Výsledky sedemnástej konstrukterskej súťaže na strane 63

Výsledky sedemnástej konstrukterskej súťaže na strane 63

Skladovací fóliovník • Sušiareň ovocia D Rotačná kosačka so zážihovým motorom D Rohová lavice D Balkónový sušiak na bielizeň D Strmé schody Oplotenie pozemku D Stojan na noty D Otočná sedačka pre hudobníkov D Lyžaŕský vlek

nástroje stroje byt auto chata koníčky

Trenažér z jízdního kola Bubon na vyvolávanie farebných fotografií D Intervalový spínač Tranzistorové bezdotykove zapalování D Protáčecí klika pro Š 105 — 120 D Stolní brúska Bezpečnostní kryt k prídavné srovnávačce D Mikromanometer

PRÁCE ČITATEĽOV

na posekanou trávu, spadané listí, jarní mech ap. si postavil IVAR MENTZL z Prahy. Stroj je pohánén elektromotorem; pojíždéní stroje ručním tlačením; pohrabané predmety se shrabují k jedná strane. Protože elektromotor je možno reversovat, Ize pohrabovat podlé potreby na levou či pravou stranu stroje. Stroj má dvé základní kola, volné otočná na ose, a jedno menší kolo n'dící, otočné podlé vertikálni osy. Na trubkovém rámu je posuvné uložen pohrabovací mechanismus. Mechanismus Ize pomoci stavécích matic posouvat ve vertikálním smeru, a to podlé druhu pohrabování. Pohrabovací mechanismus se skladá ze čtyŕ hliníkových kol s drážkou pro klinový femen 17X2 300 mm. Kola mají prúmér asi 200 mm. Jedno kolo je zdvojené a má na obvode kromé drážky 17 mm ješté drážku 10 mm širokou. Na téchto kolech se pohybuj í dva klinové ŕemeny, na nichž jsou pŕišroubované ocelové svárené hrábé — celkem 8 kusú. Otáčením kol se hrábé pohybují do strany a plní svoji funkci. Kola jsou uložená v nábojích na ložiskách. Náboje jsou privarený k trubkám, které do sebe volné zapadají. Posunem téchto trubek Ize napínat klinové ŕemeny 1 7X2 300 mm. Hrábé jsou zhotovený tak, že na plech tlustý 3 mm, široký 20 mm a dlouhý asi 150 mm, což odpovídá rozteči hliníkových kol, jsou privarený trny z kruhové oceli 0 7 mm dlouhé asi 130 mm. Pro trny je nutno do plechu vyvrtat otvory 0 7 mm a oboustranné je privaŕit. Na trubkové konstrukci je posuvné uložen tŕífázový elektromotor (380 V; 370 W; 1 400 ot min" 1 ). Náhon je pomoci klinového remeňu 10X1 000 mm od remenice motoru na zdvojené drážkové kolo tak, aby otáčky mechanismu byly asi 300 min" 1 . Pfes celý napfíč uložený pohrabovací mechanismus je pŕišroubován plechový kryt na koncích osazených gumovými zásterkami. O tyto gumové zásterky se pak pohrabovaný materiál zachytí a hromadí se na určeném místé — nerozletuje se. Protože hrábé jsou uložený na klinových ŕemenech, nedocházi pri zachycení kamene k žá lemu nebezpečí úrazu či poškození s oje.

zostavil Kamil Zoufalý

nástroje stroje

byt auto

chata koníčky

OBSAH DO CHATY A ZÁHRADY Skladací fóliovník II Elektrická sušiareň ovocia Rotačná kosačka so zážihovým motorom

2 4 6

DO BYTU A DOMU •Lavice — lúžko do kuchyne Výsuvná skríň na potraviny Otočná pŕedsíňová skríň Strmé kovové schody Balkónový sušiak na bielizeň Redukcia ku strojčeku UKS 027 Úprava sifónu umývadla Oplotenie pozemku

16 18 20 22 24 27 28 28

KONÍČKY Stojan na noty Otočná sedačka pre hudobníkov Trenažér z jízdního kola Lyžaŕský vlek Úprava elektrického šicího stroje Bubon na vyvolávanie farebných fotografií

30 31 32 34 39 40

AUT0-M0T0 "Tranzistorové bezdotykové zapalování . Signalizace pŕepétí—podpétí Intervalový spínač stéračú Kryt hrdla nádrže Úprava vytápéní v Zástave Protáčecí zaŕízení pro Š 105—120 Prípravok na montáž ťažných pružín . . .

41 43 45 46 47 48 48

STROJE A NÁSTROJE Stolní brúska Rezačka polystyrénu Pfípravek na zkracování šroubú Pohon vibračnej brúsky Úprava predávaného prípravku na ostrenie pílových kotúčov -Lacný mikromanometer Bezpečnostní kryt k srovnávačce Čeľusťový nadstavec k spájkovačke . . . VÝSLEDKY XVII. KONŠTRUKTÉRSKEJ SÚŤAŽE

50 54 54 55 56 57 58 62 63

Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry Bratislava

Propagační tvorba Praha

Do chaty a záhrady

V minulom zborníku sme opísali výrobu skladacieho fóliovníka; teraz prinášame návod na výrobu regulačného zariadenia, ktoré zabezpečuje správnu teplotu a vlhkosť pôdy aj vzduchu. Kto bude teda chcieť fóliovník týmto zariadením vystrojiť, musí si doň zaviesť prípojku vody aj elektriny; rozvod je znázornený na obr. 1 (USS č. 6 1 , s. 11). REGULÁCIA TEPLOTY VZDUCHU A VLHKOSTI PÔDY Na dobrý rast rastlín sa musí vo fóliovníku zabezpečiť správna teplota, vlhkosť pôdy a vzduchu. Teplota nesmie byť nízka, aby rastliny nezamrzli, ale ani vysoká, aby sa nespálili. Pôda musí mať takisto určitú vlhkosť. V suchej pôde rastliny vyschnú. Veľmi vlhká pôda môže zapríčiniť, že rastlinám odhnijú korienky. Keďže zamestnaný človek sa cez deň fóliovníku nemôže venovať, vyplatí sa zhotoviť si pomerne jednoduché regulačné zariadenie. Odpadne tak nielen namáhavé a zdĺhavé časté zalievanie, ale zabránime aj extrémnym rozdielom medzi preschnutým a premočeným substrátom. Vyžadovaná teplota vzduchu sa udržiava pomocou termostatu, ktorý ovláda ventilátor. Na termostate sa nastaví vyžadovaná teplota vzduchu. Keď sa dosiahne, zapne sa ventilátor, ktorý odsáva prehriaty vzduch z fóliovníka. Vlhkosť pôdy sa udržiava pomocou snímača a elektromagnetického ven-

2

tilu. Snímač určuje vlhkosť pôdy nepriamo, podľa množstva vody zachytenej v miske. Pri nahromadení určitého množstva vody dôjde k vodivému spojeniu medzi medenými elektródami. Zastaví sa tým prívod vody, ktorý ovláda elektromagnetický ventil. Odparením vody z misky sa preruší vodivé spojenie medzi elektródami a regulačný obvod dá povel na otvorenie prívodu vody do polievacej sústavy. Dôležitým činiteľom pri polievaní rastlín je aj čas zavlažovania. Na jar, keď sa ešte zrána môžu vyskytnúť mrazíky, nie je vhodné polievať cez noc, ale cez deň. Počas leta sú vzduch aj rastliny vo fóliovníku prehriate. Polievanie cez deň zapríčiní podchladenie rastlín, a tým sa spomalí ich rast. V lete treba polievať večer alebo v noci. Táto činnosť sa dá zabezpečiť fotoodporom a prepínačom. Prepínač slúži na prepnutie režimu polievania v noci alebo cez deň. Fotoodpor je na automatické zapínanie zálievky. Z uvedeného vyplýva, že zavlažovanie závisí od vlhkosti pôdy a od toho, či je deň alebo noc. Závislosť polievania od vlhkosti pôdy za dňa a v noci vyjadruje tab. 1. Závislosti uvedené v tab. 1 možno realizovať pomocou logických členov NAND, ktoré obsahuje integrovaný obvod (obr. 4). ČINNOSŤ REGULAČNÉHO ZARIADENIA Regulačné zariadenie sa skladá zo zdroja, riadiacej časti, spínacích členov, snímačov a akčných členov (obr. 5). Zdroj je jednosmerný, stabilizovaný, päťvoltový. Riadiaci obvod tvorí integrovaný obvod 10 74 132 PC. Integrovaný obvod obsahuje štyri Schmittove preklápacie obvody NAND, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa celý riadiaci obvod nerozkmital pri stmievaní a rozvidnievam'. S istými výhradami možno použiť aj integrovaný obvod M H 7400, ktorý má rovnaké zapojenie. Bolo by však potrebné, zmeniť hodnoty R2 a R3 na 470 Q, prípadne upraviť hodnotu R5. Spínací člen tvorí tranzistor T2 a relé Re. Ako

snímače slúžia termostat Th a snímač vlhkosti pôdy s fotoodporom R4. Akčné členy sú ventilátor M a elektromagnetický ventil EM. Striedavé napätie 220 V sa transformuje zvončekovým transformátorom Tr na 8 V. To sa dvojcestne usmerní štyrmi diódami D1 až D4 KY 130/80. Pomocou kondenzátora C1, odporu R1, Zenerovej diódy D6 a tranzistora T1 sa stabilizuje na jednosmerných 5 V. Týmto napätím sa napája integrovaný obvod IO a snímače. Takto je zaistená bezpečnosť pri snímačoch tým, že sa napájajú bezpečným napätím. Pri regulovaní vlhkosti pôdy je stav, že pôda je suchá a v miske snímača nie je voda. Prepínač V2 deň—noc je v polohe deň a na fotoodpor dopadá svetlo. Cez fotoodpor a potenciometer R5 sa na vstup 12 integrovaného obvodu 10 dostane log 1. Na vstupe 1 je log 0, lebo v snímači vlhkosti nie je voda, a tým je tu úroveň log 0. Na výstupe 3 je log 1, ktorý sa privádza na vstup 13. Na výstupe 11 je log 0, ktorá sa neguje cez vstupy 10 a 9. Na výstupe 8 je log 1, ktorý tvorí tranzistor T2, relé Re zapne a zapne elektromagnetický ventil EM. Ventil sa otvorí a voda sa dostane do polievacej sústavy. Voda z postrekovača strieka a časť dopadá aj do misky snímača. Tu sa hromadí, až kým vodivo nespojí elektródy. Na vstupy 1 a 2 integrovaného obvodu 10 sa dostane log 1 a na výstupe 3 je nulové napätie. To zabezpečí, že relé odpadne. Zatvorí sa aj elektromagnetický ventil, a tým aj prívod vody do zavlažovacieho systému. Po odparení vody z misky snímača sa obvod medzi elektródami rozpojí a proces zavlažovania sa opakuje. S príchodom večera sa intenzita svetla zmenší. Odpor fotoodpóru sa zväčší a neprepustí napätie. Na vstupe 12 integrovaného obvodu 10 sa dostane log 0. Na výstupe 11 je log 1, ktorá sa neguje, takže na výstupe 8 je log 0, relé nemôže pritiahnuť. Prívod vody je zastavený. Elektromagnetický ventil pustí vodu do zavlažovacieho systému vtedy, keď sa na vstupy 13 a 12 dostanú log 1. Nastane to vtedy, keď na fotoodpor začne dopadať ranné svetlo a snímač vlhkosti bude suchý. Pri polievaní len v noci stačí prepnúť prepínač V2 do polohy noc. Proces , zavlažovania sa vykonáva v noci.

Obr. 5 Schéma zapojenia

Teplota vo fóliovníku sa nastaví na termostate Th. Keď teplota vzduchu vystúpi na túto hodnotu, kontakty termostatu sa zopnú, a tým sa zapne ventilátor M, ktorý odsáva prehriaty vzduch. Pri poklese teploty vzduchu kontakty termostatu sa rozopnú a ventilátor sa vypne. Pri zvýšení teploty sa proces vetrania opakuje. ELEKTRICKÁ INŠTALÁCIA Pri zapájaní elektrickej inštalácie musíme mať stále na zreteli, že zariadenie bude trvalo vo vlhkom prostredí. Tým jednak môže prostredie negatívne pôsobiť na zariadenie (zvýšenie korózie kontaktov, navíhanie izolantov), jednak je zvýšené nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. Treba preto všetky elektroinštalačné predmety (vypínače, rozvodné škatule, snímače a pod.) použiť pre vonkajšie prostredie s krytím najmenej IP 43. Veká rozvádzačov a škatúľ musia mať tesnenie, všetky vodiče musia prechádzať upchávkou a je vhodné ich ešte zatmeliť, neživé kovové časti prístupné dotyku treba navzájom prepojiť a spojiť s ochranným vodičom siete. Ak budeme niektoré škatule alebo kryty vyrábať sami, musíme dodržať

také isté zásady. Trochu možno zľaviť jedine pri snímači vlhkosti a fotoodpore, lebo tu sa používa bezpečné napätie a nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom nehrozí. Aj tu však musíme rátať so zvýšenou vlhkosťou prostredia. Ak si v niektorom prípade nebudeme vedieť poradiť, je lepšie zveriť vyhotovenie odborníkovi. POZNÁMKY KU KONŠTRUKCII Mechanickú konštrukciu zámerne neopisujeme podrobne, lebo bude závisieť od toho, aké súčiastky si zaobstaráme. Snímač vlhkosti tvorí mištička, ktorú zlepíme z platničiek asi 4 mm hrubého tvrdého polystyrénu. Na dvoch pozdĺžnych protiľahlých stranách umiestnime platničky z 0,5 mm hrubého medeného plechu, ktoré slúžia ako elektródy. Na elektródy prispájkujeme vodiče. Elektromagnetický ventil uzavrieme do škatuľky, ktorú takisto zlepíme z tvrdého polystyrénu. Z ventilu privedieme vodu do polievacej sústavy gumenou hadicou. Polievaciu sústavu tvorí hadica s dvoma postrekovacími dýzami. Koniec uzavrieme zátkou. Fotoodpor zalejeme dentakrylom

do plechovej zátky z fľaše. Spolu zalejeme aj skrutku, ktorou fotoodpor pripevníme na konštrukciu fóliovníka. Termostat použijeme z bojlera. Musíme však použiť termostat s troma vývodmi; vyhotovenie s dvoma vývodmi nemožno použiť. Vhodný je termostat TH 143, ktorý je v tesnom kryte s upchávkovým vývodom. Termostat umiestnime pod strechu do škatuľky zhotovenej z tvrdého polystyrénu. Ventilátor umiestnime do kruhového otvoru v zadnom čele. Rozmiestnenie jednotlivých častí regulácie vetrania a zavlažovania je znázornené na obr. 1 (pozri USS č. 6 1 , s. 11). Vodiče, ktoré spájajú jednotlivé časti, prichytíme na konštrukciu bakelitovými príchytkami. Po zmontovaní zapojíme fóliovník na rozvod elektriny 220 V a na rozvod vody. Výhodné je, keď sa najprv samostatne vyskúša elektrická časť a potom rozvod vody, či cez spojky medzi hadicami neuniká voda. Konštrukciu ING. P. ŠVITKA upravil ING. V. ŠTEMBERG Použité súčiastky

3

Pri väčšej úrode ovocia som mal často problémy s jeho včasným spracovaním. Jedným z vhodných spôsobov spracovania je sušenie, ale na vzduchu trvá veľmi dlho. Vyrobil som si preto elektricky vyhrievanú sušiareň, v ktorej môžem naraz usušiť väčšie množstvo ovocia. Sušiareň je drevená a dá sa ľahko zhotoviť. Celý vnútorný priestor sušiarne je tepelne izolovaný hliníkovou fóliou, v oblasti tepelného zdroja ešte navyše azbes-

tom. Ako tepelný zdroj slúžia dvä odporové články 800 W zapojené do série, čo dáva tepelný výkon 400 W. Nad vyhrievacími telesami sú pripevnené rozptylovače tepla, ktoré čiastočne homogenizujú priebeh teploty a súčasne chránia spodné platóny pred nadmerným ohrievaním. Sušiaci priestor sa vetra prirodzeným prúdením od spodných vetracích otvorov k vrchným. Teplota sa reguluje termostatom.

Na fotografiách je kryt termostatu sňatý

Obr. 1

4

VÝROBA SUŠIARNE Skriňu sušiarne zhotovíme z mäkkého dreva, lebo je to výrobne jednoduchšie a drevo je pomerne dobrý tepelný izolant. Jednotlivé časti sušiarne (obr. 1), t. j. bočnice 1, dno 2, strop 3 aj zadnú stenu 4 zložíme z potrebného počtu dosiek 20 mm hrubých, ktoré zlepíme na hranách. Na spodnú časť bočníc a zadnej steny do výšky 160 mm a na celé dno položíme izoláciu 10 z azbestovej

Obr. 2 Sušiareň ovocia: 1 — bočnice sušiarne (2 ks); 2 — dno sušiarne (1 ks); 3 — strop sušiarne (1 ks); 4 — zadná stena (1 ks); 5 — dvere (1 ks); 6 — nosné lišty (12 ks); 7 — platóny (6 ks); 8 — závora; 9 — zarážka; 10 — izolácia z azbestu hr. 5 mm; 11 — izolácia z hliníkovej fólie hr. 0,1 mm; 12 — vyhrievacie teleso R1, R2 (KDZ — 8 800 W; 220 V); 13 — nosník rozptyľovača tepla; 1 4 — rozptyľovač tepla; 15 — nožička vyhrievacieho telesa; 16 —kryt vyhrievaceho telesa; 17 — pripevňovacia lišta krytu; 18 — sťahovací drôt; 19 — termostat T (Metra Th 160); 20 — kryt termostatu; 21 — teplomer do 100°C; 22 — bakelitová svorkovnica (380 V/2,5 A); 23 — sieťový vypínač V typ 3415 0 75 mm (380 V/10 A); 24 — azbestová podložka pod vypínač; 25 — prívodný kábel CYKY k termostatu 3X1,5; 26 — príchytky Nidax; 27 — rukoväť

platne hrubej 5 mm a cez ňu potom izoláciu 11 z hliníkovej fólie hrubej

0,1 mm (možno použiť aj Alobal) — tú však v celej výške. Obidve izolácie pripevníme na steny malými klinčekmi. Do bočníc 1 musíme dolu vyvŕtať päť vetracích otvorov 0 20 mm a dva otvory 0 20 mm; horný A na zasunutie teplomeru 2 1 a dolný B pre termostat 19. Nakoniec ešte na bočnice pribijeme niekoľkými klincami nosné lišty 6. Do stropu vyvŕtame takisto päť vetracích otvorov 0 20 mm a do dna otvory 0 5 mm na pripevnenie vyhrievacích telies a 0 8 mm na prívod káblov. Dvere 5 sú voľne snímateľné; zhotovíme ich až nakoniec, keď celú skriňu sušiarne zložíme a spojíme zoskrutkovaním závrtkami alebo stlče-

ním klincami, aby čo najviac tesnili. Dvere zasúvame za zarážku 9 ku dnu a pripevníme otočením závory 8. Závoru upevníme na strop 3. Na platóny 7 zhotovíme rámy z líšt, ktoré v rohoch začapujeme a zlepíme; na tieto rámy potom pribijeme tenké lišty. Na výrobu vyhrievacích telies (obr. 2) si musíme zaobstarať odporové články KDZ — 8 (800 W/220 V); možno ich kúpiť ako náhradný diel pre žiariče tepla v predajniach Elektro. Z pásika oceľového plechu hrubého 1 mm zhotovíme nožičky 15 a z pásika plechu hrubého 0,8 mm nosníky 13. Konce nožičiek aj nosníkov vytvarujeme tak, aby vytvorili objímku, do

5

ktorej vložíme konce odporového článku 12; objímku pripevníme vždy dvoma skrutkami M2. Na vrchné konce nosníkov 13 prinitujeme mosadznými nitmi rozptyľovač tepla 14, ktorý ohneme z hliníkového plechu hrubého 0,5 mm; po ohnutí plech vyleštíme. Nožičky vyhrievacieho telesa pripevníme na dno sušiarne dvoma skrutkami M4 (obr. 3), ktoré zospodu zabezpečíme maticami. Na obidve vyhrievacie telesá zhotovíme kryt 16 z drôteného pletiva so šesfhrannými okami. Na užších stranách spevníme zahnutý okraj pletiva prinitovaním dvoch líšt 17; prostredný otvor v lištách slúži na pripevnenie krytu na dno sušiarne. Vrchné konce pletiva zahneme okolo rozptyľovača a uprostred stiahneme sťahovacím drôtom 18 0 asi 0,8 mm. Kryt zabráni jednak prípadnému dotyku s rozžeravenou špirálou a jednak náhodnému spad-

Na kosenie veľkej plochy trávnika je najvhodnejšia rotačná kosačka so zážihovým motorom. Takúto kosačku možno síce kúpif, ale je veľmi drahá, a tak som sa rozhodol zhotoviť si ju sám. Na jej pohon som použil upravený zážihový motor z mopeda Štadión. Kosačka má nastaviteľnú výšku kosenia a robustnú konštrukciu, takže znesie značné namáhanie. Pri dobre nastavenom motore ľahko štartuje, nezapcháva sa a pracuje s veľkým výkonom. Keďže kosačka bola zhotovená už pred šiestimi rokmi, možno niektoré súčiastky (ktoré bolo vtedy treba vyrobiť), vo vhodnejšom vyhotovení kúpiť — týka sa to predovšetkým pojazdných kolies. Môže vzniknúť situácia, že niektoré súčiastky z mopeda Stadion S11 či S12 už nebudú v predajniach Mototechny dostať. V tomto prípade možno použiť diely z iného typu motocykla či mopeda; len treba pri priradenej súčiastke zmeniť rozmery. Problémy tohto druhu by mohli vzniknúť pri silentblokoch, karburátore a indukčnej cievke. Konštrukcia kosačky nie je inak príliš zložitá a po zhotovení sústružených súčiastok a po ohnutí plechov možno všetky práce urobiť v domácej dielni s pomocou zváracieho transformátora.

6

nutiu kúska ovocia na vykurovacie teleso. Teplotu v sušiarni regulujeme termostatom 19; vhodný je termostat Th 160 s rozsahom 50 až 90 °C. Je to výrobok n. p. Metra a možno ho kúpiť v špecializovaných predajniach n. p. Sigma. Z mäkkého duralového plechu hrubého 1 mm vyrobíme kryt 20, ochráni termostat pred mechanickým poškodením a súčasne zabráni náhodnému dotyku svoriek, ktoré sú v niektorých termostatoch holé. Elektrické zapojenie urobíme podľa obr. 4. Tie vodiče, ktoré budú vnútri sušiarne, musíme vystrojiť keramickými korálkami. Prívodný kábel k termostatu musíme riadne pripevniť, aby sa nemohol vytrhnúť. Keďže kryt termostatu je kovový, musíme k jednej z pripevňovacích skrutiek pripojiť ochranný vodič. Pod vypínač 23 musíme vložiť nehorľavú podložku 24.

Zážihový motor z mopeda Štadión S11 alebo S12 sa upravil na stacionárne vyhotovenie a doplnil sa vlastným chladiacim ventilátorom. Zapaľovanie sa rekonštruovalo, lebo sa poškodila pôvodná VN zapaľovacia cievka magnetu. Namiesto poškodenej cievky sa použila indukčná cievka 6 V poľskej výroby a kondenzátor. Ak by sa použil motor s pôvodnou zapaľovacou cievkou magnetu, bolo by treba upraviť manžetu ventilátorovej skrine na vývod VN kábla ku sviečke. NN cievka, ktorá slúži na mopede na osvetlenie a húkačku, napája po úprave novú indukčnú cievku, druhý pól je ukostrený cez prerušovač. Paralelne s prerušovačom je zapojený kondenzátor. i PRACOVNÝ POSTUP Výroba kosačky sa skladá z úpravy pohonnej jednotky, ktorú možno prípadne použiť aj inak ako stacionárny motor, a z výroby vlastnej kosačky. Pohonná jednotka Prvou prácou je úprava motora, ktorá spočíva v odrezaní prevodovky tak, aby zostala iba uzavretá kľuková skriňa s kľukovým mechanizmom a valcom motora. Motor teda celkom demontujeme, vyberieme obidve polovice motorovej skrine, odmastíme ich a pod uhlom asi 45° na os valca

SUŠENIE OVOCIA Na platóny porozkladáme očistené a rozkrájané ovocie (marhule na polovice, hrušky na štvrtiny a jablká na osminy — slivky necháme celé). Termostat nastavíme na teplotu asi 70 až 80 °C tak, aby v oblasti teplomeru (t. j. medzi tretím a štvrtým platónom) bola teplota 50 až 60 °C. Treba to vyskúšať. Sušenie trvá podľa zrelosti, veľkosti a druhu ovocia asi 24 až 48 hod in. Sušiaci proces treba kontrolovať, platóny premiestňovať a prípadne aj vysušené ovocie vyberať. Vetranie môžeme regulovať utesňovaním tak spodných, ako aj vrchných vetracích otvorov. Dôležité je to najmä v poslednej fáze sušenia. Správne vysušené ovocie má mať na ohmat gumovitú pružnosť, nesmieme ho presušiť tak, aby bolo tvrdé. ING. JÚLIUS KODRÍK odrežeme časti, v ktorých je pri kompletnom motore mopeda umiestnená prevodová skriňa. Raz vedieme za fazetou ohraničujúcou vrecko v bloku motora za nasávacím hrdlom (do vrecka je pri neupravenom motore umiestnený karburátor). Rez smeruje k spodnej časti motorovej skrine a vybieha 30 mm od osi otvoru na vypúšťaciu skrutku oleja. Dbáme na to, aby sme nepotrebnú časť motorovej skrine odrezali tak, aby nebola porušená stena, a tým aj tesnosť kľukovej skrine motora. Po odrezaní nepotrebných častí z obidvoch polovíc stiahneme obidve polovice kľukovej skrine skrutkami a plochu rezu začistíme do roviny hrubým pilníkom alebo rašpľou na mäkké kovy. Potom skontrolujeme technický stav častí, ktoré sa znova použijú a opotrebované diely vymeníme (valec, piest, piestový čap, piestové krúžky, kľuku s ojnicou, ložiská, guferá, magneto, kladivko prerušovača). Ak sú diely v dobrom stave, možno motorovú jednotku zmontovať. Do obidvoch polovíc kľukovej skrine zalisujeme ložiská a guferá, čapy kľukového hriadeľa vtlačíme do ložísk a obidva diely, ktorých tesniace plochy natrieme hermetikom, stiahneme skrutkami. Pomocou prípravku alebo zvierky zalisujeme piestový čap do otvorov v pieste a do oka ojnice. Polohu čapu zabezpečíme poistkami.. Pomocou oceľových planžiet, zhotovených zo starého oceľového metra, osadíme na piest tri piestové krúžky. Pripravíme tesnenie pod valec, tesniace plochy natrieme hermetikom a po nastavení piestových krúžkov do správnej polohy (zámky na mosadzné čapíky v drážkach piesta) zavedieme piest do

valca. Do zámky hlavy valca vložíme vopred pripravené tesnenie a osadíme hlavu na valec. Z hlavy valca musíme vopred odrezať konzolu s okom na silentblok, za ktorý bol pôvodný motor zavesený do rámu mopeda. Hlavu na valec riadne dotiahneme štyrmi maticami M8, pod ktoré osadíme podložky. Potom osadíme kľúč na maticu, ktorú naskrutkujeme na závitové zakončenie čapu kľuky a vyskúšame, či sa kľuka ľahko točí a piest vo valci sa voľne pohybuje. Ak je všetko v poriadku, môžeme pokračovať v ďalšej montáži. Musíme si však upraviť zotrvačník magnetu na osadenie ventilátorového kolesa (pozri podzostavu na obr. 1). Koleso ventilátora 4 vystrihneme z nemagnetického kovu podľa obr. 2, osústružíme, lupienkovou pílkou na kov vyrežeme zárezy a lopatky ohneme podľa jednoduchej príložnej šablóny. Potom osadíme ventilátor na osadenie zotrvačníka, obidva diely stiahneme zvierkami a zvŕtame. Ventilátor znitujeme so zotrvačníkom šiestimi nitmi 39. Ventilátorovú skriňu 3 zhotovíme podľa obr. 2, zatiaľ bez pripájacej podkovy. Tú ohneme z pásovej ocele 22 X 2 mm podľa vonkajšieho tvaru motorovej skrine. Vyvŕtame montážne otvory 0 6,5 mm a podkovu pritiahneme zvierkami na okraj motorovej skrine tak, aby lícovala s hranou a do steny motorovej skrine vyvŕtame upínacie otvory. Podkovu upneme skrutkami M6 s maticami na motorovú skriňu a potom na takto pripravenú motorovú skriňu vystredíme zvarenú a očistenú ventilátorovú skriňu 3 chladenia, ktorú krátkymi stehmi oblúkom privaríme na podkovu. Zostehovaný komplet zložíme z motorového bloku a urobíme konečné zvarenie krátkymi zvarmi. Po celkovom očistení zvarov a hrán skriňu definitívne zmontujeme. Do osadenia na prírubu zapaľovania uložíme prírubu so zapaľovacou a alternátorovou

cievkou a kladivkom prerušovača. V prípade, že volíme zapaľovanie s vonkajšou indukčnou cievkou, namontujeme iba cievku s pólovými nadstavcami pre 6 V osvetlenie. Cievka má jeden pól uzemnený priamo, na pripojenie zapaľovacej cievky treba druhý vývod predĺžiť jednožilovým vodičom. Potom už môžeme namontovať zotrvačník s obežným kolesom ventilátora na kužeľový čap kľuky (pozri det. podzostavy na obr. 1). Postupujeme opatrne, lebo treba nasunúť drážku v náboji zotrvačníka na zabezpečovací klinok a súčasne oddialiť palec prerušovača tak, aby dosadol na vačku. Po dosadnutí otvoru v náboji zotrvačníka na kužeľový čap prekontrolujeme, či nevypadol klinok a či správne pracuje prerušovač. Ak je všetko v poriadku, nasunieme na závitový koniec čapu kľuky podložku 55 a spojenie zabezpečíme maticou 38. Maticu riadne dotiahneme a vyskúšame, či sa zotrvačník, pripevnený na kľuke, voľne otáča. Potom zaskrutkujeme do stredového otvoru zotrvačníka roztáčaciu kladku 5 zhotovenú podľa obr. 2. Po dotiahnutí závitu zabezpečíme spojenie stredovou skrutkou 37, ktorú pevne dotiahneme. Podľa obr. 3 zhotovíme základnú dosku 1 a do otvorov 0 28 mm narazíme a zavaríme puzdra 6. Do otvorov puzdier nalisujeme štyri silentbloky (pôvodne určené na zavesenie motora do rámu mopeda). Na hotovú dosku osadíme zmontovaný motor (zotrvačníkom smerom hore) tak, aby os kľukového hriadeľa smerovala do osi stredového otvoru, os valca sa kryla s pozdĺžnou osou dosky a zrezanie motorovej skrine bolo rovnobežné s osou konzoly privarenej na neskoršiu montáž zapaľovacej cievky. Motor priskrutkujeme štyrmi skrutkami M5 do závitových otvorov pôvodne určených na montáž veka spojkovej skrine motora. Na ryhovaný čap kľuky osadí-

me pôvodný unášač viaclamelovej spojky, do ktorého príruby sme po označení vyvŕtali dva otvory na unášacie čapy zhodného vyhotovenia, ako sú v unášači 29. Čapy prispájkujeme do príruby na tvrdo. Unášač zabezpečíme na ryhovanom čape opäť maticou s podložkou. Na konzolu dosky 1 pripevníme objímkou indukčnú cievku 6 V s kondenzátorom. Ak sme použili vonkajšiu zapaľovaciu cievku, musíme teraz urobiť elektrické zapojenie zapaľovania. V prípade, že sme použili pôvodné zapaľovanie vysokonapäťovou cievkou na prírube magnetu, odpadá táto časť prác. Na úpravu zapaľovania treba mať buď potrebné vedomosti, alebo si pozvať odborníka. Do vývodu zapaľovacej cievky zapojíme skrutkovým pohybom zapaľovači kábel s koncovkou na osadenie sviečky. Do koncovky vložíme zapaľovaciu sviečku, sviečku priložíme na kostru a vyskúšame, či pri rýchlejšom otáčaní zotrvačníka dáva zapaľovanie iskru. Pri použití vonkajšej zapaľovacej cievky treba zapaľovanie skúšať pomocou roztáčacieho remienka. Pri malých otáčkach je napätie zapaľovacej cievky príliš slabé. Ak zapaľovanie pracuje, možno zaskrutkovať sviečku do hlavy valca. Na dotiahnutú sviečku

7

8

9

10

11

osadíme koncovku VN kábla. Na nasávacie hrdlo motora namontujeme vložku nasávacieho potrubia s prírubou a predlžovací nadstavec 8. Montážne plochy riadne utesníme a skrutkami dotiahneme, aby motor nenasával falošný vzduch. Takto pripravenú pohonnú jednotku možno namontovať na kosačku, alebo aj na iné použitie ako stacionárny motor. Kosačka Základným dielom kosačky je skriňa 13 (obr. 4). Základný tvar vystrihneme a ohneme na ohýbačke do potrebného tvaru. Do polovýrobku urobíme všetky potrebné otvory a drážky. Potom vystužíme skriňu privarením uhol1 níkov 48, na drážky pri spodnom okraji bokov skrine privaríme polkrúžky narezané na rúrky 3/4" a nalícujeme a privaríme vývod 15. Ďalej privaríme do vnútorného priestoru skrine plechový pás tvoriaci vnútorný venti! látorový tvar skrine kosačky, potom výstuhy 32 (obr. 5) a rebrá 33. Do otvorov v rebrách zavedieme hriadele 49 a 50, na ktoré navlečieme po dvoch reťazových kolesách 14; ich správna poloha je vyznačená na obr. 4. Na náboje 22 (obr. 3) prispájkuje; me páčky z hladenej ocele 0 8 mm ' a vložíme ich do skrine tak, aby páčky prechádzali príslušnými drážkami v skrini kosačky a závitové drieky aby prechádzali otvormi vo výstuhách 32. Na závitové drieky naskrutkujeme matice 53 z plastu alebo ľahkej zliatiny a ľahko ich pritiahneme. Matice slúžia na zabezpečenie zvolenej výšky kosenia. Na závitové konce páčok naskrutkujeme guľôčky 52 z plastu 0 22 mm. Do slepých otvorov nábojov 22

Obr. 5

12

privaríme konce hriadeľov 49 a 50. Bočnice 20 a 21 zhotovíme podľa obr. 3 a prispájkujeme na ne hrebene 57, zhotovené z troch článkov valčekovej reťaze 1/2" X 3/16". Na bočnice pripevníme pomocou čapov 16, podložiek 19 a príložiek 17 a 18 kolesá 23 (pozri podzostava na obr. 1). Pri dotiahnutí matice 46 musí tolerancia podložky 19 umožňovať posun hlavy čapov (a teda i zmontovaných bočníc podvozka) v otvoroch na bokoch skrine kosačky. Zatiaľ voľne osadené reťazové kolesá 14 musia zapadnúť do hrebeňov 57. Po otočení ovládacích pák do krajných polôh a nastavení bočníc takisto do krajných polôh, zodpovedajúcich otočeniu pák, vyrovnáme reťazové kolesá do polohy kolmej na hriadele a pristehujeme ich. Potom uvoľníme zabezpečovacie matice 53 a prestavovaním polohy pák preskúšame funkciu posunu bočníc. Ak je všetko v poriadku, privaríme reťazové kolesá napevno na hriadele. Nesprávna funkcia môže byť zapríčinená nedostatočnou vôľou medzi hlavou čapu 16 a stenou skrine 13 (stačí zmenšiť hrúbku krúžku 19) alebo ostrinami na hranách otvorov na bokoch skrine 13. Obidve bočnice podvozka montujeme zhodne a ich funkcia sa musí takisto zhodovať. Ak je funkcia podvozka správna, vyrovnávame otočením excentrických stredov príložiek 17 a 18 polohu skrine na rovnej podložke tak, aby skriňa bola vo vodorovnej polohe a všetky štyri kolesá sa dotýkali podložky. Kompletizáciu skrine dokončíme privarením ôk 24 na držadlo 25 a privarením čiel 35 a 36 (obr. 6), ktoré vyrobíme zo

štvorcovo dierkovaného plechu. Do stredového otvoru skrine kosačky osadíme ložiskové puzdro 30 s ložiskami a dielmi zmontovanými podľa podzostavy na obr. 1. Na štyri otvory 0 8,5 mm osadíme hnaciu jednotku tak, aby čapová spojka zapadla do otvoru v gumovej spojke 2 a priskrutkujeme ju štyrmi skrutkami M8 X 50. Karburátor spádového typu (z mopeda S12) pripevníme štyrmi skrutkami do držiaka 7; na jeho prípojné hrdlo namontujeme nadstavec 9. Držiak s karburátorom pripevníme dvoma skrutkami M6 X 12 s maticami na skriňu kosačky 13 rovnobežne s osou motora. Nadstavec nasávacieho hrdla 8 prepojíme s nátrubkom karburátora 9 gumovou hadicou bez textilnej vložky; do vnútorného otvoru hadice vložíme pružinu z oceľového drôtu hrubého 0,5 mm. Pružina bráni deformácii hadice podtlakom nasávania motora. Hadicu zabezpečíme na nátrubkoch hadicovými objímkami. Výfukové plyny vyvedieme z výfukového hrdla valca motora potrubím 11 zhotoveným z tenkostennej rúrky (obr. 6). Upínaciu prírubu navlečieme na potrubie ohnuté podľa potrebného tvaru, rúrku osadíme do hrdla a po nasmerovaní do vodorovnej polohy a polohy rovnobežnej s osou motora označíme vzájomnú polohu obidvoch dielov. Komplet snímeme a spájkujeme mosadzou. Tlmič výfuku 12 s nátrubkom 10 zhotovíme takisto podľa obr. 6. Po zložení celého výfukového potrubia vrátane tlmiča, označíme otvory na montáž tlmiča a pomocou vhodných obdĺžnikových silentblokov pripevníme tlmič na skriňu kosačky. Ovládacie držadlo

13

14

Rozpis materiálu

25 vyrobíme podľa obr. 7. V jeho strednej zúženej časti pripevníme pomocou držiakov ohnutých z pásovej ocele nádrž na pohonnú zmes. Nádrž 59 vyrobíme z plochej obdĺžnikovej plechovky z motorového oleja. Dno zosilníme 0,75 mm hrubým mosadzným plechom, ktorý po obvode zaspájkujeme cínom. Do dna prispájkujeme na vopred vyvŕtaný otvor maticu na palivový kohút 60, použitý z nádrže mopeda. Na držiaky prichytíme nádrž pomocou dlhých pásikov 61 obopínajúcich nádrž, spojených svorkami hatí icových objímok. Na pásiky vypilujeme v držiakoch otvor. Celé držadlo 25 pripevníme do ôk 24 pomocou puzdier 26 a silentblokov 58 (pozri det. D na obr. 7). Súčasťou držadla je aj ovládacia páčka posúvača karburátora (použijeme páčku z prehadzovača reťaze bicykla), ktorú pripevníme na motnážnu konzolku privarenú priamo na držadlo. Od páčky vedieme bovden dvoma očkami prispájkovanými na držadlo až k posúvačovej komore karburátora. Pohonnú zmes privedieme do ptavákovej komory rúrkou 0 6 X 1 , mm, ktorú prispájkujeme mosadzou na držadlo (obr. 7). Túto rúrku prepojíme hadičkou z plastu s kohútom na nádrži a s nátrubkom plavákovej komory. Nakoniec ešte zhotovíme roztáčací remienok: najlepšie sa hodí plochý remienok široký 10 až 15 mm, ktorý na jednom konci vystrojíme priečnym driekom vytočeným z tvrdého dreva na sústruhu. Žací mechanizmus tvoria dve lichobežníkové žabky (z listových' kosačiek), ktoré pripevníme vždy dvoma skrutkami M8 X 15 s maticami. Takto zložený stroj môžeme po naplnení nádrže -pohonnou zmesou pre) d voj t akty začať skúšať. Preplavením komory karburátora a pretáčaním motora za roztáčaciu kladku (pri stlačenom dekompresore) nasajeme zmes do: kľukovej skrine a potom už pomocou) remienka, ktorý sme navinuli na roztáčaciu kladku, rýchlym ťahom motor roztočíme. Natočením príruby prúdových cievok a nastavením vôle prerušovača nastavíme chod motora na maximálny výkon. Motor musí pružne reagovať na rýchle pohyby plynovou páčkou a bežať plynulé pri voľnobehu. Nastavením stabilnej výšky kolies na excentrických stredoch príložiek 17 a 18 nastavíme výšku rotora tak, aby kosačka pracovala aj v hustej tváre pri spustení skrine pákami do najnižšej polohy. Po riadnom vyskúšaní a urobení prípadných úprav hotový stroj rozoberieme a urobíme povrchovú úpravu podľa vlastného vkusu. MILAN LOOS

15

Do bytu a domu

K pohodlnému stolovaní v kuchyni je určená rohová lavice, která je konštruovaná tak, že jej í jednu část Ize vysunout. Po vysunutí vznikne lúžko rozmeru 870 X X1960 mm. Výroba lavice není složitá ani náročná na vybavení dílny; kromé základního vybavení je potrebná jen elektrická sváŕečka.

Obr. 2

16

POSTUP PRÁCE Kostru pevné časti lavice 1 (obr. 1) zhotovíme z obdélníkových profilu Jäkl 50 X 30 X 2 mm. N ej p rve svárime elektrickým obloukem vodorovný rám; dbáme pritom, abychom všude dodrželi pravý úhel. Čela profilu uzavŕeme privarením víček z plechu 2 mm tlustého. Po srovnání

Obr. 1

POHLED M

17

a začišténí si pečlivé rozméŕíme m í sta pro nohy, které zhotovíme buď také z profilu Jäkl 50 X 30 mm, nebo lépe ze čtvercového profilu Jäkl 40 X 40 X 2 mm. Nohy nejprve pŕibodújeme a po zúhlování je privaríme. Po té rám otočíme a postavíme na nohy a naznačíme si místa pro sloupky opéradel, které uŕízneme ze čtvercového profilu Jäkl 20 X 20 X 2 mm. Sloupky pŕibodujeme pod úhlem 15° (viz pohled M na obr. 1) a privaríme. Mezi dva sloupky delší časti lavice ješté privaríme vzperu z profilu T 20. Z pásové oceli 20 X 5 mm ohneme vodítko 14 a privaríme je k rámu 1 podlé obr. 1. Tím je pevná část lavice hotová. Výsuvnou část 2 (obr. 2) zhotovíme podobné. Nejprve si pripravíme z profilu Jäkl 50 X 30 X 2 mm a dvou úhelníkú

V dnešních moderních bytech býva velkým problémem úložný prostor. Zejména v kuchyni je potrebné pŕehledné uložení drobných a rúznorodých predmetu. Osvedčila se mi výsuvná skríň na potraviny, která umožňuje snadný prístup a uložení potravín. Odpadá problém s komplikovaným

30 X 30 X 2 mm vodorovný rám, který po pečlivém zúhlování svárime. K prední časti rámu privaríme nohy z profilu Jäkl 20 X 20 X 2 mm, které spojíme privarením pŕíčky ze stejného profilu. K zadní časti rámu ješté privaríme cepy 15 z kruhové oceli 0 10 mm. Než opatríme obé časti lavice nátérem, musíme vyvrtat v pevné časti rámu otvory sloužící pro upevnení čalounéných polštáŕú. Rám lavice natŕeme nejprve základní barvou na konstrukce a pak vrchní syntetickou barvou, nejlépe čerňou. Po zaschnutí náteru již múžeme výsuvný rám nasadit. Výsuvný rám 2 uchytíme za nohy tak, aby byl kolmo k pevné kostre lavice 1 a pak shora šikmo úhlopŕíčné nasadíme cepy 15 do vodících drážek. Výsuvný rám srovnáme do roviny a nohy sklopíme na zem. Desky pod polštáŕe 3, 4, 5, 6 a 7 zhotovíme z dŕevotŕísky 8 tloušťky 17 mm, popŕ. z laťovky. Vyŕízneme je ve stejných rozmérech jako búdou hotové polštáŕe. Stejné velké uŕízneme i desky 9 z molitanu 50 mm tlustého a bodové je prilepíme (lepidlo Chemoprén) na desky 8. Pak všechny polštáŕe potáhneme koženkou 10 vhodné barvy; volné okraje zespodu podlepíme a pribijeme malými čalounickými hŕebíčky. Polštáŕe 3, 5, 6 a 7 pŕišroubujeme vruty zespodu k lavici. Polštáŕ 4, který se po vytaženi výsuvné časti používa pro doplnení plochy lúžka, zavesíme pomoci plechových háčku na výztužný profil T. Aby nohy lavice nerozedŕely linoleum nebo koberec, opatríme je podložkami 12 ze silonu. Podložky 12 pŕišroubujeme vruty 13 k dreveným špalíčkúm 11, které zasuneme do noh. Podložky pro nohy výsuvného rámu zhotovíme úmerné menší. PETR HVÉZDA

pŕístupem do zadní časti tak, jak je tomu u vestavéných skrini. Po vysunutí pojízdné skŕíné je totiž prístup možný z obou bočních strán, takže ložná plocha zústává stejná, ale zlepší se možnost manipulace. Kromé toho se zpŕehlední uložení a rozčlenení potravín podlé druhú.

Výsuvná skríň se skladá z čelní a zadní steny, ôsmi polic a sedmi rozdélovacích púlících pŕíček. Každá police je opatrená na vnéjším okraji lištou zabraňující vypadnutí uložených predmetu. Kolečkový podvozek umožňuje snadné vysunutí z prostom uložení. Výška skrine dosahuje téméŕ až k stropu místnosti, takže se prostor účelné využije. Skríň se zasouvá do prostoru tvoreného vzadu zdĺ místnosti a ze strán dvéma bočnicemi širokými 600 mm dosahujícími od podlahy až ke stropu. Aby byla skríň vetraná, jsou v dolní a horní časti bočníc vyŕíznuty príslušné vetrací otvory. Je možno také využít odsávací ventilátor. Výroba skŕíné je jednoduchá a finančné nenáročná. ? POSTUP PRÁCE í Z dŕevotŕískových desek 13 mm tlustých vyŕízneme potrebné d íly — dvé bočnice 5, čelní stenu 6, zadní stenu 7, osm polic 9 a sedm rozdélovacích pŕíček 8; jednu z nich uŕízneme na výšku 300 mm. Rozmery uvedené na výkrese platí pro místnost asi 2 600 mm vysokou, pro jinou výšku musíme rozmery upravit. Hrany dŕe-

18

votŕísek začistíme smirkovým papírem, vytmelíme tmelem a opét pŕebrousíme. Skríň si predbežné sestaviRozpiska materiálu

me a místa budoucích spoju pŕedvrtáme vrtákem 0 2,5 mm. Desky budeme navzájem spojovat tak, že

styčné plochy natŕeme epoxidovým lepidlem a pak spojení pojistíme zatlučením hŕebíkú. Nejprve si však vyrobíme podvozek. V železáŕství zakoupíme čtyŕi kolečka 2 s pryžovými plášti 0 , 1 0 0 mm; jedno kolečko stojí 18,-^kčs. Kolečka se otáčí na ose 3, kterou zhotovíme z kruhové oceli 0 12 mm. Konce os uchytíme v držácích 4 vyrobených z tenkostenného profilu tvaru U. Pro osy musíme vždy v jedné sténé profilu vyvrtat otvor 0 12 mm. Držáky 4 prišroubujeme dvéma vruty k hranolúm podvozku 1. Každý hranol pak pŕišroubujeme dvéma vruty0 4 mm se zapustenou hlavou ke spodní polici 9, která vlastné tvorí podvozek. K hotovému podvozku pripevníme

19

nejprve čelní stenu 6, zadní stenu 7 a pak první délící pŕíčku 8, vysokou 300 mm (ostatní jsou vysoké 250 mm). Vznikne nám tak prostor, kde Ize umístit láhve a vyšší sklenice. Potom již postupné pripevňujeme police 9 a délicí pŕíčky 8. Dbáme pritom, abychom všude dodržovali pravý úhel. Horní část je volná, bez políc, slouží pro uložení vétších, lehčích predmetu. Ke každému vnéjšímu okraji polic 9 ješté prilepíme lištu 10; tvorí zvýšený okraj.

Skríň zasouváme mezi dvé bočnice 5, které rozepŕeme šroubem 12 mezi podlahu a strop. Uprostred horní hrany bočnice vyvŕtame otvor 0 5 mm a zhotovíme zahloubení pro destičku 13. Uprostred této destičky zhotovíme otvor se závitem M5. Destičku pŕišroubujeme k bočnici dvéma vruty 0 4 mm. Rozperný šroub 12 zhotovíme z bežného šroubu, který po uŕíznutí hlavy opatríme hrotem. Pro snadné utažení šroub pŕíčné provrtáme a otvorem prostrčíme kolík. Nesmime

V rodinných domcích nebýva v pŕedsíních príliš místa. Abych ušetril cenný prostor, vyrobil jsem si otočnou skríň mezi pŕedsíní a schodištém na pudu. Čelní desku jsem využil jako odkladací stenu, z boku jsou pohodlné prístupné všechny potrebné úklidové prostŕedky, které dŕíve postávaly na schodišti a púsobily neestetický; ze zadní strany pak vznikl velký úložný prostor na pracovní obleky, který je prístupný po otevŕení zadních dverí. Zanedbatelné není ani to, že se výrazné zamezilo unikaní tepla na schodište. Skríň (obr. 1) je uložená na čyŕech otočných kolečkách predávaných Legenda k obr. na str. 20 a 21:

1 — ocelová kostra z profilu Jäkl 20 X X40 mm; 2 - pŕfčka z profilu Jäkl 15X X I 5 mm; 3 — kolečko (nosnost 100 kg, cena 29,— Kčs); 4 — čelní stena z dŕevotFísky 16 mm ti. (1 100 X 2 040 mm); 5 — dvere z dŕevotŕísky 16 mm ti. (520 X 1 900 mm); 6 — zadní stena z dŕevotŕísky 16 mm ti. (315 X XI 900 mm); 7 — police z dŕevotŕísky 16 mm ti. (4 ks 9 5 0 X 5 0 0 mm a 2 ks 500 X 550 mm); 8 — boční a vrchní kryt a prepážky z pfekližky 5 mm ti.; 9 — molitanová deska 10 mm ti. (1 100X X2 040 mm); 10 — koženka (2 200X XI 280 mm); 11 — velký nerez véšák (5 ks); 12 — mal nerez véšák (4 ks); 13 — nábytkové madlo (2 ks); 14 — zástrčka (popŕ. magnety); 15 — zrcadlo s rámem; 16 — objímka s konzolí; 17 — žárovka 40 W; 18 - velkoplošný vypínač; 19 — polička z nerezového plechu 1 mm ti. (450X80 mm, 2 ks); 20 — vrchní díl závesu (2 ks); 21 — spodní díl závesu (2 ks); 22 — čep (2 ks); 23 dveŕní záves (3 ks); 24 — molitanový pás prúŕezu 1 0 X 2 0 mm (asi 6 m); flexošňúra; inštalační krabice (1 ks); papírová tapeta (6 m2)

20

Obr. 2

zapomenout ješté vyvrtat v bočnicích vetrací otvory. Hotovou skríň povrchové upravíme; vnitŕní časti natŕeme latexem a čelní stenu 6 i obé bočnice 5 polepíme bílou omyvatelnou tapetou. Nakonec ješté pŕišroubujeme k čelní sténé dva úchyty 11. Stabilita skrine je velmi dobrá, presto je vhodné ukládat téžší veci do spodních častí. MIROSLAV MOUDRÝ

Obr. 1

21

odjet mimo dveŕní prastor. To je výhodné zejména pri malování či pŕenášení rozmerných predmetu. Z boku je volné prístupný prostor na úklidové prostŕedky, po otevŕení zadních dverí pak celá skríň. Tyto dva prastory jsou oddelený prepážkami. Elektrická instalace osvetlení je vzhledem k pohyblivosti steny provedena flexošňúrou ze zásuvky v prostom schodište. Čelní stena, upravená jako odkladací, je čalounéna molitanem a koženkou.

v prodejnách železáŕství za 29,— Kčs. Protože tato kolečka maj í nosnost 100 kg, skríň se na nich velmi snadno otáčí a bez problému najíždí i pri plném zatižení na chodbový koberec. Skríň se otáčí ve dvou závésech; po vyjmutí dvou čepú, volné zasunutých do závésú, je možno s celou skrini

POSTUP PRÁCE Základní kostru celé skrine svárime z tenkostenných profilu Jäkl 1 prúŕezu 20 X 40 mm a príčky 2 z profilu Jäkl 1 5 X 1 5 mm (obr. 2). Rozmery uvedené na obr. 2 platí pro vstupní otvor 1 030 X 2 020 mm; pro jiné rozmery je treba míry patričné upravit. Privaríme ješté vrchní d íly závésú 20, celou kostru začistíme a povrchové upravíme. Do šikmých vzper pŕišroubujeme zespodu kolečka 3. Pak si narežeme z dŕevotŕískové desky 16 mm tlusté prední stenu 4, zadní dvere 5, zadní stenu 6 a jednotlivé police 7; čtyŕi police 7 jsou dlouhé pŕes celou šírku skŕíné, aby zasahovaly až do bočního prostom. Zbývajicí dve police 7 jsou menší, rozdélují jen prostor zadní skŕiné. Z pŕekližky 5 mm tlusté si pripravíme prepážky, vrchní a boční kryt 8. Po vyhlazení dŕevotŕísku i pŕekližku napustíme fermeží a nalakujeme bezbarvým lakem. Desky pripevníme ke kostre zapustenými šroubky M5, popŕ. samoŕeznými šrouby. Aby se

S ŕešením schodište na pudu, do sklepa, popŕ. do podkroví na chate, býva často problém, protože na schodište je málo pôdorysného místa. Nechceme-li v takovém prípade použít žebŕíku, který je pro starší lidi nevhodný, nezbývá, než použít systém schodište s vykrojenými stupni, u kterého se potrebné púdorysné místo zmenší na polovinu. U takového schodište, jehož výroba již byla popsána v USS č. 16/1975, má stupeň pro pravou nohu plnou šírku na pravé strane a na levé strane je zúžen na polovinu. U stupne pro levou nohu je tomu naopak. Schodište je však náročné na materiál, jsou po-

tŕebné dobre vyschlé borovicové fošny bez suku, tlusté 45 až 50 mm. Na podobném princípu si však múžeme schody postavit i tehdy, neseženeme-li vhodné fošny. Schodnice vyrobíme z profilu Jäkl a jednotlivé stupne z dŕevotŕísky. Protože však v dŕevotŕísce není možné plynulé vyŕezat potrebné zúžení, je v tomto prípade určen pro každou nohu samostatný stupeň. Potrebujeme tedy schodnice tri — dvé krajní a jednu strední. NÁVRH SCHODIŠTE Pri návrhu schodište vycházíme z pôdorysného místa, které máme k dispozici, a ze syislé vzdálenosti podláh obou podlaží, které spojujeme

22

skríň dobre otáčela, musíme čelní stenu 4 upevnit tak, aby byla 12 až 15 mm nad podlahou. Po té zhotovíme elektrickou instalaci; pro rozvod použijeme vodiče 3 X 1 , 5 mm 2 HLS, inštalační krabici a svorkovnici. Vzhledem k tomu, že kostra skfíné je kovová, je nutné provést ochranu nuiováním. Lépe je však svéŕit provedení celé elektrické instalace odborníkovi. Rozméŕíme si a upevníme veškeré kovaní — tj. véšáky 11 a 12 a madla 13, popŕ. i poličky 19. Kovaní opét sejmeme, presné si zakreslíme míry všech otvoru pro šrouby a prední desku 4 múžeme očalounit. N ej p rve nalepíme na celou desku lepidlem Chemoprén molitan 10 mm tlustý. V místech, kde bude upevnéno zrcadlo 15, molitan vyŕízneme; výrez udéláme o 20 mm vétší než jsou rozmery zrcadla. Napnutou koženku upevníme na hranách pomocnými hŕebíčky, pŕehneme a ze zadní strany prilepíme lepidlem Chemoprén. Pak si múžeme kovaní pŕišroubovat napevno a upevnit zrcadlo. Boční stenu, zadní stenu i zadní dvere polepíme papírovou tapetou. Zadní dvere upevníme pomoci dveŕních závésú 23. Dvere zavíráme buď pomoci zástrčky 14 nebo použijeme magnetické úchyty. Aby otočná skríň lépe tesnila a aby se nepoškodily rohy zdĺ, nalepíme na zadní kraje čelní steny molitanový pás. Nakónec ješté musíme pŕipevnit do zdi pomoci hmozdinek spodní díly závesu 2 1 . R. P.

23

schodištém. Šírku schodište volíme asi 780 mm, min. 700 mm. Výšku x/2 mezi jednotlivými stupni volíme asi 17 až 25 cm tak, aby celková výška schodište byla beze zbytku délitelná navrhovanou výškou; získame tak počet stupňu. Šírku stupňu volíme 25 až 30 cm; záleží na tom, jakou délku múze v púdorysu schodište zabrat. Dbáme pritom na to, aby sklon a schodište nebyl vétší než 60°. Sklon schodište zjistíme tak, že si schody nakreslíme v rezu a spojíme dolní rohy všech stupňu.

Zhotovil som si navijakový sušiak na bielizeň, ktorý má v porovnaní s predávanými aj s konštrukciou uverejnenou v zborníku USS č. 29 tú výhodu, že nie je potrebné vytiahnuť všetky šnúry naraz a že dĺžka šnúr môže byť až 6 m. Stačí teda vytiahnuť len toľko šnúr, koľko potrebujeme a zvyšok balkóna je voľný. Nepotrebné šnúry zostávajú zakryté a nezašpinia sa. Nevýhodou tohto sušiaka je len to, že má väčšiu hmotnosť a že zaberá trocha väčší priestor — jeho výška je 90 cm, hĺbka 23 cm a dĺžka závisí od počtu navijakov, ktoré zvolíme. Pre šesť šnúr vychádza dĺžka 87 cm. Táto skutočnosť však na tých miestach, pre ktoré je sušiak určený (balkóny, lodžie, dvory a pod.), neprekáža. Sušiak pracuje na princípe kolesa na hriadeli — na koleso (v tomto prípade na cievku) sa na vi j a šnúra

24

VÝROBA SCHODIŠTE Nejprve si pripravíme schodnice — strední schodnici 1 zhotovíme z profilu Jäkl 50 X 35 mm, dvé krajní schodnice 2, které nesou jen polovinu stupňu, vyrobíme z profilu Jäkl 35 X X35 mm. Tyto schodnice se búdou dole opírat o podlahu a nahoŕe o trám či svislé obložení schodišťového otvoru. Abychom uŕízli schodnice ve správne délce a pod správnym úhlem, nakreslíme si presné rez schodištém v merítku 1:10, lépe 1 : 5 . Délku schod nie pak z výkresu odméŕíme. Nesmime však zapomenout na to, že se délka kraj n ich schodnic 2 a prostrední 1 liší, protože schodnice neleží v jedné rovine, ale prostrední je o 75 mm zasunutá, aby nepfekážela pri chúzi (viz rez A — A). Ke koncúm schodnic privaríme operné desky 5 z plechu 3 mm tlustého. Otvory vyvŕtané po stranách téchto desek slouží pri konečné montáži k pŕišroubování schodnic k podlaze a stropu. Podlé nakresleného rezu schodištém si na schodnice naneseme výšky jednotlivých stupňu 3. Od téchto výsek odečteme 20 mm (tloušťka stupňu) a do téchto míst musíme pŕivaŕit úhelníčky 4 nesoucí jednotlivé stupne. Použijeme úhelníky 20 X 20 X 2 mm, dlouhé 200 mm; do každého vyvrtáme dva otvory pro vruty a prední konec seŕízneme pod úhlem 45°. U prostrední schodnice privaríme úhelníky od zadního kraje, u krajních schodnic pak tak, aby zadní hrany

všech úhelníkú byly v jedné rovine. Pri této práci dbáme na presné rozméŕení a pečlivou práci; jinak bychom neméli po postavení schodište všechny stupne vodorovné. Jednotlivé stupne 3 vyrobíme z dŕevotrísky 20 mm tlusté. Ve stupních zhotovíme výrezy pro schodnice podlé výkresu; na výkresu je kreslen stupeň pro levou nohu. Stupne pro pravou nohu vyŕízneme zrcadlové. (Na fotografiích schodište nemají stupne výrezy pro prostrední schodnici 1, lepší pocit pri chúzi je však na stupních s obéma výrezy.) Jednotlivé stupne natfeme fermeží a po zaschnutí nalepíme na horní plochu jekor presné vyŕíznutý podlé tvaru stupne. K pŕedním hranám stupňu pŕišroubujeme krycí hliníkové úhelníky; prichytíme jimi zároveň i konec jekoru, aby se po čase neodchlipoval. Montáž schodište je pak už velmi jednoduchá. Schodnice 1 a 2 ustavíme na místo, otvory v operných deskách je na pevno pŕišroubujeme. Jednotlivé stupne 3 pŕišroubujeme zespodu k úhelníkúm 4 tak, aby jejich zadní hrany byly presné v jedné rovine. Chceme-li využít prostor pod schodištém, múžeme zespodu k schodnicím pŕipevnit desku z tenčí dŕevotrísky nebo tlustší pŕekližky, potaženou stejným jakorem jako stupne. Pro bezpečnou chúzi je treba ješté vyŕešit zábradlí — to však záleží již na míst n í dispozici. ING. RADOVAN KARAS

a na hriadeľ povrázok so závažím. Pri vyťahovaní šnúry sa šnúra navinuta na cievku odvíja a na hriadeľ sa navíja povrázok so závažím. Pri sťahovaní je to naopak.

treba upraviť šírku základnej dosky 10, výstuhy 11a krytu 6 a 7. Iná dĺžka šnúry iba ovplyvní výšku krytu; aby nebolo vidieť závažie. Vodidlom na úpravu je skutočnosť, že dĺžka jedného závitu šnúry na cievke je asi desaťnásobok dĺžky povrázka so závažím navinutého na hriadeli. Z plechu 1 mm hrubého vystrihneme čelá cievok 1 a 2 (obr. 1), v zrezaných rohoch vyvŕtame otvory 0 4,3 mm na svorníky a v strede čela

PRACOVNÝ POSTUP Najprv sa musíme rozhodnúť, koľko šnúr a ako dlhých budeme potrebovať. Výkresy aj rozpis materiálu sú pre sušiak so šiestimi navijakmi šnúr, ktoré sú dlhé 6 m. Pre iný počet navijakov Rozpis materiálu

25

Obr. 2

1 vyvŕtame otvor 0 8,2 mm a v čele 2 otvor 0 10,1 mm. Čelá cievok môžeme vyrobiť aj z preglejky či novodurovej platne. Potom pripravíme svorníky 3 (obr. 2), vysústružíme hriadele 4 a cievky môžeme zložiť. Na osadenú časť hriadeľa so závitom M8 navlečieme podložku 17, čelo 1, opäť podložku a všetko pripevníme maticou a kontramaticou 16. Na čelo 1 potom pomocou vymedzovacích matíc 15 a svorníkov 3 pripevníme druhé čelo 2. Bočnice 5 ohneme z 1,5 mm hru-

26

bého plechu. Na prichytenie hriadeľov cievok vyvŕtame dva otvory 0 4,2 mm; v krajných bočniciach stačí vyvŕtať len jeden otvor. Týchto bočníc musí byť o jednu viac, než je cievok. Potom už môžeme začať montovať cievky na základnú dosku 10, ktorú zhotovíme z 20 mm hrubej dosky. Prvú bočnicu 5 zvŕtame so základnou doskou; na zadnej strane dosky musíme zhotoviť zahĺbenie na matice 15. Bočnice pripevníme dvoma skrutkami 14, ktoré naskrutkujeme do matíc 15 zatlačených na zadnej strane dosky. Vyčnievajúce skrutky potom odrežeme. Do otvoru v bočnici vložíme hriadeľ cievky; na druhý koniec hriadeľa nasunieme ďalšiu bočnicu, ktorú pripevníme takým istým spôsobom. Tak pokračujeme, až pripevníme všetky cievky. Potom základnú dosku 10 s cievkami prilepíme medzi dve bočné steny 9, ktoré vyrežeme podľa obr. 2 z 20 mm hrubej dosky. Do predných výrezov v bočných stenách 9 zalepíme ešte výstužné listy 11. Potom priskrutkujeme závrtkami 18 zadnú stenu krytu 7; súčasne tak zabezpečíme lepené spoje; spojenie líšt 11 s bočnými stenami zabezpečíme takisto závrtkami 18. Ohneme prednú stenu 6 krytu a dolné rohy spájkujeme. Priložíme ju k zostave a označíme miesta, kde vyvŕtame otvory 0 10 mm na vývod šnúr. Otvory musia smerovať presne do stredov cievok; ich výška má byť vo výške vrchnej vodorovnej hrany čiel cievok. Do týchto otvorov vlepíme priechodky 13, ktoré zhotovíme buď z tvrdenej tkaniny „turbax", alebo silonu a pod. Otvor musí byť všade hladký, aby sa šnúra nezadŕhala a nestrapkala sa. Šnúru na bielizeň 21 potom prevlečieme priechodkou, pevne ju priviažeme k jednému svorníku a na cievku navinieme potrebnú dĺžku s prídavkom asi 30 cm. Povrázok 20 s priviazaným závažím 12 s hmotnosťou asi 1 kg prevlečieme otvorom v hriadeli 4 a priviažeme ho tak, aby nevyčnie-

valo pod okrajom krytu. Takto pripevníme šnúry aj povrázky pri všetkých cievkach a môžeme pripevniť prednú stenu krytu 6. Pripevníme ju hore aj dole závitkami 18. (Diery pre závitky na výkrese nie sú vyznačené.) Na ochranu proti poveternostným vplyvom zakryjeme celú zostavu krytom 8 z pozinkovaného ple-

chu, ktorý priskrutkujeme o dosku 10 a hranol 11 závrtkami 18. Celé zariadenie potom pripevníme buď skobami alebo závrtkami do príchytiek na stenu alebo inú pevnú konštrukciu. Na druhú stranu balkóna (alebo na vhodnú konštrukciu na dvore, či v záhrade) pripevníme skoby alebo háčiky v náležitých rozstupoch.

Kuchynský strojček UKS 027 sa mi veľmi osvedčil, hoci po dlhšom používaní sa zničili niektoré prídavné zariadenia, ktoré už nemožno dokúpiť. Rozhodol som sa preto vyrobiť redukciu, ktorá umožňuje používať prídavné zariadenia predávané k najnovšiemu kuchynskému strojčeku

na ktoré zavesíme krúžky 19. Potom odvíjame postupne jednu šnúru 21 za druhou, konce šnúr prevlečieme krúžkami 19 a šnúry priväzujeme tak, aby boli napnuté. Ak chceme šnúry stiahnuť, stačí iba uvoľniť krúžok zo skoby a šnúra sa pôsobením hmotnosti závažia sama rýchlo navinie na navijak. . STANISLAV ŠOLC

ETA 022, napr. miesič ETA 221, šľahač ETA 222, strúhač ETA 224, strojček na mletie mäsa ETA 225, mlynček na mak ETA 226, lis na ovocie ETA 229. Po sňatí tejto redukcie sa zasa môžu používať pôvodné prídavné zariadenia určené pre UKS 027.

27

PRACOVNÝ POSTUP n Podľa výkresu si najprv zhotovíme teleso redukcie 1. Na sústruhu vysústružíme základný tvar a potom na fréze vyfrézujeme bajonetové prichytenie. Hrany telesa zahládíme a vyskúšame, či sa dá ľahko osadiť na strojček UKS 027. Ďalej vysústružíme hriadeľ 2. Na hriadeli vyfrézujeme drážku na strižnú poistku 4. Na druhej strane hriadeľa ofrézujeme štvorhran 8 X 8 mm a hrany hriadeľa zahládíme. Štvorhran hriadeľa sa musí dať ľahko osadiť do otvoru — osemhranu strojčeka UKS 027. Spojku 3, strižnú poistku 4 a štvorchodový závit 5 kúpime ako hotové náhradné súčiastky. MONTÁŽ Na teleso 1 posadíme štvorchodový závit 5, vlastne pomalobežný vývod strojčeka ETA 022, označíme, vyvŕtame otvory a vyrežeme závity. Vývod 5 priskrutkujeme troma skrutkami 6 na teleso 1. Na hriadeľ 2 nalisujeme guľkové ložisko 9 a zabezpečíme ho krúžkom 8. Hriadeľ aj s ložiskom ľahko nalisujeme do otvoru telesa 1 a ložisko zabezpečíme krúžkom 7. Potom nalisujeme tesniaci krúžok

V novostavbách nejsou zpravidla problémy s odpadem vody. Ve starších domech je však odpadni potrubí často zaneseno nebo porušeno a svou funkci plní jen pri pravidelném pročišťování gumovým zvonem. Rovnéž v rekreačních objektech, chatách a chalupách nebýva odpadni potrubí provedeno zcela podlé norem a tak vyžaduje častejší pročišťování. Abych nahradil nepríjemnou práci s gumovým zvonem, upravil jsem sifón pod umyvadlem. Úprava se mi velmi osvedčila, práce s pročišťováním je podstatné jednodušší. POSTUP PRÁCE í Nejprve vyšroubujeme sifón a jeho

Dobrý vzhďad rodinného domu závisí aj od vhodného oplotenia. K rodinnému domu so sedlovou strechou som si zhotovil oplotenie, ktoré dobre plní svoju funkciu a súčasne tvorí vhodný estetický rámec celého pozemku. Oplotenie tvorí podmurovka zo sivých vápennocementovýčh tehiel, z ktorej vystupujú stĺpiky, na ktoré sú pomocou kotvových prvkov priskrutkované dosky. PRACOVNÝ POSTUP « Najprv zhotovíme v celej dĺžke plota betónový pás široký 24,5 cm, ktorý musíme zapustiť až do nezamŕzajúcej hĺbky. Vrchný povrch betónového pása vystupuje z terénu a po položení

28

Rozpis materiálu

10. Do drážky hriadeľa 2 osadíme strižnú poistku 4 a potom osadíme spojku 3. Guľkové ložisko namastíme kvapkami strojového oleja. Tým je celá montáž hotová a redukciu môžeme používať. -J KARELVACEK

vnitŕek vyčistíme. Vnéjší závit obtočíme péti až deseti vrstvami izolační pásky 1. Na pásku 1 nasuneme širší stranou pryžovou manžetu 3 kloubu pŕedních kol Wartburg, kterou zakoupíme v prodejnách Mototechny. Manžetu dobre stáhneme chladičovou páskou nebo drátem 2. Do spodního, menšího otvoru manžety vsadíme buď korkovou zátku nebo sklenenou lókovku 4 — múžeme pak snadno sledovat množství usazenin. V prípade zanesení potrubí stačí pouze napustit umývadlo vodou, rukou utésnit prepadový otvor a nékolikrát zmáčknout manžetou smérem do sifónu. JIŔÍ KALlK

izolácie tvorí základ podmurovky. Podmurovku vymurujeme z vápennocementovýčh tehiel formátu 24,5 cm. Stĺpiky vymurujeme v takej istej hrúbke; ich šírka je 37 cm. Iba stĺpiky nesúce bránu vymurujeme širšie. Pri poslednom rade tehiel podmurovky aj stĺpikov nevypĺňame zvislé škáry maltou. Vyplníme ich až pri betónovaní rímsy, prípadne „čapíc" stĺpikov. Pri murovaní stĺpikov nesmieme zabudnúť zamurovať kotvové prvky 1, ktoré zhotovíme z pásovej ocele 70X5 a 30X5 mm podľa výkresu; počet kotvových prvkov závisí od toho, koľko dosiek použijeme na výplň medzi stĺpiky.

•-•'•

•""*

"'

—•-"-

"

Na betónovanie rímsy si musíme zhotoviť debnenie 2; tvoria ho na každej strane dve zbité dosky. Obidve časti debnenia spojíme na niekoľkých miestach drôtom 4, ktorý súčasne využijeme na pripevnenie oceľovej výstuže rímsy 3. Sedlový tvar rímsy upravíme hladidlom 6, ktoré vyrobíme z niekoľkých lát a preglejky podľa výkresu. Na výrobu „čapíc" rímsy si zhotovíme rozoberateľnú formu 5; jej tvar je uvedený na výkrese. Povrcti ríms aj „čapíc" upravíme cementovým poterom. Hotovú podmurovku aj stĺpiky vyškárujeme cementovou maltou; na prácu výhodne použijeme prípravok, ktorý vyrobíme podľa návodu uverejneného v USS č. 37. Rám brány aj dvierok zvaríme z tenkostenných Jäklových profilov 7 25X X25 mm. Na pripevnenie drevenej výplne privaríme na rámy podobné prv-

ky 1 ako na stĺpiky oplotenia a do rohov rámov privaríme čapy z kruhovej ocele. Stĺpiky dvierok vyrobíme z Jäklových profilov 40X20 mm a stĺpiky brány z Jäklových profilov 8 70X50 mm. Na stĺpiky privaríme hore a dole držiaky s puzdrami, do ktorých zapadnú čapy dvierok a brány. Drevené výplne medzi stĺpiky zhotovíme z 30 mm hrubých obojstranne ohobľovaných dosiek, ktorých boky zrežeme pod uhlom 45°. Na bránu a dvierka použijeme 24 mm hrubé dosky s takou istou úpravou. Všetky drevené výplne pripevníme na kotvové prvky vrátovými skrutkami, ktoré vopred vhodne povrchovo upravíme. JlAÍVRZBA

29

Koníčky

Keďže stojany na noty ťažko dostať, vyrobil som si stojan, ktorý mi už dlhší čas výborne slúži. Nie je to síce klasický skladací stojan, no dá sa veľmi rýchlo rozložiť na niekoľko dielov — samotný stojan, pult a nohy —-, takže jeho prenášanie alebo úschova nerobia ťažkosti. Výroba je veľmi jed-

30

noduchá a nenáročná na materiál. PRACOVNÝ POSTUP Samotný stojan sa skladá z rúrky 1, z ktorej sa teleskopický vysúva tyčka 2. Na spodný koniec rúrky 1 privaríme (prípadne prispájkujeme) šesťhran 4 vytvorený z troch zvarených alebo spájkovaných matíc M12. V prostred-

nej matici musíme vyvŕtať tri otvory so závitom M6 po 120°. Na vrchný koniec rúrky privaríme vedenie 5, ktoré takisto zhotovíme z matice M12, v ktorej vyvŕtame otvor so závitom M4 na zabezpečovaciu skrutku 8. Vo vrchnom zahnutom konci tyče 2 vyvŕtame dva otvory 0 4,5 mm. Do otvorov vložíme skrutky 11 a len ľahko ich zabezpečíme maticami 12 proti vypadnutiu. Nohy 3 vyrobíme z kruhovej ocele. Na vrchnom zahnutom konci vyreže-

pultu na tyč 2 stojana. Nosič ohneme z 1 mm hrubého plechu do tvaru uvedeného na výkrese. Nakoniec jednotlivé diely povrchovo upravíme — pult natrieme bezfarebným lakom, stojan, nohy a záves matným čiernym emailom.

Rozpis materiálu

me závit M6, spodné konce výstrojíme drevenými guľôčkami 9, ktoré sa bežne používajú na vešiakoch. Pult 7 zlepíme z líšt 10X10 mm; lišty spojíme v rohoch preplátovaním.

Vnútorné lišty tvoriace výstuhu len spojíme na tupo. Na lepenie pogžijeme disperzné lepidlo. Na spodnú časť pultu priskrutkujeme zo zadnej strany nosič 6, ktorý slúži na pripevnenie

V ostatnom čase sa veľmi rozšírili elektronické prenosné klávesnicové hudobné nástroje. Svojou pestrou škálou zafarbenia zvuku, ako aj ľahkou dopravou, získali si obľubu nielen u poslucháčov, ale predovšetkým u hudobníkov. Kufríkové hudobné nástroje na hru možno umiestniť kdekoľvek, zväčša v improvizovanom prostredí na obyčajnom stole. Vzniká však problém, ako posadiť hráča, aby mal ruky v správnej výške nad klaviatúrou. Obyčajná stolička je nízka, takisto aj otáčacia klavírová stolička, lebo klavír má zníženú klávesnicu. Možno vyrobiť jednoduchú otočnú a výškovo nastaviteľnú sedačku na trojnožke, ktorá sa nekolíše ani na nerovnom podklade. Svojou meniteľnou výškou vyhovuje pre hráčov rozličného vzrastu. Základ tvorí trojnohý podstavec z profilu Jäkl, na ktorom je stĺpik z rúrky 1 " , vystrojený dvoma trapézovými maticami, v ktorých sa pohybuje skrutka sedačky. PRACOVNÝ POSTUP Nožičky 1 zhotovíme z obdĺžnikového profilu Jäkl 27X14 mm. Konce

nožičiek zrežeme pod uhlom 45° a dutinu zaslepíme. Stĺpik 2 vyrobíme z rúrky 1 " . V stĺpiku vyvŕtame vo vzdialenosti 115 mm od vrchného konca tri otvory 0 8 mm po 120° na dierové zvary, ktorými zabezpečíme spodnú trapézovú maticu. Na spodnom konci stĺpika zhotovíme tri výrezy 27X14 mm opäť po 120°. Do výrezov zasunieme nožičky 1, ktoré k sebe uprostred zvaríme. Aby sedačka dobro plnila svoju funkciu, nesmú sa nožičky opierať o zem celou styčnou plochou, ale len koncami. Preto musíme pri zváraní nožičky uprostred podložiť, napríklad maticou M12. Nožičky musia byť rozložené presne po 120°, aby zapadli do výrezov v stĺpiku. Zvarenú trojnožku zasunieme do stĺpika a zvaríme bodovými zvarmi. Potom skontrolujeme kolmosť a ak je všetko v poriadku, všetko starostlivo zvaríme. Privariť nožičky len na povrch stĺpika nie je vhodné; spoj by nebol pevný. Trapézové matice 3 a skrutku 4 zhotovíme podľa výkresu; ich výroba je však dosť náročná, a tak je lepšie použiť skrutku a maticu z rozličných starých pohybových mecha-

Zloženie stojana je celkom jednoduché — nohy zaskrutkujeme do šesťhranu 4 a zabezpečíme maticami 10, najlepšie ryhovaným! alebo krídlovými. Tyč 2 zasunieme do rúrky 1 a zvolenú výšku zabezpečíme skrutkou 8. Pult nasadíme na tyčku 2 tak, aby cez väčšie otvory nosiča 6 (0 8 mm) prešli hlavy skrutiek 1 1 a potom nosič potiahneme smerom nadol a maticami 12 ho dotiahneme. ING. ZDENÉK KUPEC

nizmov, napríklad z brzdového mechanizmu starého povozu. V tom prípade potom na stĺpik 2 použijeme rúrku, ktorej svetlosť zodpovedá vonkajšiemu priemeru získanej matice 3. Na trapézovú skrutku 4 privaríme nosnú platňu 5 vyrezanú z 5 mm hrubého plechu. Sedadlo 6 vyrobíme z kvalitného tvrdého dreva; stačí, ak máme ohobľovanú len jednu — spodnú — stranu. Na túto hladkú stranu potom pripevníme šiestimi závrtkami 7 doštičku so skrutkou. Skrutku upneme do sústruhu a vrchnú stranu obrobíme do mierne miskovitého tvaru.

Rozpis materiálu

31

K.1

1*12

Na skrutku 4 naskrutkujeme obidve trapézové matice 3 v stanovenom rozstupe 100 mm, zasunieme ich do stĺpika 2 a spodnú maticu privaríme

dierkovými zvarmi, vrchnú celým zvarom. Kovové časti okrem skrutky natrieme vhodným farebným náterom a sedačku bezfarebným lakom. Nako-

Pro zdravotníckou rehabilitaci — zejména po úrazech nohou — se často používa jako součást léčby jízda na trenažéru z jízdního kola. Jednoduchý trenažér si snadno zhotovíme sami z jakéhokoliv jízdního kola Gá jsem použil dámske kolo); m isto kol k nemu upevníme jednoduchý stojan. Trenažér pak múžeme používat k rehabilitaci nebo i ke kondičnímu tréninku napr. v zimním období, kdy na kole nejezdíme. Na jaŕe stojan uložíme a jízdní kolo múze sloužit svému púvodnímu účelu. POSTUP PRÁCE DFíve, než se pustíme do výroby stojanu, zméŕíme pečlivé rozmery použitého jízdního kola — rozdíly v jednotlivých rozmérech mohou totiž byt značné. Po té z jízdního kola odstránime kola, ŕetéz, blatníky a prední brzdu. Z pásové oceli 30X4 mm zhotovíme čtyŕi boční ramena 3 stojanu a ohneme je podlé výkresu. Aby

32

niec ešte prilepíme na dosadacie plochy nožičiek kúsky gumy, aby sa nepoškodzovala dlážka. JOSEF MUSIL

byla ramena soumérná, ohýbame je podlé nakreslené šablóny. Ohnutá ramena pak privaríme ke spojkám 1 z profilu Jäkl 30X18X2 mm (rez A—A). Po privarení spojek upravíme vzdálenost obou ho m ich koncu ramen. Délka rozteče pro prední vidlici je 95 mm, pro zadní vidlici 120 mm. Tyto rozmery si také musíme upravit podlé rozmeru použitého kola; to se tyká i rozmeru upevňovacích svorníku 9 a podélníku 2, jehož délku určíme až po zméŕení vzdálenosti X (viz sestava na výkrese). Pri svaŕování celého stojanu, tj. pŕíček 1, podélníku 2 a ramen 3 musíme dbát na dodržení vzájemné kolmosti svaŕovaných součástí. Aby stojan neklouzal na podlaze, nalepíme na konce spojek 1 kousky pryže 4. Brzdu upravíme do stredového náboje šlapacích pedálu (det. A). Jediným zásahem do konstrukce kola je otvor 0 6,5 mm, který musíme vyvrtat do telesa náboje 5 asi

Trenažér z jízdního kola: 1 — pHčka stojanu z profilu Jäkl 30X18X2 mm (2 ks); 2 - podélnfk z úhelnflcu 36X36X4 mm (1 ks); 3 — rameno z pásové oceli 30X4 mm (4 ks); 4 — podložky z pryže asi 2 mm ti. (4 ks); 5 — teleso náboje z jízdnfho kola: 6 — brzdícl špallk z tvrdého dreva (1 ks); 7 — matice M6 (1 ks): 8 — šroub M6X15 (1 ks); 9 — upevňovací svorník 0 10 mm dólky 125 a 190 mm (2 ks); 10 — podložka 0 10,5 mm (8 ks); 11 — matice M 1 0 (8 ks); 12 — opérka z plechu 2 mm Hustého (1 ks)

uprostred jeho celkové délky. Na tento otvor privaríme z vnéjší strany matici 7 se závitem M6 pro šroub 8. Otvor M6 múžeme pri kompletaci jízdního kola pro normálni jízdu zaslepit zkráceným šroubkem M6, nebo do otvoru zašroubovat plochou mazací hlavici M6 (ČSN 02 7451). Brzdící špalík 6 zhotovíme podlé vnitŕních rozmeru náboje a osy šlapacích pedálu. Základní tvar vysoustružíme z bukového dreva a potom vypilujeme struhákem vybráni podlé tvaru koncu trubek rámu v náboji (trubky bráni špalíku v otáčení). Nakonec špalík rozŕízneme a mezeru rozšírime na 3 až 4 mm. Na špalíku upravíme plôšku, k níž dvéma hŕebíčky pribijeme opérku 12 z plechu

33

tlustého 2 mm. Špalík 6 nasuneme na hŕídel šlapacích pedálu a dotahováním šroubu 8 regulujeme brzdící zátéž pedálu. Tento zpúsob brzdení pedálu je velmi jednoduchý a dostatečný pro účely rehabilitačního cvičení. Není vhodný pro diouhý kondiční trénink, kdy je nutné šlapat desítky minút

Abych si se svou rodinou mohl pekné zalyžovat, aniž bych čekal frontu u vleku, pokúsil jsem se vyrobit lehký „rodinný" lyžaŕský vlek. Snažil jsem se o maximálni realizační jednoduchost, minimálni váhu a tedy snadnou transportovatelnost, dostupnou součástkovou základnú i výrobní technológii, a to vše pri zachovaní potrebné výkonnosti. Koncepčné vlek naväzuje na konstrukci popisovanou se sborníku USS č. 27. Konstrukce je však značné zjednodušená pri plném zachovaní všech výkonových parametru a náhrade nékterých dílú vyrábéných díly hotovými. Základem celé konstrukce je stožár s pohonnou jednotkou, který je v daném prípade použit jako horní stanice vleku. Jednoduchými úpravami je však možné jej použit jako stanici dolní, rozhodující je prakticky jen vhodnost vedení elektrické prípojky. Z dúvodu zejména ekologických, ale i jednoduchosti konstrukce, byla volená varianta pohonu elektromotorem a to tŕífázovým 3AP 90L-6 s výkonem 1,1 kW a otáčkami 930 min~1. Má potrebné izolační krytí IP 44 a pri provozních teplotách kolem 0 °C pŕetižitelnost až na výkon 1,5 kW. Pri rýchlosti tažného lana vleku asi 1,7 m.s~1 (tato rychlost se jeví pro uvedený typ vleku jako optimálni) a odhadnuté účinnosti prevodu 85 % je k dispozici asi 730 N tažné sily, což predstavuje podlé okolností užitečné zatížení vleku dvéma až čtyŕmi osobami.

34

s pomerné velkou zátéží na pedálech. Uvedená konstrukce brzdy nemá k tomuto účelu dostatečné jemnou regulaci zátéže a pfedevším nemá dostatečné velkou plochu k odvedení tepla, které na brzde vzniká. To by vyžadovalo složitéjší ŕešení s ŕetézovým pŕevodem na zadní osu se setrvačníkem a pásovou brzdou. JAROSLAV MENCL

Finanční náklady na poŕízení vleku ovlivňuje nejvíce cena motoru — asi 700,— Kčs; mimo sezónu ho však Ize využívat i jinak, dále tažné lano (2,40 Kčs za 1 m) a prívodní kábel (asi 10,50 Kčs za 1 m). Naproti tomu provozní náklady vleku jsou skutečné minimálni — pri béžném provozu (5 lidí 6 hodin denné) se denní spotreba energie pohybuje kolem 5 kWh. VÝROBA VLEKU Stožár s pohonnou jednotkou. Stožár svárime stejné jako stožár protéjší stanice ze dvou lešenárskych trubek 0 48 mm (obr. 1 a 2). K dolní pŕíčné trubce 2 privaríme dva bodce sloužící pro zafixovaní v terénu. Na horní konec nosné svislé trubky 1 navaríme pouzdro 3 s ložisky 4, ve kterých se otáčí tažná hŕídel 5. Pouzdro, které vyrobíme z tlustosténné troubky 0 51X7 mm navaríme z technologických d úvod ú pŕes pomocný drzá k 6, nebof osazení pro ložiska (obr. 3) musíme soustružit pred svaŕováním, které má vždy za následek mírnou deformaci trubky a teprve po soustružení držák 6 navaríme na horní konec trubky stožáru 1. Výroba a instalace pouzdra 3 je pomerné choulostivá operace, kterou je nutno provést tak, aby bylo zaručeno dokonale souosé vedení tažné hŕídele 5 v ložiskách 4. Pred soustružením je nutno ponechat u trubky, z níž je pouzdro 3 vyrobeno, pŕídavek asi 25 mm na strane tažné kladky 7. Za tento pŕídavek je možné pouzdro s navareným držákem 6 pri soustružení upnout. Rozmery pouzdra vychází z ložisek typu 6004, v zásade je však možno konstruovat pouzdro s naklápécími ložisky typu 1204 (vnéjší 0 47 mm), kdy jsou nároky na pŕesnost soustružnických prací podstatné nižší. Prúmér tažné hŕídele 20 mm vychází z odpovídajícího prúméru hnaných remeníc 9, tŕebaže výhodnejší by byl 0 25 mm. Pri použitém rozmeru vychází namáhaní hŕídele na ohyb a krut na mezích možností bežných ocelí (11 600), a je tedy vhodné vyrobit hŕídel z oceli tŕídy 15 320. Ťažnou kladku 7 vypálíme a vysoustružíme z plechu tlustého 15 mm a za tepla nalisujeme na hŕídel 5 a pojistíme svarem. Drážka pro tažné lano byla soustružena na trojúhelníkový prúŕez s úhlem 80° (obr. 4) pro dosa-

žení potrebné frikce mezi lanem a kladkou. Toto ŕešení není príliš dokonalé vzhledem k opotrebení tažného lana a vznikajícímu prokluzu pri nedokonalém napnutí lana. Ŕešení s pomocnou kladkou by však komplikovalo konstrukci a povulkanizování vnitŕního povrchu normovaného profilu drážky je nad možnosti amatérskeho konštruktéra. Snad by stálo za to vyzkoušet profil drážky s normovanými (oblými) stenami, ale pro dva závity lana. Osa drážky tažné kladky 7 by méla být co nejblíže osy trubky 1, aby krouticí moment púsobící na horní část této trubky a pouzdro 3 nebyl zbytečné velký. Stožár kotvíme pomoci „plotového" napínáku (hotový výrobek), který pripevníme k trubce stožáru 1 imbusovým šroubem 8 ve svislé rovine tažného lana. Jako hnané remenice 9 použijeme velké remenice z pračky Tatramat 245, které Ize koupit v prodejnách Strojsmalt jako náhradní d íl; jedna remenice stojí 73,— Kčs. Podlé náboje ŕemenic musíme v hŕídeli 5 vyfrézovat osazení. Dvé remenice jsou nutné pro spolehlivý prenos potrebného krouticího momentu jednak pŕes použité klinové ŕemeny, jednak zejména pŕes tyto remenice. Konec hŕídele opatríme závitem M 14X1,5 a celou sestavu (víz obr. 3), obsahujicí dále tri podložky a dištanční trubku 22, pevné stáhneme matici a kontramaticí. Trubku pouzdra 3 múžeme ješté opatŕit maznici pro doplňovaní maziva ložisek 4, z nichž ložisko na strane tažné kladky 7 je namáháno značné více. Toto namáhaní však zústává v mezích ČSN a se zŕetelem na rychlost otáčení a počet provozních hodin ložiska si není treba délat o jeho životnost starosti. Výkon se na hnané remenice 9 pŕenáší prostŕednictvím klinových ŕemenú profilu A (13X8 mm) z hnací remenice s dvojitou drážkou 10. Remenici 10 vysoustružíme podlé obr. 5 a nalisujeme ji na hŕídel motoru 11. Vhodná délka ŕemenú je asi 1 800 mm; pro jejich nedostupnosť v dobé realizace však byly použitý ŕemeny dlouhé 1 620 mm z pračky Tatramat 245 (zakoupené jako náhradní díly v prodejné Strojsmalt). Motor 11 upevníme na dva držáky 12, které zhotovíme z pásové oceli

35

36

25X5 mm (obr. 6). Ohnuté konce držákú obepínají nosnou trubku motoru 13, která má prúmér 25 mm a je navarená na svislou trubku stožáru 1 ve vzdálenosti X, kterou určíme podlé délky použitých klinových ŕemenú. Motor na držáky pŕišroubujeme čtyŕmi šrouby M8X20 mm a upevnení držákú zajistíme dvéma šrouby M6X X40 mm zešroubovanými po zavesení motoru do pracovní polohy. Pohyb motoru ve smeru jeho osy je znemožnén zarážkami navarenými na trubku 13, o které se oba držáky 12 opírají. Na vystupující konce držákú 12 pŕišroubujeme desku 14 z izolačního materiálu (novodur, pertinax), k níž upevníme tŕípólový vypínač 15 s izolačním krytím alespoň IP (obr. 7). Dobre prístupný vypínač umožní snadné vypnutí vleku v prípade kolízni situace. Potrebné vypnutí ŕemenú (hmotnost motoru rozhodné nestačí) zajistíme opét „plotovým" napínákem, stačí i 0 6 mm, který jedním koncern zaklesneme za držák 12 blíž e

37

k hnací remenici 10 a druhý k matici M10, navarené ve vhodném místé (vzdálenost Y na obr. 1) na trubce stožáru 1. Dúležitou součástí horní stanice vleku je vyhazovač kotev. Tvorí ho doraz kotev, což je deska z tvrdého dreva s prúchozím otvorem 0 15 mm (obr. 8). Deska musí být podélné délitelná, aby bylo možno instalovat nekonečnou smyčku tažného lana. S výhodou Ize použít pŕíčné rozŕíznuté parkety (vlysky) umožňující sesazení na pero a drážku. Držáky vyhazovače 16 vyrobíme z pásové oceli 25X X5 mm, kterou ohneme do tvaru písmene L a privaríme k trubce 1. Dolní držák musíme vyztužit ješté vzperou proti ohybu vyvozeném tlakem vyhazovaných kotev. Na konec ješté zhotovíme kryt remeňového náhonu; ohneme ho z hliníkového plechu 1,2 mm tlustého (rozmery na obr. 9 jsou jen orientační; závisí na délce klinových ŕemenú). Kryt prichytíme vhodnými úchytkami k jednomu držáku vyhazovače 16 a k zarážce trubky 13. Úchytky musíme nejprve vyzkoušet a teprve potom pŕinýtovat. Krytem je vhodné opatŕit i motor 11, aby nebyl zasahován kotvičkami, padajícími od vyhazovače. Stožár bez pohonné jednotky. Druhý, v daném prípade dolní, stožár je výrobné mnohem jednodušší (obr. 2). Základem jsou opét dvé lešenárske trukby 17, 2. Dolní pŕíčná trubka je zcela identická s pŕíčnou trubkou prvého stožáru, svislá trubka 17 se liší délkou, kterou je nutno volit tak, aby umožňovala pohodlné kotvení i détem. Na horní konec této trubky privaríme držák 18 ohnutý z pásové oceli 60X7 mm. Do tohoto držáku

otáčivé upevníme vyrazený upravený disk z kola motocyklu, sloužící jako kladka 19 tažného lana. Pŕebytečné časti disku odsoustružíme a drážku pro tažné lano tentokráte oválneho prúŕezu pŕesoustružíme až na ocelovou vložku disku. Jako hŕídel 20 použijeme pôvodní osku z kola motocyklu 0 15 mm, stejné tak použijeme i pôvodní ložiska typu 6302. Osku zkrátíme a axiálni vúli kladky vymezíme podložkami 0 15 mm. K matici se závitem M14X1,5 mm není již nutné použít kontramatici. Na hŕídel 20 zároveň prichytíme kryt z hliníkového plechu ti. 1,2 mm (obr. 10), který bráni náhodnému vtažení napr. součásti lyžaŕské výstroje mezi kladku a tažné lano. V držáku 18 musíme vyvrtat otvor 0 8 mm pro uchycení kotevního lana stožáru, resp. silné tažné pružiny, kterou je nutno vŕadit do tohoto kotevního úchytu. Otvor vrtáme až v sestavé tak, aby byl v rovine drážky kladky 19 tažného lana 2 1 . V daném prípade byla použitá pružina neznámeho púvodu, pravdepodobné ze zemédélského stroje. Má 23 závitu z drátu 0 7 mm; vnéjší prúmér je 42 mm. Tažné lano 21 je ocelové, prúméru 6,3 mm. Tvorí nekonečnou smyčku, a proto je treba je nechat odborné zaplést (napr. v dílnách svazarmovských plachtaŕú). Tloušťka lana je volená nikoli z dúvodú potrebné pevnosti v tahu, ale spíše pro vhodnost kotvení. V daném prípade bylo použité lano dlouhé 200 m, tj. délka vleku 100 m. Kotvičky 24 (zvratky) vyrobíme z kruhové oceli 0 10 mm a za tepla je v prípravku ohneme do potrebného tvaru (viz obr. 1). Šnúrou asi 2 m

dlouhou je spojíme s dŕevnénými opérkami, zhotovenými napr. z násad zlomených hokejek. Šnúra je vhodná taková, která nesaje vodu, jinak by namrzala. INSTALACE A PROVOZ VLEKU Vlek, který je možno snadno pŕepravovat i menším osobním autem (oba stožáry Ize snadno umistit na stŕešním nosiči zavazadel) Ize instalovat pomerné snadno a rýchle. Nejprve vztýčime horní stanici, kterou pŕes téméŕ plné vytočený napínák zakotví-; me fetézem nebo ocelovým lankem k ocelovému kolíku zarazenému v zemi (nebo ke stromu apod.) tak, aby stožár stál približné kolmo ke svahu. Lano navlečeme na tažnou kladku, vytýčime smer vleku, lano rozvineme a nasadíme na kladku dolní stanice. Do kotvícího otvoru stožáru dolní stanice zaklesneme pružinu, na její konec druhý, opét téméŕ vytočený napínák a obdobné jako horní stanici ukotvíme dolní stanici; stožár je pritom položen na zemi. Vztýčením stožáru po ukotvení dosáhneme predbežného napnutí tažného lana, jehož ŕádné vypnutí zajistíme napínáky. Polohu horní stanice musíme ješté upravit tak, aby tažné lano procházelo stŕedem otvoru vyhazovače kotev. Lano se časem protáhne, takže napnutí je treba opravit. U obou stožáru stačí po jednom kotevním lane, stabilita stanic je plné vyhovující. Rovnéž tak je i plné vyhovující pŕenášení svislých tlaku obou stožáru do zeme pŕes trubku 2, nebof zmrzla púda má značnou únosnost. Optimálni profil svahu je mírné prohloubený, neboť i vypnuté lano je prohnuté do tvaru ŕetézovky. Vypnutí tažného lana je treba provádét zejména se zŕetelem na jeho prokluz v drážce tažné kladky 7 pri plném zatížení (rozjezd posledního lyžaŕe na lane). Vlastní kotvení na tažné lano je evidentní, pri malé délce vleku je bohužel nepríjemná manipulace s kotvičkami, které je treba svážet dolu. Terén v oblasti kotvení (nasazování kotev na lano) u dolní stanice je treba upravit do vodorovné roviny, aby kotvení nečinilo méné zdatným lyžaŕúm potíže. V prípade, že bychom chtéli použít pohonnou jednotku na stožáru dolní stanice, volíme kratší délku stožáru dolní stanice (kotvení lyžaŕú) a delší stožár horní stanice, který nyní bude opatŕen vyhazovačem kotviček. Vlastní pohonnou jednotku na dolní stanici je treba dobre krytovat, aby se nestala zdrojem prípadného úrazu. ING. JIŔÍ TRMAČ

38

Často jsem pozoroval manželku pri šití na elektrickom šicím stroji a tak jsem si uvedomil, že by občas potrebovala „tretí ruku". Napadlo mne, že by práci značné ulehčilo, kdyby pätka stroje byla ovládaná nohou pomoci pedálu a vhodného prevodu. Úpravu jsem promyslel a zhotovil. Manželka je velmi spokojená — má obé ruce vol-

né, múze mnohem lépe ovládat navádéní a manipulaci s látkou v okolí šicí jehly. Vlastní práce jde rychleji a je kvalitnejší, zvlášté pri šití rúžkú a míst s krátkymi švy, kde je nutné časté najíždéní. Úprava není složitá, záleží jen vtom, že pomoci bovdenu prevedeme ovládaní pŕítlaku pŕes dva držáky na

Úprava šicfho stroje: 1 — držák z plechu 1 mm ti. (1 ks); 2 — základni deska pedálu z prkna 10 mm ti. (1 ks); 3 — šlapka z prekližky 6 mm ti. (1 ks); 4 — držák z pásové oceli 20X3 mm (1 ks); 5 — piánový záves (1 ks); 6 — príchytka z plechu 1 mm ti. (1 ks); 7 - pružina (1 ks); 8 - bovden; 9 — šroub M4 s maticf (2 + 2 ks); 10 - šroub M6X10 s matici (1 +1 ks); 11 - vrut 0 3 mm (2 ks); 12 - šroub M5 (2 ks)

pedál na podlaze. Pravou nohou se pak ovláda pedál motorku šiciho stroje a levou nohou zveda n í a spoušténí prítlačné pätky. POSTUP PRÁCE

Nejprve zhotovíme z plechu 1 mm tlustého držák 1. Vyvŕtame otvory 0 4,5 mm a 0 5,5 mm a plech ohneme do tvaru písmene U (ohyby kreslený čárkované). Držák 1 upevníme dvéma šrouby 6 (M5) k viku šiciho stroje tak, aby výrez pro bovden byl nad ovládací páčkou pätky. Pak si vyrobíme pedál. Základnú 2 vyŕízneme z prkna asi 10 mm tlustého, šlapku 3 pak z prekližky 6 mm tlusté. V šlapce vyvŕtame otvor 0 3 mm pro prúchod bovdenu a pak ji upevníme závésem 5 k základné. Jako záves mohou posloužit i dva pásky koženky, které pŕitlučeme malými hŕebíčky. Z pásové oceli 20X X3 mm ohneme držák 4; pŕedem však vyvŕtame otvory 0 3 mm. Držák pŕišroubujeme k základné dvéma vruty 0 3 mm. Z plechu 1 mm tlustého vyrobíme príchytku 6; bude sloužit k uchycení lanka bovdenu k ovládací páčce pätky. Délku bovdenu 8 volíme vzhledem k plynulému oblouku asi 132 cm. Lanko z plášte vytáhneme a plášť pak zkrátíme asi na 120 cm. Na konec lanka nacínujeme kuličku tak, aby lanko po provlečení otvorem príchytky 6 nevypadlo. Pak navlečeme na lanko pružinu 7 a lanko opét protáhneme pláštém bovdenu. Bovden zasuneme do výrezu držáku 1 a upevníme dvéma šroubky 9 s maticemi M4. Druhý konec lanka provlečeme otvorem v držáku 4, pak otvorem v šlapce 3 a nakonec lanko provlečeme otvorem v šroubku 10 a zajistíme utažením matici 9. Pružina 7 slouží pro premáhaní odporu zpúsobeného trením lanka v plášti a hmotností šlapky 3. Pružinu zhotovíme navinutím 60 závitu drátu 0 0,6 mm na drát 0 3 mm; Ize použít jakoukoliv podobnou. Tuhost pružiny Ize vymezit natažením či zkrácením tak, aby šlapka nekládla zbytečné velký odpor a pritom bezpečné vracela páčku do dolní výchozí polohy. Pri uvolnení šlapky má byt páčka odtlačená asi o 5 až 6 mm pod bod záberu. Tuto vúli vymezíme až po úplném smontování posunem bovdenu 8 nahoru a dolu (naznačeno šípkami) v držáku 1. JOSEF KUSÍK

39

Vyvolávanie farebných fotografických papierov nám veľmi uľahčí vyvolávači bubon. Keďže toto zariadenie na našom trhu chýba, rozhodol som sa vyrobiť si ho sám. Pri návrhu bubna som sa usiloval, aby na jeho výrobu stačila len jednoducho vybavená dielňa (elektrická vŕtačka so stojanom), aby materiál bol dostupný a cena nízka. Keďže výrobne najzložitejší je uzáver bubna a závitová časf, na ktorú sa uzáver naskrutkuje, použil som na zhotovenie týchto dielov vývojnicu PLASTIMAT, ktorú možno kúpiť v predajniach FOTO-KINO. PRACOVNÝ POSTUP Najprv vyrobíme telo bubna 1

40

z tmavosivej dokonale nepriesvitnej novodurovej rúrky 0 110X105 mm. Na jednej strane rúrku na vnútornom obvode zbrúsime do hĺbky 5 mm asi 0 1 mm. Brúsime brúsnym kotúčom upnutým vo vŕtačke. Do týchto miest vlepíme závitovú časť 6; získame ju odrezaním z vývojnice PLASTIMAT a zbrúsením po obvode tak, aby sa dala zasunúť do tela 1. Dĺžku bubna 1 upravíme podľa toho, aký veľký papier budeme používať — pre formát 13X9 cm stačí dĺžka I — 120 mm, pre formát 24X30 cm zvolíme dĺžku 1 — 270 mm. Dno 2 vyrobíme z novodurovej 2,5 mm hrubej platne. Získame ju tak, že kus

rúrky pozdĺžne rozrežeme, ohrejeme nad plameňom a vyrovnáme medzi dvoma sklami. Vyrovnáme radšej hneď väčší kus, lebo platňu budeme potrebovať aj na výrobu ďalších častí. Aby sme dosiahli guľový tvar, vyrežeme koliesko s priemerom trochu väčším, než je vnútorný priemer rúrky 1. V koliesku urobíme klinový výrez a po ohriatí hrany výrezu zlepíme. Ak budeme bubon otáčať motoricky, vyrežeme ešte z novodurovej platne 2,5 mm hrubé dno 3 0 105 mm a tri podložky 5 0 15 mm a kruhovú výstuhu 4 0 80 mm z oceľového 0,6 mm hrubého plechu. Všetko zlepíme, vyvŕtame otvor a vlepíme do tela bubna 1. Uzáver bubna 7 získame z uzáveru vývojnice PLASTIMAT. Z vývojnice použijeme ešte vnútornú časť uzáveru 13, ktorú musíme skrátiť na dĺžku 25 mm, dno uzáveru 9, ktoré vyrežeme z dna vývojnice a ďalej tesnenie 14 a viečko 15. Na vnútornú časť uzáveru 13 prilepíme podľa výkresu dno 9 a štyri rebrá 11, na ktoré ešte prilepíme nádobku 8. Rebrá 11 vyrežeme z 2,5 mm hrubej novodurovej platne s rozmermi 10X25 mm. Ako nádobka 8 poslúži dóza na kávu s odmerkou, ktorú kúpime v predajniach výrobkov z plastov. Dózu skrátime na výšku 95 mm a prilepíme na ňu dno 10, ktoré vyrežeme z 2,5 mm hrubej novodurovej platne. Na časť 13 ešte prilepíme krúžok 12 vyrezaný z 2,5 mm hrubého novoduru. Vonkajší priemer krúžku je 35 mm, priemer vnútorného otvoru 25 mm. Takto zlepenú vnútornú časť prilepíme na uzáver 7. Nakoniec nasunieme na uzáver tesnenie 14 a osadíme viečko 15. Aby nám bubon dobre slúžil, musíme dbať na to, aby všetky spoje vzájomne dobre priliehali a boli dokonale zlepené — nesmú prepúšťať roztoky ani parazitné svetelné lúče. ING. MARTIN HORKÝ

Auto-moto

O výhodách bezdotykových elektronických zapalovacích soustav bylo napsáno již mnoho. Tato zapalování mají pŕedevším výhodu v trvalém nastavení hodnôt, které se nemení v závislosti na počtu ujetých kilometru. Tím odpadá nutnost seŕizovat predstih zážehu, mizí problémy s kontakty, neslábne jiskra se zvyšujícími se otáčkami motoru, odpadá nerovnomerné rozdélaný predstih zážehu na jednotlivých válcích vlivem nepresnosti vačky vétšinou ± 1°. Montáží tranzistorového bezdotykového zapalování se uvedené nedostatky klasické zapalovací soustavy odstráni a tím se zvýši výkon motoru, zlepší se štartovaní za nízkych teplôt, sníží se spotreba paliva a zklidní se chod motoru, zvýši se akcelerace. Pro tyto výhody vétšina výrobcu osobních automobilu již montuje do svých vozu tranzistorové bezdotykové zapalování. Abych téchto výhod dosáhl i u svého vozu Moskvič 412 (obsah 1 500 cm 3 ), zhotovil jsem si tranzistorové bezdotykové zapalování (dále TBZ) sám a jsem s ním velmi spokojen. TBZ Ize samozrejmé vyrobit i do vozu jiných značek; je však nutné upravit rozmery kotouče pferušovače a držáku fototranzistoru. S tímto zapalováním mám najeto 3 500 km; zapalování pracovalo velmi dobre jak v zime za mrazu (kolem - 2 0 °C), tak i v lété pri teplotách

ROZDEĽOVAČ

+30 °C Qde pochopitelné o venkovní teploty. V motorovém prostoru je v lété podstatné tepleji). Pro prípad poruchy zapalování se jistím tím, že vozím starý pŕerušovač, který by bylo možné v prípade poruchy namontovat místo bezkontaktního zapalování. PRINCÍP ČINNOSTI V rozdélovači se otáčí kotouč s počtem otvoru shodným s počtem válcú motoru (u čtyŕválce čtyŕi otvory po 90°); nad kotoučem je upevnená infradioda D4 a pod kotoučem fototranzistor T5 (obr. 1). Pokud je fototranzistorT5 neosvétlen, tranzistor TI je otevŕen, protože dostáva na bázi proud pŕes rezistor R2. Tranzistory T2 a T3 jsou zavŕeny, tranzistor T4 je otevŕen pŕes rezistor R7 a diódu D2, takže j im prochází proud pŕes diódu D3 a zapalovací cívku. Pri osvetlení fototranzistoru T5 se tranzistor TI zavírá, tranzistor T2 a T3 se otevírá a tranzistor T4 se uzavŕe, to znamená, že v zapalovací cívce vznikne vysokonapéťový impuls, tedy jiskra pro zapalovací svíčky. U tranzistorového bezdotykového zapalování nelze použít zapalovací' cívku se tŕemi vývody (napr. z vozu Moskvič); jako nejlepší se jeví zapalovací cívka PAL s dvéma vývody. Proud zapalovací cívky pro toto zapalování by nemél pŕesáhnout 4 A, to znamená odpor primárního vinutí cívky má byt minimálne 3 Q nebo vétší. Pokud bychom nesehnali infradiodu D4, mužeme místo ní po-

Obr. 1

užŕt žárovku. Vhodná je žárovka s co nejkratším vláknem. Podlé použité žárovky musíme upravit hodnotu rezistoru R1. Ve srovnání s infradiodou má žárovka nižší životnost, asi 1 000 hodin, což znamená asi 50 000 km. MECHANICKÉ ZHOTOVENÍ Pri prestavbe zapalovací soustavy je nejvhodnéjší zakoupit nový rozdélovač (protože nejsou unavené pružinky v odstŕedivém regulátoru predstihu); z tohoto rozdélovače vymontujeme pevný i pohyblivý kontakt a držák s plstí na mazaní vačky. Od rozdélovače odpojíme a odmontujeme kondenzátor, protože pro TBZ je nepotrebný. Podlé obr. 2 zhotovíme z hliníkového plechu 2 mm tlustého kotouč pŕerušovače a z texgumoidu nebo pertinaxu vyrobíme držák fototranzistoru a infradiody. V držáku vyvŕtame jednak podélný otvor 0 2,2 mm a v horní časti pŕíčný otvor, jehož prúmér i umísténí volíme podlé infradiody. V dolní časti vyvŕtame pŕíčný otvor 0 2,2 mm pro vývody fototranzistoru. Z boku prilepíme k držáku lepidlem LEPOX destičku plošných spoju — médí nahoru. Rozmery uvedené na obr. 2, které musíme presné dodržet, platí pro vozy Moskvič 1 500 cm 3 ; pro vozy jiných značek je nutné rozmery pŕizpúsobit rozdélovači zapalování. Pak vyrobíme z cuprextitu desku plošných spoju (obr. 3). Do desky vyvŕtame otvory a osadíme ji součástkami. Vétšina součástek je umisténa

41

4+0,05

na této desce až na tranzistory T3 a T4, fototranzistor T5 a infradiodu D4. Rezistor R7 a kondenzátor C2 pripevníme na destičku dodatečné, nejlépe prilepením lepidlern LEPOX; tyto součástky jsou totiž téžší a mohly by se uklepat. Pro pripojení na svorku 15 a 1 zapalovací cívky a na —12 V použijeme médéný vodič prúŕezu 2,5 mm 2 . Pro napojení na pŕerušovač (svorky A, B, C) použijeme autokabel prúŕezu 0,75 mm 2 . Délky vodiču volíme podlé umísténí zapalování. Je výhodné volit rúzné barvy vodiču a označit je štítky z hliníku s vyrazeným označením. Desku plošných spoju upevníme do hotové krabičky K 3, do níž pŕedem vyvŕtame otvory pro vyvedení vodiču. Z boku krabičky upevníme tranzistor T3, tranzistor T4 upevníme na chladič na horní strane krabičky; chladič vyrobíme z hliníkového plechu 3 mm tlustého v rozmérech 76X106 mm. Hotové zapalování umístíme co nejdále od výfukového potrubí, aby se dobre chladilo. Do otvoru držáku 2 nasuneme fototranzistor T5 a provizórne ho upevníme napr. tŕískou ze sirky a pripojíme k nemu ohmmetr. Do horního otvoru nasuneme infradiodu D4 a umístíme ji (popŕ. i fototranzistor) tak, aby ohmmetr ukazoval nejmenší odpor (zhruba v rozsahu 500 až 800 £1). V této poloze pak fototranzistor i infradiodu zalepíme lepidlem LEPOX. Vývody fototranzistoru pak pŕipájíme na místa označená C5 a E5 na destičce plošných spoju 3 (obr. 2). Po té držák fototranzistoru i infra-

42

diódy prilepíme lepidlem LEPOX na otočnou destičku rozdélovače v poloze, kdy palec ukazuje na první valec podlé vĺčka rozdélovače a zároveň prilepíme kotouč pŕerušovače v poloze, kdy se začína osvétlovat fototranzistor, to je v poloze vzniku jiskry. Musí byt pŕipojen podtlakový regulátor, aby destička, která se natáčí vlivem podtlaku v sacim potrubí, byla ve své klidové poloze. Pred lepením musíme povrch zdrsnit pilníkem a odmastit. Pri lepení držáku fototranzistoru musíme dbát na to, aby šlo nasadit vĺčko rozdélovače a aby se pri funkci podtlakového regulátoru nezasekávala otočná destička (stačí nasa-

Obr. 3

dit hadičku a vysát vzduch ústy, tím se vyzkouší funkce regulátoru a správne umísténí držáku fototranzistoru.) Potom pŕipájíme místo púvodního ukostŕení rozdélovače pružný izolovaný vodič (C) prúŕezu 0,75 mm 2 na ukostŕení deštičky plošných spoju 3 na držáku fototranzistoru. Dále pŕipájíme vodič + 12 V (A) prúŕezu 0,75 mm 2 na destičku plošných spoju 3 a vyvedeme ho ven z rozdélovače, napr. otvorem od vyšroubovaného šroubku upevnení kondenzátoru. Tretí vodič (B) stejného prúŕezu pŕipájíme opét na destičku tišténých spoju podlé obr. 2 a druhý konec pŕipájíme na púvodní vývod pŕerušovače, kde byl

B E

pŕipojen káblik vedoucí na svorku 1 zapalovací cívky. Dbáme na to, aby vodiče uvnitŕ pŕemšovače nikde nepŕekážely, nebrzdily pohyb otočné destičky pri funkci podtlakového regulátoru ani kotouč pŕemšovače. MONTÁŽ A INSTALACE Z vozu musíme vymontovat starý rozdélovač v poloze, kdy má na prvním valci pŕeskočit jiskra. Postupujeme tak, že sejmeme od rozdélovače vĺčko a otáčíme motorem (ručné s vypnutým zapalováním) tak dlouho, až znaménko palce ukazuje na první valec (podlé vĺčka rozdélovače) a rysky na predstih zážehu se kryjí. Pak múžeme vyjmout rozdélovač; s motorem již nehýbáme. Bezkontaktní pŕerušovač namontujeme tak, aby raménko palce ukazovalo na 1. valec, potom pripojíme zapalování podlé schéma na obr. 1 a pro jistotu zapojení dvakrát zkontrolujeme, abychom zbytečné

neničili zapalování. Zapneme klíček zapalování, sejmeme z první svíčky kábel a pripojíme zapalovací svíčku, kterou položíme na hmotu motoru, pomalým natáčením rozdélovače nám v jednom místé preskočí jiskra, overíme znovu, zda nám preskočí jiskra ve stejném místé. Pokud ano, tak upevníme rozdélovač šroubkem v této poloze a máme seŕízený predstih zážehu (to je nejjednodušší postup bez použití jakýchkoliv pomúcek a prístroju). Ďalší, presnejší zpúsob seŕízení predstihu je použití stroboskopu. Po té zméfíme v poloze, kdy je zapalovací cívka napájená proudem, saturační napétí tranzistoru T4, které by mélo mít hodnotu asi do 0,8 V. Voltmetr pripojíme na kostru vozu záporným pólem a kladný vývod voltmetru pripojíme na kolektor tranzistoru T4. Pokud bude saturační napétí tranzistoru T4 vyšší, musíme snížit hodnotu rezis-

V motorových vozidlech slouží ke kontrole správne činnosti zdrojové soustavy kontrolní žárovka, která je schopná indikovat vétšinu závad této soustavy. Ve velkém počtu prípadu však dochází k nedostatečnému dobíjení akumulátoru, anebo, což je daleko horší, k jeho prebijem', pŕičemž stávající kontrolní žárovka tyto odchýlky nesignalizuje a ŕidiče neupozorňuje. Tyto odychlky Ize sledovat pomoci jednoduchého kontrolního zaŕízeni a zcela jednoznačné stanovit, zda je zdrojová soustava v poŕádku či nikoliv. V motoravém vozidle je akumulátor dobíjen tzv. konstantním napétím, což znamená, že regulátor napétí alternátoru (poprípade dynama) se snaží udržet v palubní síti vozidla v celém pracovm'm rozsahu otáček a zatížení napétí asi 14 V (u zahraničních vozidlech 14,5 V a více). Napéti 12 V akumulátoru v klidovém stavu je asi 12— 12,6 V. Začne-li alternátor dodávat do palubní síté a tedy i do akumulátoru proud, snaží se regulátor udržet napéti asi 14 V. Do akumulátoru začne zpočátku téci velký proud (až nékolik desítek ampér), nebof pŕedtím z neho spouštéč odebral rádové nékolik set ampér pro štart vozidla. Postupné však, jak se napéti akumulátoru zvyšuje, snižuje se dobíjeci proud, až se ustáli na pomerné nízke úrovni. Jestliže je zdroj dobíjení dostatečné dimenzován, trvá tento dej pouze né-

kolik minút a pri pripojovaní a odpojování rúzných spotrebiču nedochází již pak k podstatným zmenám v napéti v palubní síti. Na základe téchto poznatku jsem navrhl a realizoval zapojení, které pracuje v automobilu již nékolik let k úplné spokojenosti. Jeho činností je indikováno napéti v palubní síti pomoci dvou kontrolních žárovek (prípadné svítících diód) takto: Žlutá kontrolní žárovka svítí pri napéti nižším než 12,5 V a indikuje nedostatečné dobíjení akumulátoru, což múze signalizovat buď poruchu regulátoru napéti, nebo príliš velké zatížení alternátoru rúznými spotrebiči inštalovanými na vozidle, zvlášté pak pri nočních jízdách. Červená kontrolní žárovka svit í pri napéti vyšším než 14,5 V. Její rozsvícení indikuje ve vétšiné prípadu poruchu regulátoru napéti; akumulátoru hrozí v tomto prípade nebezpečí zničení dobíjením príliš velkým proudem. Volba napéťových úrovní není libovolná a vychází ze znalosti jevú probíhajících pri dobijem' v akumulátoru. Indikace jiných úrovní napéti, které se podstatné odlišuj! od navržených, nemá smysl. V provozní praxi to vypadá tak, že rozsvítí-li se žlutá kontrolní žárovka, znamená to, že akumulátor začína byt nedostatečné dobíjen. Je-li napéti v palubní síti tesné nad indikační úrovní (napr. pri nočním provozu), žlu-

toru R7. Pokud bude vše v poŕádku, motor velmi snadno naskočí na první otočení spouštéče. JOSEF URBAN Použité součástky

tá žárovka ješté nesvítí; pŕipojíme-li smerová svetla nebo stérače, začne kontrolní žlutá žárovka blikat v jejich pracovním rytmu. To svedčí o tom, že napéti v palubní síti je asi 12,5 V a kontrolní zaŕízeni je funkční. Tento stav však stávající kontrolní žárovka neindikuje. Jestliže se za jízdy rozsvítť červená kontrolní žárovka, znamená to zcela určité poruchu regulátoru napéti a ani tento stav není stávající kontrolní žárovkou indikován. Není-li tato porucha urýchlené odstránená, hrozí zničení akumulátoru. V tomto prípade je vhodné zapojit nejaký spotrebič (svetla, ventilátor) a jestliže červená kontrolní žárovka zhasne, dosáhlo se žádoucího poklesu napéti a Ize bez nebezpečí dojet do nejbližší opravný. Rovnéž tak získame informaci o tom, že kontrolní systém je funkční. Kontrolní zaŕízeni pripojíme na pojistku, na které se obje vi napéti až po sepnutí spínací skrinky. Indikované

43

Obr. 1. Schéma zapojení se dvéma žárovkami

Obr. 2. Schéma zapojení se svítícími diódami

Obr. 3. Deska plošných spoju pro zapojení podlé obr. 1: vlevo ze strany medi, vpravo ze strany součástek (merítko 1:1)

Obr. 4 Složitéjší schéma zapojení jen s jednou žárovkou

úrovne búdou tak posunutý o úbytek na vedení mezi akumulátorem a pojistkovou schránkou, který se mení podlé počtu pripojených spotrebiču. Posuv úrovní bude takový, že na akumulátoru múze byt napétí až o nékolik desetin voltu vyšší, než jak je indikováno, což není na závadu. Správny stav není nijak signalizován — jeho indikace by pôsobila rušivé. Je to ovšem véc názoru a záleží na každém, zda si kontrolní systém rozšíri o zelenou žárovku. Kontrolní systém pracuje tak, že sepneme-li po určité dobé klidu vozidla spínací skrinku, múze, ale nemusí se rozsvítit žlutá žárovka. Pri štartu se však rozsvítí bezpečné a tím je zároveň signalizováno, že kontrolní systém je funkční. Pokud je dobijem' v porádku, žlutá žárovka po naštartovaní a zvýšení otáček zhasne. Vlastní zapojení (obr. 1) je jednoduché a celkem spolehlivé. Pŕeklápéní neprobíhá sice skokové, ale nastavené úrovne jsou pomerné stabilní a teplotné kompenzované. Obvod

44

Použitý materiál

pracuje tak, že po pripojení napájecího napétí nižšího než 12,5 V se otevŕou tranzistory TI a T2 a rozsvítí se žlutá žárovka. Zvyšujeme-li nyní napétí, tranzistory TI a T2 se pri úrovni asi 12,5 V uzavŕou, protože napétí na odporu R3 stoupá rychleji než na odporu R5 a žárovka zhasne. Pri dalším zvyšovaní napétí (asi pri 14,5 V) dosáhne napétí na odporu R5 takové úrovne, že je vyšší než součet napétí báze — emitor tranzistoru T3 a Zenerovy diódy. Tranzistory T3 a T4 se otevŕou a červená kontrolní žárovka se rozsvítí. Za zmĺnku stojí to, že napéťový delič složený z odporu R4 a R5 je zatéžován buď jen tranzistorem T2 nebo T3 a pokud je napétí v síti vozidla mezi 12,5 V až 14,5 V není zatéžován vúbec.

Použité Zenerovy diódy je nutno vybrat z vétšího počtu kusú tak, aby napétí Uz činilo pri proudu 6 až 7 mA asi 7,2 V u diódy KZ 260/7V5 a asi 5,4 V u diódy KZ 260/5V6. Použité rezistory jsou typu MLT 0,25. Pri oživovaní postupujeme tak, že nej p rve zapájíme vybranou diódu KZ 260/7V5 a pomoci odporu R4 a R5 v napéťovém deliči nastavíme spínací úroveň asi 14,5 až 15 V. Pro nastavení jednotlivých napéťových úrovní je nejvýhodnéjší regulovatelný stabilizovaný zdroj. Použijeme-li svítící diódy, múžeme zapojení zjednodušit podlé obr. 2. Deska s plošnými spoji je na obr. 3. Kontrolní systém napétí v palubní síti Ize zapojit i podlé obr. 4; je sice

Osobní automobily Moskvič (1360 a 1500) jsou vybavený dvourychlostním motorkem stéračú. Pri slabém dešti nebo mrholení je i menší rychlost príliš velká, a proto jsem si zhotovil intervalový spínač kyvú (cyklovač), který jsem zapojil na pomalou rychlost. Zapojení cyklovače je velmi jednoduché, takže ho zvládne i neodborník; cena součástek nepŕesáhne 70,— Kčs. Ke spínaní motorku stéračú je v cyklovači použit tyristor Ty, který má proti relé téméŕ neomezenou životnost a menší rozmery. Motorek stéračú je stále pŕipojen na kladný pól batérie a pri obou rychlostech se druhý pól uzemňuje. Pri pomalé rýchlosti (poloha 1.) se ješté uzemňuje budfcí vinutí V2 (obr. 1). Tyristorem nelze tedy rozpojovat toto vinutí, chod stéračú by se pouze zrýchlil. Tyristor Ty je proto zapojen do obvodu motorku stále. Prepínač stéračú nemá žádaný volný kontakt, který by mohl pŕemostit cyklovač a tím jej vyŕadit z činnosti pri rychlém pohybu (poloha 2.). Proto je využito proudu, který se indukuje pri rychlém pohybu stéračú v odpojení vinutí V2. Tento proud spína pŕes odpor R6 tyristor Ty, a tím nedochází k nežádoucímu prerušení pohybu stéračú v poloze 2.

složitéjší, ale pro indikaci stačí pouze jeden optický prvek. Aby však bylo na první pohled zrejmé o jakou odchýlku (podpétí nebo pŕepétí) jde, musí kontrolní zafízení pracovat na kvalitatívne vyšší úrovni. V prípade podpétí žárovka trvalé svit í, pri prepétí bliká, což je výraznejší a odpovídá tomuto nebezpečnéjšímu stavu. Nastavené úrovne jsou opét teplotné kompenzované; jako generátor impulzu bylo zvoleno zapojení se zaručeným nasazením kmitu. Návrh tohoto zapojení vychází z obvodu podlé obr. 1, kterýje rozšíŕen o generátor impulzu (tranzistory T5 a T6) a spínací tranzistor T7. Jeho prípadnou úpravu či zjednodušení a realizaci Ize však doporučit jen zkušenéjším čtenáŕúm. JAROSLAV KOUTNÝ

ZHOTOVENÍ CYKLOVAČE Všechny součástky cyklovače um istíme na desku plošných spoju (obr. 3). Spoje Ize pŕekreslit na desku napr. fixem Centrofix 1736 a vyleptat chloridem železitým. Desku osadíme všemi součástkami. Potenciometr P dobre pŕipájíme a dvé dolní očka vypínače spojíme s plošnými spoji tlustšími dráty, aby se zvýšila tuhost jeho upevnení. Nakonec propojíme katódu K a ŕídící elektródu G tyristoru Ty s plošným spojem. Do bodu A, B a C pripojíme tlustší vodiče asi 10 cm dlouhé. Pri montáži do vozu postupujeme takto: Pod krytem nad prístrojovou deskou rozpojíme konektorovou zásuvku (obr. 4). Z vidlice s kolíky vysuneme konektor 4 a 5. Na konektor 4 s šedým vodičem pŕipájíme vodič pripojený

-—•.••

POPIS ZAPOJENÍ CYKLOVAČE Po zapnutí stéračú (poloha 1.) se začne nabíjet pŕes odpor R1, R5 a potenciometr P kondenzátor C1 (obr. 2). Rychlost nabíjení je závislá na nastavení potenciometru P. Pŕesáhne-li napétí na kondenzátoru C1 napétí na bázi tranzistoru T2, tranzistory sepnou a tím sepne i tyristor Ty a motorek stéračú se rozbehne. Dobéhovým kontaktem se vypne tyristor Ty, kondenzátor C1 se vybije a pri dobehnutí stéračú do základní polohy se déj opakuje. Prodleva je nezávislá na palubním napétí v automobilu. Pri vétším napétí a tím i vétším nabíjecím proudu kondenzátoru C1 se zvétší i prahové napétí na bázi tranzistoru T2. Rozsah prodlevy mezi kyvy Ize plynulé nastavit potenciometrem P od 1,5 do 16 sekúnd, což v provozu plné vyhovuje. Nejkratší prodlevu Ize zkrátit zmenšením odporu R5. Celkový čas Ize ménit zmenou odporu potenciometru P, nebo kapacity kondenzátoru C1, poprípade zmenou pomeru R2, R3. ,

AO

45

Pokud bychom chtéli uvést zapojení do púvodního stavu (bez cyklovače), stačí pŕehodit vzájemné konektory 5 a 4. Je-li automobil vybaven stérači svetlometu (zvláštni výbava), musíme ponechat konektor s černým vodičem v otvoru. 5 a šedý vodič s vodičem vedoucím z bodu B spojíme mimo konektorovou zásuvku. Celý cyklovač upevníme za závit potenciometru na prístrojovou desku poblíž prepínače stéračú (na obr. 4 je cyklovač naznačen čárkované). Aby se zvýšila tuhost upevnení, opatríme potenciometr vétší podložkou se záŕezem. Tím je celá úprava hotová. ,.,•-,•:,.,-•• Pokud je cyklovač vypnú t (potenciometr v krajní levé poloze), pracují stérače v obou polohách stále. Pri zapnutí cyklovače pracují stérače v 1. poloze (pomalé) s prodlevou 1,5 až 16 sekúnd podlé nastavení potenciometru P. Pokud neudéláme chybu v zapojení, musí cyklovač pracovat na první zapojení. •;'. KAREL BERAN

Obr. 3. Deska plošných spoju (pohled ze strany plošných spoju)

Použité součástky

Obr. 4. Konektorová zásuvka prepínače stéračú (pohled ze strany vodiču) vlevo púvodní zapojení, vpravo zapojení s cyklovačem

v bodé B a zasuneme jej do otvoru 5. Pak odštípneme černý vodič z konektoru 5, na konektor pŕipájíme vodič pripojený v bodé A cyklovače a zasuneme jej do otvoru 4. Z otvoru 2 vysuneme konektor s bílým vodičem, pŕipájíme k nemu vodič vedoucí z bodu C cyklovače a konektor 2 zasuneme zpét. mi, ktoré sú priskrutkované na plechový držiak prilepený na karosériu. Keďže treba rátať s výrobnými nepresnosťami, sú rozmery uvedené na výkrese iba informatívne. Kryt zhotovíme z 1,5 mm hrubého plechu a ohneme ho do pravého uhla. Zvírený prach alebo dažďová voda znečisťujú v automobile Dacia 1310 hrdlo nádrže. Aby som tomu zabránil, zhotovil som si plechový kryt pripevnený dolu nad nárazníkom pomocou dvoch závesov a hore dvoma magnet-

46

Držiak magnetov zhotovíme z rovnako hrubého plechu a ohneme ho o 135°. V predajniach s domácimi potrebami kúpime bežne dostupné závesy a magnety na sektorový nábytok. Závesy odrežeme na potrebnú dĺžku a jednu časť prilepíme na karosériu

nad nárazníkom a druhú na kryt. Magnety priskrutkujeme na plechový držiak; miesto na jeho prilepenie na karosériu si topred vyskúšame tak, že magnety aj s držiakom priložíme na pripevnený kryt a ten zatvoríme. Na-

značíme si presnú polohu a držiak prilepíme. Hotový kryt natrieme farbou automobilu. Kryt odklápame najprv jemným tlakom prstov doprava, aby sme vytvorili treciu silu a potom smerom dozadu.

Zatvárame ho zaklapnutím k magnetom ako dvierka na skrinke. Zhotovený kryt môžeme súčasne využiť na umiestnenie medzinárodnej poznávacej značky CS.

Vytápéní vozu Zastáva 1100 je v zimních mésících pomerné účinné. Díky koncepci vozu, který má „vše v pŕedu" a tudíž nemá stredový tunel, je dodávka ohŕatého vzduchu do vozu nerovnomerná. A tak se v zime často stáva, že je spolucestujícím na zadních sedadlech stále chladno a vyžadují topení na plný výkon, zatímco ti vpredu, kteŕí jsou ofukováni horkým vzduchem, se brzy cíti nepríjemné. Nejvíce se tento rozdíl projeví pri dlouhých jizdách. Tento problém Ize vyŕešit pomoci sbérače, který soustŕeďuje teplý vzduch ze dvou pŕedních výdechú na spodní klapce topení. Plastovou hadici o velkém prúmeru joj potom vede

kolem ŕadicí páky a sedadla spolujezdce k nohám spolucestujících vzadu. Sbérač vyrobíme z pozinkovaného plechu 0,6 mm tlustého, který vystrihneme a naohýbáme podlé výkresu. Boční lichobéžníkové dosedací plochy stočíme podlé tvaru bočních sloupkú klapky topení. Spoje s 5 milimetrovým preložením (šrafované) spájíme mékkou pájkou — cínem. Do otvoru v prední sténé nasuneme a pŕipájíme kruhovou trubku 0 53 mm vyrobenou

z téhož plechu, která slouží k nasunutí plastové hadice. Všechny dosedací plochy polepíme po celé ploše molitanem, aby sbérač na klapce dobre tesnil. K pravé dosedací ploše pripevníme drát s očkem a celý sbérač povrchové upravíme (nabarvením, polepením koženkou apod.). Montáž do automobilu na zimní období provedeme takto: Vytáhneme spodní klapku topení a levou dosedací plochu sbérače nasuneme do boč-

..

•.

•• . - . .

,

v S . B .

47

ního výdechu. Sbérač pritlačíme na prední stranu klapky topení a pripevníme pomoci drátu s očkem na šroub pfipevňující zespodu skríň topení. Očko zajistíme proti vypadnutí kŕídlatou matici M6. Plastovou hadici (určenou púvodné pro rozvod vzduchu ve

voze Škoda, ev. Avia) dlouhou 95 cm nasuneme zezadu podel kolejničky sedadla spolujezdce a fadicí páky na trubku sbérače. Výkon tohoto zaŕízení Ize samozrejmé dále zvýšit zapnutím ventilátoru, ev. zakrytím výdechú na čelní sklo. Pro

Po pétiletém používaní akumulátoru ve voze Škoda jsem mél za chladného počasí, nebo když jsem d e I š í dobu nejezdil, problémy se štartovaním. Protože mám u vozu závesné zaŕízení, bylo by vŕtaní nárazníku a vyvedení roztáčecí kliky ven značné pracné. Zhotovil jsem si proto protáčecí zaŕízení z jednostranné ráčny z Gola sady. Zaŕízení je velmi jednoduché — stačí jen vyrobit hŕídel, na néj pak nasuneme ráčnu a nástrčný klíč z Gola sady a protáčecí zaŕízení je hotové. POSTUP PRÁCE Nejprve nasadíme na matici v remenici na klikovém hŕídeli nástrčný klíč 30 z Gola sady, do néj pak prodlužovací nástavec tak, abychom pokud možno presné našli prodlouženou osu klikového hŕídele. Po opsání a označení stredu pŕedvrtáme otvor (s pomoci uhlového nástavce), který rozvrtáme na 0 17 mm. Hŕídel zhotovíme z kruhové oceli 0 16 mm po-

Pri rozličných opravárskych, údržbárskych a montážnych prácach, najmä na motorových vozidlách, sa často vyskytne situácia, keď potrebujeme demontovať a opätovne spätne namontovať ťažné vinuté pružiny, ktoré sú na závesných bodoch v mechanizmoch zavesené tak, že sú značne predpäté. Ak ide o pružiny so značným silovým účinkom, je takáto práca často neúmerne namáhavá a dokonca nebezpečná, lebo pri vyšmyknutí sa pružiny pri jej napínaní a umiestňovaní hrozí poranenie či už rúk, alebo tváre a očí pri vymrštení uvoľnenej pružiny v neočakávanom smere. Nevhodná manipulácia s takouto silnou pružinou môže viesť niekedy aj k jej preťaženiu a poškodeniu. Motoristi sa najčastejšie stretnú s takýmto problémom pri údržbe a opravách čeľusťových bŕzd, ktoré v pokojovej polohe držia ťažné pružiny namontované s predpätím silou aj niekoľko stoviek N, pričom je problém najmä pri spätnej montáži pri skladaní celého mechanizmu. Pri tejto práci sa dobre osvedčuje pomerne jednoduchý montážny prípravok, ktorý úplne odstraňuje námahu pri práci a zamedzuje vzniku poranení. Prípravok má tvar nožníc, ktorých ramená sú na koncoch vystrojené koncovkami upravenými na zavesenie koncových očiek pružín.

48

cestující na pŕedních sedadlech slouží boční výdechy na spodní klapce topení. Úprava neomezuje prostor pro cestující v automobilu a v teplejších mésících se dá béhem nékolika okamžiku z auta vyjmout. MILAN JIRÁSKÝ

dle výkresu. Jeden konec v délce 120 mm zfrézujeme nebo opľujeme na čtyŕhran 13X13 mm. V této zpilované časti udéláme tri zápichy pro Segerovy pojistky 0 15,2 mm; vzdálenosti volíme podlé ráčny a podlé nástrčného klíče č. 30. Na takto zhotovený hŕídel navlékneme ráčnu (jednostranná prepínací není vhodná) tak, aby táhla smérem doprava, vložíme jeden a pak druhý pojistný kroužek, nástrčný klíč č. 30 a nakonec opét pojistný kroužek. Takto sestavené protáčecí zaŕízení nasuneme nejdŕíve kulatým koncern do otvoru v zadním čele, potom nasadíme klíčem na matici v remenici, vrátime doleva a tahem doprava protáčíme motor. Po načerpaní benzínu ručním čerpadlem a nékolikerém protočení se sytičem chytne motor na první otočení startéru. Dobre seŕízený motor Ize takto natočit i ručné. L. M.

VÝROBA PRÍPRAVKU Ramená 1 vyrežeme zo 4 mm hrubého plechu do tvaru uvedeného na výkrese a vyvŕtame do nich po štyroch otvoroch 0 10,5 mm. Na konce ramien privaríme tupými zvarmi tvarové koncovky 2, ktoré takisto opracujeme zo 4 mm hrubého plechu. Opracovaniu koncoviek musíme venovať značnú pozornosť, aby sa tvar kvapkovitých koncov háčikov dobre hodil na zavesenie koncových očiek pružín. Zvary musíme zbrúsiť alebo opilovať do roviny ramien prípravkov. Z kruhovej ocele zhotovíme maticový čap 3 a odtláčací čap 4; umiestnenie závitového otvoru v maticovom čape 3 a slepého otvoru v odtláčacom čape je volené tak, aby po montáži boli navzájom súosové. Roztváraciu skrutku 5 použijeme buď hotovú, alebo ak nedostaneme takú dlhú skrutku, môžeme ju vysústružiť zo šesťhrannej ocele. Prípadne možno skrutku vyrobiť z hladkej tyčovej ocele 0 10 mm a namiesto šesťhrannej hlavy upraviť koniec opilovaním na štvorec. Obidve ramená spojíme uprostred skrutkou 6 s pružnou podložkou 8 a zabezpečíme dvoma protimaticami tak, aby sa dalo ramenami prípravku voľne otáčať. Závitové časti obidvoch čapov 3 a 4 vložíme do niektorého z troch

Rozpis materiálu

otvorov a pripevníme pružnými podložkami 8 s maticami 7. Skrutku 5 naskrutkujeme do maticového čapu 3 a koniec skrutky oprieme do slepého otvoru v odtláčacom čape 4. PRÁCA S PRÍPRAVKOM

Pri snímaní demontovanej pružiny postupujeme tak, že po pripevnení odtláčacieho čapu 4 a maticového čapu 3 do niektorého z troch otvorov v obidvoch ramenách prípravku, (približne podľa vyžadovanej veľkosti rozovretvia ramien prípravku a dĺžky zavesenia demontovanej pružiny) sa pomocou odtláčacej skrutky 5, ktorej koniec predtým založíme do slepého otvoru v hlave odtláčacieho čapu 4 nastavia háčiky tvarových koncoviek ramien prípravku na vzdialenosť závesných závitov pružiny a do očiek týchto závesných závitov zľahka vklepneme kvapkovité konce

háčikov. Zaskrutkovaním odtláčacej skrutky 5 potom nepatrne napneme pružinu do takej miery, že sa uvoľní z jej závesov a pružinu teraz už napätú na háčikoch prípravku spolu s ním odložíme bokom, prípadne pružinu uvoľníme odskrutkovaním odtláčacej skrutky 5 a prípravok môžeme použiť na montáž ďalších pružín. Pri spätnej montáži pružín je postup opačný: uvoľnením odtláčacej skrutky 5 priblížime k sebe háčiky na tvarových koncovkách ramien prípravku, navlečieme koncové očká pružiny na háčiky a postupným priťahovaním odtláčacej skrutky 5 napneme montovanú pružinu na vyžadovanú vzdialenosť o málo väčšiu, ako je vzdialenosť závesných bodov pre pružinu v príslušnom mechanizme. Potom spolu s háčikmi prípravku navlečieme závesné očká pružiny — prípadne im „pomôžeme" skrutkovačom alebo rysovacou ihlou — na závesné body. Potom predpätie prípravku odskrutkovaním odtláčacej skrutky 5 nepatrne uvoľníme tak, aby očká pružiny dosadli do svojich polôh v závesných bodoch mechanizmu a postupne vyvlečieme, prípadne vyklepeme zo závesných závitov pružiny háčiky prípravku. Šikovný používateľ prípravku si môže upraviť háčiky v tvarových koncovkách 2 ako výmenné, pričom možno použiť rozličné hrúbky a účelové tvary týchto háčikov. Potom môže tento prípravok výhodne pomôcť aj pri montáži pružných poistných krúžkov až do veľkých priemerov v otvoroch alebo na hriadeľoch. ING. IVAN BUKOVÝ

49

Stroje a nástroje

by neméla chybét v žádné kutilskó dílné. Protože u nás stolní brúska nebyla k dostání, vyrobil jsem si ji sám. Používam ji již radu let a jsem s ní velmi spokojen. Lze na ní brousit materiál všeho druhu — profily Jäkl, trubky, pásovou i kruhovou ocel, sekáče, vrtáky apod. Brúska je konštruovaná tak, že na každou stranu hŕídele lze upevnit brusný kotouč; vhodné jsou kotouče CARBORUNDUM ELEKTRITE 0 200 mm, které mají dovolenou obvodovou rychlost 45 m.s~1. Má-li použitý motor výkon 1,5 kW a otáčky 2 870 min""1, dosahuje obvodová rychlost kotouče 30,04 m.s~1. POSTUP PRÁCE Nejprve si nastriháme jednotlivé díly stojanu 1, 2, 3 z plechu 4 mm Hustého. Stojan svárime podlé obr. 1, ve spodní časti ješté privaríme úhelníky 4, do nichž vyvŕtame po dvou otvorech 0 8,2 mm; búdou sloužit pro upevnení brúsky na pracovní stúl. Vysoustružíme náboj 5, shora do néj vyvŕtame otvor a vyfízneme závit M10X1,5 pro mazničku 56. Náboj privaríme ke stojanu. Dáte si podlé obr. 1 vysoustružíme hŕídel 6, remenice 7 a 8 (obr. 2), prírubu 9, prítlačné podložky 10 a pouzdra 11, sloužící pro vystŕedéní brusných kotoučú. Kotouče vétšího prúméru totiž mají vnitŕní prúmér 32 mm a hŕídel má prúmér jen 20 mm. Pak již múžeme náboj s hŕídelem zkompletovat (obr. 3). Do náboje 5 narazíme z jedné strany ložisko 45, vložíme tésnící kroužek Gufero 46 a zajistíme pojistným kroužkem 44. Z druhé strany narazíme do ložiska hŕídel 6 až k osazení, naklepneme druhé ložisko 45, vložíme tésnící kroužek 46 a pojistný kroužek 44. Narazíme remenici 7 (na pero 54), nasadíme brusný kotouč 57 (popŕ. se stŕedicim pouzdrem 11), prítlačnou podložku 10, pérovou podložku 47 a vše zajistíme matici 48 s levým závitem. Na druhé strane narazíme prírubu 9 až k ložisku a pak je postup stejný jako z druhé strany, pouze s tím rozdílem, že zajišťovací matice 49 má pravý závit. Po té vysoustružíme pouzdra krytú

60

12 a 13 podlé obr. 2. Bočnice krytu 14 a snímatelné časti krytu 18 vypálíme autogenem z plechu 3 mm tlustého a obrousíme je do požadovaného tvaru. Kryty 15 vyrežeme a ohneme podlé bočníc 14 a privaríme je. Dovnitŕ krytu privaríme rozperné trubky 16, do nichž vyŕízneme vnitŕní závit M8. Držáky podpery 19 zhotovíme z klinové oceli 25X14 mm. Do držákú vyvŕtame otvor 0 12 mm, prostrčíme jím šroub 21 pro levou podperu nebo šroub 53 pro pravou podperu; šroubúm uŕízneme hlavy. Na šrouby navlékneme rozpernou trubku 20 nebo 52, mezi dvé podložky 22 navlékneme svárenou podperu 24, 25 a celek zajistíme matici 23. Podpery se pohybují ve vodítkách 27, které zhotovíme z podélné rozŕíznutého profilu Jäkl (obr. 3). K vodítkúm privaríme matici 26. Vodítka 27 privaríme na stojan až pri konečné montáži, kdy už jsou nasazeny brusné kotouče. Polohu podpery 19 zajišťujeme šroubkem 42. Rozpiska materiálu

Konzolu motoru zhotovíme ze dvou úhelníkú 29, které spojíme privarením dvou pasú 30. K horní časti konzoly ješté privaríme páku 28 a ke spodní časti krajní trubky 31 závesu. Otvory v konzole vyvŕtame podlé použitého motoru. Strední trubku 32 závesu privaríme na stojan tak, aby po pripevnení konzoly s motorem byly obé remenice souosé. Konzolu pak upevníme prostrčením cepu 33 trubkami 31 a 32; čep zajistíme závlačkou. Motor pŕišroubujeme ke konzole čtyŕmi šrouby 5 1 . Podlé obr. 2 vyrobíme napínák ŕemenú 35, drážku vyfrézujeme nebo odvrtáme. K napínáku privaríme úchyt 36. Napínák 35 upevníme

Obr. 1

51

JJZJ

Obr. 2

52

REZ B-B

Obr. 3

53

Na rezaní polystyrénu vétších rozmeru jsem si zhotovil rámovou pilu s odporovým drátem. Proti konstrukci uverejnené pily ve sborníku USS č. 38 má výhodu v tom, že Ize šírku rezu nastavit podlé potreby. Základní část rámové pily tvorí ocelová trubka, po níž se posouvají pouzdra s privarenými sloupky. Pouzdra Ize ustavit v libovolné poloze stavécími šrouby M6. Na jednom sloupku je odporový drát sevŕen dvéma šrouby mezi sloupkem a izolačnim hranolkem, na druhém sloupku pak mezi dvéma izolačními hranolky; tím je drát izolován od rámu rezačky. Konce ŕezacího d rát u jsou preš svorky spojený vodiči se zdrojem; jako zdroj Ize použít napr. regulovatelnou nabíječku automobilových akumulátoru s rozsahem 6 — 12 — 24 V, neregulovatelnou nabíječku s napétím 12 V, popŕ. libovolný transformátor na napétí 6—14 V s dostatečným výkonem. Odporový drát se volí podlé použitého zdroje; musí m í t dostatečnou teplotu, ale nesmi se zahŕivat do červená. V prípade potreby Ize zhotovit nosné trubky dvé, jednu delší a jednu kratší. Pro pohodlné rezaní rúzných tvarú

K montáži zaŕízení, která si vyrábíme, potrebujeme šrouby rúzných délek. Protože není možné mít v zásobe šrouby všech délek, zkracujeme často delší šrouby na požadovaný rozmer. Zatímco delší šrouby vétších prúmérú snadno upíchneme na soustruhu, nebo v nejhorším prípade odŕízneme pílkou a konec zarovnáme ve svéráku, u šroubú krátkych a malých prúmérú, se kterými vétšinou pracujeme, takto postupovat nemúžeme. Šroub bychom totiž bez poškození závitu nebo hlavy neupnuli, zejména jde-li o šrouby zapustené (ČSN 02 1151). Stejné tak je to i s dutými (trubičkovými) nýty, se kterými také velmi často pracujeme a kde zachovaní požadované délky je ješté dúležitéjší. Upínaní šroubú i nýtú usnadní jednoduchý pŕípravek, který však musí byt odstupňován podlé prúmérú šroubu se kterým pracujeme. Pro bežnou práci vystačíme se tŕemi prípravky, a to pro šrouby M2,5 až M3; M3,5 až M4 a M5 až M6. U vétších šroubú není jejich upínaní již tak choulostivé. Rozmery prípravku podlé velikosti Tab. 1

54

slouží jednoduchý drevený stolek, k jehož bočnici Ize upevnit sloupek s jedním izolačnim hranolkem. Použijeme pak delších šroubú, které zároveň upevní i odporový drát. JAROSLAV JÁNSKY

šroubú udáva tab. 1. Základem prípravku je rukojef 1, kterou vysoustružíme z automatové oceli, na jejíž kvalitu nejsou kladený žádné nároky. Do rukojeti zalisujeme vložku 2, kterou zhotovíme z mékčího materiálu (medi, hliníku). Upínací čepičku 3 vysoustružíme alespoň z uhlíkaté oceli a pak ji zakalíme, aby lépe odolávala prípadným setkáním s pilníkem. Vložka 2 zabraňuje prípadnému odŕení hlavy upnutého šroubu, zejména tehdy, má-li šroub povrchovou úpravu (zinkovaní, niklování).

Už dávnejšie som si k elektrickej ručnej vŕtačke Combi kúpil prídavné zariadenie — vibračnú brúsku B 408. Veľmi som ju však nevyužil, lebo pri-

Práce s pŕípravkem je velmi jednoduchá: šroub 4 nebo nýt zasuneme do čepičky 3 a utáhneme rukojeti 1 s vložkou 2. Šroub uštipneme kloubovými štípačkami a zapilujeme na požadovanou délku, čímž zarovnáme stŕihem deformovanou část. Nakonec 1 srazíme hranu na konci šroubu (vytvoríme nábeh). Po vyšroubování rukojeti zkrácený šroub vyjmeme a operaci múžeme opakovat. Proti prípravku na fotografii má pŕípravek na výkrese čepičku zhotovenou z šestihranu. Usnadňuje to upnutí do svéráku, po-

prípade i do tŕíčelisfového sklíčidla (univerzálky) na soustruhu, což oceníme zejména u silnejších šroubú. FRANTIŠEK LOUDA

pevňovanie na vŕtačku zdržiava v práci. Upravil som si preto vibračnú brúsku ako samostatné zariadenie; na pohon som použil motorček z vyrade-

nej žmýkačky (220 V, 180 W, otáčky 5 000 min~1). Hoci výkon motorčeka je menší ako na vŕtačke, výkon brúsky sa podstatne zvýšil, lebo otáčky sú vyššie. Podobné zariadenia predávané v zahraničí dosahujú otáčok až 10 000 min~ 1 ; je teda zrejmé, že by otáčky motorčeka mali byť čo najvyššie.

REZ A-A

55

Úprava je výrobne jednoduchá a ak použijeme starší motorček aj finančne nenáročná. Spočíva len v zhotovení príruby a unášača a v elektrickom zapojení. PRACOVNÝ POSTUP Príruba 1 slúži na pripevnenie motorčeka 3 na vibračnú brúsku 4. Zhotovíme ju podľa výkresu z 2 mm hrubého plechu a privaríme na ňu kus rúrky 0 44,5 mm. V prírube vyvŕtame

otvory, ktorých priemer, počet aj umiestnenie volíme podľa použitého motorčeka. Otáčavý pohyb motorčeka sa prenáša pomocou unášača 2, ktorý pripevníme priamo na hriadeľ motorčeka tak, aby z príruby vyčnieval 13 mm. Elektrické napájanie motorčeka 4 vyriešime najlepšie tak, že trojpramennú šnúru 7 so zástrčkou vedieme do plochej inštalačnej škatule 5, ktorú priskrutkujeme na motorček. Nesmie-

V roku 1985 som si zakúpil prípravok na ostrenie pílových kotúčov, výrobok výrobného družstva ELKO, Nový Knín. Tento prípravok sa mi veľmi osvedčil, no pri brúsení väčších priemerov pílových kotúčov dochádzalo k pomerne vysokým vibráciám, ktoré spôsoboval obrábaný predmet. Jednoduchým riešením s použitím magnetov som dosiahol odstránenie vibrácií, skvalitnenie brúsenia zubov a zníženie hlučnosti pri brúsení. Úprava je jednoduchá.

treba len vyrobiť skrutku 2, ktorej namiesto hlavy privaríme vaňu 6 s vlepeným magnetom 7. POSTUP PRÁCE Vo vzdialenosti 40 mm od stredu podpernej skrutky 1 vyvŕtame v spodnej časti tri otvory 0 10,5 mm (obr. 1). Pripravíme si skrutku 2 M10X95, z ktorej odpílime hlavu a ďalej si pripravíme štyri matice M10. Z plechu hrúbky 1 mm zvaríme vaňu 6, ktorú privaríme

obr. 3

56

me pritom zabudnúť na to, že kostru motorčeka treba pripojiť na ochranný vodič. Na inštalačnú škatuľku potom pripevníme celoplošný vypínač 6 s vratnou polohou (zvončekový). Aj keď celoplošný vypínač nie je pre tieto spotrebiče bežný, je výhodný; pri práci totiž súčasne pritláčame brúsku do záberu aj zapíname motorček. Ak brúsku prestaneme pritláčať, motorček sa vypne. AUGUSTÍN UČEŇ

k skrutke 2 (obr. 2). Do vani nanesieme v hrúbke 0,5 mm lepidlo Chemoprén, vložíme magnet 7, zaťažíme alebo upneme do stolárskej zvierky a necháme minimálne 56 hodín v pokoji zaschnúť. Magnet vhodných rozmerov (50X50X10 mm) sa používa ako školská pomôcka na prichytenie papiera, máp a pod. na plechovú tabuľu. Ak sa nám nepodarí takýto magnet získať, môžeme použiť aj štyri guľaté magnety 8 (ako sa všívajú do chňapiek pre gazdinky). Majú 0 20 mm a výšku 8 mm. Magnety si pri zoskupení nájdu správnu polohu, ako sa zoradiť. V tom prípade však musíme upraviť rozmer vane podľa obr. 3. Skrutku 2 upevníme pomocou štyroch matíc M10 tak, aby povrch magnetov bol v takej istej výške ako hlava podpernej skrutky 1. Pri brúsení potom magnety k sebe priťahujú brúsený pílový kotúč a tak tlmí vibrácie. Aby magnet dobre plnil svoju funkciu, musí byť čistý; preto je

Aj domáci majster musí občas odmerať neveľký podtlak alebo pretlak. Pomocou ťahomera (mikromanometra) môžeme zmerať a nastaviť ťah komína, aby spaľovanie v kotle bolo hospodárne, alebo ľahko a presne zmeriame rýchlosť vzdušného prúdu. Keďže podobné prístroje, ktoré v klasickom tvare dokáže zhotoviť len zručný sklár, sú pomerne drahé a bežne ich nedostať, skonštruoval som si mikromanometer, ktorý si každý môže vyrobiť doslova „na kolene" a takmer zadarmo z materiálu, ktorý sa nájde v každej domácnosti. Rozmery jednotlivých častí mikromanometra možno zvoliť v širokom

potrebné po každom brúsení (hoci iba jednej strany kotúča) magnet vyčistiť. Ak máme záujem ešte ďalej znižovať vibrácie brúsneho pílového kotúča, môžeme urobiť tieto úpravy: Na jazdca 4 môžeme vo vzdialenostiach po 100, 50, 50, 50 mm od pevného čapu 5 nalepiť guľaté magnety 8 s 0 20 mm a hrúbkou 5 mm. Môžu sa použiť aj štvorcové, či obdĺžnikové magnety, prípadne sa môžu osadiť do podobnej vani ako je vaňa 6, ale nesmú zapríčiniť zdvihnutie kotúča nad horizontálnu os pri uložení na pevný čap 5. Ďalšie zníženie vibrácií dosiahneme tým, že na pevný čap 5, na ktorom sú dve strediace podložky 9, nasadíme plsť 10 hrúbky 1 mm, a to na spodnú podložku pod brúsny pílový kotúč. Pod spodnú podložku, ktorá dosadá na jazdca 4, vystrihneme z tkaniny koliesko takého istého priemeru ako je podložka. JAROSLAV VAŠÍČEK

rozmedzí podľa materiálu, ktorý je k dispozícii a podľa potrebného rozsahu merania prístroja. Mikromanometer pracuje na princípe spojených nádob. Keďže výšku stĺpca kvapaliny potrebujeme odčítať s presnosťou desatiny mm, musíme na odčítanie použiť naklonenú rúrku. Pri sklone 1:10 sa stupnica roztiahne 10-krát. Ak použijeme ako mernú kvapalinu lieh, ktorého hmotnosť je približne 800 kg m~3, bude pri sklone stupnice 1:8 (7°1 ľ) 1 mm vodného stĺpca (10 Pa) roztiahnutý na 10 mm šikmej stupnici prístroja. PRACOVNÝ POSTUP Najprv zhotovíme základnú dosku 1

z mäkkého dreva veľkosti pohľadnice. Potom si zaobstaráme fľaštičku 2; na jej veľkosti a farbe skla nezáleží. Vhodná je fľaštička z liekov. Podľa hrdla fľaštičky si zaobstaráme korkovú alebo gumovú zátku 3, ktorú na dvoch miestach prevŕtame s trocha menším priemerom, ako majú dve rozlične dlhé rúrky 4 svetlosti 2 až 5 mm. Rúrky 4, ktoré nemusia byť priehľadné, vrazíme do hrdla 3 a fľaštičku zazátkujeme. Z pásika plechu vyrobíme objímku 7, ktorú ovinieme okolo hrdla fľaštičky. Objímku zoskrutkujeme skrutkou 10 (M 3 až 4) a voľný koniec objímky pripevníme závrtkou 11 na základnú dosku. Potom spojíme kratšiu rúrku 4 bužírkou 5 alebo hadičkou vhodného priemeru s rúrkou 8 rovnakej svetlosti, ako sú rúrky 4. Keďže na rúrke 8 odčítavame výšku stĺpca kvapaliny.

57

musí byf priehradná (možno použiť aj rúrky z vyčistenej vložky guľkového pera alebo solničku z plastu). Rúrku 8 pripevníme pomocou dvoch príchytiek 14 a zavrtiek na základnú platničku 1 s vyžadovaným sklonom. Pod rúrku pripevníme kúsok milimetrovej stupnice z pokazeného pravítka alebo stupnicu nakreslíme. Gombičku 9 s excentrom 6, pomocou ktorej budeme nastavovať hladinu liehu v nádobke, a teda aj v šikmej rúrke 8 na nulu, zhotovíme takto: do vrchnáka fľaštičky z liekov (alebo podobného) vlepíme drevený valček 12 tak, aby ho celkom zaplnil. Potom vezmeme vhodnú podložku 6 (0 8 až 10 mm), vyvŕtame do nej dva otvory (asi 0 1,5 mm) so zahĺbením na hlavy klinčekov, ktorými podložku zospodu na drevený valček 12 excentrický pribijeme. Do stredu dreveného valčeka 12 urobíme šidlom otvor, do ktorého zaskrutkujeme závrtku 13, ktorá pripevní gombičku na základnú platničku 1; pre hlavu závrtky musíme zhoto-

Tab. 1

viť zahĺbenie na spodnej strane. Po dokončení montáže uvedieme prístroj do prevádzky tak, že ho pripevníme na stenu pomocou dvoch zavrtiek a vodováhy. Na šikmú rúrku 8 osadíme hadičku a potom pomocou lievika nalejeme do mikromanometra lieh, ktorý pre lepšiu viditeľnosť zafarbíme vhodným farbivom (hypermangánom, farebným tušom, nastrúhanou farebnou tuhou atramentovej ceruzky a pod.). Až sa hladina liehu ustáli, odstránime z rúrky prípadné bubliny vzduchu a gombičkou s excentrom nastavíme hladinu na nulu. Ak chceme merať podtlak (napr. ťah komína), spojíme šikmú rúrku prístroja hadičkou s nátrubkom, ktorý prispájkujeme cínom do dymovodu v mieste, kde sme vyvŕtali otvor. Správna hod-

nota podtlaku ťahu komína by mala byť 7,5 až 15 Pa (0,75 až 1,5 mm vodného stĺpca) pre kotol do výkonu 3,5 kW a asi 15 až 20 Pa (1,5 až 2 mm vodného stĺpca) pre kotol do výkonu 100 kW. Väčší podtlak v dymovode značí, že kotlom preteká viac vzduchu, ako je potrebné na spaľovanie. Aby sa zvýšila účinnosť spaľovania, treba do komína inštalovať obmedzovač ťahu. Na meranie pretlaku musíme napojiť hadičku 5 na dlhšiu z obidvoch rúrok 4, ktoré prechádzajú cez zátku. Ak meriame rýchlosť vzdušného prúdu rúrkou, otočenou ústím proti prúdu (Pitotovou trubicou), platia pre závislosť pretlaku p a rýchlosti prúdenia vzduchu v vzťahy uvedené v tab. 1. Z. B. >

V USS č. 53 jsme uverejnili návod na výrobu bezpečnostního krytu ke srovnávačce s protahovačkou, jejíž konstrukce byla popsána v USS č. 33. Protože mnoho kutilú vlastní hoblovací zaŕízení VOP 35/H prodávané jako prídavné zaŕízení k okružní píle VOP 35 (oba výrobky n. p. Náradí Havíŕov), otiskujeme obdobný bezpečnostní kryt k tomuto zaŕízení. POSTUP PRÁCE Konstrukce prítlačného zaŕízení s krytem je upevnená na vratovém závesu 1, který koupíme v Kovomatu (délka 250 mm). Záves upravíme na požadované rozmery a vyvŕtame potrebné otvory (obr. 1). U nové prodávaných hoblovacích zaŕízení VOP 35/H je deska 26 zpevnéna ohybem; v tom prípade musíme použít záves delší a patričné ho upravit tak, aby se kryt dal sklopit až pod stúl. Upevňovací otvory 0 6,2 mm pro šrouby 9 svitáme s nižší deskou hoblovky 26 (nárys a púdorys sestavy na obr. 1). K upevnení závesu pod desku 26 múžeme využít otvoru od púvodního trojuholníkového krytu na pravé strane, který je v desce již vyvrtán. Z pásové oceli zhotovíme podlé obr. 2 sloupek 6; do otvoru 0 8,1 mm vložíme šroub 7, kterému jsme uŕízli hlavu, a šroub privaríme tak, aby dole vyčnival alespoň 15 mm (viz obr. 1).

68.

Nosič prítlačného valce svárime ze dvou ramen 2 a 3 spojky 4 podlé obr. 2 a z pásové oceli vyrobíme odnímatelnou pŕíložku 5. Valec 10 zhotovíme z kruhové oceli 0 26 mm. Do jednoho čela valce vyvŕtame otvor 0 8,2 mm a do druhého čela otvor se závitem M 8. Na hotový valec nasuneme vroubkovanou pryžovou hadici l i s vnéjším prúmérem asi 35 mm. Hadice jde nasunout tesné, takže ji nemusíme lepit ani jinak zajišťovat. Rameno kliky 13 vyrobíme z pásové oceli 20 X 4 mm. Na

•

•

«

•

••'•

~

''••'

•

•?

•-.-

jeden konec ramena privaríme šroub 15, na druhý konec pak upevníme rukojeť 14, kterou použijeme z jakéhokoliv vyrazeného štrajku. Rozvinutý tvar krytu 21 narysujeme na plech a ohneme do požadovaného tvaru (obr. 2). Ohýbaní se nám nejlépe povede, použijeme-li ocelového hranolku nebo hranolku z tvrdého dreva dlouhého asi 300 mm. Dvéma svérkami nebo truhláŕskými ztužidly sevŕeme plech mezi hranu pracovního stolu a hranolek. Poklepem téžšího kladiva pŕes bukový špalík budeme plech postupné po celé délce ohýbat. Konečné dorovnaní ohybu udéláme menším kladívkem a to tesné u hrany ohybu. Tvar krytu je na ohýbaní dost složitý a proto se nám bude lépe

59

1

Obr. 2

60

Rozpiska materiálu

pracovat, když nejprve udéláme kratší ohyby (ve vzdálenosti 8 a 23 mm od obou kraju plechu) a teprve potom ohyb o 45° a 75°. Otvory 0 6,2 mm pro upevnení krytu 21 ke spojce 4 narysujeme a vyvŕtame až po ohnutí plechu, abychom lépe dodrželi vzdálenost otvoru od hrany ohybu. Potom kryt priložíme na spojku 4 nosiče prítlačného valce, orýsujeme si otvory podlé bezpečnostniho krytu, vyvŕtame otvory 0 4,8 mm a vyŕízneme do nich závit M 6. Páku napínáku 17 ohneme z kruhové oceli 0 8 mm. Část páky 17, která bude pri svaŕování dosedat na oko 18, zpilujeme asi o 2 mm tak, aby se na páce vytvorila rovná dosedací plocha. Oko 18 vyrobíme z pásové oceli 20 X X4 mm. Otvor 0 6,2 mm vyvŕtame až po svárení oka s pákou 17. Na vypouklou stranu páky vypilujeme asi šest vrubu k zavesení napínací pružiny 19.

Záves 20 pro pružinu 19 vyrobíme tak, že na pásovou ocel 1 5 X 2 mm narysujeme osu a na ni si vyznačíme po 13 mm stredy otvoru 0 7 mm a ve vzdálenosti 11 mm stred posledního otvoru 0 3 mm pro pružinu. Otvory 0 7 mm budeme vrtat radéji ve svéráku. Potom proŕízneme pílkou na železo jednotlivé zuby a opracujeme ostré rohy. Pružinu 19 buď použijeme hotovou, nebo neseženeme-li vhodnou tažnou pružinu, zhotovíme ji navinutím ocelové struny 0 1,5 mm na kruhovou ocel 0 asi 10 mm. Budeme vinout závit vedie závitu; její délku a tvrdost upravíme prípadným vytažením až pri montáži. Teprve potom vytvarujeme na pružine očka. Montáž krytu zahájíme tím, že vratový záves upevníme k nižší desce protahovačky 26 dvéma šrouby se zapustenou hlavou 9 s maticemi 24. Oba otvory v desce protahovačky mu-

síme zahloubit tak, aby materiál opracovávaný na protahovačce nezachytával o hlavy šroubú 9. Šroubem 22 s matici 24 upevníme k vnitŕní strane levého ramena 2 na nosiči prítlačného valce páku 17 s okem 18 (viz. obr. 1, nárys sestavy, v pôdorysu a bokorysu není páka 17 kreslená). Do otvoru 0 8 mm v levém ramenu 2 nalisujeme z vnéjší strany čep 12 a z vnéjší strany jej poprípade ješté zajistíme stehovým svarem. Šroub 15 kliky 13 zasuneme do otvoru 0 8,1 mm v pŕíložce 5, na závit M8 našroubujeme pojistnou matici 16 až ke konci závitu šroubu 15. Potom kliku našroubujeme do otvoru M8 ve vajci 10 až se šroub 15 opfe o dno otvoru. Dôkladné dotáhneme pojistnou matici 16 k čelu valce 10, protože klika se otáčí dóleva. Valec nasuneme na čep 12 a pnložku 5 upevníme dvéma šrouby 22 s maticemi 24 k pravému ramenu 3. Ke spojce. 4 na nosiči prítlačného valce upevníme dvéma šrouby 23 kryt 2 1 . Na vratový záves 1 upevníme kŕídlatou matici 8 sloupek 6, který se bude opírat o pravítko hoblovky 27 (obr. 1, sestava — bokorys). Dvéma šrouby 22 s maticemi 24 pak upevníme celý nosič i s prítlačným válcem, krytem a klikou k vratovému závesu 1 a sloupku 6. Na páku 17 zavesíme pružinu 19, jejíž druhý konec zachytíme v závesu 20. Vyzkoušíme si smer tahu i napnutí pružiny a na pravítku hoblovky 27 si označíme místo, v némž pak vyvŕtame otvor a vyŕízneme zaviť pro závesný šroub 22 s pojistnou matici 24 (obr. 1, sestava — pôdorys, šroub označen písmenem Z). Záves pružiny 20 zavesíme na šroub 22 a ješté jednou vyzkóušíme tah pružiny a prítlačnou silu valce 10. Môžeme také upravit ohnutí páky 17, aby pôsobení tahu pružiny na páku 17 bylo ve všech polohách optimálni, poprípade, aby se pružina z páky nesmekala. Pritom zkontrolujeme 1 postavení krytu 21 voči stolu hoblovky. Po téchto úpravách konstrukci rozebereme, dokončíme začišténí jednotlivých dílô a celou konstrukci opatrime ochranným nátérem. Po zaschnutí náteru sestavíme konstrukci definitívne. Pri tom dáme pod všechny matice 24 a pod hlavy šroubú 23 podložky 29. Chceme-li ŕezat na okružní pile, demontujeme prítlačné zaŕízení velmi rýchle. Vyvesíme záves pružiny 20 ze šroubu, vyšroubujeme kŕídlatou matici 8 ze šroubu 7 a celou konstrukci preklopíme doprava pod stúl hoblovky 26

Konstrukci P. a J. FALTUSE popsalJ. ŠŤASTNÝ

61

Na spájkovanie drobných kovových častí a najmä na zapájanie rozličných elektronických zariadení sa najčastejšie používa elektrická transformátorová spájkovačka. Jej nevýhodou je, že medená slučka sa v cíne rozpúšťa a preto sa rýchlo poškodzuje. Pri jej výmene sa potom poškodzujú závity v ramenách spájkovačky, čo sa nedá opraviť a spájkovačka je predčasne vyradená z ďalšieho používania, lebo výrobca uvedenú nevýhodu doteraz neodstránil. Poznáme rôzne amatérske úpravy spájkovačky, ktoré odstraňujú uvedené nevýhody, no zväčša sú výrobne pracné a náročné na materiál a zariadenie. Podarilo sa mi tento problém vyriešiť pomerne jednoducho — pomocou čeľusťového nadstavca, ktorý má ešte tú výhodu, že ohrev je rýchlejší a šetri elektrickú energiu. Nadstavec sa skladá z dvoch pevných čeľustí 3 a z dvoch pohyblivých čeľustí 4 (obr. 1). Čeľuste vyrobíme z plochej medi takého istého prierezu ako sú ramená spájkovačky. V pevnej čeľusti 3 vyvŕtame na jednom konci zapustený otvor pre upevňovaciu skrutku 5 a na druhom konci dva navzájom priečne aj pozdĺžne posunuté zapustené otvory pre skrutky 6. V pohyblivej čeľusti 4 zhotovíme tak isto proti sebe priečne aj pozdĺžne posunuté dva závitové otvory M2. Tieto závitové otvory musia byť súosové s otvormi v pevnej čeľusti nadstavca. Po zoskrutkovaní obidvoch čeľustí nadstavca navŕtame do stredu ich spojenia súbežný otvor 0 1,4 mm, ktorý prechádza cez pohyblivú čeľusť. Pred uchytením nadstavca k ramenám spájkovačky 1 musíme styčné plochy nadstavca aj ramien spájkovačky očistiť a odmastiť. Pevnú čeľusť nadstavca pritiahneme skrutkou 5 (M4X5) k ramenám 1, ktoré odizolujeme vložkou 2 (obr. 2). Do otvorov čeľustí nasunieme spredu konce spájkovacej slučky 7, ktoré zaistíme skrutkami 6 (M 2X8). Ak sa spájkovacia slučka poškodí, nasadíme novú. Ak sa poškodí závit v pohyblivej čeľusti nadstavca, vymeníme pohyblivú čeľusť 4 za novú. Pri výrobe nadstav a si preto vyrobíme viacej pohyblivých čeľustí 4. Spájkovacia slučka musí byť v čeľustiach nadstavca dobre dotiahnutá. V prípade vôle stenčíme pohyblivú čeľusť tak, že čeľusť položíme plochou s pozdĺžnym otvorom na sklený papier, rozprestretý na rovnej

62

OBR. 3 Čeľusťový nadstavec: 1 — rameno spájkovačky; 2 — vložka; 3 — pevné čeľuste; 4 — pohyblivé čeľuste; 5 — upevňovacia skrutka M4X5; 6 — skrutka M2X8

doske a čeľusťou opatrne pohybujeme. Navrhovaný nadstavec zachováva pôvodnú dostupnosť spájkovačky pri spájkovaní, čo doterajšie amatérske konštrukcie nezabezpečovali. Pri tomto spôsobe uloženia vykazuje spájkovacia slučka zvýšenie teploty až o 100°C, čo znamená urýchlenie práce. Toto uloženie je výhodné najmä pre upravené spájkovacie slučky (po-

dľa prameňov VEDA TECHNIKA MLÁDEŽI č. 19/85, AMATÉRSKE RÁDIO, rad A č. 11/84) slúžiaci na vyspájkovanie chybných integrovaných obvodov z dosiek s plošnými spojmi aj bez odsávačky cínu. Takto upravenou spájkovacou slučkou (obr. 3) sa dajú naraz prehriať všetky nožičky integrovaného obvodu, ktoré môžeme ľahko vytiahnuť z dosky pinzetou. DUŠAN LOŠÁK

Koncom februára skončila svoju prácu porota (Zdenék Škoda — predseda, Ing. Václav Hájek, Vladimír Cafourek, Ing. Milada Zoufalá, Milena Neužilová) udelením cien.

ODMENENÉ SÚ TIETO KONŠTRUKCIE:

'

!il

Prvá cena — nebola udelená Druhé ceny — po 1 600,— Kčs — Soubor strojkú a zaŕizení do domáci dílny (Ing. Karel Dvoŕáček) — Kotel ú. t. na dŕíví (Alexander Frič) — Lihový termostat na úsporu energie na vytápéní (Jaroslav Holub) — Expoziční automat pro barevnou fotografii ŕízený programovatelným kalkulátorem (Ing. Rudolf Jalovecký, CSc.) — Automatický hlídač domáci vodárny (Jan Kročil) — Úprava Babety pro invalidu (Zdenka Kubátová) — Soubor zaŕizení pro zpracování černobílých a barevných fotografií (Ivo Tichý) — Regulace Duomixu (Jan Vysloužil) « «^«"3* i Tretie ceny — po 800,— Kčs — Rozkladací stolek se stoličkami (Vladimír Hanzal) — Trkač (Jaroslav Milon) — Zabezpečení potrubí proti mrazu (Josef Navrátil) — Prestavba bytového jadra (Andrej Saksa) — Malotraktor z Jawy 350 a jednokolová oborávačka brambor s motorem z Jawy 21 (František Strouhal) — Priamy ohrev úžitkovej vody v nízkotlakovom systéme (Ing. Ján Šimo) — Protimrazové vykurovanie fóliovníka (Ing. Peter Švitko) — Uložení žehlicího prkna (Petr Vávra) — Nesené náradí za čtyŕkolý traktúrek (Jan Vysloužil) Štvrté ceny — po 5 0 0 , - Kčs — Stavebnicová krosna se zdvojeným nosným systémem (Ing. Jan Čermák) — Úprava čističa odpadnej vody v automatickej práčke (Štefan Chrenovský) — Úprava typizovaných oken 120X120 cm na okna strešní (Josef Kroča) — El. kyslíkovodíková sváŕečka s velkým výkonem (Miloslav Nemec) — Prenosná stolní frézka se samostatným pohonem (Alois Peŕík) — Vyvíječ acetylénu (Miloslav Petružálek) — Ovládač k počítačúm — joystick (Hans Schmidt) — Jednomístná rybárska pramice a akusticko-optický hlásič pro rybáŕe (Jaroslav Šefl) — Triakový regulátor napétí (Roman a Ladislav Vaŕekovi) — Univerzálni motor s brúskou — soustruhem (Ing. Zdenék • Vraný) Vecné ceny — predplatné USS na roky 1988 a 1989 — Odviečkovač včelích plástov (Dr. Ernest Alt) — Úprava skládacího kola (Jiŕí Bednár) — Montážni stojan Terra (Josef Beránek) — Nuž a klešté na odizolovaní kabelu (František Cibulka) — Univ. prístroj na nabíjame akumulátorových batérii 12— 24 V (Cyril Ciernik) — Délicí stena prújezdu rodinného domku (Drahomír Dlabal) — Rozvod tekoucí vody, nádoby na potraviny a držák talíŕú a skleniček do prívesu (Petr Dokladal) — Profilová válcovačka plechu (Zdenék Dolejš) — Úsporný rožeň — gril (Ing. Karel Dvoŕáček)

— Efekt na vianočnom stromčeku (Ján Feňár) — Plovoucí remenice a jednoduchý prevod klinovými ŕemeny pro velké prevodové pomery (Jindŕich Fialka) — Frézka na osadenie závesov okien a dverí (Heliodor Floch) — Univerzálni ostŕička s rozbrusovačku (Vilém Grešl) — Joystick pro osobní počítače (Jiŕí Habal) — El. vyhŕívací dečka autosedadla (Otakar Hošek) — Cestovní skladací gril (Jan Houžvička) — Rýchloupínač! náby pro jízdni kola (Zdenék Hubka) — Úprava automobilového zvedáku z výbavy vozu Škoda (Ivan Iskov) — Úprava strunového žacího strojku NRE 011 (Jindnch Jakubec) — Zváračka pásových píl (Július Jančík) — Pŕípravek pro méŕení sbíhavosti kol vozu Škoda (Rudolf Kalas) — Dekoratívni predmety ze dŕívek (Ing. Jiŕí Klíma) — Zariadenie bytu v panelovom dome (Ing. Rudolf Kocnár) — Upevňovanie azbestocementovej krytiny (Vladimír Kováčik) — Malá ruční míchačka (Josef Král) — Výhodný nabíjač akumulátorov (Dušan Lošák) — Drevená ozdobná prepážka (Vladisláv Mikulíček) — Štartovací zaŕizení k traktoru Zetor 25 a 40 (Bohumír Nypl) — Bezpečnostní kombinovaný odvzdušňovací a pojišťovací ventil horkovodních topných systému (Josef Panenka) — Kuchynská lavica (Ján Paray) — Vykružovač obkladačiek (Pavel Pilinský) — Pŕípravek pro seŕízení predstihu zážehu na motocyklu (Jaroslav Polášek) — Pracovní kout v malém byte (Stanislav Pour) — Hydroponický kvetináč s plavákovým stavoznakom (Gejza Reis) — Vodní trkač (Pavel Richter) — Jednokolo pro deti (Jarolím Sapák) — Skibob (Zdenék Skoŕepa) — Ľahké skladacie stoličky (Ladislav Šedi) — Nosič astronomického dalekohledu (Kvéta Šídlová) — Vnitŕní polystyrénová izolace obvodových zdĺ (Ing. Karel Šulc) — Úprava vestavéné skrine v panelovém byte (Petr Vávra) — Úprava chlazení VAZ 2105 (Ing. Karel Vlček) — Stavba kachlového sporáku (Václav Vlk) — El. rotavátor (Michal Vrábel)

•

•

•

Celkove do súťaže došlo 183 konštrukcií od 130 autorov. Tematické zameranie bolo takéto: — zariadenie bytu a domácnosti 13,2 % — práce v dome, chate a záhrade 35,0 % — auto-moto a iné koníčky 25,6 % — zariadenie domácej dielne • 22,4% — ostatné rozličné témy 3,8 % Tematické zameranie, aj počet a úroveň zaslaných konštrukcií sa v ostatných 6 rokoch stabilizovali. To znamená, že približne každý tisíci odberateľ pošle svoju konštrukciu do súťaže, pričom asi polovica zaslaných konštrukcií má úroveň, ktorá umožňuje návod publikovať. Všetkým účastníkom XVII. konštruktérskej súťaže ďakujeme, výhercom blahoželáme a tešíme sa, že sa zúčastnia aj budúcej súťaže, ktorej podmienky uverejníme v nasledujúcom zborníku. t

f

Vydavateľstvo Alfa a redakcia zborníka

63

KNIŽNICA UROB SI SÁM - VEDÚCA REDAKTORKA ING. GRÉTA IZAKOVIČOVÁ

063—047-87

US

510/21; 816

Kčs 1 4 , -

PRÁCE ČITATEĽOV Na našich vesnicích je v soukromných rukách vétší počet tzv. motorobotú, které vyrábél n. p. Agrostroj Prostéjov s označením PF 62. Aby ješté lépe využil jeho dobrých vlastností, prestavší MIROSLAV KRAJČÍ z Dolní Lutyné Jednoosý stroj na dvouosý traktor. Ve skrini motoru je čtyŕmi šrouby upevnén rám, na némž je vpredu kyvná náprava s hrebeňovým ŕížením z vyrazeného osobního auta. Zadní — hnací — osa je prodloužena dvéma vsazenými trubkami na rozchod 1 000 mm. Na rámu je upevnená sedačka a tažné zaŕízení, na které je možno upevnit púvodní pluh od PF 62; ten fuguje jako nesený, jehož zvedáni či spoušténi včetné nastavení hloubky se ovláda ruční pákou vedie sedačky. K popsané úprave stačí bežné zámečnické náradí a sváŕečka. Soustružit je treba jen čep na kyvném ramenu a konce trubek k rozšírení rozchodu zadních kol.

Dr. VLADIMÍR PAVLÁSEK z Prahy má na své chate 17,5 m hlubokou studňu, z níž čerpá vodu pístovým stojanovým, čerpadlem. Načerpaní 200 I vody pro jednu zálivku znamená asi 1 000 zdvihu, což je fyzicky i časové náročné. Vyménit ruční pístové za elektrické ponorné odstredivé čerpadlo se mu nechtélo, protože ponorná elektrická čerpadla jsou dosti poruchová, a proto prikročil k úprave, která presné kopíruje ruční čerpaní. Úprava záleží v tom, že ve smeru svislé osy ramene čerpadla je pŕichyceno zdvojené táhlo, obepínající teleso čerpadla. Jeho pohon zajišfuje elektromotor pfes prevodovku, snižující počet otáček elektromotoru ze 1 450 min" 1 na 25 až 35 min" 1 . Elektromotor (1 kW) spojený Hardyho spojkou s prevodovkou, je namontován na společném kovovém podstavci, vodivé spojeném s télesem čerpadla. Na kotouč prevodovky je nasazen čep, na který jsou nasunuty obé táhla, oddelená vložkou pro udržení jejich rovnobežnosti. Prevodovka byla použitá z míchačky na betón družstva Kovobélá, závod 03 — Domažlice, typ KBM 50. Toto družstvo dodáva na požádání i vhodnou Hardy spojku.