažiach Maďarsko nevystupovalo ako Hungary, ale ako Magyarországh. Tým by sa uľahčila cesta k ekvivalentom ako Magyaraland (land je starosl. pôvodu < ležať ladom) alebo Magyaria.
mne ide najma o to aby dnes na zaklde viditelnych pojmov jasne rozlisoval medzi pojmom Madarsko a Uhorsko a aby sa do toho ani nahodov neplietlo meno Hunov a to pojmy Magyaria a Ungoria, ci Ugoria splnaju. Toto je najdolezitejsie. Treba dat koniec tej podmanitelskej teorii, lebo tu neprijma ani tzv. svatostefanska koruna s napismi v cyrilke a zo slovenskym titulom kral a nie s madarskym kiralyi a to na ich tzv. svatostefanskej korune! Je tam Geovit krales es je latinska pripona. kral je slovensky titul pre panovnika. A meno Geovit je zo spatne prelozeneho mena teda nie Svatopluk, ale Svetopluk, Geo=svet > vit= sila, archaicky pluk. Este aj v dnesnej ukrajincine pre anielske sily maju termin ploky anhelske. Ako som napisal predtym nic neodlisuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a byvalym Uhorskom, tak v slovencine ako v anglictine tato veta: Dnesne Madarsko sa vyvinulo na madarskom etnickom uzemi v byvalom multietnickom Uhorsku. Current Magyaria was established in the former multiethnic Ungary. > To jasne specifikuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a Uhorskom, jasne hovori ze dnesne Madarsko bolo len sucast, mnohonarodnsotneho Uhorska a musi to byt jazykovo zname a pochopitelne vsetkym, vcetne Madarov a to sa bude dat len vtedy ked pojmy Madarsko a Uhorsko budu existovat vo vsetkych jazykoch a chapat sa aj ako rozdielne pojmy. Ugria z davnej antiky nema az taky vyznam. Najdolezitejsie je aby sa
dnesne Madarsko pisalo vo svete Magyaria. A kedze byvale Uhorsko, hoci minulost neni to anticka minulost, ale v dejinach pomerne neskora minulost tak treba mat adekvatny nazov aj pren aj v madarcine, ale nazov taky ktory by ani pdvedome nenavazoval na Hunov!!!
ďakujem za správu. Ja som písal o historickej Ugrii, nie o dnešnej Jugriji. Dôležité je to, že v oboch prípadoch je nemenná skupina spoluhlások "ugr-". Tak je to už v starogréčtine: Uggroi. Preto by som celkom nesúhlasil, aby sa v neslovansskom jazyku použival termín "Ugoria", aj keď som presvedčený, že lat. U(n)garia má staroslovenský koreň. Toto pomenvoanie jestvovalo už pred príchodom ugrijsko-tureckých kmeňov do Potisia v r. 896. Maď. "finnugor" je mladšieho dáta a je zrejme prevzaté, lebo pre "Uhorsko" nemá maďarčina ekvivalent. Pôvodne sa tejto skupine jazykov hovorilo finougrijské (nie finougorské ako v ruštine) a v záp. jazykoch to aj pokračuje (angl. Finno -Ugrian. fr. finno-ougrien). A nakoniec, pomenovanie Uhorsko/Ungaria ani nebolo vlastne nikdy oficiálne, len zaužívané, ako vidno z priloženého chronologického prehľadu.
Mozem s vami suhlasit. Ale Hungaria, Hungary, Hongrois, nepriamo vyvolava ten sentiment, ze tu ide o prepojenie na Hunov, aj ked nepriamo ale predsa, aj ked to mozno nebola intencia prekladatelov do latinciny, ci anglictiny predsa to vytvorilo zdanie ze ide o Hunov. Vid slovenskych emigrantov v 19 storoci v USA volali Hunkies. A nakonies spojenie Hun-gary v spatnom preklade do slovenciny znamena Hun-hory, ci Hunhorsko, mozno aj preto Madari netrvaju na tom aby sa dnesne Madarsko neprekladalo do svetovych jazykov ako Magyaria, ale su spokojny s pomenovanim Hungaria. Kdesi som cital ze v Budapesti asi 2000 Madarov si chcelo zapisat svoju narodnost ako hunsku narodnost. Potom to akosi uspalo. Ta Ugrija v Chantsko- Mansijskom Narodnostnom okruhu sa vola Jugrija. Cize podla toho by sme ich mali volat Jugrijci, su to najblizsi jazykovo pribuzni Madarom, ale aj tak ta pribunost je ovela odlisnejsia nez medzi slovanskymi jazykmi. Existuje asi 25 tisic Chantov a asi 13 tisic Mansijcov. Tolko k tomu najlepsie riesenie na rozmotanie tohto problemu by bolo aby sa dnesne Madarsko prekladalo do jaykov vo sveta tak a sice Magyaria, a byvale Uhorsko tie podla toho ako Ugoria, respektive podla nemeckeho voru ako Ungoria. To H treba s navu vynechat!!! Da sa to docielit a ukej spoluprace vdelancov o SLovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Slovinska, Rakuska a Chorvatska. Ako hovorim dnes sa Ceska republika nepreklada do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako czech republik, resp. Czechia. Preco by to malo byt inac aj s Madarskom? Ked sa urobi na nich patricny natlak akceptuju to. Na zaklade horeuvedeneho zakoncim vetou: > > Dnesna Madarska republika sa politicky vyvinula v byvalom mnohoetnickom Uhorsku, na madarskom etnickom uzemi. A po anglicky podla mojho uzu: Current Magyar republic (Magyaria) was developed in the former multiethnic Kingdom of Ungary on the magyar ethnic land. Ako by ste tuto vetu prelozil do Madarciny? Tak ze by pre Uhorsko bol pouzity termin Ugoria, nakolko pouzivaju termin finnugor! A ked im pasuje Hungaria musi im pasovat aj Ugoria, ked im sedi termin finnugor. Znovu podotykam na Sibiri je Jugrija a nie Ugrija. Este nieco jeden Madar my povedal ze krajina U-hory, by sa dala v Madarcine nazvat Hegynelia. Ale myslim ze tento nazov neni treba zavadzat. To ako som ja napisal tu vetu aj v slovencine aj v anglictine robi jasny rozdiel medzi Madarskom a Uhorskom, a ani nevyvolava emocie o navaznosti na Hunov ako v pripade prekladu Hungary, Hungaria.
ďakujem za správu. To "H" nepredstavuje nijaký problém, nie je významové, a určite to nie je prvá hláska pomenovania Hun. Hunov s Maďarmi spája len tzv. Uhorsko-poľská kronika, nedávno vydaná aj slovenčine. "H" je špecifikum románskych jazykov, keď v latinčine sa pridáva kvôli výslovnosti, ako o tom svedčia dvojtvary: Hadria/Adria, Haedui/Aedui, habrotonum/abrotonum atď. A vo francúzštine sa "h" vôbc nevysloví: Hongrie (čítaj Ongri s nosovkou). Základom je na jednej strane staroslovenské "ong(o)r [podobne: ondol -> údol(ie)] , ktoré prešlo vývojom a ugrofínske "ugr", ktoré je nemenné a je základom pomenovaní ako ugrijský (nie ugorský), ugrofínsky (nie uhrofínsky), Ugria (historické územie na Urale). Už Sasinek písal o dvojakých Uhroch (Ugroch), avšak nemal prostriedky na ich rozlíšenie, lebo nemal poruke gramatiku staroslovenčiny. Dnes už vieme rozlišovať medzi "uhorský" ako geopolitickým variantom adj. "slovenský" a adj. "ugrijský" označujúci územie, kde sa hovorí jazykom z ugrijskej jazykovej skupiny, do korej patrí, napr. maďarčina.V striktnom zmysle nejestvuje uhorský jazyk, ale ani ugrijský jazyk tak, ako nejestvuje americký jazyk. Ani v Rakúsku sa nehovorí "alpsky", hoci tento sused má aj neoficiálne geopolitické pomenovanie "Alpská republika". O staroslovenskom pôvode pomenovania (H)ungaria (pod. Bulgaria) svedčí slabičné
"ga" odpovedajúce slabičnému "go"/ho v slove hora a jeho odvodeninách miesta ako úhorie, záhorie, náhorie, predhorie, úhor, ktoré sú vždy s predponou. Tolerantná latinčina polatinčovala, ale neprekladala miestne názvy.
forma Hungarus je nepripustna, to H tam nijak nepatri a je vysledkom politickej meachinacie tych madarskych sovinistov ktory chceli dokazat aj takymto podlym sposobom ich etnicku spoluparicnost s Hunmi, vid Hungary= Hun-gary, cize Hun-hory, alebo Hunske Hory! A teda treba ziadat taky prepis Uhorska do zapadnych a inych jazykov aky existuje v nemcine, cize Ungarn, kde n je z fonetickeho dovodu a teda U(n)gar(n) cize U-gar, U-hor. A tak anglicky by sa Uhorsko malo pisat Ungary, francuzsky Ungrois, latinsky Ungaria- punktumm. koniec sporov. Dnesne Madarsko by sa malo do svetovych jazykov prekladat tak ako ho sami Madari oznacuju a sice Magyarorszagh= Magyarland, ci Magyar republic, alebo Magyaria!!! > > > A tak medzinarodne by sa byvale Uhorsko oznacovalo Ungaria a jeho odvodeniny v inych jazykoch a dnesne Madarsko ako Magyaria. Punktum koniec sporov a historickych dohadov!!!! A v Madarcine maju termin pre ugrofin ako finnugor, z toho sa da aj v madarcine polahky vytvorit pomenovanie pre byvale Uhorsko ako Ugoria. Punktum koniec sporov!!! > > > Ani Ceska republika sa dnes nikde nepreklada ako Bohemia, ale ako Czech republic, respektive Czechia, preco by to nemohlo byt rovnako aj v pripade Madarska? Jednoducho z politickych dovodov zamerne zamienanie Uhorska a Madarska sluzi ich revizionistickym planom a navyse ked sa Uhorsko preklada nie ako Ungary, Ungaria, ale ako Hungary, Hungaria, to este posilnuje ich spatost z Hunmi, cize podvod na podvode!!!! > > > Neviem odkial Dr. Hromnik zobral fakt ze do Europy prisli Hungari, ked este aj Anglicky The Times Historical Atlas, na mapach zobrazuje prichod Madarov The Magyars a nie prichod Hungarianov, the Hungarians. Cize podla tohot atlasu prisli do Europy The Magayrs, ale tito nezalozili Kingdom of Magyary, ale Kingdom of Hungary, ktory tento atlaz zacina zakreslovat na mapu Europy zhruba od 10 storocia, pricom to H je politicka fraska, malo ist o Kingdom of Ungary. > > > Pretoze toto vsetko je tak politicky spinavo popletene, jedine rozuzlenie vidim v tom ze po vzore Ceska ktore dnes neprekladaju do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako Czechia, treba aj dnesne Madarsko prekladat do svetovych jazykov ako Magyaria, a Madari si na to casom zvyknu. Vsak ani nemozu nic namietat voci tomu ako ich budu nazyvat v inych krajinach sveta. Ked je dobre pre nich Magyarorszagh, preco nie v Anglictine Magyaria, ci Magyarois vo francuzstine, apod.? > > > A tiez aby sa odstranil ten hunsky prizrak, treba Uhorsko prekladat do svetovych jazykov bez H a teda Ungaria, Ungary, Ungrois.
Ved to vam ani nikto neberie. Je mi naozaj jedno ci sa bude byvale Uhorsko pisat ako Ugria, alebo nejak tak ide o to len aby sa chapalo ako byvali statny utvar a aby ani nazvom nepodporvalo madarsku teoriu o pribuznosti Hunov a Madarov, ako to robi dnesny nazov Hungary, Hungaria. Treba sa spajat s intelektualmi, lingvistami krajin susediacich z Madarmi ktore maju rovnaky problem aby sa jasne rozlisovalo, dneska to je Madarsko- Magyaria- Magayrland, to co zaniklo bolo Uhorsko- Ugria, Ugoria, alebo podobny preklad do inych jazykov vcetne do madarciny. Musi sa respektovat vo vsetkych jazykoch rozdiel medzi pojmom madarsky a uhorsky, vcetne madarciny!!! Je nas obrovsky pocet, ved tu ide o 50 million Ukrajincov, 22 milion Rumunov, 10 milion Srbov, 5 milion Slovakov, 7 milion Rakusanov, 4 miliony Chorvatov a 2 miliony Slovincov. Ide len o to aby sa vzdelanci ako vy pracujuci vo vedeckych ustavoch spajali, budete s tym spajanim a najdenim spolocnej reci proti madarskemu sovinizmu zacat vy zo Slovenska. Jasne po Stefanikovej smrti nebolo osobnosti, ktora by mohla odkrit madarske karty. Nech uz bol kto chcel za jeho smrtou, Madarom jeho predcasna smrt hrala do karat!!! ++++++++++++++++++++++++++++ Naša racionálna byrokracia... Ako ďalej? 10. január 2012 (Príspevok do stálej konferencie Panslovanskej únie) www.pansu.sk ++++++++++++++++++++++++++++ Spontánna úvaha nad príspevkom „Štátna správa a samospráva“.
Malo by sa zamýšľať aj nad hľadaním východísk: čo s toľkými nadbytočnými ľuďmi v dlhodobo nafukovanej statnej správe a samospráve? Ak by sa aj "zracionalizovala" ta súčasná (žiaľ, neviem si dosť dobre predstaviť, ako "na to" - odkedy si pamätáme a "rozumieme", je reč o tomto probléme už veľa desaťročí..., ako ho každá nová politička garnitúra "vyrieši"...) Koľko ľudí by však dnes bolo potrebne umiestniť niekde inde, a tam aj aby vedeli, čo užitočné a potrebne so svojou kvalifikáciou robiť, aj aby to chceli a vedeli robiť, a aj to poriadne robili, aby to malo spoločenský zmysel a efekt a nezaťažovali sociálny systém a verejný rozpočet zasa inde? Stále viac sa nafukujú pocty aparátčikov, ktorých efekt toho čo "produkujú" je často v spoločnosti malo jasný (okrem azda pribúdania negatívnych javov a skúsenosti s nimi a zaťažovania verejného rozpočtu ...). Každý "víťazný" politik sa usiluje umiestniť si svojich ľudí na "dobre miesta" vrátané statnej správy a samosprávy, robia to vari všetci a po každých voľbách opäť. Je to "logické", ale možno aj zároveň spoločenský choré, no otázka je na zodpovedanie ťažká: čo s toľkými nadbytočnými ľuďmi, ak by sme - hypoteticky - vedeli, koľko pre riadne fungovanie verejnej správy a samosprávy na Slovensku by stačilo a aby to boli ti najkvalifikovanejší a najsvedomitejší pre tuto "službu spoločnosti a jej občanom"? Poľnohospodárstvo v kedysi tradičnom zmysle neexistuje, kam by sa mohli mnohí "odobrať", remesla v tradičnom zmysle neexistujú v takom rozsahu, aby ich mohli pojať, ani nie každý je pre poľnohospodárstvo čí remeslo "povolaný", životný štýl a Standard "bežnej rodiny" sa dnes orientuje na zarábanie peňazí hlavne v zamestnaneckom pomere alebo v "biznise", aby ich minuli vo veľkej miere na úplné nepotrebne "potreby". Vyzerá to teda cele aj všeobecnejšie ako choré, je to otázka preväzujúceho životného štýlu v súčasnej spoločnosti a jej chápaní "životného štandardu" u väčšiny ľudí. Ale ťažké je hľadanie riešení aj z toho hľadiska, že Slovensko, i keby ihneď "in mediar rás" ideálne dostalo aj ústretových aj múdrych aj nepodplatných politikov aj úradníkov a vedelo si vykalkulovať rozumne potrebne pocty pre administratívu na svojom teritóriu, je závislé aj od Európy a ta visí "na šnúrke od gatí GLOBALNEHO MANIPULATORA". Preto sa upriamujem na individuálneho človeka, aby hľadal mravne a efektívne východisko pre svoj vlastný život na prvom mieste on sám pre seba a tiež pre od neho najbližšie závislých, ak bude úspešný vo svojom individuálnom úsilí, môže byt vzorom a možno i pomocou tiež iným. Inak nemám predstavu, čo s tým. Všetky "sociálne inžinierstva" nakoniec skončili v metastáze malthuziánstva a revolučných čí vojnových zvlčilosti, a to sa tyká aj všetkých, výlučné na materializme postavených a spoločnosti naoktrojovaných ideológii - podporených mocou "štátu" a jeho "práva"... Veď pamätáme poučky: "Stať je diktatúra vládnucej triedy" a "pravo je vôľa vládnucej triedy povýšená na zákon". Toto myslenie sa "pretransformovalo" do inej reči, ale jeho podstata zjavne v myslení mnohých politikov zostala. Rozmýšľajú naďalej v duchu politiky "triedneho boja", aj ked to nazývajú z jednej strany "vládne" a z druhej "opozičné"... A nie v zmysle toho, ako to zdôraznil prof. JUDr. Bohuš Tomsa (po roku 1948 z akademickej pôdy odstavený): "Stať sú ľudia a jeho účelom je ľuďom slúžiť." Naopak, u nás sa to javí dnes skôr tak, že "stať sú politici a jeho účelom je politikom slúžiť (bez ohľadu na to, čí sú pri vláde alebo v opozícii) - veď asi hlavne preto mnohí išli "do politiky", ktorú mnohí zjavne chápu tiež predovšetkým ako "odvetvie biznisu"? Aj o tom už bola "medzi nami" reč... . Prof. Ján Švidroň
Nasa racionalna byrokracia... Ako dalej? Spontanna uvaha nad prilohou: Malo by sa zamyslat aj nad hladanim vychodisk: co s tolkymi nadbytocnymi ludmi v dlhodobo nafukovanej statnej sprave a samosprave? Ak by sa aj "zracionalizovala" ta sucasna (zial, neviem si dost dobre predstavit, ako "na to" - odkedy si pamatame a "rozumieme", je rec o tomto probleme uz vela desatroci..., ako ho kazda nova politicka garnitura "vyriesi"...) Kolko ludi by vsak dnes bolo potrebne umiestnit niekde inde, a tam aj aby vedeli, co uzitocne a potrebne so svojou kvalifikaciou robit, aj aby to chceli a vedeli robit, a aj to poriadne robili, aby to malo spolocensky zmysel a efekt a nezatazovali socialny system a verejny rozpocet zasa inde? Stale viac sa nafukuju pocty aparatcikov, ktorych efekt toho co "produkuju" je casto v spolocnosti malo jasny (okrem azda pribudania negativnych javov a skusenosti s nimi a zatazovania verejneho rozpoctu ...). Kazdy "vitazny" politik sa usiluje umiestnit si svojich ludi na "dobre miesta" vratane statnej spravy a samospravy, robia to vari vsetci a po kazdych volbach opat. Je to "logicke", ale mozno aj zaroven spolocensky chore, no otazka je na zodpovedanie tazka: co s tolkymi nadbytocnymi ludmi, ak by sme - hypoteticky - vedeli, kolko pre riadne fungovanie verejnej spravy a samospravy na Slovensku by stacilo a aby to boli ti najkvalifikovanejsi a najsvedomitejsi pre tuto "sluzbu spolocnosti a jej obcanom"? Polnohospodarstvo v kedysi tradicnom zmysle neexistuje, kam by sa mohli mnohi "odobrat", remesla v tradicnom zmysle neexistuju v takom rozsahu, aby ich mohli pojat, ani nie kazdy je pre
polnohospodarstvo ci remeslo "povolany", zivotny styl a standard "beznej rodiny" sa dnes orientuje na zarabanie penazi hlavne v zamestnaneckom pomere alebo v "biznise", aby ich minuli vo velkej miere na uplne nepotrebne "potreby". Vyzera to teda cele aj vseobecnejsie ako chore, je to otazka prevazujuceho zivotneho stylu v sucasnej spolocnosti a jej chapani "zivotneho standardu" u vacsiny ludi. Ale tazke je hladanie rieseni aj z toho hladiska, ze Slovensko, i keby ihned "in medias res" idealne dostalo aj ustretovych aj mudrych aj nepodplatnych politikov aj uradnikov a vedelo si vykalkulovat rozumne potrebne pocty pre administrativu na svojom teritoriu, je zavisle aj od Europy a ta visi "na snurke od gati GLOBALNEHO MANIPULATORA". Preto sa upriamujem na individualneho cloveka, aby hladal mravne a efektivne vychodisko pre svoj vlastny zivot na prvom mieste on sam pre seba a tiez pre od neho najblizsie zavislych, ak bude uspesny vo svojom individualnom usili, moze byt vzorom a mozno i pomocou tiez inym. Inak nemam predstavu, co s tym. Vsetky "socialne inzinierstva" nakoniec skoncili v metastaze malthuzianstva a revolucnych ci vojnovych zvlcilosti, a to sa tyka aj vsetkych, vylucne na materializme postavenych a spolocnosti naoktrojovanych ideologii - podporenych mocou "statu" a jeho "prava"... Ved pamatame poucky: "Stat je diktatura vladnucej triedy" a "pravo je vola vladnucej triedy povysena na zakon". Toto myslenie sa "pretransformovalo" do inej reci, ale jeho podstata zjavne v mysleni mnohych politikov zostala. Rozmyslaju nadalej v duchu politiky "triedneho boja", aj ked to nazyvaju z jednej strany "vladne" a z druhej "opozicne"... A nie v zmysle toho, ako to zdoraznil prof. JUDr. Bohus Tomsa (po roku 1948 z akademickej pody odstaveny): "Stat su ludia a jeho ucelom je ludom sluzit." Naopak, u nas sa to javi dnes skor tak, ze "stat su politici a jeho ucelom je politikom sluzit (bez ohladu na to, ci su pri vlade alebo v opozicii) - ved asi hlavne preto mnohi isli "do politiky", ktoru mnohi zjavne chapu tiez predovsetkym ako "odvetvie biznisu"? Aj o tom uz bola "medzi nami" rec... J.Svidron Odpovedam na spravu zo dna 10. januára 2012, 11:19:37, v ktorej ste napísali: O hypertrofii verejnej správy píše vo svojom príspevku JUDr. Ďurina. ++++++++++++++++++++++++++++ Povešať ich ! 06.11.2008 Pripravil Jozef Šteininger Sedem rokov od útokov 9/11 sme teraz svedkami ďalšieho a ešte radostnejšieho kolapsu - kolapsu americkej finančnej pyramídy. Dvadsať rokov im trvalo, než tú pyramídu postavili; zrútila sa za slabých pár týždňov. Vynechajme teraz všetky tie pokrytecké reči: bolo to skutočne nádherné divadlo, bez akýchkoľvek "keby", "a" alebo "ale". Americký trh s akciami prekvital, keď bombardovali Bagdad a Belehrad; veľmi prosperovali, keď okrádali Moskvu. Keď sa im darilo, vtedy mali dosť peňazí na to, aby mohli zaútočiť na Irak, vyhrážať sa Iránu a hrdúsiť Palestínu. V krátkosti, keď sa darilo im, to bolo pre nás veľmi zlé. Nuž teraz im dajme okúsiť ich vlastný liek! "Oni", to nie sú Američania a "my", to nie je zvyšok planéty. "Oni", to je len maličký výsek americkej spoločnosti - tí z východnej strany Manhattanu a z podobných miest, čo chcú veľmi rýchlo a bez námahy zbohatnúť. V posledných dvadsiatich rokoch sa veľké sumy peňazí rýchlo presúvali smerom nahor, k čoraz menšej a menšej svorke chamtivých šeliem. Zatiaľ čo väčšina Američanov si postupne už nemohla dovoliť posielať svoje deti študovať na univerzitu, títo vypasení páni si stavali vily na Floride a domy v Tel Avive. A čo horšie, vydávali milióny na kupovanie médií, aby mohli podkopávať americkú demokraciu a posielať amerických vojakov bojovať do vojen na vzdialených miestach. Veľká časť z týchto nakradnutých peňazí skončila napokon v Izraeli, kde ceny bytov medzitým vyleteli do nebies a stále ešte stúpajú. Mali sa veľmi dobre; boli veľmi hrdí na to, že finančné mapy Spojených štátov a sveta načrtával v jednej malej miestnosti minister financií Henry Paulson, Ben Bernanke a Alan Greenspan z Federálnej banky rezerv, Maurice Greenberg z poisťovne AIG. Vybudovali si pre seba svoj vlastný svet z Lehman Brothers, Merril Lynch, Goldman Sachs, z Marca Richa, Michaela Milkena, Andrewa Fastowa, Georgea Soroša, atď. Ich vzrušujúci nový svet Lexusov a Nexusov glorifikovali takí, ako Tom Friedman z New York Times. Postarali sa o Nobelovu cenu za ekonomiku pre Myrona Scholesa a Roberta C. Mertona - hrdých to riaditeľov rád teraz už smutne známeho hedge fundu Long Term Capital Management, ktorý zachránila Federálna banka rezerv v New Yorku 3,6 miliardami dolárov. Prezident Bush ich za túto nezodpovednosť odmenil oslobodením od daní. Nech teraz zaplatia za všetku tú zábavu, ktorú mali! Zobrali vaše skutočné
doláre a premenili ich na peniaze neskutočné - nevykupiteľné prísľubové bezúročné poukážky Federálnej banky rezerv, za ktorými nestojí nič, len "naivná dôvera dôverčivých", slovami jedného mudrlanta z internetu. Zruinovanie pracujúcej a dokonca aj strednej triedy je neodvratné. Strach, že veľký hadrónový zrážač častíc môže vytvoriť čiernu dieru, ktorá pohltí Zem, mal naisto niečo do činenia s pocitom, že neuveriteľné bohatstvo Spojených štátov sa teraz zrazu prepadá do vlastnej čiernej diery. Toto nie je po prvý raz v dejinách Spojených štátov, kedy sa dôvera v trhy vytratila: Jay Gould a Joseph Seligman spôsobili krach na burze - "Čierny piatok" - koncom 19. storočia a Jacob Schiff zase notoricky známu paniku "Čierny štvrtok", ktorá potom viedla k ekonomickej recesii v krajine (1/). Seligman bol aj za záležitosťou "Panama affair", čo bol švindel na burze, s ktorým prišli dvaja židia nemeckého pôvodu Jacques Reinach a Cornelius Herz, ktorí podplatili poslancov. Zatiaľčo Reinach vyvíjal úsilie v pravici, u vtedajších republikánov,Herz "spracúval" demokratov. Wikipedia cituje Hannah Arendtovú, ktorá napísala, že všetci sprostredkovatelia medzi podnikateľským sektorom a štátom boli takmer výlučne židia. Toto vrelé objatie štátu a podnikania bolo receptom na pohromu. Odvtedy sa veci, samozrejme, zmenili; mamonári teraz pozostávajú z ľudí všelijakých vierovyznaní, dokonca aj z vyznávačov kresťanskej vedy ako Hank Paulson, ktorého majetok sa odhaduje na 700 miliónov dolárov a ktorý vďačí svojej kariére v Goldman Sachs (šéf v rokoch 1998-2006) za vymenovanie do funkcie ministra financií. Len ich viera v boha chamtivosti zostáva nemenná. Vo svete ideálneho kapitalizmu ("trhová ekonomika") ich tak glorifikujú, že za to museli nejako zaplatiť. V zábavnom románe Glena Davida Golda "Carter poráža diabla" ich duchovného predka okolo roku 1670 natrel dechtom a pováľal v perí vzdorovitý ľud v Connecticute za to, že nakúpil plnú loď dovážaných výrobkov so zločinným úmyslom rýchlo zbohatnúť tým, že naruší trh a okradne svojich spoluobčanov. Dnes by takému zločincovi dal neoliberálny Milton Friedman Fund vyznamenanie, dostal by uznanie z JINSA a na ekonomickej fakulte Harvardu by o ňom učili ako o pozitívnom príklade. Teraz chcú využiť svoju kontrolu nad vládou, aby mohli uvaliť svoje dlhy na plecia obyčajných Američanov. Či sa takýto akt označuje za "znárodňovanie", "privatizáciu" alebo za "vytiahnutie z kaše", podstatné je, že mnohí Američania v dôsledku toho ešte väčšmi schudobnejú a budú sa musieť vyrovnať s väčšími daňami. Ale páchateľom za pyramídou sa nestane nič; tí sa utiahnu do svojich kaštieľov, k svojim bezpečným a chráneným investíciám, ako to robili vždy. S Američanmi vybabrali; veľmi ľahko ich okradli, podobne ako pred pár rokmi neinformovaných, nič netušiacich Albáncov. Ale Albánci sa vtedy chopili zbrane a naháňali lúpežníkov. Američania všetko toto len pasívne znášajú. Ale v podstate išlo o to isté. Američania si zaslúžia vedieť, kto ich a ich deti okradol: tu ide o ľudí, ktorí za posledné dve desaťročia ostentatívne zbohatli. Za ten zločin by mali zaplatiť. A keď prezident, kongres, senát, demokrati a republikáni váhajú, aby toto presadili, obyčajní Američania by sa mali zachovať ako ich Yankee predkovia v Connecticute: poliať ich dechtom a vyváľať v perí. A keď ani to nepomôže, povešať ich na kandelábre. Práve v takejto dobe si treba pripomenúť, prečo zakladateľskí otcovia Ameriky v druhom ústavnom dodatku zaručili obyčajným občanom právo nosiť zbraň. Vďaka Bohu, že ADL sa ho zatiaľ nepodarilo zrušiť. Tie zbrane nie sú určené zlodejom; sú tu na to, aby sa zabezpečila spravodlivosť v prípadoch, keď všetky ostatné prostriedky zlyhajú. Aux armes, to armes, ako hovoria Francúzi, keď sa takto vysporiadavajú s vlastnými chytrákmi. Amerika má veľkú tradíciu okamžite spravodlivosti učiniť zadosť - to známe americké: "Povešať ich!". Práve teraz by ste to mali urobiť! Nech sa americkí vojaci vrátia domov zo zbytočných vojen a vzdialených vojenských základní všade vo svete: ich skutočný nepriateľ sa nachádza v ich vlastnej krajine. Pripomeňme si stále aktuálne Leninove slová: premeňme imperiálnu vojnu na občiansku, proti chamtivým bastardom. Namiesto uvalenia dlhu na plecia daňových poplatníkov, premeňte Spojené štáty na zónu bez miliardárov! Miliardári, tie najchamtivejšie krysy, z tej veľkej pyramídy najviac získali, a tak ich teraz ožobráčte! Zmiznutie biliónov dolárov z ich elektronických bankových kont opäť posilní hodnotu dolára; vaša mzda bude opäť predstavovať skutočné peniaze. Keď vezmeme do úvahy, že vyše polovica týchto miliardárov sú hrdými členmi izraelskej loby, tak toto zároveň vyrieši aj problém na Blízkom východe. Aby ste sa poistili, skonfiškujte všetky aktíva staviteľov pyramídy: Paulsona, Bernankeho, riadiacich pracovníkov Merril Lynch a Goldman Sachs a aj prezidenta Busha, ktorý dovolil, aby k tomuto došlo. Do Palestíny, Afganistanu a Iraku príde mier; Američania budú opäť hrdí na svoju krajinu. Taká veľká konfiškácia obnoví v Spojených štátoch demokraciu: budúci prezidentskí kandidáti už nebudú musieť ísť s klobúkom v ruke za izraelskou loby (AIPAC) a prehlasovať tam svoju oddanosť. Porážka chamtivosti opäť vráti ľudí k Bohu; eliminovanie balastu uvoľní finančné prostriedky na zdravotníctvo, sociálne istoty a bezplatné vzdelávanie pre všetkých. Namiesto aby to bola pohroma, finančný kolaps ponúka unikátnu príležitosť napraviť všetky americké neduhy. Nepremárnite ju! Hovoriac
za veľký svet mimo Ameriky, poviem vám len toľko: nehádžte dobré peniaze do zlých! Ubráňte sa lákavému pradeniu z Washingtonu! Pokladajte svoje fondy v Spojených štátov už za stratené. Ak môžete niečo zachrániť, dobre. Ale nemrhajte zbytočne peniazmi a snahami opäť získať to, čo už neexistuje. Za to stratené môžete získať to najhodnotnejšie aktívum a tým je vaša sloboda a nezávislosť. Nezávislý dolár značí, že vaša ekonomika bude v bezpečí. Zrútenie pyramídy vás oslobodí! (1/Benjamin Ginsberg, "The Fatal Embrace: Jews and the State", University of Chicago Pres, Chicago 1993, str. 73) Izrael Šamír: "Hang ´Em High!" http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=9403
na tomto odkaze http://www.bbkss.jaso.sk/index.php?cl=1400&em=2 som našiel kvalitný článok o zásadnej téme súčasnosti s naznačením jej elegantného a efektívneho riešenia. Bordel majú hlavne v Amerike, preto je na Američanoch, aby si upratali doma. ++++++++++++++++++++++++++++ Cena prežitia Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostane Ľudovít Števko, Pavel Kapusta Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len informovaný optimista. Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk. Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore pre náš časopis povedali, že Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes? Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo skutočných príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností. Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva? Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí
brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich - je jasné, že musí nasledovať kríza . Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte budeme musieť uťahovať opasky? Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá ešte roky - možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov. Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou, najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu? Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh do Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom, že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko disponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami To je prvá zásadná rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej spotrebe za každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou, že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov - je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na zmenu životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A keďže všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme populárne termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne účtovníctvo za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu budúcnosť. Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe, najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky... Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia. Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné na techniku - napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny. Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú, aby 20 percent subkontraktov bolo čínskej proveniencie a ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si, že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90 percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40 percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi výrobcami.
Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a o čiernej ekonomike... Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov, nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej, drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľa OSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým problém vyrieši. Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev peňazí? V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďže to všetko už dávno nie je riešiteľné na národnej úrovni? Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom. Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny? Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent. Okamžite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie, vodu a základné potraviny približne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok profesor Ján Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí. V tejto rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie. Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete. Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho každodenného slovníka slovo kríza? Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku, deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve percentá, Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a Francúzska. Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako vyčísliť? Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne. Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto sumu k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť na vysokej politickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy
nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita, ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú hovoriť. Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého systému? Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo si želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho? Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli... Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď nespadne, udrží sa, je schopný a tiež nepotrebuje dôchodok... Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové - alebo nie? Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 až 60 miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, že pomer deväť na deväť je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať. Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi... Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie. Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len hrozbou pre budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku. Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny, ktorými bude prechádzať? Zrejme je to pre nás už bezpredmetné.
Prečo? Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén. Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú? Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia - sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400-kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy Jedna línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň Bratislava - Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov. Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent stúpne o 400 percent. Prečo až takýto prudký vzostup? Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil. Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice? Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohužiaľ, presmerovanie
400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii. Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov tak ako doteraz... Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá správa - anglická iniciatíva podporená Francúzskom a Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku 2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20 percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia také "bohaté" krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať zmeníte štruktúru štrukturálnych fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na 20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať diaľnice. Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko, bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro? Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom myšlienky. Musím však povedať aj to, že najväčším sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur. Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150 miliárd. Všetci od začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré sú ekonomicky značne asymetrické. V peknom počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria sa prejavila naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 - 20 percent, alebo po druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť. Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania? Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred kolapsom, že to neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ, budú musieť z eurozóny odísť.
Lenže to nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo! Druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné - podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na návrat koruny... Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia, je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi. Keď používame menu, týkajúcu sa väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v dobrom slova zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa ako slovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda USA po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej populácie, pretože tá už nijaké nemá. George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho počínanie úspešné? Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môže aj taký na prvý pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o všetko. Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva, je to minimálne podozrivé. Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho cítenia globálnych finančných žralokov? Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev, preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou "piatich vlajok", ktorá znamená, že nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, že majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívne organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o charite a altruizme, iste nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú každý rok rozvojovým krajinám milodar 32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to približne rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu... Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás čaká najbližšie roky? Prežijeme? Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som tvrdil, že
vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako hlúposť na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný. Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes len 10 metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe, buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až 15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej žiť. Kam to celé povedie? To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude. Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho, treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto spoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti. Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme? Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, že stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy. ++++++++++++++++++++++++++++ Mne ide najma o to aby dnes na zaklde viditelnych pojmov jasne rozlisoval medzi pojmom Madarsko a Uhorsko a aby sa do toho ani nahodov neplietlo meno Hunov a to pojmy Magyaria a Ungoria, ci Ugoria splnaju. Toto je najdolezitejsie. Treba dat koniec tej podmanitelskej teorii, lebo tu neprijma ani tzv. svatostefanska koruna s napismi v cyrilke a zo slovenskym titulom kral a nie s madarskym kiralyi a to na ich tzv. svatostefanskej korune! Je tam Geovit krales es je latinska pripona. kral je slovensky titul pre panovnika. A meno Geovit je zo spatne prelozeneho mena teda nie Svatopluk, ale Svetopluk, Geo=svet vit= sila, archaicky pluk. Este aj v dnesnej ukrajincine pre anielske sily maju termin ploky anhelske. Ako som napisal predtym nic neodlisuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a byvalym Uhorskom, tak v slovencine ako v anglictine tato veta: Dnesne Madarsko sa vyvinulo na madarskom etnickom uzemi v byvalom multietnickom Uhorsku. Current Magyaria was established in the former multiethnic Ungary. To jasne specifikuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a Uhorskom, jasne hovori ze dnesne Madarsko bolo len sucast, mnohonarodnsotneho Uhorska a musi to byt jazykovo zname a pochopitelne vsetkym, vcetne Madarov a to sa bude dat len vtedy ked pojmy Madarsko a Uhorsko budu existovat vo vsetkych jazykoch a chapat sa aj ako rozdielne pojmy. Ugria z davnej antiky nema az taky vyznam. Najdolezitejsie je aby sa dnesne Madarsko pisalo vo svete Magyaria. A kedze byvale Uhorsko, hoci minulost neni to anticka minulost, ale v dejinach pomerne neskora minulost tak treba mat adekvatny nazov aj pren aj v madarcine, ale nazov taky ktory by ani pdvedome nenavazoval na Hunov!!! ďakujem za správu. Ja som písal o historickej Ugrii, nie o dnešnej Jugriji. Dôležité je to, že v oboch prípadoch je nemenná skupina spoluhlások "ugr-". Tak je to už v starogréčtine: Uggroi. Preto by som celkom nesúhlasil, aby sa v neslovansskom jazyku použival termín "Ugoria", aj keď som presvedčený, že lat. U(n)garia má staroslovenský koreň. Toto pomenvoanie jestvovalo už pred príchodom ugrijsko-tureckých kmeňov do Potisia v r. 896. Maď. "finnugor" je mladšieho dáta a je zrejme prevzaté, lebo pre "Uhorsko" nemá maďarčina ekvivalent. Pôvodne sa tejto skupine jazykov hovorilo finougrijské (nie finougorské ako v ruštine) a v záp. jazykoch to aj pokračuje (angl. Finno -Ugrian. fr. finno-ougrien). A nakoniec, pomenovanie Uhorsko/Ungaria ani nebolo vlastne nikdy oficiálne, len zaužívané, ako vidno z priloženého chronologického prehľadu. > Mozem s vami suhlasit. Ale Hungaria, Hungary, Hongrois, nepriamo vyvolava ten sentiment, ze tu ide o
prepojenie na Hunov, aj ked nepriamo ale predsa, aj ked to mozno nebola intencia prekladatelov do latinciny, ci anglictiny predsa to vytvorilo zdanie ze ide o Hunov. Vid slovenskych emigrantov v 19 storoci v USA volali Hunkies. A nakonies spojenie Hun-gary v spatnom preklade do slovenciny znamena Hun-hory, ci Hunhorsko, mozno aj preto Madari netrvaju na tom aby sa dnesne Madarsko neprekladalo do svetovych jazykov ako Magyaria, ale su spokojny s pomenovanim Hungaria. Kdesi som cital ze v Budapesti asi 2000 Madarov si chcelo zapisat svoju narodnost ako hunsku narodnost. Potom to akosi uspalo. Ta Ugrija v Chantsko- Mansijskom Narodnostnom okruhu sa vola Jugrija. Cize podla toho by sme ich mali volat Jugrijci, su to najblizsi jazykovo pribuzni Madarom, ale aj tak ta pribunost je ovela odlisnejsia nez medzi slovanskymi jazykmi. Existuje asi 25 tisic Chantov a asi 13 tisic Mansijcov. Tolko k tomu najlepsie riesenie na rozmotanie tohto problemu by bolo aby sa dnesne Madarsko prekladalo do jaykov vo sveta tak a sice Magyaria, a byvale Uhorsko tie podla toho ako Ugoria, respektive podla nemeckeho voru ako Ungoria. To H treba s navu vynechat!!! Da sa to docielit a ukej spoluprace vdelancov o SLovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Slovinska, Rakuska a Chorvatska. Ako hovorim dnes sa Ceska republika nepreklada do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako czech republik, resp. Czechia. Preco by to malo byt inac aj s Madarskom? Ked sa urobi na nich patricny natlak akceptuju to. Na zaklade horeuvedeneho zakoncim vetou: > Dnesna Madarska republika sa politicky vyvinula v byvalom mnohoetnickom Uhorsku, na madarskom etnickom uzemi. A po anglicky podla mojho uzu: Current Magyar republic (Magyaria) was developed in the former multiethnic Kingdom of Ungary on the magyar ethnic land. Ako by ste tuto vetu prelozil do Madarciny? Tak ze by pre Uhorsko bol pouzity termin Ugoria, nakolko pouzivaju termin finnugor! A ked im pasuje Hungaria musi im pasovat aj Ugoria, ked im sedi termin finnugor. Znovu podotykam na Sibiri je Jugrija a nie Ugrija. Este nieco jeden Madar my povedal ze krajina U-hory, by sa dala v Madarcine nazvat Hegynelia. Ale myslim ze tento nazov neni treba zavadzat. To ako som ja napisal tu vetu aj v slovencine aj v anglictine robi jasny rozdiel medzi Madarskom a Uhorskom, a ani nevyvolava emocie o navaznosti na Hunov ako v pripade prekladu Hungary, Hungaria. > ďakujem za správu. To "H" nepredstavuje nijaký problém, nie je významové, a určite to nie je prvá hláska pomenovania Hun. Hunov s Maďarmi spája len tzv. Uhorsko-poľská kronika, nedávno vydaná aj slovenčine. "H" je špecifikum románskych jazykov, keď v latinčine sa pridáva kvôli výslovnosti, ako o tom svedčia dvojtvary: Hadria/Adria, Haedui/Aedui, habrotonum/abrotonum atď. A vo francúzštine sa "h" vôbc nevysloví: Hongrie (čítaj Ongri s nosovkou). Základom je na jednej strane staroslovenské "ong(o)r [podobne: ondol -> údol(ie)] , ktoré prešlo vývojom a ugrofínske "ugr", ktoré je nemenné a je základom pomenovaní ako ugrijský (nie ugorský), ugrofínsky (nie uhrofínsky), Ugria (historické územie na Urale). Už Sasinek písal o dvojakých Uhroch (Ugroch), avšak nemal prostriedky na ich rozlíšenie, lebo nemal poruke gramatiku staroslovenčiny. Dnes už vieme rozlišovať medzi "uhorský" ako geopolitickým variantom adj. "slovenský" a adj. "ugrijský" označujúci územie, kde sa hovorí jazykom z ugrijskej jazykovej skupiny, do korej patrí, napr. maďarčina.V striktnom zmysle nejestvuje uhorský jazyk, ale ani ugrijský jazyk tak, ako nejestvuje americký jazyk. Ani v Rakúsku sa nehovorí "alpsky", hoci tento sused má aj neoficiálne geopolitické pomenovanie "Alpská republika". O staroslovenskom pôvode pomenovania (H)ungaria (pod. Bulgaria) svedčí slabičné "ga" odpovedajúce slabičnému "go"/ho v slove hora a jeho odvodeninách miesta ako úhorie, záhorie, náhorie, predhorie, úhor, ktoré sú vždy s predponou. Tolerantná latinčina polatinčovala, ale neprekladala miestne názvy. > > > Poslite tuto moju odozvu > > Celkove suhlasim s panom Sivakom, az na to ze forma Hungarus je nepripustna, to H tam nijak nepatri a je vysledkom politickej meachinacie tych madarskych sovinistov ktory chceli dokazat aj takymto podlym sposobom ich etnicku spoluparicnost s Hunmi, vid Hungary= Hun-gary, cize Hun-hory, alebo Hunske Hory! A teda treba ziadat taky prepis Uhorska do zapadnych a inych jazykov aky existuje v nemcine, cize Ungarn, kde n je z fonetickeho dovodu a teda U(n)gar(n) cize U-gar, U-hor. A tak anglicky by sa Uhorsko malo pisat Ungary, francuzsky Ungrois, latinsky Ungaria- punktumm. koniec sporov. Dnesne Madarsko by sa malo do svetovych jazykov prekladat tak ako ho sami Madari oznacuju a sice Magyarorszagh= Magyarland, ci Magyar republic, alebo Magyaria!!! > > A tak medzinarodne by sa byvale Uhorsko oznacovalo Ungaria a jeho odvodeniny v inych jazykoch a dnesne Madarsko ako Magyaria. Punktum koniec sporov a historickych dohadov!!!! A v Madarcine maju termin pre ugrofin ako finnugor, z toho sa da aj v madarcine polahky vytvorit pomenovanie pre byvale Uhorsko ako Ugoria. Punktum koniec sporov!!!
> > Ani Ceska republika sa dnes nikde nepreklada ako Bohemia, ale ako Czech republic, respektive Czechia, preco by to nemohlo byt rovnako aj v pripade Madarska? Jednoducho z politickych dovodov zamerne zamienanie Uhorska a Madarska sluzi ich revizionistickym planom a navyse ked sa Uhorsko preklada nie ako Ungary, Ungaria, ale ako Hungary, Hungaria, to este posilnuje ich spatost z Hunmi, cize podvod na podvode!!!! > > Neviem odkial Dr. Hromnik zobral fakt ze do Europy prisli Hungari, ked este aj Anglicky The Times Historical Atlas, na mapach zobrazuje prichod Madarov The Magyars a nie prichod Hungarianov, the Hungarians. Cize podla tohot atlasu prisli do Europy The Magayrs, ale tito nezalozili Kingdom of Magyary, ale Kingdom of Hungary, ktory tento atlaz zacina zakreslovat na mapu Europy zhruba od 10 storocia, pricom to H je politicka fraska, malo ist o Kingdom of Ungary. > > Pretoze toto vsetko je tak politicky spinavo popletene, jedine rozuzlenie vidim v tom ze po vzore Ceska ktore dnes neprekladaju do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako Czechia, treba aj dnesne Madarsko prekladat do svetovych jazykov ako Magyaria, a Madari si na to casom zvyknu. Vsak ani nemozu nic namietat voci tomu ako ich budu nazyvat v inych krajinach sveta. Ked je dobre pre nich Magyarorszagh, preco nie v Anglictine Magyaria, ci Magyarois vo francuzstine, apod.? > > A tiez aby sa odstranil ten hunsky prizrak, treba Uhorsko prekladat do svetovych jazykov bez H a teda Ungaria, Ungary, Ungrois. >> > > S pozdravom > > > Magyari sú Hungari. Sloveni sú Uhri. Onoguri sú fikciou. > > > Ako reakcia na môj článok o Františkovi Listovi vo vašom > > > Spravodaji č. 166, > > > str. 13-18, prišiel mi list > > > prepisujem: > > > Cital som vas prispevok v Spravodaji, c.166. Zda sa ze veci prilis > > > komplikujete. Do Europy prisli Onoguri- Oguri a nie Hungari. Ano > > > Slovensko malo > > > pomenovanie Slovensko/Uhorsko davno pred prichodom Onogurov. > > > Preco obyvatelia > > > krajin ktory s nim susedili ho prekadaju spravne do svojich > > > jazykov, Ukrajinci > > > ako Ugorsca, Chorvati ak Ugorska adnesne Madarsko Chorvati > > > volaju Madzarska! > > > A Nemci Ungarn, pretoze nazov je od slova U-hory, U-horsko, > > > macedonsky u-gary, > > > u -gar s toho nemecke Ungarn. > > > Goralskym narecim u-gury, ateda narecim slovanskeho ludu ktore > > > byvalo na > > > hranici ktoru tvorili hory. S toho Onogur - Ogur a U-gur, bolo > > > prijatelne pre > > > obe etnika aj Madarov ktorym bolo dovolene usadit sa na juh od > > > Matry v > > > mocaristych oblastaich sutoku Dunaja a Tisy. Az po porazke pri > > > Lechu zasli > > > zvysky tycht Onogurov- Ogurov za zvyskami slovenskej > > > velkmoravskej slachty aby > > > vytvorili spolocne stat. Nazov pren Uhorsko bo prijatelny. Aj > > > preklad do > > > jazykov susednych krajin ako Ugorsca, Ungarn atd. Avsak po > > > konsolidacii pomerov > > > ked sa Madarom koli ich polohe podarilo ziskat veduce postavenie > > > v state. > > > Pousilovali sa prelozit meno do Latinciny ako Hungaria a z toho > > > do anglictiny
> > > ako Hungary a do francuzstiny ako hongrois. Co vsak znamena to > > > vsunutie pismena > > > H pred U? > > > Jednoducho podporuje teoriu madarskej a hunskej pribuznosti; Hun> > > garia,Hun-gary. > > > A preto Madari nechcu aby sa dnesne Madarsko prekladalo do > > > inych jazykov ako > > > Magyaria, ake ako Hungary. > > > Pritom oni vo vlastnom jazyku odmietaju mat meno Uhorsko a pre > > > nich Madarsko aj > > > Uhorsko splyva v jeden nazov Magyarorszagh. Ale nie su az tak > > > uplne dosledni. > > > Pretoze pre termin uhrofin maju termin finugor a cize dcelkom > > > polahky mozu > > > nazyvat byvale Uhorsko v madarcine Ugoria. A dnesnwe Madarsko vo > > > vsetkychjazykoch od slova Magyar- Magyaria. > > > Okrem toho od kial vniklo meno Madyar. Udajne arabsky > > > cestovatelia ked > > > navstivili mocariste kraje ktore madari obyvali, dali mu pomenovanie > > > el-madzharia, od miestneho mocaria. > > > Tolko na vysvetlenie. > > > Ps. Taketo vysvetlenie urobi vo vsetkych pojmoch jasno a nebude > > > zahmlievat kto > > > je slovensky hungarus a kto madarsky hungarus. > > > Vážený pán > > > decembra. 2011 > > > Máte pravdu. Veci by sa nemali komplikovať, ale históriu musíme > > > chápať a > > > predstavovať tak ako sa stala a nie ako by sme si priali, aj > > > keby to naše > > > prianie malo byť jednoduchším než samotná, ozajstná história, > > > ako ju máme > > > evidovanú. Vidím, čo mi píšete, aj som čítal vaše výklady > > > prezentované na iných > > > platformach. Takže viem o čo vám ide. > > > Ak naozaj prijimate, že – ako píšete – “Slovensko malo pomenovanie > > > Slovensko/Uhorsko davno pred prichodom Onogurov,” a ak veríte, > > > že názov našej > > > krajiny Uhorsko “je od slova U-hory, U-horsko, macedonsky u> > > gary, u –gar...” > > > atď., nezdá sa vám podivné, ak nie neuveriteľné, žeby turecké > > > slovo Onogur sa > > > len tak z ničoho nič malo stať tak homonymom ako aj synonymom > > > nášho Uhorska? > > > Veď ako uvádzate, naše Uhorsko sa objavuje vo všetkých > > > slovenčine príbuzných > > > jazykoch v nám aj vzájomne zrozumiteľných formách, o ktorých nemáme > > > pochybnosti, že popisujú našu zem ako zem U Hory. Kdežto turecký > > > názov Onogur > > > nič takého neznamená, a teda nie je ani homonymom ani synonymou > > > mena našej > > > krajiny – UHORSKA.
>>> > > > Veď tých Onogurov si vymyslel len Hunfalkvy nejakých 150 rokov dozadu. > > > Predkovia Magyarov sa Onogurmi nevolali. Volali sa Hungari už v > > > 6. storočí a > > > zaiste aj storočia predtým, a odtiaľ pochádzajú všetky tie > > > formy, ktoré > > > uvádzate, ako Ungarn, Hungar, Hongrois. A tieto mená nemajú nič > > > spoločného s > > > Uhorskom. Hungari/Magyari ani nemajú naše meno Uhri a Uhorsko vo > > > svojom jazyku. > > > Jedine že Hungari načas okupovali skoro celé naše historické > > > Uhorsko, a aj dnes > > > ešte okupujú jeho dôležitú časť, našimi predkami zvanú Pánónia. > > > A Mgyari nie sú hlúpi keď nechcú, aby svet poznal ich krajinu > > > ako Magyaria. Veď > > > ani nevedia čo to meno vlastne znamená! Celkom rozumne držia sa > > > svojho pravého > > > historického mena Hungaria, aj keď dnes sami seba nazyvajú Magyarmi. > > > Slovenskí Hungari boli len tí, ktorí sa poväčšine z ekonomických > > > dôvodovprehlásili za Maďarov a poslali svoje deti do maďarských škôl. > > > Magyari sú Hungari. Sloveni sú Uhri. Onoguri sú fikciou. > > Úvod. –J. Doruľa, počas prednášky o jazyku ako o hodnote národného dedičstva > > na pôde Quo Vadis, zneužil túto pôdu i neiformovanosť, inak dosť preriedeného > > publika, na reakciu na môj článok uverejnený v marcovom čísle Slovenských > > pohľadov pod názvom „Etymológia a prekladanie pomenovaní (H)ungaria, Hongrie, > > Hungary atď. ako politikum?“ Zároveň sa dehonestujúco vyjadril aj o redakcii > > tohto časopisu. Z jazykovedca kádrovník? Po vypočutí jeho monológu musím > > konštatovať, že jeho reakcia nie je odpoveďou na môj článok a neobsahuje nič, > > čo by sa už v ňom nenachádzalo. Skrátka, jediné, čo si Doruľa v mojom článku > > všimol sťa červené súkno, je možná súvislosť pomenovania Uhorsko s horami. > > Ad „Onogur“. - Podľa neho, keďže Maďari nemajú pre toto pomenovanie vlastný > > výraz, treba vychádzať z tur. „on ogur“ (grécky mn.č. : ONOGUROI) vo význame > > 10 šípov ako spojenie rovnakého počtu kmeňov. Toto spojenie vraj prešlo do > > staroslovenčiny celkom pravidelne tak, že denazalizáciou sa z „on“ stalo „u“, z > > čoho Ugor>Uhor, pričom v poľštine a ruštine sa zachovala nosovka: Węgier, > > Venger, Vengria. > > Tento etymologický výklad má však jednu chybičku krásy: vychádza z iných > > historiografií než je slovenská a z iných jazykovied než sú slovanská a > > slovenská, takže Š. Ondruš, ktorého Doruľa vôbec nespomenul, ho odmietol. A > > navrhol iný výklad vychádzajúci z domácej reálie, konkrétne z pomenovania rieky > > Uh, pozdĺž ktorej starí Maďari prišli a ktorej názov v 9.-10. stor. mal podobu > > Ug. Táto prešla do maďarčiny s nosovkou Ung a potom rozšírením ako Ungr- resp. > > Ongr- do latinčiny (Hungarus) a slovanských jazykov. V niektorých z nich > > vznikla denazalizáciou podoba Ugr-, z čoho Ugor alebo Ugrin. Je aj tento > > Ondrušov výklad smerodajný? Na jednej strane by to znamenalo, že Maďari sa > > sami pričinili o pomenovanie „Ugri“ – tvrdí sa opak, teda, že ich tak nazvali > > iní - a na druhej strane sa nie oni učili od našich predkov, ale naopak naši > > predkovia sa učili od nich. Š. Ondruš sa vyhol Margite, avšak nie Besnej, keď > > ešte vychádza aj Anonymovej kroniky, tejto báchorky napísanej na objednávku. > > a) Ugr. - Z pomenovania Ug vychádza aj Ján Stanislav, nie však rieky, ale > > miesta či osoby, ako vidno nasledovného úryvku zo slovníkovej časti jeho
> > Slovenského juhu v stredoveku (zv. II, Martin 1948, Bratislava 2004). >> >> > > Túto sériu hesiel, ktorých spoločným koreňom je Ug-, resp. Ugr-, Stanislav > > hodnotí ako slovanského resp. staroslovenského pôvodu, pričom nechýba ani > > asociácia s horami: Ugra -> U gora ->gora. V Quo Vadis Doruľa ešte nevedel, že > > v staroslovenčine predložka u znamenala aj „pri“. (Porov. Ukrajina -> u-kraja). > > Zároveň to svedčí o tom, že slovenský juh, hoci bol prevažne nížinatý alebo len > > na úpätí hôr, je poznačený vplyvom slovenského severu rovnako ako osobné mená: > > Uhrín sa stane celoslovenským priezviskom. Aj príd. meno „ugorský“ sa používalo > > celoplošne. Možno to ilustrovať aj na mene a príbehu svätca slovenského pôvodu > > Mojseja (Mojžiša) Uhrína (983-1043) známeho aj ako Mojžiš Uhorský. Teda nejde o > > moje zbožné želanie (ako sa domnieva Doruľa), že naši predkovia si mali všimnúť > > hory, ktoré ich obklopovali. Do iného svetla sa dostáva aj samotná > > konfigurácia Ogrъ. Je táto, alebo podobná konfigurácia slovanskej lexike > > naozaj cudzia? > > J. Doruľovi vôbec unikol zámer môjho článku. Týmto zámerom bolo podať > > „geometriu“ problému a nie definitívnu pravdu. Ani vnímanie svojho > > bezprostredného okolia nie je jediný zdroj slovnej zásoby nejakého jazyka. > > Orientáciu v tomto okolí a širšom okolí napomáha aj skonštituovaný jazyk, ktorý > > sám je determinovaný historicky, najmä príslovkové určenia, mená svetových > > strán, križovatky a pod. > > b) O(n)grь. - Siahnime tento raz po Stanislavovom Staroslovienskom jazyku 1> > 2 (Bratislava, 1987, s. 186, 268-69, 276, 286, ), ktorý by mal mať slavista > > Doruľa v malíčku. Meno „hora“ , ktoré v slovenčine znamená aj les, vstupuje aj > > do príslovkových určení miesta, napr. sь-gory, zhora, ọ-gorь, nahor. Z > > gramatiky staroslovenčiny už vieme, že predpona ọ(on) znamená „na-„ (porov. > > angl. on, nem. auf, franc. haut, lat. altus). Z predpony „o(n) sa vyvinuli > > predpona a predložka u. > > Pokračujúc so Stanislavom, tento už podobne vysvetlil etymológiu slova > > „údolie“, a to zo smeru nadol: ọ-dolь, dolina, údolie rovnako ako etymológiu > > názvu Údol – nachádza sa medzi citovanými heslami. >> >> > > Pre koho a prečo písal Stanislav svoje jazykovedné teoretické a príručkové > > práce? Pre seba či pre úzky okruh zasvätených? Prečo ich nevyužívať ako > > domáce pramene? > > Kto by si však pomyslel, že jednoslabičné slovo ọgr bolo už v lexike > > starokeltčiny v mezolitiku, t.j. strednej dobe kamennej, čo bol jazyk príbuzný > > praslovančine, a to vo význame vyvýšené miesto či bidlo? Uvádza to americký > > lingvista a historik talianskeho pôvodu M. Alinei, ktorého citujem vo svojom > > článku v SP. > > Analogicky možno dospieť k slovu „úhor(ie)“, a najmä k ďalším derivátom ako > > záhorie, podhorie, medžugorje, z ktorých sa stali aj názvy (Záhorie, Podhorie, > > Medžugorje). Mohli by sme tu uviesť nejeden príklad zo Západu, svedčiaci o > > tom, že obyvateľstvo vníma svoje prírodné okolie všade rovnako. Napr. taký > > názov ako Piemont, názov talianskeho alpského regiónu (Regione Piemonte), ktorý > > má podobnú geologickú a aj geopolitickú situáciu ako Slovensko, by sme mohli > > voľne preložiť tiež ako „Uhorsko“ (Piemont = úpätie+hora). „Uhorskom“ je aj gr. > > Epidauros, miesto pri hore, horské miesto. > > Toto slovíčko sa teda stane základom pre lat. názov Hungarus a cezeň sa dostane > > do ostatných západných jazykov. Kedy, pýta sa Doruľa, lebo chce dôkazy? Nuž > > podľa ugrofinistu D. Sinora, profesora dejín na Indianskej univerzite v > > Bloomingtone je lat. plurál Ungri doložený už v r. 862. Ale aj podľa historika > > P. Ratkoša vlastné mená ako Ugri, Hungaria, Hungari, Ugron, Uhrín, Ungarus, > > pochádzajú z veľkomoravského obdobia, v ktorom dominovala staroslovenčina.
> > Aj podľa geolingvistiky nejaká populácia, ktorá sa ako prvá usadí na nejakom > > území, sa v tomto území orientuje podľa orientačných bodov ako hory, pohoria, > > kopce, vyvýšeniny lesy, vodné plochy, rieky, atď. a pomenuje ich. A aj keď z > > tohto územia odíde, prišelci prevezmú toponymá alebo etnonymá po predchodcoch > > alebo si ich premenujú po svojom. > > Aplikujme to teda na náš prípad, prenesúc sa ďalej do minulosti – jazykoveda je > > historická veda - a to do 2. stor. n. l., do čias gréckeho astronóma > > Ptolemaia, ktorého Geografiu prijíma aj stredovek. A niet lepšieho orientačného > > miesta ako sú Karpaty, ktoré spomína aj vo svojom diele po názvom Karpaton > > oros alebo Karpatēs oros. Oronym Karpaty, ako ukázal na základe etymologického > > rozboru J.M. Kořínek, ktorého tiež citujem vo svojom článku obšírnejšie, dal > > zrod zaujímavým znakovým i významovým derivátom, pričom sa obmedzím len na > > slovanské a príbuzné jazyky : „zašpicatené hory“ (litov.); „skala“, „útes“ > > (kelt.); „kameň“ (starotrác.); „skala“ (alb.); druh pletenej obuvi „krpce“ > > (poľ., slov.); vrchь (slov.); škarpa ( slov., srb.); „skala“, „jaskyňa“ > > (srb.); „nerovný terén“ (poľ.); gora/hora, les (alb., slov., čes.); pohrebná > > vyvýšenina, „kurgan“ (rus.); har, skalnatá pôda (švéd.); họrgr, hromada skál > > (stnord.); grbь, vyvýšenina (stslov.). > > Kořínek uvádza aj príbuzné slová ako gur, kameň moll, les (alb.), promolé, > > úpätie hory (gr.), magura (> Magura|), horská vyvýšenia (rum.). Môžeme tak > > povedať, že aj my máme „Skalisté hory“. Nenachádzame v tomto výpočte aj kľúč k > > pôvodu našich slov ako „úhor“, „uhor“, ba aj Uhor? > > Treba si uvedomiť, že keď sa vo veľkomoravskom období zavádza latinčina ako > > liturgický a potom administratívny jazyk, nachádza tu rovnako vyspelý > > staroslovenský jazyk a ostatné slovanské jazyky, s ktorými musí rátať, > > rešpektujúc tak jestvujúce osobné i miestne mená. Nanajvýš si ich prispôsobí > > ako je to v prípadoch pomenovaní Hungarus (Uhrín, Uhor, Oger, Uhorec, Ugar) či > > Hungaria (Uhorsko, Ogrska atď.). Avšak tam, kde mala latinčina svojich > > lokútorov, napr. v Rumunsku (Romania), sa pristúpilo k prekladu, ako o tom > > svedčí názov Transylvania (doslova: Zálesie, Zálesko). Na Slovensku však > > neutrálna latinčina deriváty slovotvorného základu o(n)gr/ugr/uhr zmrazila a > > nadlho zatlačila do úzadia. > > c) Úhor. - Geolingvistika však okrem prírodného reliéfu vychádza aj zo spôsobov > > života a výroby danej populácie. V našom prípade je to tzv. úhorovanie, ktoré > > naši predkovia odpradávna praktizovali a ktoré iné populácie, tak na Západe ako > > aj na Východe od nich, preberali. Výraz nechať zem „ležať úhorom“, ktorý túto > > techniku kultivácie pôdy, t.j. kultúry, popisuje, sa vžil natoľko, že slovo > > úhor sa mohlo stať synonymom zeme. Uvedomujem si, že v tomto prípade etymológia > > nemusí byť až tak jednoznačná ako v predchádzajúcich prípadoch, keďže orná pôda > > sa získavala vypaľovaním lesov. A niektorí jazykovedci aj odvodzujú slovo > > „úhor“ od slovesa horieť ako výsledok horenia. > > Pri tejto príležitosti zaujme etymológia pomenovania Poľského kráľovstva z pera > > H. > > Barteka („Pôvod názvov Slovan a Slovák“. In Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké > > je naše meno. Bratislava 2009), ktorý ho odvodzuje od slova „pole“, ktoré tiež > > pôvodne značilo zem získanú vypaľovaním. A pomenovanie Poliak by bolo len > > pokračovaním pomenovania Poľan. > > Aj keď proti tejto argumentácii ťažko možno niečo namietať, prikláňame sa k > > etymológii, ktorá vychádza z koreňa „-la(n)d“, z praslovanského lęd (porov. > > angl. fallow land, nem. land, švéd. linda, rus. ljadá atď.), po- je len > > predpona. Argumentácia je podobná, len vychádza zo staršieho výrazu „ležať > > ladom“. > > Toto nie je jediná paralela. Kto by si napríklad pomyslel, že slovo kapor > > súvisí s Karpatmi? Podľa Klugeho Etymologického slovníka nemeckého jazyka > > (Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache, Berlín 1960, heslo Karpfen) > > táto ryba rozšírená v alpskej oblasti dostala meno podľa tráckeho kmeňa Karpoi,
> > čo bol slavofónny a teda slovanský kmeň. Úhor je zas ryba rozšírená v > > karpatskej oblasti. Nesúvisí podobne pôvod tohto slova skôr s Uhorskom než s > > vrtkavou maďarskou povahou? > > Ak sú podľa geolingvistiky neživé prírodné ako aj človekom vytvorené artefakty, > > determinatom slovotvorby, pričom je dôležitý aj uhol pohľadu, takto vytvorené > > slová potom slúžia ako filter, cez ktorý sa vníma realita. Široká ruská duša > > iste súvisí s rovinatým priestorom rozprestierajúcim sa do nedohľadna. Pre > > všetkých našich slovanských predkov je charakteristická posadnutosť zemou – > > Egypťania boli posadnutí morom - , ktorú potom kultivujú. > > Táto polemika neprebieha po prvý raz a vlastne trvá s prestávkami už niekoľko > > stáročí. A vo svojom článku aj spomínam slovenských spisovateľov i odborníkov > > vyjadrivších sa k pomenovaniam Uhorsko, Hungaria, ktorých pôvod situujú pred > > príchodom starých Maďarov a spájajú s vnímaním svojho hornatého okolia (F. V. > > Sasinek, J. Papánek, S. Hojč, J. Hložanský, J. Čaplovič), avšak bez toho, aby > > som patril k ich negacionistom, z nich nevychádzam. Títo autori, pocítiac závan > > slobody po skončení vlády latinčiny, sa ocitli tak povediac na prahu > > slovenských dejín, keď naši predkovia sa vo svojom priestore len orientovali, > > pomenúvali ho či preberali jestvujúce pomenovania či znaky. Tušili, že nie sú > > Ugri ako Ugri, avšak na rozmotanie spletenca ogr/ugr nemali dostatočné nástroje > > ani vedomosti. > > Ad Nestor. -Takáto je teda lingvistická či presnejšie geolingvistická situácia > > pred príchodom, starých Maďarov, ktorých niekto, nazval „Ugrami“. Navyše, > > podľa týchto neautochtónnych prišelcoch ten niekto vraj pomenoval aj celú > > krajinu, utajac v nej aj našich autochtónnych predkov. Ten niekto je Nestor > > (nestorovci?), z ktorého Doruľa čítal ako z Marxa a ktorého citujem aj ja. > > Vďaka Nestorovi možno, podľa neho, hovoriť o rovnocennosti, teda synonymite > > pomenovaní „ugorský“ a staromaďarský, „Ugor“ a starý Maďar. Práve tak ako sú > > synonymami Gréci a Heléni, Grécko a Helada. Maďari by tak mali nárok na dve > > pomenovania, hoci oni sami sa o to nepričinili tak ako sa ani Gréci nepričinili > > o to, aby sa nazývali Grékmi. Množiny Maďarov a Ugrov by teda boli rovnaké tak > > ako množiny Grékov a Helénov. Lenže, hovoriac o Ugroch, hovoríme ešte o > > Onoguroch? Pritom ani netreba siahať po nejakej hybridnej konštrukcii : Ugri > > je hotové pomenovanie – poznali ho aj sv. Cyril a Metod - , z ktorého sa v > > češtine možno stal miestopisný názov Ugry či Uhry, avšak nie v slovenčine. > > Tiež čakám od Doruľu či iného jazykovedca sformulovanie pravidla, podľa ktorého > > sa aj v tomto cudzom mene malo zmeniť g na h. Pritom by nešlo len o jednoduchú > > zmenu hlások: premenovanie Ugrov na Uhrov by malo za následok etnizáciu > > Uhorska, ktoré by sa zo zemepisne-politického stalo etnickým pomenovaním, od > > čoho bude len krôčik za uhorské dosadiť maďarské. > > J. Doruľa sa na objavenie a Ugrov-Maďarov sústredil natoľko, že sa nezaoberal > > obsahom príslušnej pasáže z Nestorovej kroniky. Prešli Ugri cez „veliké hory“? > > Neprešli. Nazývali sa tieto hory „Ugorské“ či Uhorské? Nenazývali. Vypudili či > > podmanili si slovenské obyvateľstvo? Ani jedno ani druhé. Onú pasáž by bolo > > možné chápať tak, že naši predkovia starých Maďarov nielenže vítali chlebom a > > soľou, ale navyše, dajúc im meno, pomenovali potom podľa nich svoju krajinu, > > ba aj seba samých. A výmenou dostali bieleho koňa! Nestor tak úplne v duchu > > maďarskej historiografie odvodzoval minulosť z budúcnosti a nie naopak. V > > skutočnosti tento kronikár a ďalší nepísali na zelenej lúke, ale slovanské > > reálie a povesti jednoducho prepísali na (hungarské) maďarské. > > Naši predkovia sa nedostali do područia žiadnych Ugrov ani neboli začlenení do > > žiadneho Ugorského štátu, ale sa dostali do záujmovej sféry pápežskej kúrie a > > boli začlenení do Svätej rímskej ríše. Stalo sa tak prechodom na latinčinu a na > > latinský rítus. Lebo zo spojenia reči, jazyka a písma vzniká veľká duchovná > > moc, natoľko, že vzdanie sa tohto písma viedlo ku strate štátnosti. Aj prví > > králi, Svätoplukom počnúc, boli len apoštolskými. Naproti tomu tie slovanské > > národy ako Bulhari, Srbi, Rusi, ktoré neprešli na latinčinu, si štátnosť
> > uchovali. V tomto spočíva hodnota spisovného jazyka, o ktorej chcel pôvodne > > hovoriť J. Doruľa, na toto čakalo zíduvšie sa publikum. Miesto toho dal > > prednosť jalovej polemike. > > Je nesporné, že v oných storočiach došlo k početným presunom všelijakých > > populácií v rôznych smeroch, a to tak do stredu ako aj na sever Európy. A len > > tieto presuny boli predmetom písomných záznamov: o tých, ktorí žili na mieste > > sa nepísalo. > > Kto to teda prišiel k nám na prelome 9. a 10. storočia? Boli to naozaj Ugri či > > nebodaj Uhri, ak sa nemáme uspokojiť s odpoveďou historikov väčšinou > > „odchovaných na cudzom mlieku“? Našťastie sú aj takí, ktorí našli odvahu písať > > dejiny v duchu slovenskej historiografie. Takým bol Július Mésároš, ktorý svoju > > prácu Uhorsko a spolužitie jeho národov (Bratislava 1996) začína > > konštatovaním, že „v historických kalendároch či v encyklopédiách dejín > > európskych národov sa rok 896 zaznamenáva ako dátum preniknutia zväzu bojových > > ugrijsko-tureckých či staromaďarských kočovných kmeňov do priestorov stredného > > Dunaja..“ (Podčiarkol J.S.). Tu nám zase môže pomôcť lingvistika. Kým > > predchádzajúca konfigurácia „o-(n)g(o)r/uh(o)r“, prešla vývojom v duchu > > (staro)slovenčiny, konfigurácia ugr je nemenná, ako o tom svedčí prídavné > > meno „ugrofínsky“ (nie uhrofínsky), ktorého je súčasťou. Nanajvýš k nej možno > > pridávať prípony. Aké? Do úvahy prichádzajú koncovky –ický tak ako v angl. > > Ugric, -iánsky, ako v angl. Ugrian označujúcom príslušníka východnej vetvy > > ugrofínskej populácie a –ijský. Odkazujúc na spomínaného Mésároša a na českú > > slovníkovú tvorbu, najmä na anglicko-české a francúzsko-české slovníky, > > prikláňame sa k ekvivalentom: Ugrijec, ugrijský. > > Poslovenčenie aj základu ugr na ugor(ský) by viedlo a aj viedlo ku konfúziám, > > ktorých by sme mali vyvarovať. Je poľutovaniahodné, že aj jazykovedci V. Krupa > > a J. Genzor, autori Jazykov sveta v priestore a čase (Bratislava 1996) siahli > > po tomto prídavnom mene, aby nazvali druhú skupinu nazvali druhú skupinu > > ugrofínskej vetvy prauralčiny. Ale už aj z tejto klasifikácie vidno, že nemôže > > jestvovať ako konkrétny jazyk nejaká „ugorčina/uhorčina“ tak ako nejestvuje > > germánčina alebo románčina. > > Táto kritická reakcia by bola zle pochopená, keby sa chápala ako popieranie > > príchodu pouralského ugrofínskeho jazykového a etnického spoločenstva do > > Severnej a Strednej Európy, kde splynulo s autochtónnym obyvateľstvom, > > obyvateľstvom prevažne slovanským, lebo aj severskí Švédi sú vlastne potomkami > > Slovanov. V tomto zmysle ani jeden člen arpádovskej dynastie nevykazuje žiadnu > > charakteristickú črtu inej rasy. Štátny útvar, v ktorom táto dynastia vládla a > > ktorý bol stredovekou federáciou Slovákov, Maďarov a Chorvátov, sa spočiatku > > ani nenazýval Hungaria, ale Pannonia. Tento útvar treba tiež, aj keď s odstupom > > času, pokladať za sukcesora po prvom slovanskom nadkmeňovom územnosprávnom > > útvare sformovanom v 9. stor., ktorý dosiahol svoj vrchol za vlády Svätopluka. > > Prečo bolo treba počkať až na prelom 18./19. stor., kedy sa uhorské začalo > > stotožňovať s maďarským, čo bol omyl, ktorému prepadol aj Bernolák a ktorý > > potom museli štúrovci naprávať? > > Ad Bernolák. – Na Bernoláka však nedal Doruľa dopustiť. Ani v najmenšom. Ako > > keby som to bol ja, kto ho označil za maďaróna a viedol s ním polemiky či už > > za jeho života, ako J.I. Bajza alebo po smrti ako E. Paulíny či D. Rapant. > > Nemal adresovať svoju obhajobu Bernoláka im? > > Miesto toho sa dal do vyratúvania svedectiev z rôznych príručiek o tom, že v > > „Uhersku“ sa popri slovenčine a nemčine hovorilo „uhersky“ a že teda Bernolák > > len vychádzal z daného stavu, keď písal svoje jazykové príručky. Ako keby som > > tieto svedectvá nepoznal. Tieto svedectvá sa však často opierajú o > > konštatovanie, že „uhersky“ preto, lebo vraj tak hovorila väčšina. Kto šíril > > túto dezinformáciu a s akým cieľom, v dobe, keď maďarsky hovorila sotva tretina > > obyvateľstva Uhorska a zdá sa, že ani v „natio hungarica“ maďarčina > > neprevládala. A to napriek tomu, že už najmenej storočie prebiehala skrytá
> > maďarizácia cestou povyšovania do šľachtického a zemianskeho stavu, z čoho > > profitovala aj Bernolákova rodina. Maďarčinu, hoc menšinovú, vtedy nikto > > nevyhlásil ani za úradný jazyk tak ako francúzsky kráľ František I. v r 1521 > > francúzštinu alebo Jozef II. v r. 1781 nemčinu v štáte, ktorý sa ani nenazýval > > Uhorsko, ale Habsburská monarchia. Najvyššie, cisárske posvätenie dostane > > maďarčina až v r. 1898, v ktorom František Jozef schválil zákon o miestnych > > názvoch, pričom maďarizácia bola v plnom prúde. Možno povedať, že keby bola > > mala slovenčina takú politickú podporu ako maďarčina, dodnes by sa slovensky > > hovorilo nielen na Slovensku, ale aj v Panónsku a Matransku, ba v celom rade > > ďalších uhorských miest, ktoré boli ešte po celé 18. stor. výlučne > > nemecko-slovenské, Budína vrátane. > > Keď však Bernolák zostavoval svoj „Slovár“, s hrôzou zistil, že lexika > > slovenčiny je omnoho bohatšia než tá maďarčiny a tak sa pustil do práce, > > vytvoriac 1 500 nových „uherských“ slov v čase, keď už jestvovali príručky, v > > ktorých sa rozlišovalo medzi Uhor (Hungarus) a Maďar (Magyarus), pričom ani > > „uherský“ a „uhorský“ možno nie je to isté: čeština kladie väčší dôraz na jeho > > etnický obsah než slovenčina. Ak sa maďarizácie nezúčastnil aktívne, fascinoval > > ho vari, v čom nebol sám, maďarský jazyk s jeho stovkami predpôn a prípon? > > Poľahčujúcou okolnosťou by mohla byť aj skutočnosť, že napr. vo francúzštine > > Hongrois označovalo tak etnikum ako aj jazyk, aj keď sa tak stalo až v 1. pol. > > 18. stor. Dovtedy bolo Uhorsko pre Francúza krajinou, kde kastrujú kone (cheval > > hongre, kastrovaný kôň) a zvláštnym spôsobom sa spracúva, „hungaruje“ > > (hongroyer) koža. Lenže takýto pohľad zvonka sa pravidla koriguje zvnútra. > > Každý cudzinec má sklon sa domnievať, že napr. v Amerike sa hovorí po americky > > a v Rakúsku po rakúsky. A až Američan alebo Rakúšan ho musí upozorniť, že to > > tak nie je. > > A. Brnolák alias Bernolák iste prekročil svoj tieň feudálneho vzdelanca, > > zaslúžiac sa o slovenský jazyk, avšak službu, ktorú urobil, bola medvedia. > > Nasledovný vývoj sa bude uberať diametrálne odlišným smerom: kým Bernolák > > zamieňal uhorské s maďarským, nasledujúca generácia sa bude hlásiť k uhorstvu, > > avšak bez maďarstva, natoľko, že za Uhra sa bude pokladať nejeden Slovák, > > avšak ani jeden Maďar. Podľa Doruľu za všetko môžu Maďari, keď svojvoľne v r. > > 1837 zaviedli maďarčinu ako úradný jazyk najskôr na Liptove a potom v ostatných > > stoliciach. Na jednej strane tým len vyjadrili svoju, najmä jazykovú identitu a > > na druhej strane im to umožnili práve tí, ktorí pod Uhrami rozumeli etnických > > Maďarov ako aj tí, ktorí v nich videli hrádzu proti slovanskému živlu. Pokiaľ > > sa Slováci pokladali za Uhrov, čo Bernolák odmietal, nemožno hovoriť o nejakom > > omyle, hoci by sa bolo očakávalo, že prejavia a politicky podložia svoju > > slovenskú identitu s Nemcami a Maďarmi zároveň: neboli to vari naši predkovia, > > ktorí Uhorsko založili a potom ho budovali? > > Záver. - Pojmový a názvový chaos, ktorý ohľadom dvojice Uhor/Maďar naďalej > > vládne a pokračuje aj v podobe Hungarian/Magyar na medzinárodnom poli. Vniesť > > do tohto chaosu viac svetla a napokon ho odstrániť by malo byť výzvou pre > > každého historika či jazykovedca. V tomto však taký J. Doruľa trpiaci > > predsudkami, svojim ahistorickým, nanajvýš po cudzích historiografiách > > poškuľujúcim prístupom, jedným slovom, pohodlným školometstvom, sotva pomôže. ++++++++++++++++++++++++++++ Uhorské tančeky 9. januára 2012 - (Michal Havran - Pravda) Maďarsko už nie je republikou. Znamená to, že všetky snahy osvietených Maďarov prekonať historickú traumu z Trianonu sa skončili presne tam, kde sa začali. V dejinách, ktoré sú dnes jediným spoľahlivým maďarským spojencom. Odmietnutie republiky v strednej Európe nemusí znamenať túžbu po obnove c. a k. monarchie. Aj keď pri stave českej, slovenskej a maďarskej spoločnosti sa táto nostalgia zdá zmysluplnejšia
ako pokus urobiť z európskej periférie moderné, fungujúce spoločenstvá. Pohreb posledného cisára, ktorý premietajú vo viedenskom Leopoldsmuseum, je síce čiernobiely, no zďaleka nie tak temný ako úsmevy stredoeurópskych politikov. Maďarsko nie je republikou a zodpovednosť za túto porážku nesieme všetci. Dovolili sme Maďarom, aby sa vzdali viery v politický národ, ktorý verí v demokratické inštitúcie, v rovnosť šancí a férové prostredie pre sebarealizáciu. Toto zlyhanie je maďarské v tom, že návratom k nejasnému pomenovaniu „Maďarsko,” jasne vyzdvihuje etnický princíp nad všetky ostatné. Maďari už nemusia prisahať vernosť inštitúciám demokracie, akokoľvek skepticky to môže v tejto dobe vyznieť, ale histórii, ktorú si mýlia s budúcnosťou. Tak ako panuje predstava, že maďarská prosperita a zlatý vek maďarského umenia, armády a vedy je dnes v oblastiach, ktoré Maďarsku nepatria, existuje aj zúfalé presvedčenie, že maďarský politický génius je príliš urodzený pre plebejské demokratické inštitúcie. Tieto predstavy sú do veľkej miery výrazom frustrácie z domácej politiky, ktorá sa vo svojich cynických ťahoch v ničom nelíši od slovenskej a českej. No sú aj prejavom našej neschopnosti ukotviť stredoeurópsky región v srdci európskeho projektu. V 90. rokoch sme si vymysleli visegrádsku skupinu, ktorá mala zužitkovať solidaritu štyroch následníckych krajín z čias komunistického režimu. Namiesto toho, aby sme vybudovali spoločné inštitúcie, ktoré by riešili vzájomné nedorozumenia a pripravovali spoločné pozície pre naše európske ambície, nechali sme Visegrád skolabovať. Visegrád mohol byť naším príspevkom k obrode európskej demokracie, mali sme skúsenosť, odhodlanie a viac veľkorysosti vo vzájomnom pochopení. Mohol to byť náš freudovský diván, kde by sa Česi vyplakali zo svojho neohustistkého komplexu vo vzťahu k Nemcom, Maďari by oplakali svojich, žijúcich v iných štátoch, my by sme sa posťažovali na Prahu, Budapešť, Viedeň a Brusel, všetky tie metropoly s vysvietenými bulvármi, ktoré nám robia zle v prvej tmavej uličke. A Poliaci by sa možno vyliečili zo svojej dvojitej, klinicky overenej, paranoje z Nemcov a z Rusov. Visegrád mohol byť naším spoločným spovedným budoárom, ktorý mohol priniesť Európe novú liečbu. No podcenili sme politickú psychoanalýzu. Zjednotenie kontinentu sme od začiatku považovali za takmer slobodomurárske sprisahanie a sklamanie z politiky sa prejavilo odmietaním politickej integrácie. Výsledkom je bezprecedentná kríza politiky v regióne, ktorá je niekoľkonásobné vážnejšia ako kríza ekonomická. Maďarský príklad ukazuje, že ekonomika môže poraziť politikov, no nakoniec ich všetkých pripraví o rozum túžba ukryť sa v pohrebnom rubáši histórie. ++++++++++++++++++++++++++++ V Maďarsku vládne strach 7. januára 2012 - (Paul Lendvai - Sme) Paul Lendvai (1929) je rakúsky novinár. Píše stĺpčeky pre rakúsky denník Der Standard. Na Slovensku mu vlani vyšla kniha Maďari: víťazstvá a prehry. Vo vianočnom vydaní maďarského týždenníka HVG zverejnili pasáž z knihy veľkého mysliteľa Istvána Bibóa (1911-1979), ktorú napísal pred 65 rokmi. „Byť demokratom znamená predovšetkým nemať strach,” napísal Bibó a upozorňoval, že „v permanentnom strachu sa môže stať pravidlom to, čo skutočné demokracie poznajú len v hodine naozajstného ohrozenia: obmedzenie práv, cenzúra, hľadanie nepriateľa, zradcov a pretláčanie poriadku, alebo aspoň zdania poriadku a národnej jednoty na úkor slobody.” V týchto dňoch cítiť v Budapešti na každom kroku strach z budúcnosti, najmä z bankrotu krajiny. Ešte pred pár týždňami pritom hovoril premiér Viktor Orbán, že Maďarsko už nie je závislé od Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a že stojí na vlastných nohách. V tom istom čase vrcholila kampaň proti nezávislosti centrálnej banky a špeciálne proti jej medzinárodne rešpektovanému guvernérovi Andrásovi Simorovi. Aj napriek nebývalo ostrým pripomienkam od predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a Európskej centrálnej banky presadil Orbán so svojou ústavnou väčšinou v parlamente sériu zákonov a medzi nimi aj obmedzenie národnej banky. Orbán opakuje, že za ekonomickou mizériou Maďarska treba vidieť predošlú socialistickú vládu a svetovú ekonomickú krízu. Nezávislí experti, naopak, hovoria o domácej kríze, za ktorú nesú vinu diletantské rozhodnutia Orbánovej vlády. Forint padá a nielen investori, ale stále viac Maďarov sa obáva bankrotu a peniaze ukladajú na bankové účty v Rakúsku. Menový fond a Európska únia zachránili Maďarsko pred krachom už v roku 2008 pôžičkou vo výške dvadsať miliárd eur. Keď vlani Orbán prevzal moc, zmluvu s menovým fondom vypovedal a nezdá sa, že by teraz načiahol ruku s klobúkom a o pomoc poprosil. V budapeštianskych intelektuálnych kruhoch kolujú o Orbánovi najdivokejšie historky, nič však nenasvedčuje tomu, že by sa chystal palácový prevrat v jeho strane. Aj napriek vlne demonštrácií zostáva opozícia slabá a
rozbitá. Odobratie frekvencie Klubrádiu, ktoré bolo poslednou rozhlasovou stanicou kritickou voči vláde, naznačuje aj stúpajúci strach Orbána a jeho pätolízačov pred slobodným slovom. ++++++++++++++++++++++++++++ POSTUP - VOĽBY Z CUDZINY
• občania žijúci v cudzine musia požiadať o voľby poštou
v mieste trvalého bydliska do 20. januára;
• občania bez trvalého pobytu sa registrujú na miestnom úrade v Petržalke;
• hlasovacie lístky im úrady pošlú do 4. februára;
• lístok treba doručiť do 9.3. ++++++++++++++++++++++++++++ Desiatky eur sa dajú ušetriť nákupom elektroniky alebo hračiek cez maďarské internetové obchody. Budapešť síce od januára zvýšila sadzbu DPH, ale pre slabnúci forint sú maďarské e-shopy atraktívne aj pre spotrebiteľov zo zahraničia. Kým s dopravou tovaru na Slovensko zväčša obchodníci problém nemajú, bez znalosti maďarčiny záujemca o nákup zväčša nepochodí. Najväčšie cenové rozdiely sú pri hračkách a menšej elektronike, ako sú mobily, tablety či empétrojky. Menej sa dá ušetriť pri kúpe fotoaparátov či televízorov. Napríklad 3G iPad 2 so 64 gigabajtmi pamäte predáva tunajší e-shop mZone.sk za 799 eur. Maďarský e-shop Libri.hu ho ponúka za takmer 231-tisíc forintov, čo je v prepočte 720 eur. Zhruba 50 eur sa dá ušetriť aj kúpou lacnejšieho 3G iPadu 2 so 16 gigabajtmi pamäte, ktorý sa u nás predáva za 599 eur. V Maďarsku ho kúpite za 546 eur. Necelých dvesto eur sa dá ušetriť pri kúpe smartfónu HTC Desire HD, ten tamojšie eshopy ponúkajú aj za 351 eur. Náš Datart ho má za 519 eur, TPD u nás za 529 eur. Cenové rozdiely sa dajú nájsť pri empétrojkách, televízoroch či digitálnych zrkadlovkách. Napríklad Canon EOS 550D so zoomom možno v Maďarsku kúpiť aj za 780 eur, u nás stojí 800 eur. Balenie stavebnice Lego, ktoré u nás stojí 70 eur, sa dá v Maďarsku kúpiť aj za 50 eur. Cez maďarské e-shopy sa dajú kúpiť aj filmy na DVD a Blu-Ray nosičoch, ktoré obsahujú slovenské či české titulky alebo dabing. No v ich cenách sa maďarské internetové obchody rovnajú našim. Trilógiu Jurský park na Blu-Ray diskoch ponúka Gorila.sk za 62 eur, toľko vyjde aj v Maďarsku. Podobne je to aj s kolekciou DVD diskov filmov o Harrym Potterovi. Totožné ceny majú aj knihy v maďarskom a slovenskom vydaní. Spolumajiteľ kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško to vysvetľuje aj tým, že koncové ceny kníh a filmov vychádzajú z odporúčaní vydavateľov. „Tých sa držia všetci obchodníci,” dodal. ++++++++++++++++++++++++++++ Maďarsko má prvú LTE sieť. Ponúka 60 Mbit/s za 36 eur 5. januára 2012 - (Ivan Kvasnica - mobilmania.sk)
Budapešť je od januára prvým maďarským mestom s pokrytím vysokorýchlostnej LTE siete. V desiatich oblastiach maďarskej metropoly ponúka operátor T-Mobile rýchlosť do 60 Mbit/s s dátovým limitom 40 GB pri cene okolo 36 eur mesačne. V súčasnosti pokrýva v Budapešti asi 40 percent populácie. Počas tohto roka chce pokryť celé hlavné mesto. Spoločnosť Magyar Telekom investovala do svojej siete približne 96 miliónov eur. Okrem LTE tiež výrazne rozšírila pokrytie technológiou HSPA+. Informoval o tom server Total Telecom. Slovenskí operátori sa zatiaľ do budovania LTE sietí nehrnú. Hoci Orange i O2 už vykonali prvé testy, sústreďujú sa skôr na klasickú 3G sieť a jej nadstavbu HSPA+. Orange ponúka v súčasnosti rýchlosť do 42 Mbit/s pre 35 % obyvateľov, Telekom v desiatich mestách. O2 limituje pripojenie len na 1 Mbit/s a 3G sieťou pokrýva asi tretinu populácie. Zmenu by mohol priniesť nový alebo staronový štvrtý operátor. Ten by mal získať frekvencie v pásmach 800 a 2 600 MHz, ktoré sú vhodné práve na vybudovanie LTE siete. ++++++++++++++++++++++++++++ http://www.cemerica.rusyn.sk Združenie inteligencie Rusínov Slovenska Karpatskí Rusíni osídľujú stredoeurópske územie pozdĺž svahov Karpát viac než trinásť storočí. Nesú v sebe určitý kód, ktorý sa neustále vynára vo víre dejín: je to ich existencia na rozhraní medzi západnou civilizáciou a svetom byzantskej kultúry. Táto rozpoltenosť je prítomná v mnohých znakoch Rusínov, ktorí sú dnes roztrúsení na území siedmich prevažne slovanských európskych štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko). Ani v jednom z nich sa im dodnes nepodarilo trvalo dosiahnuť vlastné administratívne vyčlenené územie. Zo slovanských kmeňov, ktoré sa v 6. až 7. storočí v karpatskom území zmiešali s Bielymi Chorvátmi, sa spolu s inými slovanskými národmi vyvinulo aj rusínske etnikum. Historici predpokladajú, že Rusínom na našom území priniesli kresťanstvo solúnski vierozvestovia Cyril a Metod, putujúc na Veľkú Moravu. V 11. storočí rusínske dediny a usadlosti v oblasti Užskej, Zemplínskej, Šarišskej a Spišskej župy získalo Uhorské kráľovstvo a v rovnakom čase lemkovských Rusínov na sever od Karpát Poľské kráľovstvo. Postupné zakladanie nových rusínskych osád aj hospodárenie sa v tom čase podriaďovali nemeckému právu. Novousadlíkom to umožňovalo na určitú dobu, 5 až 20 rokov, oslobodenie od daní a povinností. Po uplynutí doby však už museli majiteľovi odvádzať desiatky, pracovné povinnosti a rôzne služby. V 14. storočí nastal v tejto oblasti prílev pastierskeho ľudu z Balkánu, čím sa začala valašská kolonizácia. Podľa slov historika Ivana Popa v jej dôsledku sa „povalaštila“ značná časť rusínskeho obyvateľstva, hoci jeho etnická podstata sa nezmenila. V starých listinách sa dokonca objavili názvy Valasi Rusíni, postupne však pojem Valasi prestal mať etnický charakter a vyjadroval spôsob života a hospodárenia, ktoré sa sústreďovalo na hlavnú obživu - chov oviec. Valašské právo zaväzovalo rusínskych obyvateľov, že budú strážiť hranice kráľovstva v Karpatoch a zabezpečovať ochranu ciest výmenou za voľné užívanie kráľovských pastvín a lesov. Po 10 až 20 rokoch „slobody“ však aj oni museli začať odvádzať dvadsatinu dobytka, medu, vlny či syra. Územie karpatských Rusínov sa v 16. storočí stalo frontovou líniou tureckorakúskych vojen a protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Následná kríza katolíckej cirkvi, reformácia a protireformácia zasiahli aj rusínsku pravoslávnu cirkev, ktorá sa zjednotila s katolíckou, čo viedlo v roku 1646 k vzniku uniatskej cirkvi - administratívnemu podriadeniu Vatikánu, ale zachovaniu cirkevnoslovanskej bohoslužby. Uniatsku cirkev pápež definitívne uznal až o storočie neskôr, v roku 1771, ako cirkev gréckokatolícku. Práve tá zohrala progresívnu úlohu v budovaní školského systému aj na území Rusínov. Vďaka panovníčke Márii Terézii sa školské vzdelanie od 6 do 12 rokov stalo povinným a malo sa viesť v rodnom jazyku. Hoci v rusínskych dedinách to bolo pre obrovskú chudobu, ale aj pre nulovú uvedomelosť takejto potreby nereálne, predsa však snaha duchovenstva priniesla posun. Najmä mukačevskoužhorodský biskup Andrej Bačinský sa zaslúžil o urýchlenú výchovu učiteľov. Tak sa stalo, že do užhorodských škôl vstúpil rusínsky jazyk. A. Bačinský vydal aj Bibliu preloženú do cirkevnoslovanského jazyka blízkeho rusínčine. Revolúcia v rokoch 1848 -1849 otvorila cestu i k rusínskemu národnému obrodeniu. Jeho postavami sa stali Adolf Dobriansky a Alexander Duchnovič, ktorí sú autormi prvého rusínskeho politického programu. Rusínski buditelia sa stavali na stranu austroslavizmu, teda určitej federalizácie habsburskej monarchie na národnom princípe. Potláčanie akýchkoľvek národnostných prejavov v Uhorsku však spôsobilo, že rusínski lídri sa prirodzene posunuli na opačnú stranu barikády než maďarská revolučná vláda, teda na stranu Viedne. Za túto „službu“ dostali od cisára možnosť zriadiť tzv. Užhorodský (rusínsky) okruh, administratívnu jednotku vedenú v rokoch 1849 až 1850 prevažne Rusínmi. V skutočnosti
šlo o ich kultúrnu autonómiu a ich prvé uznanie ako svojbytného národa. Najvýraznejšou postavou obrodenia bol už spomínaný A. Duchnovič, prešovský kanonik, básnik, dramatik a organizátor, ktorý najviac zviditeľnil rusínske osvietenie. Založil literárny spolok, tlačiareň s cyrilikou, múzeum rusínskej kultúry. Vydal niekoľko literárnych almanachov a ďalších rusínskych kníh i učebníc. Je autorom najslávnejšej rusínskej básne s „okrídlenými“ slovami Ja Rusyn byl, jesm i budu. Politik A. Dobriansky sa zase najviac zviditeľnil pri presadzovaní 12-bodovej petície za práva Rusínov a za vznik rusínskej provincie v rámci cárskej monarchie. Ale rusínske národné obrodenie žilo len necelých 20 rokov. Po rakúsko - uhorskom vyrovnaní v roku 1867 narazilo na tvrdú realitu Uhorska, maďarizáciu národnostných menšín. Časť rusínskej inteligencie medzi gréckokatolíckymi duchovnými dokonca prešla na maďarské pozície, čo sa stalo spúšťačom masových protestov proti gréckokatolíckej cirkvi, vysťahovalectva do USA a zárodkom hnutia za obnovenie cirkvi pravoslávnej (rus´kej). Rozpadom Rakúsko-Uhorska koncom 1. svetovej vojny sa karpatský priestor obývaný rusínskym obyvateľstvom ocitol v troch štátoch: v ČSR, Poľsku a Rumunsku. Rusínske snahy o vytvorenie karpatorusínskej autonómnej oblasti sa už predtým vnímali ako požiadavka legitímneho svojbytného národa, čo sa napríklad v Maďarskej republike pretavilo do vzniku tzv. Rus´kej krajiny. Tú však Rusíni neprijali. Ako zdôrazňuje historik prof. Ferdinand Uličný, v období revolučných zmien na konci 1. svetovej vojny, keď už jednotlivé národy mali nielen národnokultúrne, ale aj štátotvorné požiadavky, chýbal Rusínom na území Uhorska jednotný politický program. „Začlenenie Podkarpatskej Rusi do ČSR sa tak stal viac-menej výsledkom vonkajších vplyvov (rokovaní amerických Rusínov s T. G. Masarykom a výsledkov Parížskej mierovej konferencie), než vnútorného vývoja,“ napísal prof. F. Uličný. Podkarpatská Rus bola síce ako autonómne územie Československa zakotvená aj v ústave, ale skutočná autonómia to nebola. Podľa I. Popa vznikla v tom období vo vývoji karpatorusínskeho národa dvojkoľajnosť - na jednej strane to mal byť štátotvorný národ v Podkarpatskej Rusi a na druhej - menšina na Slovensku, v Poľsku a v Rumunsku. V každom prípade však v Československu po 1. svetovej vojne prežil tento národ svoje druhé národné obrodenie, najvýraznejšie viditeľné v školstve a kultúre. Napríklad vtedy sa v Československu vybudovala relatívne hustá sieť „rus'kých“ škôl (275 ľudových, 41 základných, 4 gymnáziá), kde sa vyučovalo po rusínsky a z rusínskych učebníc. Mníchovská dohoda a tragický rok 1938 všetko ukončili. Autonómna Podkarpatská Rus, ako aj novovzniknutá Karpatská Ukrajina zneužitá ukrajinskými nacionalistami zanikli (súčasne s druhou ČSR) v roku 1939 po obsadení maďarskými vojskami. Keď ku koncu vojny Sovietsky zväz toto územie oslobodil, sovietska vojenská administratíva v oblasti zinscenovala hnutie za opätovné spojenie Zakarpatskej Ukrajiny so Sovietskym zväzom. Zabratie inkriminovaného územia dodatočne posvätila dohoda medzi ČSR a ZSSR dňa 29. 6. 1945 o „odovzdaní“ Podkarpatskej Rusi/Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu podpísaná prezidentom Eduardom Benešom. Samozrejme, bez účasti Rusínov. Slovami historika I. Popa, táto dohoda sa preto právom považuje za „rusínsky Mníchov“. V Zakarpatskej oblasti sovietskej Ukrajiny sa rovnako ako v Československu po tzv. víťaznom februári, teda komunistickom prevrate v roku 1948, začala tvrdá ukrajinizácia Rusínov. Osobitnou tragédiou bolo aj presídlenie 12 400 východoslovenských Rusínov na územie ukrajinskej Volyne. Pomenovania Rusín a rusínska národnosť sa v Československu začiatkom 50. rokov postupne vytrácali z verejného života na základe vládnych nariadení. „Rus'ké“ školy na našom území museli v rokoch 1952 až 1953 násilne prejsť na ukrajinskú orientáciu. Občania, ktorí sa napriek zákazu hlásili k rusínskej národnosti, úrady prenasledovali - buď ich donútili uvádzať si národnosť ukrajinskú, alebo im hrozili povojnové deportácie do ZSSR - čo dramaticky znížilo pocty Rusínov. Podobne štát zakázal gréckokatolícku cirkev, ich hlavnú oporu na Slovensku. V Poľsku bola situácia podobná. Lemkov masovo vysídlili z ich vlasti na severe Karpát a rozprášili po celom západe a severe štátu. Nerušene žili po vojne len menšie skupinky Rusínov v bývalej Juhoslávii vo Vojvodine a v Sreme, vďaka národnostne tolerantnému prezidentovi J. B. Titovi. Tamojší Rusíni si aj vďaka skorej kodifikácii rusínčiny odvtedy zachovávajú vlastný jazyk, kultúru, národnostné školy i médiá. Na Slovensku sa obnovila rusínska národnosť až po roku 1989. Veľký krok znamenala aj kodifikácia spisovného rusínskeho jazyka v roku 1995, čo naštartovalo nový vývoj najmä rusínskej kultúry, literatúry, ale aj médií okrem rusínskeho školstva, ktoré sa u nás znovuobnoviť zatiaľ nepodarilo. Sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001 však potvrdili, že k tejto národnosti sa u nás slobodne hlási čoraz viac ľudí. Podobne vstávajú z popola „zvyšky“ rusínskeho obyvateľstva v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Veľkou výnimkou je Ukrajina, kde sa napriek postupnej demokratizácii spoločnosti rusínska národnosť dodnes oficiálne neuznala. http://sho.sk/index.html http://sho.sk/archiv/vraj-niekto-v-cechach-zomrel.html
http://www.extraplus.sk/1907/recidivy-cechoslovakizmu http://vlastenec.sk/index.php
++++++++++++++++++++++++++++ Moravské kvety Prednaska Petra Soldana http://www.moravskekvety.cz/ ++++++++++++++++++++++++++++ Strougal: Jeste par odpovedi http://www.halonoviny.cz/articles/view/230723 ++++++++++++++++++++++++++++ Diskusia o Lisztovi je na internete STV 2, relacia sfery doverne 30. nov. 2011. ++++++++++++++++++++++++++++ Zvysena produkcia opia!!! Tak toto je naozaj “ohromna sprava”, ak po tolkych rokoch pritomnosti vojsk NATO v Afganistane, je tato situacia este horsia, ked tam neboli. Alebo to mame rozumiet tak, ze lepsia? Hadam im tam NATO nepomaha vylepsovat cisla v produkcii opia?!?!?! N.s.! Ignac
Produkce opia v Afghánistánu nadále stoupá Napsal uživatel AC24 Pondělí, 16 Leden 2012 09:05 AFP – Podle zprávy OSN produkce opia v Afghánistánu v loňském roce opět stoupla. V roce 2011 byl produkován v Afgánistánu opiový mák na více než 131.000 hektarech, jak uvedl ve své nové zprávě ve čtvrtek Úřad OSN pro drogy a kriminalitu (UNODC). To znamená zvýšení pěstované výměry o 7 %. Množství produkovaného opiového máku tak meziročně vzrostlo z 3.600 tun v r. 2010 o 61% na 5800 tun v roce 2011. Hodnota opia se v Afgánistánu podle údajů OSN zvýšila o 133% v přepočtu za 1,1 miliardy eur. Tímto má opiová produkce rozhodující podíl na výkonu afgánské ekonomiky, současně přináší významný příspěvek k financování povstání v zemi, což vyvolává korupci, uvedl šéf UNODC Jurij Fedotov. Z Afghánistánu pochází 90% veškeré světové produkce opia. Prostřednictvím obchodu s opiem je financována velká část aktivit radikálního islámského hnutí Taliban. Afgánská vláda se po pádu Talibanu v roce 2001 snaží za mezinárodní podpory snížit nelegální výrobu drog.
Zdroj: http://infokrieg.tv/wordpress/2012/01/13/opiumproduktion-in-afghanistan-weiter-gestiegen/
++++++++++++++++++++++++++++ O vlastenectve http://neviditelnypes.lidovky.cz/spolecnost-zakazte-ceskou-vlasteneckou-vychovu-f69/p_spolecnost.asp?c=A111010_132821_p_spolecnost_wag
POLEČNOST: Zakažte českou vlasteneckou výchovu! 11. října 2011
„Bude se nám vždycky lépe jednat se zbabělci, než se skutečnými muži.“ Hitler o strategii vůči Čechům „Ministr školství Josef Dobeš zavádí vlasteneckou výchovu!“ řvaly titulky novin a houfy komentátorů spustily pokřik o nacionalismu, zpátečnictví a vůbec všech ohavnostech a hned do toho zamíchali Bátoru. Teprve pozornější čtenář se dočetl, co Dobeš, známý fackovací panák všech pražských kavárenských intošů, vlastně pravil. A podle mě pravil správně. A vůbec je dobře, že to někdo konečně řekl: „Výchova k vlastenectví by neměla být samostatným předmětem, ale součástí rámcového vzdělávacího programu jako celku. Žáci by se měli dozvědět co nejvíce o slavné české historii i aktuálních úspěších nejen ve sportu, ale např. i ve vědě a jinde.„ Ministr říká, že Češi musí znovu získat svou hrdost. Bez patřičného národního sebevědomí prý nebude Česká republika nikdy plně konkurenceschopná. Znalost matematiky a cizích jazyků nestačí. Jaképak „prý"? Nesebevědomý, ušlápnutý „ovčan“, který byl a je vychováván již sedmdesát let od roku 1939 podle hesla “Skloňte hlavu, mluví panstvo!“, nikdy ničím významným nebude. Ani jako občan, ani jako společenství - tedy stát. Všimněme si, že právě od okamžiku, kdy nastoupila výchova k „poslušnosti“, to šlo s naším státem rychle z kopce. Ekonomicky i politicky. Obrovský pokrok, který ČR udělala v posledních dvaceti letech, je právě výsledkem práce těch, kteří se nemínili hrbit a nepostrádali osobní a národní sebevědomí. Už přímo vidím, jak se mnozí diskutéři vrhají na klábosnice a jdou mi vysvětlit, jak je to tady všude hnusný, jak se krade, jak nemáme žádnou kulturu, jak …. další si doplňte sami dle výběru. Už ani nemám sílu posté opakovat, že česká koruna je jedna z nejpevnějších měn na světě, že při skutečném porovnání parity kupní síly a kvality života jsme už předběhli mnohé „západní" státy, zvláště ty označované jako PIIGS, Portugalsko, Irsko, jižní část Itálie, Řecko a Španělsko, ale to je zbytečné vysvětlovat. Vraťme se k hrdosti. A tím k sebevědomí. Jedno bez druhého nejde a dohromady pak tvoří s třetí částí, vzděláním, úspěch. Jak rád opakuji, starší občané mají jednu výhodu: pamatují si. Za totáče existoval jeden známý vtip. To přijde pán k doktorovi a povídá: „Pane doktore, já musím mít v hlavě nějaký šlus!" (Pro mladší: zkrat.) „A jak se to projevuje?„ ptá se doktor. „No, víte, pane doktore,“ povídá pacient, “já pořád ušima slyším Úspěchy, Blahobyt, Rozvoj a Rozkvět … a očima vidím Hovno, Hovno, Hovno.„ To bylo v době, kdy byly jen dva programy v televizi, jedny noviny (s různými hlavičkami) a zpráva o počtu vyrobených bot byla zařazena do kolonky „tajné“. Dnes máme mediokracii. A všichni tito tvůrci českého mediálního hluku, ač většinou nemají klasické vzdělání, se řídí starým latinským příslovím: Statečně pomlouvej, vždy něco ulpí! (Calumniare audacter, semper aliquid heret.) Když už jsme v těch příslovích, podívejme se ještě na jednu latinskou moudrost: A nihilo nihil, což je významem dosti složitě přeložitelné. Podle slovníku jde o vyjádření, že „z ničeho nic není", čili „z ničeho nic nevznikne“. Česky bychom to možná nejlépe vysvětlili příslovím Kde nic není, ani smrt nebere.
Za dvacet let se republika neuvěřitelně zlepšila, stejně tak podmínky k životu. Super a hypermarkety plné zboží a také plné kupujících, tolik divadel a koncertních sálů jsme snad nikdy neměli, vyrostly desítky nových industriálních zón se stovkami nových fabrik (tam se ale nechce místním dojíždět, tak tam dělají Poláci, Ukrajinci anebo Vietnamci), důchodci jsou cílovou skupinou pro „zlevněné zájezdy k moři“, se starýma škodovkama a žigulíky už nechtějí jezdit ani Cikáni, na sjezdovkách na horách je tolik lidí, že to vypadá jak manifestace a ne sport…. A přesto, že tohle vidí každý, z úst „občanstva“ se hrne kvílení a pláč o „hrůzách dickensovského kapitalismu“ a o „rozkradené republice“. Běhají-li po internetu stále a stále více vymakanější, stále pitomější, až úplně blbé „objevné rozbory“ naší „strašlivě úpadkové, katastrofální a děsivé“ politické a ekonomické situace, zpestřované renomovanými komentátory v některých tiskovinách blbostmi až gigantickými a lidi to čtou a posílají si to mailem a mnozí tomu věří, musí mít tato nálada „reálný“ základ. Buď materiální anebo psychický.. Nejprve si řekněme že je u nás vžito další latinské přísloví Litera scripta manet. Neboli „napsané dílo zůstává“ (tj. je platné a pravdivé). Lidově „co je psáno, to je dáno“. Takže tomu lidé mají chuť věřit. Jsou k tomu po staletí vychováváni. Věřit psanému je jedním ze základů naší kultury. Bible i zákony jsou přece psané a ne vyprávěné. Na druhou stranu drby, blbosti, přehnané a vymyšlené zprávy jsou od dob „vynálezu“ řeči oblíbenou součástí lidského společenství. Problém ovšem začne v okamžiku, kdy začnou lidé smyšleným zprávám věřit. Mnohé novinové zprávy a „rozbory“ běhající po internetu začaly mít formu složitých „hoaxů“. Hoax je falešnou zprávou, mystifikací, novinářskou kachnou, podvodem, poplašnou zprávou, výmyslem. Tolik technické vysvětlení. V poslední době se však hoax stal také nástrojem politiky, a to hlavně v desinformačních kampaních. Dezinformace je lživá, klamná, falešná informace, která má za cíl ovlivnit úsudek a názor jedince, více osob či celé společnosti tak, aby vyvolala zdání důvěryhodnosti a pravdivosti. V moderní éře je dezinformace šířena také v politickém boji prostřednictvím hromadných sdělovacích prostředků. Příkladem takové varianty může být falešná zpráva vypuštěná KGB, že AIDS byl vyvinut v rámci vojenského výzkumu Spojených států amerických. Tuto informaci převzaly a vytiskly indické noviny (za tučné peníze od KGB) a následně se rozšířila do celého světa. Značná část lidí tomu dodnes věří.. V českém prostředí je příkladem klamná zpráva o údajném zabití studenta Martina Šmída na Národní třídě 17. listopadu 1989, kterou inicioval Petr Uhl. Jinou slavnou dezinformací je antisemitský pamflet vyrobený carskou ochrankou kolem roku 1905 zvaný „Protokoly siónských mudrců“. O síle těchto desinformací svědčí to, že ze Siónských protokolů minulý týden citoval český senátor Jaroslav Doubrava (dříve KSČM, nyní Severočeši.cz). Rozhodně tedy nejde o žádnou maličkost. Více informací o věci naleznete v práci Informace a dezinformace z hlediska jejich dopadu na společnost (I. Zadražilová MU FF Brno). Putují-li po netu a jsou-li neustále v novinách presentovány články, jejichž smyslem je ponížit Česko a jeho obyvatele, ukázat je jako zloděje, zbabělce, tupce atd., nejde už jen o náhodu, ale o součást mediální dezinformační kampaně. Ne nadarmo se tento druh dezinformací objevuje vždy před nějakými politickými událostmi jako před volbami, v době, kdy se jednalo o vstupu ČR do EU, dnes, když je jasné, že krize v EU je tak velká, že se ji nepodaří zamést pod koberec a že se nás její řešení dotkne. Příkladem může být v době volby presidenta a mediální ofenzivy za zvolení podivné a neznámé figury zvané Švejnar údajný článek paní Jiřiny Šiklové, který běhal po netu a který jsem dostal sám asi desetkrát. Viz Věty, které Jiřina Šiklová nenapsala. V něm byla situace ve státě popsána jako katastrofální a tak šikovně sestavena ve stylu „pravdy a lásky“, že ji většina čtenářů považovala za pravou. Proč a jak je někomu silně proti srsti, abychom byli hrdým, vzdělaným, a sebevědomým národem, který si školí a vychovává elitu, tak jako to dělají jiné úspěšné národy, to si nechám na jindy.
Teď bych snad jen poradil, jak lze zjistit, zda jde o blábol anebo reálnou informaci. Lidově řečeno, „správně upravená“ informace nás vytočí a zabrání nám celý text logicky pochopit a prozkoumat. Toho právě využívá jak hoax, tak dezinformační text. Jak jej rozpoznáte? Někdy na to stačí jen se zamyslel. Když čtete srdceryvný text o tom, jak se vede určitým lékařským specialistům strašně a jak potřebují, aby se jim platilo i za nakouknutí do huby (případně jinam), položte si otázku: „Už jsem v posledních dvaceti letech viděl skutečně chudého zubaře anebo gynekologa?“ No a když si reálně odpovíte, poznáte, zda jde o dezinformaci nebo o skutečný výkřik chudáků, kteří nemají co do huby. Jinak oběma profesím přeji, aby měly tolik peněz jako třeba v Německu, ovšem za předpokladu, že budou tak vstřícní, usměvaví, profesionální a podobně. Takže až zase dostanete nějaký ten morální a srdceryvný text, jako je třeba „Recyklované mléko“ „Čti a plač a plať“ anebo některé podobné, pamatujte si, že jedinou obranou proti těmto podvodům a lžím je rozumné uvažování! Jak na to přijít? 1) Hoax či dezinformační zpráva obsahuje směs informací, případně polopravd, které nezasvěcený člověk nemůže s jistotou posoudit. Například tvrzení: Ve V. B. Lady Margaret Thatcherová privatizovala velké státní podniky. V ČSFR ministr financí Václav Klaus privatizoval velké státní podniky. Potud shoda. Rozdíly: Ve V. B. provedli nezávislý audit a prodali za tržní cenu. Tedy tomu, kdo dal nejvíc. A platilo se hned. U nás se státní podnik prodal za účetní hodnotu předem určenému zájemci. A s odkladem platby. Je jasné, že až na skutečné specialisty nikdo z nás neví, jak prodávala Thatcherová státní podniky. Ani za jakou cenu se prodávaly čs. státní podniky. Evidentní zavádějící a „vytáčecí“ polopravda je, že se platilo ve VB hned. To má vyvolat dojem anglické „solidnosti“. Ve skutečnosti se vždy platí pomocí úvěrů u bank a ty byly tehdy u nás jen státní. Placení tedy proběhlo ve VB i u nás „účetně“ stejně. 2) Běžné jsou vymyšlené, zkreslené nebo neúplné informace o mobilních telefonech, závadnosti některých potravin (ryby, mléko), senzační informace o „odhalených zlodějnách", "zločinných prodejích továren“ atd., kde se pak často ukáže, že o žádnou zlodějnu nešlo. Typický profesionální hoax zavedl jako pracovní postup do televize Radek John v pořadu Na vlastní oči. Základem TV desinformace je opět to, že si ji nemůžete žádným způsobem ověřit. Text anebo zpráva je většinou nastavena tak, abyste se lidově řečeno „nasrali“ a cítili se jako „morální velikáni“ oproti „těm gaunerům“. Většinou pak bývají dále tyto informace masově šířené samotnými „rozhořčenými“ diváky či uživateli internetu. Jedním z důvodů, proč jsou tyto „zprávy“, třeba o tom, že jsme největší alkoholici na světě, že stojíme před krachem, že jsme nevzdělaní, protože kouříme, že je u nás 300 ghett plných hladovějících chudáků (co si jezdí pro podporu na úřad autem), je potřeba přesvědčit nás samotné, že jsme póvl, méněcenní, neschopní a vůbec lidský šmejd. Schválně hádejte, komu že to vyhovuje (odmyslíme-li si partu levicových intošů, která se tím už dvacet let bezvadně živí). Hitler už není, Německo se změnilo, ale touha mnoha „ponížit Čechy“ (Chirac, Cohn-Bendit, úředníci v EU, Stoiber, rakouská vláda jako taková ve věci Temelína, Sarkozy, Landsmanšaft, poslanec EU Martin Schulz, zelená klaka v europarlamentu, která nás nesnáší, atd. atd.) je stále patrná. Je nutno pochopit, že kolem nás nežijí samí „miláčci“ a demokraté. Třeba 30% údajně tradičně „gemütlich“ (příjemných, dobrosrdečných) Vídeňanů dnes volí neonacisty. Přečtete-li si znovu podtitulek, mohu vám nakonec prozradit, jak zněl celý. Hitler v něm mluvil o zlomeném Háchovi a potřebě vykreslit sv. Václava jako symbolu poddanství vůči Němcům: „Bude se nám vždycky lépe jednat se zbabělci než se skutečnými muži. Čechy nejlépe vyřídíme tak, že na ně budeme prostřednictvím takových osob působit nepřetržitě a v dlouhém časovém období. Po Bílé hoře do r. 1867 to tak dělal rakouský stát, takže se nakonec každý Čech skoro styděl mluvit česky.“ Svádět všechno na Němce však není fér. Bolševici měli stejné záměry. Jen horší psychologickou techniku. Víme o tom méně i proto, že k jejich archivům jsme se stále nedostali. Typické je však to, co řekl Jan Masaryk (po návratu z Moskvy v červenci 1947): „Do Moskvy jsem jel jako československý ministr a vrátil jsem se jako Stalinův pacholek.“ A spolu s „poradci“ z KGB
přijeli a hned se vynořili českoslovenští kolaboranti. Od kterých jsme se dozvídali, že učit se latinu je buržoasní úchylka, že podporovat gymnázia a vybírat do nich talentované děti je ukázkou kapitalistického myšlení. Korabelnikovová nás učila tkát látky a kolchozníci k nám přicházeli s objevnou myšlenkou, že je možno brambory před zasázením nakrájet podle klíčků. Rentgen Rentgenovič Rentgeněnko objevil rentgen, když běhal kolem zemljanky a řval: „Stará, do tebe já vidím!“ Všichni z toho měli srandu. Dneska stejným blbostem o zahraniční genialitě a naši ubohosti kdekdo věří. A zdá se, že kdekdo se už zase pomalu začíná stydět za to, že je Čech anebo Moravan. To jsme to od roku 1989 a sametové revoluce pěkně dopracovali. Pomalu jsme se nechali morálně zašlapat do bláta. A děsně si v tom kdekdo libuje. No a pan ministr Dobeš si prostě myslí, že bychom neměli být předposránci, ale hrdí a vzdělaní občané. Já si to myslím také. A pokud jsem si všiml, mladí lidé, co osobně znají svět, si tuhle „českou zbabělost“ přímo hnusí. Ale protože školství a media stále jedou ve starých šlépějích, je jim ten nápad nepříjemný. O našich skutečných dějinách a významných mužích se prakticky vůbec neučí. Takže je potřeba s tím něco udělat. Považuje-li každý Francouz, Angličan, Ind, Američan i Brazilec za samozřejmost být hrdý na svůj národ a na svůj stát, proč nás přesvědčuje určitá část naší „inteligence“, že je to špatně? A navíc, oni - sami polovzdělaní -, ti co neustále píší o zaostalých a nekulturních Češích, netuší, že píší sami o sobě. Už v Bibli (Římanům 1) je řečeno: Chceš-li však někoho soudit, člověče, věz, že sám nemáš výmluvu, ať jsi kdokoli. Tím, že soudíš druhého, odsuzuješ sám sebe – vždyť sám děláš to, co soudíš!“
Podle mé soukromé teorie, že ti původní Češi vlastně vyhynuli v husitských válkách ( například úplně vyvražděné Sezimovo Ústí)a pak v třicetileté válce - ( v Jičíně zbylo tuším 6 živých lidí) jste naopak PRÁVĚ TEN NEJSPRÁVNĚJŠÍ ČECH. Tak jako většina z nás ostatních. Jen tak mimochodem jsem při studiu podkladů pro Krvavé Jaro 1945 zjistil, že říšský rasový úřad zjistil, že obyvatelé "německého jazykového ostrova Jihlava" vykazovali více slovanských znaků než v okolí Češi tedy Moraváci . A Vlašim je město Italů a Bzenec město židů atd.atd. Valaši jsou původem z Rumunska, a ti praví Moraváci třeba v Kloboukách jsou "helvíti" původem ze Švýcarska.... No a pak že nejste pravý Čech!!!
Obyvatelstvo USA je nesmírnou směsicí všech možných národů, ras a kultur. Když se zeptáte kohokoliv s lidí, kteří se v USA narodily jaké národnosti jsou , tak většinou odpoví: Jsem Američan. A to je vlastenectví. Hrdost na zemi, kde jsem se narodil, respekt k jejím symbolům, jako je hymna, vlajka a Ústava .. to je pravé vlastenectví. Čili diskuze o tom, zda být či nebýt vlastencem, když mí předkové byli Švédi, Švýcaři, Židé,či Rusíni je velká pitomost.
Již několikrát, v různých obměnách jsem na NP napsal: jsem důchodce s mírně nadprůměrným důchodem, vede se mi dobře a za celý můj dlouhý život (86 let) mě nikdo neokradl ani neošidil. Nářek mnohých, jak jsou okrádáni nechápu. Jsem ovšem dítě štěstěny (pozor: štěstí je vlastnost!). Vyhrál jsem vynikající rodiče a vybral si dokonalou manželku (výběr je to asi ze 30 %, zbytek je náhoda, ale pomine-li se těch 30% "námahy" obvykle to skončí špatně). Jsme spolu 63 let a máme dvě chytré děti a čtyři nádherná vnoučata ( dvě VŠ a dvě SŠ). Jsem vděčný za to, že se mi dostalo základní křesťanské výchovy, jejíž zásady jsem se snažil pokud možno dodržovat (někde s éta tak 80 %, protože Mužskej se v člověku nezapře - zvlášť štíhlý a 190 cm vysoký, černovlasý, slušně oblečený i slušně se chovající). Jsme - celá rodina - v podstatě konzervativci. Konzervativní přístup k životu pokládám za nejpokrokovější, připouští totiž jen pomalé a malé změny, které když se neosvědčí se snadno napraví. Nevím proč někteří jsou pro změny revoluční, když jen poslední dvě revoluce (Velká říjnová, prý socialistická a Sexuální) tak žalostně dopadly. Peněz máme akorát. Co (opravdu) potřebujeme si koupíme a i na zadní kolečka máme pamatováno. Pokládáme se ale za bohaté, protože bohatství nejsou jen ty prachy. Snad bych ještě, jen tak mimochodem dodal, že v diskuzi na NP jsem nikdy nepoužil hrubé, či neslušné slovo, nebo dokonce nadávku. A NAKONEC TO HLAVNÍ - VLASTENECTVÍ? JE TO TAK JAK NAPSAL SHORA AUTOR!! JEDNÁM TAK, ALE NEMLUVÍM O TOM. PS Pochopitelně, občas se v životě něco nepovedlo, ale asi z 90% platilo, že to zlé bylo pro něco dobré. A někdy hodně.
spustení www stránky Česko-slovenskej komisie historikov: www.cskh.sk
++++++++++++++++++++++++++++ DOBRE VEDIEŤ, VEĽMI DOBRE VEDIEŤ: Henry Kissinger: „Jestli neslyšíte válečné bubny, musíte být hluší“ http://ac24.cz/zpravy-ze-sveta/131-henry-kissinger-jestli-neslysite-valecne-bubny-musite-byt-hlusi
Henry Kissinger: „Jestli neslyšíte válečné bubny, musíte být hluší“ Napsal uživatel Miroslav Pavlíček Pátek, 13 Leden 2012 08:20
NEW YORK - USA – V pozoruhodném přiznání bývalý státní sekretář (ministr zahraničí) Nixonovy éry Henry Kissinger odhaluje, co se v tomto okamžiku ve světě a zvláště na Středním východě děje. (PŘESNÁ SATIRA) Během promluvy ve svém luxusní manhattanském bytě tento stárnoucí státník, kterému v květnu bude 89, byl až příliš přímý ve své analýze současné situace na světovém fóru geo-politiky a ekonomiky. „Spojené státy poráží Čínu a Rusko a konečným hřebíkem do rakve bude Irán, což je samozřejmě hlavní cíl pro Izrael. Dovolili jsme Číně, aby zvýšila svou vojenskou sílu, a Rusku, aby se zotavilo ze sovětizace, abychom jim poskytli falešný pocit kuráže, což celkem přivodí jejich rychlejší pád. Jsme jako ten rychlo-pistolník, co si dovolí nechat ty vidláky pozdvihnout zbraň, a když to zkusí, tak pak je to bum-bum. Ta nadcházející válka bude tak krutá, že z ní jako vítěz vyjde jen jedna supervelmoc, a to budeme my, hoši. Také proto je EU v takovém spěchu, aby si zformovala superstrát, protože ví, co přichází, aby přežili, tak bude Evropa muset být jediným celistvým kohezním státem. Ta jejich naléhavost mi říká, že moc dobře ví, že to velké dějství je už před námi. Ó, jak jsem o tomhle krásném okamžiku snil.“ „Kontroluj ropu a budeš kontrolovat národy; kontroluj jídlo a budeš kontrolovat lidi.“ Pak pan Kissinger dodal: „Jsi-li obyčejný člověk, tak se můžeš na válku připravit odstěhováním na venkov a stavbou farmy, musíš s sebou ale vzít zbraně, protože se tam budou potulovat hordy hladových. Také, i když elita bude mít svá bezpečná útočiště a speciální úkryty, i oni musí být úplně stejně během války opatrní jako běžní občané, protože i jejich úkryty mohou být ohroženy.“ Po několika minutách pauzy, aby si srovnal myšlenky, pan Kissinger pronesl: „Řekli jsme ozbrojeným silám, že budou muset zabrat sedm středovýchodních zemí s jejich zdroji, a ty už téměř svou práci dokončily. Všichni víme, co si o vojácích myslím, ale musím říci, že tentokrát rozkazy poslechli excelentně. Teď už je tu jen poslední schod, např. Irán, který opravdu převrátí rovnováhu. Jak dlouho může Čína a Rusko stát stranou a dívat se na Ameriku, jak dělá čistku? Velký Ruský medvěd a Čínský srp povstanou ze své dřímoty a v tomto okamžiku bude muset se vší svou silou do boje vstoupit Izrael, aby zabil tolik Arabů, kolik jen může. Doufejme, že když to všechno půjde dobře, že polovina Středního východu bude Izraelská. Naši mladí byli během asi tak uplynulého desetiletí dobře vycvičeni u konzol na bojových hrách, a bylo zajímavé dívat se, jak Volání povinnosti moderního válečnictví 3, která přesně odráží to, co přijde, je s jejím prediktivním programováním téměř současností. Naše mládež v USA a na Západě je připravena, protože byli naprogramováni, aby byli dobrými vojáky, kanónenfutrem, a až dostanou rozkazy, aby vyšli do ulic zahájit boj s těmi potrhlými Rákosníky a Ivánky, tak rozkazů uposlechnou. Z popela povstane nová společnost, zůstane jen jediná supervelmoc, a bude to globální vláda, co zvítězí. Nezapomeňte, že Spojené státy mají ty nejlepší zbraně, máme věci, jaké nemá žádný jiný národ, a tyto zbraně, až přijde ten správný okamžik, vytáhneme do světa.“ Konec interview. Náš reportér byl z místnosti vypoklonkován Kissingerovým ceremoniářem. Alfred Heinz
Zdroj: http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=28610 BIG IDEA - NEW WORLD ORDER by Heinz Alfred "Henry" Kissinger http://www.youtube.com/watch?v=aI6UTlEFX5I&feature=share
++++++++++++++++++++++++++++ 2.1.2012 Zora Bútorová a Martin Bútora o smerovaní Slovenska a vyhliadkach na rok 2012 http://www.ivo.sk/6676/sk/aktuality/zora-butorova-a-martin-butora-o-smerovanislovenska-a-vyhliadkach-na-rok2012?utm_source=mailing_sk&utm_content=6676&utm_campaign=20120113 Príspevky členov IVO do viacerých printových médií.
++++++++++++++++++++++++++++ 2.1.2012 Inštitút pre verejné otázky je partnerom projektu Ilko Kucheriv Democracy Partnership http://www.ivo.sk/6685/sk/aktuality/institut-pre-verejne-otazky-je-partnerom-projektuilko-kucheriv-democracypartnership?utm_source=mailing_sk&utm_content=6685&utm_campaign=20120113 Od februára do marca bude IVO hostiť expertku z Ruska.
30.12.2011 Počas roku 2011 sa oslabila hrdosť občanov na Slovensko http://www.ivo.sk/6678/sk/aktuality/pocas-roku-2011-sa-oslabila-hrdost-obcanov-naslovensko?utm_source=mailing_sk&utm_content=6678&utm_campaign=20120113 IVO zverejnil správu z výskumu verejnej mienky.
29.12.2011 Presvedčenie občanov o správnosti smerovania Slovenska sa výrazne oslabilo. http://www.ivo.sk/6677/sk/aktuality/presvedcenie-obcanov-o-spravnosti-smerovaniaslovenska-sa-vyrazne-oslabilo?utm_source=mailing_sk&utm_content=6677&utm_campaign=20120113 Výstup z reprezentatívneho výskumu Inštitútu pre verejné otázky.
++++++++++++++++++++++++++++
Ľudové múdrosti - čo je pravda a čo klam? Nemeckí vedci otestovali 15 ľudových múdrostí a zistili, ktorá platí a ktorá nie…
01. Čerešňové kôstky alebo jadierka z hroznového vína môžu spôsobiť zápal slepého čreva. Áno! Naozaj môžu slepé črevo upchať a to sa potom zapáli.
02. Rany sa lepšie hoja, keď môžu dýchať. Nie! Rýchlejšie sa hoja prikryté (najlepšie vo vlhkom zábale).
03. Časté holenie spôsobuje, že rastú silnejšie chĺpky. Nie! Len ako silnejšie pôsobia, pretože boli zbavené tenkých špičiek.
04. Ženy majú rýchlejšie studené nohy ako muži. Áno! Ženy totiž nemajú tak svalnaté nohy, a preto sa rýchlejšie ochladzujú.
05. Kyslé jedlo spôsobuje dobrú náladu. Nie! Po kyslom dostanete akurát tak hlad.
06. Bruchomluvci hovoria bruchom. Nie! Tóny vznikajú v hrtane, ale ďaleko za podnebím. Pery ostávajú bez pohnutia.
07. Bez podprsenky prsia viac ovisnú. Áno aj nie! V starobe klesnú vždy. Napríklad pri behu ale podprsenka prsné tkanivo chráni.
08. Pokiaľ človek dlhšiu dobu menej je, scvrkne sa mu žalúdok. Nie! Žalúdok si svoj tvar zachová. Ale po dlhodobom pôste ho veľké porcie príliš zaťažujú.
09. Zívanie je nákazlivé. Áno! A vedci si to myslia, praľudia sa takto dorozumievali, že je najvyšší čas ísť spať.
10. Spánok pred polnocou je najzdravší. Nie! Prvé 2 až 3 hodiny po zaspatí sú najprínosnejšie. Kedy to ale bude, je jedno.
11. Pri krvácaní z nosu by sa mala zakloniť hlava. Nie! Potom tečie krv do pažeráka. Lepšie je si vložiť do nosnej dierky kúsok vaty, prstami ich stlačiť k sebe a predkloniť hlavu.
12. Prijímanie potravy neskoro v noci je nezdravé a spôsobuje priberanie. Nie! Žiadny dôkaz pre to neexistuje. Ale hrajú v úlohu obvyklé stravovacie návyky.
13. Mačky milujú mlieko. Nie! Chýba im totiž enzým pre jeho správne trávenie. Mnohým mačkám tak mlieko spôsobí hnačku. Oveľa viac milujú smotanu, tu vedia aj stráviť.
14. Po čokoláde naskáču pupáky. Nie! Pravou príčinou akné je porucha hormónov.
15. Chodiť je namáhavejšie ako stáť. Nie! Pri chôdzi je zaťažovaná vždy len jedna noha. Pri státí obe.
++++++++++++++++++++++++++++
40 zaujímavostí o ľudskom tele Ľudské telo je neuveriteľne dokonalý „stroj“, ktorý je vyladený do najmenších detailov. Často ani netušíme, čo všetko musí zvládnuť. Čo o svojom tele (asi) neviete? 01.
Chĺpky a kostná dreň rastú najrýchlejšie.
02.
Za svoj život sa muž približne 20 000 krát oholí.
03.
Keď človek hladuje, vypadávajú mu vlasy rýchlejšie.
04.
Najkratšou kosťou ľudského tela je strmienok, ktorý sa nachádza v uchu.
05.
Jediná kosť, ktorá je plne vyvinutá už po narodení, sa nachádza v uchu.
06.
Ľudskú tvár tvorí 14 kostí.
07.
Kosti dospelého človeka tvoria 14 % jeho telesnej hmotnosti.
08.
Nechty na rukách rastú 4x rýchlejšie ako nechty na nohách.
09.
Stehenná kosť je pevnejšia ako betón.
10. Vyše 90
% chorôb spôsobuje alebo komplikuje stres.
11.
Žena, ktorá konzumuje pravidelne alkohol, je viac ohrozená rakovinou prsníkov.
12.
DNA človeka sa podobá DNA krysy.
13.
Žalúdok trávi jedlo viac ako tri hodiny.
14.
Nedostatok spánku oslabuje imunitný systém a človek je tak náchylnejší k infekciám.
Úsmev je najčastejším mimickým gestom tváre. Aby vznikol, je potrebné zapojiť 5 až 53 párov tvárových svalov.
15.
16.
Na ruke je celkovo 54 kostí vrátane zápästia.
17.
Dĺžka pažeráku je 25 centimetrov.
18.
Na chodidle sa nachádza približne 250 tisíc potných žliaz.
19.
Tvár tvorí 60 svalov.
20.
V čreve je 400 druhov baktérií.
21. Nervové bunky môžu „ubehnúť“ 120 metrov za sekundu. 22. Za mesiac vyrastie necht na prste o 3 milimetre. 23. Každý ôsmy muž chrápe a každý desiaty škrípe zubami. 24. Ľudia, ktorí milujú horskú dráhu, sú viac ohrození vznikom krvnej zrazeniny v mozgu. 25. Mozog je tvorený z 80 % vodou. 26. Mozog je tvorený 100 miliardami neurónov. 27. Každý deň zaniknú dva milióny červených krviniek. 28. Sedem percent ľudskej váhy tvorí krv. 29. Životnosť jednej červenej krvinky je 120 dní. 30. Darovaním pol litra krvi môžu byť zachránené 4 ľudské životy. 31. Na ploche 2,5 cm2 sa nachádza vyše 19 000 000 kožných buniek. 32. Telo dospelého človeka potrebuje denne 40 kg kyslíka. 33. Najmenšie črevo meria 6 metrov. 34. Každú hodinu musí byť v ľudskom tele nahradená jedna miliarda buniek. 35. Ľudské telo je tvorené zo 70 % vodou. 36. Mozog je v noci aktívnejší a lepšie pracuje. 37. Srdce váži menej ako pol kilogramu.
38. Ľudia, ktorí trpia zápalmi ďasien, sú dvakrát viac ohrození infarktom. 39. Najviac infarktov sa prihodí medzi 8. a 9. hodinou ráno. 40. Ľudské oko dokáže rozoznať 500 odtieňov šedej farby.
Bonus - príčiny „husej kože“ Chlad: U ochlpených zvierat a samozrejme aj ľudí sa chlpy zdvíhajú, aby sa lepšie izolovala koža od chladu. Strach: Zdvihnuté chlpy robia človeka či zviera opticky väčším, čo nepriateľom môže nahnať strach. Vzrušenie: Adrenalín spôsobuje stiahnutie svalov. Prečo sa hovorí „husia koža“? Toto pomenovanie v sebe vlastne nemá príliš veľa logiky. Pokožka síce svojim vzhľadom pripomína kožu ošklbanej husi, hoci hus, ktorá nemá žiadne chlpy, husiu kožu dostať nemôže.
Odpovede na kuriózne otázky: A prečo vlastne...? Prečo rastú nechty aj po smrti? A ako sa dostanú prúžky do zubnej pasty? Tu sú odpovede na najzapeklitejšie otázky, ktorými môže niekto zaskočiť i vás!
Ako se dostanú prúžky do zubnej pasty? Do tuby sa vstreknú obe farby pasty bežným spôsobom. Vnútri tuby je ale lievikovitá trubička s malými dierkami, ktorá z farebnej pasty tvorí prúžky až v momente jej vytlačenia. Patent je starý už 50 rokov. Prečo vlasy, fúzy a nechty rastú i po smrti? Nerastú, ide len o optický klam. Mŕtve telo stratí vodu a scvrkne sa. Preto vlasy a nechty vyzerajú dlhšie než počas života nebožtíka. Vo filmoch hrdinovia často utekajú pred guľkami skokom do vody. Ako hlboko pod hladinu sa musia dostať, aby sa zachránili? Guľka vďaka odporu masy vo vode naozaj spomaľuje. Proti klasickej guľke s rýchlosťou do 85 km/h je dostatočnou obranou hĺbka 300 metrov. Prečo vydrží pena pri čapovanom pive dlhšie, keď je čapované postupne? Keď pivo načapujete naraz, vytvorí sa pena s menším množstvom veľkých bubliniek, ktoré rýchlo praskajú. Keď ale robíte prestávky, každé ďalšie "dočapovanie" rozdelí veľké bubliny na mnoho menších, ktoré nepraskajú tak rýchlo. Sused trpel kožnou plesňou a niekto mu poradil, že si má na nohu čúrať, keď se sprchuje. Ako je možné, že to fungovalo? Bolo to asi inak. Zrejme si nohy, vďaka vedomiu, že si na ne močí, dôkladnejšie čistil a sušil, čím odstránil odumreté kožné bunky, ktoré plesniam slúžia ako potrava... Látka urea v moči nie je tak koncentrovaná, aby proti plesniam zabrala. Naozaj spôsobuje "pukanie" kĺbov na prstoch ich poškodenie? Zvuk je spôsobený bublinou dusíkatého plynu v kĺbovom spoji. Keď sa stlačí, praskne. Neexistuje ale jediný dôkaz, že by "pukanie" spôsobovalo artritidu. Jeden lekár v USA zašiel dokonca tak ďaleko, že kĺby na jednej ruke neustále pukal a na druhej nie. Žiadny rozdiel medzi rukami nespozoroval ani po 50 rokoch. Keby som v prípade núdze musel zjesť niečo "nepotrebného" zo svojho tela, čo je najvýživnejšie? Nechty? Vlasy? Ušný maz? Nechty a ušný maz sú takmer nestráviteľné, pokiaľ ich dlhšiu dobu nepovaríte v tlakovom hrnci. Keď zohľadníme energetickú hodnotu, obsah proteínov atď., najvýživnejšia by bola kostná dreň alebo tukové tkanivo.
Prečo komáre niekoho štípu a niekoho nie? Komáre najviac priťahuje kyselina mliečna, oxid uhličitý, teplo a určité mastné kyseliny. Najviac týchto látok je v pote, špinavých ponožkách a limburskom syre. Prečo ochorieme spravidla cez víkend? V strese, teda v práci, je náš obranný systém aktívny. Aby telo stres zvládlo, potlačí symptómy ochorenia, ale nezničí ich. Keď napätie pominie, zvolní i náš obranný systém, a preto môžu vírusy a baktérie zaútočiť v plnej sile. Prečo spadne chlieb na zem vždy natretou stranou? Pretože zemská príťažlivosť priťahuje všetky veci najťažším miestom k stredu. A strana natretá maslom je ťažšia. Ťažisko chleba je v strede natretej strany. Chlieb preto nikdy nepadne na kôrku. Prečo sa výrobcovia mobilov nedohovoria na rovnakom type konektora nabíjania? Špeciálnymi konektormi si budujú závislosť svojich zákazníkov na ich produktoch. Prečo ľudia do mobilného telefónu tak kričia? Prispôsobujú sa hlukom vo svojom okolí. Pri telefonáte nedokážeme rozlíšiť, odkiaľ ruchy pochádzajú, a preto adekvátne zvýšime hlas. Riadime se podvedome heslom: naokolo mňa je hluk, u teba je to takisto. Ako je možné, že sliepky môžu žiť i bez hlavy? Pretože mozgový kmeň, ktorý kontroluje väčšinu reflexov, zostáva po zoťatí hlavy nepoškodený alebo je poškodený len čiastočne. Prečo blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto? Toto je naozaj častá povera. Každú minútu totiž udrie blesk na Zemi asi 6 000 krát! Postihnuté sú hlavne vysoké budovy a mrakodrapy. Napríklad do Empire State Building v New Yorku sa trafí blesk dokonca asi 25 krát ročne. Naozaj dokáže minca zhodená zo strechy mrakodrapu zabiť človeka? Nie. Maximálne mu spôsobí malú ranku. Dovodom je spätný vietor a tvar mince. Minca by nedokázala preniknúť ani cez kožu, aj keby bola vystrelená z pušky.
++++++++++++++++++++++++++++ Dobre vedieť Keď zistil JFK, že FED vôbec nie je ovládaný štátom ale je "sprivatizovaný" Rotschildovcami, Morganovcami a Rockkefelerovcami (ktorí si tlačia doláre podľa svojej potreby),rozhodol sa to zmeniť. Nestihol, lebo do týždňa ho to stálo život. Títo všemocní dobráci to zakamuflovali všelijakými dymovými clonami, smerujúc podozrenia aj na US spravod. služby, chudáčika Osvalda a i. - presne tak ako o týchto praktikách svetovládnych píše M. Puzzo v románe 4.K. Pre istotu zlikvidovali aj ďalších Kennedyovcov a odvtedy každý prezident vie pokiaľ môže im "protirečiť". Aj tento únik informácií "demokratická" tlač pekne zatutle
Podvod tisícročia: Americká centrálna banka vraj spreneverila 26 biliónov! http://www.topky.sk/cl/11/1296065/Podvod-tisicrocia--Americka-centralna-banka-vrajspreneverila-26-bilionovFED tak ľahko neskončí. Musel by ho zrušiť Kongres alebo prepadnúť mu licencia pre porušenie zákona.
WASHINGTON - Audit v Americkej centrálnej banke (FED) mal odhaliť obrovský podvod, ktorého výška vyráža dych. Namiesto toho, aby Federálne rezervy zachraňovali potápajúcu sa ekonomiku USA, tajne vraj rozdelili úvery v hodnote 16 biliónov dolárov za nulovú sadzbu medzi niektoré najväčšie finančné inštitúcie a korporácie v USA a vo svete. Podľa bývalého amerického kongresmana Alana Graysona celková suma dokonca činí až 26 biliónov.
Kongresová správa uvádza, že FED tajne ukryl väčšinu spreneverených peňazí vo vlastných bankách. Zvyšok jednostranne previedol zahraničným bankám a korporáciám od Južnej Kórey po Škótsko. Zahraničným bankám a korporáciám, na ktorých mali bankári Federálnych rezerv osobný finančný záujem, alebo v ktorých mali podiel. Správa odhaľuje, že generálny riaditeľ JP Morgan Chase pôsobil v správnej rade newyorského FEDu v rovnakej dobe, keď jeho banka dostala vyše 390 miliárd dolárov z verejných peňazí. Navyše JP Morgan Chase fungovala ako jedna zo zúčtovacích bánk (bánk na pranie peňazí) pri programoch núdzových úverov centrálnej banky. V roku 2008 William Dudley, ktorý je teraz prezidentom newyorského FEDu, dostal echo, aby si podržal investície v AIG a General Electric, v čase, keď boli AIG a GE poskytnuté federálne finančné zdroje. Jedným z dôvodov, prečo FED nechcel, aby Dudley svoje aktíva predal, podľa auditu bolo, že by to odhalilo konflikt záujmov a obrovský podvod a spreneveru 16 biliónov dolárov. FED si na prevedenie prakticky všetkých operácií v rámci svojho plánu na spreneveru najal súkromných kontraktorov, ako JP Morgan Chase, Morgan Stanley a Wells Fargo. Rovnaké firmy dostali tiež bilióny dolárov v úveroch FEDu za takmer nulovú úrokovú sadzbu. Morgan Stanley pomohla bankárovi z Federálnych rezerv vyprať spreneverené bilióny cez AIG. Obria suma, ktorú vraj FED spreneveril (americký kongres schválil iba 1,487 bilióna) by mohla zaplatiť celý americký štátny dlh. Aby sa vyhla krachu, stačí americkej vláde len zabaviť aktíva bánk Federálnych rezerv (veľká šestka amerických bánk celkom drží asi 9,399 biliónov dolárov aktív) a dostať späť bilióny, ktoré Federálne rezervy ilegálne spreneverili, a peniaze vypraté v ich zahraničných bankách a korporáciách.
Americká vláda môže od Federálnych rezerv a ich bánk získať späť peniaze prostredníctvom prepadnutia aktív. Prepadnutie majetku je konfiškácia štátnych aktív, ktoré sú buď výťažkom zločinu, alebo získané prostredníctvom zločinu či terorizmu. Výťažok zo zločinu znamená akúkoľvek ekonomickú výhodu odvodenú alebo získanú priamo alebo nepriamo zločinom alebo zločinmi. K zločinom, ktorých sa dopustili banky Federálnych rezerv voči Spojeným štátom a ich občanom, patrí: konflikt záujmov, podvod s cennými papiermi, defraudácia, podvod, pranie peňazí, hromadenie, šmelina, rozkrádanie či výpalníctvo. Podvod s cennými papiermi a defraudácia sú teda dôvodom pre okamžité odobratie licencie a zabavenie majetku aj pre uväznenie bankárov FEDu. Abecedný zoznam primárnych dílerov bánk FEDu, ktorí majú prať špinavé peniaze: Bank of Nova Scotia, agentúra New York (tretia najväčšia kanadská banka, v New Yorku si otvorila agentúru v r. 1907) BMO Capital Markets Corp (štvrtá najväčšia kanadská banka) BNP Paribas Securities Corp (Paríž, Francúzsko) Barclays Capital Inc. (Londýn, Británia) Cantor Fitzgerald & Co. (Spojené štáty) Citigroup Global Markets Inc. (Banka pre pranie drogových peňazí CIA, Spojené štáty) Credit Suisse Securities (USA) LLC (Zürich, Švajčiarsko) Daiwa Capital Markets America Inc. (Tokio, Japonsko) Deutsche Bank Securities Inc. (Frankfurt, Nemecko) Goldman Sachs & Co, (Spojené štáty) HSBC Securities (USA) Inc. (Založená v Hongkongu, sídlo v Londýne, Británia) Jefferies & Company Inc. (Spojené štáty)
J.P. Morgan Securities LLC (Spojené štáty) Merril Lynch, Pierce, Fenner & Smith Incorporated (Spojené štáty) Mizlo Securities USA Inc. (Tokio, Japonsko) Morgan Stanley & Co, LLC (Spojené štáty) Nomura Securities International, Inc. (Tokio, Japonsko) RBC Capital Markets LLC (kanadská investičná banka, súčasť Royal Bank of Canada) RBS Securities Inc. (Skupina Royal Bank of Scotland) SG Americas Securities LLC (Spojené štáty) UBS Securities LLC (Zürich a Bazilej, Švajčiarsko) ++++++++++++++++++++++++++++ Nádherný obraz Pěknou zábavu získáš kliknutím na osobu v obraze... Je to fascinující obraz! Opravdu skvělé! Můžeš trávít hodiny kliknutí na každou postavu v obraze. Když klikneš na osobu kterou se chystáš studovat, její jméno se objevi na obraze, a dvojitým kliknutím přejdeš přímo na Wikipedii, abys mohl číst životopis postavy. Navíc, můžeš si vybrat veškeré jazyky na text. Opravdu je to úžasné !!!!!!!!!!!!! Klik na to : http://www.frizou.org/divers/10/18-qui-estpersonnage/index.html ++++++++++++++++++++++++++++ Este raz Slovenská Gorila na spôsob maďarského paprikáša :-)
Gorila, tentoraz magyarul beszélünk
Nová generácia Maďarov sa dostala do vrcholnej politiky po prevrate v novembri 1989. Niektorí z nich sa dostali na významné posty po voľbách v r. 1990. Oskar Világi sa stal podpredsedom komory Federálneho zhromaždenia ČSFR a vytvoril si významné kontakty. Vďaka týmto kontaktom sa zúčastnil prvej privatizačnej vlny a tak sa dostal ku značným majetkom. Neskoršie si založil advokátnu kanceláriu s Erikou Csekešovou z kancelária podpredsedu SNR Lászlóa Nagya, ktorá kancelária hrala kľúčovú rolu v neskorších privatizačných pohyboch predovšetkým Transpetrolu, Slovnaftu a IRB-OTP. Peter Hunčík, pôvodným povolaním psychiater, sa stal poradcom prezidenta Havla a neskôr sa zúčastnil s Fedorom Gálom na privatizácii v mediálnej oblasti (Nova TV). Tak získal vysoké majetky. Bývalý novinár László Szigeti sa venoval mediálnej oblasti. S podporou Gjörgya Sörösa si založil vydavateľstvo Kalligram, kde dlhodobo zamestnával okrem iných aj Rudolfa Chmela. Využil možnú vydierateľnosť bývalého šéfredaktora denníka Új Szó Jószefa Szilvásyho (ktorý mal problémy s lustráciami) a cez tri vlny privatizácie s podporou Bélu Bugára sa dostal na post predsedu redakčnej rady tohto denníka, kde figuruje dodnes a riadi tento denník. Bugárovi za túto podporu napísal knihu Žijem v takej krajine a všeobecne sa stará o Bugárov imidž. Počas pôsobenia dvoch Dzurindových vlád sa stal jedným z najvýznamnej ších lobistov SMK a tak získal spolu s Bugárom značné majetky, predovšetkým v oblasti pôdy na Žitnom ostrove. V prevažnej časti figurujú ako vlastníci rodinní príslušníci. Po volebnom úspechu novej politickej strany Most-Híd jeho nominant Rudolf Chmel sa stal podpredsedom vlády SR, no zásadné slovo na úrade podpredsedu vlády mal L. Szigeti. Venoval sa predovšetkým získaním grantov zo štátneho rozpočtu. Na jeho návrh finančné prostriedky určené na podporu menšinovej kultúry boli predisponované z Ministerstva kultúry SR
na Úrad vlády, kde prostredníctvom bývalých redaktorov Új Szó (Ján Lajosom a László Juhász) rozdeľova l podporu na granty. Najväčšiu čiastku v r. 2011 získal denník Új Szó a druhú najväčšiu vydavateľstvo Kalligram (zo 41 žiadostí Kalligramu 39 bolo úspešných). Je zaujímavé aj to, že tí redaktori Új Szó, ktorí najviac podporili Bugárove, Hunčíkove a Szigetiho snahy na vytvorenie strany Most-Híd (Ján Lajos a L. Juhász), sa stali v r. 2010 riaditeľmi na Úrade vlády SR. Hospodársky aktívni ľudia v SMK začali hrať väčšiu hru počas pôsobenia dvoch Dzurindových vlád, predovšetkým v oblasti energetiky, pôdohospodárstva, dopravy, vodného hospodárstva a programov pre samosprávy. K skupine sa pripojili Lászlo Gyurovszky, ktorý sa neskoršie stal ministrom pre regionálnu politiku a Zsolt Simon, ktorý sa stal ministrom pôdohospodárstva. Činnosť týchto ľudí vyšetrovala aj SIS a v niektorých regiónoch Južného Slovenska týchto ľudí volajú „pán 20 percent“. Obdobnú prezývku získal aj Bugárov novodobý poradca Frederik Buza, ktorého 6. júla 2011 tak zbili traja neznámi páchatelia, že musel byť odkázaný na nemocničné ošetrenie tri dni. Najznámejšími cieľovými osobami však boli Oskar Világi, ktorý jednoho času bol členom vedenia alebo dozorných rád až 12 firiem resp. štátnych inštitúcií (od zdravotnej poisťovne Apollo, cez funkciu generálneho riaditeľa Slovenských železníc po Slovnaft). Neskoršie sa tak posilnila jeho pozícia, že už sa hovorilo, že on rozkazuje aj Bugárovi. Je pozoruhodné aj to, že tento pán v r. 2011 nedostal bezpečnostnú previerku NBÚ, predtým bol preverovaný aj SIS (napr. č.p. 63/950-V-14382/2006-S zo 17.1.2006). Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Transpetrolu sa stal Štefan Czucz, počas pôsobenia ktorého došlo aj k predaju Transpetrolu. Spolu s Világim a s pomocou Bugára zariadili aj predaj Slovnaftu aj IRB, vo všetkých prípadoch išlo o vysoké
provízie na úrovni niekoľko sto miliónov Sk (viď citáty z Gorily na konci tohto textu). Világi, Czucz a Bugár sa tak stali najbohatšími Maďarmi na Slovensku spolu s Františkom Hideghétym, bývalým generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu. Okrem dobrých ekonomických kontaktov mali dobré vzťahy aj s médiami a vydavateľmi médií, resp. aj s bezpečnostnými zložkami SR. Jaroslav Spišiak bol pred r. 2006 viceprezidentom Policajného zboru SR a je od r. 2010 prezidentom PZSR. Medzitým bol však bezpečnostným šéfom Slovnaftu pod vedením O. Világiho. Nie sú nezaujímavé aj ich kontakty na Dobroslava Trnku, bývalého generálneho prokurátora. Majetkové pomery, firmy a sociálna sieť väzieb ľudí okolo Bugára bolo zmapované foaf.sk, z ktorého vyplýva, že Oskar Világi, Béla Bugár, Štefan Czucz, František Hideghéty a László Szigeti patria k najbohatším ľuďom na Slovensku. V Šamoríne, na konci ulici Pomlejská, kde býva aj B. Bugár, sa nachádzajú na enormne veľkých pozemkoch tri kaštiele. V prvom býva Štefan Czucz, v druhom František Hideghéty a tretí je momentálne prázdny. Čaká na svojho majiteľa, ktorým bude podľa Šamorínčanov Béla Bugár. Agentúra foaf.sk urobila na základe údajov z obchodného registra SR, daňového úradu SR a Sociálnej poisťovne prehľad majetkov najbohatších maďarských politikov na Slovensku. Sú nimi: Béla Bugár, ktorý vlastní firmu BB & G sro. Firmy, s ktorými má úzke kontakty (83-100%): KABA Trade sro., Pro Media Studio sro, PARCUS as. Podľa údajov foaf.sk k osobe Bélu Bugára a jeho manželky je najbližší podnikateľ bývalý riaditeľ SMK Péter Vörös (98%). Firma B. Bugára má väzbu na ďalších 16 firiem (5%-16%), napr: Poľnohospodárske stavby as., ASTRAS sro., Studio Camadeo sro., Transpetrol as., TSC Capital Consulting... Celkové informácie tu: http://foaf.sk/ludia/297992
Zsolt Simon, ktorý vlastní firmy AGS s.r.o., AGROTRADE, sro. Blízke firmy: 100% firmy: Coburg sro., Agroobchod-Družstvo (údajne sa ruší), Agropex sro. Na 45% ďalších 5 firiem. Podľa foaf.sk najbližší človek k Zsoltovi Simonovi je (100%) Peter Polóni. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/401120 Tibor Bastrnák, ktorý vlastní firmy MEDIFIT sro., PEDIATER BE sro., KVADRÁL sro. Blízke firmy medzi 71%-100% : Regionálna správa a údržba ciest Komárno Rt., PEDIATER PLUS sro., MEDCom sro., COMtherm, sro. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/98912 Gábor Gál, ktorý vlastní firmy Dodak sro., Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta a.s., GAVE a.s. Blízke firmy medzi 50-100%: Kordo, s.r.o., Nemocnica s poliklinikou Skalica Rt. Dlžník. Ďalších 51 firiem medzi 14%-44%. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/107329 László Solymos, ktorý vlastní firmy GRAVEL Land sro, SLOMIK sro., Dôstojná as., BLUE FASHION sro. Ďalších 22 blízkych firiem okolo 50%, napr. SportLand sro., Development Hubice, sro., Spirit Slovakia sro.)... Viac tu: http://foaf.sk/ludia/156679 Elemír Jakab, ktorý vlastní podiel vo firmách Zemplínska juhovýchodná vodárenská spoločnosť, as. , AGROSPOLOČNOSŤ sro., Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, EMI, sro Veľké Raškovce, Východoslovenská energetika as. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/75047 Péter Vörös, ktorý vlastní sBélom Bugárom Pro Media Studio, sro., BB & G, sro., PARCUS, as. atd... Viac tu: http://foaf.sk/ludia/297996
Igor Sidor , ktorý vlastní firmy: V.O.D.S. - Eko sro., V.O.D.S. Eko, as., .A.S.A. - V.O.D.S. SANÁCIE, sro., End side trade, sro., Perínsky rybársky klub, sro., MEDIM sro. Strážske, POWER LINE, sro., V.O.D.S.,as., GEVOS Slovakia as. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/137873 Edita Pfundtnerová, ktorá vlastní firmy: KMU 1, s.r.o., Eurovalley, a.s., PS 5, s.r.o. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/571172 Na miestnej a regionálnej úrovni malo SMK problémy v období medzi 2001 a 2006 predovšetkým v Nitrianskom kraji, kde vznikol problém privatizácie sociálnych zariadení a privatácie levickej nemocnice (kde boli najviac aktívni Csilla Andrusková, Július Fekete a Július Grébner). Je známa aj kauza dvoch pracovníkov Slovenského pozemkového fondu v trnavskom kraji, ktorí boli v r. 2005 PZSR obvinení z korupcie a nasledne aj odsúdení. Je známe aj podanie na Generálnu prokuratúru vo veci trestného oznámenia zo strany firmy Aqua Venture proti TaOBašty, spol. s r.o. v Komárne, ohľadne možného predaja Komárenských vodární; KOMVAK, kde je dotknutý medzi inými aj Tibor Bastrnák, bývalý primátor Komárna a Imre Andruskó, bývalý predseda SMK v Komárne vo veci možnej korupcie z rokov 2006 a 2007. Je známa aj zápisnica o trestnom oznámení ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, ktorá hovorí o prípade Čuňo v Košiciach a v ktorej zápisnici na str. 4 sa nachádzajú aj nasledovné vety: „Kasper ma predstavil poslancovi László Nagyovi. Túto príležitosť som využil k overeniu si skutočnosti, či celá suma 9 mil. Sk bola doručená do Bratislavy a tam odovzdaná. Po určitom čase som si s poslancom Nagyom na chvíľu presadol k inému stolu, kde som sa ho otvorene opýtal, či bola doručená táto suma – a&n bsp;na papierik som napísal číslicu 9. Poslanec Nagy povedal, že áno. Viac sme sa k tejto veci nevracali z dôvodu,že som si potvrdil odovzdanie sumy 9 mil. Sk.“ ++++++++++++++++++++++++++++
Citáty z Gorily Haščák vysvetľuje Malchárkovi súčasný stav v SE: každý v predstavenstve si robí svoje obchody, Pavol Ponca podvádza vlastných ľudí, Igor Grošaft (Haščák sa s ním stretáva, dobre vychádzajú) urobil veľký obchod s elektrinou s dcérskou spoločnosť ruskej RAO UES, OstElektra (Malchárek má dostať 500 tis. EUR z tohto obchodu). Miloš Šujanský tiež podvádza (podviedol aj Haščáka). Najväčšie podvody robí podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Világi). Haščák dal Ševčíkovi príkaz stopnúť Wollnerovi všetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tiež odstaviť Rapšíka a chce sa stať gen. riaditeľom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Haščák sa rozhorčuje, že Wollner sa správa ako keby bol ministrom hospodárstva Világi a nie Malchárek. Haščák má pre Malchárka pripravený zoznam 11-15 vecí v SE nad 100 mil. Sk, ktoré sa budú realizovať. Spolu ide o vyše 1 miliardu Sk. Všetky veci nad 20 mil. Sk schvaľuje dozorná rada SE. Majú v nej 5 ľudí z 12 (Ševčík, Jurica, Bubeníková, Konštiak, pridá sa aj Grošaft). Haščák má s Világim bližšie neurčenú vzájomnú dohodu v energetike, ktorá ale nefunguje a ktorú chce porušiť. Očakávajú protireakciu maďarov (Világi, Bugár) za stopnuté Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasujú. Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade SEPS - 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20 miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav Szemet je Világiho človek. Penta nemôže dostať všetky teplárne a že v privatizácii teplární boli delenia ešte v čase, keď Malchárek nebol ministrom - TEKO (Košická tepláreň) má ísť SMK (Világi), Bratislavská tepláreň má
ísť pre Penta Group, KDH má dostať niektorú z menších teplární (Martin) a pod.. Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi). U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provízia za zvyšný balík akcií VSE sa zatiaľ nebude deliť, pretože súčasný 49% nemecký akcionár RWE Energy zatiaľ neprejavil záujem o kúpu uvedeného balíka. ...Operácia s Transpetrolom je predbežne odsúhlasená aj vo vláde SR. Haščák chcel aby celá provízia išla Malchárkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu (Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla Bugár a pravdepodobne aj Világi. Malchárek sa pýta Haščáka či majú privatizáciu teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) pod kontrolou. Haščák hovorí, že to len teraz začínajú robiť. Bude tam tiež veľká trenica. Haščák už predbežne o teplárňach rozprával s Világim. Schválenie privatizácie teplární nepôjde cez vládu, len cez FNM. Malchárek sa pýta Haščáka akú úlohu hrajú v obchode maďari. Haščák potvrdzuje, že sú zaangažovaní a že z obchodu majú provízie aj Miroslav Wollner a Oszkár Világi. Haščák hovorí, že dal Ľubošovi Ševčíkovi (predseda DR SE) príkaz stopnúť všetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkár Világi robia v SE najväčšie podvody. Malchárek hovorí, že maďari boli v stredu u neho (Világi, Wollner, Szemet) a že im hovoril, že kým nebudú urobené dohody nebudú môcť pokračovať v svojej činnosti. Világi a Wollner sa údajne usmiali. Generálny riaditeľ Ladislav Szemet je Világiho človek. Privatizácia zvyšného balíka akcií
ZSE bola v minulosti rozrobená maďarmi (SMK) a ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom. Provízia za priamy predaj zvyšného 41% balíka akcií ZSE (350 mil. EUR) od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) sa bude pohybovať okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Haščák hovorí Malchárkovi, že SDKÚ (pravdepodobne Palacka) si myslí, že zo ZSE má províziu aj Malchárek, pretože vychádza Maďarom v ústrety. Za SMK má túto transakciu na starosti minister výstavby László Gyurovszky. Haščák navrhuje Malchárkovi možnosť robiť SMK problémy pri privatizácii zvyšného balíka akcií ZSE. Túto možnosť mu navrhli Bubeníková a Jurica z FNM. Hovorí všeobecne o priebojnosti Maďarov, o tom ako mediálne nie sú napádaní ako napr. SDKÚ, Penta alebo Malchárek, aj keď sa o ich podvodoch všeobecne vie. Haščák spomína správy zo SIS o činnosti Oszkára Világiho, ktoré má v počítači a ktoré kolujú po celom trhu a majú ich k dispozícii aj novinári. Haščák hovorí, že sa síce nevie o detailoch, napr. obstarávanie kondenzačných rúr cez Wollnera v SE, ale vie sa o mnohých veciach, napr. o pozícii Štefana Czucza v Transpetrole. Verejná mienka sa ale len pomaly mení v neprospech SMK, Bugár je z toho poriadne nervózny. Malchárkovi sa nechce robiť SMK v ZSE problémy. Hovorí o svojej zdedenej pozícii po Ruskovi a o záujme Ivana Mikloša, ktorý tiež presadzoval ZSE pre SMK v rámci vyriešenia koaličnej krízy. Hašč&aac ute;k radí Malchárkovi, aby sa nenechal Maďarmi manipulovať. Haščák spomína príklad zmeny stanov, ktoré chcel presadiť v SE. S Világim sa dohodol, že nepotrebuje, aby Wollner súhlasil s touto zmenou, ale nemá ju napádať. Keďže Világi nedostal od Haščáka žiadne peniaze, Wollner uvedenú zmluvu napádal. Haščák hovorí všeobecne, že SMK keď nedostane žiadne peniaze ide proti všetkému. Haščák s Malchárkom sumarizujú a spoločne prechádzajú zoznam obchodov, z ktorých má Malchárek províziu. Nečítajú konkrétne
obchody, hovoria len o províziách. Haščák spomína obchod zo SAP v SE, z ktorého má Malchárek 25 mil. Sk, ďalší BN obchod, z ktorého bola provízia 21 mil. Sk rozdelená na tretiny medzi Malchárka, Oszkára Viiágiho a KDH (Világiho a KDH ale ešte možno vynechajú), provízia Transpetrol, provízia 500 tis. EUR od Igora Grošafta (asi za obchod s OstElektra), provízia za poradcu pri rozvodoch, provízia za SSE a ďalšie obchody. Spolu ide o provízie pre Malchárka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. Rudolf Chmel - je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch cca 50 mil. Sk. Podľa Malchárka na to nemá. Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je už schválený projekt informačného systému pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktorý dodá americko-izraelská firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provízia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Haščák to pôvodne plánoval rozdeliť na tretiny (Világi, Malchárek, Grošaft) ale nestihol to oznámiť Világimu a Grošaftovi. Haščák sa pýta Malchárka či má dať všetko Malchárkovi, alebo ako prejav dobrej vôle dajú niečo aj Világimu a Grošaftovi. Malchárek sa pýta či to nie je lacné gesto. Haščák reaguje, že teda všetko pôjde Malchárkovi. Haščák uznáva, že Világi by takéto gesto neocenil (myslel by si, že Malchárek má z toho 50 mil. Sk). (23.12 a 26.12.2005). Malchárek má dostať z obchodu províziu 25 mil. Sk. Haščák nevie aký je celkový rozpočet na provízie v tomto obchode, ale participujú aj Maďari.25 mil. Sk pre
Malchárka je ale podľa Haščáka primerané. Haščák mal s obchodom nejaké problémy. Haščák vytvoril 4 - člennú pracovnú skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorého chcú dať do GovCo, a.s., BN človek z VÚJE ktorý ale pracuje pre Haščáka, BN právnik). Uvedená skupina dostáva od predsedu DR SE Ľuboša Ševčíka (Malchárkov poradca pre privatizáciu, ktorého dosadil Haščák) všetky materiály, ktoré majú prejsť predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Všetky dokumenty posiela uvedená skupina na vedomie aj Haščákovi. Haščák dal pokyn zastaviť všetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledný mesiac tam boli pripravené obchody za cca 2 mld. Sk. Väčšinou išlo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Világi). Haščák hovorí, že sa mu hneď prihlásil Világi a dohodli si stretnutie na štvrtok 12.1.2006. Haščák vysvetľuje Malchárkovi celkovú situáciu v SE. Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti keď vyplácali len politické strany tak sa niekedy stávalo, že politická strana ,,zabudla“ vyplatiť svojho funkcionára FNM, ktorý potom nefungoval. Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali) Haščák chce, aby províziu pre Malchárka za predaj Transpetrolu dostali od Štefana Czucza dopredu, pretože neverí ruskej strane (aj keď je neobvyklé pýtať províziu pred realizáciou obchodu). Haščák žil 6 rokov v Rusku a podľa neho sú Rusi len o 20% menší podvodníci ako Číňania, ktorí sú najväčší podvodníci na svete.
Ďakujem za zaslanie, je to strašné - milióny Eur len tak lietajú pri rabovaní slovenského hospodárstva!
Podľa údajovfoaf.sk k osobe Bélu Bugára a jeho manŃelky je najbliŃší podnikateľ bývalý riaditeľ SMK Péter Vörös (98%). Podľa foaf.sk najbliŃší človek k Zsoltovi Simonovi je (100%) Peter Polóni. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/401120
++++++++++++++++++++++++++++ Zabudnutý maďarský masaker v Novom Sade - 70. výročie
Hodina dejepisu. www.webnoviny.sk: Historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (UPN): Zabudnutý maďarský masaker v Novom Sade - 70. výročie ++++++++++++++++++++++++++++ http://www.webnoviny.sk/rozhovory/pred-67-rokmizazilo-slovensko-najvac/452093clanok.html?from=panel_imgarticle Na tomto je jasne vidiet, o com je tzv. narodnostna politika. Vacsina Madarov na juhu je bez prace a s mizernymi platmi a podporuju takychto hajzlov. Keby sa im aspon otvorili oci. Hned po prevrate moji znami na juhu zalamovali rukami nad tzv. politikmi bojujucimi za prava madarskych obcanov. Uz vtedy bolo jasne, ze zneuzivaju tzv. madarsku kartu pre svoj osobny prospech. To nie su politici ani odbornici, jednoducho sa im naskytla prilezitost na obohatenie. Obcania su im ukradnuti. Ak ich budu znovu volit, je to zacarovany kruh. Rozdiel medzi nasimi a madarskymi gorilami nie je ziadny! A
My tu sme sa ešte nedostali tak ďaleko v demokratickom
štáte, aby sme mohli verejne oslavovať vznik po dlhých storočiach obnovenú slovenskú štátnosť v roku 1939. Ba ani toto druhé jej onovenie sa tu prakticky neoslavuje, lebo si vybrali nevhodný deň 1. januára, ktorý je zasvätený ako cirkevný sviatok. TAkí sme tu my Slováci. Srdečne pozdravujem Vás i všetkých, ktorí sa zúčastnia na dôstojných oslavách. M.
++++++++++++++++++++++++++++ Vazeni priatelia, ak nám co i len trochu zalezi na spolocnom slovenskoum zaujme, tak sa veci musime chopit sami. Podla mna potrebujeme na zaciatok dve veci. Poprve, potrebujeme informacny system schopny obsiahnut co najvacsi priestor. Podruhe, potrebujeme slovenske medium (noviny/casopis). Celosvetovy informacny system slovenskych vlastencov vieme vytvoriť pomocou e-mailov. Je možne kupiť software, ktory spravu takpovediac „pretlaci“ aj cez antispamove filtre a ona sa dostane ku vsetkym adresatom. Takto uz vyse mesiaca pracuje PanSU. Ak by sme vytvorili system rezidentov, ktori by spravu z „centraly“ posielali dalej na adresy vo svojom adresari, tak by sme mohli obsiahnut cely slovensky svet. My mame abonentov v USA, Svedsku, Francuzsku, Sviaciarsku, Nemecku, Srbsku, Australii, Kanade, Argentine a inde. Spontanne uz tento system funguje, ale dajme tomu iste regule a dosiahneme o 1000% viac. Navrhujem zriadit interenetovy magazin Slovænske slovo. „æ“ je slovna hracka vyjadrujuca nasu
prislusnost k slovenskemu narodu a k velkej slovanskej rodine. Zaroven to je quasi obnova staroslovenskej grafemy [jať], ktora sa vyslovuje ako „ä„, co podla spisovnej slovensciny mozno vyslovovat ako „e“. Teda je to priame prihlasenie sa k nasim predkom Slovænom/Slovenom. Magazin Slovænske slovo, by bol pristupny kazdemu na celom svete, vytvorili by sme spolocnu redakciu so zastupcov Slovakov z celeho sveta, a obsah by mohol byt doplnany/meneny takpovediac online, co by zvysovalo jeho citanost. Naklady by boli minimalne. Napriklad web stranka PanSU je zalozena na open software, teda zadarmo a platime akurat providerovi cca 40 € na registraciu a cca 20 € rocne ako poplatok. Administrator je nas priaznivec a robi to zadarmo. Na magazin Slvæske slovo by som predpokladal profesionalnu sablonu webu (teda plateny software) cca 100 €, poplatky providerovi su obdobne ako v pripade nasho webu a museli by sme najst este ochotneho administratora a zostavit redakciu, ktorej clenovia by to robili zadarmo. To vsetko je mozne a teda naklady by mohli byt zanedbatelne a boli by priamo umerne grafickej kvalite magazinu. Stali by sme sa nezavislymi od statnych uradnikov a karieristov by sme odstavili na druhu kolaj. Pomozte mi a urobite pre slovensku vec kus dobrej roboty. J
++++++++++++++++++++++++++++
Kto je schopný a spôsobilý presvedčiť väčšinu o tom, že tu došlo k úplnej degradácii národa a štátu a jeho faktickej likvidácii s nedoziernými následkami pre všetky generácie po nás za posledných 22 rokov. Nakoľko je aktuálna proklamácia slobody a porazenia komunizmu (ktorý na zemeguli ešte nikde neexistoval), pričom bol de facto uskutočnený iba a len návrat späť do čias feudalizmu a raného kapitalizmu a otroctva. A aj preto, že sa obnažila skutočnosť defetizmu poroby, násilnej partokracie a kleptokracie ako výdobytkov globalizácie, ovládania všetkých bytostí a centralizácie prírodného, duchovného bohatstva a bytia. ++++++++++++++++++++++++++++
Mečiar Čimo
Jarmila Kudláčková
(Alexej Žák, vyšetrovateľ Slušovicegate): Švajčiarska vláda, poskytla politický azyl bývalému riaditeľovi Inšpekcie slovenského ministerstva vnútra, JUDr. Leonardu Čimovi. Rozhovor s bývalým blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom, uskutočnený v Zürichu. NN: Zač jste trestně stíhán? ČIMO: Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, že som neoprávnene, v deväťdesiatom roku, pozastavil výkon služby npr. Manovi a ďalej potom za sedem trestných skutkov ohovárania súdruhov Mečiara, Filkusa, Kňažka, Lastovku, Borodovčáka, Mitra a Pittnera v časopise Slobodný piatok. Je to absurdné, pretože všetko, čo som o nich povedal, je pravda, všetko som procesne podložil dôkazmi. Nielenže by mali byť stíhaní oni, namiesto mňa, ale mali už dávno biť zavretí. Avšak vzhľadom k nášmu "demokratickému" súdnictvu a
prokuratúre je absurdné, aby dom takýto súdny proces vyhral. NN: Váš odchod byl chvatný... ČIMO: 10. júna som dostal Uznesenie a Predvolanie na 12. júna. Obidva dokumenty boli antidatované, z 21. 5. 1992, pretože sa zichrovali a začali ma stíhať až po voľbách. Dostal som od priateľa z Prahy avízo, že v momente, kedy sa na to predvolanie dostavím, vezmú ma do väzby. Súčasný stav vo väzniciach je údesný, pretože čakajú na ďalšiu amnestiu Mečiarovú, pretože všetci, vrátane bacharov, stoja za ním. Po konzultácii s rodinou, ktorá odmietla chodiť sa na mňa dívať do väzenia, som emigroval. NN: Mohl byste informovat, jak to bylo, když Mečiar nechal přes Lastovku sledovat své politické odpůrce? ČIMO: Konkrétne informácie som poskytoval už v apríli 1991. Tenkrát som ich presne, vrátane dôkazov predložil branno bezpečnostnému výboru SNR. NN: Františku Javorskému, předsedovi tohoto výboru? ČIMO: Nie, všetkým členom. NN: Co se poté odehrálo? ČIMO. Nič, okrem toho, že som bol odvolaný. NN: Jaká byla role Svěchoty? (Ředitel bratislavské expozitury Úřadu pro ochranu ústavy a demokracie, později náměstek slovenského ministra vnitra, agent StB - pozn. red.) ČIMO: Jednoznačne, priehľadná. Mal proste sústrediť, zabezpečiť z Úradu pre ochranu ústavy a demokracie všetky doklady, dokumenty, ktoré kompromitovali ľudí, o ktorých mal Mečiar záujem. A ja som procesne vypovedal, a to v januári 1992, že som bol ako svedok prítomný u toho, kedy Svěchota doniesol Mečiarovi tých 6 vytrhnutých strán, o ktorých sa toľko písalo a dávalo do súvislosti so všetkým možným. A doniesol mu vtedy 6 sväzkov tajných spolupracovníkov. Medzi nimi boli zväzky Ivana Čarnogurského, Jána Budaja a Košťu, bývalého ministra spravodlivosti, ktoré mi Mečiar dal čítať.
NN: Mohl byste říct konkrétně, o které osoby měl Mečiar zájem, na které se sbíral kompromateriál? ČIMO: Prvý, kto ho zajímal, boli osobnosti z evanjelickej a katolíckej církvi, napríklad arcibiskup Sokol, kardinál Korec, biskup Michalko a Rusíni, pravoslávna cirkev na východe. Súčasne s tým ho zajímali ľudia z jeho okolia, teda z oblasti Trenčína, ktorých potreboval filtrovať a definovať. Musel zablokovať ľudí, ktorí vedeli o tom, že donášal Štátnej bezpečnosti na Dubčeka. Ďalší okruh jeho záujmu bola VPN, menovite Ondruš, Porubjak, Gál a celá VPN v Bratislave, ďalej ľudia z KDH, ktorí ho, akože prvoradí protivníci, zajímali snáď ešte viac. A samozrejme všetky osoby, ktoré boli predtým alebo potom vo vláde tzv. národného porozumenia. Vrátil by som sa ale ešte k úlohe Svěchotu, lebo tú prebral potom Pittner. Keď sa Svěchota stal prvým námestníkom Mečiara, prevzal Pittner Úrad pre ochranu ústavy a demokracie. Bol som prítomný, keď Pittner chcel odovzdávať materiály cez Svěchotu Mečiarovi, ten však odmietol s tým, že už sa raz spálil, nech si ich odovzdá sám. Mečiar držal Pittnera tým, že Pittnerov otec bol šéfom záchytného tábora Židov v Malackách, na čo má dokument a vlastne ho tým drží dodnes. A neviem, či sú kádéháci tak hlúpi, či neinformovaní, že majú priamu filtráciu Mečiara na Pittnera, priamo nasadeného v ich srdci, v ich vedení. NN: Původně jste ale Mečiarovi věřil, vážil si ho. ČIMO: Myslel som, že je to obojstranná vážnosť, čo sa mi potvrdilo i tým, že mi dal takú vysokú funkciu, pretože riaditeľ Inšpekcie je v podstate pravá ruka ministra. Štyri mesiace to bolo v poriadku, nechcem sa opakovať, často sa ma na to pýtali, ale skončilo to v súvislosti s kauzou Demikát. NN: Co byste mohl říct o počátečních Mečiarových jízdách po Slovensku, kdy údajně kontaktoval agenty z církví? ČIMO: Osobne sa poznám s arcibiskupom Sokolom a kardinálom Korcom a na žiadosť Mečiara, pod zámienkou, že chce prerokovať spoluprácu polície s cirkvou, som mu
sprostredkoval kontakt. Namiesto rokovaní o spolupráci došlo k rokovaniam politickým, Mečiar si vzal arcibiskupa Sokola do centra VPN ako starého dobrého známeho, čo mu dopomohlo k tomu, že ho začali brať ako katolíka, za ktorým stojí cirkev i jej vysoko postavené osobnosti. Vtedy ma ani nenapadlo, že to takto využije. NN: Tímhle tahem odebral křesťanům část voličů. ČIMO: Samozrejme. NN: Komu jste sdělil všechny vaše poznatky o Mečiarovi, než jste utekl? ČIMO: Keď ma vtedy odvolávali, obrátil som sa aj na prezidenta Havla a ten mi do dnešného dňa neodpísal. Písal som aj na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tie dopisy mám. Ale stal sa paradox. Namiesto toho, aby bol Mečiar procesne stíhaný, respektíve aby bol zbavený poslaneckej imunity, parlament "onemocnel" a jeho popularita ešte stúpla. Média všetko zahrávajú na Tisovú vilu, ale ľudia nevedia o mnohých ďalších trestných činoch, v ktorých Mečiar ide. NN: Máte možnost je pojmenovat. ČIMO: To je trochu komplikované, lebo sa jedná o veci, kde nie som zbavený mlčanlivosti. NN: Ve vašem případě pozbývá tento argument logiku, navíc vzhledem k situaci v ČSFR je třeba promluvit. ČIMO: Takže - po Tisovej vile môžem pripomenúť prípad Demikát, to bolo celé protizákonné, ďalej nezákonné odpočúvanie a sledovanie ústavných a vládnych činiteľov, kde som predložil jasné dôkazy. Jednalo sa konkrétne o banskobystrickú sledovačku a zvláštny bratislavský útvar. Na toto všetko, o čom hovorím, som procesne predložil dôkazy. Ďalej odvolávanie ministra Andráša - ten prípad upadol viacmenej do pozadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, pretože tým v podstate demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Keď si spomínate, podal Mečiar demisiu, štyridsaťosem hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce
odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, až keď už bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazy. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát potom bol v mojej prítomnosti odovzdaný Andrášovi v byte Jana Čarnogurského - ten vtedy povedal, že je to príliš tvrdo napísane. Andráš však nechcel zmeniť ani čiarku, a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom zaslané do Slobodnej Európy. Vtedy to kádéháci vyriešili jednoducho a vecne - obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už po druhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nedialo by sa v Československu to, čo sa deje. NN: O Mečiarově spolupráci s StB bylo napsáno mnohé, leč výsledek žádný. ČIMO: Písalo sa, ale veľmi špatne. Potvrdzuje to vlastne fakt, že sa mu len dokázalo, že bol kandidátom tajnej spolupráce. Dva týždne na to sa nechal Havel prelustrovať a zistilo sa, že bol rovnako tri mesiace kandidátom. Manévrovanie s tým, že Mečiar mal krycie meno Doktor a vôbec preukazovanie jeho spolupráce s ŠtB bolo vykonané veľmi zle a amatérsky a slovenský národ bol zase presvedčený, že sa mu ubližuje a krivdí. NN: Teď máte šanci říct, co o tom víte. ČIMO: Predložil som šesť konkrétnych svedkov, ktorí jednoznačne vypovedali procesne - pred vyšetrovateľom federálnej vyšetrovačky, že Mečiar donášal na Dubčekovu rodinu, jeho známych v jeho okolí v rámci Trenčína, Nemšovej, Dubnice. Svedkovia boli vypočutí, informácie odovzdané Dubčekovi. A vtedy bol ten zlom, že Dubček nešiel do HZDS, ale k sociálnym demokratom. To bol jediný dôvod Dubčekovho prestupu. Ale cez to všetko Dubček manévroval, prijímal rôzne kompromisy. NN: Dubčekov švagor údajne dosadil Mečiara do funkcie ministra
vnútra. ČIMO: Mal v tom samozrejme prsty, ale v prvom rade Čič, pretože ten sa poznal s Mečiarem dlhé roky, ešte zo slovenskej advokátskej komory, kedy sa ešte pred tzv. zamatovou revolúciou pripravovali nové kádre na rozhodujúce posty v rámci vlády a parlamentu. Vtedy sa už s Mečiarom na nejakú dobrú funkciu počítalo, konkrétne na ministra vnútra. To mám podložené dvoma svedkami, ktorých som uviedol. Biľak mal veľmi úzky kontakt na Mečiara cez riaditeľa Úradu vyšetrovania slovenského ministerstva vnútra, Mitru, Demikáta a Šustera. Dva mesiace pred revolúciou sedel v hotely Slovan v Košiciach s elitou východoslovenského krajského výboru strany, s Demikátom, Mitrom. Tam mu priniesol Demikát prihlášku do KSČ (ktoré boli očíslované) tým ho Demikát a Mitro držia. Ale i toto sa procesne uvádzalo. NN: Mohl byste nám sdělit jména těch šesti svědků, kteří procesně vypovídali, že Mečiar donášel? ČIMO: To vám nepoviem, pretože by som ich zlikvidoval, aj s ich rodinami. To nenapíše ani Milan Žitný, aj keď ich pozná. Pozná mená aj tých dvoch ktorí boli v tom hoteli, a neuverejní ich. Zničilo by ich to. Podstatné je, že sú uvedení v protokoloch. NN: Mluvil jste o nezákonném Mečiarově odposlouchávání. Údajně byly odposlechy získávány od KGB, když Rusové odjížděli a částečně likvidovali zpravodajskou techniku. ČIMO: To je kapitola sama o sebe. V druhej polovici februára 1990 prebehlo stretnutie troch mládencov, ktorí sa k týmto veciam dopracovali. Na tomto stretnutí boli okrem mňa ešte generálmajor Sámel, Mečiar a Lastovka. Všetko sa odohrávalo v jednom konšpiračnom byte v strede mesta. Tam títo mladíci odovzdali dva dokumenty. Jeden, ktorý dokazoval, že Ľudové milície neodovzdali dve tretiny výzbroje a uvádzali presne štyri dislokačné miesta, kde sa tieto zbrane nachádzajú. Druhá informácia sa týkala techniky po KGB a
opäť presne určili miesto, kde tá technika je, respektíve ako sa odovzdala na ministerstvo vnútra, ešte za predchodcu Mečiara. Chlapci tentoraz presne vysvetlili spôsob, ako sa to v oboch prípadoch urobilo a predložili k tomu dôkazy. Mečiar sa dohodol so Sámelem, že Lastovka, ako vtedajší prezident polície na Slovensku, to rozpracuje - vytvorí tým s tým, že až sa to zistí, bude to obrovská bomba. Po týždni, zhruba, som sa Lastovku pýtal, ako to pokračuje - vraj to perfektne vychádza. Po nejakých dvoch, troch týždňoch sa začalo hovoriť, že to má Praha, že tam sú nejaké politické problémy, ale že je to všetko zdokumentované a vyjde sa s tým von, až to bude možné. No, a doteraz sa s tým akosi nevyšlo. Lastovka to všetko zadupal. Vôbec najviac o tom vie Sámel. NN: To je ale jasný důkaz... ČIMO: To je obrovský dôkaz, to je na zavretie na 15 rokov, len za toto. Napriek tomu, že som mal spústu inej práce a všetko som nestíhal, som v konečnom dôsledku tieto veci urgoval, pred branno-bezpečnostným výborom, u federálneho i slovenského ministra vnútra. Lenže som nemal právomoci, každý ma odpinkal. Touto špičkovou technikou, ktorá bola a je - nehovorme v minulom čísle - používaná, bolo MVSR, respektíve Štátnou bezpečnosťou zásobená cez zástupcov Sovietskej armády na východnom okruhu. A tieto špeciálne a najmodernejšie prostriedky vlastní Mečiar a všetky sú dislokované v Banskej Bystrici u Šteiningera - dúfam, že už je aspoň plukovník, pretože slúži verne. Teraz jeho súdruhovia zo sledovačky pracujú na mojej manželke. Aspoň mi ju tým ochránia. Že tieto prostriedky sú u Šteiningera, mám overené od jeho podriadených. NN: Jakým způsobem se používala a používá tato technika? ČIMO: Nie som technik, ale vyjadrím to inak. Používa sa na toho, na koho je treba. V Bratislave 20 ľudí robí 24 hodín len na politických činiteľoch, všetko je vykonávané na počítačových systémoch. Násobme tromi, to je 60 ľudí, plus náčelník a sekretárky, čo už je 70 ľudí, ktorí sa zaoberajú
len touto činnosťou. Konkrétne sa to odohráva v Legerského ulici, v druhom či treťom poschodí. Vtedy, ako šéfovi Inšpekcie sa mi tam nepodarilo vpáliť, ale keby tam niekto vrazil teraz, bude to rovnaké - všetky odposluchy ako na dlani. Opil som šéfa tohoto zvláštneho odboru, Augustýna, tak, že nevedel, čí je. A vtedy rozprával pred civilnými osobami, že dáva odpočúvať kohokoľvek, aby dom si povedal, miesta je pre všetkých dosť, žiadny problém. NN: Obklopil se, nebo nechal Mečiar ve funkcích příslušníky 2. správy StB? ČIMO: Na ministerstve vnútra zostali všetci, na ostatné ministerstvá si svojich ľudí dosadil, pretože ich tam nemal. Ale podstatné pre neho bolo MV, však to stačí, nie?! NN: Co ministerstvo spravedlnosti? (Smiech) Neviem, či by slovo spravodlivosť nemalo vypadnúť zo slovníka ako neprekladateľné. NN: Armáda - domobrana - vnitro. Skvěle promyšleno - dokonalá provázanost, ve hře tytéž persony. ČIMO: Na túto vec som upozorňoval pred brannobezpečnostným výborom v r. 1991. Pri tzv. inšpekcii v Košiciach prebehlo stretnutie Pittnera s Mečiarom a tam vtedy myšlienka vytvoriť domobranu vznikla. Odôvodnenie zvýšenie kriminality s väčším dopadom na Slovensko. Napadol som vtedy Pittnera, či chce vybudovať druhé PSVB alebo Ľudové milície. Odpoveď som nedostal. Na tejto porade bol prítomný tiež dnešný minister vnútra, vtedy veliteľ východného okruhu, Tuchyňa. Neviem, či si niekto vôbec uvedomuje, aký je to dynamit, že Tuchyňa je ministrom vnútra?! NN: Jako velitel východního okruhu má všechny klíče k tzv. obrannému systému Slovenska, samozřejmě i Čech a Moravy. ČIMO: Všetko má k dispozícii, či už v hlave, dokumentoch, či kľúčoch! Stopercentne je naviazaný na všetkých veliteľov na Slovensku a má vynikajúce známosti s českými veliteľmi. Perfektne ovláda ľudí a presne vie, komu koľko dať, aby bol
ich. Tuchyňa je bezpochyby ešte väčší profesionál než Mečiar. Je predurčený k tomu, aby skompletizoval slovenské vojsko, čo dokladuje i to, že civilno-správny úsek sťahujú z ministerstva vnútra a dávajú pod vládu. To bolo ale pripravované už za Mečiarovho ministrovania. Tuchyňa je skutočne vojensky a policajne väčší Boh ako Mečiar a je tiež jediný, kto je schopný Mečiara odpísať. Nie právne, to sa nedá, ale politicky či spoločensky. Na Tuchyňu sa ťažko nájde niečo negatívneho, je dobrý. Opozícia i v HZDS, spolieha práve na neho, že Mečiara odpíše. NN: Je pravda, že Andrejčák se podílel na přípravě polistopadového puče? ČIMO: Andrejčák nie. Vojaci to robili lepšie ako polícia. Má to hlboké korene. Vojsko je u nás veľmi mazané a ... vojaci na to nabehli tak, ako to mali prikázané pred tzv. revolúciou. Medzi policajtmi boli veľké rozkoly. Mladí sa hrnuli na funkcie, čo je prípad Lastovku. Ten zohráva veľkú úlohu v rámci všetkých machinácií, vrátane DAK MOVA. Napríklad 16. novembra 1989, teda deň pred revolúciou, bol o šiestej u Šlapku, kde on a Mikula, a bohužiaľ si nemôžem spomenúť, kto bol ten tretí, dostali inštrukcie, ako sa majú zachovať, keď vypuknú nepokoje. Lastovka sa mal dostať do vedenia, ísť s revolucionármi, a tak sa dostať ku korytu. Však tiež kandidoval na ministra, bol na kandidátke spolu s Mečiarom. Tým pádom blokoval všetky vyšetrovania voči bývalým straníckym a vládnym funkcionárom. Aj toto je v pražskom protokole uvedené. Tento protokol išiel z Prahy do Bratislavy a keď som sa dopytoval Malečka (zástupcu riaditeľ a Úradu vyšetrovania - pozn. red.) a pplk. dr. Semotama, ako je možné, že to bolo odovzdané tým, proti ktorým je to nasmerované, tak odpovedali, že sa to vyriešilo na najvyššej politickej úrovni. Potom v masmédiách prebehlo, že slovenská prokuratúra spis preverila, a nemá s ním už nič spoločného, takže ho odovzdala vojenskej prokuratúre. To sú také absurdity, že to Boh nevidel!
NN: Co tandem Mečiar-Sacher? ČIMO: Obaja sú skompromitovaní ako delá neznámych rozmerov. Keď som počul o návrhu Sachera na prezidenta ČSFR, omdlieval som a mal chuť strieľať. Sacher je človek, ktorý doslova zo stola zožerie čokoľvek, aj vaše magnetofóny, keď mu povedia, že je to dobré. Vezme vidličku, bude ich napichovať a jesť. A chrumkať. Hodne sa v istej dobe písalo o fonde Z, ale málokto vie, že vznikol z podnetu Mečiara. Bola to ním pripravená a koordinovaná akcia. Od začiatku si na federálnom ministerstve vytvoril prostredie tým, že Sacherovi dosadil Sámela a Ciklaminiho. Bol som pri tom, keď na MV SR Mečiar, Sámel a Ciklamini akciu premýšľali. Mečiar presne inštruoval Ciklaminiho, akou formou by sa dal prevetrať, teda prelustrovať federálny parlament. Ciklamini sa spojil so Sacherom a urobili to. Prvý, kto dostal zoznamy, bol Mečiar, až po ňom ich obdržal Sacher. Ciklamini ma potom otravoval, aby som mu dosvedčil, že Mečiar bol pôvodcom lustrácií federálneho parlamentu, dokonca odo mňa žiadal čestné prehlásenie s podpisom. Odmietol som, lebo som sa dozvedel, že Ciklamini hrá na dve strany. NN: Touto blokací byl ovlivněn celý chod událostí příštích. ČIMO: Iste. Odtiaľ sa začalo všetko odvíjať, tu začal rozklad. NN: Ciklamini, jakožto první Sacherův náměstek, hrál dost významnou roli. ČIMO: To iste, a viem o situácii, kedy sa to pokúsil zneužiť v osobnom živote. Pri návrate zo služobnej cesty z Košíc sme boli s vodičom unavení a rozhodli sme sa, že sa ubytujeme v Banskej Bystrici, v hoteli Lux. Tam sme stretli starých známych súdruhov, či ako ich nazvať. Bolo pol tretej, keď sme vošli do baru a začali jesť. ČIMO: Skoro som omdlel - do baru vstúpil Ciklamini s dvoma najväčšími banskobystrickými vekslákmi a dvoma kurvami, taktiež najvyhlásenejšími. Poslal som za nimi šoféra, že som tu, aby išiel na chodbu. Ciklamini ho vyhodil, pretože nikoho už nepoznal a chcel sa baviť. V bare hrala nejaká
pražská kapela a on poslal tej speváčke svoju vizitku prvého námestníka FMV. Áno, počujete dobre, ja som ten a ten a že sa s ním musí vyspať. Barman s manželom tej speváčky za mnou s tou vizitkou prišli, aby som zasiahol, že vedia, že pracujem na ministerstve. Vedel som, že je zle, ale povedal som si, že každý môže niekedy urobiť prúser a chcel som sa zachovať ako chlap. Šiel som za Ciklaminim, ktorého som vtedy nepoznal, iba som vedel, v akej je funkcii. Obe kurvy aj veksláci, jeden z nich bol bývalý tajomník vedúceho tajomníka OV KSČ v Banskej Bystrici, boli v momente preč. Pokúšal som s Ciklaminim komunikovať, ten však stále viedol svoju, že sa musí s tou speváčkou vyspať. To tam nemusíš ale posielať svoju vizitku, hovorím. No, nech vie, že som prvým námestníkom ministra vnútra! Myslel som, že skolabujem. Jano (šofér, pozn. red.) ho zamkol na izbu, kľúč dal na recepciu, aby ho každú hodinu chodili pozorovať, či sa nezadusil alebo niečo. Lenže medzitým vstúpili do baru štyria ozbrojení policajti, ktorých ešte predtým zavolal rozzúrený manžel onej dámy a ja som sa pokúšal vysvetliť situáciu. Manžel však začal protestovať, že takých prvých námestníkov v republike nechce mať, a to, čo som chlapsky vybavil, sa rozsypalo. Takže výsluch, kompletný materiál ako sa súdruh Ciklamini prostredníctvom vizitky dožadoval spánku so speváčkou, sa zdokumentoval. Ráno som volal Mečiarovi, čo sa stalo za prúser, čo s tým. Vraj, nech okresný náčelník pošle so spisom kuriéra. Chcel som mu ho doniesť sám, on však trval na kuriérovi. Vtedy som Mečiarovi veril a nepremýšľal som, prečo mu spis nemám doniesť sám. Dnes viem, že nechcel, aby som sa k nemu dostal. Bohužiaľ nepočítal s tým, že existuje viac korunných svedkov než ja. Neskôr som sa od okresného náčelníka dozvedel, že ten spis bol do týždňa na pokyn ministra skartovaný. Ten pokyn dal Mečiar písomne, takže jasný dôkaz paragrafu stopäťdesiatosem. To by malo stačiť na odvolanie štyroch, nielen jedného ministra. NN: Co tandem Mečiar-Kňažko?
ČIMO: Kňažko chodil za Mečiarom dosť často už v dobe, keď bol ministrom vnútra, i keď to vehementne popiera. Tvrdí, že ma v živote nevidel. Asi stratil pamäť. Dvadsať rokov sa poznáme a vykrikoval, že sa spoznáme až na súde. To, čo tvrdil Sámel, že Kňažko donášal Mečiarovi z okruhu Havla, je pravda. Bol som dvakrát pri tom, keď Kňažko Mečiarovi žoviálne hovoril, že mu doniesol veci, ktoré preberali. Donášal mu doslova dokumenty závažného, nielen politického, ale i utajovaného charakteru, ku ktorým sa dostal. Potom fľašou šampusu roztrieskal na Hrade Havlovi benátske zrkadlo, keď bol ožratý. Odtiahla ho ochranka, od ktorej to viem. Vtedy s ním Havel tiež skončil. NN: Do Mečiarova okruhu se politickými veletoči propracoval Jaroslav Šabata. Dnes, jakožto poradce šéfa parlamentu republiky bez prezidenta, má dost velkou moc. ČIMO: To je samostatná kapitola, rozhovor na celú noc. Šabata bol a zostal ochrancom a koordinátorom všetkých slušovických mafiánov. A zase sú to len peniaze. O Šabatovi bolo napísane mnoho, ľudia to akosi prestávajú vnímať, naviac sa mu doposiaľ nič nestalo. On má ale dobré kontakty na obidve strany - ako na Mečiara, tak na Klausa. Ale musíte si predovšetkým uvedomiť, že infiltrácia Mečiarových ľudí v Prahe a v samotnej českej vláde i v parlamente, myslím v súčasnom, je veľmi silná. Má totiž na ovládanie Čechov obrovské financie. Pred voľbami dostalo HZDS 84 miliónov pôžičky na volebnú kampaň so splatnosťou august 1992 a od sudetských Nemcov 50 miliónov bezúročnej pôžičky. Písalo sa síce o tom, ale čo ďalej?! Ktorá prokuratúra v Československu sa tým zaoberala? NN: Obávám se, že tohle nebude problém pouze HZDS. Ale zajímalo by mě, jakou pozici Mečiar v HZDS má? ČIMO: Mečiara tri štvrtiny HZDS v podstate nenávidí, pretože ich drží v šachu, tak, ako to robil Nicolae Ceausescu v Rumunsku alebo vodca líbyjskej revolúcie Muammar Kaddáfí.
NN: To je dost natvrdo. ČIMO: Samozrejme, že každý to robil svojim spôsobom. Bežte v Bratislave do Kláštornej vinárne počúvať čašníkov, pokiaľ tam však ešte sú. Mesiac pred voľbami si tam o mne vedenie HZDS vyprávalo, čo to tá kurva Čimo robí za veci, ešte nakoniec naruší víťazstvo vo voľbách. Na druhej strane ale hovorili, Boha, má pravdu s tými materiálmi, že Mečiar ich kradol a používal. Jožo, aj ty máš, aj proti mne niečo má.... ČIMO: Mečiarovi naleteli rôzne skupiny ľudí, tú prvú práve tvoria tí, na ktorých má kompromateriály a ktorí sa ho boja. Tí mu budú doslova zobať z ruky. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa v ňom vidia a ktorým sľúbil funkcie, a potom pochopiteľne lumpenproletariát, ktorý zarábal 2500 korún a ďalších sedem tisíc si nakradol v Mečiarovom sociálnom programe vidia títo ľudia pokračovanie toho, načo boli zvyknutí. Tých nejakých 5% inteligencie proti nemu síce tvrdo brojí, ale nemá takmer žiadnu šancu nič presadiť. A čo sa týka federácie - všetci ho podcenili ako totálneho blba. On však presne vie, čo má robiť. Ktorá prokuratúra vyšetrovala podnety, ktoré som dal?! Vrátane jeho výrokov o zatvorení kohútikov s ropou? NN: To bude nejspíš jedna z hlavních příčin Klausových kompromisů. ČIMO: To určite. Ale nielen to. Iste viete, že Slováci chcú vybudovať širokorozchodnú - ruskú trať po Bratislavu. Zatiaľ vedie do Čiernej. Práve tato trať a tri vojenské letiská sú predmetom rokovania slovenskej vlády. Čo to znamená, je jasné. A zloženie slovenského parlamentu? Keď dvaja ľudia z opozície onemocnejú, je to všetko v háji. A keď neonemocnejú, budú onemocnení. NN: Mečiar se zřejmě nezastaví před ničím. Jak to bude s Maďary? ČIMO: Od minulého roku má pripravený presný scenár, ktorý sa týka 12 000 maďarských podnikateľov. Všetko premyslené - od kontroly, cez políciu po prokuratúru.
Akonáhle odpíše alebo rozpracuje túto silnú skupinu podnikateľov, potom tých, čo sú na nich odkázaní, bude mať rovnako v rukách. Tých 600000 Maďarov, ktorí na Slovensku sú, sú schopní. Aspoň väčšina z nich. Od poľnohospodárstva až po obchod. Naviac majú kapitál. Ale to nie sú žiadni veksláci, majú to oddrené... A Mečiar ich celkom jednoducho odrovná. Součástí rozhovoru byly z pochopitelných důvodů i soukromé záležitosti Vladimíra Mečiara. Ač výpověď Leonarda Čima je místy neuvěřitelná, rozhodli jsme se ji, v necenzurované podobě, publikovat. NN: Znal jste Mečiara osobně, dobře. Jaký je jeho soukromý život? ČIMO: Veľmi špatný. Je druhý krát ženatý a súčasnú manželku, lekárku, snáď každý druhý deň bije. Syn z tohoto druhého manželstva sa minulý rok dostal na medicínu. Dvadsaťjedenročná dcéra z prvého manželstva hovorí, že otca devätnásť rokov vôbec nevidela. Kašle na svoju rodinu... A Nagyová je jeho milenka, to je snáď už každému jasné. Poviem vám krátku historku, ktorú mi pri koňaku vyprával šéf kádrovky na MV SR, Štern - ale ten sa z toho asi zastrelí (smích), to nemôže psychicky vydržať... Hovoril - bol som u Vlada a musel som sa z toho opiť. Hľadal som ho, Mečiarova osobná stráž ma poznala, a tak ma pustili dovnútra. Kancelária Nagyovej prázdna, nikde nikto. Otvorím dvere u Vlada a zdalo sa mi, že odpočíva. Ako som ale buchol dverami, zdvihla priamo z jeho vtáka hlavu Nagyová... Za ňu už si vytrpelo svoje veľa ľudí. Teraz už sa nikto neodváži, ale kto si v začiatkoch dovolil povedať niečo špatného o Nagyovej, bolo zle. NN: Nagyová je superstará struktura, ne? ČIMO: Ona je super, ale ...čo! NN: Když jsme u sexu, znásilnil Mečiar údajně 17 iletou dívku, či nikoli? ČIMO: Na tú 14 a polročnú je spis. Veď to bolo predmetom
trestného stíhania, preboha. NN: Ten spis, myslíte, existuje dosud? ČIMO: Mal by byť v Prahe, dúfam, že nie je skartovaný. Došlo k tomu v dobe, keď diaľkovo študoval právo. Rok presne neviem, ale 1971-72. NN: Ale za znásilnění by měl přece sedět. ČIMO: Ten by mal sedieť za spústu vecí. Naviac to bolo pohlavné zneužívanie, keď jej nebolo pätnásť. Tam je totiž taká zvláštna, zaujímavá náväznosť. Na jednej strane bol vyhodený zo strany a na druhej strane, v začiatku normalizačného procesu, sa dostal ako robotník študovať diaľkovo právo. Kto sa vtedy, vyhodený zo strany, mohol dostať na vysokou školu?! NN: Takže Mečiar byl už tehdy tak krytý, že se to nevyšetřovalo? ČIMO: Existovali tzv. operatívne smernice kriminálnej služby a tajnej bezpečnosti. A na základe týchto smerníc, presne podľa článku, odstavca, paragrafu sa touto operatívnou, zákonnou formou tento spis stiahol. A bolo kompro na človeka, ktorý tým, čo vykoná - donesie, bude spoločnosti prospešnejší a zaujímavejší než tým, čo spáchal. NN: To byla tak zrůdná hierarchie, že se tomu ani nechce věřit. Co ale další zainteresované osoby, např. rodina? ČIMO: Samozrejme, že sa muselo prizerať na to, aby sa to nejako napravilo. Či už to bolo, ako v tomto prípade, znásilnenie alebo napr. rozkrádanie, musela sa dať do poriadku škoda, ktorú ten dotyčný, takto viazaný na kompro, spáchal. To sa bez problémov vyriešilo finančne. NN: Znáte její jméno? Je v spise. Zájdite do Nemšovej. Tam robil v Skloobale 20 rokov právnika. Tam nebola prijatá jediná ženská, ktorá by ho nepretiahla. Riaditeľ sa pred ním klepal a ani on, ani námestník proti nemu nezmohli nič, také mal zázemie. Ale nielen to, narobil veľa špiny robotníkom, keď v rámci socialistického práva zastupoval svoj podnik pri procesoch. Rozhodne by sa našli niektorí, čo by sa nebáli hovoriť. A keď
sme u tej právničiny, viete, kedy si Mečiar robil doktorát? V auguste 1990 ako premiér slovenskej vlády. Dvaja ľudia z rigoróznej komisie onemocneli, aby ho nemuseli skúšať. Museli za nich nastúpiť náhradníci. Túto informáciu mám osobne od vtedajšieho dekana právnickej fakulty v Bratislave. NN: Mečiar má údajně nemocné srdce, dokonce prý vlastní kardiostimulátor? ČIMO:(Smiech). Nemá, ani zo srandy. Ale poviem vám, ako to je. Šéf zdravotnej správy ministerstva vnútra Luboš Vlček, keď bol opitý, hovoril, že je zaevidované, že tento prístroj Mečiar vlastní od správy zdravotnej služby ministerstva vnútra, ale nepoužíva ho. Miesto toho používa silnejší magnetofón na odpočúvanie. Nikto ho predsa nikdy neprezerá, či rokuje s Havlom, Klausom či americkým prezidentom. Takže, ako by mal strojček, zatiaľ však... NN: Tato informace, jako ostatně většina předchozích, příliš optimismu nevzbuzuje. Existuje na Slovensku podle vás nějaká politická osobnost? ČIMO: Áno. Za najschopnejšieho človeka s najväčším prehľadom pokladám šéfredaktora už neexistujúceho časopisu Echo, Milana Žitného. Zrazili ho z politickej scény, pretože Mečiar v ňom videl konkurenta. Milan Žitný mal robiť prezidenta polície, ja som sa mal vrátiť na ministerstvo do funkcie námestníka. Vytvorili by sme tím a všetko by bolo inak. Neexistovali by žiadne národnostné spory, Mečiar by bol trestne stíhaný.... Lenže ODÚ bola a je niečo strašného. Sú neprierazní, nedokážu nič dotiahnuť do konca. NN: To ostatně potvrdily i volební výsledky. Na závěr rozhovoru, ve kterém jste poskytl závažné informace, by nebylo od věci, vyjasnit vaši estébáckou minulost. ČIMO: Ten fakt, že som bol eštébák, dnes zdôrazňujú, ale nikto nenapíše, ako všetko bolo. Bol som pri polícii od piky bol som pri pohotováku, šliapal ulice, robil som vyhľadávača, operatívca na kriminálke, zástupcu náčelníka a náčelníka kriminálky, potom rok u ŠtB. A ten rok, kedy som bol na
obvodnej správe ako referent a mal som mať na starosti všetku problematiku, som v podstate strávil behaním po všetkých obvodoch, aby som zariaďoval pasy a doložky známym môjho náčelníka. Tiež dodnes nikto nepovedal, ani nenapísal, že som mu, ako eštebák, ublížil. Pittner klamal, že som bol prepustený v rámci lustračného zákona. Išiel som preč na vlastnú žiadosť, naparili mi 3 + 6 mesiacov, čím ma do volieb odpísali. Do mája 1992 som slúžil vo funkcii, kde som nemal plat ani ako sekretárka. NN: A dnes jsme nuceni pro rozhovor s vámi vycestovat do země, která vám, pravděpodobně z rozmaru, poskytla jakožto druhému čs. občanu, politický azyl. A zcela absurdně ten, který měl být trestně stíhán a ... ČIMO: Nedostihnutý, lebo sa tešil poslaneckej imunite, dnes sám trestne stíha. A nielen to, manipuluje s celým Československom, ktorého osud je plne v jeho réžii. NN: A ví Bůh, jak velký díl moci se tomuto, sice špatnému boxerovi, leč obrovskému politickému hráči, vlastně zachce... ČIMO: Chcel by som odkázať Čechom, odtiaľto z Zürychu, aby nebrali Slovákov podľa Mečiara a volili federáciu... A Slovákom, aby sa nenechali Mečiarom oklamať a boli tiež za federáciu... Ale na Slovensko sa to snáď ani odkázať nedá. NN: Mohu vás ujistit, že se o to pokusíme, ač názorově se v otázce osudu Československa rozcházíme. Za rozhovor vám děkuji. Jarmila Kudláčková P. S. Z Zürichu přišel od Alexeje Žáka zajímavý fax: Jan Rezník, řidič, který s Dubčekem havaroval na dálnici u Humpolce, byl služebním řidičem Leonarda Čima. Byl s ním tehdy v Tisově vile pro ony známé dokumenty StB. Jan Rezník byl také jediný, kdo potvrzuje výpověď Čima.
Potvrdenie argumentov L. Čima V Necenzurovaných novinách č. 25 vzbudil veľký rozruch
rozhovor redaktorky J. Kudláčkovej s L. Čimom, ohľadom osoby Vladimíra Mečiara. Na základe tohto rozhovoru začal mestský úrad vyšetrovania PZ SR v Bratislave trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania podľa § 206 odst. 1,2 trestného zákona. Že argumenty L. Čima majú svoje opodstatnenie, predkladám zatiaľ časť konkrétnych dôkazov a dúfam, že "nezávislé" MV SR a GP SR sa začnú podľa ich závažnosti už konečne zaoberať rozvratnou činnosťou Vladimíra Mečiara, pri udusení novovznikajúcej demokracie na Slovensku po novembri 1989. Jedným z destabilizačných prvkov bola aj príprava ľavicového puču po ideologickej línii. Samozrejme, k tomu potrebovali mať pod kontrolou ministerstvo vnútra SR. Lenže v tom čase bol ministrom vnútra SR Anton Andráš, človek s čistou minulosťou, ktorý na rozdiel od Mečiara sa za bývalého režimu nestal komunisticko-eštebáckym lokajom. Pán Andráš vo funkcii ministra vnútra SR pochopil, že ak jeho rezort má slúžiť občanom, musia tu nastať radikálne zmeny. Lenže v komunistickom duchu odkojená policajno-eštebácka garda verná baťkovi Mečiarovi si začala uvedomovať, že jej plány na zasmradenie Slovenska sú ohrozené. Keďže na rozvrat a destabilizáciu boli dobre vycvičení, začali tieto metódy aj realizovať. Ich vyvrcholením malo byť vyvolanie vládnej krízy na Slovensku a v jej začiatkoch predstúpil Vladimír Mečiar 29.10.1990 pred predsedníctvo SNR s touto, doteraz nepublikovanou žiadosťou (vydieraním? ultimátom?), citujem: Podľa čl. 122 ústavného zákona o československej federácii podávam návrh na odvolanie ing. Antona Andráša z funkcie člena vlády SR a jeho pozbavenie riadením MV SR. Už dvakrát som na koaličných rozhovoroch upozornil koaličné hnutia a strany na závažné nedostatky riadenia tohto rezortu. Koaličné strany vec prerokovávali, ale zásadné stanovisko nezaujali. Nedostatky vo vedení MV SR som viackrát prerokoval osobne s ing. Antonom Andrášom, ktorý nerešpektoval ani jedno
z doporučení, odmietal spolupracovať s predsedom vlády SR a preberať na seba akékoľvek úlohy, ktoré by vyplynuli z koordinácie spoločnej činnosti. I tam, kde u predsedu vlády SR zdanlivo a výnimočne k dohode došlo, vzápätí tieto dohody odmietol plniť. Namiesto konštruktívnej spolupráce vyjadroval odpor a naznačoval, že by sa mohol správať i inak. Tu, ako autor preruším bláboly Mečiara a podotýkam, že A. Andráš mal asi smolu v tom, že za bývalého režimu nemal tú česť byť priateľom kpt. ŠtB v Trenčíne, J. Mikšíka, s ktorým sa V. Mečiar na trovy štátu vozieval v aute Škoda-Rapid, ŠPZ BAO-6416. Keď sa Mečiar stal ministrom vnútra SR, eštebáka Mikšíka nechal nielen slúžiť, ale ho povýšil ešte do hodnosti majora. Mimochodom, auto, v ktorom si za bývalého režimu údajne prenasledovaný Mečiar hrkútal s eštebákom Mikšíkom, patrilo vtedy ŠtB Trenčín. Ale dajme slovo aj Antonovi Andrášovi a citujme z jeho odpovede na Mečiarove klamstvá, ktoré predniesol 31.10.1990 pred predsedníctvom SNR: V úvode svojej odpovede musím konštatovať, že negatívny postoj predsedu vlády voči mojej osobe cítim od začiatku nástupu do mojej funkcie. Mal eminentnú snahu udržať si naďalej kontrolu nad týmto rezortom. Takto sa snažil presadzovať svoju osobnú politiku v tomto rezorte a tak prakticky riadiť okrem vlastných kompetencií ako ministerského predsedu aj ministerstvo vnútra SR. Tieto jeho koncepcie boli zamerané najmä na personálne otázky, pričom sa snažil zabezpečiť vedúce postavenie niektorým pracovníkom ministerstva, bez ohľadu na ich predchádzajúcu politickú činnosť. Spočiatku som sa snažil jeho pripomienkam vyhovieť. Keď však začal neskôr zasahovať až do úplných detailov a ja som sa snažil vyjadriť vlastné stanovisko, stal som sa pre neho nepohodlným. (Perfektné uvedené argumenty A. Andráša, ktoré v súčasnosti musia presvedčiť každého rozumného človeka. Pozn. autora V. P.). Na chvíľu však odbočme a začítajme sa znova do elaborátu plačka Mečiara, ktorý už vtedy trpel komplexom z rôznych nepriateľov v záujme o jeho osobu.
Citujem: Boli získané poznatky, že minister Andráš sa pokúšal zhromažďovať údaje, ktoré by poškodili povesť predsedu vlády SR, poťažne ho kriminalizovali. (Chudák "ocko" Mečiar. 105 krát ho chceli zabiť, uniesť, vydierať! Všetci jeho protivníci boli svine, no on sa nikdy neznížil k podobným metódam. Čo vy nato, slovenskí psychiatri? Pozn. autora V .P.). Na základe týchto a ďalších skutočností, ktoré uvediem ďalej, som 21.10.1990 vyzval verejne ing. Antona Andráša, aby pre nekompetentnosť zo svojej funkcie odstúpil. Ten to odmietol. Keď som hodnotil jeho nekompetentnosť, bral som do úvahy nasledujúce skutočnosti: Už na svojej prvej tlačovej konferencii ing. Andráš obvinil koaličného partnera VPN z manipulácie volieb. Na výzvu dôkazy nepredložil. (Tu musím V. Mečiarovi pripomenúť, že pred voľbami zatajili agentov ŠtB, ktorí kandidovali za VPN, čím vedome voľby zmanipulovali. Zároveň prosím jeho štáb, aby mu preleštili pamäť, keď on si ju stále hodnotí ako vynikajúcu. Pozn. autora V. P.). Ing. Andráš pre Hlas Ameriky vydal verejné vyhlásenie, ktorým upozornil verejnosť, že príslušníci ŠtB chodia ďalej ozbrojení a že sú občanom stále odpočúvané telefonické rozhovory. Žiadal som ing. Andráša, aby okamžite zahájil trestné stíhanie voči tým, čo porušujú zákony v tomto smere, alebo aby svoje vystúpenie dementoval. Ing. Andráš nevedel uviesť ani jeden konkrétny prípad takéhoto stavu a dementy odmietol. Minister vnútra si nemôže dovoliť takto nezodpovedne vydávať vyhlásenie. Klamstvá, okorenené komunistickými metódami, predniesol Vladimír Mečiar v záverečnej časti svojho návrhu na odvolanie A. Andráša. Zverejňujem ho v plnom znení: Ing. Andráša k odstúpeniu vyzvali niektoré masovokomunikačné prostriedky. Na podporu predsedu vlády sa vyslovili státisíce ľudí, niektoré organizácie dokonca pohrozili štrajkom. (Ako vidieť, Klement Gottwald sa
nemusí hanbiť za svojho verného syna a žiaka, ktorý metódu z roku 1948 a z rokov 50-tych dokonale využil aj v r. 1990. Pozn. V. P.). Namiesto spolupráce som ministrom vnútra spochybňovaný. Ing. Andráš preukázal, že nemá žiadne morálne zábrany a keď sa mu to hodí, je schopný klamať i celú verejnosť. Nemal a nemá predpoklady pre akúkoľvek riadiacu prácu, nieto ešte pre funkciu ministra. Dostal som sa do situácie, keď som nemohol riadne plniť svoje povinnosti. Preto som verejne ponúkol, že ak sa tento problém riešiť nebude, odstúpim z funkcie sám. Na tomto rozhodnutí trvám. Za súčasnej situácie nie je možné predlžovať vládnu krízu, treba čo najrýchlejšie dosiahnuť jednotu. Dovoľujem si upozorniť, že niektorí členovia vlády mi oznámili, že v prípade môjho odchodu z funkcie, odchádzajú tiež. Žiadam preto predsedníctvo SNR, aby ing. Andráša z funkcie ministra vnútra SR odvolalo. Predtým, ako budeme citovať z odpovede A. Andráša, kde usvedčil V. Mečiara z vedomého klamstva, odcitujem časť z rozhovoru s L. Čimom, ktorý vyšiel v NN č. 25 a vzbudil nielen veľký rozruch, ale aj ohlas. Citujem z tohto rozhovoru: ..."Ďalej odvolanie ministra Andráša - ten prípad upadol viacmenej do úzadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, lebo tým v podstate Mečiar demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Ak si spomínate, podal Mečiar demisiu, 48 hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, ale až keď bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazmi. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát bol potom v mojej prítomnosti odovzdaný Andrášovi v byte Jána Čarnogurského a ten vtedy povedal, že je
to príliš tvrdo napísané. Andráš však nechcel zmeniť ani čiarku a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom poslané do Slobodnej Evrópy. Vtedy to kádeháci vyriešili jednoducho a vecne-obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už podruhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nerobilo sa v Československu to, čo sa robí"... Že L. Čimo hovorí skutočnú pravdu, nás presvedčia citácie z konkrétneho materiálu, kde A. Andráš vyvracia Mečiarove klamstvá. Citujem: Úvodom mojej argumentácie treba uviesť skutočnosť, že v rezorte MV SR sú koncentrované jediné mocenské zložky na Slovensku, ozbrojené zbory s rozsiahlou technickou základňou a kvalifikovanými odborníkmi. Nesprávne a jednostranné riadenie týchto ozbrojených zložiek by mohlo viesť k závažnému porušovaniu občianskych práv a k obmedzeniu demokracie na Slovensku. Dôležitou zárukou proti zneužitiu rezortu ministerstva vnútra je najmä také rozloženie koaličných síl vo vláde, aby funkcia predsedu vlády a funkcia ministra vnútra neprislúchala tej istej strane, respektíve hnutiu. Z toho hľadiska treba chápať aj opakované útoky proti mne, ktoré sa začali objavovať krátko po mojom nástupe do funkcie. Keďže ja nesiem zodpovednosť za MV SR, je mojim právom ale zároveň aj povinnosťou prijímať predovšetkým vlastné rozhodnutia. Predseda vlády vo svojom liste neuvádza žiadne konkrétne údaje týkajúce sa jeho kompromitácie a kriminalizovania. Nebudem mať námietky proti tomu, ak bude v tomto smere otvorenejší. Pokiaľ si pamätám, na otázku redaktora Hlasu Ameriky som odpovedal, že príslušníci ŠtB, ktorí boli uvoľnení zo zboru, museli odovzdať služobné zbrane, ale nemožno vylúčiť, že disponujú inými zbraňami. Na margo veci stačí uviesť, že pri akciovej spoločnosti Gemial bola vytvorená organizačná jednotka OMAR, ktorej vedúcim je bývalý vyšetrovateľ ŠtB pán mjr. Verčík, ktorá disponuje zbraňami vydanými na hromadný preukaz určenými pre potreby uvedenej organizácie. Tak isto na otázku redaktora Hlasu Ameriky, či si myslím, že v súčasnosti sú ešte odpočúvané telefonické rozhovory, som odpovedal "áno", k čomu som mal
vlastné dôvody. (Týmito konkrétnymi argumentmi A. Andráš vlastne usvedčil V. Mečiara z vedomej spolupráce s ŠtB. Major ŠtB Verčík, za ktorého Mečiar tak krvopotne bojoval, bol do novembra 1989 hlavným vyšetrovateľom ŠtB na februárke a "preslávil" sa nielen ako vyšetrovateľ bratislavskej päťky - J. Čarnogurský, M. Kusý, H. Ponická, A. Selecký a V. Maňák, ale aj na jeho podnet boli vtedajším mestským prokurátorom vzatí do väzby Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý. Zaujímavým paradoxom je, že táto eštebácka akciová spoločnosť mala podobnú náplň práce ako Group-4, v ktorej predstavenstve je aj Richard Sacher. Veru tak, preto bol Anton Andráš pre Mečiara tak nebezpečný. Pozn. V. P.). Nemenej zaujímavé a Mečiara usvedčujúce boli aj ďalšie argumenty Antona Andráša, v ktorých doslova uvádza: K argumentom, týkajúcim sa riadenia úseku VB, uvádzam, že uvedený bezpečnostný úsek riadil plk. J. Michalko a náčelník HS VB pplk. Lastovka, ktorí ma denne informovali o situácii na tomto úseku. (Dnes, s odstupom času to vychádza asi tak, že súdruh Lastovka, Mečiarov lokaj, umožňoval z titulu svojej funkcie rozklad MV SR a sabotoval demokratizačný proces A. Andráša na MV SR. Z minulosti tohto policajného sluhu stojí za zaujímavosť, že bol jedným z veliteľov brutálneho komunisticko-gestapáckeho zásahu voči účastníkom bratislavskej sviečkovej manifestácie v roku 1988. Zo svedectva L. Čima, ktorý vo forme rozhovoru zverejnila redaktorka Práce p. Rabayová, menovaný prehlásil, že Š. Lastovka, z titulu svojej funkcie na MV SR vedome zakrýval a maril vyšetrovanie ekonomických komunistických zločinov, na ktoré som osobne upozorňoval. L. Čimo sa v rozhovore s redaktorkou Práce vyjadril, že sa čuduje, prečo ho nechcem využiť ako svedka proti Lastovkovi. Pozn. V. P.). Ďalej A. Andráš po druhý raz usvedčil V. Mečiara z ochraňovania agenta ŠtB, keď doslovne prehlásil: Náčelník personálnej školskej správy mjr. JUDr. Štern nebol odvolaný ako tvrdí p. Mečiar, ale pozastavil som mu výkon služby
z dôvodov nesplnenia dôležitých pracovných povinností, ktoré som mu uložil. (V roku 1991 BBV SNR vylustroval mjr. Šterna ako agenta ŠtB, od r. 1973 do r. 1989. Bývalý zväzácky funkcionár, tak ako V. Mečiar, ktorý si ho povolal na MV SR, hoci pravdepodobne musel vedieť, že sa jedná o agenta ŠtB. Ako ďalšiu perličku uvádzam, že mjr. Štern sa spolu s V. Mečiarom podieľali na dezinformačnej kampani v máji 1990 voči mojej osobe, keď sa obaja vedome, z titulu svojich funkcii postavili na stranu páchateľov ekonomických komunistických zločinov a tým spôsobili rozvrat Slovenska, pozn. V. P.) . Ďalej A. Andráš povedal vetu, ktorá by väčšine občanov asi nič nehovorila, ale kto pozná pomery, vie, do akej nálože zavŕtal. Táto veta znela: Obsadenie sekretárky MV SR je v plnej kompetencii ministra. Ako autor tohto článku chcem bližšie objasniť znenie tejto vety. Odkedy V. Mečiar pôsobí v politike, stále rozpráva, že on si k sebe vyberá len odborníkov, ktorí rozumejú danej problematike. Keď sa stal ministrom vnútra SR, zobral si za sekretárku istú čašníčku, z istého zariadenia, ktoré patrilo komunistickej nomenklatúre. Jej meno - p. Nagyová. Samozrejme, keď sa A. Andráš stal ministrom vnútra SR. menovaná dáma musela odísť. V. Mečiar sa strašne rozhneval a za svoju prečašníkovanú sekretárku začal bojovať metódou utrhnutého býka z reťaze a považoval to ako jeden z dôvodov na odvolanie Antona Andráša z funkcie ministra vnútra. Súčasná realita, ktorú som vyhodnocoval zo závažných argumentov, ktoré som získal, je pravdepodobné, že Nagyová vlastne na Mečiara dozerá, alebo možno je predĺženou rukou niekoho, kto rozhoduje o osude Vladimíra Mečiara. Nakoniec aj správanie Mečiarových stratégov svedčí o tom, že špeciálna analýza vypracovaná ohľadom osoby Vladimíra Mečiara, kde analytika z neskôr vzniknutej psychózy na Slovensku, v spojení s určitými ekonomickými zádrheľmi vlastne už terajšieho predsedu vlády SR posunula na tú tenkú hranu, z ktorej už nemá úniku. Tí, čo dokázali oddeliť jeho telo a mozog do protichodných dimenzií, vedeli, čo robia. Mal smolu. Aj on bol
a je vydierateľný ! Že A. Andráš vedel predvídať, to dokazujú aj jeho záverečné vety, ktoré vtedy odzneli na predsedníctve SNR. Citujem: Z obsahu celého listu p. Mečiara vyplýva, že nemá snahu o konštruktívny dialóg, ale naopak, chce iba mocensky presadzovať svoje názory. Takýto postup a spôsob rokovania považujem za úplne neprijateľný. Vážené predsedníctvo SNR, konanie predsedu vlády SR sa môže stať v budúcnosti nebezpečným precedensom na nežiaduce odstraňovanie vládnych činiteľov. Práve tých, ktorí majú iný názor, alebo predložia inú koncepciu, samozrejme korešpondujúcu s programovým vyhlásením vlády, ale odlišnú od predstáv predsedu vlády SR. Súčasná situácia na Slovensku odpovedá presne tomu, čo Anton Andráš predpovedal. Jeho krédo-lepšie sa utopiť v čistej vode, ako plávať v špinavej, ho s odstupom času urobilo víťazom nad slovenským škodcom Vladimírom Mečiarom. Príprava a následná realizácia ľavicového puču po ideologickej línii sa mohla na Slovensku úspešne realizovať. Veľkú zásluhu na tom mali aj vtedajší vládní koaliční diletanti, ktorí hodili Antona Andráša cez palubu. Slovenskej demokracii zazvonil umieráčik. Vladimír Pavlík 1993 ++++++++++++++++++++++++++++
Rezešovci - tunelovat se vyplácí Článek ve Zvědavci (http://www.zvedavec.org) Tapin (9.12.2008) Každý má spojen klan Rezešovců s vyplundrováním a vytunelováním Východoslovenských železáren (dále jen VSŽ), kdy tuto chloubu slovenského hutnictví přivedli téměř k bankrotu. Bylo to účelové, nebo k této situaci došlo zcela
samovolně? Kam mé znalosti a prostudování této problematiky sahají, jde o naprosto promyšlenou akci s cílem zbohatnutí v neposlední řadě s úzkým propojení na vládní stranu HZDS. Jde o skvělý modelový příklad jako tunel Nafty Gbely a kúpelů Piešťany. V článku se chci věnovat tomu, jak se Rezešovci stali multimilionáři a jak postupně díky tomuto megatunelu dnes Július Rezeš vypadá jako poctivý pan podnikatel. Co se však skrývá za bohatstvím klanu Rezešovců? Článek jsem rozdělil do tří bloků, kdy v první se zaobírám modelovým tunelem a lidmi kolem Rezešovců, druhý je laděn spíše v osobní stránce tzn. úmrtí Alexandra Rezeše a různé jiné slasti a strasti rodinky Rezešovců, a ve třetím bloku líčím jednak otřesné nominace státu, kdy se Rezešovci a lidé kolem nich vrací přes SMER zpět k vlivu ve státních podnicích a jednak Júliovo skvělé podnikání, kdy se tuneláři díky nakradeným penězům stávají oporou společenského systému, koneckonců fenomén, na který jsme zvyklí i zde v ČR. Jako bonbónek zde uvádím přísně tajný přepis odposlechu tel. rozhovoru ohledně společného projektu VSŽ a U.S. Steel ilustrujícího, hospodaření Američanů a v neposlední řadě se dozvíme, kdo byla šedá eminence Jaroslav Gruber a Sergej Zápotocký s jeho bratrem.
I. Modelový tunel kolem Rezešovců Alexander - otec Alexander Rezeš (nar. 9.7.1948 v Oboríně okr. Michalovce) nastoupil do VSŽ r. 1967. Absolvoval vysokou školu ekonomickou a pracoval na úseku odměňování jako
vedoucí, později jako ředitel odboru řízení lidských zdrojů. Od března 1993 do prosince téhož roku byl členem dozorčí rady VSŽ, A.S., členem představenstva VSŽ, A.S. a od 12.12.1993 do 12.12.1994 byl viceprezidentem pro řízení. Od 24.4.1997 byl předsedou dozorčí rady VSŽ, A.S. Měl úzké vazby na Vladimíra Mečiara, což je informace každému jasná. Je spojován spolu se svým synem Júliem s privatizací VSŽ s Mečiarovým požehnáním. R. 1991 VSŽ vykazovaly zisk více než 4 mld. Sk a jejich privatizace začala právě v tomto roce v rámci tzv. kupónové privatizace. Na začátku tohoto privatizačního procesu bylo složení VSŽ, a.s. následující: Fond národního majetku (dále jen FNM) 37,67% Slovenský investiční fond 22,83% české investiční fondy 9,9% zbytek rozdělen mezi cca 600 malých akcionářů 29,6% Mečiarova vláda po vyslovení nedůvěry v poslední den svého mandátu, tedy 11.3.1994 schválila prodej 9,52% akcií VSŽ účelově založené firmě Manager, s.r.o. Tato firma Manager, s.r.o. vznikla v ten samý den a i ten samý den byl vydán příkaz na převod Středisku cenných papírů SR. Řekneme si: Blbost, proč by to Mečiar postoupil právě jim, pro jejich noblesní chování a krásné modré oči? To samozřejmě s jistotou neví nikdo, ale podle mého soudu se věci mají následovně: R. 1992 prý Mečiar potřeboval od svých podnikatelů na parlamentní volby cca 150 mil. SK. Poté začátek 1994 prodej akcií VSŽ firmě Manager. Později r. 1994 potřeboval na listopadové volby už 500 mil. Sk, zřejmě něco jako zavděčovné podnikatelů, mezi nimiž lze s určitostí počítat i vzmáhající se Rezešovce, koneckonců
Alexander Rezeš se stal za 3. Mečiarovy vlády ministrem dopravy, spojů a veř. prací, kdy jeho působení M. Dzurinda trefně vykreslil 6. dne 11. schůze NR SR 3. Mečiarové vlády 15.11.1995, že: "...pán Rezeš na mítingu v Košiciach sa vyjadril tak, ako čítam, že opozícia potrebuje malú dierku do hlavy, aby konečne pochopila, kto chce Slovensku dobre." Takže pod heslem brácho ty mě, já tobě, nebo-li jak říkal strýček Corleone z legendárního Bratra laskavost za laskavost. To je ale pouze má hypotéza, což patřičně zdůrazňuji. Vraťme se ale zpět k firmě Manager, jejímiž zakladateli byli: Alexander Rezeš - 20% RNDr. Ján Smerek CSc. - 20% Peter Hrinko - 20% Ferdinand Petrák - 20% a pravá ruka Juraje Širokého Vladimír Balánik - 20%. Neuvěřitelná skutečnost byla ta, že nominální hodnota všech akcií VSŽ byla 1,5 mld. Sk, nicméně Mečiarova vláda je prodala za 314 mil. Sk. Ještě pikantnější je skutečnost, že v 1. splátce měli vlastníci Manager, s.r.o. splatit jen 15%, a tedy jednu akcii Manager s.r.o. získali za 200 Sk, přičemž se na Bratislavské obchodní burze prodávaly po 800 Sk. VSŽ založili Priemyselnou banku, kde VSŽ vlastnili 9,26%. Priemyselná banka firmě Manager, s.r.o. poskytla na tento obchod úvěr. Další potřebné peníze získali od banky Slovakia, které potřebné finance poskytl Fond národního majetku (dále jen FNM), kterému v tom čase šéfoval Vladimír Mečiar. Jenže Manager, s.r.o. splatil FNM pouze první splátku a tak když
na něj byl uvalen r. 1999 konkurz, FNM oznámil, že mu Manager, s.r.o. dlužil 127,5 mil. Sk. Ovšem Alexander Rezeš se stává v 3. Mečiarově vládě ministrem dopravy a tak na jeho místo ve VSŽ usedá Vladislav Drábik. Hutník, a.s. V srpnu 1994, tedy ještě za Moravčíkovy vlády, projevila zájem o koupi dalších 8-10% akcií zaměstnanecká akciovka Hutník. Tuto společnost založily odbory v čele s jejich předsedou Jaroslavem Gruberem, k jehož roztomilé osobnosti a ještě roztomilejším aktivitám se ještě vrátíme o pár kapitol později. V září 1994 se J. Gruber setkává s V. Mečiarem. 16.2.1995, tedy za 3. Mečiarovy vlády, rozhoduje prezídium FNM o přímém prodeji 10,34% akcií VSŽ společnosti Hutník, a.s. Samozřejmě jako u prvního prodeje firmě Manager i zde byla účtovní hodnota 1,64 mld. Sk vyhodnocena a prodána za necelých 329 mil. Sk. Tato událost samozřejmě měla za následek personální změny a tak 7.4.1995 se prezidentem firmy Hutník stává Ján Smerek (20% podílník v Manager, s.r.o.). Hutník ovšem v květnu 1995 založil košickou společnost Ferrimex a tak se stalo, že se privatizace VSŽ dokončila v srpnu 1995, kdy posledních 15,2% akcií VSŽ prodal FNM právě této firmě Ferrimex, s.r.o. Je důležité zmínit, že kromě 25% akcií Ferrimexu, které vlastnil Hutník, zbytek ovšem vlastnil obchodník s cennými
papíry ARDS. Zkratkou ARDS se označovala Agrobanka a počáteční písmena příjmení Rezeš, Drábik, Smerek. Ovšem uskutečnila se tajná schůzka v rezešovské vile na španělském pobřeží Jaroslava Grubera, Vladimíra Mečiara a tehdejšího managementu VSŽ, kde v rozporu s valným shromážděním Hutníka, podle kterého má právo rozhodovat o akciích pouze představenstvo podepsal J. Gruber Júliu Rezešovi plnou moc v rozhodování o akciích Hutníka. Je-li toto skutečně pravda, pak VSŽ de facto vlastnili Hutník. Další obchody a čachry aneb jak se loupež odehrála? VSŽ postupně zakládaly jak prostřednictvím dceřiné společnosti Cassoviainvest tak i Slovenské sporitelny mnoho investičních fondů pro 1. vlnu kuponové privatizace, z nichž nejdůležitější byl zřejmě investiční fond Ferrofond I a.s. Ferrofond získal za kupony akcie v nominální hodnotě 3 886 873 tis. Sk. Z tohoto majetku bylo na zvýšení zákl. jmění převedeno 2 352 225 tis. Sk. Kapitálový fond byl posilněný o 1 456 911 tis. Sk a rezervní fond o 77 737 tis. Sk. Takto Ferrofond získal podíl 343 slovenských a 125 českých podniků a na konci roku 1994 vykazoval čistou hodnotu 3 816 353 tis. SK, tedy 1622 Sk na jednu akcii. Původně jsem zde chtěl popsat přesně, jak se odehrál masívní podvod s cílem rozprodat všechny akcie Ferrofondu a jeho pozdější sloučení s Eurotrade, a.s., ale mé nadšení značně zchladila složitost popisu celé naplánované akce, všech valných shromáždění, všech rozprodejů, firem, čísel dat atp., takže by článek pozbyl jakéhokoli spádu.
VSŽ měla své fondy, které spravovala firma Cassoviainvest a právě tyto fondy prodaly r. 1995 10,6% akcií VSŠ (400 Sk za kus) obch. společnosti Eurotrade, a.s., Košice. Ve středu 15.2.1996 byl na burze cenných papírů v Bratislavě uskutečněný přímý prodej téměř 2 miliónů akcií VSŽ po 490 Sk za kus. Balík 12,2% akcií získala od Harvardské investiční společnosti za téměř 980 mil. Sk Všeobecná akciová společnost, a.s., Bratislava. Všeobecná akciová společnost tvořila jakýsi překlenovací můstek mezi vrcholnými představiteli VSŽ (na kterou měl signifikantní vliv právě Alexander Rezeš) a společností Metalinvest, která kontrolovala přísun ukrajinských surovin do VSŽ. Jak víme, Alexander Rezeš byl ve 3. Mečiarově vládě ministrem dopravy a když ze zdrav. důvodů v březnu 1997 odcházel, tak na otázku redaktorů týdeníku Trend kolik akcií VSŽ je pod jeho vlivem odpověděl, že 47%. To by souhlasilo, protože počítejme: Manager - 10% Ferrimex - 15% Hutník - 10% a Všeobecná akciová společnost - 12%. VSŽ jako nadnárodní holding Po čase VSŽ expandovaly a chtěly vytvořit nadnárodní holding. Nejprve se začaly výrazně angažovat v oblasti finnančních služeb.
R. 1996 založili doplňkovou pojišťovnu Stabilita. V tomtéž roce koupili velký balík akcií Investiční a rozvojové banky, a.s., Bratislava (dále jen IRB), kde vzápětí dosadili svůj management. Od nuceného správce koupili 20% akcií Slovenské pojišťovny, a.s., Bratislava a r. 1998 se ji pokusili zprivatizovat ve formě zvýšení zákl. jmění To se ovšem nezdařilo a IRB skončila v nucené správě. Podle tehdejšího viceguvernéra Národní banky Slovenska (dále jen NBS) Jozefa Mudríka noví vlastníci a management (rozuměj dosazený VSŽ) situaci nezvládli. Na tomto je pikantní, že když Centrální banka naznačila, že by měli VSŽ nést odpovědnost za následky situace IRB, tak se jich tehdejší premiér V. Mečiar zastal: "Chyby, ktoré zo strany VSŽ v tejto banke boli, boli nepodstatné. Preto spolu s VSŽ hľadáme teraz východiská, ako situáciu napraviť tak, aby ste o majetok, ktorý ste tam vložili, neprišli." A výsledek? Stát tyto ztráty napravil penězi z NBS. VSŽ jistou dobu kontrolovaly i podíly v Poštovní bance, do které přesunuli akcie Slovenské pojišťovny (20% akcií koupených od nuceného správce). Další sféra, ve které se VSŽ angažovali bylo ocelářství. Již r. 1992 koupilo VSŽ železářský podnik Walzwerk Finow ve východním Německu a r. 1996 koupili 20% akcií českých Třineckých železáren. Dále maďarská organizace pro privatizaci státního majetku (dále jen ÁPV) vyhlásila 12.9.1997 VSŽ jako vítěze mezinárodního konkurzu privatizace ocelárny Diósgyöri, kde
za tento vysoce zadlužený podnik VSŽ zaplatili směšných $2. Zde byl ze strany VSŽ učiněn příslib investice $20 mil. do dvou let. R. 1997 jednali představitelé VSŽ i o privatizaci chorvatského podniku Železara Sisak, avšak na všechno už nestačili. Z tohoto důvodu založili společné podniky. První takový společný podnik z řady těch významnějších byl s finskou společností Rannila, další s americkou firmou U.S. Steel. Július Rezeš a kinder management Zde můžeme hovořit o skvělém případu rodinkaření, neboť Júliův osud je taktéž úzce spjatý s VSŽ. Nejprve zde působil jako viceprezident pro financování, od 25.6.1996 se stává viceprezidentem pro obchod. Nejvyšší mety pak dosáhl od dubna do října 1998, kdy byl nominován jako prezident akciovky VSŽ holding a zároveň zvolen za člena představenstva - na čele tzv. kindermanagementu (viz níže) spolu s podpředsedou Ing. Jaroslavem Bilíkem - také viceprezident pro strategii a podnikatelské aktivity a Ing. Pavlem Miškovem - také viceprezident pro financování. Členi představenstva: Ing. Ľubomír Solár - také viceprezident pro řízení, Ing. Viktor Háber - také viceprezident pro vnější vstahy a Ing. Igor Grega - také viceprezident pro služby. Předseda dozorčí rady - RNDr. Ján Smerek CSc. podpředseda dozorčí rady - Jaroslav Gruber členi dozorčí rady - Alexander Rezeš a Ladislav Drábik. Právě kvůli věku členů představenstva VSŽ se mu začalo přezdívat Kindermanagement.
Od r. 1997 začal zisk VSŽ klesat. Zajímavá byla tisková konference v březnu 1997, kde na otázku o hospodářských výsledcích firmy bývalý vrcholový manažer VSŽ Ján Lacko reagoval poměrně neobyčejně. Podle něj se totiž pod pokles ziskovosti VSŽ podepsaly dohody s firmami Trade Trans Import se sídlem v Lichtenštejnském Vadůzu a skupinami společností kolem něj. Exportní část svěřili kanadské firmě Slovcan Petera Friedmana, která úzce spolupracovala s obchodníkem Marcem Richem - miliardářem žijícím ve Švýcarsku. Marco Rich r. 1983 utekl z USA, protože mu hrozilo vězení za obchody s íránskou ropou a daňové úniky. Také obchodoval s Ruskem a fakticky z něho ždímal peníze, když díky dohodám s řediteli v Rusku lacino nakupoval a poté prodával za světové ceny. V případě VSŽ obch. řetězec při prodeji do zahraničí vypadal následovně: VSŽ Exim, VSŽ Zug (Švýcarsko), Firma Barcos (Kajmanské ostrovy) a její dealeři, ICT (Antverpy) a VSŽ U.K. (Anglie) a koncový uživateľ. VSŽ zlikvidovali vlastní afilační prodejní síť a firmy odevzdaly zákazníky firmě ICT, přičemž Lacko tvrdil, že prokuristé firmy ICT a soukromé firmy Marca Richa byli ti samí lidé. Např. firma zmíněná v řetězci Barcos na Kajmanech nakonec dlužila VSŽ více než 2,3 mld. Sk. Další firmy z Moravy, Lichtenštejnska, Jugoslávie, Rakouska či Holandských Antil po lhůtě zplatnosti dlužily VSŽ celkem 3,7 mld. Sk, samozřejmě s plnným vědomím Rezešovců ve stylu neplatit a přesto dostávat zboží!
Prachy se musí točit! Co mají všechny tyto obchody společného? Za vším stáli Rezešovi lidé. Od okamžiku, kdy se Rezešovci zmocnili kontrolního balíku VSŽ, produktivita a ziskovost této firmy začala rapidně klesat. Proč? Tatík a jeho podařený synek začali totiž rozhazovat ve velkém stylu do mimoocelářských aktivit. Od r. 1995 kontrolovali deníky Lúč, Košický večer, Slovenský východ, od r. 1996 Národná obroda a od r. 1997 deník Trhák, také Nonstop. Dále koupili Fun Rádio, TV Naša. Potom Alexander Rezeš prostřednictvím VSŽ koupil fotbalový klub Sparta Praha (1 mld. Sk - A. Rezeš prezidentem 1997-9, poté s V. Košťálem do 2000), dál koupili hokejový klub HC Košice, 1 FC Košice a pod. Nakupovali též limuzíny (107 mil. Sk), luxusní Mercedesy, Bavoráky, dokonce proudový letoun Hawker 800, vily na španělském pobřeží, ale i kostely, lovecké revíry a hotely na Slovensku. Tak se stalo, že v listopadu r. 1998 bylo součástí holdingu VSŽ celkem nevěřitelných 164 dceřiných společností, avšak pouze 30 z nich mělo něco společného s hutnictvím. Ostatní vykonávaly tzv. zprostředkovatelské služby tzn. zboží šlo přes 2, 3 či 4 mezistupně a každý z nich se pořádně nabalil (viz popis řetězce dodavatelů a subdodavatelů o kousek výše) ++++++++++++++++++++++++++++ Kam se poděly peníze, páni kapitalisté? Tak nakonec muselo nevyhnutelně dojít k tomu, že kindermanagement přiznal na podzim 1998 krizi, protože dlouhodobé investice financovali krátkodobými, vysoce
zúročenými úvěry, takže se ocitli v krizi hlavně v jihovýchodní Asii a Rusku. Hrozila možnost pozice cross defaultu (termín pro potřebu okamžitého splacení všech úvěrů), což by znamenal faktický kolaps VSŽ. Dluhy dosáhly výše 13 mld. Sk. Ke konci r. 1998 začlo zadlužení VSŽ natolik, že nebyl schopný uhradit své závazky vůči zahr. bankám ($35 mil.) Úvěrující banky vyměnily kindermanagement a novým prezidentem VSŽ se v prosinci 1998 stal finančník Gabriel Eichler (Američan slovenského původu), který éru podnikání skupiny kolem A. Rezeše Ve VSŽ ukončil. Kdo byl Jaroslav Gruber? Ovšem dosazení G. Eichlera předcházelo mimořádné valné shromáždění konané 22.9.1998 svolané šedou eminencí Jaroslavem Gruberem, kde se rozhodovalo zjednodušeně řečeno, zda Eichlerovci či Rezešovci. J. Gruber původně působil v socialistickém ROH, a prosadil se podle jeho představ až v r. 1994, kdy byl nejprve zvolen za předsedu generální rady odborů OZ KOVO ve VSŽ, avšak r. 1996 si založil vlastní odborový svaz Metalurg. Z odborového předáka se vyšvihl velmi, velmi vysoko. Díky účasti v různých statutárních a kontrolních orgánech se mu měsíční příjem vyšplhal do několika sto tisíců. Pod Košickou Kalvárií vlastní pozemek s obrovským červeným domem, kromě něhož vlastní ještě další rodinný dům v Bratislavském Starém městě a ještě jeden rodinný ve Vyšné Kamenici u Košic (podle listu vlastnictví č. 58). Jaroslav Gruber ovšem krátce obchodoval i se šrotem prostřednictvím dceřiné společnosti Hutníka - Kovoúpravy, která jednoho času fungovala jako hlavní dodavatel šrotu pro VSŽ.
Za G. Eichlera se Gruberově firmě Kovoúprava utnul tipec, protože Eichler nepřipustil předražování suroviny a vzkázal Gruberovi, aby se naučil hospodařit. Gruber asi trpce zalitoval, že Hutník tehdy ve španělské vile Rezešovců upsal do rukou Júlia Rezeše a tedy VSŽ. Ovšem J. Gruber musel vědět o tunelování a rozkrádání VSŽ, neboť zde figuroval v té době jako člen správní rady. To možná vysvětluje, že napočátku byl proti vstupu amerických investorů do VSŽ, ale později tento vstup podpořil. Nemusí pršet, stačí když kape. V listopadu 2001 se J. Gruber vzdal všech odborářských funkcí tj. post předsedu generální rady odborů OZ Metalurg i funkce předsedy rady odborů OZ Metalurg U.S. Steel Košice. Postupně se také věnoval ukončení společnosti Hutník (do října 2000 vlastnila balík 10% akcií VSŽ). VSŽ a U.S. Steel VSŽ uzavřela s firmou UEC (USX Engineerings & Consultants, Inc.) smlouvu o poskytnutí manažerských služeb. Nicméně s příchodem G. Eichlera nezačal čas skvělé prosperity zejm. díky společnému podniku VSŽ & U.S. Steel. VSŽ do tohoto společného podniku vložili to nejlukrativnější - finální výrobu obalových plechů, zatímco U.S. Steel plánovala rozsáhlé investice s cílem zvýšit produkci ze 100 tis. na 350 tis. tun ročně, přičemž se odborníci shodli, že tento předpoklad je obchodně nereálný, což se později také ukázalo. Výsledkem byla ztráta trhů. V Pobaltských zemích VSŽ prodávalo 20 tis. tun plechů a nový management VSŽ & U.S. Steel tamější zastoupení zrušil a tak se stalo, že zde produkci začal realizovat kazašský konkurent. Dále U.S. Steel pouze finalizoval výrobu pocínovaných plechů, zatímco materiál nakupoval od VSŽ, za což mu
zaplatilo 12 tis. Sk, i když náklady byly daleko vyšší. Takhle šikovně U.S. Steel připravilo ročně VSŽ o cca 1,5 mld. Sk. Tajné schůzky aneb konspirace pokračuje Ve čtvrtek 16.9.1999 se Július Rezeš setkává v bratislavském hotelu Fórum s Miroslavem G. z civilní bezpečnostní služby Dynasty blízké společnosti Slávia Capital. Slávia Capital se mj. angažovala i ve změně vlastnických vztahů v Priemyselné bance a také i na kauze Branisko, kde na ni byl později napojený Roman Veselka, kterému Ján Godáň na účet poslal 20 mil. Sk (viz článek Vytunelovaný tunel Branisko v souvislostech). Vida, kde se se Slávia Capital všude nesetkáme, že? Tedy Július Rezeš a jeho setkání s Miroslavem G. z civ. bezp. služby Dynasty blízké Slávie Capital má neklamný signál a poselství, neboť o propojení tehdejšího min. hospodářství Ľudovíta Černáka se Sláviou Capital si cvrlikali vrabci na střeše. Nebo další velmi podezřelá fakta. Tehdejší ministr rodiny, práce a soc. věcí Peter Magvaši si při schůzce s J. Rezešem kladl podmínky, že pokud prý řekne ano, chce nejen post prezidenta VSŽ, ale i křesla viceprezidentů pro jeho kámoše z FNM Sklenáre a Richtera. Zřejmě mu to vyšlo, protože při setkání s J. Gruberem 9.9.1999 ve Starosmokoveckém hotelu Grand byl P. Magvaši viděn v dost povznesené náladě. Není divu, protože tři dny před tím (6.-9.9.) se ve Vídni pod vedením Alexandra Rezeše uskutečnilo strategické školení všech zainteresovaných. Otázky Proč nebylo dodnes v této modelové kauze tunelování vzneseno během dvou dzurindových vlád žádné obvinění?
Co dělala dzurindova policie, proč nebyl ihned zřízen vyšetřovací tým? Proč daňové úřady nezveřejnily výsledky daňových kontrol? Jak je sakra možné, že zástupce státního FNM v dozorčí radě VSŽ Peter Huňor hlasoval proti Eichlerovi, tedy proti státu a v zájmu Rezešovců? Kdo je Gabriel Eichler? Jak zmíněno výše, Gabriel Eichler je Američan slovenského původu, který do USA emigroval r. 1968 po okupaci vojsky varšavské smlouvy. V USA se uchytil jako bankéř a vyšvihl se až na post viceprezidenta a hlavního mezinárodního ekonoma Bank of America. R. 1991 se vrátil do ČSFR a pustil se do restrukturalizace a revitalizace českých energetických závodů. V létě 1998 dostal od věřitelů VSŽ (cca 40 bank), kterým VSŽ dlužila cca $500 mil. nabídku učinit něco podobného i zde. Eichler rázem pochopil, že VSŽ může začít prosperovat pouze v případě, zbaví-li se všech parazitů a nadbytečných mimohutnických obch. aktivit. Takže se začal prodej výše zmíněných médií, sportovních klubů, limuzín, luxusních Mercedesů, Bavoráků, proudového letadla Hawker 800, budov a nevyužitých pozemků. Za pět měsíců jeho působení začínalo být zřejmé, že se VSŽ pomalu ale jistě začínalo stavět na nohy. Místo Ladislava Drábika byl na post předsedy představenstva dosazen Vladimír Repčák. Další tajná schůzka Ladislav Drábik, Sergej Zápotocký a Ján Valenčík se 11.8.1999 demonstrativně vzdali funkcí v představenstvu VSŽ, a.s., Košice, ale post
viceprezidentů si ponechali. Ovšem ze čtyř zájmových skupin Rezešové, Smerekové, Drábikové a odborářské resp. Gruberovské, Rezešovská, postupně i ostatní začaly příchodem G. Eichlera ztrácet vliv. Koncem srpna 1999 se u Rezeše sešla zajímavá parta. Expremiér Vladimír Mečiar, tehdy již býv. prezident Slovenské sporitelny Ivan Kiňo, odborářský předák Jaroslav Gruber, Ján Smerek a jakýsi von Führer dlouholetý přítel a obch. partner pravé ruky V. Mečiara Anny Nagyové, která se předpokládá se na schůzce zúčastnila také. Dále se zde zúčastnil zástupce přepírací společnosti Trade Trans Import se sídlem v Lichtenštejnském Vadůzu (zmíněna výše), který byl v době prezidentování J. Rezeše podpředsedou představenstva VSŽ. To byl buď Jaroslav Bilík či Pavol Miškov, někdo z nich, nedopátral jsem se kdo přesně. Jako další zajímavá osoba byl Peter Friedman zastupující podobnou přepírací firmu Slovcan se sídlem v Kanadě (také viz výše). Otevřeně se též hovořilo o tzv. koních Rezešovců, z nihž by stáli asi za zmínku tři nejdůležitější: Peter Magvaši (býv. min. rodiny, práce a soc. věcí), Ivan Kiňo (býv. ředitel slov. spořitelny, nyní spolupráce se SMER-em) a Vladimír Masár (býv. guvernér NBS) dnes již člen CIA. Závažné se jevilo být také zvláštní porozumění mezi býv. košickým primátorem, později býv. slov. prezidentem Rudolfem Schusterem a klanem Rezešovců. Setkal se totiž nejen s Vladimírem Mečiarem, kde později nedovedl uzpokojivě informovat o obsahu jejich schůzky, ale přijal i Júlia Rezeše (býv. prezident VSŽ) a veřejně se postavil na jejich stranu ve vyhlášení, že VSŽ zahr. investory
nepotřebuje, že si vystačí sama z domácích zdrojů i za cenu úvěrů a že je třeba brát v úvahu zájmy všech akcionářů. Rezešovci mu měli údajně přispět na první, tehdy ještě parlamentní prezidentskou kampaň, ve které však neuspěl. Ve VSŽ pracoval Rudolf Schuster zhruba 15 let. Také se proslýchá, že byl R. Schuster ještě jako košický primátor za svědka na svatbě podnikatele arabského původu Aksama Barakaty, předsedy představenstva firmy SSIM Rubin, která patřila do zájmové skupiny Rezešovců a párkrát si spolu zahráli tenis. Bakaratova firma SSIM Rubin dlužila ještě r. 1999 VSŽ více než 300 mil. Sk, čili je jasné, že je to člověk blízký rezešovcům. Pokud máte potíže vybavit si, kdo byl Axam Barakat, tak je to autor výhružného dopisu, který koncem srpna 1999 odfaxoval managementu VSŽ: "Kokot Drábik, kokot Eichler. Dufam, že nebudete dlho? Skuste vidržať. Ak sa vidim vas kde kolvek budete pes zubov. Axam." Marika a Roman Od 1.1.2000 byla společnost VSŽ Oceľ s. r. o. přetransformovaná na akciovku, do které zároveň sfúzovali spoločnosti VSŽ Export-Import a VSŽ Ferroenergy. Uskutečnila se též fúze VSŽ Infoconsult a.s. do VSŽ a.s., v rámci které poskytuje bývalá společnost informační služby jako obor informační servis. Členy představenstva VSŽ Oceľ a.s. se tedy stali: - viceprezident VSŽ a.s. pro technologii Anton Lukáč, - viceprezident pro výrobu Ladislav Matusák, - viceprezident pro lidské zdroje Martin Pitorák, - viceprezident pro marketing a prodej Mikuláš Safko a - ředitelka odboru Treasury VSŽ a. s. Mária Hakulinová (o té bude řeč o kousek níže). Členy dozorčí rady VSŽ Oceľ a.s. se stali: - prezident
Gabriel Eichler, - viceprezident pro finance Vladimír Repčák a - viceprezident pro informační služby Attila Tóth. Představenstvo si na svém zasedání VSŽ Oceľ a.s. zvolilo za jejich předsedu A. Lukáče, za podpředsedu L. Matusáka, který byl zároveň opět jmenovaný generálním ředitelem VSŽ Oceľ a.s. Představenstvo zároveň schválilo novou organizační strukturu, do které byla bývalá společnost VSŽ ExportImport začleněná jako závod Prodej a bývalá společnost VSŽ Ferroenergy jako divizní závod Energetika. Poměrně zajímavě celou situaci dokresluje odposlech telefonního rozhovoru mezi Márií Hakulinovou a podnikatelem Romanem Kvasnicou, který se mě kromě jiných dostal šťastnou náhodou do rukou. Ještě před tím si ale připomeňme, že M. Hakulinová působila již v r. 1995 jako ředitelka finančního oddělení a později již ve VSŽ Oceľ a.s. jako ředitelka odboru Treasury. S Romanem Kvasnicou zde cca 14 měsíců působili oba, neboť R. Kvasnica působil jako člen představenstva VSŽ od 18.4.2001 do 13.6.2002 a M. Hakulinová od 20.7.1999 do 14.1.2003 (viz obch. registr). Ještě pikantnější je skutečnost, jak zmiňovaný "Gabo" či "Gabino" (rozuměj Gabriel Palacka) mohl zasahovat a jaké měl pravomoce ve VSŽ. Dále v rozhovoru zmiňovaný "Matus" je podle mě gen. ředitel VSŽ Oceľ a.s., člen představenstva a viceprezident pro výrobu Ladislav Matusák. A zmiňovaný "Parki" zřejmě bude viceprezident pro lidské zdroje Martin Pitorák, nicméně to je pouze můj dohad.
++++++++++++++++++++++++++++ Přepis odposlechu tel. rozhovoru byl pořízen 18.10.2000 v čase 13:52. Volající: 0905/708566 Roman Volaný: 0903/623144 Marika No? Roman ahoj, už si dojednal? Ja som po lekároch od rána. A čo jak ? Nie moc, ešte budúci týždeň. Prečerpaný organizmus. Musíš dočerpať. Čo sa deje nové ? ... Chcela som Ťa informovať. Čakala som, že Američania to rozjedou, ale rozjeli to Matus s Parkim. A čo spravili ? Už ma vyradili z podpisovania účtov. Dnes to idú schváliť v predstavenstve. Že nesmieš nič podpisovať ? Nie. Platby. Som sa práve rozprávala, lebo s američanmi urobíme reinštaláciu celých systémov, bude to také viac bezpečnejšie pre VSŽ aj pre Steelko a našli pre VSŽ schému, že ktorí budú platiť, ktorí schvaľovať, mali by to byť ľudia, čo tu robia, lebo v rámci služieb poskytovaných. Oni prišli s tým dnes, že nie, že oni budú Matus a Sparki podpisovať prevodné príkazy a Matus to odôvodnil tým, že on chce mať kontrolu, že aby sa im peniažky nerozkotúľali, lebo tam nie je kontrola. Tak som zostala sedieť a počúvať. Už nesmieš dávať príkazy k úhrade ? Nie. A kto ? On a Matus. A Gabo ?
Aj Gabo, lenže dnes ráno tu boli američania vieš kvôli tomu ten finančák, čo bude a lenže Gabino tu nie je celý týždeň. Oni pripravili ten materiál, dali ho aj sa pytal ten američan Abel, vraví, že či niečo vie. Tak zrejme niečo o tom vie, pretože Gabriel tu nie je, včera dali ten materiál a dnes je predstavenstvo aj výkonné. Čiže oni už nastúpili. Nastúpili. Jednoznačne chcú jako aby som do toho nevidela. Nevidela čo idú platiť ? Hej. Lebo, že oni niektoré veci nejdú platiť, ja hovorím, no keď sú niektoré faktúry schválené a sú oprávnené, tak to čo sú za blbosti. Teraz idú dávať možnosť na bankrot VSŽ? Konec záznamu.
II. Slasti a strasti rodinky Rezešovců Úmrtí Alexander Rezeš umírá na 20. poschodí ve všeobecné vídeňské nemocnici Allgemeines Krankenhaus 28.6.2002 v 8:15 ráno. Rezešův celkový zdravotní stav ale už byl takový, že neumožňoval transplantaci, která by mu možná zachránila život. Rozhodli se tedy aspoň pro plastiku srdeční chlopně. A zprvu se i zdálo, že zákrok skončil úspěšně a že pomůže. Pacient se probudil plný optimismu, zářil, laškoval se sestřičkami. Po několika hodinách však nastal prudký zlom: byl nutný okamžitý nový chirurgický zákrok. Pacientovi všili umělou chlopeň. Po této operaci se však už Rezeš neprobral. Jeho srdce se chirurgům prakticky rozpadlo pod rukama. Předtím ležel zhruba dva týdny v ústavu srdcových a cévních chorob v Bratislavě. Začátkem června mu cestou do Španělska selhalo srdce a plíce se mu naplnily vodou.
Okamžitě ho hospitalizovali na oddělení intenzivní péče v italské Veroně. Později ho za asistence jeho osobního lékaře Juraje Vančíka a jeho nejbližší rodiny převezli do Bratislavy, kde podstoupil intenzivní léčbu antibiotikami a kde se také potvrdilo, že se operaci nevyhne. Alexander měl jednu z málo se vyskytujících chyb tzv. rozšířené srdce. Šlo o enormě zvětšené srdcové předsíně a částečně i komory, takže velké srdce mohlo pumpovat krev s omezenou činností. Zjednodušeně šlo o vrozenou poruchu tvorby srdeční svaloviny. Při přečerpávání krve po čase už jeho srdeční předsíně na 99% vůbec nepracovaly a levá z nich byla mimořádně zvětšená. Komory však fungovaly paradoxně jako u zdravého člověka. Několikrát byl dokonce v absolutním ohrožení smrti, když mu např. ve spánku lékaři naměřili 4-5 sekundové pauzy v činnosti srdce. To je pro běžného člověka smrtelná frekvence. Dokonce 4 roky před smrtí dostal kardiostimulátor. Ovšem v říjnu 2000 absolvoval zdrav. vyšetření v nemocnici v Košicích - Šaci, doprovázený manželkou, takže problémy přetrvávaly zřejmě neustále, no, není divu. Alexander Rezeš byl známý tím, že se nikdy nešetřil, ačkoli mu to bylo lékaři opakovaně doporučované. Když ještě VSŽ vlastnilo 1. FC Košice a pražskou Spartu, vedly vždycky jeho kroky po vyhraném zápase do společnosti, kde se tancovalo a pilo mnohdy do rána. V médiích se objevovaly informace kde, a na které diskotéce byl Rezeš viděn. Hýřivý a bouřlivý život, který vedl, mu nebyl tedy příliš blízký. Ani alkoholem nešetřil, pil tequilu. Často byl jeho společníkem leader skupiny Elán Jožo Ráž, který dělal HZDS předvolební kampaň v čase, kdy byl Šaňo šéfem volební kampaně.
Rezešova milenka, hlasatelka STV Gabriela Haršányová a matka jeho dcerky Chiary se po úmrtí nechala slyšet, že: "Nevidím najmenší dôvod ľutovať ho. Celé roky vie o tejto vážnej diagnóze. Svoju životosprávu však tomu neprispôsobuje. Keď sa dá, funguje: bary, baby, alkohol." Rezeš původně jeho otcovství přiznat nechtěl, ale couvl až poté, co ho usvědčily testy DNA. Na dítě začal platit, ale 15 tis. Sk připadalo atraktivní blondýnce málo. Poté došlo k tahanicím o děditctví, kdy se Gabriele zdálo, že bude Chiara vyšachovaná ze hry kvůli hromadnému přepisování majetku na rodinné příslušníky a několikrát změněné závěti na nátlak rodiny ještě v nemocnici, na toto však zde v článku, který už je i tak dlouhý, není přílišný prostor. Rezešův pohřeb se stal velkou společenskou událostí, které se účastnil např. i sám Vladimír Mečiar, Jožo Ráž, ale milenku Gabrielu Haršányovou pohřební služba vpustila dovnitř až po samotném pohřbu. Smuteční obřad, který se konal ve Slovenštině a Maďarštině vedl kněz reformované církve a zazněl také smuteční proslov košického primátora. Po obřadě byl Alexander Rezeš pohřben na hřbitově Rozália v centru města. V článku jsem chtěl ještě zesumarizovat knížku Na pohrebe vypredané - Môj otec mojimi očami, kterou Július Rezeš sám napsal a vydal v počtu 180 kusů 2 roky na výročí smrti jeho otce obdaroval pouze nejbližší příbuzné a přátelé, a ve které tvrdí, že byl jeho otec obklopen hyenami, ovšem obávám se, že by sumarizace zabrala taktéž mnoho prostoru a není to koneckonců tak důležité.
Július a baby Stejně jako tatík, i synek si libuje v ochutnávání šťavnatých červeňoučkých jablíček krásných slovenských slečen. Když kvůli Miss Slovensko 1996 Lindě Lenčové opustil jeho předchozí těhotnou manželku Editu a i když jeho nejbližší měli proti svatbě námitky, své "ano" si Rezeš s Lenčovou řekli v americkém New Jersey v polovině září 2000. Během sedmiletého manželství prodělali asi nejvážnější krizi po třech letech, kdy si Linda sbalila kufry, do kterých zabalila i dcerku Viktorii a společně odputovaly do pronajatého domku v Krásné u Hornádu u Košic. Nedorozumění se jim podařilo vyřešit (asi vyschly fin. zdroje a nebylo na nájem domku) a po několika měsících Robinsonovského strádání se Linda vrací zpět do vilky k manžílkovi. Ovšem Linda Lenčová se po sedmi letech znovu vdává v Americe za její novou lásku Borise Kollára, nicméně J. Rezeš s Lenčovou ještě rozvedeni nebyli, takže byl její sňatek s Kollárem neplatný. Július ovšem nelenil, a svým věřme, že jen šarmem zapůsobil na Miss Universe, tmavovlasou Evu Džodlovou (24), když spolu byli viděni na různých společenských akcích a např. v červenci 2007 na koncertě amer. zpěváka Michaela Boltona. Eva Džodlová je i letuškou a podle jejích slov se i na palubě s Júliem setkávala. Zřejmě několik tisíc metrů pod nohama vykoná své. Zřejmě ani třináctiletý rozdíl (Eva 24, Július 37) nevadí. S Lindou byl definitivně rozveden 30.1.2008 okresním soudem Košice. Linda a Eva Linda už ze svého manželství s Júliem vytěžila co se dalo. Zařídila si salón krásy Espace v Košicích, taktéž košickou restauraci, vlastní luxusní auto, byt v lukrativní bratislavské čtvrti Karlová Ves a slušný balík po rozvodu. S dcerkou Viktorií se už asi nadobro vystěhovala tentokrát do
Bratislavy, kde našla bydlení v nadstandardní bytovce Karloveského ramena na nábřeží Dunaje. Rozkošný eňoňuňo byteček se čtyřmi pokoji s odhadem za 15 mil. Sk byl podroben rozsáhlé finančně náročné rekonstrukci. Dcerka studuje na Britské mezinárodní škole, kde se za akademický rok platí 7 tis. Liber, což je v přepočtu cca 320 tis. Sk. Její současný milionářský skoromanžel Boris Kollár se jí však zastal, že ona peníze po Júliovi nepotřebuje, že není zlatokopka a že přece jí něco po těch sedmi letech patřit musí. Evu zatím pohádkové bohatství čeká. Známý je její předešlý vztah s tenistou Dominikem Hrbatým, který též patří do horních deseti tisíc a na který má prý jen hezké vzpomínky. No budiž, slušné slečny o intimních věcech a bankovních účtech přece nehovoří... Podle Evy prý peníze pro její partnerský vztah nehrály žádnou úlohu. Ach, to je zvláštní, že nikdy jsem neviděl vstah miliardáře či milionáře s nějakou normální babou z horních pěti milionů. Zřejmě vrána k vráně sedá a tak i zazobanec sedá k zazobancovi a tak i bohatí souloží s bohatými. Chromozony a geny se přece nemůžou smíchat s tou lůzou pěti milionů! Ovšem Eva může na svůj miniaturní Volkswagen Polo, který r. 2002 vyhrála na Miss Universe Slovensko zapomenout, protože od svého přítele Júlia dostala k narozeninám mnohem nadupanější autíčko BMW M6, za které měl Július vysolit 5 mil. Sk. Na tomto typu se vozí i hokejista Ľubomír Višňovský. Její otec Jaromír Džodla, který stále bydlí v Prešově, odkud se Eva odstěhovala do pronajatého bratislavského bytu o žádném autě prý neví, zřejmě mu to bylo předem doporučené. Sousedé si všimli, že v domě na Kramároch v Bratislavě se předělávaly interiéry. Je třeba dodat, že se jedná o
rezidenci, kde kdysy bydlel Alexander Rezeš a kde Július občas přespává. Je docela možné, že se tu Eva usadí a že se nepřestěhují do sídla Rezešovců v Košicích, i když údajně v Košicích tráví většinu jejího času. Július má s 1. manželkou Editou dceru Editu a syna Alexandra a s 2. manželkou Lindou dcerku Viktorii. Ještě s Evou něco počít, a Július může začít být pyšný na generaci jeho vlastního kindermanagementu. :DD Příbuzenské lapálie Ovšem kromě manželství Rezešovci zažívají i rodinné neshody. O ně se velkou měrou zasloužila Eva RezešováVarholíková, dcera zesnulého želežničářského magnáta Alexandera Rezeše. Odstěhovala se ze známé čtvrti nad Popradskou ulicí, kterou Košičané nenazvou jinak než "zbojnický vršek". I s dětmi (Gabrielem, Alexandrou a Ellou) kalupem přešupačili do vily v části Barce jejího, bohužel nevím kolikátého přítele, podnikatele Erika Fischera. Dala vale ochranným křídlům soužití s bratrem Júliem a matky Evy - známému to rezešovskému trojlístku. Dcerku Alexandru má Eva s jejím expřítelem, bývalým hokejistou Jánem Varholíkem, zatímco Ellin tatík je už Erik Fischer, tedy alespoň to tvrdí. Erik má taktéž s jeho exmanželkou Alexandrou syna Gabriela. Za zmínku stojí, že Eva se nám rozhodla střelit luxusní sídlo v blízkosti sídla rezešovského. Jedná se o dům s cca 350 m2 a pozemkem 8A, to vše za 15 mil. Sk, no nekupte to! Eva se s Erikem chtěli zasnoubit, nicméně to jim překazila bumbác Erikova autonehoda, kdy Erik ve svém Audi SR 6 předjížděl auto jiné a po narážce do protijedoucího náklaďáku způsobil řetězovku čtyř aut. Měl dost polámanou levou nohu a lékaři léčbu odhadovali na několik měsíců. Další termín měl být 6.6.2008, ovšem také neuskutečněn.
III. Jak se tuneláři díky nakradeným penězům stávají oporou společenského systému Otřesné nominace Kdo mě zná, tak ví, že jdu jen po ověřených výrocích, po datech, číslech a informacích. Rozhodně nejsem přítel tzv. vysokomyslného mudrování různých "renomovaných" politologů, novinářů a dalších. Nebudu tedy ani zde mudrovat o tom, co v praxi HZDS znamená, proto zacituji pouze dvě věty jednak V. Mečiara a jednak J. Rezeše, které dostatečně přesvědčivě a jasně demonstrují jejich postoj, který oni zaujímají v roli, ve které by měli sloužit především nám, občanům. První věta je z Mečiarova projevu z legendárního "pasienkového" mítingu: "Čo je v prospech HZDS, to je aj v prospech štátu". No, kdyby jste, pane Mečiare, zaměnil slovíčko "HZDS" za "občanů", pak bych to bral. Druhou, ještě vtipnější a zároveň mrazivější větu vyslovil Július Rezeš po usednutí na křeslo VSŽ 27.2.1998: "VSŽ rovná sa HZDS". No, pane Rezeši, byla-li by HZDS ještě déle u moci, jistě by se děcka ve školách učila tento šikovný vzoreček na hodinách matematiky. Lze tedy snadno odhadnout, jakým způsobem by Mečiar s jeho lidmi řídili státní firmy, pokud by znovu dostali šanci, V případě Júlia Rezeše se to dnes na postu člena představenstva dozorčí rady v Transpetrolu nominovaného valnou radou 20.11.2006 bohužel částečně podařilo. Komické bylo, že mluvčí SMER-u Silvia Glendová vyhlásila, že premiér R. Fico se o této nominaci dozvěděl až po příjezdu ze služebky v Portugalsku (20-21.11.2006), načež min. hospodářství Ľubomír Jahnátek, ach ten diblík nešikula, vtipně dokresluje pitoresknost celé frašky, když
dodává, že nominace vzešla z koaličních dohod. Nakolik se ale z 1/3 na koaličních schůzkách účastní i samotný R. Fico musel buď Robko sladce buvinkať, nebo má sklerózu, což vzhledem k jeho věku je věc, která se semtam vyskytuje zvlášť při takovém vytížení. Ovšem pojďme ve výrocích ještě dál, nesmírně roztomile se k VSŽ vyjádřil státní tajemník ministerstva hospodářství a poslanec Peter Žiga (SMER). Podle něj "se nejedná jen o politickou nominaci, ale i o odbornou, protože prý odborníkem z podnikatelského prostředí je každý, kdo vedl firmu většího charakteru". Fíha, pane Žiga, to běžte vykládat třeba americké justici, která má na starosti miliardové defraudace Enronu, ti vám určitě za tento výrok dají otisknout vaši dlaň na chodníku slávy. Ovšem jen s nominací Júlia Rezeše do dozorčí rady Transpetrolu to zdaleka nekončí. Členem představenstva se také stal Sergej Zápotocký, který pracoval jako vysoký manažér VSŽ Košice za doby Rezešovců (viz kapitola tajná schůzka), dále v představenstvu sedí pravá ruka Juraje Širokého Vladimír Balaník (cca 2 týdny po nominaci abdikoval) a nesmíme zapomenout na JUDr. Dušana Macha člověka, se kterým podnikal předseda NR SR a podpředseda SMER-u Mgr. Pavol Paška (např. Multipharm s.r.o., Biwater Slovakia S.R.O., Fakon Pharm S.R.O. Košice apod.). Další nominant Ladislav Haspel pochází z podnikatelské skupiny Ivana Kmotríka (Kmotrík ovládá Grafobal Skalica, dominuje v distribuci tisku a vlastní televizi JOJ), a sestavu doplňují Viliam Križan a Mikuláš Rakovský, který mimochodem na Slovensku působí jako zástupce ukrajinské společnosti Ukrtransnafta. Dozorčí radu opustili Anna Bubeníková, Daniel Mihok,
Jozef Kaiser, Štefan Vaško a Miroslav Marek. Jen dodejme, že společnost Transpetrol se zaobírá přepravou ropy a jejím skladováním pro své odběratele a pro správu státních hmotných rezerv. R. 2002 získala 49% balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za $74 mil. přičemž si Slovensko ponechalo majoritní 51% podíl. Kdo je Sergej Zápotocký? Původně jsem si chtěl posvítit a vychutnat si všechny nominanty představenstva, správní a dozorčí rady Transpetrolu, ale zas narážím na zdlouhavost a čtivost článku, čili pojďme si něco popovídat o zřejmě nejšťavnatějším nominantu, kterého jsem vybral - Sergeji Zápotockém. Sergej a jeho bratr Alexander spoluvlastní v současnosti na Slovensku 96 firem, přičemž Alexander jich má jen na Slovensku 35. Alexander Zápotocký působil za komunizmu jako prokurátor a po r. 1989 se zabýval kuponovou privatizací, kde za sebou zanechal pár zkrachovalých firem. Alexander Zápotocký podniká i zde v ČR s dost temnými ruskými partnery jako např. Alfonzem Lukačinem (býv. člen dozorčí rady VSŽ), ale i s Židem Barakem Alonem (nar. 11.8.1960), což je podnikatel, izraelský občan a syn izraelského velvyslance v Moskvě. Proslavil se tunelem století. Už se vám vybavuje? No jasně, počátkem 90. let přes firmu Tessos Praha z Komerční banky vyždímal cca 2 mld. KČ, a r. 1996 ve formě dokumentárních akreditivů v rámci promyšleného podvodu přes rakouskou společnost B.C.L. Trading tuneloval Komerční banky, prostřednictvím
nastrčené britské firmy Stone and Rolls chorvatského podnikatele Zvonko Stojeviče, která měla Barakově firmě B.C.L. Trading dodávat obilí, což samozřejmě vše bylo fingované a nákupy obilí z Ruska byly fiktivní včetně faktur. Zde ukradl Žid Alon 8 mld. Kč. Na podvod se přišlo až r. 1999. Také se z Komerčky pumpovaly peníze do firmy Jez agenta StB Františka Chvalovského (cca 3 mld. Kč) Další cca 1 mld. Kč vypumpována Petrem Smetkou přes jeho společnost H-SYSTEM. To vše s posvědcením tehdejšího generálního ředitele banky a r. 2000 senátora za ODS, dalšího Žida Richarda Salzmanna. Připosranost Čecháčků vedla k tomu, že si ani česká justice na Baraka Alona netroufla vydat zatykač. Maďaři byli tvrdší, protože tam také Barak Alon pumpoval státní Postabank ($12 mil.), ale krátce nato byl propuštěn. 8 měsíců dokonce seděl ve vídeňském vězení. R. 2003 ho vídeňský soud z vazby pustil, protože odevzdal cestovní pas a dal slib, že neuteče. Od té doby je nezvěstný. Barak Alon se spolu s jeho otcem Šlomem podílel na vyjednávání otázky ruského dluhu vůči ČR, kde schůzku mezi českými vysokými státními úředníky a moskevskými ministry r. 1999 dohodl právě Šlomo Alon, přičemž zde nechyběl ani Šlomův přítel a býv. šéf ruské diplomacie Jevgenij Primakov. Židé Barak a Šlomo Alonovi se poznali i s podnikatelem Františkem Mrázkem, který byl 25.1.2006 ve 20:00 zastřelen na parkovišti před sídlem jeho společnosti v budově Nové dvory v Durychově ulici ve Lhotce. Barak totiž působil v orgánech krumlovského pivovaru, který vlastnil právě František Mrázek.
František Mrázek a Barak Alon se znali i s bývalým minsterm financí ČR Ivo Svobodou, ten zase s Barborou Snobkovou (na rozebírání mělnické Liberty není prostor) a samotný Mrázek s poslancem ČSSD Josefem Hojdarem. Ale zpět k Zápotockým, aby jsme příliš neodbíhali, i když tato odbočka je neméně lákavá. Alexander a jeho obchodní partner Alfonz Lukačin, podle deníku Národná obroda r. 2003 byli posledními, kdo pravděpodobně viděli naživu Vladimíra Bachledu, přednostu popradského okresního úřadu a hlavně akcionáře Tatravagónky. O Bachledův podíl v Tatravagónce měl totiž zájem mafián Peter Steinhübel přezdívaný Žaluď, který nakonec Bachledův podíl v Tatravagónce přecejen získal, ovšem 4.8.1999 byl zavražděn, tak si toho podílu moc dlouho neužil (o P. Steinhübelovi viz jmenný rejstřík článku Vytunelovaný tunel Branisko v souvislostech). Zápotocký i Lukačin coby společníci CassoviaInvestu jednali s Bachledou o vstupu do Tatravagónky, což ovšem Bachleda odmítl, načež druhý den zmizel. Policie jeho tělo nikdy nenašla a byl prohlášen za mrtvého. Zmínil jsem se i o Dušanu Machovi a konkrétních firmách v nichž podnikal s Pavlem Paškou. Nicméně Dušan Mach je i nepřímo propojen s Alexandrem Zápotockým přes akciovku Fakon, kde D. Mach působí jako předseda dozorčí rady, přičemž A. Zápotocký zde působil do r. 2002. Takže tady vidíme v praxi propojení bratrů Zápotockých na židovskou a ruskou mafii v tom nejzářivějším světle a ať mě někdo zkusí obvinit z antisemitizmu! Rezeš - seriózní podnikatel
V této poslední a zároveň i nejkratší kapitolce si vyjmenujme několik úspěchů z řady podnikatelských kousků Júlia Rezeše. V současnosti je konatelem společnosti Interhouse Tatry, s. r. o., která je majitelem Grandhotelu ve Starém Smokovci a uzavřela smlouvu na investice do rozvoje a rekonstrukce hotelu se společností J&T Real Estate, což bylo potvrzeno nejen J. Rezešem, ale i předsedou představenstva J&T Real Estate Peterem Korbačkou a mluvčím Marošem Sýkorou. Investovat chtějí postupně do všech třech Grandhotelů v Tatrách, tedy Starém Smokovci, Tatranské Lomnici a Štrbském plese cca 8 mld. Sk. Společnost J&T zde zastupuje Tinsel Enterprises Limited, která je registrovaná na Kypru a patří do konsolidovaného celku J&T. Je např. majitelem Grandhotelu Praha v Tatranské Lomnici. J&T např. r. 2005 vygenerovala čistý konsolidovaný zisk 4,38 mld. Sk a hodnota aktiv ke 30.9.2006 představovala 103,75 mld. Sk (o J&T dále viz článek Počiatek: vykecat či nevykecat). Dále Július Rezeš uzavřel s kyperskou společností Diamond Hotels Cyprus Ltd. (společnost je součástí J&T) smlouvu o strategickém partnerství při správě a vedení hotelu Slovan Košice, při kterém bude investorem a developerem tandem Interhouse Košice, a.s. (zde J. Rezeš ředitel a předseda představenstva), a J&T Real Estate, a.s., o čemž jako v předchozím případě informoval Maroš Sýkora, mluvčí J&T. Celkem se podle Tomáše Bálinta z Interhousu jedná o balík 700 mil. Sk od března do listopadu 2007. Přibýt má zejm. 4500 m2 obchodní plochy v přízemí, zvýšit luxus 187 pokojů s 287 lůžky, včetně 2 business apartmánů a 1 prezidentského a parkovací dům s 230 místy by měl být přístupný i veřejnosti.
Společnost Diamond Hotels Cyprus Ltd. je již přítomná v hotelovém businessu na Slovensku prostřednictvím Diamond Hotels Slovakia, s.r.o., která vlastní např. hotel Crowne Plaza Bratislava, tedy bývalý hotel Fórum na Hodžovém náměstí naproti prezidentskému paláci. J. Rezeš je kromě realitního byznysu aktivní i v obchodu s průmyslovými komoditami a reklamě. Obrat společností spadající do jeho portfolia r. 2006 představovaly zhruba 1,6 mld. Sk. Závěrem Jak je vidět, rodinka slovenských megatunelářů po čase sklízí úzpěchy. Vybavuje se mě pohádka Jak hloupý Honza ke štěstí přišel. V bývalém Česko-Slovensku ani po rozdělení nemusel být člověk poctivý, stačilo být takříkajíc vyčůraný. Maxitunely se za Mečiara odehrávaly stejně jako za Dzurindy, to nelze popřít. Nemluvím pouze o SPP, ale i např. o Veriteľovi, o čemž připravuji další článek někdy v budoucnu a jak jinak než s přesnými daty, čísly, bankovními konty a pod. Tuneláři se po čase stávají oporou společnosti. Tuneláři jsou těmi, kdo diktují trend rozvoje našich států. Každá vláda má pod sebou jiné rychlokvašené zbohatlíky, kterým dohazuje přímé zakázky a za 50% provizi protlačují legislativou "ty zprávné" zákony směrované na pomoc v legalizaci jejich defraudací díky kličkám v nich obsažených. Jak jinak, jde o silové rezorty, na které jednotlivec nemá šanci sáhnout a pokud ano, bude odstraněn jakýmikoli prostředky. Jde o desítky miliard, se kterými se hraje vysoká hra. Po pár letech přepírání těchto miliard se prachy stanou čisté, tunelář poctivým pánem podnikatelem, slušným kapitalistou, a život jde dál. Pravda a láska opět zvítězila nad lží a nenávistí. Ale radujme se, máme přece demokracii, ne?
Je to jako za bolševika, honí se a věší drobní zlodějíčci a meloucháři a zavírají se oči před velkými zloději, na které nesmíme sáhnout. Oč je to dneska jiné? Rozdíl je pouze v tom, že ti nedotknutelní zloději kradou a tunelují částky, o jakých se těm bolševickým ani nesnilo. Ale s malými zlodějíčky slitování nemáme. Ne snad že bych je chtěl hájit. Majetek je posvátný, jenže krást v malém se prostě nevyplácí. Všechny velké majetky jsou založeny na jisté formě loupeže. Kdo je "šikovný" a dokáže ji zlegalizovat, stává se oporou společenského systému. Tak to bylo a tak to je. © 2008-1999 Vladimír Stwora Článek je možno dále šířit, pokud bude uveden odkaz na původní zdroj a autor. –––––––––––––Rezeš dostaval 200 000 Sk mesačne (200 tisíc), jeho nástupca Gabriel Eichler dostával 10 000 000,-Sk mesačne (je to 10 milionov Sk)
a nikomu to nevadilo!
++++++++++++++++++++++++++++
Výzvu o oboznámení sa o superpodvode pripravovanom Richardom Sulíkom sa odhodlala mediálne šíriť dlhoročná pijavica a parazit v odboroch, za Ficovej vlády štátna tajomníčka spoluvykrádačka fondov EÚ na vymyslené projekty aj s Tomanovou a ďalšími spriaznenými zlodejmi. (viď napr. predaj nevymožiteľných pohľadávok SP Bernátkom, založenie II. Dôchodkového piliera Kaníkom a Brockom... ). Aj napriek tomu má článok reálnu vypovedaciu hodnotu pripravovanej podľa nej genocídy obyvateľstva, na ktorej pracovali a pracujú takmer
22 rokov všetky garnitúry KDH, HZDS, SNS, DS, DÚ, SDKÚ, OKS... Emília Kršíková opomenula veľa skutočností degradácie zdravotníctva, jeho rozkladu a úpadku počnúc Soboňom, Zelníkom a najmä Rudolfom Zajacom (a jeho maďarmi z HPI). Jediným, ktorý pochopil tragický úpadok zdravotníctva (a hospodárstva SR) bol bývalý minister zdravotníctva Ľubomír Javorský, ktorý voči sebe vyvodil osobnú zodpovednosť. Za dvadsaťdva rokov sa nenašiel na Slovensku žiadny iný charakter, a aj preto bol zrealizovaný návrat späť k reinkarnovanému ranému kapitalizmu s jeho najnegatívnejšími prvkami vykorisťovania a sofistikovaného otrokárstva, v réžii zoskupení hochštaplerov a šamanov z Občanského fóra a VPN. Husákov aký-taký právny štát bol zmenený v bezprávny hyenizmus, budovaním disfunkcie justície, prokuratúry, polície a nových ŠtB (VOS, SIS...), politickými kreatúrami chrániacimi zločin, prijatím židovského, lichvárskeho neoliberálneho systému likvidácie národov a štátov, začlenením aj Slovenska do kasína WJC. O prerod ČSFR (a SR) jedného z najvyspelejších štátov bývalej socialistickej sústavy, v rozvojový štát a kolóniu nadnárodného kapitálu, sa proti vôli obyvateľstva najviac pričinili tí judeokresťania, ktorí si voluntaristicky uzurpovali zdegradovať legislatívu hospodárskych, bezpečnostných noriem života občanov, výkonom
funkcií za 22 rokov na MS SR, MV SR, MO SR, GP SR, ÚS SR, SIS, VOS, v justícii, ale aj zriadením parazitálnych exekútorských úradov a advokácie, ako ucelený systém vytvorenia masy nezamestnaných, bezdomovcov, odkázaných a bezprizorných a teda genocídy obyvateľstva. Kauza Gorila predstavuje nanajvýš 5% zo všetkých svinstiev, ktoré tu judeo-kresťansko-komunistickí gauneri napáchali od roku 1989. Napriek tomu sa väčšina z nich bezostyšne tlačí späť k pokračovaniu barbarstva. Matovič dá dokonca gaunerov z OKS a KDS na svoju kandidátku, čím je vytvorený predpoklad, že práve štyria obyčajní ľudia vyjdú na posmech. Aj napriek tomu majú voliči dve možnosti: vykrúžkovaním vyšších čísiel kandidátov definitívne poslať gaunerov do histórie s cieľom zbaviť ich ochrany imunity a doživotne izolovať po trestnoprávnych procesoch. Alebo masívne voliť KSS, najčistejší politický subjekt (všetky komunistické hyeny, podvodníci, vrahovia a zlodeji z KSS prešli do tzv. demokratických, pravičiarskych a ľudových strán), tým je v súčasnosti jediným garantom nápravy, záchrany života občanov a zachovania štátu.
Pozorne prečítaj a pošli to ďalej - aj s prílohami – článkami z novín. Je dôležité, aby sa o tomto superpodvode a
superožobračení na národe dozvedelo čo najviac ľudí. Superhrubá mzda je len prvý krok Sulíkovho scenára. Ďalšími krokmi majú byť: Ø Platenie odvodov samotnými zamestnancami (teda už nie cez mzdovú učtáreň zamestnávateľa. Ø Zdobrovoľnenie platenia odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ktorého dôsledkom (a to je viac ako isté) bude: ·
neplatenie odvodov väčšiny aktívneho obyvateľstva;
· následkom toho sa absolútne zrúti systém sociálneho poistenia, pretože do Sociálnej poisťovne nebude plynúť dostatok peňazí potrebných na každomesačné vyplácanie dôchodkov. · Štát ale garantuje solventnosť Sociálnej poisťovne, takže by to mal dorovnať. Pri tak vysokom výpadku odvodov však štátna kasa by na to nemala - ak by dorovnala takýto vysoký deficit, zrútili by sa absolútne štátne financie, čo by viedlo k štátnemu bankrotu; preto má Sulík vymyslený ďalší krok: Ø Zrušenie sociálneho poistenia ako štátom garantovaného systému sociálneho zabezpečenia. Keďže Ústava SR garantuje občanom sociálne zabezpečenie v chorobe a starobe, vymysleli Sulíkovci ďalší "geniálny" krok: Ø Namiesto dôchodku bude dostávať každý občan SR - bez ohľadu na výšku príjmov- tzv. "odvodový bonus", čo je v
podstate štátna sociálna dávka v sume 113 eur! Ø Spolu so zavedením odvodového bonusu však zruší všetky štátne sociálne dávky (napr. prídavky na deti, materské dávky, sirotské dôchodky, príspevky na bývanie, podporu v hmotnej núdzi, ) ale aj všetky druhy plnení , ktoré teraz vypláca sociálna poisťovňa ( starobné, invalidné, sirotské a vdovské dôchodky, podporu v nezamestnanosti, úrazovú rentu a pod.). Ak sa utešujete, že vy už dostávate starobný dôchodok a vás sa to netýka, ste na omyle: ak nebude každý mesiac plynúť dostatok finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne (odvody), nebude z čoho dôchodky vyplácať. (Keď s týmito nápadmi prišiel Sulík v roku 2006 na MPSVR, kde som vtedy bola štátnou tajomníčkou, pýtala som sa ho, ako chce riešiť sociálne zabezpečenie ľudí, ktorí nemôžu pracovať (starí, invalidi, chorí, nezamestnaní, deti). arogantne odvetil, že tuž o nie je jeho problém, že si mali šetriť po celý život). Ø Následne budú finanční žraloci (súkromné komerčné poisťovne) lákať ľudí, aby sa komerčne poistili- budú im spievať ľúbivé šlágre o švajčiarskych dôchodkoch a podobné nezmysly. V skutočnosti pôjde len o dobre premyslený obchod finančníkov založený na pyramídovej hre. No "blbý a dôverčivý" národ im na to zaiste naletí. Ø V zdravotníctve bude zrušenie povinného zdravotného
poistenia znamenať: · Zastavenie financovania nemocníc, polikliník a iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti terajšími zdravotnými poisťovňami (tieto okamžite zmenia svoje produkty a budú ponúkať komerčné zdravotné poistenia – v skutočnosti už aj sú komerčnými poisťovňami, aj keď prevažne hospodária s verejnými zdrojmi – t. j. s tým, čo im každý mesiac odvádzame). · Následnú neschopnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prežiť, enormné zadlženie, a teda ich okamžitú exekúciu a predaj do súkromných rúk – opäť finančných žralokov typu Penta (preto sa ja pripravuje premena verejných nemocníc na obchodné spoločnosti – aby sa otvorila cesta k exekúciám už aj dnes zadlžených nemocníc). ·
Všetky tieto kroky znamenajú absolútny krach verejného zdravotníctva hneď na začiatku, čo povedie k urýchleniu privatizácie zvyšku zdravotníckych zariadení a k zavedeniu úplného hradenia celej zdravotnej starostlivosti. Ø Následne začnú tí istí finanční žraloci lákať ľudí na súkromné komerčné zdravotné poistenie - ale POZOR: poistia výlučne mladých a zdravých ľudí - ľudí 50+ a tých, ktorí už majú nejakú chorobu vôbec nepoistia. no aj tí šťastlivci, ktorých poistili, sa nevyhnú sklamaniu, ak ochorejú chorobou, ktorá vyžaduje nákladnú liečbu, pretože ani komerčná poisťovňa im celú liečbu neuhradí - bude mať svoje vnútorné dokumenty po limitoch úhrad.
POZNÁMKA: už dnes sa finanční žraloci prostredníctvom nastrčených ľudí v zdravotných poisťovniach a na Ministerstve zdravotníctva, ale aj u niektorých zriaďovateľov (najmä VÚC) usilujú dostať nemocnice do krachu tým, že im nedávajú dosť financií ; je to preto, aby tieto po transformácii na akciové (čiže obchodné ) spoločnosti išli urýchlene do krachu a aby ich potom PENTA a podobní žraloci čo najlacnejšie skúpili. Následne zrušia "nelukratívne" oddelenia a zavedú vysoké platby za liečbu (pozor: nielen za lieky, aké aj za vyšetrenie a ošetrenie) bez toho, aby riešili problém, kde a hlavne za čo sa budú bežní ľudia liečiť! Ø Suma sumárum: len naozaj bohatí - miliardári (zlodeji, ktorí rozkradli tento štát a špekulanti) budú mať na platenie liečby. Avšak tí nebudú potrebovať naše kliniky - pôjdu za svoje peniaze do Švajčiarska. Kto neverí, nech si preštuduje Sulíkove knihy o odvodovom bonuse; pozor: treba ich však čítať v kontexte na súčasný systém sociálneho zabezpečenia a systém zdravotnej starostlivosti. Priatelia, skúste si položiť otázky: · Máte toľko peňazí, by ste si z nich dokázali zabezpečiť prostriedky na dožitie v starobe, chorobe a v prípadnej strate zamestnania? A ak máte dosť našetrené, ste si istí, akú skutočnú hodnotu budú mať tieto úspory o 5-15-20 rokov pri súčasných turbulenciách na svetových finančných trhoch, ktoré – ako predpovedajú odborníci – budú najmenej 20 rokov permanentné?
· Máte toľko peňazí, aby ste si v prípade vážnej choroby alebo operácie mohli zaplatiť finančne náročné liečby či medicínske zákroky? Viete vôbec, koľko taká liečba stojí, že to môže byť rádovo niekoľko miliónov korún? · Nemá tento scenár nezodpovedného šialenca znaky genocídy tentokrát už nielen najslabších sociálnych vrstiev, ale aj strednej a nižšej vyššej vrstvy?? S pozdravom JUDr. Emília Kršíková
Církev nemá žádné právo na restituce 12.1.2012 Hned vysvětlím toto poněkud radikální prohlášení. Jak jistě víte, opět nastala doba, kdy církevní představitelé začali vyskakovat, že konečně musí dojít k vyrovnání ztrát církve (rozuměj „katolické“ církve), kterou církev „utrpěla“ po roce 1948 v důsledku „konfiskací majetku“ a represálií ze strany komunistického režimu. Ale je tomu úplně jinak. Už císař Josef II. kolem roku 1780 kromě zrušení nevolnictví provedl faktické zestátnění církve (samozřejmě katolické, protože jiná v té době ani nesměla být...) Císař Josef II. (syn Marie Terezie) už měl totiž dost rozpínavosti a arogance církevních představitelů, zavedl toleranci všech náboženských vyznání – a církev v podstatě zbavil veškerého majetku. Nadále byli církevníci jen „správci a provozovateli“ všech církevních statků, které od té doby patřily státu. Tedy alespoň v tom byl Josef II. císař „blahé paměti“. Udělal kus záslužné práce. Dokázal to, co nedokázali ani husité! Tento stav přetrval i konec Rakousko-Uherska a vznik ČSR. A fakticky přetrval i celou dobu komunistického režimu.
Komunistický režim katolíkům nepřál a jak mohl, tak je diskriminoval, případně zavíral. Ale žádný majetek jim komunisté nemohli zkonfiskovat ani znárodnilt. Ne, že by nechtěli, ale prostě nemohli. Proč nemohli? Protože už neměli co znárodnit a zkonfiskovat. Církev už přibližně 170 let žádný majetek nevlastnila... Jak už bylo řečeno, od vlády císaře Josefa II. byla jen správcem a provozovatelem církevních statků, ne majitelem. Komunisté církevníky bez náhrady vyháněli z různých staveb a pozemků, které původně využívali, ale v žádném případě jim nemohli nic vyvlastnit! Není to ostatně poprvé, co církev takto vykřikuje a domáhá se majetku, který jí byl údajně „ukraden“ nějakým státním režimem. Vždycky to dělá v době, kdy je nepřehledná politická nebo hospodářská situace, nebo když se mění státní zřízení. Tehdy začne křičet, že chce peníze, majetek – a zase peníze, které ji „byly ukradeny“. Bylo to v roce 1919, kdy se na prezidentovi Masarykovi domáhala „odškodnění“ za pozemkovou reformu a další údajné ztráty, které „utrpěla“ v důsledku vzniku ČSR. Bylo to v roce 1945, kdy využila poválečného zmatku a zase chtěla – tentokrát na prezidentu Benešovi peníze za „konfiskaci majetku“ v době války. Posléze to bylo krátce po „hadrovém puči“ v roce 1989. Ani tehdy však neuspěla. Jen ukázala „zuby“, když určitou chybou v rozhodování tehdejších představitelů, se jí podařilo „uškubnout“ např. bývalý klášter Voršilky v Praze – div jsme při tom nepřišli o kus Národního divadla. V roce 1998 tehdejší vicepremiér JUDr. Pavel Rychetský požadavky církve prošetřil a vydal prohlášení, že majetek není ve vlastnictví církve. Totéž potvrdila expertiza právníků. Ale církev to zkouší stále znovu a znovu. Před lety chtěla získat Svatovítskou katedrálu, ale tehdy jí to zase naštěstí nevyšlo.
Ale vida! Současná vláda (dnes je 10.11.2011) jim hodlá vyhovět a vydat jí majetek, na který už církev nemá právo zhruba 230 let! Nestydíte se církevní představitelé, vždyť je to vědomý podvod! To o sobě tvrdíte, že zastupujete Boha na zemi? Jaký je tento váš Bůh, když strpí vaše hochštaplerství? Když mu nevadilo, že jste po staletí mučili a vraždili jinověrce, konfiskovali jejich majetky – a teď, místo abyste se snažili svoji temnou minulost alespoň trochu odčinit, máte pocit ukřivděnosti a chcete (navíc v době krize) další majetky, na které nemáte právo? Lidé, tento svět je váš a ne žádných světských nebo církevních chamtivců! Využívejte Boží dary, které jste dostali – k tomu nepotřebujete žádné církevní zástupce! pk. Článek zjevně obíhá na internetu. Našel jsem jej také na několika serverech, kde vyšel poprvé a kdo je autor, nevím. Uveřejňuji to, protože to považuji za důležité.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva? Slovenský mesačný spravodaj Marec 1999: Nové vedenie FNM a Ministerstva privatizácie začalo, podobne ako ostatné inštitúcie, svoju činnosť analýzou a mapovaním zdedeného stavu. Že to nie je stav veľmi pozitívny, vidno aj z nasledujúcej tabuľky FNM SR : podiel kúpnych cien a uhradených súm k účtovnej hodnote privatizovaného majetku Rok Účtovná Kúpna cena Kúpna Zaplatené do hodnota cena/účtovná 31.12.1998 hodnota v % (tis. Sk)
(tis. Sk)
1995 1996 1997 1998 Spolu
37 278 070 43 805 533 15 317 456 12 815 857 109 216 916
(tis. Sk)
12 706 436 11 596 916 3 521 388 2 917 726 30 742 466
34,09 26,47 22,99 22,77 28,15
9 498 604 7 067 516 2 038 884 1 095 657 19 700 661
zdroj: Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, FNM SR Vyšlo s láskavou podporou Open Society Fund Šéfredaktor: Marek Jakoby MESA 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy Hviezdoslavovo nám. 17; 811 02 Bratislava; Slovenská republika tel: +421-2-54435 328, 54434 009; fax: +421-2-54432 189; e-mail:
[email protected] INTERNET: http://www.mesa10.sk (c) Copyrights MESA 10, 1999 ++++++++++++++++++++++++++++ Kto vyšetrí možné rozkradnutie nášho majetku v rokoch 1995-1998 a potrestá vinníkov? I napriek tomu, že možné rozkradnutie majetku bolo oficiálne zistené a publikované, uplynulo už 12 rokov a nič sa neudialo. Koľko sa zo súčasnej kauzy Goríl podarí vyšetriť a koľkých hlavných vinníkov potrestať? Uvidíme to za rok, alebo za 12 rokov, alebo nikdy?
Sú praktiky popísané v kauze Goríl, štandardom našej spoločnosti posledných 22 rokov? Myslím si, že jednoznačne áno. A budú tieto štandardy ešte ďalších 22 rokov? Myslím si, že pokiaľ tu bude vládnuť kapitalizmus, jednoznačne áno. Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva? Myslím si, že áno. Len, kde ho vykydať, aby stále nesmrdel? Karol Ondriaš, DrSc.
RNDr.
++++++++++++++++++++++++++++
CESTU DO PEKLA SI HĽADÁ KAŽDÝ SÁM Kríza žánru | Slovensko | Michal Ač | 05.01.2012 Variácie na tému ľudskej hlúposti sú neobmedzené, politici idú ruka v ruke s prostými ľuďmi Hlúposti robíme všetci. Niektorí zástupcovia ľudského druhu sú v tom však neprekonateľní. Ako napríklad nemenovaný mladík na vozíčku, ktorému sa pred nosom zavreli výťahové dvere. Chcel nastoliť spravodlivosť a niekoľkokrát sa do dverí s rozbehom silno „oprel“, až konečne povolili, a on mohol nerušene vojsť. Nech už bolo na konci výťahovej šachty nebo alebo peklo, prijalo ho isto s otvorenou náručou - enormné úsilie, ktoré mladík vyvinul, aby sa tam predčasne dostal, si ocenenie zaslúžilo. Akciu zachytila priemyselná kamera a možno ju nájsť na Youtube.
Tento výnimočný čin sa nemohol zaobísť bez nominácie na výnimočnú cenu. V roku 1993 s týmto nápadom prišla americká biologička Wendy Northcuttová a dala jej meno Charlesa Darwina, jedného z dvoch vedcov, ktorí ukázali, ako funguje evolúcia. Vylepšujú génový fond Predpokladom udelenia Darwinovej ceny je vylepšenie génového fondu ľudstva tým, že človek sa z neho sám odstráni obzvlášť hlúpym spôsobom, takže jeho gény sa už nemôžu šíriť. Z hľadiska celej civilizácie vykonávajú nositelia Darwinových cien záslužný čin: po ich udelení je ľudstvo ľahšie o jedného z idiotov, kvôli ktorým dnes visia na benzínových pumpách nápisy Fajčenie zakázané. Northcuttová už zhromaždila a preverila tisícky takýchto neuveriteľných príbehov, z ktorých vyplýva, že variácie na ľudskú hlúposť sú naprosto neobmedzené. Darwinistom treba poďakovať taktiež za to, že šíria geniálnu myšlienku amerického básnika Roberta Frosta, aj keď väčšinou bez toho, aby ju poznali: „Považujem za neodškriepiteľné právo každého človeka odobrať sa do pekla svojou vlastnou cestou.“ Takúto exkluzívnu možnosť využil jeden vynachádzavý rybár a amatérsky elektrotechnik, ktorý omráčil ryby v rybníku prúdom z drôtov vedených z vlastného domu. Potom išiel pozbierať úrodu bez toho, aby vypol prúd alebo aspoň vytiahol drôty z vody. Originálne využitie elektriny prispelo aj k zisku Darwinovej ceny za rok 2009. Po silnej búrke zostalo v New Yorku bez prúdu 17tisíc domácností. Podnikavého dôchodcu Mila omrzelo čakať na opravárov, a tak krátko po polnoci vyšiel z domu s motorovou pílou v rukách a igelitovými taškami na nohách. Postavil sa do mláky a začal odrezávať prekážajúci kábel, ktorý ani náhodou nevyzeral na to, že ním prechádza 4 800 voltov. To starček zistil
až keď sa vo vode pošmykol, padol na kábel a po niekoľkých zásahoch elektriny skonal. Výbušná téma Inou častou témou, uzatvárajúcou vzrušujúce životné osudy novodobých darvinistov, sú výbušniny. Jeden zábudlivý terorista poslal vyhliadnutej obeti nedostatočne vyplatenú zásielku s výbušninou, a po tom, čo sa mu vrátila, ju otvoril. Iní dvaja experti na výbušniny najskôr nastražili pod autom výbušný systém, a keď chceli s pocitom dobre vykonanej práce odísť, odomkli vlastné auto tak, že jeden z nich vo vrecku stlačil diaľkové ovládanie – to však nebolo napojené na ich auto, ale na bombu. Traja palestínski teroristi išli do akcie práve vtedy, keď sa menil zimný čas na letný. Pretože v Palestíne „sionistický" čas neuznávajú, bomby nastavili podľa pôvodného času. Teroristi si však na svojich hodinkách nastavili izraelský čas. Bomby v autách vybuchli presne a naraz, lenže v momente, keď atentátnici ešte nedorazili do cieľa. Pri výkone svojho povolania zomreli aj dvaja belgickí lupiči v meste Dinant. Brány k balíku peňazí ukrytom v bankomate za stenou im malo otvoriť použitie vynálezu Alfreda Nobela. Pretože dynamitom príliš nešetrili, tlaková vlna zničila nielen stenu s bankomatom, ale lupičom spadla na hlavu rovno celá banky. Prvý zomrel na mieste, druhý až v nemocnici.
Trochu iným prípadom z výbušného súdka bol čin devätnásťročného Rašáda z Houstonu, ktorý chcel ohúriť kamarátov ruskou ruletou. Použil poloautomatickú pištoľ, ktorá na rozdiel od revolvera po stlačení spúšte zakaždým posunie do komory nový náboj. Šanca na víťazstvo v takejto modernej ruskej rulete bola nulová.
Boj proti fyzikálnym zákonom Zaujímavou témou Darwinových cien je boj proti fyzikálnym zákonom. Jeden z ocenených dostal chuť na bungee jumping, a pretože nemal po ruke vhodné lano, vyrobil si ho z niekoľkých kratších, pričom poctivo odmeral dĺžku pružných lán a výšku, z ktorej hodlá skočiť. Akosi však zabudol, že pri skoku sa laná predlžujú. Fyzikálne zákony podrazili aj šiestich zlodejov kráv v Bangladéši, ktorí osobným autom zablokovali cestu kamiónu, prevážajúcemu bučiaci predmet ich záujmu. Zotrvačnosť nedovolila šoférovi ťažkého nákladiaku tak rýchlo zabrzdiť a kamión auto so zlodejmi doslova prevalcoval. Piati zomreli na mieste, šiesty bol ťažko zranený. O život prišla tiež jedna nevinná krava. S fyzikálnymi zákonmi márne bojoval aj motorista z New Yorku, navrhnutý na Darwinovu cenu za rok 2011. Protestoval proti zákonu o nosení motocyklových prílb v tak vysokej rýchlosti, že keď v rámci protestu vehementne šliapol na brzdy, urobil stojku, preletel cez motorku a dopadol na nechránenú hlavu. Ukážkové salto mortale. Ešte sú tu politické mŕtvoly Darwinove ceny sa udeľujú posmrtne, no aspoň na Silvestra by nepochybne stálo za úvahu doplniť aj kategóriu s názvom Politické mŕtvoly, prípadne Dokonané pokusy o politickú samovraždu. Veď aký je rozdiel medzi zlodejmi dobytka, ktorí sa dobrovoľne nechajú zvalcovať kamiónom naloženým kravami, a predsedom parlamentu, ktorý najskôr zvalcuje vládu, a potom je sám zvalcovaný vlastným parlamentom? Nominácie by sa týkali žijúcich ľudí, ktorí s vidinou tohto cieľa už vykonali náležité kroky. Tak trebárs práve Sulík, ktorý (ako si všimol Tomáš Mrva na Inaque.sk), sa nepochybne inšpiroval
britskou organizáciou SAS, čiže špeciálnou vojenskou jednotkou s cieľom nasadenia za nepriateľskými líniami (on ju však, možno omylom, nasadil vo vlastných radoch). SSM, čiže Samovražedná Sulíkova Misia sa stopercentne vydarila – z predsedu sa stala politická mŕtvola bez výraznejších šancí v nadchádzajúcich voľbách, neprežila ani slovenská vláda. Dosť mŕtvol aspoň na čestné uznanie. Vraj ani známy skeptik Štefan Hríb túto udalosť nemohol dlho pochopiť, o čom môžu svedčiť jeho opakujúce sa otázky pred televíznymi kamerami: A naozaj padla vláda? Ďalším kandidátom by mohol byť minister Uhliarik alias Pentliarik; v uplynulom roku riadil v spolupráci s odbormi rezort s tak samovražednou vynachádzavosťou, že normálny človek dostal strach čo i len priblížiť sa k niektorému z našich zdravotníckych zariadení. Na to tiež treba zvláštny kresťansko-demokratický talent, ktorí zjavne pacienti nemajú, inak by už dávno pochopili situáciu, poďakovali nášmu zdravotníctvu a odišli by sa liečiť do zahraničia. O nomináciu v roku 2011 srdnato zabojovali aj Kaliňák s Galkom; milé bolo sledovať vytrvalé úsilie prvého nominanta, ako nenásilne uplatňuje samovražedné marxistické poučky o vplyvu masmédií a v masmédiách (panebože, aký vplyv môže mať masmédium, v ktorom nebeží Panelák, Marína, Ružová záhrada ani Adéla Banášová, a aký vplyv v ňom dosiahol Kaliňák, keď nedokázal presadiť ani zverejnenie jediného materiálu?). Druhý nominant na Darwinovu cenu by si zaslúžil ocenenie za to, ako nenápadne hľadal v laškovných rozhovoroch charizmatického politika a šikovnej ľavicovej novinárky s nasadením najmodernejšej techniky (aj vlastnej funkcie) nejaký vyšší zmysel. Kde by sa tam však zobral. So šarmom jemu vlastným zvládol záver roka azda iba Slota, ktorý v tejto súvislosti správne vyhlásil, že je to zbytočný
rozruch, lebo odpočúvanie sa predsa dialo, deje sa a bude sa diať, len je škandalózne, že sa tak málo odpočúvajú Maďari. Na nomináciu ešte zjavne nedozrel, dokonca ani na Silvestra nie. Možno nám urobí radosť až v budúcom roku. Zatiaľ sa mu darí čoraz lepšie, ako keby chcel ilustrovať najnovšiu Sulíkovu tézu, že Slováci si žijú nad pomery. Skutočne, pozoruhodná idea.
SLOVENSKÁ
REPUBLIKA
S.R.O.
Richard Filčák 3.1.2012 Pamätám si, ako mi niekedy v roku 1992 rozprával novinár z dnes už neexistujúceho denníka o státisícových sumách, na ktoré si v províziách ročne „príde“ priemerný poslanec slovenského parlamentu. Bol som študent, ktorý mal ešte vo vrecku tie isté kľúče, ktorými sa len krátko pred tým štrngalo na námestí SNP. Vtedajšia naivita a neznalosť života a politiky v krajinách na západ od Devína, kombinovaná s nedostatkom načítanej literatúry, mi bránili uveriť, že by to vôbec bolo možné a že svet takto skutočne funguje. Odvtedy ubehlo pomaly dvadsať rokov nazývaných obdobím transformácie. Počas nich sa – tak sa všeobecne tvrdí – stabilizovali systémy nazývané parlamentná demokracia a trhový kapitalizmus. Keď dnes čítam o údive novinárov alebo politológov a ekonómov nad záznamami Gorila , nad tým ako funguje systém rozhodovania, a ako sa točia (už nie milióny) miliardy, vychádza mi z toho buď neuveriteľná miera naivity, alebo vedomé potláčanie reality – autocenzúra, alebo (čo by bolo už úplne tragické) cenzúra. Gorila je skrátka asi príliš veľká a príliš citlivá téma zaváňajúca kardinálnymi problémami legitimity systému.
Druhá spomienka, ktorá mi prichádza pri čítaní záznamov na myseľ, je vlna talianskych sociálno-kritických filmov . Výdatne nás nimi zásobovala bývalá Československá televízia. Vďaka za ne. Dodnes ich pokladám za angažované a brilantné analýzy moci, peňazí a korupcie v prostredí, kde väzby medzi ekonomikou, politikou a médiami dosiahli tak brutálne rozmery, že každý pokus o vyšetrenie končí neúspechom a krachom. Prípadne ak nejaký tvrdohlavec robí problémy, tak rovno vybuchnutou diaľnicou, po ktorej práve prechádza. Neviem, či sú záznamy Gorila pravé. Ak pravé nie sú, tak je to skvelé umelecké dielo. Autor by bol blázon, keby ho ďalej nespracoval do románu, aký tu roky v záplave braku a limonády chýba. Obávam sa ale, že pravé sú. Takú zmes fikcie, previazanej na reálne osoby a deje mohol napísať iba ich priamy aktér. V každom prípade ilustrujú vážne problémy nášho systému a jeho fungovania. Nielen na Slovensku, ale vlastne v celom modeli liberálnej demokracie ako ho poznáme a idealizujeme s pánom Fukuyamom, teda ako posledný evolučný stupeň usporiadania stavu vecí verejných. Thomas Ferguson vo svojej knihe o investičnej teórii vzťahujúcej sa na súťaž politických strán vtipne sumarizuje, že z ekonomického hľadiska dnes nejde o nič viac ako o investície. V nich sa skupina investorov združuje za účelom kontroly štátu tak, že vyberá a podporuje tých predstaviteľov, ktorých predstavy o politike im vyhovujú. Prípadne, ako na Slovensku, ich rovno vyrába ako figúrky na šachovnicu. Voľby sú čím ďalej tým vzdialenejšie od ideálu plurality a férovosti. Prepojenie peňazí, politiky a médií deformuje súťaž. Aby bola strana, alebo jednotlivec zvolený do akejkoľvek funkcie, musí mať dostatočné zdroje na kampaň, ktorá je stále viac mediálna, a preto aj stále drahšia. Hoci sa náklady na činnosť
strán formálne v niektorých štátoch hradia z rozpočtu, skutočné náklady sú rádovo vyššie a čoraz viac sa vymykajú verejnej kontrole. Niektoré krajiny odhadzujú zbytočné škrupule. V roku 2010 Najvyšší súd USA rozhodol o zrušení federálneho zákona, ktorý zakazoval firmám a korporáciám priamo financovať volebné kampane. V realite to na západe, ale aj na Slovensku prebieha už dlho. Ako to v konečnom dôsledku potvrdzujú aj prepisy z Gorily. Tie nehovoria o nejakom excese. Sú len ilustráciou širších a dlhodobých trendov. Zavedenie jedného volebného obvodu pre celú Slovensku republiku bolo v čase jeho schválenia vládou Vladimíra Mečiara predmetom ostrej kritiky zo strany spojeného „ľudového frontu“ anti-mečiarovcov. Od vtedy sa vymenilo niekoľko garnitúr, žiadna ale neskôr už toto usporiadanie nespochybnila ani nezmenila. Možný dôvod je, že jeden volebný obvod zvyšuje úlohu marketingu a reklamy a znižuje úlohu samotných kandidátov a regionálnych lídrov. Strane stačí na zvolenie niekoľko kľúčových mien, sloganov a dostatok peňazí na centrálne riadenú mediálnu reklamu. Tá je ale čoraz drahšia a presadiť svoj tovar (politickú stranu) je čoraz náročnejšie na zdroje. Asi ani najväčší idealista neverí, že peniaze z utajených privátnych zdrojov nehrajú vo voľbách kľúčovú úlohu. Jednotlivci a strany bez dostatočného finančného zabezpečenia sú v „slobodných“ voľbách bez väčších šancí. To vedie k niekoľkým trendom. V prvom rade je to závislosť od sponzorov, ktorí sa stávajú mašinériou na generovanie peňazí. Spisy Gorila nám ilustrujú, kto dáva peniaze na kampane a čo za ne dostáva späť. Sme v začarovanom kruhu, kde na to, aby ste boli zvolení, potrebujete peniaze a peniaze nedostanete, ak niekomu niečo po svojom zvolení nebudete garantovať.
Aká je teda vlastne miera legitimity systému, kde voľby slúžia iba na prerozdelenie hlasov, ktoré tvoria relatívnu vyjednávaciu pozíciu politických obchodníkov s národným majetkom? Je skutočne našou občianskou povinnosťou a prejavom občianskej zrelosti chodiť k voľbám, keď je jasné, že krajina nie je nič viac ako spoločnosť s ručením obmedzeným a s akciami na doručiteľa? Môžeme ušetriť. Stačí, keď si rovno povieme, že sa vždy 15. decembra zíde valné zhromaždenie a podľa aktuálneho stavu vlastníctva akcií na doručiteľa vyberie vedenie Slovenskej republiky s.r.o. To sa ako každý dobrý manažment bude snažiť o znižovanie nákladov spoločnosti a generovanie zisku pre svojich akcionárov. Na jednej strane vytváraním príležitostí pre biznis ako privatizácia zdravotníctva, či štátne mega-zákazky na diaľnice. Na strane druhej odbúravaním sociálnych výdavkov štátu na sociálne transfery a zdravotníctvo, minimalizovaním dane z príjmov pre bohatých a firmy a zvyšovaním daní pre väčšinu menej majetných (napríklad cez DPH). Koniec koncov sa to systematicky deje už roky. Za všetkým sú gauneri slobody z VPN a Občanského fóra z r. 1989.
Hrst osobních vzpomínek na Václava Havla, ale nejenom na něho Daniel Strož 3.1.2012
Rozhovor s Danielem Strožem, exilovým vydavatelem Havlových her, zaznamenal Karel Sýs Sledoval jsem skutečně všechno, co se v posledních týdnech událo v médiích kolem úmrtí Václava Havla. Nenašel jsem ale
nikde jediné vyjádření od tebe. A ani o tobě se nikdo nezmínil slovem, přestože přece musí být známo, že jsi byl kdysi s Havlem v poměrně čilém styku a v Mnichově vydal tiskem několik jeho divadelních her. Můžeš mi k tomu něco říct? No, nejspíš jsem asi se svou „trochou do mlýna“ k Havlově osobě vyčkával, až přijdeš ty, s tímhle rozhovorem… Ale teď už úplně vážně: Já jsem také sledoval onen mediální humbuk, bylo to snad až znásilňování veřejného mínění! Skutečně hrůza. Napřed se – a to je v této zemi dávnou tradicí – k Havlovu úmrtí vyslovovali lidé, kteří s ním za jeho života nic do činění neměli anebo se k němu v minulém režimu stavěli i zády. Pak teprve s odstupem hodin následovala skupinka z těch, kteří mu byli opravdu blízcí a zůstávají ještě naživu.
Já jsem nikdy žádným
Havlovým kamarádem nebyl, spíš v osmdesátých letech po určitý čas a jenom do určité míry jeho sympatizantem. A to až do doby, než mě jako člověk a poté i v roli prezidenta, zklamal. Pozůstatkem toho tehdejšího několikaletého vzájemného kontaktu zůstávají mnou tři knižně vydané jeho divadelní hry. Tím myslím v mém nakladatelství Obrys/Kontur-PmD. Byly to Largo desolato, Pokoušení a Asanace. Všechny mezi lety 1985 až 1988. Abych ale odpověděl na celou tvou otázku: Není tomu tak, že by se o mně v souvislosti s Havlem v těchto dnech vůbec nikdo nezmiňoval! V Lidových novinách zveřejnil pohotový Petr Zídek rozsáhlou recenzi nedlouho před Havlovou smrtí
vydané publikace, sestavené z dopisů, které si vyměňovali Václav Havel s Vilémem Prečanem (V. Havel – V. Prečan: Korespondence 1983-1989. Vydalo Československé dokumentační středisko v Praze – pozn. aut.). Recenzent zaznamenává, že v knize lze nalézt i „řadu kritických poznámek o osobách, s nimiž Havel i Prečan spolupracovali, např. o Erazimu Kohákovi, Jánu Mlynárikovi, Danielu Strožovi, Petru Uhlovi, Františku Janouchovi…“ atd. Takže přece jenom cosi… Jak jsi to myslel s tím, že je tu tradicí, aby nad rakví význačného člověka hovořili lidé, kteří s ním za jeho života nebyli v souznění, nebo k němu byli dokonce nepřátelští? To snad ví v tomto státě opravdu každý, že Havel a Klaus si nebyli sympatičtí, že spolu nevycházeli a velmi často si odporovali. Přesto teď prezident Klaus nad svým předchůdcem Havlem ronil pomyslné slzy, které nemohly být jiné než krokodýlí. Podobně tomu bylo ve čtyřiadevadesátém roce při pohřbu Karla Kryla. Tam skutečností znalí pozůstalí museli snášet výlevy Ivana Medka, kterého Karel z hloubi duše nenáviděl. Medkovi přece také kromě jiných morálních poklesků vyčítal jeho údajné americké agentství. – A mimochodem: Na Krylův pohřeb se Havel nedostavil, což asi bylo správné, trápilo ho zřejmě nečisté svědomí. Mohli bychom jít ale třeba i hlouběji do historie, k pohřbům Gottwalda, Zápotockého… Ty si na ta léta pamatuješ?
Jak by ne! Pamatuju si už pohřeb prezidenta Edvarda Beneše, stáli jsme s maminkou v davu na nábřeží, někde poblíž kavárny Slavie. Bylo mi pět let a ten pláč a vzlykot lidí se mi vryl do paměti. Loučili se s ním vlastně jako s pokračovatelem Masarykovým, kterým on vůbec nebyl. Také prezidenta Klementa Gottwalda ve třiapadesátém roce lidi spontánně oplakávali a myslím si, že chvíli předtím truchlili dokonce o něco víc, když přišla zpráva o úmrtí generalissima J. V. Stalina. Vyhlašovalo se to nepřetržitě městskými tlampači a mnozí Pražané přitom propadali davové hysterii, ženy na ulici i omdlévaly. Byl jsem z toho jako kluk dost vyjevený. A oficiální řečníci ho vynášeli jako nějakého boha, aby ho – v podstatě titíž – zanedlouho zase zavrhli. Množství slzí teklo taky při pohřbu prezidenta Antonína Zápotockého. Dneska se o něm píše už pouze v souvislosti se zatajením tehdejší měnové reformy, ale proč se s ním dojatí občané v ulicích i jeho političtí souputníci loučili jako by snad patřil rovnou do jejich rodin, o tom se zarytě mlčí. Nepochybuji, že i v těch dobách, o kterých teď mluvím, existovali zrovna jako dnes jedinci, jimž pohřby státníků neříkaly nic, prostě k těm událostem byli lhostejní. Dát veřejně najevo svou lhostejnost, nebo dokonce snad – nedej bože – jakési opovržení, za takové jednání hrozily tvrdé postihy. V současné české demokracii, jíž se zdejší režim zaklíná, tomu ovšem není o moc jinak. Trestá se tu pro změnu tím, že se zruší internetové stránky seskupení,
která odmítají za Havla tesknit, smažou se negativní postoje jednotlivců na webu a veškerá ostatní masová média unisono veřejnosti lživě vnucují, že „národ“ stojí pevně sevřen jako jeden muž za Havlovou rakví. Ve skutečnosti nejde ovšem o nic jiného, než o výraz pověstného českého sklonu k manipulacím. Toho sklonu, který též zabraňuje vyváženému pohledu na vlastní současnost, neřeknu-li potom na dějiny. Dovedu si představit, že by Havel ze svého teatrálního pohřbu, kdyby to šlo, načerpal téma na novou absurdní divadelní hru. Ta by se možná mohla nazývat Truchlení anebo Pohřbívání. Měl bych se teď asi zeptat, v čem tě Havel „jako člověk a prezident zklamal“, jak jsi říkal na počátku, nebo proč si myslíš, že ho „trápilo nečisté svědomí“, že nešel na pohřeb Krylovi. Ale k tomu se jistě dostaneme později. Chtěl bych napřed vědět, jak ses k Havlovi vlastně dostal, co tě přimělo vydávat jeho hry v nakladatelství, které se věnovalo téměř výlučně poezii. Tady, prosím, zadrž! V mém mnichovském nakladatelství Obrys/Kontur-PmD jsem se nevěnoval výlučně veršům, to jsou pozdější tuzemské fámy. Vycházely tam i jiné literární žánry. Kupříkladu prózy Ivana Binara, Jana Herbena, Maxe Mannheimera, Vlastimila Třešňáka anebo dokonce i romány pro mládež Jaroslava Foglara. O ty si psali nejenom mládenci a dívky z tehdejšího Československa, ale třeba právě i Václav Havel, zpěvák Pavel Bobek nebo Miloslav Šimek a další lidé známých jmen, na která si teď v rychlosti
nevzpomenu… Knihy ode mne dostávali samozřejmě zadarmo. Takže promiň. Vraťme se ale k položené otázce… Co se týče Havla, musím předeslat, že byl v sedmdesátých a ještě počátkem osmdesátých let osobou, kterou československý politický exil nijak neupřednostňoval. U jeho levicové, ale ani pravicové části neměl žádnou zvláštní důvěru a tím pádem ani oporu. Ti pravicoví mu – hlavně pak po vzniku Charty 77 – vyčítali, že je prakticky beze zbytku obklopen reformními komunisty z roku 1968, levicoví zase buržoazní původ a kolaboraci s nacisty jeho rodinných příslušníků. A všem těm postarším osvíceným exulantským pánům dohromady pak vadily Havlovy styky s podivnými, z jejich pohledu bezprizornými živly, slučujícími se v tzv. undergroundu. Někdy na rozhraní let 1979-80 mě Jiří Pelikán, s jehož Čs. socialistickou opozicí jsem volně spolupracoval, upozornil na existenci Dokumentačního střediska v Hannoveru. Vysvětlil mi, že tam historik Vilém Prečan soustřeďuje veškerou domácí samizdatovou produkci, která se do Německa pašuje přes hranice z ČSSR. A požádal mě přitom, jestli bych tyhle věci nepřebíral v mnichovském bytě dalšího historika Karla Kaplana. Slíbil jsem to příteli Pelikánovi a od té doby vypravoval za pomoci jednoho svého spolupracovníka na Prečanovu hannoverskou adresu desítky balíků. Odvážel
jsem je ve svém autě a platil za ně poštovné ze svého. Trvalo to tak po určitý čas, ale mělo to pro mě i jednu přednost: S Prečanovým souhlasem jsem si mohl ze samizdatových svazků vybírat, co mi bylo libo. Takhle v mém nakladatelství začala vycházet tiskem básnická díla, jako třeba Seifertův Deštník z Piccadilly, nebo Šiktancův Český orloj… O povolení k tisku a honorářové záležitosti se staral zčásti Prečan, ale hlavně profesor František Janouch, šéf Nadace Charty 77 ve Stockholmu, který spoustu těch knižních titulů i finančně dotoval. V exilových knihách mnohých samizdatových autorů, kteří přece jenom nebyli tak odvážní, jak se tvářili po převratu, se používalo formulky „vychází bez vědomí autora“, čímž se mělo předejít jejich postihu. Během doby mne někteří autoři oslovovali už také přímo – kupříkladu Jaromír Hořec, nebo Jaromír Šavrda – a těm jsem pak vyplácel honoráře prostřednictvím firmy Alimex, která zařizovala, že peníze, tedy tuzexové poukázky, jim docházely poštou rovnou do domu. Podrobnosti o mé spolupráci s Janouchem si může zainteresovaný čtenář vyhledat v publikaci Václav Havel, František Janouch: Korespondence 1978-2001. (Vydalo nakladatelství Akropolis, Praha 2007 – pozn. aut.). S návrhem, abych vydal hru Václava Havla, přišel Vilém Prečan. To už jsme si spolu více méně pravidelně telefonovali, vyměňovali poštu. Zhruba na podzim 1984 mi nabídl Havlovo Largo desolato s tím, že „panu Václavovi“ se
moje knižní produkce velmi zamlouvá, především také kvůli tomu, že v ní texty vycházejí bezchybně a knihy v ní mají profesionální úpravu. – No, a mně se zase naopak zamlouval manuskript Larga, proto jsem jej k vydání bez dlouhých cavyků přijal. Netušil jsem tenkrát ještě, že Havel tu hru už předtím nabízel Josefu Škvoreckému, který mi později k tomu rádoby bezelstně napsal: „Díky, Dane, že jsi tu Havlovu věc vzal na sebe. My už jsme doteď vydali Havlovy hry z let 1970-1976 a také jeho Dopisy Olze, takže máme docela přehavlováno.“ Largo desolato, jak vím, vyšlo u tebe v roce 1985 a ty to zdůvodňuješ tak, že se ti text líbil. To je mi poněkud málo. Navíc jsi někde popisoval, jak ses rozlítil, když ještě těsně před distribucí knihy přetiskl celou hru Pavel Tigrid ve Svědectví. To tě od další spolupráce s Havlem neodradilo? Neodradilo, věřil jsem Havlovi i Prečanovi, kteří se dušovali, že s tím nemají nic společného. Že se Tigrid nějakým jim neznámým způsobem neautorizovaného opisu Larga zmocnil, čili zcizil jej a autor nestačil dost rychle zareagovat. Tigrid byl pro exil poměrně záhadnou figurou a dost si tuhle imidž o sobě i pěstoval. Říkalo se mu „agent všech rozvědek“ a nějaké férové jednání se od něho nedalo očekávat. Sám Havel o Tigridovi v dopisech nemíval zvlášť dobré mínění, hlavně také kvůli jeho odlišnému politickému směřování. Havel totiž platil za levičáka, nesčíslněkrát to o sobě zdůrazňoval. O to víc mě potom po převratu překvapilo, že si Tigrida vzal k
sobě na Hrad a umožnil mu „vypracovat se“ dokonce až do postu ministra kultury. Předhazuješ mně, že ke hře nedodávám víc, než „líbila se mi“. Tak já to tady poněkud rozvedu: Ke čtení divadelních her jsem měl totiž kladný vztah už od nejútlejšího mládí. Asi tak zhruba od deseti let. Nejenže jsem vlastnil třeba souborné vydání her Voskovce a Wericha, ale bylo mi dáno přelouskat i nejrůznější další hry, klasické i moderní, neboť jsme v Praze bydleli v sousedství nakladatelství hudebnin a divadelních libret, odkud mi dávali zdarma ode všeho, co jsem – jak se říká – unesl. Miloval jsem tohle čtení, jitřilo až neskutečně mou fantazii, mnohé kusy jsem si v duchu často i inscenoval. Vilém Prečan pochopitelně nemohl tušit, že se svým nápadem padl na člověka, který má k divadelnictví takový přístup. Zatímco Tigridovi tenkrát jeho pirátský kousek, kterým mně coby vydavateli hry uškodil, prošel zcela hladce, na mne se obrátil jistý pan Klaus Juncker, který byl Havlovým literárním agentem v nakladatelství Rowohlt Verlag v Hamburku. Nějak se nemohl smířit s tím, že Largo desolato vydávám a dodnes mám pocit, že ze mne chtěl vytřískat nějaké peníze. Vyjednával jsem s ním dost ostře, spor ale nakonec vyřešili Havel s Prečanem. A když pak knižní Largo bylo venku, obdržel jsem slova díkůvzdání nejen od Havla, ale i od Junckera, jenž přiznával, že v jeho německém nakladatelství by se hře v tištěné podobě nemohla věnovat taková péče. Z toho pak nějak automaticky vyplynulo, že
jsem byl požádán i o vydání dalších her. Bylo to Pokoušení a poněkud již slabší Asanace. Z tvého vyprávění jsem vyrozuměl, že jsi byl s Havlem v písemném styku, hlavně tedy nejspíš prostřednictvím Viléma Prečana. Poznal ses vůbec s Havlem osobně? Prečan byl po léta prostředníkem, přes něhož mi docházela převážná většina Havlovy pašované pošty z Československa. Některé dopisy mi však přicházely i dalšími utajovanými kanály. Nejenom ty od Havla, ale i od jiných disidentských tvůrců. Teprve mnohem později, když se už domácí politická situace rozvolňovala, přišla na řadu také regulérní pošta, ale hlavně se hojně využívalo telefonu. Od Havla jsem obdržel číslo jeho domácí telefonní linky a přibližný rozvrh časů, kdy mám z Mnichova do Prahy volat. Přes telefon jsme s Havlem udělali například korektury Asanace, trvalo to asi hodinu.
Tenhle telefonát jsem
tehdy s jeho vědomím z technických důvodů nahrával, a tu kazetu uchovávám samozřejmě do dneška. Promiň, že tě přerušuju, ale napadlo mě, že musíš mít za ta desetiletí spousty zajímavých dokumentů v archivu… Tak to mám tedy opravdu. Určitě je to několik tisíc dopisů, mnohdy od význačných osobností, k nimž naposledy přibyly i ty, s nimiž jsem spolupracoval v Evropském parlamentu. Havel tenkrát pod svůj podpis v dopisu ještě nekreslil srdíčko, ale dával tam takové dětské razítko zobrazující
psíka s kostí. Mám ale třeba i takové kuriozity, jako je vysušený list ginkga z posvátného stromu Vontů, ten od asijských Foglarových nadšenců. Anebo originální sadu ručně vyráběných pohlednic kolážisty Jiřího Koláře, které mi s nejrůznějšími přípisy posílal z Paříže. Také spoustu Krylem rýpaných linorytů. A protože jsem už ve věku, kdy je zapotřebí zauvažovat co s tím vším, rozhodl jsem, že všechno uložím v archivu Bavorské státní bibliotéky v Mnichově, společně s veškerými vlastními knihami a písemnostmi, a také kompletní sadou těch knih, které jsem kdy vydal. Pro tuhle zemi totiž nic z toho nemá cenu, propadla se do kulturního barbarství, k němuž lze jen ztěžka hledat obdobu. Je to z velké části taktéž jedna z Havlových „zásluh“. Vraťme se zpět k tvým osobním setkáním s Václavem Havlem. Kolik jich vlastně bylo a jak probíhala? Zrekapituluju to tak nějak popořádku, jak se ta setkání postupně uskutečňovala. Vůbec poprvé jsme se tedy s Havlem osobně setkali na schodišti pražského Špalíčku, kde sídlilo Občanské fórum. Do Prahy jsme s manželkou přijeli dva dny po vánočních svátcích 1989 a písničkář Jiří Dědeček nás ubytoval na Václavském náměstí, v hotelu Evropa. Chtěl se mi tím, jak tvrdil, revanšovat za přenocování v Mnichově, kam za mnou v létě 1989 přijel se svou ženou Terezou Brdečkovou a odvděčit za knihu, kterou jsem mu předtím vydal. Z hotelové recepce jsem pak hned odpoledne telefonoval k Havlovým do bytu a sluchátko vzala
paní Olga, která mě okamžitě po hlase poznala. Vyzvala mě, abych přišel rovnou k nim, ačkoliv je prý všechno poněkud ve zmatku. To, čeho jsem byl pak u Havlů svědkem, mě docela zviklalo: Nepředstavitelná mačkanice lidí, asi „revolucionářů“, mezi nimi spousta zahraničních novinářů a všude kolem mraky cigaretového dýmu, lahví a sklenic tvrdého alkoholu. Po skříních, na gauči poházené celé štůčky bankovek v nejrůznějších měnách. Když jsem v té tlačenici paní Olgu konečně našel, řekla mi, že Václav mezitím odešel
do Špalíčku. Vrátil jsem se tedy
zpět a potkal se s ním na těch schodech, jak jsem říkal, protože už zas někam odcházel. Havel byl očividně vystresovaný, a když jsem mu předával pár výtisků nejnovějšího čísla Obrysu, exilového časopisu, který jsem tehdy vydával, ušklíbl se nad svou fotografií na obálce, která se mu očividně nezamlouvala. Na to mě přímo vyzval, abych se nějak rychle rozhodl, co chci po svém návratu dělat, protože prý na tom všem, co se událo, mám spoustu zásluh. Odpověděl jsem vyhýbavě, to také proto, že jsem ještě žádný návrat neplánoval a rozloučili jsme se s přáním do Nového roku. Druhé naše setkání následovalo hned za pouhých několik dnů. To Havel už coby čerstvě zvolený prezident ČSSR, na jejíž socialistickou ústavu přísahal, odletěl se svým doprovodem na první zahraniční návštěvu. K údivu mnoha československých občanů to bylo však do
Německa a hlavně před tím, než by byl navštívil Bratislavu. Napřed vedla jeho cesta do Bonnu a odtud do Mnichova, kam ho následovala opět celá německá vládní garnitura včetně tehdejšího kancléře Kohla a prezidenta von Weizsäckera. Byl jsem na ten mnichovský slavnostní akt přizván a zažil při něm další velký šok, tentokrát z bezbřehého politického diletantismu nejenom ovšem Havla, ale doslova všech jeho přítomných druhů: Čalfy, Dienstbiera, Kocába, Vondry, ale i Uhla a také ostatních, na jejichž jména si už nevzpomínám. Ve srovnání s německými politickými profesionály se mi tam jevili jako smečka nějakých vinárenských flamendrů. Sympatická mi byla jen spisovatelka Eda Kriseová, která zastávala úlohu jakési Havlovy našeptávačky a podstrkovačky taháků, aby vůbec věděl, co má přítomným novinářům odpovídat. Během následného slavnostního přípitku mě pak Václav Havel rozjařeně oslovil „jé, můj pan nakladatel je tu taky“ a zajímal se opětně o to, čemu se chci do budoucna věnovat, když už nebude zapotřebí vydávat exilovou literaturu. Vzápětí mi navrhl, abych, až budu v Praze, neprodleně zašel na Hrad za výtvarníkem Joskou Skalníkem, jeho tehdejším důvěrníkem a poradil se s ním o podrobnostech. Dal jsem se v ten podvečer pak ještě do krátkého hovoru s Jiřím Dienstbierem. Vzal jsem ho za loket a odvedl k velikému oknu vyšňořeného sálu. Venku na chodníku postávala dost hlučná skupina slovenských separatistů, oddělená ulicí od davu nadšených
československých krajanů, provolávajících Havlovi slávu. Ti Slováci měli na transparentech hesla, požadující rozdělení státu. Dienstbier je pár vteřin pozoroval a pak se ke mně obrátil a řekl: „Jen přes naše mrtvoly, jinak ne.“ A já už jenom špitnul: „Bude průser, Havel měl přece jenom jet v první řadě na Slovensko.“ Využil jsi Havlovy tehdejší nabídky a zašel za Skalníkem na Hrad? Ale ano, zvědavost zvítězila! Byl jsem tam potom dokonce několikrát. Vysedával jsem se Skalníkem a myslím, že také s Jiřím Křižanem, ale i s jinými… Jejich jména už nevím. K ničemu konkrétnímu to ovšem nevedlo. Připadalo mi, že Hrad okupují jacísi zastydlí hippíci, z nichž nikdo nevěděl a snad ani netoužil vědět, co má být dál. A ani je to nijak nezajímalo. Vychutnávali si prostě jenom svou hvězdnou chvíli a dávali si přitom důkladně do nosu. Hlavně alkohol. Na Hradě prostě panoval vyložený bordel… Ve stejnou dobu jako já na Hrad také pravidelně docházel Pavel Tigrid. Míjeli jsme se spolu občas na chodbách a ke všemu ještě bydleli ve stejném hotelu. Ten hotel se jmenoval Budovatel, dnes je z toho, myslím, nějaká herna s nočním pajzlem, což považuju pro dnešek za příznačné. Tam jsme na sebe s Tigridem naráželi navíc ještě ve výtahu, ale i u snídaně. Vídávali jsme
se v tom krátkém čase tolikrát, jako nikdy předtím během mých dvaceti exilových let. Pokračujme s těmi setkáními… Ke třetímu vzájemnému setkání došlo při předpremiéře Larga desolata v Divadle Na Zábradlí buď koncem roku 1990, nebo začátkem 1991, teď už to nevím přesně. Havel mě tam vzal kamsi stranou a vynadal mi, že jsem podstoupil tiskové předlohy všech tří jeho her Karlu Srpovi a Joskovi Skalníkovi, kteří je vydali v jednom svazku. Upozornil mě, že ta kniha vyšla v závratně vysokém nákladu, a že z toho ani jeden z nás dvou neuvidíme jedinou korunu. Namítl jsem, že ta fotosazba byla mnou poskytnuta bezúplatně, a to poté, co mě oba ti pánové ujistili, že jednají s jeho vědomím. A že jsem jim důvěřoval, protože v případě Skalníka se jedná vlastně o jeho osobního tajemníka. Havel s mou odpovědí ale nebyl spokojen, zabrumlal pouze cosi v tom smyslu, abych nic podobného do budoucna už nedělal. Než dojdu k svému poslednímu setkání s Václavem Havlem, chtěl bych ještě, než na to zapomenu, připojit několik postřehů z té pražské předpremiéry. Něco k té atmosféře, která tenkrát v tom divadle panovala… Tak prosím, jen povídej!
Hlediště bylo zaplněné k prasknutí, takže někteří návštěvníci, ačkoli vpuštění do divadla, zůstávali ve foyeru a u baru. Čili hru ani neviděli. A ti, co ji mohli sledovat, zažili si představení neuvěřitelného patolízalství, jaké je možné jen v těchto končinách. Herci – mezi nimi Bartoška, Preissová, Přeučil, Dlouhý – své role až úděsně přehrávali a plazili se skoro po jevišti, zatímco diváctvo složené z Havlových blízkých přátel i donedávna vyložených nepřátel reagovalo na každý i nejdrobnější štěk doslova frenetickým potleskem. A pakliže někde nereagovalo zrovna dostatečně, vztyčil se pokaždé Jiří Kodet, který seděl uprostřed hlediště a výkřiky „bravo, bravo“ diváky k dalšímu potlesku vybízel. Někdy i poznámkami, které vyznívaly dost obhrouble. Také mně se dostalo za to, že jsem dost silně netleskal, několika štulců od divačky, která seděla za mnou. Vzpomínám na tu událost nyní záměrně a právě v souvislosti s Havlovým pohřbem. Takže nyní přijde setkání s Havlem v pořadí čtvrté. Nepletu se? Nepleteš, počítáš správně. Poslední moje setkání s Havlem se odehrálo na jaře 1993, krátce po jeho znovuzvolení prezidentem pahýlu, který zbyl z původní společné republiky Čechů, Moravanů a Slováků. Stalo se tak v Bonnu, kam si Havel pravděpodobně vyrazil pro nějakou novou radu svého velkého přítele, prezidenta von Weizsäckera. Odpoledne pak probíhal slavnostní program na bonnském velvyslanectví, z minulých dob
pojmenovávaném „bunkr“. Pro jeho masivní architekturu z betonu. Přijeli jsme tam s manželkou na výslovnou žádost Jiřího Gruši, který teď už jen půlce té budovy – z jedné strany na štangli trčela česká a z druhé slovenská vlajka – tou dobou šéfoval. Tady už šel pan prezident ke mně na odstup, protože mu nevoněla kritika, kterou jsem v tisku zveřejňoval na jeho adresu. Odmítl dokonce podepsat i jednu jeho vlastní knížku, podstrčenou mi jakousi přítomnou dámou, která si netroufla ho o to sama požádat. Trapnou situaci ale vyřešil Gruša a já jsem si pak šel chvilku povídat s paní Olgou, která se zdála být nějaká nesvá a svěřovala se mi s některými dost soukromými příčinami jejich manželského rozkolu. Pohoštění na ambasádě bylo už v plném proudu, když se znenadání v hale objevila nejméně dvacetičlenná skupina sudeťáků, poskládaná z postarších mužů a žen. Obklopili okamžitě prezidenta a jeden přes druhého mu vyjadřovali vděk za to, co pro ně udělal a jistě ještě udělá. Gruša se postavil za Havla a do ucha mu to všechno překládal. Pak nastala ta nejtrapnější fáze, na kterou nezapomenu do konce života: Někteří z těch lidí poklekali na zem a líbali mu ruce! Právě vzniklá samostatná Česká republika v nich asi vzbuzovala naději, že bude něčím jako protektorát Böhmen und Mähren. Otočil jsem se překvapeně k Olze Havlové a vyčetl z jejího pohledu, že jí to nebylo vhod. Mnou to ale
otřáslo natolik, že jsem s Havlem a jeho politickými čachry nechtěl mít definitivně už nic společného. Říkal jsi, že tou dobou už vycházely tvé články, ve kterých se objevovala Havlova kritika. Já o tom samozřejmě vím, pracovali jsme spolu, ale přibliž to čtenářům. Víš co, zestručním to trochu, a to se dá jenom básní. Takhle zněla jedna, kterou jsem zrovna tenkrát publikoval: Snad půjde dřív, než zhyne země, / kterou si vybral ke svým hrátkám. / Ve které zasel hnusu sémě, / a k NATO vehnal syny matkám. // Snad půjde dřív, než napadne ho / dát ještě víc milostí vrahům. / A než z života vylhaného / podlehne ohavnějším svodům. – A tak dále, ještě to pokračovalo. Také Kryl svými písňovými texty kritizoval tu „havlárnu“ a upadl kvůli tomu v nemilost. Tím, že mu Havel nepřišel na pohřeb, prokázal jenom, že si svých poklesků byl vědom. Že dobře cítil, do jaké míry propadl svodům politické moci, kterou si hodlal udržet za každou cenu. Dokonce se o ni bál a začal se i zbavovat svých potenciálních konkurentů. Při zemi ho držela jenom jeho manželka Olga, která mu často oponovala. Škoda, že odešla tak brzo. Havla bych přirovnal k jakémusi zpupnému puberťákovi, který rodičům dělá naschvály, protože se k němu nezachovají pokaždé úplně tak, jak by si představoval. Mluvíval sice o pravdě, ale často lhal. Kupříkladu už od začátku v tom, že chtěl být
prezidentem jen na přechodné období, ale šlo mu ve skutečnosti pouze o to, aby vyšaltoval Dubčeka. Adoroval lásku, ale sám ve vztahu podváděl, kde jenom mohl. Říkal, že ho restituce nezajímají, ale docílil skrze ně miliardového majetku. A jestliže z jeho úst vyšlo slovo o míru, vzápětí je pokazil souhlasem s „humanitárním bombardováním“ Srbů. A podporou Bushových válek. Anebo také podporou dalajlámy, přestože tím škodil obchodování s Čínou. Nemíním tu rozvádět všechno, v čem si protiřečil, snad jenom ještě připomenu jednu lež, kterou o sobě mohl vyvrátit: Neonemocněl totiž v kriminálu. Svůj těžký zápal plic si uhnal počátkem září 1989, když silně opilý, kdesi u Havlíčkova Brodu spadl do hlubokého potoka, v němž málem utonul. Ještě bych od tebe závěrem chtěl slyšet, co bys lidem doporučoval ke čtení, aby si o Havlovi mohli udělat obrázek oproštěný od těch všech publikovaných blábolů posledních dnů. Co by to tedy podle tebe mělo být? Rozhodně žádné Havlovo filozofování! V první řadě jeho Dopisy Olze, v nichž se čtenář od samotného autora dozví, jak se žilo v kriminále minulého režimu prominentnímu vězňovi. Dále potom oba soubory Havlovy korespondence, tedy té s Prečanem a Janouchem, o kterých jsem už mluvil. Jde v nich v podstatě také zároveň i o souhrn dnes už nemanipulovatelných Havlových názorů, tak jak se lety
vyvíjely a proměňovaly. Osobně mi v té Prečanově publikaci vadí jen to, že mě tam jakýsi šmoula, který je autorem doslovu, označuje za emigranta, ačkoliv se on sám o pár odstavců nad tím mudrlantsky pokouší vysvětlit rozdíl mezi výrazy exulant a emigrant. Vpravdě hloupá neznalost! Každopádně – a to bez jakéhokoli přehánění – by si měli lidé přečíst Indiánský běh Terezy Boučkové, jinak dcery Pavla Kohouta, který je, ač jde o beletristické zpracování, poměrně věrným záznamem ze života disentu. Kdo je tím indiánem, bez problému čtenář ihned pozná a navíc jsou tu i pikanterie z Havlova bohatého milostného života, kterých jsem se při našem povídání z piety vyhýbal.
No, a jako poslední knížku
bych doporučil text divadelní hry, tentokrát ale mé vlastní, s názvem Pohroužení, anebo když se u nás režim mění. Tady je Havel pro změnu Princátkem a hra se pokouší sarkastickým humorem postihnout zmatečné zákulisí listopadového převratu 1989. (Rozhovor se uskutečnil v prosinci 2011)
++++++++++++++++++++++++++++
Cena prežitia Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostane. Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len informovaný optimista. Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického
poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk. Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore povedali, že Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes? Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo skutočných príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností. Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva? Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu
emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich – je jasné, že musí nasledovať kríza. Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte budeme musieť uťahovať opasky? Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá ešte roky možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov. Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou, najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu? Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh do Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom, že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko disponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami. To je prvá zásadná rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej spotrebe za každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou, že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov - je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na zmenu životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A keďže všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme populárne termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne
účtovníctvo za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu budúcnosť. Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe, najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky... Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia. Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné na techniku - napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny. Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú, aby 20 percent subkontraktov bolo čínskej proveniencie a ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si, že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90 percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40 percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi výrobcami. Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a o čiernej ekonomike... Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov, nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej, drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľa OSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým problém vyrieši. Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do
daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev peňazí? V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďže to všetko už dávno nie je riešiteľné na národnej úrovni? Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom. Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny? Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent. Okamžite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie, vodu a základné potraviny približne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok profesor Ján Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí. V tejto rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie. Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete. Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho každodenného slovníka slovo kríza? Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku,
deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve percentá, Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a Francúzska. Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako vyčísliť? Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne. Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto sumu k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť na vysokej politickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita, ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú hovoriť. Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého systému? Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo si želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho? Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli... Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď nespadne, udrží sa, je schopný a tiež nepotrebuje dôchodok... Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové alebo nie?
Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 až 60 miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, že pomer deväť na deväť je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať. Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi... Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie. Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len hrozbou pre budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku. Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval
Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny, ktorými bude prechádzať? Zrejme je to pre nás už bezpredmetné. Prečo? Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén. Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú? Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny, transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt
21. storočia - sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy Jedna línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň - Bratislava - Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov. Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent stúpne o 400 percent. Prečo až takýto prudký vzostup? Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil. Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice? Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol
eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii. Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov tak ako doteraz... Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá správa – anglická iniciatíva podporená Francúzskom a Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku 2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20 percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia také "bohaté" krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru štrukturálnych fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na 20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať diaľnice. Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko, bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro? Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom myšlienky. Musím však povedať aj to, že najväčším sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur. Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150 miliárd. Všetci od začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré sú ekonomicky značne asymetrické. V peknom
počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria sa prejavila naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 – 20 percent, alebo po druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť. Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania? Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred kolapsom, že to neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ, budú musieť z eurozóny odísť. Lenže to nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo! Bývalý druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na návrat koruny... Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia,
je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi. Keď používame menu, týkajúcu sa väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v dobrom slova zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa ako slovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda USA po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej populácie, pretože tá už nijaké nemá. George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho počínanie úspešné? Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môže aj taký na prvý pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o všetko. Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva, je to minimálne podozrivé. Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho cítenia globálnych finančných žralokov? Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev,
preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou "piatich vlajok", ktorá znamená, že nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, že majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívne organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o charite a altruizme, iste nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú každý rok rozvojovým krajinám milodar 32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to približne rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu... Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás čaká najbližšie roky? Prežijeme? Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako hlúposť na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný. Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes len 10 metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe, buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až 15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej žiť. Kam to celé povedie? To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude. Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho,
treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto spoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti. Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme? Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, že stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy. ++++++++++++++++++++++++++++ Na požiadanie D. Machalu, podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov Vám posielame dva dokumenty týkajúce sa chorého nápadu pomenovať v Bratislave časť dunajského nábrežia, pri Eurovee, po Václavovi Havlovi. Pokiaľ môžete rozošlite tieto dokumenty ďalej.
VYHLÁSENIE slovenskej inteligencie na stretnutí Matice slovenskej 13.1. 2012 Nábrežie generála Štefánika v Bratislave Každé historické obdobie má svojich hrdinov. Ale popri nich sa zjavujú aj náhodní proroci a samozvaní exegéti – vykladači dejín. Jeden z takýchto, ktorý sa do slovenských dejín zapísal len ako držiteľ dáždnika, prichádza s návrhom na pomenovanie nábrežia pri Eurovee v hlavnom meste SR Bratislave pri rieke Dunaj, ktorá je popri Tatrách určujúcim symbolom pre budovanie slovenského vlastenectva. Slovensko si
čoskoro pripomenie 20. výročie štátnej samostatnosti, preto rozhodne potrebujeme, aby sa v slobodnej vlasti uvážlivo, kriticky a s láskou budovalo vlastné historické vedomie. Slovensko má povinnosť vyzdvihovať najskôr také osobnosti a hrdinov, ktorí pre našu vlasť vykonali jedinečné skutky. Nechceme žiť v predklone pred cudzími, keď máme deficit úcty k vlastným! Táto tendencia „nadšených, iniciatívnych, nekritických obdivovateľov“, ktorí bez verejnej diskusie a bez konsenzu z momentálného „očarenia“ presadzujú vlastné nápady, už priniesla vo vedomí ľudí veľké škody a večne rozdeľuje občiansku spoločnosť. Preto žiadame, aby sa postupovalo tak, aby každé pomenovanie významného miesta prijímala celá slovenská spoločnosť s porozumením, s úctou a najmä v zhode. Pritom nikomu nebránime, aby sa v Bratislave našla ulica, ktorá by uspokojila obdivovateľov nedávno zosnulého. Dlhodobé výskumy za posledných 20. rokov opakovane dokazujú, že sú to najmä postavy A. Bernoláka, Ľ. Štúra, M. R. Štefánika, A. Hlinku a A. Dubčeka, ktoré majú v národe
vysoký kredit a úctu. Je preto logické, že ak pri Eurovee stojí socha generála Milana R. Štefánika, ktorú tu odhalili pri 90. výročí Pittsburskej dohody (2008), aby sme nábrežie pri Dunaji pomenovali Nábrežie generála Štefánika! Tak nám velí naša zodpovednosť občanov SR pred dejinami aj pred výchovou mladej generácie Slovákov k vlastenectvu!
Bratislava 13. 1. 2012 Podpísali: docent PhDr Jozef Darmo DrSc., ThDr. Ján Košiar, Drahoslav Machala podpredseda SSS, spisovateľ, prof. Augustín Marián Húska ekonóm, Ján Smolec publicista, Ignác Juruš katolícky kňaz, PhDr. Anton Hrnko historik, Anton Semeš jazykovedec, Ing. Július Binder člen Prezídia MS, Libuša Klučková Matica slovenská, Diana Žuffová Matica slovenská, Miroslav Žuffa právnik. Mária Michálková Matica slovenská, Ing. Pavol Delinga generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Stanislav Májek architekt, profesor Imrich Sedlák literárny historik, člen
výboru MS, Eva Kristínová, herečka, Matica slovenská, Peter Mulík, tajomník MS, RNDr. Jozef Kollár podnikateľ, Jozef Mižák člen výboru MS Košice, Ján Eštok správca Matice slovenskej Michalovce, Ľudovít Števko publicista, Peter Valo spisovateľ, prof. Ján Kačala DrSc. jazykovedec, Jozef Šimonovič herec, Jaroslav Rezník spisovateľ, Jozef Šucha publicista, Oto Balogh publicista, profesorka Emília Hrabovec ekonómka, Jozef Lukáč ekonóm, Milan Vároš spisovateľ, prof. Jaroslav Chovanec CSc, ústavný právnik, JUDr. Marián Gešper tajomník Matice slovenskej, PaeDr. Jana Krížová PhD, riaditeľka Domu MS v Banskej Bystrici, Ing. Branislav Husár člen výboru MS Zvolen, Mgr. Pavol Madura člen výboru Matice slovenskej, Ing. Alena Rezková Dom MS v Lučenci, Ing. Zlatica Halková členka výbor MS a riaditeľka Domu MS v Rožňave, Ján Sokol emeritný arcibiskup, metropolita Slovenska, Jaroslav Švihorík technický riaditeľ, básnik, PhDr. Elena Šebová psychologička, Dušan Mikolaj spisovateľ, Július
Handžárik publicista, JUDr. Milan Janičina predseda Panslovanskej únie, JUDr. Fedor Lajda podpredseda Pansolovanskej únie; Kamil Haťapka, člen Slovenského olympijského výboru, exposlanec NR SR, Pavol Fábry Matica slovenská Košice, ++++++++++++++++++++++++++++
PROSBA Vážení priatelia! Exminister kultúry Ladislav Snopko (1990), ktorý sa do povedomia zapísal iba tým, že držal nad prezidentom Václavom Havlom parazól (dáždnik) prišiel s návrhom, aby sa nábrežie slovenskej rieky v hlavnom meste SR v Bratislave pomenovalo ako Nábrežie Václava Havla. Tento servílny človek chce zase, podobne ako to boli pri soche prezidenta Masaryka vnútiť slovenskému hlavnému mestu svoju vôľu. Na stretnutí slovenskej inteligencie na pôde Matice slovenskej sme vydali Vyhlásenie Nábrežie generála Štefánika. Posielame Vám text vyhlásenia, a prosím Vás, aby ste skúsili napísať nasledujúci text a poslať ho primátorovi hl. mesta SR Milanovi Ftáčnikovi s vlastným podpisom a adresou. ++++++++++++++++++++++++++++
Text pre primátora Ftáčnika:
Vážený pán primátor doc. Ftáčnik! a miesto
Dátum
Svojím podpisom podporujem, aby sa nábrežie pri rieke Dunaj, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave pomenovalo po slovenskom vlastencovi Nábrežie generála Štefánika, keďže tam Spoločnosť MRS v spolupráci s Doprastavom a vládou SR roku 2008 pri 90. výročí podpisu Pittburskej dohody (1918) odhalili Pamätník generála M.R. Štefánika. –––––––––– meno, priezvisko, adresa, podpis. Adresa: Doc. RNDr. Milan Ftáčnik Kancelária primátora Primaciálne námestie č. 1 814 99 Bratislava
Dobrý deň prajem všetkým, ktorým záleží na čistote nášho jazyka. Dovolím si pár poznámok. Je to len naša chyba, že ideme týmto smerom. Kedysi na všetko dohliadal jazykový ústav, ale vtedy bola len jedna stanica v rádiu i televízii. Spomínam si, keď K. Polák v prenose použil nesprávne slovo, na druhý deň ráno v jazykovej poznámke sa uviedlo správne a o týždeň pri ďalšom prenose p. Polák pojem vysvetlil (proťajšok-náprotivok). Bolo to dobré aj pre nás, menej jazykovo podkutých. Žiaľ, dnes je tých "médií" toľko, že sa toto ustriehnuť nedá a mám pocit, že to funguje len ako čítanie na čas, bez správnej
výslovnosti. Najmä sa strácajú naše "tradičné písmená": mäkké ľ a ô, akoby neexistovali čiarky, bodky, je to len chŕlenie slov. Spomínam si na moju pani učiteľku v 1. ľudovej: "hovoríme nahlas, zreteľne a pomaly". Žiaľ, ani tie slovné spojenia, ktoré "naši" používajú, nie sú veľmi vhodné. Je na smiech, keď "moderátori" akoby naschvál, vyberajú "celebrity" ženského rodu, aby ich priezviská mohli neprechyľovať. Výnimkou sú vari už len komentátori športovej redakcie STV, event. D. Gabáni, teda staršia generácia... Ako úsmevný príklad by som uviedol: ak môže byť "album Jany Kirschner" potom by sme mohli povedať aj "šou Daniela Krajcer" - a nech si láme hlavu kto chce, či je to šou ženy, alebo muža. Ak neprechyľujeme, nemusíme už ani skloňovať, veď tá angličtina to nepozná. Rozmohlo sa napr. v športe: "v 3 zápasoch v rade", na JOJke vylepšené "po sebe" atď. A ani Ľ. Štúr by asi nemal radosť z reklamy na jeho pamätnú mincu... A len tak mimochodom: na začiatku článku, prvá veta: "V ostatných rokoch..." Tu by som použil radšej výraz "v posledných rokoch", pretože sú to dve rovnocenné slová a slovo "ostatných" môže zvádzať k vysvetľovaniu, že ide o roky, ktoré sú ostatné, okrem niektorých konktrétnych rokov. Myslím si, že už to bolo kedysi dávno v jazykovej poznámke SRo vysvetľované, napriek tomu sa v poslednom období opäť snažíme používať slovo "ostatný,-á,-é" a často mi to pripadá nie príliš vhodné, akoby až nasilu. S pozdravom a želaním úspešnej obhajoby nášho vyspelého jazyka P.
++++++++++++++++++++++++++++ Boj proti anglicizmom, alebo lexikálna obroda slovenčiny 17. január 2012 (Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie) www.pansu.sk V ostatných rokoch je slovenčina neustále bombardovaná novými cudzími slovami, predovšetkým z angličtiny. Mnohé anglicizmy ani len gramaticky nezapadajú do štruktúry nášho jazyka. Ako by ste napríklad vyskloňovali slovo talkshow? Alebo vytvorte množné číslo tohto anglicizmu. Asi by ste sa veľmi natrápili a napokon aj výsledný tvar by asi neznel bohvieako. Slovotvorba z vlastných, slovenských zdrojov skľavela a oveľa viac sa preberá ako sa vytvára. Ja ako hrdý vlastenec som
presvedčený, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať, slovenčina sa stane nepekným a sprzneným jazykom. V prvom rade si treba uvedomiť pozadie a príčinu preberania anglicizmov do temer všetkých jazykov, slovenčinu nevynímajúc. Imperializmus USA je jediným dôvodom prenikania anglicizmov do ostatných jazykov a v neposlednom rade si treba uvedomiť skutočnosť, že vďaka imperializmu a rozpínavosti USA, nepretržite zanikajú mnohé jazyky, ktoré sa amerikanizácii nedokázali ubrániť. Pre imperializmus USA je príznačná rozpínavosť na politickej, vojenskej, ekonomickej, kultúrnej a v neposlednom rade jazykovej úrovni. Dejiny ľudstva nám ukazujú, že takzvaná „lingua franca“ je výsledkom rozpínavosti a agresivity nejakého národa, či národného spoločenstva. Typickým príkladom sú Rimania, ktorí sa rozpínali, zotročovali iné národy a výsledkom tohoto agresívneho imperializmu je stredoveká lingua franca – latinčina. Povedané jednoducho, agresivita a rozpínavosť Rimanov spôsobila, že latinizmy začali prenikať do temer všetkých európskych jazykov. Dnes sú pre nás, Slovákov, latinizmy tak vžité, že nám pripadajú úplne „normálne“. Rimania mnohé slová preberali od Grékov a prostredníctvom latinčiny sa do európskych jazykov dostali mnohopočetné grécizmy. Jazyková čistota však nie je len o národnej hrdosti, lež taktiež o prehľadnosti a zrozumiteľnosti slov. Napríklad väčšina Slovákov nevie, čo si má predstaviť pod pojmom „angiológia“. Ak však poviete „cievoslovie“, takmer každý sa dovtípi, že ide o náuku, vedu o cievach. Platí to najmä o cudzoslovnom názvosloví v rôznych oblastiach vedy, ktoré svojou tvárnosťou veľmi pripomína argot, čiže utajený jazyk, zrozumiteľný iba úzkemu okruhu ľudí. Okrem prvku zrozumiteľnosti a významovej priehľadnosti, pre priemerne vzdelaného Slováka sú cudzie slová taktiež úzko späté so snobizmom. Cudzie slová majú väčšiu prestíž a tak nadužívajú cudzie slová, aby ukázali akí sú buď vzdelaní (platí to najmä o latinizmoch a grécizmoch – Nechcem to klasifikovať ako benevolentné počínanie, ale z globálneho aspektu ide
o principiálne bazírovanie charakteru humánneho kompromisu ☺), alebo moderní, idúc s dobou, nakoľko chcú byť „in“. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o angličtinu, ktorá je „in“ a „mrte coolová“. No málokto si uvedomuje, že vyššia prestíž cudzích slov je dôsledok ovládania, vraždenia, zotročovania, útlaku, spoločenskej nespravodlivosti a rozpínavosti na všetkých úrovniach. Ďalší vplyv angličtiny na súčasnú slovenčinu sa však neodzrkadľuje iba na rovine lexiky, či vetnej skladby. Jeden z najzávažnejších deslavizujúcich vplyvov angličtiny na slovenčinu je taktiež uprednostňovanie cudzích slov, na ktoré máme slovenské ekvivalenty, pričom sa pred nástupom amerikanizácie zvykli častejšie používať domáce, slovenské slová. Pochopiteľne, že najviac je tento jav šírený masmédiami a zatiaľčo predtým bol používanejší napr. „vývoz“, dnes sa uprednostňuje „export“. To, čo bolo voľakedy „priehľadné“, dnes je „transparentné“, atď. Ako ďalší príklad uvediem latinské názvy mesiacov v slovenčine. S výnimkou Ruska, väčšina slovanských národov, ktoré mali v stredoveku svoj vlastný, svojbytný a zvrchovaný štát, si zachovala pôvodné slovanské názvy mesiacov. A opäť sme sa dostali k imperializmu, rozpínavosti a útlaku. Žeby samé náhody? My Slováci sme boli pod jarmom poroby maďarského národa temer 1000 rokov a tak boli pôvodné slovenké názvy mesiacov vytlačené latinskými, ktoré si osvojili naši maďarskí utláčatelia rovnako, ako si osvojili mnohopočetné slavizmy, keď prišli staromaďarské kmene v 9. storočí do strednej Európy. Mnohokrát sa mylne dôvodí, že sa uprednostňujú cudzie slová, pretože sú kratšie, majúce menej slabík. Ako príklad uvediem slangový jednoslabičný anglicizmus „comp“, namiesto spisovného ekvivalentu „počítač“. V obrátenom garde to však neplatí a uprednostňujú sa cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci výraz. Ako príklad možno uviesť: Elektrina – mluno Chémia – lučba Tachometer – rýchlomer
Karburátor – splynovač Transparentný – priehľadný Lokomotíva – rušeň Aktuálny – časový Agresívny – útočný Ako možno vidieť, horeuvedený dôvod uprednostňovania cudzích slov je mylný, zavádzajúci a smiešny, nakoľko sa častejšie používajú cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci ekvivalent. Tendenciu prepiateho skracovania slov má v súčasnosti predovšetkým angličtina. Môžem uviesť zopár príkladov: „prep“ namiesto „prepare“, „sec“ namiesto „second“, „rep“, namiesto „repetition“, no a Anglosasom navidomoči nestačí skracovanie slov vo veľkom a tak skracujú aj krstné mena : „Al“ namiesto „Albert“, „Val“ namiesto „Valentin“, „Greg“ namiesto „Gregory“ a pod. Jeden môj ruský známy, žijúci mnoho rokov v Amerike mi povedal, že „Americans are lazy to pronounce longer words – Američania sú leniví vyslovovať dlhšie slová“. Mnoho jazykovedcov sa domnieva, že ak bude tento trend skracovania slov v angličtine pokračovať, angličtina sa stane podobná reči pravekých ľudí. Ak si človek uvedomí tieto skutočnosti, jazyková čistota mu viac nepripadá ako prejav číreho rodoľubstva a vlastenectva. Horeuvedené skutočnosti jasne a zrozumiteľne poukazujú na potrebu jazykového lexikálneho purizmu. V prípade, že sa stotožňujete s mojím hľadiskom a chcete sa o celej problematike dozvedieť viac a stiahnuť si aktuálny Puristický slovník Slovenského jazyka, ktorý sa neustále dynamicky rozvíja, navštívte túto webovú stránku: http://nss.sk/slovenska-jazykovacistota Maroš Krajčovič, člen Panslovanskej únie ++++++++++++++++++++++++++++ V ziadnom pripade nesuhlasim z nazorom pana Krajcovica, kde obvinuje americky imperializmus z anglikanizacie Slovenskej reci.V
tomto pripade sa musime obvinovat v prvom rade sami seba. Po druhe nasich predstavitelov, ktori nekladu doraz na vychovu nasej mladeze a ucit ich aj k narodnej hrdosti, Mozno tuna a v pripade priamo od Americanov, ako oni si vychovavaju svoje deti v duchu americkeho nacionalizmu.Pre Americana slovo nacionalista znamena hrdost iba pre Slovakov to je spinave slovo.A prave tu je ten pes zakopany nie je to americky imperializmuz, ale nasa slovenska nizkost a nedostatok narodnej hrdosti. Namiesto obvinovania niekoho alebo niecoho nezaskodilo by aj trochu " MEA CULPA MEA CULPA" .Ucit sa anglicku rec je dobra vec, lebo kolko reci vies tolko raz si clovek prislovie hovori, ale nie tak ako sa to na Slovensku robi a neni to ani slovencina ani anglicky.Ja osobne uz zijem skoro pol storocia vonku a taky problen nemam. Vsetko zalezi na jednotlivcovi je to nasa chyba a nikoho ineho.Pisanim takychto uvach ako tato si iba robime vo svete hanbu a neprispieva to k spolocnemu dobru.Vratme krize znovu do skol a zacat ucit deti trosku aj narodnemu citeniu. S uctou Jozef Janek.
++++++++++++++++++++++++++++ > By vycedili vraha ciernu krv za hanobenie mojej krasavice. > > Asi takto by sa vyjadril basnik, ak by pocuval radio, konverzaciu > dnesnych tzv. inteligentov hlavne mestach z toho nevynimajuc ani > > studentov a vobec mladych ludi, ktori pouzivaju tolko anglickych slov, > > ze to uz ani slovencina neni napr: Ja so sa relaxoval a som sa > pozeral na > > tinejdzerov ako exersajzovali za doprovodu lidrov.Je to sice nic > nove,lebo nasi Americky Slovaci takto rozpravali uz pred vyse sto > rokmi. > > Robili to nie z frajestva ako teraz na slovensku, ale z nedostatku > vzdelania a z posobenia okolia, lebo po slovensky uz zabudli a > anglicky este nevedeli. Preto sa tymto uboziakom da odpustit, lebo to > bola nevyhnutnost, cim sa ohradia dnes na slovensku?. Ja som
tomu dal > meno dusevne > > malorolnictvo na nic ine si teraz spomenut nemozem. Pred takmer > pred pol storocim, ked som prisiel do Ameriky som navstivil moju > tetku > > Nakatovu v Bethlehem Pennylvanii a ona cela rada ze som prisiel > mi pekne po slovensky povedala, tak ako vy teraz tam doma,povedala > > toto:Dzovi ic do bizmentu vacovac talavidzin ja veznem tvojeho suida a > odnesiem do klinera a ked sa vratim od klinera ta ci ukazem moju > > staro-krajovu piceru. Ja som sa zacervenal oci mi z hlavy isli > vypadnut a tetka zistila, ze nieco neni v kostolnom poriadku a mi > hovori: > > Len jestidej si prisol zo stareho kraju a uz nevies po slovensky? > Az po rokoch ked uz som sa naucil po anglicky som porozumel co > > tetka sa snazila povedat. Tetka mi povedala aby som isiel do >suterenu > > pozerat televizor a ona mi odnesie oblek do cistiarni a ked > > sa vrati ta mi ukaze fotky zo stareho kraju,Presne tak ako teraz > na slovensku, teraz uz sice viem po anglicky, ale aj tak by som > > potreboval prekladatela, lebo tie anglicke slova tak donivocite, > ze tomu nerozumeju, len ti ktorych som uz vyssie pomenoval dusevni > > malorolnici. Ze vraj teraz je taky TREND ved to je tiez > anglicke slovo ci nie? Pred madarizaciou to miesali latinske slova, > aby tzv. > > inteligenti sa odlisovali od nasich ludi. Potom spinili nasu
> rec madarcinou napr: Idzem do varosa po orvosa bo se mi dzecko > > zbedegovalo, nuz a teraz sa relaksujeme z nasima lidrami cez >weekendy. > > Co pride > po tomto blazonstve?
++++++++++++++++++++++++++++ > Jozef Janek > > > Mna z tisic ciest len jedna cesta laka, > co vedie domov, v krajinu otrokov, > do diery krvaveho vlkolaka, > kde z laskou cistou, laskou hlbokou > > > ma moja biela otrokyna caka > jak bohatiera s pomstou divokov > a nie viac pokoreneho uboziaka, > rozplakaneho chabo do okov. > > > Tou cestou pojdem, no nepridem prv, > kym hnev, nimz srdce vrie a hori lice, > co zasadol, sta mrak do mladych brv, > > > nevlejem v holubicie statisice, > by vycedili vraha ciernu krv, > za hanobenie mojej krasavice.
Anglikanizácia slovenčiny je súčasťou e plazivej deštrukcie slovenskej národnej identity. O tom je príspevok mladého člena
Výrok dňa pre predčasné voľby: "Voliť stranu skorumpovaných hajzlov len preto, že si zakrúžkujem pár statočných, je ako jesť “hovno”, lebo v ňom ostali hrozienka".
++++++++++++++++++++++++++++ Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov http://www.ivo.sk/6689/sk/aktuality/slovenskajusticia-ocami-verejnosti-odbornikov-asudcov?utm_source=mailing_sk&utm_content=6689&utm_cam paign=20120120 Výsledky výskumného projektu Inštitútu pre verejné otázky.
++++++++++++++++++++++++++++ V znamení arogancie moci (Pravda, 19. januára 2012) To:
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160nazory3-nazory3/649-v-znameni-arogancie-mocipomlena-politika http://nazory.pravda.sk/v-znameni-arogancie-moci-080/sk-nana.asp?c=A120119_155829_sk-nana_p58
V znamení arogancie moci Sedieť na lavici obžalovaných a počúvať oprávnenú kritiku musí byť viac ako trápne. Najmä pre ostrieľaného politika a zapáleného futbalistu, ktorý je zvyknutý kopať loptu (občas aj protivníka) na zápasoch s dvojtretinovou prevahou vlastného publika.
Ak vôbec mal maďarský premiér Viktor Orbán pri verejnej rozprave s poslancami Európskeho parlamentu nejakú šancu dať gól, tak iba vlastný. Šikovne sa však tomu vyhol. Podstatou jeho zmenenej taktiky bolo mäkuško sa prispôsobiť, pokloniť sa sile a aspoň navonok sa podriadiť vôli rozhodcu. Inou otázkou je, ako si to potom v domácej šatni s chlapcami bude vysvetľovať. Veď aj kapitulácia sa môže vykladať ako nevyhnutná súčasť stratégie. V Štrasburgu sa v rámci diskusie skrotený útočník síce snažil problémy so súčasnou svojskou maďarskou demokraciou do maximálne možnej miery bagatelizovať, ale zato prisľúbil v mene spolupráce a hľadania konsenzu rýchlo ich vyriešiť. Zdá sa, že si konečne uvedomil: bez takého prísľubu by ďalej ani nemohol snívať o finančnej pomoci Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Nemajme pritom ilúzie, Orbána do tejto polohy nedostali presvedčivé argumenty či silné slová, ale výlučne hroziaca červená karta. Niet sa teda čo čudovať, že maďarského premiéra počas rozpravy s europoslancami charakterizovali chápavý pohľad, súčinný postoj a obchádzanie diskusie o konkrétnostiach. O tvrdých výhradách proti politike týkajúcich sa základných demokratických práv hovoril ako o ľahko zrovnateľných technických detailoch, pri ktorých postačia drobné kozmetické úpravy. So všeobecnou kritikou to mal ešte jednoduchšie, odbavil ju poukazovaním na to, že vlastne ide len o ideologickú polemiku a rôznorodosť v chápaní základných európskych
hodnôt. Takéto lacné riešenia a výhovorky očividne uspokojili iba ideových spojencov Orbánovho Fideszu z frakcie ľudovcov (aj to nie všetkých), pre ktorých je zrejme prijateľná aj kvázidemokratická politika a samovláda s odbúraním všetkých kontrolných mechanizmov. V krízovej situácii blízkej bankrotu, do ktorej fideszovská ústavná väčšina dostala Maďarsko, nepomôže osvedčená taktika „najlepšou obranou je útok”. Márne sa Orbán pokúša zvaliť všetku zodpovednosť za svoje hrubé chyby na iných, najmä na predchádzajúce vlády socialistov. Krajinu pod hrozbu finančného krachu viedol on, nehovoriac o hádam ešte nebezpečnejšom strašidle, o problémoch pri rešpektovaní princípov demokracie, slobody a pluralizmu. Premiér sa síce naďalej snaží populisticky vystupovať v mene všetkých Maďarov ako ochranca národa, ale právne konanie Bruselu voči Maďarsku vôbec nie je mierené proti krajine ako takej, tobôž nie proti jej občanom, ale vyslovene proti pomýlenej politike terajšej vlády. Väčšina europoslancov vážne pochybuje o tom, či nová maďarská ústava je v súlade so základnými princípmi EÚ a pokladá za ohrozenú najmä nezávislosť centrálnej banky, súdnictva a médií. Zďaleka nejde iba o problémy s právnymi normami, ale o ich zlého ducha, celkovú politickú kultúru a každodennú prax, ktorá začína pripomínať Absurdistan. Stačí, ak si pripomenieme zákony so spätnou pôsobnosťou,
zabetónovanie vlastných ľudí na všetkých dôležitých postov, viazanie rúk budúcich vlád neodôvodnene dvojtretinovými zákonmi... Vládnuca elita všetky podobné abnormálne riešenia vnucuje ľuďom ako čosi úplne normálne. V Maďarsku dnes zúri arogancia moci. Povzbudení zlými príkladmi a možnosťou nasadenia autokracie nielen vo veľkom, ale aj v malom rodia sa tisíce miestnych Orbánov. Pritom podľa toho najväčšieho vezíra - Viktora „to, čo sa deje v našej krajine, je vzrušujúci proces obnovy”. Nuž, vzrušujúci ako pre koho.
VYHLÁSENIE slovenskej inteligencie na stretnutí Matice slovenskej 13.1. 2012 NábreŃie generála Štefánika v Bratislave Každé historické obdobie má svojich hrdinov. Ale popri nich sa zjavujú aj náhodní proroci a samozvaní exegéti – vykladači dejín. Jeden z takýchto, ktorý sa do slovenských dejín zapísal len ako držiteľ dáždnika, prichádza s návrhom na pomenovanie nábrežia pri Eurovee v hlavnom meste SR Bratislave pri rieke Dunaj, ktorá je popri Tatrách určujúcim symbolom pre budovanie slovenského vlastenectva. Slovensko si čoskoro pripomenie 20. výročie štátnej samostatnosti, preto rozhodne potrebujeme, aby sa v slobodnej vlasti uvážlivo, kriticky a s láskou budovalo vlastné historické vedomie. Slovensko má povinnosť vyzdvihovať najskôr
také osobnosti a hrdinov, ktorí pre našu vlasť vykonali jedinečné skutky. Nechceme žiť v predklone pred cudzími, keď máme deficit úcty k vlastným! Táto tendencia „nadšených, iniciatívnych, nekritických obdivovateľov“, ktorí bez verejnej diskusie a bez konsenzu z momentálného „očarenia“ presadzujú vlastné nápady, už priniesla vo vedomí ľudí veľké škody a večne rozdeľuje občiansku spoločnosť. Preto žiadame, aby sa postupovalo tak, aby každé pomenovanie významného miesta prijímala celá slovenská spoločnosť s porozumením, s úctou a najmä v zhode. Pritom nikomu nebránime, aby sa v Bratislave našla ulica, ktorá by uspokojila obdivovateľov nedávno zosnulého. Dlhodobé výskumy za posledných 20. rokov opakovane dokazujú, že sú to najmä postavy A. Bernoláka, Ľ. Štúra, M. R. Štefánika, A. Hlinku a A. Dubčeka, ktoré majú v národe vysoký kredit a úctu. Je preto logické, že ak pri Eurovee stojí socha generála Milana R. Štefánika, ktorú tu odhalili pri 90. výročí Pittsburskej dohody (2008), aby sme nábrežie pri Dunaji pomenovali Nábrežie generála Štefánika! Tak nám velí naša zodpovednosť občanov SR pred dejinami aj pred výchovou mladej generácie Slovákov k vlastenectvu! Bratislava 13. 1. 2012 Podpísali: docent PhDr Jozef Darmo DrSc., ThDr. Ján Košiar, Drahoslav Machala podpredseda SSS, spisovateľ, prof. Augustín Marián Húska ekonóm, Ján Smolec publicista, Ignác Juruš katolícky kňaz, PhDr. Anton Hrnko historik, Anton Semeš jazykovedec, Ing. Július Binder člen Prezídia MS, Libuša Klučková
Matica slovenská, Diana łuffová Matica slovenská, Miroslav łuffa právnik. Mária Michálková Matica slovenská, Ing. Pavol Delinga generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Stanislav Májek architekt, profesor Imrich Sedlák literárny historik, člen výboru MS, Eva Kristínová, herečka, Matica slovenská, Peter Mulík, tajomník MS, RNDr. Jozef Kollár podnikateľ, Jozef MiŃák člen výboru MS Košice, Ján Eštok správca Matice slovenskej Michalovce, Ľudovít Števko publicista, Peter Valo spisovateľ, prof. Ján Kačala DrSc. jazykovedec, Jozef Šimonovič herec, Jaroslav Rezník spisovateľ, Jozef Šucha publicista, Oto Balogh publicista, profesorka Emília Hrabovec ekonómka, Jozef Lukáč ekonóm, Milan Vároš spisovateľ, prof. Jaroslav Chovanec CSc, ústavný právnik, JUDr. Marián Gešper tajomník Matice slovenskej, PaeDr. Jana KríŃová PhD, riaditeľka Domu MS v Banskej Bystrici, Ing. Branislav Husár člen výboru MS Zvolen, Mgr. Pavol Madura člen výboru Matice slovenskej, Ing. Alena Rezková Dom MS v Lučenci, Ing. Zlatica Halková členka výbor MS a riaditeľka Domu MS v Rožňave, Ján Sokol emeritný arcibiskup, metropolita Slovenska, Jaroslav Švihorík technický riaditeľ, básnik, PhDr. Elena Šebová psychologička, Dušan Mikolaj spisovateľ, Július HandŃárik publicista, JUDr. Milan Janičina predseda Panslovanskej únie, JUDr. Fedor Lajda podpredseda Pansolovanskej únie; Kamil Haťapka, člen Slovenského olympijského výboru, exposlanec NR SR, Pavol Fábry Matica slovenská Košice.
++++++++++++++++++++++++++++
++++++++++++++++++++++++++++ http://lsnspp.6f.sk/michalany.php
Na rozhodnutie prešovského súdu majú v Šarišských Michaľanoch doplatiť deti poctivo pracujúcich rodičov ++++++++++++++++++++++++++++ Romka v praci http://www.youtube.com/watch?v=bl5-iCI-u3M&feature=related
++++++++++++++++++++++++++++ Prečítaj si dobové noviny!- perfektne (Vieš v aký deň v týždni si sa narodil?) Priatelia, kliknite na odkaz a dostane sa do archívu pre českú literatúru a pod. a môžete si prečítať noviny zo dňa, kedy ste sa narodili :) zaujímavé veci sa diali :))) http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo ++++++++++++++++++++++++++++ Odporucam vam precitat vsetky dokumenty ktore najdete na tomto linku. Je to velmi netradicne proti tomu ako nam svet prezentuju
dnesne media. Az na to ze tu nevinia za vsetko USA, ale Velku Britaniu, ktorej je USA len nastrojom. Nuz ktovie. J http://www.cecaust.com.au/
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.30-days.net/muslims/muslims-in/oceania/australiasydney/
++++++++++++++++++++++++++++ Znovu Toto je konecne ten spravny lekarsky recept na srdcove choroby https://docs.google.com/leaf?id=0BhNObXMVmitODJmMzI0MzYtOWI3ZS00MTYxLTgyOGQ tOWFlYTk3NzFhZmRh&hl=cs...dneska
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.hemmy.net/2006/06/19/top-10-hybrid-animals/ http://messybeast.com/genetics/hybrid-cats.htm Posielam vam tieto dva linky, pretoze mam zaujem o zvierata. Zaujimalo by ma ci aj na Slovensku v zoo maju hybridne zvierata, napriklad krizence medzi ladovym medvedom a tatranskym medvedom? Alebo nasim rysom a povedzme africkym gepardom? Samozrejme na to mi nemusite odpvedat, je to len taky vedlajsi zaujem od vtedy co som v zoo v Canbere videl Ligere, obrovske zvierata.
J ++++++++++++++++++++++++++++ Bieda prosperity a zúfalstvo ducha 9. januára 2012 (Príspevok do Stálej konferencie *Panslovanskej únie) www.pansu.sk Tak by som nazval to, čo sa v ekonomickom svete odohráva dnes. Explózia ziskov finančných špekulantov poslala na ulicu desiatky tisíc ľudí a stovky tisíc do demonštrácií. Pozornejší občan si už všimol, že signály z finančných trhov majú prednosť pred signálmi z trhov tovarov a služieb; inflácia nie je
zaujímavá! Ľudia sa musia rozhodnúť štrajkovať za svoje základné práva. Nedávno sme to zažili s lekármi a teraz sú na rade železničiari. Pamätáme sa aj na štrajk autodopravcov. Makléri na burzách neštrajkujú. Ale zlé signály prichádzajú aj z trhov tovarov a služieb – ceny mnohých tovarov v roku 2011 vzrástli oproti roku 2010. Signály z finančných trhov sa netýkajú blahobytu ich zamestnancov. Prečo by aj, veď ich mzdy sú násobne väčšie. Signály z nich však musia vlády riešiť podľa možnosti promptne, a ak nie, dostanú zhoršený rating. Aj manažéri podnikov radšej maximalizujú zisky ako podiely na trhu a potrebujú vysokú cenu pre svoje akcie. Ich osobná cena sa stále viac viaže na cenu ich akcií ako na cenu ľudskej práce. Zmena je zvlášť zreteľná v bankovníctve, o čom písal už G. Soros vo svoje knihe Kríza globálneho kapitalizmu. Tam píše, že bankové akcie sa predávajú za niekoľkonásobok svojej účtovnej hodnoty. Vo významných ekonomikách sveta bol jasný trend a to, že domácnosti svoje bohatstvo investovali do akcií. Ale obdobne je to s penzijným fondmi. Iba spomeniem, že v USA 38% bohatstva domácností a 56 % bohatstva penzijných fondov v roku 2002 investovali do akcií. Vlastníci akcií sa cítia bohatí, ale čo poľnohospodárstvo a iné odvetvia ako školstvo, zdravotníctvo, a to už nehovorím veda. Veda, zvlášť ekonomická, vôbec nemá peniaze na vedecké operácie a to vysvetlenie fungovania ekonomiky, na overenie a prognózu. Nepoznáme aké zákony fungujú na finančných trhoch. V dôsledku podfinancovania ani nebudeme vedieť. Zúfalstvo vedy vo „vedomostnej ekonomike“, ako ju volajú kontaminovaní ekonómovia. Totiž na pochopenie ako fungujú trhy a čo je makroekonomický vývoj potrebujeme novú paradigmu. Musíme doplniť koncepciu rovnováhy, lebo na finančných trhoch sa jasne ukázala nestabilita, na nich nie je rovnováha. Masa peňazí, slepá ulička prekliatia, má explozívny vývoj o čom hovorí rast peňažných agregátov. Trhoví fundamentalisti, pliaga dnešnej doby, to akoby nevideli. Akosi sa ignorujú funkcie peňazí – slúžia ako účtovná jednotka, sú prostriedkom výmeny a prostriedkom uchovania hodnoty. Zdá sa, že dnes sú peniaze moc a moc môže
byť konečným účelom peňazí. Úvaha, že peniaze by mali slúžiť ako základná hodnota v ekonomike sa dnes odsúva, ako sa odsúva aj morálka a etika. Dominantnou hodnotou v súčasnom kapitalizme je získavanie peňazí. Ale tie sa dajú nahromadiť aj iným spôsobom ako prácou (konkurenciou), teda nekalo, ako u nás už 20 rokov. Stačí si prečítať Gorilu. Trhoví fundamentalisti si akosi nevšimli, že trh sa oproti dobe Smitha rapídne zmenil. Je doba, keď už nehovoríme iba o zlyhaniach trhu, ale aj o zlyhaniach politiky (za vlády p. Mečiara, za vlády p. Dzurindu, za vlády p. Radičovej, ako kauza Gbely, kauza priemyselnej banky, kauza platinové sitká, kauza daňové riaditeľstvo, predaj emisií, kauza skupinka, dvakrát pád vlády,…). Ukázali sa ako stranopodporné. Zato riadenie ekonomiky ukazuje na zúfalstvo ducha vládcov. Zlyhanie politiky považujem za oveľa závažnejšie a preto radšej zvyknem hovoriť nie o zlyhaniach ale o sklamaniach zbožňovaného trhového mechanizmu. Hovorím to aj preto, že trhový mechanizmus a motivácia na dosiahnutie zisku prenikli aj do aktivít, ktoré mu logicky neprináležia. Organizácie a orgány zdravotnej starostlivosti (ministerstvo, nemocnice, poisťovne,..) sa nemajú starať o záchranu životov, poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale sú tu zato aby mali zisky. Školy nie sú tu zato aby vychovávali a vzdelávali, ale aby vytvárali zisky. Ba sa ukazuje, že cieľom podnikov nie je vytvárať tovary a služby a zamestnanosť – zamestnávať ľudí, ale aby mali zisky. Ropné a banské spoločnosti sa nemusia starať o životné prostredie, ale aby vyrábali zisky. Tvrdím, že zlyhania politiky sa stali najsilnejšími argumentmi v prospech ešte voľnejšieho pôsobenia trhu; stačí si pozrieť argumentáciu v parlamente. A pritom finančné trhy nie sú stabilné. Hlavné, že George Soros povedal (sa priznal), že „účasť na finančných trhoch uspokojuje moje pravdy“ (spomenutá kniha s. 202). Dnes je schopnosť štátu zabezpečiť blaho občanov vážne narušená schopnosťou kapitálu vyhnúť sa zdaneniu, zaručiť zhoršené podmienky zamestnania a užívať si rukojemníctvo vlády. Finančný alchymisti v nedávnej minulosti „premieňali
menej cenné kovy na zlato“. Im sa to podarilo. Nenásytné dobro. Máme ich zato velebiť? Prof. Jaroslav Husár ++++++++++++++++++++++++++++
Declassified: Top Secret Katyn massacre files published by Russian archives http://www.youtube.com/watch?v=3geeRFnXS-Y Lekár ktory bol vo vysetrovacej komisii ANDREJ ZARNOV[vlastnym nemom MUDr.Frantisek Subik}. > V rade slovenskych velkych osobnosti Andrej Zarnov > Zaujima cestne miesto, ktore nedostal do daru, ale si > ho vydobyl svojim basnickym dielom. Nevyhrieval sa na vyslni > priazne vladnucich rezimov, no predsa dozrel na duchovnu > postavu prvej velkosti a umiestil sa medzi poprednych > tvorcov slovenskej literatury v povojnovych rokov dvoch > svetovych vojen. > Rodom Zahorak z Kuklova, vlastnym meno MUDr. Frantisek > Subik, uz ako gymnazialny student. a p[otom este viac ako > akademik si uvedomoval svoje poslanie budit v narode > sebapovedomie vlastnej totoznosti a dovolavat sa prav > slovenskej samobytnosti.Zoznam jeho povodnej tvorby a jeho > prekladov zhodnotia a maju zhodnotit publikacie s > literarnohistorickym zameranim. Tu sa snazim omedzit iba na > par poznamok na jeho zivotne margo.Nie je lahke plavat proti > prudu a je ovela lahsie dat sa nim unasat. Frantisek Subik > si vyvolil to prve a v nom aj vytrval.Statna cevzura > nedopriala niektorym jeho zbierkam uvidiet svetlo sveta a > dostat sa na knizny trh.Ale nemohla im zabranit vstup do > sukromia, vstup do srdc narodne a krestansky citiacich
> Slovakov. V starorimskych kruhoch sa hovorievalo, ze > "inarmis silent musae", co po slovensky znamena,ze " vo > vrave zbrani muzy micat". Nas basnik Zarnov dokazal aj > moznost opaku. Prave pocas druhej svetovej vojny, ked nad > nasou odcinou > a okolo nej hrmeli zbrane, jeho muza sa rozospievala > silnymi a dojimavymi melodiami, ktore sa na vekyvtlacili do > slovenskej duse.Tie melodie zneli a budu zniet, hoci ich > budu rusit vysielace v sluzbach lze a klamu. > Svojimi prekladmi zo svetovych literatur nam otvoril bohate > pramene krasy a duchovnej energie, ktoru tak potrebujeme > najme v dnesnych casoch, ktore mozno nazvat > apokalyptickymi. >> > > Pocas Slovenskej republiky MUDr. Frantisek Subik bol > patolog na > > Slovensku. > > Po masakre v Katynskych horach MUDr. Subik bol > poziadany aby > > viedol medzinarodnu komisiu patologov na vysetrenie > > masoveho hrobu, kde bolo pochovanych 28 000 polskych > > dostojnikov.Zaver komisie bol rozhodnuty Rusi > zavrazdili > > poliakov.Este aj nies to Rusi zaznavaju.Po vojne US > Kongres > > poziadal MUDr. Subika aby vypovedal na pode > Kongresu,ale > > otazka ako sa tam dostat.Zakladatel Bielej legie Jozef > Vicen > > a jeho prevadzaci > > previezli MUDr. Subika aj z rodinou v noci do Rakuska. >V
> > Rakusku uz ho cakal spolupracovnik Rakusky Dr. Jozef > Mikula, > > ktory odovzdal MUDr.. Subika > > do ruk Americkym organom o mesiac uz MUDr. Subik > vypovedal US > > kongresu, co sa odhralo vtedy V Katyni. Za to,ze > svedcil > > proti Rusom bol MUDr. Subik prenasledovany az do padu > > Sovietskeho zvazu.Pracoval v New Yorku ako patolog a > stale > > pod ochranou americkych tajnych sluzieb.Zil v malej > dedine > > asi 70 km od New yorku
++++++++++++++++++++++++++++ X – 25 VŠELIČO SA NA NÁS VALÍ, CHCEME BYŤ DOKONALÍ A ŽAŤ SAMÉ CHVÁLY, MÁME NA TO ALE SVALY? 1. 1. 2012
Píšem teraz trochu bilančnú úvahu pri príležitosti vydania knihy „Svedectvo času“ vo vydavateľstve Post Scriptum. Zároveň ďakujem počítačovej stránke Priestornet.com za povzbudenie k tomuto vyjadreniu. Stále málo ľudí, aj veľmi slušných a zbožných, si plasticky uvedomuje, nakoľko je dokonalosť, o ktorú sa máme snažiť, pevne previazaná s našou nedokonalosťou, priam synergicky. Samotný pojem dokonalosť by bez rôznych nedokonalostí vlastne stratil zmysel. Je neuveriteľné to množstvo „ortodoxákov“ a svätuškárov bez rozdielu vyznania, pre ktorých je táto triviálna logická operácia nepochopiteľne nezvládnuteľná! Zvlášť paradoxné je to v kresťanstve, kde Kristus zdôrazňuje, že „neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov a úbohých“. Neuvedomujeme si
dostatočne ani to, že aj samotná existencia ľudskej spoločnosti je založená na tom, že sme rôznym spôsobom slabí a nedokonalí a práve preto sa navzájom potrebujeme. Platí to aj v morálke, aj v praktickom živote a nešikovní ľudia, ku ktorým patrím, si to zvlášť vedia oceniť a opísať. Skutočné náboženstvo a opravdivá viera by nám mali byť podnetom, aby sme tento fakt chápali a práve preto vedeli nielen odpúšťať, ale zároveň aj eliminovať tých nanajvýš nepríjemných a v konečnom dôsledku škodiacich perfekcionistov a neúnavných „vrtákov“. Takéto jednostranné posudzovania a správania ma vždy vedeli rozčúliť a jeden čas sa to prejavovalo aj bitkárstvom a rôznymi výtržnosťami. Možno sa to trochu dá ospravedlniť mladosťou a tiež energiou, ktorú som po vynútenom ukončení športovej činnosti nemal kam dávať. K nasmerovaniu na duchovnú sféru ma najprv inšpirovalo 900 náboženských samovrážd v Guayane v roku 1978, ktoré socializmus využil ako argument o všeobecnej škodlivosti náboženstva. Najsilnejším motívom sa ale stalo neuveriteľné mrzačenie histórie ústami učiteľky Brannej prípravy, ktoré ma vyprovokovalo k paródii „Scénka z dneška“, po zverejnení ktorej som už nebol schopný pokračovať v štúdiu na socialistickej alma mater. Málokto z tých teoretickejších mysliteľov si uvedomuje, nakoľko sú práve takéto konkrétne zážitky inšpiráciou k filozofovaniu. Nejde tu teda o nejakú lásku k pravde, ale doslova o „pretrápenie“ sa k určitým vyjadreniam a definíciám. Je to skrátka pasia venovať sa hodnoteniu nárazových a nezvládnuteľných situácií, hoci táto pasia býva niekedy až bolestne intenzívna. Latinské slovo „passio“ znamená nielen utrpenie, ale aj vášeň, záľubu, sebarealizovanie. Cez určitý druh pašií teda prichádzame k produktívnej pasii. Patrí za to vďaka Bohu a jeho zákonom, ktoré nám dávajú takéto možnosti. Končia sa niekedy aj tragédiami, ale tie tiež bývajú poučením pre mnohých ďalších adeptov dokonalosti. Tých silných zážitkov som mal viacero a boli hlavným motívom tvorby. Práve okolo nich sa koncentrujú aj ďalšie, teoretickejšie glosy a úvahy. Spomeniem ešte „Scénku z práce“, kde opisujem takmer mystické prežívania pri obyčajnom zakladaní kníh, scény zo
„Sviečkovej demonštrácie“ v roku 1988 a tiež z Ružomberka v auguste 1990, kde som napísal sedembodové memorandum o nevyhnutnosti vzniku samostatného Slovenska. Z novších motívov je prelomovým zážitok opísaný v B – 36, kde vyzdvihujem kresťanstvo ako základ ľudskej slobody oproti ostatným ideovým a náboženským systémom. Takmer všetky úvahy v takmer päťstostranovej knihe teda nevznikajú ako zámerná tvorba za určitým účelom, ale práve naopak, ako reakcia na prežité skúsenosti a ich kritická a tiež sebakritická reflexia. Pretože „ťažko dokážeme vytiahnuť smietku z oka svojho brata, keď máme brvno vo vlastnom...“ Mnohí ma tak trochu ľutujú, že som skončil ako obyčajný knihovník, doslova chlapec pre všetko. Nepodceňujme však tieto menej výnosné povolania, lebo ich producenti sa pohybujú medzi ľuďmi v nefalšovanom a nepretvarovanom vydaní, čo je pre pochopenie reálneho života neoceniteľné plus. Často ten „papaláš“ a iní „ľudia na úrovni“ vyjdú s pravdou von práve pred tým šoférom, skladníkom, alebo iným sluhom, lebo pred takzvanými rovnocennými by sa všeličo hanbili, alebo aj báli povedať. Ak teda sedíme na katedre, vedeckom ústave, alebo v inej ctihodnej inštitúcii, môže to byť pre tvorivého človeka aj trest, lebo mnohé živé poznatky sa k nemu jednoducho nedostanú. Nikdy som teda žiadne zámery a tvorivé plány nemal, vždy som písal na základe konkrétnych impulzov a vždy som pritom myslel na reálnych ľudí, ktorým by som danou úvahou urobil radosť. Inšpiráciou teda u mňa nebýva „láska k múdrosti“, ale láska a sympatie k živým ľuďom okolo mňa. Veď aj v Biblii sa zdôrazňuje, že „ kto nemiluje človeka, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí.“ Preto tak často používam titul „milí moji“, aj keď oslovujem svojich oponentov a ideových protivníkov.
PAX VOBISCUM!
Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava, gregigregor58@ gmail.com
++++++++++++++++++++++++++++ Nie vsetko sa splnilo......... Vangino proroctvo: Svetoznáma jasnovidka Vanga okrem iných predpovedala smrť princezny Diany a teroristický útok na Svetové obchodné centrum 11. septembra.
Bulharská jasnovidka tvrdí, že svet v roku 2010 zasiahne III. svetová vojna! (Foto: Internet) Proroctvá sa našli až po jej smrti. Globálny konflikt údajne začne pokusom o atentát. Ďalšou príčinou vojny majú byť boje v Indii. Vízie slepej bulharskej veštice prezývanej „Vanga“ vystrašili celý svet. Svetoznáma jasnovidka, ktorá predpovedala smrť princezny Diany ale aj teroristický útok na Svetové obchodné centrum 11. septembra prehlásila, že v roku 2010 nás čaká tretia svetová vojna. Keď boli jej veštby už toľkokrát pravdivé, bude mať pravdu aj teraz. Naozaj môžeme očakávať masové vraždenie, ktoré privedie ľudstvo na pokraj vyhynutia? Vanga, vlastným menom Vangelina Oandeva Dimitrova (* 3. október 1911 Strumica, Macedónsko – † 11. august 1996 Petrich, Bulharsko), bola bulharská nevidiaca veštkyňa, ktorá tiež predpovedala zánik ponorky Kursk, pád Sovietskeho zväzu, katastrofu Černobyľu a podobne.
Vanga predpovedala aj smrť princezny Diany, teroristický útok z 11. septembra a mnoho iných. (Foto: Internet) Pravdou je, že počas socializmu sa tešila úcte najvyšších straníckych predstaviteľov, čo bolo v rozpore s ich materialistickým svetonázorom. Vanga sa tešila veľkej obľube aj bulharskí straníci, ktorí si od nej nechali veštiť napríklad výsledky volieb. Bola oficiálnou štátnou veštkyňou, za čo dokonca poberala riadny plat. Vedecký inštitút, ktorý pred rokmi skúmal jej predpovede jej priznal úspešnosť takmer osemdesiatich percent! Ako je to vôbec možné? Údajne v rannom detstve prežila silnú búrku, pri ktorej prišla o zrak, ale zároveň nadobudla veštecké schopnosti. Mnohé jej veštby nebudili svojho času veľkú dôveru. Tak napríklad o Kursku povedala: Kursk zatopí voda a nikto neprežije. Mnohí si mysleli, že má na mysli mesto Kursk a vysmievali sa tejto veštbe. Takže rovnako ako u Nostradama sa samotná veštba dá úplne objasniť až po danej udalosti. Hoci Vanga priniesla proroctvá až do roku 5078 (Ľudstvo opustí hranice vesmíru) - kedy ľudstvo prejde zásadnými zmenami, začne osídlovať okolité planéty, prekoná niekoľko vojen, zmení sa vnímanie sveta, dokážeme komunikovať s Bohom – prinášame vám jej proroctvá na najbližších 91 rokov. Pozrite si čo nás možno čaká a neminie. ČO PREPOVEDALA VANGA: 2010: III. svetová vojna začne v novembri 2010 a skončí v októbri 2014. Začne ako obvykle, konvenčne, neskôr sa ale v boji použijú jadrové a chemické zbrane. Moslimovia zaútočia na Európanov s chemickými zbraňami. 2014: Väčšina ľudí trpí rakovinou kože a inými kožnými ochoreniami v dôsledku chemickej vojny. -
2016: Európa bude takmer prázdna.
-
2023: Dôjde k menšej zmene v zemskej obežnej dráhe.
-
2033: Polárny ľad sa roztápa. Stúpajú hladiny oceánov.
2043: Svetová ekonomika prosperuje. V Európe vládnu moslimovia. 2046: Každé telo (orgán) môže byť vyrobené (klonované). Výmena časti tiel je najlepším spôsobom liečby. 2066: Pri útoku na moslimský Rím, USA použijú nový druh zbrane – klímu. Prudké ochladenie (okamžitý mráz). -
2076: – Beztriedna spoločnosť – komunizmus.
-
2084: – Obnova prírody.
-
2088: – Nová choroba – starnutie za pár sekúnd.
-
2097: – Choroba rýchleho starnutia je porazená.
-
2100: – Umelé slnko osvetľuje odvrátenú stranu Zeme.
++++++++++++++++++++++++++++
Škvrny vyčistí práčka do tašky Slovenský študent prerazil vo svete s minipráčkou. Vymyslel aj fľašu, v ktorej neostane ani kvapka oleja alebo špeciálne odrážadlo pre deti. Fľaky na tričkách vyprovokovali študenta dizajnu, aby navrhol prenosnú práčku. Vynález vo veľkosti dvoch iPhonov nepotrebuje na čistenie škvŕn elektrinu ani prací prášok. „Nečistoty čistí parou a pomocou negatívne nabitých iónov, takže si vystačí aj bez vody,“ vraví 22-ročný študent z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Adrián Mankovecký. Vôbec netají, že sa inšpiroval vlastným babráctvom. „Stále sa kamsi ponáhľam, jedávam po ceste, a tak nečudo, že sa často pofŕkam.“
K zostrojeniu špeciálnej práčky ho inšpirovali aj mamine zákazníčky v krajčírstve. „Vďaka nim som zistil, že viac ako 50 percent vecí, ktoré perieme v práčke, nie je špinavých. Majú iba nejakú škvrnu. Prenosnou práčkou som riešil aj šetrenie energiou.“
Fungovať má vďaka cukru S bežnou batériou by ste minipráčku nenaštartovali, mladý vynálezca použil biobatériu. „Energiu čerpá z kryštálu cukru. Ale nepredstavujte si obyčajný kryštálový cukor, chemická reakcia prebieha na väčšom kryštále.“ Obsluhu prístroja by zvládol každý, stačí oddeliť dve časti minipráčky, medzi ne vložiť špinavú časť trička a vybrať jeden z dvadsiatky programov. „Ak ste sa obliali kávou, stlačíte kávu. Zvoliť sa dá odstránenie kečupu, olejovej či atramentovej škvrny,“ vyratúva štvrták na dizajne. Od programu závisí, ako sa bude fľak odstraňovať, napríklad škvrnu od vína by para iba zväčšila, použiť treba výhradne negatívne ióny. „Zmenia štruktúru špiny a vytiahnu ju na filter, ktorý sa dá vymeniť ako vo vysávači.“
Triumf v Londýne
Myšlienka minipráčky nadchla aj porotcov medzinárodnej súťaže Electrolux Design Lab. Mankovecký si minulý týždeň priniesol z londýnskeho finále prvú cenu. Jeho spotrebič dokázal poraziť 1300 prác z celého sveta, ktoré sa zapojili do deviateho ročníka súťaže na tému inteligentná mobilita. Víťazstvo ho zaskočilo, pretože za favorita považoval Austrálčana s obojstrannou páskou, ktorej biela strana chladila a čierna hriala. „Páska obratom premenila fľašu na termosku, keď ňou špirálovito obtočil fľašu. Celé to fungovalo na papierovú batériu, čo je pre mňa totálny hightech.“ Adriánovej minipráčke od začiatku veril jeho učiteľ, od ktorého sa o súťaži dozvedel. „Adrián je perspektívny dizajnér, potrpí si na detaily a vie doťahovať veci do konca,“ hovorí vedúci ateliéru industriálneho dizajnu Ferdinand Chrenka. Prenosná práčka sa možno časom objaví v predajniach. „Koncept išiel do štokholmskej centrály Electroluxu, aby sa zaoberali jeho technologickými možnosťami,“ reagoval Mankovecký. Podľa Chrenku nie je dôležité, či by minipráčka dokázala stopercentne fungovať. „Cieľom súťaže je, aby vznikli nové nápady, ktoré môžu vývojári v budúcnosti zužitkovať.“
Zlepšováky na varenie Keď sa Adrianova mama so starou mamou ponosovali na klasickú fľašu, z ktorej dna sa nedá použiť olej, lebo zakaždým ostane na stenách, vytvoril veľký vrchnák, na ktorý sa dá fľaša položiť. „Olej doň stečie a je po probléme.“ Prácu uľahčil aj kuchárom v reštauráciách, ktorí sa naťahovali s neforemnými desaťlitrovými kanistrami. Keď videl, ako sa mordujú s nalievaním do obrovských fritéz, otvor kanistra
prerobil tak, aby z neho olej vytiekol aj bez držania. Doteraz najťažšie zadanie dostal od sklární, aby vymyslel niečo na tému voda. Napokon spravil poháre pod heslom cítiť sa ako ryba vo vode. „Využil som starú technológiu, ktorou sa vyrábali krištáľové ryby s farebnými plutvami. Plutvami som ozdobil klasické poháre.“
++++++++++++++++++++++++++++
Opletačky s podobným vynálezom Zlepšovákom si raz nechtiac vyrobil aj malér. „Na výstave v Poľsku som mal malý bicykel bez pedálov, na ktorom sa dieťa odrážalo nohami. Dal sa prerobiť na trojkolku aj so šliapaním,“ opisuje Mankovecký. Podobný produkt vystavoval aj Poliak, nedal sa však pretransformovať na trojkolku. „Mal som opletačky, či som nevytvoril plagiát, ale naozaj to bolo nechcené, išlo o náhodu, že sa produkty podobali.“ Slovenské centrum dizajnu sa rozhodlo detskú pomôcku radšej stiahnuť, aby predišli konfliktu.„V Poľsku sa už výrobok vyrábal, nič nemohli okopírovať, tak sme sa dohodli na stiahnutí,“ povedala riaditeľka centra Katarína Hubová. Takéto prípady sa podľa nej stávajú často. „Je mimoriadne ťažké zistiť, či sa koná úmyselne, alebo nie.“
Fantáziu brzdia peniaze S učiteľmi na vysokej škole je Mankovecký spokojný, viac ho trápi nedostatok peňazí. „Je 21. storočie, v škole už predsa nebudeme sedieť na stoličke a pilníkom obrusovať drevo.“ Kúpu notebooku, aby mohol navrhovať nové veci, nepovažuje za najväčší problém. „Keď naprojektujete modernú stoličku zo špeciálneho materiálu a neskôr zistíte, že jej výroba by vyšla na dvetisíc eur, veľmi rýchlo ju prekreslíte a plány okrešete.“
Naposledy navrhol taxík pre Prahu, ktorý zaslal do českej súťaže. „Je to taký úlet, keďže sa nevenujem transport dizajnu.“ Ide o moderný elektromobil s presklenou strechou, do ktorého zakomponoval aj kus histórie. „Navrhol som ho v tvare dobového koča, aby som skĺbil modernu s históriou Prahy.“ Či taxík presvedčí porotcov, bude známe v októbri. Sníva o tom, že po skončení školy bude pracovať pre veľkú firmu a vymýšľať veci, ktoré ľuďom uľahčia život. Úspech podľa neho dosiahne iba ten, kto načúva ľuďom. „Nestačí, aby vec dobre vyzerala, dôležitejší je jej úžitok. Načo budem vymýšľať veci, ktoré ľudia nebudú potrebovať?“ Čítajte viac: http://domacnost.sme.sk/c/6069058/skvrny-vycisti-pracka-dotasky.html#ixzz1k7xf4V2v
Hurá – mladý Slovák vymyslel minipráčku – gratulujeme ! http://domacnost.sme.sk/c/6069058/skvrny-vycisti-pracka-dotasky. ++++++++++++++++++++++++++++ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Radlinského 13 817 80 Bratislava 15 V prílohe Vám posielam moje ďalšie vyhlásenie v súvislosti so zverejnenými nepravdivými obvineniami uverejnenými na internetowej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – sociálnej sieti Facebook 19. 1. 2012. Žiadam o opublikovanie pripojeného vyhlásenia na internetovej strake Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a na sociálnej sieti ÚSŽZ Facebook. S krajanským pozdravom
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.kdejsme.cz/?what=Nov%C3%A1k
posielam zaujímavú databázu s vyhľadávačom priezvisk a krstných mien vyskytujúcich sa v Českej republike. ++++++++++++++++++++++++++++ Černobyl Mrak, který nerespektoval hranice.. Záznam radioaktivního mraku v Černobylu byl po 25 letech konečně uvolněn. Kde jste byli v době od 26. Dubna do 9.května 1986? Zde se můžete podívat, jaké neuvěřitelné množství ve značné
úrovni tehdy spadlo na naše území.
Klikněte a uvidíte evoluci tohoto mraku ze dne na den! http://www.irsn.fr/FR/popup/Pages/tchernobyl_anim ation_nuage2.aspx Klikni na šipku vlevo !
++++++++++++++++++++++++++++ Toto si zaslúži potlesk: http://www.youtube.com/watch_popup?v=zbfZxvsDp3c&vq=l arge
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.upn.gov.sk/filmy/jozef-cerina-1931 prvá lastovička z nášho nahrávania, určite Vás to bude zaujímať
++++++++++++++++++++++++++++ Podpora TV LUX inak
Dobrý deň, sme veľmi radi, že ste v Klube priateľov TV LUX. Ďakujeme za Vaše dary, modlitby či akúkoľvek inú formu podpory. Chceme Vás poprosiť o ďalšiu pomoc, no v tomto prípade ide o nefinančný príspevok vo forme krátkeho vyjadrenia, prečo ste v Klube priateľov, prečo chcete podporovať TV LUX. Ak nám chcete v tomto pomôcť, poprosím Vás o : - 1 vetu , prečo podporujete TV LUX - 2 Vaše fotografie (vhodné na uverejnenie najlepšie aspoň 1 portrét), v dobrej kvalite elektronicky ako prílohu - formát jpg. Ďalej Vaše meno, priezvisko a zamestnanie . Tieto fotky s výrokmi chceme uverejňovať v bulletine, ktorý vydávame pre Vás - našich klubistov, v budúcnosti možno aj na našej webovej stránke. Cieľom je povzbudiť iných klubistov a tiež povzbudiť tých, ktorí ešte nie sú členmi Klubu, pridať sa k priateľom TV LUX. Ak nám chcete takouto cestou pomôcť, budeme veľmi radi. Tešíme sa na Vaše odpovede a prajeme Vám veľa požehnania. S pozdravom za Klub priateľov TV LUX Ing. Eva Hrešková, PhD. TV LUX, s.r.o. Prepoštská 5 811 01 Bratislava www.tvlux.sk
++++++++++++++++++++++++++++ Mier ako najvyššia hodnota je odkazom z Hejce Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko si s pietou pripomína dnešné šieste výročie tragických udalostí nad maďarskou obcou Hejce, kde zahynulo 42 slovenských vojakov vracajúcich sa z mierovej misie v Kosove. Táto tragédia otriasla všetkými občanmi Slovenskej republiky a zapísala sa smutným dátumom 19. január 2006 do jej dejín, ako najväčšia letecká katastrofa v našej novodobej histórii. Slovenský národ, ktorý nikdy proti žiadnemu inému národu nezačal žiadnu vojnu, priniesol ťažkú daň na oltár mieru a spolunažívania národov Európy a sveta. Misia našich vojakov v jednotkách KFOR bola vysoko cenená a dodnes na nich s úctou spomínajú obyvatelia Kosova, kde pomáhali nielen mierniť etnické napätie, ale aj pri bežných ľudských trápeniach. Všetci 42 mŕtvi sú príkladom humanizmu a odkazom pre ďalšie pokolenia Slovákov, že mier patrí k najvyšším hodnotám spoločnosti. Je smutné, keď ĽS-HZDS musí dnes aj ústami svojho predsedu Vladimíra Mečiara konštatovať, že slovenská armáda pod vedením terajších vládnucich politických síl sa dostala na najnižšiu úroveň, keď je už nebojaschopná. Pritom armáda je pre udržanie mieru veľmi dôležitá, o čom svedčia aj misie slovenských vojakov, ktoré sú v zahraničí vysoko oceňované.
Stanislav Háber, riaditeľ Odboru verejnej mienky ĽS-HZDS
–––––––––––––– Program ĽS – HZDS v oblasti kultúry Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS) schválila 3. decembra 2011 na Republikovom a nominačnom sneme v Ružomberku volebný dokument s názvom “Národný, kresťanský a sociálny program pre Slovensko.“ Obsahuje tézy, zámery a opatrenia, s ktorými vstupuje do parlamentných volieb. V oblasti kultúry je jeho súčasťou aj záväzok vrátiť kaštieľ v Budmericiach Literárnemu fondu tak, aby slúžil predovšetkým na tvorivé pobyty spisovateľov a ďalších umelcov.
++++++++++++++++++++++++++++ Spisovateľská organizácia Slovenské PEN centrum a zástupcovia ďalších organizácii umelcov, filmárov či televíznych tvorcov, vyzýva predstaviteľov politických strán, aby zverejnili zámery týkajúce sa slovenskej kultúry. ĽS – HZDS zverejnila svoj volebný program krátko po jeho schválení na internetovej stránke www.hzds.sk. O našich zámeroch boli zároveň informovaní aj zástupcovia médií. Na podnet umeleckej obce opätovne zverejňujeme časť, ktorá sa týka kultúry a médií.
Volebný dokument ĽS – HZDS „Národný, kresťanský a sociálny program pre
Slovensko“ KULTÚRA A MÉDIA >> Našou prioritou je ochrana a všestranná podpora štátneho slovenského jazyka, ktorý musí byť základným dorozumievacím prostriedkom na celom území SR. Vrátime hranicu používania jazyka národnostnej menšiny tak, že sa bude môcť používať vo verejnom styku len v mestách a obciach, v ktorých žije minimálne 20 % príslušníkov tejto menšiny. >> Zachováme súčasný model financovania cirkví a náboženských spoločností a prípadné zmeny uskutočníme len po dohode s ich predstaviteľmi. Hlásime sa k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Z hodnôt kresťanstva vychádzame pri vnímaní zodpovednosti človeka, života, rodiny, spoločnosti, sociálnej spravodlivosti, solidarity a slobody.
++++++++++++++++++++++++++++ >> Otvoríme verejnú diskusiu s umeleckou obcou o dotačnom systéme MK SR a zohľadníme požiadavky umelcov na transparentné a dlhodobé (viacročné) poskytovanie dotácií s určenými prioritami v jednotlivých programoch.
++++++++++++++++++++++++++++ Urýchlime vyplácanie grantov tak, aby umelci požadujúci štátne dotácie dostali peniaze na účet v prvom štvrťroku príslušného kalendárneho roka a nemuseli tak pôsobiť v podmienkach neistoty. >> Sme proti takým zmenám v daňovom a odvodovom systéme, ktoré by mali negatívne dopady na príjem umelcov.
>> Vypracujeme koncepciu prezentácie významných osobností z dejín Slovenska, na základe ktorej
sochári a výtvarníci vyhotovia umelecké diela ako súčasť verejných priestranstiev v Bratislave a ďalších mestách SR. Odmietame nedôstojné premiestňovanie či inštaláciu sôch slovenských dejateľov do priestorovo nevhodného prostredia. Za príklad pomýleného vzťahu k histórii a kultúre považujeme podobu a umiestnenie sochy M. R. Štefánika (pri Dunaji). >> Kladieme dôraz na záchranu kultúrneho dedičstva a to formou hľadania nových zdrojov na obnovu alebo reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a posilnením kompetencií Pamiatkového úradu. Zefektívnime výkon štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, usmerňovaní fyzických a právnických osôb pri jeho obnove, využívaní alebo záchrane. >> Vytvoríme novú ucelenú koncepciu podpory žánrov a subžánrov hudobného umenia, ktorej súčasťou bude primerané ohodnotenie hudobných umelcov, predovšetkým v oblastiach, ktoré nie sú postavené na komerčných kritériách.
>> Zefektívnime podmienky štátnej podpory pôvodnej a prekladovej literatúry s ohľadom na spravodlivé stanovanie výšky dotácií a zavedieme transparentné pravidlá pre obsadzovanie členov hodnotiacich a výberových komisií na MK SR. Nesúhlasíme s nekoncepčnou politikou MK SR vo vzťahu k umeleckej obci a sme za návrat kaštieľa v Budmericiach Literárnemu fondu tak, aby slúžil predovšetkým na tvorivé pobyty spisovateľov a ďalších umelcov.
>> Zriadime fond na systematické dopĺňanie zbierok súčasného umenia v galériách predovšetkým s dôrazom na slovenských umelcov. >> Vyčleníme osobitné finančné prostriedky pre tie umelecké súbory, ktoré zaradia do svojich dramaturgických plánov diela súčasných domácich autorov a slovenských klasikov. Presadíme, aby mohli fyzické a právnické osoby znížiť svoj daňový základ o zakúpené divadelné vstupenky, ako aj vstupenky do múzeí a galérií v zákonom určenom rozsahu.
>> Zvýšenú pozornosť budeme venovať zachovaniu ľudových tradícií, rozvoju folklóru a ľudového umenia ako klenotnice našej kultúry. Ľudovú kultúru považujeme za súčasť národnej identity, ktorú je potrebné zachovať a ďalej rozširovať ako genius loci Slovenska. >> Podporíme všestranný rozvoj kultúrnych aktivít slovenských komunít v zahraničí /vysielanie národnostného rozhlasu, televízie, umelecké telesá, knižnice, výstavné aktivity, vydávanie periodík/.
Budeme venovať patričnú pozornosť kultúrnemu dedičstvu zahraničných Slovákov a vytvoríme podmienky pre jeho začleňovanie do národného kultúrneho dedičstva. >> Zabezpečíme vzájomnú výmenu informácií o situácii zahraničných Slovákov a o vývoji v SR. Budeme pomáhať pri rozvoji kontaktov na úrovni
regiónov, miest a obcí /najmä s Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou a ČR/ a pri riešení cirkevných otázok /bohoslužby v slovenskom jazyku, nedostatok slovenských kňazov/. >> Vzhľadom na rozdiely v obsahových prioritách, technológii ako aj na základe výsledkov neuváženého experimentu v podobe RTVS budeme požadovať opätovné vytvorenie samostatných inštitúcii Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu!
Vytvoríme samostatné Rady oboch inštitúcii, ktoré budú zložené z mediálnych odborníkov a zástupcov verejnosti s poslaním kontrolovať manažment pri napĺňaní poslania oboch médií.
>> Presadíme transparentné podmienky dostatočného financovania oboch verejnoprávnych médií pri zachovaní osvedčeného trojzložkového modelu /koncesionárske príspevky, štátny rozpočet a reklama/. Vytvoríme legislatívne mechanizmy, ktoré zabezpečia zdroje na financovanie verejnoprávnych médií v minimálne dvojročnom predstihu a garanciou ich pridelenia /rakúsky model/. >> Zasadíme sa za jasnú programovú dramaturgiu jednotlivých vysielacích okruhov, ktorá je dlhodobo nečitateľná najmä v STV. Zastávame názor, že v časoch krízy nie je vhodná expanzia programových okruhov, ale ani ich ďalšie znižovanie.
Verejnoprávne médiá musia vysielať spravodajstvo v zmysle
kvalitné
medzinárodných štandardov, občiansku a analytickú publicistiku, reagujúcu na život ľudí a ich problémy, detskú tvorbu, vzdelávacie programy, dokument ako pamäť doby. >> Vo vysielaní verejnoprávnych médií, predovšetkým televízie, musí dostať väčší priestor pôvodná tvorba pre detského diváka. Sme za oživenie animovanej tvorby, v ktorej slovenskí tvorcovia patrili k európskej špičke. V záujme humanistického formovania detského diváka je potrebné oživiť filmovú a televíznu tvorbu, ktorá mu citlivo a príťažlivým spôsobom sprostredkuje ľudské hodnoty. Lásku. Dobro. Spolupatričnosť.
++++++++++++++++++++++++++++ Marián Klenko, Predseda Republikovej rady ĽS-HZD Stanislav Háber, riaditeľ Odboru verejnej mienky ĽS-HZDS
++++++++++++++++++++++++++++ Kampaň sa vyostruje. Predseda ĽS-HZDS hovorí, že všetky tieto útoky majú za cieľ zrejme iba to, aby znechutili voličov prísť k urnám. A potom sa do parlamentu dostanú len tí, ktorých voliči prídu voliť. Zrazu ako Fico, tak Maďarič si vedia predstaviť, že
po voľbách vytvoria vládu s SDKÚ. Čudné súvislosti vyvolávajú nové obavy. Sú voľby naozaj slobodné a demokratické, ak dnes stále systematicky pripravujú verejnosť na podivuhodné budúce spojenia akoby už všetko bolo rozhodnuté a boli známe aj výsledky?
Zaujimave je, ze pri niektorych menach je opatrny, nar. Meciar. Podla mna to su manipulacie s verejnou mienkou pred volbami. Pravda je taka, tu netreba ziadnu gorilu, toto su bezne metody na Slovensku, tu sa neda nic dosiahnut s cistymi rukami. Cela spolocnost by sa musela zmenit a k tomu nie je ochota. Premrhali sme sancu a teraz sa zmietame od kauzy ku kauze.
++++++++++++++++++++++++++++ Gorila sis slovakia - aj s indexom mien BIS Veľmi dobre je vedieť ako sa rozkladá štát : KLIKNITE SEM: http://gorilasisslovakia.wikidot.com/ Index je výborná vec - na pravej strane v modrom. Ked kliknete na meno, dostanete charakteristiku osoby - niekedy však iba primtívny komentár - nevedno či je to komentár Haščáka. Zaujímavé sú ku koncu aj
zážitky z Plesu v Opere - to nemá ani Markíza...
++++++++++++++++++++++++++++ nádherné video http://www.youtube-nocookie.com/embed/xHkq1edcbk4?rel=0
++++++++++++++++++++++++++++ Uvaha Bohuša Šťastného o voľbách a štátnom občianstve.
Aké zákonné opatrenia by bolo traba prijať! V nasledujúcich riadkoch uvediem štyri veľmi dôležité návrhov zákonných opatrení, ktorých prijatie a nekompromisné zavedenie do života by bolo potrebné prijať v NR SR (ak je to možné) ešte pred voľbami do NR SR 10. marca 2012. 1.) Novelizovať volebný zákon tak, aby osoby volené vo všeobecných voľbách do obecných, okresných (obvodných i mestských), krajských (župných), celoštátnych, aj európskych zastupiteľských orgánov, mohli byť iba občanmi SR bez dvojakého občianstva. Zvolení zástupcovia ľudu budú teda môcť mať iba jedno občianstvo, to znamená iba štátne občianstvo SR. Porušenie tohoto paragrafu zákona by malo byť prísne trestané. 2.) Volebným zákonom, ako aj ďalšími zákonmi SR, zakázať na území SR akúkoľvek verejnú volebnú, či predvolebnú kampaň neslovenských zahraničných volieb, t.j. akúkoľvek verejnú reklamu v médiach SR, bilbordovú reklamu viditeľnú na verejnosti, ako aj kampaň viditeľnú a počuteľnú v akýchkoľvek priestoroch prístupných verejnosti. Taktiež zakázať na území SR predvolebné zhromaždenia, mítingy, alebo konferencie, na ktorých by sa konali volebné kampane pre zahraničné, neslovenské voľby organizované mimo územia SR. Porušenie tohoto paragrafu zákona by malo byť prísne trestané.
3.) Umožniť občanom SR trvalo, ale aj prechodne žijúcich mimo územia SR, zúčastňovať sa nielen volieb poslancov do NR SR, ale aj volieb prezidenta SR, volieb poslancov SR do Európského parlamentu, ako aj umožniť im hlasovať v celoštátnych referendách, iniciatívach a petíciách oranizovaných na území SR. 4.) Novelizovať zákon o štátnom občianstve SR tak, aby umožnil získať občianstvo SR osobám (pokrvne) slovenského pôvodu – t.j. niekdajším utečencom, vysťahovalcom, alebo migrantom, ako aj ich potomkom žijúcim v zahraničí a to podľa švajčiarského vzoru. Zákon o občianstve Švajčiarskej konfederácie totiž umožňuje osobám žijúcim v zahraničí požiadať švajčiarske úrady o občianstvo, ak preukážu že minimálne jeden zo starý rodičov je, alebo bol švajčiarskym občanom. Švajčiari teda umožnujú cudzincom získať ich občianstvo nielen v prípade, keď jeden z rodičov bol, alebo je Švajčiar, ale už aj v prípade, keď minimálne jeden zo starých rodičov bol, alebo je Švajčiar. Podľa tohoto vzoru by novelizovaný zákon o občianstve SR mal umožniť získať občianstvo SR každej osobe, ktorá preukáže, že minimálne jeden z jeho starých rodičov mal slovenskú národnosť a žil minimálne 15 rokov na území 1.ČSR, 1.SR, 2.ČSR, ČSSR, alebo dnešnej SR. Pre osoby slovenského pôvodu zo slovenských menšín v Česku, Maďarsku, Poľsku, na Ukrajine, v Rumúnsku, Srbsku, Chorvatsku prípadne aj v Rakúsku riešiť možnosť ziskania občianstva SR osobitnými bilaterálnymi dohodami SR s uvedenými štátmi. Záverom treba zdôrazniť, že súčasne s novelizáciou dotknutých zákonov, je nutné venovať náležitú pozornosť aj dostatočne prísnym sankciam, ktorými by boli porušovatelia zákonných ustanovení nekompromisne trestaní. Bod 1. a 2. priamo súvisí s opatreniami navrhovanými proti ilegálnemu udeľovaniu maďarského občianstva občanom SR
s ktorým súvisí aj ich volebné právo v Maďarsku. Ako čas ukázal, maďarskí vládni a legislatívni činitelia žiadne ústupky v otázkach udeľovania dvojakého občiansta a volebného práva pre zahraničných Maďarov robiť nebudú. Riešiť tento problém odoberaním občiansta SR osobám žijúcim a narodeným na Slovensku, ktoré ilegálne prijali maďarské občianstvo, by zákony SR takto riešiť nemali v žiadnom prípade. SR musí dať Maďarsku (maďarskej vláde, prezidentovi a parlamentu) jasne najavo, že maďarské občianstvo u občanov SR považuje za nelegálne až do momentu bilaterálnej dohody v týchto otázkach, že na území SR, všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenska podliehajú slovenským zákonom a maďarské zákonodarstvo na slovenských územiach je a zostane neprípustné. Občania SR v prípade získania druhého (iného) štátneho občianstva, budu mať naďalej v SR právo voliť, ale prijatím ďalšieho (druhého, t.z. nielen maďarského) občianstva stratia právo byť volenými. Možnosť zákonného odobratia občianstva SR občanom, ktorí občianstvo SR získali ako druhé, by mohla byť akceptovaná iba pre prípady osôb usvedčených z trestnej činnosti počas istej prechodnej, či skúšobnej doby (napríklad 10 rokov), po nadobudnutí občianstvo SR. Pri Slovensko Maďarských bilaterálnych jednaniach o otázkach dvojakého občianstva mala by slovenská strana predložiť štvrtý bod ako príklad akceptovateľný SR, ak by Maďarsko prijalo rovnaké zásady pri udeľovaní občianstva zahraničným Maďarom. Autor úvahy (Bohuš Šťastný) je Slovák, žijúci v zahraničí s legálnym dvojakým občianstvom. ++++++++++++++++++++++++++++
Otvorený list politickým stranám Utorok, 17 Január 2012 10:16 Vážení predstavitelia politických strán, spisovateľská organizácia Slovenské PEN centrum spolu s ďalšími organizáciami, združeniami, ale aj občianskymi aktivistami sa na
Vás obracia otvoreným listom, v ktorom Vás vyzývame na zverejnenie Vašich politických zámerov týkajúcich sa slovenskej kultúry, ktorá bola takmer dvadsať rokov na okraji záujmu všetkých doterajších vládnucich politických subjektov v histórii Slovenskej republiky. Nie je nám jedno, kto pred voľbami 2012 vstupuje do politickej súťaže. Preto očakávame od vás verejný prísľub, že - súčasťou vášho programu bude jasná koncepcia riadenia kultúry historicky zviazanej s duchovnými hodnotami generácií umelcov, vedcov, kultúrnych pracovníkov a ostatných, ktorí neustále obohacujú kultúrny život občanov Slovenskej republiky. - budete pokračovať v realizácii rozhodnutia Ministerstva kultúry SR týkajúceho sa rekonštrukcie kaštieľa v Budmericiach, ako aj jeho ďalšieho verejného využitia širokou umeleckou obcou pod správou niektorej z inštitúcií Ministerstva kultúry SR. Očakávame aj prísľub, že sa tento stánok slovenskej kultúry nebude ani v budúcnosti privatizovať, prípadne prenajímať pre iné účely. - v otázkach správy, investícií a riadenia kultúry budete vytvárať podmienky pre široký dialóg s umeleckou obcou. Náš otvorený list je zároveň možnosťou pre všetkých voličov v Slovenskej republike, aby sa mohli správne rozhodnúť, komu a za akých prísľubov dajú svoj hlas v blížiacich sa parlamentných voľbách 10. marca 2012. Preto Vašu písomnú odpoveď zverejníme a tak prispejeme k skvalitneniu výberu politických strán, ktoré dnes vstupujú do súťaže o svojho voliča. Zároveň očakávame, že spoločne pripravíme osobné stretnutia, na ktorých sa budeme môcť bližšie oboznámiť s témami týkajúcimi sa kultúry vo vašich volebných programoch. V Bratislave, dňa 16.1.2012 Ladislav Ballek predseda SC PEN Slovenské centrum P.E.N.
Jozef Leikert, predseda KLF Klub spisovatelov literatury faktu Oľga Ruppeldtová, predsedníčka SSPUL Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry Mgr. Ľubica Medvecká, predsedníčka SSPOL Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry Štefan Vraštiak, predseda SFZ Slovenský filmový zväz František Palonder, predseda ÚSIT Únie slovenských televíznych tvorcov Štefan Dlugolinský, predseda SAN Slovenská asociácia novinárov Juraj Galvánek. filmový kameraman a režisér Ľubomír Belák občianska iniciatíva SME TU EŠTE MY Ladislav Volko, prezident IK India klub Martin Valihora, džezový hudobník organizátor ONE DAY JAZZ FESTIVAL
doc. Martin Činovský, akad. maliar, ArtD., výtvarník zakladateľ slovenskej známkovej tvorby
++++++++++++++++++++++++++++
Deník Referendum Domov Trójsky kôň demokracie Každý skandál dříve či později upadne v zapomnění. Osoby zapletené do kauzy Gorila mají na takové společenské ztrátě paměti velký zájem. Ovšem Slovensko už nikdy nebude jako před tím. Především už nelze předstírat, že se jedná o demokratickou společnost. Eduard Chmelár 18.01.2012 08:00 Domov Sloupek Začiatkom roka 172 sedel rímsky cisár Marcus Aurelius na brehu Hrona a uprostred urputných bojov s Kvádmi si poznačil túto myšlienku: „Čas je čosi ako rieka udalostí a dravý prúd. Lebo sotvaže sa niečo zjaví, už to prúd uchváti a prináša niečo iné, čo potom tiež odnáša.“ Osoby zapletené do kauzy Gorila sa bezpochyby
spoliehajú na to, čo uviedol „filozof na tróne“ v jednom z najdôležitejších diel antickej literatúry, ktoré vznikalo práve na Slovensku. Každý škandál skôr či neskôr prehrmí – a aby prehrmel čo najskôr a bez dôkladného vyšetrenia, na tom majú záujem tak tí, ktorí sú v ňom priamo uvedení, ako aj tí, ktorí ho verejnosti ponúkli práve teraz. Lenže bez ohľadu na výsledok tejto investigatívnej politiky Slovensko po Gorile už nemôže byť také ako predtým. Predovšetkým – už nebude môcť predstierať, že žijeme v demokratickej spoločnosti. Bývalý riaditeľ sekcie analytiky Slovenskej informačnej služby Ján Mojžiš spoznal v záznamoch autentický rukopis práce SIS a sám potvrdil: „Obchody, ktoré boli rozbehnuté za Mečiara, sa za Dzurindu šialenou rýchlosťou doťahovali do konca. Zmenili sa len osoby, princíp zostal. Korupcia sa stala systémovým nástrojom vládnutia.“ Tento postreh je síce výstižný, avšak neúplný.
Súčasný partokraticko-oligarchický systém sa začal vytvárať naozaj za éry Vladimíra Mečiara. Vtedy vznikla aj „koaličná rada“ – neústavný orgán, ktorý svojimi rozhodnutiami obchádza vládu, no najmä parlament. Dá
sa predpokladať, že ekonomická kriminalita spojená s privatizáciou bola napriek tradovaným predstavám verejnosti živených médiami oveľa vyššia za druhej Dzurindovej vlády ako v rokoch 1994 – 1998. No v celom tomto príbehu nám chýba ešte jeden aktér – šéf Smeru a bývalý premiér Róbert Fico. Už som spomínal, že finančným skupinám sa podarilo v plnej miere zotročiť štát až po roku 2006. Ak niekto pochopil spis Gorila tak, že pravica je skorumpovaná, zatiaľčo ľavica nie, že príčinou všetkého zla je Penta, zatiaľčo J&T je charitatívna organizácia, nepochopil vôbec nič. Médiá odvádzajú žalostne slabú prácu, ak nechávajú politikov hrať ich vlastnú hru: na jednej strane poctivo zaznamenávajú predvolebné tlačové konferencie politických strán, ponúkajú nám celý ten klasický predvolebný newspeak o zvyšovaní zamestnanosti, zlepšení podnikateľského prostredia a nových investíciách, no na strane druhej sa ani jeden novinár dosiaľ priamo neopýtal, ako chcú kandidujúci lídri zabrániť praktikám opisovaným v spise Gorila. Má to všetko bez toho vôbec cenu? Má zmysel si vyčítať, kto dal a dá viac na podvyživené školstvo a zdravotníctvo, keď štvrtinu nákladov zožerie korupcia, keď nám táto politická generácia rozkradla majetok v súhrne za
desiatky miliárd eur?
Hoci sa politici urputne snažia bagatelizovať najväčší korupčný škandál v dejinách Slovenska, faktom je, že hlavnou predvolebnou témou sa nestali sociálne a ekonomické otázky, ale práve Gorila. Politické prostredie je úplne zdevastované. Nijaký odpočet vládnutia – predčasné voľby sú ospravedlnením, prečo nebol program naplnený. Nijaká sebareflexia potupne porazenej opozície – na rozkrádanie Smeru už takmer každý zabudol. Niet progresívnej témy. Je len pocit narastajúceho zhnusenia a rezignácia na celý program transparentnosti, ktorý SDKÚ zdiskreditovala a ktorý sa Smer už ani nepokúša predstierať. Gorila strhla stranícke tričká všetkým aktérom tejto odpudzujúcej hry a občan si zrazu nevie vybrať, na kom sa smiať viac. Či na ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ktorý sa o najsledovanejšej kauze súčasnosti vyjadril, že ju čítal len minulý štvrtok. Či na Richardovi Sulíkovi, ktorý v čase, keď už spis videl, nič nenamietal proti vymenovaniu jednej z hlavných postáv aféry – Anny Bubeníkovej – do funkcie predsedníčky Fondu národného majetku, aby po zverejnení záznamu medzi prvými hlučne žiadal jej
odvolanie. Alebo na ideológovi Smeru Marekovi Maďaričovi, ktorý s demagógiou sebe vlastnou presviedča svojich veriacich, že Gorila odhalila skorumpovanosť pravice a zabudne dodať, že rovnako neľútostne odhalila aj nekalé financovanie najsilnejšej ľavicovej strany?
Práve o ľavici vydáva celá kauza veľmi smutné svedectvo. Kým v pravicových subjektoch dorastá nová generácia, ktorá politiku chápe inak ako skorumpované vedenia ich strán a principiálne sa voči najväčšej afére súčasnosti vyhraňuje (Radoslav Procházka v KDH, Miroslav Beblavý v SDKÚ a pod.), na ľavej strane politického spektra nič podobné necítiť. V Smere niet nikoho, kto by namietal voči slovám svojho šéfa, že ho Gorila nezaujíma. Ak sa boj proti korupcii stane len doménou pravice, z ľavice nezostane nič iné ako mocenská liaheň politických flip-floperov. Časť pravice chápe súčasnú dramatickú situáciu ako šancu na výmenu politickej generácie. Ako ju však môže chápať ľavica?
Korupcia je trójskym koňom zastupiteľskej demokracie. V zlomových okamihoch ako je tento sa rodia štátnici. Osobnosti, ktorých politické uvažovanie a predstava o vývoji štátu presahuje horizont volebného obdobia. Pohľad na našu politickú scénu však nič také nesľubuje, Slovensko čaká na štátnika už dve desaťročia ako na Godota, a tak sa radšej rozlúčime ďalšou myšlienkou Marca Aurelia, ktorým sme túto úvahu otvorili: „Sú ako hryzúce šteňatá a hašterivé deti, ktoré sa smejú a vzápätí nariekajú. A spravodlivosť s pravdou odišli zo šírej zeme na Olymp...“ © Vydavatelství Referendum s.r.o. 2012
http://www.sme.sk/c/6221066/hascak-z-penty-ziadaodstranit-gorilu-z-webu.html Haščák z Penty žiada odstrániť Gorilu z webu Právnici spoločníka Penty rozoslali výzvu serverom, aby stiahli údajný spis SIS Gorila. Idú tiež žalovať prvého novinára.
BRATISLAVA. Právnická kancelária Škubla & Partneri,
ktorá zastupuje spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka a spolupracovníka Penty Zoltána Vargu, vyzvala e-mailom aj listami internetové stránky, ktoré zverejnili údajný spis SIS Gorila, aby ho okamžite stiahli.
Inak ich bude žalovať. O oboch jej klientoch sa v dokumente píše na mnohých miestach.
„Vyzývame Vás, aby ste bez zbytočného odkladu odstránili, zabezpečili odstránenie alebo zamedzili prístup k predmetnému obsahu z Vašich webových stránok. Uloženie a rozširovanie prostredníctvom Vašich webových stránok je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,“ napísali advokáti českému serveru anet24.com.
Vysvetľujú to tým, že dokumenty píšu či implikujú, že ich klienti sa zúčastňovali na nelegálnej alebo nedovolenej činnosti a je porušovaná aj ich ochrana osobných údajov. V Gorile sú okrem mien aj rodné a telefónne čísla.
http://www.sme.sk/c/6203074/rozhovor-tomanicholsona-s-jaroslavom-hascakom-z-februara2009.html Rozhovor Toma Nicholsona s Jaroslavom Haščákom z februára 2009 Predstavitelia Penty odmietajú poskytnúť o Gorile rozhovor. Partner Penty JAROSLAV HAŠČÁK sa však už vyjadril k niektorým tvrdeniam z dokumentu. Prinášame text rozhovoru, ktorý SME uverejnilo vo februári 2009 (celý text témy z roku 2009).
Partner finančnej skupiny Penta JAROSLAV HAŠČÁK sa k priateľstvu s Jirkom Malchárkom hlási. Poslancov HZDS, ktorí v roku 2005 začali podporovať vládu, podľa vlastných slov ani nepozná.
V septembri 2005, keď sa zdalo, že by mohla padnúť vláda Mikuláša Dzurindu, pre Pentu muselo byť veľmi dôležité, aby vláda ďalej fungovala. Mali ste veľa privatizačných a iných záujmov, pre ktoré ste potrebovali priazeň vlády a ministerstva hospodárstva.
„Naše investície v zdravotníctve prebehli buď v tendroch, alebo išlo o akvizície od komerčných subjektov predtým, než nastala vládna kríza. Čo sa týka energetiky, jediná naša aktivita k vláde bol Paroplynový cyklus, ktorý sme kúpili v roku 2003. Projekty teplární, ZSNP, výstavby novej turbíny nemali súvis s vládou. Z toho, že by vláda zostala pri moci, mi nedochádza nič, z čoho by Penta mala prospech.“
Myslíte si, že tým, že niekto finančne motivoval poslancov Národnej rady, aby podporili Dzurindovu vládu, spáchal trestný čin?
„Neviem, či to bola finančná motivácia. Vtedajší premiér Dzurinda si snažil udržať nezávislých poslancov tým, že im vyčlenil peniaze, aby mohli postaviť ihrisko tam, odkiaľ poslanci pochádzali a podobne. Bolo to legálne, nebola to korupcia.“
Ale súhlasíte, že nejaká motivácia musela byť, aby dvaja
poslanci za HZDS zrazu podporili Dzurindovu vládu.
„Nemohli to robiť len tak. Bez motívu sa nedeje nič. Ale či bol finančný, netuším. My sme pri tých rozhovoroch neboli, tých poslancov nepoznám.“
Vidíte v tom etický problém?
„To, že premiér komunikoval s nezávislými poslancami a nachádzal pre nich motívy... Otázka je, kde bola postavená tá hranica. Myslím si však, že ani nie je neetické, a ani trestné, ak s nimi diskutoval a robil politické obchody.“
Potom, čo sa v septembri 2005 stal Jirko Malchárek ministrom hospodárstva, patril v skupine poradcov k najdôležitejším ľuďom Ľuboš Ševčík. Človek spájaný s Pentou.
„Jasne, je to predseda predstavenstva Privatbanky, ktorá patrí do našej skupiny.“
Ako sa dostal k Malchárkovi?
„Je možné, že som mu ho poradil. Nikdy som sa netajil, že sa s Jirkom poznám a že v niektorých veciach som sa mu snažil pomôcť.“
Profesor Rudolf Sivák, Malchárkov nominant do Bratislavskej teplárenskej, pôsobil v podnikoch Ozeta Neo a Sanitas ovládanej Pentou. Dá sa povedať, že ho platila Penta.
„To počujem prvý raz. Neviem, či bol platený. Je dosť možné, že to robil ako láskavosť.“
V marci 2006 vznikla v Bratislave firma HM – Invest. Malchárek do nej v roku 2007 vložil päť miliónov korún
a teraz sa chystá presťahovať do vily, ktorá patrí HM Invest. Pomohli ste mu pri zakladaní firmy?
„Nemali sme s tým nič spoločné.“
Predsedom predstavenstva HM – Invest je Zoltán Varga. Aký ste mali s Vargom vzťah?
„Poznáme sa asi 12 rokov. Je to môj kamarát a mali sme a máme niekedy spoločné aktivity. Kúpili sme teraz mäsokombinát v Maďarsku, Varga tam má veľa kontaktov, tak sedí s nami v dozornej rade. Stráži naše objekty v niektorých našich projektoch ako ZSNP, PPC a Digital Park.“
Ako bývalý vysokopostavený policajt má zrejme dobré kontakty na ľudí v bezpečnostnej sfére. Použili ste niekedy jeho kontakty?
„Nie, nemali sme potrebu. Vždy komunikujem priamo.“
Vargov brat robí šoféra pre Pentu.
„Je šoférom (partnera Penty) Jozefa Oravkina.“
Boli ste v príbuzenskom vzťahu s bývalou Malchárkovou snúbenicou?
„Jej dedo a môj boli príbuzní.“
Malchárek bol na vašej svadbe.
„A ja teraz na jeho.“
V nedávnom rozhovore vás Malchárek spomenul ako svoj vzor. Bolo to dobré rozhodnutie, mať taký otvorený
a blízky vzťah s vládnym politikom?
„Definujme vzťah. Poznáme sa asi od roku 1998, stretávame sa až dodnes, je to jeden z mojich kamarátov. Teraz začal podnikať a ja mu radím pri podnikaní.“
Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný v denníku SME 10. februára 2009.
http://www.sme.sk/c/4301585/malcharek-o-vile-amilionoch-mlci.html Malchárek o vile a miliónoch mlčí BRATISLAVA. „Pripadá mi zvláštne, keď má niekto majetok nad šesť a pol milióna korún a nevie si spomenúť, odkiaľ ho získal. Buď trpí vážnou stratou pamäti, a potom je to prípad pre psychiatra, alebo si bude musieť spomenúť.“
Takto obhajoval v júni 2005 zákon o preukazovaní pôvodu majetku Jirko Malchárek, za ktorý ako poslanec hlasoval. Keď denník SME zverejnil, že sa bude sťahovať do vily za desiatky miliónov korún, Malchárek o svojom majetku mlčí.
autor: Eugen Korda VIDEO Videokomentár Lukáša Filu: Ako politik nám Malchárek hovoril iné
Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk. Chcete si komentár Lukáša Filu prečítať? - kliknite tu.
Bulvár áno, SME nie „Ďakujem za záujem o moju osobu, ale všetko, čo som chcel povedať, som už povedal,“ reagoval včera Malchárek, keď sme chceli vedieť, ako sa dostal ku komfortnej vile na bratislavských Kramároch.
HM – Invest
spoločnosť založili v marci 2006 neznáme cyperské firmy
pri založení mala základné imanie takmer 300 miliónov korún
v roku 2007 do nej vstúpil Malchárek s vkladom päť miliónov korún
firma mu vzápätí kúpila dom za 26 miliónov korún
predsedom predstavenstva je Malchárkov priateľ Zoltán Varga, ktorý pracuje pre Pentu
firma má majetok za 2,6 miliardy korún
zobrala si úver 2,3 miliardy korún, ktorý zabezpečila zmenkou
v roku 2007 mala zisk 6,5 milióna korún Minulý týždeň odbil otázky tým, že už nie je verejný činiteľ, takže k „súkromiu, bývaniu a priateľom sa nebudem vyjadrovať“. Bežne to robí pre relácie typu Smotánka, bulvár priniesol exkluzívne zábery z jeho nedávnej svadby.
Spomínaná vila je napísaná na spoločnosť HM – Invest, ktorú založili neznáme cyperské firmy. S pozemkom stála takmer 866-tisíc eur (26 miliónov korún), medzičasom mohla jej hodnota stúpnuť na 1,3 milióna eur.
Spolumajiteľom firmy HM – Invest je aj Malchárek, ktorý do nej vložil päť miliónov korún (166-tisíc eur).
Predsedom predstavenstva je Malchárkov priateľ Zoltán Varga, ktorý pracuje pre finančnú skupinu Penta. Tú v minulosti Pavol Rusko obvinil, že sa podieľala na kupovaní poslancov. Podľa Vladimíra Mečiara podplatil bývalých poslancov HZDS Džupu s Kolesárom práve Malchárek, ktorý má blízky vzťah s Jaroslavom Haščákom z Penty.
Malchárek včera na otázky, kto stojí v pozadí cyperských firiem, odkiaľ pochádza 300 miliónov korún (10 miliónov eur), ktoré vložili do spoločnosti HM – Invest, aká je jeho pozícia v tejto firme, čo robí a koľko zarába, neodpovedal.
Priveľa otáznikov Koaliční aj opoziční politici sa zhodujú, že pôvod Malchárkovej vily aj pozadie firmy HM – Invest treba preskúmať. „Ide o veľa peňazí, je tam priveľa otáznikov,“ povedala Zdenka Kramplová (HZDS). „Ak je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, prokuratúra by ho mala preveriť,“ myslí si Daniel Lipšic (KDH).
Podľa Bélu Bugára (SMK) nie je normálne, keď odchádzajú ľudia z politiky s niekoľkomiliónovými vilami. „No keďže u nás nie je daňový systém ako v niektorých krajinách EÚ alebo v USA, neviem si predstaviť, na základe čoho bude konať prokuratúra,“ dodal Bugár. „Konať môže finančná polícia aj daňové úrady. Vyzerá to, že Cyprus je stredomorskými Bahamami,“ hovorí Rafael Rafaj z SNS.
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka na otázky SME neodpovedal, mal by tak urobiť dnes. Polícia sa Malchárka preveriť nechystá. „Polícia môže konať len v prípade podozrenia z trestnej činnosti,“ povedala hovorkyňa Andrea Polačiková.
Malchárkova vila.
Foto: SME - Pavol Funtál
Žije na vysokej nohe Odkedy odišiel z politiky, podobne ako niektorí finanční žraloci, aj Jirko Malchárek sa rád prezentuje luxusným životným štýlom.
Vyváža sa na aute Maserati Quattroporte, ktoré stojí najmenej 130tisíc eur. Používa aj Mercedes Benz napísaný na firmu HM – Invest.
Malchárek sa nedávno oženil, podľa denníka Plus jedeň ho svadba vyšla na viac ako 66tisíc eur. Len šaty jeho manželky stáli 3300 eur, obrúčky 2660 eur.
Flek pre manželku
Malchárek pomohol aj bývalému kolegovi Drgoncovi. Zamestnal mu manželku.
BRATISLAVA. Ján Drgonec prišiel v roku 2002 do parlamentu za ANO. V máji 2005 po nezhodách s Pavlom Ruskom zo strany vystúpil. Prekážalo mu, že ANO je riadená ako firma. Rusko oponoval, že odišiel pre „neuspokojené ekonomické záujmy“. Drgonca vtedy ostro kritizoval aj Jirko Malchárek.
Tri mesiace po tom, ako sa bývalí poslanci HZDS Džupa a Kolesárom pridali k vládnej koalícii, však názor na Drgonca zmenil.
Malchárek, ktorý sa medzitým tiež rozišiel s Ruskom, zamestnal Drgoncovu manželku ako svoju poradkyňu na ministerstve hospodárstva. Od decembra 2005 dostávala Jana Drgoncová 45-tisíc korún mesačne.
Z ministerstva odišla po nástupe Ficovej vlády. „Jej
pôsobenie sa skončilo 4. júla 2006,“ potvrdil SME Dárius Bošjak z tlačového oddelenia ministerstva. Drgonec na otázku, či nebol aj post pre jeho manželku kupovaním poslancov, neodpovedal.
Marek Vagovič Haščák z Penty sa priateľstvom s exministrom netají Partner finančnej skupiny Penta JAROSLAV HAŠČÁK sa k priateľstvu s Jirkom Malchárkom hlási. Poslancov HZDS, ktorí v roku 2005 začali podporovať vládu, podľa vlastných slov ani nepozná.
V septembri 2005, keď sa zdalo, že by mohla padnúť vláda Mikuláša Dzurindu, pre Pentu muselo byť veľmi dôležité, aby vláda ďalej fungovala. Mali ste veľa privatizačných a iných záujmov, pre ktoré ste potrebovali priazeň vlády a ministerstva hospodárstva.
„Naše investície v zdravotníctve prebehli buď v tendroch, alebo išlo o akvizície od komerčných
subjektov predtým, než nastala vládna kríza. Čo sa týka energetiky, jediná naša aktivita k vláde bol Paroplynový cyklus, ktorý sme kúpili v roku 2003. Projekty teplární, ZSNP, výstavby novej turbíny nemali súvis s vládou. Z toho, že by vláda zostala pri moci, mi nedochádza nič, z čoho by Penta mala prospech.“
Myslíte si, že tým, že niekto finančne motivoval poslancov Národnej rady, aby podporili Dzurindovu vládu, spáchal trestný čin?
„Neviem, či to bola finančná motivácia. Vtedajší premiér Dzurinda si snažil udržať nezávislých poslancov tým, že im vyčlenil peniaze, aby mohli postaviť ihrisko tam, odkiaľ poslanci pochádzali a podobne. Bolo to legálne, nebola to korupcia.“
Ale súhlasíte, že nejaká motivácia musela byť, aby dvaja poslanci za HZDS zrazu podporili Dzurindovu vládu.
„Nemohli to robiť len tak. Bez motívu sa nedeje nič. Ale či bol finančný, netuším. My sme pri tých rozhovoroch neboli, tých poslancov nepoznám.“
Vidíte v tom etický problém?
„To, že premiér komunikoval s nezávislými poslancami a nachádzal pre nich motívy... Otázka je, kde bola postavená tá hranica. Myslím si však, že ani nie je neetické, a ani trestné, ak s nimi diskutoval a robil politické obchody.“
Potom, čo sa v septembri 2005 stal Jirko Malchárek ministrom hospodárstva, patril v skupine poradcov k najdôležitejším ľuďom Ľuboš Ševčík. Človek spájaný s Pentou.
„Jasne, je to predseda predstavenstva Privatbanky, ktorá patrí do našej skupiny.“
Ako sa dostal k Malchárkovi?
„Je možné, že som mu ho poradil. Nikdy som sa netajil, že sa s Jirkom poznám a že v niektorých veciach som sa mu snažil pomôcť.“
Profesor Rudolf Sivák, Malchárkov nominant do Bratislavskej teplárenskej, pôsobil v podnikoch Ozeta Neo a Sanitas ovládanej Pentou. Dá sa povedať, že ho platila Penta.
„To počujem prvý raz. Neviem, či bol platený. Je dosť možné, že to robil ako láskavosť.“
V marci 2006 vznikla v Bratislave firma HM – Invest. Malchárek do nej v roku 2007 vložil päť miliónov korún a teraz sa chystá presťahovať do vily, ktorá patrí HM Invest. Pomohli ste mu pri zakladaní firmy?
„Nemali sme s tým nič spoločné.“
Predsedom predstavenstva HM – Invest je Zoltán Varga. Aký ste mali s Vargom vzťah?
„Poznáme sa asi 12 rokov. Je to môj kamarát a mali sme a máme niekedy spoločné aktivity. Kúpili sme teraz mäsokombinát v Maďarsku, Varga tam má veľa kontaktov, tak sedí s nami v dozornej rade. Stráži naše objekty v niektorých našich projektoch ako ZSNP, PPC a Digital Park.“
Ako bývalý vysokopostavený policajt má zrejme dobré kontakty na ľudí v bezpečnostnej sfére. Použili ste niekedy jeho kontakty?
„Nie, nemali sme potrebu. Vždy komunikujem priamo.“
Vargov brat robí šoféra pre Pentu.
„Je šoférom (partnera Penty) Jozefa Oravkina.“
Boli ste v príbuzenskom vzťahu s bývalou Malchárkovou snúbenicou?
„Jej dedo a môj boli príbuzní.“
Malchárek bol na vašej svadbe.
„A ja teraz na jeho.“
V nedávnom rozhovore vás Malchárek spomenul ako svoj vzor. Bolo to dobré rozhodnutie, mať taký otvorený a blízky vzťah s vládnym politikom?
„Definujme vzťah. Poznáme sa asi od roku 1998, stretávame sa až dodnes, je to jeden z mojich
kamarátov. Teraz začal podnikať a ja mu radím pri podnikaní.“ Tom Nicholson ++++++++++++++++++++++++++++
Gorila celá https://docs.google.com/document/d/1giBimg_c1JOngOMKiSC mmtr656PG22q3ZDe63MQtKz4/preview?sle=true&pli=1
++++++++++++++++++++++++++++ Gorila, ako sa rozklada stat p://gorilasisslovakia.wikidot.com/ Index
++++++++++++++++++++++++++++ http://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/2012/01/04/gorilyv-hmle/
++++++++++++++++++++++++++++ debaty - o toto ide- len media o tom neinformujú - je jasné, prečo... > Pentaradičová, Pentamikloš, Pentauhliarik a ďalší pentáci z > > SDKÚ a KDH sa usilujú prihrať svojím finančným mecenášom z Penty celé > > Naše zdravotníctvo. Cieľom je úplne ovládnuť tok peňazí odvázaných > poistencami do zdravotných poisťovní. > > Penta je majiteľ zdravotnej poisťovne Dôvera, polikliniky ProCare, > laboratóriá Alpha medical, sieť lekární Dr. Max, nemocnice Svet zdravia.
> > Nemocnice, ktoré získala od Sveta zdravia: Humenné, Svidník, > > Spišská Nová Ves, Rožňava, Michalovce, Partizánske, Vranov nad Topľou > Trebišov, s detašovanými pracoviskami v Stropkove a Medzilaborciach. > > > Nemocnice, ktoré už ovládala: Novapharm Bratislava, Železničné > zdravotníctvo Košice, Mammacentrum sv. Agáty, Banská Bystrica. > > Lekari aj Kolar poukazali na to , ze na zdravotnictve parazituju tzv. > poistovne , ktore v podstate kradnu peniaze zo zdravotneho poistenia > so suhlasom statu .To vam ludia naozaj nevadi ? Akej zasluznej > cinnosti su adekvatne desiatky milonov EURO , ktorymi sa obstastnuju tito > > paraziti , len na zaklade toho , ze im dalsi paraziti priklepli licencie ? > > A este to zamestnancovi Penty uhliarikovi nebolo dost a snazil sa > prihrat nemocnice Pente. > > Dodatocne kecy o tom ake to budu statne akciovky boli len vysledkom > toho , ze to vzbudilo obrovsky odpor.Preco si penta s Uhliarikom > nepostavia sukromne nemocnice , co im v tom brani ? > > Ako to , ze so suhlasom a vedomim statu , lekari su nuteni o stovky > hodin prekracovat nadcasove hodiny ?Ako to , ze "poistovne" > nepreplacaju nemocniciam znacnu cast vykonov a potom ich akoze stat oddlzuje ?
> > K tymto zasluznym "pracovnikom podo mnou je skoda sa vyjadrovat ako aj > k "zurnalistom ", ktori stvu primitivnu cast obyvatelstva proti > lekarom .Asi musia -> Len Dovera ma k dnesnemu dnu uz 1,55 miliona poistencov... > > Za spravu si necháva 3 percenta co je asi 1 miliarda korún .... > > Okrem toho jej este KDH a SDKU vybavili na ustavnom sude zisk . > > To je to , čo si jednoducho nechaju zo zakonnych poisteni obyvatelstva > > a nedaju to nemocniciam .To je vypalne na ktorom podozrivo nasim > drahym politikom tak zalezi .. > > Treba nie odňať zisk zdravotným poisťovniam, ale úplne im odňať > oprávnenie (okrem jednej > > štátnej) podieľať sa na zákonnom zdravotnom poistení obyvateľstva. Ak > > hovoríš o podnikaní tak podnikanie znamená niečo vytvárať, prinášať > > nejakú pridanú hodnotu, niesť nejaké podnikateľské riziko a z toho si > > vytvárať zisk. Aké riziko nesú dnešné ZP? Vyberú peniaze, ktoré im > > POVINNE klienti odovzdajú zo zákona. Odstrihnú si na svoju nemalú
> réžiu + si nadelia zisk a čo nejako zostáva tak blahosklonne s > niekolkomesačným spozdením dávajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. > Ak vieš do 10 narátať, nezdá sa ti to nejaké pomýlene? > Povedz mi v čom sú súčasné súkromné zdravotné poisťovne prínosom pre > > systém nášho zdravotníctva? Konkrétne prosím. ( len nezačni s tým že > > vytvárajú nejaké konkurenčné prostredie....:) > Pavel Díte
++++++++++++++++++++++++++++ Marián Burík , štvrť Sihoť č. 181/9 , 019 01 ILAVA . Vážená redakcia, milí a vzácni priatelia. Čoraz častejšie od spoluobčanov po prepuknutí aféry tzv. GORILY počúvam názor, že pán Mečiar by sa mal „poučiť o tom, ako sa hospodári a rozkráda štátny majetok“, keďže politici z vládnej koalície spomínajú, že sa kradlo za Mečiara ... Od prvých minút vlády M. Dzurindu z roku 1998, cez druhé volebné obdobie až do tohto posledného ( čo pevne dúfam, že posledného !!! ), sa nič iné nerobilo len reformovalo, reštruktúrovalo a rozkrádalo. Verte, je to hrozné ak to občan – volič počúva v médiách, ako aj z úst aktérov, vraj politikov. Pre každými voľbami politické strany SKDÚ- DS, KDH a SMK – dnes MOST – HÍD, „očarovali“ občanov – voličov, čo všetko budú robiť – ak budú vládnuť. Ako sa my, občania – voliči, budeme mať lepšie ako včera. Koľko pracovných miest bude, ako budú sociálne zabezpečené mladé rodiny, dôchodcovia... Že ceny udržia na prijateľných výškach... Ich „akčné plány a sľuby“ boli také presvedčivé, že občania – voliči im dali svoje drahocenné hlasy. Mali plné ústa o tom, ako budú čisto vládnuť, transparentne hospodáriť, že dajú „po prstoch“ tým, ktorí budú rozkrádať, podvádzať a klamať. A, občan, sa nestačí čudovať tomu, ako pod drobnohľadom práve tých „čistých“ sa delil štátny majetok, ako lietali sumy normálnemu občanovi ich výška neznáma a nikdy dosiahnuteľná. Ak je teda pravda zverejnené
v spise názvom „GORILA“ čo len 25 %, tak slovenský občan – volič by im v marcových predčasných voľbách nemal dať ani toľko svojich drahocenných hlasov, aby sa vôbec dostali do lavíc slovenského snemu !!! Už samotný fakt, že sa odvolávajú politickí nominanti spomínaných v spise „ GORILA „ je jedinečným dôkazom toho, že títo ľudia konali zo súhlasom svojich politických špičiek. Veď, ako by si mohli dovoliť konať tak, ako konali ? Zarážajúci je postoj Generálnej prokuratúry ! Nie aby okamžite vydala predbežné opatrenie vo veci pozastavenia kandidatúry do volieb v marci tým, ktorí plne nesú zodpovednosť za všetko to, čo je v tom spise napísané a už aj preukázateľné. Generálna prokuratúra namiesto toho vytvorila vyšetrovaciu skupinu... Zarážajúci je postoj „ SaS „ k tejto afére. Do volieb v roku 2010 išli aj s tým, že budú konať vždy vtedy, ak sa vyskytnú náznaky nejakej špinavosti. Až do prepuknutia aféry – mlčali a som presvedčený, že ak by neboli predčasné voľby, mlčali by ďalej. Ani „SaS“ by už nemala mať právo sedieť v slovenskom sneme. Vykrikovať a kritizovať iba v prítomností médií – to dokáže iba ten, kto nemá správny postoj k problému. Na celej veci je najviac šokujúce, že sa tam spomína finančná skupina PENTA , ktorá má prsty vo všetkom tom negatívnom, čo sa od roku 1998 v našom štáte udialo. Ak sa teda PENTA dostala do rozhodujúcich orgánov štátnych inštitúcií, organizácií, do riadiacich funkcií a do dozorných rád z jediným cieľom ovládnuť ich – je to škandál nad škandál a opäť by mali niesť plnú trestno – právnu zodpovednosť politické strany, ktoré to umožnili !!! Teraz v úplnom inom svetle sa ukazujú aj rôzne záhadné vraždy... Napríklad Duckého, Korca, Valka a iných významných osobností. V úplnom inom svetle sa ukazujú štrajky lekárov, zdravotných sestier, učiteľov, ktorí svojimi štrajkami a protestnými akciami poukazovali na mnohé konania vládnych koalícií vedených SDKÚ – DS, KDH, SMK dnes MOST – HÍD. V úplnom inom svetle sa ukazujú zvyšovania cien rôznych energií, zvyšovania poplatkov, zvyšovania daní a DPH. Minister Mikloš ako „bolestné“ pre SPP za to, že sa ceny plynu nezvýšili podľa predstáv SPP, zavádza „daň z plynu“. Nie pre ekonomické potreby štátu, ale preto, aby bolo možné miliónové rozkrádanie, korumpovanie a ískavania financií na rôzne úplatky či všimného. V spise „GORILA“ lietajú miliónové sumy, ktoré sa v ekonomickom výsledku nášho štátu neukázali a ani nemohli ukázať, pretože išli do súkromných rúk a politickým stranám !!!
Je smutné, že politické strany, ktorých nominanti sa v spise „GORILA“ spomínajú, dnes oznamujú svoje volebné programy a sľuby. Opäť budú rezonovať nádherné sľuby a vízie. Ako už oznámili, budú cestovať po našom štáte s tým, aby opäť už po niekoľký krát oklamali občanov – voličov. Nenájdeme medzi nimi jeden jediný sľub, že budú dôkladne a dôsledne trvať na vyšetrení celej aféry. Sú už náznaky, že tzv. vyšetrovanie bude trvať do termínu volieb a potom sa to v tichosti utlmí. Poznám jednu politickú stranu, ktorú silné ekonomické loby nepripustia do lavíc slovenského snemu z dôvodu, že mnohé aktivity by boli nedostupné, ak by sedeli v laviciach slovenského snemu. Je ňou – STRANA ZELENÝCH . Existuje dvadsať rokov. Dvadsať rokov denno – denne ovplyvňuje život každého z nás bez toho, aby mala zastúpenie v slovenskom sneme. O bohumilej činnosti STRANY ZELENÝCH sa občan – volič v médiách nestretne, pretože by občania dostali iné a oveľa pravdivejšie informácie o ekonomickej likvidácií slovenskej pôdy, vôd, ovzduší a aj potravín. A, občan – volič sa o STRANE ZELENÝCH nedozvie aj preto, že sa s ňou počas dvadsiatych rokov trvania nešli a nekráčali žiadne škandály, korupčné aféry, podvody či iné ekonomické trestné činy. Skrátka – boja sa jej. Je síce predpoklad, že v nastávajúcom predvolebnom období sa slovenskí občan – volič stretne s jej kandidátmi na post služobníkov slovenskému národu vo väčšej miere ako v predchádzajúcich volebných obdobiach. Už len ostáva dúfať a aj mať presvedčenie, že aféra o „GORILE“ otvorí oči mnohým slovenským občanom voličom a ten sa začne správať racionálne a zodpovedne. S pozdravom , Marián Burík
++++++++++++++++++++++++++++
SDKÚ-DS: Mikuláš Dzurinda Nahrávka o korupcii http://www.youtube.com/watch?v=ptSq6kB6X98&feature=share
++++++++++++++++++++++++++++ Pekné vídeo
http://www.youtubenocookie.com/embed/xHkq1edcbk4?rel=0
++++++++++++++++++++++++++++
O prospěšnosti pití vína. https://docs.google.com/leaf?id=0BhNObXMVmitODJmMzI0MzYtOWI3ZS00MTYxLTgyOGQ tOWFlYTk3NzFhZmRh&l=cs...dneska ++++++++++++++++++++++++++++ O tychto zjaveniach na Slovensku viem. Ako som uz pisal, ja beriem mnohe s velkou rezervou. Co sa tyka Fatimskych zjaveni, su unikatne v tom, ze sa casovo skoro presne prekryvaju s bolsevickym zapasom o moc v Petrohrade. (Pritom tieto deti z Fatimy nevedeli vobec nic o Rusku a nemali vobec ziadny dovod si nieco vymyslat, domyslat a prekrucat.) Vsimni si tieto datumy. Lenin prisiel do Petrohradu 16. aprila 1917 a prve zo serie fatimskych zjaveni sa udialo 13. maja 1917. Nasledujuce julove zjavenie sa skoro presne prekryva s Julovymi dnami v Petrohrade, kedy Kerensky odhalil velezradu, uvaznil bolsevikov a Lenin zmizol do Finska. Vtedy mal Kerensky vynikajucu moznost odstavit bolsevikov raz a nadobro. A historia mohla nabrat uplne iny kurz. A presne v tomto julovom zjaveni PM prosila deti, aby sa modlili za hriesnikov, inac pride dalsia, ovela horsia vojna a Rusko vyvezie svoje bludy do celeho sveta. A to sa pisal este len jul 1917, kedy este ani bolsevici nemali predstavu, ako vobec dopadnu. A nikto na svete este nevedel, aky kurz naberie buduci vyvoj v Rusku. Zato PM uz vtedy s velkymi obavami apelovala na pozemstanov a prosila za obratenie hriesnikov. A Kerensky, namiesto toho, aby povesal bolsevikov, zatial v carskej posteli s baldachynom pretahoval svoju milenku a snival svoje ruzove sny o nastoleni demokracie v Rusku. A cudzinci v Rusku sa na tento
"dekadentno-demokratizacny proces" pozerali s velkou nedoverou ako tela na nove vrata. Posledne fatimske zjavenie sa udialo 13. oktobra 1917 a kratko nato 7. novembra bolsevici spavili puc. Je to nahoda? Podla mna fatimske zjavenia su skor prosba, ci vystraha z neba. Na margo hriesnikov spominanych vo fatimskych zjaveniach. Jaruj Kazok ma napr. velmi pomylene predstavy a informacie o Rasputinovi. Tento mnich mal napr. svoju rodinu a okrem nej este jednu nemanzelsku dceru, o ktorej sa verejne vedelo. Ale okrem tychto hromadne pretahoval baby ako protisluzby za jeho sarlatanske cary-mary. V Rusku dokonca existoval podporny spolok pre zeny, ktore Rasputin zneuzil. Prvy pokus o jeho zabitie urobila baba, ktoru Rasputin pohlavne zneuzil. Rozparala mu nozom brucho. Zasili ho a vylizal sa z toho. Pri druhom pokuse ho rozstrielali na fasirku a odrezali mu penis, lebo verili ze v nom spociva jeho diabolska moc. A to bol clen Cirkvi!? Takze ak PM prosila pozemstanov, aby sa modlili a prinasali obety za obratenie hriesnikov, asi mala na mysli aj Rasputina. Pamatas sa na Vojtecha Mihalika? Skaredy chlap (ako Rasputin) s velkym egom, ktoreho zrazu zacali obdivovat. Tak preco by toho nevyuzil? Cudzinci, ktori zili v r. 1917 v Rusku, mali na rusku demokraciu ovela triezvejsi pohlad. Anglicky vyslanec sir George Buchanan vtedy napisal: "Rusko nie je zrele na demokraciu... Podla Rusov sloboda znamena brat veci nalahko, brat dva platy, a pritom v pracovnej dobe demonstrovat na uliciach a mrhat cas rezoluciami a verejnymi mitingami." (Skoro ako za socializmu.) Podobne neskor pocas intervencnej vojny anglicky general Ironside napisal o Bielej armade: "Su to deti, viac nez cokolvek ine a musia byt stale v cinnosti." Dalej pise: "Prihlasit sa za dobrovolnika je uplne cudzie ruskemu mysleniu." A ked im navrhol odvody vyhlasili, ze: "... odvod je nedemokraticky." Tak oni ocakavali, ze Anglicko, ci ktorakolvek dalsia intervencna krajina nasilim odvedie svojich obcanov do armady a posle ich bojovat a padat za rusku demokraciu! Donebavolajuca naivita! A Rusi budu zatial pit vodku a v tichucku cakat, ako to dopadne. A potom "najdeme a potrestame vinnikov a odmenime nezucastnenych".
++++++++++++++++++++++++++++
Prave som pozeral na TV, ako autobusy s muzskymi turistami z USA, Kanady, Australie a Japonska, chodia na navstevu Ukrajiny a Ruska zoznamovat sa zo svojimi buducimi manzelkami, s ktorymi sa zoznamili cestou internetu. Napadlo ma ze aj viaceri Slovaci mozno aj citatelia vasich periodik su v situacii, ked pomyslaju si najst partnerku. Preto vam prikladam webstranku. www.city-ofbrides.com Fotografie a profily si mozno prezerat podla veku, alebo aj podla jednotlivych miest v Rusku, staci kliknut na ktorekolvek mesto pri mene zeny a potom naskoci portal kde su zeny zoskupene podla miest kde byvaju, zaujimave je ze pri kazdom meste je aj historia a popis sucasnoti mesta
++++++++++++++++++++++++++++ Skontroluj si vek svojho mozgu - super!!!! > >> Tu máte unikátnu príležitosť>> si skontrolovať>> podľa Japonskej > >> štúdie > >> vek vášho mozgu, tak sa snažte, aby tie mozgy boli mladšie než > >> vaše > >> telesné ostatky. > >> > >> 1. Klikni>> na štart > >> 2. Počkaj až odštartuje 3, 2, 1 > >> 3. Zapamätať si postavenie čísel, ktoré sa objavia na obrazovke. > >> Čísla zmiznú a namiesto čísel sa objavia krúžky, ďalej klikať > >> na > >> krúžky podľa poradia od najmenšieho čísla po najväčšie (0-9) > >> 4. Na konci hry, počítač vám povie vek vášho mozgu > >> > >> http://flashfabrica.com/f_learning/brain/brain.html
++++++++++++++++++++++++++++
Byl Mistr Jan Hus rasista ? Jak napsal Mistr Jan Hus už v roce 1409: * "Cikáni jsou plémě nečisté, mravů hanebných, práce se štítící, druh druha okrádající a Boha neuznávající."* V geniální zkratce tu shrnul celý cikánský problém, jehož podstata se za uplynulých 600 let nijak nezměnila. To jen pan Kocáb, Uhl a podobní vědci se nás snaží přesvědčit, že Cikáni až do roku 1948 hlavně malovali džbánky, vyšívali košilky a hráli na housličky a zkazilo je až 40 let bolševické totality! Nejhorší je fakt, že tu vyrůstá generace dvacetiletých Romů, kteří nikdy neviděli nikoho kolem sebe pracovat !
++++++++++++++++++++++++++++ Call for Papers The Kowalsky Eastern Ukrainian Institute (Kharkiv, Ukraine) invites you to take part in the publishing project “Neo-Anti-Colonialism vs. Neo-Imperialism: Relevance of Postcolonialism in Post-Soviet Space”, devoted to the discussion of anti-colonial, postcolonial, colonial, and imperial discourses in Eastern and Central Europe, and Eurasia. The outcome of the project will be a publication of a special issue of the interdisciplinary scholarly journal “East/West” by the end of 2012. The editorial board is seeking contributions related to the following issues: “communication vessels”: relationships• between
(former) metropolis and (former) colonies; compensatory policy:• a “privilege” of being traumatized and a tendency towards compensation;
• problem of responsibility in postcolonial societies: elites, provincialism, xenophobia; actualization of “protective nationalism” as• a response to the external aggression and the new wave of colonization;
• challenges of the cultural policy development (language, publishing, education, re-writing schoolbooks, mass media etc.); issues• of generation gap: generations born in the USSR versus those born in the post-Soviet states (Ukraine, Russian Federation, Belarus etc.);
• postcolonial interpretation of relevant historical events, literary texts, movies, museum exhibitions etc. is also accepted. In the selection of materials the preference will be given to the texts related to the regions of Eastern and Central Europe, and Eurasia. We will accept scholarly articles, essays, and reviews of no more than 40,000 characters written in Ukrainian, Russian, Polish, English or German together with a brief summary (abstract). The materials are to be sent to: Associate Editor: Dr. Gelinada Grinchenko:
[email protected] Invited Editor: Dr. Tetyana Dzyadevych:
[email protected] “East – West” Journal, The Kowalsky Eastern Ukrainian Institute, V.N. Karazin Kharkiv National University, 6 Svobody Square, aud. 486, Kharkiv, 61077 Ukraine. Phone number: +38 057 705 26 30 Web-site: http://keui.wordpress.com/ We would ask you to inform us of your intention to take part in the project, and to briefly describe the theme of your contribution by January 10, 2012. The final date for submitting materials to the editorial board is July 1, 2012. Sincerely, Volodymyr Kravchenko, Editor-in-Chief of the “East/West” Journal
++++++++++++++++++++++++++++ Dobrý deň, prinášame Vám aktuálne informácie ohľadom situácie v Maďarsku. Stanovisko predsedu EK Barrosa v mene Komisie ohľadom zrýchlenej právnej procedúry voči Maďarsku: *** Komisia práve rozhodla o spustení konania o porušení zmluvy voči Maďarsku v troch oblastiach: nezávislosť centrálnej banky, dôchodkový vek sudcov a nezávislosť národného úradu pre ochranu
osobných údajov. Komisia zároveň maďarským orgánom zasiela širšiu žiadosť o informácie, ktorá sa týka nezávislosti súdnictva. Toto je výsledok dôkladnej právnej analýzy, ktorú Komisia bezodkladne uskutočnila. Dúfali sme, že maďarské orgány uskutočnia potrebné zmeny na zabezpečenie súladu s právom EÚ. Zatiaľ sa tak nestalo, preto sme sa rozhodli začať právne konanie. Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali sú odrazom nášho odhodlania zabezpečiť to, aby litera i duch práva EÚ boli plne rešpektované a aby vo všetkých našich členských štátoch existovalo stabilné právne prostredie. Maďarsko je kľúčovým členom európskej rodiny. Neželáme si, aby nad touto krajinou existoval čo i len tieň pochybnosti o demokratických princípoch a hodnotách. Čím skôr sa táto situácia vyrieši, tým lepšie. Som petešený, že predseda vlády Orban sa rozhodol stretnúť sa so mnou v Bruseli v budúci utorok 24.1.2012 a prediskutovať naše obavy. *** V prílohe Vám posielam bližšie infromácie, ktoré sú zatiaľ dostupné len v anglickom jazyku. V prípade akýchkoľvek otázok na túto tému nás neváhajte kontaktovať. S pozdravom,
Andrej KRÁLIK Vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Palisády 29 811 06 Bratislava E-mail:
[email protected] Tel.: 02 59 20 32 93 Fax: 02 54 43 29 79
++++++++++++++++++++++++++++
Geneza Madarov Peter Hammerschlag sa narodil v roku 1905 vo Viedni, v roku 1941 bol nacistami deportovaný do koncentracného tábora, odkial sa viacej nevratil. Hammerschlag bol jeden z najoriginálnejších talentov vo Viedni dvadsiatych a tridsiatych rokov medzi kabaretom a literatúrou. Jeho "Ungarische Schöpfungsgeschichte" tu vysla po prvýkrát - ale nie poslednýkrát: Friedrich Torberg, jeho literárny správca pozostalostí, pripravuje vydanie, bohuzial nie príliš početných básní, ktoré sa zachovali po Petrovi Hammerschlagovi.
Na začiatku bol - to je isté TEN SLOVO. Po grécky: Logoš1 . Po oceáne si poplavovalo Prazviera, fogaš.2 Potriaslo to celým svetom, Aby ho vietor neodvial, Na pravo i na ľavo postavil Boh Dvoch tlstých, švárnych honvédov. Čo potom urobil Boh najskôr? Opicu, samozrejme. Orangutan és3 Délután,4 Čo urobili v tých dňoch. Potom stvoril Adama, Toho starého naničhodníka, 1 2 3 4
s sa v maďarčine vyslovuje ako š maď. fogas (zubáč /druh ryby). és = a maď. po poludní
Ktorý dostal Evu za nevestu Na zelenej pastvine. Vzduch bol kék,5 ten tráva bol zöld6 Pre žalúdky všetkých zvierat, Ale potom na Angyalföld7 Kain zabil ... Ize ... Tu milý Boh zapískal Máros8 sa vzoprel A potopou vytopil Celý Lipotváros.9 Keď zem trolinku vyschla, Sadol na koňa Hrdina Attila s kŕdlom Hunov, rozširovať kultúru. Najskôr vybudoval zem Maďarov, Potom Rím, Atény és Krétu, A všetci ľudia, čo sa predsa vie, Prišli až neskôr. (V papyruše sa číta už od dávna len sa bohužiaľ stratil -, Že Kléopatra Királyné10 sa narodila v Kispest.) Maďarčina bola literatúrou 5 6 7 8 9 10
kék (maď.) modrý zöld ( maď.) zelený vonkajší obvod Budapešti Máros (maď.) more Mestský obvod Budapešti maď. kráľovná
počnúc žaltárom Po Cató, Plautusch, Terencz-úr A Vogelbácsi Walther. Ani nesmieme nikdy zabudnúť Že najväčším kolorátorom: Slávny Müvész11 Ajtóssi bol, pričom by Švábi zvolali "Dürer". Avšak najväčším Maďarom bol prosím, Goethe János, lebo bol z Nagy-Weimároš, Kde vládli maďarské mravy. A bol by svet osvetlený? Nikdy! Elektricky by zhasol, Keby Vólta, Galványi nevyrobili svetlo zo žiab. Lebo každý veľký muž s "i", bol Maďar. pri: Górki, Gándi, Márkonyi To môže každý sám čítať. A keď nejaké mesto má "a" a "o", Bol Maďar jeho praobyvateľom: Kálkutta, Prága, Kárthagó, Tókio és Veróna. A čo by bola Viedeň? Nič! Preto Szent István Zo súcitu vybudoval na István-tér Stephansplatz. 11 maď. umelec
Keď štyria Cigáni - už skrotení Sa zídu s huslami, Hneď ich berú do Viedne A pomenujú ich "šramelovcami". Prejdúc na umenie Viedne, Kto bol jej sploditeľom? To bol Molnár Liliom, Čo postavil Burgtheater. Tam, kde si ľahké umenie ustelie, Vždy táborí Maďar, A operetu zachraňoval Maďarský šláger. Tak môj barátocskám, 12 Zachovajme dedičstvo Viedne, Pretoze Kálmán, Lehár, Ábrahám Stoja na stráži ako traja husári! Refrén Srdce Maďara musí mnoho pretrpieť, Stojí v pozadí skromne, Pobrnkáva si na citare krátku pesničku:
EXTRA HUNGARIAM NON ESCHT13 VITA. ++++++++++++++++++++++++++++
Výzvu o oboznámení sa o superpodvode pripravovanom Richardom Sulíkom sa odhodlala mediálne šíriť dlhoročná pijavica a parazit 12 Môj priateľko 13 spis. echt (pravý, skutočný).
v odboroch, za Ficovej vlády štátna tajomníčka spoluvykrádačka fondov EÚ na vymyslené projekty aj s Tomanovou a ďalšími spriaznenými zlodejmi. (viď napr. predaj nevymožiteľných pohľadávok SP Bernátkom, založenie II. Dôchodkového piliera Kaníkom a Brockom... ). Aj napriek tomu má článok reálnu vypovedaciu hodnotu pripravovanej podľa nej genocídy obyvateľstva, na ktorej pracovali a pracujú takmer 22 rokov všetky garnitúry KDH, HZDS, SNS, DS, DÚ, SDKÚ, OKS... Emília Kršíková opomenula veľa skutočností degradácie zdravotníctva, jeho rozkladu a úpadku počnúc Soboňom, Zelníkom a najmä Rudolfom Zajacom (a jeho maďarmi z HPI). Jediným, ktorý pochopil tragický úpadok zdravotníctva (a hospodárstva SR) bol bývalý minister zdravotníctva Ľubomír Javorský, ktorý voči sebe vyvodil osobnú zodpovednosť. Za dvadsaťdva rokov sa nenašiel na Slovensku žiadny iný charakter, a aj preto bol zrealizovaný návrat späť k reinkarnovanému ranému kapitalizmu s jeho najnegatívnejšími prvkami vykorisťovania a sofistikovaného otrokárstva, v réžii zoskupení hochštaplerov a šamanov z Občanského fóra a VPN. Husákov aký-taký právny štát bol zmenený v bezprávny hyenizmus, budovaním disfunkcie justície, prokuratúry, polície a nových ŠtB (VOS, SIS...), politickými kreatúrami chrániacimi zločin,
prijatím židovského, lichvárskeho neoliberálneho systému likvidácie národov a štátov, začlenením aj Slovenska do kasína WJC. O prerod ČSFR (a SR) jedného z najvyspelejších štátov bývalej socialistickej sústavy, v rozvojový štát a kolóniu nadnárodného kapitálu, sa proti vôli obyvateľstva najviac pričinili tí judeokresťania, ktorí si voluntaristicky uzurpovali zdegradovať legislatívu hospodárskych, bezpečnostných noriem života občanov, výkonom funkcií za 22 rokov na MS SR, MV SR, MO SR, GP SR, ÚS SR, SIS, VOS, v justícii, ale aj zriadením parazitálnych exekútorských úradov a advokácie, ako ucelený systém vytvorenia masy nezamestnaných, bezdomovcov, odkázaných a bezprizorných a teda genocídy obyvateľstva. Kauza Gorila predstavuje nanajvýš 5% zo všetkých svinstiev, ktoré tu judeo-kresťansko-komunistickí gauneri napáchali od roku 1989. Napriek tomu sa väčšina z nich bezostyšne tlačí späť k pokračovaniu barbarstva. Matovič dá dokonca gaunerov z OKS a KDS na svoju kandidátku, čím je vytvorený predpoklad, že práve štyria obyčajní ľudia vyjdú na posmech. Aj napriek tomu majú voliči dve možnosti: vykrúžkovaním vyšších čísiel kandidátov definitívne poslať gaunerov do histórie s cieľom zbaviť ich ochrany imunity a doživotne izolovať po trestnoprávnych procesoch. Alebo masívne voliť KSS, najčistejší politický subjekt (všetky komunistické hyeny, podvodníci, vrahovia a zlodeji z KSS prešli do tzv.
demokratických, pravičiarskych a ľudových strán), tým je v súčasnosti jediným garantom nápravy, záchrany života občanov a zachovania štátu.
Pozorne prečítaj a pošli to ďalej - aj s prílohami – článkami z novín. Je dôležité, aby sa o tomto superpodvode a superožobračení na národe dozvedelo čo najviac ľudí. Superhrubá mzda je len prvý krok Sulíkovho scenára. Ďalšími krokmi majú byť: Ø Platenie odvodov samotnými zamestnancami (teda už nie cez mzdovú učtáreň zamestnávateľa. Ø Zdobrovoľnenie platenia odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ktorého dôsledkom (a to je viac ako isté) bude: ·
neplatenie odvodov väčšiny aktívneho obyvateľstva;
· následkom toho sa absolútne zrúti systém sociálneho poistenia, pretože do Sociálnej poisťovne nebude plynúť dostatok peňazí potrebných na každomesačné vyplácanie dôchodkov. · Štát ale garantuje solventnosť Sociálnej poisťovne, takže by to mal dorovnať. Pri tak vysokom výpadku odvodov však štátna kasa by na to nemala - ak by dorovnala takýto vysoký deficit, zrútili by sa absolútne štátne financie, čo by viedlo k štátnemu bankrotu; preto má Sulík vymyslený ďalší krok:
Ø Zrušenie sociálneho poistenia ako štátom garantovaného systému sociálneho zabezpečenia. Keďže Ústava SR garantuje občanom sociálne zabezpečenie v chorobe a starobe, vymysleli Sulíkovci ďalší "geniálny" krok: Ø Namiesto dôchodku bude dostávať každý občan SR - bez ohľadu na výšku príjmov- tzv. "odvodový bonus", čo je v podstate štátna sociálna dávka v sume 113 eur! Ø Spolu so zavedením odvodového bonusu však zruší všetky štátne sociálne dávky (napr. prídavky na deti, materské dávky, sirotské dôchodky, príspevky na bývanie, podporu v hmotnej núdzi, ) ale aj všetky druhy plnení , ktoré teraz vypláca sociálna poisťovňa ( starobné, invalidné, sirotské a vdovské dôchodky, podporu v nezamestnanosti, úrazovú rentu a pod.). Ak sa utešujete, že vy už dostávate starobný dôchodok a vás sa to netýka, ste na omyle: ak nebude každý mesiac plynúť dostatok finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne (odvody), nebude z čoho dôchodky vyplácať. (Keď s týmito nápadmi prišiel Sulík v roku 2006 na MPSVR, kde som vtedy bola štátnou tajomníčkou, pýtala som sa ho, ako chce riešiť sociálne zabezpečenie ľudí, ktorí nemôžu pracovať (starí, invalidi, chorí, nezamestnaní, deti). arogantne odvetil, že tuž o nie je jeho problém, že si mali šetriť po celý život).
Ø Následne budú finanční žraloci (súkromné komerčné poisťovne) lákať ľudí, aby sa komerčne poistili- budú im spievať ľúbivé šlágre o švajčiarskych dôchodkoch a podobné nezmysly. V skutočnosti pôjde len o dobre premyslený obchod finančníkov založený na pyramídovej hre. No "blbý a dôverčivý" národ im na to zaiste naletí. Ø V zdravotníctve bude zrušenie povinného zdravotného poistenia znamenať: · Zastavenie financovania nemocníc, polikliník a iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti terajšími zdravotnými poisťovňami (tieto okamžite zmenia svoje produkty a budú ponúkať komerčné zdravotné poistenia – v skutočnosti už aj sú komerčnými poisťovňami, aj keď prevažne hospodária s verejnými zdrojmi – t. j. s tým, čo im každý mesiac odvádzame). · Následnú neschopnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prežiť, enormné zadlženie, a teda ich okamžitú exekúciu a predaj do súkromných rúk – opäť finančných žralokov typu Penta (preto sa ja pripravuje premena verejných nemocníc na obchodné spoločnosti – aby sa otvorila cesta k exekúciám už aj dnes zadlžených nemocníc). ·
Všetky tieto kroky znamenajú absolútny krach verejného zdravotníctva hneď na začiatku, čo povedie k urýchleniu privatizácie zvyšku zdravotníckych zariadení a k zavedeniu úplného hradenia celej zdravotnej starostlivosti.
Ø Následne začnú tí istí finanční žraloci lákať ľudí na súkromné komerčné zdravotné poistenie - ale POZOR: poistia výlučne mladých a zdravých ľudí - ľudí 50+ a tých, ktorí už majú nejakú chorobu vôbec nepoistia. no aj tí šťastlivci, ktorých poistili, sa nevyhnú sklamaniu, ak ochorejú chorobou, ktorá vyžaduje nákladnú liečbu, pretože ani komerčná poisťovňa im celú liečbu neuhradí - bude mať svoje vnútorné dokumenty po limitoch úhrad. POZNÁMKA: už dnes sa finanční žraloci prostredníctvom nastrčených ľudí v zdravotných poisťovniach a na Ministerstve zdravotníctva, ale aj u niektorých zriaďovateľov (najmä VÚC) usilujú dostať nemocnice do krachu tým, že im nedávajú dosť financií ; je to preto, aby tieto po transformácii na akciové (čiže obchodné ) spoločnosti išli urýchlene do krachu a aby ich potom PENTA a podobní žraloci čo najlacnejšie skúpili. Následne zrušia "nelukratívne" oddelenia a zavedú vysoké platby za liečbu (pozor: nielen za lieky, aké aj za vyšetrenie a ošetrenie) bez toho, aby riešili problém, kde a hlavne za čo sa budú bežní ľudia liečiť! Ø Suma sumárum: len naozaj bohatí - miliardári (zlodeji, ktorí rozkradli tento štát a špekulanti) budú mať na platenie liečby. Avšak tí nebudú potrebovať naše kliniky - pôjdu za svoje peniaze do Švajčiarska. Kto neverí, nech si preštuduje Sulíkove knihy o odvodovom bonuse; pozor: treba ich však čítať v kontexte na súčasný systém sociálneho zabezpečenia a systém zdravotnej starostlivosti. Priatelia, skúste si položiť otázky:
· Máte toľko peňazí, by ste si z nich dokázali zabezpečiť prostriedky na dožitie v starobe, chorobe a v prípadnej strate zamestnania? A ak máte dosť našetrené, ste si istí, akú skutočnú hodnotu budú mať tieto úspory o 5-15-20 rokov pri súčasných turbulenciách na svetových finančných trhoch, ktoré – ako predpovedajú odborníci – budú najmenej 20 rokov permanentné? · Máte toľko peňazí, aby ste si v prípade vážnej choroby alebo operácie mohli zaplatiť finančne náročné liečby či medicínske zákroky? Viete vôbec, koľko taká liečba stojí, že to môže byť rádovo niekoľko miliónov korún? · Nemá tento scenár nezodpovedného šialenca znaky genocídy tentokrát už nielen najslabších sociálnych vrstiev, ale aj strednej a nižšej vyššej vrstvy?? S pozdravom JUDr. Emília Kršíková
Církev nemá žádné právo na restituce 12.1.2012 Hned vysvětlím toto poněkud radikální prohlášení. Jak jistě víte, opět nastala doba, kdy církevní představitelé začali vyskakovat, že konečně musí dojít k vyrovnání ztrát církve (rozuměj „katolické“ církve), kterou církev „utrpěla“ po roce 1948 v důsledku „konfiskací majetku“ a represálií ze strany komunistického režimu. Ale je tomu úplně jinak. Už císař Josef II. kolem roku 1780 kromě zrušení nevolnictví provedl faktické zestátnění církve (samozřejmě katolické, protože jiná v té době ani nesměla být...) Císař Josef II. (syn Marie Terezie) už měl totiž dost
rozpínavosti a arogance církevních představitelů, zavedl toleranci všech náboženských vyznání – a církev v podstatě zbavil veškerého majetku. Nadále byli církevníci jen „správci a provozovateli“ všech církevních statků, které od té doby patřily státu. Tedy alespoň v tom byl Josef II. císař „blahé paměti“. Udělal kus záslužné práce. Dokázal to, co nedokázali ani husité! Tento stav přetrval i konec Rakousko-Uherska a vznik ČSR. A fakticky přetrval i celou dobu komunistického režimu. Komunistický režim katolíkům nepřál a jak mohl, tak je diskriminoval, případně zavíral. Ale žádný majetek jim komunisté nemohli zkonfiskovat ani znárodnilt. Ne, že by nechtěli, ale prostě nemohli. Proč nemohli? Protože už neměli co znárodnit a zkonfiskovat. Církev už přibližně 170 let žádný majetek nevlastnila... Jak už bylo řečeno, od vlády císaře Josefa II. byla jen správcem a provozovatelem církevních statků, ne majitelem. Komunisté církevníky bez náhrady vyháněli z různých staveb a pozemků, které původně využívali, ale v žádném případě jim nemohli nic vyvlastnit! Není to ostatně poprvé, co církev takto vykřikuje a domáhá se majetku, který jí byl údajně „ukraden“ nějakým státním režimem. Vždycky to dělá v době, kdy je nepřehledná politická nebo hospodářská situace, nebo když se mění státní zřízení. Tehdy začne křičet, že chce peníze, majetek – a zase peníze, které ji „byly ukradeny“. Bylo to v roce 1919, kdy se na prezidentovi Masarykovi domáhala „odškodnění“ za pozemkovou reformu a další údajné ztráty, které „utrpěla“ v důsledku vzniku ČSR. Bylo to v roce 1945, kdy využila poválečného zmatku a zase chtěla – tentokrát na prezidentu Benešovi peníze za „konfiskaci majetku“ v době války. Posléze to bylo krátce po „hadrovém puči“ v roce 1989. Ani tehdy však neuspěla. Jen ukázala „zuby“, když určitou chybou v rozhodování
tehdejších představitelů, se jí podařilo „uškubnout“ např. bývalý klášter Voršilky v Praze – div jsme při tom nepřišli o kus Národního divadla. V roce 1998 tehdejší vicepremiér JUDr. Pavel Rychetský požadavky církve prošetřil a vydal prohlášení, že majetek není ve vlastnictví církve. Totéž potvrdila expertiza právníků. Ale církev to zkouší stále znovu a znovu. Před lety chtěla získat Svatovítskou katedrálu, ale tehdy jí to zase naštěstí nevyšlo. Ale vida! Současná vláda (dnes je 10.11.2011) jim hodlá vyhovět a vydat jí majetek, na který už církev nemá právo zhruba 230 let! Nestydíte se církevní představitelé, vždyť je to vědomý podvod! To o sobě tvrdíte, že zastupujete Boha na zemi? Jaký je tento váš Bůh, když strpí vaše hochštaplerství? Když mu nevadilo, že jste po staletí mučili a vraždili jinověrce, konfiskovali jejich majetky – a teď, místo abyste se snažili svoji temnou minulost alespoň trochu odčinit, máte pocit ukřivděnosti a chcete (navíc v době krize) další majetky, na které nemáte právo? Lidé, tento svět je váš a ne žádných světských nebo církevních chamtivců! Využívejte Boží dary, které jste dostali – k tomu nepotřebujete žádné církevní zástupce! pk. Článek zjevně obíhá na internetu. Našel jsem jej také na několika serverech, kde vyšel poprvé a kdo je autor, nevím. Uveřejňuji to, protože to považuji za důležité.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva? Slovenský mesačný spravodaj Marec 1999: Nové vedenie FNM a Ministerstva privatizácie začalo, podobne ako ostatné inštitúcie, svoju činnosť analýzou a mapovaním
zdedeného stavu. Že to nie je stav veľmi pozitívny, vidno aj z nasledujúcej tabuľky FNM SR : podiel kúpnych cien a uhradených súm k účtovnej hodnote privatizovaného majetku Rok Účtovná Kúpna cena Kúpna Zaplatené do hodnota cena/účtovná 31.12.1998 hodnota v % (tis. Sk) (tis. Sk) (tis. Sk)
1995 1996 1997 1998 Spolu
37 278 070 43 805 533 15 317 456 12 815 857 109 216 916
12 706 436 11 596 916 3 521 388 2 917 726 30 742 466
34,09 26,47 22,99 22,77 28,15
9 498 604 7 067 516 2 038 884 1 095 657 19 700 661
zdroj: Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, FNM SR Vyšlo s láskavou podporou Open Society Fund Šéfredaktor: Marek Jakoby MESA 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy Hviezdoslavovo nám. 17; 811 02 Bratislava; Slovenská republika tel: +421-2-54435 328, 54434 009; fax: +421-2-54432 189; e-mail:
[email protected] INTERNET: http://www.mesa10.sk (c) Copyrights MESA 10, 1999 Kto vyšetrí možné rozkradnutie nášho majetku v rokoch 1995-1998 a potrestá vinníkov? I napriek tomu, že možné rozkradnutie majetku bolo oficiálne zistené a publikované, uplynulo už 12 rokov a nič sa neudialo.
Koľko sa zo súčasnej kauzy Goríl podarí vyšetriť a koľkých hlavných vinníkov potrestať? Uvidíme to za rok, alebo za 12 rokov, alebo nikdy? Sú praktiky popísané v kauze Goríl, štandardom našej spoločnosti posledných 22 rokov? Myslím si, že jednoznačne áno. A budú tieto štandardy ešte ďalších 22 rokov? Myslím si, že pokiaľ tu bude vládnuť kapitalizmus, jednoznačne áno. Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva? Myslím si, že áno. Len, kde ho vykydať, aby stále nesmrdel? Karol Ondriaš, DrSc.
RNDr.
CESTU DO PEKLA SI HĽADÁ KAŽDÝ SÁM Kríza žánru | Slovensko | Michal Ač | 05.01.2012 Variácie na tému ľudskej hlúposti sú neobmedzené, politici idú ruka v ruke s prostými ľuďmi Hlúposti robíme všetci. Niektorí zástupcovia ľudského druhu sú v tom však neprekonateľní. Ako napríklad nemenovaný mladík na vozíčku, ktorému sa pred nosom zavreli výťahové dvere. Chcel nastoliť spravodlivosť a niekoľkokrát sa do dverí s rozbehom silno „oprel“, až konečne povolili, a on mohol nerušene vojsť. Nech už bolo na konci výťahovej šachty nebo alebo peklo, prijalo
ho isto s otvorenou náručou - enormné úsilie, ktoré mladík vyvinul, aby sa tam predčasne dostal, si ocenenie zaslúžilo. Akciu zachytila priemyselná kamera a možno ju nájsť na Youtube. Tento výnimočný čin sa nemohol zaobísť bez nominácie na výnimočnú cenu. V roku 1993 s týmto nápadom prišla americká biologička Wendy Northcuttová a dala jej meno Charlesa Darwina, jedného z dvoch vedcov, ktorí ukázali, ako funguje evolúcia. Vylepšujú génový fond Predpokladom udelenia Darwinovej ceny je vylepšenie génového fondu ľudstva tým, že človek sa z neho sám odstráni obzvlášť hlúpym spôsobom, takže jeho gény sa už nemôžu šíriť. Z hľadiska celej civilizácie vykonávajú nositelia Darwinových cien záslužný čin: po ich udelení je ľudstvo ľahšie o jedného z idiotov, kvôli ktorým dnes visia na benzínových pumpách nápisy Fajčenie zakázané. Northcuttová už zhromaždila a preverila tisícky takýchto neuveriteľných príbehov, z ktorých vyplýva, že variácie na ľudskú hlúposť sú naprosto neobmedzené. Darwinistom treba poďakovať taktiež za to, že šíria geniálnu myšlienku amerického básnika Roberta Frosta, aj keď väčšinou bez toho, aby ju poznali: „Považujem za neodškriepiteľné právo každého človeka odobrať sa do pekla svojou vlastnou cestou.“ Takúto exkluzívnu možnosť využil jeden vynachádzavý rybár a amatérsky elektrotechnik, ktorý omráčil ryby v rybníku prúdom z drôtov vedených z vlastného domu. Potom išiel pozbierať úrodu bez toho, aby vypol prúd alebo aspoň vytiahol drôty z vody. Originálne využitie elektriny prispelo aj k zisku Darwinovej ceny za rok 2009. Po silnej búrke zostalo v New Yorku bez prúdu 17tisíc domácností. Podnikavého dôchodcu Mila omrzelo čakať na opravárov, a tak krátko po polnoci vyšiel z domu s motorovou
pílou v rukách a igelitovými taškami na nohách. Postavil sa do mláky a začal odrezávať prekážajúci kábel, ktorý ani náhodou nevyzeral na to, že ním prechádza 4 800 voltov. To starček zistil až keď sa vo vode pošmykol, padol na kábel a po niekoľkých zásahoch elektriny skonal. Výbušná téma Inou častou témou, uzatvárajúcou vzrušujúce životné osudy novodobých darvinistov, sú výbušniny. Jeden zábudlivý terorista poslal vyhliadnutej obeti nedostatočne vyplatenú zásielku s výbušninou, a po tom, čo sa mu vrátila, ju otvoril. Iní dvaja experti na výbušniny najskôr nastražili pod autom výbušný systém, a keď chceli s pocitom dobre vykonanej práce odísť, odomkli vlastné auto tak, že jeden z nich vo vrecku stlačil diaľkové ovládanie – to však nebolo napojené na ich auto, ale na bombu. Traja palestínski teroristi išli do akcie práve vtedy, keď sa menil zimný čas na letný. Pretože v Palestíne „sionistický" čas neuznávajú, bomby nastavili podľa pôvodného času. Teroristi si však na svojich hodinkách nastavili izraelský čas. Bomby v autách vybuchli presne a naraz, lenže v momente, keď atentátnici ešte nedorazili do cieľa. Pri výkone svojho povolania zomreli aj dvaja belgickí lupiči v meste Dinant. Brány k balíku peňazí ukrytom v bankomate za stenou im malo otvoriť použitie vynálezu Alfreda Nobela. Pretože dynamitom príliš nešetrili, tlaková vlna zničila nielen stenu s bankomatom, ale lupičom spadla na hlavu rovno celá banky. Prvý zomrel na mieste, druhý až v nemocnici.
Trochu iným prípadom z výbušného súdka bol čin devätnásťročného Rašáda z Houstonu, ktorý chcel ohúriť kamarátov ruskou ruletou. Použil poloautomatickú pištoľ, ktorá na
rozdiel od revolvera po stlačení spúšte zakaždým posunie do komory nový náboj. Šanca na víťazstvo v takejto modernej ruskej rulete bola nulová. Boj proti fyzikálnym zákonom Zaujímavou témou Darwinových cien je boj proti fyzikálnym zákonom. Jeden z ocenených dostal chuť na bungee jumping, a pretože nemal po ruke vhodné lano, vyrobil si ho z niekoľkých kratších, pričom poctivo odmeral dĺžku pružných lán a výšku, z ktorej hodlá skočiť. Akosi však zabudol, že pri skoku sa laná predlžujú. Fyzikálne zákony podrazili aj šiestich zlodejov kráv v Bangladéši, ktorí osobným autom zablokovali cestu kamiónu, prevážajúcemu bučiaci predmet ich záujmu. Zotrvačnosť nedovolila šoférovi ťažkého nákladiaku tak rýchlo zabrzdiť a kamión auto so zlodejmi doslova prevalcoval. Piati zomreli na mieste, šiesty bol ťažko zranený. O život prišla tiež jedna nevinná krava. S fyzikálnymi zákonmi márne bojoval aj motorista z New Yorku, navrhnutý na Darwinovu cenu za rok 2011. Protestoval proti zákonu o nosení motocyklových prílb v tak vysokej rýchlosti, že keď v rámci protestu vehementne šliapol na brzdy, urobil stojku, preletel cez motorku a dopadol na nechránenú hlavu. Ukážkové salto mortale. Ešte sú tu politické mŕtvoly Darwinove ceny sa udeľujú posmrtne, no aspoň na Silvestra by nepochybne stálo za úvahu doplniť aj kategóriu s názvom Politické mŕtvoly, prípadne Dokonané pokusy o politickú samovraždu. Veď aký je rozdiel medzi zlodejmi dobytka, ktorí sa dobrovoľne nechajú zvalcovať kamiónom naloženým kravami, a predsedom parlamentu, ktorý najskôr zvalcuje
vládu, a potom je sám zvalcovaný vlastným parlamentom? Nominácie by sa týkali žijúcich ľudí, ktorí s vidinou tohto cieľa už vykonali náležité kroky. Tak trebárs práve Sulík, ktorý (ako si všimol Tomáš Mrva na Inaque.sk), sa nepochybne inšpiroval britskou organizáciou SAS, čiže špeciálnou vojenskou jednotkou s cieľom nasadenia za nepriateľskými líniami (on ju však, možno omylom, nasadil vo vlastných radoch). SSM, čiže Samovražedná Sulíkova Misia sa stopercentne vydarila – z predsedu sa stala politická mŕtvola bez výraznejších šancí v nadchádzajúcich voľbách, neprežila ani slovenská vláda. Dosť mŕtvol aspoň na čestné uznanie. Vraj ani známy skeptik Štefan Hríb túto udalosť nemohol dlho pochopiť, o čom môžu svedčiť jeho opakujúce sa otázky pred televíznymi kamerami: A naozaj padla vláda? Ďalším kandidátom by mohol byť minister Uhliarik alias Pentliarik; v uplynulom roku riadil v spolupráci s odbormi rezort s tak samovražednou vynachádzavosťou, že normálny človek dostal strach čo i len priblížiť sa k niektorému z našich zdravotníckych zariadení. Na to tiež treba zvláštny kresťansko-demokratický talent, ktorí zjavne pacienti nemajú, inak by už dávno pochopili situáciu, poďakovali nášmu zdravotníctvu a odišli by sa liečiť do zahraničia. O nomináciu v roku 2011 srdnato zabojovali aj Kaliňák s Galkom; milé bolo sledovať vytrvalé úsilie prvého nominanta, ako nenásilne uplatňuje samovražedné marxistické poučky o vplyvu masmédií a v masmédiách (panebože, aký vplyv môže mať masmédium, v ktorom nebeží Panelák, Marína, Ružová záhrada ani Adéla Banášová, a aký vplyv v ňom dosiahol Kaliňák, keď nedokázal presadiť ani zverejnenie jediného materiálu?). Druhý nominant na Darwinovu cenu by si zaslúžil ocenenie za to, ako nenápadne hľadal v laškovných rozhovoroch charizmatického politika a šikovnej ľavicovej
novinárky s nasadením najmodernejšej techniky (aj vlastnej funkcie) nejaký vyšší zmysel. Kde by sa tam však zobral. So šarmom jemu vlastným zvládol záver roka azda iba Slota, ktorý v tejto súvislosti správne vyhlásil, že je to zbytočný rozruch, lebo odpočúvanie sa predsa dialo, deje sa a bude sa diať, len je škandalózne, že sa tak málo odpočúvajú Maďari. Na nomináciu ešte zjavne nedozrel, dokonca ani na Silvestra nie. Možno nám urobí radosť až v budúcom roku. Zatiaľ sa mu darí čoraz lepšie, ako keby chcel ilustrovať najnovšiu Sulíkovu tézu, že Slováci si žijú nad pomery. Skutočne, pozoruhodná idea.
SLOVENSKÁ
REPUBLIKA
S.R.O.
Richard Filčák 3.1.2012 Pamätám si, ako mi niekedy v roku 1992 rozprával novinár z dnes už neexistujúceho denníka o státisícových sumách, na ktoré si v províziách ročne „príde“ priemerný poslanec slovenského parlamentu. Bol som študent, ktorý mal ešte vo vrecku tie isté kľúče, ktorými sa len krátko pred tým štrngalo na námestí SNP. Vtedajšia naivita a neznalosť života a politiky v krajinách na západ od Devína, kombinovaná s nedostatkom načítanej literatúry, mi bránili uveriť, že by to vôbec bolo možné a že svet takto skutočne funguje. Odvtedy ubehlo pomaly dvadsať rokov nazývaných obdobím transformácie. Počas nich sa – tak sa všeobecne tvrdí – stabilizovali systémy nazývané parlamentná demokracia a trhový kapitalizmus. Keď dnes čítam o údive novinárov alebo politológov a ekonómov nad záznamami Gorila , nad tým ako funguje systém rozhodovania, a ako sa točia (už nie milióny) miliardy, vychádza mi z toho buď neuveriteľná miera
naivity, alebo vedomé potláčanie reality – autocenzúra, alebo (čo by bolo už úplne tragické) cenzúra. Gorila je skrátka asi príliš veľká a príliš citlivá téma zaváňajúca kardinálnymi problémami legitimity systému. Druhá spomienka, ktorá mi prichádza pri čítaní záznamov na myseľ, je vlna talianskych sociálno-kritických filmov . Výdatne nás nimi zásobovala bývalá Československá televízia. Vďaka za ne. Dodnes ich pokladám za angažované a brilantné analýzy moci, peňazí a korupcie v prostredí, kde väzby medzi ekonomikou, politikou a médiami dosiahli tak brutálne rozmery, že každý pokus o vyšetrenie končí neúspechom a krachom. Prípadne ak nejaký tvrdohlavec robí problémy, tak rovno vybuchnutou diaľnicou, po ktorej práve prechádza. Neviem, či sú záznamy Gorila pravé. Ak pravé nie sú, tak je to skvelé umelecké dielo. Autor by bol blázon, keby ho ďalej nespracoval do románu, aký tu roky v záplave braku a limonády chýba. Obávam sa ale, že pravé sú. Takú zmes fikcie, previazanej na reálne osoby a deje mohol napísať iba ich priamy aktér. V každom prípade ilustrujú vážne problémy nášho systému a jeho fungovania. Nielen na Slovensku, ale vlastne v celom modeli liberálnej demokracie ako ho poznáme a idealizujeme s pánom Fukuyamom, teda ako posledný evolučný stupeň usporiadania stavu vecí verejných. Thomas Ferguson vo svojej knihe o investičnej teórii vzťahujúcej sa na súťaž politických strán vtipne sumarizuje, že z ekonomického hľadiska dnes nejde o nič viac ako o investície. V nich sa skupina investorov združuje za účelom kontroly štátu tak, že vyberá a podporuje tých predstaviteľov, ktorých predstavy o politike im vyhovujú. Prípadne, ako na Slovensku, ich rovno vyrába ako figúrky na šachovnicu.
Voľby sú čím ďalej tým vzdialenejšie od ideálu plurality a férovosti. Prepojenie peňazí, politiky a médií deformuje súťaž. Aby bola strana, alebo jednotlivec zvolený do akejkoľvek funkcie, musí mať dostatočné zdroje na kampaň, ktorá je stále viac mediálna, a preto aj stále drahšia. Hoci sa náklady na činnosť strán formálne v niektorých štátoch hradia z rozpočtu, skutočné náklady sú rádovo vyššie a čoraz viac sa vymykajú verejnej kontrole. Niektoré krajiny odhadzujú zbytočné škrupule. V roku 2010 Najvyšší súd USA rozhodol o zrušení federálneho zákona, ktorý zakazoval firmám a korporáciám priamo financovať volebné kampane. V realite to na západe, ale aj na Slovensku prebieha už dlho. Ako to v konečnom dôsledku potvrdzujú aj prepisy z Gorily. Tie nehovoria o nejakom excese. Sú len ilustráciou širších a dlhodobých trendov. Zavedenie jedného volebného obvodu pre celú Slovensku republiku bolo v čase jeho schválenia vládou Vladimíra Mečiara predmetom ostrej kritiky zo strany spojeného „ľudového frontu“ anti-mečiarovcov. Od vtedy sa vymenilo niekoľko garnitúr, žiadna ale neskôr už toto usporiadanie nespochybnila ani nezmenila. Možný dôvod je, že jeden volebný obvod zvyšuje úlohu marketingu a reklamy a znižuje úlohu samotných kandidátov a regionálnych lídrov. Strane stačí na zvolenie niekoľko kľúčových mien, sloganov a dostatok peňazí na centrálne riadenú mediálnu reklamu. Tá je ale čoraz drahšia a presadiť svoj tovar (politickú stranu) je čoraz náročnejšie na zdroje. Asi ani najväčší idealista neverí, že peniaze z utajených privátnych zdrojov nehrajú vo voľbách kľúčovú úlohu. Jednotlivci a strany bez dostatočného finančného zabezpečenia sú v „slobodných“ voľbách bez väčších šancí. To vedie k niekoľkým trendom. V prvom rade je to závislosť od sponzorov, ktorí sa stávajú mašinériou na generovanie peňazí. Spisy Gorila nám ilustrujú, kto dáva peniaze na kampane a čo za ne
dostáva späť. Sme v začarovanom kruhu, kde na to, aby ste boli zvolení, potrebujete peniaze a peniaze nedostanete, ak niekomu niečo po svojom zvolení nebudete garantovať. Aká je teda vlastne miera legitimity systému, kde voľby slúžia iba na prerozdelenie hlasov, ktoré tvoria relatívnu vyjednávaciu pozíciu politických obchodníkov s národným majetkom? Je skutočne našou občianskou povinnosťou a prejavom občianskej zrelosti chodiť k voľbám, keď je jasné, že krajina nie je nič viac ako spoločnosť s ručením obmedzeným a s akciami na doručiteľa? Môžeme ušetriť. Stačí, keď si rovno povieme, že sa vždy 15. decembra zíde valné zhromaždenie a podľa aktuálneho stavu vlastníctva akcií na doručiteľa vyberie vedenie Slovenskej republiky s.r.o. To sa ako každý dobrý manažment bude snažiť o znižovanie nákladov spoločnosti a generovanie zisku pre svojich akcionárov. Na jednej strane vytváraním príležitostí pre biznis ako privatizácia zdravotníctva, či štátne mega-zákazky na diaľnice. Na strane druhej odbúravaním sociálnych výdavkov štátu na sociálne transfery a zdravotníctvo, minimalizovaním dane z príjmov pre bohatých a firmy a zvyšovaním daní pre väčšinu menej majetných (napríklad cez DPH). Koniec koncov sa to systematicky deje už roky. Za všetkým sú gauneri slobody z VPN a Občanského fóra z r. 1989.
Hrst osobních vzpomínek na Václava Havla, ale nejenom na něho Daniel Strož 3.1.2012
Rozhovor s Danielem Strožem, exilovým vydavatelem Havlových her, zaznamenal Karel Sýs Sledoval jsem skutečně všechno, co se v posledních týdnech událo v médiích kolem úmrtí Václava Havla. Nenašel jsem ale nikde jediné vyjádření od tebe. A ani o tobě se nikdo nezmínil slovem, přestože přece musí být známo, že jsi byl kdysi s Havlem v poměrně čilém styku a v Mnichově vydal tiskem několik jeho divadelních her. Můžeš mi k tomu něco říct? No, nejspíš jsem asi se svou „trochou do mlýna“ k Havlově osobě vyčkával, až přijdeš ty, s tímhle rozhovorem… Ale teď už úplně vážně: Já jsem také sledoval onen mediální humbuk, bylo to snad až znásilňování veřejného mínění! Skutečně hrůza. Napřed se – a to je v této zemi dávnou tradicí – k Havlovu úmrtí vyslovovali lidé, kteří s ním za jeho života nic do činění neměli anebo se k němu v minulém režimu stavěli i zády. Pak teprve s odstupem hodin následovala skupinka z těch, kteří mu byli opravdu blízcí a zůstávají ještě naživu.
Já jsem nikdy žádným
Havlovým kamarádem nebyl, spíš v osmdesátých letech po určitý čas a jenom do určité míry jeho sympatizantem. A to až do doby, než mě jako člověk a poté i v roli prezidenta, zklamal. Pozůstatkem toho tehdejšího několikaletého vzájemného kontaktu zůstávají mnou tři knižně vydané jeho divadelní hry. Tím myslím v mém nakladatelství Obrys/Kontur-PmD. Byly to Largo
desolato, Pokoušení a Asanace. Všechny mezi lety 1985 až 1988. Abych ale odpověděl na celou tvou otázku: Není tomu tak, že by se o mně v souvislosti s Havlem v těchto dnech vůbec nikdo nezmiňoval! V Lidových novinách zveřejnil pohotový Petr Zídek rozsáhlou recenzi nedlouho před Havlovou smrtí vydané publikace, sestavené z dopisů, které si vyměňovali Václav Havel s Vilémem Prečanem (V. Havel – V. Prečan: Korespondence 1983-1989. Vydalo Československé dokumentační středisko v Praze – pozn. aut.). Recenzent zaznamenává, že v knize lze nalézt i „řadu kritických poznámek o osobách, s nimiž Havel i Prečan spolupracovali, např. o Erazimu Kohákovi, Jánu Mlynárikovi, Danielu Strožovi, Petru Uhlovi, Františku Janouchovi…“ atd. Takže přece jenom cosi… Jak jsi to myslel s tím, že je tu tradicí, aby nad rakví význačného člověka hovořili lidé, kteří s ním za jeho života nebyli v souznění, nebo k němu byli dokonce nepřátelští? To snad ví v tomto státě opravdu každý, že Havel a Klaus si nebyli sympatičtí, že spolu nevycházeli a velmi často si odporovali. Přesto teď prezident Klaus nad svým předchůdcem Havlem ronil pomyslné slzy, které nemohly být jiné než krokodýlí. Podobně tomu bylo ve čtyřiadevadesátém roce při pohřbu Karla Kryla. Tam skutečností znalí pozůstalí museli snášet výlevy Ivana Medka, kterého Karel z hloubi duše nenáviděl. Medkovi přece také kromě jiných morálních poklesků vyčítal jeho
údajné americké agentství. – A mimochodem: Na Krylův pohřeb se Havel nedostavil, což asi bylo správné, trápilo ho zřejmě nečisté svědomí. Mohli bychom jít ale třeba i hlouběji do historie, k pohřbům Gottwalda, Zápotockého… Ty si na ta léta pamatuješ? Jak by ne! Pamatuju si už pohřeb prezidenta Edvarda Beneše, stáli jsme s maminkou v davu na nábřeží, někde poblíž kavárny Slavie. Bylo mi pět let a ten pláč a vzlykot lidí se mi vryl do paměti. Loučili se s ním vlastně jako s pokračovatelem Masarykovým, kterým on vůbec nebyl. Také prezidenta Klementa Gottwalda ve třiapadesátém roce lidi spontánně oplakávali a myslím si, že chvíli předtím truchlili dokonce o něco víc, když přišla zpráva o úmrtí generalissima J. V. Stalina. Vyhlašovalo se to nepřetržitě městskými tlampači a mnozí Pražané přitom propadali davové hysterii, ženy na ulici i omdlévaly. Byl jsem z toho jako kluk dost vyjevený. A oficiální řečníci ho vynášeli jako nějakého boha, aby ho – v podstatě titíž – zanedlouho zase zavrhli. Množství slzí teklo taky při pohřbu prezidenta Antonína Zápotockého. Dneska se o něm píše už pouze v souvislosti se zatajením tehdejší měnové reformy, ale proč se s ním dojatí občané v ulicích i jeho političtí souputníci loučili jako by snad patřil rovnou do jejich rodin, o tom se zarytě mlčí. Nepochybuji, že i v těch dobách, o kterých teď mluvím, existovali zrovna jako dnes jedinci, jimž pohřby státníků
neříkaly nic, prostě k těm událostem byli lhostejní. Dát veřejně najevo svou lhostejnost, nebo dokonce snad – nedej bože – jakési opovržení, za takové jednání hrozily tvrdé postihy. V současné české demokracii, jíž se zdejší režim zaklíná, tomu ovšem není o moc jinak. Trestá se tu pro změnu tím, že se zruší internetové stránky seskupení, která odmítají za Havla tesknit, smažou se negativní postoje jednotlivců na webu a veškerá ostatní masová média unisono veřejnosti lživě vnucují, že „národ“ stojí pevně sevřen jako jeden muž za Havlovou rakví. Ve skutečnosti nejde ovšem o nic jiného, než o výraz pověstného českého sklonu k manipulacím. Toho sklonu, který též zabraňuje vyváženému pohledu na vlastní současnost, neřeknu-li potom na dějiny. Dovedu si představit, že by Havel ze svého teatrálního pohřbu, kdyby to šlo, načerpal téma na novou absurdní divadelní hru. Ta by se možná mohla nazývat Truchlení anebo Pohřbívání. Měl bych se teď asi zeptat, v čem tě Havel „jako člověk a prezident zklamal“, jak jsi říkal na počátku, nebo proč si myslíš, že ho „trápilo nečisté svědomí“, že nešel na pohřeb Krylovi. Ale k tomu se jistě dostaneme později. Chtěl bych napřed vědět, jak ses k Havlovi vlastně dostal, co tě přimělo vydávat jeho hry v nakladatelství, které se věnovalo téměř výlučně poezii. Tady, prosím, zadrž! V mém mnichovském nakladatelství Obrys/Kontur-PmD jsem se nevěnoval výlučně veršům, to jsou pozdější tuzemské fámy. Vycházely tam i jiné literární
žánry. Kupříkladu prózy Ivana Binara, Jana Herbena, Maxe Mannheimera, Vlastimila Třešňáka anebo dokonce i romány pro mládež Jaroslava Foglara. O ty si psali nejenom mládenci a dívky z tehdejšího Československa, ale třeba právě i Václav Havel, zpěvák Pavel Bobek nebo Miloslav Šimek a další lidé známých jmen, na která si teď v rychlosti nevzpomenu… Knihy ode mne dostávali samozřejmě zadarmo. Takže promiň. Vraťme se ale k položené otázce… Co se týče Havla, musím předeslat, že byl v sedmdesátých a ještě počátkem osmdesátých let osobou, kterou československý politický exil nijak neupřednostňoval. U jeho levicové, ale ani pravicové části neměl žádnou zvláštní důvěru a tím pádem ani oporu. Ti pravicoví mu – hlavně pak po vzniku Charty 77 – vyčítali, že je prakticky beze zbytku obklopen reformními komunisty z roku 1968, levicoví zase buržoazní původ a kolaboraci s nacisty jeho rodinných příslušníků. A všem těm postarším osvíceným exulantským pánům dohromady pak vadily Havlovy styky s podivnými, z jejich pohledu bezprizornými živly, slučujícími se v tzv. undergroundu. Někdy na rozhraní let 1979-80 mě Jiří Pelikán, s jehož Čs. socialistickou opozicí jsem volně spolupracoval, upozornil na existenci Dokumentačního střediska v Hannoveru. Vysvětlil mi, že tam historik Vilém Prečan soustřeďuje veškerou
domácí samizdatovou produkci, která se do Německa pašuje přes hranice z ČSSR. A požádal mě přitom, jestli bych tyhle věci nepřebíral v mnichovském bytě dalšího historika Karla Kaplana. Slíbil jsem to příteli Pelikánovi a od té doby vypravoval za pomoci jednoho svého spolupracovníka na Prečanovu hannoverskou adresu desítky balíků. Odvážel jsem je ve svém autě a platil za ně poštovné ze svého. Trvalo to tak po určitý čas, ale mělo to pro mě i jednu přednost: S Prečanovým souhlasem jsem si mohl ze samizdatových svazků vybírat, co mi bylo libo. Takhle v mém nakladatelství začala vycházet tiskem básnická díla, jako třeba Seifertův Deštník z Piccadilly, nebo Šiktancův Český orloj… O povolení k tisku a honorářové záležitosti se staral zčásti Prečan, ale hlavně profesor František Janouch, šéf Nadace Charty 77 ve Stockholmu, který spoustu těch knižních titulů i finančně dotoval. V exilových knihách mnohých samizdatových autorů, kteří přece jenom nebyli tak odvážní, jak se tvářili po převratu, se používalo formulky „vychází bez vědomí autora“, čímž se mělo předejít jejich postihu. Během doby mne někteří autoři oslovovali už také přímo – kupříkladu Jaromír Hořec, nebo Jaromír Šavrda – a těm jsem pak vyplácel honoráře prostřednictvím firmy Alimex, která zařizovala, že peníze, tedy tuzexové poukázky, jim docházely poštou rovnou do domu. Podrobnosti o mé spolupráci s Janouchem si může zainteresovaný čtenář vyhledat v publikaci Václav Havel, František Janouch:
Korespondence 1978-2001. (Vydalo nakladatelství Akropolis, Praha 2007 – pozn. aut.). S návrhem, abych vydal hru Václava Havla, přišel Vilém Prečan. To už jsme si spolu více méně pravidelně telefonovali, vyměňovali poštu. Zhruba na podzim 1984 mi nabídl Havlovo Largo desolato s tím, že „panu Václavovi“ se moje knižní produkce velmi zamlouvá, především také kvůli tomu, že v ní texty vycházejí bezchybně a knihy v ní mají profesionální úpravu. – No, a mně se zase naopak zamlouval manuskript Larga, proto jsem jej k vydání bez dlouhých cavyků přijal. Netušil jsem tenkrát ještě, že Havel tu hru už předtím nabízel Josefu Škvoreckému, který mi později k tomu rádoby bezelstně napsal: „Díky, Dane, že jsi tu Havlovu věc vzal na sebe. My už jsme doteď vydali Havlovy hry z let 1970-1976 a také jeho Dopisy Olze, takže máme docela přehavlováno.“ Largo desolato, jak vím, vyšlo u tebe v roce 1985 a ty to zdůvodňuješ tak, že se ti text líbil. To je mi poněkud málo. Navíc jsi někde popisoval, jak ses rozlítil, když ještě těsně před distribucí knihy přetiskl celou hru Pavel Tigrid ve Svědectví. To tě od další spolupráce s Havlem neodradilo? Neodradilo, věřil jsem Havlovi i Prečanovi, kteří se dušovali, že s tím nemají nic společného. Že se Tigrid nějakým jim neznámým způsobem neautorizovaného opisu Larga zmocnil, čili zcizil jej a autor nestačil dost rychle zareagovat. Tigrid byl pro exil poměrně záhadnou
figurou a dost si tuhle imidž o sobě i pěstoval. Říkalo se mu „agent všech rozvědek“ a nějaké férové jednání se od něho nedalo očekávat. Sám Havel o Tigridovi v dopisech nemíval zvlášť dobré mínění, hlavně také kvůli jeho odlišnému politickému směřování. Havel totiž platil za levičáka, nesčíslněkrát to o sobě zdůrazňoval. O to víc mě potom po převratu překvapilo, že si Tigrida vzal k sobě na Hrad a umožnil mu „vypracovat se“ dokonce až do postu ministra kultury. Předhazuješ mně, že ke hře nedodávám víc, než „líbila se mi“. Tak já to tady poněkud rozvedu: Ke čtení divadelních her jsem měl totiž kladný vztah už od nejútlejšího mládí. Asi tak zhruba od deseti let. Nejenže jsem vlastnil třeba souborné vydání her Voskovce a Wericha, ale bylo mi dáno přelouskat i nejrůznější další hry, klasické i moderní, neboť jsme v Praze bydleli v sousedství nakladatelství hudebnin a divadelních libret, odkud mi dávali zdarma ode všeho, co jsem – jak se říká – unesl. Miloval jsem tohle čtení, jitřilo až neskutečně mou fantazii, mnohé kusy jsem si v duchu často i inscenoval. Vilém Prečan pochopitelně nemohl tušit, že se svým nápadem padl na člověka, který má k divadelnictví takový přístup. Zatímco Tigridovi tenkrát jeho pirátský kousek, kterým mně coby vydavateli hry uškodil, prošel zcela hladce, na mne se obrátil jistý pan Klaus Juncker, který byl Havlovým literárním agentem v nakladatelství Rowohlt Verlag v Hamburku. Nějak se nemohl smířit s tím, že Largo desolato
vydávám a dodnes mám pocit, že ze mne chtěl vytřískat nějaké peníze. Vyjednával jsem s ním dost ostře, spor ale nakonec vyřešili Havel s Prečanem. A když pak knižní Largo bylo venku, obdržel jsem slova díkůvzdání nejen od Havla, ale i od Junckera, jenž přiznával, že v jeho německém nakladatelství by se hře v tištěné podobě nemohla věnovat taková péče. Z toho pak nějak automaticky vyplynulo, že jsem byl požádán i o vydání dalších her. Bylo to Pokoušení a poněkud již slabší Asanace. Z tvého vyprávění jsem vyrozuměl, že jsi byl s Havlem v písemném styku, hlavně tedy nejspíš prostřednictvím Viléma Prečana. Poznal ses vůbec s Havlem osobně? Prečan byl po léta prostředníkem, přes něhož mi docházela převážná většina Havlovy pašované pošty z Československa. Některé dopisy mi však přicházely i dalšími utajovanými kanály. Nejenom ty od Havla, ale i od jiných disidentských tvůrců. Teprve mnohem později, když se už domácí politická situace rozvolňovala, přišla na řadu také regulérní pošta, ale hlavně se hojně využívalo telefonu. Od Havla jsem obdržel číslo jeho domácí telefonní linky a přibližný rozvrh časů, kdy mám z Mnichova do Prahy volat. Přes telefon jsme s Havlem udělali například korektury Asanace, trvalo to asi hodinu.
Tenhle telefonát jsem
tehdy s jeho vědomím z technických důvodů nahrával, a tu kazetu uchovávám samozřejmě do dneška.
Promiň, že tě přerušuju, ale napadlo mě, že musíš mít za ta desetiletí spousty zajímavých dokumentů v archivu… Tak to mám tedy opravdu. Určitě je to několik tisíc dopisů, mnohdy od význačných osobností, k nimž naposledy přibyly i ty, s nimiž jsem spolupracoval v Evropském parlamentu. Havel tenkrát pod svůj podpis v dopisu ještě nekreslil srdíčko, ale dával tam takové dětské razítko zobrazující psíka s kostí. Mám ale třeba i takové kuriozity, jako je vysušený list ginkga z posvátného stromu Vontů, ten od asijských Foglarových nadšenců. Anebo originální sadu ručně vyráběných pohlednic kolážisty Jiřího Koláře, které mi s nejrůznějšími přípisy posílal z Paříže. Také spoustu Krylem rýpaných linorytů. A protože jsem už ve věku, kdy je zapotřebí zauvažovat co s tím vším, rozhodl jsem, že všechno uložím v archivu Bavorské státní bibliotéky v Mnichově, společně s veškerými vlastními knihami a písemnostmi, a také kompletní sadou těch knih, které jsem kdy vydal. Pro tuhle zemi totiž nic z toho nemá cenu, propadla se do kulturního barbarství, k němuž lze jen ztěžka hledat obdobu. Je to z velké části taktéž jedna z Havlových „zásluh“. Vraťme se zpět k tvým osobním setkáním s Václavem Havlem. Kolik jich vlastně bylo a jak probíhala? Zrekapituluju to tak nějak popořádku, jak se ta setkání postupně uskutečňovala. Vůbec poprvé jsme se tedy s Havlem osobně setkali na schodišti pražského Špalíčku, kde
sídlilo Občanské fórum. Do Prahy jsme s manželkou přijeli dva dny po vánočních svátcích 1989 a písničkář Jiří Dědeček nás ubytoval na Václavském náměstí, v hotelu Evropa. Chtěl se mi tím, jak tvrdil, revanšovat za přenocování v Mnichově, kam za mnou v létě 1989 přijel se svou ženou Terezou Brdečkovou a odvděčit za knihu, kterou jsem mu předtím vydal. Z hotelové recepce jsem pak hned odpoledne telefonoval k Havlovým do bytu a sluchátko vzala paní Olga, která mě okamžitě po hlase poznala. Vyzvala mě, abych přišel rovnou k nim, ačkoliv je prý všechno poněkud ve zmatku. To, čeho jsem byl pak u Havlů svědkem, mě docela zviklalo: Nepředstavitelná mačkanice lidí, asi „revolucionářů“, mezi nimi spousta zahraničních novinářů a všude kolem mraky cigaretového dýmu, lahví a sklenic tvrdého alkoholu. Po skříních, na gauči poházené celé štůčky bankovek v nejrůznějších měnách. Když jsem v té tlačenici paní Olgu konečně našel, řekla mi, že Václav mezitím odešel
do Špalíčku. Vrátil jsem se tedy
zpět a potkal se s ním na těch schodech, jak jsem říkal, protože už zas někam odcházel. Havel byl očividně vystresovaný, a když jsem mu předával pár výtisků nejnovějšího čísla Obrysu, exilového časopisu, který jsem tehdy vydával, ušklíbl se nad svou fotografií na obálce, která se mu očividně nezamlouvala. Na to mě přímo vyzval, abych se nějak rychle rozhodl, co chci po svém návratu dělat, protože prý na tom všem, co se
událo, mám spoustu zásluh. Odpověděl jsem vyhýbavě, to také proto, že jsem ještě žádný návrat neplánoval a rozloučili jsme se s přáním do Nového roku. Druhé naše setkání následovalo hned za pouhých několik dnů. To Havel už coby čerstvě zvolený prezident ČSSR, na jejíž socialistickou ústavu přísahal, odletěl se svým doprovodem na první zahraniční návštěvu. K údivu mnoha československých občanů to bylo však do Německa a hlavně před tím, než by byl navštívil Bratislavu. Napřed vedla jeho cesta do Bonnu a odtud do Mnichova, kam ho následovala opět celá německá vládní garnitura včetně tehdejšího kancléře Kohla a prezidenta von Weizsäckera. Byl jsem na ten mnichovský slavnostní akt přizván a zažil při něm další velký šok, tentokrát z bezbřehého politického diletantismu nejenom ovšem Havla, ale doslova všech jeho přítomných druhů: Čalfy, Dienstbiera, Kocába, Vondry, ale i Uhla a také ostatních, na jejichž jména si už nevzpomínám. Ve srovnání s německými politickými profesionály se mi tam jevili jako smečka nějakých vinárenských flamendrů. Sympatická mi byla jen spisovatelka Eda Kriseová, která zastávala úlohu jakési Havlovy našeptávačky a podstrkovačky taháků, aby vůbec věděl, co má přítomným novinářům odpovídat. Během následného slavnostního přípitku mě pak Václav Havel rozjařeně oslovil „jé, můj pan nakladatel je tu taky“ a zajímal se opětně o to, čemu se chci do budoucna věnovat, když už nebude zapotřebí vydávat
exilovou literaturu. Vzápětí mi navrhl, abych, až budu v Praze, neprodleně zašel na Hrad za výtvarníkem Joskou Skalníkem, jeho tehdejším důvěrníkem a poradil se s ním o podrobnostech. Dal jsem se v ten podvečer pak ještě do krátkého hovoru s Jiřím Dienstbierem. Vzal jsem ho za loket a odvedl k velikému oknu vyšňořeného sálu. Venku na chodníku postávala dost hlučná skupina slovenských separatistů, oddělená ulicí od davu nadšených československých krajanů, provolávajících Havlovi slávu. Ti Slováci měli na transparentech hesla, požadující rozdělení státu. Dienstbier je pár vteřin pozoroval a pak se ke mně obrátil a řekl: „Jen přes naše mrtvoly, jinak ne.“ A já už jenom špitnul: „Bude průser, Havel měl přece jenom jet v první řadě na Slovensko.“ Využil jsi Havlovy tehdejší nabídky a zašel za Skalníkem na Hrad? Ale ano, zvědavost zvítězila! Byl jsem tam potom dokonce několikrát. Vysedával jsem se Skalníkem a myslím, že také s Jiřím Křižanem, ale i s jinými… Jejich jména už nevím. K ničemu konkrétnímu to ovšem nevedlo. Připadalo mi, že Hrad okupují jacísi zastydlí hippíci, z nichž nikdo nevěděl a snad ani netoužil vědět, co má být dál. A ani je to nijak nezajímalo. Vychutnávali si prostě jenom svou hvězdnou chvíli a dávali si přitom důkladně do nosu. Hlavně alkohol. Na Hradě prostě panoval vyložený bordel…
Ve stejnou dobu jako já na Hrad také pravidelně docházel Pavel Tigrid. Míjeli jsme se spolu občas na chodbách a ke všemu ještě bydleli ve stejném hotelu. Ten hotel se jmenoval Budovatel, dnes je z toho, myslím, nějaká herna s nočním pajzlem, což považuju pro dnešek za příznačné. Tam jsme na sebe s Tigridem naráželi navíc ještě ve výtahu, ale i u snídaně. Vídávali jsme se v tom krátkém čase tolikrát, jako nikdy předtím během mých dvaceti exilových let. Pokračujme s těmi setkáními… Ke třetímu vzájemnému setkání došlo při předpremiéře Larga desolata v Divadle Na Zábradlí buď koncem roku 1990, nebo začátkem 1991, teď už to nevím přesně. Havel mě tam vzal kamsi stranou a vynadal mi, že jsem podstoupil tiskové předlohy všech tří jeho her Karlu Srpovi a Joskovi Skalníkovi, kteří je vydali v jednom svazku. Upozornil mě, že ta kniha vyšla v závratně vysokém nákladu, a že z toho ani jeden z nás dvou neuvidíme jedinou korunu. Namítl jsem, že ta fotosazba byla mnou poskytnuta bezúplatně, a to poté, co mě oba ti pánové ujistili, že jednají s jeho vědomím. A že jsem jim důvěřoval, protože v případě Skalníka se jedná vlastně o jeho osobního tajemníka. Havel s mou odpovědí ale nebyl spokojen, zabrumlal pouze cosi v tom smyslu, abych nic podobného do budoucna už nedělal.
Než dojdu k svému poslednímu setkání s Václavem Havlem, chtěl bych ještě, než na to zapomenu, připojit několik postřehů z té pražské předpremiéry. Něco k té atmosféře, která tenkrát v tom divadle panovala… Tak prosím, jen povídej! Hlediště bylo zaplněné k prasknutí, takže někteří návštěvníci, ačkoli vpuštění do divadla, zůstávali ve foyeru a u baru. Čili hru ani neviděli. A ti, co ji mohli sledovat, zažili si představení neuvěřitelného patolízalství, jaké je možné jen v těchto končinách. Herci – mezi nimi Bartoška, Preissová, Přeučil, Dlouhý – své role až úděsně přehrávali a plazili se skoro po jevišti, zatímco diváctvo složené z Havlových blízkých přátel i donedávna vyložených nepřátel reagovalo na každý i nejdrobnější štěk doslova frenetickým potleskem. A pakliže někde nereagovalo zrovna dostatečně, vztyčil se pokaždé Jiří Kodet, který seděl uprostřed hlediště a výkřiky „bravo, bravo“ diváky k dalšímu potlesku vybízel. Někdy i poznámkami, které vyznívaly dost obhrouble. Také mně se dostalo za to, že jsem dost silně netleskal, několika štulců od divačky, která seděla za mnou. Vzpomínám na tu událost nyní záměrně a právě v souvislosti s Havlovým pohřbem. Takže nyní přijde setkání s Havlem v pořadí čtvrté. Nepletu se?
Nepleteš, počítáš správně. Poslední moje setkání s Havlem se odehrálo na jaře 1993, krátce po jeho znovuzvolení prezidentem pahýlu, který zbyl z původní společné republiky Čechů, Moravanů a Slováků. Stalo se tak v Bonnu, kam si Havel pravděpodobně vyrazil pro nějakou novou radu svého velkého přítele, prezidenta von Weizsäckera. Odpoledne pak probíhal slavnostní program na bonnském velvyslanectví, z minulých dob pojmenovávaném „bunkr“. Pro jeho masivní architekturu z betonu. Přijeli jsme tam s manželkou na výslovnou žádost Jiřího Gruši, který teď už jen půlce té budovy – z jedné strany na štangli trčela česká a z druhé slovenská vlajka – tou dobou šéfoval. Tady už šel pan prezident ke mně na odstup, protože mu nevoněla kritika, kterou jsem v tisku zveřejňoval na jeho adresu. Odmítl dokonce podepsat i jednu jeho vlastní knížku, podstrčenou mi jakousi přítomnou dámou, která si netroufla ho o to sama požádat. Trapnou situaci ale vyřešil Gruša a já jsem si pak šel chvilku povídat s paní Olgou, která se zdála být nějaká nesvá a svěřovala se mi s některými dost soukromými příčinami jejich manželského rozkolu. Pohoštění na ambasádě bylo už v plném proudu, když se znenadání v hale objevila nejméně dvacetičlenná skupina sudeťáků, poskládaná z postarších mužů a žen. Obklopili okamžitě prezidenta a jeden přes druhého mu vyjadřovali vděk za to, co pro ně udělal a jistě ještě
udělá. Gruša se postavil za Havla a do ucha mu to všechno překládal. Pak nastala ta nejtrapnější fáze, na kterou nezapomenu do konce života: Někteří z těch lidí poklekali na zem a líbali mu ruce! Právě vzniklá samostatná Česká republika v nich asi vzbuzovala naději, že bude něčím jako protektorát Böhmen und Mähren. Otočil jsem se překvapeně k Olze Havlové a vyčetl z jejího pohledu, že jí to nebylo vhod. Mnou to ale otřáslo natolik, že jsem s Havlem a jeho politickými čachry nechtěl mít definitivně už nic společného. Říkal jsi, že tou dobou už vycházely tvé články, ve kterých se objevovala Havlova kritika. Já o tom samozřejmě vím, pracovali jsme spolu, ale přibliž to čtenářům. Víš co, zestručním to trochu, a to se dá jenom básní. Takhle zněla jedna, kterou jsem zrovna tenkrát publikoval: Snad půjde dřív, než zhyne země, / kterou si vybral ke svým hrátkám. / Ve které zasel hnusu sémě, / a k NATO vehnal syny matkám. // Snad půjde dřív, než napadne ho / dát ještě víc milostí vrahům. / A než z života vylhaného / podlehne ohavnějším svodům. – A tak dále, ještě to pokračovalo. Také Kryl svými písňovými texty kritizoval tu „havlárnu“ a upadl kvůli tomu v nemilost. Tím, že mu Havel nepřišel na pohřeb, prokázal jenom, že si svých poklesků byl vědom. Že dobře cítil, do jaké míry propadl svodům politické moci, kterou si hodlal udržet za každou cenu. Dokonce se o ni bál a začal se i zbavovat svých potenciálních konkurentů. Při zemi ho držela jenom jeho
manželka Olga, která mu často oponovala. Škoda, že odešla tak brzo. Havla bych přirovnal k jakémusi zpupnému puberťákovi, který rodičům dělá naschvály, protože se k němu nezachovají pokaždé úplně tak, jak by si představoval. Mluvíval sice o pravdě, ale často lhal. Kupříkladu už od začátku v tom, že chtěl být prezidentem jen na přechodné období, ale šlo mu ve skutečnosti pouze o to, aby vyšaltoval Dubčeka. Adoroval lásku, ale sám ve vztahu podváděl, kde jenom mohl. Říkal, že ho restituce nezajímají, ale docílil skrze ně miliardového majetku. A jestliže z jeho úst vyšlo slovo o míru, vzápětí je pokazil souhlasem s „humanitárním bombardováním“ Srbů. A podporou Bushových válek. Anebo také podporou dalajlámy, přestože tím škodil obchodování s Čínou. Nemíním tu rozvádět všechno, v čem si protiřečil, snad jenom ještě připomenu jednu lež, kterou o sobě mohl vyvrátit: Neonemocněl totiž v kriminálu. Svůj těžký zápal plic si uhnal počátkem září 1989, když silně opilý, kdesi u Havlíčkova Brodu spadl do hlubokého potoka, v němž málem utonul. Ještě bych od tebe závěrem chtěl slyšet, co bys lidem doporučoval ke čtení, aby si o Havlovi mohli udělat obrázek oproštěný od těch všech publikovaných blábolů posledních dnů. Co by to tedy podle tebe mělo být?
Rozhodně žádné Havlovo filozofování! V první řadě jeho Dopisy Olze, v nichž se čtenář od samotného autora dozví, jak se žilo v kriminále minulého režimu prominentnímu vězňovi. Dále potom oba soubory Havlovy korespondence, tedy té s Prečanem a Janouchem, o kterých jsem už mluvil. Jde v nich v podstatě také zároveň i o souhrn dnes už nemanipulovatelných Havlových názorů, tak jak se lety vyvíjely a proměňovaly. Osobně mi v té Prečanově publikaci vadí jen to, že mě tam jakýsi šmoula, který je autorem doslovu, označuje za emigranta, ačkoliv se on sám o pár odstavců nad tím mudrlantsky pokouší vysvětlit rozdíl mezi výrazy exulant a emigrant. Vpravdě hloupá neznalost! Každopádně – a to bez jakéhokoli přehánění – by si měli lidé přečíst Indiánský běh Terezy Boučkové, jinak dcery Pavla Kohouta, který je, ač jde o beletristické zpracování, poměrně věrným záznamem ze života disentu. Kdo je tím indiánem, bez problému čtenář ihned pozná a navíc jsou tu i pikanterie z Havlova bohatého milostného života, kterých jsem se při našem povídání z piety vyhýbal.
No, a jako poslední knížku
bych doporučil text divadelní hry, tentokrát ale mé vlastní, s názvem Pohroužení, anebo když se u nás režim mění. Tady je Havel pro změnu Princátkem a hra se pokouší sarkastickým humorem postihnout zmatečné zákulisí listopadového převratu 1989.
(Rozhovor se uskutečnil v prosinci 2011)
Cena prežitia Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostane. Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len informovaný optimista. Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk. Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore povedali, že Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes? Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo skutočných príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej
ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností. Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva? Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich – je jasné, že musí nasledovať kríza. Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte budeme musieť uťahovať opasky? Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá ešte roky možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov. Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou, najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu? Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh do Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom, že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na
papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko disponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami. To je prvá zásadná rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej spotrebe za každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou, že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov - je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na zmenu životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A keďže všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme populárne termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne účtovníctvo za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu budúcnosť. Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe, najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky... Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia. Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné na techniku - napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny. Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú, aby 20 percent subkontraktov bolo čínskej proveniencie a ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si, že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude
produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90 percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40 percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi výrobcami. Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a o čiernej ekonomike... Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov, nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej, drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľa OSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým problém vyrieši. Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev peňazí? V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďže to všetko už dávno nie je riešiteľné na národnej úrovni? Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom. Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny? Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny
o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent. Okamžite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie, vodu a základné potraviny približne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok profesor Ján Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí. V tejto rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie. Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete. Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho každodenného slovníka slovo kríza? Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku, deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve percentá, Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a Francúzska. Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako vyčísliť? Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne. Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto sumu k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť na vysokej politickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita, ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú
hovoriť. Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého systému? Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo si želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho? Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli... Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď nespadne, udrží sa, je schopný a tiež nepotrebuje dôchodok... Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové alebo nie? Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 až 60 miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, že pomer deväť na deväť je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať. Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim
názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi... Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie. Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len hrozbou pre budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku. Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny, ktorými bude prechádzať? Zrejme je to pre nás už bezpredmetné. Prečo? Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú
dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén. Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú? Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny, transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia - sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy Jedna línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň - Bratislava - Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov. Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent
stúpne o 400 percent. Prečo až takýto prudký vzostup? Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil. Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice? Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii. Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov tak ako doteraz... Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá správa – anglická iniciatíva podporená Francúzskom a Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku 2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20 percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia také "bohaté" krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru štrukturálnych fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na 20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov
zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať diaľnice. Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko, bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro? Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom myšlienky. Musím však povedať aj to, že najväčším sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur. Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150 miliárd. Všetci od začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré sú ekonomicky značne asymetrické. V peknom počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria sa prejavila naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 – 20 percent, alebo po druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť. Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania? Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli
nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred kolapsom, že to neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ, budú musieť z eurozóny odísť. Lenže to nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo! Bývalý druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na návrat koruny... Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia, je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi. Keď používame menu, týkajúcu sa väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v dobrom slova zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa ako slovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda USA po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej populácie, pretože tá už nijaké nemá.
George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho počínanie úspešné? Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môže aj taký na prvý pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o všetko. Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva, je to minimálne podozrivé. Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho cítenia globálnych finančných žralokov? Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev, preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou "piatich vlajok", ktorá znamená, že nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, že majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívne organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o charite a altruizme, iste nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú každý rok rozvojovým krajinám milodar 32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to približne rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu... Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás čaká najbližšie roky? Prežijeme? Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako hlúposť
na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný. Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes len 10 metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe, buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až 15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej žiť. Kam to celé povedie? To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude. Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho, treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto spoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti. Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme? Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, že stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy. ++++++++++++++++++++++++++++ Podporte Slovo! N Spolocné stanovisko zástupcov Slovenskej výtvarnej únie, Spolku výtvarníkov Slovenska, Spolocnosti volných výtvarných umelcov, Umeleckej besedy slovenskej, Asociácie teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia na Slovensku a Združenia historikov moderného výtvarného umenia, poverených na verejnom zhromaždení umelcov dna 9.1.2012, aby dna
16.1.2012 na stretnutí s ministrom kultúry SR Danielom Krajcerom tlmocili názor výtvarných umelcov a teoretikov na projekt Danubiana. ................................................................................................................... ............................................... Jednoznacne podporujeme projekt Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení, ktorého zámerom je rozšírenie existujúcich výstavných priestorov súcasnej Danubiany na dôstojnú prezentáciu slovenského a svetového výtvarného umenia. Za velký prínos považujeme nový spôsob financovania tohto projektu: spojenie súkromných a verejných zdrojov vo forme novovzniknutej neziskovej organizácie s väcšinovým podielom štátu. Projekt je možné zrealizovat vdaka podporovatelovi a zberatelovi umenia Gerardovi Meulensteenovi, ktorý vložil do projektu existujúce Múzeum Danubiana, hotový projekt na jeho rozšírenie, právoplatné stavebné povolenie a poskytne bezplatne na výstavné úcely zbierku slovenského a svetového výtvarného umenia, obsahujúcu diela takých autorov ako Karel Appel, Magdalena Abakanowicz, Sam Francis, Jim Dine, umelci skupiny CoBrA, Arman, Claes Oldenburg, Christo and Jeanne - Claude, Corneille, Marcus Prachensky, Niki de Saint Phalle, Pierre Alechinsky, Hans van de Bovenkamp, Mike Cloud, Robert Combas, Paul Jenkins,Takashi Murakami, Walasse Ting, Kiro Urdin, Betty Woodman, Miguel Ybanez, Zhuang Hong Yi, zo slovenských autorov Jozef Jankovic, Vladimír Kompánek, Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Viera Kraicová, Milan Paštéka, Vincent Hložnik, vrátane zástupcov mladšej generácie - Erik Šille, Dorota Sadovská, Viktor Frešo, Erik Binder a další. Podpora zo strany štátu, poskytnutá na rozšírenie priestorov, umožní prezentáciu trvalej expozície slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storocia až po súcasnost, ktorá na Slovensku dlhodobo chýba. Takéto inštitúcie sú všade vo svete a Slovensku sa ponúka príležitost na jej vybudovanie práve za úcelom vytvorenia kontextu s aktuálnym dianím.
Naša podpora Danubiany nie je zameraná proti vytvoreniu výstavných priestorov na prezentáciu najaktuálnejších alternatívnych tendencií vo výtvarnom umení, ktoré by mala zastrešit inštitúcia typu Kunsthalle. Vytvorenie takejto inštitúcie dlhodobo podporujeme. Nechápeme preto aktivity casti výtvarníkov a teoretikov, ktorí projekt Danubiana odmietajú, šíria zavádzajúce informácie a dokonca požiadali Vládu SR o jeho zrušenie. Kedže prostriedky, urcené na dobudovanie Danubiany, boli úcelovo vyclenené na tento projekt, ich postoj môže spôsobit, že by slovenská kultúra mohla v konecnom dôsledku o ne príst, nehovoriac o tom, že by zároven prišla i o súcasné Múzeum Danubiana a všetky jeho aktivity. Cítime zodpovednost za zachovanie kontinuity slovenského umenia a kultúry, preto sa obraciame na Vás, aby ste podporili toto stanovisko, a to písomne alebo mailom na adresu
[email protected] alebo na adresu ktoréhokolvek nižšie uvedeného clena delegácie. Akad.mal. Pavol Král, SVÚ , Mgr. Mária Horváthová, SVS, Akad.mal. Dušan Sekela, SVVU, PhDr. Emil Semanco, UBS, PhDr. Dagmar Srnenská, PhD., ATKH, PhDr. Eva Trojanová, ZHMVU. V Bratislave dna 11.1.2012 Vyššie uvedené stanovisko k projektu Daniubiana podporujem. Meno Podpis .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... ....................................................................
.................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... .................................................................... ....................................................................
Nový rok sme, tvorcovia Slova - www.noveslovo.sk – a s nami aj vy, naši čitatelia, spolupracovníci a priaznivci na FB, privítali na prahu krachu. Od novembra roku 2011 je spoločnosť Nové slovo s.r.o. (doterajší prevádzkovateľ portálu) v likvidácii. To bol dôvod, prečo bol portál noveslovo.sk od 1. januára dočasne odstavený. Od prvého vydania Nového slova v povstaleckých dňoch roku 1944 je to už takmer desiaty raz, čo nám hrozí zánik. Doteraz sa vždy Nové slovo a potom Slovo dokázalo postaviť na nohy. Nemáme za sebou ani sponzorov, ani politickú stranu, nemáme za sebou priateľov goríl, ani bohatých strýčkov. Žijeme v nepriaznivom prostredí, ktoré nepraje slobodným názorom slobodných ľudí, vymykajúcim sa súčasnému mainstreamu. A predsa sme odhodlaní vo vydávaní Slova pokračovať. Vieme,
že Slovo má svojich pravidelných čitateľov (za rok 2011 to bolo 146-tisíc unikátnych návštevníkov a viac ako milión zobrazených stránok). Novým vydavateľom internetového Slova je občianske združenie Klub Nového slova, ktoré môže získať prostriedky len z členského (tie idú na činnosť klubu) a z darov čitateľov a priaznivcov Slova. V mnohých západných krajinách je financovanie médií verejnej služby svojpomocou bežné. Okrem iného zabezpečuje skutočnú nezávislosť týchto médií a zaručuje, že žijú iba zo záujmu svojich čitateľov. Vážení čitatelia a priaznivci Slova, podporte vydávanie Slova! Akákoľvek pomoc je vítaná! Číslo účtu, na ktoré môžete poslať svoj finančný dar na činnosť Slova, je: 2624852008/1100, variabilný symbol 52525. Samozrejme, finančný dar môžete poskytnúť aj osobne, napríklad na stretnutí Klubu NS. Podnikatelia môžu podporiť Slovo zadaním reklamy na stránke Slova. Informácie na adrese:
[email protected]. Všetky získané prostriedky budú použité na financovanie fungovania portálu a personálneho zabezpečenia redakcie. Zoznam priaznivcov spolu s venovanou čiastkou, ktorú sa rozhodli venovať na činnosť Slova, podľa želania uverejníme, alebo zachováme v anonymite.
Sme s Vami, buďte s nami.
PhDr. Emil Polák, editor Slova Doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc, predseda Klubu NS ++++++++++++++++++++++++++++
SOCIALIZMUS verzus
KAPITALIZMUS po 20 rokoch Karol Ondriaš Poďakovanie Rád by som poďakoval hlavne mladým ľavičiarom na Slovensku, ktorých úprimný záujem o socializmus ma prijemne prekvapil. Knižkou čiastočne splácam dlh, je to prvý groš ľudom, ktorých mám rád a ktorí mi veľa dali, a ani o tom nevedia.
Autor
© Karol Ondriaš 2009: Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch Táto kniha môže byť kopírovaná, rozmnožovaná alebo inak šírená bez písomného súhlasu autora, za predpokladu, že sa uvedie zdroj knihy: www.ondrias.sk © Design: Karol Ondriaš Obrázky: Karol Ondriaš Osobné logo – chvosty potkanov ako symbol zmätenia (Children’s book illustration, F. Pocci 1848)
Vydala: Eko-konzult, Bratislava 2009
ISBN: EAN:
Knihu možno objednať: E-mail:
[email protected]; Mobil: 0908-577943; www.ondrias.sk
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [327]
Karol Ondriaš ___________
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch
Majitelia kapitálu stimulujú proletariát ku kupovaniu stále väčšieho množstvá a stále drahších výrobkov. K tomu využívajú pôžičky, ktoré sami poskytujú. Zvrat nastane vo chvíli, keď sa tieto pôžičky stanú nesplatitelnými. Nesplatené pôžičky nútia banky požičiavať si u štátnych inštitúcií. Rozhodujúca rola štátu v pôžičkách súkromným firmám bude prvým znakom nástupu novej éry – éry komunizmu a to na celom svete. Karol Marx: Kapitál 1867
Obsah Úvod
5
1. Poľnohospodárstvo
7
2. Stavebníctvo, priemysel a HDP
26
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [328]
3. Životná úroveň a kolonizačná dávka Slovenska 4. Kriminalita a úpadok spoločnosti 5. Kultúra 6. Ako a keby 7. Záver 8. Literatúra 9. Príloha
38 50 59 66 71 72 74
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [329]
Úvod Knižka nadväzuje na predchádzajúce publikácie [1-6], hlavne na knihu „Socializmus verzus kapitalizmus – Hry, sex a terorizmus“, kde sú prezentované údaje o vývoji našej spoločnosti do roku 2002. Súčasná brožúra prináša doplnené údaje, väčšinou do roku 2007, pretože tie sú dostupné z najnovšej štatistickej ročenky SR. Zistil som, že je čoraz ťažšie získavať údaje o súčasnom vývoji Slovenska v porovnaní so socializmom. Na webových stránkach verejnoprávnych inštitúcií som nenašiel súčasné údaje o počte ľudí, ktorí boli zavraždení, zomreli na predávkovanie drogami, zamrzli, spáchali sociálnu samovraždu, boli predaní, stratili sa bez stopy alebo ich jednoducho našli mŕtvych na ulici alebo v lese. Dokonca niekto zrušil aj poradnú informačnú službu pre poslancov NR SR, firmu „Ekonomický informačný systém Slovensko“, ktorá dodávala vynikajúce údaje o mnohých parametroch ekonomiky a životnej úrovni na Slovensku, ktoré boli porovnané s rokom 1989. Česť jej pamiatke. Zrejme do kolonizačného protokolu Slovenska pribudol ďalší paragraf, ktorým sa táto služba zrušila. V novembri 2009 si budeme pripomínať na Slovensku a vo svete už 20. výročie demokratického antikomunistického orgazmu, počas ktorého sa budú prezentovať „zločiny komunizmu“. Avšak, nie tie podstatné. Preto táto knižka zverejňuje najťažšie „zločiny“ komunistov, ktoré sú pre „osloboditeľov od komunistickej totality“ tak deprimujúce, že ich naše demokratické médiá, SME, PRAVDA, bulvár, televízia TA3, Markíza, JOJ, STV a ďalšie „slovenské“ mienkotvorné médiá, v rámci slobody slova vôbec nespomínajú, nieto, že by o nich diskutovali. Tieto „zločiny“ sú tak ťažké a významné, že jedine kvôli ním bolo oslobodené Slovensko od „komunistickej totality“. Média ich veľmi pravdepodobne nespomenú ešte z jedného dôvodu, prekazilo by im to vyvrcholenie antikomunistického orgazmu, na ktorý sa jeho protagonisti v novembri každoročne tešia. Skrátka, táto knižka je komunistická, a ak vám vadí pravda, alebo poznanie, alebo ak vás uteší len antikomunistický orgazmus, tak nestrácajte čas, a hoďte túto knižku do koša a opäť sa začítajte do SME
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [330]
alebo PRAVDY, bulváru alebo si zapnite MARKÍZU, JOJku, alebo TA3. Však vy už viete, čo. Musím sa priznať, že najväčšiu ťažkosť som mal s názvom knižky. Pri prezeraní si grafov vývoja Slovenska za socializmu a súčasného kapitalizmu, som sa skoro neubránil nazvať knižku „Komunistický zázrak verzus kapitalistický barbarizmus“, lebo taká je pravda. A keď som si spomenul na každoročné novembrové antikomunistické orgazmy a ich mediálnych predstaviteľov, tak som chcel nazvať knižku poeticky „Komunistický zázrak verzus antikomunistický orgazmus“. Druhý problém s knižkou bol nedostatok údajov o ľuďoch, ktorí každoročne verejne v médiách prezentujú antikomunistický orgazmus a jeho vyvrcholenie si vždy načasujú na november. Neviem, či dostali previerku ministerstva vnútra, spravodlivosti alebo zdravotníctva. Knižka prináša stručné grafické údaje a ešte stručnejší text, pretože stále platí to, čo je napísané v predchádzajúcej publikácii „Socializmus verzus kapitalizmus – Hry, sex a terorizmus“. Súčasná publikácia uvádza údaje, z ktorých vyplýva, že ekonomická a mentálna kolonizácia Slovenska a výška kolonizačnej dávky dosiahli už pravdepodobne optimálny východoeurópsky štandard. A že kompetencie nášho rozvoja sú v mnohých bodoch podobné, ako kompetencie, ktoré majú americkí Indiáni v rezervácii.
Karol Ondriaš V Bratislave 13.8. 2009
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [331]
1. Poľnohospodárstvo „Zločin“ komunistov na Slovensku v poľnohospodárstve je ukázaný na obrázku 1. Je to vývoj hrubej domácej produkcie (HDP) v poľnohospodárstve v stálych cenách za socializmu a vývoj po roku 1989, počas kapitalistického úpadku. Z obrázku vidieť nárast produkcie za socializmu a úpadok za kapitalizmu. Zničenie nášho poľnohospodárstva bol praktický výsledok vedecky pripravených krokov kolonizátorov, zväčša z Európskej únie, pri kolonizácii Slovenska. V roku 2007 produkcia v poľnohospodárstve v stálych cenách bola už len 58% roku 1989. To je za predpokladu, keby produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 nestúpala. Produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989, namiesto toho, aby išla 17 rokov dopredu, tak sa vrátila 40-50 rokov späť. Humanisti a demokrati dokázali zničiť naše poľnohospodárstvo asi účinnejšie ako niekoľko ročná vojna. Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v poľnohospodárstve by pokračoval až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 2. V roku 2007 reálna produkcia v poľnohospodárstve v stálych cenách by bola už len 44% extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v poľnohospodárstve od roku 1989 do 2007. Vychádza to na 1015 mld. Sk v stálych cenách roku 2000. Vytunelovaní by mohli porozmýšľať, čo všetko by sa za to dalo kúpiť, postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať. „Zločin“ komunistov v počte dobytka na Slovensku je ukázaný na obrázku 3. Na obrázku je ukázaný počet hovädzieho dobytka na Slovensku za kapitalizmu pred rokom 1948, počas socializmu a súčasného kapitalizmu. Počet dobytka stúpal počas socializmu a radikálne klesol a klesá počas súčasného kapitalistického zázraku. V roku 2007 počet hovädzieho dobytka bol už len 31% počtu v roku 1989. Toto percento by bolo ešte nižšie keby sme extrapolovali komunistický zázrak až do roku 2007. Predpokladám, že zdecimovanie počtu dobytka na Slovensku pripravili odborníci v EU už dávno pred prevratom 1989, pretože len tak sa dá vysvetliť profesionalita s akou „demokrati“ dokázali zdecimovať počty dobytka účinnejšie, ako počas druhej svetovej vojny Nemci, Červená armáda, slovenskí a ruskí partizáni dohromady. Možno teraz máme menej hovädzieho dobytka na obyvateľa, ako v 19. storočí, alebo za čias Márie Terézie. „Zločin“ komunistov v počte ošípaných na Slovensku je ukázaný na obrázku 4. Počet ošípaných stúpal počas socializmu a radikálne klesol a klesá počas súčasného kapitalistického barbarizmu. V roku 2007 počet ošípaných bol už len 35% počtu v roku 1989. Toto percento by bolo ešte nižšie keby sme extrapolovali komunistický zázrak až do roku 2007. Aké sú straty v počte ošípaných v korunách alebo eurách, za predpokladu, že ich počet by nestúpal po roku 1989? Z obrázku sa dá vypočítať, že okolo 17 miliónov ošípaných si demokracie a oslobodenie slovenského poľnohospodárstva od komunistickej totality neužilo. Podobne ako v prípade ošípaných to platí aj v prípade oviec, ako je ukázané na obrázku 5. Z obrázku sa dá vypočítať, že v roku 2007 sme mali len 56% počtu oviec v porovnaní s rokom 1989 a že okolo 4 milióna oviec si demokracie a oslobodenie slovenského poľnohospodárstva od komunistickej totality neužilo. „Zločin“ komunistov v produkcii a spotrebe mäsa na Slovensku, je obzvlášť významný, lebo sa jedná o potravinovú bezpečnosť Slovenska. Preto ho naše médiá nesmú prezradiť. Aj im to aj trochu uznávam, pretože myslieť na potravinovú bezpečnosť Slovenska počas novembrových osláv antikomunistického orgazmu, by mohlo pokaziť akékoľvek jeho vyvrcholenie. Z obrázku 6 vidieť „nehorázny zločin komunizmu“, keď produkcia mäsa na Slovensky stúpala až do roku 1990 a po prevrate začala závratným demokratickým tempom klesať. Produkcia mäsa na Slovensku v roku 2007 dosiahla len 31% socializmu a stále klesá. Predpokladám, že takýmto závratným tempom klesala produkcia mäsa na Slovensku naposledy počas hynutia dinosaurov. V produkcii mäsa počas kapitalistického zázraku sme sa vrátili viac ako 50 rokov dozadu. Je možné, že na jedného obyvateľa, dnešná produkcia mäsa už môže byť na úrovni prvých Slovanov, ktorí na našom území začali poľnohospodáriť pred viac ako tisíckou rokov. Keď extrapolujeme vývoj produkcie mäsa až do roku 2007, dajú sa odhadnúť straty v produkcii za obdobie 1990-2007 (obrázok 7). Strata je 5,9 miliardy kg živej váhy. Koľko je to v eurách alebo koľko bytov by sa dalo za to postaviť? Možno sa to dozvieme, ak sa o tom odvážia v novembri naši osloboditelia diskutovať. Klasickým príkladom „zločinu komunistov“, opakovaným asi miliónkrát od prevratu 1989 bol nedostatok mäsa za socializmu. Týmto zločinom sa často začínalo štandardne tunelovať na Slobodnej Európe alebo Hlasu Ameriky. Doteraz o tom vedia krásne básniť nielen štandardne vytunelovaní, ale už aj slabo pritunelovaní počas veľkých a malých antikomunistických orgazmov. Tento zločin je ukázaný na obrázku 8. Spotreba mäsa stúpala počas komunistického zázraku a klesá počas kapitalistického barbarizmu. K spotrebe mäsa počas socializmu ma viažu dve príhody z USA, z roku 1988, keď som tam bol na študijnom pobyte. Za čas som tam žil v spoločnosti, nazvem to Nort-Haven-komúny, kde bol poradovník, kto bude kedy variť večeru pre ostatných. Pamätám si, že ja som vždy varil večeru s mäsom. Až sa ma všetci začali vypytovať, že či ja doma v Československu jedávam každý deň mäso. Viem, že som im odpovedal, že v našej rodine sme jedáva každý deň mäso, možno okrem piatku, keď bol pôst. Neviem, či mi uverili.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [332]
Druhá príhoda je spojená z dokumentárnym filmom v TV v USA. Bolo to približne v roku 1988 alebo na jar 1989. Bol to dokumentárny film o nedostatku potravín v socialistickom Československu. Pamätám si ako kamera počas komentára stále zaberala frontu asi 15-30, väčšinou mladých ľudí, ktorý stáli v rade pri stene. Dlhý televízny šot bol ukončený pomalým otáčaním kamery od ľudí stojacích vo fronte na ulicu. Až vtedy som zistil, že ľudia stáli vo fronte na Václavkom námestí v Prahe, a ako som si prečítal zo záberu kamery na „obchod“, čakali na žemľu alebo párky, pretože nápis nad okienkom do ulice bol „rýchle občerstvení“. Ďalší významný „zločin“ komunistov vidieť na obrázku 9 v produkcii a spotrebe mlieka na Slovensku. Produkcia mlieka stúpala počas komunistického zázraku a rapídne poklesla počas kapitalistického barbarizmu. V roku 2007 bola už len 52% v porovnaní zo socializmom. To je za predpokladu, keby produkcia mlieka po roku 1989 nestúpala. Produkcia mlieka po roku 1989, namiesto toho, aby išla 17 rokov dopredu, tak sa vrátila 50 rokov späť. Pravdepodobne aj v tomto prípade naši osloboditelia od komunistickej totality pracovali profesionálne. Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v produkcii mlieka by pokračoval až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 10. V roku 2007 reálna produkcia mlieka by bola už len 40% extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v litroch mlieka od roku 1989 do 2007. Vychádza to na 21 miliárd litrov, t.j. 389 litrov na obyvateľa Slovenska a 3,2 litra mlieka na obyvateľa našej planéty. Podobný trend ako produkcia mlieka má aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa, ako vidieť na obrázku 11. Za socializmu spotreba rapídne stúpala a za kapitalizmu ešte rapídnejšie klesala, v roku 2007 bola len 61% v porovnaní s rokom 1989. Aj v tomto parametri sme sa vrátili pravdepodobne do dôb Márie Terézie alebo možno aj do doby príchodu Cyrila a Metóda na územie Slovenska. „Zločin“ komunistov v produkcii vajec na Slovensku je ukázaný na obrázku 12. Z obrázku vidieť, že produkcia počas socializmu stále stúpala, a keby nedošlo v roku 1989 k prevratu a demokratickému ničeniu produkcie vajec, tak dnes by sme vajcami mohli kŕmiť aj Číňanov. V roku 2007 produkcia vajec bola len 61% produkcie z roku 1989. Keď extrapolujeme vývoj produkcie vajec až do roku 2007, dajú sa odhadnúť straty v produkcii vajec za obdobie 1990-2007. Strata je 18,2 miliardy vajec, t.j. 14 vajec na každého Číňana, alebo 2,8 vajca na každého obyvateľa našej planéty (obrázok 13). Ďalší vzorový príklad „zločinu“ komunistov je ukázaný na obrázku 14., kde je zobrazený rozvoj vinohradníctva na Slovensku počas komunistického zázraku a jeho úpadok po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“, keď nastúpil kapitalistický barbarizmus. Zrejme aj tento výsledok kapitalizmu by mohol zabrániť vyvrcholeniu počas novembrového antikomunistického orgazmu a preto predpokladám, že v rámci slobody slova a demokracie nebude v našich mienkotvorných médiách prezentovaný. Štatistické ročenky SR podávajú ešte mnoho ďalších dôkazov o „zločinoch“ komunistov. Ja som pre zaujímavosť vybral len pár parametrov. Záujemcovia o ďalšie parametre si môžu prezrieť Štatistické ročenky SR. Záverom k tejto časti ma najviac zaujíma, či pisatelia a diskutujúci v rámci kultúry antikomunistického orgazmu ozaj o faktoch socializmu v porovnaní s našim 20-ročným kapitalistickým vývojom nič nevedia, alebo vedia a boja sa ich povedať, alebo majú totálne vytunelovaný mozog, alebo ich genetická morálna úchylka im nedovolí správať sa ináč, alebo sú to naši mentálni deprivanti, alebo morálni mrzáci. Toto by bolo treba vyšetriť. Samozrejme, je potrebné vyšetriť aj mňa a presne na to isté.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [333]
Poľnohospodárska produkcia na Slovensku (s.c. 2000, mld Sk)
So c ia
liz m
izmus Barbar
us
100
80
58% 60
40
1950
1970
Roky
Obrázok 1
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [334]
Poľnohospodárska produkcia na Slovensku Strata: 1990-2007=1015 mld. Sk (s.c. 2000, mld. Sk)
140
120
100
ci a
liz
m us
us izm bar B ar
So
80
44%
60
40 1950
1970
Roky Obrázok 2
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [335]
Počet hovädz. dobytka na Slovensku (v tis. ks)
1500 c So
i
us m z i al
1250 arizm Bar b us
1000
750 31%
500
1930
1950
1970
Roky Obrázok 3
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [336]
Počet ošípaných na Slovensku (v tisíc ks) Strata za roky 1990-2007 = 17 miliónov ošípaných
3000
2500
s mu
So cia lizm us
iz bar Bar
2000
1500 35%
1000
500
0 1930
1950
1970
Roky Obrázok 4
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [337]
Počet oviec na Slovensku (v tis. ks) Strata za 1990-2007 = 4,11 milióna oviec
600
So ci al izm
650
us
700
550 us arizm Barb
500 450
56%
400 350 300 250 200 1930
1950
1970
Roky
1990
2010 Obrázok 5
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [338]
Produkcia mäsa na Slovensku (v tisíc ton živej váhy)
600
So
cia
u rizm rba Ba
liz m us
500
400
s
300 31%
200
100 1950
1970
1990
Roky Obrázok 6
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [339]
Produkcia mäsa na Slovensku (v tisíc ton živej váhy) Strata za 1990-2007 = 5,9 milióna ton živej váhy
800
700
us
400
rizm
So ci al iz
m
500
rba Ba
us
600
300 24%
200
100 1950
1970
1990
Roky
2010 Obrázok 7
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [340]
Spotreba mäsa na Slovensku (kg/obyv/rok)
90
m us
us izm ar rb Ba
80
So c ia liz
70 60 50 40 30 20 10 0 1950
1970
Roky Obrázok 8
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [341]
Produkcia mlieka na Slovensku (v mil. litroch)
2000
us
us izm bar Bar
So
cia liz m
1600
52% 1200
800
400 1930
1950
1970
Roky Obrázok 9
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [342]
Produkcia mlieka na Slovensku (mil. litrov) Strata 1990-2007 = 21 miliárd litrov mlieka
2800
2400
So ci
al
us zm
iz m
1600
ri rba Ba
us
2000
40%
1200
800
400 1930
1950
1970
Roky
1990
2010
Obrázok 10
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [343]
Spotreba mlieka a mlieč. výrobkov (kg/obyv)
us
250
So cia l
Barbar
izm
225
izmus
200
175
61%
150
125 1950
1970
Roky Obrázok 11
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [344]
Produkcia vajec na Slovensku (mil. ks)
2000
r Ba riz ba us m
1500
So c
ia l iz m
us
61%
1000
500
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 12
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [345]
Produkcia vajec na Slovensku (mil. ks) Strata: 1990-2007=18,2 mld vajec
3000
2500
Ba
2000
ci al iz
us
m
m
us
iz ar rb
43%
So
1500
1000
500
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 13
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [346]
Plocha vinohradov na Slovensku (Tisíc, ha)
30
us
Soci
arizm
alizm us
B arb
25
20 51%
15
10 1950
1970
1990
2010
Roky Obrázok 14
2. Stavebníctvo, priemysel a HDP „Zločin“ komunistov v stavebníctve. Stavebná produkcia na Slovensku v stálych cenách od roku 1948 až do 2007 je zobrazená na obrázku 15. Produkcia bola nízka do roku 1948, ale za socializmu, do roku 1989, sa zvýšila na 2041%, a po transformácii na kapitalizmus sa dramaticky znížila. Stavebná produkcia v roku 2007 dosahovala len 61% produkcie v roku 1989. Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v stavebníctve by pokračoval až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 16. V roku 2007 reálna produkcia v stavebníctve by bola už len 41% extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v stavebníctve od roku 1989 do 2007. Vychádza to na 2615 mld. Sk v stálych cenách roku 2000. Vytunelovaní by mohli porozmýšľať, čo všetko by sa za to dalo kúpiť, postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať. Napríklad, keď v roku 2000 stál 3-izbový byt 2 milióny Sk, potom straty v stavebníctve sa rovnajú cene 1,3 milióna bytov. „Zločin“ komunistov vo výstavbe bytov. Počet odovzdaných bytov sa zvyšoval počas socializmu a dramaticky sa znížil po prijatí zákonov kapitalizmu (obrázok 17). Počet odovzdaných bytov v roku 2007 dosahoval iba 49% počtu odovzdaných bytov v roku 1989 a je porovnateľný s počtom, ktorý sme dosiahli počas socializmu už v roku 1952, t.j. vrátili sme sa o 55 rokov späť. Veľkým „zločinom“ komunistov bolo, že dávali byty mladým rodinám skoro zadarmo aj z mladomanželskou pôžičku 30000 Kčs, čo pri zohľadnení inflácie sa rovná zhruba dnešných 0,3-0,5 milióna Sk. Súčasní demokrati toto všetko nahradili 3 miliónovými bytmi, a podpisom mladých rodín na 30 ročné nevoľníctvo, počas ktorého pôžičku na byt majú splácať.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [347]
„Zločin“ komunistov v priemysle. Úvodom poznamenávam, že v dôsledku menenia parametrov hodnotenie priemyselnej produkcie a HDP posledných 20 rokov, údaje na grafoch priemyselnej produkcie a HDP sú najlepším priblížením, ktoré som získal a normoval zo Štatistických ročeniek SR. Priemyselná produkcia Slovenska od roku 1936 do 2002 v stálych cenách je na obrázku 18. Z obrázka vidieť, že produkcia bola veľmi nízka do roku 1948 a dramaticky rástla počas komunistického zázraku do roku 1989 (zvýšila sa na 3 286%). Po zavedení kapitalizmu klesla a až v roku 2004 produkcia dosiahla úroveň roku 1989 a odvtedy ďalej stúpa. Z obrázku vidieť, že aj napriek prudkému stúpaniu priemyselnej produkcie posledných 10 rokov, som toto obdobie nazval obdobím barbarizmu. Prečo? Bude to vysvetlené v kapitole Životná úroveň a kolonizačná dávka. Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v priemysle by pokračoval až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 19. Z extrapolácie sa dá zhruba vypočítať strata v priemysle od roku 1989 do 2007. Vychádza to na 6291 mld. Sk v stálych cenách roku 1995. Vytunelovaní by mohli vypočítať, koľko rokov by sme nemuseli platiť dane, alebo mať dovolenku, keby sme mali tieto peniaze, keby nedošlo k prevratu v roku 1989. Napríklad, keď v roku 1995 stál 3-izbový byt 1 milión Sk, potom straty v priemysle sa rovnajú cene 6,29 milióna bytov. To znamená, že každý občan SR by dostal 3-izbový byt zadarmo a ešte by nám ostalo 800000 bytov, z ktorých by sa mohli urobiť rekreačné strediská pre deti. Opravujem, keby nedošlo k prevratu v roku 1989, 3-izbový byt by stál možno 0,2 milióna Sk, takže každý občan by mal zadarmo 5 bytov. Alebo za tieto peniaze by sa dalo postaviť metro v dĺžke 6291 km (pri predpoklade nákladov 1 mld. Sk na km v cenách roku 1995). To znamená, že celé Slovensko by bolo prepletené metrom, pričom okrajové stanice by boli v Paríži, v Londýne, v Ríme, Kyjeve alebo v Aténach. „Zločin“ komunistov v hrubom domácom produkte. Rast HDP Slovenska od roku 1948 až 2007 v stálych cenách je prezentovaný na obrázku 20. HDP bol do roku 1948 nízky a dramaticky stúpal počas komunistického zázraku. Po roku 1989 klesol a neskoršie začal opäť prudko stúpať. HDP v stálych cenách bol v roku 2007 už o 5070% vyšší, ako v roku 1989. Z obrázku vidieť, že aj napriek prudkému stúpaniu HDP posledných 15 rokov, som toto obdobie nazval obdobím barbarizmu. Prečo? Bude to vysvetlené v kapitole Životná úroveň a kolonizačná dávka. „Zločin“ komunistov vo výrobe chladničiek, traktorov, dreva .... Na obrázkoch 21, 22 a 23 je ukázaná produkcia chladničiek, traktorov, dreva a výrobkov z dreva počas komunistického zázraku v porovnaní s barbarizmom, ktorý nastal po prevrate 1989. Je to len pár príkladov mnohých podnikov, ktoré boli zničené v rámci kolonizačného protokolu Slovenska po prevrate roku 1989 [6]. Pre zaujímavosť, v prílohe uvádzam zoznam podnikov [z knihy 6], ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku 1948-1989 na Slovensku. Väčšina podnikov bola po prevrate 1989 zničená alebo predaná zadarmo kolonizátorom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [348]
Stavebná produkcia Slovenska, s.c. 2000 (mld. Sk)
200
Ba a rb
61%
So c iali z
us
mu s
m riz
150
100
50
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 15
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [349]
Stavebná produkcia Slovenska (s.c. 2000, mld. Sk) Strata 1990-2007=2615 mld. Sk
300
250
200
100
41%
us
So ci al izm us
izm bar Bar
150
50
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 16
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [350]
Počet dokončených bytov ročne na Slovensku (v tis.) Strata 1990-2007 = 371 tis. bytov
50
So cia lizm us
40
30
us rizm rba Ba
20
49%
10
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 17
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [351]
Priemyselná produkcia Slovenska (s.c. 1995, mld Sk) ~130-140%
Ba
rba rizm us
800
cia lizm
us
600
So
400
200
0 1950
1970
Roky Obrázok 18
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [352]
Priemyselná produkcia Slovenska (s.c. 1995, mld Sk) Strata 1990-2007 = 6291 miliárd Sk (stále ceny 1995)
1200
mu s
1000
So c
ial
iz m
us
600
Ba
rb a
riz
800
400
200
0 1950
1970
Roky Obrázok 19
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [353]
Hrubá domáca produkcia Slovenska (~s.c. 1995, mld Sk) ~150-170%
Ba rb ar izm us
1000
800
So ci al iz m
us
600
400
200
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 20
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [354]
Výroba chladničiek a mrazničiek na Slovensku (tisíc ks) 200
150
izmu
So cia liz m
us
Barbar
100
50
? 0 1950
1970
Roky Obrázok 21
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [355]
Výroba traktorov na Slovensku (tisíc ks)
40 35
25
izmus Barbar
20
Socia lizmus
30
15 10 5
? 0 1950
1970
Roky Obrázok 22
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [356]
Výroba dreva a výrobkov z dreva na Slovensku (%)
100
90
80 b Bar
60
us
Socializmus
m ariz
70
50
? 40 1988
1990
1992
1994
1996
1998
Roky Obrázok 23
3. Životná úroveň a kolonizačná dávka Slovenska „Zločin“ komunistov v reálnych mzdách. Ako vidieť z obrázku 23, reálne mzdy na Slovensku rástli úmerne s rastom HDP počas socializmu a po prevrate roku 1989 významne klesli a nie sú úmerné rastu HDP (porovnaj obrázok 24 s obrázkom 20). Reálne mzdy len posledné 2-3 roky mierne prevýšili ich úroveň za socializmu. Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v raste reálnych miezd by pokračoval až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 25. Z extrapolácie sa dá zhruba vypočítať strata na mzde jedného priemerného pracovníka od roku 1989 do 2007. Vychádza to okolo 78000 Sk (v stálych cenách roku 2004). Súhrnné straty 2 miliónov pracovníkov na Slovensku sú zhruba 156 miliárd Sk (s.c. 2004). Vytunelovaní by mohli porozmýšľať, čo všetko by sa za to dalo kúpiť, postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať, keby nedošlo k prevratu v roku 1989. „Zločin“ komunistov v reálnych dôchodkoch. Ako vidieť z obrázku 26, reálne dôchodky na Slovensku rástli úmerne s rastom HDP počas komunistického zázraku za 19 rokov (1970-1989) sa zvýšili v stálych cenách o 67%. Po roku 1989 významne klesli a začali stúpať až po roku 1994. (Bohužiaľ som nenašiel revelantné porovnanie po roku 2003, takže nemôžem vypočítať stratu, ktorú utrpeli dôchodci v dôsledku prevratu v roku 1989). Keď si porovnáme rozdelenie čistého mesačného príjmu prepočítanú na infláciu v rokoch 1988 a v roku 2002 (obrázok 27), vidieť že čistý príjem na osobu v domácnosti v roku 2002 nedosahuje príjem z roku 1988 [8]. „Zločin“ komunistov – neplatenie kolonizačnej dávky moderným otrokárom (motrokárom) po dobu 40 rokov. Tento zločin je veľmi významný a odstránil sa až po prevrate roku 1989. Kolonizačná dávka Slovenska súvisí aj s nárastom totálneho zahraničného dlhu Slovenska, ktorý začal rapídne narastať po prevrate 1989 a v roku 2008 dosiahol už 48 miliárd US dolárov (obrázok 28). Nasledovný text odhadu kolonizačnej dávky Slovenska je z knihy [6]: Kolonizačná dávka Slovenska vyplýva z nesúladu rastu HDP s rastom reálnych miezd a dôchodkov. Jej výška je odhadnutá z troch zdrojov:
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [357]
1. HDP Slovenska v s. c. v roku 2005 bol 1439 mld Sk, t.j. bol o 36% vyšší ako v roku 1989. Naproti tomu reálne mzdy nedosiahli úroveň socializmu. Podobne, priemerné reálne dôchodky v roku 2003 boli len 75% dôchodkov za socializmu a v súčasnosti nedosahujú úroveň socializmu. T.j. zvýšenie produkcie Slovenska o 36%, čo bolo 518 mld. Sk v roku 2005, sa reálne neodrazilo na reálnych mzdách alebo reálnych dôchodkoch. Z toho vyplýva, že v roku 2005 zmizlo zo Slovenska 518 mld. Sk, čo je denne 1,4 mld. Sk. 2. Podľa údajov Eurostatu (Eurostat yearbook 2006-07), produktivita práce na zamestnanú osobu na Slovensku v roku 2004 bola 62,5% priemernej produktivity v EU-25. Ale priemerná hodinová cena práce v priemysle a v službách v podnikoch s viac ako 10 zamestnancami na Slovensku v roku 2004 bola len 21% priemeru EU-25. Z toho sa dá vypočítať kolonizačná dávka Slovenska podľa produktivity práce a priemernej mzdy = ~1,2 miliardy Sk denne (zahrňujúc soboty, nedele a sviatky). 3. Podľa údajov Eurostatu (Eurostat yearbook 2006-07), hrubý domáci produkt na obyvateľa Slovenska bol 51,9% priemeru EU-25. Ale priemerná hodinová cena práce v priemysle a v službách v podnikoch s viac ako 10 zamestnancami na Slovensku v roku 2004 bola len 21% priemeru EU-25. Z toho sa dá vypočítať kolonizačná dávka Slovenska podľa vytvoreného HDP a priemernej mzdy = ~1,1 miliardy Sk denne (zahrňujúc soboty, nedele a sviatky). Paradoxne, i napriek plateniu kolonizačnej dávky, narástol totálny zahraničný dlh Slovenska od roku 1989 (~1 mld. dolárov) v roku 2008 až na 48 miliárd dolárov [6]. Kolonizačná dávka Slovenska vysvetľuje, prečo sa niektoré otázky nediskutovali a nediskutujú počas mediálnych antikomunistických orgazmov. Napríklad, ako je možné, že HDP Slovenska v stálych cenách v súčasnosti je už o ~50% vyššie ako za socializmu a práve teraz musíme čiastočne spoplatniť zdravotníctvo a školstvo. Že nie sú peniaze na podporu poľnohospodárstva, na rozvoj vedy, športu, kultúry...
„Zločin“ komunistov v zaostávaní za Rakúskom. Jedna zo štandardných fráz pri tunelovaní mozgov motrokármi zo Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a z mnohých ďalších predsunutých kolonizačných základní v novembri 1989 bola, že po odstránení socializmu dobehneme Rakúsko za 5 rokov, pričom profesionálne vytunelovaní tvrdili, že už za 3 roky. Obrázok 29 ukazuje údaje z publikácií OSN [7], ako sa menila kvalita života občanov Slovenska, Českej republiky, Rakúska a USA za posledných 20 rokov. Z obrázku 29 jasne vidieť, že relatívna kvalita života na Slovensku sa zhoršila, klesli sme zo 26.-27., na ktorom sme boli za socializmu, na 41.-42. miesto za kapitalizmu. Česi klesli na 34. miesto (rok 2006), pričom Rakúšania a USA si ihneď po kolonizácii bývalého socialistického bloku polepšili. Rakúšania zo 17. miesta roku 1988 stúpli na 12. miesto v roku 1994 a udržiavajú si pekné 14. miesto (rok 2006). USA si ihneď po kolonizácii bývalého socialistického bloku najviac polepšili zo 7. miesta roku 1988 stúpli až na 2. miesto v roku 1993, ale potom začali strácať a v roku 2006 sa dostali až na 15. miesto, ihneď za Rakúsko. Nedalo mi porovnať ako sa zmenila kvalita života za posledných 20 rokov na Kube a v Rusku. Výsledok je na obrázku 30. Z obrázku vidieť, že po zániku socialistického bloku na Kube a v Rusku sa rapídne znížila kvalita života, avšak na rozdiel od Ruska, Kuba každoročne zvyšuje kvalitu života, a predstihla aj Rusko, i napriek jednému alebo dvom hurikánom ročne. (Poznámka: V rokoch 1991 – 1995 sa mierne menil systém vyhodnocovania HDI).
„Zločin“ komunizmu – zabránenie kolonizácii Slovenska a Východnej Európy po dobu 40-70 rokov. Tento „zločin“ komunizmu najlepšie charakterizuje hodnota Dow indexu na New Yorskej burze normovaná na infláciu. http://homepage.mac.com/ttsmyf/ (obrázok 31). Z obrázku vidieť, že v roku 1990 v reálnych cenách index Dow dosahoval 30% maximálnej hodnoty. Ihneď po začatí kolonizácie Slovenska a bývalého socialistického bloku index začal prudko stúpať a na začiatku roka 2000 dosiahol maximálnu hodnotu 100%. Je až neuveriteľné, aký bohatý bol bývalý socialistický blok. Podľa Newyorskej burzy bol dva-krát bohatší, ako akcie kapitalistického bloku v roku 1990. Samozrejme do bohatstva bývalého socialistického bloku je potrebné zarátať aj 400 miliónov občanov, t.j. nás vysokokvalitných motrokov, ktorých kolonizátori po roku 1990 začali vlastniť a využívať. Z grafu je zaujímavý ďalší vývoj reálnej hodnoty indexu Dow, kde vidieť, že po roku 2007 index začal prudko klesať a v apríli 2009 dosiahol len 50% úrovni rokov 2000 a 2007. Znamená to, že väčšina majetku bývalého socialistického bloku stačila živiť svetový kapitalizmus len 7 rokov. Je to pekný príklad efektivity súčasného globálne kapitalizmu.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [358]
Reálna mzda na Slovensku, 1989=100%
100 izm al i c So
us
Barbarizmus
90
80
70 1970
1980
1990
Roky Obrázok 24
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [359]
Reálna mzda na Slovensku, 1989=100% Strata 1990-2007 na mzde jedneho pracovnika je ~78000 Sk (s.c.2004) na 2 milióny pracovníkov ~156 mld Sk
130
120
110
Barbarizmus
So ci
al iz m
us
100
90
80
70 1970
1980
1990
Roky Obrázok 25
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [360]
Celkové dôchodkové zabezpečenie na Slovensku (1989=100%)
100
Ba
So
s
cia liz m us
u rizm rba
90
80
70
60
?
1970
1980
1990
Roky Obrázok 26
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [361]
Počet domácností (relatívne jednotky normalizované) Štatistická ročenka SR 1999, Microcensus 2002
110 100 90
2002
1988
80 70 60 50 40 30 20 10 0 0
1
2
3
4
5
6
7
8
9 10 11 12 13 14 15
Čistý mesačný príjem na obyvateľa na Slovensku (počítané na infláciu, v tisícoch SKK roku 2002)
Obrázok 27
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [362]
Totálny zahraničný dlh Slovenska (b.c., mld. USD)
50 45 40
bar izm us
35 30
Bar
25 20 Socializmus
15 10 5 0 1985
1990
1995
2000
Roky Obrázok 28
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [363]
Poradie štátov podľa indexu HDI (kvality života) Čím nižší index, tým vyššia kvalita života
45
Slovensko
40 35 30
Česko ČSSR
25 20
Rakúsko
15 10 USA
5 0 1986
1990
1994
1998
Roky Human Development Reports 1990-2008
Obrázok 29
2002
2006
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [364]
Poradie štátov podľa indexu HDI (kvality života) Čím nižší index, tým vyššia kvalita života
90 80 Rusko
70 60
Kuba
50 Slovensko
40
ZSSR
Česko
30 20
ČSSR
Rakúsko
10 USA
0 1986
1990
1994
1998
2002
2006
Roky Human Development Reports 1990-2008
Obrázok 30
Hodnota Dow indexu na New Yorskej burze normovaná na infláciu. http://homepage.mac.com/ttsmyf/
Obrázok 31
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [365]
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [366]
4. Kriminalita a úpadok spoločnosti Devastácia ekonomiky, morálky a kultúry, ako produkt nehumánneho kapitalistického režimu, sa zákonite prejavili v sociálnych parametroch, ako je bežná kriminalita, násilie a vraždy. Sú to jednoznačné parametre, ktoré hovoria o úpadku spoločnosti, o degenerovanosti kapitalistického systému. Tieto fakty po roku 1989 dokumentujú každoročne Štatistické ročenky SR, štatistiky Eurostatu a OSN v kapitolách o kriminalite. Netreba ich ani študovať, stačí keď si dnes prečítate noviny a pozriete správy v TV. Dokumentujú to aj nasledujúce štatistické obrázky, ktorými sa protagonisti antikomunistického orgazmu veľmi pravdepodobne nebudú rozoberať. Komunistický „zločin“ humanity vidieť na nasledujúcich obrázkoch. Po prijatí zákonov kapitalizmu významne vzrástol počet trestných činov (obrázok 32). V rokoch 1989 až 2007 počet trestných činov kumulatívne bol o 1,076 milióna vyšší ako za socializmu. V roku 2007 bol počet trestných činov 239% v porovnaní so socializmom. Objasnenosť trestných činov prudko klesla na 41% (obrázok 33). To znamená, že 59% trestných činov nie je objasnená, čo je raj pre kriminálnikov. Podobne významne vzrástol počet vrážd (obrázok 34) a klesla ich objasnenosť. Kapitalistický systém na Slovensku po roku 1989 vytvoril vhodné podmienky na vraždu viac ako 966 našich spoluobčanov v porovnaní s počtom za socializmu. Úpadok spoločnosti dokazuje aj nárast počtu násilných trestných činov po roku 1989 (obrázok 35). V rokoch 1989 až 2007 počet násilných trestných činov kumulatívne bol o 92500 vyšší ako za socializmu. Stali sme sa násilnou spoločnosťou. Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako stonásobne. a kumulatívne za roky 1990-2007 dosiahli 308 mld. Sk (obrázok 36). V roku 2007 škody spôsobené kriminalitou boli 4222% (b.c.) v porovnaní počas komunistického zázraku. „Humanisti“ počas antikomunistického zázraku by mohli podiskutovať, čo všetko sa dá za 308 mld. Sk kúpiť. Na ďalších obrázkoch je porovnanie počtu vrážd (obrázok 37) a násilných trestných činov (obrázok 38) na Slovensku a v USA. Z obrázkov vidieť, že antikomunisti na Slovensku majú ešte rezervy. Aké neviditeľné sily slobody a demokracie pôsobia, že spomínaná kriminalita sa nedá odstrániť vo väčšine kapitalistických spoločností a je ich neoddeliteľnou súčasťou? Ako by vedeli odpovedať na túto otázku vytunelovaní? Úpadok spoločnosti po zavedení kapitalizmu dokumentujú mnohé ďalšie údaje, ako vzostup počtu krádeží vlámaním, a pokles jej objasnenosti. Stúpnutie počtu mŕtvych ľudí nájdených na ulici na Slovensku alebo ľudí, ktorí sa stratili. Kapitalizmus priniesol na Slovensko extrémne nehumánne zločiny, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali. Napríklad narkomániu, nájomné vraždy, výpalníctvo, detskú prostitúciou, únosy detí alebo obchod s ľuďmi. Za 20 rokov degeneračné prvky kapitalizmu vyprodukovali veľa vrahov, rasistov, násilníkov, zlodejov, extrémistov, deprivantov a morálnych mrzákov. Neverím, že počas 20. výročia antikomunistického orgazmu sa tieto otázky budú diskutovať. Myslím si, že veľmi pravdepodobne preto, že aj diskutujúci budú súčasťou úpadku spoločnosti.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [367]
Trestné činy zistené na Slovensku (v tisícoch) Od roku 1990-2007 = 1,076 milióna trestných činov naviac
140
Barbarizmus
239%
120
Socializmus
100
80
60
40
20
0 1985
1990
1995
Roky Obrázok 32
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [368]
Trestné činy na Slovensku - objasnenosť (v %)
100
Socializmus
80
Barbarizmus
60
40
20
0 1985
1990
1995
Roky Obrázok 33
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [369]
Počet vrážd na Slovensku Za roky 1990-2007 = 966 vrážd navyše Barbarizmus
140
120
Socializmus
100
80
60
40
20
0 1980
1985
1990
1995
Roky Obrázok 34
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [370]
Násilné trestné činy na Slovensku (v tisícoch) Za roky 1990-2007, bolo navyše 92 500 násilných tr. činov
16 15
riz mu s
14
Ba rb a
13 12
154%
11 10 9 8
Socializmus
7 6 5 4 1985
1990
1995
Roky Obrázok 35
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [371]
Škody spôsobené kriminalitou na Slovensku (v mld. Sk) Škody za 1990-2007 = 308 mld. Sk
60 55 50 45 40 35 riz mu s
30
4222%
Ba rba
25 20 15 10 5
Socializmus
0 1985
1990
1995
Roky Obrázok 36
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [372]
Počet vrážd na Slovensku a v USA na 100 000 obyvateľov 11 10 9 8 USA 7 6 5 4 Slovensko
3 2 1 0 1960
1970
1980
Roky Obrázok 37
1990
2000
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [373]
Počet násilných trestných činov na Slovensku a v USA na 100 000 obyvateľov 800
700
600 USA 500
400
300
Slovensko
200
100
0 1960
1970
1980
1990
2000
Roky Obrázok 38
5. Kultúra Porovnávať kultúru na Slovensku po roku 1989 so socializmom je zbytočné, predsa každý vidí obrovský rozdiel. Z väčšiny súčasnej „kultúry“ srší dekadencia. Stačí si pozrieť obálky časopisov, na ktoré sa úspešne lákajú čitatelia, alebo niektoré seriály, knihy.... Skrátka, komunistický zázrak v kultúre na Slovensku skončil v roku 1989. Uvidíme dokedy. Rozmýšľam, prečo televízia, možno až na pár výnimiek, za 20 rokov kapitalizmu neuviedla novú televíznu inscenáciu kvalitného kultúrneho klasika? Myslím si, že by to dokázala, veď dobrí režiséri a herci nevymreli. Zo začiatku bol problém v tom, že sa rozkradli peniaze na kultúru, toky peňazí sa významne zmenili a kultúrne vzdelaní ľudia boli vytlačení na perifériu „humanistami, demokratmi a bojovníkmi za ľudské práva“. Aj teraz by sa na Slovensku našli dobrí režiséri a herci, ktorí by nás zahŕňali kvalitnými televíznymi inscenáciami. Lenže teraz je problém úplne iný. Kto by takéto televízne inscenácie pozeral? Mentálny rozsah väčšiny občanov sa pod vplyv účelovo modulovanej dekadentnej kultúry tak zúžil, že nie je mentálne schopná prijať nič hodnotné. Dekadentnosť súčasnej kultúry, ktorá by mala odrážať súčasný život a pomáhať mu, vidieť z vysielania televíznych programov a z dokumentov vo všetkých mienkotvórnych médiách počas malých a veľkých antikomunistických orgazmov, t.j. denne. Stále nám opakujú dôkazy zločinného komunizmu, ako komunisti ublížili, uväznili alebo zabili mnoho nevinných ľudí. Pomaly už každý deň, predstavitelia týchto obetí komunizmu vystupujú v televízii, aspoň ráz za mesiac. Niektorých som už videl 100-krát, opakujúci ten istý príbeh v rôznych obmenách, väčšinou bez žiadnych dôkazov. Predpokladám, že všetky možné a aj nemožné neprávosti socializmu už boli stvárnené v mnohých dokumentoch a filmoch. Fascinuje ma dekadentnosť až morálna retardovanosť niektorých (alebo väčšiny?) súčasných televíznych, filmových a printových redaktorov alebo kultúrnych pracovníkov. Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných príbehoch tisíckach ľudí, ktorí spáchali po roku 1989 samovraždu následkom zlých sociálnych podmienok, poukazujúc na zločinnosť nášho kapitalizmu? Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných príbehoch 10- až 100-
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [374]
tisíckach ľudí, ktorí sa po roku 1989 živili vyberaním odpadkov z košov a mnohí z nich zomreli na ulici, zamrzli alebo sa predávkovali drogami? Kde je hranica morálnej retardovanosti mnohých našich ospevovaných tvorcov kultúry, umelcov, že tieto zločiny kapitalizmu nevidia? Ozaj z kultúry ich uteší len antikomunistický orgazmus? Zatiaľ všetky fakty hovoria, že áno. Ale dokedy? Aby som predsa uviedol nejaké konkrétne čísla o úpadku kultúry, ako vedecký pracovník sa budem zaoberať vedou na Slovensku. „Zločin“ komunistov pri rozvoji vedy a výskumu na Slovensku je veľmi významný, ako vidieť z obrázkov 39 a 40. Na obrázku 39 je ukázaný komunistický zázrak nárastu pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku od roku 1948 (počet prac. bol 3 218) až do roku 1988 (počet prac. 64 944, nárast na 2018%). Po roku 1989, v rámci všeobecného úpadku, tento počet prudko klesol, a v roku 2007 dosiahol len 23 437 pracovníkov (36% roku 1989). Je to súčasť dekadencie kultúry a našej kolonizácie po roku 1989. Myslím si, a treba to preskúmať, že toto sa taktiež nehodí do osláv 20. Výročia antikomunistického orgazmu. Výdavky na vedu a výskum počas komunistického zázraku boli okolo 4% HDP, a v percentách HDP boli porovnateľné s výdavkami vyspelých kapitalistických krajín. Po roku 1989, v rámci kolonizácia Slovenska a všeobecného úpadku, výdavky začali klesať a v roku 2007 dosiahli len 0,46% HDP. Takéto výdavky na vedu a rozvoj dávajú napríklad Brazília alebo Čile. Ako sa vyvíja podpora vedy a výskumu v okolitých krajinách vidieť na obrázku 41. Podpora v Českej republike a Rakúsku stále stúpa a podpora na Slovensku stále klesá. V roku 2006 podpora vedy a výskumu na Slovensku bola len 29% priemeru 25 krajín EÚ. Aj tu sa prejavil výsledok dekadencie v kultúre v plnej nahote. Zničenie vedy a vedeckého rozvoja kolonizovanej krajiny patrí medzi základné články kolonizačných protokolov. Naši kolonizátori, antikomunisti a slovenská šľachta majú pravdu. Načo je Slovákom vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu, veď v rámci kolonizácie Slovenska robia a budú aj tak robiť drotárov v zahraničných podnikoch na Slovensku alebo v zahraničí. Načo bude našim dievčatám – slúžkam, opatrovateľkám a doprovodkyňám všetkého druhu v ďalekom svete vedecké vzdelanie, veda a rozvoj výskumu? Silno predpokladám, že vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu by bránilo v masovej aktívnej účasti na výročných oslavách antikomunistického orgazmu. „Zločin“ komunistov v práve na život. Tento „zločin“ patrí medzi najťažšie zločiny, a patrí aj medzi najťažší jav pre jeho pochopenie súčasnými „humanistami“. Na obrázku 42 je zobrazený nárast obyvateľstva Slovenska za posledných 89 rokov. Z obrázku vidieť, že za posledných 20 rokov socializmu, 1969-1989, nárast obyvateľstva bol 877 tisíc. Nárast obyvateľstva v rokoch 19892009 bol len 137 tisíc. T.j. o 740 tisíc menej ako bol za socializmu. V roku 2009 máme o 702 tisíc obyvateľov menej v porovnaní s trendom za socializmu. Kto rozhodol, že za posledných 20 rokov sa nenarodilo viac ako pol milióna detí? Že zo Slovenska zmizlo budúce mesto veľkosťou Bratislavy? Kto zobral týmto deťom život ešte predtým, ako sa narodili? Kde sú naši bojovníci proti potratom a stavitelia pomníkov „zločinov“ komunizmu, že stratu viac ako pol milióna životov za 20 rokov na malom Slovensku si ani nevšimli? Pravdepodobne si to nevšimli preto, lebo sa celou dušou stále sústreďujú na každoročné výročia antikomunistického orgazmu.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [375]
Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku (v tis.)
60
u izm
So
40
bar Bar
cia liz mu s
50
s
30
36%
20
10
0 1950
1970
1990
Roky Obrázok 39
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [376]
Slovensko: Výdavky na vedu a výskum (v % HDP)
3
Socializmus
4
2 Ba r ba riz
mu s
1
0 1985
1990
1995
Roky Obrázok 40
2000
2005
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [377]
Výdavky na vedu a výskum (v % HDP) 3,0 Rakúsko
2,5
Priemer 25 EU
2,0
1,5
Česko
1,0 Slovensko
0,5
0,0 1994
1996
1998
2000
Roky Obrázok 41
2002
2004
2006
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [378]
Počet obyvateľov na Slovensku (v tis.) Rok 2009 = menej o 702 tisíc obyvateľov v porovnaní s trendom za socializmu
6500 Barbarizmus
6000 5500 m iz al i c So
5000 4500
us
4000 3500 3000 2500 2000 1930
1950
1970
1990
2010
Roky Obrázok 42
6. Ako a keby Ako by sa vyvíjal bývalý socialistický blok, keby nedošlo k jeho kolonizácii po roku 1989? Pravdepodobne by išiel cestou komunistickej Číny. Po druhej svetovej vojne USA ako jediná krajina vyšla z vojny bohatšia ako bola pred vojnou. Zatiaľ čo produkcia hrubého národného produktu USA sa zvýšila o viac ako 50% počas Druhej svetovej vojny, v Európe ako celku (bez ZSSR) sa znížila o 25%. USA nedotknuté vojnou v roku 1946 vlastnili 20 miliárd dolárov v zlatých rezervách, čo v tom období bolo 61% zlatých rezerv celého sveta. USA vyrábali viac ako 50% svetovej priemyselnej produkcie a tretinu všetkých výrobkov sveta. Naproti tomu Komunistická Čína v roku 1946 bola krajina po vojnovej deštrukcii a nasledujúca občianska vojna 1946-4950 ešte viac rozvrátila ekonomiku a celkový život v krajine, kde v tom čase priemerná dĺžka života dosahovala 35-40 rokov. V roku 1950 podiel Čínskej ekonomiky na svetovej ekonomike bol len 4,3%, podiel USA bol 27%. V roku 2001 podiel komunistickej Číny sa zvýšil na 12,4% a podiel USA sa znížil na 21%. V roku 20092010 sa komunistická Čína stane druhou najsilnejšou ekonomikou sveta. V roku 2020 pravdepodobne predstihne USA. Vývoj HDP je na obrázku 43. Porovnanie príjmu obyvateľov Ruska a komunistickej Číny je na obrázku 44. Z obrázku vidieť, že pred rokom 1990, rozdiel bol veľmi veľký, ktorý sa ale významne zmenšil v súčasnosti. V roku 2008 vypukla svetová kríza kapitalizmu, voľného trhu a neobmedzeného súkromného (t.j. aj finančného) vlastníctva. Ako dokázali riešiť túto finančnú krízu v kapitalistickej USA a v komunistickej Číne? V roku 2008 sa hrubý domáci produkt (HDP) v USA znížil o ~-1%, zatiaľ čo v komunistickej Číne HDP sa opäť radikálne zvýšil o +9%.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [379]
Ako dokázali riešiť túto finančnú krízu v USA a v komunistickej Číne v prvej polovici roku 2009? V USA v prvom kvartály 2009 (január-marec) HDP klesol o -6,4% v medziročnom porovnaní s rokom 2008. Naproti tomu v komunistickej Číne HDP narástol o +6,1% v medziročnom porovnaní s rokom 2008. V USA v druhom kvartári 2009 (apríl-jún) HDP ďalej klesol o -1% v medziročnom porovnaní s rokom 2008. Naproti tomu v komunistickej Číne sa HDP opäť radikálne zvýšil o +7,9% v medziročnom porovnaní s rokom 2008. V prvom polroku 2009 Čína vlastnila najväčšie menové rezervy na svete, okolo 2000 miliárd USD, má nízku nezamestnanosť 4-5% (v USA je to 9-10%) a nízku zahraničnú zadlženosť. Výsledok porovnania týchto čísel je jasný: Ekonomický krach kapitalistickej ekonomiky USA a ekonomický zázrak komunistickej ekonomiky Číny. „Podľa Pentagonu „Center for Defence Information“ na vyhratie studenej vojny len USA vynaložili 13,1 tisíc miliárd dolárov (v 1996 dolároch, in 1996 dollars = $13.1 Trillion. http://www.cdi.org/issues/milspend.html).“ Priame výdavky na zničenie socializmu podľa bývalého amerického prezidenta Clintona, len v USA boli 3000 miliárd dolárov. Keď si predstavíme, že v roku 1989 východoeurópsky socialistický blok bol 20-30 rokov pred komunistickou Čínou a vďaka našim antikomunistom, sme sa vrátili 20 rokov späť, a kolonizátori úspešne kontrolujú náš rozvoj, tak odpoveď na otázku „Ako by sa vyvíjal bývalý socialistický blok, keby nedošlo k jeho kolonizácii po roku 1989?“ odpoveď je jasná. Nemali by naše ponovembrové celebrity, namiesto súťaží o najlepší antikomunistický orgazmus, sa ísť spýtať komunistov do Číny, čo robiť? Alebo priamo prijať čínsky systém, Nepôjdu a nepríjmu. Majú na to jeden veľký dôvod. Spôsobilo by to zmeny v systéme prerozdeľovania ziskov, svetová elita by stratila absolútnu imunitu, nastali by zmeny vo vertikálnej štruktúre spoločnosti, kde nevolená svetová šľachta by stratila významné postavenie. Znamenalo by to napríklad, že 1% najbohatších by nevlastnilo 40% bohatstva sveta, že 1% populácie v USA nebude vlastniť 25% majetku v USA. Že ľudia zodpovedný za zločiny v Iraku, v Afganistane, V Juhoslávii atď... by boli súdení medzinárodným súdom. Že denne nezomrie 60000 detí. Že v Európskej únii sa nepredá ročne 100 000 ľudí. Že sa stratia lukratívne obchody so zbraňami, drogami, prostitúciou, výpalníctvom a vrážd na objednávku. Obetovala by svetová a slovenská šľachta všetko toto? Samozrejme, že nie. Ale, ako sa svetová kapitalistická elita postaví teraz a za pár desiatok rokov proti čínskemu komunistickému zázraku? Priznajú verejne, že ich súčasný systém neoliberálneho kapitalizmu krachuje a nie je konkurencie schopný čínskemu socializmus. Ako sa rozhodne svetová kapitalistická elita, keď za pár desiatok rokov dôjde na rázcestie, kde si musí vybrať buď socializmus alebo zánik? Spomenie si na Boha, demokraciu, voľný trh alebo jadrové zbrane? Ja si myslím, že sa uplatní známy postup: Najskôr komunistov strieľali, teraz sa im vysmievajú a za pár desiatok rokov ich idey socializmu príjmu ako samozrejmú vec.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [380]
Relatívny rast indexu HDP (1991=100%) 700
600
Čína
500
400
300 USA
200
100
0 1990
1995
2000
2005
Roky The 2005 press release of the World Trade Organization (WTO) http://www.wto.org/english/news_e/pres05_e/pr401_e.htm Capital Markets
Obrázok 43
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [381]
Príjem na obyvateľa v parite kúpnej sily v Rusku a Číne (Reálne medzinárodné US-doláre, 2003) 14000 13000 12000
10000
s mu z i l cia So
Rusko
u izm b ar B ar
11000
s
9000 8000 7000 6000 5000 4000
Čína
3000 2000 1000 0 1980
1985
1990
1995
2000
2005
Roky The 2005 press release of the World Trade Organization (WTO) http://www.wto.org/english/news_e/pres05_e/pr401_e.htm
Obrázok 44
7. Záver Myslím si a silno predpokladám, že slovenskí bojovníci proti komunistickej totalite počas súťaží o najdokonalejší a najdĺhší antikomunistický orgazmus v novembri 2009 si nespomenú na stovky až tisícky ľudí, ktorí po roku 1989 zamrzli alebo zomreli pohodení na poliach alebo na smetisku, boli zavraždení alebo sa predávkovali drogami. Nespomenú si ani na matky, ktoré v sociálnom zúfalstve zobrali do náručia dieta a vyskočili z okna, alebo na otcov, držiac syna za ruku skočili pod vlak. Ani na naše dievčatá predané alebo nútené zarábajúc si v pote tváre v sexpriemysle, ani na našu mládež drotárčiť doma a vo vysnenom svete. Mali by si spomenúť, veď sú to výsledky ich dobre zaplatenej práce. Myslím si a silno predpokladám, že si na nič také nespomenú, aj keby chceli, ich morálne retardovaný mozog im to nedovolí. Predpokladám, a aj dúfam, že raz aj títo slovenskí morálni retardáti budú zapísaní v Guinnessovej knihe rekordov. Lebo tam právom patria. Nech žije socializmus!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [382]
7. Literatúra [1] Karol Ondriaš: Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky (Agentúra IQ+, Janošovský, 2. vydanie Bratislava 2001) [2] Karol Ondriaš: My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme (Agentúra IQ+, Janošovský, 2. vydanie Bratislava 2000) [3] Karol Ondriaš: Bohovia súčasných mytológií a komunizmus (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava 2000) [4] Karol Ondriaš: Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava 2000) [5] Karol Ondriaš: Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava 2005) [6] Vytunelovaní (Eko-konzult, Bratislava 2009) [7] Human Development Reports 2000-2008 [8] Štatistický úrad SR, Mikrocenzus 2002
Na adrese: E-mail:
[email protected] Mobil/odkazovač: 0908-577943 si môžete objednať aj nasledujúce knihy Karola Ondriaša: Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky 94 strán. 1,5 Eur. Druhé vydanie, Bratislava 2001. Knižka podáva fakty a tzv. demokracii vo svete. My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme 70 strán. 1,5 Eur. Druhé vydanie, Bratislava 2000. Knižka opisuje jedenásť prikázaní moderných otrokov – motrokov. Bohovia súčasných mytológií a komunizmus 192 strán, 4 Eur. Bratislava 2000.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [383]
Knižka hovorí o zločinoch kapitalizmu vo svete a v bývalých socialistických krajinách. Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov 168 strán, 4 Eur. Bratislava 2000. Porovnáva 40 rokov socializmu a 10 rokov kapitalizmu na Slovensku. Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky 175 strán. 4 Eur. Bratislava 2002. Populárno-vedecká knižka prináša argumenty, ktoré dokazujú, že človek je len programovaný biologický stroj. Hovorí o základoch správania človeka a jeho mozgu, o vytváraní ilúzie viery a ilúzie pravdy, ako aj o princípoch premývania mozgov. V zátiší modrých vlajok víťazstiev 23 strán. 1 Eur. Bratislava 2002. Scénky z fiktívneho „moderného“ života. Vytunelovaní 274 strán. 4 Eur. (Eko-konzult, Bratislava 2009) Horor v realitnej fikcii.
9. Príloha: Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989: 1. TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave. - Spojené sklárne v Lednických Rovniach - Stredoslovenské sklárne v Poltári - Slovenské závody technického skla v Bratislave - Skloplast v Trnave - Skloobal v Nemšovej 2. SLOVAKOTEXT - Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne. - Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku - Závody MDŽ v Bratislave - Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši - Tatraľan v Kežmarku - Ľanárske a konopné závody v Holíči - Lykové textilné závody v Revúcej - Slovena v Žiline - Merina v Trenčíne - Poľana v Lučenci - Tatrasvit vo Svite - Slovenska v Banskej Bystrici - Pleta v Banskej Štiavnici - Trikota vo Vrbovom - Odevné závody v Trenčíne - Makyta v Púchove - Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove - Zornica v Bánovciach nad Bebravou 3. SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs. - Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove - Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku - Bukóza vo Vranove nad Topľou - Grafobal v Skalici - Harmanecké papierne v Harmanci - Chemicelulóza v Žiline - Turčianske celulózky a papierne v Martine
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [384]
- Slavošovské papierne v Slavošovciach - Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke - Drevokup v Ružomberku - Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave - Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave - Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku 4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. - Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov. - Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave - Matador v Bratislave - Benzinol v Bratislave - Chemika v Bratislave - Petrochémia v Dubovej - Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch - Chemolak Smolenice - Považské chemické závody v Žiline - Slovenské lučobné závody v Hnúšti - Duslo Šala - Chemko strážske - Fosfa Poštorná - Chemlon v Humennom - Chemosvit vo Svite - Slovenský hodváb v Senici - Gumárne 1. mája v Púchove - Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach - Plastika v Nitre
5. VSŽ Košice. Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov. 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov. - ZTS Martin n.p. - ZTS Detva n.p. - ZTS v Dubnici nad Váhom - ZTS v Košiciach n.p. - ZTS Bratislava - ZTS v Komárne - Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva - Martimex v Martine - ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici - ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici - ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave - ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne - ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine - ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach - ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom. Výroba obuvi: v roku 1950=11,1 milión párov obuvi v roku 1960=20,7 milión párov v roku 1970=28,3 milión párov V roku 1980=32,8 milión párov. 8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [385]
- v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs. 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave. 10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline. - Bučina Zvolen - Drevina Turany - Drevoindustria Žilina - Smrečina banská Bystrica - Preglejka Žarnovica - Piloimpregna Košice - Mier Topoľčany - Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava - Tatra nábytok Pravenec - Nový domov v Spišskej Novej Vsi 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs. - Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch - Koncern Elektrárne Nováky - Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne - Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach - Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline - Koncern Východoslovenské energetické závody Košice - Elektrovod v Bratislave 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku. 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne. 14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v: - v Hačave - v Jelšave - v Lovinobani - v Košiciach - v Lubeníku - v Banskej Belej - v Kalinove - v Kunovej Teplici 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs. 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave. počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs. - Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs. - Slovlik v Trenčíne - Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši - Frukona v Prešove - Slovenské škrobárne v Trnave - Mraziarne v Bratislave 18. Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe. - závod Liečebných rastlín v Malackách
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [386]
19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín. - Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica - Východoslovenské cementárne a vápenky Košice - Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava - Azbestocementové závody Nitra - Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne - Cementáreň Lietavská Lúčka - Ladecká cementáreň Ladce - Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie - Cementáreň Bystré v Bystrom - Stupavská cementáreň Stupava 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne - CALEX Zlaté Moravce - Elektrosvit Nové Zámky - Kovosmalt Fiľakovo - Slovenská armatúrka Myjava - Srojsmalt Medzev - Strojsmalt Pohorelá - Tatramat Poprad - Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany - Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany 21. Strojstav – n.p. v Bratislave. - závod v Bernolákove - závod v Novom Meste nad Váhom - závod v Záhorskej Vsi - závod v Sečovciach - závod v Šahách - závod v Prešove - závod v Senci - stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.14
++++++++++++++++++++++++++++
Nazor citatela
Soros, Juncker, Wiesenthal, Albright, Havel, Kissinger, alebo kto poveril práve Mikuláša Dzurindu, aby v týchto pohnutých časoch exhibicionizoval 17.11.2011 k majetkovému židovskému prevratu na Slovensku ? Konsenzus spočíva iba a len v jeho vlastnom voluntarizme (svojvôli), ktorým sa vklínil do KDH a protislovensky pokračoval v DÚ, SDKÚ s Miklošom a všetkými z M.E.S.A. 10 a VPN až doposiaľ. A je len príznačné, že stafáž mu robili viacerí judeokresťania, Čarnogurský, Feldek, Porubjak, J. Mikloško, Radičová, Fígeľ, Snopko …, ktorí vyspelý štát vrátili najmenej o 100 rokov späť do čias nevoľníctva v žalári národov, až po jeho možný zánik. Stony o možných dosahoch globalizácie na viaceré národy sú iba falošným plačom nad prázdnym hrobom bez duše.
14
Po prevrate v roku 1989, boli všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo Sstredoeurópskou indiánskou rezerváciou.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [387]
Zhrešia, oľutujú, priznajú a odpustia Aj židia páchajú hriechy. Ich náboženstvo však z hriechu nerobí takú centrálnu otázku, ako napríklad kresťanstvo, a ani toľko nestraší peklom. Najhlavnejší židovský sviatok, ktorý svätia aj mnohí veľmi vlažní veriaci, je o odpustení hriechov. Židia sú presvedčení, že Boh je milosrdný. Odpúšťa však len hriechy spáchané proti nemu.
Ak žid zhreší proti
inému človeku, Boh mu neodpúšťa, odpustiť musí poškodený. Aj preto je vražda neodpustiteľný hriech. Jej obeť totiž už odpustiť nemôže.
Tri základné skupiny Židia neveria, že človek sa rodí s dedičným hriechom a ani tomu, že niektorí ľudia k zlu inklinujú viac ako iní. Človek je len človek a nie je dokonalý. Narodí sa so slobodnou vôľou a je na ňom, či sa dá zviesť na zlé chodníčky, alebo sa bude snažiť konať dobro. Od židovského veriaceho sa očakáva, že si vyberie druhú možnosť. Ak pochybí, môže prísť k náprave. Sú však hriechy, ktoré sa naprávajú len veľmi ťažko. Judaizmus za hriech považuje porušenie Božích zákonov. Židia rozlišujú tri základné skupiny hriechov a tri stupne ich závažnosti. Žid môže zhrešiť proti Bohu (napríklad tak, že dá sľub, o ktorom vie, že ho nemôže alebo nechce splniť), proti človeku (klamstvo, úmyselné ublíženie), alebo proti sebe (závislosti od návykových látok, ale podľa niektorých rabínov aj depresia či smútok, ktoré bránia človeku naplno sa venovať konaniu dobra).
Stupne závažnosti Za najvážnejší hriech sa považuje vedomý a plánovaný útok proti Božiemu učeniu. Učiteľka židovskej etiky z dievčenskej náboženskej školy v Jeruzaleme Chaya Levinsonová za taký považuje modlárstvo, rúhanie, vyslovovanie Božieho mena, ale aj vraždu alebo smilstvo. Menej vážnymi hriechmi sú hriechy, ktoré boli spáchané vedome a ktorých sa človek dopustil, lebo nemohol ovládať svoje emócie alebo žiadze. Najmenej závažné sú hriechy nevedomé, skutky, čo človek nespáchal úmyselne alebo také, čo vznikli ako dôsledok nesprávneho odhadu situácie. Hriechy tiež môžu byť aktívne - ak niečo vykonáme, a pasívne – ak, naopak, nepomôžeme človeku v núdzi alebo nezasiahneme proti neprávosti. (viď hlasovanie v OSN o otázke Palestíny, v ktorej sa na pokyn Mikuláša Dzurindu zdržal náš zástupca pri hlasovaní, čím podporil Izrael a USA).
Detský príklad Judaizmus sa však viac ako kategorizáciou hriechov zaoberá tým, ako ich oľutovať a viac nepáchať. Chaya Levinsonová, ktorá učí dievčatá z nábožných rodín vo veku šesť až osem rokov, používa tento príklad: „Predstavte si, že sa hráte na dvore a vaša lopta padne do susedovho dvora a rozbije kvetináč. Najprv si treba uvedomiť, že sme urobili zle a treba to oľutovať. Potom zájdeme za susedom a poprosíme ho o odpustenie. Keďže sme mu spôsobili škodu, musíme mu kúpiť nový kvetináč alebo mu to nahradiť inak. Ďalším krokom je to, že sa nabudúce budeme veľmi snažiť, aby sme nespôsobili škodu.“ Tento detský príklad pomerne presne vystihuje ľútosť a dosiahnutie nápravy, ako ich vníma judaizmus. Dôležité, ak nie úplne najdôležitejšie je, aby človek všetky kroky smerujúce k odpusteniu hriechu robil skutočne úprimne.
Rituály a obete Judaizmus je tiež náboženstvo praktické, a tak v minulosti vznikli rituály, ktoré mali pomôcť sňať z človeka hriechy. Patrili k nim zápalné a zvieracie obete. Tie sa však vzťahovali len na niektoré hriechy a zďaleka sa nimi
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [388] nedali zahladiť vážne previnenia. V istej forme a na zdesenie ochrancov zvierat sa v ultraortodoxných komunitách používajú dodnes. V predvečer sviatku Jom kippur (Deň zmierenia) ultraortodoxní veriaci „prenášajú“ svoje hriechy na kura, ktoré potom zabijú a darujú ho chudobným, aby sa najedli pred veľkým jomkippurským pôstom. Tento zvyk, ktorý je skôr folklórom ako skutočným náboženským zákonom, má však jeden háčik. Existujú názory, že rituálnym zabíjaním sa veriaci môže dopúšťať hriechu krutosti na zvieratách. Niektorí veriaci používajú na zmytie hriechov menej násilné praktiky. Hádžu do tečúcej vody zvyšky chleba alebo iného jedla. Tak ako ich voda berie so sebou, tak sa z nich zmývajú hriechy. Tento rituál sa robí na Nový rok. Obdobie od Nového roka do sviatku zmierenia trvá desať dní a je prioritne o ľútosti, odpúšťaní, uznávaní hriechov a neprávostí, o hľadaní lepšieho ja. Židia veria, že každý rok ich Boh zapíše do knihy života alebo knihy smrti. Týchto desať dní je šancou, ako cez ľútosť a hľadanie odpustenia zvrátiť Božie rozhodnutie. Za osobitne dôležité sa považuje dať si do poriadku vzťahy s ľuďmi. Levinsonová hovorí, že židovská tradícia silne zavrhuje ohováranie, urážky, posmešky, konanie za chrbtom iného. Niektorí učenci hriechy tohto typu považujú za mimoriadne závažné a hoci judaizmus príliš neoperuje s výrokom „za toto pôjdeš do pekla“, takéto činy sú už v predpeklí.
Šanca nájsť dobro Židia nepoznajú spoveď v katolíckom ponímaní, lebo neveria, že s Bohom sa dá komunikovať cez prostredníka. Poznajú však inštitút priznania hriechov, v ktorom všetci hromadne priznajú, že zhrešili. Modlitba sa prednáša v pluráli, lebo zodpovednosť padá na celú komunitu. Židia ju odriekajú na Deň zmierenia, v svadobný deň a ak sa dá, odporúča sa aj umierajúcim. Na rozdiel od spovede, kde sa priznávajú konkrétne hriechy spáchané konkrétnou osobou, židia sa k hriechom priznávajú všeobecne. Existuje aj kratšia, aj dlhšia listina hriechov. Židovský postoj k hriechu a spôsob, akým sa s nimi veriaci aj celá komunita vysporadúvajú, má podľa sociológov vplyv aj na fungovanie spoločnosti. Židia a ich učenci hovoria, že veci, ktoré nás vedú k hriechu, môžu sa použiť aj pre dobro. (viď lichvárčinu od nepamäti). Bez sexuálnej túžby by nebolo detí, bez veľkých ambícií by nebolo verejnej služby či filantropie, bez túžby po obdive by nebolo umenia, bez primeraného sebectva by nebolo vlastníctva.
Hriech sa v
judaizme nepovažuje za definitívny pád, ale za šancu nájsť v sebe dobro a neopakovať chyby. Jeden z koreňov hebrejského slova hriech je minúť terč. Judaizmus učí, že to neznamená, že treba prestať strieľať. Práve naopak.
piatok 4. 11. 2011 Jana Shemesh
300 let spiknutí Michael Winkler( více o autorovi > ) 25.8.2011 Dovolte mi, abych vás hned na začátek uklidnil: To, co teď budete číst je čistá fikce autora románů. Nic jiného, než “Andělé a Démoni”, nebo “Šifra mistra Leonarda” a nic více, než (doufejme) zábavný smyšlený příběh o pár obecně známých faktech. Žádné výzkumy, žádná šetření, žádné důkazy. Jen tento text a to, co je psáno v historických knihách.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [389]
Román má premisu, výchozí bod, v dřívějších dobách dokonce často i morálku. Vyberme si nějakou nepěknou premisu, nějakou “bestsellerové” kvality, která však není nová a byla již několikrát použita v různých zlomyslných knihách. Tedy, že: Světová historie, války posledních staletí, vyhlazování národů a etnické čistky mají všechny společnou příčinu – zlé lidi v pozadí, kteří to všechno jako spiklenci řídí.
Ordo ab chao Ale to by byla pořád ta stará ohraná písnička. Aby to bylo trochu napínavější, jsou tito loutkáři stále zde a usilují o provedení svých plánů. Proto nás vedou do třetí, vůbec největší světové války. Z chaosu, který při tom vznikne, vytvoří nový pořádek, jejich pořádek, při kterém se všichni (kteří přežili) staneme otroky mocných. Samozřejmě potřebuji pro svou spikleneckou pohádku důvěryhodné aktéry. Spolek sběratelů známek se sem bohužel moc nehodí, dokonce ani golfový klub byste mi nespolkli. Vezmu ty, které si berou i ostatní: Zednáře. Jak to, že tolik nadělají se svými tajuplnými lóžemi, rozpoznávacími a jinými symboly? Přiznávám, zednáři bývají velmi často zmiňováni jako spiklenci. Jistěže bych zde mohl zmínit hochy z Rotary klubu, Lions klubu, nebo Pen klubu. V zásadě by se hodilo kterékoli mezinárodně působící uskupení, které pěstuje určitou exklusivitu. Takže třeba klidně i majité karet American Express. Ale já zůstanu u zednářů, ti jsou na to zvyklí a než mi začnete zazlívat neúctu, tak je tu hned uvedu. Zednáři jsou však jen řadoví týmoví hráči světového spiknutí. Přinejmenším 95% zednářů dělá přesně to, co je možno dohledat na jejich oficiálních stránkách: Jsou to humanitární spolky, které pěstují pár starých tradic a místo v hospodě se scházejí v domě lóže (který nazývají “chrámem”). O spiknutí nevědí nic, dokonce většina z nich ve svém životě nikdy nepřispěla k nějakému velkému spiknutí. Použiji nyní jiný obraz: Velké spiknutí není puzzle, nýbrž mozaika, skládající se z milionů kamínků. Narozdíl od puzzle jsou kamínky mozaiky jednobarevné a nic, opravdu vůbec nic nenaznačuje, kam který kamínek patří a jaký obrázek se z toho vyklube. V tomto obraze jsou zednáři něco jako kit, spojovací hmota mezi jednotlivými kamínky, která je drží pohromadě, ale jinak se na mozaice nijak nepodílí. Zednáři tvoří rekrutační potenciál pro další stupeň, krom toho sbírají informace. Neustále vyřizují různé malé nepodstatné úkoly, aniž by věděli proč. Každý zednář je pozorován… Ach ne, ne každý. Pokud je jen pětina zednářů posuzována, tak i tak je to neuvěřitelně mnoho. Jestli váš soused pobíhá v černém obleku s takovým tím bílým přehozem a příležitostně vypráví cosi o “všemohoucím Staviteli všech světů”, tak buďte v klidu – ten je neškodný a to, co říká, myslí skutečně vážně. Z obyčejných zednářů se rekrutují “vyšší stupně”. Obyčejný zednář je učeň, tovaryš a nakonec mistr, toť vše. Avšak jeho bratr v lóži, kterého zná již 20 let a kterému důvěřuje, je nejen “mistr”, nýbrž “rytíř Kadosch”, nebo “Princ z Jeruzaléma”. (Pokud máte zájem, tak si ostatní tituly najděte sami na internetu, jsou opravdu kreativní). Kdo se osvědčil na stupni pěšáka, stane se poddůstojníkem – a kdo se osvědčil u normálních zednářů (“Janovy lóže”), smí nakouknout do vyšších stupňů. Tak a teď… Ne, ještě ne. I u vyšších stupňů jsou lidi, kteří to, co jsme si od nich kdysi slíbili, neudrží. Těm je poklepáno na rameno, pilně se zaučí do tajemství vyšších stupňů a odsunou se na vedlejší kolej, kde se můžou hemžit jako “nositelé tajemství”. Sice jen málo vyšších stupňů pracuje na světovém spiknutí, ale tato organizace přímo láká k tomu, aby byla zneužita. Obyčejný zednář je spolehlivý a mlčenlivý, ten “správný” zednář na vyšším stupni je ještě daleko spolehlivější a mlčenlivější. Tak vezmeme ředitele pobočky Deutsche Bank, vedoucího oddělení v Mercedesu a redaktora Frankfurter Allgemeine Zeitung. (Ty podniky jsou jakkoli zaměnitelné, kdo chce, ať si dosadí, co mu víc pasuje.) Berou se mladí lidé, kteří mají potenciál k růstu. Přirozeně jsou v této tajné lóži i starší, kteří sedí na dobrých pozicích a mohou mladé podporovat. Když chce lóže vyššího stupně zrealizovat nějaký menší projekt, začne za něj bratr v lóži bubnovat u Frankfurter Allgemeine. Bratr v lóži z Mercedesu zařídí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [390]
velkolepý sponzorský dar pro vhodné politiky a bratr v lóži z Deutsche Bank se postará, aby tekly půjčky. Třeba například. Tyto milé tajné lóže patří však stále ještě k řadové mase světového spiknutí. Znají nanejvýš jeden jediný kamínek v mozaice a ví, že tento je černý, zelený, nebo žlutý. To je celé. Přesto se již na této úrovni dějí výnosné obchody. A samozřejmě se udělují i ceny. Když někdo neznámý obdrží renomovanou cenu, která je zadotovaná pár tisíci Euro, pak se jedná o malou pozornost mezi bratry v lóži. Lidi se znají, pomáhají si a jsou si navzájem povinováni. Funguje to celé naprosto skvěle. (Ríká vám něco tajná lóže “P2”? Ano, tehdá v Itálii…) Pokud se chcete stát spolkovým prezidentem, nebo předsedou představenstva, tak neuškodí být v nějaké tajné lóži. Myslete však na to, že tato pomoc se zakládá na vzájemnosti, jinak by totiž mohlo klidně dojít i k nějaké malé nehodě, například padák, který se vám neotevře… K “vyšším stupňům” patří různé zajímavé spolky, tedy všechno, co má na spiklenecké scéně nějaký zvuk. Za všechny jmenuje třeba Bilderbergy, Council of Foreign Relations, Trilaterální komisi a samozřejmě superlóži B`nai B`rith. Ano, na této úrovni, ne výše. Neboť všechny takové spolky, které “jsou slyšet” nepatří do vedení světového spiknutí. Konec konců bych byl špatný spisovatel, kdyby si každý kolemjdoucí na ulici mohl na všechny moje přísně tajně operující zloduchy ukázat prstem. Ano, jakožto “vyšší stupeň” jste neuvěřitelně důležití… myslíte si alespoň. A můžete se i zlomyslně těšit z toho, že řadoví bratři v lóži věří tomu, že jim můžete dopomoci akorát tak ke členství v golfovém klubu, zatímco vám ve skutečnosti podléhá celý Mossad a CIA… Jenže bohužel autor není na Vaší straně a vy jste ve skutečnosti jen malé světýlko v opravdu velké hře. Protože i vyšší stupně jsou jen rekrutační potenciál pro další výšší kruh. Já je nazvu třeba “ilumináty”, tento pojem je ostatně také zavedený. Zapomeňte však raději na “bavorské ilumináty”, ti mají sice pěkné jméno, ale se skutečnou mocí nemají nic společného. A ne, Adam Weishaupt také nikdy nevystřídal George Washingtona. Na americkou půdu nikdy nevkročil. Ikdyž George Washington k iluminátům patřil, ale k tomu se dostanu později. Ilumináti jsou důstojníci světového spiknutí a patří k němu VŠICHNI. Proto se také nazývají “osvícení”, neboť věří, že stojí ve světle pravdy. Ilumináty najdete v každém vedoucím grémiu, ikdyž ne vždy na vedoucí špičce. Zaprvé to není potřeba, neboť na špici postačí podřízený vyšší stupeň, který je zvyklý poslouchat. Krom toho, pokud by se mělo někdy střílet, pak po lidech na špici. To se pak hodí, jsou-li tito vyměnitelní a skuteční páni v pozadí přesto nadále drží otěže v ruce. Jeden iluminát má přehled nad 10, 15 nebo 20 kamínky v mozaice a bylo mu řečeno, k čemu to celé je. No dobře… ne “to celé”, ale obdrží v každém případě cílové zadání, ze kterého se dá leccos odvodit. Ale i ilumináty držím zkrátka, protože mozaika má milion dílků – vzpomínáte? Moji ilumináti jsou několikrát sítem prošlí chlapíci, kteří jsou věrně oddaní spiknutí a ví, že za přečiny se platí smrtí. Ilumináti jsou “osvícenci”, ale nejsou těmi, kteří svítí. Jsou to důstojníci, ale ne generálové. Tito se nacházejí v samotném jádru, jsou to nositelé světla, čemuž se říká v latině “Luciferentes”. Sem by zapadli Rothschild a Rockefeller, i o “černé šlechtě” jsem cosi četl. Ale proč bych se měl držet jedné, dvou, nebo dvaceti rodin? Označím vůdce světového spiknutí prostě, jednoduše a doufám, že i výstižně jako “skupinu Lucifer”. Příslušníci skupiny Lucifer dávají rozkazy, ti jediní znají celou obrovskou mozaiku. A zde se najednou mění rekrutační schéma. Zednářský učeň v Janově lóži může vystoupat až na ilumináta, nikdy však nebude přijat do skupiny Lucifer. Členové této skupiny pocházejí z vybraných rodin, přičemž ani Enfant terrible není do této skupiny přijímán. Ona skupina Lucifer je ve spikleneckých textech často označována za “finanční elitu”. Nezaměňujte prosím tuto finanční elitu s Billem Gatesem, nebo Warrenem Buffetem. Ti získali své jmění sami a patří tak nanejvýš k iluminátům. Já teď hovořím o jmění, které je staré stovky let, jako třeba to Rothschildovo. Abyste mohli vystoupat do skupiny Lucifer, musí být vaši předkové minimálně tři generace
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [391]
spolehlivými ilumináty a vy bohatými dědici. Pak se můžete přiženit a zhruba po dvaceti letech začínáte být zasvěcováni do toho, oč tu vlastně jde. Teprve váš syn sem bude skutečně patřit. Jestli se divíte, proč pořád mluvím jen o mužích, tak v těchto kruzích jsme velmi konzervativní. Rovnoprávnost a emancipace je něco pro nevědoucí, kteří stojí mimo. Láteřící, tvrdohlavé nebo dokonce pomstychtivé ženy nejsou při takových operacích potřeba. Ženy jsou okrasný přívěšek, smějí při dostizích v Ascotu nosit bláznivé klobouky, jinak ale nemají co mluvit. A vědět už vůbec ne. Tak, to bychom měli hlavní role. Nyní se věnujme příběhu. Hra začíná v Anglii, někdy v roce 1650. Angličani – ne, Britové ne – vedou válku proti svému králi a nakonec mu setnou hlavu. Německo leží po Třicetileté válce v troskách, ostatní země si lížou rány a těší se ze své kořisti, proto se na hře v Anglii nepodílí. Narozdíl od Německa nevede chaos v Anglii k celoplošnému zpustošení. Z tohoto chaosu vzniká nový pořádek, nejdříve vláda parlamentu a nakonec lordprotektor Olliver Cromwell. Jenže tento experiment končí a Anglie dostává znovu dalšího krále a monarchií je dodnes. V této době dostali praotci pozdějšího spiknutí dvě lekce. První se týkala předností vlády parlamentu. Parlamentáři jsou celkem bezpohlavní skupina. Poslanec sám nemá žádnou moc, avšak v mase “tito” dokáží moc vytvořit. Poslanec je ubohý nýmand, manipulovatelný a přístupný našeptávání, avšak kdo manipuluje a ovlivňuje dostatek poslanců, ten určuje, co se bude v zemi dít. Neposlušní poslanci se podle potřeby vymění a jsou nahrazeni poslušnějšími subjekty. Národu se namluví, že tohle jsou zástupci lidu, tedy právě exponenti většinové vůle veřejnosti. Když i přesto dojde k revoluci, jsou právě tito nepotřební poslanci pověšeni, zatímco skutečně mocní přežijí a zakrátko zapojí “revolucionáře” do svého systému. Druhá lekce byl chaos, který novému pořádku předcházel. “Ordo ab chao”, zní jedno pěkné rčení zednářů, které vyjadřuje, že právě z chaosu vznikne pořádek. Přinejmenším tak to vnímá ta nevědoucí většina zednářů. Zasvěcení však vědí, že nejprve musí být tento chaos vyvolán, než může vzniknout pořádek, NOVÝ pořádek. Tyto poznatky zrají po léta. Co se má stát světovým spiknutím, začíná jako debatní kroužek, jako setkání v hospodě nižší šlechty a zámožného občanstva. Nikdo ještě nemyslí na to sáhnout po světovém spiknutí, jsou zde akutnější problémy. Jenže čím déle tato “hospodská setkání” existují, tím více se formalizují. V dnešním Německu by někdo založil občanské sdružení, dal by si stanovy, zvolil předsednictvo a vypil by velké množství piva. Přesně to udělali i Angličané. Nevěřte prosím vás, že zednářské lóže vznikly z tajných sdružení stavitelů chrámů. Velká doba sdružení stavitelů chrámů skončila se stavbou velkých katedrál a tato zase s epidemií moru kolem roku 1350. Po více jak 300 letech byla tato sdružení přinejlepším romantickou vzpomínkou. Jelikož však i v Anglii byly kolem roku 1700 pozorovány spolky směřující k zavedení nového státního a světového pořádku s největší nedůvěrou, rozhodli se tito trochu “zazdívat” a postavit se do tradice dávno zapomenutých sdružení stavitelů chrámů. Tradicionalistické spolky jsou konec konců podstatně méně podezřelé. Člověk provozuje pár komických rituálů, hraje si na nábožensky otevřeného a bloumá nad “Velkým architektem všehomíra”. Na templářské rytíře klidně zapomeňte. Skotští svobodní zednáři je sice adoptovali jako své předchůdce, jenže proč by měli templáři zůstávát celých 400 let schovaní a najednou z ničeho nic začít zakládat lóže? Jenže takhle si člověk získá 600 let tradice a předvádí vrchnosti jak moc visí na minulosti. Tyto první lóže byla taková lepší hospodská setkání, ta neměla se spiknutími nic společného. Panoval duch “člověk by přece měl…”, konkrétní plány ještě nebyly. To se změnilo kolem roku 1717, když vznikla první velká lóže. Vedle normálních zednářů se nyní objevili i “vyšší stupně” a byla zavedena “striktní observance”, resp. “obedience”, tedy “přísná poslušnost” vůči pravidlům svobodného zednářství. Takže, kolem roku 1720 můžu začít přisuzovat aktérům svého příběhu snahy kout spiklenecké pikle. Samozřejmě, “světová vláda” byl tehdá ještě cizí pojem, na který si nikdo netroufl ani pomyslet. Na druhou
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [392]
stranu moc již dostačovala k tomu, aby se rozdělovalo bohatství (“South Sea Bubble”). Společenství donašečů a tajný svazek v pozadí, to si nemohla tehdejší finanční elita nechat ujít. Postup je zcela jednoduchý: Obyčejný zednář hovoří o svých problémech v mlčenlivosti svého chrámu, samozřejmě jen s důvěryhodnými bratry. Ten či onen bratr je však skutečně zasvěcený vyšší stupeň, donašeč pro lidi v pozadí. Tím se dostává na scénu skupina Lucifer a její vybraní důvěrníci ilumináti. Tito vyslechnou od “Insiderů”, co se za chvíli přihodí, nahlásí to svým šéfům a ti zavčasu zareagují. Nebo jednají a když se dostaví první zisky, podají ilumináti tuto informaci směrem dolů, aby i ostatní bratři v lóži sesbírali všechny drobky, než masa přijde o své peníze. To vytváří závislost a upnutost, která spojuje jednotlivé členy s lóží. Další krok přinesl rozšíření zednářů. V celé Evropě se tvoří lóže, lokální velké lóže s vlastními vyššími stupni a po určitou dobu vlastními cíli, jsou však rychle infiltrovány ilumináty a kontrolovány skupinou Lucifer. Nejdůležitější operací však byl “Nový svět”, anglická Severní Amerika. Nejpozději r. 1750 byl plán hotový: Na hranicích mocenské oblasti anglické koruny má vzniknout parlamentní stát, zcela kontrolovaný zednáři. Obyčejnému sedlákovi nebo dělníkovi britské Ameriky bylo jedno, jestli ho zdaňuje král z dalekého Londýna, nebo guvernér z nedalekého “velkoměsta”. Jeho daňové zatížení je stejně nízké a panuje svoboda náboženství, je tedy osvobozen od všech zátěží “starého světa”. Sedlák chce mít dobrou úrodu, dělník slušný plat, je mu úplně fuk, jestli mu vládne král, nebo prezident. Přinejmenším do té doby, než do něj nezačne někdo hučet, jak zle se mu přece vede a že musí dělat něco pro to, aby žil lépe a zajistil blaho svým dětem. Samozřejmě jsou i britští důstojníci zednáři, stejně jako guvernéři, nebo ministři v Anglii. Akorát mají špatné členění, nebo jsou na příliš nízkých stupních, než aby mohli něco podniknout proti nastávajícímu chaosu. Krom toho, chaos je oficiální cíl zednářů, neboť pouze z chaosu může vzniknout nový pořádek, přesně podle jejich učení. Jako autor si mohu dovolit líčit to tak, že se britský “loyalista” a americký “revolucionář” sejdou na nějakou večerní selanku, kde při sklence portského proberou, jak by měl každý svůj poddaný národ proti sobě vyhecovat. 1776 je vše připraveno. Nechám teď své vyšší stupně, kteří si připadají hrozně důležití, podepsat prohlášení, které pokud možno co nejvíce zednářských principů pozvedne na ústavu. Od té chvíle se střílí, konec konců chci přeci zůsobit chaos. A mí zednáři ve Francii pomůžou mým zednářům v Americe proti mým zednářům z Anglie. Přičemž se příslušní zednáři navzájem šetří jak jen to je možné. Kam bychom to došli, kdyby se podřezávali nepřátelští důstojníci? Jako výsledek jsem za současného ctění všech zednářských principů vytvořil vlastní, nezávislý, bezpohlavním parlamentem ovládaný stát jako mocenský základ pro další operace. Paralelně s tím rozjedu další operaci. Fridrich II. Veliký, pruský král, je samozřejmě také zednář. Německo je v této době shluk 39 malých států, tedy skutečný politický chaos. Rakousko, resp. Habsburg je stále ještě pořádková služba tohoto chaosu. Když ta bude oslabena, zvětší se chaos odpovídajícím způsobem. Chaos, který bude volat po pořádku… A tak nechám “starého Fritze” mašírovat. Francie a Rusko se smí také účastnit hry, neboť války stojí peníze a Francie je tak jako tak již dávno na seznamu. Když Prusku hrozí, že prohraje, instaluji rychle v Rusku cara přátelského pruskému státu. Pár kapek do vodky a carevna Jelizavěta abdiguje navždy. Prusku však nesmím pomoci příliš, aby Prusko nemohlo nastolit v Německu pořádek příliš brzy. Mělo by to stačit jen k tomu, aby můj Fritz vyhrál válku, Habsburg byl oslaben a Francie zaplatila. Německo si vychutnám v příštím století. Ve svých plánech pro rok 1750 jsem si vyznačil i Francii. Nejprve by měla přijít o své peníze ve prospěch Pruska, pak by měla pomoci mým zednářům v Americe a nakonec se sama stát republikou. Abych mohl zavést republikánské zřízení, potřebuji nejdřív pořádný chaos. Jako další opatření zavedu “asignát”, formu papírových peněz. Papírové peníze jsou skvělý vynález, protože narozdíl od zlata nebo stříbra je můžu produkovat v nekonečném množství. Tím jsou nevědoucí osvobozeni od svého zbytečného kovu, který se
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [393]
uskladní u vědoucích ze skupiny Lucifer. A mimochodem to zruinuje střední třídu a uvrhne zemi do chaosu, do chtěného, dobře připraveného chaosu. 1789 nechám pochodovat masy. Liberté, Egalité, Fraternité – to přece nadchne každého. Volnost, rovnost, bratrství – ano, to jsou zednářské principy, ale koho to zajímá? Vždyť zednáři přeci mají humanitární cíle a tyto principy jsou darem lidstvu. Teď se jen musím postarat o to, aby má šlechta vypadla ze země, než lid těch málo rozumných šlechticů dostane pod gilotinu. Skupina Lucifer instaluje novou elitu. Starou elitu už nikdo nepotřebuje, no ne? Ještě mi ale pořád chybí rychlá komunikace, ještě není svět připraven na velký, světobjímající stát. Já však mám mladého snaživce Napoleona Bonaparteho… Geniální, ale těžko ovladatelný. Bohužel se mi nepodaří ho správně zkrotit, ale i tak je to dobrý nástroj. Jelikož skupina Lucifer pořád ještě sídlí v Londýně, nesmí Napoleon samozřejmě překročit kanál. Díky zednářům ve francouzské flotile ví zednáři v britské flotile, kde mohou Fracouze sejmout. Vždyť admirál Nelson je přeci génius, nebo snad ne? Napoleon mi však udělá dobrou službu a porazí konečně prohnilou “Svatou říši Římskou národa německého”. Volná, rovná a bratrská Francie se roztáhne až k Rýnu a německá knížata se zato smějí odškodnit na církevním majetku. Tím seberu církvi peníze a majetek, což ji jako pořádkovou službu zásadně oslabí. A papež přispěchá z Říma, aby Napoleona korunoval císařem. Napoleon byl překvapení, které nikdo nemohl naplánovat. A právě zde se improvizuje… od čeho máme ilumináty? Velký Korsičan je odkázaný na to, co mu jiní donesou. Informace jsou pečlivě filtrovány a podnítí tohoto muže k rozhodnutím, která si skupina Lucifer přeje. Ačkoliv to neklapne pokaždé, protože neúnavně kreativního císaře stále něco napadá, s čím ilumináti nepočítali, funguje tento postup i tak velmi dobře. Původně se měly evropské královské rody nechat vykrvácet na revoluční Francii, neboť války přinášejí finanční elitě vždy mnoho peněz. Ale když revoluční a nakonec císařská Francie evropské královské rody zdecimuje, tak to taky není nejhorší. Jenže to jde bohužel až moc rychle. Je tu ještě málo chaosu, aby se dal zřídit opravdový pořádek… Kromě toho musí skupina Lucifer plánovat nově, neboť to, co bylo odhadnutelné 1750, je dnes přetažené. Francouzské císařství přes celou Evropu se mi nelíbí, ještě je příliš brzy to celé kontrolovat. Navíc by na špici byla rodina Bonaparte společně s kopou generálů, které Napoleon všude nasadil jako krále. To nemůže být ve smyslu skupiny Lucifer, která chce nastolit bezejmenný parlamentní pořádek. A tak nechám Napoleona mašírovat do Ruska a postarám se, aby se tentokrát Rusům dostalo zednářské pomoci. Na Vídeňském kongresu nechám znovuobnovit “status quo ante”. Skupina Lucifer jde teď na chvíli počítat peníze. Knížata si myslí, že “vyhrála” a mohla by kolem otočit zpět. Ale církev, jejich někdejší opora, ztratila mnoho na své moci. V kdysi věrných “poddaných” trčí virus “svobodného občanstva”. Obyčejný člověk na ulici se nyní vnímá jako Francouz, Prus, nebo Bavor. Nyní je mnoho nových králů, v Bavorsku, ve Würtenbergu nebo Belgii. Z chaosu se utvořil nový pořádek, operace “Napoleon” byla ve smyslu svobodných zednářů naprostý úspěch. Francie se však nesmí úplně vrátit do starých kolejí. Ani nemůže, neboť šlechta a klérus jsou zbaveni moci, trůn již nemá žádnou oporu. Králové se přivedli na mizinu, jakkoli se chtějí tvářit občansky. V Německu zinscenuji malou revoluci, ale jen tak trochu. Bez toho, aniž by se zatřáslo s měnou, není země připravena na moderní formu vládnutí. Pár iluminátům však přesto nebudu bránit v seberealizaci, jen abych zjistil, kam až to zajde. Skupina Lucifer má jiné plány a jiné starosti. V Americe se nám zatím přihodilo pár nepříjemností. V jižních státech se nám utvořila jakási skupina lokální šlechty, bohatých a nezávislých pěstitelů bavlny, navíc zcela nezednářských. A když si pak ještě tyto jižní státy začnou vymýšlet – zřídit místo mocného centrálního státu volný svazek států – nemůže již skupina Lucifer nadále vyčkávat. Jeden ochotný iluminát jménem Abraham Lincoln dostane za úkol vést občanskou válku proti bohatým jižním státům.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [394]
V závětří občanské války může vést Prusko tři sjednocující války, s Dánskem, Rakouskem a Francií. Jelikož mají Francouzi na špici zase císaře, pomůže skupina Lucifer Němcům. Ostatně, Francie má zůstat republikou. V průběhu těchto válek se v Německu etabluje nový pořádek – bez předchozího chaosu. Tento sice není trvalý, hodí se však skupině Lucifer do dalších plánů. USA jsou důležitější, konečně se tam etabloval výborný svobodozednářský stát. Jenže Lincoln ví až moc a navíc je moc tvrdohlavý. A tak je odstraněn. V Itálii začíná další operace. Garibaldi, samozřejmě svobodný zednář, sjednotí zemi a sebere papeži církevní stát jako mocenskou bázi. Na republiku to ale ještě nestačí. Jako sjednocující symbol potřebujeme krále. Důležitý je však úder proti papeži, který z vládnoucího monarchy učiní obyčejného městského biskupa. Tím jsou cíle prvního plánování dosaženy. Jistě, jako autor znám celé plánování, ale moje figurky nemohly v roce 1750 odhadnout, jak bude svět vypadat v roce 1880. Plánování se děje cíleně a přizpůsobuje se situaci – se vzdáleným cílem konečné světovlády. Teď, s Anglií, Francií a USA za zády jde o další kroky. Rusko musí být podmaněno, carský režim musí zmizet. Kromě toho je tu ještě Německo, které pod svým císařem rozkvétá a představuje protimodel k republikám. No, na tom se musí trochu zapracovat…
Albert Pike Albert Pike, vzorový iluminát, který pomohl porazit jižanské státy, formuloval tehdy strategii třech světových válek. Jiný iluminát formuloval Protokoly sionských mudrců. Obojí jsou samozřejmě falsifikáty, skupina Lucifer se postará, aby to vešlo ve známost. A kdo tvrdí něco jiného, je ihned čile pronásledován poslušnými státními orgány. Samozřejmě prosáknou tyto falsifikáty na veřejnost až tehdy, kdy už je příliš pozdě, než aby se proti tomu dalo něco podniknout. Peníze jsou také dobrý instrument jak nastolit chaos a pořádek. Stejně dobrý jako zbraně. Proto kontroluje skupina Lucifer jako “finanční elita” světové peníze a jejich tok. Velmi důležitý krok je zavedení centrálního bankovnictví. Před centrálními bankami také existovaly bankovky, ty však na sobě měly podezřelé nápisy, jako například: “West-Midland-Bank se zavazuje vyplatit majiteli této bankovky protihodnotu ve výši 20 liber Šterlingů.” Jinými slovy, tato bankovka nebyla opravdový peníz, nýbrž jen dluhopis, na základě kterého si člověk mohl u příslušné banky nechat vydat 20 anglických liber šterlingstříbra (nebo obdobné množství zlata). Sice nikoho ani nenapadlo, aby pohodlné bankovky vyměňoval za valník plný stříbrných cihliček, ale tato možnost byla na těchto bankovkách garantována. Zlato a stříbro totiž představují hodnotu samu o sobě, která se nedá libovolně rozmnožovat. Jinak řečeno, znamenají svobodu a nezávislost pro normálního občana, tedy přesně to, co skupina Lucifer rozhodně nepotřebuje. Proto byla 1913 založena v USA “Federal Reserve Bank”, jakožto samotná vládkyně nad Dollarem. Od teď už nemohla Dollary vydávat State Bank of Ohio, dokonce ani ve formě dluhopisů na zlato a stříbro z vlastních trezorů, nýbrž jen a pouze FED. Ale roku 1913 představoval “Dollar” i přesto stále ještě jistou váhovou jednotku pro stanovené množství zlata. Centrální banky mají tu výhodu, že celá měna jednoho státu se dá kontrolovat zkrze jednu jedinou instituci. A centrální banka – správně – je kontrolovaná vyššími stupni, nebo iluminátem, pokud je stát a jeho měna dostatečně důležitá. V každém případě je kontrolovaná spolehlivým mužem, který se naučil poslouchat. Pro Evropu teď plánuje moje skupinka Lucifer první světovou válku. Poté co si Francie a Anglie, oba zednáři kontrolované státy, krátce předtím málem vjely do vlasů, nechali jsme mezi tím Německo stát se konečně tak velkým a mocným, aby se vyplatilo udělat z něj nepřátele. Jakže to Pike údajně formuloval? (Překlad krácen) “První světová válka má zničit carovu moc v Rusku. Válka bude vyvolána konforntací Velké Británie a Německého císařství. Po válce bude v Rusku zřízen komunismus, který zničí ostatní formy vládnutí a oslabí náboženství.”
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [395]
Bohužel se skupině Lucifer vloudila početní chybička. Velká Británie, Francie a Rusko nestačí na to, aby Německo, Rakousko-Uhersko a Osmanská říše byli poraženi. Bez skupiny Lucifer by byl v roce 1916 uzavřen mír, a to za německých podmínek: Znovunastolení “statutu quo ante”. Rusko však ještě nebylo připraveno na komunismus a kromě toho by zůstalo Německo příliš silné, tedy nepříjemná pořádková služba v centru Evropy, kde má přeci panovat chaos, aby mohl být nastolen nový pořádek. Museli tak zasáhnout Američané. USA měly tehdy sice masivní výzbroj, ale žádné válkyschopné vojáky. Měli roli dodavatelů, ne válečníků. Ale muselo to být, aby se velký plán vydařil. A tak jeli US-Boys do Francie na frontu, nebo spíše na etapu, protože na frontě příliš brzo zemřeli. Na krvácení tu byli tehdy Francouzi. Co ale udělám s Německem? Ačkoli moji hodní zednáři pomohli spojencům, nestačí síla vítězů k tomu, aby zemi obsadili. Místo aby byly vedeny další roky válek, musí mír zvládnout to, co nezvládla válka. Pod vedením pár iluminátů se ve Versailles uklohní mír, který vede Německo do jistého zániku a další války. Zpočátku se skupina Lucifer rozhodla pro obvyklou taktiku zplundrování státu – k hyperinflaci. Bohužel Němci pořád ještě nejsou připraveni na revoluci. Místo aby vyhlásili republiku rad, reformovali své papírové peníze a překonali to, co by jiné státy uvrhlo do propasti. Ale aspoň mají centrální banku a papírové peníze, které nejsou kryté zlatem. USA byly 1920 dostatečně silné, aby nastoupily dědictví britské světové říše, avšak obyvatelstvo na to nebylo ještě zralé. Teď však má skupina Lucifer v rukou zbraň, zvanou “peníze” a je připravena ji zcela brutálně použít. Banky dostanou pokyn přestat půjčovat. Výsledekem je “černý pátek” a světová krize roku 1929. Zatímco v Americe sílí stále více tlak na obyvatelstvo (bez práce a bez peněz), vzniká v Evropě mnohem větší chaos. V Německu se vyvíjí trvalá vládní krize, která nakonec díky americkým penězům dostane nacionální socialisty k moci. Teď se dá připravit další válka. V USA dosadíme na trůn opět dalšího ilumináta jako prezidenta. Ten zakáže zlato v soukromém vlastnictví a vezme tak svým ach tak svobodným poddaným jejich finanční svobodu. A sotva co se mu podařilo vybrat všechno soukromé zlato pro skupinu Lucifer, znehodnotí pro jistotu ještě Dollar vůči zlatu o dobrých 40 procent. To však pomůže jen skupině Lucifer, normálním lidem se daří nadále stejně špatně. Zpět do Evropy. Zde necháme nejdříve Němce pořádně nakrmit, necháme je připojit Rakousko, stejně jako Čechy a Moravu. Pak se však postaráme, aby začalo být Polsko pěkně drzé a neustále provokovalo svého nově vyzbrojeného souseda. Cílem skupinou Lucifer řízených států je vyvolat další velkou válku. Proč? Dle slov Alberta Pikea: “Druhá světová válka by měla zahořet sporem mezi fašisty a sionisty. Na konci této války by měl být nacionální socialismus zničen, avšak sionismus dostatečně silný, aby dokázal instalovat nezávislý stát Izrael v Palestině. Kromě toho by měl být komunismus dostatečně silný, aby tvořil protiváhu křesťanství.” Zaráží mě při tom, že jsou panu Pikeovi kolem roku 1870 známy pojmy jako “fašismus” a “nacionální socialismus”. Krom toho je komunismus státní zřízení, nikoli náboženství. Komunismus může být alternativou pro západní demokracii, ale proti křesťanství mají komunisté svůj ateismus, nikoli marxistickou ideologii. Bohužel není generál Pike moje postava, jinak by se mu tento lapsus nestal. Ale světovou válku, která učiní komunismus mocnější a dá vzniknout státu Izrael, to by plánovala i moje skupina Lucifer. Konec konců chci prodat hodně svých knih a toho dosáhnu jedině, když budu mít důvěryhodné rošťáky a bezmocné oběti. Konečně má skupina Lucifer svoji válku v Evropě. Válka je dobrá pro byznys, výdělky jsou fantastické. Bohužel jsou však Němci opět mizerní spoluhráči…. Převálcují Polsko a Francii, aniž by utrpěli ztráty. Aby narušili tento válečný stroj, musí italští ilumináti uvrhnout svou zemi do různých dobrodružství, aby Německo nemohlo příliš brzy vyrazit proti Rusku. Pár týdnů, které Stalinovi stačí k přípravě útoku se velmi hodí…
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [396]
Jenže ti Němci… Místo aby se nechali převálcovat Ruskem, rozmetají sovětské útočné linie a prorazí hluboko do Sovětského svazu. Stalin již pomalu začíná zvažovat mír… Ale žádné starosti, Roosevelt to má pevně v rukou. Nejenže nechá americké torpédoborce střílet po německých ponorkách, donutí také Japonce k Pearl Harboru. A jako věrní partneři, vyhlásí Němci USA válku. Tentokrát jsou Američané nadšení, neboť ilumináti to dobře připravili. Sotva začala válka, mají všichni práci a deprese je fuč. Jak to? Protože banky opět rády půjčují. Válečné půjčky… Naštěstí existuje nyní zbraňový systém, který je jak dělaný pro Američany: těžké bombardéry. Dokud lze bombardovat, nejsou třeba pozemní jednotky, které riskují svou kůži. O ano, zednáři zase pomohou. Německé a japonské válečné plány přistanou spolehlivě u “přátel” v nepřátelském stanu, stejně jako informace o tajných projektech. Kromě toho nevidí němečtí vědci žádný smysl v tom bastlit atomové bomby – narozdíl od svých amerických (emigrovaných židovských) kolegů. Na samém konci války jsou tyto bombičky ještě rychle předvedeny Stalinovi a světu s tím výsledkem, že “dobrý přítel” brzy tuto informaci předá dál, aby i Rusové měli brzy taky takovou pěknou bombičku. Po II. světové válce byl chaos v Evropě o mnoho vyšší než po 30ti leté válce. Německo bylo zpustošeno a rozděleno. Nový pořádek, pořádek, který vzešel z chaosu – podle přání skupiny Lucifer. Teď se může skupina Lucifer pohodlně usadit a dát si oddech. Podařilo se jí krásně rozdělit svět na ilumináty kontrolovanou US-půlku a ilumináty kontrolovanou SU-půlku (Soviet Union, pozn. ZV). Národy světa se třesou před atomovým obuškem a tu a tam vedou nějací lokajové válku, na které se dají vydělat zajímavé peníze. V r. 1971 ještě zruší dluhovým otroctvím sužované Spojené státy “Zlatý standard”. Tím jsou papírové peníze plně v rukou “finanční elity”, v rukou vlastníků Dollary tisknoucí banky FED a tedy skupiny Lucifer. Co potřebujeme víc? Jo vlastně, ropu… Čím dražší ropa, tím chudší a závislejší obyvatelstvo. Hlavní věc – “Big Oil” pohádkově vydělává a skupina Lucifer samozřejmě taky. Došli jsme tím na konec příběhu? Jako autor abych se těď mohl zaklonit do křesla a napsat: “a jestli neumřela, vládne skupina Lucifer dodnes”. Jenomže, co říká k tomuto Albert Pike? “Třetí světovou válku vyvoláme konflikty mezi sionisty a islamisty. Válka bude vedena tak, že se Islám (arabský svět) a Sionismus (Stát Izrael) navzájem zničí. Všechny ostatní národy budou při tom bojovat do svého úplného psychického, fyzického, morálního, spirituálního a hospodářského vyčerpání. …Na konci se národům světa dostane pravdivého světla zkrze úplné naplnění učení Luciferova…” Ano, teď mám jeden malý problém… po 250 letech spiknutí bylo dosaženo světové vlády. Proč by to měl člověk riskovat další světovou válkou? Proč vést třetí světovou válku? No, Albert Pike navrhuje, aby se Izrael a arabský svět navzájem zničili. Je pravda, že od založení Izraele neusilují ti tam dole na Blízkém východě evidentně o nic jiného, ale doposud bez skutečného úspěchu. Takže dobře, zosnuji tedy tuto Třetí světovou válku. Proč? Protože moje skupina Lucifer to může! A kromě toho se světová populace prozatím neskládá jen z poddajných otroků. 6,5 miliardy lidí jsou pro tento svět prostě příliš mnoho. Navíc, kdo by potřeboval takovou spoustu otroků? V celosvětovém chaosu obrovské války zredukujeme toto množství na přehlednou míru. Řekněme, že jedna miliarda by mohla stačit, co? Aby národy světa s chutí táhly do války, uspořádáme ještě před tím nové vydání krize z roku 1929. Díky globalizaci se pracovní místa zámožných a tím samostatně myslících Evropanů a Američanů přesunuly do Číny a Jihovýchodní Ásie. Kdo je závislý na státní podpoře, je manipulovatelný. Obyvatelstvo “bohatých” zemí ztrácí práci a tím chudne. “Chudé” země sice dřou jak blázni, ale než si tam lidé vypracují určitý blahobyt, nechám systém zhroutit. Skupina Lucifer nastřádala dostatek věcných hodnot, takže se teď může v klidu zbavit Dollaru. Ájéje, pan Tang najednou stojí před zavřenými branami své továrny, protože tato už nemůže dodávat do Evropy a USA. Pan Müller, před několika měsíci ještě dobře vydělávající účetní, teď stojí nezaměstnaný před armádou spásy, protože jeho úspory se díky měnové krizi proměnily v prach. Samozřejmě mu také
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [397]
chybí peníze, aby zaplatil produkty pana Tanga. Jo a paní Brownová teď taky neví co s časem, když i její McDonald, ve kterém poslední léta pracovala, zavřel. Práce je však i přesto přeze všechno po světě víc než dost – bohužel však jenom u dělostřelectva. Pro vojáky se ještě vaří polévka a peče chleba… Zlých a darebáckých států je dostatek. Čína by si ráda vzala Taiwan, Severní Korea Jižní Koreu a Izrael by rád vyzkoušel, jestli ty skvělé německé ponorky skutečně umí odpalovat jaderné zbraně. A skupina Lucifer? Ta sedí v nejbezpečnějším bunkru světa a nahrabala vše, co bude člověk po válce potřebovat. Potom bude pomáhat a všichni lidé budou tak vděční… po celý svůj život …na vždy. Michael Winkler, z knihy „Politik am Pranger“, str. 220-236, ISBN 978-3-941956-34-6 Článek vyšel na serveru zvidavyvincenc
ŽIDOVSKÁ OTÁZKA NA SLOVENSKU Svetozár Hurban Vajanský: Náš zvečnelý Pauliny bol duch mnohostranný, vnikavý; jeho jasná myseľ objala život náš v jeho celistvennosti a nezabudla spúšťať sa i do jednotlivostí. Nemohla mu teda ujsť ani židovská otázka. Písal listy k Židom, pravda, s takým malým prospechom ako jeho svätý predchodca Pavel. Kto myslí Židov napraviť, modifikovať, ten nech nechá otázku židovskú na pokoji. Žiaden národ sveta nemal toľko reformátorov, učiteľov a napravovateľov ako židovský; avšak žiaden neukázal toľko spury, nízkosti a nevďačnosti proti všetkým veľkodušným námahám. Pre mňa niet väčšieho, presvedčujúcejšieho dôkazu o božskom pôvode kníh Starého zákona nežli to faktum, že ich pisatelia pochádzali zo židovského národa. „Duchom božím pudení mluvili svätí boží ľudia" – áno, duchom božím, a nie duchom židovského národa, lebo by neboli vzniesli sa k profetickému1 vzletu, ale rýpali by sa boli v tej najoplzlejšej telesnosti, v hnusobe a nízkosti, v zapieraní, ničení; hýrili by boli hriechmi a zločinmi, aké sotva fantázia vydumať môže. Avšak oni boli výnimkami velebnými, svetlými bodmi v nekonečnej tme, oázami v púšti. Históriu ľudského spasenia nutno oddeliť od histórie Židov, bárs obe odohrávali sa na jednom mieste, tak ako oddeľujeme svetlé pohyby ducha od matného zvíjania sa tela a mäsa, trebárs diali sa v jednej schránke telesnej. Už za starodávna ukazovali Židia zárody tých vlastností, ktorými dnes dusia človečenstvo. Ich hrabivosť, vypínavosť, intolerancia, lesť a chabosť nechala stopy nevymazateľné. Rozpŕchnutím sa po svete prestali byť Židia národom, ba i samé ich náboženstvo roztanulo v hmle talmudských balamút. Čo zostalo, čo delilo a delí ich od ľudí iných, je rasa. Talmudská múdrosť pozostáva hlavne v tom, že vedela pristrihnúť náboženstvo rase. Veľké učenia starozákonných prorokov bojovali s rasovými vlastnosťami tohto podivného plemena – každé slovo Izaiáša išlo proti srsti Židom: Talmud hladká ich po srsti, on priľnul k špatnostiam a hovie chtíčom plynúcim z rasy. Vysoké pochopy o božstve, skrslé v židovskom plemene zjavením, zatemňujú sa talmudistickým učením k nepoznaniu. Duch vyšumel, zostalo flegma, telesné, mäsité flegma akoby na výstrahu národom, žiaľbohu, i na hroznú pohromu. Nárek proroka Jeremiáša nad židovskou spustlosťou je srdcelomný: „Ó streva má, streva má! Bolesť trpím, ó, osrdie moje! Kormúti sa vo mne srdce moje... Nebo bláznivý ľud môj nezná mňa... múdri sú k čineniu zlého, ale činiť dobre neumejú.“ A slová tieto platia i dnes, avšak nemá ich kto privolať. Náboženstvo ich slúži rase. V tom, myslím, dlžno hľadať vysvetlenie hroznej dilemy: židovstvo zrno zeme a zárod duševnej spásy, z nehož vyrástlo kresťanstvo, a židovstvo dnešné, úhlavný vrah kresťanstva a pokolenia ľudského. O darovitosti plemena židovského nemožno pochybovať. Avšak ich dary sú negatívneho svojstva. Rozpŕchnutí medzi národmi, všade sú živou negáciou národnosti; obývajúc rozličné vlasti, sú živou negáciou vlastenectva.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [398]
V Poľsku džavre Žid spustlým žargónom nemeckým, v Bulharsku pridŕža sa skazenej španielčiny. O priľnutí k tej alebo onej zemi nemožno seriózne myslieť. Zväzky, ktoré 1 (lat.) prorockému Žida pútajú na tú alebo onú zem, sú iba výplyvom pohodlnosti alebo nutnosti. Židovi osadlému na Slovensku bližší je Žid alžírsky ako jeho kresťan sused. Poľskému Židovi sú Židia zo Španielska „unsere leut“ 2, kdežto poľský ľud, z ktorého žije, mu je „goim“ 3. Dnešné námahy Maďarov pri maďarčení Židov sú efemérne a márne. Možno ich naučiť maďarsky, ale zo Žida nebude práve tak Maďar, ako nebude z neho Slavian. On zohne sa pred mocou maďarskou, ako zohol sa r. 1686 pred Turkom, ktorému pomáhal brániť Budín proti kresťanským vojskám. A zohne sa jedine k svojmu prospechu, zachovajúc pritom všetky svoje rasové vlastnosti spolu i s nenávisťou osudnou, nevykoreniteľnou. Hovoríme, že dary židovského plemena sú negatívne. Vidno to i vo vede, poézii i muzike. Richard Wagner vo svojej knihe Das Judenthum in der Musik4 dokázal nespôsobilosť Židov k pozitívnemu muzikálnemu tvoreniu. Poukazujeme v poézii len na Heineho, ktorého geniálnosť stojí vyše každej pochybnosti. Avšak i tu bije do očú negatívne svojstvo jeho ducha, povrchné metanie sa, duchaplné ostré výpady, triviálnosť a suma drzosti, pred ktorou niet nič svätého. Vo vede dokázali Židia viac kritického nežli tvoriaceho ducha. I kritika židovská obmedzuje sa na čisto negatívne pole. Židia zaviedli do nemeckej spisby tón, pred ktorým hrozia sa lepší duchovia nemeckí. Židia nesplodili ani jedného veľkého maliara alebo sochára. Maľba a sochárstvo sú tak pozitívne umenia, že povrchný duch semitský bál takmer pokúsiť sa v nich. Pri týchto umeniach nemožné sú skoky, duchaplnými byť majúce kaprice5, tam treba tvoriť. Ani dráma nenesie ich šťastné pole – ich produkty dramatické nevystúpili z hraníc prostrednosti. Ale zato fejtonistické ľahké blúznenie, ostré epigramy, hra s antitézami, satira, posmešné úškľaby, kritikárstvo, to je ich pole, kde sa vyznačili. My nemáme čo žalovať sa na židovský vplyv z tejto vyššej duchovnej stránky. Semitizmus v literatúre a umení je nám taký odporný, že niet obavy pred takou nákazou, aká rozožrala sa v Nemecku. Negatívne hospodárenie Židov javí sa u nás najciteľnejšie v národohospodárskom a spoločenskom ohľade; len na tieto dve veci vzťahuje sa u nás židovská otázka, ktorá z roka na rok stáva sa akútnejšou. Náramné rozmnoženie židovstva stalo sa sociálnym a hospodárskym nebezpečenstvom. Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75.089 Židov; za 55 rokov bolo ich už 241.632 (vzrast stal sa najviac v hornouhorských stoliciach), v 1870-tom roku 552.133 a odvtedy rozmnožili sa tak, že ich je vyše 600.000 duší. A ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša v kaftanoch, s „kičkes“ za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine – zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť, vedú obchod spôsobom vytvárajúcim6 čestnú konkurenciu. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to talmud dovoľuje. O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu. 2 (nem.) naši ľudia 3 (hebr.) gójovia, Nežidia 4 (nem.) Židovstvo v hudbe 5 (fr.) vrtochy 6 vylučujúcim Za kresťanské peniaze, kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu. Bázou židovských miliónov je árendovanie7 krčiem. Z najzákladnejšej vrstvy ľudu ťahajú pálenkou a úžerou posledný turák a podrývajú tak osnovy štátu a ľudskej spoločnosti. Nehovorte mi o výnimkách! Uznávam výnimky, uznávam, že Židremeselník môže byt užitočným a dobre trpeným občanom. Avšak tie výnimky sú také riedke, že nestoja za reč. Väčšina i tých remeselníkov-Židov robí i z remesla „kšeft“. Pod rukou Žida-advokáta zmení sa dôležité povolanie pravotárske na púhy, nízky kšeft, prepletený úžerou, stavu neprimeraným lapaním duší a tou špinavosťou, ktorá je hlavnou známkou židovstva, ale ktorá veľmi zle vyníma sa u tak povzneseného stavu. Žid-árendátor zeme je pravým cicadlom pre ňu. Využije poslednú rodiacu šťavu a zanechá po vyplynutí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [399]
árendy úhor neplodný. Bohatstvo Židov neni bohatstvom zeme, v ktorej bývajú, ale je bohatstvom vražednej rasy, vedúcej hrozný boj proti všetkému, čo nenáleží k nej. Boj ten je rozsiahly, organizovaný, povedomý a skoro na celej čiare víťazný. Ako neobstojí ďatelina pred kukučinou, tak neobstojí agrárny ľud slovenský pred židovstvom, ktoré nežije samo sebou z pôdy, ale ako parazit z iných organizmov. Keby Židia založiť vedeli len jednu židovskú obec, ktorá by žila sama sebou, prácou a tvorením, ako žiť musia statočné národy a obce, dokázali by, že predsa nie sú výlučne parazitické buriny. Toho nemáš na celom šírom svete. Ich negatívny duch, ich nesamostatnosť hatí ich v utvorení svojho spoločenského celku. Niet väčšieho aristokrata ako je Žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka ako je Žid, trebárs majú dnešnú slobodomyseľnosť v árende. Žid a liberálnosť! Zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie Žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol zdierať, dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkvi, z pápeža, z dogiem tých lebo oných! Probujte len urobiť pred Židom posmešnú poznámku na jeho talmudistické veľkoleposti! Tam jeho slobodomyseľnosť, trebárs sa geriroval8 neznabohom a jedol v šábes šunku alebo škvarky. „Vaj!“ zakričí celý Izrael, keď Rumuni vybijú Židovi-úžerníkovi dno z pálenečného suda, avšak ten samý Izrael žiada, aby jeho vyvolené parfumované deti slobodne exploatovať a vyžierať mohli hlúpy nevyvinutý ľud, nevediaci čítať. Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno. Žid tlačí ľud náš hrozným spôsobom. Kde sa zahniezdi v dedine jedna len rodina židovská, možno apodikticky povedať, o desať rokov odzvonené bude i miernemu blahobytu, ktorý panoval do príchodu Židovho. Akú náhradu dostane štát za zruinovanie státisícov poriadnych sedliakov, ktorých ožobráčilo niekoľko Židov, vediacich ukrývať svoje kapitály pred skrutkou daňovou? Kto bude reprezentovať vlasť túto, keď zemianstvo a zámožnejšia trieda klesne pod Židove rozkazy? Z oboch strán Tisy rozprestierajú sa ohromné statky zemianske, z ktorých čerpala maďarská šľachta životnú šťavu. Pýtajte sa na mená majetníkov! Deväť desatín mien je židovských. Nuž tu by Maďari mali otriezvieť a nechať nenávisť proti Slovákom! My posielame na nich Židov, ale len preto, že sme na nízkom stupni vzdelania, preto, že nás zanedbávajú, lebo ináč by sme ich neprepustili cez sliezske hranice. U nás naberie Žid slovenské groše a spustí sa dolu našimi riekami ta do vašich širokých miest a úrodných nív, aby k nim priložil vaše maďarské zlatky. Váš Pešťbudín je najžidovskejšie mesto Európy, tak hovorí váš Hundsdorfer, a viete, čo znamená pre krajinu mať židovskú metropolu! Viete, že je to rak9 v srdci, vampír na prsiach? 7 (lat.) prenájom 8 (nem.) vyhlasoval Otázka židovská na Slovensku je taká vážna, že je už čas, aby sa o nej vážne premýšľalo. Stav počína byť neznesiteľným. Ľud židovstvom šliapaný počína zdvíhať zločinnú pravicu proti úžerníckej rase židovskej, čo je jednak nešťastie pre ľud, ako pre Židov. Veľmi často čítame po novinách o vraždách, spáchaných na židovských úžerníkoch. Považujeme to za symptómy nanajvýš nebezpečné. Ako protiví sa nám vražda a ohavnosť zákerníckeho prepadnutia, tak celou dušou nenávidíme vrahovúžerníkov, ktorí síce nie pištoľou a revolverom, ale zručnosťou svojho zákerníckeho rozumu mordujú celé rodiny a v púšť obracajú dediny. Našou povinnosťou je zastať sa ľudu, aby sme sa nestali spoluvinníkmi židovskej ohavnosti, páchanej za bieleho dňa! Slová naše sú priame a bezohľadné, avšak svätá nenarušená pravda nedá sa predniesť s chabými klauzulami ohľadov. My obviňujeme židovstvo z mravného i hmotného utlačovania nášho ľudu, a najmä ľudu agrárneho. Obvinenie naše je spravodlivé a vynútené neznesiteľnými pomermi. Ako fanatickí milovníci svojho drahého slovenského ľudu, ako synovia tejto prastarej vlasti našej, privolávame úžerníckym nestvorám: Židia, pozor na zadné kolesá! (Slovenské pohľady, 1881) Upozornenie: Text je určený výhradne na študijné účely!
Prví Židia na Slovensku Židia na Slovensku sa objavili okolo roku 70 nl., keď si ich sem rímski legionári doviedli ako otrokov. V neskorších storočiach rímske légie sprevádzali na slovenské územie už nie ako otroci, ale ako obchodníci.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [400]
Prvý historický záznam o stykoch našich predkov zo židmi možno nájsť v cyrilo-metodských legendách. V Žití Klementovom čítame, ako Svätopluk vyhnal Metoda a jeho učeníkov (ktorí boli Svätoplukovými poddanými) predal do otroctva Židom. Robert Büchler píše: „Tí heretici [Wiching a jeho nemeckí kňazi] mučili mnohých a druhých predali Židom do otroctva a tí ich odviedli do Benátok.“ Ďalšia skupina Židov sa na území dnešného Slovenska objavila spolu so starými Maďarmi – išlo o kmene Karaitov, ktorí sa zúčastnili na plienení celej Európy spolu so starými Maďarmi a často bojovali v prvých radách, a tak levím podielom participovali pri vyvražďovaní európskych národov.
Obchod s otrokmi Židia, ktorí žili v tom období na Slovensku, sa zaoberali rôznymi formami obchodu, najmä však obchodom s otrokmi a bol to obzvlášť výnosný obchod – mnoho Slovanov a Slovaniek bolo vyvezených na juh. Ženy končili v háremoch okolo Stredomoria a mladí chlapci boli vykastrovaní a používaní ako eunusi. Český historik Lubor Niederle o tom píše: „(Židia) Obchodovali so všetkým, ale v prvom rade dostali do svojich rúk obchod s otrokmi. To bola ich špecialita – obchod s ľuďmi.“ Obchod so slovanskými otrokmi bol taký rozsiahly, že podľa niektorých zdrojov dal základ slovu „slave“ – otrok, podľa Slovanov – Slav.
Úžerníctvo Ďalšia špecializácia Židov počas celého ich pôsobenia na Slovensku (ale aj na iných miestach, kde sa vyskytli), bola úžera. Kresťanom ich Sväté písmo nepovoľuje požičiavať peniaze na úrok (na čo sa v stredoveku dbalo), no Židom ich sväté knihy áno – ale iba pokým požičiavajú Nežidom. Napríklad u kráľa Žigmunda si vymohli 104-percentný úrok. Ten však v skutočnosti podľa ľubovôle ešte ďalej zvyšovali. Podľa K. Kálala na začiatku 20. storočia, hoci bol v Uhorsku povolený úrok len 8%, Židia využívali nevedomosť ľudu a dokonca brali úrok 120%, k čomu uvádza: „Je isté, že Židia na Slovensku zdierajú, až to do neba volá.“
Pokusy o obmedzenie židovského vplyvu Keď si európski panovníci uvedomili negatívne dôsledky pôsobenia Židov, začali ich činnosť obmedzovať. Toto sprevádza celé dejiny židovstva ako takého. V Uhorsku kráľ Ondrej II. vo svojej Zlatej bule zakázal Židom zastávať významné funkcie v štátnej správe a vrátil ich rozsiahle majetky späť do uhorských rúk (Židia a izmaeliti – moslimskí kupci ovládli dôležité odvetvia uhorského hospodárstva, najmä soľný monopol a mincovníctvo). V roku 1232 ostrihomský arcibiskup Róbert postihol cirkevnou kliatbou celé Uhorské kráľovstvo, lebo vraj „Židia opanovali krajinu, utláčali kresťanov, kresťanky si brali za manželky, kupovali kresťanských otrokov, na ktorých páchali svoju ľubovôľu.“ Neskorší uhorskí panovníci šli ešte ďalej a čoskoro Židia nemohli ani chodiť do školy s kresťanskými deťmi, nemohli sa usadzovať v mestách, pričom do banských miest vôbec nesmeli chodiť, nemohli vykonávať remeslo, zastávať úrady ani nadobúdať meštianske práva. V čase obliehania Bratislavy Turkami ju Židia odmietli brániť a masovo utiekli na druhú stranu Dunaja. Počas tureckej okupácie časti Uhorska Židia neváhali spriahnuť sa s dobyvateľmi a pomáhali im uskutočňovať obchod s otrokmi (podobne kolaborovali s Maurami v Španielsku), o čom svedčia dobové pramene: „Židia sprostredkovali predaj zajatých kresťanov...“ (dokumenty generálnych kongregácií, 17. stor.) Počas vlády Jozefa II. sa postavenie Židov o niečo zlepšilo, no po jeho smrti v roku 1790 boli obmedzenia obnovené. Veľký prílev Židov do Uhorska však nastal po roku 1849. Nachádzali tu vhodné podmienky na
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [401]
podnikanie a vcelku tolerantné prostredie. Prúdili sem najmä z Haliče. Francúzsky historik Ernest Denis: „Židia prichádzali na stá z Haliče, vábení ľahkým vykorisťovaním pôdy, podporovaní byrokraciou... Dostávali výhradné právo na krčmy a obchody, pijanom dávali veľký úver, do zálohy berúc ich gazdovstvá.“ V decembri 1867 bol prijatý emancipačný zákon, ktorým sa Židom otvorili dvere do verejného života. V podnikaní im bola ponechaná slobodná ruka, čo sa prejavilo deštrukčne vzhľadom na slovenský ľud.
Novovek Hospodársky vplyv v Uhorsku Židia koncom 18. storočia a neskôr ovládli uhorský priemysel, ba celé Uhorsko: „(Židia) Majú hostince po dedinách, mestách i kúpeľoch, majú statky, píly, vodné i parné mlyny, paliarne, veľké továrne, ohromný obchod drevársky a veľkoobchod vôbec je bezmála celý v rukách židovských. (...) V Uhorsku vychádza 1 000 novín, z ktorých 835 je Židovských. (...) Židia držia v Uhorsku 70 percent všetkej pôdy, a to buď vlastnej alebo najatej. (...) Obchod s drevom majú Židia. (...) Vôbec všetok obchod a veľký priemysel akoby bol výsadou Židov. (...) Na Slovensku je 21 peňažných ústavov slovenských a 133 židovskomaďarských, ktoré Slováci nazývajú všeobecne židovskými, pretože ich najviac riadia Židia (...) ...takže Židia sú pánmi Uhorska...“ (K. Kálal, Slovákofilské spisy) Židia v tom čase predstavovali necelých 5% obyvateľstva Uhorska. Podľa iných štatistík bola držba pôdy poväčšine maďarská. Táto skutočnosť je spôsobená tým, že vyše 70% Židov sa hlásilo k maďarskej národnosti. Na konci 19. stor. v liste K. A. Medveckému Andrej Kmeť píše: Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.
Účasť na maďarizácii slovenského národa Židia sa zúčastňovali aj na hrubej maďarizácii slovenského národa. „Židia slúžia maďarizácii obrovským kapitálom aj dôvtipom. (...) A na každom mieste Židia slúžia maďarizácii, samozrejme za veľkú cenu: za takmer neobmedzenú slobodu, s ktorou nepoctivým spôsobom bohatnú, ožobračujúc rodiny i celé obce.“ (K. Kálal, Slovákofilské spisy) Historik František Vnuk píše: „Židia sa tak extaticky vžili do úlohy misionárov maďarizácie, že svojím šovinizmom často prevýšili aj samých Maďarov.“ Historik Jozef Škultéty zaznamenal: „Na dedinách slovenských notári, poštári boli napospol Židia – a preto Židia, že stáli v službe maďarizácie.“ Béla Grünwald, minister školstva, dal odhlasovať zrušenie 3 slovenských gymnázií. Bol tiež predsedom Hornouhorského vzdelávacieho spolku (FEMKE), ktorý vyviezol stovky slovenských detí na maďarizáciu do Dolnej zeme. V roku 1878 Grünwald vo svojom diele A Felvidék písal, že v Hornom Uhorsku stredné školy sú ani stroje, do ktorých na jednom konci vsádzajú slovenských chlapcov, aby na druhom konci vyšli z nich už ako hotoví Maďari. Tak to išlo bezmála 60 rokov. V tej istej publikácii tiež uvádza, že Uhorsko má síce po slovensky hovoriacich obyvateľov, ale slovenského národa v ňom nieto. Maďarský premiér Kálman Tisza bol blízkym príbuzným Bélu Grünwalda. Poslanec Visontai (Weinberger) hlásil v budapeštianskom parlamente 29. marca 1895: Štatistiky dokazujú, že v stoliciach obývaných nemaďarskými národnosťami, židia konajú pravidelnú misionársku činnosť v prospech maďarstva. Štatistiky ďalej ukazujú, že tam, kde na široko-ďaleko maďarského slova ani nepočuť – v rumunských, slovenských alebo nemeckých stoliciach – je to práve židovská rodina, žijúca v skromných podmienkach, ktorá nielen že pestuje maďarskú reč v rodinnom kruhu, ale aj vynakladá vrcholné úsilie, aby svojim deťom vštepila lásku k maďarskej reči a kultúre. Vidíme tiež,
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [402]
že v nemaďarských stoliciach, ak rodičia detí chcú, aby sa ich deti naučili rozprávať po maďarsky, posielajú ich do židovskej školy. Židia ako usilovní vykonávatelia maďarizačnej politiky vtedajšej vlády len ťažko znášali zánik monarchie. Po konci vojny v roku 1919 vyčíňali maďarsko-židovské gardy, ktoré umučili a zavraždili stovky ľudí. Tieto zločiny neboli dodnes dôkladne zosumarizované. Z tohto obdobia pochádza tiež článok v New Yorskom Denníku, prezentujúci pohľad amerických Slovákov na činnosť Židov: Jeden z najťažších problémov, ktorý budeme musieť riešiť v blízkej budúcnosti, je záplava židovstva. (...) tj. pred skazonosným a rozvratným nemravom, zachvátivším široké vrstvy tohto národa a ľahkoverného robotníctva vo forme nezriadeného hmotárstva, krvilačného, žíznivého a bláznivého boľševictva. Národ náš, ktorý nepozná a nepoznal intolerancie náboženskej, alebo rasovej a ktorý práve túto svoju zhovievavosť mnoho trpel v minulosti, je do duše urazený a zarmútený nad chovaním sa židov, nenávidí ich a rád by sa ich striasol, rád by im staval zlaté mosty do Palestíny. To, čo sa deje v Rusku a v Maďarsku pod vodcovstvom židov, je tak nemravné, neľudské, neprirodzené, hlúpe, že človek filozoficky mysliaci hľadá vysvetlenie nie v dákejsi dekandencii spoločenskej a etickej, ale v akejsi duševnej epidémii, ktorá zachvátila vinných i nevinných a ničí židov i nežidov po spôsobe aziatického moru.
20. storočie Šírenie alkoholizmu Židia boli tiež známi ako krčmári, čím šírili alkoholický mor a morálne devastovali ľud. Túto skutočnosť vo svojom románe Krčmársky kráľ vykresľuje aj Martin Rázus. Svojho času mali Židia v Budapešti také vysoké kontakty, že si dokonca vymohli zakázanie spolkov miernosti, ktoré bojovali proti alkoholickej pliage. Novinár Ambro Pietor zaznamenal: „Na ponosu židovských krčmárov, že oni nemôžu daň platiť, lebo že sú krčmy prázdne, dňa 12. nov. 1875 zrušil minister Tisza v Trenčianskej stolici blahodárne účinkujúci Spolok miernosti Sv. Ruženca, zo ,štátnych záujmov‘. Spolok tento mal vyše 40 000 údov.“ K 14.3.1939 Židia vlastnili takmer 100 % priemyselných liehovarov na Slovensku. Dokonca aj Tomáš Garrigue Masaryk, inak prožidovsky naklonený (podľa niektorých je sám židovského pôvodu), priznáva škodlivú úlohu židov pri šírení alkoholického moru a maďarizácii: „Rakúsko-uhorská vláda dávala krčmárske licencie vždy len židom. Za tento veľmi výnosný podnik židia horlivo pomáhali vláde v jej odnárodňovacej politike.“ Čechoslovakista Vavro Šrobár, ktorý Masaryka dobre poznal, k tomu poznamenal: „[Masaryk] Vyčítal Židom, že sa nevedia v kresťanskom svete oslobodiť od zákona Talmudu a od geta. Izolujú sa od všetkých ujarmených národov a držia podľa príkazu náboženského s vládnucimi národmi. U nás to znamená, že sa nemčia a maďarizujú. (...) Židia z geta sú nám cudzí svojou vierou, svojimi náhľadmi, filozofiou i sociológiou; izolujú sa tak, že im nerozumieme a že sa ich obávame a nemáme ich radi. (...) Uznával, že boj proti židovskej pažravosti, úžere, materializmu, proti ich spojenectvu s našimi nepriateľmi je oprávnený najmä na Morave a na Slovensku, kde sa na dedinách stali pohromou naivného a dôverčivého ľudu. Tu by sa im mali odňať privilégiá krčmárskej živnosti, alebo by sa mal vyniesť zákon, ktorý by chránil ľud proti pokušeniu alkoholu a proti židovskej úžere.“ Šrobár ďalej vykladá, ako po tom, čo sa dostal k moci ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska, naložil so Židmi: 10. decembra 1918 zasadil som sa o vynesenie splnomocňovacieho zákona, dľa ktorého sa zakazuje výčap liehovín na Slovensku. Zmysel tohto zákona je tento: všetky licencie krčmárske a trafikantské boli od prevratu na Slovensku v rukách Židov. (...) Oslobodiť slovenský národ od tejto úžerníckej triedy bolo mojou prvou a hlavnou povinnosťou. Pomery boli také v jednotlivých župách, že ku príkladu v Trenčianskej župe mali Židia 97 % všetkých licencií vo svojich rukách. Dnes je pravý opak: 97 % majú kresťania a 3 % Židia. (...) Keď chodili židovské deputácie ku mne s ponosou, že sú pripravené úradmi o existeniu stá a stá rodín
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [403]
židovských, povedal som im toto: židovsta na Slovensku je len 3,5 % z celého obyvateľstva. A licencií a trafík máte vyše 80 %. To je krivda na slovenskom ľude, páchaná maďarským režimom. To musí prestať a prestane. V roku 1933 priniesli Národné noviny nasledovnú správu: Pred prevratom Židia boli najoddanejším a najúčinnejším nástrojom maďarizácie a po prevrate ich vidíme vo všetkých zložkách protinárodných. Po slovenských mestách najviac maďarčia Židia ešte i dnes, najoddanejšími odberateľmi maďarských časopisov sú Židia a socialisticko-komunistická politika má najväčšiu oporu v nich. Čokoľvek rozkladného a škodlivého hrozí slovenskému národu, Židov pri tom vidíme húfne. Československá obec sokolská navrhovala v polovici septembra 1938 riešiť židovskú otázku „návratom židovských prisťahovalcov po roku 1914 do ich pôvodnej vlasti.“ Najrozšírenejší denník v ČSR, Národná politika, v októbri 1938 uviedol článok „Židia medzi nami“, v ktorom ich okrem iného obvinil, že „vykorisťujú iné rasy, sú bezohľadní a bažia po moci.“, ba dokonca že „všade, kde sa vyskytnú, šíria okolo seba nekľud a odpor.“
Snaha o odtrhnutie Bratislavy v prospech Maďarska V októbri 1938, po Mníchovskej arbitráži, podpísalo 15 000 bratislavských Židov petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu a masovo za túto požiadavku demonštrovali v uliciach mesta. O tejto udalosti americký diplomat George F. Kennan zaznamenal: „O tomto ich kroku sa hneď dozvedeli Slováci, ktorí to pokladali za mimoriadne nevraživý dôkaz toho, čo vždy tvrdili o nelojálnosti Židov voči Slovensku.“ Ako reakciu na to priniesli Národné noviny 20.10.1938 článok Akútne riešenie židovského problému na Slovensku: Živorenie slovenského obchodu a priemyslu, brzdenie rozvoja slovenskej inteligencie, ktorej mnohé miesta sú obsadené Židmi, je dostatočným argumentom, ktorý i zdanlivo ťažkú ranu na Židov 100-percentne ospravedlňuje. (...) Nedaj Bože, aby takíto lojálni občania mali eventuelne rozhodovať o hraniciach Slovenska. Táto vec vedľa hospodárskeho argumentu je druhým veľmi dôležitým argumentom nútiacim k rýchlemu a radikálnemu riešeniu židovskej otázky na Slovensku. (...) Tretím rovnako akútneho riešenia vyžadujúcim zjavom je otázka prílevu Židov na Slovensko z Nemecka a bývalého Rakúska, z tých štátov, kde už predtým so Židmi ako parazitným elementom zúčtovali. (...) Z týchto troch príčin, hospodárskej, zahranično-politickej a z otázky prisťahovaleckej, aspoň u nás na Slovensku problém Židov sa dostáva do akútneho štádia, vyžadujúceho čo najširšej radikálnej nápravy.
Politika Slovenského štátu voči Židom Ak prebiehalo vyvražďovanie v koncentračných táboroch (pozri Polemika o holokauste), nie je to vina slovenskej vlády, ktorá mala len veľmi obmedzené informácie o dianí v táboroch a bolo jej povedané, že so Židmi sa bude zaobchádzať humánne, ako to prisľúbil Reynhard Heydrich v Bratislave 10.4.1942 a po ňom 24.5.1942 aj Adolf Eichmann. V slovenských koncentračných táboroch (Nováky, Sereď, Vyhne...) mali Židia veľkú slobodu pohybu a zdravotnícku starostlivosť. Dá sa povedať, že tieto tábory plnili aj akúsi ochrannú funkciu a chránili Židov pred vyvezením do Nemecka. V 20. mája 1942 z poverenia generálneho presbytéria evanjelickej cirkvi na Slovensku biskupi Štefan Samuel Osuský a Vladimír P. Čobrda vydali pastiersky list v židovskej otázke, v ktorom uviedli: ev. cirkev nespúšťa zo zreteľa, že mnohí Židia sa často a ťažko prehrešili proti slovenskému ľudu a národu – v ohľade národnopolitickom ako húževnatí odporníci a nepriatelia všetkých slovenských národných snáh a vždy na všetko hotové nástroje násilnej maďarizácie a v ohľade hmotnom, hospodárskom a sociálnom ako temer výluční majitelia krčiem a hostincov, prefíkaní každého druhu priekupníci, obchodníci a priemyselníci, v ktorých rukách najmä na východnom Slovensku bol temer všetok obchod a
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [404]
veľkopriemysel – a je presvedčená, že lepšia, krajšia a šťastnejšia budúcnosť slovenského ľudu a národa závisí v mnohom i od múdreho riešenia židovskej otázky aj v slovenskom štáte, lebo nie je možné, aby jedna väčšia čiastka obyvateľstva, slovenskí roľníci a robotníci museli celý život krvopotne mozoliť a druhí žili si ľahko vo všetkom pohodlí a prebytku, koristiac zo slovenskej chudoby a žijúc-tyjúc z mozoľov slovenského ľudu.“ Pre určité skupiny Židov (napr. „hospodársky dôležitých“) existovali výnimky, udeľované prezidentom, ktoré zachránili pomerne veľký počet Židov (rôzne zdroje uvádzajú od 1 000 do 35 000). Dnes ich počet nemožno kompletne vyčísliť, pretože nemáme zodpovedajúcu dokumentáciu. Archívy sú nekompletné a zrejme manipulované. Odstraňovanie Židov z verejného života sa stretávalo prevažne s priaznivým ohlasom slovenského obyvateľstva, čo potvrdzuje aj jedna zo správ určených pre Benešovu „exilovú vládu“ v Londýne: Židia na Slovensku majú špatnú povesť – boli odpornými stĺpmi maďarizácie, najmä na východnom Slovensku, kde predstavovali skutočnú sociálnu pliagu – zruinovali celé oblasti bezohľadným využívaním (...) Hoci tvorili iba 4 percentá obyvateľstva, držali v rukách všetok obchod a väčšinu priemyslu a bankovníctva. Odhaduje sa, že im patrilo 38 percent národného majetku na Slovensku. Počas ČeskoSlovenskej republiky väčšina židov na Slovensku sa hlásila k sionistom. Hoci slovenský dedinský ľud je veľmi dobrosrdečný a znášanlivý, je v jeho povahe mnoho protižidovského cítenia, najmä pokiaľ ide o hospodársku a národnostnú stránku problému. (...) Ale pravdepodobne každý Slovák víta skutočnosť, že sa z verejného života odstraňuje nadmierny židovský vplyv, i keď sa neschvaľujú tvrdé spôsoby, akými sa to robí. Tí Židia, ktorí ostali na Slovensku, v značnej miere brojili proti Slovenskej republike. Výrazne sa angažovali v ilegálnej KSS, ako píše V. Plevza v knihe Prehľad dejín KSČ na Slovensku: „Kým v rokoch 1939 – 1942 sa angažovalo v ilegálnej KSS pomerne veľa komunistov židovského pôvodu, po deportáciách nastal úbytok.“ Vo výraznej miere sa taktiež podieľali na príprave povstania v roku 1944. Židia na Slovensku mali spojenie s pripravovaným povstaním. Mnohí z tých, čo sa skrývali, boli v táboroch, ale aj tí, ktorí mali tzv. výnimky, sa hromadne pridávali k povstalcom (pozri Povstanie v roku 1944 – účasť Židov). Keď bol Heinrich Himmler, Reichsführer SS, koncom septembra 1944 na návšteve Bratislavy, vyčítal Tisovi jeho nedôslednosť vo vzťahu k Židom. Hodil na stôl prezidentské výnimky, ktoré nemeckí vojaci našli u zastrelených a zajatých povstalcov Židov a povedal: „Toto všetko ste si mohli ušetriť, keby ste sa ich boli včas zbavili.“
Zdroje • • • • • • • • • • • • • •
Bartl, J.: Národné dejiny. Bratislava Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. ISBN 80-0803504-8 (súčasť učebnice pre prvý ročník gymnázia) Ďurica, Milan Stanislav: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. ISBN 80-7114-386-3 Ďurica, Milan Stanislav: Jozef Tiso: Životopisný profil. Bratislava: Lúč, 2006. ISBN 80-7114-5726 Ferko, Jerguš: Maďarské (seba)klamy. Martin: Matica slovenská, 2004. ISBN 80-7090-730-4 Kálal, Karol: Karla Kálala spisy slovákofilské, zv. 5, Praha: L. Mazáč, 1928 Kružliak, I. – Okáľ, J. (zostavovatelia): Svedectvo jednej generácie. Cambridge, Ontario: Dobrá kniha, 1990. Ratkoš, P. a kol.: Pramene našich dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. 67-220-74 Niederle, Lubor: Život starých Slovanov, 2.diel. Praha: Nákladom Bursíka a Kohouta, 1924. Škultéty, J.: Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku. Turčiansky Sv. Martin, 1931. Škultéty, J.: Za slovenský život. Brezno: Matica slovenská, 1998. 412 s. ISBN 80-7090-489-5 (viaz.) Špiesz, Anton: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-190-2 Vnuk, František: Mať svoj štát znamená život. Bratislava: Odkaz, 1991. ISBN 80-85193-11-6 Historická revue, 12/2004 Wikipédia,http://cs.wikipedia.org/wiki/Mordechaj_Kapusta
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [405]
Židia žalujú Viedeň. Chcú miliardu a pol za majetok Ľudia, ktorí prežili holokaust a ich príbuzní dostali od Rakúska len desať percent zo svojich nárokov. Martha Ravivová sa narodila vo Viedni v bohatej židovskej rodine v zlom čase. Bol rok 1938 a v marci bolo Rakúsko pripojené k nacistickému Nemecku. Marthinho otca, ktorý zbohatol na obchode s potravinami, poslali do plynovej komory v Buchenwalde. Sestre sa podarilo ujsť do Izraela. Malá Martha s mamou prešla niekoľkými väzeniami a koncentračnými tábormi, než ich v rámci výmeny väzňov medzi Nemeckom a Veľkou Britániou v roku 1943 tiež poslali do Izraela. Po vojne dostali sestry odškodnenie za majetok po otcovi - desaťtisíc dolárov. Dnes advokátka Martha Ravivová zastupuje niekoľkých Izraelčanov s podobnými osudmi. Budú žalovať Rakúsko o 1,5 miliardy eur za majetok, ktorý počas vojny museli nechať v krajine.
Dostali desať percent Rakúski historici vyčíslili odcudzený židovský majetok bez úrokov na 15 miliárd eur. Rakúsko sa v dohode o kompenzáciách pred desiatimi rokmi zaviazalo vyplatiť ľuďom, ktorí prežili holokaust a ich príbuzným 210 miliónov dolárov (takmer 147 miliónov eur). Pre každého to znamenalo desať percent. „Netuším, ako k tým číslam rakúska vláda dospela,“ povedala Ravivová pre denník Jediot Achronot. „Ľudia podpísali dohodu, lebo nemali inú možnosť,“ vysvetľuje zástupkyňa príbuzných Doron Weissbrotová. Dohodu v roku 2001 podpísalo Rakúsko so Spojenými štátmi. Vo Viedni bola pri moci koalícia ľudovcov a Slobodných zosnulého populistu Jörga Haidera a snažila sa vyhnúť medzinárodnej izolácii, ktorú vstup krajnej pravice do vlády vo svete vyvolal. Tak súhlasila s vyplatením kompenzácií, hoci veľmi nízkych. Izrael rakúsko-americkú dohodu nepodpísal.
Zbohatli na nás Medzi tými, ktorých Raviová zastupuje, je aj 78-ročný Johan Neeman narodený v Grazi.
Za majetok po
rodine, ktorá obchodovala s pšenicou, a veľký obchodný dom žiadal od Rakúšanov 615-tisíc eur. Dostal desať percent. „Rakúsko zbohatlo práve okradnutím Židov. Je to neuveriteľná drzosť. Trasiem sa od zlosti vždy, keď si na to spomeniem,“ povedal pre izraelský denník. streda 17. 8. 2011 SME Miriam Zsilleová
Lichva a hyenismus banksterů povýšily do nové úrovně Vladimír Stwora 7.7.2011 Ano, není pochyb, že jisté kruhy objevily nový, naprosto úžasný zdroj legálního drancování a rabování. Dříve, ještě před pěti roky, šly banky po krku jen jednotlivcům, v lepším případě firmám. Nemůžeš zaplatit dluhy? Obstavíme ti majetek. Prostě exekuce, jak ji dnes a denně zažívá tisíce Čechů a Moraváků. Byl to dobrý zdroj příjmu, ale furt to jen kapalo a oni věděli, že by to mohlo téct proudem. Nyní konečně vyvinuli bankstéři metodu zlodějství, která nemá v historii civilizace obdobu. Přišli na to, že mohou jít po celých státech. Je to tisíckrát výnosnější. Okradou celu populaci jedné země - miliony dlužníků. Princip plošné zlodějny si vyzkoušeli poprvé v USA, kde jim díky přeměny burzy v kasíno spadly do klína miliony zabavených domů. K dokonalosti ale systém přivedli až v Evropské unii. Je v podstatě jednoduchý a dá se shrnout do několika bodů:
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [406]
1. Základem pro vyrabování chudších států je několik nadnárodních organizací: MMF, Světová banka, BIS a platforma Evropské unie, ke které se upínají regionální politikové všech zemí jako k místu, kde v klidu, pohodě a bohatství dožijí svůj zbytečný život, aniž by měli obavy, že nebudou zvoleni. Takové odložiště vysloužilých politiků. 2. Nastavíme v EU pravidla tak, aby vyhovovala ekonomikám spíše bohatších a větších států. Chudší státy se díky těmto pravidlům na členství v podstatě nekvalifikují. 3. Přinutíme jednotlivé státy, aby se vzdaly své měny a přijaly jednotné euro. Tím zajistíme, že v případě problému nebudou moci svou měnu devalvovat a povzbudit tak vývoz na úkor dovozu. 4. Vnutíme státním úředníkům vybraného, slabšího státu vhodně připravené půjčky. Píšu "vnutíme", ale on to nebyl nějaký násilný proces. Často stačí šikovný slib, drobný dárek pro toho, kdo má rozhodující slovo, apod. V tomto případě tím slibem bylo členství ve vysněné EU. Politikové začnou zemi zadlužovat v domnění, že se to ve velké EU nějak ztratí. 5. Necháme to několik roků vykvasit. Důležité je, aby penízky byly pořád ochotny téci do státní kasy zvenčí, i když už je zřejmo, že to nebude z čeho vrátit. Snadnost úvěru politiky uspí. Dluh země musí narůst pořádně. 6. Je-li zadlužení už dosti velké, začneme prostřednictvím tisku (který také mimochodem už vlastníme) a prostřednictvím ratingových agentur (ano, i ty nám patří) veřejně vyjadřovat pochybnosti, zda bude země schopná platit, popřípadě snížíme rating. To má za následek zvýšení úrokové míry, takže půjčky se stanou pro stát dražší. Tím ale je stát nucen si půjčovat ještě více, aby měl na úroky z předchozích půjček. Opět necháme chvíli (rok, dva) podusit. 7. Zastavíme tok peněz do země. Stát najednou nemá z čeho platit úroky, dokonce hrozí, že nebude ani na platy státních zaměstnanců. 8. Možnost vystoupit z EU nebo se vrátit ke své měně prostě vyloučíme. 9. Slíbíme další půjčky jen když se politikové zadluženého státu zavážou, že vyrabují sociální fondy, ožebračí důchodce, okradou střádaly, a hlavně - musí dát do aukcí rodinné stříbro. To nejlepší, co mají. Takže se začnou za hubičku rozdávat výdělečné státní podniky, ostrovy, historické památky, zkrátka vše, co má nějakou cenu. Hyeny trhají, až jim špek teče po tlamách. 10. Ministerstvu financí vytunelovaného a ožebračeného státu nabídneme půjčit par drobných, aby mohl stát zaplatit úroky na příští měsíc. Samozřejmě za pořádný úrok. 11. Až bude stát kompletně vytunelován a zadlužen, přesuneme se do dalšího, kandidáti se už řadí za dveřmi.
Na co je třeba dávat pozor Systém je dostatečně jednoduchý, bezpečný a právně nenapadnutelný. Existuje jen jedno malé nebezpečí: Že by se lidi shlédli v arabském stylu bankovnictví, kde islám zakazuje úroky a lichvu. Na těchto dvou pilířich je postaveno celé bohatství banksterů, k tomu tedy nesmí dojít. Proto je nutno muslimské náboženství neustále a permanentně všemi způsoby zesměšňovat, tvrdit, že je zaostalé, utlačující, netolernantní, nebezpečné, zkrátka ee. Naštěstí tohle není těžké davům vsugerovat. Zvlášť když vlastní všechny sdělovací prostředky světa, umění, vzdělávací systém, zkrátka vše. A díky vhodně přiživovaným a provokovaným problémům s arabskými imigranty najdou dostatek jedinců mezi lidmi ochotných muslimy téměř věšet. No řekněte, není to geniální? :))) Zverejnil Mordechaj Kapusta o Streda, august 03, 2011
Anonymný povedal(a)... Páchatelia tohto hnusu sú jeho rodní bratia zo starobylej viery Pokladníka Lóže. Anonymný povedal(a)... Čo vari aj Boris je z ŽNO? Piatok, august 05, 2011
Anonymný povedal(a)... Boris máte možnosť nastúpiť boj kultúrneho disentu a nielen konštatovať. Je potrebné ľuďom otvárať oči Sobota, august 06, 2011
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [407]
++++++++++++++++++++++++++++
Boj proti cigánskemu teroru bez boja proti teroru ekonomickému nie je možný! Stretnutie Ľudovej strany Naše Slovensko s občanmi v Smižanoch dňa 15.1.2012 Zdieľaj | Protest proti cigánskemu teroru v Zlatých Moravciach 14.1.2012 To, čo nás najviac sužuje, sú dva zásadné problémy, ktoré doteraz žiadna politická strana nebola a zrejme ani dlho nebude schopná skutočne riešiť. A to nielen planými sľubmi a prázdnymi rečami pred voľbami, ale aj v reálnej politike po voľbách. Ak chceme čeliť stále viac a viac sa stupňujúcemu cigánskemu extrémizmu, rovnako razantne sa musíme postaviť aj proti ekonomickému extrémizmu zločincov z vysokej politiky. Zásadným problémom Slovenska je problém ekonomický. Korene našej biedy siahajú 22 rokov dozadu, kedy sme dovolili ekonomickým zločincom a podvodníkom rozkradnúť štátny majetok a vytunelovať životaschopné podniky, aby sa tieto mohli dostať do súkromných rúk, a aby sa touto cestou napokon mohli stať majetkom zahraničných subjektov. Súčasná kauza Gorila , ku ktorej sa ešte vrátim neskôr, je len jednou krátkou epizódou v ponovembrovej existencii Slovenskej republiky. Naša tragédia spočíva v tom, že sme pomohli uzákoniť jedenáste Božie prikázanie: „Politici sa musia obohacovať na úkor ostatných , a tí sa s tým musia zmieriť!“ Toto nepísané prikázanie sa stalo našim krédom a samozrejmosťou a väčšina občanov nášho štátu je presvedčená, že to tak musí byť a nič sa na tejto skutočnosti nedá zmeniť. Práve preto je hlavným bodom volebného programu Ľudovej strany Naše Slovensko presadenie navrátenia rozkradnutého majetku do vlastníctva štátu. Skôr však, ako vám priblížim spôsob, ktorým to chceme dosiahnuť, prejdem k problému, ktorý sa nás existenčne všetkých dotýka bez ohľadu na to, či si to niektorí chcú pripustiť. Ide o tzv. cigánsky problém. Na úvod pripomeniem štatistiku sčítania obyvateľstva z roku 1938. Na celom území bývalého Československa bolo vtedy 20 000 Cigánov. Za obdobie zhruba jedného ľudského života sa ich počet len na Slovenku znásobil 25x , a dnes je ich údajne 500 000 . A čo bude o 80 rokov , nemôžeme ani len tušiť. Iba ak predstaviť si situáciu v tomto smere na Slovensku v tých najčiernejších farbách. Podľa posledného sčítania sa k rómskemu etniku hlási len niečo vyše 90 000 osôb. Poznamenávam, že sčítanie na princípe dobrovoľnosti je zbytočným plytvaním peňazí. Ak si by sa v roku 1999 nezrušila štatistika evidencie trestnej činnosti podľa etnika, dozvedeli by sme sa alarmujúce čísla o náraste najmä násilných trestných činov, ktorých sa dopúšťa rómske etnikum. Len v našom regióne boli v poslednom období krátko po sebe dve vraždy. V Krížovej vsi a Veľkej Lomnici. Možno si položíte otázku, čo má rozkradnutá a skorumpovaná ekonomika Slovenska a cigánsky problém spoločného. Ich spoločným znakom je to, že súčasní politici, ktorí majú v rukách silové rezorty , nie sú schopní, nemôžu a ani nechcú tieto problémy účinne riešiť. Ak by ich totiž riešili, išli by sami proti sebe.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [408]
Vyhlásiť politické strany za zločinecké organizácie, ako to urobil nedávno Viktor Orbán v Maďarsku so socialistami a Giurczanyom, nemôžu a riešiť cigánsky problém a kriminalitu im nedovolí Európska únia, ktorá radšej poskytne ďalšie milióny na projekty rôznym mimovládnym organizáciám, tzv. rómskym splnomocnencom a samotným Cigánom na výstavbu domov, ako by nám dovolila zmeniť legislatívu. A tak budeme čakať, až kým táto časovaná bomba vybuchne a dopadneme ako v Kosove. Nahradenie demograficky vymierajúceho úbytku majoritného obyvateľstva Cigánmi a imigrantmi z islamských krajín je pre EÚ a s ňou aj pre Slovensko najlepšou cestou rovno do pekla. Pýtam sa , koľko našich občanov musí byť ešte zavraždených, aby sa konečne prijali účinné opatrenia na ich ochranu v najviac ohrozených regiónoch? Je len otázkou času, kedy sa obeťou vraždy stane prvý policajt. Policajti však majú zviazané ruky a z obavy pre možné obvinenie z rasovej diskriminácie sa Cigánom radšej vyhýbajú, aby nedopadli ako policajti košickí , z ktorých za niekoľko uštedrených výchovných zaúch, ktoré si museli dať maloletí cigánski delikventi -páchatelia lúpežného prepadnutia navzájom, sa stali najväčšími rasistami a medializovanými vyvrheľmi. Situácia na Slovensku dospela už do štádia, kedy trestný zákon pri určitých druhoch trestných činov platí len na majoritné obyvateľstvo. Konkrétne sa jedná o trestný čin pohlavného zneužitia maloletej, incest-súlož medzi príbuznými a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Na nedávne vyhlásenie premiérky Ivety Radičovej o tom, že Rómom už nebudú prideľovať byty a domy zadarmo, reagoval rómsky splnomocnenec tvrdením, že po roku 2020 sa bude tento problém týkať už bezpečnosti a územnej celistvosti. Toto šokujúce vyhlásenie možno vnímať a označiť už ako otvorené vyhrážanie. Dnes príslušníci MV SR nenaháňajú v slovenskej džungli nielen gorily v politike, ale ani tie menšie gorily iného druhu, ktoré už hromadne napádajú zatiaľ ešte majoritné obyvateľstvo. O tom sme sa presvedčili nedávno v Zlatých Moravciach. Pretože jednoduchšie je o tom len tárať. Ubezpečujem každého, že po voľbách koalícia Smer-SD a KDH túto Gorilu rovnako ,ako tie predošlé, potichu zase zametie pod koberec. Vrátim sa k prípadu Gorila. Ľudová strana Naše Slovensko, má vo volebnom programe ako hlavný bod programu prijatie súboru účinných a vykonateľných zákonov na preukazovanie pôvodu majetku a jeho navrátenie do vlastníctva štátu. Mnohí sa nám za to vysmievali , že sme utopisti. A ja tvrdím, že ak sme utopistami my, tak potom bol utopistom aj Ježiš Kristus, pretože hovoril pravdu mocným tohto sveta, ktorú nemohli zniesť a za toto ho ukrižovali. Aj nás budú chcieť ukrižovať -- ale iným spôsobom. Poďme však po poriadku -- na začiatok, čo bolo pred Gorilou, ktorú chcú dnes všetci pred voľbami tak usilovne vyšetrovať a vytĺcť z vyšetrovania tejto kauzy politický kapitál. Tento prípad bol známy už v roku 2001, kedy kvôli nemu minister vnútra za KDH Vladimír Palko zbavil funkcie šéfa vyšetrovateľov Šáteka. Postupne sa kauza ťahala až do roku 2006 a v priebehu rokov ju dvakrát vyšetrovali a vždy zahrali do autu. Už vôbec sa nehovorí, že pred Gorilou bola malá privatizácia, holandské dražby a po nich veľká privatizácia, kedy sa začal rozkrádať štátny majetok a tunelovanie. Začal to Vladimír Mečiar a asistovala mu pri tom SNS. Najprv sa štátne podniky ako VSŽ, Nafta Gbely museli dostať do rúk ekonomických dobrodruhov, a po nástupe Modrej kresťansko-demokraticko-komunistickej koalície sa začalo s výpredajom strategických podnikov do zahraničia. V USA alebo v Izraeli by sa ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny predajom strategických podnikov ako SSP, elektrárne, banky a vodohospodárske podniky posudzovalo ako ekonomická sabotáž a vlastizrada, za čo je v týchto štátoch trest smrti. U nás sa z toho stal ešte korupčný biznis a zainteresovaní zločinci si začali rozdávať miliónové provízie ako cukríky.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [409]
A dnes nám tu chce minister vnútra SR pán Lipšic nahovoriť, že jeho 10-členný tým supervyšetrovateľov vyšetrí to, čo už dvakrát "vyšetrovali" ich kolegovia. Vyšetrovať sa, prirodzene, bude len do volieb. A jediné, čo tu po Gorile zostan,e bude smrad a prázdny cirkus. Politickí väzni zo Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov už roky márne poukazovali na všetkých tých hlavných zločincov a páchateľov, ktorí toto celé organizovali. Jaroslav Haščák a Marek Dospiva (šéfovia súčasnej Penty, ktorá kompletne ovláda pravo-ľavé spektrum slovenskej politickej scény) ako synkovia najkrutejších ŠTB*ákov zo Staroľubovnianskeho okresu boli v roku 1987 vytipovaní bývalou sovietskou komunistickou tajnou službou KGB na vykonávanie špeciálnych úloh na slovenskom území. Preto si ich KGB vychovala ako janičiarov na svoj obraz v rámci ich štúdia na moskovskom Inštitúte zahraničných vecí v rokoch 1987-1992. Výsledok je dnes pre minimálne 5 miliónov Slovákov priam katastrofálny : -snahy o komplexné ovládnutie a privatizáciu zdravotníctva a nainštalovanie tzv. amerického modelu , ktorý by zdravotnú starostlivosť prakticky zneprístupnil státisícom najchudobnejších Slovákov, - prakticky komplexné ovládnutie celej slovenskej politickej scény chápadlami korumpujúcej a vydierajúcej chobotnice. Pre túto arcizločineckú organizáciu s názvom Penta pracuje aj Alojz Lorenc. Česká Mladá fronta nedávno uviedla, že jeden z najmocnejších mužov komunistického režimu, šéf ŠtB Alojz Lorenc, pracuje pre česko-slovenskú finančnú skupinu Penta. Firme, ktorá v Čechách obchoduje s dlhmi, vlastní Jáchymovské kúpele, Adamovské strojárne a v súčasnosti sa uchádza o Severočeské hnedouhoľné bane, niekdajší generál A. Lorenc chráni údaje v počítačovej sieti. „Využívame služby mnohých odborníkov v potrebných oblastiach, medzi nimi ide sprostredkovane aj o Alojza Lorenca," hovorí šéf Penty Marek Dospiva pre MFD. A. Lorenc vytvoril v minulosti šifrovací systém pre komunistický vojenský pakt - Varšavská zmluva, a podľa M. Dospivu ho odborná verejnosť dlhodobo rešpektuje ako uznávaného experta na šifrovacie systémy. Poznámka: Čo sme to za národ, ak eštebáckého zločinca rešpektujeme ako uznávaného experta? Alojz Lorenc dostal v apríli 2002, teda až trinásť rokov po páde komunizmu, podmienený trest za to, že nariaďoval zatýkanie odporcov minulého režimu vždy, keď sa blížilo nejaké výročie. Za mreže ho poslal už skôr Vojenský súd v Tábore, generál však ako slovenský občan odmietol nastúpiť na výkon trestu v Čechách. Bratislava potom rozbehla nové vyšetrovanie, ktoré bolo za vlády HZDS prerušené, a pred súd sa prípad dostal až po páde Mečiarovho kabinetu, píše MFD. Historici tiež upozorňujú, že nikto zatiaľ neodhalil jeho pravú úlohu pri tzv. zamatovej revolúcii, uzatvára MFD. To, čo sa tvrdí v Gorile, to si už verejne dovolil prezentovať koncom roku 2004 vtedajší vedúci špecializovaného tímu Ministerstva vnútra plk. Jozef Šátek: že cez tzv. biele goliere sa financujú aj politické strany. V tom období bol ministrom vnútra Vladimír Palko, ktorý sa prezentoval ako bojovník proti mafii. Paradoxné je, že po vyše troch týždňoch od tohto vyjadrenia Palko 18. januára 2005 Šáteka odvolal. „Spôsoboval konflikty a napätie vo vedení polície ustavičnými kompetenčnými spormi a zákulisnými ťahmi namierenými proti iným funkcionárom“, odôvodnil Palko svoje rozhodnutie. Paradoxné ale je tiež, že Jozef Šátek musel koncom roku 1996 taktiež opustiť rady polície kvôli tomu, že bol vo vyšetrovacom tímeohľadom únosu prezidentovho syna. Problém bol totiž v tom, že Vladimír Mečiar ako predseda vlády založil v októbri 1995 za účelom zmarenia vyšetriť štátny terorizmus zločineckú skupinu, ktorej členmi boli v tom čase minister vnútra Hudek, generálny prokurátor Vaľo a riaditeľ SIS Lexa. Napriek tomu, že Vladimír Palko o tomto veľmi dobre vedel, v politickej relácii TV Markíza SITO dňa 20. októbra 2002 povedal: "...mne sa nezdá, že by existovali nejaké informácie, ktoré by mohli viesť až k vzneseniu konkrétneho obvinenia vyšetrovateľom voči Vladimírovi Mečiarovi z nejakých veľmi závažných trestných činov." Na adresu polície, ktorá špicľuje každé stretnutie ĽSNS, kladiem otázku, ako môžeme veriť polícii, ktorá dodnes neočistila svoje meno, znečistené ešte z čias marenia vyšetrovania únosu mladého Kováča, a ktorá už dvakrát zamietla pod koberec prípad Gorila.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [410]
Na záver dodávam, že Gorilu opäť účelovo vytiahli a načasovali ľudia z vojenského spravodajstva po tom, čo z Ministerstva obrany vykopli nominanta SAS Galka. Jedine tejto strane sa táto kauza, o ktorej už všetci dávno vedeli, hodí do volebnej kampane, pretože v rokoch 2005 a 2006 ešte SAS v žiadnej vláde nebola. Je tragikomické, že politici sú presvedčení, že tento národ je taký hlúpy, že hoci podľa záznamov Gorily boli v kriminálnych a korupčných aktivitách namočení takmer všetci, im opäť dá vo voľbách svoje hlasy. Vážení občania Spišskej Novej Vsi, skúste sa opýtať Vášho bývalého primátora Mitríka, bývalého poslanca SDKÚ a dnes riaditeľa SIS, či bude mať záujem zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS a či poskytne z archívu SIS dokumenty , ktoré budú usvedčovať jeho politických súkmeňovcov? Na záver tejto nechutnej politickej žumpy citujem slová jedného z odpočúvaných v kauze Gorila: „Demokracia je nahovno systém. Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch, ... " Zatiaľ to tak vyzerá. Ak skutočne nechceme, aby to bolo tak, a ak máme v sebe ešte kúsok odvahy, malo by byť našou morálnou povinnosťou v marcových voľbách voliť jedinú neskorumpovanú stranu, odhodlanú a schopnú postaviť sa proti ekonomickým zločinom, i účinne riešiť aj cigánsky problém – Ľudovú stranu Naše Slovensko. Slovensko nepotrebuje strany navrhujúce iba povrchné riešenia, ktoré sú len pletím buriny na povrchu. Slovensko potrebuje hlbokú orbu! http://lsnspp.6f.sk/smizany.php
++++++++++++++++++++++++++++ Fatimske Zjavenia Ja osobne som vzdycky schovaval v kute svojho svedomia akusi racionalno-skepticku nedoveru voci akymkolvek zjaveniam. Ludske faktory, ako nabozensky fanatizmus, smad publika po senzaciach a jednotlivcov po slave, ci halucinacie psychicky narusenych individualit, su iste dolezite zabrany, s ktorymi sa kazdy realne rozmyslajuci clovek pozera na taketo fenomeny. Pozrime sa preto s kritickym okom zdraveho skepticizmu na tieto konkretne zjavenia. Traja mali pastieri oviec, Lucia, Francisco a Jacinta (vo veku od 7 do 10 rokov) si vtedy asi vobec neuvedomovali, co sa deje okolo nich. Tieto proste deti z portugalskeho vidieka nevideli ziadne hrozy vojny okolo seba, ktora priamo nezasiahla Portugalsko. A iste nemali predstavu o hlbke moralneho a spolocenskeho rozkladu sveta, ktora viedla k tejto obrovskej a nesmierne krvavej vojne. A urcite nevedeli vobec nic o Rusku, mozno ani kde sa tato krajina nachadza. Takze nemali ziadnu politicku, ci osobnu motivaciu si nieco vymyslat, ci prekrucat. 13. maja 1917, ako obycajne, deti vyhnali ovce na pasienok, ktory sa nazyval Cova da Iria. Ked sa im zrazu zjavila krasna, svetlom presvietena pani. Povedala im, ze prisla z neba a prosila ich, aby prisli na toto iste miesto vzdycky 13. dna v priebehu nasledujucich siestich mesiacov. Tiez ich nabadala, aby sa modlili ruzenec za obratenie hriesnikov. Podla svedectiev Lucie, deti spociatku mlcali o tychto neobycajnych zazitkoch. Avsak neskor proste neudrzali jazyk za zubami. Rodicia i miestni predstavitelia ich nutili, aby svoje videnia popreli, co sa vsak nestalo. Okrem toho deti nikdy netvrdili, ze sa im pani zjavila napr. medzi tymito dohodnutymi terminmi kazdemu osve, pri inych prilezitostiach. Neprotirecili si a nepustali na uzdu svoju detsku fantaziu a obrazotvornost. Zjavenia im sposobovali iba neprijemnosti, ale napriek tomu ich nepopreli. Miestny knaz napr. spociatku tvrdil, ze toto je dielo diabla. A co bolo nezvycajne, pani, ktora sa im zjavila, naozaj prichadzala na dohodnute miesto so slubenou casovou presnostou. A toto pritahovalo na kazde dalsie zjavenie stale vacsie mnozstvo zvedaveho publika. I ked toto publikum nezaregistrovalo vlastnymi ocami videnia deti, podla roznych sprievodnych znakov vedelo, ze sa tam naozaj cosi deje. V opacnom pripade by boli sprevadzajuci zvedavci velmi rychlo zistili, ze ich deti vodia za nos svojimi detskymi fantaziami. A narast zvedaveho publika by bol velmi rychlo ochabol. Napr. pocas druheho zjavenia, 13. juna, na dohodnutom mieste deti sprevadzalo asi 50 zvedavcov. Jedna zo svedkyn, Maria Carreira potvrdila, ze na konci zjavenia pocula vzdialeny zvuk, nieco ako raketu a z koruny blizkeho duba videla vystupit oblacik, ktory sa pomaly vzdaloval smetrom na vychod, az sa uplne stratil. Na dalsie zjavenie, 13. jula, uz prislo asi 2000 zvedavcov. Julove dni v Petrohrade a vo Fatime Propomenme si, ze zaciatkom jula 1917 Kerenskeho Docasna Vlada mala v rukach jasne dokazy o bolsevickej velezrade. Anglicka rozviedka informovala Kerenskeho o nemeckych financnych dotaciach pre bolsevikov. Okrem toho aj v samotnom Petrohrade bolo kazdemu jasne, ze bolsevici nemohli ziskat ziadnym legalnym sposobom take velke financne prostriedky na svoju neprimerane rozsiahlu stranicku propagandu. A este k tomu vsetkemu, bolsevici zorganizovali
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [411]
zaciatkom jula na uliciach Petrohradu seriu strajkov a demonstracii so snahou zosadit Docasnu Vladu. Vzbura bola potlacena, bolsevici skoncili vo vazeni, Lenin vo Finsku. A Kerensky mal v tomto momente v rukach jedinecnu prilezitost raz a navzdy skoncovat s bolsevikmi. Unikatny moment, kedy sa historia sveta ocitla na rozhodujucej krizovatke a rozhodnutie jedineho cloveka mohlo obratit jej smer o 180 stupnov! A prave tomto istom case, 13. Jula 1917, v Cova da Iria v Portugalsku doslo k dalsiemu zo serie zjaveni. V tomto zjaveni pani znova apelovala na obratenie hriesnikov. Vari to bola len nahoda, ze presne v tomto zjaveni pani prvykrat spomenula Rusko, ako velmi dolezity factor pre dalsi vyvoj historie ludstva. V dalsom budem citovat vypoved Lucie. " Ak ludstvo neprestane urazat Boha, dalsia a ovela horsia vojna vypukne za papeza Piusa XI... ...Aby sa tomuto predislo, pridem spat s prosbou zasvatit Rusko mojmu najsvatejsiemu srdcu a ustanovit Sviatost Zmierenia pocas prvych sobot v mesiaci. Ak ludstvo vyhovie mojim prosbam, Rusko sa obrati a pride obdobie mieru. Ak nie, Rusko vyvezie svoje bludy do celeho sveta a sposobi vojny a prenasledovanie Cirkvi..." Augustove zjavenie Lavicove vedenie okresu Ourem, na cele s mocnym spravcom Arturom Oliveira Santosom, s velkou nevolou sledovalo udalosti, ktore sa odohravali nedaleko dedinky Fatimy. Toto vedenie sa systematicky snazilo podkopavat autoritu a popularitu Katolickej Cirkvi v tejto oblasti Portugalska. Preto tesne pred dalsim planovanym zjavenim, 13. augusta, vedenie okresu unieslo deti a skrylo ich na neznamom mieste. Tuto skladbu Karla Kryla nezavřela do trezoru KSČ, ale strana, která # nám dnes vládne. # Prezidentem byl Václav Havel, premiérem byl Václav Klaus dnešní vlastní # osobou prohlašovaný prezident na ministerstvo vnitra se užtřásl Jan Ruml # a ve vládě bylo pár pomýlených komunistů jako např. Vladimír Dlouhý ostatní # je na vasí paměti, tak proč by takovou píseň o pravdě měli poslouchat. # Proto ji teď máme na internetu. Jestli-pak se někdyněkdo bude zajímat # proč tak náhle zemřel???? # I Dubček musel zemřít, protože nesouhlasil s ODS (zmizeli filmové záběry # nehody). # Má pravdu a dopředu to věděl. # # http://www.youtube.com/embed/W0Mydquf9S8
++++++++++++++++++++++++++++ http://www.katyd.cz/index.php?cmd=page&type=11&article=8058
Vánoční poselství opomíjeného prezidenta Emila Háchy Katolický týdeník 52/2011 Byl jediným praktikujícím katolíkem, který se kdy u nás stal prezidentem republiky. Předtím byl dlouholetým prezidentem Nejvyššího správního soudu. Ve své nejvyšší politické funkci se ale cítil čím dál víc také jako před soudem – ovšem z druhé strany, neboť se jí ujal v době poddanosti naší země Adolfu Hitlerovi. I za těchto prekérních okolností se však JUDr. Emil Hácha (1872–1945) snažil alespoň tak, jak to bylo možné, připomínat porobenému národu jeho náboženské tradice a pomáhat potřebným. A to zejména o Vánocích.
Dr. Emil Hácha se stal prezidentem dne 30. listopadu 1938 – dva měsíce poté, co bylo Československo v Mnichově vydáno na pospas Hitlerovi. O den později ve svatovítské katedrále a její svatováclavské kapli poprvé svěřil svou zemi Bohu a přímluvě sv. Václava. V duchu svatováclavské tradice se také zaměřil na solidaritu s potřebnými, v jejichž prospěch se zřekl čtvrt milionu korun ze svého prezidentského platu. Na Štědrý večer se ke svým spoluobčanům obrátil s rozhlasovým poselstvím, v němž mimo jiné zdůraznil: „V těžkých dobách, jež prožíváme, ožívá u nás, jak tomu bylo v našich dějinách vždycky v době těžkých zkoušek, tradice svatováclavská. Vzpomínám na jednu z mnoha krásných legend o našem národním světci.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [412]
Je to ona, podle níž v jeho stopách, které zanechával ve sněhu, ohřívali se nuzní a potřební. Řiďme se, drazí spoluobčané, v letošní zimě tímto příkladem sv. Václava. Nechť kudy jdeme, zanecháváme po sobě stopy, ve kterých by se ohřáli ti naši lidé, kterým je zima.“
DARY A NÁVŠTĚVY
Jestliže o Vánocích roku 1938 mohl ještě Hácha jako prezident republiky hovořit svobodně, o rok později už byl jen státním prezidentem okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a všechny jeho projevy podléhaly německé cenzuře. Přesto se mu do nich dařilo „propašovat“ protinacistické narážky a také mnoho křesťanských motivů. Nejpůsobivější byl v tomto ohledu právě štědrovečerní projev z roku 1939, v němž prezident na nacistické pronásledování českého národa reagoval modlitbou Václava Beneše Třebízského, kterou tomuto národu vyprošoval Boží ochranu: „V tyto dny, kdy zasedá s námi ke stolu láska, nechť spínají se naše ruce k modlitbě, kterou se modlívalo ušlechtilé básnické srdce jednoho z našich národních kněží: ‚Neopouštěj, Hospodine, národ ten, jehož krev je krví mou a jehož tlukot srdce je i mého srdce tlukotem; chraň jej, střez a opatruj!‘“ Na Štědrý den 1939 Hácha také v duchu prvorepublikové tradice navštívil a obdaroval nedávno ovdovělou chudou ženu s osmi dětmi. Zavítal i mezi postižené děti do Domu milosrdenství Vincentinum, kde ve svém proslovu uvedl: „Váš ústav je viditelným znamením lidského soucitu. Lidský soucit pak je nejkrásnějším projevem lásky k bližnímu… Láska k bližnímu musí být ovšem účinná, a proto se pod vánoční stromek ukládají dárky, aby se naznačilo, že láska k bližnímu není pouhým prázdným slovem.“
VÝHRŮŽKA DEPORTACÍ
O rok později, den před Štědrým dnem 1940, Hácha v křesťanské vánoční atmosféře navštívil a obdaroval Českou dětskou nemocnici v Praze a v ní ležící děti. Ve štědrovečerním poselství se mu pak podařilo odolat tlaku okupantů požadujících kolaborantské fráze, takže exilový prezident Beneš (se kterým Hácha udržoval tajné spojení) mohl jeho projev označit za „dosti statečný“. Tehdy Hácha řekl, že „národu našemu kyne jen tehdy šťastná budoucnost, prokáže-li i nadále svou vnitřní schopnost a užitečnost v budoucím světě. Toho dosáhneme, bude-li každý – byť i nejdrobnější pracovník – nenahraditelným na svém místě. Buďte všichni takovými pracovníky, pak Bůh požehná naší práci a šťastny budou naše příští osudy.“ V době kolem Vánoc 1941, kdy v rámci tzv. první heydrichiády docházelo k zatčením prezidentových nejbližších spolupracovníků, se už Háchova situace ukázala politicky bezvýchodná, a tak se ani ve štědrovečerním projevu prezident poprvé nemohl ubránit proněmeckým frázím. Objevila se v něm však i nadějeplná slova do budoucnosti: „Vedle zářícího vánočního stromku zdůrazníme si symbol chudých jesliček, v nichž dřímá dítko – naděje nových lepších zítřků.“ Vánočním dárkem prezidenta Háchy roku 1941 byla nadílka chudým hornickým dětem a rodinám ve slánském okrese. Prezident zároveň oznámil své rozhodnutí, že v roce 1942 věnuje polovinu svého základního platu zvláštnímu fondu pro sociální účely. Rok 1942 však přinesl atentát na Heydricha a po něm následující teror nacistů, v jehož rámci dokonce Hitler Háchovi vyhrožoval deportací celého českého národa do střední Asie. Prezident se fyzicky i duševně zhroutil a Vánoce tohoto roku se staly posledními, o kterých byl ještě s to veřejně vystoupit. Ve štědrovečerním projevu svůj národ naposledy vyzval: „Chovejme se jako vzorná rodina, která právě v době společných starostí se musí osvědčiti, buďme k sobě trpěliví, potírejme hamižnost stejně jako závist a nezapomínejme dětí, osob
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [413]
potřebných a nemocných.“ Autor textu: Machálek, Vít ++++++++++++++++++++++++++++ Vaclav Havel http://zvidavyvincenc.wordpress.com/2011/12/21/to-to-trvalo/
Zvídavý Vincenc
Chceš-li znát pravdu, naslouchej tomu, komu zakazují mluvit! ++++++++++++++++++++++++++++
Pomocníčka SODA
SÓDA - VŠESTRANNÝ POMOCNÍK !!! Sóda pomocníčka Jedlá sóda je cenovo dostupná a tak nám môžu poslúžiť v mnohých oblastiach života. A okrem toho, bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Určite ju máte v domácnosti no veľmi ju nevyužívate. Tu je pár tipov ako ju správne využiť: 1. Ak máte suchú pleť, pridajte kávovú lyžičku (pol lyžičky) jedlej sódy do misky s teplou vodou. Oplachujte si s ňou tvár. 2. 100 g sódy pridáme do teplej vody pred kúpaním, zmäkčí tvrdú vodu, a vaša pleť jemnejšia. 3. Zmierniť bolesť v nohách po náročnom dni môžete pridaním 3 čajových lyžičiek jedlej sódy na 10 litrov vody. Alebo silnejšia verzia :4 lyžice jedlej sódy na liter teplej vody na priveľmi unavené nohy. 4. Použitie jedlej sódy namiesto dezodorantu (ak zistíte, že žiadny nepomáha). Stačí sa len popudriť podpazušie.. 5. Ak sa Vám potia nohy, dajte trochu jedlej sódy do Vašich topánok. Topánky po nosení jednoducho vytraste Pred obutím nasypte novú sódu. (samozrejme keď si nebudete vyzúvať topánky nikde inde okrem doma. :-) Do starých ponožiek dajte dve lyžice sódy a vložte do topánok na noc potom nepáchnu. 6. Ak Vás uštipne hmyz (osy, komáre, včely). Naneste na pleť mierne vlhkú sódu. Pomôže odstrániť bolesť a pálenie. Pomáha aj pri žíhľave. 7. Odstránenie zápachu z čalúnenia môžete dosiahnuť ak posypete povrch sódou a za niekoľko hodín povysávate. Koberec posypať sódou, nechať 15minút pôsobiť a povysávať. 8. Ako sa zbaviť zápachu v chladničke? Nechajte tanier s 50 g sódy v chladničke. O niekoľko dní neskôr vysypete do drezu a prečistíte aj výlevku. Na upchatú výlevku stačí 1 šálka jedlej sódy, potom šálka horúceho octu a liter vriacej vody. 9. Zelená zelenina, napríklad hrach či fazuľka, si udrží intenzívnejšiu farbu, pokiaľ sa do vody na varenie pridá trocha jedlej sódy.Zelená zelenina (fazuľa, špenát, atď) si vo vode zachová prírodnú farbu, ak pridáte jednu lyžičku jedlej sódy. 10. Zeleninu, ovocie a šalát umyjete lepšie, keď pridáte na liter vody, jednu až dve čajové lyžičky jedlej sódy. 11. Ak máte príliš kyslé ovocie, tento problém môžete odstrániť pridaním štipky sódy na 1 kg ovocia .
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [414]
12. Ak chcete, aby sa fazuľa a ďalšie strukoviny uvarili rýchlejšie, pridajte lyžičku jedlej sódy na 4 litre vody. Navyše pomáha aj proti vetrom... 13. Aj kapusta sa rýchlejšie uvarí a navyše sa zachovali vitamíny, stačí ak pridáte 1 lyžičku sódy bikarbóny. 14. Čaj a káva bude zvlášť voňavé, ak pridáte štipku jedlej sódy do šálky. 15. Pre neutralizáciu kyslého povlaku a prevenciu zubného kazu, vypláchnite ústa po jedle lyžičkou jedlej sódy pridanej do pohára vody. Ako ústna voda je výborná na afty. Do sódového roztoku raz za týždeň ponoriť na noc zubné kefky (dezinfikujú sa). 16. Sóda jedlá sa hodí pri kombinácií s kyslými prísadami, ako je ocot či citrónová šťava, ale aj s jogurtom alebo cmarom. Vyžaduje však presné dávkovanie. Pokiaľ sa pridá príliš veľké množstvo, dostanú pokrmy nepríjemnú príchuť. 17. Zmäkčí mäso naložené v chladničke. 18- Ak trošku pridáte do paradajkovej omáčky pôsobí proti kyseline. 19. Používa sa aj ako náhrada droždia. 20. Odstráni pach z rýb na rukách. Odstraňuje aj pach z umývačky riadu. (medzi 2 cyklami posypte dno) 21. Do čistiaceho prostriedku na umývanie riadu pridajte 2 lyžice jedlej sódy, lepšie sa umyjú a dostanú pekný lesk. 22. Čistí kuchynskú dosku aj chladničku a mikrovlnku. Na vlhkú kuchynskú handričku nasypte trošku sódy a utierajte ňou. Nasypte trochu sódy na zakvackaný šporák a ľahšie sa umyje 23. Z porcelánu odstraňuje škvrny od kávy a čaju, čistí termosku., špongie a utierky na riad. (do ½ l vody 2 lyžice sódy a niekoľko kvapiek jari) 25. Čistí prihorené hrnce . 5 lyžíc sódy dajte do vody povarte a nechajte odstáť. 26. Do misky dajte v pomere 1:1 jedlú sódu a soľ do kúpeľa a dajte na nádržku WC... 27. Raz za mesiac dajte do nádržky na WC pol balíčka jedlej sódy, nechajte celú noc pôsobiť a ráno spláchnite. 28. Odstráni zatuchnutý vzduch napr .v chate – do ponožky 3-4 lyžice sódy zavesiť. 29. Leští strieborné a zlaté šperky. (nie perly) ako aj mramor. 30. Čistí očadené tehly z kozuba ako aj záhradný gril. 31. Vmasírovať do vlasov za hrsť sódy proti lupinám. 32. ½ šálky jedlej sódy pridanej do pracieho prášku vybieli bielizeň. 33. Mnohé škvrny zmiznú keď na ne dáme 4 lyžice sódy a ¼ šálky teplej vody. . 34. Odmrazuje chodníky.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [415]
35. Likviduje burinu medzi prasklinami v chodníkoch. 36. Udržiava zásaditú vodu v bazéne. A niečo aj z medicíny Nebudem to prekladať, každý tomu určite porozumie: Následující recept zveřejnil neuropat dr.Murphy, který tvrdí, že mu ještě na rakovinu nezemřel žádný pacient. Neuropat dr.Murphy uvádí: Recept vypadá jednoduše, ale má vědecké vysvětlení. Jako prevence rakoviny se užívá jedna lžička denně. Doporučil jsem to jednomu svému klientovi s bolestmi břicha, kde měl už metastázy. Bolesti do tří dnů přešly a cítí se dobře. Principem působení tohoto receptuře, že rakovinné buňky nesnášejí zásadité prostředí, které je člověku přirozené ( zdravý člověk má pH 7,3 - 7,5 ). Rakovina se rozvijí jen v kyselém organismu ( pod pH 6 ). Soda je zásada a s pomocí cukru ( rakovinové buňky konzumují 18x více cukru než zdravé ) pronikne přímo do buněk. I další alternativní onkologové v Evropě už léčí efektivně rakovinu s pomocí jedlé sody. 3 díly javorového sirupu a jeden díl jedlé sody ( soda bicarbona ) smísit ( např. 15 lžiček sirupu a pět lžiček sody ) a promíchat, dát poté v kastrůlku na sporák, zahřívat 5 minut nepříliš silně, dokud směs poněkud nezahoustne. Na počátku může být užíváno častěji, např.3x denně jedna čajová lžička. Jinak stačí brát 1 čajovou lžičku 1x denně, dlouhodobě. Může být rozpuštěna ve vodě, čaji, nebo třeba namazána na chléb. Javorový sirup může být případně dočasně nahrazen medem. Obecně platí: nejíst jinak žádný cukr v nápojích ani v pokrmech, s výjimkou trošky ovoce. zdroj http://marmeladarecepty.blog.cz/0811/jedlasoda-a-javorovy-sirup. Ale nájdete o tom aj tu: http://www.topzine.cz/jedla-soda-a-javorovy-sirup-lecirakovinu ++++++++++++++++++++++++++++ Chripka Na začiatku choroby - nohy dať do horúcej vody so soľou, pridať horúcejšiu vodu až do vydržania 10 -20 min, podľa stavu priedušiek inhalovať pod dekou nad miskou s čajompamajorán (oregano), materina dúška, lipa, baza... Potom do postele vypiť čaj z lipy a bazy s citrónom a medom, zakryť sa perinou po krk a potiť sa, meniť mokré pyžamá Piť čaj z echinacey Čaj z lipy a bazy znižuje horúčku a podporuje potenie, šípkový čaj na regeneráciu Veľké dávky C vitamínu (aj 3-4x 500 mg), KIWI, jablká, kyslá kapusta Piť okrem čaju veľa vody(aj s citrónom a medom, ja nalačno ráno pijem 0,5l pravidelne) Na zápal hrdla, angínu - piť a hlavne kloktať šalviu lekársku; na čajovú lyžičku medu alebo cukru nasýpať nastrúhaný alebo práškový zázvor a pomaly to prehĺtať (dobre vyštípe a vydezinfikuje hrdlo... Ďalšie rady - výňatky Nachlazení: Ti, kdo trpí na časté nachlazení, by měli užívat 3x denně 1 lžíci vlažného medu s ¼ lžičky skořice po dobu 3 dnů. Tím se vyléčí nachlazení, chronický kašel a pročistí průdušky. Posílení imunitního systému: Každodenní užívání medu a skořice posiluje imunitní systém a chrání tělo před viry a bakteriemi a brání útokům virových infekcí. Vědci zjistili, že med obsahuje obrovské množství železa a vitaminů. Pravidelné užívání medu posiluje bílé krvinky v jejich boji s viry a bakteriemi. Chřipka: Vědci ve Španělsku zjistili, že med obsahuje přírodní látky, které zabíjejí kmeny
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [416] chřipky a chrání před ní pacienty. CIBUĽU UŽ MÁME ROZLOŽENÚ V BYTE PODĽA RECEPTU V PRÍLOHE (NA ZACHYTÁVANIE CHRÍPKOVÝCH VÍRUSOV)
Alkohol - samé dobré vlastnosti !! Jako každý liek, tak aj alkohol, treba užívať podla predpisu, tzn. správne dávkovať. "Samoliečitelia", ktorí ho predávkujú skončia predčasne na cintoríne. Na Slovensku sa zvlášť hodne pije "na zdravie", z akého dôvodu je jedno, pije sa pretože je to tradícia a tá sa musí zachovávať. Pri návšteve hrobu mojich rodičov pozerám aj hroby ostatných domorodcov, na ich pamätníku stojí ich vek. Veľká časť z ních sú mladí muži. Opatrne sa pýtam - padli vo vojne, boli v Afganistane, alebo na mierových misiach vo svete? Dostávam tichu odpoveď - alkohol. V našej dedine je veľa vdôv a veľa sirôt, pri pohlade na ne mi príde lútosť a zároveň aj zlosť na túto neresť slovenských mužov. Potajomky sa dozvedám, že nielen muži, ale v poslednom čase táto neresť pochytila aj ženy, hlavne mladé ženy. Zaiskrilo sa mi pred očiami pri pomyslení na budúcnosť nášho národa. Mravy sa v našej spoločnosti rozpadajú, kedysi naše Slovensko bolo bohabojné a i keď vtedy Slováci utápali svoj žiaľ a biedu v alkohole, predsa sa to držalo v miere. Je nepochopiteľné, že náš človek vidí východisko zo svojej mizérie len v alkohole, pritom zabúda, že alkohol jeho starosti len konzervuje a nerieši. Pije sa všade, nielen na Slovensku. Pozoruhodné je, že naši slovenskí muži, ktorí prišli do Švajčiarska odučili sa "chlastať" a prispôsobili sa švajčiarským zvykom, kde sa pije kultúrne pre pôžitok. Tentokrát zlé jablko nenakazilo dobré, ale naopak. Hurá !
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [417]
...léčba chlastem! červené víno ...chrání před rakovinou, posiluje mozek, účinně pomáhá proti nespavosti, chrání před zubním kazem, pomáhá proti hluchotě. ...pozitivní vliv na zdraví lze přičíst na vrub látce resveratrol, která se nachází ve slupce a jadérkách hroznového vína. Antioxidant salicylát blahodárně působí na chloupky ve vnitřním uchu, které jsou nezbytné pro dobrý sluch. Podle amerických vědců navíc sklenka červeného bystří intelekt. ...chemické látky v hroznovém vínu blokují korozivní bakterie, čímž chrání před zubním kazem. Díky melatoninu se tělu lépe usíná. bílé víno snižuje hladinu cholesterolu, prospívá plicím, působí protizánětlivě. hrozny bílého vína obsahují tyrosol a hydroxytyrosol, které snižují cholesterol. Antioxidanty chrání před škodlivými molekulami, které mohou poškodit plicní tkáně. Bílým by neměli pohrdnout lidé trpící artritidou - potlačuje záněty a snižuje bolest. pivo obsahuje vitaminy a cenné minerály, které chrání srdce a kosti, a vlákninu... půllitr piva v sobě skrývá víc než jednu čtvrtinu doporučené denní dávky vitaminu B, který brání růstu homocysteinu - látky způsobující nemoci srdce. V pivu je také bór potřebný pro zdravé kosti. Díky tomu, že je zlatavý mok chudý na vápník a bohatý na magnezium, snižuje vznik ledvinových kamenů (o 40 %)... gin je protizánětlivý, močopudný. Destiluje se z čistého alkoholu, proto po něm druhý den tolik nebolí hlava. Vyrábí se z jalovce, bobule, která má močopudné účinky a v přírodní medicíně slouží k léčbě ledvin, žlučníkových kamenů. Gin má taky protizánětlivé účinky. brandy chrání před infarktem a krevními sraženinami. Jako destilát červeného vína obsahuje brandy vysoké množství antioxidantů, které chrání před škodlivými volnými radikály. Ve
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [418]
30 ml je tolik antioxidantů jako v denní doporučené dávce vitaminu C. Pravidelné pití brandy pomáhá podobně jako aspirin chránit před infarktem a krevními sraženinami... šampaňské chrání před poraněními mozku... ...myši, do kterých vědci nalili šampaňské, dokázaly snáze čelit poraněním mozku... baileys je účinné proti rakovině... Irský likér se vyrábí z whisky obsahující kyselinu ellagovou. Ta likviduje rakovinotvorné buňky, aniž by jakkoliv škodila buňkám zdravým...
...tak na zdraví! ++++++++++++++++++++++++++++
LÍPA: Působí léčivě na spousty chorob. Lipové listy se dříve vkládaly do úst, aby se zabránilo tvorbě puchýřků, šťáva z nich měla zabránit vypadávání vlasů. Ano, jistý drobný efekt v tomto případě lípa má. My ale víme, že aftů v ústech se daleko lépe zbavíme pomocí borůvek. Listy spařené vodou a smíchané s vínem se přikládaly na končetiny při svalových křečích a na popáleniny (k těmto účelům se listy - jen bez přídavku vína - používají i dnes). Koupel v odvaru z lipového květu dá kůži jemný zlatavý nádech. Lipový květ vyvolává pocení a rozpouští hleny. Proto se používá především jako podpůrný prostředek při horečnatých onemocněních, jako je nachlazení nebo onemocnění chřipkou. Nejúčinnější je čaj - pojďme se ho naučit připravit... Na chřipku je nejlepší lipový čaj Příprava čaje: 1 lžičku lipového květu přelijeme šálkem horké vody a necháme asi 15 minut louhovat. Můžeme osladit medem. Užívá se 3 až 5x denně.
LIPOVÉ BONBONY PROTI KAŠLI Ingredience: 120 g medu, 100 g krystalového cukru, 2 lžíce velmi silného lipového čaje, šťáva z poloviny citronu. Postup: Med, krystalový cukr, lipový čaj a citronovou šťávu vaříme tak dlouho, až při zkoušce drátěným očkem získáme tzv. velkou perlu. To znamená, že kapka cukru s medem na talíři tvrdne. Pak hmotu vylijeme na navlhčenou nebo namaštěnou desku, mokrým nebo namaštěným nožem
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [419]
krájíme na kostičky a po ztuhnutí ji ukládáme do sklenic pod víčko, aby nezvlhly. Lipové bonbony jsou velmi dobré proti kašli a při nachlazení. Co ještě pomáhá proti nachlazení? Při chřipce a nachlazení doporučují lékaři dodat tělu co největší množství vitaminů. Většinou jíme pomeranče, citrony nebo kiwi. Opravdovou bombou je ale obyčejný celer. Kromě vitaminů skupiny B, C, K, A, E, obsahuje i draslík, hořčík, chrom, sodík, železo, zinek a vápník. A vybíráte-li čajovou směs, dbejte na to, aby obsahovala podběl lékařský. Jeho léčebné účinky znal už starořecký lékař Hippokrates - tišil jím prý suchý kašel.
NA POSILNENIE SRDCA Ingredience: 0,5 kg medu, šťavu zo 7 citrónov, šťavu z piatich veľkých hlavičiek cesnaku. Postup: Med, citrónovú šťavu a šťavu z cesnaku zmiešame a necháme odstáť v tme. Užívame tri až 4 krát denne dve lyžice asi 30 minút pred jedlom. Kúra by mala trvať 1 mesiac.
CITRUS NA VYČIŠTĚNÍ STŘEV Na ideální vyčistění střev je jednoduchý přírodní produkt – citrusový plod. Každý večer cca dvě hodiny po posledním jídle zkonzumujeme jeden celý citrusový plod, nejlépe grep, ale nejčastěji se užívá pomeranč , (i citrón) vše bez kůry . Ne jen šťávu ! Pak už nic nejíme !!! Dužina citrusových plodů neprovádí detoxikaci, ale čistí veškeré toxické nálepy, usazeniny i parazity a působí ve střevech jako štětka na vymývání sklenic. Ideálně čistí klky ve střevech a na rozdíl od léků, se pak nemusíme v těle doplňovat vzácné bakterie, které jsou součástí imunitního systému. Lidé užívající pravidelně denně potvrdili, že v minulosti trpěli zácpou, syndromem dráždivého tračníku, těžkou plynatostí a nadmutím, obezitou, chronickou vyčerpaností, bolestmi žaludku. Odstranili i problémy s kůží a vlasy, jakož i dalšími častými nemocemi. Chci jen podotknout, že během několika měsíců došlo k jejich váhovému úbytku až o 6 kg , ale pozor, ne na objemu v pase, ale na váze! Prostě zbavili se odpadů - fekálií, zahnívajících ve střevech a způsobujících tak výše uvedené problémy, z nichž nejvážnější je rakovina konečníku. Je to dlouhodobá – doživotní kůra, ale jeden citrus denně není skoro žádná finanční investice. Bez další změny stravovacích návyků. Zvažte sami, co je lepší.
KŘEN Velmi posilující účinek na naši obranyschopnost má například křen. Obsahuje dostatek důležitých živin a má antibiotický účinek. Křen dokáže v našem těle účinně eliminovat infekce a je výborným doplňkem léčby při nachlazení, angíně a chřipce.V případě nemocí spojených s kašlem a rýmou nám ale křen prokáže ještě jednu skvělou službu. Jeho silice rozpouštějí usazený sekret na sliznicích dýchacích cest - jak v nosních dutinách, tak v plicích a průduškách. Tento účinek pocítíme už při jeho krájení či strouhání, projevuje se typickým slzením, stejně jako u cibule.
Křen s medem Křen najemno nastrouháme a 2 lžíce křenu smícháme se lžící medu. Užívat bychom pak měli 3 x denně jednu čajovou lžičku, u dětí dávku raději o něco snížíme. Už za moment po jeho konzumaci pocítíme, že se nám "spouští rýma", snadněji odkašláváme a lépe se nám dýchá.
Jablečný křen
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [420]
3 lžíce strouhaného křenu, 2 nastrouhaná jablka, šťáva z půlky citronu. Vše promícháme a podáváme jako přílohu k vařenému masu
Křenová šlehačka 250 ml smetany ke šlehání, 4 lžíce nastrouhaného křenu Ušleháme tuhou šlehačku a lehce do ní vmícháme křen. Podává se šunkou jako šunkové rolky nebo s tenkými plátky hovězího uzeného jazyka.
CIBULE Nejlepším lékem proti nachlazení a následnému kašli je cibule.
Cibulový sirup Nakrájíme 3 cibule na kolečka. Postupně je vrstvíme do nádoby a prosypáváme cukrem (nejlépe třtinovým). Nakonec přikryjeme a necháme odstát. Za několik hodin pustí cibule šťávu, kterou slijeme do skleničky. Sirup podáváme při kašli několikrát denně po lžičkách.
Cibulový čaj Do 200 ml vroucí vody dáme na 5 minut vařit 2 nadrobno nakrájené cibule. Necháme 10 minut vyluhovat, scedíme a osladíme medem. Pijeme několikrát denně.
MED Při onemocnění je med neocenitelný. Nejenže dodává tělu dostatek důležitých látek, energie, ale navíc na rozdíl od rafinovaného cukru, nezatěžuje náš organizmus.
Řepový med Z černé řepy seřízneme špičku. Vnitřek řepy vydlabeme a do třetiny objemu nalijeme med. Necháme stát přes noc. Med do rána vytáhne z řepy šťávu. Lžíci směsi 5 x denně smícháme s teplým mlékem a vypijeme.
LIEČEBNÉ ÚČINKY BRAMBOR: Je to vynikajúca diétna potravina s vynikajúcou kvalitou bielkoviny. Čerstvá šťava zo surových zemiakov spolu so šťavou zo surovej kapusty v množstve asi 0,5 l za deň lieči žalúdkové a dvanástnikové vredy, zápaly žalúdka, hemoroidy a prekyslenie organizmu vrátane záhy. Kaša z čerstvo postrúhaných zemiakov priložená zvonka lieči popáleniny a je aj výbornou pleťovou maskou. Pomáha tiež pri rôznych ekzémoch. Pôsobia preventívne proti rakovine vírusového pôvodu, ale aj proti iným vírusovým ochoreniam ( takéto látky majú najmä v šupke ). Ich pravidelná konzumácia pomáha odvodňovať organizmus, znižovať krvný tlak, posilňuje srdce. Surové pomáhajú liečiť dnu a reumatické ochorenia. V zemiakoch ( podobne ako v kapuste a mrkve ) sa nachádza určitý druh pektínu, ktorý na seba viaže až 80 % ťažkých kovov a vylučuje ich z tela von.
ČESNEK
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [421]
Nejuniverzálnějším lékem se zdá být česnek, který dokáže jako přírodní účinné antibiotikum snadno zatočit s kdejakou chorobou. Česnek bychom měli v období zvýšeného výskytu infekce konzumovat co nejčastěji. Ať už jako speciální česnekovou pochoutku, nebo přidáním do polévek, omáček či salátů. Jeho nepříjemný odér můžeme zmírnit tím, že se po jeho konzumaci napijeme mléka.
Super zdravá česnečka 200 g brambor, 2 lžíce sádla, 12 stroužků česneku, 1 mrkev, 1 petržel, 1/4 celeru, 2 cibule, svazek petrželky, toustový chléb, máslo. Brambory oloupeme a nakrájíme na kostičky, kořenovou zeleninu očistíme a nakrájíme na tenké proužky a cibule na drobné kousky. V kastrole rozehřejeme sádlo, osmahneme na něm brambory se zeleninou a zalijeme vodou. Vaříme doměkka. Mezitím nakrájíme na kostičky toustový chléb a osmahneme ho na másle. Česnek oloupeme a prolisujeme do hotové polévky. Dobře promícháme, přidáme nasekanou petrželku a osmažené tousty.
CITRÓNY Během infekce je velmi důležitý přísun dostatečného množství vitaminu C. Nejlepší je, je-li podávám formou zvýšené konzumace citronu, kiwi, pomerančů a kysaného zelí.
Citrónové kloktadlo Vymačkáme štávu z jednoho středně velkého citronu a kloktá ji. Nakonec polykneme. Opakujeme 2 až 3x denně
Teplá citronáda Šťávu ze 2 citronu smícháme ve vysoké sklenici s 2 lžícemi třtinového cukru a zalijeme teplou vodou. Přidat můžeme i šťávu z jednoho pomeranče. Pijeme každé ráno před snídaní během celého zimního období.
Citronóvé rozinky Balíček rozinek spaříme horkou vodou a dáme do malé misky. Na ně vymačkáme šťávu ze 2 citronů a necháme několik hodin nasáknout a nabobtnat. Vitamin C se naváže na hroznový cukr a má pak větší účinek v našem organismu. Každodenní "zobání" těchto rozinek je skvělou prevencí proti infekci.
DALŠÍ "BABSKÉ" RECEPTY "RYCHLÉ POMOCI" Sádlový obklad Při bolestech v krku si připravíme jednoduchý zábal. Na pruh plátýnka namažeme tenkou vrstvu vepřového sádla. Na něj nastrouháme trochu muškátového oříšku (aby se utvořila tenounká vrstvička). Přikryjeme dalším plátýnkem. Dáme na krk a ovážeme teplým šátkem. Ráno je po bolesti.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [422]
Medvědí mléko Teď jeden typ pouze pro dospělé. Je výborný a velmi účinný při počátečních příznacích nachlazení. Ohřejeme 200 ml mléka, přidáme panáka rumu a 2 lžíce medu. Stačí vypít 2 sklenice za večer a ráno se cítíte jak rybička.
Máslový čaj Bolest při polknutí, pálení a škrabání v krku. Nejlépe zažene tento jednoduchý recept. Uvaříme 250 ml černého čaje, přidáme polévkovou lžíci medu a polévkovou lžíci másla. Dobře promícháme a ihned vypijeme.
Zázvorový čaj 10g čerstvého strouhaného zázvoru.vaříme 5 minut v 1 litru vody. Poté ho přes cedník vymačkáme. Do vzniklého čaje se přidáme šťávu z jednoho citrónu či pomeranče, osladíme a pijeme horké.
PRO UNAVENÁ JÁTRA Při jakémkoli oslabení našeho organizmu jsou nadměrně zatěžovaná naše játra. Při infekci bychom jim proto měli dopřát trochu úlevy v podobě stravy, ve které omezíme všechna tučná, příliš kořeněná a smažená jídla. A naopak přidáme více nízkotučných mléčných výrobků a mrkve.
Mrkvový tvaroh Nastrouháme 3 mrkve, smícháme je s 250 g nízkotučného tvarohu a naředíme 1 lžící kefíru. Dobře promícháme. Můžeme osladit nebo trochu osolit, podle chuti.
Mrkvové hranolky 2 mrkve nakrájíme na malé hranolky, pokapeme je šťávou z 1 citronu a 1 lžičkou olivového oleje. Jíme místo čipsů či slaných buráků.
MED A SKOŘICE Je zjištěno, že směs medu a skořice pomáhá léčit spoustu nemocí. Med může být užíván bez jakýchkoliv vedlejších účinků a je snadno dostupný. Dnešní vědci jej doporučují jako velmi účinný lék. Vědci zjistili, že ačkoliv je med sladký, jestliže se bere ve správných dávkách jako lék, nemůže ublížit ani diabetickým pacientům. Týdeník World News, vycházející v Kanadě, ve svém vydání datovaném 17. ledna uveřejnil následující seznam nemocí, které mohou být léčeny medem a skořicí jako výsledek studií západních vědců.
Nemoci srdce Smíchejte med a mletou skořici a mažte na chléb (samozřejmě nejlépe celozrnný) místo džemu nebo marmelády a jezte pravidelně k snídani. Snižuje to hladinu cholesterolu v krvi a cévách a chrání pacienty před infarktem. Ti, kteří už infarkt prodělali a budou denně jíst tuto snídani, budou se držet míle daleko od dalšího infarktu. Pravidelné snídaně tohoto druhu ulevují při
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [423]
zadýchávání a posilují srdeční tep. V Americe a Kanadě, různé domy s ošetřovatelskou péčí léčí takto své pacienty, kteří jsou ve věku, kdy cévy a žíly ztrácejí svou pružnost a mohou se ucpávat. Med a skořice vracejí cévám a žilám jejich pružnost.
Artritida Artritičtí pacienti mohou denně, ráno a večer jeden šálek horké teplé vody s 2 lžičkami medu a 1 malou lžičkou skořice. Užívají-li tuto medicínu pravidelně, může se vyléčit dokonce i chronická artritida. Dle výsledků průzkumu dělaného na universitě v Copenhavenu bylo zjištěno, že z 200 pacientů léčených 1 lžící medu a lžičkou skořice před snídaní, bylo 73 nemocných úplně zbaveno bolesti a do měsíce nemocní, kteří se nemohli pohybovat, začali chodit bez bolestí.
Infekce močového měchýře Rozpustit 2 lžíce medu a 1 lžičku skořice ve sklenici vlažné vody a vypít. Tím se odstraní infekce měchýře a močových cest.
Cholesterol 2 lžíce medu a 3 čajové lžičky skořice smíchané s 2 dl horké teplé vody, které podávali pacientům s vysokou hladinou cholesterolu, dokázaly snížit hladinu cholesterolu o 10% do 2 hodin. Podává – li se 3x denně, je vyléčen i pacient s chronicky vysokou hladinou cholesterolu. Dle informací zmíněného časopisu i samotný pravý med, je – li užíván denně, zabraňuje zvyšování cholesterolu.
Nachlazení Ti, kdo trpí na časté nachlazení, by měli užívat 3x denně 1 lžíci vlažného medu s ¼ lžičky skořice po dobu 3 dnů. Tím se vyléčí nachlazení, chronický kašel a pročistí průdušky.
Potíže se žaludkem Med se skořicí úspěšně léčí i bolesti žaludku a chrání žaludek od vzniku žaludečních vředů.
Plynatost Dle studií prováděných v Indii a Japonsku, med a skořice zabraňují tvoření nadbytečných plynů při trávení.
Posílení imunitního systému Každodenní užívání medu a skořice posiluje imunitní systém a chrání tělo před viry a bakteriemi a brání útokům virových infekcí. Med obsahuje obrovské množství železa a vitaminů. Pravidelné užívání medu posiluje bílé krvinky v jejich boji s viry a bakteriemi.
Těžký žaludek
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [424]
1 lžička skořice a 2 lžíce medu před jídlem zabraňuje zvýšení kyselosti žaludku i u nejtěžších jídel.
Chřipka Vědci ve Španělsku zjistili, že med obsahuje přírodní látky, které zabíjejí kmeny chřipky a chrání před ní pacienty.
Pupínky 3 lžíce medu a 1 lžička skořice se smíchá v pastu. Ta se aplikuje na pupínky před spaním a ráno se smyje teplou vodou. Když to děláte denně, pupínky do týdne zmizí i s kořeny.
Kožní infekce Aplikace medu a skořice na postižená místa léčí ekzémy i pásový opar a všechny typy kožních infekcí.
Hubnutí Každý den ráno, 1/2 hodiny před snídaní na lačný žaludek a večer před spaním vypijte šálek čaje nebo vody s medem a skořicí. Pravidelné užívaní pomáhá snížit váhu i u mimořádně obézních osob.
Rakovina Nedávné výzkumy prováděné v Japonsku a Austrálii prokázali, že i pokročilá rakovina kostí, žaludku a střev může být s úspěchem léčena. Pacienti trpící těmito druhy rakoviny by měli užívat lžíci medu a lžíci skořice měsíc 3x denně.
Chronická únava Nedávné studie ukazují, že cukr obsažený v medu nejvíce pomáhá při regeneraci tělesných sil. Pacienti - senioři užívající med a skořici v poměru 1 ku 1 jsou čilejší a ohebnější. Dr Milton, který tyto výzkumy prováděl, říká, že 1 lžíce medu a malá lžička skořice smíchané s vodou a brané několikrát denně a hlavně kolem 3 hodiny odpoledne, kdy začíná klesat tělesná vitalita, obnoví do týdne vitalitu těla.
Zápach z úst Lidé v Jižní Africe už odedávna první co ráno udělají, je to, že kloktají 1 lžíci medu a lžíci skořice smíchané s teplou vodou. Jejich dech tak zůstává čerstvý po celý den. Zcela určitě vám medová kůra neublíží a bude asi nejlepší to vyzkoušet. Co myslíte?
MRTVICE
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [425]
Neurologové tvrdí, že pokud se pacient dostaví nejdéle do 3 hodin od příhody, může být zachráněný. Tvrdí, že trik je vtom nejen rozpoznat a správně diagnostikovat mrtvici, ale i dopravit pacienta do 3 hodin k lékaři, který může pomoci.
Jak rozpoznat mrtvici: Nejlehčí metoda jak ji poznat, je komunikovat s postiženým takto:
1) 2) 3) 4)
poprosit ho, aby se zasmál - což zřejmě nebude schopen poprosit ho, aby řekl jednoduchou větu - může mluvit nesrozumitelně a zmateně poprosit ho, aby zvednul obě ruce - což mu nepůjde, anebo jen velmi těžko poprosit ho, aby vyplázl jazyk - pokud je jazyk pokřivený a kroutí se ze strany na stranu, je to znak mrtvice
Pokud má postižený problém vykonat alespoň jeden zhora vyjmenovaných kroků, je třeba ihned zavolat záchranku!
NABANÁNUJTE SE! Profesor na hodině fyziologie hovořil se studenty o banánech. Použil slovní spojení ,,nabanánovat se,, které vychází z účinků banánů na mozek. Čti: Nikdy nedávej banán do chladničky!!! Toto je zajímavé. Když si přečteš článek, už se nikdy nebudeš dívat na banán jinýma očima. Banán obsahuje tři přírodní cukry - cukrózu, fruktózu a glukózu kombinovanou s vlákninou. Banán dává okamžitou podpůrnou dávku energie. Výzkum potvrdil, že pouhé dva banány poskytují dostačující dávku energie potřebnou na výdání 90-minutového cvičení. Není divu, že banán je ovoce číslo jedna u všech světových atletů. Banán dokáže také pomoci překonat podstatné množství chorob a nežádoucích stavů, tvořící tak prvek který by měl být přidaný do naší stravy. Deprese: Podle výzkumů mezi lidmi trpících depresí velká část se cítí výrazně lépe po požití banánu. To je proto, že banán obsahuje tryptophan, druh proteinu který tělo přemění na serotonin, a ten uvolňuje relaxační prvek a zlepšuje náladu a celkově vás činí šťastnější. Pro menstruační Syndromy: Zapomeňte na tabletky - nabanánujte se. Vitamín B6, který se v banáně nachází vám zreguluje hladinu glukózy v krvi, což kladně učínkuje na vaši náladu. Anémie : Vysoký obsah železa v banánech dokáže stimulovať hemoglobín v krvi a pomáhá v případě anémie. Krevní tlak: Toto jedinečné tropické ovoce má extrémně vysoký obsah Potasia a přitom nízký obsah soli, a to dělá banán perfektním nástrojem v boji proti krevnímu tlaku. Navíc, US Food and Drug Administration právě povolila banánovému průmyslu, aby mohla oficiálně vyhlašovat schopnosti tohto ovoce na snižovaní rizik krevního tlaku a infarktu. Mozková síla: 200 studentů na škole dostávalo tento rok po dobu zkoušek banánovou potravu:
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [426]
na sní dani, svačinu a oběd jako prostředku na zvýšení výkonnosti jejich mozku. Výzkum dokázal, že toto ovoce, dokáže pomáhat a dělat studenty mnohem soustředěnějšími. Trávení: Vysoký obsah vlákniny v stravě tvořený banány pomáhá upravit činnost trávicího traktu do normálu a pomáha překonat problémy bez použití laxativ. Kocovina: Jeden z nejrychlejších zabírajících způsobů odstranění poopi-cových stavů je udělat si banánovo mléčný šejk oslazený medem. Banán utíší žaludek a s pomocí medu vybuduje nazpět zničenou hladinu cukru v těle, zatím co mléko utíší a znovu zavodní váš systém. Pálení na srdci: Banány mají účinek jako přírodní antacid v těle, takže pokud máte problémy s pálením na srdci, snězte banán na úlevu. Ranní bolesti: pár kousků banánu mezi jídlem pomáhá udržet hladinu cukru ve vyvážení a odstraňuje ranní bolesti. Komáří bodnutí : Předtím než sáhnete pro krém na ošetření bolestivého vpichu po komárech, vyzkoušejte potřít bolestivé místo vnitřkem z banánové šlupky. Velké množství lidí zjistilo, že banán je neuvěřitelně účinný ve snížení pálení a podrážděnosti pokožky. Nervy: Banány mají vysoký obsah B vitamínů co tiší nervový systém. Nadváha: Práce pod tlakem? Studie psychológie dokázala, že práce pod tlakem často vede k přecpávání se uklidňujícími doplňky jako je čokoláda nebo čipsy. Při průzkumu hospitalizovaných pacientů vědci zjistili, že nejobéznějšími byli skupiny osob, pracující v práci pod vysokým nátlakem. Správy v závěru, aby jsme dokázali vyloučit požívání jídla vzniklé panikou, potřebujeme kontrolovat naši hladinu cukru v těle. Kus banánu s vysokým podílem uhlohydrátů požitý každé dvě hodiny vám pomůže udržet tuto hladinu. Žaludeční vředy: Banán je používaný jako dietní jídlo při zažívacích problémech pro svou hladkou texturu a jemnost. Je to jediné ovoce, které může být používané bez bolestí i v chronických případech. Banán dokáže neutralizovat nadměrnou kyselinu a snižuje podráždní tím, že jemně obalí stěny žaludku. Kontrola teploty: banán je uznávaný jako chladící ovoce, které dokáže snížit obě, jak tělesnou tak i emociální teplotu nastávajících maminek. Například v Thajsku, těhotné ženy pojídají banány aby zajistily, že jejich dítě se narodí s normální teplotou. Problém se sezónní citlivostí (SAD): Banány dokáží pomoci lidem trpícím na SAD protože obsahují přírodní tryptophan který zlepšuje náladu. Kouření a používání tabáku: Banány dokáží pomoci lidem, kteří se pokouší přestat kouřit. Vitamíny B6, B12 obsažené v banánech - potasium a magnézium pomáhají tělu se dostat z nikotínového absťáku. Stres: V banánu je životně důležitý minerál pomáhající normalizovat srdečný rytmus, pomáhá dodávat kyslík do mozku a reguluje vaši tělesnou hladinu vody. Když jsme ve stresu náš metabolický poměr se zvyšuje a tak snižuje naši hladinu potasia. To může být vyvážené nazpět s pomocí s vysoko potasiovým ,,nabanáněním .,, Infarkt: Podle výsledků zveřejněných v TV, jedině banány jako součást pravidelné stravy může
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [427]
snížit riziko infarktu až o 40%! Bradavice: Tato jednoduchá přírodní alternativa potvrzuje, že když se chceš zbavit bradavice, vem kus banánové šlupky a přilož na bradavici žlutou stranou ven. Zlehka připevni slupku náplastí (isolepou) Takže, banán je skutečně přírodní prostředek na mnoho nemocí. Když porovnáš banán s jablkem, má v sobě čtyřnásobně více proteinů, dvojnásobně více uhlohydrátů, tři krát víc fosforu, pět krát více vitamínu A a železa, a dvojnásobek jiných vitamínů a minerálů. Bohatost na potasium ho činí ovocem s nejvyšší hodnotou. Je právě čas nato, aby ste změnili svoje staré zvyky ,,Jeden banán denně drží vašeho lékaře v nedohlednu!' A přidám ještě něco; chcete mít vaše boty rychle lesklé? Vem vnitřní stranu banánu a přetři slupkou svoje botky...nakonec zlehka přelešti suchou látkou. Neuvěritelné ovoce !!!
Jak se nenakazit v době chřipkového řádění V roce 1919, kdy chřipka zabila víc než 40 milionů lidí, jeden lékař navštívil řadu rodin s dotazem, jestli potřebují pomoc proti chřipce. Mnozí už byli nakažení, mnozí už zemřeli. Lékař jednou potkal sedláka a k jeho překvapení byli všichni z rodiny zdraví. Když se lékař zeptal, co dělají jinak než ostatní, selka mu odpověděla, že
*DO MÍSTNOSTÍ DALI NÁDOBY S NEOLOUPANOU CIBULÍ. * Lékař jí pochopitelně nevěřil a ptal se, jestli by mu dali jednu jejich cibuli, aby si ji prohlédl pod mikroskopem. Dali mu ji a on ji prohlédl, našel na ní viry chřipky. Cibule evidentně pohltila všechny viry a uchránila rodinu zdravou. Slyšela to jedna kadeřnice a v provozovně postavila několik hrnků s cibulí a jako zázrakem nikdo z personálu se nenakazil chřipkou, ačkoliv byli nechráněni ve stálém ve styku se zákazníky. Protože je to laciná věc, vyplatí se zkusit to jak doma, tak v zaměstnání a uvidí se, jestli to bude účinkovat. My jsme to udělali a chřipku jsme opravdu nedostali. Když to pomůže tobě a tvým blízkým ke zdraví, je to pro vás to nejlepší. Když náhodou někdo onemocní, stejně moc neztratíš, jen něco drobných za cibuli. S pozdravem MUDr. Lubomír Pecháček B. Němcové 1126 399 01 Milevsko ++++++++++++++++++++++++++++ Antiastmatiká: Spôsobujú uvoľnenie pri kŕčových záchvatoch prieduškovej astmy (záduchu). Domáci čaj môžete použiť bazu čiernu, bedrovník, betoniky, komonicu, lipy, nátržník husí, podbeľ, pŕhľavu, prvosienku, rumanček, skorocelu, slezu, yzopu, zádušníka a pod.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [428]
- 2 - 35g Vňate prvosienky s koreňom, 35g list podbeľa a ľanového semena; 3 lyžičky na šálku odvaru. 3x denne šálku teplého čaju. - 3 - Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu, kvet levandule po 25g. Jedna lyžička na jednu šálku odvaru. 3x denne jednu šálku. - 4 - Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa pozemok omanu, kvet arinky a plod anízu po 10g; 1 lyžica na šálku odvaru. 3x denne po šálke. - 5 - List černice, maliny, čiernej ríbezle a brezy po 25g; 1 lyžicu zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 min. Denne 2 šálky. - 6 - Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koeň púpavy a čakanky po 25g; l lyžicu máčať po dobu 30 min., potom povariť 5 min. . Piť 2x denne 1 šálku. - 7 - 50g Vňate stavikrvu vtáčieho, 35g vňate prasličky, 15g konopnice; lyžicu zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať 15 min. stáť. Piť 2x denne po šálke. Antitusiká: Prostriedky na potlačení, alebo zmiernenie suchého kašľa. Používajú sa ópiové alkaloidy (kodeín) ktoré tlmia kašeľ pôsobením priamo na CNS, alebo sa môžu použiť aj slizovité látky ktoré pôsobia na sliznicu horných dýchacích ciest. Chránia ju pred dráždivým vplyvom a podnety na kašeľ. Sliznicové látky obsahujú napr. bazový, podbeľový, lipový kvet, ibištekový koreň, vňať kostihoja, lopúcha, atď. Skleretolytiká: Skvapalňujú hustý hlien, ktorý sa hromadí v horných dýchacích cestách. Tým sa ľahko vykašliava.
++++++++++++++++++++++++++++
CHOROBY A PROBLÉMY Prechladnutie V období veľkých zmien v počasí nás občas príroda prekvapí svojimi vrtochmi a keď nie sme na ňu dostatočne pripravení, môžeme kedykoľvek prechladnúť. Je to asi najčastejší problém, ktorý môžeme väčšinou liečiť v domácich podmienkach. Našťastie nám tu naše babičky zanechali osvedčené recepty na tento problém. V období jari a jesene, neraz aj v lete alebo v zime keď prechladneme, nemusíme ihneď bežať k lekárovi a nechať si predpisovať lieky, ktoré častým používaním ničia náš organizmus. Prírodné prostriedky nám môžu pomôcť za nižšiu cenu ako lieky. Ale aj prírodné prostriedky, aj keď sú "prírodné" môžu mať na nás vedľajšie účinky a v prípade zlého použitia spôsobiť aj ujmu na zdraví. Tu sú niektoré recepty, ktoré nám pomôžu pri prechladnutí: Chronický kašeľ: Na uľahčenie vykašliavania hlienu, ktorý sa nám počas noci môže usadiť na pľúcach je tu niekoľko čajov: •Skorocelový čaj: 2 lyžičky listu skorocelu kopijovitého zalejeme štvrť litrom vriacej vody a vylúhujeme 15 minút. Pijeme šálku viac razy do dňa. • Skorocelovo pľúcnikový čaj: Rovnakým dielom zmiešame vňate prvosienkových a pľúcnikových kvetov, vňate veroniky lekárskej a skorocelových listov. 2 lyžice zalejeme pol litrom vriacej vody a necháme vylúhovať asi štvrť hodiny. Pijeme počas dňa po dúškoch.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [429]
• Cibuľový sirup: (Pamätám sa ako som ho mal rád, keď mi ho mama pripravila) Necháme cukor postáť s čerstvo nasekanou cibuľou a pretlačime cez gázu. Cibuľa si zachová pôvodný obsah vitamínu C. Užívame lyžicu sirupu každú hodinu. Dráždivý kašeľ: • Čaj zo šalvie a z materiny dúšky: Zmiešame 2 diely materiny dúšky a eukalyptových listov a 1 diel šalvie a bazových kvetov. Jednu lyžicu zalejeme šálkou vriacej vody a necháme asi 15 min. vylúhovať. Pijeme 6x denne 1 šálku.
Zápal hrdla: • Nátržníkový čaj: 2 lyžičky nátržníka vzpriameného zalejeme štvrť litrom studenej vody privedieme do varu a necháme vylúhovať ešte asi 10 min. . Pijeme teplý počas dňa. • Rumančekový čaj: 2 lyžičky rumančeka kamilkového zalejeme 1/4 litra vriacej vody a necháme vylúhovať 15 minút. Pijeme osladený medom. Môže sa použiť aj ako kloktadlo. Pre lepší účinok je dobré pridať aj lyžičku masla alebo ak máme bodliakového oleja. • Cesnak s citrónom: Dva strúčiky cesnaku roztlačíme a zmiešame so šťavou z jedného citróna a s 2 lyžicami olivového oleja. Používame 3x denne. • Šalviový čaj: Kvet šalvie a dubovej kôry zalejeme litrom studenej vody a privedieme do varu, vylúhujeme 15 min. a scedíme cez gázu. je to výborné kloktadlo. Používame ho viac krát denne. • Dúškový čaj: 1 - 2 lyžičky zalejeme štvrť litrom vriacej vody a necháme vylúhovať 15 min. Pijeme vlažný 3 - 4 krát denne. Nádcha: • Éterické oleje: Éterické oleje uvoľňujú nosovú sliznicu, preto sú to veľmi vhodné domáce prostriedky proti nádche, ktorá je častým sprievodcom prechladnutia. Sú to oleje z eukalyptu, kosodreviny, mäty, levandule, rozmarínu, arniky, medovky a pod. Pripravujú sa tak, že do nádoby sa nakvapkajú 4 - 5 kvapiek oleja, zalejú sa litrom horúcej vody. Hlavu dáme nad nádobu a prikryjeme si ju osuškou. Tento rituál opakujeme 2 - 3x denne. Môžeme využiť aj zvlhčovač vzduchu, alebo nakvapkať na látku a dať na vyhrievacie teleso (radiátor). • Jablčníkový elixír: 10g jablčníkovej vňate, 30g feniklových semienok, 15g echynacei a 15g plešivca dvojdomého. 3 lyžice tohto elixíru varíme asi 5 minút v litri bieleho vína a scedíme. Pijeme teplý, musíme zabezpečiť, aby si udržal teplotu. Môžeme si ho osladiť medom. Dospelí užívajú počas dňa, deti do 6 rokov niekoľkokrát denne po jednej lyžičku a deti do 12 rokov jednu lyžicu. • Feniklo - kôprová inhalácia: Zmiešame 20g sušenej vňate fenikla a 80g sušeného kôpra. Jednu lyžicu rozložíme rovnomerne na plochu a dáme do vyhriatej rúry na 250°C. Keď začína černať, vyberieme a vdýchneme výpary. Zlepšenie by sa malo objaviť po 24 hodinách. Horúčka: Horúčka je prirodzenou obranou organizmu pred votrelcami. Netreba ju hneď zo začiatku zrážať liekmi, ale keď už prekročí 39° mala by sa vyhľadať pomoc lekára. Najmä u detí je veľmi nebezpečná
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [430]
a môže spôsobiť aj trvalé poškodenie mozgu. Osobne by som radšej vyhľadal lekára, ako by som sa ju pokúšal zrážať sám. Aj tak sú tu recepty, ktoré vám môžu pomôcť pred tým, ako vyhľadáte lekára. • Čaj z vŕbovej kôry: Tento čaj má silne potopudné účinky. Postupne zmiešavame anízové plody, lipové a bazové kvety, rozmarínu rovnakým dielom (20g) a potom pridáme 1 lyžicu najemno posekanej vŕbovej kôry. Jednu lyžicu tejto čajoviny zalejeme šálkou vriacej vody, a necháme vylúhovať 1/4 hodiny. Scedíme a môžeme osladiť. Pijeme 2 až 3 krát denne, po dúškoch. Radšej ostávame stále v posteli. Po prepotení pyžama je treba ho vymeniť za suché. • Pomôcť môžu aj studené zábaly.
Lipa veľkolistá, malolistá Za starých Slovanských čias lipa zastávala v ľudovom liečiteľstve dôležité a popredné miesto. Starí Germáni mali tento strom za posvätný, Slovania mu v mytológii dávali nemenšiu pozornosť. Je symbolom Slovanov. Lipa je strom, ktorý sa dožíva veľmi vysokého veku. Asi najstaršia lipa na Slovensku je Matejova lipa pri bojnickom zámku, kde vraj zvolával radu starších. V Nemecku je lipa stará asi 850 rokov. V minulosti bola lipa ozdobou každej zámockej záhrady a bolo vyšľachtených veľa odrôd. Má veľmi medonosné a voňavé žltozelené kvety. Kvitne v júli resp. v júni. Má hustú korunu, široko rozkonárenú a hrubú sivú kôru priečne zvrásnenú. Darí sa im v hlbokej a úrodnej pôde. Zber: Zbierame kvet a to celé súkvetia aj z jazykovými listeňmi na začiatku kvitnutia, aby kvety neodkvitali a aby sa ešte neukazovali plody. Zbierame opatrne, aby sme nepoškodili strom - nelámeme konáre. Sušíme pri teplote do 35°C bez obracania, aby sa nezaparili a nestratili vôňu. Chránime pred svetlom a vlhkom (najlepšie na babičkinej povale). Dlhším uskladňovaním stráca lipa na kvalite. Vlastnosti: Diaforetikum, expektorans. Úžitok: Používa sa pri chorobách z prechladnutia sprevádzaných kašľom. Pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, tlmí horúčku (má potopudné účinky). Oplatí sa ho užívať v období zvýšenej háklivosti organizmu na choroby - jar, jeseň, ako preventívne opatrenie. Čaj: 1 kopcovitá lyžička lipového kvetu sa zaleje 1/4 litrom vriacej vody a nechá sa 15 min. prikryté vylúhovať a potom sa čaj scedí. Vlažné sa prisladí lyžičkou medu. Nesmie sa variť! Pije sa teplý, 3-5 krát denne a to vždy čerstvý hneď pred použitím. Upozornenie: Nezamieňať s inými druhmi lipy! Sú to lipy s chĺpkami, lesklými listami, ... (lipa striebristá, americká...).
Baza čierna bazového dreva bol vraj zbitý aj Ježišov kríž, na baze sa podľa niektorých historických prameňov obesil Judáš. Baza sa v Európe spája aj s mágiou. Baza pochádza z Európy a zo severnej Afriky. Baza je trváci ker alebo strom 5-10 m vysoký so sladko voňajúcimi žltobielymi kvietkami usporiadanými v chocholíkoch. Plody má čierne a lesklé s čierno červenou farbou. Kvitne od mája do júla, kvety sa sušia ako celok, a až neskôr sa oddelia od stopiek a skladujú sa v nádobách. Plody zrejú v auguste až septembri. Baza rastie často v blízkosti domov. plotov, hájov a lesov, a pod. Darí sa jej všade ale najlepšie jej je vo vlhkej pôde s dobrým humusovým horizontom. Je nenáročná na pestovanie aj v záhrade. Zbierame kvety, alebo aj zrelé plody a mladé listy, keď začínajú nadobúdať tvar, kôru. Kvety sušíme vcelku priviazané o motúz za hlavnú stopku. Zbierame za suchého počasia. Schne pomaly (45°C). Chránime pred svetlom a vlhkom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [431]
Vlastnosti: Diaforetikum, diuretikum, antineuralgikum, adstringens Využitie: Od dávna zohrávala baza v liečiteľstve a lekárnictve dôležitú úlohu. Používa sa aj v potravinárstve. Čaj z bazy sa používa napríklad na nečistú pokožku, pomáha pri liečení reumatických problémov a dny. V tele aktivizuje obranné látky. Stimuluje obehový systém, je silne močopudná, podporuje vykašliavanie, a je protizápalová. Používa sa pri chorobách z prechladnutia (pomáha poteniu a znižuje horúčku). Mladé listy napomáhajú metabolizmu v jarnom období, keď sa naše telo potrebuje prečistiť. Zvárané plody sú výborným osviežujúcim nápojom. Kôra a listy sa používajú na výplach ústnej dutiny, zvonka na mierne popáleniny. Upozornenie: Baza je vo väčších dávkach jedovatá!!! Vyvoláva nevoľnosť a bolesť hlavy.
++++++++++++++++++++++++++++ Velké využití citronu proti rakovině a infekcím Citron je blahodárným bojovníkem proti rakovině Citron je lepší než chemoterapie !!!
Nejdříve vymačkejte citrón a pak jej přidejte do vody a k tomu med. Je to výborné pro zdraví a jako prevence rakoviny. Rada pro ty, kteří mají cysty a nádory. Toto je poslední novinka v medicíně, efektivní v boji proti rakovině. Čtěte pozorně tuto zprávu z medicíny, která byla právě publikována. Je to zázračný a blahodárný produkt přírody k likvidaci kancerogenních buněk. Je 10 000krát účinnější než samotná chemoterapie. Proč nejsme o tomto fenoménu už dávno informováni? Protože existují laboratoře, které vyrábějí syntetické léky a které těmto firmám dodávají tučné zisky. Můžete nyní pomoci nejen sobě ale i svým blízkým a přátelům touto informací, a totiž - citron je výborný prostředek pro prevenci nemocí. Jeho chuť je příjemná a neprodukuje hrozivé vedlejší účinky jako chemoterapie. Jestli máte možnost, pěstujte citrusovité plody na své zahradě. Kolik lidí umírá jenom proto, že toto tajemství je uchováno jenom proto, aby korporace vydělávali na lidském neštěstí....? Existuje mnoho variet citronů a limetek, můžete si vybrat. Můžete jíst dužinu, vymačkat si šťávu, sorbety, přidat do pečiva. Citron má mnoho atributů, nejzajímavější je však účinek působící na cysty a nádory. Tato plodina zabraňuje vzniku rakoviny. Někteří tvrdí, že má velké užití proti všem typům rakoviny.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [432]
Pokládá se také za antimikrobiální, antibakteriální, anti myotický protiparazitární prostředek, reguluje vysoký krevní tlak, má andidepresivní účinky, ovlivňuje příznivě neklidné nervy. Pramen těchto informací je fascinující: pochází z největších medicínských laboratoří na celém světě, kde bylo učiněno mnoho dokazujících pokusů už od roku 1970. Tyto pokusy, dnes již podložené, dokazují: likvidaci kancerogenních buněk u dvanácti typů rakoviny - hlavně rakoviny tlustého střeva, prsu, prostaty, plic a slinivky břišní. složky citronu vykazují 100 lepší účinnost než jaký má lék Adriamycin, což je chemoterapeutický prostředek používaný běžně ve světě ke snižování růstu rakovinných buněk. .A ještě něco překvapivého: rakovinné buňky mizí, ale zdravé zůstávají.
☺ Institut de Sciences de la Santé, L.L.C. 819 N. Causez Street, Baltimore, MD 1201 ENVOYER LE A TOUT LE MONDE... ! ! ! ! !
P.S. : pokud budete užívat citrusové plody nebo šťávy, poté si vypláchněte ústa čistou vodou. Kyselina citronová má ráda zubní sklovinu. ++++++++++++++++++++++++++++ Chřipka, angína, nachlazení, imunita Půl litru vařící vody, 1 pl octa, dáme vařit, nalijeme do tří misek a rozestavíme je po bytě, abychom tak zdesinfikovali vzduch. Jíst často česnek a zajídat petrželovou natí – podporuje to imunitu. Kontrastní sprcha je základem otužování a posílení imunity. Kalina – 2 pl semen a 2 pl semen granátového jablka pomačkat, přidat vodu. Tento nápoj obsahuje přirozená antibiotika. Při suchém kašli Asi 20 dkg fíků zalít půl litrem mléka, vařit asi půl hodiny na mírném ohni. Je tam hodně kália. Po půl sklenici 1x denně před jídlem brát asi týden. Posílení imunity Rozdrtit česnek, kravské máslo, promícháme. Aby to z nás nepáchlo, přidáme petrželovou nať. Mazat na chleba. Rozehřívá to organismus a posiluje imunitu. Studená voda jako lék Lékařka homeopatka trpící nemocnými ledvinami a tvorbou kamenů v ledvinách se polévá studenou vodou. Popisuje příběh Kneipa, který onemocněl zánětem plic a zkusil se ponořit v zimě do díry v ledu. Horečka klesla, začal kašlat a uzdravil se. Tak začala jeho práce s vodou. Není-li odvaha polévat se venku studenou vodou každé ráno, je dobré polévat si nohy studenou vodou ráno a večer.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [433]
Rýma, ucpaný nos Sklenice kaliny nebo jahod, rozdrtíme je a šťávu kapeme do nosu při ucpaném nose. Dobře to upravuje stav sliznice. Při kapání do nosu dát hlavu na stranu, potom na druhou stranu. Čaj proti nachlazení Šípky, sušený černý rybíz, obojího 1 pl, máta a mateřídouška také po 1 pl. Zalijeme 2 sklenicemi vařící vody, odstát 1 hod. Procedit, osladit medem. Možno pít i jako profylaxi. Omrzliny (Z receptáře z 18. století) Omrzliny se léčí šťávou z černé ředkve s medem. K tomu vypít skleničku vodky a zakousnout to chlebem s křenem. Nachlazení a vysoká horečka 200 g vodky nebo lékařského lihu, 2 pálivé papriky a slunečnicový olej. Papriky najemno nakrájíme, na to nalijeme líh a přidáme 1 pl oleje. 30 minut nechat odstát. Potom tím natírat záda a hrudník, nohy, hlavně chodidla. Komentář lékaře Jde o velmi účinný prostředek, který je možno používat k natírání všech bolavých míst. Bronchitída Používat včelařské produkty, vepřové sádlo, kravské máslo a přidat tam kakao. 100g másla, 100 g vepřového sádla, 100 g medu, smíchat pečlivě, 50 g kakaa přidat do směsi a opět promíchat, ze dvou listů aloe vymačkat 2 pl šťávy. Smíchat. Ráno 1 čl dát do mléka a pít , totéž před obědem a večeří. Kapky do nosu 10 suchých listů eukalyptu rozdrtit a dát do tmavé sklenice, nalít na to 200 g rostlinného oleje. Nechat odstát. Pak 5 – 6 kapek kapat do nosu. Po neuroinfekci po přechozené chřipce Pacientka začala brát na špičku čl sody do sklenice vody. Léčí to nejen choroby z nachlazení, ale i mnoho jiných chorob. 2x denně 15 minut před jídlem. Po jídle to působí jako projímadlo. Komentář odborníka Tento recept není dostatečně prověřený. Častá nachlazení Tři křepelčí vajíčka ráno nalačno a večer také po dobu 40 dní. Zvyšují imunitu. Křepelčí „gogl mogl“ 4 křepelčí vajíčka, 2 sklenice mléka, přidat med a šťávu z půlky citrónu a ušlehat to do pěny. Dodává to hodně sil. Komentář lékaře Křepelčí vajíčka jsou Božím darem. Má-li někdo gastritidu, dávat tam méně citrónové šťávy. Máli někdo kameny ve žlučníku, raději pro začátek místo 4 vajíček brát dvě. Rýma Promývání nosu slanou vodou pomáhá od rýmy. Rozdíl mezi nachlazením a chřipkou Chřipka je jako výbuch, zatímco nachlazení je jako pomalu se rozvíjející požár. Chřipka nastupuje prudce a má prudký průběh. Trpí při tom nos, toto místo je vstupem infekce.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [434]
Léčení nachlazení a chřipky přírodními antibiotiky Dát dvě velké šišky do igelitového sáčku a dýchat tu vůni smoly ze šišek při ochraptělém hlase. Propolis dát do úst a rozpouštět jej v ústech. Potom další výborný lék je nápoj z brusinek, černého rybízu, borůvek a klikvy. Vymačkat šťávu z bobulí, je možno použít třeba jen černý rybíz. Přidat med, nebo 100 g cukru, 100 g vodky a převařenou vodu, ale ne horkou, také propolis přidat. Na dva dny dát odstát. Potom možno brát po 50 g. Na nachlazení Oškrábat nehty trošku česneku a potírat tím tyto body: mezi obočím na čele, pod očima na spodním okraji očnice, za uši a na oblast brzlíku. V průběhu dne to děláme každé dvě hodiny. Zabírá to výborně proti nachlazení. Na nachlazení recept od prababičky Křen nastrouhat nahrubo, dát do dvou igelitových pytlíků, obujeme sáčky na nohy tak, aby chodidlo bylo na křenu, na to oblečeme teplé ponožky. Předtím natřít chodidla olejem. Možno s tím jít spát. Inhalace proti nachlazení 2 stroužky česneku najemno podrtit, 1 pl semen kopru, obojí dáme do 2 l vody, povaříme asi 2 – 3 minuty a inhalujeme. Lze použít i pro prevenci chorob z nachlazení. Čistí to plíce a odtud celé tělo.
Kůra jívy proti angíně a dysbakterióze Je to přírodní antibiotikum. 1 pl sušené kůry jívy zalijeme 1 sklenicí vařící vody, necháme odstát. Je to hořké, žlučopudné,posiluje to peristaltiku střev. Při angíně tím kloktat, pít po čtvrtině sklenice, aby se zlepšila tvorba žluči, možno pít i při dysbakterióze. Rýma, nachlazení Masírovat nos od kořene směrem k chřípí 36x. Masírovat vnitřní okraje obočí 10x ve směru hodinových ručiček a naopak. Masírovat bod che-gu (4. bod na dráze tlustého střeva mezi palcem a ukazovákem ruky) 10x ve směru hodinových ručiček a naopak. Španělský plášť Na postel dáme igelit, na něj prostěradlo, namočíme do studené vody a vyždímáme další prostěradlo, člověk si nahý lehne a zabalí se do něj a potom se přikryje teplou těžkou dekou. Z počátku je mu chladno, ale časem se začne potit. Odvedou se tak přes kůži toxiny a usazeniny. Po dvou hodinách vstát, utřít se a teple se obléci. Nachlazení 1 čajová lžička najemno nastrouhaného čerstvého kořene zázvoru, 1 čl medu, šípkový čaj a šťávu z ½ citronu. Jíst med se zázvorem a zapíjet čajem s citronem. Nic jiného ten den nejíst. Do termosky nasypat sklenici podrcených šípků, zalít 1 l vařící vody, 1pl medu a nechat do rána stát. Podávat teplé. Na špatné hlasivky při nachlazení - bez cukru Do čajníku 1 pl šípků, 1 čl plodů kaliny a 1 čl plodů jeřabiny zalít vařící vodou, nechat 15 minut stát. Potom teplé popíjet.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [435]
Prevence proti nachlazení: • Pomačkat maliny, dát do zelného listu a zapéct v troubě. Jsou tam antioxidanty, vitamíny, minerální látky, podporuje to také mužskou potenci, podporuje ženám plodnost, léčí to nervový systém. • Koupání v zimní přírodě. Chození po sněhu. Každý den ráno 70 kroků v potoku. Není-li to možné, tak nechat do vany téci studenou vodu a udělat 70 kroků. Potom nohy vytřít do sucha. Ráno se polévat kbelíkem studené vody. Asi po měsíci zmizí problémy se záněty vedlejších nosních dutin a již se nevrátí. Recept proti nachlazení od Menšikova, generála a gubernátora Sakt-Peterburgu, pobočníka cara Petra Velikého 1 čl černého čaje, 50 g vodky, 1 čl medu, trošku horké vody – asi 2dcl, přivést k varu, nechat ochladnout na teplotu vhodnou pro pití a vypít, zabalit se a vypotit se. Malachov navrhuje v tomto receptu nahradit vodku postrouhaným kořenem zázvoru. Potem odcházejí toxiny a nachlazení. Recept při nachlazení pro lenošné 2 pl. pomačkané klikvy, 1 čl. cukru (medu), podle chuti šťávy z citrónu, zalít horkou vodou a pít při nachlazení. Klikva obs ahuje mnoho vitamínu C a minerální látky, které působí jako imunostimulátor. Česneková inhalace 3 pl máty, 3 pl mateřidoušky, 3 pl heřmánku (rozpouští hleny), zalijeme do hrnce jedním litrem vařící vody, přivedeme k varu, odstavíme a propasírujeme celou hlavičku česneku, který obsahuje fytoncidy a likviduje více než 300 druhů baktérií. Inhalujeme s hlavou zakrytou dekou nebo ručníkem. Recept na rýmu s propolisem od lékařky 15 g propolisu, 20 g smoly, 50 g vnitřního sádla nebo kravského másla. Na mírném ohni nahříváme a mícháme. Vaříme asi 5 minut. Pěnu sebereme a vyhodíme. Při rýmě kousek odřízneme, podržíme v ruce (začne se to rozpouštět) a vytřeme nos, který jsme předem vypláchli slanou vodou. Mažeme též chřípí nosu zvenčí. Během ½ hodiny se začíná dýchat nosem. Nelze používat při alergii na včelí produkty. Jak posílit imunitu Opakovaná nachlazení – kašel, rýma, chřipka. Po chřipce opakovaná nachlazení a zimomřivost. To vzniká také po těžkých stresech. Je-li zimomřivost a jí se mnoho mléčných výrobků, které jsou hlenotvorné, posiluje to také zimomřivost a chybí chuť k jídlu. To vše jsou předpoklady pro vznik rýmy. Dělat dechová cvičení – prudké nádechy nosem a obracet hlavu ze strany na stranu. Imunita závisí také na stravě. Recept na posílení organismu 1 pl vlašských ořechů, 1 pl rozinek, 1 pl sušených meruněk, smíchat, přidat 1pl medu, 1 pl citrónové šťávy. Je v tom kálium pro srdce, vláknina pro očištění trávicího ústrojí. V ořechách je vitamín A, nenasycené mastné kyseliny a bílkoviny. Jíst po 1 pl 3x za den. Pečlivě žvýkat. Čaj pro posílení imunity
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [436]
2 pl echinacey, zalijeme 1 sklenicí vařící vody, 15 minut vaříme ještě na vodní lázni, necháme zchladnout na teplotu vhodnou pro pití, přecedíme, bereme po 1 pl před jídlem 3x denně. Držet v ledničce. Anemie hypoplastická, nedostatek železa, slabost, točí se hlava Mimo jiné pomohlo aloe. 1 pl šťávy z aloe, čaj z třezalky - z 1 pl třezalky a třičtvrtě litru vařící vody, tři čtvrtiny sklenice červeného vína „kagoru“. Aloe týden nezalévat, aby se v listech shromáždila veškerá síla, listy aloe by měly být alespoň tři roky staré. Listy dát na dva dny do polyetylenového sáčku do ledničky, kde je 4 stupně C, aby se zaktivizovaly biologicky aktivní látky, které napomáhají rychlému posílení organismu. 1 pl medu. Povaříme 5 minut . 1 hodinu nechat stát, 3x denně brát po dvou pl. Komentář imunologa Med je jedním z nejlepších imunomodulátorů přírodního původu. Tuto směs možno dávat i dětem od tří let. Recept imunoložky Půl kg rozmačkané klikvy, sklenice pomletých jader vlašských ořechů, 2 - 3 neoloupaná jablka, lépe kyselý druh, půl kg cukru a půl litru vody. Promíchat, cukr se musí rozpustit. Potom přivést do varu a na mírném ohni 10 minut povařit. Možno nechat potom v ledničce. Brát 2 čl 2x denně. Ptačí chlamydióza Malé dítě má papouška a od té doby trpí kašlem a rýmou. Ptačí chlamydióza byla diagnóza. Kromě lékařské péče je nutno otužovat. Nožky oplachovat vodou pokojové teploty a postupně ji snižovat až do 1 – 2 stupňů. Kontrastní sprchy by měl pravidelně podstupovat rodič spolu s dítětem. Aby se po antibiotikách znormalizovala střevní mikroflóra, dávat nápoj z čajové houby a z tibetské mléčné houby. Rady imunologa Sledovat, aby dítě dýchalo nosem, pečovat o jeho harmonické stravování. Dostatek bílkovin pro posílení imunity. Promývat nos, aby se posílila místní imunita. Čajová houba Čaj z listu jahodníku, brusinky, maliny a cukr. Také trocha medu. Do třílitrové lahve nalít jeden a půl litru horké vody, možno i dva litry. 2 pl černého čaje. Kůrku poloviny pomeranče nebo celé mandarinky, 1 pl máty. Necháme stát 15 minut. Procedíme do druhé nádoby. Ochladíme na pokojovou teplotu. Až to takto vychladne, přidáme asi 200 g cukru. Do toho dát čajovou houbu, která reaguje s cukrem a netloustne se z toho, naopak, podporuje to stabilní přiměřenou váhu. Houba tam je dva až tři dny, může tam být i dva týdny. Pít třikrát denně před jídlem 1 sklenici. Otužování Nořit se v zimě do díry vysekané v ledu i s dětmi. Mít teplou obuv, sněhem se natírat a potom ručníkem třít do červena. Stát bosky ve sněhu. Ale potom se obout do teplých bot. Cibule pro zvýšení imunity 250 g cibule nadrobno pokrájíme, 200 g cukru, půl litru vody, dáme na oheň a odpařujeme na cibulový sirup. Brát 1 pl před jídlem. Obzvlášť na jaře a na podzim. Spánek, pyl a nachlazení Častěji se prochladí lidé, kteří spí méně než 7 hodin.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [437]
Pro imunitu je velmi důležité dobře spát. Také brát pyl, který sbírají včely. Pro podporu imunity vzít polovinu balíčku tvarohu, 2 čl pylu. Pyl se prodává v granulích. Ty se nevstřebávají a nerozpouštějí vlivem žaludečních šťáv. Proto nutno rozehřát pánev, oheň vypnout, pánev odstavit a nasypat do ní pyl. Nechat hodinu stát, aby se to vysušilo. Umeleme potom na kávomlýnku. Prášek nasypeme do skleničky. Odtud odebíráme. Smícháme s tvarohem a jíme. Pro posílení imunity a zlepšení spánku Drobné větvičky ze smrku a kvašené zelí, přesněji šťáva z kvašeného zelí. 2 pl jehličí. Dáme je do 1 sklenice vařící vody. Pak odstavíme a procedíme. Přidáme 3 pl šťávy ze zelí. Tuto sklenici nápoje vypít během dne. Zlepšuje to spánek a imunitu. Špatný spánek, stres a imunita Mají přímou souvislost. Krysy a myši nelze prakticky nachladit, protože mají výbornou imunitu. Ale na pár dní dát ke kleci kočku a krysy i myši budou ve stresu a budou špatně spát. Potom velmi rychle propadnou nachlazení. Pro posílení imunity je nutno odstranit chronický stres a normalizovat kvalitu spánku. Abychom dobře spali, je třeba dobře prožít den. 4 – 5 dní v týdnu mít hodně pohybu, cvičit, chodit ostrou chůzí, zlepší se kvalita spánku i imunita. Japonci zvyšují imunitu Jedí hodně mořských potravin. Mořské řasy čerstvé, nebo sušené namočit. Jablko postrouháme, smícháme s řasami. Řasy mají mnoho minerálních látek, jódu, jablko má mnoho vitamínů. Zvyšuje to imunitu. Jód podporuje funkci štítné žlázy a tím také ovlivňuje imunitu. Pektin v jablku zlepšuje funkci trávicího systému a vyvádí z těla toxiny. Spaní a imunita Vezmeme chmel, levanduli, mateřídoušku, tymián, růžové lístky, sušenou kůru mandarinek nebo pomerančů. Dáme do polštáře a spíme na něm. Spánek je základem pro dobrou imunitu. Koktejl z adaptogenů na posílení imunity Tinktura eleuterokoku, žeň-šeně, z plodů klanoprašky čínské a kořenů rodioly růžové. Stimuluje to imunitní systém. Všeho po 25 ml, smíchat, přidat 250 ml sirupu ze šípků. Přidáme šťávu z jednoho citrónu. Smícháme, držíme zakryté v pokojové teplotě. Bereme dopoledne s trochou vody po jedné čl. Možno brát i dvakrát za den, ale vždy dopoledne. Kontraindikace: cukrovka, hypertenze, nespavost a neurózy. Pro zvýšení imunity • Klid posiluje imunitu. Je třeba se učit vnitřnímu klidu. • Výživa musí obsahovat biologicky aktivní látky, obzvlášť plnohodnotné bílkoviny. • Pohyb na čerstvém vzduchu! • Pít roztátou vodu a vařit z ní. Očišťuje organismus a dodává mu energii pro imunitní systém. • Denně spát 8 hodin! Jak se mohu zbavit rýmy? Udělat si z vaty tamponky a namočit je do medu a strčit do nosu. Krásně to čistí vedlejší nosní dutiny. Ale nejdříve promýt nos. Lidový recept na kapky do nosu při nachlazení Syrovou červenou řepu odšťávnit – stačí 3 čl šťávy. 1 čl medu přidat, promíchat, 3 –5 kapek do každé nosní dírky. Kapat 2x – 3x za den.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [438]
Rýma Přidávat do jídla koření, protože to podporuje trávení. Rýma může vznikat na základě špatně strávené potravy. Kapky do nosu: 1 čl oleje rakytníku řešetlákového, oleje ze šípků, 1 čl šťávy z aloe. Vše smíchat, týden kapat po 3 – 4 kapkách do nosu 3x – 4x. Předtím, než nakapeme do nosu tyto kapky, promýt nos touto směsí: 4 čl meduňky, zalijeme 1 sklenicí vařící vody, necháme vystydnout, procedíme a promýváme nos. Dále je třeba dělat dechová cvičení. Častá rýma Při rýmě začínají bolet i uši. Udělat si pytlíček z gázy a naplnit jej heřmánkem, zašít jej. Udělat čtyři takové malé pytlíčky. Položíme je na pánvičku, rozehřejeme je. Až se nahřejí, bereme jeden pytlíček a položíme jej na kořen nosu a druhý na zátylek. Až to přestane hřát, vrátíme pytlíčky na pánvičku a vezmeme ke stejnému účelu druhé dva. Rýma zmizí. Před tím je dobré promýt nos. Výborný je komplex Dolfin, který obsahuje minerální látky a působí pozitivně na sliznici nosu, zbavuje otoku a čistí ji. Rýma souvisí se vznikem zánětu středního ucha, zánětu vedlejších nosních dutin, bronchitídy. Angína, nachlazení, chřipka, infekty – uvařit bujón: na 100 g masa na konci varu přidat 2 – 3 bobkové listy. Ještě 2 minuty vařit. Bujón posiluje člověka a ničí viry. Angína Dva velké brambory uvařit ve slupce, rozmačkat, přidat 1 pl rostlinného oleje, 3 kapky jódu, zamíchat, dát na bavlněnou látku a přikládáme na hrudník a na krk, teplé držíme 2 až 3 hod. Při nachlazení Uříznout 3 čerstvé pokojové papričky. Umeleme na masovém strojku nebo rozdrtíme dřevěným tloukem. Zalijeme trochou vařící vody a necháme 15 minut odstát. Potom procedíme, namočíme vatu a gázu, obložíme tím plosky nohou, zabalíme igelitem a jdeme spát. Druhý den je nachlazený člověk zdráv. Zázvorový čaj posiluje imunitu a zlepšuje trávení. Přechlazení Mast a koupel Pomůže při nachlazení a bolestech v kloubech. 3 pl práškové hořčice, zalít trochou horké vody, rozmíchat a nalít do vany. Lehnout do horké koupele, ne déle než na 50 minut a neponořit oblast srdce. Hořčici nesmíme vařit, protože se ztrácí její léčivá síla. Ochrana před nákazou – maska – ústenka. Česnek – jeden dílek neoloupaný dáme mezi vrstvy gázy v ústence a tím se ochráníme proti virové infekci. Ochrana proti nákaze chřipkou – posílení organismu Jedno celé vajíčko, trocha práškového zázvoru, jedna pl medu, rozmícháme, přidáme 1 sklenici vody a pijeme po 100g 2x denně. Zlepšuje to imunitu a trávicí systém. Národní umělkyně Ruska Zoja Zelinskaja měla těžkou chřipku, která měla komplikace v podobě suché pleuritídy. Pomáhala dechová cvičení a nápoj z kaliny. Rozdrtíme ji, přidáme trochu medu a horkou vodu. Máme vitamínový nápoj. Šaljapinův recept
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [439]
2 žloutky, 6 pl cukru, ušlehat na gog mog, přidat 1 pl koňaku a horké vařící mléko. Po lžicích v posteli vypít. Zavázat si hlavu šátkem a usnout. Ráno bude nádherné. Další recept na imunitu Obujeme si tenké ponožky, které jsme předtím namočili do lihu smíšeného s voňavkou a vyždímali. Na tyto vlhké ponožky oblékneme teplé ponožky a jdeme spát. Komentář lékaře imunologa Vladimíra Boliboka Chřipka je těžší onemocnění než banální nachlazení. Jde o intoxikaci, protože virus chřipky vytváří v organismu toxiny. Chřipka je chorobou měst. Ruský venkov vůbec chřipku neznal. Nyní žije 70 % ruského obyvatelstva ve městech. Nákaza chřipkou jde vzdušnou cestou. Virus chřipky je nositelem dvou hlavních toxinů – neuraminidáza napadá nervový systém a hemoglutinin, který postihuje cévní systém a krev. Dochází k zánětu sliznic dýchacích cest a nejtěžší komplikací chřipky je virová pneumonie, která nereaguje na léčbu antibiotiky. Pneumonie se rozvine pátý až šestý den chřipkového onemocnění. To už vyžaduje nemocniční léčbu, protože se s lidovými prostředky s touto nemocí nedá bojovat. Pro doléčení dýchacího systému je dobrý tzv. prsní čaj. Prsní čaj 1 díl šalvěje, 1 díl máty, 1 díl lipového květu, zalít vařící vodou. Pít celý den po troškách. Následky po chřipce Olga Busova měla jen jednou v životě chřipku, která však měla velmi silný průběh. Potom následovala slabost a snadná únava, zůstal trvalý, i když jen slabý kašel. Paní Busová dostala recept na zvýšení imunity od své učitelky.
Jak povzbudit imunitu? Sirup z aloe Utrhneme několik lístků, umyjeme, otřeme je a do mikrotenového sáčku uložíme na tři dny do ledničky, aby aloe zaktivizovala více užitečných látek, které obsahuje. Potom ořežeme ostny a vytlačíme obsah lístků do sklenice – půl sklenice šťávy, polovinu tohoto množství přidáme medu. Bereme po jedné pl před jídlem třikrát denně. Celkem držet tuto kúru alespoň měsíc. Jak zvýšit imunitu Po 1 pl rozinek, sušených meruněk, vlašských ořechů a medu. Brát této směsi po 1 pl 3x denně před jídlem. Je to chutné. Kašel zmizel, ale někdy, když jde paní Busova spát, cítí lechtání a dráždění v průduškách. Proti tomu může pomoci poduška z aromatických bylin, jako je dobromysl, meduňka apod.
++++++++++++++++++++++++++++ Vtipy zo sovietského Ruska 1. Zena odprevadza svojho muza do sanatoria: Monja, drahy, neutracaj peniaze na to, co by si mal doma zadarmo! 2.Rabinovic hovori svojej zene: Hanbim sa, velmi sa hanbim! Co sa stalo? Abram ma pozyva uz treti raz na pohreb jeho zeny a ja jeho som este ani raz nepozval!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [440]
3. Abram a Sara sa rozhodli, ze sa pomiluju v lese. Aka si dnes, Sarocka, temperamentna! - viac ako v mladosti. Keby som ta polozila do mraveniska, aj ty by si bol taky temperamentny. 4. Rabinovic pricestoval z Odesy do Moskvy. Zastavi jedného chodca a sa pyta:"ako sa dostanem do obchodného domu PRINCIP?" Chodec sa udivil a hovori:" ja taky nepoznam". "Coze? Zijete v Moskva a nepoznate taky obchodny dom?" "U nas v Odese hovoria, ze v Moskve v principe vsetko dostat." 5. Pocuj, Lev, ludia hovoria, ze si sa ozenil. Ano, pretoze sa mi nepacila strava v nasej kantine. A teraz? Teraz sa mi velmi paci. 6. Abram hovori Sare: ked sa rano oholim, citim sa ako dvadsatrocny. Sara so vzdychom: a preco sa radsej neoholis vecer? 7. Rabin sa pyta malého chlapca: modlis sa pred jedlom? Nie, moja mama vie dobre varit. 8. Rabinovic, kolko mate rokov? 40 ale v pase mate 50. 10 rokov som sedel v base. a to neni zivot? hovorite tomu zivot? 9. Rabinovic chodil po meste a nadaval: Ach, mäsa niet, kavy niet, mlieka tiez niet..... Podisiel k nemu policajt v civile a hovori: ked si nezapchas papulu dostanes pistolou po hlave! Rabinovic prisiel domov a hovori tajne zene: Sara, vsetko som pochopil, ani patronov uz nemaju! 10. Rabinovic pride do nemocnice a hovori, ze by chcel ist k doktorovi ucho-oci. Vysvetluju mu, ze existuje Okulista a Otolaringolot a nie ucho-oci. A co vam vlastne je? No, ja pocujem jedno a vidim druhé. 11. Odesa. Na krizovatke stoji stary zid a pozorne sleduje semafor. Uz 3x prisla zelena a on stale neprechadza. Prisiel jeden chodec a sa ho pyta: preco neprechadzate? Ja im neverim! odpoveda zid. 12. Pytaju sa Rabinovica, cim sa odlisuje pornografia od erotiky? Jednoducho! Ked sa sudruh Breznev boskava s predstavitelmi kapitalistickych krajin - to je erotika a ked so svojimi - to je uz pornografia. 13. Na Cervenom namesti jeden zid obzera Kremel a potom sa pyta milicionara: povedzte, prosim, preco je ta kremelska stena taka vysoka? Preto, aby nejaka zberba cez nu nepreliezala. odtial alebo odtialto? 14. Rabinovic pribieha k milicionarovi: tu za rohom mi ukradli hodinky.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [441]
a preco ste nevolal o pomoc? Bal som sa otvorit usta, mam zlaté zuby. 15. malého Mojsu vyhnali zo zidovskej skoly pre zly neprospech a zlé chovanie. Rodicia ho previezli do druhej zidovskej skoly a tam to bolo to isté. Potom ho dali do katolickej skoly a zrazu sa z neho stal najlepsi ziak. Otec sa ho udivene pyta, ako je to mozné, ze sa z neho stal taky dobry ziak? Rozumies, otec, v prvy den nejaky clovek v ciernom ma zobral do tmavej miestnosti, ukazal mi nejakého chlapa ukrizovaného na krizi a hovori: Mojsa, pozri, toto je Jezis Kristus, on bol tiez Zid ! Otec, ja som rychlo pochopil, co ma ocakava, ked sa nebudem ucit. 16. Muz sa pyta zeny: no, co ti povedal doktor? Pradil mi, oddychnut si umora. Kam pôjdeme? k druhému doktorovi. 17. vojde stara zidovka do elektricky. Jeden muz jej prenechava miesto, no s takymi slovami: sadni si, Golda Meier. Dakujem, Adolf Hitler ! 18. Zidovsky narod dal svetu troch vyznamnych ludi: Kristus dal vieru, Marx dal nadej a Einstein dokazal, ze jedno aj druhé je relativné. 19. Zlodeji sa vlamali do bytu Chaima: ruky hore! Mas video, koberec, peniaze? Video je v oprave, koberec v cistiarni a peniaze na banke. a zlato mas? ano kolko? 120 kg. Privlec ho sem! Chaim ide do spalne, budi zenu: Sara, zlato, vstavaj, prisli po teba! 20. Rabinovic odisiel do USA. Za mesiac sa hlasi z New Yorku: vsetko v poriadku, nasiel som pracu. Do prace mam len pol hodiny. Metrom? nie, vytahom. 21. na sude: Rabinovic, priznajte sa! mame 10 svedkov, ktori to videli. a ja mam 20 svedkov, ktori to nevideli. 22. Deti Ivanovych sa vzdy hravali s detmi Kupermannovcov. No raz Vasja Ivanov hovori, ze uz viac sa nebudu hrat so Zidmi. Preco ? pyta sa maly Izja. Nas otec nam povedal, ze ste ukrizovali nasho Krista. Nie ! krici maly Izja. To sme neboli my. To boli zaiste Gurevici z druhého poschodia.
++++++++++++++++++++++++++++ Prominte šéfe. Přijde Josef k šéfovi do kanceláře a stěžuje si: " Šéfe, nemohli byste mi zvýšit plat? Vždyť tu už dělám 10 roků za 8000,-Kč měsíčně."
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [442]
Šéf se pousměje, nalije Josefovi štamprle borovičky a začne: " Podívej
Josefe.
Je pravda, že vyděláváš 8 000 Kč měsíčně, což ale...
je 96 000Kč
ročně,
rok má 365 dní. Z toho je 52 sobot a 52 nedělí. To je už jen 261 dní. dál máš 28 dní dovolené a 5 dnů jsi byl nemocný, to je už jen 228 dní. Den má sice 24 hodin, ale ty pracuješ jen 8 hodin, tedy 1 třetinu dne, to znamená 76 dní. Nemluvě o tom, že v roce máme 13 svátků, což jsou dny pracovního volna, a tedy pracuješ jen 63 dní. To je jen o dva dny víc než 2 měsíce do roka. No a co chceš víc za práci za dva měsíce ? Vždyť vyděláváš skoro 48 000 Kč měsíčně." " Promiňte šéfe, nechtěl jsem vyrušovat."
++++++++++++++++++++++++++++ Po Štefanskej zabave budzi mama syna: - stávaj do koscela - mamo ja neidzem - len skoro stávaj ci hutorim - joj mne še nechce, kamaradi neidu a ja čo mušim? - ta ty mušiš synu, bo ty farar
++++++++++++++++++++++++++++ Staršího, na kole jedoucího pána, zastaví v noci policejní hlídka: "Kam jedete tak pozdě v noci?" "Jedu na přednášku o špatném vlivu alkoholu, tabáku a nočního života na lidský organismus." Policista se ptá nedůvěřivě: "Prosím vás, kdo organizuje takovou přednášku ve dvě hodiny v noci?" Muž odpoví: "Jako obyčejně, moje žena..."
Stredný vek.
A to
je kedy?
> > Stredný vek je: > .. keď môžete robiť všetko, čo predtým, ale radšej to nerobíte. > (Laurence J. Peter) > > . keď v sobotu večer sedíte doma, zazvoní telefón a vy dúfate, že tonie je
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [443]
> pre vás. > (Ogden Nash) > > .. keď vám šaty už nesedia a ste to vy, kto potrebuje prešiť. > (Earl Wilson) > > .. keď ste lepšie zásobení liekmi ako alkoholom. > (Pam Brown) > > > .. keď človeka vyzýva spomaliť lekár a nie policajt. > (Sidney Brody) > > . keď vám pribúdajú skúsenosti a ubúdajú vlasy. > > Staroba je keď: > .. keď sa dívate do zrkadla a myslíte si: "Som ja ale múdra..." > (Marcella Markham) > > .. keď sa k vám syn začne správať s úctou. > > .. keď sa opäť do módy vrátia veci, ktoré opatrujete v skrini.Nič tak > neutvrdí ženu v pocite, že je stará, ako stretnutie s plešatým > mužom, ktorý chodil o dva ročníky nižšie. > (Herbert V. Prochnow) > > Nebojte sa stredného veku, vyrastiete z neho. > (Laurence J. Peter) > > Keď už Boh musel dať žene vrásky, mohol jej ich dať aspoň na chodidlá. > (Ninon de Lenclos) > > Dosiahol som vek, keď vyzerám rovnako dobre či stojím na hlave alebo na > nohách. > (Frank Sullivan) > > Nenechajte sa presvedčiť rokmi, že ste starí. Popri galapágskej korytnačke > ste len dieťa. > (Pam Brown) >
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [444]
> Najlepšia kamarátka mojej ženy oslávila ešte len dvadsiate výročie > dvadsiatych deviatych narodenín. > (Kevin Goldstein-Jackson) > > Teraz mám všetko, čo som mala aj pred dvadsiatimi rokmi
- lenže
teraz je > to nižšie. > (Gypsy Rose Lee) > > Vnútri každej štíhlej krásnej dievčiny je tučná ženská stredného veku, > ktorá čaká, kedy sa prederie von. > (Pam Brown) > > Keby som bol vedel, že budem žiť tak dlho, bol by som sa o seba lepšie >
staral.
> (Leon Eldred). > > Nebojím sa smrti, len nechcem byť pri tom. > (Woody Allen) > > Až na občasný infarkt sa cítim taký mladý, ako vždy. > (Robert Benchley) > > Hovorí sa, že život začína v 40-tke - ale takisto sa začínajú bolesti v > krížoch, slabne zrak, nastupuje artróza a zvyk rozprávať tú istú historku > tri krát tomu istému človeku. > > Starneš, keď svetlá vypínaš z ekonomických dôvodov namiestoromantických. > (Herbert I. Kavet) > > Jediný dôvod prečo behám, je ten, aby som opäť mohla počuť dychčanie. > (Erma Bombeck) > > Pomaly som vo veku, keď mi zostáva už len jediný šport > vlastnými okuliarmi. > (Lord Grey z Fallodenu) > > PEKNÝ WEEKEND
- honba za
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [445]
++++++++++++++++++++++++++++ Otazka znie je to podvrh?
Vraj niekto v Čechách zomrel... V nedeľu som počul rozhovor dvoch mladých ľudí, ktorí sa len tak voľne rozprávali o politike, kultúre či ekonomike. Len tak apropo medzi rečou spomenuli, že v Čechách zomrel akýsi politik. Nevedeli si ani spomenúť na meno. Iba skonštatovali, že veľa pil, fajčil a viedol nemravný život. Niekto by možno mladíkom oponoval a kritizoval ich za neznalosť histórie a politiky. Ja im samozrejme tento nedostatok odpúšťam, pretože aj ja som presvedčený, že v nedeľu zomrel v Čechách politik, ktorého meno je spojené so slzamia bolesťou nášho národa. Zomrel človek, ktorý počas svojho života nepriniesol nič pozitivně nielen pre slovenský národ, ale ani pre český národ, ktorého bol príslušníkom. Verím, že historka objektívne posúdi činy tohto politika a tzv. dramatika, ktorý nedal nič dobrého žiadnemu z našich národov. Dúfam, že jeho meno zapadne prachom a o niekoľko rokov si nikto nespomenie na tohto priemerného človeka z prostredia kaviarenských bohémov a tzv. disidentov. Tento človek nevynikal takmer ničím. Podpriemerný dramatik, epigón Becketta a Orwella, ktorý nevytvoril nič originálne. Snažil sa písať absurdnú drámu, ale jej zakladateľovi Beckettovi nesiahal ani po členky. Otázkou je, či to vlastne absurdná dráma bola. Chcel sa priblížiť k Orwellovi, ale ani to sa mu nedarilo. Chýbal mu Orwellov zmysel pre alegóriu a hĺbku myšlienky. Postavy v jeho hrách nič podstatné netlmočia. Sú to skrachovanci ako on. Havlov slovník sa približuje slovníku ľudí z ulice. Takmer vôbec nevyužíva metaforu, ani iné trópy a figúry. Dalo by sa diskutovaťo tom, či to vôbec umenie je. Záhradná slávnosť alebo Audiencia sú podpriemerné hry, ktoré by inak zapadli prachom, pokiaľ by ich nevytvoril miláčik amerického imperializmu a pseudoumelec z Hlasu Ameriky. Pán "dramatik" by asi menej škody urobil, keby sa venoval radšej svojej úbohej literárnej pseudotvorbe a neťahal sa do politiky. Pre Slovákov i Čechov boli roky jeho vlády priam kliatbou. Najprv nás šokoval krátkymi nohavicami pri svojej inaugurácii, čím chcel pre zasvätených dať najavo, komu patrí. Ďalší šok prišiel po udelení diletantskej amnestie, keď vypustil z väzníc tie najväčšie beštie, ktoré hneď začali vraždiť a kradnúť. A potom akoby sa otvorila Pandorina skrinka. Objavila sa nezamestnanosť, čo bol pre obyvateľov šok. Nasledovala divoká malá a veľká privatizácia, na ktorej sa nabalili zlodeji a špekulanti. Rozpadli sa dovtedy fungujúce poľnohospodárske družstvá a doteraz vidíme na dedinách chátrajúce ruiny bývalých poľnohospodárskych budov a množstvo neobrobenej pôdy. Zrušil zbrojársku výrobu a pripravil o prácu tisíce ľudí. V duchu falošného pacifizmu a tzv. humanizmu vyprázdnil naše odbytiská pre firmy z USA a Nemecka. Nastal obrovský cenový šok. Ceny rástli atmosfericky a on to obhajoval bludmi o uťahovaní opaskov. Uťahujeme si ich doteraz! Rozpadla sa aj duchovná nadstavba spoločnosti. Degradovalo sa postavenie učiteľa. Zavádzali sa poplatky v zdravotníctve a zdravotnícka pomoc sa stala pre mnohých drahou až nedostupnou. Boli zrušené robotnícke preukážky, ktoré motivovali pracujúcich dochádzať za prácou. Začali sa rušiť vlakové a autobusové spoje, ba dokonca premávka na celých tratiach. Vysoko rástli aj ceny kníh, novín a časopisov. Načo má národ čítať? Nevzdelaný ľud sa lepšie ovláda. Naopak, lenivci, ktorým sa nechcelo pracovať, dostali sociálne dávky. Začala sa kampaň proti všetkému ruskému a slovanskému. Havel priam až do konca života
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [446]
nenávidel všetko ruské a slovanské. Umožnil prienik amerických filmov do našej kinematografie, v ktorej začal vládnuť kult násilia a sexu. Dal voľnú ruku maďarským iredentistom a splnil všetky ich požiadavky. Bol osobným priateľom Miklósa Duraya. Na juhu Slovenska sa začali premenovávať slovenské názvy miest a obcí na maďarské. Nevhodný volebný systém umožnil Maďarom na Slovensku ovládnuť samosprávu v národnostne zmiešaných oblastiach. Začal sa útlak Slovákov na území ich vlastného štátu. Podporoval agresiu USA a NATO proti slovanským bratom v Juhoslávii. Dúfam, že peklo otvorilo svoje brány pre tohto nehodného človeka. Ani nechcem spomenúť jeho meno, lebo to nepovažujem za dôležité. Nech narieka za ním jeho manželka, ktorú poznáme ako ľahkú ženu Vlastičku z dedinskej krčmy z filmu Dedičství... Priniesol vela sĺz a utrpenia pre náš národ. Preto nemá opodstatnenie, aby sme držali za týmto človekom štátny smútok. Milan Lasica, herec ++++++++++++++++++++++++++++
