Správa z monitoringu spotreby vybraných aditívnych látok do potravín V nadväznosti na usmernenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušného orgánu podľa § 5 ods. 4 písm. j) vo veciach koordinácie výkonu štátneho zdravotného dozoru podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 22 zákona č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov, ako aj prijatého Viacročného plánu pre úradnú kontrolu a štátny zdravotný dozor v roku 2010 vykonávaného orgánmi verejného zdravotníctva zo dňa 26. 3. 2010 uskutočnili pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva so sídlom v Slovenskej republike pilotnú štúdiu k monitoringu spotreby vybraných aditív do potravín, ktorá sa uskutočnila v termíne od 1. 4. 2010 do 4. 5. 2010 podľa zaslanej metodiky. V rámci monitoringu spotreby vybraných aditív do potravín bola sledovaná spotreba 2 aditív – kyseliny fosforečnej a jej solí a sladidla Acesulfámu K. Pilotná štúdia sa vykonala formou dotazníkovej metódy a laboratórneho vyšetrenia vytypovaných potravín. Skupinu respondentov tvorilo 181 respondentov vo vekovej kategórii 19 až 35 ročné ženy a muži, ľahko pracujúci. Respondenti vyplnili 24 hodinový dotazník spotreby potravín, pokrmov a nápojov, pričom jeden deň tvoril jedálny lístok z pracovného týždňa a druhý deň z víkendu. Na základe vyhodnotenia jedálnych lístkov boli odobraté vzorky konzumovaných potravín na stanovenie obsahu kyseliny fosforečnej a jej solí a acesulfámu K. Spolu bolo odobraných a analyzovaných 175 vzoriek potravín na stanovenie obsahu kyseliny fosforečnej a jej solí. Najviac zo skupiny nealkoholických nápojov – 53 vzoriek (z toho až 50 vzoriek boli nápoje typu Coca Cola, Pepsi Cola, Kofola a limonády s príchuťou coly), ďalej bolo odobraných a analyzovaných 28 vzoriek mäsových výrobkov a 20 vzoriek tavených syrov. Počet odobraných a analyzovaných vzoriek potravín na stanovenie obsahu kyseliny fosforečnej a jej solí Tabuľka č. 1 a) Druh potraviny
Nealkoholické nápoje Tavené syry a ich analógy Dezerty Jemné pečivo Chlieb a pečivo pripravené s kypriacim práškom Omáčky Polievky a vývary (dehydratované) Alkoholické nápoje (okrem vína a piva) Raňajkové cereálie Snaky Cukrovinky Cestoviny
Počet analyz. vzoriek
Najvyššia stanovená hodnota (mg/kg)
52 20 2 14 4
Priemerná stanovená hodnota (ako P2O5) (mg/kg) 314,8 9 305,6 1 150,0 2 468,6 2 987,1
576,6 18 063,0 2 204,0 6 665,0 3 437,0
Najvyššie prípustné množstvo ( mg/kg mg/l) 700 20 000 3 000 20 000 20 000
4 9
3 428,5 2 742,5
10 496,0 5 279,0
5 000 10 000
-
-
-
1 000
10 1 4 5
3 980,4 1 762,2
8 151,0 2 544,0 3 626,6 4 168,0
5 000 5 000 5 000 2 000 1
Filé alebo nespracované ryby, mrazené Spracované zemiakové výrobky (vrátane mrazených a sušených) a predpražené mrazené zemiaky Šľahačka a rastlinné náhrady tukov Čerstvé syry (okrem Mozarely) Mäsové výrobky Zmrzliny Nápoje pre športovcov Kandizované ovocie Instantné čaje Žuvačky Spolu
-
-
-
5 000
2
3 966,5
3 978,0
5 000
3
1 958,7
2 388,0
5 000
2
10 324,5
12 060,0
2 000
28 1 3 1 175
3 433,6 -
5 991,0 815,0 725 -
5 000 1 000 500 800 2 000 NM
Priemerný stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí v analyzovaných 52 vzorkách nealkoholických nápojov bol 314,8 mg/kg. Stanovené obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí neboli v porovnaní s ostatnými druhmi analyzovaných potravín veľmi vysoké, pohybovali sa od nedetekovateľných hodnôt – tri druhy nealkoholických nápojov až po hodnotu 576,6 mg/kg. Spolu bolo analyzovaných 20 vzoriek tavených syrov a ich analógov, v ktorých boli stanovené veľmi rozdielne obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí – od 248 mg/kg až do 18 063 mg/kg. Priemerný stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí vo vzorkách tavených syrov a ich analógov bol 9 305,6 mg/kg. V 2 analyzovaných vzorkách mliečnych dezertov (pudingov) boli stanovené veľmi rozdielne obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí – 96 mg/kg a 2 204 mg/kg. Spolu bolo analyzovaných 14 vzoriek jemného pečiva. V dvoch analyzovaných vzorkách bol stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí menej 96 mg/kg. Jednalo sa o dva druhy jemného trvanlivého pečiva plneného krémom. Najvyšší stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí bol vo výrobku - Mini hviezdičky polomáčané (6 665 mg/kg). Priemerný stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí vo vzorkách jemného pečiva bol 2 468,6 mg/kg. Analyzované boli štyri druhy chleba a pečiva pripravených s kypriacim práškom, v ktorých bol stanovený priemerný obsah 2 987,1 mg/kg (od 1 971 mg/kg v chlebe pšenično – ražnom do 3 437 mg/kg v sójovom rožku). Na obsah kyseliny fosforečnej a jej solí boli analyzované štyri druhy hotových omáčok, v ktorých bol stanovený priemerný obsah 3 428,5 mg/kg. Najnižší stanovený obsah bol menej ako 96 mg/kg a najvyšší 10 496 mg/kg. V deviatich druhoch analyzovaných vzoriek polievok a vývarov (dehydratovaných) boli stanovené rozdielne obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí – od obsahu 392,7 mg/kg (zeleninový bujón) až po 5 279 mg/kg (Francúzska polievka), s priemerným stanoveným obsahom kyseliny fosforečnej a jej solí bol 2 742,5 mg/kg. Spolu bolo analyzovaných 10 vzoriek raňajkových cereálií, v ktorých boli stanovené veľmi rozdielne obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí. Najnižšia stanovená hodnota bola menej ako 96 mg/kg a najvyššia až 8 151 mg/kg (zmes cereálnych lupienkov a lupienkov v jogurtovej poleve). Priemerný stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí vo vzorkách raňajkových cereálií bol 3 980,4 mg/kg. Analyzovaný bol jeden druh snaku, v ktorom bol stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí 2 544 mg/kg. Zo skupiny cukroviniek boli na 2
obsah kyseliny fosforečnej a jej solí analyzované vzorky rôznych druhov cukroviniek, najmä cukríkov. Stanovené obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí boli rôzne – od nedetekovateľného obsahu až po 3 626,6 mg/kg (kakaové polomáčané lístky). V piatich druhoch analyzovaných vzoriek cestovín (špagety, rezance, kolienka) boli stanovené veľmi rozdielne obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí – od obsahu menej ako 96 mg/kg až po 4 168 mg/kg (bezvaječné cestoviny z tvrdej pšenice). Priemerný stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí bol 1 762,2 mg/kg. V analyzovaných vzorkách spracovaných zemiakových výrobkov (sušená zemiaková kaša) boli stanovené porovnateľné obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí - 3 955 mg/kg a 3 978 mg/kg. Analyzované boli 2 vzorky šľahačky so stanoveným obsahom kyseliny fosforečnej a jej solí 1 789 mg/kg a 1 699 mg/kg. O niečo vyšší obsah kyseliny fosforečnej a jej solí bol stanovený v šľahačke v spreji – 2 388 mg/kg. V dvoch analyzovaných vzorkách čerstvých syrov (Eidamský syr plnotučný 45 % tuku a polotvrdý zrejúci syr 45 % tuku) bol stanovený vysoký obsah kyseliny fosforečnej a jej solí - 12 060 mg/kg a 8 589 mg/kg. V tejto kategórii výrobkov boli stanovené najvyššie obsahy kyseliny fosforečnej a jej solí zo všetkých analyzovaných druhov potravín. Analyzovaných bolo spolu 28 vzoriek mäsových výrobkov (rôzne druhy salámy, šunky, párkov). Stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí sa pohyboval v rozmedzí od 99,8 mg/kg (GEBIRGSJÄGER – šunkový salám) až do 5 991 mg/kg (Pražská šunka nárez balený). Priemerná stanovená hodnota kyseliny fosforečnej a jej solí bola 3 433,6 mg/kg. V troch analyzovaných vzorkách instantných čajov bol stanovený rozdielny obsah kyseliny fosforečnej a jej solí – v jednej vzorke bol obsah nedetekovateľný, v druhej vzorke bol 295,4 mg/kg a v tretej vzorka bola stanovená hodnota 725 mg/kg. V jednej analyzovanej vzorke žuvačiek bol stanovený obsah kyseliny fosforečnej a jej solí menej ako 0,97 mg/kg. V jednej analyzovanej vzorke kandizovaného ovocia bol stanovený obsah 815 mg/kg P2O5. Okrem potravín uvedených v tabuľke č. 1 a) boli analyzované 2 vzorky rozpustného kávového prípravku (4 540 mg/kg a < 96 mg/kg), 1 vzorka sušeného sójového nápoja s vanilkovou príchuťou (279 mg/kg), 1 vzorka instantnej rastlinnej náhradky smotany do kávy alebo čaju (96 mg/kg), 1 vzorka múky polohrubej (1 768 mg/kg), 1 vzorka kypriaceho prášku do pečiva, 2 vzorky cereálnych tyčiniek (2 943 mg/kg a 2 239 mg/kg) a 1 vzorka cereálnych sušienok (159 mg/kg) a 1 vzorka masla (414 mg/kg kyseliny fosforečnej a jej solí). V analyzovaných vzorkách jednotlivých druhoch potravín boli stanovené rozdielne hodnoty kyseliny fosforečnej a jej solí. Stanovené hodnoty v jednotlivých kategóriách potravín boli porovnané s hodnotami najvyššieho prípustného množstva kyseliny fosforečnej a jej solí (mg/kg alebo mg/l), ktoré je uvedené v tabuľke č. 15 výnosu MP SR a MZ SR z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca prídavné látky v potravinách (ďalej len „výnos MP SR a MZ SR č. 04650/2008OL“). Zistené bolo prekročenie stanovených hodnôt v niektorých druhoch potravín. V jednom druhu omáčky - Maggi nápady-zapečené kura a 4 druhy syra bola stanovená hodnota kyseliny fosforečnej a jej solí až 10 496 mg/kg, pričom najvyššie prípustné množstvo kyseliny fosforečnej a jej solí podľa výnosu MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL je pre omáčky 5 000 mg/kg. Pomerne vysoké hodnoty kyseliny fosforečnej a jej solí boli stanovené v raňajkových cereáliách, pre ktoré je najvyššie prípustné množstvo kyseliny fosforečnej a jej solí podľa výnosu MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL 5 000 mg/kg. Vyššia hodnota, ako povolená výnosom bola stanovená v 2 z 10 druhov raňajkových cereálií. Pre rezance je uvedené vo výnose MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL najvyššie prípustné množstvo kyseliny fosforečnej a jej solí 2 000 mg/kg. Z piatich analyzovaných
3
druhov cestovín (špagety, rezance, kolienka) bola v 2 druhoch cestovín stanovená vyššia hodnota. V dvoch analyzovaných vzorkách čerstvých syrov (Eidamský syr plnotučný 45 % tuku a polotvrdý zrejúci syr 45 % tuku) bol stanovený veľmi vysoký obsah kyseliny fosforečnej a jej solí - 12 060 mg/kg a 8 589 mg/kg v porovnaní s hodnotou najvyššieho prípustného množstva kyseliny fosforečnej a jej solí podľa výnosu MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL, ktorá je 2 000 mg/kg. Najvyššie prípustné množstvo kyseliny fosforečnej a jej solí pre mäsové výrobky je podľa výnosu MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL 5 000 mg/kg. Táto hodnota bola z 28 analyzovaných druhov mäsových výrobkov presiahnutá v 2 druhoch výrobkov (Pražská šunka nárez balený a slanina). Na stanovenie obsahu acesulfámu K bolo odobraných a analyzovaných 85 vzoriek potravín, najviac zo skupiny aromatizovaných nápojov na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru. Počet odobraných a analyzovaných vzoriek potravín na stanovenie obsahu acesulfámu K Tabuľka č. 1 b) Druh potraviny
Aromatizované nápoje na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Nápoje s mliekom a mliečnymi výrobkami na báze ovocných štiav, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Aromatizované dezerty na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Prípravky na báze mlieka a mliečnych výrobkov, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Ovocné a zeleninové dezerty na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Vaječné dezerty, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Cereálne dezerty, so zníženým
Počet analyz. vzoriek
Priemerná stanovená hodnota (mg/kg)
Najvyššia stanovená hodnota (mg/kg)
Najvyššie prípustné množstvo ( mg/kg mg/l) 350
31
99,2
181,2
‐
‐
‐
350
‐
‐
‐
350
7
68,8
97,5
350
-
‐
‐
350
-
‐
‐
350
3
‐
7,7
350 4
obsahom energie alebo bez pridaného cukru Tukové dezerty, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Snaky – niektoré arómy určené na priamu konzumáciu, balené sušené pikantné škrobové výrobky a orechy s povlakom Cukrovinky bez pridaného cukru Cukrovinky na báze kakaa alebo sušeného ovocia, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Cukrovinky na báze škrobu, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Nátierky na báze kakaa, mlieka, sušeného ovocia alebo tuku, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Jablkový a hroznový mušt Nealkoholické pivo alebo pivo s obsahom alkoholu najviac 1,2 obj.% Tmavé pivá typu 'oud bruin' Zmrzliny, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Diétne prípravky na redukciu hmotnosti, ktoré majú nahradiť niektoré jedlo alebo celodenný príjem potravy Žuvačka s pridanými sacharidmi Aromatizované nealkoholické nápoje na báze vody Dezerty – mliečne aj nemliečne.*iba ako zvýrazňovače arómy Spolu
-
‐
‐
350
-
‐
‐
350
2
‐ ‐
‐ ‐
500 500
-
‐
‐
1 000
-
‐
‐
1 000
1
‐ ‐
‐ ‐
350 350
-
‐ ‐
‐ ‐
350 800
-
‐
‐
450
11 19
669,1 50,5
1 338,8 183,0
800 350
-
‐
‐
350
74
Najviac vzoriek bolo analyzovaných na obsah acesulfámu K z kategórie aromatizovaných nápojov na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru – spolu 31 vzoriek. Priemerný stanovený obsah acesulfámu K v analyzovaných vzorkách bol pomerne nízky - 99,2 mg/kg. Najvyššia stanovená hodnota acesulfámu K bola 181,2 mg/kg vo výrobku Red Bull sugar free (aromatizovaný nealkoholický nápoj bez pridaného cukru). Analyzovaných bolo spolu sedem vzoriek prípravkov na báze mlieka a mliečnych výrobkov, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru. Stanovený obsah 5
acesulfámu K sa pohyboval v rozmedzí od menej ako 5 mg/kg až do 97,5 mg/kg. Priemerná stanovená acesulfámu K bola 68,8 mg/kg. Analyzované boli tri vzorky cereálnych dezertov so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru, v ktorých bol stanovený veľmi nízky obsah acesulfámu K – menej ako 7,7 mg/kg. Analyzované boli dva druhy cukroviniek na báze kakaa, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru, v ktorých bol obsah acesulfámu K pod hranicou detekcie. V jednej analyzovanej vzorke nealkoholického piva bol stanovený obsah acesulfámu K menej ako 2,4 mg/kg. V analyzovaných vzorkách žuvačiek s pridanými sacharidmi bola stanovená najvyššia priemerná hodnota v porovnaní s ostatnými analyzovanými druhmi potravín. Spolu bolo analyzovaných 11 vzoriek žuvačiek s pridanými sacharidmi, v ktorých boli stanovené pomerne rozdielne obsahy acesulfámu K. Najnižšia stanovená hodnota bola 103 mg/kg a najvyššia až 1 338,8 mg/kg. Priemerný stanovený obsah acesulfámu K bol 669,1 mg/kg, čo boli najvyššie priemerné hodnoty acesulfámu K v analyzovaných potravinách. Analyzovaných bolo spolu 19 vzoriek aromatizovaných nealkoholických nápojov na báze vody, v ktorých bol stanovený priemerný obsah acesulfámu K 50,5 mg/kg, teda nižší ako v aromatizovaných nápojoch na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru. Najvyššia stanovená hodnota acesulfámu K bola 183 mg/kg. Okrem potravín uvedených v tabuľke č. 1 b) boli analyzované 2 vzorky sirupov (obsah acesulfámu K 7,7 a 815 mg/kg), 1 vzorka pomarančovej šťavy (obsah acesulfámu K menej ako 5 mg/kg), 1 vzorka instantného čaju s nedetekovateľným obsahom acesulfámu K, 1 vzorka prášku na prípravu nápoja (68,5 mg/kg acesulfámu K), 2 vzorky cukríkov s nedetekovateľným obsahom acesulfámu K, 2 vzorky ochucovadiel (horčica - 12,6 mg/kg, kečup – 272 mg/kg acesulfámu K), 1 vzorka sterilizovanej zeleniny (30,1 mg/kg acesulfámu K) a 1 vzorka cestovín s nedetekovateľným obsahom acesulfámu K. Stanovené hodnoty acesulfámu K v jednotlivých kategóriách potravín boli porovnané s hodnotami najvyššieho prípustného množstva (mg/kg alebo mg/l), ktoré je uvedené v tabuľke č. 7 výnosu MP SR a MZ SR č. 04650/2008-OL. V 4 žuvačkách s pridanými sacharidmi bola presiahnutá hodnota 800 mg/kg acesulfámu K.
6
Príjem kyseliny fosforečnej a jej solí na základe 24 hodinového dotazníka Tabuľka č. 1 a) Zdroje kyseliny fosforečnej a jej soli
Nealkoholické nápoje Sterilizované a UHT mlieko Tavené syry a ich analógy Dezerty Jemné pečivo Chlieb a pečivo pripravené s kypriacim práškom Omáčky Polievky a vývary (dehydratované) Alkoholické nápoje (okrem vína a piva) Raňajkové cereálie Snaky Cukrovinky Cestoviny Filé alebo nespracované ryby, mrazené Spracované zemiakové výrobky (vrátane mrazených a sušených) a predpražené mrazené zemiaky Šľahačka a rastlinné náhrady tukov Čerstvé syry (okrem Mozarely) Mäsové výrobky Zmrzliny Nápoje pre športovcov Kandizované ovocie Instantné čaje Žuvačky Spolu
Skonzumované množstvo potraviny
Prijaté množstvo fosforečnanov
[g]
[mg]
Podiel na celkovej záťaži fosforečnanmi [%]
406 401 13 53 35 173
284 401 260 159 700 3 460
4,11 5,80 3,76 2,30 10,12 50,07
34 176 11
170 528 11
2,5 7,6 0,16
16 6 24 53 16
80 30 120 106 80
1,16 0,43 1,74 1,53 1,16
20
100
1,45
6
30
0,43
12 51 16 25 3 41 3 1 594
24 255 16 12,5 2,4 82 NM 6 910,9
0,35 3,69 0,23 0,18 0,03 1,19 100
7
Príjem Acesulfámu K na základe 24 hodinového dotazníka Tabuľka č. 1 b) Zdroje Acesulfámu K
Aromatizované nápoje na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Nápoje s mliekom a mliečnymi výrobkami na báze ovocných štiav, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Aromatizované dezerty na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Prípravky na báze mlieka a mliečnych výrobkov, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Ovocné a zeleninové dezerty na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Vaječné dezerty, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Cereálne dezerty, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Tukové dezerty, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Snaky – niektoré arómy určené na priamu konzumáciu, balené sušené pikantné škrobové výrobky a orechy s povlakom Cukrovinky bez pridaného cukru Cukrovinky na báze kakaa alebo sušeného ovocia, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Cukrovinky na báze škrobu, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Nátierky na báze kakaa, mlieka, sušeného ovocia alebo tuku, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Jablkový a hroznový mušt Nealkoholické pivo alebo pivo
Skonzumované množstvo potraviny
Prijaté množstvo Acesulfámu K
[g]
[mg]
Podiel na celkovej záťaži Acesulfámom K [%]
163
57,1
42,02
12
4,2
3,09
-
-
-
26
9,1
6,70
4
1,4
1,03
-
-
-
3
1,6
1,18
2
0,7
0,52
4
1,4
1,03
1 2
0,5 1,0
0,37 0,74
-
-
-
3
3
2,21
2 14
0,7 4,9
0,52 3,61 8
s obsahom alkoholu najviac 1,2 obj.% Tmavé pivá typu 'oud bruin' Zmrzliny, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru Diétne prípravky na redukciu hmotnosti, ktoré majú nahradiť niektoré jedlo alebo celodenný príjem potravy Žuvačka s pridanými sacharidmi Aromatizované nealkoholické nápoje na báze vody Dezerty – mliečne aj nemliečne.*iba ako zvýrazňovače arómy Spolu
3 1
1,6 0,8
1,18 0,59
1
0,5
0,37
1 106
0,8 37,1
0,59 27,30
27
9,5
6,99
375
135,9
100
Príjem kyseliny fosforečnej a jej solí na základe 24 hodinového dotazníka Viac ako 50 % podiel na celkovej záťaži fosforečnanmi predstavujú chlieb a pečivo pripravené s kypriacim práškom, za nimi viac s ako 10 % podielom nasleduje jemné pečivo. Ostatné sledované kategórie potravín sa podieľajú na celkovej záťaži fosforečnanmi menej ako 6 %. Príjem Acesulfámu K na základe 24 hodinového dotazníka Najväčší podiel na celkovej záťaži acesulfámom K predstavujú nealkoholické nápoje (spolu 69 %), a to aromatizované nápoje na báze vody, so zníženým obsahom energie alebo bez pridaného cukru (42 % podiel na celkovej záťaži) a aromatizované nealkoholické nápoje na báze vody (27 % podiel na celkovej záťaži). Ostatné sledované kategórie potravín sa podieľajú na celkovej záťaži acesulfámom K menej ako 7 %.
Príjem vybraných prídavných látok na základe spotreby potravín Vybranou metódou, ktorá najlepšie zodpovedá cieľom konkrétneho prieskumu sa odhaduje množstvo prídavných látok, ktoré spotrebiteľ prijme prostredníctvom stravy skonzumovanej za určité obdobie. Riziko sa posudzuje porovnaním odhadnutého príjmu s hodnotou akceptovateľného denného príjmu - ADI. Hodnota ADI je najvyššie množstvo aditívnej látky, ktoré môže človek prijímať každodenne v priebehu celého života bez preukázateľného zdravotného rizika (mg/kg telesnej hmotnosti). Takýmto spôsobom je možné odhadnúť najrizikovejšie prídavné látky, prípadne skupiny populácie, u ktorých sa denná spotreba prídavných látok trvale približuje hodnotám ADI alebo ich prekračuje.
9
Celkové skonzumované množstvo prídavnej látky na osobu za deň v mg ADI v mg/kg telesnej hmotnosti Akceptovateľný denný príjem prídavnej látky v mg pre 70 kg človeka Záťaž spotrebiteľa prídavnou látkou s hmotnosťou 70 kg v % ADI
Kyselina fosforečná Acesulfám K a jej soli 6 910,9
135,9
70
9
4 900
630
141
22
Vychádzalo sa z predpokladu, že v potravinách sa nachádzajú sledované prídavné látky v najvyššom prípustnom množstve. Odborníci navrhujú klasifikovať aditívne látky podľa vyhodnoteného priemerného príjmu takto: 1. látky nepochybne bezpečné pre celú populáciu sú také, ktorých príjem je menší ako 30 % ADI, 2. látky, ktorých príjem je v rozsahu od 30 do 100 % ADI vyvolávajú obavy o bezpečnosť niektorých skupín spotrebiteľov, predovšetkým detí, 3. látky s príjmom nad 100 % ADI sa považujú za nebezpečné pre celú populáciu.
10
